Podcasts about potrebuje

Ranná kázeň: Mt(28, 6) „Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.” Káže: Marián Kaňuch Príspevok Správa, ktorú potrebuješ počuť zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.

Priprav sa na dávku vedecky podložených a praxou overených názorov na témy, ktoré ťa zaujímajú:V tejto epizóde sa so skúseným trénerom Slavom púšťame do boja s fitness mýtmi! Rozoberáme, ako sa šíria dezinformácie od samozvaných "odborníkov" na sociálnych sieťach a prečo by sme mali byť kritickí. Konkrétne sa pozrieme na Existujú tréningové programy špeciálne pre ženyPrečo viac tréningov nie je vždy lepšieJe 10 000 krokov za deň nutných pre zdravie?Ako sa dokráčať k chudnutiu? Spaľujeme viac tuku keď sa potíme? Alebo keď otužujeme?Spaľuje viac tuku kardio nalačno?Je vhodné kombinovať silový a vytrvalostný tréning? A ako na to?Potrebuješ si sledovať inzlín pre chudnutie? Spôsobuje nebodaj nárast apetútu? A prečo ti obmedzovanie sacharidov môže zastaviť chudnutie.Môžeš jesť priveľa bielkovín? A narastie ti do rána biceps ak si dáš proteín navyše?Sú drepy a mŕtve ťahy naozaj škodlivé pre chrbát a kolená.Je lepšie pre chudnutie cvičiť veľa opakovaní s ľahkými váhami alebo menej opakovaní s ťažšími? ++Sleduj @coach_slavoMôj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Facebook⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.++Ak sa ti podcast páči, bude sa ti páčiť aj emailový newsletter Zdravie, Energia, Výkon. Prihlás sa k odberu na stránke⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sk.danweiss.eu/newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠++

Večerná kázeň: Mt(26, 28-30) „Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! Lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám, že oddnes nebudem piť z tohto vínneho plodu Príspevok Jedlo, ktoré potrebuješ zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.

Ruská vojna proti Ukrajine ukázala ničivú úlohu raketových systémov – balistických aj riadených striel. Ak by Európa čelila podobnému rozsiahlemu konfliktu s Ruskom, raketové hrozby by boli rovnako vážne, ak nie ešte viac kritické.

Ruská vojna proti Ukrajine ukázala ničivú úlohu raketových systémov – balistických aj riadených striel. Ak by Európa čelila podobnému rozsiahlemu konfliktu s Ruskom, raketové hrozby by boli rovnako vážne, ak nie ešte viac kritické.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ranná kázeň: Mk(11, 1-10) „Keď sa priblížili k Jeruzalemu, ku Betfagé a Betánii na Olivový vrch, poslal (Ježiš) dvoch učeníkov a riekol im: Choďte do dediny, ktorá je naproti, a hneď, ako vkročíte do nej, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel; odviažte ho a priveďte. A ak by vám niekto povedal: Čo to Príspevok Potrebuješ novú perspektívu zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.

Večerná kázeň: Mk(11, 1-10) „Keď sa priblížili k Jeruzalemu, ku Betfagé a Betánii na Olivový vrch, poslal (Ježiš) dvoch učeníkov a riekol im: Choďte do dediny, ktorá je naproti, a hneď, ako vkročíte do nej, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel; odviažte ho a priveďte. A ak by vám niekto povedal: Čo to robíte? – Príspevok Potrebuješ novú perspektívu zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.

v podcaste si vypočujete aj: - Najslabším článkom vládnej koalície je koalícia samotná - Prečo je Andrej Danko je katalyzátorom rozpadu? - Fico sa snaží prekrývať svoje zlyhania útokmi na vyšetrovateľov

Daňová a Mzdová pohotovosť je obľúbená služba poradenstva pre predplatiteľov Poradcu podnikateľa. Ponúka možnosť poradiť sa v oblasti daní, účtovníctva a miezd s tímom našich expertov. V množstve vypracovaných odpovedí, ktoré každým dňom pribúdajú, si vhodné riešenie pre svoju situáciu nájde skoro každý. V pravidelnom seriáli nášho podcastu sa zameriame na jednu tému a k nej vyberáme päť otázok a odpovedí.Najaktuálnejším dôvodom nejasností a obáv podnikateľov je novozavedená daň z finančných transakcií. Pozrieme sa na ňu bližšie a ponúkneme zrozumiteľné vysvetlenia.Poradkyňa Daňového centra Zuzana Uríková pre vás zhrnula 5 základných okruhov, ktoré vyvolávajú neistotu:Vzťahuje sa zdanenie finančných transakcií aj na úhrady faktúr do zahraničia?Podlieha dani prevod medzi podnikateľským a súkromným účtom tej istej fyzickej osoby?Ako sa transakčná daň účtuje v podvojnom účtovníctve?Ako daň vykáže firma, ktorá má bankový účet vedený mimo Slovenska a v cudzej mene?Potrebuje transakčný účet aj občan, ktorý síce nepodniká, ale prenajíma nehnuteľnosť?Vypočujte si naše rady, nastavte si efektívny systém platieb, komunikujte so svojou bankou. A pri hľadaní overených informácií sa spoľahnite na Daňové centrum.Poradca podnikateľa – váš sprievodca labyrintom legislatívy už 35 rokov.www.pp.sk

