Podcasts about rusku

Robert Fico straší posledné obdobie tým, že voľby môžu byť zmanipulované. Pridala sa k nemu aj strana Republika. Rovnaké názory majú tieto dve strany aj pri otázke vojny na Ukrajine a vzťahom k Rusku. Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa bude Smer aj napriek týmto podobnostiam vyhýbať povolebnej spolupráci s poslancami okolo Milana Mazureka, ktorý bol v minulosti odsúdený za rasistické reči.   „Pre Roberta Fica je Republika zrejme tou poslednou alternatívou, s ktorou by sa chcel dať dokopy," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Dôvod môže byť, že Smer chce v Európe ešte stále spolupracovať so sociálnymi demokratmi v EÚ.    Zlou cestou sa podľa Štefančíka vybralo KDH, ktoré prešľapuje na mieste. Zároveň záujem o kresťanského voliča bude počas týchto volieb obrovský. A Rovnakého voliča budú medzi sebou bojovať OĽaNO, Republika,ĽSNS, Sme rodina a spomínané KDH. 

Prezidentské voľby vyhral podľa očakávaní úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Jeho vyše 20 ročná vláda tak bude pokračovať. Ako vyzerali dva týždne kampane? Prečo nedokázal opozičný kandidát Kemal Kilicdaroglu poraziť Erdogana? No a posunie sa Tureckom viac smerom na Západ alebo Východ?  V podcaste odpovedá expertka na Turecko a šéfredaktorka portálu Euractiv Lucia Yar. Podľa Yar sa Kilicdaroglu snažil dobehnúť Erdogana, no nedarilo sa mu to. „Prestal robiť mäkkú politiku, ako sme boli zvyknutí. Už nerobil rozhovory zo svojej kuchyne, ale pred bielym plátnom. V jednej časti bil do stola. Mal agresívnejšiu rétoriku, ale už sa mu nedarilo dobehnúť Erdogana," približuje. Lucia Yar tiež v podcaste približuje ekonomickú situáciu v Turecku, ktorá je v súčasnosti problematická. Ak sa podľa nej niečo nezmení - čo zdá sa, prezident Erdogan neplánuje - tak počas zimy ľudia budú bojovať s vysokými účtami. Tayyip Erdogan však sľubuje turecké storočie. Turecká republika totiž oslavuje prvých sto rokoch. „Berie to symbolicky, sľubuje veľké výstavby," približuje analytička. Podľa Yar Turecko čaká ďalší odliv mozgov - 45% Turkov sa plánuje presťahovať a až 75% mladých ľudí by chcelo z krajiny odísť. Náročnejšiu situáciu môžu mať menšiny. Erdogan každého, kto akýmkoľvek spôsobom podporuje kurdskú otázku nazýva teroristom. Dokonca jeho minister vnútra hovoril, že ak zvolia opozíciu, tak ich deti budú teroristi a ešte aj budú gayovia. „Šialená rétorika proti LGBTI+ ľuďom," hovorí v podcaste Lucia Yar. Ako sa môže vyvíjať vzťah Turecka s Ruskom? Pravdepodobne bude musieť Turecko a prezident Erdogan splácať účty. „V posledných týždňoch sme videli, že z Kremľa išli rôzne slová podpory Erdogana. Boli aj finančné injekcia - veľká investícia v jadrovej elektrárni, ktorú stavajú, " približuje analytička na Turecko. Podľa Yar môže byť príležitosťou, ako „splatiť dlh" Rusku napríklad blížiaci summit NATO - a to udržaním Švédska mimo vstupu do Aliancie. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Výročí vítězství nad fašistickým Německem ve 2. světové válce si 9. května připomnělo i Rusko. Tradiční vojenská přehlídka na Rudém náměstí v Moskvě však byla o poznání střídmější, než tomu bylo kdysi. Jak se na kremelské pojetí oslav dívat v souvislosti s válkou na Ukrajině? Kam se válečný konflikt za dobu trvání posunul? A jakou roli v něm může sehrát Peking? Zita Senková si povídala s analytikem Janem Ludvíkem.

Společnost se radikalizuje a vláda přešlapuje. Vládní pokusy o kulaté čtverce. Plošná třicítka v Praze? Jak se v Rusku měnily oslavy vítězství nad nacistickým Německem. Ochrana svobody slova by měla mít nadnárodní úroveň.

V hierarchii sovětských svátků měl 9. květen, tedy Den vítězství, výsadní postavení. Důležitější už byl jen 7. listopad, kdy se slavilo výročí bolševického převratu, tedy Velké říjnové socialistické revoluce, přirozeně. Po Rudém náměstí projížděly tanky, na tribuně mauzolea salutovali generálové a členové politbyra, děti se těšily na večerní ohňostroj.

Hosté: Jaroslav Bžoch /ANO/, místopředseda výboru pro evropské záležitosti, Poslanecká sněmovna Petr Kolář, bývalý velvyslanec v Rusku a USA Moderoval Daniel Takáč. https://www.ceskatelevize.cz/porady/1096898594-udalosti-komentare/223411000370503/

