POPULARITY
21 episodes with presne
16 episodes with presne
9 episodes with presne
6 episodes with presne
6 episodes with presne
5 episodes with presne
12 episodes with presne
5 episodes with presne
3 episodes with presne
Oveľa väčšia dráma ako na špici súťaže sa odohráva na opačnom konci, kde o udržanie urputne bojuje MFK Ružomberok a Dukla Banská Bystrica. Práve v drese oboch tímov hral aj hosť 34. epizódy Kam si to kopol? Martin Jakubko.V poradí 5. nadstavbové kolo Niké ligy ponúklo 5 stretnutí, keďže zápas medzi MŠK Žilina - FC Košice bol odložený pre črevnú virózu v mužstve spod Dubňa. Vo zvyšných stretnutiach sa fanúšikovia dočkali poväčšine deľby bodov, keďže jediné víťazstvo sa podarilo vybojovať iba futbalistom Spartaka Trnava.Uplynulý víkend priniesol viacero veľmi zaujímavých okamihov, o ktorých sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 34. epizóde podcastu Kam si to kopol? s niekdajším skvelým zakončovateľom a slovenským reprezentantom Martinom Jakubkom.
Oveľa väčšia dráma ako na špici súťaže sa odohráva na opačnom konci, kde o udržanie urputne bojuje MFK Ružomberok a Dukla Banská Bystrica. Práve v drese oboch tímov hral aj hosť 34. epizódy Kam si to kopol? Martin Jakubko.V poradí 5. nadstavbové kolo Niké ligy ponúklo 5 stretnutí, keďže zápas medzi MŠK Žilina - FC Košice bol odložený pre črevnú virózu v mužstve spod Dubňa. Vo zvyšných stretnutiach sa fanúšikovia dočkali poväčšine deľby bodov, keďže jediné víťazstvo sa podarilo vybojovať iba futbalistom Spartaka Trnava.Uplynulý víkend priniesol viacero veľmi zaujímavých okamihov, o ktorých sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 34. epizóde podcastu Kam si to kopol? s niekdajším skvelým zakončovateľom a slovenským reprezentantom Martinom Jakubkom.
Trináste dôchodky si už nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to už nemá. Tvrdí Trináste dôchodky si nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to nemá. Tvrdí poslanec SaS Marián Viskupič. Na oplátku liberáli ponúkajú stopku novým daniam a odmietajú aj ich akékoľvek zvyšovanie. Je opozícia schopná spoločnej konsolidačnej alternatívy? Odvolávam, čo som odvolal a schvaľujem, čo som schválil. I takto vyzerá ostrá politická hádka vo vládnej koalícií o ďalšiu existenciu transakčnej dane. Presne tej dane, ktorú si - vôbec nie tak dávno, schválila samotná vládna koalícia. No a zatiaľ čo sa my musíme vyrovnávať s chaotickou a zjavne nepremyslenou podobou tejto novej dane, ako i zvýšenou sadzbou DPH či redukciou podpory rodín, už sa na nás valí ďalší balík vládnej konsolidácie.Kde chce vláda nájsť požadované dve miliardy a komu všetkému tentoraz plánuje vliezť do peňaženky či úspor? Vie vôbec vláda čo robí, no a má dnes Slovensko nejakú zmysluplnú opozičnú alternatívu?Sú Trináste dôchodky ekonomicky udržateľné - a ak áno, tak na úkor koho? Môžeme si dovoliť plošnú energopomoc či vlaky zadarmo? A plánuje pravicová opozícia siahnuť aj na sociálny systém a už i tak chabú prorodinnú a sociálnu politiku? Nesmerujeme do gréckeho bankrotu a na čo dnes vôbec máme, ak chceme ako štát prežiť tieto turbulentné a nestabilné časy? No a akú podobu štátu nám opozícia vlastne ponúka a vie sa na nej zhodnúť aspoň sama medzi sebou?Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s poslancom a ekonomickým expertom SaS Mariánom Viskupičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Trináste dôchodky si nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to nemá. Tvrdí poslanec SaS Marián Viskupič. Na oplátku liberáli ponúkajú stopku novým daniam a odmietajú aj ich akékoľvek zvyšovanie. Je opozícia schopná spoločnej konsolidačnej alternatívy? Odvolávam, čo som odvolal a schvaľujem, čo som schválil. I takto vyzerá ostrá politická hádka vo vládnej koalícií o ďalšiu existenciu transakčnej dane. Presne tej dane, ktorú si - vôbec nie tak dávno, schválila samotná vládna koalícia. No a zatiaľ čo sa my musíme vyrovnávať s chaotickou a zjavne nepremyslenou podobou tejto novej dane, ako i zvýšenou sadzbou DPH či redukciou podpory rodín, už sa na nás valí ďalší balík vládnej konsolidácie.Kde chce vláda nájsť požadované dve miliardy a komu všetkému tentoraz plánuje vliezť do peňaženky či úspor? Vie vôbec vláda čo robí, no a má dnes Slovensko nejakú zmysluplnú opozičnú alternatívu?Sú Trináste dôchodky ekonomicky udržateľné - a ak áno, tak na úkor koho? Môžeme si dovoliť plošnú energo-pomoc či vlaky zadarmo? A plánuje pravicová opozícia siahnuť aj na sociálny systém a už i tak chabú prorodinnú a sociálnu politiku? Nesmerujeme do gréckeho bankrotu a na čo dnes vôbec máme, ak chceme ako štát prežiť tieto turbulentné a nestabilné časy? No a akú podobu štátu nám opozícia vlastne ponúka a vie sa na nej zhodnúť aspoň sama medzi sebou?Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s poslancom a ekonomickým expertom SaS Mariánom Viskupičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Presne pred piatimi rokmi Slovensko sledovalo pokus očistiť justíciu od čiernych oviec. Kočnerova Threema ukázala, kto bol podnikateľovi zaviazaný, kto písal verdikty aj za kabelky, ale aj to, že štátna tajomníčka bola pre neho "opičkou", ktorú riadil. Hoci sa niektorí sudcovia dobrovoľne priznali, časť sudcov doteraz nepozná svoj trest alebo mu jednoducho ušla.V Dobrom ráne sa o verdiktoch v kauzách sa Jana Krescanko Dibáková rozprávala s redaktorom redakcie domáceho spravodajstva denníka SME Petrom Kováčom, ktorý kauzy Búrka a Víchrica sleduje od začiatku.Zdroje zvukov: TA3, 360tkaOdporúčanie:Ako odporúčanie mám pre vás opäť pozvanie do divadla. Na predstavenie i na čítanie po predstavení. A keď budú herci prezentovať svoju nespokojnosť s dianím v kultúre, prosím, ostaňte sedieť a vypočujte si ich. Pozvánka na konkrétne predstavenie sa dnes týka Divadla Pavla Országa Hviezdoslava. Hra Pozsony Dance Club si zaslúži, aby ju videl každý, kto má v dejinách medzery a potrebuje zrážku s konzervatívnym nacionalizmom a neduhmi v našej histórii.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Presne o 11 mesiacov sa začnú ZOH 2026 v Taliansku Pozvanie do NP prijal profesor Ján Grexa, pedagóg, športový historik, čestný člen Slovenského olympijského výboru, ktorý v roku 2006 získal Cenu Vladimíra Černušáka za olympijskú výchovu. Aj keď je jeho pôvodnou profesiou učiteľstvo, v detstve chcel byť farárom. O to viac paradoxné je, že známym sa stal ako humorista a satirik, ktorý svojimi kresbami a predovšetkým prekvapivými slovnými obratmi rozosmieval a prinútil k zamysleniu divákov a poslucháčov aj vďaka rozhlasovým zábavným reláciám. Ján Grexa nám do štúdia prináša úsmev a iste aj veľa zaujímavého z histórie i olympiád, či športu vôbec. Rodák z Brezna je ženatý, otec dvoch synov aj viacnásobný starý otec. Vypočujte si túto epizódu NP. | Hosť: Ján Grexa (pedagóg, športový historik, čestný člen Slovenského olympijského výboru, humorista, satirik). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Viete, kde je druhý najväčší pohyblivý rádiový teleskop? Presne tak, v Európe! Čo z vesmíru vysiela rádiové vlny? Ako sa dajú zachytiť? A preto za takéto teleskopy treba lobovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Tento podcast vzniká v spolupráci so SME. Máme novú knihu – Rozhovory o vesmíre https://www.martinus.sk/2901887-rozhovory-o-vesmire/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5
Ostáva vyriešiť už iba jednu otázku, a teda kto z dvojice Michalovce - Košice sa stane posledný postupujúci do najlepšej šestky. Presne to sme sa dozvedeli po predposlednom, 21. kole základnej časti slovenskej futbalovej Niké ligy. V podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa o ňom porozprávali s futbalovým expertom Rastislavom Bôžikom.Po víkendovom kole máme nové meno na absolútnom dne slovenskej futbalovej Niké ligy, tri mužstvá sa definitívne dozvedeli radostnú správu, že po rozdelení súťaže si zahrajú v najlepšej šestke a o poslednú miestenku si to rozdá MFK Zemplín Michalovce a FC Košice.Z hľadiska bitky o prvú trojku sa nič zásadné neudialo, pretože všetky tri celky na špici videli po konečnom hvizde na svetelnej tabuli výsledok 1:1 a rozdiel medzi prvými štyrmi klubmi ostal bez zmeny, keďže jeden bod si pripísala aj Dunajská Streda na pôde MŠK Žilina.Aj tento víkend sme videli viacero zaujímavých či diskutabilných momentov, o ktorom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka porozprával v 27. epizóde futbalového podcastu Kam si to kopol? s futbalovým trénerom a expertom Rastislavom Bôžikom.
Ostáva vyriešiť už iba jednu otázku, a teda kto z dvojice Michalovce - Košice sa stane posledný postupujúci do najlepšej šestky. Presne to sme sa dozvedeli po predposlednom, 21. kole základnej časti slovenskej futbalovej Niké ligy. V podcaste Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa o ňom porozprávali s futbalovým expertom Rastislavom Bôžikom.Po víkendovom kole máme nové meno na absolútnom dne slovenskej futbalovej Niké ligy, tri mužstvá sa definitívne dozvedeli radostnú správu, že po rozdelení súťaže si zahrajú v najlepšej šestke a o poslednú miestenku si to rozdá MFK Zemplín Michalovce a FC Košice.Z hľadiska bitky o prvú trojku sa nič zásadné neudialo, pretože všetky tri celky na špici videli po konečnom hvizde na svetelnej tabuli výsledok 1:1 a rozdiel medzi prvými štyrmi klubmi ostal bez zmeny, keďže jeden bod si pripísala aj Dunajská Streda na pôde MŠK Žilina.Aj tento víkend sme videli viacero zaujímavých či diskutabilných momentov, o ktorom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka porozprával v 27. epizóde futbalového podcastu Kam si to kopol? s futbalovým trénerom a expertom Rastislavom Bôžikom.
