Podcasts about potrebuje

Priatelia! Po ceste z Viedne, kde sme si boli pozrieť Sama Morrila, sme pokecali aj s Diou a Majom o jeho vystúpení. Kto sa stal antisemitom po autonehode? Potrebuje stand-up úvod? Prečo boli ľudia nasraní na Toma Seguru po jeho predposlednom špeciáli? Toto a mnoho ďalšieho sa dozviete v našom podcaste.Ako dlho dokážete stáť v tichu na pódiu, či vám vadí, keď počujete naše materiály už v podcastoch, či aká bola vaša najhoršia svadba v živote, nám posielajte na podhumorom@gmail.com 20 000 míľ pod humorom naživo (11. 9. Košice)https://kespolu.rezervace.online/sk/terms Raz ten Slovák odídehttps://silnereci.sk/Gulikspecial Comedy slovníkhttp://downloads.bbc.co.uk/learning/comedyclassroom/Secondary_Glossary.pdf Lístky na naše vystúpenia https://silnereci.sk/vystupenia

Je Slovenija res postala pluralna demokratična družba ali še vedno živimo z demokratičnim primanjkljajem? Gost oddaje Spoznanje več, predsodek manj je bil pisatelj, esejist in založnik Mitja Čander. Spregovoril je o razmerah v kulturi in medijih, svobodi kritične misli ter prihodnosti knjige in slovenskega jezika.

1. Ministerstvo sa má starať o republiku, ale nedokáže sa postarať ani o seba 2. U Tarabu majú reláciu za štátne 3. Potrebuje politika Sulíka alebo Sulík politiku?

How much can a simple conversation, a cup of coffee or just a little attention mean to an older person? In this programme, we meet Kristína Holecová, the creator of the Instagram profile Senior ťa potrebuje – Senior Needs You. She shares her experiences and friendships with seniors, explains why our presence can sometimes be the most valuable thing we can offer, and tells the remarkable story of an unexpected encounter that took her all the way to India.

„Nenazval by som to novou fázou vojny, ale adaptáciou na statickú situáciu na bojisku a prípravou na masívny úder na ukrajinskú infraštruktúru pred zimou. Rusi sa teraz snažia použiť maximum svojich kapacít, aby vytvorili zdanie beznádejnosti a vyvolali tlak na ústupky“ – generál Pavel Macko o aktuálnom vývoji Putinovej vojny na Ukrajine.Kyjev zažíva už šiesty deň po sebe vlny ruských útokov a Moskva pritom mení aj spôsob, akým vedie svoju vzdušnú vojnu. Do útokov nasadzuje čoraz viac nových prúdových dronov, ktoré sú výrazne rýchlejšie a pre ukrajinskú protivzdušnú obranu ťažšie zasiahnuteľné. Za posledné štyri dni ich podľa Volodymyra Zelenského Rusko vyslalo približne osemsto, spolu s ďalšími stovkami dronov a rakiet.Ukrajina už testuje nové stíhacie drony, ktoré majú na túto zmenu odpovedať, no zároveň sa hovorí o novej ruskej kampani proti ukrajinskej energetike.Je to teda nová fáza Putinovej vojny – a čo nám dnešné útoky hovoria o tom, kam sa môže konflikt posunúť?

„Nenazval by som to novou fázou vojny, ale adaptáciou na statickú situáciu na bojisku a prípravou na masívny úder na ukrajinskú infraštruktúru pred zimou. Rusi sa teraz snažia použiť maximum svojich kapacít, aby vytvorili zdanie beznádejnosti a vyvolali tlak na ústupky“ – generál Pavel Macko o aktuálnom vývoji Putinovej vojny na Ukrajine.Kyjev zažíva už šiesty deň po sebe vlny ruských útokov a Moskva pritom mení aj spôsob, akým vedie svoju vzdušnú vojnu. Do útokov nasadzuje čoraz viac nových prúdových dronov, ktoré sú výrazne rýchlejšie a pre ukrajinskú protivzdušnú obranu ťažšie zasiahnuteľné. Za posledné štyri dni ich podľa Volodymyra Zelenského Rusko vyslalo približne osemsto, spolu s ďalšími stovkami dronov a rakiet.Ukrajina už testuje nové stíhacie drony, ktoré majú na túto zmenu odpovedať, no zároveň sa hovorí o novej ruskej kampani proti ukrajinskej energetike.Je to teda nová fáza Putinovej vojny – a čo nám dnešné útoky hovoria o tom, kam sa môže konflikt posunúť?

Veterné elektrárne na Slovensku vyvolávajú ostré emócie a petície ešte skôr, než sa vôbec začali masívnejšie stavať. Kým prieskumy verejnej mienky ukazujú silnú podporu verejnosti, pri verejných prerokovaniach často víťazia obavy a neopodstatnené mýty šírené aktivistami.Aké sú reálne negatíva a technické pozitíva veternej energetiky, ako funguje komunitná energetika a prečo nám v blízkej budúcnosti nebude stačiť len naše tradičné jadro?O týchto témach sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s expertom na energetiku a obnoviteľné zdroje Liborom Lázničkom.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo väčšina Slovákov v prieskumoch veternú energetiku podporuje, no v obciach často naráža na silný odpor organizovaných aktivistov.Čo hovoria reálne vedecké dáta o vplyve veterných turbín na zdravie ľudí, zvierat či znášku sliepok.Ako by mohli obce cez zdieľanie elektriny priamo profitovať z veterných parkov a znižovať tak účty za energie svojim obyvateľom.Prečo má veterná energia jedny z najnižších celkových nákladov a aké reálne opatrenia sa prijímajú na ochranu vtáctva či elimináciu hluku.Prečo nám pri očakávanom náraste spotreby a elektrifikácii priemyslu či dopravy samotné jadro stačiť nebude.Tento podcast vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.Do pozornosti dávame aj článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/5mI4TzO/naozaj-potrebujeme-veterne-parky-hrozi-obrovsky-omyl-varuju-odbornici/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Zdravotníci sú zvyknutí pomáhať druhým. Oveľa ťažšie je však rozpoznať, keď pomoc potrebujú oni sami. Vyhorenie, depresia či závislosti sa totiž nevyhýbajú ani ľuďom, ktorí sa každý deň starajú o zdravie iných.

Migráciu nemožno zastaviť, dá sa však riadiť. Európa podľa odborníka potrebuje pracovníkov, no musí si vedieť vybrať, koho prijíma. Robert Stojanov kritizuje, že nový európsky azylový pakt sa sústreďuje najmä na obmedzenia a neponúka výberový systém podľa potrieb trhu práce. Ako príklad uvádza Kanadu, ktorá využíva bodový systém. Upozorňuje aj na riziko rastúcej závislosti EÚ od krajín, ktoré pomáhajú kontrolovať migračné trasy.   Robert Stojanov je odborník na migráciu z Mendelovej univerzity v Brne, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu migračných pohybov aj práci priamo v teréne. Skúmal migračné trasy, príčiny odchodov ľudí z krajín pôvodu aj možnosti, ako môžu štáty migráciu riadiť.

Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďalšiu spaľovňu? Aj keď minister životného prostredia ešte pred rokom hovoril novému projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred pár týždňami jeho rezort vydal k celej veci kladné stanovisko. Podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, minister Taraba robí presný opak toho, čo sľuboval ešte donedávna - že zo Slovenska nedovolí urobiť odpadkový kôš Európy. „Krátko po tom, ako prišiel do funkcie, podpísal súhlasné stanovisko na výstavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od košickej spaľovne, ktorá svoju kapacitu ešte ani dnes nemá plne využitú. A teraz dovolil ďalšiu podobnú vec v prípade Slovnaftu,“ vysvetľuje. Proti spaľovni sa pritom búria aj mestské časti, ktorých sa projekt dotkne, ale aj magistrát mesta ako taký a aj obyčajní ľudia. Vyše 18-tisíc ich totiž podpísalo petíciu na zastavenie projektu. Prekáža im viacero vecí vrátane dosahov na stav ovzdušia v Bratislave, vzdialenosť od zastavaných oblastí, ale aj fakt, že Slovnaft plánuje do spaľovne zvážať odpad zo spádových oblastí, čo podľa Hegyiho nedáva ekonomický ani environmentálny význam. „Spaľovňa bude úplne mimo územia, odkiaľ by sa mali do nej zvážať odpady. Predstavte si, že smetiarske autá budú musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektoré mestá sú totiž vzdialené 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nemá nijako podchytené,“ dodáva Hegyi. V rozhovore sa dozviete: Aký veľký nesúlad je medzi tým, čo tvrdil Tomáš Taraba a čo reálne robí, prečo nedáva zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existujúcej, prečo zvážanie odpadu zo spádovej oblasti nie je domyslené, aké dosahy môže mať spaľovňa na už aj tak znečistené ovzdušie v Bratislave, na čo by sme sa ako krajina mali v prípade odpadu sústrediť radšej. See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry!“ Druhá kniha Mojžišova 14:22 Nie nadarmo sa verš Druhej knihy Mojžišovej 14:22 končí výkričníkom: „Izraelci prešli stredom mora po suchu, zatiaľ čo vody na pravej i ľavej strane stáli ako múry!“ Predstav si, aké vzrušujúce to muselo byť pre Izraelcov, keď prechádzali stredom Červeného mora po suchej zemi a nasledovali Božie vedenie. Možno videli ryby plávať vo vodných stenách po oboch stranách, akoby boli v tom najlepšom akváriu na svete. Izraelský ľud kráčal celé hodiny. Cesta cez Červené more trvala celú noc. Ale Pán bol s nimi na každom kroku. Nikto z tých, ktorí v ten deň prekročili more, nemohol tušiť, ako dlho bude ich cesta trvať ani kam ich zavedie. Ich skúsenosť je výborným obrazom kresťanského života. Aj ten je len putovaním s Pánom. A učeníctvo je to, čo sa deje po ceste, keď tomuto putovaniu dávame prioritu. Začiatok kresťanskej cesty býva často naplnený vzrušením a úžasom, keď si uvedomujeme, čo pre nás Boh urobil. Avšak tak, ako to bolo v prípade Izraelcov počas ich štyridsaťročného putovania púšťou, vzrušenie a úžas časom začnú opadať. Začíname brať veci ako samozrejmosť. Stávame sa apatickými. To sa stalo s ľuďmi, ktorí prichádzali za Ježišom počas Jeho pozemskej služby. Keď počiatočné nadšenie a novosť opadli, ľudia sa začali postupne vzďaľovať. Z rôznych dôvodov odmietli Ježiša a Jeho učenie (pozri Mt 8:34; Mk 6:3; L 4:28–29). Voči svojmu putovaniu s Ním sa stali apatickými a začali hľadať niečo nové na inom mieste. Ak bojuješ s apatiou na svojej ceste s Kristom, potom si musíš stanoviť priority, ktoré nazývam „Č.M.CH.Z.“: (1) Čítaj Bibliu každý deň. Nikdy z nej nevyrastieš a nikdy ju neprekonáš. Božie slovo sa nikdy nestane irelevantným. (2) Modli sa. Predkladaj svoje veci Pánovi. Potrebuješ mať modlitebný život. (3) Chodievaj do kostola. Potrebuješ byť pravidelnou súčasťou cirkvi. (4) Zdieľaj svoju vieru s ostatnými. Mnohí veriaci prestanú robiť tieto veci a potom sa čudujú, prečo do ich života preniká duchovná apatia. Je to preto, že zanedbávajú základné veci. Ak sa rozhodneš prestať jesť, stane sa toto: začne sa ti točiť hlava, budeš mať závraty a ak to bude trvať dlhšie, začneš umierať. Takto sa žiť nedá. Musíš jesť, aby si prežil. Rovnako je to aj duchovne – ak zanedbáš duchovné disciplíny, nebude trvať dlho a začneš chradnúť. Friedrich Nietzsche povedal: „Podstatnou vecou ‚na nebi i na zemi‘ je dlhodobá a jednosmerná poslušnosť.“ Ako kresťania kráčame cestou viery. A na tejto ceste musíme vytrvať. Otázka na zamyslenie: Ako sa môžeš vyhnúť apatii na svojej ceste s Pánom? Greg Laurie