Grigorij Mesežnikov sa narodil v Rusku, sleduje pozorne, čo sa tam deje a je jeden z mála expertov, ktorí tvrdili, že Vladimir Putin je schopný rozpútať vojnu a že tak aj urobí. Je ale niečo, čo ho za viac ako rok vojny prekvapilo? Politológ v podcaste menuje dve veci, a to odvahu Ukrajincov a postoj ruského obyvateľstva. Vysvetľuje, že koncom 90. rokov bol režim na križovatke, no ubral sa zlým smerom. Dal prednosť najrepresívnejšej sile v spoločnosti. „Tá napokon Rusko zaviedla do obrovskej čiernej diery,“ hovorí. Grigorij Mesežnikov tiež v podcaste vysvetľuje, prečo neverí tomu, čo tvrdí Kremeľ – a teda, že Ukrajina sa pomocou dronov pokúšala spáchať atentár na ruského prezidenta Vladimira Putina. Naopak, myslí si, že je za tým samotný ruský režim. „Spochybňuje to viac vecí. Smer letu, časový rozdiel medzitým, kedy sa to udialo a kedy videá zverejnili. Moja hypotéza je, že v tom čase vypracovali plán, ktorého zmyslom bolo zvýšiť mobilizáciu ruskej spoločnosti na podporu režimu," tvrdí. Rusko potrebuje mobilizovať ľudí pre blížiacu sa ukrajinskú protiofenzívu a práve toto môže podľa politológa pomôcť. Môže ísť podľa neho o symbolický význam, že Ukrajina Rusko už poráža priamo v centre štátu, v srdci ruského režimu. „Má to psychologický rozmer. Časť mladých sa môže chytiť na to, že Ukrajinci stratili zmysel pre realitu a zaútočili na Kremeľ. A že základy ruského štátu sú ohrozené a chcú im zabiť prezidenta," približuje s tým, že to môže zasiahnuť menej informovaných Rusov s imperialistickými predstavami. Politológ tiež v podcaste opisuje, v čom sa ruský prezident zmenil a v čom ostal rovnaký – napríklad je podľa neho rovnako autoritársky, či rovnako neempatický, no zároveň viac podozrievavejší a diktátorskejší. No a je aj nebezpečnejší? „Putin ešte nevyčerpal zoznam darebáctiev, ktoré by mohol spáchať. Dúfam, že k tomu nedôjde,“ hovorí Mesežnikov a aj ich v podcaste približuje. Slovensko patrí popri Bulharsku dlhodobo k najviac proruským krajinám v EÚ. Mesežnikov v podcaste približuje, čo všetko to spôsobilo. Zároveň približuje aj najväčšiu obavu proruských politikov na Slovensku – a to víťazstvo alebo aspoň čiastočné vojenské úspechy Ukrajiny do našich parlamentých volieb. „Bude to pre nich znamenať krach. Toho sa boja najviac." Zmení sa zahraničné smerovanie Slovenska po voľbách? Podľa známeho politológa sa za päť mesiacov môže udiať hocičo, no ostáva optimista. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Když se prakticky všichni odpůrci Kremlu dostali do vězení nebo uprchli do exilu – a liberální média a lidskoprávní skupiny musely ukončit činnost –, mohlo se zdát, že dlouhá léta represí v Rusku dosáhla svého cíle. Přesto teď ruské bezpečnostní složky a soudy během pouhých tří týdnů překročily ve svém boji o zničení domnělých nepřátel, špionů a zrádců několik nových mezí, píše agentura Reuters.

Ukrajinska protiofenziva, téma o ktorej sa čoraz viac hovorí.  Totiž Ukrajinci mali preniknúť na východný breh Dnepra a spustili tak špekulácie, či nevidíme prvé zárodky očakávanej jarnej protiofenzívy Kyjeva. O téme sa v podcaste rozprávame s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a analytikom Matúšom Halásom. Pavel Macko v podcaste hovorí, že by bol opatrný vo vyjadrovaní, či ide o štart ukrajinskej protiofenzívy. „Čo momentálne vidíme sú formovacie operácie, ktorých cieľom je pripraviť bojisko na rozhodujúci boj," približuje s tým, že skôr vníma prípravnú fázu ukrajinského protiútoku. „To, že sa Ukrajinci dostali na druhý breh rieky znamená, že sú odtiaľ schopní viesť rôzne vyrušovacie operácie, ale je ťažké predpokladať, že by išlo o hlavný smer úderu ukrajinskej protiofenzívy," približuje tiež Macko v podcaste. Podľa neho nehrozí nejaká veľká vyloďovacia operácia. „Na druhej strane to môže naznačovať, Ukrajinci pripravujú veľké prekvapenie pre ruské sily," približuje tiež že môže ísť o klamné operácie, aby zneistili ruskú obranu, nemali čas na prípravu a sťažili Rusom odhad, odkiaľ by mohol prísť ukrajinský útok. Ako sa bude situácia momentálne vyvíjať podľa generála Macka záleží od reakcie ruských síl a aj od klimatických podmienok.  „Pokiaľ máte rozbahnený terén, tak po ňom viete manévrovať pásovou technikou, ale väčší problém majú vozidlá, ktoré sú ťažsie na kolesách, pretože budú zapadať do bahna. No a tým pádom ste nútení postupovať po spevnených komunikáciách, ale to znamená, že ste aj predvídateľní." Ako sú Rusi na ukrajinskú protiofenzívu pripravení? A ako sú na tom samotní Ukrajinci? Ako môže vyzerať front, ak si porovnáme techniku Ruska a Ukrajiny a rovnako aj ich vojská? Odpovedá analytik Matúš Halás. Západná vojenská technika je podľa analytika rozhodne lepšia ako ruská. „Kvalitou dokážeme kompenzovať kvantitu na ruskej armáde," približuje. V podcaste tiež opisuje, že Rusi vzhľadom na to, o aké množstvo techniky prišli, sú nútení vyťahovať zo skladov kúsky, „ktoré sa skôr hodia do múzea." „Majú síce logisticky problémy, ale opäť aj starý tank je stále tank a viete ho využiť rôznymi spôsobmi. Vyzerá to, že Rusi začali používať tanky ako delostrelectvo. Ostreľujú z tankov ukrajinské pozície a nepoužívajú ich priamo na frontovej línii." Podľa analytika netreba mať naivné predstavy o tom, že ukrajinské operácie vo vnútri Ruska neprebiehajú. „Je pomerne zarážajúce množstvo výbuchov strategickej infraštruktúry a podnikov v Rusku, takže netreba byť naivný. Ide o to do akej miery sú schopné ovplyvniť bojisko." Podľa neho nie je až tak podstatné, či Ukrajina plánovala na výročie vojny útok na Moskvu. „Do veľkej miery mi to príde ako špekulácia a sú to informácie, ktoré by naše rozmýšľanie o vojne nemali ovplyvňovať. Operácie prebiehajú a Ukrajinci sa snažia, aby vojna dotýkala aj ruského územia. Sú tú dve krajiny, ktoré sú navzájom v konflikte." Podcast nahrala Denisa Hopková.

V Rusku se zvedla vlna udavačství, která čím dál víc zasahuje do sféry mezilidských vztahů. Učitelé udávají žáky, studenti profesory a spolužáky, stížnosti podávají sousedé, kolegové a dokonce i rodinní příslušníci. Někteří analytici situaci přirovnávají k atmosféře z totalitní éry Sovětského svazu. Aktuální vývoj v Rusku přibližuje britský deník The Financial Times.