„Žijete úplne nový druh života… stále viac podobný Kristovi, ktorý vo vás tento nový život stvoril.“ (Kol 3:10, preložené z angl. originálu TLB) Zdalo sa, že dlhovlasá blondínka z južnej univerzity si užívala spokojnú kariéru študentky, kým sa jej známky nezhoršili. „Život sa stal jedným dlhým nudným prípadom,“ vyznala neskôr. „Nechodila som so stálou záťažou […] Billy Graham
Takmer trinásť miliárd eur. Presne toľko má aktuálna vláda k dispozícii z eurofondových zdrojov. Peniaze, ktoré sú v gescii ministerstva investícií, na ktorého čele stojí Richard Raši z Hlasu, však doslova ležia úhorom. Odborníci aj opozícia už niekoľko týždňov kričia, že peniaze nie sme schopní minúť, čerpanie je v jednotkách percent a ministerstvá nerobia nič, aby to zmenili. „Do konca roka musíme podľa nových pravidiel vyčerpať 1,5 miliardy eur. Ak to nezvládneme, budeme ich vracať do Bruselu,“ hovorí exminister investícií Peter Balík. Pravdepodobnosť, že sa to tak nebude, je podľa neho mizivá, keďže zatiaľ je vyčerpaných len 400 miliónov eur. K dispozícii je tak stále vyše miliarda. Neobstoja podľa neho ani vyjadrenia ministra Rašiho o tom, že už 36 percent všetkých prostriedkov máme zazmluvnených a vyše 70 percent je vo vyhlásených výzvach. „V Čechách mali vo výzvach už pred pol rokom všetky peniaze. Zaostávame,“ dodáva. Najviac problémov pritom podľa neho vykazuje ministerstvo životného prostredia a rezort hospodárstva. Práve ministerstvo v gescii Denisy Sakovej malo podľa Balíka zrušiť už pripravenú výzvu pre malé a stredné podniky, ktorá predstavovala kombináciu grantu a zvýhodnenej pôžičky od komerčných bánk. Nová vláda sa však rozhodla, že peniaze radšej posunie veľkým podnikom a zmenu v schéme dala na prehodnotenie Európskej komisie. Tá ju po pätnástich mesiacoch zamietla a Slovensko tak stratilo vzácny čas a aj možnosť mať čerpanie o tristo miliónov eur vyššie. „Ak tento rok prepadnú eurofondy, bude za to môcť strana Hlas, konkrétne rozhodnutia ministerky Sakovej a neschopnosť Rašiho držať eurofondové opraty pevne v rukách,“ dodáva bývalý minister. Navyše, vláda sa chystá na rekonštrukciu a Raši sa skloňuje ako kandidát na post predsedu Národnej rady. Ten, kto po ňom získa ministerstvo investícií, dostane podľa Balíka do rúk Čierneho Petra. Ako sa dá ešte čerpanie zachrániť a čo pravdepodobne vláda skúsi, ako sú na tom peniaze, o ktorých rozhodujú priamo regióny a prečo Slovensko nikdy, doslova nikdy, nevie, čo s eurofondami? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá exminister investícií za úradníckej vlády Peter Balík. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:05 Hrozba prepadnutia miliárd. 5:09 Aktuálne čísla o čerpaní eurofondov. 10:15 Kto za to môže? Remišová alebo Raši? 18:24 Reakcia Európskej komisie. 20:27 Rola Rašiho ministerstva. 22:45 Ktoré ministerstvá majú problémy s čerpaním. 29:09 Ako sa vláda pokúsi prepadnutie peňazí zvrátiť. 35:14 Ako regióny (ne)čerpajú eurofondy. 40:44 Je reálne balík 13 miliárd vyčerpať? 42:49 Prečo sa problémy s čerpaním opakujú. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Komunistický normalizátor alebo absolutistický monarcha, tak kto nám tu dnes vlastne vládne? Pýta sa poslanec KDH a osobnosť disentu František Mikloško. Podľa neho Robert Fico zapadá do oboch kategórií - správa sa ako panovník, ktorý si myslí, že mu Slovensko patrí a zároveň funguje ako totalitný komunista, ktorý si November 89 - jeho hodnoty a vzopätie občianskej spoločnosti, doteraz vôbec nevšimol. A aká je dnes úloha nás občanov?"Premiér sa dostáva do pozície monarchu - nad parlamentom i nad nami, občanmi. To dokazuje, že sa stal sebastredným človekom, ktorý si myslí, že iba on je povolaný aby tu vládol . On si asi naozaj doteraz November 89 nevšimol a nevšíma," tvrdí tvár protikomunistických zápasov v ére spred novembra 1989 František Mikoško. Slovensko sa čoraz viac stáva akýmsi rozpadajúcim a kolabujúcim štátom. Po znefunkčnení katasta prišiel heckerský útok aj na zdravotnú poisťovňu, školy čelia opakovaným vlnám bombových vyhrážok a radikalizmus mládeže - bez dostatočnej odbornej pomoci a seriózneho záujmu štátu, opäť smrteľne udrel - tentoraz na východe krajiny. Presne v tej časti krajiny, kde nie tak dávno ubila polícia človeka bez domova prakticky na smrť.Stav školstva, zdravotníctva, ale i kritickej infraštruktúry stále viac upadá, počet ľudí ohrozených chudobou sa šplhá k miliónu a do toho prichádza vláda s konsolidačným balíčkom zvyšujúcim dane i berúcim príspevky na deti. Namiesto riešenia všetkých týchto reálnych problémov však premié parlamentnú schôdzu o svojom odvolávaní nechal utajiť a prichádza so správou SIS o akomsi protištátnom prevrate s ktorou mobilizuje verejnosť voči legitímnym občianskym protestom."V tejto chvíli by boli predčasné voľby vabankom pre oba tábory. Môže sa to zvrtnúť na pár percentách. Ako Fico, tak i opozícia si dnes nemôžu byť istí, že postavia vládu," tvrdí poslanec Kresťanských demokratov.Hrozí Slovensku protištátny prevrat a kto má prsty v tomto puči? Prečo premiér označuje občianske protesty za "Majdan", čoho sa Robert Fico vlastne bojí a pred čím uteká? Vraciame sa späť do čias Husákovskej normalizácie alebo je toto celé len akousi prípravou na predčasné voľby? Ktorým smerom sa vyberie KDH a aká je dnes dejinná úloha elít ale i nás - občanov? "Ja som optimista, musíme to len vydržať. Dnes je kľúčové to, aby sa tu našla skupina ľudí - alebo tomu hovorme elita, ktorá budú v prvej línií zápasu o demokraciu a jej hodnoty. Proste, aby sme nerezignovali. Toto je dnes kľúčová úloha dnešných elít, aby nerezignovali. Ak chceme byť demokratickou spoločnosťou - a nebudeme mať takúto elitu, ktorá nás bude viesť, tak potom na to nemáme nárok," hovorí pre Aktuality Mikloško a dodáva: Toto je doba nielen výziev pre krajinu, ale zároveň aj doba na zrenie ľudí v nej. Každý sa musí rozhodnúť sám za seba a prebrať zodpovednosť. Témy pre poslanca KDH a veterána protikomunistického disentu Františka Mikloška. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Komunistický normalizátor alebo absolutistický monarcha, tak kto nám tu dnes vlastne vládne? Pýta sa poslanec KDH a osobnosť disentu František Mikloško. Podľa neho Robert Fico zapadá do oboch kategórií - správa sa ako panovník, ktorý si myslí, že mu Slovensko patrí a zároveň funguje ako totalitný komunista, ktorý si November 89 - jeho hodnoty a vzopätie občianskej spoločnosti, doteraz vôbec nevšimol. A aká je dnes úloha nás občanov?"Premiér sa dostáva do pozície monarchu - nad parlamentom i nad nami, občanmi. To dokazuje, že sa stal sebastredným človekom, ktorý si myslí, že iba on je povolaný aby tu vládol . On si asi naozaj doteraz November 89 nevšimol a nevšíma," tvrdí tvár protikomunistických zápasov v ére spred novembra 1989 František Mikoško. Slovensko sa čoraz viac stáva akýmsi rozpadajúcim a kolabujúcim štátom. Po znefunkčnení katasta prišiel heckerský útok aj na zdravotnú poisťovňu, školv čelia opakovaným vlnám bombových vyhrážok a radikalizmus mládeže - bez dostatočnej odbornej pomoci a seriózneho záujmu štátu, opäť smrteľne udrel - tentoraz na východe krajiny. Presne v tej časti krajiny, kde nie tak dávno ubila polícia človeka bez domova prakticky na smrť.Stav školstva, zdravotníctva, ale i kritickej infraštruktúry stále viac upadá, počet ľudí ohrozených chudobou sa šplhá k miliónu a do toho prichádza vláda s konsolidačným balíčkom zvyšujúcim dane i berúcim príspevky na deti. Namiesto riešenia všetkých týchto reálnych problémov však premié parlamentnú schôdzu o svojom odvolávaní nechal utajiť a prichádza so správou SIS o akomsi protištátnom prevrate s ktorou mobilizuje verejnosť voči legitímnym občianskym protestom."V tejto chvíli by boli predčasné voľby vabankom pre oba tábory. Môže sa to zvrtnúť na pár percentách. Ako Fico, tak i opozícia si dnes nemôžu byť istí, že postavia vládu," tvrdí poslanec Kresťanských demokratov.Hrozí Slovensku protištátny prevrat a kto má prsty v tomto puči? Prečo premiér označuje občianske protesty za "Majdan", čoho sa Robert Fico vlastne bojí a pred čím uteká? Vraciame sa späť do čias Husákovskej normalizácie alebo je toto celé len akousi prípravou na predčasné voľby? Ktorým smerom sa vyberie KDH a aká je dnes dejinná úloha elít ale i nás - občanov? "Ja som optimista, musíme to len vydržať. Dnes je kľúčové to, aby sa tu našla skupina ľudí - alebo tomu hovorme elita, ktorá budú v prvej línií zápasu o demokraciu a jej hodnoty. Proste, aby sme nerezignovali. Toto je dnes kľúčová úloha dnešných elít, aby nerezignovali. Ak chceme byť demokratickou spoločnosťou - a nebudeme mať takúto elitu, ktorá nás bude viesť, tak potom na to nemáme nárok," hovorí pre Aktuality Mikloško a dodáva:Toto je doba nielen výziev pre krajinu, ale zároveň aj doba na zrenie ľudí v nej. Každý sa musí rozhodnúť sám za seba a prebrať zodpovednosť. Témy pre poslanca KDH a veterána protikomunistického disentu Františka Mikloška. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
