Podcasts about presne

Predstavte si hosťa, ktorý takmer nepustí moderátorov k otázkam — a vy to vôbec neľutujete.  Presne taký je Milan Sciranka. Ku golfu prišiel až v 42 rokoch. Dovtedy žil futbalom, hokejom a tenisom (vo futbale to dotiahol až do nemeckej ligy

Materská dovolenka je niekedy tou najlepšou odrazovou doskou pre miliónový biznis. Predstavte si, že hľadáte pre svoje dieťa obyčajné topánky, no slovenský trh vám neponúka nič iné len tvrdú a nebezpečnú obuv. Presne z tejto frustrácie vznikol projekt, ktorý za osem rokov vyrástol na rešpektovanú značku s tržbami vo výške jeden a pol milióna eur. Aké náročné dokáže byť podnikanie s tromi deťmi, prečo ich zákazníci odmietajú lacné čínske trhoviská a prečo generáciu Z už nikto nikdy nedonúti nosiť v kanceláriách nepohodlné lodičky?Viac informácií nám poskytla Andrea Gajdošová, Co-founder & CEO Ježko Bežko.

Najväčší nepriateľ manažéra pred veľkou odmenou nie je jeho šéf. Je to jeho vlastná hlava. Poznáte ten pocit? Rok makáte. Plníte čísla. Dohoda je jasná. A tesne pred koncom začne šéf odpovedať neskôr. Správy od neho ustanú. One-on-ony sa posúvajú. A vy začnete vnímať každý detail inak ako predtým. Vaša hlava začne hľadať odpovede na otázky, ktoré si sama položí. „Zabudol? Mení pravidlá? Nemajú na to peniaze? Oklamú ma?" Presne o tejto situácii sme sa rozprávali v 227. epizóde mikropodcastu Sprievodcu manažéra s Gabrielom Galgocim. Čo teda robiť, keď sa blíži míľnik a správanie vášho nadriadeného začína vyzerať... inak? Odpoveď možno prekvapí, lebo nie je taká jednoduchá, ako “dôveruj dohode". Pre odpovede na to, ako zvládnuť aj túto situáciu si vypočujte celú epizódu nášho podcastu.

Keď bežíte 44 hodín vkuse, konáre stromov vyzerajú ako lietajúce hady a kravy pri ceste sa vám prihovárajú. A ultramaratónec Jaroslav Dej o tom vie svoje. Presne to totiž s kamarátom zažívali počas UTMB – jedného z najlegendárnejších ultratrailových behov v Európe. 164 kilometrov, prevýšenie 9000 metrov a približne dva dni strávené behom. Jaroslav by na tento beh nešiel bez bravčových oškvarkov a jeho najväčším nepriateľom boli otlaky. O živote ultramaratónca, o extrémne náročných behoch, ale aj o blaženom pocite pred cieľovou rovinkou – aj o tom je nový diel Nedeľnej Talkshow s ultramaratóncom a horským sprievodcom Jaroslavom Dejom.

„Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ Evanjelium podľa Marka 2:17 Ježiš počas svojho verejného pôsobenia komunikoval s mimoriadne rozmanitou skupinou ľudí. Evanjeliá zaznamenávajú jeho stretnutia s farizejmi, colníkmi, rímskymi úradníkmi, rybármi, Samaritánkou a mnohými ďalšími. Jednou z mimoriadnych vecí na týchto stretnutiach je osobná pozornosť, ktorú venoval každej osobe, či už jej ponúkal povzbudenie, pokarhanie alebo uzdravenie. Uvedomoval si, že každý muž, každá žena a každé dieťa je iné. A hoci mali mnohí z nich rovnaké problémy a rovnaké základné potreby, uvedomoval si, že na nich bolo niečo jedinečné, čo si vyžadovalo individuálnu službu. Videl ľudí presne takých, akí boli. Presne chápal, čo potrebovali. A poskytol im to. Nie je divu, že ľudia o ňom hovoria ako o veľkom lekárovi. Sám Ježiš povedal: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ (Mk 2:17) Podobne ako lekár, aj Ježiš zvyčajne videl ľudí v ich najhorších chvíľach. Vždy som si myslel, že jednou z najťažších vecí na povolaní lekára je to, že ľudí vidí len vtedy, keď sú chorí alebo potrebujú lekársku pomoc. Väčšina lekárov nemá veľa pacientov, ktorí by sa zastavili v ordinácii a povedali: „Zdravím , doktor, cítim sa skvele! Len som vám to chcel dať vedieť. Nechcete ísť na obed?“ Zvyčajne nezavoláš svojmu lekárovi, keď sa cítiš dobre. Zavoláš, keď sa cítiš chorý. A tvoj lekár ťa pozve k sebe, vyšetrí ťa a poskytne potrebnú liečbu v oblasti, kde je to potrebné. Lekári sú, samozrejme, obmedzení svojimi odbornými oblasťami. Kardiológovia sa špecializujú na zdravie srdca. Dermatológovia sa špecializujú na problémy s kožou. Gastroenterológovia sa špecializujú na zdravie tráviaceho systému. Hematológovia sa špecializujú na poruchy krvi. Onkológovia sa špecializujú na liečbu rakoviny. Zoznam je nekonečný. Ježiš, na druhej strane, môže liečiť celého človeka. Spôsobil, že slepí videli, hluchí počuli, postihnutí chodili a mŕtvi ožili. Odstránil duchovné utrpenie posadnutých démonmi. Uľavil emocionálnym zápasom vystrašených a smútiacich. Nielenže zlepšil kvalitu života ľudí, ale dal im život, o ktorom netušili, že je možný. To mal na mysli, keď povedal: „a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10). Ježiš stále poskytuje svojim ľuďom osobnú starostlivosť. Vie, čo potrebuješ. V skutočnosti On vie lepšie ako ty, čo potrebuješ. A On ti to môže poskytnúť a aj poskytne. Obráť sa na Neho. Otvor sa Jeho milujúcej službe. Nech ťa vedie do života, ktorý pre teba naplánoval. Vychutnaj si všetky výhody, ktoré prináša mať osobného Lekára. Otázka na zamyslenie: Aký osobný vplyv mal Ježiš na tvoj život? Greg Laurie