"Ja som bola v Rusku, pôsobila som tam tri roky, a dobre viem, že politika v športe je. Keď som tam pôsobila, myslela som si, že sú to pozostatky socializmu, ktorý tam bol oveľa dlhšie ako u nás. V Rusku to pokračovalo ďalej. V halách boli obrovské banery Jednotné Rusko, čo je vládna strana. Na zápasoch boli vždy ľudia z vojenských kruhov, ovešaní všelijakými vyznamenaniami. To, čo bolo u nás za socializmu, že športovec robil obrázok o tom, aká sme úžasná krajina, bolo v Rusku úplne bežné," hovorí basketbalová trénerka Natália Hejková o argumentoch, že šport a politika by sa nemali miešať. “Situácia sa nezmenila, dôvod, prečo ruské kluby a vôbec ruský šport odišiel z Európy, sa nezmenil. Môj názor sa tiež nezmenil. Ja by som ich tam nepustila. Keď už, tak podmienky majú byť rovnaké. Mnohí ukrajinskí športovci vôbec nemôžu športovať, nemajú ani kde, mnohé športoviská sú zničené, mnohí sú v armáde, bojujú, bránia svoju vlasť. Nemajú také podmienky ako majú Rusi, ktorých sa to vlastne ako keby netýkalo,” dodáva Hejková. V čom je iné trénovať Rusku, než v Európe? Čo hovorí na mantru, že šport a politika sa nemajú miešať? Prečo sa slovenskí športovci odmietajú vyjadrovať k vojne na Ukrajine? A mali by športovci, ktorí pôjdu na olympiádu v Paríži, ukázať svoj jasný postoj na podporu Ukrajiny? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s basketbalovou trénerkou Natáliou Hejkovou.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

 Kým bude v Rusku pri moci Putin, je Bezpečnostná rada OSN zablokovaná.  Pre nás je dôležité, že sme v NATO, na OSN by sa už dnes nedá veľmi spoliehať.  OSN nie je mŕtvy koncept, potrebuje ale zásadnú reformu. Ako ju však urobiť tak, aby ju rešpektovali aj všetky reálne veľmoci? Témy pre filozofa a právnika Michala Liptáka. V marci 2003, pred dvadsiatim rokmi, začali Spojené štáty inváziu do Iraku. Kľúčové dôvody, ktorými ju vtedy obhajovali, v skúške času však neobstáli a argumenty o zbraniach hromadného ničenia mieriacich rovno na Londýn sa dokonca ukázali ako lož. No a dnes sa zasa táto intervencia stáva častým, ale rovnako tak i zástupným argumentom zástancov Putinovej invázie na Ukrajine. Aké stopy na tvári medzinárodného práva táto intervencia s názvom “Iracká sloboda” vyryla, prečo sa sa jej iniciátori tak veľmi zmýlili a mohla sa stať negatívnym precedensom, ktorý zmenil pohľad sveta na nás, teda Západné spoločenstvo? Dá sa na medzinárodné právo spoľahnúť, keď ho nemá reálne kto vymáhať? Sú niektoré intervencie legitímne a správne a ak áno, na základe čoho a kto ich má aj reálne vykonať a umierať v nich? No a je v čase, keď Rusko, ako jeden z členov Bezpečnostnej rady OSN, útočí na Ukrajinu, koncept OSN ešte vôbec zmysluplný? A ako by vlastne vyzeral svet bez garancií medzinárodného práva? Témy a otázky pre právnika a filozofa z Filozofického ústavu SAV Michala Liptáka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rusko cez víkend oznámilo, že v lete rozmiestní taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Podľa bezpečnostného experta a vedeckého pracovníka Karlovej univerzity Michala Smetanu je riziko použitia jadrových zbraní vo vojne menšie ako napríklad minulý rok v lete. „Máme dôvody sa domnievať, že Čína a India, teda štáty, ktoré do značnej miery tolerujú ruský útok na Ukrajine, dali pomerne jasne najavo Rusku, že pre nich je toto neakceptovateľné," hovorí Smetana v podcaste.  Západ zatiaľ na rozhodnutie Vladimíra Putina nijako nereagoval. „Pre Západ je pomerne ťažké do nejakej miery toto kritizovať vo chvíli, keď Spojené štáty americké rozmiestňujú svoje jadrové zbrane v európskych štátoch."  Už tretí relevantný prieskum za sebou poukazuje na súčasne trendy v slovenskej spoločnosti. Z nich vyplýva, že Robert Fico má nakročené k tomu, aby vyhral ďalšie voľby. „Zatiaľ sa nezdá, že by niečo mohlo Roberta Fica zastaviť. Pre mňa je najväčším favoritom na víťazstvo v predčasných voľbách,“ hovorí v podcaste šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy.  O politické znovuzrodenie sa snaží aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý rozbieha svoju kampaň diskusiami v regiónoch. Podľa Petra Bárdyho má Igor Matovič svoje najlepšie politické roky za sebou. Úspechy, ktoré dosiahol už nikdy nezopakuje a bude rád, ak bude v budúcom parlamente aspoň v opozícii.  

První díl nové série speciálu Kecy a politika o Číně se zabývá vztahem této velmoci k Rusku. Hosty jsou opět sinolog Martin Hála a novinář Tomáš Etzler. Některé z otázek jsou: Co dostane Čína výměnou za podporu Ruska na Ukrajině? Bude to bianko šek k útoku na demokratický Tchaj-wan? Je čínských 12. mírových bodů pro Ukrajinu jen zástěrka, aby ukázala dobrou vůli a následně mohla dodávat na Ukrajinu zbraňové systémy? Další dva čínské speciály se budou zabývat vnitřním vývojem v Číně a dynamikou česko-čínských vztahů. Pokračování zveřejníme v následujících dvou týdnech. 

