Podcasts about pribli

Výdavky štátu na nájom nehnuteľností sa od roku 2017 takmer zdvojnásobili. Len za nájom kancelárií zaplatil štát vlani 57 miliónov eur. Približne polovica zmlúv na prenájom kancelárií bola nad úrovňou aktuálnych trhových cien.Nová analýza Útvaru hodnota za peniaze ponúka odporúčania ako ušetriť.Nahrával Vladimír Amrich.

Výdavky štátu na nájom nehnuteľností sa od roku 2017 takmer zdvojnásobili. Len za nájom kancelárií zaplatil štát vlani 57 miliónov eur. Približne polovica zmlúv na prenájom kancelárií bola nad úrovňou aktuálnych trhových cien.Nová analýza Útvaru hodnota za peniaze ponúka odporúčania ako ušetriť.Nahrával Vladimír Amrich.

Kolutni magnetofon, diktafon, monokasetofon, brajeva ura, brajev meter. To je le nekaj pripomočkov, ki so slepim in slabovidnim v zgodovini pomagali pri samostojnosti. Približno 60 takšnih predmetov, razdeljenih v sedem tematskih sklopov, je zdaj na ogled v Knjižnici slepih in slabovidnih Minke Skaberne v Ljubljani na stalni razstavi z naslovom Slepopisje od točkopisa do eBralca. Rdeča nit razstave je pismenost slepih – z brajico in tehničnim zvokom do uveljavitve v poklicu in družbi. Ob tem pa je namen razstave, ki je tudi podlaga za ustanovitev Muzeja slepopisja, ohranitev kulturne dediščine slepih in slabovidnih. Sogovornika: Stane Padežnik Viktor Vertačnik

Gradec je dopoldne pretresel krvav strelski pohod na tamkajšnji srednji šoli, v katerem je napadalec ubil 9 ljudi, več 10 pa ranil. Šlo naj bi za nekdanjega dijaka omenjene šole, ki naj bi storil samomor. V oddaji tudi: - Rusija izvedla nov obsežen nočni napad na Ukrajino z brezpilotnimi letalniki, glavni cilj je bila prestolnica Kijev - Evropska komisija napovedala pakt za oceane, katerega namen je zmanjšanje onesnaženja morij in zavarovanje morskih ekoksistemov - Za aprilske zastrupitve s hrano v Maximarketu v Ljubljani naj bi bilo krivo mešanje pitne vode in vode za gašenj

Drugi poudarki oddaje: V Trbovljah so izbirali zeleno prihodnost in umazani industriji rekli ne; občina za uveljavitev predkupne pravice na zemljiščih na območju cementarne V Krškem proslavljajo praznik mestne občine - v spomin na prve padle krške borce in vrnitev izgnancev, Ob Kamniški Bistrici že 9. Pohod ob reki, ki povezuje Na Goriškem so odprli prenovljen dostop do vode in urejeno brežino reke Soče v neposredni bližini hidroelektrarne Solkan

⏰ Driiiiiing! Ofsaaaajd 419! Nov teden in to kakšen vikend in kakšen finiš. Domžale ali Triglav? V četrtek Triglav, v nedeljo Domžale. Rumena družina se je, eee, nekako rešila, odrešila, obdržala po res bizarnih dodatnih kvalifikacijah. 1:3 in 1:4? Skupno 5:4? Dafaq? Res lep obisk v Kranju. Jaša bi ligo širil ... Približno par sekund, 12 bi še šlo, ampak format se nikakor ni obnesel. In, ja, da ne pozabim: Žiga Kos ima vedno prav, hahahah.

Približno četrt milijona ljudi, več kot 160 delegacij, številni voditelji so se v Vatikanu poslovili od pokojnega papeža Frančiška. Še več tisoč ljudi ga je pospremilo na zadnji poti v baziliko Marije Snežne, kjer je pokopan. Pokojni papež si je zaželel skromnega pogreba, ki pa je ob omenjeni množičnosti izžareval bogastvo njegovega pontifikata in stika, ki ga je očitno uspel stkati z verujočimi. Podrobneje v pogovoru z urednikom Uredništva za religije in verstva na Radiu Slovenija, Tomažem Gerdenom.

Svet se je danes poslovil od papeža Frančiška. Na zadnjo pot ga je v Vatikanu in Rimu pospremilo približno 400 tisoč ljudi, v številnih državah je dan žalovanja, tudi pri nas. Predsednica države Nataša Pirc Musar je po pogrebni slovesnosti poudarila čut pokojnega papeža za sočloveka. Ob robu pogrebu pa je bilo v Vatikanu tudi več dvostranskim srečanj. - Zelenski po pogovoru s Trumpom: to zelo simbolno srečanje lahko postane zgodovinsko - Nov krog jedrskih pogajanj med Washingtonom in Teheranom: strani glede napredka previdno optimistični - Podpisan dogovor o projektu Sončna Vipava. Gre za strateški korak k večji energetski neodvisnosti

Umenie nás inšpiruje, robí z náš vnímavejších, citlivejších a lepších ľudí. Pridajte sa k našim podporovateľom - každá, aj malá suma, nám pomôže pripravovať pre vás ďalší zaujímavý obsah a dávať priestor hlasom, ktoré si zaslúžia byť vypočuté. Ďakujeme, že ste súčasťou našej komunity! Prispieť môžete jednorazovo alebo pravidelným darom prostredníctvom portálu DARUJME.sk. Viac informácií o možnostiach podpory nájdete na našom webe www.artstory.sk. Ďakujeme! -- Spoločne s Dušanom Kocholom, kurátorom, galeristom a fotografom, sa v tejto minisérii zameriame na svet umeleckej fotografie a jej zberateľstvo. V prvej epizóde sa venujeme definovaniu zberateľskej fotografie. Dušan hovorí, čo ju odlišuje od bežných snímok, pričom zdôrazňuje dôležitosť umeleckej hodnoty, autora a limitovaných edícií. Približuje aj historický vývoj vnímania fotografie ako zberateľského artiklu, najmä od druhej polovice 20. storočia. Taktiež predstavuje rôzne kategórie fotografie z pohľadu zberateľa a poukazuje na kľúčovú úlohu fotografických galérií pri validácii diel, podpore umelcov a vzdelávaní zberateľov a na dôležitosť odborného poradenstva pri serióznom zberateľstve. Dušan Kochol je kurátor, galerista, fotograf a organizátor festivalu OFF. V roku 2020 založil galériu FOG, ktorá prezentuje a zhodnocuje lokálnu scénu umeleckej fotografie a nových médií. LINKY: Web galérie FOG: www.fogbratislava.sk Web festivalu OFF: www.offbratislava.sk Najstaršia zachovaná fotografia „Pohľad z okna v Le Gras“, 1826-1827: https://en.wikipedia.org/wiki/View_from_the_Window_at_Le_Gras Sledujte nás aj na našom FB, kde zdieľame novinky a zaujímavosti zo sveta umenia: https://www.facebook.com/ArtStoryPodcast , na našej IG stránke: https://www.instagram.com/artstory_podcast/  a na našom webe: https://artstory.sk/ -- EV 160/23/EPP | 5. ročník | epizóda 03/2025