Ján 6,16-21 16Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, 17nastúpili do člna a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Bola už tma a Ježiš sa k nim ešte nevrátil. 18More sa búrilo, keďže dul silný vietor. 19Odplavili sa asi na dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď zbadali Ježiša kráčať po mori a približovať sa k člnu. Naľakali sa. 20On im však povedal: „Ja som to, nebojte sa!“ 21Chceli ho vziať do člna, ale čln čoskoro pristál pri brehu, ku ktorému sa plavili. Strach nám bráni chodiť po mori. Po Ježišovom odmietnutí titulu pozemského kráľa v predošlom odseku biblického textu a po čase strávenom na vrchu v samote, učeníci s Ním zažívajú niečo nevídané. Ježiš v samote nabral síl, pretože v samote sa rozprával so Svojím Nebeským Otcom. Preto tento druh samoty nie je zlý, lebo vlastne vtedy nie sme sami. Veľakrát (aj v Lukášovom evanjeliu) sa Pán Ježiš utiekal do samoty, aby sa modlil. Takto to máme robiť aj my. Samotou sa myslí čas a priestor, kde nás nič nevyrušuje a máme čas len na Boha. Je to miesto, kde čerpáme sily. Učeníci večer (fyzicky vyčerpaní) videli kráčať Ježiša po mori a preľakli sa. Ježiš na diaľku videl v ich srdciach strach, neistotu a únavu. Áno, niekedy sme aj my vyčerpaní. Fyzicky, ale aj psychicky alebo aj duchovne. Možno je to preto, lebo sme dlho nezažili duchovnú samotu s Nebeským Otcom. Ale Ježiš učeníkov (a aj nás) upokojuje slovami: „Ja som to, nebojte sa!“ To sú slová, ktoré nám hovoria: Neboj sa svedčiť, buď odvážny a verný, usilovný a vytrvalý! Ver Mi! Poď, vystúp z lode a kráčaj po mori! Ja ťa držím a sprevádzam. Nepochybuj, lebo začneš klesať aj vo viere, ako na mori! Nedovolím, aby si sa utopil. Nemaj strach so Mnou kráčať po mori, lebo Ja som s tebou po všetky dni! Potrebuješ ešte niečo viac? Modlitba: Pane Ježišu Kriste, nedovoľ, aby nám strach bránil za Tebou kráčať a slúžiť ostatným! Ty nás veď a sprevádzaj! Amen. Pieseň: ES 484 Autor: Viktor Sabo Hospodin koná také veľkolepé veci a nespočetné obdivuhodné skutky, že sa nedajú preskúmať. Jób 9,10 Vieme, že Ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred Seba spolu s vami. 2.Korinťanom 4,14 Lukáš 22,14-20 •  Modlíme sa za: Uhorské (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z istoty, že „Ježiš na diaľku videl v ich srdciach strach, neistotu a únavu“ — či som ochotný/á niekedy zažiť duchovnú samotu s Nebeským Otcom a čerpam sily v samote, kde nás nič nevyrušuje a máme čas len na Boha, alebo som stále plný/á toho, že som dlho nezažil duchovnú samotu a som vyčerpaný fyzicky, psychicky alebo duchovne? Kde v mojom živote som ako učeníci, ktorí „večer (fyzicky vyčerpaní) videli kráčať Ježiša po mori a preľakli sa“ — či som ochotný/á byť odvážny a verný, usilovný a vytrvalý, ver Mi, poď, vystúp z lode a kráčaj po mori, alebo som stále plný/á toho, že strach mi bráni za Tebou kráčať a slúžiť ostatným? Ako dnes žijem z výzvou „Ja som s tebou po všetky dni! Potrebuješ ešte niečo viac?“ — či som ochotný/á nedovoľ, aby nám strach bránil za Tebou kráčať a slúžiť ostatným, a Ty nás veď a sprevádzaj, alebo som stále plný/á toho, že mám strach so Mnou kráčať po mori bez toho, aby som vedel, že Ja som s tebou po všetky dni? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste boli vyčerpaný (fyzicky, psychicky alebo duchovne) a nemali ste duchovnú samotu s Nebeským Otcom (dlho nezažili duchovnú samotu, vyčerpaný, strach, neistota). Napíšte si modlitbu: „Pane Ježišu Kriste, nedovoľ, aby nám strach bránil za Tebou kráčať a slúžiť ostatným! Ty nás veď a sprevádzaj!“ Potom urobte jeden krok duchovnej samoty: utiekajte do samoty, kde vás nič nevyrušuje a máte čas len na Boha, alebo vystúp z lode a kráčaj po mori s dôverou, že Ježiš je s tebou po všetky dni. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Poznáš vetu I don't know.A určite poznáš aj:I'm not sure.Maybe.Tieto frázy nie sú zlé.Používajú sa v reálnej angličtine úplne bežne.Sú jednoduché, rýchle a bezpečné — a práve preto ich študenti často používajú ako univerzálnu odpoveď.Lenže v niektorých situáciách už nepovedia dosť.Niekto sa ťa spýta na názor.Niekto chce rýchle rozhodnutie.Niekto navrhne riešenie.A ty povieš:I don't know.I'm not sure.Maybe.Gramaticky je to v poriadku.Ale druhá strana často nevie, čo tým presne myslíš.Potrebuješ viac času?Nemáš dosť informácií?Vidíš riziko?Máš konkrétnu obavu?Alebo ešte nemáš jasný názor?V tejto epizóde si ukážeme, ako povedať tieto veci po anglicky presnejšie.Naučíš sa napríklad vety ako:I don't want to give you a quick answer without checking first.Nechcem ti dať rýchlu odpoveď bez toho, aby som si to najprv overil.I don't think I have enough information yet.Myslím, že ešte nemám dosť informácií.I can see a few potential issues here.Vidím tu niekoľko možných problémov.My main concern is the deadline.Moja hlavná obava je deadline.I haven't made up my mind yet.Ešte v tom nemám jasno.Cieľ nie je prestať používať I don't know, I'm not sure alebo maybe.Cieľ je vedieť, kedy ti tieto frázy stačia — a kedy potrebuješ povedať trochu viac.Jednoduché vety.Ale s presnejším významom.