„Nezaznela žiadna kritika“. Matej Šimalčík, riaditeľ Stredoerópskeho inštitútu ázijských štúdií, po ostro sledovanej návšteve Si Ťin-pchinga s Vladimírom Putinom.   S Vladimírom Putinom, ktorý je už vyše roka vo vojne s Ukrajinou; ktorý už skoro týždeň čelí hrozbe zatykača zo strany Medzinárodného trestného súdu.   A ak on chce stíhať naopak tento tribunál, čínsky vodca - na začiatku svojho tretieho mandátu - Putinovi želá podporu v budúcoročných prezidentských voľbách. A sú dôvodné podozrenia, že jeho krajina vojensky zásobuje Rusko. Na druhej strane je v kontakte s Volodymyrom Zelenským a svetu ponúka mierový plán. Akú hru to rozohráva Si Ťin-pching? Téma pre odborníka na Čínu – Mateja Šimalčíka.   „Drahý priateľu“, oslovenie, ktorým sa na seba obracali Si Ťin-pching s Vladimírom Putinom; bezprostredný kontakt, pričom ich delil len malý konferenčný stolík; naviac vyhradili si pre seba tri dni. Ak sa to dá do kontrastu Putinových stretnutí či už so svojimi spolupracovníkmi, či s inými lídrami, kde ich od seba delil viacmetrový stôl, či videohovor vyhradený pre Volodymyra Zelenského. Aj toto je obraz vzťahov Ruska a Číny. A ak nie hneď aj naplnený, tak aspoň vo vyjadrení, ako by mal vyzerať.   Matej Šimalčík upozorňuje, že „dôležitým“ faktom návštevy je skutočnosť, že k nej prišlo len hodiny po tom, ako Medzinárodný trestný súd vydal na Vladimíra Putina zatykač. „Je symbolické, že Si Ťin-pching bol vôbec prvý zahraničný líder, ktorý navštívil Moskvu po vydaní zatykača“. Naviac poukazuje na fakt, že ak sa dnes niekto s Putinom stýka, sú to skôr autokrati, akým je aj čínsky prezident.   Číne ide najmä o Čínu „Ak boli spolu tri dni, je to signál, že sa nestretli len pre vojnu, záujmov, ktoré ich spájajú majú podstatne viac“, tvrdí analytik.   „Čína síce zastáva proruské pozície, jej konanie je ale primárne pročínske“, opisuje Šimalčík. V jej záujme má byť aj želanie, aby Rusko vojnu neprehralo. „Nemusí vyhrať, neželá si ani tvrdú porážku Ruska, jej by vyhovovalo mierne oslabenie, dokázala by si ho tak k sebe ešte viac pripútať“, tvrdí analytik.   Čína Rusku „pomáha“ aj zabezpečením odbytu plynu, ropy a uhlia. Lídri podpísali miliardové kontrakty do roku 2030.   Napriek „mierovému plánu“ tak Peking podľa Šimalčíka Moskve pomáha aj vo vojne. „Ak je smerom na západ v izolácii, na východ môže obchodovať“. Vladimír Putin tak môže financovať svoju vojnu na Ukrajine.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

První twitterová válka. A taky youtubová, instagramová, telegramová. Jaký je odraz ruské invaze na sociálních sítích? Jakou moc má propaganda? A existují v Rusku ještě nějaká svobodná média? Odpovídá ruský opoziční novinář a šéfredaktor webu iStories Roman Anin.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Gruzínci vyšli do ulíc. Hromadné protesty začali, keď vláda prišla so zákonom o zahraničných agentoch. Podobný zákon platí už v Rusku a často sa zneužíva na pozastavenie, perzekuovanie a zatváranie mimovládnych organizácií a slobodných médií s kritickým postojom k vláde. Po protestoch parlament v piatok návrh zákona z parlamentu stiahol. Prečo by nás malo zaujímať aj na Slovensku Gruzínsko? A prečo má Gruzínsko proeurópskych obyvateľov, ale proruskú vládu? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno pýtala Borisa Strečanského, ktorý pôsobí v Tbilisi v East-West Management Institute ako rozvojový pracovník so zameraním na občiansku spoločnosť. Zdroje zvukov: Guardian News, Yahoo News, BBC, Euronews, Channel 4 News Odporúčanie: Ak používate tiktok, asi by vás malo zaujímať, že v Česku ho už považujú za bezpečnostnú hrozbu a zakázať ho chcú úplne v USA. Čo vlastne Tik tok zbiera ako informácie o vás? Čo s nimi robí? A mali by ste ho radšej vymazať zo svojho telefónu? Kolegyňa Renáta Zelná sa pozrela vo svojom článku na tik tok a je to môj zaujímavý tip na záver. https://tech.sme.sk/c/23144315/tiktok-je-bezpecnostna-hrozba-co-vie-o-pouzivateloch.html _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Jen dva dny před svou inaugurací potvrdil prezident Petr Pavel v rozhovoru pro Le Monde úmysl „rozpoutat velmi vážnou debatu“ o budoucnosti visegrádské čtyřky. Tak jistě, je na místě mluvit bez servítků o ostudném přístupu Orbána k podpoře Ukrajiny a jeho vstřícnosti k imperiálnímu Rusku. Hlavní otázkou ale je, zda už nebudeme rozmlouvat nad dávno mrtvým Visegrádem.

Ukrajina přichází o děti. Okupanti jich do své země vyvážejí tisíce, pod různými záminkami. Mnoho z nich je už teď nenávratně ztraceno kdesi v Rusku. A některé mají stále naději na návrat domů. Filip Titlbach mluví s válečnou reportérkou Petrou Procházkovou, která osudy ukradených dětí a jejich rodičů sledovala přímo na Ukrajině.