Piše Majda Travnik Vode, bereta Igor Velše in Eva Longyka Marušič. Zavladati vetru ni lahko; še iz pravljic vemo, da je človek nasproti vetru v prepišnih dvoranah svojega hrepenenja kot prah. Veter je v drugi kratkoprozni zbirki Mateje Gomboc – prvo zbirko z naslovom Pozneje se pomeniva je avtorica izdala leta 2014 – prispodoba za marsikaj: za srečanje z radikalno tujim in podzavestnim, za občutja manjvrednosti in neizpolnjenosti, za žalovanje, grobo deziluzijo, ljubosumje, predvsem pa za prelomne trenutke obračuna s seboj. Veter je torej – tako kot v pravljicah – trenutek soočenja z mogočnim nasprotnikom, trenutek resnice, ko se neka zavesa raztrga, a je treba kljub temu kreniti naprej in urediti življenje. zavladati vetru. Zgodbe Mateje Gomboc so namreč – poleg tega, da v njih nastopajo izključno protagonistke – izvirne tudi v tem, da junakinje ne potonejo, ampak v veliki večini najdejo nekakšen izhod iz labirinta, čeprav je ta zvečine zelo ozek, včasih zgolj beckettovski: Poskusi znova. Naj spodleti bolje. Že iz teh prvih vtisov je razvidno, da pri novi zbirki kratke proze Mateje Gomboc ne gre toliko za velike prelomnice, velike poraze ali, na drugi strani, za velika zmagoslavja, kot za široko vmesno območje, kjer je treba izumiti novo preživetveno taktiko. O svojevrstni odpornosti in borbenosti, iz katere izraščajo zgodbe, zgovorno pričajo že nekateri naslovi: Zavladati vetru, Samo dihati, Live Aid, Nekaj novega, Topniški položaj, Nekdo od drugod. V svoji temeljni trdoživosti je ta proza življenjska in praktična, zaradi svojega »sleherništva« pa ponuja tudi široko identifikacijsko in bralsko katarzično polje. Večino žensk, ki naseljujejo zgodbe, namreč zlahka identificiramo v najbližji soseščini, še več, morebiti smo nekatere izmed njih celo same bralke, saj zbirka tematizira življenjske situacije žensk različnih starosti. Približno dve tretjini od skupno enaindvajsetih zgodb na takšen ali drugačen način, pogosto v obliki monologa, pripovedujejo ženske srednjih let, upokojenke ali starejše. Tudi v tem je zbirka precej izvirna, saj se zdi, da omenjena starostna skupina predstavlja svojevrstno vrzel v slovenski književnosti, čeprav gre pravzaprav za populacijo z izrednim literarnim potencialom, ki se ponaša z bogatimi pahljačami življenjskih izkušenj in je obenem pogosto sposobna izjemne (samo)refleksije. (Ob tem je dovolj pomisliti na vdovo Ido iz romana Težka voda Pie Prezelj.) Tretjina zgodb v zbirki Zavladati vetru pa pripade nasprotnemu polu: mlajšim dekletom, večinoma na pragu odraslosti, vendar je tudi avtoričin stik z mladostniškimi tematikami živ in pristen, morda zaradi učiteljskega poklica, ki ga lahko tudi brez poznavanja avtoričine biografije zaslutimo v ozadju. Tudi otipljivo najboljša in hkrati najdaljša zgodba z naslovom Učitelj, posvečena avtoričini mami, tematizira učiteljski poklic, vendar v nasprotju z drugimi zgodbami, ki se skoraj vse dogajajo v sedanjosti, sega v obdobje italijanske okupacije in zatiranja Primorske, ko se je v hišo avtoričinih prednikov naselil zadrt fašistični šolmošter in je bilo celo za zaprtimi vrati prepovedano govoriti slovensko. (Mimogrede: italijanski jezikovni pritisk v dvajsetih in tridesetih letih prejšnjega stoletja na Primorskem je bil tako velik, da je odstopil celo takratni koprsko-tržaški škof, sicer Italijan, češ da tolikšnega jezikovnega nasilja ni v nobeni drugi italijanski provinci, niti v Etiopiji.) Sprva sumničavi in vzvišeni učitelj, »laška glista«, kot mu pravi avtoričin ded, se čez nekaj časa nepričakovano omehča in vključi v družino, in nazadnje zastavi celo svojo besedo, da reši domačega sina iz tržaških zaporov. (Morda tudi zato sin Pepi po koncu vojne postane učitelj.) Italijanski učitelj, prišlek iz notranjosti Italije, se na subtilen način zbliža tudi z domačimi hčerami; pripovedovalki na primer na mizi diskretno pusti vabljiv kupček knjig – italijanske romane in poezijo. Pripovedovalka, ki je zaradi vojne v zadnjem letniku prekinila šolanje, se knjigam seveda ne more upreti in jih vzame v roke, in čeprav se želi pred Italijanom prikriti, je vse takoj jasno: »Ko se je vrnil iz šole, sem bila spet v kuhinji, pomagala sem mami. Postregla sem mu in ujel me je s pogledom. Zdaj sem bila zasačena jaz. Če človek bere pesmi, se mu to pozna v očeh, na ustnicah, v žaru obraza.« Učitelj pripovedovalko spodbuja, naj nadaljuje šolanje v Padovi, Trstu ali Gorici in postane učiteljica ali zdravnica. Dekle si tega goreče želi, mati jo podpre, oče in brat pa sta zgrožena: »In ti bi seveda šla, še na Laško bi šla in postala njihova!« Ta zgodba, že skorajda novela, ki v nizu polnokrvnih prizorov zajame medvojni utrip v narodnozavedni družini, je prežeta s pristnim primorskim koloritom, mimogrede in nevsiljivo pa razpre tudi protislovja medčloveških in političnih odnosov ter hrepenenje mladega dekleta, razpetega med domoljubjem in željo po izobrazbi. Žgoča žeja po izobrazbi in učenju se tesno navezuje na drugo pomembno temo zgodb: ljubezen do pisanja. Avtorica Mateja Gomboc hvalospev pisanju in literaturi večkrat spontano vtke v pripovedni kontekst, najbolj premočrtno, v domala biblični razsežnosti v prvi zgodbi Ristanc nazaj: »Nov stavek, ki ga še nikoli ni videla niti slišala in se je izpisal z njeno roko, je bil kot novoustvarjeni dan, in bilo je prav dobro. Odslej je vedela za veličastje te možnosti in je nanjo čakala s slastjo, kdaj bo spet sedla k praznemu listu in zapisala prvo črko, besedo, stavek.« Kot piše avtorica spremne besede Ignacija Fridl Jarc zbirka Mateje Gomboc Zavladati vetru prinaša skorajda učbeniško raznolik in posamičnim tematikam izjemno tenkočutno prilegajoč se nabor kratkoproznih formalnih okvirov: pismo, dramatiziran prizor, prvoosebno pripoved, poročilo neznanega opazovalca itd. Pisateljičin slog in tempo sta odločna, jasna in osredotočena, vsekakor pa so se avtorici najbolj posrečile zgodbe, ki so izšle iz domačega, dobro znanega stvarnega in psihološkega konteksta (Ristanc nazaj, Jazbina, Nekdo od drugod, Zamuda, Učitelj, Suhi zid), nekoliko manj pa tiste, ki tematsko tako ali drugače segajo na primer v Ameriko, Nemčijo ali še kam drugam. Zavladati vetru ni lahko, kratki zgodbi tudi ne.