1. Niektoré bité deti chcú biť iné deti. Presne ako Fico. 2. Rusi už s nami rátajú. 3. Kotlára vláda vzala na vedomie.
Niekedy to vyzerá, že Slovensko je republikou dezinformácií a konšpirácií. Množstvo ľudí stále verí na chemtrails. čipovanie počas pandémie, nový svetový poriadok, ako nami manipulujú Židia a všetko kontroluje George Soros. Presne o tom všetkom píše bývalý príslušník policajného zboru David Púchovský vo svojej knihe Republika hoaxu.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Na Vianoce všade inde, len nie do nemocnice. Poetický slogan platí o to viac, že stovky lekárov podali už aj výpovede z nadčasov, nie len klasické výpovede. A to môže priniesť ochromenie nemocníc pri akútnom nápore pacientov. Aj pondelok priniesol napäté rokovania ministra Šaška s odborármi. Jana Krescanko Dibáková sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorom domáceho spravodajstva Jánom Krempaským. Odporúčanie: Dnes máme pre vás vianočnú zmes melanchólie a patetickosti s prímesou perníkového korenia. Skúsme sa trochu prestať hádať. Pre neumyté okná, pre porcelán z vitríny, pre obhorené linecké kolieska, meškajúci darček cestujúci z Číny alebo pre politiku. Presne o týždeň v utorok tu máme Štedrý deň. Napokon, aj v práci radia vyčerpať si dovolenku do konca roka. Tak si teda skúsme vybrať dni dovolenkovej nehádavosti aspoň do momentu, kým nás nechytia abstinenčné príznaky. Zdroje zvukov: HN, TV Markíza – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Najnovšie Fenomény sú o fenoméne, ktorý sa zďaleka neviaže len na súčasnosť, ako by sa mohlo zdať. Zuzana Golianová si pozvala hostí z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied - Zuzanu Panczovú, ktorá vyštudovala etnológiu a históriu, dlhodobo sa venuje výskumu naratívneho folklóru, konkrétne povestí, fám a konšpiračných teórií, a to najmä v kontexte medziskupinových konfliktov a Vladimíra Bahnu, ktorý sa sústredí najmä na kognitívnu antropológiu. Obaja sú expertami na konšpiračné teórie a sú tiež členmi medzinárodných vedeckých tímov. V štúdiu Rádia Devín uvažujú nad Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu.
Mnohí spisovatelia tvrdia, že sa rozprávajú so svojimi postavami, že sa nimi nechajú viesť, že na začiatku často ani netušia kam ich zavedú. Presne toto sa stalo hlavnej hrdinke knihy Šarády, ktorá túži napísať vlastný román a jedného dňa nájde čarovnú knihu, vďaka ktorej ožije jedna postava a pekne jej okorení život.
Súdruh Disident. Vážny príbeh života bojovníka s neľudským režimom v nevážnom šate komiksu? Dva paradoxy najnovšieho vydavateľského počinu, za ktorým stojí spisovateľ Michal Hvorecký. Spojenie výrazov súdruh a disident je akoby logickým rozporom, známym „contradictio in adjecto“. V živote toho, koho označuje, však akoby nachádzal zrkadlenie. Milan Šimečka starší. Československý filozof, literárny kritiky, spisovateľ… a disident. Paradoxne pôvodne komunista z presvedčenia – a teda súdruh, ktorého neľudský režim a jeho prekuknutie vypľuli až do polohy disidenta.A ak ho vtedy nemali v láske komunisti a vtedajšia moc, dnes ho nemá v láske rovno v jeho potomkoch moc súčasná, vo svojom premiérovi formovaná vtedajšími komunistami. Čím je aktuálny príbeh muža, ktorý zomrel len pár mesiacov po Nežnej? Téma pre Michala Hvoreckého. „Veľmi dobre vystihol podstatu mocenského oportunizmu. Keď ľudia, ktorí na to nemajú - vzdelanostne, ani charakterovo - sa chopia príležitosti, hrabnú po moci a potom šikanujú ostatných“, hovorí Hvorecký. Je komiks, na ktorý sme v našich končinách zvyknutý skôr na ľahší žáner, formátom pre vážne témy? „Komiks už dávno nie je len nejaký pokleslý, ľahký žáner. Dospel a v uplynulých desaťročiach sa komiksy píšu aj na veľmi vážne témy ako migrácia, minulosť... Z nemčiny som napríklad prekladal komiks o jednom boxerovi z koncentračného tábora“, reaguje Hvorecký. Milana Šimečku považuje za jednu z najvýznamnejších osobností našich dejín a preto ponúka komiksovú podobu jeho života, aby bol „pre mladých i dospelých“. Intelektuál, pôvodne presvedčený komunista, neskôr vytriezvel z toho, čoho bol schopný režim. Augustová okupácia spojeneckých vojsk pod vedením sovietov ho priviedla k slzám. Za jej kritiku ho vylúčili zo strany. Nakoniec skončil ako bagrista. „Všímal si kolegov robotníkov, rovnako stroje, seba, ako jeho telo reaguje na drinu“, rozpráva Hvorecký. Vernosťou svojmu presvedčeniu sa podľa neho stala „živá výčitka“. „Všímal si, ako jeho bývalí priatelia zrazu prechádzajú na inú stranu chodníka, keď ho stretnú. Ako sa mu boja pozrieť do očí pretože vidia, že oni pokračujú ďalej vo svojich kariérach v akademickom prostredí alebo v strane, zatiaľ čo on je zrazu v montérkach, robotník“, vysvetľuje. Postupne našiel svoje nové prostredie, v ktorom sa cítil dobre. Bol ním disent. „Komiks sme dokončili v roku, keď sa meno Šimečka znova stalo toxickým. Skoro ako v časoch normalizácie, keď bol Milan Šimečka terčom normalizačného režimu. V jeho knihách ako Obnovenie poriadku som videl popis toho, čo prežívame teraz. Aj dnes nám vládna moc sľubuje akúsi vládu tvrdej ruky a nastolenie poriadku. A tvrdia, že máme iba poslúchať a oni to všetko za nás zariadia. Milan Šimečka podľa mňa veľmi dobre vystihol povahu mocenského oportunizmu a toho, keď ľudia, ktorí na to nemajú ani vzdelanostne, ani charakterovo, sa chopia príležitosti, hrabnú po moci a potom šikanujú ostatných.“ Nahrával Jaroslav Barborák.
Súdruh Disident. Vážny príbeh života bojovníka s neľudským režimom v nevážnom šate komiksu? Dva paradoxy najnovšieho vydavateľského počinu, za ktorým stojí spisovateľ Michal Hvorecký. Spojenie výrazov súdruh a disident je akoby logickým rozporom, známym „contradictio in adjecto“. V živote toho, koho označuje, však akoby nachádzal zrkadlenie. Milan Šimečka starší. Československý filozof, literárny kritiky, spisovateľ… a disident. Paradoxne pôvodne komunista z presvedčenia – a teda súdruh, ktorého neľudský režim a jeho prekuknutie vypľuli až do polohy disidenta.A ak ho vtedy nemali v láske komunisti a vtedajšia moc, dnes ho nemá v láske rovno v jeho potomkoch moc súčasná, vo svojom premiérovi formovaná vtedajšími komunistami. Čím je aktuálny príbeh muža, ktorý zomrel len pár mesiacov po Nežnej? Téma pre Michala Hvoreckého. „Veľmi dobre vystihol podstatu mocenského oportunizmu. Keď ľudia, ktorí na to nemajú - vzdelanostne, ani charakterovo - sa chopia príležitosti, hrabnú po moci a potom šikanujú ostatných“, hovorí Hvorecký. Je komiks, na ktorý sme v našich končinách zvyknutý skôr na ľahší žáner, formátom pre vážne témy? „Komiks už dávno nie je len nejaký pokleslý, ľahký žáner. Dospel a v uplynulých desaťročiach sa komiksy píšu aj na veľmi vážne témy ako migrácia, minulosť... Z nemčiny som napríklad prekladal komiks o jednom boxerovi z koncentračného tábora“, reaguje Hvorecký. Milana Šimečku považuje za jednu z najvýznamnejších osobností našich dejín a preto ponúka komiksovú podobu jeho života, aby bol „pre mladých i dospelých“. Intelektuál, pôvodne presvedčený komunista, neskôr vytriezvel z toho, čoho bol schopný režim. Augustová okupácia spojeneckých vojsk pod vedením sovietov ho priviedla k slzám. Za jej kritiku ho vylúčili zo strany. Nakoniec skončil ako bagrista. „Všímal si kolegov robotníkov, rovnako stroje, seba, ako jeho telo reaguje na drinu“, rozpráva Hvorecký. Vernosťou svojmu presvedčeniu sa podľa neho stala „živá výčitka“. „Všímal si, ako jeho bývalí priatelia zrazu prechádzajú na inú stranu chodníka, keď ho stretnú. Ako sa mu boja pozrieť do očí pretože vidia, že oni pokračujú ďalej vo svojich kariérach v akademickom prostredí alebo v strane, zatiaľ čo on je zrazu v montérkach, robotník“, vysvetľuje. Postupne našiel svoje nové prostredie, v ktorom sa cítil dobre. Bol ním disent. „Komiks sme dokončili v roku, keď sa meno Šimečka znova stalo toxickým. Skoro ako v časoch normalizácie, keď bol Milan Šimečka terčom normalizačného režimu. V jeho knihách ako Obnovenie poriadku som videl popis toho, čo prežívame teraz. Aj dnes nám vládna moc sľubuje akúsi vládu tvrdej ruky a nastolenie poriadku. A tvrdia, že máme iba poslúchať a oni to všetko za nás zariadia. Milan Šimečka podľa mňa veľmi dobre vystihol povahu mocenského oportunizmu a toho, keď ľudia, ktorí na to nemajú ani vzdelanostne, ani charakterovo, sa chopia príležitosti, hrabnú pomocí a potom šikanujú ostatných.“ Nahrával Jaroslav Barborák.
Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou BatkovouPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov (z dielne poslanca SNS) príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou BatkovouPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Presne na tisíci deň od začiatku bojov poslala Ukrajina Rusom darček. Po prvýkrát zaútočila americkými raketami ATACMS na ciele na ruskom území. Stalo sa tak len deň po tom, čo Washington uvoľnil obmedzenia ich používania len v rámci Ukrajiny a presne v deň, keď Vladimír Putin urobil zmeny v jadrovej doktríne krajiny. Čo k uvoľneniu obmedzení využívania rakiet vôbec Spojené štáty viedlo, aké to bude mať dopady na vývoj na Ukrajine, ale aj vo svete a aké zmeny sa dajú čakať po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu? Eva Frantová sa v Dobrom ráne rozpráva s Danielom Hoťkom zo zahraničnej redakcie denníka SME. Zdroje zvukov: CBS, Youtube/Volodymyr Zelenskyj, Facebook/Robert Fico Odporúčanie: Väčšina ľudí si pod pojmom autokrat predstaví zloducha, ktorý má pod palcom armádu a políciu. V 21. storočí však takáto karikatúra nezodpovedá realite. V dnešných autokraciách nevládne jeden, ich základom je prepletená sieť finančných štruktúr, komplexu bezpečnostných služieb a odborníkov na sledovanie, propagandu a dezinformácie. Celej tejto spleti sa vo svojej knihe Autokracia, s.r.o. venuje novinárka a spisovateľka Anne Applebaum. Odporúčam. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Today's episode is about November 17 and the Velvet Revolution in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some new words from my dialogue. You will also learn how to say ”That's enough!” and “The Gentle revolution was important“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue talking about this peaceful revolution. Episode notesIn today's episode, I'm talking about November 17 and the Velvet Revolution in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some new words from my dialogue. You will also learn how to say ”That's enough!” and “The Gentle revolution was important“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue talking about this peaceful revolution. Slovak lesson1. Nežná revolúcia (Gentle Revolution)2. pokojná zmena (peaceful change)3. komunistický režim (communist regime)4. búriť sa (to riot)5. trestať (to punish)6. stretnúť sa (to meet)7. protestovať (to protest)8. napadnúť (to attack)9. hnevať nahnevať (to get angry)10. dosiahnúť (to achieve)11. Stačilo! (That's enough!)12. Nežná revolúcia bola dôležitá. (The Gentle revolution was important.)DIALOGUE:Učiteľka: Dobre deti, dnes sa porozprávame o 17. novembri 1989. Viete, čo sa vtedy stalo?Žiačka 1: Nie, pani učiteľka. Čo sa stalo?Učiteľka: Bol to dôležitý deň pre našu krajinu. Vtedy začala takzvaná Nežná revolúcia. Viete, čo to znamená?Žiak 1: Revolúcia znamená zmena, však?Učiteľka: Presne tak. Nežná revolúcia bola pokojná zmena. Ľudia chceli viac slobody. Pred rokom 1989 sme žili v komunistickom režime. Komunisti kontrolovali všetko. Ľudia nemohli povedať, čo si myslia, a nemohli cestovať, kam chceli.Žiačka 2: Prečo sa ľudia nebúrili skôr? (Why didn't people riot earlier?)Učiteľka: Mnohí sa báli. Komunisti mali silu a trestali tých, ktorí nesúhlasili. Ale 17. novembra 1989 to všetko začalo. V Prahe sa študenti stretli, aby protestovali. Boli však napadnutí políciou. To nahnevalo ľudí.Žiak 2: A čo sa potom stalo?Učiteľka: Po tomto incidente začali masové protesty po celej krajine, aj na Slovensku. Ľudia už viac nemlčali. Chceli slobodu a demokraciu. Nakoniec komunisti ustúpili a odstúpili od moci.Žiačka 1: Bolo to bez násilia?Učiteľka: Áno, preto sa tomu hovorí Nežná revolúcia. Nebola to krvavá revolúcia, ako v iných krajinách. Ľudia dosiahli zmenu pokojne.Žiak 3: A čo sa zmenilo?Učiteľka: Po revolúcii sme mohli slobodne voliť, cestovať, a hovoriť, čo si myslíme. Slovensko sa stalo slobodnou krajinou. Každý rok si 17. november pripomíname ako Deň boja za slobodu a demokraciu.Žiačka 3: A to, že teraz môžeme ísť kam chceme, je vďaka tej revolúcii?Učiteľka: Áno. Vďaka ľuďom, ktorí vtedy stáli na námestiach, máme dnes slobodu. Bez nich by život vyzeral úplne inak.Žiak 1: Takže to bolo veľmi dôležité, že?Učiteľka: Presne tak. 17. november 1989 bol jedným z najdôležitejších dní v našej histórii.Timestamps00:35 Introduction02:34 About November 17, 198911:05 Why the Gentle Revolution matter13:07 Slovak lesson18:23 Dialogue21:57 Dialogue with the English translation28:13 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
„Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky“. Pohľad na prezidentské voľby v Spojených štátoch optikou bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute.Exprezident Republikánov, ktorý vyprovokoval až krvavý útok na Kapitol, verzus viceprezidentka, ktorá zachraňuje Demokratov – po tom, ako neodhadli sily Joe-a Bidena. Exprezident, ktorý Putina nazýva priateľom, no rovnako, že by neváhal zaútočiť priamo do srdca Moskvy, ak by tá „šla po Ukrajine“, verzus viceprezidentka s deklarovanou podporou Zelenského. Vyše tristo miliónov Američanov si už v horizonte hodín vyberie svoju budúcnosť personifikovanú v postave nového prezidenta. Na výsledky týchto v poradí už 60tych prezidentských volieb však čaká aj svet – vzhľadom na to, že sú v čase Putinovej vojny na Ukrajine, či Netanjahuovho krvavého tiahnutia voči militantom Hamasu a Hizballáhu s rozkolísanou bezpečnostnou situáciou v širšom regióne. Čo čaká svet a s ním aj Slovensko s Donaldom Trumpom a čo s Kamalou Harrisovou? Téma pre bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý sa čerstvo vrátil z volebnej Ameriky. „Význam Spojených štátov v dnešnom svete je enormný. Ide o superveľmoc, ktorej vplyv, záujmy, spojenectvá, ale aj nepriateľstvá majú globálny rozsah. Spojené štáty sú významným hráčom v každej časti sveta“, hovorí Kandrík. „Preto sú poctivo sledované, študované, analyzované prakticky úplne všade“, dopĺňa. Predvolebné prieskumy hovoria, že výsledky budú tesné. A podľa Kandríka tesný výsledok nahráva stratégii ich spochybnenia Donaldom Trumpom. „Vidíme to už teraz, kandidát Trump hovorí, že voľby mu môžu byť ukradnuté. Opakuje tak svoj naratív z posledných volieb, kedy to skončilo tragicky, útokom na Kapitol“, dopĺňa analytik Adapt Institute. Ak by vyhral Donald Trump Kandrík predpokladá jeho tlak na ukončenie vojny na Ukrajine, otázkou však stále zostáva ako. V prípade Blízkeho východu zas očakáva podporu tvrdej línie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Nepotešili by sa mu v Teheráne“, tvrdí analytik. V prípade víťazstva Kamaly Harris Matej Kandrík hovorí o kontinuite Bidenovej administratívy vo všetkých oblastiach. A teda podporu Ukrajine. „Od Kamaly Harris nemáme žiadne špecifické vyjadrenia a konkrétne predstavy, ako by pomoc Kyjevu mala ďalej vyzerať“. A v prípade Izraela dôraz na vyváženejšiu vojenskú operáciu a zabezpečenie humanitárnej pomoci postihnutým týmto konfliktom.Matej Kandrík však upozorňuje, že nech vyhrá voľby v USA ktorýkoľvek kandidát, vždy bude korigovaný kongresom. „Americký prezident nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu“, hovorí.Prezidentské voľby v USA však podľa analytika nevyhráva zahraničná politika, ale témy tej domácej. xxx„Nepozerajme sa len na osoby politických lídrov. Videli sme to v USA koniec koncov aj pomerne nedávno, keď sme čakali takmer pol roka na schválenie balíčka pomoci Ukrajine, ktorý vtedy blokoval kongres. O zložení kongresu sa bude tiež rozhodovať v týchto voľbách. Zastúpenie republikánov a demokratov v ňom do veľkej miery určí, ako bude tá politika vyzerať. Americký prezident - nech je ním ktokoľvek - nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu. Čiže inak povedané, nech je Donald Trump akýkoľvek, nemôže si robiť, čo chce. Je viazaný samotným kongresom.Presne tak. Uvediem konkrétny príklad. Veľa sa hovorilo a špekuloval o tom, že by Donald Trump mohol nariadiť vystúpenie Spojených štátov z NATO. No nie je to právne možné. Práve kvôli tomu, že rozviazanie...
