Podcasts about ekonomick

Toto je o medzigeneračnej spravodlivosti. Ak politici hovoria, že si zaslúžime vyššie dôchodky či nižšie dane, znamená to, že si naše deti zaslúžia vyššie dane alebo menej štedry sociálny systém aby splatili dlh, z ktorého sa to všetko financuje? To sa pýta člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Slovensko má vážny problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financiíí a medzi odborníkmi sa čoraz viac začína skloňovať tzv. Grécka cesta. Komfort nášho sociálneho štátu je totiž na úver a veľkou témou sa tak stáva potreba opätovného uťahovania opaskov.Ekonomická výkonnosť prechádza v tomto a budúcom roku útlmom, výraznejšie oživenie ekonomiky očakávame až od polovice budúceho roka. To hovorí aktuálna, septembrová, prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V otázke takzvanej dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií je však Rada podstatne skeptickejšia. "V tejto chvíli sme na tom tak, že bez dodatočných opatrení je predpokladaná trajektória dlhu neudržateľná. V nejakom bode by sme hranicu, ktorú sú investori ochotní financovať, prekročili. Čo sa potom stane, to sme videli v Grécku." to sú slová šéfa Rady Jána Tótha.Politici však v predvolebnej kampani rozpútali doslova festival sľubov a rozdávania: Šľubujú nám, čo všetko postavia, kde všade budú investovať a komu všetkému zvýšia platy, dôchodky či všakovaké dávky alebo bonusy. Samozrejme, to všetko za naše dane a zväčša na úver. No a šetriť, to sa nechce prakticky vôbec nikomu. Slovensko má pritom doslova nakročené na tzv. Grécku cestu a bez povestného uťahovania opaskov to takto už zrejme dlho nepôjde. Čo nám hrozí v tomto gréckom scénári, ako veľmi je reálny no a ako sa mu dá vyhnúť? Kde je v našom štáte priestor na úspory a šetrenie a hrozia nám vyššie dane či redukcia sociálneho komfortu na dlh, na ktorý nás politici cieľvedomo a dlhodobo učia?V hre sú totiž miliardy eur, ktoré proste náš štát nemá no a finančné trhy nám to môžu už čoskoro veľmi bolestivo zrátať.Téma pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-123-28.9.2023-Voľby23-1

"Niektoré očakávania sú také, že ženy do politiky prinesú viac jemnosti, nežnosti a budú sa viac venovať povedzme sociálnym témam alebo dobročinnosti. Ale to sa vždy nedeje, je to stereotyp. Ženy predsa môžu mať záujem o rôzne iné témy," hovorí zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko a odborníčka na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Lucia Yar. Tak, ako sú rôzni muži, sú rôzne aj ženy, stále však podľa nej platí, že v slovenskej politike žien nie je dosť. Pritom dôvody na ich väčšie zapojenie do verejného, politického a pracovného života majú aj ekonomické aspekty. Štúdia medzinárodného výskumného inštitútu McKinsey totiž uvádza, že ak by boli ženy na Slovensku zapojené do pracovného pomeru dostatočne, HDP našej krajiny by vzrástlo o šesť percent. S väčším počtom žien sa mení aj politická kultúra, spôsoby a obsah komunikácie, ako aj to, ako sa ľudia obliekajú.

Jak měříme růst a velikost ekonomiky? Ekonomie má na toto hodnocení jeden zásadní ukazatel. Hrubý domácí produkt neboli HDP. Ten ukazuje výkonnost ekonomiky a my podle jeho vývoje dokážeme hodnotit, jestli ekonomika roste, stagnuje, anebo padá.

Měl ministr zdravotnictví odvolat ředitele pražského IKEMu, nebo počkat, až sám rezignuje? Jak významné je pro Kyjev sdělení Washingtonu, že schválil předání dánských a nizozemských stíhaček F-16 ukrajinské armádě? A proč podle nové makroekonomické prognózy ministerstva financí Česko letos skončí v recesi?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Stav verejných financií je zúfalý, štátny dlh sa v posledných krízových rokoch vymkol spod kontroly. Dočasná úradnícka vláda  preto pre tú budúcu, ktorá vzíde po septembrových voľbách, pripravuje návrhy ako hospodárenie štátu zlepšiť. Na rad tak zrejme prídu škrty v štátnych výdavkoch, a aj zdvíhanie niektorých daní. Ako prvá sa skloňuje daň z nehnuteľností, ktorá je u nás násobne nižšia ako v ostatných krajinách únie. Ďalšími na rane sú fajčiari, hoci sa im spotrebná daň zvyšovala aj v tomto roku. Ide iba o návrhy, ktoré by kvôli ich nepopulárnosti mohla nová vláda teoreticky hodiť do koša. Ekonomický expert Martin Hudcovský je však presvedčený, že k šetreniu či zvyšovaniu daní bude musieť prísť, bez ohľadu na to aká vláda z volieb vzíde. Viac v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Kontroverzní Zdeněk Nekula rezignoval na post ministra zemědělství, necítil podporu strany. Je odbornost nového ministra klíčová, nebo je důležitější jeho nestrannost? Podle Aleny Schillerové by měl rezignovat současný ministr financí Zbyněk Stanjura. To ale nepřichází v úvahu, popisuje záměr ODS ekonomická analytička Českého rozhlasu Jana Klímová. Také komentuje kauzu privatizace Mostecké uhelné společnosti se slovy, že česká justice má z pohledu efektivity ještě co dohánět.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu. Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte. Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti. Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Za pět minut dvanáct. Mimořádný čas, mimořádné změny. Vláda představila ekonomické zemětřesení. Co chystá? Co přesně jsme se dozvěděli? A co za informace nám naopak chybí? Velká analýza s ekonomickým a politickým analytikem Davidem Klimešem.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nakolik při přípravě hrají roli ekonomické analýzy a jasná data a nakolik politika? A může vlastně reforma nezaložená na tvrdých datech fungovat? Ekonomický reportér Václav Pešička se zeptá ekonoma Daniela Münicha z Cerge EI, který je zároveň členem Národní ekonomické rady vlády.