Vidieť vlastné dieťa behať po trávnikoch Ligy majstrov je snom každého rodiča, ktorý kedy svojmu potomkovi zaväzoval kopačky na blatistom ihrisku. Keď sa však z talentovaného chlapca stane jeden z najžiadanejších obrancov v Európe, prináša to so sebou úplne nový rozmer tlaku nielen na samotného hráča, ale aj na jeho najbližších.Presne o týchto pocitoch, nefalšovaných emóciách a zákulisí veľkého futbalu prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať Ján Hancko, otec defenzívnej opory slovenskej reprezentácie a španielskeho Atlética Madrid Dávida Hancka.Moderátorská dvojica Julo a Muťo si do štúdia pozvala muža, ktorý pri kariére svojho syna stojí od úplných začiatkov a futbalové prostredie pozná z pozície rodiča lepšie ako ktokoľvek iný.Hneď v úvode rozhovoru sa moderátori dotkli témy, ktorá v súvislosti s Dávidom Hanckom výrazne rezonuje. Jeho vysokej trhovej hodnoty, ktorá sa dnes pohybuje na úrovni 35 miliónov eur. Na otázku, aký je to pocit pre otca, keď na papieri vidí pri mene svojho syna takúto cenovku, odpovedal Ján Hancko s obdivuhodnou pokorou a nohami pevne na zemi.Priamo v štúdiu ŠPORT.sk priznal, že z takejto sumy sa človek v prvom rade nesmie zblázniť. Poukázal na prirodzený jav, keď laická verejnosť a ľudia mimo športového diania často tieto futbalové peniaze kritizujú a porovnávajú ich s inými, pre spoločnosť kľúčovými profesiami.„Porovnávanie týchto hodnôt, napríklad s lekármi, ktorí zachraňujú životy, je dosť také ťažké,“ zamyslel sa v rozhovore Ján Hancko, no vzápätí jedným dychom a pragmaticky dodal, že takto je jednoducho nastavený futbalový trh. Ak príde klub, ktorý je ochotný túto sumu za hráča zaplatiť, je to odraz jeho tvrdej práce a reálnej trhovej sily.Podcast Striedame! však zďaleka nezostáva len pri chladných číslach. Poslucháči dostanú unikátnu možnosť nahliadnuť do prežívania otca, ktorý pravidelne cestuje na zápasy svojho syna a z tribúny sleduje jeho súboje s tými najlepšími tímami „starého kontinentu”.Ján Hancko opisuje husiu kožu a momenty obrovskej hrdosti, keď mohol sledovať Dávida v napínavých dueloch proti európskym gigantom, najmä pri semifinálových dueloch Ligy majstrov proti Arsenalu. Priznal, že pri sporných penaltových momentoch prežíval azda najväčší stres, aký pri Dávidových zápasoch zažil.Nechýbajú však ani úsmevné a mimoriadne úprimné pasáže, v ktorých hlava rodiny odhaľuje, že sledovanie vlastného syna v kľúčových momentoch zápasu dokáže byť extrémnym náporom na nervovú sústavu.V diskusii sa nevyhol spomienkam na chvíle, keď Dávid zahrával dôležité pokutové kopy. Priblížil, aké náročné je pre rodiča znášať tento obrovský tlak z hľadiska či spoza televíznej obrazovky.Okrem Dávidovej cesty na vrchol a emócií z Ligy majstrov sa rozhovor dotýka aj letného prestupového obdobia, počas ktorého bol slovenský reprezentant spájaný s viacerými zvučnými adresami. Ján Hancko poodhaľuje, ako vnímali záujem zo strany španielskeho Atlética Madrid a aké faktory nakoniec rozhodli o prestupe.Zároveň sa dozviete viac aj o futbalovom progrese na domácej pôde a aktivitách rodiny v prievidzskom futbale, kde sa snažia vrátiť tomuto športu to, čo im dal. Ak chcete zistiť, ako sa buduje kariéra špičkového obrancu z pohľadu jeho otca, prečo sú európske ambície viac ako čokoľvek iné a ako vyzerá futbalový život v rodine Hanckovcov, najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Vidieť vlastné dieťa behať po trávnikoch Ligy majstrov je snom každého rodiča, ktorý kedy svojmu potomkovi zaväzoval kopačky na blatistom ihrisku. Keď sa však z talentovaného chlapca stane jeden z najžiadanejších obrancov v Európe, prináša to so sebou úplne nový rozmer tlaku nielen na samotného hráča, ale aj na jeho najbližších.Presne o týchto pocitoch, nefalšovaných emóciách a zákulisí veľkého futbalu prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať Ján Hancko, otec defenzívnej opory slovenskej reprezentácie a španielskeho Atlética Madrid Dávida Hancka.Moderátorská dvojica Julo a Muťo si do štúdia pozvala muža, ktorý pri kariére svojho syna stojí od úplných začiatkov a futbalové prostredie pozná z pozície rodiča lepšie ako ktokoľvek iný.Hneď v úvode rozhovoru sa moderátori dotkli témy, ktorá v súvislosti s Dávidom Hanckom výrazne rezonuje. Jeho vysokej trhovej hodnoty, ktorá sa dnes pohybuje na úrovni 35 miliónov eur. Na otázku, aký je to pocit pre otca, keď na papieri vidí pri mene svojho syna takúto cenovku, odpovedal Ján Hancko s obdivuhodnou pokorou a nohami pevne na zemi.Priamo v štúdiu ŠPORT.sk priznal, že z takejto sumy sa človek v prvom rade nesmie zblázniť. Poukázal na prirodzený jav, keď laická verejnosť a ľudia mimo športového diania často tieto futbalové peniaze kritizujú a porovnávajú ich s inými, pre spoločnosť kľúčovými profesiami.„Porovnávanie týchto hodnôt, napríklad s lekármi, ktorí zachraňujú životy, je dosť také ťažké,“ zamyslel sa v rozhovore Ján Hancko, no vzápätí jedným dychom a pragmaticky dodal, že takto je jednoducho nastavený futbalový trh. Ak príde klub, ktorý je ochotný túto sumu za hráča zaplatiť, je to odraz jeho tvrdej práce a reálnej trhovej sily.Podcast Striedame! však zďaleka nezostáva len pri chladných číslach. Poslucháči dostanú unikátnu možnosť nahliadnuť do prežívania otca, ktorý pravidelne cestuje na zápasy svojho syna a z tribúny sleduje jeho súboje s tými najlepšími tímami „starého kontinentu”.Ján Hancko opisuje husiu kožu a momenty obrovskej hrdosti, keď mohol sledovať Dávida v napínavých dueloch proti európskym gigantom, najmä pri semifinálových dueloch Ligy majstrov proti Arsenalu. Priznal, že pri sporných penaltových momentoch prežíval azda najväčší stres, aký pri Dávidových zápasoch zažil.Nechýbajú však ani úsmevné a mimoriadne úprimné pasáže, v ktorých hlava rodiny odhaľuje, že sledovanie vlastného syna v kľúčových momentoch zápasu dokáže byť extrémnym náporom na nervovú sústavu.V diskusii sa nevyhol spomienkam na chvíle, keď Dávid zahrával dôležité pokutové kopy. Priblížil, aké náročné je pre rodiča znášať tento obrovský tlak z hľadiska či spoza televíznej obrazovky.Okrem Dávidovej cesty na vrchol a emócií z Ligy majstrov sa rozhovor dotýka aj letného prestupového obdobia, počas ktorého bol slovenský reprezentant spájaný s viacerými zvučnými adresami. Ján Hancko poodhaľuje, ako vnímali záujem zo strany španielskeho Atlética Madrid a aké faktory nakoniec rozhodli o prestupe.Zároveň sa dozviete viac aj o futbalovom progrese na domácej pôde a aktivitách rodiny v prievidzskom futbale, kde sa snažia vrátiť tomuto športu to, čo im dal. Ak chcete zistiť, ako sa buduje kariéra špičkového obrancu z pohľadu jeho otca, prečo sú európske ambície viac ako čokoľvek iné a ako vyzerá futbalový život v rodine Hanckovcov, najnovšiu epizódu podcastu Striedame! na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Presne 26. apríla 1986 v noci o jednej hodine 23. minúte a 40. sekunde sa v blízkosti ukrajinského mesta Pripiať ozvala detonácia pripomínajúca výbuch bomby, ktorá do atmosféry uvoľnila približne 400-krát viac rádioaktívneho materiálu ako nálož zhodená počas druhej svetovej vojny na Hirošimu. V Černobyle však nešlo o útok, ale výbuch štvrtého bloku jadrovej elektrárne. Pri príležitosti 40. výročia tejto havárie zaraďujeme do vysielania mimoriadnu reláciu s moderátorm Mariánom Žárym Kukelkom. | Černobyľ 40 rokov. | Moderuje: Marián Žáry Kukelka. | Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

151. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Odštartujeme to kinami a v podstate tromi životopisnými snímkami – očakávaným britsko-americkým filmom Michael o Michaelovi Jacksonovi, ale máme pre vás aj netradičný maďarský zvierací experiment Sliepka o osobitej čiernej hlavnej hrdinke a rovnako aj inteligentný kanadsko-francúzsky animovaný titul Ahoj, Frida, ktorý je voľne inšpirovaný životným príbehom Fridy Kahlo. Streamovacie platformy zastúpia seriály Beef, Temný čarodejník, nový animovaný Star Wars, ale aj skvelý dokumentárny projekt Tajomstvá včiel. Vybrali sme pre vás aj filmovú novinku s Keanom Reevsom v hlavnej úlohe s názvom Následky. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: 00:00 Úvod 01:02 Michael 21:38 Sliepka / Kota / Tyúk 32:18 Ahoj, Frida / Hola Frida 39:13 Téma: Filmy o hudobných ikonách 50:48 Ve při 2 / Beef 2 (Netflix) 54:55 Následky / Outcome (AppleTV) 58:36 Temný čarodejník / The Dark Wizard (HBO) 01:02:40 Star Wars: Maul - Shadow Lord (Disney+) 01:06:42 Tajomstvá včiel / Secrets of the Bees (Disney+) 01:09:59 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, to je jeden zo záverov auditu štátnych nemocníc. Koho je to zodpovednosť, zlého manažmentu nemocníc či limitov od Zdravotných nemocníc? O počte operácií nerozhoduje nemocnica, ale limity od Zdravotných poisťovní. Výkony nad zazmluvnený limit generujú finančnú stratu nemocníc a tá je i o odliečených pacientoch, ktorých poisťovne nezaplatili. Presne tie poisťovne, ktoré tvoria miliónové dividendy. Hovorí šéf LOZ Peter Visolajský.Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, to je jeden zo záverov auditu štátnych nemocníc. Koho je to zodpovednosť, zlého manažmentu nemocníc či limitov od Zdravotných nemocníc? O počte operácií nerozhoduje nemocnica, ale limity od Zdravotných poisťovní. Výkony nad zazmluvnený limit generujú finančnú stratu nemocníc a tá je i o odliečených pacientoch, ktorých poisťovne nezaplatili. Presne tie poisťovne, ktoré tvoria miliónové dividendy. Hovorí šéf LOZ Peter Visolajský.Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vôňa čerstvo upečenej klobásy, rázne pokriky z tribúny, kde sa mieša taktika s ľudovou slovesnosťou. Nefalšovaná vášeň, ktorú často nevidíte ani v najvyšších profesionálnych ligách. Presne o tomto je náš regionálny futbal. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame! privítali moderátori Julo a Muťo hosťa, ktorý má slovenský amatérsky futbal v malíčku.Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Vôňa čerstvo upečenej klobásy, rázne pokriky z tribúny, kde sa mieša taktika s ľudovou slovesnosťou. Nefalšovaná vášeň, ktorú často nevidíte ani v najvyšších profesionálnych ligách. Presne o tomto je náš regionálny futbal. V najnovšej epizóde obľúbeného podcastu Striedame! privítali moderátori Julo a Muťo hosťa, ktorý má slovenský amatérsky futbal v malíčku.Do štúdia prijal pozvanie futbalový redaktor ŠPORT.sk a aktívny hráč tímu Hajskala Ráztočno Ivan Mriška. Ten hneď v úvode mimoriadne trefne zhrnul podstatu tohto športu na našich dedinách: „Typická nedeľa na dedine je kostol, krčma, futbal a zase krčma.“ Podľa Ivana Mrišku je futbal vo viacerých obciach jedinou formou socializácie a plní nesmierne dôležitú kultúrnu funkciu. Zároveň však dvíha varovný prst a upozorňuje na to, že tradičných klubov postupne ubúda.Rozhovor sa však veľmi rýchlo presunul od dedinskej romantiky k tvrdej realite a pálčivým problémom, akým je napríklad financovanie amatérskych tímov. Skúsený novinár otvorene hovorí o takzvaných „dobrodruhoch“, ktorí do regionálneho futbalu investujú vlastné peniaze, hoci ide o čisto stratovú záležitosť.S tým je spojený aj kontroverzný fenomén platenia hráčov v najnižších súťažiach. Z rozprávania určite prekvapí fakt, že niektorí lokálni manažéri sú schopní dať hráčovi za jeden jediný zápas v ôsmej lige aj dvesto či tristo eur, pričom dotyčný sa ani len nemusí ukázať na tréningoch.Tieto praktiky podľa Ivana Mrišku nenávratne rozbíjajú kabínu a ničia futbalovú kultúru v obciach, zatiaľ čo iné dediny sa snažia nedostatok peňazí a úbytok dorastu riešiť napríklad zlúčením s okolitými obcami pod spoločnou hlavičkou.Okrem napätých financií podcast ponúka aj úsmevné, ba až priam neuveriteľné historky z dedinských trávnikov, aké dokáže napísať len sám život. Ivan Mriška napríklad spomína na fascinujúci rozhovor s brankárom, ktorý sa do brány postavil v neskutočných 72 rokoch.Osobitnou kapitolou sú rozhodcovia, ktorí sa na dedinách často ocitajú pod obrovským tlakom emócií z tribún. Výnimkou nie sú ani situácie, keď sa arbitri musia po vyhrotenom zápase doslova zamknúť v kabíne, prosiť o pomoc a čakať, kým dorazí polícia a bezpečne ich vyprevadí von. Dlhoročný redaktor dokonca spomenul aj extrémny incident, pri ktorom sa situácia vyhrotila natoľko, že divák vytiahol na zápase atrapu revolvera.Amatérsky futbal tak podľa Ivana Mrišku balansuje medzi vášňou, tradíciou a tvrdou realitou. Napriek problémom si však zachováva svoje jedinečné čaro, ktoré na profesionálnej úrovni často chýba. Ako vyzerá zákulisie regionálnych súťaží, prečo kluby zanikajú a čo všetko sa môže stať na dedinskom ihrisku? To všetko sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Veľký piatok – Parasceve Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16 Ján 19,16b-30 Prevzali teda Ježiša. 17 Niesol si kríž a šiel na miesto nazývané Lebka, po hebrejsky Golgota. 18 Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj iných dvoch, z jednej i z druhej strany, a Ježiša uprostred. 19 Pilát napísal aj nápis a dal ho zavesiť na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta. Bol napísaný po hebrejsky, po latinsky a po grécky. 21 Židovskí veľkňazi hovorili Pilátovi: „Nepíš ‚Kráľ Židov‘, ale ‚On povedal: Som kráľ Židov‘.“ 22 Pilát však odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“ 23 Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho vrchné rúcho a rozdelili ho na štyri časti, každému vojakovi jednu. Vzali aj jeho spodný odev, ktorý však bol nezošívaný, ale odhora nadol vcelku utkaný. 24 Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Tým sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili lós. A vojaci to tak aj urobili. 25 Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš zbadal matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ 27 Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. 28 Potom, keďže Ježiš vedel, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Som smädný!“ 29 Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda špongiu nasiaknutú octom na yzopovú palicu a podali mu ju k ústam. 30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané!“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Tisíc rokov a jeden deň. Ukrižovanie – kľúčový príbeh evanjelií – sa končí Ježišovým vzdychom „Je dokonané!“. Ten nie je iba znakom toho, že Ježiš fyzicky skonal. Duch Svätý nás vedie k úplne inému porozumeniu. Vedie nás do oblasti veľkých kresťanských právd a vyznaní. Slovo „dokonané“, ktoré má Pán v ústach, je odvodené od slov „cieľ“, „zavŕšenie“, „privedenie do úplnosti“. Vo chvíli Ježišovej smrti čosi prichádza do svojho cieľa, k zavŕšeniu, úplnosti. Claus Westermann nazval jednu zo svojich kníh „Tisíc rokov a jeden deň“. V ten deň, keď človek – Ježiš zomiera na Golgote, sa naplnilo všetko to, čo Boh tisíc rokov konal v dejinách národa Izrael: predstavil sám Seba, dával poznávať Svoju vôľu, dal Svoj zákon a zmluvu Izraelu, zasľúbil príchod Mesiáša, hovoril cez prorokov, vstúpil do času, do dejín a do ľudského tela v človeku – Ježišovi. V momente Jeho ukrižovania sa naplnil, priviedol do cieľa a úplnosti Boží plán spásy ľudí. Nič z toho, o čom svedčí Stará zmluva, nevyšlo navnivoč a nerozplynulo sa. Aj v brutalite kríža je Boh predivne prítomný a konajúci v prospech ľudí; mocný, pravdivý a verný. Presne toto vyznanie a vyhlásenie tejto pravdy nad všetkými ľuďmi všetkých čias – aj nad tebou a mnou – má v ústach Pán Ježiš, keď zomiera. Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si v Kristovi urobil tak veľa! Odpusť, že Ti za to málo ďakujem a málo Ťa nasledujem! Premieňaj moju myseľ a city, nech plne prežívam, čo si pre nás pripravil! Amen. Pieseň: ES 88 Autor: Ivan Eľko Chváľte Hospodina, všetky národy, oslavujte Ho, všetci ľudia. Žalm 117,1 Volali mohutným hlasom: „Hoden je Baránok zabitý vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie!“ Zjavenie 5,12 2.Korinťanom 5,(14b-18)19-21 • Izaiáš 52,13-15; 53,1-12 •  Modlíme sa za: Ozdín (NoS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes počujem Ježišovo „Je dokonané!“ na Golgote, kde sa naplnil Boží plán spásy tisícročí? Čo pre mňa znamená vidieť Ježiša s matkou a Jánom, keď zveruje rodinu a dokončuje dielo na kríži? Ako môžem dnes zvelebovať Boha za Baránka zabitého, ktorý dal večný život všetkým veriacim? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Today's episode is about one of the oldest cities in Slovakia Trenčín. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from my dialogue. You will also learn how to say “That sounds terrible“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue about the history of Trenčín.Episode notesIn today's episode, I'm talking about one of the oldest cities in Slovakia Trenčín. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from my dialogue. You will also learn how to say “That sounds terrible“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my dialogue about the history of Trenčín.Slovak lesson1.    navštíviť (to visit)2.    pamätať si (to remember)3.    obrovský hrad (huge castle)4.    dôležitá skala (important rock)5.    stredovek (middle ages)6.    vytesať (to carve)7.    vytesaný nápis (carved inscription)8.    dobrá spomienka (good memory)9.    táboriť (to camp)10. pevnosť (fortress)11. vládnuť (to rule)12. útok, útoky (attack, attacks)13. požiar, požiare (fire, fires)14. povodeň, povodne (flood, floods)15. To znie hrozne. (That sounds terrible.)DialogueUčiteľka: Dobre všetci, dnes sa rozprávame o jednom z najzaujímavejších miest na Slovensku – Trenčíne. Kto z vás ho už navštívil?Žiak 1: Ja! Pamätám si ten obrovský hrad na skale.Učiteľka: Presne tak. Trenčiansky hrad je symbolom mesta. A tá skala bola dôležitá už pred tisíckami rokov.Žiak 2: Tisíce? To ako… pred stredovekom?Učiteľka: Oveľa skôr. Archeológovia našli dôkazy o tom, že tam ľudia žili už od nepamäti.Žiak 1: Oh, áno… Pamätám si aj ten nápis vytesaný do skaly.Učiteľka: Dobrá spomienka. Vytesali ho rímski vojaci počas markomanských vojen okolo roku 179 n. l..Žiak 2: Takže Rimania tam aj táborili?Učiteľka: Presne tak. Teraz sa presuňme do stredoveku. Hrad sa stal dôležitou pevnosťou a mesto sa rozrástlo pod ním.Žiak 3: Kto mu vládol?Učiteľka: Jeden z najmocnejších mužov v regióne – Matúš Čák Trenčiansky.Žiak 1: A Trenčín bol jeho sídlom, však?Učiteľka: Áno, ale aj po Matúšovej smrti mesto zostalo dôležité. V roku 1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta, čo znamenalo viac práv, obchodu a mestských hradieb.Žiak 2: Potom už mesto žilo bez problémov?Učiteľka: To nie. Trenčín prežil útoky, požiare, povodne a dokonca aj morové epidémie. Najhoršia katastrofa sa stala v roku 1790, keď obrovský požiar zničil veľkú časť mesta.Žiak 3: To znie hrozne. Ako to mesto prežilo?Učiteľka: Pomaly...Timestamps00:35 Introduction to the episode02:19 History of Trenčín03:34 Fun fact 111:00 Fun fact 212:51 Slovak lesson18:24 Dialogue in Slovak21:47 Dialogue with the English translation28:02 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my  Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website  https://www.bozenasslovak.com© All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC

IAD Talks - týždenné spravodajstvo. Automobilový priemysel patrí medzi odvetvia, kde sa veľké zmeny dejú pomaly. Keď však prídu, dokážu obrátiť celé stratégie firiem naruby. Presne to sa momentálne deje japonskej automobilke Honda Motor Co.  Viac sa tejto téme dozviete v našom pravidelnom komentári z finančných trhov...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments,správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 23.03.2026, 15/2026, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia

Stačí vypnúť jeden marketingový kanál a e-shop príde o 40 percent obratu. Presne to sa stalo v praxi, keď jeden predajca pneumatík vypol Heureku. Prečo PPC kampane často ovplyvňujú aj predaje z iných kanálov a čo robiť, keď narazíte na strop efektivity? Ak vás zaujíma, ako sa na performance marketing pozerajú ľudia z praxe a čo by mal vedieť každý majiteľ e-shopu, rozhodne si nenechajte ujsť tento rozhovor. Viac informácií nám poskytol Daniel Birás, Founder / Business Consultant, Signity

Ani sa to nechce veriť. Vojnový konflit na Ukrajine trvá už štyri roky. Hneď potom, ako vojská Ruskej federácie zaútočili na územie nášho suseda, spustila sa veľká utečenecká vlna. Odhaduje sa, že na Slovensku žije asi 130000 ľudí z Ukrajiny. Ako sa im žije zisťoval Michal Herceg.

Presne pred štyrmi rokmi začala plnohodnotná ruská invázia. No podľa analytika Pavla Havlíčka sa vojna začala už na jar 2014 anexiou Krymu a bojmi na Donbase. V rozhovore v relácii Pravda vo svete vysvetľuje, prečo Rusku nikdy nešlo len o územie, ako viac než desať rokov konfliktu zmenilo ukrajinskú spoločnosť – a prečo dnes nik nevie, v akej podobe bude Ukrajina existovať po vojne.

Hosť: Katarína Mathernová (veľvyslankyňa Európskej únie na Ukrajine). | Presne pred štyrmi rokmi spustila Moskva plno-formátovú inváziu na Ukrajinu. Pôvodný zámer Ruska, obsadiť celý štát za tri dni zlyhal a v súčasnosti je z neho opotrebovávací konflikt. Ani jedna zo strán nemá sily v ňom zvíťaziť. Čo sa za štyri roky konfliktu zmenilo, sa veľvyslankyne Európskej únie na Ukrajine Kataríny Mathernovej priamo v Kyjeve, spýtala Anna Síposová. | Presne pred štyrmi rokmi Moskva spustila inváziu na Ukrajinu. | Moderuje: Anna Síposová. | Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Keby sme my dávali peniaze Albánsku, ako by sme reagovali, keby ich vláda prerozdelila na súkromné vily premiérových blízkych? Presne tak sa na nás teraz pozerajú Nemci, hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Tento týždeň spolu so Zuzanou Šubovou absolvovala híring v europarlamentnom výbore na kontrolu rozpočtu na tému slovenských haciend z eurofondov.Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

Keby sme my dávali peniaze Albánsku, ako by sme reagovali, keby ich vláda prerozdelila na súkromné vily premiérových blízkych? Presne tak sa na nás teraz pozerajú Nemci, hovorí Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu. Tento týždeň spolu so Zuzanou Šubovou absolvovala híring v europarlamentnom výbore na kontrolu rozpočtu na tému slovenských haciend z eurofondov.Zakročí EÚ voči Slovensku? Smer tvrdí, že híringy nemajú žiadne účinky. Zuzana Petková ale tvrdí, že Nemcov zaujíma, keď sa ich peniaze na Slovensku. A hoci slovenské televízie túto tému ignorovali, tie nemecké na híringu boli.Haciendy sú dedičstvom smeráckeho exministra Ľubomíra Jahnátka. Na sporný penzión Fafokan navyše odišlo ďalších viac ako 800 tisíc eur. V Európe sú z toho v šoku, že na Slovensku neexistujú funkčné kontrolné mechanizmy, ktoré by tomu zabránili. Ako v Bruseli rezonuje policajný zásah voči Zuzane Šubovej?A ako máme čítať, že Jozef Kiss, za minulej vlády šéf PPA, je dnes smeráckym šéfom Finančnej správy?

Americký prezident Donald Trump sa po úspechu vo Venezuele pozerá aj na ďalšie krajiny. Iránu sa vyhrážal útokom, ak postrieľa demonštantov. Presne to sa cez víkend stalo - seriózne médiá hovoria o minimálne 500 mŕtvych a 10 000 zatknutých, internet zaplavili videá s ulicami plnými mŕtvol vo vreciach. Americký prezident sa nechal nabrífovať o možnostiach, aké USA majú na zásah proti Iránu. Vyhráža sa ale aj Kube, ktorej americké námorníctvo blokuje dovoz surovín z Venezuely. Na stole je aj otázka Grónska, ktorá by mohla zložiť NATO.Do vojny v Iráne by bol zrejme opäť zapojený aj Izrael, keďže iránski lídri sa v prípade útoku vyhrážajú odvetou aj proti židovskému štátu. Čaká nás teda opäť blízkovýchodná vojna? Čo sa deje v Iráne a ostatných krajinách, ktorým sa Donald Trump vyhráža? Sú zahraničné ambície amerického prezidenta len prekrývaním jeho domácich problémov? A kde máme čakať, že USA udrú najbližšie? Odpovedá zahraničná reportérka Aktualít Barbora Libayová.Podcast Aktuality Nahlas teraz môžete sledovať už aj ako video na webe Aktualít a aj cez náš youtubový kanál. V podcastových aplikáciách si ho naďalej môžete vypočuť tak, ako doteraz.Moderuje Peter Hanák.

Americký prezident Donald Trump sa po úspechu vo Venezuele pozerá aj na ďalšie krajiny. Iránu sa vyhrážal útokom, ak postrieľa demonštantov. Presne to sa cez víkend stalo - seriózne médiá hovoria o minimálne 500 mŕtvych a 10 000 zatknutých, internet zaplavili videá s ulicami plnými mŕtvol vo vreciach. Americký prezident sa nechal nabrífovať o možnostiach, aké USA majú na zásah proti Iránu. Vyhráža sa ale aj Kube, ktorej americké námorníctvo blokuje dovoz surovín z Venezuely. Na stole je aj otázka Grónska, ktorá by mohla zložiť NATO.Do vojny v Iráne by bol zrejme opäť zapojený aj Izrael, keďže iránski lídri sa v prípade útoku vyhrážajú odvetou aj proti židovskému štátu. Čaká nás teda opäť blízkovýchodná vojna? Čo sa deje v Iráne a ostatných krajinách, ktorým sa Donald Trump vyhráža? Sú zahraničné ambície amerického prezidenta len prekrývaním jeho domácich problémov? A kde máme čakať, že USA udrú najbližšie? Odpovedá zahraničná reportérka Aktualít Barbora Libayová.Podcast Aktuality Nahlas teraz môžete sledovať už aj ako video na webe Aktualít a aj cez náš youtubový kanál. V podcastových aplikáciách si ho naďalej môžete vypočuť tak, ako doteraz.Moderuje Peter Hanák.

