Podcasts about nemci

Robert Fico reálne ubližuje slovenským záujmom v zahraničí, naznačuje Ivan Korčok z PS. Podľa neho sa premiér nestretáva s premiérmi dôležitých európskych krajín ako Nemecko. Poliaci sa vraj dokonca začali pozerať na našu hranicu s bezpečnostnými obavami. Podľa neho nám takáto politika nepomôže vyrokovať vôbec nič z toho, čo potrebujeme dosiahnuť v EÚ, napríklad v otázke energií. Čím je podľa neho spolupráca s Čínou iná ako spolupráca s Ruskom?V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– od 1. minúty – či vôbec budú avizované mierové rokovania o Ukrajine;– po 2:00 – že ak Vladimir Putin hovorí o príčinách vojny, zahŕňa to aj nás;– od 2:30 – že Putin nechce prímerie a ani koniec vojny;– po 3:50 – v čom je slabosť Západu;– od 5:00 – či by Nemecko malo dodať Ukrajine rakety dlhého doletu;– po 6:00 – či Európa dodáva zbrane pomaly preto, že ich jedného dňa môže potrebovať;– od 7:30 – do akej miery ma pápež vplyv na mier a či majú jeho výzvy praktický zmysel;– po 10:00 – či je vôbec možná súkromná alebo stranícka cesta premiéra;– od 11:00 – aká veľká hanba je Ficova cesta do Moskvy;– po 11:30 – či to bude mať aj praktické následky na slovenské záujmy;– od 13:00 – že Poliaci sa zrazu pozerajú na južnú hranicu s nami s obavou;– po 15:00 – že reči o nákupe húfnic po stretnutiach s brazílskym a vietnamským lídrom sú reči pre jednoduchých;– od 16:00 – kedy sa premiér stretne s nemeckým kancelárom a lídrami Poľska, Británie a Francúzska;– po 19:00 – ako sa prejaví vplyv a úspešnosť Ficovej zahraničnej politiky;– od 19:50 – že Európska únia sa nenechá vydierať a Robert Fico nič nepresadí;– po 21:00 – či má pravdu šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas alebo Robert Fico;– od 23:30 – čo by sa stalo, keby Ficovu politiku robili Nemci;– po 24:00 – či sa dajú prijať sankcie voči Robertovi Ficovi, alebo si to vždy odnesie celé Slovensko;– po 28:00 – prečo Rusko nie je spoľahlivý dodávateľ energií;– od 32:30 – ako Blaha, Lašáková a Kaliňák nepôjdu lobovať v Európskom parlamente za slovenské záujmy v energetike;– po 33:30 – čím je iná spolupráca s Čínou ako s Ruskom;– od 38:00 – čo hovorí na výkon prezidenta Pellegriniho, ktorý nepodpísal niektoré vládne zákony;– po 40:30 – ako máme rozumieť konfliktu medzi Indiou a Pakistanom;– od 44:50 – či má PS dve krídla – proizraelské a propalestínske.

Angela Vode, učiteljica, publicistka, politična delavka in specialna pedagoginja se je rodila leta 1892 v ljubljanski železničarski družini. V Ljubljani je obiskovala osnovno šolo, meščansko šolo in učiteljišče, po končanem študiju je poučevala na številnih osnovnih šolah v okolici Ljubljane, dokler ni bila zaradi protiavstrijske propagande odpuščena. Od leta 1917 do leta 1919 je bila zaposlena kot uradnica v Jadranski banki. Pozneje, ko je delala v Samassovi tovarni, je soorganizirala stavko delavcev in uradnikov. Poslej se je vse več posvečala političnemu delu v delavskih gibanjih in gibanjih za ženske pravice. Njen vzporedni interes pa je bil namenjen otrokom s posebnimi potrebami. Ob delu je študirala zdravstveno pedagogiko, hospitirala je v Berlinu, Pragi in na Dunaju, v Ljubljani pa je opravila specialistični izpit za poučevanje otrok s posebnimi potrebami. Angela Vode si je prizadevala za odpravljanje diskriminacije po spolu in socialnem položaju in napisala številne članke in knjige, med katerimi omenimo posebej delo Spol in usoda v dveh delih, ki sta izšla v letih 1938 in 1939. Pred vojno je bila članica Komunistične partije, vendar se je že leta 1939, ko je ostro nasprotovala paktu Ribbentrop–Molotov, odvrnila od nje, tovariši pa so jo iz nje izključili. Med drugo svetovno vojno je sodelovala v Osvobodilni fronti, Nemci so jo internirali v taborišče Ravensbrück, kjer je ostala do konca vojne. Po vojni je znova doživela kruto usodo, saj so jo nove komunistične oblasti leta 1947 v montiranem Nagodetovem procesu obsodile na 20 let zapora, iz katerega so jo sicer konec leta 1952 izpustile, vendar je za socialistično oblast in javnost skoraj do smrti sredi osemdesetih let ostala neoseba. Umrla je 5. maja pred 40 leti. V našem arhivu hranimo odlomke iz spominov Angele Vode. Leta 1982, ko je imela 90 let, jih je prebirala pred radijskim mikrofonom v studiu, kamor jo je povabila Rapa Šuklje. Foto: Wikipedija