Stojíme na prahu revolučnej zmeny - umelá inteligencia pretvára svet rýchlejšie než ktorákoľvek priemyselná revolúcia pred ňou. Môže odhaliť nádory, ktoré lekári prehliadnu, ale zároveň prináša riziko nekritického prijímania informácií.Umelá inteligencia prešla Turingovým testom. O tom, že je človek, presvedčila aj študentov psychológie.Šliape Holywoodu na päty: Nový model generuje videá vo filmovej kvalite. To opäť umelá inteligencia. A do tretice: Učiť sa programovať je vraj zbytočné: AI platforma umožní vytvárať software takmer hocikomu. To je len výber hedlajnov posledných hodín v súvislosti s AI. Ak sme sa na dejepise svojho času učili o prvej, druhej či tretej priemyselnej revolúcii – o parnom stroji, spaľovacích motoroch a potom elektronike a počítačoch, už pár rokov sme vo štvrtej – a po revolúcii internetu v nej a sociálnych sietí sa s nástupom umelej inteligencie možno prehupneme/či už prehupávame do piatej. S obdivuhodným prepájaním fyzického, biologického a digitálneho sveta nás však stavia aj pred obavy a výzvy: Neovládne nás digitálny supermozog? A čo etika umelej inteligencie, či kyberbezpečnosť? A sú tu ešte prozaickejšie otázky: Môže AI dostať pokutu či skončiť vo väzení? Budeme s ňou ešte môcť veriť vlastným očiam a ušiam? Ako zmení naše deti? A nepripraví nás o prácu?!!!Všetko otázky, ktoré bezprostredne súvisia s tým, čo zažívame a budeme zažívať ešte intenzívnejšie. Otázky, ktorými sa rovnako intenzívne zoberajú kolegovia zo Živé.sk a ich snaha sa premietla do takmer 300-strán hľadania odpovedí v čerstvej knihe Umelá ineligencia – Pripravte sa na budúcnosť. K čomu dospeli? Na to sa pozrieme s Jánom Trangelom, jej spoluautorom a ambasádorom AI v spoločnosti Ringier na Slovensku. Kľúčové body epizódy:AI nie je živá bytosť, ale matematický modelKritické myslenie je nevyhnutné pri interakcii s AIV zdravotníctve môže AI podporiť lekárov, nie ich nahradiťVydavatelia musia zachovať ľudský prvok pri používaní AIRodičia by mali viesť deti k zodpovednému využívaniu technológiíExperti zdôrazňujú, že hoci AI prináša revolučné možnosti, musíme si zachovať kontrolu nad jej využívaním. AI by mala zostať naším pomocníkom, nie nekontrolovateľným sluhom.Vypočujte si diskusiu o tom, ako AI mení náš svet a čo to znamená pre našu budúcnosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stojíme na prahu revolučnej zmeny - umelá inteligencia pretvára svet rýchlejšie než ktorákoľvek priemyselná revolúcia pred ňou. Môže odhaliť nádory, ktoré lekári prehliadnu, ale zároveň prináša riziko nekritického prijímania informácií.Umelá inteligencia prešla Turingovým testom. O tom, že je človek, presvedčila aj študentov psychológie.Šliape Holywoodu na päty: Nový model generuje videá vo filmovej kvalite. To opäť umelá inteligencia. A do tretice: Učiť sa programovať je vraj zbytočné: AI platforma umožní vytvárať software takmer hocikomu. To je len výber hedlajnov posledných hodín v súvislosti s AI. Ak sme sa na dejepise svojho času učili o prvej, druhej či tretej priemyselnej revolúcii – o parnom stroji, spaľovacích motoroch a potom elektronike a počítačoch, už pár rokov sme vo štvrtej – a po revolúcii internetu v nej a sociálnych sietí sa s nástupom umelej inteligencie možno prehupneme/či už prehupávame do piatej. S obdivuhodným prepájaním fyzického, biologického a digitálneho sveta nás však stavia aj pred obavy a výzvy: Neovládne nás digitálny supermozog? A čo etika umelej inteligencie, či kyberbezpečnosť? A sú tu ešte prozaickejšie otázky: Môže AI dostať pokutu či skončiť vo väzení? Budeme s ňou ešte môcť veriť vlastným očiam a ušiam? Ako zmení naše deti? A nepripraví nás o prácu?!!!Všetko otázky, ktoré bezprostredne súvisia s tým, čo zažívame a budeme zažívať ešte intenzívnejšie. Otázky, ktorými sa rovnako intenzívne zoberajú kolegovia zo Živé.sk a ich snaha sa premietla do takmer 300-strán hľadania odpovedí v čerstvej knihe Umelá ineligencia – Pripravte sa na budúcnosť. K čomu dospeli? Na to sa pozrieme s Jánom Trangelom, jej spoluautorom a ambasádorom AI v spoločnosti Ringier na Slovensku. Kľúčové body epizódy:AI nie je živá bytosť, ale matematický modelKritické myslenie je nevyhnutné pri interakcii s AIV zdravotníctve môže AI podporiť lekárov, nie ich nahradiťVydavatelia musia zachovať ľudský prvok pri používaní AIRodičia by mali viesť deti k zodpovednému využívaniu technológiíExperti zdôrazňujú, že hoci AI prináša revolučné možnosti, musíme si zachovať kontrolu nad jej využívaním. AI by mala zostať naším pomocníkom, nie nekontrolovateľným sluhom.Vypočujte si diskusiu o tom, ako AI mení náš svet a čo to znamená pre našu budúcnosť.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

123. EPIZÓDA / Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko elektriny je potrebnej na jedno vyhľadávanie cez Google? Alebo na zodpovedanie jednej vašej otázky chatbotom? No, nie je to úplne málo. A so zapojením umelej inteligencie do ďalších a ďalších odvetví bežného života sa vynára otázka, či na to budú existujúce elektrárne stačiť. Môžeme sa do budúcnosti aj pri otázke energie potrebnej na počítačové 'myslenie' inšpirovať ľudským mozgom? Dokáže mozog myslieť energeticky úsporne? A ako to robí? O kľúčových rozdieloch medzi živými a umelými neurónovými sieťami sa jednoducho a odborne rozprávali fyzik Jaro s neurovedcom Petrom Jedličkom. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

Vitajte pri 47. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Európska komisia tento týždeň predstavila päťbodový plán, ako zvýšiť obranu Európy, a hlavne, kde na ňu vziať peniaze. V Index newslettri sa preto na tento plán a aj na to, do akej miery by vyhovoval Slovensku, pozrieme bližšie. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je reálne, že príde k zastaveniu paľby. Som presvedčený, že Rusi majú dôvody, prečo budú za, hovorí v rozhovore Alexander Duleba. Podľa odborníka na Rusko a Ukrajinu to vyplýva z ekonomickej situácie Moskvy, pre ktorú je tento rok kritický, ale aj z pomerov na fronte. Hovorí, že Vladimir Putin potrebuje pauzu.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – ako rozumieť rétorike Donalda Trumpa voči Volodymyrovi Zelenskému a Vladimirovi Putinovi;– 3:45 – v čom je dohoda USA a Ukrajiny o spoločnej ťažbe vzácnych nerastov dobrá;– 8:28 – ako môže dohoda o ťažbe vzácnych nerastov viesť k ukončeniu vojny;– 9:49 – v čom Zelenskyj predbehol Putina;– 10:48 – prečo už nebude Trump nazývať ukrajinského prezidenta diktátorom;– 12:01 – ako môže ovplyvniť Čína vývoj vojny;– 16:10 – prečo si myslí, že môže prísť čoskoro k zastaveniu paľby;– 17:02 – a či bude Rusko za zastavenie paľby;– 26:41– či bude Európa schopná dať bezpečnostné záruky Ukrajine;– 37:00 – v čom bude pre EÚ rozhodujúci 6. marec;– 41:42 – ako Slovensko zasiahne uvalenie ciel na Úniu;– 45:00 – či nám môžu pomôcť dobré vzťahy s USA.