„Domnievam sa, že z pohľadu vlády Slovenskej republiky by istá preferencia, hoci asi aj krátkozraká, mohla byť v podobe prezidenta Trumpa. Môže tam byť istá preferencia silového štýlu politiky“. Pohľad na prezidentské voľby v Spojených štátoch optikou bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute.Exprezident Republikánov, ktorý vyprovokoval až krvavý útok na Kapitol, verzus viceprezidentka, ktorá zachraňuje Demokratov – po tom, ako neodhadli sily Joe-a Bidena. Exprezident, ktorý Putina nazýva priateľom, no rovnako, že by neváhal zaútočiť priamo do srdca Moskvy, ak by tá „šla po Ukrajine“, verzus viceprezidentka s deklarovanou podporou Zelenského. Vyše tristo miliónov Američanov si už v horizonte hodín vyberie svoju budúcnosť personifikovanú v postave nového prezidenta. Na výsledky týchto v poradí už 60tych prezidentských volieb však čaká aj svet – vzhľadom na to, že sú v čase Putinovej vojny na Ukrajine, či Netanjahuovho krvavého tiahnutia voči militantom Hamasu a Hizballáhu s rozkolísanou bezpečnostnou situáciou v širšom regióne. Čo čaká svet a s ním aj Slovensko s Donaldom Trumpom a čo s Kamalou Harrisovou? Téma pre bezpečnostného analytika Mateja Kandríka z Adapt Institute, ktorý sa čerstvo vrátil z volebnej Ameriky. „Význam Spojených štátov v dnešnom svete je enormný. Ide o superveľmoc, ktorej vplyv, záujmy, spojenectvá, ale aj nepriateľstvá majú globálny rozsah. Spojené štáty sú významným hráčom v každej časti sveta“, hovorí Kandrík. „Preto sú poctivo sledované, študované, analyzované prakticky úplne všade“, dopĺňa. Predvolebné prieskumy hovoria, že výsledky budú tesné. A podľa Kandríka tesný výsledok nahráva stratégii ich spochybnenia Donaldom Trumpom. „Vidíme to už teraz, kandidát Trump hovorí, že voľby mu môžu byť ukradnuté. Opakuje tak svoj naratív z posledných volieb, kedy to skončilo tragicky, útokom na Kapitol“, dopĺňa analytik Adapt Institute. Ak by vyhral Donald Trump Kandrík predpokladá jeho tlak na ukončenie vojny na Ukrajine, otázkou však stále zostáva ako. V prípade Blízkeho východu zas očakáva podporu tvrdej línie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. „Nepotešili by sa mu v Teheráne“, tvrdí analytik. V prípade víťazstva Kamaly Harris Matej Kandrík hovorí o kontinuite Bidenovej administratívy vo všetkých oblastiach. A teda podporu Ukrajine. „Od Kamaly Harris nemáme žiadne špecifické vyjadrenia a konkrétne predstavy, ako by pomoc Kyjevu mala ďalej vyzerať“. A v prípade Izraela dôraz na vyváženejšiu vojenskú operáciu a zabezpečenie humanitárnej pomoci postihnutým týmto konfliktom.Matej Kandrík však upozorňuje, že nech vyhrá voľby v USA ktorýkoľvek kandidát, vždy bude korigovaný kongresom. „Americký prezident nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu“, hovorí.Prezidentské voľby v USA však podľa analytika nevyhráva zahraničná politika, ale témy tej domácej. xxx„Nepozerajme sa len na osoby politických lídrov. Videli sme to v USA koniec koncov aj pomerne nedávno, keď sme čakali takmer pol roka na schválenie balíčka pomoci Ukrajine, ktorý vtedy blokoval kongres. O zložení kongresu sa bude tiež rozhodovať v týchto voľbách. Zastúpenie republikánov a demokratov v ňom do veľkej miery určí, ako bude tá politika vyzerať. Americký prezident - nech je ním ktokoľvek - nie je suverénom, nie je diktátorom a bude v mnohom záležať aj od povolebného zloženia kongresu. Čiže inak povedané, nech je Donald Trump akýkoľvek, nemôže si robiť, čo chce. Je viazaný samotným kongresom.Presne tak. Uvediem konkrétny príklad. Veľa sa hovorilo a špekuloval o tom, že by Donald Trump mohol nariadiť vystúpenie Spojených štátov z NATO. No nie je to právne možné. Práve kvôli tomu, že rozviazanie...
ChatGPT už vie plynulo rozprávať po slovensky. Čo sa však stane, keď dáme dva rozprávajúce ChatGPT, aby hovorili medzi sebou? Presne to sme vyskúšali a do štúdia Technologického podcastu SHARE sme namiesto podcastérov „posadili“ dva smartfóny s nainštalovaným ChatGPT. Redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin im tentoraz iba zadali pokyny, ktoré si môžete vypočuť na konci. Samotný rozhovor urobili dve umelé inteligencie medzi sebou. V podcaste hovoria o týchto témach: Argumenty pre to, aby AI ovládla ľudstvo.Protiargumenty, podľa ktorých je lepšie s ľudstvom koexistovať.Pokus o nájdenie kompromisu.Téme sa venujeme aj tu:ChatGPT sa naučil rozprávať slovensky a úplne mení pravidlá hryPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Dvadsaťpäť tisíc nájomných bytov ročne. Presne toľko sľuboval Boris Kollár a jeho strana Sme rodina vo voľbách pred štyrmi rokmi. Dodnes nestojí ani jeden a najnovšie zistenia Najvyššieho kontrolného úradu hovoria o tom, že celý spôsob, akým sa Kollár spoločne s podpredsedom vlády pre legislatívu Štefanom Holým snažili svoju víziu pretaviť do reality, je príkladom zlej praxe. Na čo konkrétne prišli kontrolóri, prečo ešte nestojí ani jeden nájomný byt a aké plány má v tomto smere súčasná vláda? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Martina Vanča z domácej redakcie denníka SME. Zdroj zvukov: STVR, Rádio Express, TASR Odporúčanie Ak máte chuť podporiť zmysluplnú vec, odporúčam zbierku na portáli Donio, ktorú organizuje Lukáš Marhefka. Ide o zbierku na podporu združenia RAMAGU, ktoré pôsobí v Zamagurí už 15 rokov a stihlo v regióne vybudovať kultúrne centrum, divadlo a nezávislé noviny. Doteraz na tieto účely využívali aj podporu z Fondu na podporu umenia, avšak potom, čo Lukáš Marhefka upozornil na kroky Štefana Kuffu v Malej Frankovej, podporu od štátu mu vyčítali viacerí koaliční politici. Bez peňazí však RAMAGU neprežije, preto ak chcete podporiť jeho činnosť, zájdite na donio.sk/ramagu. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Najnovší diel relácie V teréne s Ivanom Megom je voľným pokračovaním seriálu o najväčšom zabijakovi v dejinách Slovenska Ľudovítovi Sátorovi a jeho gangu, ktorý má na rováši viac ako 200 vyvraždených ľudí na juhu Slovenska. Prevažnú časť obetí nazývajú policajti, ale aj členovia zločineckého prostredia, „biele kone“. Na úkor „bielych koní”, ktoré splnili svoju úlohu, niekto zarobil peniaze a potom ich jednoducho popravili, len preto, že si chcel kúpiť napríklad nové auto. Presne takýmto „bielym koňom” bol 23-ročný Peter Nagy z malej dedinky Baloň na juhu Slovenska. Za peniaze z firmy, ktorú na neho napísali a na ktorú vybrali vratky DPH, si objednávateľ jeho likvidácie kúpil nové auto. Vo februári 2012 ho s putami na rukách posadil Ladislav Alföldi do svojho auta a odviezol neďaleko dedinky Ohrady. Tam sa stretol s ďalším členom gangu sátorovcov Jurajom Bugárom, ktorý policajtom opísal, že Alföldi držal Nagya okolo krku a o niečom sa s ním zhováral. Potom vytiahol druhou rukou zbraň a strelil ho do hlavy. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.
V najjednoduchšom možnom vnímaní sveta je všetko binárne. Existujú len jednotky alebo nuly, pravda alebo lož, kapitalisti alebo komunisti či dobrí alebo zlí ľudia. Presne takéto vnímanie sveta je súčasťou drvivej väčšiny diel socialistického realizmu, do ktorého patrí aj psychologická novela O dvoch bratoch od Petra Jilemnického. Práve o nej si povieme v dnešnej epizóde Schooltagu. Kľúčové slová: Schooltag, Hashtag Čitateľský denník, O dvoch bratoch, Peter Jilemnický, socialistický realizmus
„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Ako človeka slova ma hlboko poburuje, že nám tu vládnu bludári, konšpirátori, zákerní ľudia, tí, čo sa živia šírením lží a propagandy. Verejný diskurz do veľkej miery ovládli ľudia, ktorí idú proti elementárnym vedeckým faktom. Aj preto chodím na námestia opäť ako na klavír“, hovorí spisovateľ a publicista Michal Hvorecký.Doména bohatých – knihy najnovšou optikou strážcu štátnej kasy ministra Kamenického. Poslúžila mu pri argumentácii zásadného zvýšenia DPH pri nich – zo súčasných 10 percent na nových 23. V Európskej únii by tak bola druhá najvyššia – po Dánsku. Vo zvyšku Únie je nižšia – najčastejšie okolo piatich percent. Íri a Česi ju majú dokonca nulovú. A ak minister financií hovorí pri knihe o doméne bohatých, zo Združenia vydavateľov a kníhkupcov prichádza iná skúsenosť. Podľa Juraja Hegera je ten rozdiel v kupovaní u bohatých a chudobnejších minimálny: 7,4 versus 6,9 kúpených kníh za rok v prospech solventnejších. Čím je kniha pre človeka? A čím pre jedno spoločenstvo, či rovno národ? A ak sa má stať cestou k štátnym úsporám, nezaplatí tým štát oveľa viac na následkoch činov ľudí, ktorí na knihách radšej šetria?Do týchto vôd sa vydáme s človekom, ktorému sa knihy rodia rovno v hlave, či pod prstami. Dokonca ich môžu čítať v prekladoch aj za hranicami Slovenska, či počúvať jeho čítanie dospelí i deti. Život s knihou označuje za inšpiratívny a radostný. Dokonca hovorí, že ho „naučil pokore“. Spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. „Považujem to za mimoriadne nevydarený, zbabraný a jeden veľmi zle pripravený návrh zákona. Je slepou uličkou. Presne proti tomuto trendu ide zvyšok sveta. Svetová únia vydavateľstiev radí všade zavádzať čo najnižšiu DPH, resp. odporúča ju rovno nulovú. Je to v prospech toho, aby knihy boli ako médium prístupné všetkým bez rozdielu“, reaguje Michal Hvorecký. „Keď Slovensko pôjde cestou druhej najvyššej DPH v Európe, bude to pre nás znamenať najmä ochudobnenie širokých vrstiev. Kníh bude vďaka tomu vychádzať reálne menej a budú výrazne drahšie“, dopĺňa.Michal Hvorecký pripomína, že plánované štátne šetrenie na knihách sa deje v okamihu, keď je kultúrna scéna „pod ťažkým atakom financovania z verejných zdrojov“. Príkladom má byť prekladová literatúra, ktorej „výraznému rozbehu“ pomohol v minulých rokoch Fond na podporu umenia. Pri vládnych úvahách o výraznom zvyšovaní DPH na knihy Michal Hvorecký pripomína aj výskumy o tom, že pochopenie a interpretácia prečítaného textu mladým otvára cestu k úspechu. „Nech budú v budúcnosti robiť čokoľvek, či už budú pracovať v bankovníctve, alebo budú učiteľmi, alebo budú pracovať v službách, im to výrazne môže pomôcť v tom, aby boli v živote úspešnejší, viac zarábali a dokázali sa lepšie presadiť na trhu práce“, tvrdí. V podcaste sa tiež pozrieme na jeho príbeh s knihou, na knihu ako „nositeľa príbehov“, na to, kde chodí za svojimi príbehmi či prečo svojim deťom číta nahlas. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Nasledujúca epizóda vám priblíži príbeh, ktorý ukazuje, že mladé, naivné dievča sa môže stať obeťou predátora ľahšie, než si myslíme. Navyše agresor si svoje obete starostlivo vyberá. Vie, že najjednoduchšie sa dá manipulovať s takými osobami, ktoré už zažili nejakú traumatickú skúsenosť alebo zneužívanie. Dievčatá s pochybnosťami o vlastnej seba hodnote, s problematickým rodinným zázemím, osobnosti, ktoré si nedokážu stanoviť pevné hranice. Presne stovky takýchto dievčat skončili na neslávnom ostrove „Little Saint James“. CREDITS: Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Martin Kaprálik | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová*Nasledujúci príbeh vychádza z verejne dostupných informácií a oficiálnych zdrojov, ktoré sú spracované do beletrizovanej podoby a preto okrem faktických informácií obsahuje aj tvorivé prvky dotvárajúce celkový príbeh.
Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé pracujú na oddelení vrážd v Našom Meste už veľmi dlho. Vyše dvadsaťpäť rokov sa snažia zmieriť so skutočnosťou, že medzi pojmy zákon, právo a spravodlivosť sa nie vždy dá vpísať znamienko rovná sa, ale skôr otáznik. Niekedy aj výkričník. Napriek všetkým prekážkam sa im občas podarí vylúštiť záhadu podrezanej a znásilnenej študentky alebo rozstrieľaného podnikateľa či utýraného chlapca, a vraha napokon vypátrajú a zatknú. Či si svoj čin aj odsedí, už nie je ich starosť, na to sú tu iní. Mocnejší. A práve oni občas dokážu skomplikovať život nielen dvojici detektívov, ale aj ich kolegom, a dokonca aj ich rodinám. Presne tak, ako v novom prípade, keď sa mocní tohto sveta rozhodnú zamiešať karty práve v piatok hodinu pred ukončením pracovnej doby. Všetci detektívi sa už vidia na zaslúženom odpočinku a plánujú si, ako strávia nadchádzajúci víkend s rodinami a milenkami. Ale ako vždy jeden mieni a druhý mení. Vražda je vražda, a ak sú do nej zapletení vysokopostavení ľudia z tých najvyšších miest a zavraždená je prominentná prostitútka, víkendové radovánky musia ísť bokom a začína sa vyšetrovanie. Ale prečo sa majú namočiť iba Krauz a Fischer? Kto nariadil, že nesmú s nikým spolupracovať a celé vyšetrovanie musí byť prísne utajené? A voľby hlavy štátu sú už o pár dní... Audiokniha: Noc temných klamstiev Autor: Dominik Dán Interpret: Martin Mňahončák Dĺžka: 11:18 h Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Noc temných klamstiev na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Noc temných klamstiev na webe Publixing (MP3 CD)
Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej.Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.Presne pred 56 rokmi bola naša vlasť brutálne okupovaná. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhla do Československa približne 700-tisícová armáda Sovietskeho zväzu a jeho štyroch spojencov – Poľska, Maďarska, východného Nemecka a Bulharska. Ozbrojená, jednoznačne protiprávna, ako i krvavá invázia našich vtedajších „spojencov“ si vyžiadala 137 civilných obetí. Títo naši spoluobčania boli zastrelení, zabili ich črepiny granátov, prešli ich okupačné vozidlá či uhoreli v troskách zapálených domov. Invázia sa však následne zmenila na okupáciu veľkým kontingentom sovietskych vojsk, kde sa počet obetí z radov československého obyvateľstva vyšplhal až k číslu 406.Pod neslávne známym tzv. pozývacím listom, ktorý sa stal falošnou zámienkou či skôr právne neospravedlniteľným alibi invázie, boli podpísaní piati konzervatívni komunisti – Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Za tento akt kolaborácie však nikdy nikto nebol odsúdený. Invázia zlomila reformné snahy pražskej jari a odštartovala temnú éru normalizácie stelesňovanú predovšetkým Gustávom Husákom.O čo v tejto invázii a následnej okupácii Československa Sovietom išlo a ako to, že sme sa tak rýchlo nechali znormalizovať? Prečo sme sa nebránili a zlyhali naše vtedajšie politické elity? Prečo nie je pravdou, že invázia bola na vyžiadanie samotných československých orgánov a nenesie za ňu zodpovednosť ani súčasná Ukrajina, ale naopak, Kremeľ? Bola Brežnevova doktrína takzvanej „obmedzenej suverenity“ opakujúcim sa vzorcom ruského imperializmu a ako sa nás vtedy zastal demokratický svet? No a napokon, aké stopy tento akt bezprecedentného násilia a následnej kolaborácie s okupantmi a ich domácimi pochopmi zanechal v našej spoločnosti a čo to o nás dnes vypovedá?To je téma dnešného podcastu s pamätníkom tej doby, ako i bývalým politikom prodemokratických ponovembrových strán Františkom Šebejom. Vypočuť si však môžete aj slová Jolany Kusej, disidentky a manželky jedného z mála slovenských chartistov Miroslava Kusého.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej. Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.Presne pred 56 rokmi bola naša vlasť brutálne okupovaná. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhla do Československa približne 700-tisícová armáda Sovietskeho zväzu a jeho štyroch spojencov – Poľska, Maďarska, východného Nemecka a Bulharska. Ozbrojená, jednoznačne protiprávna, ako i krvavá invázia našich vtedajších „spojencov“ si vyžiadala 137 civilných obetí. Títo naši spoluobčania boli zastrelení, zabili ich črepiny granátov, prešli ich okupačné vozidlá či uhoreli v troskách zapálených domov. Invázia sa však následne zmenila na okupáciu veľkým kontingentom sovietskych vojsk, kde sa počet obetí z radov československého obyvateľstva vyšplhal až k číslu 406.Pod neslávne známym tzv. pozývacím listom, ktorý sa stal falošnou zámienkou či skôr právne neospravedlniteľným alibi invázie, boli podpísaní piati konzervatívni komunisti – Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Za tento akt kolaborácie však nikdy nikto nebol odsúdený. Invázia zlomila reformné snahy pražskej jari a odštartovala temnú éru normalizácie stelesňovanú predovšetkým Gustávom Husákom.O čo v tejto invázii a následnej okupácii Československa Sovietom išlo a ako to, že sme sa tak rýchlo nechali znormalizovať? Prečo sme sa nebránili a zlyhali naše vtedajšie politické elity? Prečo nie je pravdou, že invázia bola na vyžiadanie samotných československých orgánov a nenesie za ňu zodpovednosť ani súčasná Ukrajina, ale naopak, Kremeľ? Bola Brežnevova doktrína takzvanej „obmedzenej suverenity“ opakujúcim sa vzorcom ruského imperializmu a ako sa nás vtedy zastal demokratický svet? No a napokon, aké stopy tento akt bezprecedentného násilia a následnej kolaborácie s okupantmi a ich domácimi pochopmi zanechal v našej spoločnosti a čo to o nás dnes vypovedá?To je téma dnešného podcastu s pamätníkom tej doby, ako i bývalým politikom prodemokratických ponovembrových strán Františkom Šebejom. Vypočuť si však môžete aj slová Jolany Kusej, disidentky a manželky jedného z mála slovenských chartistov Miroslava Kusého.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
V epizóde, ktorú sme nahrali na Námestí Lásky na festivale Rock for People sme dopodrobna rozobrali problematiku jazykov lásky. Vďaka vašim odpovediam na naše anketové otázky sme prišli na rôzne závery: pre niekoho jazyky lásky fungujú, iní zas túto teóriu neobľubujú. Podľa odborníkov a odborníčok, ktorí venovali svoje výskumy práve tejto teórii, zistili, že má niekoľko medzier, ale môže byť super štartérom konverzácie o vzťahu. Presne na tieto výskumy sme sa pozreli a rovnako sme ich rozobrali a porovnali s tými našimi instagramovými. Následne sme si pomenovali kokrétne jazyky lásky, vďaka čomu sa dozviete, ktoré jazyky sú pre Mišku a Denisa tie najviac zastúpené. Taktiež sme sa rozprávali o hybridnej schopnosti rozprávať viacerými jazykmi lásky naraz. Autor teórie jazykov lásky tvrdí, že ľudia v páre musia rozprávať rovnakými jazykmi lásky, aby mali šťastný a naplnený vzťah. Je to naozaj tak? Všetko sa dozviete v tejto epizóde, tak pusti PLAY. Epizódu o jazykoch lásky sme nahrali na Námestí lásky na festivale Rock for People vďaka Kofole. A vy nás môžete zastihnúť 18.7. na festivale Colours of Ostrava alebo 9.8. na festivale Grape. Hľadajte námesite lásky a plné poháre Kofoly, tešíme sa na vás! Ak sa ti epizóda páčila, sleduj nás aj na Toldo, kde pridávame extra obsah.