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.   „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.   Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič“, reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna“, dopĺňa.   Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.   „Musím byť na strane obetí“   Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.   Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorý tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?   „Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí“, odpovedá.   Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorý si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.   „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.   O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.   Väčšina mlčí, lebo sa bojí   „Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho“, rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja“, opakuje.   Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať“, vysvetľuje Sedov.   Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.   Nie informovanie, ale otrasná propaganda   Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram“, hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.   „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda“, rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.   Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska   Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova.   „Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“   Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “   V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je“, tvrdí.   Rusko bez Putina   Na Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018“, rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin, na hlasovací lístok napísal: Rusko bez Putina. Rovno si to aj odfotil.   „O pár minút prišiel za mnou policajt, ktorý sa začal pýtať na môj pas. Keď som sa spýtal, na čo to potrebuje, on mi hovorí, že chce dať moje meno na zoznam teroristov a extrémistov“. Filipp zdôrazňuje, že tento policajný postup bol len preto, čo napísal.   Filipp verí vo víťazstvo Ukrajiny. Berie to ako „predpoklad toho, že diktátorský režim v Rusku padne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Veľké spájanie stredo-pravých strán nejde podľa plánov. Namiesto spájania sme skôr svedkami rozkolov, ktoré voličov už unavujú a berú im akúkoľvek nádej.  Podľa všetkého to vyzerá tak, že lídrom pravice bude nakoniec dočasne poverený premiér Eduard Heger. Či je to správna voľba, a prečo nakoniec nie je tým lídrom Mikuláš Dzurinda a ako vnímať konflikt medzi Petrom Pellegrinim a Robertom Ficom? V podcaste povie viac politológ Pavol Baboš. V druhej téme podcastu sa pozrieme na vplyv ekonomických sankcií proti Rusku. Po roku ruskej invázie na ukrajinské územie prijala Európska únia desiaty sankčný balík. V europarlamente sa ani nie týždeň po ňom začalo hovoriť už o jedenástom balíku reštrikcií. Kedy začne vplyvom sankcií kolabovať ruská ekonomika? „Tie negatívne efekty na ruskú ekonomiku, ktoré sa očakávali už skôr a ktoré sa prejavia aj v každodennom živote Rusov - v znížení ich životnej, sociálnej a ekonomickej úrovne, by mohli nastať už v priebehu druhej polovice tohto roka. To môže mať vážne dôsledky pre Putina a jeho popularitu," hovorí exminister financií Ivan Mikloš v podcaste.  Putinov režim v ohrození Podľa exministra šéfovi Kremľa výrazne klesli príjmy a stúpli výdavky. Tento deficit v rozpočte zatiaľ Putin financuje z fondu národného blahobytu. „Rusko už v decembri a januári dosahuje obrovské deficity verejných financií, nedostatok peňazí, ktorý zatiaľ vykrýva z národného fondu blahobytu. Oni si ho vytvorili v minulosti, keď ceny ropy a plynu boli vysoké. Fond mal asi 140 miliárd dolárov a už teraz je polovica peňazí fuč." Rusko však podľa bývalého ministra financií bude musieť čoskoro znižovať výdavky, časť z nich ide aj na vojnu, alebo inflačne tlačiť peniaze. Obe možnosti znížia životnú úroveň Rusov a tým aj popularitu Putinovho režimu.

Sú to všetko zvláštne informácie. Začiatkom týždňa sa objavili správy o údajných útokoch ukrajinských dronov, ktoré mali smerovať na ciele v Rusku. Ukrajina to v princípe komentovala, že s tým nemá nič spoločné. Včera zase prichádzali zvláštne a nie práve overené správy o údajných diverzných útokoch Ukrajincov či ich sympatizantov na ruskom území. Ukrajina naznačuje, že sa jedná o ruskú operáciu pod falošnou vlajkou a že správy o útoku v ruskej Brjanskej oblasti sú zámernou provokáciou. Čo sa teda posledné dni dialo v Rusku? Čo sa snaží urobiť Vladimir Putin? Aká je momentálne situácia na bojisku? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta reportéra denníka SME Lukáša Onderčanina. Zdroje zvukov: Bloomberg, Skynews, Euronews, Citynews, Daily Mail, CNN, The Sun Odporúčanie: Aby som zostal pri téme, dnes odporúčam knihu: tento týždeň nájdete v novinových stánkoch spolu so SME aj knihu Ľudia Ukrajiny. Autormi reportáží sú Branislav Ondrášik a fotograf Michal Burza, ktorý za titulnú fotografiu knihy už získal cenu Slovak Press Photo. Kniha vznikla vďaka desiatkam rozhovorov z množstva ukrajinských miest a ja ju naozaj, naozaj odporúčam. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ani po uplynutí prvého výročia boje na Ukrajine neutíchajú. Najhoršia situácia je okolo mesta Bachmut na východe Ukrajiny. Mesto sa podľa ukrajinských zdrojov snažia obkľúčiť členovia žoldnierskej skupiny Wagner, pričom na tento účel nasadili svojich najlepších vojakov. Od začiatku februárovej invázie ruské orgány na svoje územie nezákonne premiestnili tisícky ukrajinských detí, ktoré chcú prerobiť na svoj obraz. Poľsko preto spolu s Európskou komisiou spustí iniciatívu na odhalenie miest, kde sa deti v Rusku nachádzajú, ako aj na potrestanie Rusov za zločiny. Čína podporuje Rusko dlhodobo, avšak nie priamo. Naposledy na to upozornil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v polovici februára, keď varoval, že Peking možno ruským vojakom na fronte po prvýkrát dodá zbrane. To sa zatiaľ nestalo. Čína však predstavila svoj vlastný mierový plán, ako by sa vojna na Ukrajine mala skončiť. Spojené štáty ho takmer hneď odsúdili, Zelenskyj je však podľa vlastných slov pripravený s čínskymi predstaviteľmi hovoriť. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravila Barbora Paľovčíková, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Je to dnes přesně rok, co Vladimir Putin poslal na Ukrajinu ruské tanky. A to se záměrem bleskově svrhnout vládu v Kyjevě a dostat zemi, která podle něj odjakživa patřila a patří Rusku, do svého područí. Když se mu to nepovedlo, rozhodl se ji alespoň zničit. Což se mu zatím, navzdory až neuvěřitelné statečnosti a odhodlanosti Ukrajinců, více méně daří.

O čem konkrétně jedná Rada bezpečnosti OSN v souvislosti s prvním výročím ruské invaze na Ukrajinu? Jaké další kroky proti Rusku mohou podniknout členské státy Evropské unie? A kam míří legislativní změny týkající se podpory pro ukrajinské běžence v Česku, které dnes schválila Poslanecká sněmovna?