Čo všetko by ste boli ochotní urobiť pre svoje dieťa? Poskladať basketbalovú reprezentáciu na paraolympiádu z úplne zdravých hráčov a klamať o tom celému okoliu? Možno. Presne to totiž urobil otec pre svojho mentálne znevýhodneného syna v úplne novom československom filme Dream Team. Jeho cieľom je ukázať, čoho všetkého sú rodičia schopní, keď chcú svojmu dieťaťu splniť sen. Exotickú náladu z Brazílie, dojemné hranice rodičovstva a nekonečný humor prinesie tento film na plátna už v januári. Viac o ňom povedala producentka a herečka Peťa Polnišová a režisér Jonáš Karásek.

Ako môže architektúra ovplyvniť to, ako sa nám niekde žije, učí alebo sústredí?Presne o tom sme sa rozprávali s architektkou Veronikou Grand Brunckovou, ktorá sa venuje inkluzívnej architektúre. Vo svojej práci prepája poznatky z neurovied, psychológie aj biológie, aby priestory lepšie slúžili ľuďom.Hovorili sme o tom, ako sa dajú aj s menším rozpočtom vylepšiť priestory škôl či našich domácností. Ako môžu jednoduché úpravy prostredia podporiť pocit bezpečia, spoluprácu aj sústredenie.Lebo priestory majú slúžiť nám – rozmanitým deťom, rodičom aj učiteľom.Nie my im.

Kto je Thorleif Larssen?? Možno by ste to nepovedali, ale je to Slovák. Poznáte ho asi viac pod menom Juraj Červenák.V Jurajových príbehoch nájdete skoro vždy jaskyňu, jeho prvý spisovateľský honorár bol stokorunový poukaz na nákup v martinskom obchodnom centre a vie dobre zmiešať detektívku s gotickým hororom a štipkou westernu. Presne túto zmesku žánrov stelesňuje jeho knižná séria Šarkanove poklady, do ktorej nedávno pribudlo druhé pokračovanie. O ňom, ale aj o tom, aké to je byť spisovateľom, povedal Šarkanovi viac spisovateľ Juraj Červenák.

Budovy v EÚ spotrebujú obrovské množstvo energie. Na Slovensku je situácia špecifická množstvom rodinných domov zo 60. až 80. rokov, ktoré často prešli len čiastočnou alebo žiadnou rekonštrukciou. Potenciál na úsporu je v týchto prípadoch obrovský a môže dosahovať stovky eur mesačne. Ako však zistiť, čo sa oplatí práve vám, bez zložitej technickej dokumentácie?V novom dieli podcastu SHARE sa Maroš Žofčin rozpráva s Petrom Boledovičom, špecialistom VÚB banky na ESG. Predstavujú novú Kalkulačku zelenej rekonštrukcie – nástroj, ktorý na pár klikov odhadne vaše potenciálne úspory, náklady na rekonštrukciu aj možnosti financovania, vrátane prehľadu o dotáciách.Podcast prinášame v spolupráci s VÚB bankou.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz aj ako ebook!TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo sú staršie rodinné domy najväčšou príležitosťou na šetrenie energií.Ako funguje online kalkulačka: Výpočet úspor bez potreby technických výkresov.Alchýmia dotácií: Ako nástroj zohľadňuje aktuálne, minulé aj budúce výzvy.Kľúčové zistenie: Kedy je mesačná splátka úveru na rekonštrukciu nižšia než suma, ktorú ušetríte na energiách.Prečo expert radí nečakať na štátne dotácie a začať s obnovou čo najskôr.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nový systém financovania súkromných škôl i povinná maturita z matermatiky - to sú len niektoré zmeny, ktoré poslanci schválili v rámci školskej reformy. Minister školstva Tomáš Drucker ju označil za najväčšiu za dvadsať rokov. Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz, ktorý v minulosti šéfoval analytickému tímu Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva o tom pochybuje. „Táto reforma nemá zmysel. Finančne nedostupné školy sa stanú ešte drahšími,“ upozorňuje v rozhovore. Zmena by mala platiť od septembra 2028. Súkromné a cirkevné školy si budú môcť vybrať, či budú naďalej vyberať školné a prídu o 20 percent normatívu na žiaka, ktorý im posiela štát, alebo sa vzdajú školného, otvoria sa prijímaniu všetkých detí z obvodu a zachovajú si normatív v plnej výške. „Náš cieľ by mal byť, aby sme mali školy, ktoré nevyberajú žiadne poplatky. Ale to sa nedocieli týmto spôsobom,“ vysvetľuje Rehúš. Presne vypočítava, že spoplatnené školy by mali prísť asi o 500 eur ročne na žiaka, čomu sa skutočne drahé elitné školy bez väčších problémov prispôsobia. Finančne dostupnejšie školy s nižšími poplatkami však budú mať problém. Je tu však spôsob, ako si škola môže zachovať školné aj normatív - ak uzavrie dohodu so štátom, že bude robiť inovácie a prijímať žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí by mali tvoriť do 30% všetkých detí. Aj tu však budú existovať výnimky a konkrétne pravidlá. Želané výsledky v podobe vyššej matematickej gramotnosti a väčšej ochote vyberať si na štúdium technické odbory sa podľa analytika Rehúša nedostavia ani po zavedení povinnej maturity z matematiky. Sú výskumy z Nemecka, ktoré ukazujú, že viac testovania z matematiky vyústilo len do toho, že učitelia začali vyvíjať na deti väčší tlak, dávali im viac úloh a následne klesla motivácia žiakov učiť sa matematiku a mať z nej radosť. „Obávam sa, že aj povinná maturita z matematiky zabije vnútornú motiváciu detí učiť sa ju. Oveľa lepšie výsledky by sme získali, ak by štát pomohol učiteľom lepšie tento predmet učiť,“ hovorí Rehúš. Zároveň ponúka odpovede na otázky, či je prevádzkovanie súkromnej školy dobrý biznis a prečo vyššie výdavky na vzdelávanie vedú k väčšej ekonomickej prosperite krajiny. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:52 O koľko peňazí prídu súkromné školy, ak budú vyberať školné 11:42 Slovensko nevyčlenilo peniaze na školskú reformu z Plánu obnovy 15:11 Ako sa súkromné školy vysporiadajú s novými pravidlami 17:00 Ako si školy môžu ponechať školné aj normatív 24:43 Sú súkromné školy lepšie ako štátne? 27:49 Sú súkromné školy dobrý biznis? 30:02 Komu pomôže maturita z matematiky? See omnystudio.com/listener for privacy information.

S istou dávkou zjednodušenia by sme mohli povedať, že česká historiografia oslavuje už deväť storočí. Presne toľko času totiž uplynulo od smrti významného českého kronikára Kosmasa v roku 1125, ktorú si pripomína nielen odborná historická, ale aj široká laická verejnosť v Českej republike. A skutočne, bez Kosmasovej kroniky by sme o raných českých dejinách vedeli podstatne menej. Hoci je, pochopiteľne, táto literárna pamiatka písaná so značným subjektívnym prístupom jej autora, tvorí základ všetkých rozprávaní a siaha až k legendárnym počiatkom, k symbolickému úsvitu českých dejín – k praotcovi Čechovi, k mýtickej kňažnej Libuši a k oráčovi Přemyslovi. Je tiež fascinujúcim rozprávaním o českých kniežatách, od sv. Václava až po ostré mocenské zápasy, ktoré neraz sprevádzali politické vraždy, ale aj úsilie zachovať a obhájiť pozíciu českých krajín na mape vtedajšej Európy. V pražskom Klementíne preto pripravili unikátnu výstavu, ktorá z popredných európskych knižníc a archívov zhromažďuje najstaršie rukopisy Kosmasovej kroniky a sústreďuje ich na jedno miesto. Návštevník sa tak môže slovom i obrazom preniesť do vzdialenej doby a nanovo prežiť príbehy raných českých dejín. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Tomášom Klimekom, riaditeľom historických a hudobných fondov Národnej knižnice v Prahe, ktorá je organizátorkou spomínanej výstavy. Aj táto epizóda podcastu Dejiny vznikla vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