Skrb za redno varnostno kopiranje nam lahko prihrani kar nekaj živcev, ko nam spletne vsebine napadejo izsiljevalski virusi ali ko izgubimo ali nam ukradejo mobilni telefon. Približuje se tudi Svetovni dan varnostnega kopiranja, ko se vsako leto spomnimo, da je čas za varnostno kopiranje prav danes in ne jutri. O varnostnem kopiranju se je Cirila Štuber pogovarjala z Jasmino Mešić iz SI-CERTA. foto: Gerd Altmann, Pixabay

Len elektráreň Mochovce by potrebovala každý rok päť až sedem nových absolventov na prácu prevádzkového personálu. Docent Gabriel Farkas pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V podcaste s Veronikou Vaňkovou hovorí o výzvach, ktorým jadrová energetika čelí. Približuje podrobnosti o príprave budúcich odborníkov na jadrovú energetiku a riešeniach, ktoré by pomohli ďalej rozvíjať dlhoročnú tradíciu. Celý rozhovor si môžete prečítať alebo pozrieť aj vo videu: https://www.trend.sk/ekonomika/orieskom-je-aj-testovanie-psychickej-odolnosti-univerzity-dopyt-priemyslu-nedokazu-pokryt?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=6

Približuje se nacionalno preverjanje znanja, ki ga bodo učenci 3., 6. in 9. razredov osnovnih šol letos pisali že konec marca in bo prvič eno od meril pri vpisu v srednje šole z omejitvijo vpisa. Za vse, ki so leta opozarjali na inflacijo odličnih ocen v osnovni šoli in si želeli spremeniti vpisne pogoje na srednje šole, je to dobrodošla sprememba, zdaj pa so razprave že usmerjene v konec srednje šole in vpisne pogoje na fakultete. Letos sicer mineva 30 let od uvedbe splošne mature, še več let pa je vzgoji in izobraževanju posvetil gost današnjega Intervjuja. To je dr. Darko Zupanc, ki je bil prvih 15 let svoje kariere učitelj fizike na Gimnaziji Kranj, zadnjih 25 let vodi Državni izpitni center, še vedno pa poučuje tudi na gimnaziji. Leta 2023 je prejel tudi državno nagrado za življenjsko delo na področju vzgoje in izobraževanja. Letos se mu končuje mandat direktorja Državnega izpitnega centra, še prej pa bo z nami delil svoj pogled na vse pomembne spremembe slovenskega šolskega sistema, na izzive, ki ostajajo, ter cilje, ki bi si jih moralo zastaviti slovensko izobraževanje. Pred mikrofon ga je povabila Špela Šebenik.

Približno leto in pol po katastrofalni vodni ujmi so pristojni porušili prvo od približno 250 huje poškodovanih hiš, ki so jih ocenili za prenevarne za bivanje. Druge teme: - Rusija pozdravlja pripravljenost Ukrajine za mirovna pogajanja - V prenovljeni aplikaciji Erar podrobnejši podatki o porabi javnih sredstev - Okrepljeno delo policije na Dolenjskem zaradi nasilništva med mladostniki

Približno leto in pol po katastrofalni vodni ujmi so pristojni porušili prvo od približno 250 huje poškodovanih hiš, ki so jih ocenili za prenevarne za bivanje. Druge teme: - Rusija pozdravlja pripravljenost Ukrajine za mirovna pogajanja - V prenovljeni aplikaciji Erar podrobnejši podatki o porabi javnih sredstev - Okrepljeno delo policije na Dolenjskem zaradi nasilništva med mladostniki

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“,...

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš,...

Drama Slovenskega narodnega gledališča Maribor bo ob 20-ih na Malem odru premierno uprizorila predstavo ≈ [približno enako kot] avtorja Jonasa Hassna Khemirija /hasna kemirija/ v režiji Maše Pelko. Program Ars v sodelovanju z Glasbeno matico Ljubljana pripravlja nov ciklus radijskih koncertov V etru pesem. Cankarjev dom v sodelovanju z Društvom slovenskih pisateljev pripravlja Literarni večer ob dnevu maternih jezikov. V Nemški operi v Berlinu pa do danes premiera predstave Sen kresne noči, ki je nastala v režiji Edwarda Cluga. Vabljeni k poslušanju!

Drama Slovenskega narodnega gledališča Maribor bo ob 20-ih na Malem odru premierno uprizorila predstavo ≈ [približno enako kot] avtorja Jonasa Hassna Khemirija /hasna kemirija/ v režiji Maše Pelko. Program Ars v sodelovanju z Glasbeno matico Ljubljana pripravlja nov ciklus radijskih koncertov V etru pesem. Cankarjev dom v sodelovanju z Društvom slovenskih pisateljev pripravlja Literarni večer ob dnevu maternih jezikov. V Nemški operi v Berlinu pa do danes premiera predstave Sen kresne noči, ki je nastala v režiji Edwarda Cluga. Vabljeni k poslušanju!

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Danes so nekateri javni uslužbenci na svojih bančnih računih lahko videli prve učinke plačne reforme. Minister za javno upravo Franc Props med poudarki med drugim navaja, da želijo s spremembami privabiti tudi več ljudi, zlasti mlade. Drugi poudarki oddaje: - Rožljanje ameriškega predsednika Donalda Trumpa s carinami je dobilo konkretne oblike, včeraj je namreč napovedal 25-odstotne carine na uvoz vsega jekla in aluminija v Združene države. V Evropski uniji napoved označujejo kot neutemeljeno. - Mariana Rebernik je kandidatka za vodenje invalidskega podjetja CSS iz Škofje Loke, katerega likvidacija je dvignila veliko prahu. Podjetje ima tudi zagotovljenih za 1,4 milijona evrov naročil, zato je zdaj na potezi vlada. - Vajeti slovenske odbojkarske reprezentance bodo znova v italijanskih rokah. Novi selektor je Fabio Soli, ki je lansko sezono osvojil evropsko ligo prvakov.

Približuje se slovenski kulturni praznik in s tem vrsta prireditev. V galeriji Kulturnega doma v Gorici bodo odprli fotografsko razstavo Alenke Slavinec o Boris Pahorju. Narodna in univerzitetna knjižnica bo predstavila monografijo PREŠEREN, POLITIKA IN POEZIJA ddr. Igorja Grdine s faksimili iz Prešernove zapuščine. Farno kulturno društvo Koroška Bela pa vabi na razstavo, PREŠERN NA 101 NAČIN, ki jo bo postavil Marcel Vogelnik.

V októbri roku 2022 sa rozhodol vodič zelenej Škoda SuperB Dušan Dědeček sadnúť za volant opitý. Približne o 22:24 Dědeček nezvládol riadenie a v rýchlosti 120 kilometrov za hodinu vrazil do skupiny študentov čakajúcich na zastávke MHD Zochova v Bratislave. Medzi týmito študentmi boli aj vysokoškoláci Broňa, Marek, Natália, Richard a Sasha. Na nezodpovednosť cudzieho človeka doplatili vlastným životom. Andrej Zavřel, krimi novinár TV JOJ, bol jedným z prvých novinárov na mieste tragédie. Na vlastné oči videl spúšť, akú počas svojej kariéry ešte nezažil. V relácii V Teréne nám Zavřel dopodrobna opísal dramatické okamihy bezprostredne po nehode, ale aj, ako vyzeralo jeho stretnutie s vinníkom.

Novinárka, ktorá takmer desať rokov pracovala v Moskve, menuje veci, ktoré by mal Andrej Danko vedieť o Rusku: historický problém Ruska je, že vozí delegácie do Moskvy alebo do Petrohradu, pretože tam naozaj veľa vecí funguje. No možno by pán Danko mal vedieť, že úplne nevyhnutná potravina pre ruskú kuchyňu, ako sú zemiaky, zdražela v roku 2024 skoro o 90 percent, konštatuje v rozhovore novinárka Petra Procházková, ktorá v roku 1992 odišla ako spravodajkyňa Lidových novín do Moskvy a pôsobila tam až do roku 2001.Zdá sa mi, že slovenská delegácia si v Moskve zahrala rolu gašparka v bábkovom divadle. Celkom jej rola sedela, no vôbec nič viac to neznamená, hovorí v podcaste.Približuje, že Rusko je typické obrovskou priepasťou v životnej úrovni medzi veľkými mestami a ruskou dedinou alebo malomestom. „Tam by mal človek zájsť, aby videl, aká je v miestnych obchodoch úroveň zásobovania. Mohol by tam natočiť videá, na ktorých nebude 50 druhov masla ani vynikajúce párky, ale päť druhov vodky a nejaké konzervy."Moderuje Denisa Hopková.