Obrátili sa nám občianske cnosti, za hrdinov považujeme tých, čo sa bijú v pomyselných politických klietkach. Čím viac ste neokrôchaný, tým väčším kultúrnym hrdinom sa stávate. Navyše, žijeme v akomsi hypnotickom fatalizme, v ktorom si myslíme, že tak ako to je, tak to aj má byť. No, netreba to vzdávať pretože Slovensko má historickú príležitosť stať sa výkladnou skriňou, ale nesmieme sa nechať rušiť politickými pasákmi. Tvrdí publicista Michal Havran. Fico je podľa neho bezpečnostná hrozba. Stojíme pred osudovými voľbami a stojíme pred nimi  opäť. Stojíme pred nimi, tak ako v roku 1990 či v roku 1998 alebo 1992. Prečo sa teda zas a znova vraciame v čase a opäť riešime dilemy, ktoré sme už “vyriešili” či sme ich mali mať dávno vyriešené? Čo nás tak máta, že sa musíme vracať v čase a znova riešiť to, čo sme už mali mať dávno vyriešené? Čo je tou našou osudovosťou, ktorej sa odmietame poctivo pozrieť rovno do tváre a čeliť tomu, kým a čím sme? O čo  budeme hrať v septembrových predčasných voľbách a kto sú vlastne tí naši “píštalkári” vedúci nás do nových politických, ale dnes už aj aj geostrategických úsvitov? A znova a zas to budú tie isté dilemy ako v rokoch 1990 či 1998? A prečo zas a znova tie isté dilemy? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa Havrana na Slovensku pripisujeme politike príliš veľkú moc a necháme ju vnikať aj do intimity a vzťahov, kde nemá vôbec čo robiť. Výsledkom je akýsi magicky sadizmus politických pseudokazateľov a večné, no nikdy nenaplnené, rozprávky potulných politických zápasníkov. Bojíme sa konfrontovať s vlastnými problémami, hovorí Havran. V zahraničí ani nemôžeme hovoriť, že nevieme dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc.  Tento štát sa k vlastným občanom správa nepriateľsky a šikanózne, dodáva. Ako to, že sme si nechali vnútiť predstavu politiky ako bulváru a cirkusového zápasu v klietkach? Prečo neriešime reálne politické problémy a necháme sa opantávať a niekedy až doslova šikanovať falošnými témami? Aké je to naše slovenské kresťanstvo aj v jeho dilemách odmietajúcich akúkoľvek inakosť? Čo považujeme za politiku a prečo od nej už neočakávame riešenie našich skutočne reálnych problémov, ako je nedostavaná cestná infraštruktúra či zlyhávajúce vzdelávanie alebo zdravotníctvo?  No a prečo tak značnú časť našej verejnosti fascinuje agresívne putinovo Rusko, ako aj jeho model autoritatívneho vládnutia? “Rusko je akousi predfreudiánskou spoločnosťou, ktorá samú seba odmieta analyzovať a nepripúšťa si žiadne zlyhania. Na politickej úrovni neexistuje žiadny akt pokánia ani žiadne ospravedlnenie sa za chyby, ktoré Rusko v dejinách urobilo a to mnohým môže imponovať. Imponuje im to ako predstava života, v ktorom sa aj za vážne a ťažké chyby nemusíte nikdy nikomu ospravedlňovať a nemusíte skladať žiadne účty pretože vaše zlyhania sú pilierom politického systému, hovorí o príchylnosti značnej časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku publicista Michal Havran. Ráno Nahlas s publicistom Michalom Havranom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Očakávaný prejav Vladimira Putina prišiel len tri dni pred prvým výročím vojny na Ukrajine. Pred poslancami oboch komôr parlamentu a vojenskými predstaviteľmi zopakoval klamstvá o tom, že vojnu na Ukrajine vyvolal Západ a Moskva sa len snaží brániť. Novou informáciou však je, že Rusko pozastavilo svoju účasť na zmluve so Spojenými štátmi americkými o obmedzovaní jadrových zbraní. Deň predtým sa Biden nečakane objavil v Kyjeve, kde ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému zopakoval, že Západ v bojoch proti Rusku stojí plne za Ukrajinou. Okrem toho prisľúbil aj vojenský balík pomoci v hodnote päťsto miliónov dolárov. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravila Barbora Paľovčíková, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

24.februára ubehne rok od začiatku vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal Vladimir Putin. Podľa analytika Alexandra Dulebu vojna nastavila zrkadlo mnohým - Rusom, Ukrajincom, politikom, či obyčajným ľuďom. Zrkadlo to podľa neho nastavilo aj tým, ktorí pochybovali o tom, že či to Ukrajina - skorumpovaná a neschopná krajina - dokáže a mysleli si, že sa zrúti ako „domček z karát.”  „A že komik, ktorému nikto neveril, a robili si z neho srandu, je dnes možno najuznávanejším lídrom na svete a všetci sa predbiehajú v tom, aby si s nim urobili fotku." Môžu po roku vojnu Rusi zmeniť pozemnú inváziu na vzdušný boj, tak ako to naznačujú spravodajské služby? Zlomí to tabu okolo stíhačiek, tak ako to bolo v prípade aj dodávok tankov zo Západu? Podľa Dulebu je to možné. „ Je to dosť možné. Pokiaľ Rusi masovejšie nasadia lietadlá, tak o mesiac tu budeme mať rozhodnutie, že dajme Ukrajincom tiež lietadlá, aby sa vedeli brániť,” hovorí v podcaste. „Všetci hovoria, že by to mali Ukrajinci zvládnuť aj bez stíhačiek, so systémami protivzdušnej obrany, ktoré majú a dostanú ich aj teraz. Stíhačky by ale znížili straty na ľudských životoch,” približuje tiež. Ako sa podpísal rok vojny na ruskej armáde? Expert na Ukrajinu v podcaste spomína, že podľa informácii, ktoré zverejnil minister obrany Veľkej Británie sa znížila bojaschopnosť ruskej armády o takmer polovicu. „ A to mala byť druhá najsilnejšia armáda na svete. Ukrajinci dnes hovoria, že je to druhá najsilnejšia armáda na Ukrajine.” Podľa neho sa bude Rusko postupne dostávať do ekonomickej závislosti od Číny. „Rusko bude chudobnou krajinou závislou od Číny. Ja som to povedal prvý deň, keď začala vojna. Nevidím zmysel takého výsledku zahraničnej politiky,” Duleba tiež v podcaste hovorí, ako môže vojna pokračovať. „Situácia môže vyústiť do toho, že vojna sa presunie do Ruska v zmysle politickej vojny. O rok sa možno budeme rozprávať o tom, čo sa deje v Rusku.” Ako sa zmenil za rok ruský prezident Vladimir Putin? Čo ruská ofenzíva - prečo jej nedávajú mnohí analytici šancu? A čo chystajú Ukrajinci? Vypočujte si Ráno Nahlas. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Po rozpoutání války, kterou téměř před rokem začalo Rusko proti Ukrajině, vzrostl zájem českých uživatelů internetu o autentická videa z ruského prostředí. Takových videí lze najít velké množství. Často se u lidí, kteří je zhlédli, setkávám s nepochopením. Žádají o vysvětlení, protože to, co vidí a slyší, je v rozporu s jejich chápáním smyslu života a lidských hodnot obecně.