Viera Šimová Šoltés // 1. Kráľov 19, 3 – 8

Ozeáš 12,1-15 1 „Klamstvom ma obohnal Efrajim, podvodom dom Izraela, aj Júda sa stále potuluje s bohmi, svätým božstvám ostáva verný. 2 Efrajim je pastierom vetra, za východným vetrom sa ženie celý deň, množí lož a násilie. Uzatvárajú zmluvu s Asýriou, olej je dopravovaný do Egypta. 3 Hospodin má spor s Júdom, chce strestať Jákoba podľa jeho ciest, podľa jeho skutkov mu dať odplatu. 4 V lone matky uchopil brata za pätu, vo svojej sile zápasil s Bohom, 5 zápasil s anjelom a premohol ho, plakal a prosil o milosť. V Bételi ho našiel, tam sa s ním rozprával. 6 Hospodin je Boh zástupov, Hospodin je jeho meno. 7 Ty sa teda navráť k svojmu Bohu, zachovávaj milosrdenstvo a spravodlivosť, dychtivo očakávaj svojho Boha bez prestania! 8 Kanaán má v ruke falošné váhy, miluje podvod. 9 Efrajim zasa povedal: ‚Ako som len zbohatol, nahonobil som si majetok; nič z toho, čo som spôsobil, ma nezastihne, žiadne zlo, ktorým som sa prehrešil.‘ 10 Ja som však Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta, znovu ťa ubytujem v stanoch ako v dňoch stretávania na púšti. 11 Hovoril som k prorokom, dal som im mnohé videnia a prostredníctvom prorokov som hovoril v obrazoch. 12 S Gileádom je ničomnosť, akí sú len prázdni! V Gilgále obetovali dobytku a ich oltáre sú tak ako hromada kamenia na brázde oráčiny. 13 Jákob utiekol do stepí Aramu, Izrael slúžil, aby dostal ženu. Za ženu strážil stáda. 14 Prostredníctvom proroka Hospodin vyviedol Izrael z Egypta a prostredníctvom proroka ho strážil. 15 Trpké rozhorčenie spôsobil Efrajim, preto jeho Pán naňho nechá uvaliť jeho vlastnú krv a vráti mu potupu, ktorú spôsobil.“ Neprehliadni príležitosť. To, čo opisuje prorok Ozeáš, sa nepočúva dobre – obvinenia z klamstva, falošnosti, podvodu, neprávosti, zrady… Na nikom nezostala suchá nitka. A navyše – nedá sa z toho dostať. Všetky riešenia a politické kalkulácie to iba zhoršujú. Je to ako špirála – kruhy sú čoraz menšie a priestor na život je čoraz tesnejší. Takto sa to končí vždy, keď človek prestane počítať s Bohom. Takto sa to končí s každým spoločenstvom, ktoré vytesní Boha zo svojho stredu. V takej situácii je dobré neprehliadnuť príležitosť. Lebo aj o tom hovorí prorok – niekedy len tak, medzi riadkami, inokedy celkom otvorene: „Obráť sa, teda pomocou svojho Boha!“ To neurobíš sám! Ak sa má niečo naozaj zmeniť, ak tvoj život nemá byť len „naháňanie vetra“, potrebuješ Boha, nielen kdesi na okraji, ale v centre svojho života. Potrebuješ znovu objaviť hodnoty, vďaka ktorým môžeš budovať hodnotný a zmysluplný život – lásku, spravodlivosť, nádej. To sú stavebné kamene, s ktorými sa dá niečo dobré postaviť. Sú to dary, ktoré sú k dispozícii v každej situácii a pre každého – Božia láska, nie ľudská; Božia spravodlivosť, nie ľudská; nádej od Boha, nie od človeka. Neprehliadni svoju príležitosť! Modlitba: Pane, môj život nie je dobrý. Prosím Ťa, nech neprehliadnem príležitosť na zmenu svojho života, ktorú dávaš aj mne! Amen. Pieseň: ES 643 Autor: Ján Oslík Vy však buďte rozhodní a nech vám neochabujú ruky, pretože za vašu prácu dostanete odmenu. 2.Kronická 15,7 Pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!“ Matúš 25,21 Matúš 10,26-33 •  Modlíme sa za: Sučany (TuS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes žijem z výzvou „navráť sa k svojmu Bohu, zachovávaj milosrdenstvo a spravodlivosť“ — či som ochotný/á „obrátiť sa pomocou svojho Boha“, alebo stále som ako Efrajim, ktorý „je pastierom vetra“ a naháňa sa za falošnými váhami a podvodom? Kde v mojom živote som ako Izrael, ktorý hovorí „Ako som len zbohatol, nič z toho, čo som spôsobil, ma nezastihne“ — či som ochotný/á priznať svoju vinu a vrátiť sa k Bohu, alebo stále si myslím, že ma nič nezastihne a žijem bez Boha v centre svojho života? Ako dnes žijem z istoty, že „Božia láska, nie ľudská; Božia spravodlivosť, nie ľudská; nádej od Boha, nie od človeka“ sú stavebné kamene hodnotného života — či som ochotný/á neprehliadnuť príležitosť na zmenu, alebo som stále v špirále menších kruhov, kde je život tesnejší? Aplikácia do života: Dnes si spomeňte na jednu situáciu, kde ste „naháňali vietor“ (hledali útechu mimo Boha, boli podvodný/á, klamný/á). Napíšte si modlitbu: „Pane, môj život nie je dobrý. Prosím Ťa, nech neprehliadnem príležitosť na zmenu svojho života, ktorú dávaš aj mne!“ Potom urobte jeden krok návratu: čítanie Bibliu, modlitba, alebo vyznanie hriechu pred niekým. Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/elon-musk-potrebuje-laskanie-a-opateru-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Tri sadzby DPH mali priniesť viac peňazí. Výsledkom je menej efektívny výber daní, výnimky a chaos 2. Investovanie zostáva záležitosťou úzkej elity 3. Fico rieši biznis, v ktorom pôsobí jeho syn. Vyvoláva to otázky o konflikte záujmov 4. Stručne o mierovej dohode pre Blízky východ, začatí prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou a Moldavskom a raketovom štarte SpaceX

Živiš samo en dan. Danes! / Še je upanje! / Ni življenja brez svetlobe! To so le trije naslovi lahkotnih, a globokih duhovnih razmišljanj avtorja Phila Bosmansa, priljubljenega duhovnega pisatelja, redovnika, ki je pisal knjige, ki jih je oblikovalo življenje. Pet smo jih izbrali iz njegove knjige z naslovom Vsako srce potrebuje dom, ki je izšla pri založbi Ognjišče.

Poznáš ten moment, keď si na meetingu po anglicky, rozumieš všetkému, ale nevieš, ako prirodzene reagovať?Nie preto, že by si nevedel anglicky.Skôr preto, že meetingy majú svoje typické situácie a frázy, ktoré sa v škole väčšinou neučia.V tejto epizóde sa pozrieme na 5 bežných situácií, ktoré sa opakujú na pracovných meetingoch stále dokola.Naučíš sa, čo povedať:✔️ keď chceš overiť, či ťa ostatní pochopili✔️ keď chceš niečo navrhnúť✔️ keď potrebuješ zhrnúť diskusiu✔️ keď chceš získať priestor na vyjadrenie✔️ keď nevieš odpoveď a potrebuješ časNebudeme riešiť komplikovanú gramatiku.Ukážeme si jednoduché a prirodzené frázy, ktoré môžeš použiť na svojom najbližšom meetingu.