Je reálne, že príde k zastaveniu paľby. Som presvedčený, že Rusi majú dôvody, prečo budú za, hovorí v rozhovore Alexander Duleba. Podľa odborníka na Rusko a Ukrajinu to vyplýva z ekonomickej situácie Moskvy, pre ktorú je tento rok kritický, ale aj z pomerov na fronte. Hovorí, že Vladimir Putin potrebuje pauzu.V podcaste s Alexandrom Dulebom sa dozviete:– od 1. minúty – ako rozumieť rétorike Donalda Trumpa voči Volodymyrovi Zelenskému a Vladimirovi Putinovi;– 3:45 – v čom je dohoda USA a Ukrajiny o spoločnej ťažbe vzácnych nerastov dobrá;– 8:28 – ako môže dohoda o ťažbe vzácnych nerastov viesť k ukončeniu vojny;– 9:49 – v čom Zelenskyj predbehol Putina;– 10:48 – prečo už nebude Trump nazývať ukrajinského prezidenta diktátorom;– 12:01 – ako môže ovplyvniť Čína vývoj vojny;– 16:10 – prečo si myslí, že môže prísť čoskoro k zastaveniu paľby;– 17:02 – a či bude Rusko za zastavenie paľby;– 26:41– či bude Európa schopná dať bezpečnostné záruky Ukrajine;– 37:00 – v čom bude pre EÚ rozhodujúci 6. marec;– 41:42 – ako Slovensko zasiahne uvalenie ciel na Úniu;– 45:00 – či nám môžu pomôcť dobré vzťahy s USA.

Európa sa musí postaviť na vlastné nohy a začať zvyšovať výdavky na obranu. Hovorí o tom NATO aj Nemci. Poliaci či pobaltské krajiny ak už robia.Ako je na tom Slovensko, ak sú pre nás problém už 2% HDP a chýba nám protiletecká obrana? Koľko reálne investujeme do našej bezpečnosti a o prečo minister obrany Kaliňák po rokovaniach so svojim poľským kolegom naznačoval, že brániť sa pred nepriateľom nie je správne a že vpád agresora treba len prečkať? Znamená to že ak by nás niekto napadol, budeme len čakať, kým neodíde?Prečo pri testovaní húfnice Zuzana2 na Záhorí došlo k výbuchu a zraneniam dvoch technikov, čo sa stalo, sú naše húfnice bezpečné? A pomáha Slovensko Ukrajine, ktorá proti Ruskej agresii bráni nielen seba, ale je nárazníkom aj pre celú Európu, alebo vojenskú pomoc odmietame? Bude Únia súčasťou mierových rokovaní o Ukrajine, ak zatiaľ hovorí len Trump s Putinom? A čo na to naša opozícia?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom obrany a predsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom. Do relácie sme oslovili aj poslancov branno-bezpečnostného výboru za strany Smer a Hlas, aj ministerstvo obrany, možnosť diskutovať nevyužili.

„Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. Nádej, že sa vojna skončí ešte v tomto roku – prechováva ju Volodymyr Zelenskyj. Donald Trump zas vyjadruje spokojnosť, že dohoda o vzácnych kovoch a mineráloch s Kyjevom je na dosah. A volá po „významných hospodárskych dohodách“ s Moskvou, v kontexte riešenia vojny na Ukrajine. Z Kremľa na to zaznieva, že Rusko je otvorené ekonomickej spolupráci s USA. Vojenské akcie však utíchnu len vtedy, ak budú ich výsledky pre Moskvu uspokojivé.To všetko sa deje v čase, keď Putinova agresia voči suverénnej Ukrajine prekročila hranicu 1096 dní, a teda troch rokov. A od spojencov prichádzajú signály podpory. Ak však lídri Európskej únie rozširujú sankčný zoznam, Washington vysiela iný signál – chuť k hospodárskym dohodám s Moskvou. A členské štáty Aliancie obchádza Mark Rutte, aby ich socializoval s myšlienkou nevyhnutnosti vyšších nákladov na obranu. Aby sa už v júni členovia Nato k tomu možno aj zaviazali. Ako sa k opisu situácie stavia generál vo výslužbe a aliančnou skúsenosťou Pavel Macko? Dá sa mier na Ukrajine vykúpiť vzácnymi nerastami? „Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. „Zvlášť v situácii, keď jeden zo súperov ukazuje, že mal väčšie strategické ambície. Ak ho ideme odmeniť, len ho povzbudíme“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. Nádej, že sa vojna skončí ešte v tomto roku – prechováva ju Volodymyr Zelenskyj. Donald Trump zas vyjadruje spokojnosť, že dohoda o vzácnych kovoch a mineráloch s Kyjevom je na dosah. A volá po „významných hospodárskych dohodách“ s Moskvou, v kontexte riešenia vojny na Ukrajine. Z Kremľa na to zaznieva, že Rusko je otvorené ekonomickej spolupráci s USA. Vojenské akcie však utíchnu len vtedy, ak budú ich výsledky pre Moskvu uspokojivé.To všetko sa deje v čase, keď Putinova agresia voči suverénnej Ukrajine prekročila hranicu 1096 dní, a teda troch rokov. A od spojencov prichádzajú signály podpory. Ak však lídri Európskej únie rozširujú sankčný zoznam, Washington vysiela iný signál – chuť k hospodárskym dohodám s Moskvou. A členské štáty Aliancie obchádza Mark Rutte, aby ich socializoval s myšlienkou nevyhnutnosti vyšších nákladov na obranu. Aby sa už v júni členovia Nato k tomu možno aj zaviazali. Ako sa k opisu situácie stavia generál vo výslužbe a aliančnou skúsenosťou Pavel Macko? Dá sa mier na Ukrajine vykúpiť vzácnymi nerastami? „Biznisom sa vojna nerieši, biznis vojny skôr začína a rozdúchava“, tvrdí Pavel Macko, generál vo výslužbe. „Zvlášť v situácii, keď jeden zo súperov ukazuje, že mal väčšie strategické ambície. Ak ho ideme odmeniť, len ho povzbudíme“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Trumpove najnovejše izjave o Ukrajini so sprožile precej negodovanja v Evropi, nekateri pa si jih razlagajo tudi kot način spodbujanja Evrope k okrepitvi svoje obrambe. Da mora Evropa to storiti, je bilo slišati že prej, iz besed generalnega sekretarja Nata Marka Rutteja pa je mogoče sklepati, da je to nujno prav za zagotovitev miru v Ukrajini. Kot je dejal, mora Evropa brez dvoma odigrati ključno vlogo pri zagotavljanju miru v Ukrajini in še naprej pomagati Kijevu ter mu omogočiti čim boljše pogajalsko izhodišče. Drugi poudarki: - Ocena tveganja za teroristični napad v Sloveniji ostaja nespremenjena, meni Svet za nacionalno varnost. - Ni še jasno, koliko bo stal nakup oklepnikov patria. Bomo res prihranili 400 milijonov evrov? - Lena Repinc in Jakov Fak šesta na tekmi mešanih dvojic svetovnega biatlonskega prvenstva.