Babiš a jeho staronové tváře. Petr Pavel aneb Šance pro českou zahraniční politiku? Zelenskyj v Evropě. Zelenskyj přijel do Bruselu zatřást stromem, aby z něj spadaly nové zbraně, ale hlavně aby se Evropané probudili. Život v Rusku stojí za starou belu, proto nemá cenu.

Každé váhanie o dodaní moderných zbraní Ukrajine pomáha podľa expertov Rusku. Kým viaceré západné krajiny prisľúbili v poslednom týždni Kyjevu dodávky tankov, ruským jednotkám sa darí v postupe na mestá Bachmut a Vuhledar. Rusi sa blížia už aj k poslednej ceste, ktorá zabezpečuje dodávky pre ukrajinskú armádu v Bachmute. Ak sa okupantom podarí obsadiť ju, Bachmut bude v obkľúčení a ukrajinské jednotky sa budú musieť vzdať, konštatuje web Babel.ua. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

"Čakal by som, že si sadneme okolo guľatého stolu. Pridám sa za predpokladu, že budú súhlasiť naši členovia, a že bude jasný cieľ," hovorí Pavel Macko, predseda ODS, o možnom spájaní sa s Modrou koalíciou Mikuláša Dzurindu. "Keby ste sa ma spýtali v septembri, poviem, že je veľká šanca, že v roku 2023 dôjde k zlomu a konflikt bude rozhodnutý a dotlačí Rusov k negociáciám. V tomto okamihu je stále šanca, ale pravdepodobnosť sa znižuje. Už to nie je 70 ku 30 ale pol na pol. Je stále šanca, ak Ukrajinci nájdu moment prekvapenia, zatlačia na Rusov a dotlačia ich do situácie, že ani mobilizácia im nebude stačiť, ak nie, Putin sa na to pozerá tak, že z dlhodobého hľadiska unaví Ukrajinu," hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko o možnom víťazstve Ukrajiny v tomto roku. Ako sa pozerá na spájanie strán pred predčasnými voľbami? Kde zoberú peniaze na kampaň? Ako je na tom Ukrajina a vyzbrojuje sa na to, aby začala ofenzívu proti Rusku? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Pavlom Mackom, generálom vo výslužbe a predsedom strany ODS. Rozhovor sme nahrávali pred rozhodnutím Nemecka o darovaní tankov Leopard na Ukrajinu. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

V tak zlém období, kdy svět vypadá černobíle, je třeba lidem darovat trochu naděje a jistotu, že to jaro opět přijde a vždy přinese lásku. Stačí věřit a chtít, říká ve své aktuální hře Zimní kouzlo herečka, režisérka, tanečnice a lektorka argentinského tanga Marianna Arzumanová. V roce 1991 se i s rodiči přestěhovala do Izraele. „To už bylo v Rusku hodně zle a byl i hlad,“ vzpomíná.

Přinejmenším od loňského února nejen u nás běží intenzivní debata o tom, co obyčejní Rusové vědí o válce a co si o ní myslí. Nikdo to nemůže říct s určitostí, můžeme jen kombinovat různé zdroje. Jedno okno do ruské duše se jmenuje 1420 a je to název youtubového kanálu.

Nedůstojné odcházení prezidenta Zemana. S ročním zpožděním vypuká debata o daních. Prezidentská témata. Pro kohokoli. 1420 v Rusku roku 2023. Orbánův systém ekonomicky nefunguje. Maďaři jsou nejchudší ve střední Evropě. Glosa: Bezmoc a síla opuštěných.

Prezidentští kandidáti se zamýšleli nad tím, jak si vedl prezident Miloš Zeman. Jako jediný to odmítl komentovat Andrej Babiš. Pět kandidátů ocenilo, že Zeman během prvního mandátu diskutoval s občany a vystihl jejich nálady. Zima ocenil podporu státu Izrael. Nesouhlasil však s nejmenováním navržených profesorů. Podle Nerudové Zeman podcenil ruskou hrozbu. Kladný vztah k Rusku a taky k Číně vadí i Středulovi, Pavlovi či Hilšerovi. Kdo by se objevil v hradním týmu kandidátů?

Poté, co Čína oznámila, že má nového ministra zahraničí, vyvstala otázka, zda se zásadně změní kurz její zahraniční politiky. Jak se Čchin Kang postaví k Rusku nebo Tchaj-wanu? Filip Titlbach mluví s Magdalenou Slezákovou ze zahraniční redakce Deníku N.

Na leden 2023 připadá 30. výročí rozdělení Československa. Historik a spoluautor podcastu Přepište dějiny Michal Stehlík v pořadu Jak to vidí… na Dvojce popisuje, jak se tehdy obě strany navzájem vnímaly, proč neslavíme 1. leden jako vznik republiky anebo jak došlo k rozdělení státních symbolů. V audiozáznamu se zamýšlí i nad směřováním politik obou států v průběhu 30 let nebo nad pozitivním vztahem Slovenska k Rusku nebo Polska k Ukrajině.

Začátkem roku 2022 považovala většina Evropanů a Američanů, kteří nesledovali vývoj v Ruské federaci, tento stát za problematický, za vybočující z norem, podle kterých se snaží žít jejich společnosti, za podivný a někdy bizarní. Stále však byl řazen do stejného civilizačního okruhu.

Zatímco řada zahraničních novinářů Rusko kvůli své bezpečnosti opustila, novinář Jiří Just stále zůstává. O své 15leté zkušenosti s Ruskem nyní vydal i knihu. Co ho v Rusku stále drží? Jak se tam žije? Jak se proměnila ruská společnost a jak vidí sama sebe i okolí v souvislostech s válkou na Ukrajině? A dá se nějak vystihnout podstata ruské duše?

Pro politiky jako Marine Le Penová a Viktor Orbán jsou problémy Evropského parlamentu důkazem dvojího metru Evropské unie. Už léta se střetávají s vedoucími unijními představiteli, kteří je obviňují z nedodržování zásad právního státu, utlačování menšin a udržování mocenských vazeb se zahraničními režimy, jako je například režim Vladimira Putina v Rusku. Postojem evropské krajní pravice ke katarskému korupčnímu skandálu se zabývá zpravodajský server Politico.