V najjednoduchšom možnom vnímaní sveta je všetko binárne. Existujú len jednotky alebo nuly, pravda alebo lož, kapitalisti alebo komunisti či dobrí alebo zlí ľudia. Presne takéto vnímanie sveta je súčasťou drvivej väčšiny diel socialistického realizmu, do ktorého patrí aj psychologická novela O dvoch bratoch od Petra Jilemnického. Práve o nej si povieme v dnešnej epizóde Schooltagu. Kľúčové slová: Schooltag, Hashtag Čitateľský denník, O dvoch bratoch, Peter Jilemnický, socialistický realizmus Tento podcast ti prináša Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Česko-slovenský film Zbormajster vyvolal diskusiu o tom, ako citlivo zobrazovať tému sexuálneho zneužívania. Aj o tom, či sú výčitky tvorcom filmu o retraumatizácii obetí oprávnené, sa s editorkou Riou Gehrerovou a kultúrnou redaktorkou Janou Močkovou rozprával Braňo Bezák.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

CELÝ ROZHOVOR: herohero.co/piatocek/subscribe V STVR skončila Skúška sirén, lebo Martina Flašíková povedala. Je to koniec humoru v rozhlase alebo sa nič nedeje, lebo rádio aj tak nikto nepočúva? Presne o tom sme sa rozprávali so Samom Trnkom, jedným z tvorcov tejto relácie. Prvú časť rozhovoru so Samom Trnkom práve pozeráte. V druhej časti, ktorú nájdete na našom HeroHero, sa Adam Blaško so Samom rozprával aj o tom, prečo konšpiračná scéna nerobí humor, či humor vôbec potrebuje rozhlas a či bude Skúška sirén pokračovať aj po tom, ako ju rozhlas zarezal. - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/ - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hoci žijeme v dobe online marketingu, sociálnych sietí a umelej inteligencie, osobný kontakt a budovanie dôvery tvárou v tvár majú pre zákazníkov stále obrovskú silu. Presne o tom je Veľtrh bývania a nehnuteľností, ktorý bude 16. až 18. októbra 2025 v Incheba Expo Bratislava. Aké investičné príležitosti môžete získať hovorí CEO spoločnosti EQUILIBRIO syntra Richard Gál v podcaste Nehnuteľnosti.skV podcaste sa dozviete:• aké investičné príležitosti získal Richard Gál účasťou na veľtrhu,• ako sa cez veľtrh budovať dôvera osobnou skúsenosťou,• s koľkými ľuďmi sa dokážu vystavovatelia stretnúť počas veľtrhu,• aká je návratnosť investície do veľtrhu v porovnaní s online marketingom,• aké sú 3 dôvody, prečo sa naozaj oplatí ísť na Veľtrh bývania a nehnuteľností.Richard, minulý rok si bol na veľtrhu vystavovateľom a tento rok ste generálnym partnerom. Čo sa za ten rok zmenilo, že si sa tak rozhodol?Minulý rok to bolo naozaj dobré. Keď sme sa rozprávali s organizátorkami, rozhodli sme sa ísť do toho opäť a vo väčšej miere. Získali sme výraznú znalosť na bratislavskom trhu, čo bol náš cieľ. Klienti si nás pamätajú, aj keď sa po roku vrátia. Dokonca si spomínajú na našu korytnačku, ktorá bola dobrým poznávacím znakom a priťahovala pozornosť. Reálne nám to prinieslo úspešné obchody.Zaujímajú ma tie úspešné obchody. Vedel by si ich aj vyčísliť?Získali sme mnoho obchodných príležitostí a investorov do našich projektov. Napríklad, na pódiu som každý deň prednášal o investovaní na Slovensku, o flipových obchodoch či investíciách na Cypre. Mnoho ľudí, ktorí si nás neskôr vyhľadali a kontaktovali, sa po stretnutí a vybudovaní dôvery rozhodli investovať. Boli to investície rádovo v 100 000 eurách.Ďalším príkladom je slečna, ktorá prišla na veľtrh s cieľom stať sa realitnou maklérkou. Navštívila viacero kancelárií, ale nakoniec si vybrala Equilibrio Real. Po doštudovaní strednej školy sa nám ozvala, dnes už u nás prechádza zaškolením v Košiciach a čoskoro sa sťahuje do Bratislavy, aby s nami spolupracovala.Narazili ste aj na klientov, ktorí mali záujem o investície alebo predaj nehnuteľností?Áno, na veľtrhu som sa zoznámil s majiteľom jedného kaštieľa, ktorého predaj aktuálne zabezpečujeme formou kolektívneho podnikania cez webovú stránku Mojkastiel.sk. Táto obchodná príležitosť vznikla práve vďaka účasti na veľtrhu. Ak by som tam nebol, s najväčšou pravdepodobnosťou by som o ňu prišiel.

Existuje škola, kde pán riaditeľ zváža deti do školy vlastným autobusom, kde známkujú zo sokoliarstva a kde chovajú opice, kengury, raje či aligátora. Táto škola nie je z rozprávky a už vôbec nie je vymyslená. Presne takto totiž vyzerá základná škola v Štiavnických Baniach. Netradičné je na nej asi úplne všetko vrátane spôsobu vyučovania. Jej riaditeľ Pavel Michal prezradil, že keď deti učia prvej pomoci, pošlú pani učiteľku „topiť sa“.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Avizovaný blízky summit Putin-Zelenskyj je v nedohľadne. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v americkej NBC najnovšie povedal, že „žiadne stretnutie nie je naplánované“.Po summite na Aljaške sa pritom hovorilo o dvoj prípadne trojstranných mierových rokovaniach v dohľadnom horizonte. A hovoril o nich Donald Trump! Po necelých dvoch týždňoch Moskva vysiela signál, že z tohto stretnutia nič nebude. Aspoň nateraz.Mohlo by byť len vtedy, ak by malo „prezidentskú agendu“, ktorá by podľa Lavrova vyhovovala Vladimírovi Putinovi.„Nevzdáme sa nášho Donbasu, nevzdáme sa nášho Krymu“ – zaznieva pritom z Kyjeva. Prezident Zelenskyj hovorí o mieri s prívlastkom „spravodlivý“. „Neprinútia nás k hanbe, ktorú Rusi vydávajú za kompromis,“ povedal na deň ukrajinskej nezávislosti.Nie je po tomto víkende mier ešte vzdialenejší? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Rusi to naťahujú. Presne vedia, čo je Achillova päta ukrajinského odporu. V momente, keď rozoštvú ukrajinskú spoločnosť a časť začne byť spokojná s tým, že už im dajme aj ten Donbas, len nech sa už vojna skončí, vtedy to Rusko vyhrá,“ tvrdí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Avizovaný blízky summit Putin-Zelenskyj je v nedohľadne. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v americkej NBC najnovšie povedal, že „žiadne stretnutie nie je naplánované“.Po summite na Aljaške sa pritom hovorilo o dvoj prípadne trojstranných mierových rokovaniach v dohľadnom horizonte. A hovoril o nich Donald Trump! Po necelých dvoch týždňoch Moskva vysiela signál, že z tohto stretnutia nič nebude. Aspoň nateraz.Mohlo by byť len vtedy, ak by malo „prezidentskú agendu“, ktorá by podľa Lavrova vyhovovala Vladimírovi Putinovi.„Nevzdáme sa nášho Donbasu, nevzdáme sa nášho Krymu“ – zaznieva pritom z Kyjeva. Prezident Zelenskyj hovorí o mieri s prívlastkom „spravodlivý“. „Neprinútia nás k hanbe, ktorú Rusi vydávajú za kompromis,“ povedal na deň ukrajinskej nezávislosti.Nie je po tomto víkende mier ešte vzdialenejší? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Rusi to naťahujú. Presne vedia, čo je Achillova päta ukrajinského odporu. V momente, keď rozoštvú ukrajinskú spoločnosť a časť začne byť spokojná s tým, že už im dajme aj ten Donbas, len nech sa už vojna skončí, vtedy to Rusko vyhrá,“ tvrdí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Avizovaný blízky summit Putin-Zelenskyj je v nedohľadne. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v americkej NBC najnovšie povedal, že „žiadne stretnutie nie je naplánované“.Po summite na Aljaške sa pritom hovorilo o dvoj prípadne trojstranných mierových rokovaniach v dohľadnom horizonte. A hovoril o nich Donald Trump! Po necelých dvoch týždňoch Moskva vysiela signál, že z tohto stretnutia nič nebude. Aspoň nateraz.Mohlo by byť len vtedy, ak by malo „prezidentskú agendu“, ktorá by podľa Lavrova vyhovovala Vladimírovi Putinovi.„Nevzdáme sa nášho Donbasu, nevzdáme sa nášho Krymu“ – zaznieva pritom z Kyjeva. Prezident Zelenskyj hovorí o mieri s prívlastkom „spravodlivý“. „Neprinútia nás k hanbe, ktorú Rusi vydávajú za kompromis,“ povedal na deň ukrajinskej nezávislosti.Nie je po tomto víkende mier ešte vzdialenejší? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Rusi to naťahujú. Presne vedia, čo je Achillova päta ukrajinského odporu. V momente, keď rozoštvú ukrajinskú spoločnosť a časť začne byť spokojná s tým, že už im dajme aj ten Donbas, len nech sa už vojna skončí, vtedy to Rusko vyhrá,“ tvrdí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dvesto miliónov eur. Presne toľko peňazí z eurofondov určených priamo pre samosprávy je aktuálne zmrazených. Situácia rozpútala konflikt medzi zástupcami obcí a miest a vládou, konkrétne rezortom investícií na čele so Samuelom Migaľom. K zmrazeniu pritom došlo preto, že Slovensko, ako už tradične, nevie peniaze čerpať a vyše miliarda eur aktuálne podlieha revízii od Európskej komisie, ktorej výsledkom má byť ich presun na iné projekty. Súčasťou sú aj spomínané dve stovky z balíka priamo pre samosprávy. Podľa analytičky portálu Euractiv Slovakia Barbary Zmuškovej je bizarné hlavne to, ako nik z vlády nechce priznať, kto vlastne o odobratí čiastky z balíka pre regióny rozhodol. „Nepamätám si, že by sa niečo podobné dialo pri tak vážnej veci. Migaľ napríklad hovorí, že on na vládu šiel s tým, že samosprávam sa nebude nič brať a samotné odobratie mal navrhnúť Drucker. Aktuálne zase hovorí, že už to mal iniciovať Taraba,“ vyratúva Zmušková s tým, že to podľa nej súvisí hlavne s politickou krízou v strane Hlas. Samostatná kapitola sú pritom podľa nej aj návrhy, na čo chce vláda peniaze použiť. „Spomínajú sa kompenzácie za plyn, čo je úplný eurofondový nezmysel. Ďalším nápadom je, aby nám komisia zarátala, že sme peniaze minuli na dostavbu diaľnice D3, ktorá ešte nie je hotová a ani do konca roka nebude,“ dodáva. Navyše problémy vykazuje aj plán obnovy, kde Slovensku ostáva iba jeden rok na to, aby dokázalo využiť všetkých šesť miliárd eur, ktoré cezeň získalo. „Viacero z opatrení je na hrane a to aj napriek revízii, ktorú si dala vypracovať súčasná vláda koncom minulého roka,“ dodáva analytička. Čo sa teda deje v oblasti eurofondov a plánu obnovy, ktoré rezorty si neplnia svoje povinnosti, aké reformy a investície sme zanedbali a ako je to v skutočnosti so zamrznutými peniazmi? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytička portálu Euractiv Slovakia Barbara Zmušková. ​V rozhovore sa dozviete: 1:01 O čo v spore o 200 miliónov ide. 3:17 Ako majú eurofondy priamo v regiónoch fungovať. 4:50 Prečo sa regionálne eurofondy nečerpajú. 8:55 Prečo stále fungujú výzvy a nie vyzvania. 11:54 Prečo sa nečerpajú ani bežné eurofondy. 16:00 Kto rozhodol o tom, že peniaze sa zoberú aj samosprávam. 18:11 Načo chce vláda zrevidované peniaze použiť. 24:01 Stíhajú sa eurofondy dočerpať? 25:18 Ako sme na tom pri pláne obnovy? 28:19 Čo z Plánu obnovy vypadlo? 30:11 Prečo nebudú nové psychotesty? 33:31 Koľko času máme na čerpanie Plánu obnovy? 35:34 Ako sa komisia stavia ku kontrole míľnikov? 38:12 Čo z budúcich míľnikov môže robiť problém? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Ešte kúsok a KDH bojuje o prežitie. 2. Migaľ si opäť vybavuje účty s Hlasom.