122. EPIZÓDA / V akom vzťahu sú veda a filozofia? Mala by sa filozofia zvedečtiť, ako to navrhoval pozitivizmus? Alebo by mala odhaliť nevedeckosť vedy, ako tvrdia postmodernisti? Alebo existuje aj tretia cesta – cesta spolupráce? Americký matematik a filozof Hilary Putnam v eseji "Philosophy and Science" (2010) argumentuje práve za túto tretiu možnosť: filozofia aj veda by si mali priznať svoje limity a zároveň ponúknuť svoje silné stránky. Môžu sa tak navzájom obohatiť a posunúť poznanie ďalej. Do diskusie vás pozývajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

V dnešnej časti ti prezradíme pár praktických tipov pri hľadaní študentských brigád. Keď si chceš nájsť brigádu, budeš okrem potvrdenia o statuse študenta potrebovať aj svoj životopis, niekedy dokonca aj motivačný list. Prípadne môžeš byť pozvaní na pohovor. Prácu si však môžeš nájsť až keď dovŕšiš 15 rokov. Upravuje to totiž Zákonník práce. Žiaci mladší ako 15 rokov môžu výnimočne uzavrieť pracovnú zmluvu v prípade, že ide o takzvané ľahké práce ako je napríklad účinkovanie na rôznych kultúrnych a športových podujatiach. Chceš sa dozvedieť viac? Vypočuj si náš dnešný podcast. Kľúčové slová: Sociológia, Schooltag, maturita, Občianska náuka, Práca Tento podcast ti prináša Žilinská univerzita v Žiline.

Kataster napadnú hackeri, ministerstvá a úrady sa medzi sebou obviňujú, kto za to môže, informácie prístupné verejnosti sú len minimálne a ani po vyše dvoch týždňoch online verzia systému nefunguje. Otvorené sú len kamenné katastrálne odbory v regiónoch. Kedy bude kataster nehnuteľností plne funkčný, neuvádza ani Úrad geodézie v rámci otázok a odpovedí na svojom webe. Čo nové o útoku vieme, či postupné nabiehanie systému zodpovedá stavu, v ktorom existujú zálohy a ako je na tom aj vzhľadom na rozsah daného útoku kybernetická bezpečnosť štátu? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta IT experta zo Slovensko.Digital Ladislava Kovára. Zdroj zvukov: TA3, SME, YouTube/Smer - SD, Markíza Odporúčanie: Tomáš včera odporúčal potulky Jamesa Maya. Ak britského humoru nemáte dosť, odporúčam pokračovať celovečerným špeciálom Cunk on Life, kde hlavná hrdinka dokumentaristka Philomena Cunk, ktorú stvárňuje známa britská herečka Diane Morgan, mätie filozofov a akademikov v snahe pochopiť zmysel života. Občas je to veľký bizár, ale ak sa chcete odreagovať, dajte tomu šancu. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Riešenie RICOH RansomCare zakročí vtedy, keď všetka ochrana IT systému zlyhá. Je to služba, ktorá nezaťažuje servery a monitoruje podozrivé aktivity. Je určená na nezávislý beh a slúži ako doplnok ochrany, ktorú už vo firme máte. https://www.ricoh.sk/produkty/softver-aplikacie/ransomcare/ V rozhovore sa dozviete: ➡️Aké sú hlavné výhody a nevýhody riešenia RICOH RansomCare? ➡️Potrebuje firma niečo špeciálne na inštaláciu tohto riešenia? ➡️Ako funguje ochrana súborov vo firme? ➡️Dá sa zistiť, či je v sieti napadnutý nejaký počítač zamestnanca? ➡️Koľko to stojí? Viac o bezpečnosti píšeme aj na našom webe www.touchit.sk.

Buď sa Robert Fico nechal hostiť niekým, kto z neho urobil totálneho hlupáka, alebo o únose vedel, hovorí v podcaste V redakcii politický analytik a komentátor Marián Leško. Návšteva predsedu vlády vo Vietname je podľa neho silnou indíciou, že únos vietnamského občana sa stal s Ficovým súhlasom. S Mariánom Leškom sa rozprávala Monika Tódová.

Zadnjo oddajo letošnjega Radia Ga Ga – Nova generacija bosta prevzeli dve voditeljski legendi, Štefančič in Slak, ki ju bomo tokrat prvič slišali skupaj. V studiu bosta gostila "prave" slovenske dobre može, od Boscarola do Pečečnika, Hana, Jožeta Potrebuješa in Kanglerja, ki bo zbrane tudi nagovoril. Spremljali bomo športni prenos božične zakuske s komentatorskimi legendami Ivom Milovanovičem, Andrejem Staretom, Jelkom Grosom in Miranom Ališičem. Ob teh pa bodo tu še Angelca Likovič in Martelanc, ki bosta razpravljala o božičnih tradicijah, Robert Golob s pravili za slikanje z Božičkom, mala šola pirotehnike s Strojani in seveda odštevanje do novega leta z Zoranom Jankovićem. Vse to in vsaj še dvoje v petek dopoldne na Prvem.

Prečo je na Slovensku nízka produktivita a neflexibilný pracovný trh. Je americká ekonomika a akciové trhy v bubline? Produktivita slovenskej ekonomiky 0:00 Sociálna demokracia v praxi 11:45 Problémy v zdravotníctve 15:00 Americká bublina 28:30

Ekonomický marazmus v EÚ je výsledkom socialistického myslenia

V tednu dobrodelnosti vas bosta iz studia Radia Ga Ga – Nova generacija pozdravila Angelca Likovič in Rudl pod budnim očesom strokovnjaka za komuniciranje Aljoše Bagole. Svet živali se tokrat ukvarja z resnimi težavami na trgu pirotehnike, na pomoč so poklicali slavno odvetniško pisarno Čefurin. Uroš Slak bo skupaj z Robertom Golobom in Tino Gaber v Parizu v zasedi čakal na srečanje z Donaldom Trumpom, v živo s celjskih ulic pa bomo spremljali tudi jubilejno podelitev nagrad stranke SDS svojim članom in privržencem. Kaj si Angelca misli o Only Fans, kaj si Žižek misli o slovenski vesoljski agenciji in ali Kangler sploh misli, vse to in še vedeževalec Blaž v petek dopoldan na Prvem.