Te dni, ko je vse v znamenju pomladi, dela in konca druge svetovne vojne, mora imeti človek železne živce, da se ga kaj od naštetega ne dotakne. Če pa ima srečo ali smolo, da je recimo druga svetovna vojna vplival nanj tudi s premoženjsko ali kakšno drugačno škodo, bo po zakonu, ki ga je koalicija vložila v proceduro, dobil 8000 evrov. Škoda je bila, rajtamo, sicer storjena hipno, kot se za vojno spodobi, izplačilo pa bo po obrokih. Junaški koalicijski poslanci so razložili, da se s tem dejanjem druga svetovna vojna pri nas simbolično končuje. S simboličnim koncem druge svetovne vojne ima razmišljujoči težavo, ker je simbolični konec očitno premalo za dejanski konec. Simbolično drugo svetovno vojno končujemo že trideset let, pa ni videti, da bi bili koncu kaj bližje, kot smo bili leta 1945. Vse tiste lipe, govori, novinarski članki in spravne slovesnosti so bile namenjene simboličnemu koncu druge svetovne vojne, ki pa danes – takoj ko odpremo katerega internetnih forumov ali pa podpremo katerega predmestnih šankov – še vedno traja. Ker so se očitno simbolični prvoborci iz devetdesetih izpeli, se je nova generacija simbolistov zatekla k edinemu, kar zna. Za simbol, ki bo končal drugo svetovno vojno, je izbrala keš. Če simbolično niso znali končati vojne pozivi k spravi in religiozni koncept odpuščanja, ali pa gerontološki fenomen pozabljanja, jo bodo končala nakazila. Sicer v obrokih, a kljub temu. Vojna škoda je bila od nekdaj zanimiva tema, reparacije tudi, a vse te zadeve so urejene in urejane z zakoni, tako da čudi, od kot zdaj takšna vnema po povrnitvi vojne škode. In ko gremo nekoliko bolj v globino novice o vloženem zakonu, uvidimo, da je poteza koalicije vsaj malo cinična. Je pa res absolutno simbolična. Kot pravijo predlagatelji, bodo izplačila dobili upravičenci, ki imajo status žrtve vojnega nasilja. Se pravi izgnanci, interniranci, taboriščniki in ukradeni otroci. Zdaj pa ciničen, ali pač butasti del zakona. Očitno ni koalicijskim poslancem nihče povedal, da praznujemo osemdeset let od končanja vojne in da žrtev vojnega nasilja ni več. Ker bi bili danes stari nekje od sto do sto dvajset let. Žrtve vojnega nasilja so večinoma že pomrle. In ker tako odškodnin, pa čeprav v obrokih, zakon ne bo mogel izplačati, ker jih nima komu, imajo poslanci v skrajni konsekvenci prav. Ker bo izplačilo, ki ga ne bo – simbolično, se bo tudi vojna, ki je ni – simbolično končala. Ampak se ne bo. Za to pa bodo, kot za toliko stvari v naših življenjih, poskrbele srednješolske učiteljice slovenščine in mojstri, ki urejajo slovensko maturo. Za letošnji maturitetni esej so slovenisti v svoji brezkrajni modrosti izbrali vojno tematiko. Ker je toliko vojn okoli nas in ker eno menda pričakujemo zdaj zdaj tudi na naših tleh, je dobro, da osemnajstletniki o njih malo razmišljajo. In so maturanti fasali Jančarja in Kocbeka. Z uravnotežnega stališča bi človek, ki ni komparativist, zapisal, da tema ni zgledno ideološko uravnotežena in da partizani na maturi simbolično izgubljajo vojno, ampak kdo smo mi, da dvomimo v srednješolsko slovenistično pamet. Menimo pa, da slovenisti in slovenistke z nenehnim obnavljanjem medvojne travme – s katero otroci, rojeni nekje leta 2008, nimajo popolnoma nič – skrbijo, da plamen druge svetovne vojne in slovenskega razkola vsaj na simbolni ravni nikoli ne ugasne. Večji del teh zaslug si seveda pripisujemo mediji, ampak tudi šolstvo ob politiki nima čistih rok. Če se človek nad tem priduša, mu šolniki nemudoma očitajo sindrom Trnuljčice. Češ, kako naivno je gledanje, da vojn ne bi bilo, če se o njih ne bi pogovarjali. Najbrž imajo prav, in človeška bestialnost je inštalirana sui generis, ampak vseeno se zdi vojna na maturi pretirana tema. Sicer pa je res, da slovenisti in primerjalni knjižničarji menijo, da je visoka literatura le tista, ki vsebuje travmo. Večja je travma, kakovostnejše je pisanje. Tako so pred desetletjem ob Alamutu maturantom naložili razmišljanje o samomoru; tudi letošnja tema, ko partizani, Nemci in domači izdajalci mrejo v snopih, ni daleč od ultimativne zateženosti. Ker če že otroci morajo razmišljati o vojni in če jih mora v meditativno stanje spraviti literatura … kaj pa, če bi jim dali brati Švejka? Gre za ultimativno protivojno knjigo. Ali pa Kavelj 22, prav tako. Ali pa Zbogom orožje. Ali pa Mladi levi. Razmišljujoči se ne more znebiti vtisa, da sta Jančar in Kocbek zapovedana izključno zaradi tega, da se nalaga nove generacije na kres narodovega razkola in je teza o mladini, ki si bo z razmišljanjem o vojni primerno trasirala pot v odraslost, približno tako manipulativna in dnevnopolitično motivirana, kot je izplačilo osmih jurjev desetim stoletnikom.

