Podcasts about uhorska

Po zjednotení Nemecka a Talianska obe krajiny začali hospodársky prosperovať. Atentát na rakúskeho nástupcu trónu Nemci využili ako zámienku na vyvolanie jedného z najväčších konfliktov v histórii ľudstva. Slováci ho pre zmenu využili na vymanenie sa spod nadvlády Uhorska a založili Prvú československú republiku. Ešte predtým sa ale stal rad udalostí, o ktorých si povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, 1. svetová vojna, Prvá svetová vojna, Trojspolok, Trojdohoda, Dohoda, Centrálne mocnosti, Gavrilo Princip Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.

Slováci, ktorí boli dlhé stáročia pod nadvládou Uhorska, začali koncom 18. storočia čoraz vážnejšie pomýšľať na moderný a novodobý národ. Jeho formovanie malo tri etapy a Slovenské Národné Obrodenie prinieslo veľké množstvo dôležitých míľnikov v našej histórii. O jeho prvých dvoch etapách si bližšie povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, Slovenské Národné Obrodenie, bernolákovci, Ján Kollár, Anton Bernolák Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.

Pád veľkej Moravy spôsobil, že sa územie dnešného Slovenska dostalo pod tisícročnú navládu Uhorska. Počas obdobia stredoveku sa dostali na jeho čelo Arpádovci, ktorých keď vystriedali Jagelovci, Uhorské kráľovstvo spelo do záhuby, čo vyústilo do moháčskej katastrofy v roku 1526. O udalostiach, ktoré sa stali po zániku Veľkej Moravy až do konca stredoveku, si povieme bližšie v tomto podcaste. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, stredovek, Uhorsko, Uhorské kráľovstvo Tento podcast ti prináša Žilinská univerzita v Žiline.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa v dnešnom historicko-vojenskom špeciáli rozprávajú o bitke pri Caporette, ktorá prebehla na prelome októbra a novembra 1917. Odohrala sa na talianskom fronte prvej svetovej vojny. Bitky sa okrem vojsk Talianska a Rakúsko-Uhorska zúčastnili aj Nemci, Briti a Francúzi. A samozrejme, nechýbali tu zrejme ani Slováci.

V Košiciach, sídelnom meste Horného Uhorska, záhadne zmizol cisársky astrológ Hieronymus Scotta. Rudolf II. preto poveril Steina, Barbariča a Jaroša, aby putovali do tých odľahlých končín a našli nielen Scottu, ale najmä vzácnu knihu, ktorú mal astrológ získať. Traja vyšetrovatelia po príchode do pevnostného mesta zistia, že prípad strateného hvezdára je len jedným vláknom v sieti zločinov. Navyše v Košiciach narastá napätie medzi protestantskými mešťanmi a katolíckymi hodnostármi, ktorí tu našli útočisko pred tureckou expanziou. Vo vzduchu visí násilie a hovorí sa o veľkom povstaní proti monarchii. Audiokniha: Prekliata kniha Autor: Juraj Červenák Interpret: Marek Geišberg Dĺžka: 12:39 h Vydavateľstvo: Publixing a Slovart Audiokniha Prekliata kniha na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Prekliata kniha na webe Publixing (MP3 CD)

V Košiciach, sídelnom meste Horného Uhorska, záhadne zmizol cisársky astrológ Hieronymus Scotta. Rudolf II. preto poveril Steina, Barbariča a Jaroša, aby putovali do tých odľahlých končín a našli nielen Scottu, ale najmä vzácnu knihu, ktorú mal astrológ získať. Traja vyšetrovatelia po príchode do pevnostného mesta zistia, že prípad strateného hvezdára je len jedným vláknom v sieti zločinov. Navyše v Košiciach narastá napätie medzi protestantskými mešťanmi a katolíckymi hodnostármi, ktorí tu našli útočisko pred tureckou expanziou. Vo vzduchu visí násilie a hovorí sa o veľkom povstaní proti monarchii. Číta: Boris Farkaš

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. V podcaste Dejiny sa stalo naším dobrým zvykom venovať sa aktérom a témam, ktoré nie sú viditeľné vo verejnom diskurze o dejinách. S prichádzajúcim novembrom sme si pre Vás prípravili sériu podcastov o téme smútku, vyrovnávania sa so stratou a so smrťou v dejinách. V týchto dňoch vychádza v produkcii Historického ústavu Slovenskej akadémie vied kniha Smrť v stredoveku. Dnes sa pozrieme na jednu z tém tejto knihy - na tému, ktorú naša dnešná hostka poeticky nazýva „smutnou nádherou.“ Budeme hovoriť o smútočných a pohrebných rituáloch a o odievaní, ktoré bolo dôležitou súčasťou zvykov spojených s koncom pozemského života v ranom novoveku. Ako sa menia rituály pochovávania v 16. storočí na území Uhorska? Z akých prameňov čerpá výskum smrti v novoveku? V čom sa líšili pohrebné zvyky šľachty od pohrebov bežných ľudí? Aké boli rozdiely v odievaní zosnulých detí, mladistvých a dospelých? Akú úlohu zohrával odev vo vyjadrovaní smútku pozostalých? A ktoré dnešné zvyky majú pôvod v ranom novoveku? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dr. Lenkou Pajer, historičkou kultúrnych dejín a dejín každodennosti v ranonovovekom Uhorsku. Vo svojom výskume sa venuje najmä odevu a jeho zmenám počas života uhorskej šľachty 16. a 17. storočia. Popri výskume sa tiež venuje rekonštrukcii dobových odevov podľa krajčírskych kníh z uhorského prostredia a popularizácii histórie. Aktuálne spolupracuje na výstavách odevov s viacerými múzeami, napríklad s Považským a Dubnickým múzeom, či Múzeom v Pezinku. Dvakrát ročne organizuje krajčírske workshopy pre nadšencov reenacmentu na Slovensku. Popri tom všetkom pripravuje publikáciu o uhorskom odeve v období raného novoveku a je tiež spoluautorkou knižnej novinky Smrť v stredoveku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Do čias Uhorska sa s nami môžete vrátiť. Hovorí, že stredovek je farebný a okúzľujúci. Zaujíma ju mestské právo z čias, kedy každé mesto malo svoje vlastné pravidlá. Povieme vám aj to, aké vlastnosti mal mať dokonalý richtár. Venuje sa nielen dejinám Bratislavy, ale aj dejinám rakoviny. Je tiež koordinátorka portálu onkoinfo.sk . | Žofia Lysá (zaoberá sa sa dejinami miest v 13. a 14. storočí, Historický ústav SAV). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Banská múzejná expozícia Spišská Nová Ves. | Spiš je výnimočným regiónom s bohatou históriou, v ktorej významnú úlohu zohralo baníctvo. Svojho času patril medzi najbohatšie a hospodársky najrozvinutejšie časti Uhorska. Prispeli k tomu aj Nemci, ktorí sem prichádzali už v 12. storočí. Spoznajte dejiny baníctva na Spiši. Ďuro Šimko vás pozýva do Banskej múzejnej expozície v Spišskej Novej Vsi. | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Čigášová Mária Pravoslávni veriaci na území severovýchodného Uhorska v 17. a 18. storočí. Hosť: PhDr. Vavrinec Žeňuch

Je tretím najpopulárnejším kandidátom na prezidenta. Štefan Harabin si podobne, ako pri svojej kandidatúre pred piatimi rokmi myslí, že voľby vyhrá. Pravdepodobnejšie to budú však jeho voliči, ktorí v druhom kole po Harabinovom vypadnutí rozhodnú o tom, či sa prezidentom stane líder prieskumov Peter Pellegrini. Harabin v predvolebnom rozhovore pre SME stihol počas 50 minút zopakovať známejšie aj menej známe konšpirácie, obhajovať ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine, aj poslať kanadského premiéra predávať noviny do stánku. Na jednej strane tvrdí, že má úctu k faktom a pravde, na druhej strane šíril deepfake video vyfabrikovaného rozhovoru predsedu PS Michala Šimečku s novinárkou Monikou Tódovou. Považuje sa za zodpovedného, ľuďom však odporúča staviť si na jeho víťazstvo, hoci pravdepodobne prídu o úspory. Harabin v štúdiu SME tiež odhalil svoje presvedčenie, že ak sa Slovensko nepodvolí ruským záujmom, môžu sa slovenské hranice „prekresľovať.“ Od predsedu SNS a prezidentského kandidáta Andreja Danka očakáva, že sa čoskoro vzdá kandidatúry v jeho prospech.