Z policajného zboru odchádzajú stovky policajtov. Tí, čo zostávajú, sa sťažujú na nízke platy a zlé pracovné podmienky. Opozícia sa po tom, čo policajt v Košiciach ubil na smrť zadržaného človeka, rozhodla ministra v parlamente odvolať. Koalícia jej väčšinou hlasou odvolávanie posunula na február.Čo si teda aktuálne myslia policajti v zbore? Prečo prichystali akciu fotka pre budúcnosť polície a čo to je vlastne za akciu? Aké sú ich požiadavky a ako reagujú na stabilizačné opatrenia ministra vnútra? A čo hovoria policajti na násilie svojich kolegov pri zadržiavaní ľudí? Čo si myslia o chýbajúcich kamerách a ako sa mení ich práca, po zmene trestného zákona a odchodoch policajtov. A čo na to hovorí opozícia?Braňo Závodský sa rozprával s policajtom z obvodného oddelenia Policajného zboru v Topoľčanoch a organizátorom akcie Fotka pre budúcnosť polície Štefanom Birmonom a poslancom SaS a členom branno-bezpečnostného výboru parlamentu Jurajom Krúpom.

V oddajo Radio Ga Ga − Nova generacija se tokrat vrača koalicija, tako da bodo vodenje oddaje prevzeli Urška, Luka in Matjaž. Kangler in Rožmarin bosta delila nasvete za pravilno kidanje snega, Uroš Slak pa bo gostil strice iz ozadja Milana, Robija in Zorana, ki bodo enkrat za vselej razčistili, kaj so pili na sestanku ob Ljubljanici. Po osnovnih šolah hodi nova skupina ideoloških bojevnikov, imenovana Likovič, Grims, Breznik in Tonin oziroma s kratico LGBT, na teniškem prostoru v Sevnici pa je čez teden na skrivaj potekala mirovna konferenca z eminentnimi gosti. Kaj gradi Jože Potrebuješ, kaj Luka Mesec misli o življenju v mestu in kako zveni nova knjiga Janeza Janše, ko jo prebere Vesna Milek, boste izvedeli v petek dopoldan na Prvem.

Slovenskí futbalisti v kľúčovom zápase o priamy postup do B-divízie Ligy národov prehrali vo Švédsku 1:2 a o postup zabojujú v baráži. „Mohli sme dosiahnuť viac, ale zároveň je to aj reálny obraz o slovenskej reprezentácii,“ vraví v podcaste ŠPORT.sk Okom odborníka futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Čo sa dozviete v rozhovore?V čom nesúhlasí s Calzonovým hodnotením po Švédsku?Ktorý ofenzívny hráč bol „úplne stratený“?Mal by Calzona posadiť Škriniara?Potrebuje odísť z PSG a hodí sa do Juventusu?Zaslúži si Gyömbér viac rešpektu?Premrháva Bénes príležitosť, na ktorú dlho čakal?Čo musí Calzona zmeniť do kvalifikácie na MS 2026?

V novi epizodi oddaje Radio Ga Ga – nova generacija bomo seveda v živo spremljali dražbo, ki jo bo za poplačilo stroškov do krivosodja skupaj s prijatelji iz stranke vodil sam Janez Janša. Klice bo sprejemal Aleš Hojs, spletno stran bo postavil g. Mandžukić, za tekoče zadeve bo poskrbel Franc Breznik, za uspešno prodajo pa vedeževalec Blaž. Uroš Slak se bo o novih vladnih strategijah obračunavanja omrežnine pogovarjal s premierjem Golobom in Aljošo Bagolo, Anže Logar pa bo po odstopu Franca Kanglerja z mesta prometnega reporterja prevzel še eno stvar, ki je bila do zdaj v rokah SDS. Marcel se bo pogovarjal o novem 15 minutnem mestu Čukitown, ki ga na robu Ljubljane gradi Jože Potrebuješ, svoje misli o mestu in vasi pa bosta z nami delila Slavoj Žižek in Gašper Bergant, vse to in verjetno tudi kaj čisto drugega, v petek malo po deseti na Prvem programu Radia Slovenija.

V podcaste si vypočujete aj: - Aký bude Donald Trump prezident? - Urobil Ivan Korčok dobrý krok, keď sa stal členom PS? - Potrebuje slovenčina ochranu? Celý podcast si môžete vypočut tu: https://www.tyzden.sk/spolocnost/115880/tyzden-s-tyzdnom-urobil-ivan-korcok-dobry-krok-a-aky-bude-donald-trump-prezident/

Umelá inteligencia dovedie spoločnosť k utópii, no najskôr si budeme musieť prejsť dystópiou, pretože v mnohých zamestnaniach sa ľudia stanú nepotrebnými, hovorí Peter Štefček, technologický riaditeľ Pixel Federation.  V dieli podcastu Hry a my hovorí o vplyve umelej inteligencie na herný priemysel, celú ekonomiku, ale aj o tom, aké zručnosti by si mali mladí ľudia pestovať, ak chcú byť súčasťou gamingu budúcnosti. Tento podcast vám prináša slovenské herné štúdio PIXEL FEDERATION - vášniví hráči a vývojári hier, ktoré bavia celý svet.

Mladí zdravotníci odchádzajú zo Slovenska aj preto, že sa u nás z pozície funkcií k zdravotníctvu vyjadrujú ľudia ako Peter Kotlár, hodnotí poslanec za KDH a záchranár František Majerský. Zodpovedá za to premiér, ktorý musí vyhovieť aj Kotlárovi, aby si udržal tesnú väčšinu v parlamente. Opozičný poslanec paradoxne podporuje reformu sanitiek. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas sa sťažuje, že parlament rieši zástupné témy miesto skutočných problémov.V rozhovore s Františkom Majerským sa dozviete aj to, či podporuje požiadavky lekárskych odborárov a aká vážna je aktuálna kríza slovenského zdravotníctva.Moderuje Peter Hanák.

Mladí zdravotníci odchádzajú zo Slovenska aj preto, že sa u nás z pozície funkcií k zdravotníctvu vyjadrujú ľudia ako Peter Kotlár, hodnotí poslanec za KDH a záchranár František Majerský. Zodpovedá za to premiér, ktorý musí vyhovieť aj Kotlárovi, aby si udržal tesnú väčšinu v parlamente. Opozičný poslanec paradoxne podporuje reformu sanitiek. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas sa sťažuje, že parlament rieši zástupné témy miesto skutočných problémov.V rozhovore s Františkom Majerským sa dozviete aj to, či podporuje požiadavky lekárskych odborárov a aká vážna je aktuálna kríza slovenského zdravotníctva.Moderuje Peter Hanák.

Zadnja oddaja pred zasluženimi počitnicami prinaša voditelja Luko Meseca, ki bo opogumljen po dobljeni sodbi zanesljivo povedal vse, kar sme. V studiu se mu bodo pridružili člani Civilne iniciative Kočevje, ki imajo svoje poglede na JEK2, pa Franc Kangler, ki nepreklicno odstopa kot prometni poročevalec in profesor Hanumak, ki bo predstavil prve produkte Energetske koalicije. Uroš Slak bo tokrat gostil Matjaža Hana in reperja Zlatka, ki bo nekaj ostrih verzov namenil tudi novi nuklearki, Marcel pa se bo z Jožetom Potrebuješem in drugimi pogovarjal o novem 15 minutnem mestu Čukitown. Kralj Karel, Karel Erjavec, en Karel iz Brežic in mogoče še en Karel v petek ob 10h na Prvem programu Radia Slovenija..