Kakšno priljubljenost Donald Trump uživa med Nemkami in Nemci? Ne samo Trumpova carinska politika, Evropo vznemirja tudi umik ameriških partnerjev iz skupnih raziskav, sofinanciranja znanosti in deljenja informacij s področja medicine. Američani prek svojih ambasad v Evropi pošiljajo pisma podjetjem, ki nastopajo na ameriškem trgu, naj opustijo programe raznolikosti, enakosti in vključevanja. V Hamburgu odpirajo eno največjih nakupovalnih središč v Evropi, gradnja je stala 2,5 milijarde evrov in pet človeških življenj!

Fico o likvidácii nákazy: Sú to len zvieratá. Fico vtipkuje o clách na účet predsedníčky Európskej komisie. Už aj Fíni nás majú plné zuby a zdá sa, že aj Nemci.

Poslanke in poslanci obravnavajo novelo zakona o zdravstveni dejavnosti. Razprava se vrti okoli koalicijskega amandmaja, ki za koncesionarje predvideva neprofitnost pri opravljanju javnih zdravstvenih storitev. Na popravek tega dela sta poslance opozorila tudi ministra za zdravje in finance Valentina Prevolnik Rupel in Klemen Boštjančič, na morebitne negativne posledice zakona opozarjajo zdravniške organizacije. V oddaji tudi o tem: - Po Trumpovi napovedi višjih carin na uvoz avtomobilov nekatere države napovedujejo protiukrepe. - Na srečanju voditeljev o končanju rusko-ukrajinske vojne v Parizu tudi premier Golob. - Začel se je planiški praznik, Prevc za tremi Nemci četrti v kvalifikacijah

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa v dnešnom historicko-vojenskom podcaste rozprávajú o bitke o Atlantik, ktorej začiatok a koniec fakticky kopíruje dĺžku druhej svetovej vojny v Európe. Nemcom v nej išlo o odrezanie alebo aspoň skomplikovanie zásobovania Veľkej Británie a neskôr Sovietskeho zväzu po mori. Na aktivity nemeckých ponoriek reagovali Briti zavedením konvojového systému. Nemci kontrovali taktikou vlčích svoriek. Do hry vstúpili aj technické novinky ako radar, sonar, prípadne šifrovacie stroje ako nemecká Enigma. A podobne ako na väčšine ostatných bojísk druhej svetovej vojny, ani tu nechýbala aspoň malá účasť Čechov a Slovákov. Táto relácia vznikla v spolupráci s veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v SR.