Piše Miša Gams, bereta Ana Bohte in Jure Franko. Lucija Mirkac Fortin, profesorica slovenščine na Gimnaziji Ravne na Koroškem, je pesnica, pisateljica, kantavtorica in vsestranska kulturna delavka slovensko-poljskih korenin. Literarno deluje na več področjih – objavlja v literarnih revijah, je tekstopiska, piše spremne besede, režira drame in muzikale, organizira delavnice kreativnega pisanja, pri gledaliških uprizoritvah deluje tudi kot kostumografinja, scenografinja, igralka in glasbenica, ki je med drugim uglasbila okrog sto svojih pesmi in še bi lahko naštevali. Po pesniški zbirki Asimptote je pred nami roman Petrihorion, ki opisuje odisejado različnih glavnih junakov, med katerimi sta v ospredju neimenovana protagonistka in protagonist, ki se asimptotično približujeta drug drugemu, ne da bi se v resnici dosegla. Roman, ki ima v podnaslovu napis Ker srečata se lahko samo na bregu, se spopada z apokalipso na več ravneh, ob tem pa ga prevevajo številni poetični detajli, ki jih motrijo filozofsko navdahnjeni junaki tako rekoč iz prve perspektive. Čeprav roman, ki je razdeljen na dvanajst poglavij in tri večje tematske sklope, nima jasno začrtane pripovedne linije v smislu klasično razdelane zgodbe, temveč ga lahko beremo kot zaporedje dnevniških refleksij, kratkih zgodb ali črtic, lahko v njem razberemo krožno strukturo in osrednji motiv zbliževanja med subjektoma, ki se iščeta na različne načine, medtem ko njun breg v povodnji vse bolj izginja. V prvem sklopu z naslovom Plavati v horizontalo se nahajajo Zapiski nekega muholovca, ki preučuje obnašanje muh in biološko strukturo pajkov, dokler se na koncu ne zaloti, da iz njihove perspektive opazuje ljudi kot “opešane kiklope”: “Ničesar ni, kar bi lahko vrnilo izgubljene besede, ki se kot vešče zaletavajo v luč in omahujejo na tla. Ničesar ni. Prekleto … Ležiš v postelji in odštevaš trenutke, prva zmota, druga zmota, tretja zmota, usodna zmota, ležiš in zdaj veš, da te gleda in se ti roga, da je vseskozi vedela in čakala, da vidiš tudi ti, čudno dvooko bitje, opešani kiklop, velika skrivenčena packa, skrita za zavesami. In muhe niti nimajo sedem tisoč oči, samo šest tisoč jih imajo, ki še vedno bolščijo vate in sprašujejo, bo kaj?” Drugi sklop z naslovom Plavati navzdol se začenja s tridelnim liričnim esejem o smrti sršena, ki ga človeška sila zdrobi na tleh. Bolečina, ki jo čuti ob fizičnem udarcu, se združuje s primarno tesnobo živih bitij, ko pisateljica podrobno opiše njegovo moledovanje za čim hitrejšo smrt: “… pridi, stopi na mojo glavo, vzemi mi bolečino, vzemi mi strah, pridi, globoko bom vdihnil in gledal tvoje stopalo, kako se spušča nad moje otrplo telo, potem bom slišal, kako pokajo prsi in poka hrbet, kako pokajo nožice, kako poka glava. In potem ne bom slišal ničesar več in bo lahko zima …” V razdelku z naslovom Hotel sem seči globoko avtorica opisuje samoto, ki jo začuti igralka na odru, ko je soočena s svojo praznino, otopelostjo in krhkostjo. Ta spominja na drobljivost sršenjega trupelca, ki vse bolj razpada v “neopredeljivo drgetanje komaj še podprtih koščkov zunanje lupine”. Zdi se kot bi pisateljica skupaj s podrobnim seciranjem sršenov, muh in pajkov postopno analizirala obrambne mehanizme človeka, ki v želji po spoznavanju lastnega jedra oz. eksistencialne srži razbija in odmetava kostume, maske in “lupinaste” sloje psihološkega aparata, ki je že a priori ustvarjen na nihilistični grozi in uboju, kot ga opisuje Stara zaveza. V romanu namreč najdemo kar nekaj svetopisemskih alegorij pa tudi močno simboliko v ponavljajočih se dejanjih, kot so razbijanje kristalov – kar bi lahko ustrezalo razbijanju psihičnih blokad. Naraščajoča reka je metafora za ozaveščanje potlačenih čustev, iskanje prizemljitve v prepletu zemlje in vode: “Res je. Voda in zemlja se lahko srečata le na bregu. In če ni bregov, srečanje ostane le privid. Potrebuješ breg. Potrebuješ bilko, ki se je lahko oprimeš, ko se znajdeš sredi rečnega toka, sredi prostrane širine in globine. Potrebuješ breg, sicer ostaneš tam. Sicer samo si. In bližina, si rekel, bližina bo vedno daleč.” Ob branju romana Lucije Mirkac Fortin Petrihorion se ne moremo znebiti občutka dejà vu, kot da bi brali o istih stvareh na vsakič novi ravni ozaveščanja, kot da je branje sámo pravzaprav produkt naših lastnih sinhronicitet in lucidnih sanj, iz katerih ne moremo pobegniti. Kljub poetičnim fragmentom, ki opisujejo številna agregatna stanja bivanja in razkrajanja, se kmalu zavemo, da se za abstraktnimi refleksijami skriva močna in kompaktna dramaturška struktura, ki nas drži v svojem objemu, dokler se z njo ne prebijemo do zadnjega dejanja, ko se reka in hrib v podobi neimenovane ženske in moškega združita: “In bila si reka in bil si hrib, bila sva divje razkrajanje sveta, ujetega v brezvetrje, naraščanje in padanje, vzpenjanje in spuščanje, težka napetost kroženja drug okrog drugega, trepetajoča os približevanja in oddaljevanja…” Branje romana Petrihorion Lucije Mirkac Fortin je kot gledanje filmskega Dekaloga znamenitega poljskega režiserja Krzystofa Kieślowskega, ki vključuje tako analizo raznih psiholoških ekstremizmov znotraj samodestruktivne civilizacije kot tudi poglobljeno študijo o specifični ljubezni in umiranju ...

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/potrebuje-slovenska-politika-zase-richarda-sulika-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovo nahraté na pravidelnom stretnutí v Bučanoch pri Trnave s názvom Worship night (večer uctievania). Každý utorok v párny týžden o 18.15

Číta: Kamil Mikulčík David O'Doherty, autor série Hrozby sú všade okolo nás, prináša ďalšie bláznivé dobrodružstvo, v ktorom sa spája chaotická lúpež, kopa oviec a leto plné objavov. Rexovým rodičom sa práve rozpadlo manželstvo, no ešte horšie je to, že letné prázdniny trávi na odľahlom upršanom írskom ostrove. Navyše v spoločnosti samých oviec! Jediná svetlá stránka tohto pobytu je jeho čudný, ale geniálny strýko Derm. Rex zistí, že Derm sa chystá uskutočniť svoj zatiaľ najšialenejší plán... Chce vylúpiť ostrovnú mobilnú banku! Podobne ako miestna legenda, pirátska kráľovná Grace O'Malleyová, aj strýko túži peniaze použiť na dobrú vec - chce zachrániť Starú stanicu pobrežnej stráže, čo slúži ako asistované bývanie. Potrebuje však Rexovu pomoc...