„Bolo by asi najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vládnu na Slovensku politické strany, alebo biznisové zoskupenia? Prečo potrebuje Fico zachrániť Dankov poslanecký klub. Peter Kotlár asi svojim rečiam o Covide verí a o to je to nebezpečnejšie. Minister vnútra so súhlasom prezidenta a premiéra falšuje históriu. V dnešnej epizóde účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Štefan Hríb, Juraj Petrovič a Tomáš Zálešák. Moderuje Eugen Korda.

„Bolo by najlepšie, keby sa pani ministerka Šimkovičová rozhodla odstúpiť a prišiel tam niekto, kto vníma kultúru, umenie, kto rozumie tejto oblasti“ – exministerka Silvia Hroncová takto uzatvára svoje hodnotenie prvého roku tejto vlády v oblasti, v ktorej sama ešte pred rokom pôsobila. Už v horizonte hodín to bude rok, ako Robert Fico v pozícii premiéra predstavil svoju štvrtú vládu. V ten istý deň, ako zomrel bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Aké sú jej plody po roku?Zmenené trestné kódexy očistili desiatky poťahovaných súdmi. Po kritike Bruselu však už stihli podstúpiť novelizáciu novelizácie novely!Elitní špeciálni prokurátori sa rozpŕchli neraz po úradoch, ktoré nesúvisia s ich špecializáciou. Rovnako vyšetrovatelia zrušenej Naky. Krajina s rekordnými cenami masla má naordinované takmer trojmiliardové šetrenie. Jej ministri na čele s premiérom si však ešte predtým platovo výrazne polepšili. Pandémiu preveruje splnomocnenec, pre ktorého ani nebola. Lekári hrozia hromadne výpoveďami. A z rezortu kultúry rezonovalo aj to, že zem nie je guľatá. Naviac – z RTVS sa stala STVR, len preto, aby sa zmenilo vedenie. A erbové inštitúcie v kultúre prišli o kompetentné vedenia. Krajina pod Tatrami je tak aj v Kultúrnom štrajku. Čo na to tí, čo to ťahali ešte pred rokom? A konkrétne exministerka kultúry Silvia Hroncová? „Samozrejme, každý minister prichádza so svojimi témami, no v tejto chvíli netušíme, aká je stratégia, aká vízia, len vidíme snahu o mocenské ovládnutie ministerstva, kultúry a inštitúcií“, hovorí bezprostredná predchodkyňa ministerky Šimkovičovej. Personálne výmeny na čele inštitúcií ako je SND, kde Mateja Drličku ministerka nahradila Zuzanou Ťapákovou, či SNG, kde Alexandru Kusú nahradil najprv Anton Bittner, neskôr Miloš Timko, označuje za „nedôstojné“. „Žiaľ, keď porovnáme mená, ktoré odišli a naopak prišli, ani nie je možná diskusia. Neprišli tam odborníci, ktorí sú v tej oblasti zdatní a zorientovaní“, hovorí Hroncová. „Je to smutné, kam sa táto krajina dostalo 35 rokov od Nežnej revolúcie“, dodáva. Rezort je podľa nej v rozvrate. „V tomto období je potrebné hovoriť o veciach nahlas. Nahlas ich pomenovávať, ak prichádza k nesprávnym rozhodnutiam, či závadzaniu“. Ministerka Martina Šimkovičová by podľa nej urobila najlepšie, keby odstúpila. „Pozícia ministra alebo ministerky je o tom, že máte kultúre a jej obci slúžiť. Vytvárať jej čo najlepšie podmienky. Nemáte hovoriť do obsahu inštitúcií, za to zodpovedajú štatutári. A nemáte tomu rezortu panovať, ale slúžiť“, uzatvára Silvia Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V hebrejčine je obsahom pojmu pokánie cesta naspäť, k svojim počiatkom. Inak – vrátiť sa k sebe samému, k takému, aký som v skutočnosti“, hovorí rabín Miša Kapustin. A takúto cestu k sebe podľa neho potrebuje aj Slovensko zmietané rozdelením. Rabín pritom používa obraz „pohľadu do zrkadla“.Aj on bol terčom vraha zo Zámockej. A cez neho aj komunita za ním. Komunita, ktorá je na Slovensku síce menšia ako tá vietnamská či tá z Číny, no historicky je so Slovenskom previazaná od nepamäti.Miša Kapustin, hlavný liberálny rabín Slovenska. A za ním dvojtisícová komunita židov. Menšina národnostná i náboženská.Ako sa žije s vedomím, že ste „terčom“? S vedomím, že ste boli na zozname radikála, ktorý neváhal zabíjať len z nenávisti k inakosti? Naviac terčom v čase, keď sa takýmito terčami stávajú ďalší. Mimovládne organizácie, kultúrne inštitúcie či novinári. A rovno pričinením vládnych politikov, ktorí z nich robia či už „krvilačných bastardov“, alebo podhadzujú anonymnej mase sveta sociálnych sietí videá s útokmi na nich. Ako na takúto realitu terčov? A ako z nej? Téma pre židovského rabína Mišu Kapustina. „Bohužiaľ podobné veci (vražda na Zámockej) sa môžu opakovať. Nikdy nevieš, čo má kto v hlave. Toho mladého muža si totiž predtým všimol len málokto. A málokto ho bral vážne“, upozorňuje rabín Kapustin. V tomto vidí možné zdroje radikalizácie. Cestou de-radikalizácie je potom podľa neho opak prehliadania jednotlivcov a opak toho, že sa im nedáva váha. Nebezpečenstvom pre jednu spoločnosť vidí v prejavoch nenávisti a vulgarizmu. „Viem, prečo sa to robí. Nenávisť totiž spája ľudí ľahšie, ako prejavy priazne či argumenty. Kto tu už číta programy strán. Ale ak voči oponentovi použiješ nenávistné prejavy, k tomu jednoduchou rečou, si vypočutý oveľa rýchlejšie“, ilustruje Kapustin. Konštatuje pritom, že takýto postup síce môže vyhrávať voľby, no neprináša dobré výsledky. „Odporúčal by som, aby sme sa viac pozerali do zrkadla. Aby každý jeden nezabudol, kto vlastne je. Zrkadlo to ukáže. Lebo často zabúdame, kto sme, kvôli funkciám, maskám, ktoré si nasadzujeme...To vystaveniu sa zrkadlu je prvá vec, ktorú by som odporučil. A druhá je, aby sme nestrácali ľudskosť“, hovorí rabín Miša Kapustin. A dodáva, že jeho tretím odporúčaním je menej kritiky len pre samotnú kritiku. „Kritika je stratou času, ak za ňou nie sú ďalšie kroky. Ak ale vieš, aký bude druhý a tretí krok, vtedy má význam“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V hebrejčine je obsahom pojmu pokánie cesta naspäť, k svojim počiatkom. Inak – vrátiť sa k sebe samému, k takému, aký som v skutočnosti“, hovorí rabín Miša Kapustin. A takúto cestu k sebe podľa neho potrebuje aj Slovensko zmietané rozdelením. Rabín pritom používa obraz „pohľadu do zrkadla“.Aj on bol terčom vraha zo Zámockej. A cez neho aj komunita za ním. Komunita, ktorá je na Slovensku síce menšia ako tá vietnamská či tá z Číny, no historicky je so Slovenskom previazaná od nepamäti.Miša Kapustin, hlavný liberálny rabín Slovenska. A za ním dvojtisícová komunita židov. Menšina národnostná i náboženská.Ako sa žije s vedomím, že ste „terčom“? S vedomím, že ste boli na zozname radikála, ktorý neváhal zabíjať len z nenávisti k inakosti? Naviac terčom v čase, keď sa takýmito terčami stávajú ďalší. Mimovládne organizácie, kultúrne inštitúcie či novinári. A rovno pričinením vládnych politikov, ktorí z nich robia či už „krvilačných bastardov“, alebo podhadzujú anonymnej mase sveta sociálnych sietí videá s útokmi na nich. Ako na takúto realitu terčov? A ako z nej? Téma pre židovského rabína Mišu Kapustina. „Bohužiaľ podobné veci (vražda na Zámockej) sa môžu opakovať. Nikdy nevieš, čo má kto v hlave. Toho mladého