#107 Silný výber – PRVÝ PUČISTICKÝ DIEL! Tak a máme to tu: puče, kam sa pozrieš. Nejedna banánová republika závidí, nejeden hráč série Tropico slintá. A to teda hej - bordel je to dokonalý! Samozrejme, neskúsený človek by sa v tých pučoch mohol poľahky stratiť. Preto je dobré, že počúvate Silný výber. Váš kompas v pohnutých časoch! Pripíjame a pripomíname: začína sa Chanuka, ďalej si pripíjame na jubilujúcich a s vekom zrejúcich gentlemanov Michala Laczu, člena redakcie a nášho vitrínového Maďara, ktorý oslavuje nemenované narodeniny, podobne ako naši pravidelní poslucháči Ľubo Tuchscher a Rastislav Drgon, takisto oslavujeme  85. narodeniny kniežaťa Schwarzenberga, no a napokon by som chcel pripiť aj na mojich 6 mesiacov na katedre Hungaristiky: imádtam minden percét, kedvesem!  Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pred 12 rokmi NR SR schválila novelu školského zákona, ktorá zaviedla povinnú angličtinu na základných školách. One time, next time. Pred 197 rokmi začalo v Rusku povstanie dekabristov. Pred 28 rokmi bola vymenovaná nová koaličná vláda pozostávajúca z HZDS, SNS a ZRS na čele s Vladimírom Mečiarom. 43 rokov oslavuje speváčka Barbara Haščáková a 50 Dara Rollins. Pred 104 rokmi sa narodil ruský prozaik, dramatik a publicista Alexander Solženicyn autor románov Súostrovie Gulag a Jeden deň Ivana Denisoviča. Podporiť nás môžete aj takto:  https://www.paypal.com/paypalme/volebnanoc  https://www.paypal.com/paypalme/slavomirolsovsky?country.x=LU&locale.x=en_US  Endorse:  https://www.earlymedievalstudies.com/ Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  PATÁLIA feat. D.P.K – Z Nevady do El Pasa https://www.youtube.com/watch?v=skQhUV8raj4 Veľká potreba – Tajnosti https://www.youtube.com/watch?v=v1xXHK7KGTc

Putin plánuje do ruského vojenského ťaženia naliať ešte viac peňazí. V uplynulých dňoch šéf Kremľa podpísal zákon, na základe ktorého sa má zo štátneho rozpočtu na budúci rok vyčleniť viac ako deväť biliónov rubľov na „obranu a bezpečnosť“ - to je približne 136 miliárd eur. Podľa odhadov britského ministerstva obrany by čiastka mala predstavovať viac ako 30 percent celého ruského rozpočtu na budúci rok. V Donecku zatiaľ pokračujú ťažké boje a medzi Rusmi už silnejú obavy zo všeobecnej mobilizácie. Kremeľ síce tvrdí, že ďalšiu vlnu odvodov nechystá, no obyvatelia Ruskej federácie sa podľa sociológa Alexeja Levinsona z nezávislého výskumného centra Levada možnej mobilizácie boja. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj súhrn najdôležitejśích informácii z vojny na Ukrajine. Text napísala Nina Sobotovičová, načítala ho Jana Maťková. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Lev Davidovič Trockij byl spolu s Vladimírem Iljičem Leninem hlavním aktérem dění v Rusku v rámci tzv. Velké říjnové socialistické revoluce. Byl to jeden z nejschopnějších a nejtalentovanějších bolševiků, skvělý řečník a měl i charisma. Ani jeho by tehdy nenapadlo, že se kdy dostane do nemilosti, bude uprchlíkem a na příkaz NKVD v roce 1940 zavražděn. A hlavně, že se jeho jméno stane synonymem pro hledání vnitřního nepřítele i v dalších zemích.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Mnohokrát jsem si v duchu představoval alternativní realitu, ve které jsem nastoupil s jednosměrnou letenkou do letadla a opustil Rusko. Naslouchal jsem však svým vnitřním pocitům a uvědomil si, že bych se v zahraničí prostě morálně zhroutil. Každý den bych hledal výmluvu, byl bych podrážděný a naštvaný na vlastní zbabělost. Nakonec mi bylo jasné, že tato alternativní realita neexistuje. Prostě jsem nemohl emigrovat.“

Za jakých okolností mohou soudy posílat děti do ústavu kvůli tomu, že se jejich rozvedení rodiče neshodnou na péči? Pomůže omezit nelegální migrační vlnu do Evropy, pokud státy západního Balkánu zavedou vízovou povinnost vůči třetím zemím? Jak citelně Rusko poškodilo několik incidentů na vojenských základnách hluboko na jeho území? Poslechněte si celou polední publicistiku s Tomášem Pavlíčkem.

Korunovační klenoty a vypuštěný rybník. Poslanecké trafiky dál pronásledují expremiéra Nečase. Nezapomínejme kvůli Putinově bestiální válce na politické vězně v Rusku. Mravnostní policie zrušena/nezrušena. Macron na státní návštěvě v USA: podpora Ukrajině.

Od pondělí platí částečné embargo Evropské unie na ruskou ropu a zároveň i cenový strop na stejnou surovinu ze strany zemí G7. Podle zvláštního velvyslance Česka pro otázky energetické bezpečnosti Václava Bartušky mají opatření otestovat, do jaké míry Západ skutečně dokáže Rusku uškodit. Pro několik východoevropských zemí včetně Česka však platí výjimka – můžou dál čerpat ruskou ropu z ropovodu Družba.

Francouzský prezident Emmanuel Macron nedávno řekl, že by Západ měl zvážit, jak se postaví k ruským požadavkům. „Tento nešťastný výrok může naopak u něj doma znamenat jeho větší politickou sílu. A to bez ohledu na to, že to rozkládá vůli pokračovat v boji proti agresorovi,“ hodnotí Jan Dobrovský, bývalý disident, novinář a předseda kolegia Paměti národa.

Kandidátem hnutí SPD na příštího českého prezidenta je poslanec, někdejší ministr v Zemanově vládě a také bývalý velvyslanec v Rusku a na Ukrajině Jaroslav Bašta. Jak se staví k současnému konfliktu mezi oběma zeměmi? Co se skrývá za jeho volebním mottem „Ne válce“? A jak se může stranický kandidát proměnit v nadstranického prezidenta? Poslechněte si rozhovor Jana Pokorného, který vznikl v rámci projektu Den s kandidátem.