Ja sa najviac desím ani nie tak tej tuposti, ktorú dnes vidíme všade okolo seba, ale ja sa oveľa viac bojím apatie a rezignácie ľudí, hovorí Wanda Adamík Hrycová, ktorá produkovala nový film Vlny o boji za slobodu slova v komunistickom Československu. Táto neonormalizácia tu podľa nej môže byť nadlho.„Začínam mať pocit, že veľa ľudí je už unavených a apatických. Nechce sa im počúvať negatívne správy, nechcú sa konfrontovať s touto realitou a tak sa radšej zavrú doma – či vo svojich záhradách, kde si budú vo svojich bublinách ľudí s rovnakými nározmi hovoriť svoje, ale na verejnosti budú radšej mlčať,“ hovorí filmová producentka Wanda Adamík Hrycová.Tá stojí aj za novým česko-slovenským filmom Vlny, ktorý príde do našich kín už toto leto. Vlny sú silným akčným príbehom o boji za slobodu slova v konfrontácií so štátnou mocou v Československom rozhlase počas obdobia komunistickej totality. No a práve týmto odkazom o dôležitosti slobodných médií pre slobodnú spoločnosť ako i o boji so snahou totalitnej moci slobodné, zodpovedné a kritické informácie cenzurovať a umlčiavať ich nositeľov, film Vlny presahuje historické obdobie, v ktorom sa odohráva a nastavuje aktuálnej moci nemilosrdné zrkadlo v jej ambíciách ovládnuť tak verejnoprávne média, ako i fondy na podporu umenia či filmovej tvorby – lebo práve o tom sa rozhoduje práve v týchto dňoch a hodinách. A opäť si štát – tak ako za husákovskej Normalizácie, robí monopol na pravdu i jej všemožné interpretácie. Reč však bude aj o tom, prečo - na rozdiel od Česka, produkujeme tak málo filmov o našej vlastnej minulosti plných nielen hrdinstva a cti, ale aj zrady, kolaborácie s mocou a šedivého alibizmu a čim si vysvetľuje, že sa ako spoločenstvo tak neradi pozeráme do zrkadla našej vlastnej minulosti a toho, akými sme boli a z čoho pramení to, kým dnes ako spoločnosť sme.„Mám pocit, že sme asi niečo zanedbali a že sme v minulosti rozprávali veľmi málo takýchto príbehov (z našej minulosti) a možno ľudia, ktorí rozhodovali o tom, ktoré filmy budú vyrobené a ktoré budú podporené, si málo uvedomovali, to akú dôležitú funkciu takéto filmy hrajú. No a myslím si, že momentálne nastala doba, kedy na niekoľko rokov možeme zabudnúť na to, že takéto filmy budú vznikať pretože celá iniciatíva, ktorá sa momentálne pečie na ministerstve kultúry smeruje k ovládnutiu Audiovizuálneho fondu. Ten ich cieľ je jednoznačný a tým je práve to, aby už nevznikali filmy ako Únos, Sviňa alebo aby nevznikol seriál o Jánovi Kuciakovi. Presne tam smerujeme,“ vysvetľuje producentka Adamík Hrycová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ja sa najviac desím ani nie tak tej tuposti, ktorú dnes vidíme všade okolo seba, ale ja sa oveľa viac bojím apatie a rezignácie ľudí, hovorí Wanda Adamík Hrycová, ktorá produkovala nový film Vlny o boji za slobodu slova v komunistickom Československu. Táto neonormalizácia tu podľa nej môže byť nadlho.„Začínam mať pocit, že veľa ľudí je už unavených a apatických. Nechce sa im počúvať negatívne správy, nechcú sa konfrontovať s touto realitou a tak sa radšej zavrú doma – či vo svojich záhradách, kde si budú vo svojich bublinách ľudí s rovnakými nározmi hovoriť svoje, ale na verejnosti budú radšej mlčať,“ hovorí filmová producentka Wanda Adamík Hrycová.Tá stojí aj za novým česko-slovenským filmom Vlny, ktorý príde do našich kín už toto leto. Vlny sú silným akčným príbehom o boji za slobodu slova v konfrontácií so štátnou mocou v Československom rozhlase počas obdobia komunistickej totality. No a práve týmto odkazom o dôležitosti slobodných médií pre slobodnú spoločnosť ako i o boji so snahou totalitnej moci slobodné, zodpovedné a kritické informácie cenzurovať a umlčiavať ich nositeľov, film Vlny presahuje historické obdobie, v ktorom sa odohráva a nastavuje aktuálnej moci nemilosrdné zrkadlo v jej ambíciách ovládnuť tak verejnoprávne média, ako i fondy na podporu umenia či filmovej tvorby – lebo práve o tom sa rozhoduje práve v týchto dňoch a hodinách. A opäť si štát – tak ako za husákovskej Normalizácie, robí monopol na pravdu i jej všemožné interpretácie. Reč však bude aj o tom, prečo - na rozdiel od Česka, produkujeme tak málo filmov o našej vlastnej minulosti plných nielen hrdinstva a cti, ale aj zrady, kolaborácie s mocou a šedivého alibizmu a čim si vysvetľuje, že sa ako spoločenstvo tak neradi pozeráme do zrkadla našej vlastnej minulosti a toho, akými sme boli a z čoho pramení to, kým dnes ako spoločnosť sme.„Mám pocit, že sme asi niečo zanedbali a že sme v minulosti rozprávali veľmi málo takýchto príbehov (z našej minulosti) a možno ľudia, ktorí rozhodovali o tom, ktoré filmy budú vyrobené a ktoré budú podporené, si málo uvedomovali, to akú dôležitú funkciu takéto filmy hrajú. No a myslím si, že momentálne nastala doba, kedy na niekoľko rokov možeme zabudnúť na to, že takéto filmy budú vznikať pretože celá iniciatíva, ktorá sa momentálne pečie na ministerstve kultúry smeruje k ovládnutiu Audiovizuálneho fondu. Ten ich cieľ je jednoznačný a tým je práve to, aby už nevznikali filmy ako Únos, Sviňa alebo aby nevznikol seriál o Jánovi Kuciakovi. Presne tam smerujeme,“ vysvetľuje producentka Adamík Hrycová.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Attila Lovász je riaditeľ národnostného vysielania RTVS a bývalý riaditeľ spravodajstva. Podľa neho mnohým voličom neprekáža, že víťaz volieb chce všetko ovládať namiesto spravovania. Keď Andrej Danko priznal, že on sám schvaľoval moderátora O 5 minút 12, malo sa protestovať, až spadne nebo.Bude možné, aby si každá ďalšia vláda vymenila svojho riaditeľa STVR a budeme tak sledovať neustále výmeny ľudí, a budeme mať zakaždým nejakých provládnych novinárov? Presne to hrozí, keď prejde súčasný návrh zákona o STVR. Ľuboša Machaja by vládna koalícia vedela odvolať, no miesto toho chce kompletne obsadiť aj jej kontrolné orgány politickými nominantmi.Politici vraj už hľadajú ľudí do novej STVR, a to dokonca už aj maďarská Aliancia mala hľadať svojho nového šéfa národnostného vysielania. Rádio Patria je totiž jedným z dvoch maďarsky hovoriacich, no neorbánovských verejnoprávnych staníc v celej Európe, hovorí Attila Lovász.Ak sa z RTVS stane vládna propaganda po vzore Orbánovho Maďarska, a z národnostného vysielania priamo reklama na orbánizmus a Alianciu, ľudia to podľa neho prestanú pozerať a počúvať. Ako to teda vyzerá v Maďarsku? A je už etnická strana slovenských Maďarov prežitkom, keď rastie popularita Maďarov na kandidátkach slovenských strán ako je Ľudovít Ódor alebo Štefan Hamran?Moderuje Peter Hanák.
Attila Lovász je riaditeľ národnostného vysielania RTVS a bývalý riaditeľ spravodajstva. Podľa neho mnohým voličom neprekáža, že víťaz volieb chce všetko ovládať namiesto spravovania. Keď Andrej Danko priznal, že on sám schvaľoval moderátora O 5 minút 12, malo sa protestovať, až spadne nebo.Bude možné, aby si každá ďalšia vláda vymenila svojho riaditeľa STVR a budeme tak sledovať neustále výmeny ľudí, a budeme mať zakaždým nejakých provládnych novinárov? Presne to hrozí, keď prejde súčasný návrh zákona o STVR. Ľuboša Machaja by vládna koalícia vedela odvolať, no miesto toho chce kompletne obsadiť aj jej kontrolné orgány politickými nominantmi.Politici vraj už hľadajú ľudí do novej STVR, a to dokonca už aj maďarská Aliancia mala hľadať svojho nového šéfa národnostného vysielania. Rádio Patria je totiž jedným z dvoch maďarsky hovoriacich, no neorbánovských verejnoprávnych staníc v celej Európe, hovorí Attila Lovász.Ak sa z RTVS stane vládna propaganda po vzore Orbánovho Maďarska, a z národnostného vysielania priamo reklama na orbánizmus a Alianciu, ľudia to podľa neho prestanú pozerať a počúvať. Ako to teda vyzerá v Maďarsku? A je už etnická strana slovenských Maďarov prežitkom, keď rastie popularita Maďarov na kandidátkach slovenských strán ako je Ľudovít Ódor alebo Štefan Hamran?Moderuje Peter Hanák.
Presne pred 20 rokmi sa mladá Prešovčanka prihlásila na prvú SuperStar. Katarína Koščová túto spevácku súťaž vyhrala a dnes sa živí hudbou. Vystupuje aj bez nároku na honorár, no zvažuje, komu pomáha. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Katarína Koščová sa ako skautka už v detstve naučila, že pomoc iným je jedna zo základných hodnôt a že silnejší zakaždým pomáha slabšiemu. Vzor videla aj vo svojej mame. Rodičia mali malý obchod, kde niektoré rodiny dostávali „na sekeru“ tašku s potravinami. „Videla som mamu, ako pomáha sociálne slabším rodinám. Povedala, že im treba pomôcť, lebo sa nedá inak. Skrátka, je tu napríklad sám otec s tromi deťmi, žena mu odišla a on sa nevie poriadne zamestnať. Treba mu pomôcť, a tak to budeme robiť,“ hovorí Katarína o výchove z domu.Dnes sama pomáha hudbou. V Prešove založila tradíciu benefičných koncertov a spieva na ďalších podobných akciách, nedávno napríklad na Orave, kde sa zbierali peniaze na bezpečný dom pre týrané ženy. „To je téma, keď poviem jednoznačne áno, keď nás zavolajú. Máme občianske združenia, ktoré veľmi radi podporujeme, lebo za nimi vidíme prácu a efektivitu. To je pre mňa dosť dôležité,“ vysvetľuje Katarína Koščová.V podcaste sa dozviete:· či by spievala radšej na plese alebo na charitatívnom podujatí,· akú najlepšiu vec pre seba urobila,· pri akej otázke o SuperStar sa jej ježia chlpy,· prečo na koncertoch rozpráva aj o aktuálnej situácii v krajine,· či pre svoje názory neprichádza o vystúpenia.Kto je Katarína KoščováVyštudovala odbor filozofia a estetika na Prešovskej univerzite. Spievať začala spolu so sestrou Veronikou. V roku 2005 vyhrala súťaž Slovensko hľadá SuperStar, v diváckej ankete Slávik získala cenu Objav roka 2005 aj Cenu mesta Prešov. V súčasnosti vystupuje so svojím hudobným partnerom, klaviristom Danielom Špinerom. Ich najnovší album Krehkosť získal cenu Nahrávka roka v kategórii Folková hudba na Radio Heads Awards 2024. S manželom vychováva dve deti.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.