Gemer je mimoriadnym a historických kultúrnym územím, kde vzniklo významné množstvo umeleckých diel v oblasti sakrálnej architektúry a literatúry. V čom spočíva špecifické postavenie Gemera v kultúrnych dejinách Uhorska a Slovenska, z čoho pramení jeho inšpiratívnosť a magnetická príťažlivosť? Hostia: Michal Augustovič (historik, Gotická cesta), Marcel Uhrín (zoológ, ekológ), Július Barczi (historik umenia)

V záverečnej epizóde mini-série Tajné korene vstúpime do sveta najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Spýtame sa, či môže človek preniknúť do národnostnej menšiny vydajom, čo v tom najviac pomáha a či svadbou môže naozaj získať nové korene. A ako to vyzerá naopak, keď sa od svojich koreňov vzdialite? V 6. epizóde sa pozrieme aj na to, ako fungujú školy pri udržiavaní identity, ako sa rozlišuje humor rôznych národností a prečo niekedy netreba hľadať odkazy o predkoch online, ale stačí sa pozrieť do zrkadla. Vyberieme sa do Komárna, preletíme tisícročnú históriu Uhorska, objavíme tu však aj iné národnosti. Spýtame sa na to, kto boli čajkári a kde sa modlili. A rozoberieme aj korene často zamlčované.  Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.  

V tretej epizóde podcastu Tajné korene prejdeme všetkými emóciami: od humoru a satiry, cez smútok a hnev, dnes budeme totiž hovoriť o židovskej menšine na Slovensku a koreňoch tajných, známych a žiaľ aj tých vo vzduchu. Je dobré si robiť srandu z predsudkov o Židoch a vôbec, odkiaľ tieto predsudky pochádzajú? Cez príbeh Michaela Szatmáryho, jeho vtipné glosy a rozprávanie o živote moderného Žida na Slovensku sa dostaneme aj k histórii Židov u nás. Prečo vôbec prišli Židia na naše územie a prečo bol svet pre nich v priebehu dejín taký nebezpečný? Pozrieme sa na konferenciu kde sa stretli najvplyvnejší Židia Uhorska a obrovské zmeny, ktoré pre Židov na našom území priniesla. Nevyhneme sa ani druhej svetovej vojne, Holokaust priblížime až nebezpečne blízko a hovoriť budeme aj o generačnej traume. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. 

Boje v Haliči a Karpatoch medzi ruskou a rakúsko-uhorskou armádou na prelome rokov 1914 a 1915 sú epizódou prvej svetovej vojny, ktoré žiadny z politických režimov na našom území priveľmi nevyzdvihoval. Pritom sú pre ďalší priebeh dejín Slovenska , respektíve Československa, dosť dôležité. Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o bojoch, na ktorých sa zúčastnili možno aj vaši pradedovia.

Boli jednou z dôležitých tém mnohých listov v ranom novoveku, vyjadrovali status a boli obdobia keď boli vzácne nielen pre poddaných, ale aj pre šľachtu. Pre mužov mali rovnakú hodnotu ako pre ženy a aj páni venovali ich výberu veľkú pozornosť. Reč je o šatoch. Čo znamenali šaty v Uhorsku ranom novoveku? Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici poznatky o odievaní v tomto období? Chodili obyvatelia Uhorska nakupovať za hranice? A akú časť rozpočtu boli ochotní dať na šaty? Čo všetko patrilo do základnej výbavy mužov a žien? Boli šľachtici márniví alebo naopak príliš šetrní? A ako to bolo s poddanými? Mali čas popri práci na panskom riešiť módu? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dr. Lenkou Pajer, historičkou kultúrnych dejín a dejín každodennosti v ranonovovekom Uhorsku. Vo svojom výskume sa venuje najmä odevu a jeho zmenám počas života uhorskej šľachty 16. a 17. storočia. Popri výskume sa tiež venuje rekonštrukcii dobových odevov podľa krajčírskych kníh z uhorského prostredia a popularizácii histórie. Aktuálne spolupracuje na výstavách odevov s viacerými múzeami, napríklad s Považským a Dubnickým múzeom, či Múzeom v Pezinku. Dva krát ročne organizuje krajčírske workshopy pre nadšencov reenacmentu na Slovensku. Popri tom všetkom pripravuje publikáciu o uhorskom odeve v období raného novoveku. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Dokumentárny román o živote Milana Rastislava Štefánika a jeho nezlomnej vôli. Jozef Banáš sa v obsažnom diele pokúša odhaliť najväčšie tajomstvá spojené so Štefánikom a jeho dobou. Stál za jeho smrťou Beneš? Bol Štefánik slobodomurár? Kto v skutočnosti vyhlásil Česko-Slovenskú republiku? Bol viac čechoslovakistom alebo Slovákom? Čím imponoval ženám a prečo sa neoženil? V audioknihe Prebijem sa! Štefánik sa dozviete aj to, aký svetový rekord vytvoril a či sa stretol s Dubčekom. Budete počuť, o čom hovoril s Tolstým a prečo necestoval Titanicom, hoci to bolo v pláne. Dozviete sa o stratenom zlatom poklade ruského cára aj o tom, prečo nemecké tajné služby financovali ruských boľševikov. Milan Rastislav Štefánik dokázal nepredstaviteľné. Chlapec zo zabudnutých kopaníc Horného Uhorska sa presadil priamo v Paríži – centre vtedajšieho sveta. Mladík z chudobnej rodiny neznámeho národa sa stal hvezdárom a generálom svetovej mocnosti. Čím sa motivoval a kde čerpal železnú vôľu siahať vždy až na dno síl? Aj o tom je beletrizovaný príbeh najvýznamnejšieho muža slovenského národa. Audiokniha: Prebijem sa! Štefánik Autor: Jozef Banáš Interpret: Mário Zeumer Dĺžka: 20:04 h Vydavateľstvo: Publixing a Ikar Audiokniha Prebijem sa! Štefánik na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Prebijem sa! Štefánik na webe Publixing (MP3 CD)

Prehra centrálnych mocností Nemecka a Rakúsko-Uhorska výrazne zmenila mapu Európy a pomery v nej. Víťazné krajiny sa snažili urobiť všetko pre to, aby podobnému konfliktu zabránili. V medzivojnovom období však prišli dve hospodárske krízy, napriek ktorým Nemecko opäť začalo naberať na sile. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, prvá svetová vojna, situácia po prvej svetovej vojne

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“ Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí. Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Novovzniknutá Česko-slovenská republika mala na svojom čele správnych ľudí, vďaka ktorým sme po vojne mali veľmi dobré postavenie v rámci Európy. Ale keďže Česi si v rámci Rakúsko-Uhorska udržiavali lepšie postavenie, boli výrazne vyspelejší vo všetkých smeroch. Okrem priepastných rozdielov medzi nami sa navyše začal koncom tridsiatych rokov vyskytovať ďalší problém v podobe agresívneho a čoraz silnejšieho Nemecka. Dnešná časť Schooltagu ti priblíži vývoj prvej Česko- slovenskej republiky až do 2. svetovej vojny. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, Československá republika, ČSR, vývoj ČSR

Tisícročná nadvláda Uhorska nad Slovenskom sa na konci prvej svetovej vojny definitívne skončila. Aj keď sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, vo vojne sme spolu s Čechmi boli na strane Dohodových mocností. Po ich víťazstve náš spoločný štát uznali, a tak vznikla Prvá Československá republika, o ktorej si povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, Československá republika, Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik, Edvard Beneš, 28. október

Po zjednotení Nemecka a Talianska obe krajiny začali hospodársky prosperovať. Atentát na rakúskeho nástupcu trónu Nemci využili ako zámienku na vyvolanie jedného z najväčších konfliktov v histórii ľudstva. Slováci ho pre zmenu využili na vymanenie sa spod nadvlády Uhorska a založili Prvú československú republiku. Ešte predtým sa ale stal rad udalostí, o ktorých si povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, 1. svetová vojna, Prvá svetová vojna, Trojspolok, Trojdohoda, Dohoda, Centrálne mocnosti, Gavrilo Princip

Slováci, ktorí boli dlhé stáročia pod nadvládou Uhorska, začali koncom 18. storočia čoraz vážnejšie pomýšľať na moderný a novodobý národ. Jeho formovanie malo tri etapy a Slovenské Národné Obrodenie prinieslo veľké množstvo dôležitých míľnikov v našej histórii. O jeho prvých dvoch etapách si bližšie povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, Slovenské Národné Obrodenie, bernolákovci, Ján Kollár, Anton Bernolák