Novinárka, ktorá takmer desať rokov pracovala v Moskve, menuje veci, ktoré by mal Andrej Danko vedieť o Rusku: historický problém Ruska je, že vozí delegácie do Moskvy alebo do Petrohradu, pretože tam naozaj veľa vecí funguje. No možno by pán Danko mal vedieť, že úplne nevyhnutná potravina pre ruskú kuchyňu, ako sú zemiaky, zdražela v roku 2024 skoro o 90 percent, konštatuje v rozhovore novinárka Petra Procházková, ktorá v roku 1992 odišla ako spravodajkyňa Lidových novín do Moskvy a pôsobila tam až do roku 2001.Zdá sa mi, že slovenská delegácia si v Moskve zahrala rolu gašparka v bábkovom divadle. Celkom jej rola sedela, no vôbec nič viac to neznamená, hovorí v podcaste.Približuje, že Rusko je typické obrovskou priepasťou v životnej úrovni medzi veľkými mestami a ruskou dedinou alebo malomestom. „Tam by mal človek zájsť, aby videl, aká je v miestnych obchodoch úroveň zásobovania. Mohol by tam natočiť videá, na ktorých nebude 50 druhov masla ani vynikajúce párky, ale päť druhov vodky a nejaké konzervy."Moderuje Denisa Hopková.

Psihopatija postaja resen problem delovnih organizacij in družbe. Znano je, da približno odstotek splošne populacije ustreza kliničnim kriterijem za psihopatijo. To osebnostno motnjo pa imajo trije do štirje odstotki ljudi na vodstvenih pozicijah v poslovnem svetu. Kdo so psihopati in kako jih prepoznamo? Kako ravnati v odnosih z njimi? In kakšen pomen imata ozaveščanje ter posledično preprečevanje destruktivnih posledic psihopatije tako za posameznike kot za družbo? Na ta in številna druga vprašanja je v tokratni oddaji Glasovi svetov odgovarjala psihologinja in psihoterapevtka, soustanoviteljica Inštituta za znanstveno preučevanje in raziskovanje psihopatije, dr. Andreja Pšeničny.

Približuje se slavnostno odprtje Evropske prestolnice kulture 2025. Na slovenski kulturni praznik bosta dve mesti, Nova Gorica in Gorica, gostili celodnevni otvoritveni dogodek, ki so ga poimenovali Od postaje do postaje. A to je šele začetek. Brezmejno leto bo prineslo približno 1000 dogodkov, tako iz uradnega kot spremljevalnega programa. Kako dihajo vsi vpeti v projekt, kako se pripravljata mesti in kakšne so izkušnje preteklih in prihajajočih evropskih prestolnic kulture, o vsem tem v Studiu ob 17.00. Gostje: Mija Lorbek, direktorica javnega zavoda GO! 2025; Stojan Pelko, programski vodja Evropske prestolnice kulture; Tomaž Konrad, pomočnik direktorice Evropskega združenja za teritorialno sodelovanje.

Počas vianočných sviatkov si s nami môžete zopakovať najpopulárnejšie či najhorúcejšie diely podcastu Dejiny. Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka. Jacque Le Goff sa nedržal len tradičných prístupov historiografie, ale vo svojom výskume kombinoval a čerpal z viacerých spoločenských a humanitných vedných disciplín – antropológie, etnológie, komparatívnej religionistiky či filozofie. Približuje nám tak človeka spred mnohých storočí vo svojej komplexnosti, s jeho dušou, zvykmi, prežívaním, strachom pred zatratením, ale i s nádejou v posmrtný život. Ako takýto človek žil, čo cítil a čo si predstavoval? Zdá sa, že pre nás – ľudí modernity či postmodernity – je to už vzdialená a skrytá komnata, ktorú sotva dokážeme pootvoriť, o to menej do nej i nahliadnuť. Jacque Le Goff sa však práve o to usiloval po celý svoj život. Nedávno sme si pripomínali sto rokov od narodenia tohto premýšľavého muža, ktorý s charakteristickou fajkou v ruke medzi hromadami kníh zmenil náš pohľad na stredovek. Pre vás, našich poslucháčov, sa s mojím dnešným hosťom pokúsime tak trochu o niečo podobné. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Zaradi novega vala ruskih napadov je v Ukrajiini približno milijon ljudi brez električne energije. V Kijevu opozarjajo, da cilji napadov niso vojaški, temveč civilno prebivalstvo, ruski predsednik Vladimir Putin pa trdi drugače. Kot je dejal, so se ponoči z 90-imi raketami in 100 droni lotili vojaških objektov in obrambne industrije s podpornimi sistemi. Po njegovem gre za odgovor na napade ukrajinskih sil z ameriškimi raketami dolgega dosega. Drugi poudarki oddaje: - Na jugu Libanona orožje še ni utihnilo, Izrael okrepil napade na Gazo - Državni zbor po vetu državnega sveta vnovič potrdil davčna zakona in zakon o izvrševanju proračuna - Iz Črne na Koroškem opozorila, da država ne nakaže denarja za obnovo po poplavah

Vo svete sledujeme úbytok demokracie a klesá aj jej kvalita. Prečo je to tak a ako dnes fungujú autokrati? V podcaste odpovedá odborník na autokratické režimy. „Často zabúdame, že to nie je dopredu rozhodnutý proces. Nefunguje to tak, že politik si povie budem autokrat a stane sa to. Je to vždy o ostatných aktéroch v tom politickom systéme," vysvetľuje.Autokrati vždy útočia na mimovládne organizácie, média a opozíciu, vysvetľuje v podcaste odborník na autokratické režimy a tiež politológ z Univerzity Karlovej v Prahe Jaroslav Bílek. Približuje tiež, ako si autokrati vyberajú spôsoby manipulácie volieb.„Mňa napríklad v posledných rokoch veľmi zaujímalo a snažil som sa to aj vysvetliť, ako diktátori uvažujú a ako sa rozhodujú medzi tým, ako budú voľby manipulovať. V dnešnej dobe majú totiž veľmi širokú paletu nástrojov, ktoré môžu použiť. No nemôžu použiť všetky dostupné podoby volebnej manipulácie naraz," približuje v podcaste Bílek, ktorý sa tiež špecializuje na na volebnú manipuláciu a armádne puče.Podľa odborníka môže autokratom vo svete pomôcť výhra Donalda Trumpa. „Ak by sa Spojené štáty rozhodli viac izolovať, tak to rozhodne povedie k tomu, že si rôzni autokrati všade po svete budú viac dovoľovať. Budú vedieť, že im nikto neklepne po prstoch."Témou rozhovoru je aj kam smeruje Slovensko a kroky vlády Roberta Fica. „Je zjavné, že Robert Fico prekonal obrat a je oveľa ostrejší. A tiež záleží na tom, akými ľuďmi sa sa obklopuje. Keď sa pozriete na jeho dnešných spolupracovníkov, tak to tiež ovplyvňuje kultúru. Keď si vezmete, s kým dnes vládne, tak to sú často naozaj zvláštne postavy. A určite sú na Slovensku ľudia, ktorí by vutoritárskom režime chceli vládnuť a neskrývajú to," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Vo svete sledujeme úbytok demokracie a klesá aj jej kvalita. Prečo je to tak a ako dnes fungujú autokrati? V podcaste odpovedá odborník na autokratické režimy. „Často zabúdame, že to nie je dopredu rozhodnutý proces. Nefunguje to tak, že politik si povie budem autokrat a stane sa to. Je to vždy o ostatných aktéroch v tom politickom systéme," vysvetľuje.Autokrati vždy útočia na mimovládne organizácie, média a opozíciu, vysvetľuje v podcaste odborník na autokratické režimy a tiež politológ z Univerzity Karlovej v Prahe Jaroslav Bílek. Približuje tiež, ako si autokrati vyberajú spôsoby manipulácie volieb.„Mňa napríklad v posledných rokoch veľmi zaujímalo a snažil som sa to aj vysvetliť, ako diktátori uvažujú a ako sa rozhodujú medzi tým, ako budú voľby manipulovať. V dnešnej dobe majú totiž veľmi širokú paletu nástrojov, ktoré môžu použiť. No nemôžu použiť všetky dostupné podoby volebnej manipulácie naraz," približuje v podcaste Bílek, ktorý sa tiež špecializuje na na volebnú manipuláciu a armádne puče.Podľa odborníka môže autokratom vo svete pomôcť výhra Donalda Trumpa. „Ak by sa Spojené štáty rozhodli viac izolovať, tak to rozhodne povedie k tomu, že si rôzni autokrati všade po svete budú viac dovoľovať. Budú vedieť, že im nikto neklepne po prstoch."Témou rozhovoru je aj kam smeruje Slovensko a kroky vlády Roberta Fica. „Je zjavné, že Robert Fico prekonal obrat a je oveľa ostrejší. A tiež záleží na tom, akými ľuďmi sa sa obklopuje. Keď sa pozriete na jeho dnešných spolupracovníkov, tak to tiež ovplyvňuje kultúru. Keď si vezmete, s kým dnes vládne, tak to sú často naozaj zvláštne postavy. A určite sú na Slovensku ľudia, ktorí by vutoritárskom režime chceli vládnuť a neskrývajú to," konštatuje.Moderuje Denisa Hopková.