muža si totiž predtým všimol len málokto. A málokto ho bral vážne“, upozorňuje rabín Kapustin. V tomto vidí možné zdroje radikalizácie. Cestou de-radikalizácie je potom podľa neho opak prehliadania jednotlivcov a opak toho, že sa im nedáva váha. Nebezpečenstvom pre jednu spoločnosť vidí v prejavoch nenávisti a vulgarizmu. „Viem, prečo sa to robí. Nenávisť totiž spája ľudí ľahšie, ako prejavy priazne či argumenty. Kto tu už číta programy strán. Ale ak voči oponentovi použiješ nenávistné prejavy, k tomu jednoduchou rečou, si vypočutý oveľa rýchlejšie“, ilustruje Kapustin. Konštatuje pritom, že takýto postup síce môže vyhrávať voľby, no neprináša dobré výsledky. „Odporúčal by som, aby sme sa viac pozerali do zrkadla. Aby každý jeden nezabudol, kto vlastne je. Zrkadlo to ukáže. Lebo často zabúdame, kto sme, kvôli funkciám, maskám, ktoré si nasadzujeme...To vystaveniu sa zrkadlu je prvá vec, ktorú by som odporučil. A druhá je, aby sme nestrácali ľudskosť“, hovorí rabín Miša Kapustin. A dodáva, že jeho tretím odporúčaním je menej kritiky len pre samotnú kritiku. „Kritika je stratou času, ak za ňou nie sú ďalšie kroky. Ak ale vieš, aký bude druhý a tretí krok, vtedy má význam“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, hovorí Irena Kalhousová, riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. Takmer 42-tisíc obetí na strane Palestíny, 1200 v Libanone, milióny utekajúcich pred vojnou v Pásme Gazy, vyše milióna vysídlencov na pomedzí Libanonu a Sýrie, 728 mŕtvych izraelských vojakov – bilancia vojnového besnenia, ktoré odštartovalo iné besnenie: teroristický útok militantov palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra minulého roku. Vtedy bojovníci Hamasu beštiálne pozabíjali 1160 prevažne civilistov, do zajatia zobrali ďalších 251 rukojemníkov, z ktorých je stovka ešte stále v Pásme Gazy a nevie sa, koľko ich je pri živote. Vojnové besnenie, ktoré nedáva pokojne spávať nielen obyvateľom regiónu, ale do pozoru stavia svetové spoločenstvo. Logika vojny totiž hovorí, že raketové útoky Iránu spred pár dní si žiadajú opäť ozbrojenú odvetu Izraela a táto už má mať pripravenú ozbrojenú odozvu Teheránu, ako to zaznieva z tých končín. Ako a kedy sa to skončí? Sú vôbec reálne ciele zničiť Hamas, či Hizballáh, ktoré si dal premiér Netanjahu a nezatiahnuť do väčšieho konfliktu Irán, ktorý ich financuje, aby oni zaňho ničili Izrael?Otázky, na ktoré sa pozrieme s Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. „Keď som to začala sledovať, nevedela som si predstaviť, o aký hrozný útok ide. Myslela som si, že to len niekoľko členov Hamasu preniklo do Izraela, kde páchajú činy. No bola som v tom, že sa to skončí do niekoľkých hodín, pretože ich vytlačí izraelská armáda“, spomína si na vtedy sobotné ráno 7. októbra spred roka expertka na izraelsko-palestínske vzťahy. „Že šlo o taký masívny útok, ktorý potrvá vo svojej „horúcej“ fáze viac ako deň, a že výsledkom bude toľko mŕtvych, to som si nevedela predstaviť“, dopĺňa. „Vtedajšia politicko-bezpečnostná doktrína Izraela jednoducho neverila tomu, že Hamas je pripravený urobiť niečo, čo by nabúralo status quo. Čo by viedlo Izrael k odpovedi, ktorá by mohla ohroziť pohodlie najvyšších predstaviteľov Hamasu“, hovorí Irena Kalhousová. „Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, hovorí Irena Kalhousová, riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. Takmer 42-tisíc obetí na strane Palestíny, 1200 v Libanone, milióny utekajúcich pred vojnou v Pásme Gazy, vyše milióna vysídlencov na pomedzí Libanonu a Sýrie, 728 mŕtvych izraelských vojakov – bilancia vojnového besnenia, ktoré odštartovalo iné besnenie: teroristický útok militantov palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra minulého roku. Vtedy bojovníci Hamasu beštiálne pozabíjali 1160 prevažne civilistov, do zajatia zobrali ďalších 251 rukojemníkov, z ktorých je stovka ešte stále v Pásme Gazy a nevie sa, koľko ich je pri živote. Vojnové besnenie, ktoré nedáva pokojne spávať nielen obyvateľom regiónu, ale do pozoru stavia svetové spoločenstvo. Logika vojny totiž hovorí, že raketové útoky Iránu spred pár dní si žiadajú opäť ozbrojenú odvetu Izraela a táto už má mať pripravenú ozbrojenú odozvu Teheránu, ako to zaznieva z tých končín. Ako a kedy sa to skončí? Sú vôbec reálne ciele zničiť Hamas, či Hizballáh, ktoré si dal premiér Netanjahu a nezatiahnuť do väčšieho konfliktu Irán, ktorý ich financuje, aby oni zaňho ničili Izrael?Otázky, na ktoré sa pozrieme s Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. „Keď som to začala sledovať, nevedela som si predstaviť, o aký hrozný útok ide. Myslela som si, že to len niekoľko členov Hamasu preniklo do Izraela, kde páchajú činy. No bola som v tom, že sa to skončí do niekoľkých hodín, pretože ich vytlačí izraelská armáda“, spomína si na vtedy sobotné ráno 7. októbra spred roka expertka na izraelsko-palestínske vzťahy. „Že šlo o taký masívny útok, ktorý potrvá vo svojej „horúcej“ fáze viac ako deň, a že výsledkom bude toľko mŕtvych, to som si nevedela predstaviť“, dopĺňa. „Vtedajšia politicko-bezpečnostná doktrína Izraela jednoducho neverila tomu, že Hamas je pripravený urobiť niečo, čo by nabúralo status quo. Čo by viedlo Izrael k odpovedi, ktorá by mohla ohroziť pohodlie najvyšších predstaviteľov Hamasu“, hovorí Irena Kalhousová. „Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V oblasti kyberbezpečnosti potrebujeme mať zastúpené rôzne uhly pohľadov, názory a perspektívy. Ich nedostatok vedie k tomu, že máme technické riešenia, ktoré nefungujú pre rôzne skupiny. Ak by sme si vzali príklad dizajnovania bezpečnostných opatrení pre sociálne siete, čisto mužský tím by mohol neúmyselne prehliadnuť špecifiká, ktorým čelia v online priestore ženy – či už sú to sexistické komentáre, bodyshaming, sextortion a pod.Ako môže pri prekonávaní rodovej priepasti v oblasti kyberbezpečnosti pomáhať štát a jeho inštitúcie? Aká je v tomto ohľade úloha Národného bezpečnostného úradu? Čo je potrebné zmeniť v rámci formálneho vzdelávania? Aké nové témy by mali školy pokrývať, aby výučba zodpovedala potrebám novej doby? Aké možnosti a príležitosti majú mladé dievčatá a ženy na Slovensku pre zapojenie v kyberbezpečnosti?Prečo dnes rastie počet prípadov ransomvérových útokov a na aké ciele sa útočníci zameriavajú? Ako fungujú phishingové útoky a ako ich môžeme odhaliť? Čo predstavuje tzv. digitálna závislosť a ako ju zhoršujú firmy neetickým správaním? Ako sa digitálna závislosť u mladých ľudí prejavuje a čo sú varovné signály? Prečo nechávame v online priestore digitálnu stopu a ako môžeme uplatniť svoje právo na súkromie a ochranu identity?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s ambasádorkami Women4Cyber Slovakia Luciou Kobzovou a Viktóriou Jaklovskou.