Pád veľkej Moravy spôsobil, že sa územie dnešného Slovenska dostalo pod tisícročnú navládu Uhorska. Počas obdobia stredoveku sa dostali na jeho čelo Arpádovci, ktorých keď vystriedali Jagelovci, Uhorské kráľovstvo spelo do záhuby, čo vyústilo do moháčskej katastrofy v roku 1526. O udalostiach ktoré sa stali po zániku Veľkej Moravy až do konca stredoveku si povieme bližšie v tomto podcaste. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, stredovek, Uhorsko, Uhorské kráľovstvo

Poznáme ho ako popredného československého diplomata, účastníka prvého, druhého i tretieho zahraničného odboja a muža, ktorý sa mohol popýšiť kontaktmi na tých najlepších adresách európskej či svetovej politiky. Pre stručné priblíženie tejto postavy našich dejín však asi najlepšie poslúži tento obraz: V roku 1905 navštívi bratislavské evanjelické lýceum uhorský minister kultu a výučby Albert Apponyi. Profesor latinčiny Lajos Losonczi vyvolá pred ním mladého chlapca Štefana Osuského, premianta školy, aby na ministra urobil dobrý dojem. Po hodine si ho minister zavolá a spýta sa, odkiaľ pochádza. Keď sa dozvie, že z Brezovej, ktorá je známa silným slovenským národným cítením, prehlási, že i tak iste bude dobrým Maďarom. Mládenec však zaryto mlčí a Apponyi si to vyloží ako nesúhlas a trúfali odpor. Ešte v ten deň žiada vylúčiť Osuského z lýcea a neskôr i zo všetkých uhorských stredných škôl. Uplynie necelých 14 rokov a obaja muži sa znova stretávajú – tentoraz na mierových rokovaniach v Paríži. Kým Apponyi prišiel obhajovať pred dohodovými veľmocami územnú celistvosť Uhorska, Štefan Osuský vedie československú delegáciu a obhajuje jej nároky na slovenské územie. Po podpise mierovej zmluvy v Trianone 4. júna 1920 sa hranice Československa stávajú definitívne skutočnosťou, Uhorsko minulosťou a gróf Apponyi hlavným porazeným. Štefan Osuský na to spomínal ešte aj po rokoch: „Pozdravil som ho po maďarsky, on mňa po slovensky. Nikdy som sa ho nespýtal, či si spomína na 16-ročného študenta, ktorý mu odmietol prisľúbiť, že bude dobrým Maďarom.“ Aj tento príbeh ukazuje, že dramatické 20. storočie prinieslo do konkrétnych životných príbehov neraz až neuveriteľné situácie. Vtesnať však celý životný príbeh Štefana Osuského len do tohto jedného obrazu by však bolo na škodu. Ponúka totiž omnoho viac inšpirácie. Počúvate Dejiny, pravidelný podcaste denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a rozprávať sa budem s riaditeľom HÚ SAV Slavomírom Michálekom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Na návšteve v Banskej Štiavnici. Letný filmový festival 4 živly svoju históriu píše už štvrť storočie – budeme bilancovať a pozrieme sa aj do budúcnosti. Tretí ročník historického festivalu Citadela ponúkol pohľad do obdobia Osmanov v dejinách Uhorska. A nazrela som aj do Galérie Jozefa Kollára, aby som zistila ako zvládla jarný požiar a čo nové pripravili pre návštevníkov.

Daniela Dvořáková je odborníčkou na stredoveké dejiny našej krajiny a Uhorska. Špecializuje sa na šľachtu, zaujíma ju spojenie človeka a zvierat v minulosti či postavenie kráľovien a žien v stredoveku. Bola manželkou známeho historika Pavla Dvořáka. Nadviazala na jeho televíznu tvorbu a pre RTVS spolupripravuje pokračovania filmov o našej histórii. Navštívila aj tajomstvami opradené vatikánske archívy, v ktorých našla cenné materiály poskytujúce nový pohľad na život ľudí pred stáročiami. Žije v Budmericiach, kde sa stará o kone, ktoré boli vyradené zo športového života. Má dve deti. | Repríza z 8.3.2023. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Nebezpečný nástroj, ktorý pomáha šíriť rôzne politické názory či ideológie. Propaganda nie je výmyslom 20. storočia. Jej história siaha do oveľa dávnejšej minulosti. Ako vyzerala propaganda v posledných rokoch Rakúsko-Uhorska. Akú úlohu plnila v čase vojnového Slovenského štátu, či v období budovania socializmu? Ďuro Šimko bude hľadať odpovede nielen na tieto otázky vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach na výstave s názvom „Storočie propagandy“. | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Čigášová Mária Pred 400 rokmi bolo vo Viedni založené Pazmáneum (seminár s internátom pre chudobných študentov z Uhorska, študujúcich na Viedenskej univerzite) Hosť: doc. Ľuboslav Hromjak

Vo vydavateľstve N Press vyšla pred niekoľkými dňami kniha rozhovorov Denisy Gura Doričovej a Tomáša Gálisa s Danielou Dvořákovou s názvom Stopy stredoveku. Slovenskej historičky venujúcej sa uhorskému stredoveku sme sa v podcaste pýtali, ako sa vôbec dostala k tejto téme, v čom sa práca na najnovšej knihe líšila od odborných štúdií, či je bežné, že sa práce slovenských historikov prekladajú do iných jazykov, ako aj, prečo sme sa s takou ľahkosťou zbavili tisícročného uhorského dedičstva.

Hlasujte za podcast Dejiny v súťaži Podcast roka na ⁠www.podcastroka2023.sk V staroveku a stredoveku neboli deti a detstvo téma. Detstvo bolo len prechodné, nedôležité obdobie, z ktorého bolo treba vyrásť. O detstve ako o dôležitej časti vývoja, a deťoch ako o členoch spoločnosti s veľmi špecifickými potrebami, odlišnými od potrieb dospelých, sa začalo uvažovať až v novoveku. Presne toto tvrdil francúzsky historik Phillipe Ariés vo vôbec prvej knihe o dejinách detstva, ktorá vyšla pred viac ako 50 rokmi. Presne tak dlho trvalo kým sa historici začali systematicky zaoberať dejinami detí. Jeho tvrdenia však začali byť postupne spochybňované. Historici stredoveku prišli s dôkazmi, ktoré jasne naznačovali, že deti neboli zaznávané, a práve naopak dospelí im venovali veľa času a pozornosti. Tak či onak význam detstva a spoločenská, či dokonca politická hodnota detí sa menila naprieč dejinami. Novoveké Uhorsko nebolo výnimkou. Na hodnotu detí a ich postavenie v spoločnosti sa pozrieme cez deti na okraji. Starostlivosť o osirelé deti, deti mimo záchrannej siete rodiny, totiž slúži ako veľmi presný ukazovateľ spoločenskej hodnoty detí vo všeobecnosti. Aká bola hodnota detí pre uhorský štát, cirkev či spoločnosť ako takú? A od čoho táto hodnota závisela? Čo sa dialo s deťmi, bezprostredne po smrti rodičov? Kedy vznikajú prvé sirotince a aké sú motivácie ich zakladateľov? A čo z tejto praxe predbehlo svoju dobu a zachovalo sa dodnes? A napokon: je pomerne rozšírená predstava, že v minulosti boli deti vnímané ako lacná pracovná sila. Platí toto tvrdenie aj v kontexte novovekého Uhorska? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ingrid Kušnirákovou, historičkou sociálnych dejín a dejín cirkvi v ranonovovekom Uhorsku s presahom do 19. storočia. Ingrid Kušniráková pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojej najnovšej knihe Za bránami sirotincov skúma počiatky ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Politik svetového formátu. Z postu poslanca sa prepracoval až na pozíciu ministra zahraničných vecí Rakúsko - Uhorska. Július Andrássy bol rešpektovanou osobnosťou ďaleko za hranicami. Vyvrcholením jeho kariéry bol rok 1867, keď došlo k Rakúsko-Uhorskému vyrovnaniu. Bol jedným z jeho tvorcov. Potom dokonca korunoval rakúskeho cisára a cisárovnú za uhorského kráľa a kráľovnú.“ Spoznajte súkromie tohto významného štátnika prostredníctvom výstavy „Andrássy 200“. Ďuro Šimko vás pozýva do Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína v Trebišove v tejto epizóde. | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