Hoci má len 25 rokov, Slovensko reprezentoval už na štyroch majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Stabilnou súčasťou nášho národného tímu je posledné štyri roky, počas ktorých si vybudoval u fanúšikov dobré meno. S povesťou zodpovedného obrancu patrí Michal Ivan medzi najvyťažovanejších hráčov aj v českom Liberci. Ani v jednom zápase aktuálnej sezóny nehral menej ako 21 minút, jeho osobným maximom je čas 32:22.Približne rovnaký čas strávil aj v našom „horúcom“ kresle, do ktorého ho posadila naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Michal Ivan sa rozhovoril o svojej účasti na svetových šampionátoch, priznal sa k prezývke slovenský Andres Ambühl, neobišiel ani šancu na NHL, hoci nebol draftovaný, porovnal podmienky v extraligovom Zvolene s českým Libercom a okrem iného rozobral aj to, aké je to brániť 50-ročného Jaromíra Jágra.„V juniorke som si hovoril, že je škoda, že už nebudem mať šancu hrať proti Jágrovi. Keď som sa s ním prvýkrát stretol v Pardubiciach, tak musím priznať, že nebolo vôbec ľahké zobrať mu puk. Niekedy až nemožné. Je to hora svalov a keď si puk zakryje tým veľkým zadkom, tak nemám šancu. Rýchlostne už možno nie je taký, ako keď bol mladší, ale ruky a hlavu mu nikto nezobral,“ uviedol Michal Ivan v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Hoci má len 25 rokov, Slovensko reprezentoval už na štyroch majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Stabilnou súčasťou nášho národného tímu je posledné štyri roky, počas ktorých si vybudoval u fanúšikov dobré meno. S povesťou zodpovedného obrancu patrí Michal Ivan medzi najvyťažovanejších hráčov aj v českom Liberci. Ani v jednom zápase aktuálnej sezóny nehral menej ako 21 minút, jeho osobným maximom je čas 32:22.Približne rovnaký čas strávil aj v našom „horúcom“ kresle, do ktorého ho posadila naša hokejová úderka Tomáš Prokop a Marek Marušiak v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.Michal Ivan sa rozhovoril o svojej účasti na svetových šampionátoch, priznal sa k prezývke slovenský Andres Ambühl, neobišiel ani šancu na NHL, hoci nebol draftovaný, porovnal podmienky v extraligovom Zvolene s českým Libercom a okrem iného rozobral aj to, aké je to brániť 50-ročného Jaromíra Jágra.„V juniorke som si hovoril, že je škoda, že už nebudem mať šancu hrať proti Jágrovi. Keď som sa s ním prvýkrát stretol v Pardubiciach, tak musím priznať, že nebolo vôbec ľahké zobrať mu puk. Niekedy až nemožné. Je to hora svalov a keď si puk zakryje tým veľkým zadkom, tak nemám šancu. Rýchlostne už možno nie je taký, ako keď bol mladší, ale ruky a hlavu mu nikto nezobral,“ uviedol Michal Ivan v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.

Patril medzi nahľadanejších zločincov Slovenska. Koncom deväťdesiatych rokov bol totiž významnou postavou bratislavského podsvetia. Podľa mafiánskych zoznamov mal jeho gang vyše 20 mužov z rozličných častí Slovenska. Sudca Najvyššieho súdu ho v roku 2019 spolu s ďalšími členmi skupiny odsúdil na 9 rokov väzenia za miliónové podvody. Reč je o bossovi zločineckého gangu Jánovi Záreckom, ktorý sa po verdikte súdu dal na útek. Jeho podobizeň spolu s popisom svietila medzi najobávanejšími mužmi v policajnom systéme Patros, Europol aj Interpol. Približne 5 rokov nebolo po Jánovi Záreckom ani chýru, ani slychu. V jeden januárový víkend v roku 2024 však pristála v mobile reportéra Ivana Mega správa, že jeden z najhľadanejších zločincov Slovenska Ján Zárecký zomrel na Malorke. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Na Stope s Ivanom Megom.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Osrednje obrestne mere v evrskem območju so se po pričakovanjih znižale drugič zapored. Svet Evropske centralne banke jih je na seji na Brdu pri Kranju znižal za četrtinko odstotne točke, to pa je hkrati tretji rez po junijskem obratu v denarni politiki. Predsednica ECB Christine Lagarde je izrazila odločenost, da bi inflacijo vrnili na srednjeročni cilj dveh odstotkov. Po njenih besedah bodo takšno politiko nadaljevali toliko časa, kolikor bo potrebno. Druge teme: - Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je na vrhu Evropske unije v Bruslju pozval k podpori svojemu načrtu za zmago v vojni, češ da je ta odvisna tudi od partnerjev. Ob tem jih je opozoril, da bi se ruskim vojakom v Ukrajini kmalu lahko pridružilo 10 tisoč severnokorejskih. - Težave evropske avtomobilske industrije - kot kaže - občutijo tudi v zreškem Uniorju in Emo orodjarni. Približno 150 zaposlenih v tem celjskem podjetju plače dobiva z zamudo, pojasnjuje predsednik Konfederacije sindikata delavcev Gvido Novak. - Lastniki stanovanj, ki so bila poškodovana v lanski avgustovski ujmi, prejemajo pozive za preložitev dokazil za delno povrnitev denarja za obnovo. Pri tej so marsikje pomagali sosedje, zato se nekateri upravičenci bojijo, da bodo morali vračati predplačila. Matej Voršič z ministrstva za naravne vire sklepa, da bodo upravičenci zdaj lahko, ko imajo vse potrebne informacije, račune zagotovili, saj zdaj lahko vidijo, kaj vse dejansko šteje kot upravičen strošek.