Zaradi zaostrenih razmer na Bližnjem vzhodu in vse višjih cen goriva letalske družbe po svetu zmanjšujejo število poletov. Strokovnjaki opozarjajo, da so prevozniki prisiljeni v racionalizacijo poslovanja, saj se je cena letalskega goriva letos več kot podvojila. Ryanair bo v poletni sezoni zmanjšal obseg letov za deset odstotkov, Lufthansa pa ukinja približno 170 letov na dan. Zaradi manjšega števila povezav in višjih stroškov gre pričakovati tudi dražje letalske vozovnice. Posledice krize med prvimi občuti tudi Slovenija kot manjši letalski trg, zato se vse glasneje odpira vprašanje, ali država za zanesljivejšo povezanost s tujino potrebuje nacionalnega letalskega prevoznika. Več o tem v pogovoru Simeone Rogelj s Petrom Graškom, dolgoletnim poznavalcem razmer v letalski industriji.

V epizodi raziskujemo biološke in psihološke dejavnike, ki lahko vplivajo na oblikovanje političnih ideologij, ter pojasnjujemo, zakaj je družbeno nestrinjanje pravzaprav znak zdrave civilizacije. Če na družbo pogledamo kot na živ organizem, lahko levi um razumemo kot živčni sistem, občutljiv na zaznavanje krivic, medtem ko desni um pogosto poudarja stabilnost in kontinuiteto, ki sistem varujeta pred kaosom. Politična sredina pa lahko deluje kot krvožilje, ki omogoča pragmatične kompromise. Ta prispodoba seveda ni popolna, vendar pomaga osvetliti, kako različne perspektive opozarjajo na različna tveganja. Prava nevarnost zato ne tiči v samem konfliktu, temveč nastopi šele takrat, ko ena izmed ideologij doseže absolutno prevlado. Prisluhnite in odkrijte, zakaj sta dinamična napetost in odprt dialog ključna za ohranitev delujoče družbe. Izvorni članek: Anatomija političnega uma - zakaj družba potrebuje nestrinjanje Dialog je ustvarjen s pomočjo orodja NotebookLM.

Dnes tu mám pre teba otázky, ktoré som zozbieral na sociálnych médiách.1. Potrebuješ cukor aj pri ľahkom dlhom behu? 2. A prečo intenzívne tréningy ani dlhé behy nalačno nie sú cool.3. Chudnúť pred maratónom?++Príručka na stiahnutie: https://sk.danweiss.eu/palivo

v podcaste si vypočujete aj: Kto je a kto nie je vlastizradca? Ničiť kultúru znamená ničiť celé spoločenstvo Irán dáva Trumpovi lekciu

Peter Kalman z Greenlogy vysvetľuje, ako funguje výkup zelenej elektriny a čo najviac ovplyvňuje rozhodovanie investorov. Výkup elektriny z obnoviteľných zdrojov na Slovensku funguje najčastejšie prostredníctvom kontraktu medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. „Najbežnejším modelom na Slovensku je kontrakt medzi výrobcom elektriny a obchodníkom. Dohodnú si trvanie zmluvy aj cenový model, pričom výrobca prirodzene preferuje čo najdlhší kontrakt, pretože je to výhodnejšie aj z pohľadu financovania projektov,“ vysvetľuje CEO a spoluzakladateľ spoločnosti Greenlogy Peter Kalman. Viac si vypočujete v podcaste.

V negotovih razmerah zaradi zaostrenih geopolitičnih razmer gospodarstveniki želijo strateško načrtovanje in jasne ukrepe, da bi dali nov zagon slovenskemu gospodarstvu. Pred volitvami prihodnjo vlado pozivajo k resnim davčnim ukrepom in odpravljanju birokratskih ovir. Sindikati pa opozarjajo, da podjetniške ideje ne gledajo na ljudi oziroma pričakujejo, da se bo z njimi ukvarjala država. Gospodarski ukrepi so sicer te dni tudi v parlamentarnih klopeh. Druge teme: - Tudi popravljena novela o normiranih espejih deležna kritik; poslanci jo bodo potrjevali jutri. - Bojan Petan oproščen obtožb zlorabe položaja pri lastninjenju Term Čatež. - Bruselj išče pot okoli madžarskega onemogočanja pomoči Ukrajini.

Hamburgerji Anžeta Logarja ali brki Luke Mesca? Spletni meme je sporočilo v obliki slike z napisom ali ideja, ujeta v nekajsekundni posnetek. Na družbenih omrežjih so memi postali vsakodnevni odziv na aktualne novice, najpogosteje povezani s politiko in politiki. Kaj je v tem bizarnem svetu sploh še smešno? Kakšna je estetika spletnega humorja? Kako vzbujati pozornost v poplavi generičnih in anonimnih vsebin in kako pomembno vlogo imajo lahko na videz smešni in nepomembni spletni memi?Jernej Žumer je ilustrator in grafični oblikovalec, ki pozorno in kritično spremlja svet okrog sebe. Zapiski: Odbit Discord Oglasite se lahko na odbita@rtvslo.si Poglavja: 00:00:01 Uvod in aktualni spletni utrinki 00:03:55 Spletna satira vs. analogna karikatura 00:05:10 Recept za dober meme 00:08:58 Donald Trump – kralj memov 00:10:35 Estetika in vizualna prepoznavnost 00:14:10 Slovenska scena in anonimnost ustvarjalcev 00:18:11 Vpliv memov na realni svet: Primer Dogecoin 00:23:50 Pričakovanja pred volitvami in zaključek