"Forma sleduje funkciu", toto heslo definovalo v 20. a 30. rokoch nový architektonický smer, ktorý v našom prostredí tak trochu splýva s jednou pre nás dôležitou historickou kapitolou – s prvou Československou republikou. Mladý štát vykročil zo starých poriadkov a budovy, postavené ešte v časoch Rakúsko-Uhorska vo veľkolepom historizujúcom štýle a s bohato zdobenými fasádami, vystriedali objekty s čistými a elegantnými líniami. Zelenú dostala jednoduchá a účelná architektúra, tvorená železobetónovými konštrukciami a voľnými pôdorysmi. Už na prvý pohľad ju prezrádzajú racionálne geometrické tvary, doplnené o typické prvky: sklenené tvárnice, chrómované alebo mosadzné zábradlia, rozmerné okná v kovových rámoch a obklady tvorené opaxitom, travertínom či ďalšími drahými materiálmi. Chce sa až povedať, že funkcionalizmus je skrátka ako Československo – moderný, racionálny, účelný, demokratický, určený pre široký okruh ľudí, no zároveň úsporný a dôrazný vo výrazových prostriedkoch. A azda nikde toľko funkcionalizmu pohromade nenájdete ako v neďalekom Brne. Moravská metropola sa v rokoch 1918 - 1939 stala výkladnou skriňou nového štýlu, prechádzka po jej funkcionalistických dominantách tak dáva možnosť ešte raz sa nadýchnuť prvorepublikovej atmosféry. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa porozprával so sprievodcom po Brne a lokálpatriotom Martinom Koplíkom. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Významný rod, ktorý sa zapísal nielen do dejín Kráľovského Chlmca. Mailáthovcov poznali v rôznych kútoch Uhorska. Rodina pochádza zo Sedmohradska, súčasť dnešného Rumunska. Jednotliví členovia Mailáthovcov zastávali veľmi vysoké funkcie či už v rámci Zemplínskej župy alebo aj uhorských kráľovských inštitúcií. Ďuro Šimko vás pozýva do Kráľovského Chlmca na návštevu Regionálnej muzeálnej expozície Jozefa Mailátha v tejto epizóde V múzeu! | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Daniela Dvořáková je odborníčkou na stredoveké dejiny našej krajiny a Uhorska. Špecializuje sa na šľachtu, zaujíma ju spojenie človeka a zvierat v minulosti či postavenie kráľovien a žien v stredoveku. Bola manželkou známeho historika Pavla Dvořáka. Nadviazala na jeho televíznu tvorbu a pre RTVS spolupripravuje pokračovania filmov o našej histórii. Navštívila aj tajomstvami opradené vatikánske archívy, v ktorých našla cenné materiály poskytujúce nový pohľad na život ľudí pred stáročiami. Žije v Budmericiach, kde sa stará o kone, ktoré boli vyradené zo športového života. Má dve deti. Moderuje: Gabika Angibaud Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Počas jeho panovania bol Hlohovec rozkvitajúcim mestom. Opravoval cesty, staval kláštory, kostoly a nemocnice. No na sklonku svojho života sa vybral na dlhú cestu, na cestu do Ríma. A nebol sám—Rím bol jedným z najobľúbenejších cieľov stredovekých cestovateľov z Uhorska. Reč je o Mikulášovi Ujlakim, pánovi Hlohoveckého panstva a bosnianskom kráľovi. Mikuláš Ujlaki pochádzal z významného uhorského rodu a on sám bol jedným z najvplyvnejších a najbohatších magnátov. A práve príbeh jeho cesty nás v tomto podcaste vovedie do témy cestovania v stredoveku. Po jeho stopách sa totiž vybrala aj naša dnešná hosťka. Prečo práve po stopách kráľa? Možno ste si už všimli, že v našom podcaste sa snažíme všímať si históriou často prehliadané príbehy bežných ľudí avšak voľba práve Mikuláša ako nášho sprievodcu je v tomto prípade viac než logická a vlastne nevyhnutná. Zatiaľ čo o cestách bežných ľudí sa zachovalo veľmi málo materiálov, o aristokracii, a obzvlášť o Mikulášovi sa ich zachovalo naopak mnoho. Naša dnešná hosťka prešla množstvo dokumentov z archívov v Ríme, Mantove, Benátkach, Budapešti a tiež v samotnom Hlohovci. Ako sa ukázalo príbeh Mikuláša Ujlakiho bol príbeh nielen uhorský ale zároveň európsky a aj preto bude práve on sprevádzať naše dnešné rozprávanie o cestovaní v stredoveku. Ako to teda bolo v stredoveku s cestovaním? Aké motivácie a dôvody viedli ľudí na cesty? Ktoré boli obľúbené destinácie v Európe? Kto všetko cestoval? Cestovali aj ženy? A kam cestovali obyvatelia územia vtedajšieho Uhorska? Ako boli vybavení a kde boli ubytovaní? A konkrétnejšie: Prečo sa vydal na cestu Mikuláš Ujlaki a aký dojem spravil na rodáka z Hlohovca stredoveký Rím? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Miriam Hlaváčkovou, ktorá pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje dejinám stredovekej vzdelanosti, každodennosti a cirkevným dejinám. Miriam Hlaváčková je tiež autorkou historického cestopisu: Pútnik (Sonda do života stredovekých pútnikov) Kráľ Mikuláš Ujlaki a jeho cesta do Ríma (Rak 2022). Tento cestopis s bohatou obrazovou dokumentáciou je práve čerstvo v predaji. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Lekári sa stále s vládou nedohodli na platových požiadavkách. Sú požiadavky primerané? „To nie je otázka primeranosti alebo neprimeranosti, je to otázka ceny práce," hovorí v podcaste analytik INESS Martin Vlachynský a dodáva, že „poskytovatelia nemocníc by mali mať dostatočnú finančnú silu na to, aby vedeli reagovať na zmeny na trhu práce, nie aby sa to riešilo na úrovni centrálnej vlády." V podcaste budete počuť aj riaditeľku Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovú, ktorá priblíži fungovanie nemocnice počas prvých piatich decembrových dní.    Maďarský premiér Viktor Orbán vyvolal po nedeľnom futbalovom zápase medzinárodny rozruch. Môže za to šál okolo jeho krku, na ktorom bola mapa Veľkého Uhorska, ktorého územie zahŕňa aj Slovensko. Prejav Orbána odsúdili okrem Slovenska aj ďalšie krajiny. K incidentu sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci, ktorých výzvu k Orbánovi inicioval europoslanec Ivan Štefanec. Podľa neho sa snaží Viktor Orbán odviesť pozornosť od svojich problémov, ktoré zažíva Maďarsko v oblasti energetiky. Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.  

Lekári sa stále s vládou nedohodli na platových požiadavkách. Sú požiadavky primerané? „To nie je otázka primeranosti alebo neprimeranosti, je to otázka ceny práce," hovorí v podcaste analytik INESS Martin Vlachynský a dodáva, že „poskytovatelia nemocníc by mali mať dostatočnú finančnú silu na to, aby vedeli reagovať na zmeny na trhu práce, nie aby sa to riešilo na úrovni centrálnej vlády." V podcaste budete počuť aj riaditeľku Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníkovú, ktorá priblíži fungovanie nemocnice počas prvých piatich decembrových dní.  Maďarský premiér Viktor Orbán vyvolal po nedeľnom futbalovom zápase medzinárodny rozruch. Môže za to šál okolo jeho krku, na ktorom bola mapa Veľkého Uhorska, ktorého územie zahŕňa aj Slovensko. Prejav Orbána odsúdili okrem Slovenska aj ďalšie krajiny. K incidentu sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci, ktorých výzvu k Orbánovi inicioval europoslanec Ivan Štefanec. Podľa neho sa snaží Viktor Orbán odviesť pozornosť od svojich problémov, ktoré zažíva Maďarsko v oblasti energetiky.