Richard Lintner je bývalý úspešný slovenský hokejista, majster sveta, ktorý má aj svoju televíznu show Citronáda. Richarda jednoducho poznajú nielen fanúšikovia hokeja. Sám o sebe tvrdí, že nie je extra veľkým fanúšikom áut, ale napriek tomu nám v každej odpovedi v rozhovore vyrozprával krásny príbeh. Moderátor Ďuro Sabo preto začal otázkou, na čo všetko má Richard svoj vodičský preukaz.Na čo všetko? Ja mám na motorku do 50 kubických centimetrov a na auto. Nemám na traktor alebo na nákladné auto.(pozn. editora: v súčasnosti možno na vodičské oprávnenie na vozidlá skupiny B šoférovať aj motocykle s automatickou prevodovkou s max. objemom motora 125 cm³ a s max. výkonom 11 kW)Nikdy si nechcel šoférovať autobus alebo niečo podobne veľké?Raz som na parkovisku jazdil na autobuse. To bolo v Rige na majstrovstvách sveta, keď sme čakali na chalanov.Ty ako aktívny hokejista si povedal vodičovi autobusu “Požičaj mi to tu na parkovisku?”Presne tak. Zopár chalanov už bolo v autobuse, tak som ich povozil okolo štadióna. Je to náročnejšie ako sa zdá, ale bavilo ma to. Len to malo jednu chybu. Vždy ma na vodičoch autobusov fascinovalo, ako sa za jazdy pozdravia, keď sa míňajú, ale na tom parkovisku som nemal koho pozdraviť. O túto príležitosť som prišiel.Neviem koľko si mal rokov, keď si odišiel hrať hokej do USA. Kde si si vlastne robil vodičský preukaz? Ja som si robil vodičák v Trenčíne, ale ešte raz som si ho robil aj v Amerike. Boli sme štyria chalani z Európy, robili sme si papiere ako bežní americkí občania, ale musím povedať, že tá pani policajtka nám pri tých testoch pomáhala. Niektoré predpisy sú tam iné ako u nás a boli zhovievaví.V NHL je starosť o hráčov na vysokej úrovni, hráč sa venuje len hokeju a o všetko ostatné sa stará klub. Je to aj pri kúpe auta?Za tie roky sa to už asi zmenilo, ale klub sa o také veci nestará. Je to na hráčoch, že idú do nejakého showroomu. V rámci tímu sú chalani, ktorí sa o autá zaujímajú a tí svojim spoluhráčom pomôžu. Ale mne moje prvé "americké" auto pomohol kúpiť môj agent.Kúpil si si nejaké “žihadlo” alebo bežné auto? Prvé auto, ktoré som mal v Amerike, bol Volkswagen Golf. Kúpil som si takého čierneho a príliš veľa ľudí tam na Golfoch nejazdilo. Zaujímavé je, že Ľubo Bartečko, ktorý bol na farme neďaleko, si kúpil tiež Golfa. Tak sme po Massachusetts jazdili my dvaja na golfíkoch.Ty si spomenul prvé auto, koľko áut si za morom vystriedal?Človek keď postupne mení tímy aj geograficky sa presúva, tak mení aj autá. Potom som mal Jeep, to sme boli v Milwaukee, tam bola zima. A ďalšie auto som mal zas Volkswagen, kúpil som si Passat kombi. Na mojich autách bolo evidentné, že som bol z Európy.V čom si ako mladý šofér mal najväčšiu neistotu pri šoférovaní?Ja som mal neistotu hlavne v tom, že keď som mal prvé auto, tak to auto dobre nebrzdilo. Ono malo taký problém, že keď som prvýkrát stlačil brzdu, tak ona prepadla a chytila sa až na druhýkrát. Keď som prišiel do servisu, tak ten chlapec v servise mi hovorí: „Akoby som vám to povedal pán Lintner. Vy ste neprišli do servisu o päť minút dvanásť, ale vy ste prišli o štvrť na jednu." Čudoval sa, že som bol ešte živý. Odvtedy si dávam pozor na to, aby auto, ktoré mám, bolo v čo najlepšom technickom stave.V minulosti si bol určite manuál a teraz si manuál alebo automat?Na toto mám výbornú príhodu. V Amerike po Passate som kupoval ďalšie auto, znova to bol VW, v New Yorku som si kúpil Volkswagen Jetta a kúpil som si ho ako manuál. To bolo asi jediné auto v celom New York City, ktoré jazdilo na manuál, hlavne v tých zápchach, ktoré tam boli. A myslím si, že toho predajcu, ktorý mi to auto predal, určite vyhlásili ako predajcu mesiaca,...