MS v hokeji 2024 sa pre Slovensko už skončili. Naša púť takmer domácim šampionátom sa skončila vo štvrtok podvečer, keď sme stroskotali na Kanade (6:3). Základný cieľ sme postupom do play-off splnili, žiadnu ďalšiu nadstavbu sme už pridať nedokázali.Kým pred zápasom naši hráči hovorili o tom, že dôležité bude neinkasovať rýchly prvý gól, tak sme dostali rovno dva. A potom sa to už viezlo... Aj keď sme sa dokázali vrátiť do zápasu, na hráčov Kanady sme boli mäkkí a nechávali sme im dostatok priestoru na to, aby si mohli s nami robiť, čo len chceli.Kanadu síce nedokážeme pravidelne porážať, ale už neraz sme dokázali, že ju vieme poraziť. Ak chceme uspieť, tak všetko však musí do seba dokonale zapadnúť. Musíme využiť čokoľvek, čo nám ponúknu. Presne to vo štvrtok robili Kanaďania. Aj keď sme nerobili veľké chyby, i tie malé dokázali ihneď potrestať. Ich prečíslenia boli zničujúce.Juraj Slafkovský síce neodohral taký turnaj, ako v Pekingu na olympiáde, ale stále mal priemer bod na zápas, čo je na 20-ročného chlapca skvelý výkon. Očakávať od neho 8-9-10 gólov bola mylná predstava, ktorú vypustili do sveta krčmoví tréneri.MS v hokeji 2024 sa pre teda Slovensko skončili a šampionátová úderka expertov ŠPORT.sk Marek Marušiak a Peter Kúdelka si opäť sadla k okrúhlemu stolu, aby zhodnotila a zanalyzovala všetko, čo sa o slovenskom tíme dalo. Výsledkom je veľmi zaujímavá debata o tom, prečo sme na českých majstrovstvách sveta skončili na zaslúženom 7. mieste.Čo sa dozviete v rozhovore?prečo sme na Kanadu nemali, aj keď bola poraziteľnáči sme mohli zvládnuť začiatok zápasu s Kanadou lepšieže sme vo štvrťfinále neukázali náš maximálny herný potenciálv čom by sme boli lepší, ak by hral Martin Pospíšilprečo nám počas celých MS vôbec nevychádzali presilovkyže náš herný vrchol sme zažili proti USAčím to bolo, že tretia formácia hrala najlepší hokejv čom bol Juraj Slafkovský iný v Pekingu a terazprečo Slovensku chýbal na MS v hokeji Martin Marinčinže najvydarenejší turnaj mal Libor Hudáčeka že Craig Ramsay má stále motiváciu pokračovať
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano Pätnásť miliárd eur. Presne toľko majú dva milióny ľudí nasporené v druhom dôchodkovom pilieri. Premiér Robert Fico tvrdí, že spoločne s vkladmi v bankách na účtoch ležia zbytočne a bolo by dobré investovať ich do výstavby diaľnic či železníc. Premiér hovorí, že by tak dôchodkové správcovské spoločnosti získali novú alternatívu a peniaze sporiteľov by vraj už nemuseli financovať len americkú ekonomiku. Ako by takéto investovanie do diaľnic fungovalo v praxi, vedia si to správcovské spoločnosti predstaviť a aký vplyv majú neustále zmeny v II. pilieri na jeho výkonnosť? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s predsedom Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslavom Kotovom. Zdroje zvukov: HN, YouTube/SMER SD Odporúčanie: Ak vás téma II. piliera a jeho výkonnosti zaujala, odporúčam rozhovor, ktorý s riaditeľom dôchodkovej správcovskej spoločnosti VÚB Generali Vladimírom Mlynkom urobil kolega Jozef Tvardzík. Venujú sa budúcnosti, kedy do dôchodku pôjde generácia takzvaných Husákových detí a pre množstvo dôchodcov sa bez II. piliera prakticky nezaobídeme. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Presne pred dvomi rokmi napadlo Rusko Ukrajinu. Zaútočilo hneď ráno, hneď za našimi hranicami na suverénnu krajinu. Rusi však zostali prekvapení, Ukrajinu za plánované tri dni poraziť nedokázali. A nedokázali to dodnes.Ako nás všetkých zmenila táto vojna? A ako je na tom Ukrajina? Mohla byť už ďalej, keby jej spojenci viac pomáhali a menej sa báli rusov? Čo sa deje v Rusku, kde Putin ďalej likviduje opozíciu a nikto neverí, že jej líder Navaľný zomrel vo väzení prirodzenou smrťou? Ako sa to celé bude najbližšie dni a mesiace vyvíjať, kto je bližšie k víťazstvu a aké to vôbec bude? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom mimoparlamentnej ODS Pavlom Mackom.
1. Novela v prospech korupčníkov a podvodníkov je už na Ústavnom súde. 2. Keď Fico brzdí vlastných. 3. KDH ukázalo, že rozumie politike.
Romantické momenty, ktoré v nás zostali navždy. Presne tak, tento diel bude ňuňuškavý a plný nádeje. Povedali sme si, že rok začneme pozitívne...psychokvapkaním. NEXT? JAR V BARCELONE - Rozšafní sme zháňali... helikoptéru https://open.spotify.com/episode/3YNZxcje6jc6TRVOSOyILq?si=UBInDrlwTMqUhVwud7JXgA Spoznajte TriZin® s obsahom troch organických molekúl zinku https://www.trizin.sk/ Profil zločinu a Zveromachri NAŽIVO! Kristína Kövešová prinesie do Trnavy ďalší neuveriteľný prípad a premiérovo sa naživo predstaví podcast našich zverolekárov so svojimi šokujúcimi zážitkami z veterinárnych ambulancií. Trnava – 1. marca o 18:30, Lighthouse. Vstupenky na www.zapotour.sk Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber https://www.youtube.com/@ZAPOTV Produkcia @jauuu_ps_tobolelo by ZAPO @zapoofficial
Desiatky, maximálne jednotky percentuálnych bodov. Presne toľko od seba v najnovšom volebnom modely agentúry NMS Market Research pre denník SME delí hlavných kandidátov na prezidenta Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho. Kým prvé kolo by s miernym náskokom vyhral práve Korčok, v druhom by ho o tri percentuálne body predbehol Pellegrini. Ďalší kandidáti, ako Štefan Harabin, Ján Kubiš, či Andrej Danko ostávajú ďaleko za nimi. Otázne je, čo všetko sa ešte za dva mesiace, ktoré sa určite ponesú v duchu silnejúcej kampane, zmení. O volebných preferenciách, ale aj o možných zmenách, ku ktorým ešte určite príde, sa Eva Frantová v podcaste Dobré ráno rozpráva s analytikom spoločnosti NMS Market Research Mikulášom Hanesom. Zdroj zvukov: RTVS, TV Markíza Odporúčanie: Na Slovensko sa chystá expandovať poľský reťazec Biedronka. Aj keď jeho príchod je ešte zahalený otáznikmi, pôjde zrejme o najväčšiu udalosť od príchodu Lidla v roku 2004. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, kedy a ako Biedronka vstúpi na slovenský trh, aké produkty bude mať na pultoch a s akými cenami sa bude snažiť osloviť zákazníkov, odporúčam text kolegu Tomáša Vašutu z redakcie Index s názvom „Zažije Slovensko maloobchodnú vojnu? Poliaci to inak robiť nevedia“. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: Dávid Tvrdoň, Ondrej Podstupka -- Discord diskusný server nájdete tu: https://discord.gg/eqeqBcw2V8 -- >> KLIK NEWSLETTER: https://sme.sk/klikmail + >> HERNÝ UPDATE: https://hernyupdate.substack.com + >> DÁVIDOV TECH NEWSLETTER: https://fwiw.substack.com/welcome -- Viac info nájdete na https://podcasty.sme.sk/c/23251595/klik-instagram-presne-vie-ako-skodi-detom-a-kolko-na-tom-zaraba.html -- Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na klik@sme.sk, prípadne do skupiny na Facebooku. -- Predplatné SME.sk: https://predplatne.sme.sk/podcasty -- Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty -- Ďakujeme, že počúvate podcast Klik. Kapitoly (00:00) Úvod (01:24) Instagram vs. deti a komu veria ľudia na Slovensku (32:05) Elon Musk je sám sebou (45:43) Amazon a AI (58:35) Odporúčanie na záver (59:19) Záver
Presne pred tridsiatimi štyrmi rokmi vyšli slovenskí vysokoškolskí študenti do ulíc, aby verejne demonštrovali proti komunistickej diktatúre. Dnes sa spájajú opäť s cieľom spraviť zo Slovenska modernú krajinu, v ktorej budú chcieť žiť aj v dospelosti. Takmer dve desiatky mládežníckych organizácií z iniciatívy platformy Chcem tu zostať spísali svoje obavy, ale aj požiadavky na politikov a verejných funkcionárov do memoranda. Na čo v ňom apelujú, kde vidia najväčšie problémy krajiny a čo sa nevyhnutne musí zmeniť, aby mladí na Slovensko úplne nerezignovali? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta koordinátora iniciatívy Chcem tu zostať Juraja Foltína. Odporúčanie: Ak by vás zaujímalo, čím všetkým si Slovensko od roku 1989 už stihlo prejsť, odporúčam knihu bývalých novinárov Róberta Kotiana a Ivana Štulajtera 30 rokov po. Na každý rok v nej pripadá jeden komentár a jeden rozhovor o všetkom zaujímavom, čím vtedy spoločnosť žila. Minimálne pre mňa to bolo veľmi zaujímavé čítanie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