Futbal na Slovensku ako spoločenský fenomén | Hosť: historik Tomáš Černák, autor viacerých knižných publikácií z prostredia klubu ŠK Slovan Bratislava | 20. novembra sa začínajú v poradí už 22. majstrovstvá sveta vo futbale. Témou Sobotných reflexií je preto práve futbal. Futbal na Slovensku, najpopulárnejšia kolektívna hra ako spoločenský fenomén a ukazovateľ stavu spoločnosti. Budeme hovoriť ako sa fandilo v časoch Uhorska, medzivojnového Československa či v tieni ľudáckej a komunistickej totality. | Moderuje: Juraj Červenka. | Reláciu Sobotné reflexie pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Tieto mená by plnili stránky slovenského bulváru, keby v 18. storočí existoval. Uhorská šľachta. Odkiaľ sa vzala? Hovorí sa, že len pila a zabávala sa, ale nebolo to úplne tak. Čo robil Beethoven v Hlohovci? Vyhral zázračný šachový automat z územia dnešného Slovenska partiu na cisárskom dvore? Vlastnili Pálffyovci skutočne 99 panstiev? Reč bude o grófoch a barónoch. Spoznajte niektoré šľachtické rody Uhorska... @takbolo_podcast ti exkluzívne prináša ČESKÁ MINCOVŇA  https://ceskamincovna.sk/sk/dukatova-seria-sk-2022---slachticke-rody-na-slovensku-seria-styroch-medaili-2497-15553-d/  Produkcia by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/ 

Fašizmus plus rasová čistota je nacizmus, Maďarsko tak vykročilo cestou nacizmu, hodnotí nedávny orbánov prejav spisovateľ Arpád Soltész. Podľa neho môže ísť o snahu odpútať pozornosť od zhoršujúcej sa ekonomiky, Orbán ale môže mať i ambíciu stať sa lídrom akejsi fašistickej internacionály. Máme sa báť orbánovej stávky na Putina a ako dopadol stret fanúšikov Fradi a Slovana? Náš južný sused hnedne čoraz viac, najnovšie jeho nekorunovaný imperátor Viktor Orbán siahol dokonca až k rasovým teóriám, ktoré v minulosti dôsledne a za nesmierne krvavú cenu zdiskreditovali nemeckí nacisti. Maďarský premiér sa zároveň ostro vymedzil voči prakticky celoeurópskemu konsenzu v prípade podpory Ukrajiny napadnutej putinovým Ruskom. Ak s tomu pripočítame ešte i neustále oživovaný trianonský komplex, ktorý doteraz rojčí o obnove veľkého Uhorska, neodbytne sa nám začne vynárať otázka: Máme sa Maďarska pod vedením Viktora Orbána báť? Kam teda náš južný sused smeruje, a kam je až schopný zájsť? Môžu mať tieto orbánovské teórie podporu Maďarov a čo tí naši Maďari žijúci na území Slovenska? Témy pre spisovateľa a publicistu Arpáda Soltésza. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa poohliadneme za včerajším futbalovým stretom budapeštianskeho Ferenczvárosu s bratislavským Slovanom. Hoci bol zápas zaradený medzi vysoko rizikové, žiaden konflikt nenastal, no rivalita slovenských a maďarským ultras nebola, a ani nie je, iba o športe. S redaktorom ŠPORTu.sk Jánom Jasenkom sa o tom porozprával kolega Adam Oleš. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.  

Fašizmus plus rasová čistota je nacizmus, Maďarsko tak vykročilo cestou nacizmu, hodnotí nedávny orbánov prejav spisovateľ Arpád Soltész. Podľa neho môže ísť o snahu odpútať pozornosť od zhoršujúcej sa ekonomiky no Orbán môže mať i ambíciu stať sa lídrom akejsi fašistickej internacionály. Máme sa však báť orbánovej stávky na Putina a ako dopadol stret fanúšikov Fradi a Slovana? Náš južný sused hnedne čoraz viac, najnovšie jeho nekorunovaný imperátor Viktor Orbán siahol dokonca až k rasovým teóriám, ktoré v minulosti dôsledne a za nesmierne krvavú cenu zdiskreditovali nemeckí nacisti. Maďarský premiér sa zároveň ostro vymedzil voči prakticky celoeurópskemu konsenzu v prípade podpory Ukrajiny napadnutej putinovým Ruskom. Ak s tomu pripočítame ešte i neustále oživovaný trianonský komplex, ktorý doteraz rojčí o obnove veľkého Uhorska, neodbytne sa nám začne vynárať otázka: Máme sa Maďarska pod vedením Viktora Orbána báť? Kam teda náš južný sused smeruje, a kam je až schopný zájsť? Môžu mať tieto orbánovské teórie podporu Maďarov a čo tí naši Maďari žijúci na území Slovenska? Témy pre spisovateľa a publicistu Arpáda Soltésza. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa poohliadneme za včerajším futbalovým stretom budapeštianskeho Ferenczvárosu s bratislavským Slovanom. Hoci bol zápas zaradený medzi vysoko rizikové, žiaden konflikt nenastal, no rivalita slovenských a maďarským ultras nebola, a ani nie je, iba o športe. S redaktorom ŠPORTu.sk Jánom Jasenkom sa o tom porozprával kolega Adam Oleš. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.

"Viedenčania nás úplne vyjedajú, prichádzajú k nám denne po stovkách a v nedeľu po tisícoch, aby nakúpili tu, čo vo Viedni nedostať. Oni platia toľko, koľko sa od nich žiada, a my Prešporčania, ak nechceme hladovať, musíme zaplatiť tie isté ceny." Je leto 1917, a obyvatelia dnešnej Bratislavy naplno pociťujú vrcholiacu potravinovú a surovinová krízu sprevádzajúcu prvú svetovú vojnu. Rovnako frustrovaní sú však aj Viedenčania, mnohí sú presvedčení, že sú "obklopení nepriateľmi" nielen z Uhorska (a Prešporka), ale aj okolitých rakúskych regiónov. Nepriateľmi, pretože Viedeň nezásobujú a nechávajú ich hladovať. Hnev Prešporčanov rovnako ako Viedenčanov bol reakciou na akútny nedostatok základných potravín a zlyhávanie dodávok z vidieka. Ešte zložitejšia bola situácia na tých územiach Slovenska, ktorými prechádzal front. Tieto informácie pochádzajú z knihy historičky Gabriely Dudekovej Kováčovej, Človek vo vojne o stra vojne o stratégiách prežitia a sociálnych dôsledkoch prvej svetovej vojny na Slovensku. Ako sa mení situácia bežných ľudí v dôsledku vojny? Ako reaguje na túto situáciu štát? Aké opatrenia a obmedzenia sprevádzajú každodenný život počas vojny? Aká je situácia na tých územiach, ktorými prechádza front? A napokon aké stratégie prežitia si civilné obyvateľstvo počas vojny vytvorilo a čo z vojny sa zachovalo v ich spomienkach? Agáta Šústová Drelová v rozhovore s historičkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou pôsobiacou v Historickou ústave Slovenskej akadémie vied diskutuje o dopade prvej svetovej vojny na civilistov a na domáci front. Zdroje zvukov: Marián Varga: Virágom – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

V lete 1914, bezprostredne po začiatku prvej svetovej vojny, sa na území dnešného Slovenska rozbehla vojenská mobilizácia. Do rakúsko-uhorskej armády bolo postupne povolaných približne 400 000 vojakov vo veku 17 až 50 rokov. Takmer 70 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo, pričom okolo 60 000 sa vrátilo s trvalými následkami. Dobové štatistiky nezaznamenávajú počty tých, ktorých vojna pripravila o zdravie psychické. Svetová aj slovenská historiografia už niekoľko desaťročí intenzívne skúma osudy týchto mužov. Začiatok vojny a jej priebeh tak máme možnosť sledovať nielen cez rokovania politických elít v bezpečí salónov, ale cez optiku vojakov v zákopoch, v lazaretoch či v zajatí. História prvej svetovej vojny sa tak píše nielen zhora ale tiež zdola. Historička Gabriela Dudeková Kováčová vo svojej knihe Človek vo vojne, (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku) skúma príbehy bežných vojakov, ktorí do prvej svetovej vojny narukovali z územia dnešného Slovenska, vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Ako sa z bežného muža stáva vojak? Aký bol každodenný život vojakov na fronte? Na akých miestach a v akých podmienkach boli držaní v zajatí? Čo sa dialo ak vojak padol v boji? A napokon ako prebiehal ich návrat domov po mesiacoch a neraz rokoch strávených na bojiskách prvej svetovej vojny? Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou doktorkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou, pôsobiacou na Historickou Ústave SAV a autorkou knihy Človek vo vojne (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku). Zdroje zvukov: ĽH Jaroslava Hazlingera – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Béla Kiss - sériový vrah z niekdajšieho Rakúsko-Uhorska, ktorého si dejiny kriminalistiky a občania dnešného Maďarska zapamätali ako Upíra z Pešti, alebo pod prezývkou „Ten, ktorý zmizol“. NEXT? VIDÍME SA V SOBOTU, 18. JÚNA, TU  https://demanovarezort.sk/  Pri rezervácii ubytovania v termíne 17.-19.6. máte s kódom ZAPO10 zľavu 10% na pobyt. Produkcia by @zapoofficial  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  Konanie vraha analyzujeme s dlhoročným súdnym znalcom z oblasti psychiatrie, MUDr. Svetozárom Drobom. Autorom námetu @vrazedne_psyche je moderátor Richard Mažonas. V každej epizóde tejto série si priblížime konkrétny prípad z histórie nielen slovenskej kriminalistiky. Zverejnené informácie pochádzajú z voľne dostupných zdrojov a účelom umeleckého diela nie je zásah do osobnostných práv dotknutých osôb.  