Šesťdesiat miliónov eur. Presne toľko mala Pôdohospodárska platobná agentúra naliať do dotačnej schémy na podporu agroturizmu. Dnes, po takmer desiatich rokoch, sa však objavujú dôkazy o tom, že peniaze pravdepodobne skončili vo vreckách zopár ľudí, ktorí si za ne postavili súkromné vily, či dokonca haciendy. Prípad, ktorý posledné týždne otriasa Slovenskom, zaujal už aj Európsky parlament a delegácia europoslancov kvôli nemu zavítala priamo k nám. Podľa Radovana Geista, vydavateľa portálu Euractiv.sk, ktorý sa venuje mapovaniu európskej politiky, ide o vážny škandál pre Slovensko. „V týchto mesiacoch totiž začínajú debaty o európskom rozpočte a o tom, ako majú vyzerať eurofondové programy. Každé takéto odhalenie poukazuje na neefektívnosť existujúcej politiky, či už poľnohospodárskej alebo regionálnej,“ vysvetľuje. Navyše, veci neprospieva ani to, ak vláda, respektíve jej predstavitelia, nie sú v prípade podobných delegácií súčinní, respektíve nezvládnu komunikáciu. Stalo sa tak napríklad v prípade poslednej delegácie v roku 2018, kedy europoslanci na Slovensko prišli v súvislosti s kauzou Dobytkár a rozprávali sa aj priamo s premiérom Robertom Ficom. „Pýtali sa napríklad na prideľovanie dotácií na neexistujúcu pôdu, aj na prípadné zapojenie talianskej mafie. Stretnutie však bolo z Ficovej strany extrémne nezvládnuté,“ dodáva Geist. Ako chápať návštevu europoslancov a čo z nej môže pre Slovensko vyplývať? A aká je pravdepodobnosť, že ako krajina prídeme o eurofondy? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist. ​V rozhovore sa dozviete: 1:09 O aký veľký škandál v prípade PPA ide. 2:11 Sú delegácie europoslancov bežná vec? 6:28 Branislav Ondruš: Prečo nebol súčasťou delegácie? 9:45 Vyjadrenia Šutaja Eštoka na margo európskej delegácie. 12:55 S kým sa delegácie v krajinách stretávajú. 15:13 Dôležitosť súčinnosti vlády. 17:08 Čo je úlohou delegácie po návšteve. 18:55 Čo Slovensku hrozí, ak sa zneužitie peňazí potvrdí. 23:46 Kde sa podobné kauzy s haciendami vyskytujú. 28:22 Hrozby o zablokovaní eurofondov. 36:01 Vadilo by slovenskej vláde prísť o eurofondy? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Najprv výkrik „Robo, poď sem”, potom päť výstrelov. Štyri z nich zasiahli cieľ. Presne takto pred rokom sa stal premiér Robert Fico terčom atentátu počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej.Útočiacim bol dôchodca Juraj Cintula, ktorého hneď na mieste spacifikovala polícia a odvtedy čaká na prvé súdne pojednávanie vo väzbe. Premiér sa z toho najhoršieho dostal a spoločnosť? Tá je podľa mnohých ešte rozdelenejšia než pred atentátom.Čo sa dialo v prvých minútach po atentáte medzi politikmi koalície, aký posun vo vyšetrovaní nastal za jeden rok, nakoľko voliči veria Ficovmu naratívu o atentátnikovi, ktorý konal na pokyn opozície a stane sa atentát na Fica hlavným bodom jeho štvrtej vlády ?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Michala Katušku a Matúša Burčíka z domácej redakcie denníka SME.Zdroj zvukov: TA3, JOJ, Markíza, Aktuality, BBC, Plu Jeden Deň, YouTube/SMER-SDOdporúčanie:Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Asbrink A vo Viedenskom lese stále stoja stromy, ktorá je mojím dnešným odporúčaním, ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval. Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. A ukazuje tiež na mnohé paralely so súčasnosťou. Pretože rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem horšej rasy nahradila cudzia kultúra.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Trináste dôchodky si už nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to už nemá. Tvrdí Trináste dôchodky si nemôžeme dovoliť, je tam priestor na aspoň 500 miliónovú úsporu. Zastaviť treba i plošnú energopomoc, vlaky zadarmo aj neadresnú sociálnu politiku. Slovensko na to nemá. Tvrdí poslanec SaS Marián Viskupič. Na oplátku liberáli ponúkajú stopku novým daniam a odmietajú aj ich akékoľvek zvyšovanie. Je opozícia schopná spoločnej konsolidačnej alternatívy? Odvolávam, čo som odvolal a schvaľujem, čo som schválil. I takto vyzerá ostrá politická hádka vo vládnej koalícií o ďalšiu existenciu transakčnej dane. Presne tej dane, ktorú si - vôbec nie tak dávno, schválila samotná vládna koalícia. No a zatiaľ čo sa my musíme vyrovnávať s chaotickou a zjavne nepremyslenou podobou tejto novej dane, ako i zvýšenou sadzbou DPH či redukciou podpory rodín, už sa na nás valí ďalší balík vládnej konsolidácie.Kde chce vláda nájsť požadované dve miliardy a komu všetkému tentoraz plánuje vliezť do peňaženky či úspor? Vie vôbec vláda čo robí, no a má dnes Slovensko nejakú zmysluplnú opozičnú alternatívu?Sú Trináste dôchodky ekonomicky udržateľné - a ak áno, tak na úkor koho? Môžeme si dovoliť plošnú energopomoc či vlaky zadarmo? A plánuje pravicová opozícia siahnuť aj na sociálny systém a už i tak chabú prorodinnú a sociálnu politiku? Nesmerujeme do gréckeho bankrotu a na čo dnes vôbec máme, ak chceme ako štát prežiť tieto turbulentné a nestabilné časy? No a akú podobu štátu nám opozícia vlastne ponúka a vie sa na nej zhodnúť aspoň sama medzi sebou?Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s poslancom a ekonomickým expertom SaS Mariánom Viskupičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Presne pred piatimi rokmi Slovensko sledovalo pokus očistiť justíciu od čiernych oviec. Kočnerova Threema ukázala, kto bol podnikateľovi zaviazaný, kto písal verdikty aj za kabelky, ale aj to, že štátna tajomníčka bola pre neho "opičkou", ktorú riadil. Hoci sa niektorí sudcovia dobrovoľne priznali, časť sudcov doteraz nepozná svoj trest alebo mu jednoducho ušla.V Dobrom ráne sa o verdiktoch v kauzách sa Jana Krescanko Dibáková rozprávala s redaktorom redakcie domáceho spravodajstva denníka SME Petrom Kováčom, ktorý kauzy Búrka a Víchrica sleduje od začiatku.Zdroje zvukov: TA3, 360tkaOdporúčanie:Ako odporúčanie mám pre vás opäť pozvanie do divadla. Na predstavenie i na čítanie po predstavení. A keď budú herci prezentovať svoju nespokojnosť s dianím v kultúre, prosím, ostaňte sedieť a vypočujte si ich. Pozvánka na konkrétne predstavenie sa dnes týka Divadla Pavla Országa Hviezdoslava. Hra Pozsony Dance Club si zaslúži, aby ju videl každý, kto má v dejinách medzery a potrebuje zrážku s konzervatívnym nacionalizmom a neduhmi v našej histórii.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Viete, kde je druhý najväčší pohyblivý rádiový teleskop? Presne tak, v Európe! Čo z vesmíru vysiela rádiové vlny? Ako sa dajú zachytiť? A preto za takéto teleskopy treba lobovať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Tento podcast vzniká v spolupráci so SME. Máme novú knihu – Rozhovory o vesmíre https://www.martinus.sk/2901887-rozhovory-o-vesmire/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

1. Niektoré bité deti chcú biť iné deti. Presne ako Fico. 2. Rusi už s nami rátajú. 3. Kotlára vláda vzala na vedomie. 

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Na Vianoce všade inde, len nie do nemocnice. Poetický slogan platí o to viac, že stovky lekárov podali už aj výpovede z nadčasov, nie len klasické výpovede. A to môže priniesť ochromenie nemocníc pri akútnom nápore pacientov. Aj pondelok priniesol napäté rokovania ministra Šaška s odborármi. Jana Krescanko Dibáková sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorom domáceho spravodajstva Jánom Krempaským. Odporúčanie: Dnes máme pre vás vianočnú zmes melanchólie a patetickosti s prímesou perníkového korenia. Skúsme sa trochu prestať hádať. Pre neumyté okná, pre porcelán z vitríny, pre obhorené linecké kolieska, meškajúci darček cestujúci z Číny alebo pre politiku. Presne o týždeň v utorok tu máme Štedrý deň. Napokon, aj v práci radia vyčerpať si dovolenku do konca roka. Tak si teda skúsme vybrať dni dovolenkovej nehádavosti aspoň do momentu, kým nás nechytia abstinenčné príznaky. Zdroje zvukov: HN, TV Markíza – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