Vláda chce v Jaslovských Bohuniciach postaviť nový jadrový zdroj s výkonom 1200 megawattov a odhadovanými nákladmi 15 miliárd eur. Vládnym favoritom na hlavného dodávateľa reaktora je americká spoločnosť Westinghouse a do projektu by sa mali zapojiť aj Kórejčania a Francúzi. Hoci ide o najväčšiu verejnú investíciu od vzniku republiky, celý proces prebieha netransparentne a bez otvoreného výberového konania. Premiér Fico už avizoval, že finálna zmluva sa môže podpísať najskôr koncom roka 2027. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou už o nej bude rozhodovať nová vláda. Poslanec opozičnej SaS Karol Galek je presvedčený, že Robert Fico už v novej vláde nebude a preto nebude mať vplyv na finálny výber dodávateľa. Zároveň predpokladá, že hoci súčasná opozícia postup Ficovej vlády kritizuje, v projekte výstavby nového jadrového bloku bude pokračovať. Proces by však mal byť transparentnejší.„Najprv bude nutné osloviť všetkých relevantných hráčov a ak to bude možné, vysúťažiť čo najlepšiu cenu,“ hovorí Karol Galek, ktorý je zároveň geológ a energetik. Zdôvodňuje to tým, že Slovensko nutne potrebuje nový silný zdroj elektriny, keďže jej spotreba sa o dvadsať rokov zdvojnásobí. „O novom jadrovom bloku sa hovorí už od roku 2009. Ale z úst Roberta Fica to teraz vyznieva skôr ako populizmus a klientelizmus. Potrebuje zabezpečiť zákazky pre svojich sponzorov a oligarchov ako v minulosti,“ hovorí Galek. Pochybuje tiež o odhadovaných nákladoch vo výške 15 miliárd eur. „To je cena vycucaná z prsta,“ hovorí Galek. Vypočítava, že Česi stavajú reaktor s rovnakým výkonom o polovicu lacnejšie. Kľúčové bude aj financovanie projektu. Firma Westinghouse zvyčajne postupuje tak, že financuje výstavbu diela až do momentu odovzdania. „Potom príde na rad investor a musí položiť peniaze na drevo. To môže nastať už o desať rokov, keď bude hotový primárny okruh,“ vysvetľuje poslanec.Keďže Slovensko má už dnes problém s narastajúcim dlhom verejných financií, podľa Galeka si štát určite nebude môcť dovoliť zaplatiť miliardy eur z verejných zdrojov. Aké iné možnosti financovania zostávajú? A prečo Karol Galek neverí, že nový jadrový zdroj bude vo vlastníctve štátu? Dozviete sa v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Policajti v kuklách zasahovali v dome političky a šéfky Pirátskej strany Zuzany Šubovej. Podľa strany Demokrati ide o pomstu za kauzu haciendy, na ktorú Šubová upozorňuje a o týždeň má o nej vypovedať v Bruseli. Môže to byť skutočne pomsta a šikana? A čo sa to dnes deje na finančnej správe?Premiér Robert Fico sa bez verejnej súťaže rozhodol, že Slovensko postaví za miliardy eur jadrovú elektráreň s americkým Westinghousom. A vláda už aj s Američanmi podpísala medzivládnu dohodu.Koľko nás to bude stáť v skutočnosti a máme na to vôbec peniaze? Máme o tomto mega projekte dostatok informácií? Prečo premiér tvrdí, že nová elektráreň bude mašina za peniaze a jej výstavba nás nebude nič stáť? Potrebuje naozaj Slovensko novú jadrovú elektráreň? A prečo mešká energopomoc, ktorej vybavovanie je pre mnohých ľudí nočnou morou?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom hospodárstva a členom predsedníctva strany Demokrati Karlom Hirmanom.

Smer už otvorene hovorí o spolupráci s Republikou, Robert Fico rutinne posiela odkazy Európskej únii a spomína nové časy a v Hlase asi stále nevedia, kam vlastne chcú patriť. Zdá sa teda, že na Slovensku vzniká otvorene proruský a protieurópsky blok. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pozrie na politický vývoj spolu s komentátorom denníka SME Petrom Tkačenkom. Zdroje zvukov: TV JOJ, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, TA3, Youtube/Milan Uhrík – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Še tretjič je z nami Čuk Jože Potrebuješ in tokrat skupaj z Alešem ugotavljata: “Kdo ali kaj je Pattie Boyd?!?!?!?” … Klikneš, poslušaš, izveš! Ti je podkast všeč? Lahko ga podpreš tukaj

Še vedno je v gosteh Čuk Jože Potrebuješ in v tem delu Sašo in Aleš poskušata ugotoviti: “Kdo ali kaj je Fohšvanc?!?!?!?” … Klikneš, poslušaš, izveš! Ti je podkast všeč? Lahko ga podpreš tukaj

Aleš in Sašo sta tokrat prišla z vlakom, ki tiho pelje direkt od zobarja in imata krokodilčke v očeh, ker je v gosteh Čuk Jože Potrebuješ. Skupaj poskušajo ugotoviti: “Kdo ali kaj je Akapatojo?!?!?!?” … Klikneš, poslušaš, izveš! Ti je podkast všeč? Lahko ga podpreš tukaj

Janis Varufakis je ekonomist in nekdanji grški finančni minister. Pravi, da živimo v času nove oblike kapitalizma - tehnofevdalizmu, onkraj trga in onkraj dobička, v zatonu liberalne demokracije. Med gostovanjem v Ljubljani je za Val 202 govoril tudi o nemoči Evrope, ki da je postala kolonija. Prepojena je s krivdo, nima načrta za mir in potrebuje politično revolucijo. Donald Trump je produkt Baracka Obame in za zdaj globalni zmagovalec. Kako je z Julianom Assangeem, s katerim sta redno v stikih? “Res je, lažje je biti hipi in pobegniti v gozd,” razmišlja Varufakis, “a ohraniti moramo upanje in se boriti – tudi proti oblačnemu kapitalu, ki ga napajamo prek svojih pametnih telefonov”.

V mestih so prižgali lučke, vi pa prižgite radio in poslušajte novo epizodo oddaje Radio Ga Ga – Nova generacija, ki jo bo tokrat vodil Uroš Slak skupaj z robotom, nutrijo, polžem in oslom Rožmarinom, pogovarjali pa se bodo seveda o Ukrajini. Premierno bomo slišali dokumentarec Turneja luči o prižigu prazničnih lučk, o njih pa bodo govorili premier Golob, župan Janković in nadškof Stres. RTV se je odločil, da na tekmovanju za pesem Evrovizije prihodnje leto ne bo nastopil, a to ne pomeni, da je Slovenija že vrgla puško v koruzo, saj Jan Plestenjak, Jože Potrebuješ in Helena Blagne pripravljajo plan B. Janša, Hojs in Grims bodo risali novi slovenski domoljubni strip, družina Strojan bo začasno prevzela Ljubljansko borzo, da jo ubrani pred Hrvati, Martelanc in Serpentinšek pa bosta pri La Toyi izterjala dolg do Fursa. Vse to razen ene stvari v petek dopoldan na Prvem.