Postava Jánošíka bola pre Slovákov vždy dôležitá. Juraj Jánošík žil na prelome 17. a 18. storočia a po jeho smrti sa stal až mytologickou postavou. Jeho meno sa objavuje v ľudových piesňach a motívoch a pre národ Slovákov, utláčaný v rámci Uhorska, zobrazoval symbol boja za slobodu. Tak to bolo aj v básni Jána Botta Smrť Jánošíkova. Tento podcast ti prináša Univerzita Komenského. Vyber si ešte dnes svoj budúci študijný program UK! Spolu s deadlinom prihlášok a ďalšími informáciami ho nájdeš na stránke zaziden.uniba.sk. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Automobilové kluby ako také sa začali vytvárať už v období Rakúsko-Uhorska. Známy bol napr. Uhorský automobilový klub, ktorý usporiadal v roku 1913 preteky Adria – Tatry, ktoré prechádzali aj cez Žilinu. V Žiline pôsobilo viacero klubov, zväzov a združení, ktorých predmetom bol automobilizmus a s ním súvisiace aktivity. Najvýznamnejším klubom bol však Autoklub Žilina, založený už v roku 1929. Na decembrovej diskusii Genius Loci sa dozvieme o fungovaní klubu, o vtedajšej doprave ale aj o kráse historických vozidiel. Hosťami moderovanej diskusie sú: historik dopravy Peter Šimko, zberateľ veteránov Pavol Skála a predseda súčasného autoklubu Daniel Hančík. Moderátorom diskusie je Dominika Stránska. Cieľom podujatí “Genius Loci Žilina“ je predstaviť a nahliadnuť do zákulisia najrôznejších spolkov, inštitúcií, klubov, organizácií či podujatí, ktoré tvorili a doteraz tvoria kultúrny a spoločenský život v Žiline. Podstatou je zachytiť výpovede osobností a komunít. Prinášať na povrch rôzne aspekty života v Žiline a zamerať sa na jej fenomény. Odkrývanie týchto súvislostí prináša nové pohľady a pomáha utvárať povedomie o živote v našom meste a uvedomovanie si jeho špecifického charakteru – jeho Genius Loci. Ťažiskom je vlastná výskumná činnosť smerujúca k zachovaniu faktov, pamätí a vytváranie archívu slúžiaceho pre ďalšie skúmanie, bádanie a ako odkaz budúcim generáciám.

Historička Daniela Dvořáková sa vo svojej práci zameriava prevažne na stredoveké dejiny Uhorska. V Ráne na eFeMku sa s ňou Dominika a Martin zhovárali o tom, ako sa žilo ľuďom v rôznych spoločenských vrstvách, ale aj vyslovene ženám, ktoré to veru v živote nemali jednoduché. Daniela tiež otvorene hovorila o svojom (nielen osobnom) vzťahu s manželom, prestížnym historikom Pavlom Dvořákom, o predsudkoch spojených so stredovekou hygienou, ale aj o spôsobe práce jej samotnej, ako archivárky.

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam. 4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne ukončila existenciu historického Uhorska. Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa. Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom tragédie porovnateľnej len s Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých poriadkov. Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Romanom Holecom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Bol veľký uhorský polyhistor, ktorý v sebe spájala poznatky a ambície svojej doby. Bol encyklopedistom, evanjelickým kazateľom, pedagógom a priekopníkom uhorského osvietenstva. S menom Mateja Bela sa nám na Slovensku spája jedna univerzita i slovenská encyklopédia Beliana. A hoci je každý biografický profil vzdialenejší v čase nutne nedokonalý, na živote tohto muža nás musí zaujať predovšetkým obrovské úsilie, ktoré ho neustále hnalo vpred. Jeho rozsiahla vedecká a literárna činnosť sa dnes zdá byť až na hrane možností jedného ľudského života. Hoci pochádzal z jednoduchých pomerov a musel čeliť ústrkom pre svoje náboženské presvedčenie, nakoniec si získal aj uznanie u samotného panovníka Karola VI. Habsburského. Život a dielo Mateja Bela nám však ponúka aj pohľad na dobu, v ktorej žil a tvoril. Ako sa rodilo jeho veľké historicko-zemepisné encyklopedické dielo o Uhorsku? A s akou odozvou sa stretávala jeho vydavateľská i pedagogická činnosť? A čo vlastne vieme o jeho pôvode. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historičkou Ivonou Kollárovou z Ústrednej knižnice a Historického ústavu SAV. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

O umnom panovaní Karola Róberta, opierajúcom sa o vyspelé Taliansko a hojné náleziská zlata na Slovensku, o nasmerovaní Uhorska k nebývalému rozvoju, sa Jozef Hajko rozpráva s historikom Martinom Štefánikom.

O úspešnom panovníkovi, ktorý v 13. storočí prišiel zo Stredomoria, uchránil celistvosť Uhorska a objavil slovenské zlato, sa Jozef Hajko rozpráva s historikom Martinom Štefánikom.

Pri jeho mene sa nám automaticky vynoria názvy jeho troch slávnych symfónií – Tretej – Eroicy, Piatej – Osudovej a Deviatej so zhudobnenou básňou Friedricha Schillera Óda na radosť. Je modelovým príkladom génia, ktorý výrazne prekračuje svoje hudobné remeslo a posúva úlohu umelca v spoločnosti omnoho ďalej. V jeho zachmúrenej a toľkokrát modelovanej tvári akoby umenie nadobúdalo ďaleko vyššiu vážnosť, nie je to už viac len zábava či voľná kratochvíľa, ale najvyššia filozofia. Ludwig van Beethoven bol skutočným hudobným vizionárom a svojim spôsobom aj revolucionárom. Vášnivú až cholerickú povahu prezrádzajú v jeho diele často prítomné sforzatá či skôr výbuchy hnevu a ozveny zápasu so sebou samým, so svojou pokračujúcou hluchotou i nešťastným osudom. Málokto už ale vie, že mnohé z toho čo prežil a čo miloval, ho viazalo so starým Prešporkom či s územím dnešného Slovenska. Ako teda tvoril a žil tento hudobný velikán? A ktoré jeho slávne diela sú spojené s priateľmi a láskami z niekdajšieho Horného Uhorska? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s klaviristkou, hudobnou publicistkou a univerzitnou pedagogičkou Elenou Letňanovou. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Koncom 19. storočia odišlo do USA viac ako stotisíc obyvateľov dnešného Slovenska. Čo spôsobovalo masívny odchod v troch nasledujúcich vlnách až do roku 1968? Čo znamená pre krajinu prísť o státisíce svojich občanov, aké nové väzby si tým Slovensko vytvorilo? Sme stále krajinou vysťahovalcov? Z Horného Uhorska sa vysťahovalo v rokoch 1867-1900 271 000 obyvateľov, čo predstavuje ročne priemerne 15 000 osôb. V rokoch 1900-1914 to bolo 455 000 osôb, čo predstavuje štvrtinu národa, pri odhadoch, že v tom čase bolo v Hornom Uhorsku okolo 2 miliónov Slovákov. V rokoch 1921 a 1924 kvótové zákony USA obmedzili prisťahovalectvo z Československa na 15 000 osôb/1921, resp. 3000 osôb/1924. Tiež je dôležité hovoriť o tom, že to bola "kyvadlová", a z počiatku najmä mužská migrácia a mala dôsledky nielen na tých, ktorí odišli, ale zasiahla aj tých, čo ostali doma. Marta Botíková - etnologička Michal Šmigeľ – historik Ingrid Mayerová - dramaturgička

Hosť: Marek Hojsík (politológ, pracoval pre Európsku komisiu, špecializuje sa na národné stratégie začleňovania Rómov v rôznych krajinách Európy). Od polovice 11. storočia sú súčasťou Európy. Na východe, vrátane Uhorska, ich tolerovali, na západe vyháňali a dokonca vyvražďovali. Aj v súčasnosti sa prístupy k nim rôznia. Rómovia v Európe... Koľko krajín, toľko inšpirácií, alebo naopak odstrašujúcich príkladov. Prečo v Škandinávii Rómov vôbec neriešia a čo majú s rómskym národom spoločné írski kočovníci? Moderuje: Petra Strižková. Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Nájdeme ich v literatúre, ľudovej slovesnosti aj gastronómii. Či už ich spomíname pri fajčení, káve alebo dvom-trom veršom, ktoré si pamätáme z Turčína Poničana, historicky dôležitú úlohu Turkov na našom území nemôžeme uprieť. Prečo kvôli nim v Uhorsku naraz korunovali dvoch kráľov? Kam až sa na Slovensku dostali a prečo im socha v Komárňanskej pevnosti dodnes ukazuje “figu borovú”, to všetko vám porozprávame v ďalšej epizóde nášho podcastu.