Najvyššia slovenská futbalová liga má za sebou 2. kolo nového ročníka, ktoré síce nebolo kompletné, pretože zápas MŠK Žilina - MFK Ružomberok preložili, no napriek tomu prinieslo viacero zaujímavých okamihov.O tom, čo sa uplynulý víkend dialo na slovenských ligových trávnikoch, sme sa v našom novom podcaste s názvom Kam si to kopol? porozprávali s niekdajším skvelým futbalovým útočníkom Tomášom Majtánom (37).Známy zakončovateľ, ktorý si v minulosti zahral s MŠK Žilina skupinovú fázu Ligy majstrov, sa okrem víkendového diania v Niké lige vyjadril aj k súčasnému pôsobeniu v Interi Bratislava či šanciam slovenských klubov v pohárovej Európe. Viac sa už dozviete v novom podcaste od ŠPORT.sk, ktorou vás bude sprevádzať dvojica Ján Jasenka (futbalový redaktor) a Marián Lontoš (moderátor).

V najnovšom podcaste účinkujú Marína Gálisová, Tomáš Zálešák, Martin Mojžiš, Štefan Hríb, Juraj Petrovič. Moderuje Eugen Korda. - Národniari utrpeli v eurovoľbách porážku, vraj ich voliči chcú doma. - Vládny Lex atentát je na svete. - Mal by Korčok založiť stranu?

Pre každého, kto túži po niečom lepšom.  Ak sa ti páči obsah, ktorý tvoríme, chceš našu snahu oceniť a pomôcť tomuto projektu napredovať, tvojmu daru budeme vďační na: SK49 0200 0000 0044 6753 1751

V evrovizijskem tednu bosta vodenje Radia Ga Ga - Nova generacija prevzeli legendi domače glasbene scene Jože Potrebuješ in Helena Blagne, ki bosta ob domačih aktualnih dogodkih seveda komentirala tudi nastope na največjem odru na svetu. Z nami bodo tudi vsi stalni sodelavci od Franca in Rožmarina s prometnimi informacijami, pa Uroša Slaka, ki se bo z dr. Snežičem in dr. Vodebom pogovarjal o razmerjih, do Stresa in Krambergerja, ki se bosta v duhovni misli spomnila na propadli Zvon. V novi rubriki Šank Tank bodo znani domači poslovneži pretresali sveže poslovne ideje, Robert nam bo predstavil nov turistični paket za ljubitelje križarjenj, izvedeli bomo vse o Veselica Fajt Klubu, če nam ostane kaj časa, pa bomo prisluhnili še sestanku vodstva novega RTV projekta imenovanega "Sprava TV". Vse to in verjetno še kaj v petek ob 10h na Prvem programu Radia Slovenija.

V posebni izdaji oddaje Radio Ga Ga - Nova generacija, bomo prisluhnili živemu nastopu ekipe na štartu teka "Ultra Trail Vipavske doline" prejšnji petek v Ajdovščini. Skozi večer vas bo vodila voditeljska trojka Robert, Marjan in Urška, ki bodo skupaj s številnimi gosti govorili predvsem o – teku. Borut Pahor in Janez Janša bosta pri Urošu Slaku govorila o razliki med tekom in begom, Martin Strel o teku pod vodo in Vesna Milek o teku po pariških ulicah. Iz proge se nam bo javljal Miran Ališič, gastronomsko ponudbo postaj bo ocenil Dimitrij Rupel, seveda pa ne bodo manjkali glasbeni gostje Jan Plestenjak, Werner, Fredi MiIler, Jože Potrebuješ in drugi, ki bodo predstavili svoje nove songe o teku. Vse to in še več v petek nekaj čez 10 na Prvem programu.