Kolesarski as Primož Roglič je zelo blizu novemu uspehu, popoldne lahko znova postane kralj dirke po Španiji. Danes namreč kolesarje čaka še zadnja etapa, vožnja na čas. Kljub temu, da ima 34-letnik pred najbližjim zasledovalcem, Avstralcem Benom O'Connerjem, dve minuti in dve sekundi prednosti, ostaja previden. Drugi poudarki oddaje: - V Izraelu vse večji protesti za premirje v Gazi in izpustitev talcev. - Zahodni obveščevalci kritični do delovanja Irana in Kitajske. - V središču Kamnika danes povorka narodnih noš.

Maďarsko počas leta zjednodušilo podmienky vstupu pre občanov Ruska a Bieloruska - čo by mohlo v praxi znamenať, že budú môcť vstúpiť do Európskej únie cez Maďarsko bez akýchkoľvek bezpečnostných previerok.Rozhodnutie Viktora Orbán, zjednodušiť vstup ruských a bieloruských občanov, niektorí európski predstavitelia vnímajú ako bezpečnostnú hrozbu. Začiatkom augusta skupina 67 europoslancov podpísala list, v ktorom žiadajú Európsku komisiu, aby prešetrila kroky Maďarska uvoľňujúce vízové obmedzenia. List podpísali aj všetci europoslanci za Progresívne Slovensko - v podcaste budete počuť Luciu Yar.„Orbán skúša trpezlivosť Európskej únie. Najprv blokuje sankcie proti Rusku, blokuje pomoc Ukrajine, na úvod predsedníctva vycestoval bez konzultácii vyjednávať s Putinom a toto je jeho ďalšia taktika. Podľa nás to môže byť bezpečnostným rizikom, pretože to vytvára dieru v Schengenskom priestore," hovorí v podcaste europoslankyňa za Progresívne Slovensko.O téme v podcaste hovoríme aj s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. Približuje ako funguje vízová politika EÚ a či naozaj zjednodušenie vstupu znamená bezpečnostnú hrozbu. „Nemáme presné informácie, ale ak sa hovorí o zjednodušení vstupu, tak sa hovorí o zjednodušovaní overovania si osôb, ktoré o takýto vstup žiadajú. Možno môžu mať kratšie lehoty, menšie množstvo dokumenotov, informácií, ktoré o sebe musia poskytovať," hovorí v podcaste.V podcaste tvrdí, že Rusko už teraz vykonáva rôzne hybridné operácie v EÚ, a to vďaka svojím agentom, ktorých tu má. „Akékoľvek uľahčenie vstupu pre Rusov a Bielorusov zvyšuje toto bezpečnostné riziko," dodáva Radovan Geist.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Nedorasli za Ligu šampiona i kilometrim, odnosno godinama daleko od ozbiljnijeg takmičarskog fudbala. Prvi put u istoriji (tm)doživeli smo DEVET primljenih golova u jednom evropskom dvomeču. Kao osmo letnje pojačanje FK stigao je Peruanac Ž/Hoao Grimaldo, uz suze na aerodromu Lima International (Jorge Chavez Airport). Prvi smo na tabeli ! (nije vic) 0:4 na Ubu, 2:0 protiv Dizelke #niz tri pobede bez primljenog gola. Otkucao je sat... i Karlik Sudanac je naš. A tu je i Du(š)an Vašington Junior... koji se sam Photoshopirao na KKP dres i najavio kao pojačanje. Da li je to avangardni model predstavljanja pojačanja? Približavamo se kraju OI i početku prodaje sezonskih ulaznica i turniru na Siciliji (Trapani Šarks!). Lugano je u četvrtak u 20h. Stalne rubrike. Studio Hrizantema: Stefan, Trobi, Gazza, Lemmy, crk. trajanje: 108 minuta ---------------------------------- Pokrenuli smo PATREON, pa ko želi sada može da časti za neko pivo, dodatne sadržaje i/ili tehničke popravke na podcastu: www.patreon.com/pfchisterical A ima i opcija za direktne donacije: paypal.me/partizanhisterical ---------------------------------- HISTI RADIO MIX br. 85 youtube.com/playlist?list=PLwhK…si=mVFpjldJcvdtIgv5 Twitter: www.twitter.com/pfchisterical Instagram: www.instagram.com/pfchisterical/ Youtube: www.youtube.com/c/PartizanHistericalPodcast podcast.rs/show/histerical/ NAPRED PARTIZAN! NAPOMENA: Ovo je "uradi sam" podkast u kome navijači Partizana razgovaraju o zbivanjima u svom voljenom klubu. Izneta mišljenja i stavovi su lični, kafanski, i ne predstavljaju stavove bilo koje navijačke grupe, frakcije, dela uprave, radne ili druge organizacije. Nismo insajderi, eksperti, sportski radnici. Apsolutna vernost, ne apsolutna istina. Trudimo se da jezik koji koristimo bude fin književni - možete ga čuti na svakom stadionu i u svakoj sportskoj hali. Cover foto: FK Partizan Majstor zvuka: crk Realizacija: Slavko Tatić, gajtan, štap, kanap, Sleaford Mods & Histi

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. Za iný stredovek – to je titul len jednej s veľkého množstva kníh významného francúzskeho medievistu Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka. Jacque Le Goff sa nedržal len tradičných prístupov historiografie, ale vo svojom výskume kombinoval a čerpal z viacerých spoločenských a humanitných vedných disciplín – antropológie, etnológie, komparatívnej religionistiky či filozofie. Približuje nám tak človeka spred mnohých storočí vo svojej komplexnosti, s jeho dušou, zvykmi, prežívaním, strachom pred zatratením, ale i s nádejou v posmrtný život. Ako takýto človek žil, čo cítil a čo si predstavoval? Zdá sa, že pre nás – ľudí modernity či postmodernity – je to už vzdialená a skrytá komnata, ktorú sotva dokážeme pootvoriť, o to menej do nej i nahliadnuť. Jacque Le Goff sa však práve o to usiloval po celý svoj život. Nedávno sme si pripomínali sto rokov od narodenia tohto premýšľavého muža, ktorý s charakteristickou fajkou v ruke medzi hromadami kníh zmenil náš pohľad na stredovek. Pre vás, našich poslucháčov, sa s mojím dnešným hosťom pokúsime tak trochu o niečo podobné. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Zupkom z Katedry všeobecných dejín FiF UK v Bratislave. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Poznavalci poudarjajo, da hujših diplomatskih posledic za Slovenijo ob priznanju Palestine ne bo. Unija je bila doslej glede tega dokaj pasivna, pravi nekdanji predsednik Danilo Türk. Nov, alžirski predlog resolucije, ki ga bo obravnaval Varnostni svet Združenih narodov, vsebuje poziv Izraelu k takojšnji ustavitvi napadov v Rafi. Ostali poudarki oddaje: - Približujejo se evropske volitve. V središču so varnostna vprašanja, osebna stališča in boj za preferenčne glasove. - RTV brez predsednika uprave: Zvezdan Martič podal odstop, ker nima več zaupanja večine svetnikov. - Košarkarji Dallasa niso izkoristili prve priložnosti za preboj v veliki finale lige NBA. Naslednja tekma bo v Minesoti v petek zjutraj.

Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život, hovorí novinár.Mikuláš Černák chce dožiť život na slobode. Po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí. Na pojednávaní bývalý bos podsvetia hovoril, že urobil zlé rozhodnutie, keď vstúpil do štruktúr podsvetia. Pojednávania sa zúčastnil aj novinár a autor knihy Slovenská mafia - príbehy písané krvou.Petrovič v podcaste hovorím, že kým súd rozhodne môže trvať mesiace. Dnes sa nedá povedať, aký bude verdikt, no Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.„Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život," približuje novinár Petrovič a dodáva, že veria, že prekonal prerod počas výkonu trestu.Približuje tiež, v čom je prípad Mikuláša Černáka výnimočný. „Černák je prvolezec. Na jeho prípade sa ukáže, ako súdy hľadia na takéto žiadosti. Čo všetko sa v nich musí posúdiť. A ako odôvodňujú svoje verdikty. Mňa bude zaujímať zdôvodnenie," dodáva.Témou podcastu je aj minulosť bosa bosov.Moderuje Denisa Hopková.

Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život, hovorí novinár.Mikuláš Černák chce dožiť život na slobode. Po 26 rokoch vo väzení má súd rozhodnúť, či ho podmienečne prepustí. Na pojednávaní bývalý bos podsvetia hovoril, že urobil zlé rozhodnutie, keď vstúpil do štruktúr podsvetia. Pojednávania sa zúčastnil aj novinár a autor knihy Slovenská mafia - príbehy písané krvou.Petrovič v podcaste hovorím, že kým súd rozhodne môže trvať mesiace. Dnes sa nedá povedať, aký bude verdikt, no Černák je historicky prvý doživotne odsúdený človek na Slovensku, ktorý dostal k návrhu na podmienečné prepustenie pozitívne hodnotenie ústavu, v ktorom si odpykáva trest, teda leopoldovskej väznice.„Väznica súhlasí s jeho podmienečným prepustením. Podľa nich sa vo výkone trestu osvedčil. Podľa pedagogickej činnosti, ktorá sa tam vedie, sú presvedčení, že je schopný mimo mreží viesť život," približuje novinár Petrovič a dodáva, že veria, že prekonal prerod počas výkonu trestu.Približuje tiež, v čom je prípad Mikuláša Černáka výnimočný. „Černák je prvolezec. Na jeho prípade sa ukáže, ako súdy hľadia na takéto žiadosti. Čo všetko sa v nich musí posúdiť. A ako odôvodňujú svoje verdikty. Mňa bude zaujímať zdôvodnenie," dodáva.Témou podcastu je aj minulosť bosa bosov.Moderuje Denisa Hopková.

Zdravniška stavka je danes prešla v novo fazo, saj so začeli veljati preklici soglasij za nadurno delo. V nekaterih ustanovah sicer ni bilo preklicev, ponekod pa jih je umaknilo tudi do 60 odstotkov zdravnikov. Kot najbolj verjetna možnost za konec stavke se medtem vse pogosteje omenja mediacija.Drugi poudarki oddaje: - Pristojni parlamentarni odbor potrdil kandidatko za pravosodno ministrico Andrejo Katič - V Moskvi pokopali opozicijskega politika Alekseja Navalnega - Stavke ohromile promet v večjem delu Nemčije; stavkajočim so se pridružili tudi podnebni protestniki

Ne zna se kome škola teže pada, deci ili roditeljima, a ni ko se više raduje raspustu. Brojni kreativni saveti i primeri iz škole NTC-a, pokazuju da je rad kod kuće suvišan, kada na časovima učenici uče lekcije kroz njima poznate igre, uz koje im onda nije potrebno mnogo pomoći da savladaju gradivo, o čemu u novoj Mamazjaniji govore poznati doktor Ranko Rajović, autor NTC-a (Nikola Tesla Centar) programa, šef Katedre za obrazovne neuro-nauke na Pedagoškom fakultetu u Kopru, ali i njegov sin Vuk Rajović, doktor hemijskog inženjerstva i koordinator Odseka za nauku u NTC-u. Iz godine u godinu, svedoče učitelji, sa prvacima u osnovnim školama se sve teže radi, navodi na početku našeg podkasta dr Ranko Rajović. On objašnjava razloge zašto su deca drugačija, ali i probleme u tradicionalnom obrazovanju, koje se ne menja, ne ide u korak sa vremenom, iako prema brojnim istraživanjima, danas spremamo decu za profesije koje još ne postoje. Deca su od najranijeg uzrasta uz telefone i igrice, umesto u parku, na livadi, sportskom terenu. Rajovići naglašavaju vezu između kretanja i učenja kod dece, koja je neraskidiva. Oni ističu da svako dete želi da uči i nauči, da se pokaže, takmiči i bude dobro u nečemu, a u školi će to postići ako im lekcije predaju kroz igru, koja je njima bliska. Takođe, problem današnjeg vaspitanja je prezaštićenost dece, koja nemaju nikakvu slobodu, jer su uvek pod nadzorom, a roditelji tu kontrolu vrše i kroz brojne vanškolske aktivnosti kojima se ne vidi kraj i zbog kojih najmlađi nemaju vremena za sebe, a detinjstvo im prolazi. Oni nam objašnjavaju kako da deca zavole školu i gradivo sa nastave, da dečje igre pretvorimo u školske predmete, matematiku, hemiju…? Naglašavaju i da je dobro ako je deci ponekad dosadno. Takođe opisuju koje su posledice prezaštićenosti dece i koliko roditelji treba da uče sa njima. U novoj epizodi, naši gosti ističu sve prednosti NTC-a, koje bi srpsko školstvo moglo da primenjuje. Ukazuju roditeljima kada je pravo vreme da dete upišu na sport ili bilo koju vannastavnu aktivnost. A Vuk opisuje kako je izgledalo njegovo detinjstvo uz Rankove metode. Odgovore na ova, ali i brojna druga pitanja, koja interesuju svakog roditelja i nastavnika, pružili su Ranko i Vuk Rajović u novoj epizodi Mamazjanije, u kojoj su se osvrnuli i na savremeno detinjstvo koje prolazi u „nepoznatim ulicama virtuelnih gradova“, u koje mame i tate moraju da zađu kako bi znali „gde su im deca“ i kako bi ostvarili komunikaciju, ali i dečja interesovanja iskoristili da im pruže uvid u prednosti realnog sveta i odrastanja.

Zaposlenim na upravnih enotah je dokončno prekipelo. Približno 2 tisoč uradnikov na 40-ih upravnih enotah bo s stavko zahtevalo višje plače. Prav plače so razlog, da zaposleni zapuščajo uradniška delovna mesta, novi pa se na razpise ne prijavljajo. Upravnih storitev pa je vse več. V oddaji bomo predstavili stališča sindikalne in vladne strani, skušali bomo tudi razjasniti razmere na upravnih enotah, ki so že več let vse prej kot idealne in stimulativne. Studio ob 17.00 s Katjo Arhar.

SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií, hovorí v podcaste analytička pôsobiaca v Česku.Niektoré európske krajiny sa po nástupe vlády Roberta Fica mali podľa zdrojov Investigatívneho centra Jána Kuciaka prestať deliť so Slovenskom o citlivé spravodajské informácie o vojne na Ukrajine alebo Číne.„Ide o utajované zdroje, ale máme ich viac z okolitých krajín a potvrdili nám, že neoficiálne linky, ktoré medzi spravodajskými zložkami existujú boli pretrhnuté. Pre rétoriku Roberta Fica o ruskej vojne proti Ukrajine sa so Slovenskom obávajú zdieľať informácie," hovorí v podcaste autor zistení z Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomáš Madleňák. Podľa jeho zdrojov je komunikácia na veľmi obmedzujúcej úrovni.Bezpečnostná analytička Andrea Michalcová, ktorá šéfuje českému Centru pre informovanú spoločnosť, v podcaste tvrdí, že českí partneri sú opatrní pri zdieľaní informácii so slovenskou službou. „SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií," hovorí Michalcová.Ak by sa stal šéfom SIS Tibor Gašpar, o ktorom premiér Robert Fico hovorí ako o jeho najhorúcejšom kandidátovi, tým by sa podľa analytičky Michalcovej potvrdilo, že sa SIS nedá dôverovať.Na reputácia našej tajnej služby sa v podcaste pýtame aj bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša. ovorí, že udalosti posledných rokov, ktoré sa týkali SIS jej nepomáhajú. „Poslední dvaja riaditelia SIS boli vo funkcii obvinení. To je anomália, povedal by som že celkovo medzi spravodajskými službami na celom svete."Dodáva však, že to ako sa navzájom hodnotia spravodajské služby nie je otázka politického a mediálneho obrazu. „Je to založené na spolupráci na konkrétných operáciach. A dôveryhodnosť je založená na tom, či prebehla v poriadku a nedošlo k úniku informácií."Približuje tiež, že v 90. rokoch Slovenská spravodajská služba bola v situácii, keď jej neboli postupované tie isté informácie ako iným partnerom. „Môže sa taká situácia stať, ale nie je to spojené s tým ako prebieha politická a mediálna rovina tohto problému," približuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Do prezidentských volieb ostávajú dva mesiace - pred nami je ešte kampaň, v ktorej budeme sledovať súboj prezidentských kandidátov - ich vystúpenia pred médiami, v reláciach, či na sociálnych sieťach.V podcaste preto pýtame viacero hostí z rôznych oblastí na to s akými témami budú prichádzať kanditáti? A čo by ma naozaj malo byť témou kampane - čo všetko by malo byť o kandidátoch známe a aké otázky by mali zodpovedať. Budete počuť dlhoročných politických moderátorov Branislava Závodského a Branislava Dobšinského, expertku na politický marketing Simonu Bubánovú, politologičku Anetu Világi a ústavného právnika Františka Pažitného.Moderátor Branislav Dobšinský očakáva „kohútie zápasy." Približuje aj, čo by podľa neho malo byť témou. „Rozdelil by som to na dve časti: v jednej časti by sa mali otázky zamerať na kompetencie prezidenta, aká je jeho predstava, či chce byť protiváhou moci alebo íst po ruke moci. Druhá dôležitá časť: prezident alebo akýkoľvek politik je osoba, ktorá má tiež hodnotový svet. Je dobré vedieť, aký bol, čo robil a ako sa správal v kľúčových otázkach," hovorí v podcaste.Podobne to vníma ďalší dlhoročný moderátor Branislav Závodský. „Vidím dve roviny, jedna je osobná: aký je človek, aký je za ním príbeh, skúsenosti a činy. Druhá rovina sú kompetencie hlavy štátu."Expertka na marketing Simona Bubánová neočakáva, že kampaň bude príjemná. „Bude zrkadliť situáciu na politickej scéne, kde zvádza koalícia s opozíciou náročný súboj," konštatuje v podcaste.Čo si všímať pri sľuboch kandidátov - kedy ich dokážu aj splniť a kedy na ne ako prezidenti nebudú mať právomoci? Ústavný právnik z Ústavu štátu a práva SAV František Pažitný hovorí, že sa veľakrát stretol s tým, že kandidáti sľubujú veci, ktoré ale v rámci svojich kompetencií nevedia naplniť. „Kľúčový postoj je k justícii, ale aj postoj prezidenta k zahraničiu. Ústava definuje prezidenta, že reprezentuje štát do vnútra aj navonok," vysvetľuje, aké reálne kompetencia má hlava štátu.

Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel, hovorí v podcaste dopravný analytik Ján Bazovský. Približuje tiež, prečo išlo v prípade Andreja Danka o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť.Líder národniarov a podpredsa narodnej rady Andrej Danko v noci zo štvrtka na piatok narazil do semaforu a z miesta nehody ušiel. Bude sa to vyšetrovať ako prečin. Jeho koaliční partneri - Peter Pellegrini a Robert Fico to vnímajú rozdielne.Podľa premiéra Fico je to normálny ľudská príbeh, Pellegrini zase hovorí, že ak sa to potvrdí, tak by malo dôjsť k vyvodeniu zodpovednosti, pretože to bude zlý príklad pre občanov.Opozícia Andreja Danka vyzýva, aby odstúpil. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič tvrdí, že podľa jeho informácií bol podpredseda parlamentu pri nehode opitý.Čo hovorí zákon? Aké su povinnosti osoby v takejto situácii? V podcaste budete počut dopravného analytika Jána Bazovského. Vysvetľuje, prečo ide o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť. „Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel. A tým, že z miesta odišiel, tak mal povinnosť zo zákona zdržať sa konzumácie alkoholu," približuje, čo hovorí zákon. Budete počuť aj reakciu polície.Mal by líder SNS a popdredseda parlamentu vyvodiť politickú zodpovednosť? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Danko je podľa neho ukážka papalášizmu. „Ani sa mu nedarí skrývať, čo je zač. Nie je to v poriadku, Danko nie je nad zákonom, nie je nadčlovek, len pre to, že je podpredseda parlamentu. Prejavil disrešpekt k zákonu a štátu. Je to obrovská hanba.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ivan Korčok chce byť v zahraničnej politike aktívnejší, ako doterajší prezidenti. Myslí si, že koalícia má dohodu na kandidatúre Petra Pellegriniho. Predseda parlamentu to však nedávno poprel.„Z toho vyplýva jedno a to čo ponúkam aj ja: byť nezávislým kandidátom a tým, ktorý ponúka a zebezpečuje rovnáhu. Je otázka, či iný kandidát takúto rovnováhu môže ponúknuť," uviedol dnes na tlačovej konferencii, kde oznámil, že už vyzbieral dostatočný počet podpisov a začína s prvou fázou kampane.Príbeh Ivana Korčoka je iný ako Zuzany Čaputovej, a preto môže osloviť voličov iným spôsobom, myslí si politológ Pavol Hardoš. Podľa neho môže Korčok osloviť aj voličov, ktorý by ho nevolili, keby bol lídrom politickej strany. Približuje totiž, že ľudia môžu v prezidentských voľbách vyberať iný typ politika, než akým dali hlas v parlamentých voľbach. Ivan Korčok zároveň hovorí, že jedna z tém, ktorú chce dať do popredia je vlastenectvo. Podľa politológa je to pozitívny strategický krok. „Vnímam tento krok ako signál, že nechce nevyhnutne osloviť nacionalistov, ale považuje za dôležité prevziať tému vlastenectva spôsobom, ktorý ju neprenechá autoritárskym a šovinistickým silám," približuje v podcaste.Približuje aj opatrnosť, ktorú vidieť v začiatkoch kampane Ivana Korčoka. „Opatrnosť v začiatkoch kampane je určite na mieste. Byť opatrný, aby neznepriatelil niektorých sympatizantov, ktorí by za neho mohli hlasovať v prvom, prípadne v druhom kole."Podľa neho bude Ivan Korčok vnímaný ako kandidát opozície alebo vyzývateľ súčasnej vlády a v neskoršej fáze kampane sa bude musieť vyhraňovať voči krokom vlády.V podcaste tiež budete počuť:- Na čom môže strácať Peter Pellegrini (ak by sa rozhodol kandidovať), - a prečo teda nemá nič isté,- či sa môže vyprofilovať aj neznámy kandidát a zamiešať karty,- prečo volia voliči inak v prezidentských voľbách a inak v parlamentých.Podcast nahrala Denisa Hopková.