Lodiarstvo má na Slovensku bohatú tradíciu. Jeho korene siahajú do 19steho storočia, keď ešte v rámci Uhorska vznikla lodenica v Komárne. Výhody, ktoré poskytoval Dunaj, sme tak mohli využívať aj u nás. Náučnú reláciu V múzeu pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ľubovniansky hrad bol v minulosti miestom mnohých významných udalostí. Jeho hlavnou funkciou bola ochrana severovýchodnej hranice Uhorska, vyberanie poplatku pre kráľa, ale aj kontrola obchodných ciest. Viac ako 700 rokov je dominantou nielen mesta, ale celého regiónu. Ďuro Šimko vás pozýva na návštevu hradu v Starej Ľubovni. Náučnú reláciu V múzeu pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Téma rozpadu Uhorska u nášho južného suseda opäť ožíva o čosi viac, než zvyčajne. Bol Trianon pre Maďarov naozaj nespravodlivým trestom? Ako vyzerajú slovensko-maďarské vzťahy dnes? Spoločenská diskusia pri príležitosti 100. výročia podpisu Trianonskej mierovej zmluvy. Diskutujú Tímea Krekovič Beck, Štefan Šutaj a Martin Furmaník. Moderuje Peter Béreš. Diskusia bola súčasťou programu Literárneho festivalu v Košiciach - LiKE 2020 dňa 26.09.2020. Diskusiu finančne podporila Karpatská nadácia v rámci programu Active Citizens Fund Slovakia. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike a Fond na podporu umenia.

„Za cisára Pána a jeho rodinu“ – s týmito slovami sa narukovalo i bojovalo a tieto slová dodnes v istom zmysle symbolizujú prvú svetovú vojnu. No kým nám toto heslo pripomína nejednu scénku zo slávneho dobrého vojaka Švejka, surová vojnová realita bola o poznanie mrazivejšia, než táto jej literárna karikatúra.   Nielen na frontoch ale aj v zázemí znamenala drastické dopady na obyvateľstvo – rekvirácie, neustále odvody mladých práce schopných mužov na front, biedu a všeobecný nedostatok. Miesto na kritiku a pochybnosti nebolo a úrady dôsledne sledovali a kontrolovali nálady obyvateľstva. Kým teda noviny písali o chrabrom postupe rakúsko-uhorských vojsk a víťazstve, ktoré je už na dosah, v zázemí boli ľudia už od začiatku vojny konfrontovaní s desiatkami tisíc ranených a zmrzačených vojakov.  Ako v takých podmienkach udržať verejnú mienku na uzde? A ako funguje vojnová propaganda? O tej rakúsko-uhorskej sa Jaro Valent z časopisu Historická revue rozprával s historikom Jurajom Červenkom. 

V správny čas na správnom mieste – takto by sa dala zjednodušene charakterizovať politická úloha Vavra Šrobára v kľúčových dňoch roku 1918, keď sa rodilo Československo. Tento odhodlaný a húževnatý muž sa objavil v Prahe v pamätný 28. október, teda presne v momente, keď sa vyhlasovala republika a okamžite sa stal jednou z jej tvárí. A bol to znova Vavro Šrobár, kto tvrdo a nekompromisne na Slovensku zavádzal československú správu a dokázal spolu s prichádzajúcimi československými legionármi vytlačiť maďarské vojská. Vo svojom zámere upevniť československú moc aj na našom území bol často tvrdý, nekompromisný a nebál sa ísť aj do riskantných podnikov. Aj vďaka nemu sa práve Bratislava stala slovenským hlavným mestom, a to aj napriek odporu značnej časti jej obyvateľstva. Po necelé dva roky bol práve Vavro Šrobár najdôležitejšou personou na Slovensku a v jeho rukách sa sústredila priam diktátorská moc. Keď však 4. júna 1920 maďarská delegácia i dohodové mocnosti svojim podpisom v zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža definitívne potvrdili koniec historického Uhorska a s ním aj južnú hranicu Slovenska, mohol si povedať, že svoj diel práce odviedol naozaj svedomito. V akých podmienkach sa teda v kľúčových rokoch 1918 – 1920 odohrával zápas o Slovensko? A akú úlohu v ňom hral práve Vavro Šrobár? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Matejom Hanulom z Historického ústavu SAV.

Pre jedných triumf, pre druhých katastrofa – možno takto by sa dala v skratke zhodnotiť udalosť spred jedného storočia, ktorá mala aj pre naše súčasné geopolitické zakotvenie zásadný význam. 4. júna 1920 v priestoroch zámku Veľký Trianon neďaleko Paríža podpísali zástupcovia maďarskej delegácie a víťazných dohodových mocností po prvej svetovej vojne mierovú zmluvu. Tá definitívne ukončila existenciu historického Uhorska. Pre víťazov a politických predstaviteľov nástupníckych štátov po zaniknutej Rakúsko-Uhorskej monarchií, medzi ktoré patrilo aj Československo, to bolo logické zavŕšenie národnej emancipácie a dlhé desaťročia neriešenej národnostnej otázky. Pre maďarské politické elity, ktoré stáli na strane porazených, to bola tragédia či rovno zrada a poníženie celého národa. Slovo Trianon sa tak na dlhé roky stalo akoby strašiakom, symbolom tragédie porovnateľnej len z Moháčskou bitkou z r. 1526. U nás zasa vyvolávalo obavy z maďarskej iredenty a návratu starých poriadkov. Za akých okolností a v akých podmienkach sa teda rodila trianonská mierová zmluva? Ako ju reflektuje naša historiografia a naša historická pamäť a je vôbec možné ju aj s odstupom jedného storočia priblížiť k tej maďarskej? Je Trianon stále živým heslom aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Romanom Holecom.

Nález ľudských ostatkov v podunajských lesoch privedie Barbariča na stopu bezohľadných lupičov a priekupníkov s otrokmi. Notár si musí zavolať na pomoc Steina a Jaroša. Spolu putujú do Prešporka, ktorý sa po páde Budína stal hlavným mestom Uhorska. Zdanlivo jednoduchý prípad sa rýchlo skomplikuje. Vyšetrovatelia musia zistiť, ako únosy mladých žien súvisia s odvekým súperením mešťanov s hradnou šľachtou, tajomnou samovraždou bývalého richtára a hlavne vyčíňaním prízraku, ktorého obete nachádzajú s ohavnými popáleninami. Posledné, čo Prešporok v predvečer volieb a veľkého výročného jarmoku potrebuje, je rozsiahle vražedné sprisahanie… V treťom románe z cyklu historických detektívok Juraja Červenáka ožíva dobová Bratislava. V napínavom príbehu sa splietajú miestne strašidelné povesti s historickými súvislosťami a pôsobivo vykreslenou atmosférou mesta a jeho okolia. „Bilancia najnovšieho dobrodružstva z pera Juraja Červenáka je tak vskutku jednoduchá. Ohnivé znamenie potvrdzuje, ba dovolím si povedať, že ešte posúva kvalitatívnu latku ságy Stein – Barbarič a nás čitateľov môže len tešiť fakt, že nejde o posledné dobrodružstvo svojráznej dvojice, ktorá je vlastne trojicou.“ - Historyweb.sk „Autorovi sa až dokonale remeselne podarilo dohnať čitateľa do niekoľkých slepých uličiek, čo je v prípade tohto žánru, neklamným znakom kvalitnej detektívky. Predvídať sa dá len málo čo a v tomto prešporskom prípade je rozuzlenie natoľko šokujúce, že by si naňom zgustol aj súčasný bulvár.“ - Jozef Kuric, bloger „Čitateľ má pocit, akoby bol súčasťou príbehu a štvrtým v Steinovej partii.“ - www.citaj.to „Dovolím si tvrdiť, že Ohnivé znamenie sa spomedzi všetkých troch dielov vyznačuje najprefíkanejšou zápletkou a najvyšperkovanejšie vykresleným prostredím stredovekej Bratislavy. Autor opäť vsádza na to, čo mu ide skvele. Zasadenie pútavého a napínavého príbehu do vierohodne pôsobiacich dobových reálií. To je to, čo ho odlišuje od ostatných.“ - www.citaj.to Audiokniha: Ohnivé znamenie Autor: Juraj Červenák Interprét: Marek Geišberg Dĺžka: 13:12 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Ohnivé znamenie na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Ohnivé znamenie na webe Publixing (MP3 CD)