„Bez podpory kolegov by som to nedala,“ spomína Klára Hudáková, ktorá má za sebou skúsenosť hromadnej výpovede v Slovenskej národnej galérii po tom, ako do nej ministerka Šimkovičová dosadila svoje vedenie. „Som hrdá, že sme boli schopní ukázať takúto silu a odvahu,“ dopĺňa. „Je na to potrebná vnútorná sila, vnútorná integrita, s ktorou žijete každý deň a ktorá sa potom prejaví práve v ťažkých krízových situáciách, keď stojíte pred náročným rozhodnutím.“Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Bez podpory kolegov by som to nedala,“ spomína Klára Hudáková, ktorá má za sebou skúsenosť hromadnej výpovede v Slovenskej národnej galérii po tom, ako do nej ministerka Šimkovičová dosadila svoje vedenie. „Som hrdá, že sme boli schopní ukázať takúto silu a odvahu,“ dopĺňa. „Je na to potrebná vnútorná sila, vnútorná integrita, s ktorou žijete každý deň a ktorá sa potom prejaví práve v ťažkých krízových situáciách, keď stojíte pred náročným rozhodnutím.“Výpoveď – a to hromadná – ako výkrik o kolapse jednej inštitúcie. Slovensko ju zažilo koncom januára. Stovka zamestnancov Slovenskej národnej galérie vtedy predstúpila pred verejnosť a povedala svoje „nie“ účasti na jej kolapse. Na kolapse, za ktorým boli nominácie ministerky Šimkovičovej.Odvolanú Alexandru Kusú, ktorá stála za zaodením galérie do nového krásneho šatu, v priebehu pol roka vystriedali z rozhodnutia ministerky hneď traja štatutári. Ich spoločným menovateľom však bola nekompetentnosť – o ktorej vydala svedectvo hromadná výpoveď zamestnancov galérie. Za verejný tlak a trištvrte ročnú obranu inštitúcie pred rozkladom teraz dostali ocenenie Biela vrana.Lebo silné a sebavedomé inštitúcie sú predpokladom zdravej demokratickej spoločnosti. Ich obrana je tak obranou demokracie.Výpoveď z protestu však má aj iné tváre: obavy z budúcnosti a boj s démonmi neistôt, či najobyčajnejšie hľadanie novej práce.Koľko odvahy je na to potrebné? Otázka a témy pre Bielu vranu Kláru Hudákovú, niekdajšiu hovorkyňu galérie, ktorá ju našla v potrebnej miere.„Občiansky odpor tu potrebuje injekcie podpory, odvahy a energie, inštitúcie si musíme brániť,“ hovorí Hudáková.Hovorí, že ju napĺňa radosťou, že krok odporu v SNG si niekto všimol. „Môže to byť aj nejaká satisfakcia pre kolegov za to, čo urobili a zároveň to môže povzbudiť, alebo inšpirovať ľudí v iných inštitúciách, v iných prostrediach, ktorí si nie sú istí, či sa môžu ozvať, majú ozvať, čo majú robiť,“ hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

1. Študenti v Poprade odmietli premiéra. 2. Vždy sa dá spoľahnúť na Správy STVR. 3. Kaliňák vyhnal štát v prospech oligarchu.

Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a počasí.

Da je gibanje koristno za naše zdravje, vemo vsi. Ko dežuje ali je hladno in temno, pa že imamo dober izgovor, da se raje usedemo pred zaslon, kot da bi šli na sprehod ali tek. Kako sedenje, ki se mu sicer ne moremo izogniti, naredimo manj škodljivo? Zakaj naše telo nujno potrebuje ustrezne obremenitve in kakšne obremenitve naj izbere vsak zase? Gost v studiu Prvega profesor športne vzgoje in tekaški trener Urban Praprotnik.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

1. Tu majdanizácia, tam Gruzínci, tamto Šimečka v Srbsku. 2. Čarodejník Kamenický chce dobehnúť stratené leto. 3. Matúš Šutaj Eštok hrá futbal.

Več kot četrtina odraslih v Sloveniji je sposobnih prebrati in razumeti le preprosta besedila, bralna pismenost je vse slabša. V dobi informacij pa je pismenost izjemnega pomena. Še posebej tudi za ranljive skupine, ki zaradi različnih oviranosti potrebujejo lahko berljive informacije. V tokratnem Studiu ob 17.00 se bomo ukvarjali z lahkim branjem. Gre za besedila, ki jih lažje beremo in razumemo. V Sloveniji je na voljo le malo več kot sto knjig v lahkem branju, prvi javni obrazci na občinah so šele ugledali luč sveta. Kako nastajajo novice v lahkem branju, ki jih objavljamo na portalu Enostavno.info v okviru MCC RTV Slovenija. Kako taka jezikovna različica vpliva na slovenski jezik in da bo v prihodnje verjetno vse več ljudi potrebovalo takšna besedila. Gostje: dr. Boris Kern, ZRC SAZU, Inštitut za slovenski jezik Frana Ramovša in Univerza na Primorskem; Aljaž Verhovnik, direktor Koroške osrednje knjižnice dr. Franca Sušnika; Branka Mrđenović, strokovna sodelavka v kompetenčnem centru za lahko branje; Veronika Rot, strokovna sodelavka za dostopnost na RTV Slovenija, ustvarjalka portala Enostavno.info; Marko Rusjan, državni sekretar na ministrstvu za kulturo; Mira Rožej, testna bralka lahkega branja.

Lovte slová v novej hre Denníka N. Zahrajte si Slovosleď: www.dennikn.sk/slovosled

Več kot četrtina odraslih v Sloveniji je sposobnih prebrati in razumeti le preprosta besedila, bralna pismenost je vse slabša. V dobi informacij pa je pismenost izjemnega pomena. Še posebej tudi za ranljive skupine, ki zaradi različnih oviranosti potrebujejo lahko berljive informacije. V tokratnem Studiu ob 17.00 se bomo ukvarjali z lahkim branjem. Gre za besedila, ki jih lažje beremo in razumemo. V Sloveniji je na voljo le malo več kot sto knjig v lahkem branju, prvi javni obrazci na občinah so šele ugledali luč sveta. Kako nastajajo novice v lahkem branju, ki jih objavljamo na portalu Enostavno.info v okviru MCC RTV Slovenija. Kako taka jezikovna različica vpliva na slovenski jezik in da bo v prihodnje verjetno vse več ljudi potrebovalo takšna besedila. Gostje: dr. Boris Kern, ZRC SAZU, Inštitut za slovenski jezik Frana Ramovša in Univerza na Primorskem; Aljaž Verhovnik, direktor Koroške osrednje knjižnice dr. Franca Sušnika; Branka Mrđenović, strokovna sodelavka v kompetenčnem centru za lahko branje; Veronika Rot, strokovna sodelavka za dostopnost na RTV Slovenija, ustvarjalka portala Enostavno.info; Marko Rusjan, državni sekretar na ministrstvu za kulturo; Mira Rožej, besedilna bralka lahkega branja.

Ruská vojna proti Ukrajine ukázala ničivú úlohu raketových systémov – balistických aj riadených striel. Ak by Európa čelila podobnému rozsiahlemu konfliktu s Ruskom, raketové hrozby by boli rovnako vážne, ak nie ešte viac kritické.