Prvá svetová vojna zastihla Slovákov ako súčasť Rakúsko-Uhorska, no na jej konci sme už mali spoločný štát s Čechmi. Napriek pozitívnemu výsledku priniesla prvá svetová vojna v rokoch 1914 až 1918 mnoho hrôz. Množstvo obetí, strach, dôsledky vojny na tých, čo prežili. Vojna poznačila i našu literatúru, mnohí autori museli narukovať, no narozdiel od silnej generácie zahraničných autorov, ktorí sa z traumatických vojenských zážitkov doslova vypísali, u nás podobných diel vzniklo menej. Kľúčové slová: Živý bič, Milo Urban, Božena Slánčiková Timrava, Krvavé sonety Podcast Maturita s Hashtagom ti prináša kníhkupectvo Martinus. Viac k podcastom nájdeš na Hashtag.sk. Naše podcasty nájdeš tiež na Youtube, Spotify, Apple Podcasts alebo v každej podcastovej aplikácii.

V júni uplynie 100 rokov od uzavretia Trianonskej mierovej zmluvy, ktorá potvrdila zánik Uhorska a vznik nezávislej Československej republiky a Maďarska. Budapešť však zmluvou prišla o dve tretiny územia i obyvateľov a zmluvu označila za národnú tragédiu. Ako vnímajú Maďari Trianon dnes? Považujú ho naďalej za krivdu, alebo je to už prekonaná vec a len ju umelo živia politici? Hrozí, že sa pri júnovom výročí Trianonskej zmluvy opäť rozhoria národnostné vášne? Diskutovali:

Týka sa to miliónov vlastníkov pôdy a farmárov. Komplikuje obrábanie pôdy, či obchodovanie s pozemkami. Je to problém, ktorý sa rieši len raz za niekoľko generácií, či raz za sto rokov a stojí stovky miliónov eur. Vláda chcela v najbližších tridsiatich rokoch riešiť rozdrobenosť vlastníctva pôdy – takzvanú komasáciu, alebo sceľovanie pozemkov, ktoré nás dobiehajú ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Prezidentka predložený zákon vetovala a aktuálny parlament jej rozhodnutie na svojej poslednej schôdzi neprelomil... Celý článok: https://www.expres.sk/209581/starsi-uradnici-podla-mladych-farmarov-nechapu-aky-maju-problem-dostat-sa-k-pode/

Postava Jánošíka bola pre Slovákov vždy dôležitá. Juraj Jánošík žil na prelome 17. a 18. storočia a po jeho smrti sa stal až mytologickou postavou. Jeho meno sa objavuje v ľudových piesňach a motívoch a pre národ Slovákov, utláčaný v rámci Uhorska, zobrazoval symbol boja za slobodu. Tak to bolo aj v básni Jána Botta Smrť Jánošíkova. https://hashtag.zoznam.sk/tag/maturita/ http://bit.ly/maturitahashtag https://www.soundtier.com/maturita-s-hashtagom

V minulosti bola jedným z najbohatších miest Uhorska, v súčasnosti je centrom turistiky! Čo krok, to zaujímavé miesto. Je tu napríklad dom s prasacou hlavou, múzeum gýča či ulička slávnych nosov. Už viete? Ak ešte váhate, posledná indícia vám určite napovie. Takmer sedem storočí v tomto banskom meste nepretržite funguje mincovňa. Áno, vitajte v Kremnici! Celý článok:https: www.expres.sk/188606/dom-s-prasacou-hlavou-muzeum-gyca-ci-ulicka-slavnych-nosov/

Bol to tvrdý a nezmieriteľný rekatolizátor, nábožensky hlboko založený panovník, ale aj milovník umenia, mecenáš a obratný politik. Rímsko-nemecký cisár, rakúsky arcivojvoda, český a uhorský kráľ Leopold I. Habsburský bol muž, ktorý zanechal v našich dejinách výraznú stopu. V dobe zmätkov, protihabsburských povstaní a tureckých vojen nám vládol celých 50 rokov. V dĺžke panovania ho prekonal už iba legendárny František Jozef I. K jeho životu sa pritom viaže jedna kľúčová udalosť minimálne stredoeurópskych dejín. Bitka pri Viedni zo septembra 1683, v ktorej sa stretla koalícia európskych štátov proti obrovskej osmanskej armáde a na hlavu ju porazila. Aj preto mnohí nazývali túto udalosť aj zázrakom pri Viedni a samotný vojenský stret bitkou o Európu. Ako sa stalo, že sa z pôvodne tichého nevýrazného chlapca, predurčeného na cirkevnú kariéru stal jeden z najvýznamnejších európskych panovníkov? Kam až siahala habsburská moc a ambície koncom 17. storočia a ako vyzeralo oslobodzovanie Uhorska spod osmanského jarma. Jaroslav Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Patrikom Kunecomz Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Svätoštefanská koruna bola symbolom uhorskej štátnej moci a mnohí jej pripisovali mystický význam a silu. Jej prítomnosť v krajine zaručovala stabilitu a legitímnu vládu, jej neprítomnosť znamenala rozbroje, zmätky a cudziu nadvládu. Málokto však vie, akou pozoruhodnou a dramatickou históriou si prešiel tento sakrálny predmet. Takzvané 'únosy svätoštefanskej koruny' takmer vždy vyvolali bezohľadný zápas o moc a dlhoročné nepokoje. Bola mnohokrát ukrývaná, zakopaná, objavená, draho vykúpená a zachránená. Aký význam jej pripisoval stredoveký človek? Bola skutočne neodmysliteľným symbolom Uhorska a zárukou jeho suverenity? A ako ju máme vnímať dnes, keď sa mnohonárodnostný uhorský štát rozpadol a rozdelil medzi niekoľko národných celkov? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.

Svätoštefanská koruna bola symbolom uhorskej štátnej moci a mnohí jej pripisovali mystický význam a silu. Jej prítomnosť v krajine zaručovala stabilitu a legitímnu vládu, jej neprítomnosť znamenala rozbroje, zmätky a cudziu nadvládu. Málokto však vie, akou pozoruhodnou a dramatickou históriou si prešiel tento sakrálny predmet. Takzvané 'únosy svätoštefanskej koruny' takmer vždy vyvolali bezohľadný zápas o moc a dlhoročné nepokoje. Bola mnohokrát ukrývaná, zakopaná, objavená, draho vykúpená a zachránená. Aký význam jej pripisoval stredoveký človek? Bola skutočne neodmysliteľným symbolom Uhorska a zárukou jeho suverenity? A ako ju máme vnímať dnes, keď sa mnohonárodnostný uhorský štát rozpadol a rozdelil medzi niekoľko národných celkov? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával historikom Tomášom Homoľom.

Páči sa ti podcast? Budem ti vďačná za akýkoľvek finančný príspevok, ktorým sa rozhodneš podporiť moju tvorbu. https://www.patreon.com/pandorinaskrinka Zdroje nájdeš v článku: https://pandorinaskrinka.sk/konflikt-pelle-piccione-rozhadal-aj-benesa-so-stefanikom/ Svetové veľmoci si spočiatku neželali rozpad Rakúsko-Uhorska. Existovali obavy, že by to spôsobilo nestabilitu regiónu. To, že Československo nakoniec vzniklo, bolo teda naozaj výsledkom tvrdej práce triumvirátu a činnosti domáceho odboja. Bohužiaľ, už v roku 1919 počas konfliktu Pellé – Piccione sa začali potvrdzovať niekdajšie obavy mocností, že Československo môže byť zdrojom problémov. Myslím, že tento konflikt bol pre republiku závažnejší, ako sa zdá. A nielen preto, lebo vniesol rozpor do vzťahov v triumviráte. Pandorina skrinka na Facebooku: https://www.facebook.com/pandorinaskrinka.sk/ #pandorinaskrinka #podcast #najbližšiekpravde