Nemčija se bo morala to pomlad, kot največja in najvplivnejša članica Evropske unije, odločati med pregovorno pragmatičnostjo in vsiljeno naglico. Ali si bo vzela čas ali bo pohitela s sestavljanjem nove zvezne vlade? Bo na mah dvignila obrambni proračun? Ali imajo Nemci že pripravljen načrt za zaščito svojega gospodarstva v primeru uresničenih ameriških carinskih groženj?

Spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o Wunderwaffen alebo zázračných zbraniach nacistického Nemecka, ktoré mali zmeniť priebeh druhej svetovej vojny. Aj keď sa to nepodarilo, nemecké rakety V-2 sa po vojne stali základom pre rozvoj raketovej technológie Spojených štátov amerických, Sovietskeho zväzu, ale napríklad i Francúzska. Dôjde aj na otázku, či takzvané lietajúce taniere neboli v skutočnosti tajnými zbraňami nacistov. Popri dejinách kozmonautiky sa relácia venuje aj aktuálnym témam ako zníženie pravdepodobnosti, že planétka 2024YR4 zasiahne v roku 2032 Zem, výbuch rakety Falcon 9 nad strednou Európou, či otázka, či naozaj možno teraz naraz pozorovať na oblohe všetky planéty našej slnečnej sústavy. Rušno je aj okolo nášho Mesiaca v súvislosti s misiami sondy Blue Ghost spoločnosti Firefly Aerospace a sondy Athena spoločnosti Intuitive Machines. No a napokon sa zastavia pri vojenskom raketopláne X-37.

Vitajte pri 46. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Nemci si v nedeľných predčasných parlamentných voľbách vybrali novú vládu na čele s koalíciou CDU/CSU. Novým kancelárom, ktorý si dal za úlohu postaviť na nohy nemeckú ekonomiku, sa tak zrejme stane Friedrich Merz. Prečo by aj nás malo zaujímať, či sa mu to podarí, na to sa pozrieme v tohto týždňovom Index newslettri. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Európa sa musí postaviť na vlastné nohy a začať zvyšovať výdavky na obranu. Hovorí o tom NATO aj Nemci. Poliaci či pobaltské krajiny ak už robia.Ako je na tom Slovensko, ak sú pre nás problém už 2% HDP a chýba nám protiletecká obrana? Koľko reálne investujeme do našej bezpečnosti a o prečo minister obrany Kaliňák po rokovaniach so svojim poľským kolegom naznačoval, že brániť sa pred nepriateľom nie je správne a že vpád agresora treba len prečkať? Znamená to že ak by nás niekto napadol, budeme len čakať, kým neodíde?Prečo pri testovaní húfnice Zuzana2 na Záhorí došlo k výbuchu a zraneniam dvoch technikov, čo sa stalo, sú naše húfnice bezpečné? A pomáha Slovensko Ukrajine, ktorá proti Ruskej agresii bráni nielen seba, ale je nárazníkom aj pre celú Európu, alebo vojenskú pomoc odmietame? Bude Únia súčasťou mierových rokovaní o Ukrajine, ak zatiaľ hovorí len Trump s Putinom? A čo na to naša opozícia?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým ministrom obrany a predsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom. Do relácie sme oslovili aj poslancov branno-bezpečnostného výboru za strany Smer a Hlas, aj ministerstvo obrany, možnosť diskutovať nevyužili.

Nemci so imeli predčasne parlamentarne volitve. Zdi se, da sta v času velikih geostrateških napetosti v svetu na preizkušnji tudi nemška politika in družba v celoti. Nezadovoljstvo z odhajajočo vlado spremljajo recesija nemškega gospodarstva, upadanje avtomobilske industrije in nasploh zaton nekdaj cvetočega poslovnega modela. Vse glasnejša so opozorila, da so korenite spremembe neizogibne. Ali bo nova vlada v zastrupljenem političnem ozračju znala preseči omejitve zadolževanja, birokratizacijo in nesoglasja glede migracij ter potegniti iz mrtvega teka največje gospodarstvo v Evropi in tretje na svetu? O tem v tokratnem Studiu ob 17-ih. Gostje: dr. Jure Požgan, Fakulteta za družbene vede Univerze v Ljubljani; dr. Irena Samide, profesorica novejše nemške književnosti in prodekanja Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani; Sibil Svilan, bančnik, nekdanji direktor SID banke; Maja Derčar, dopisnica RTV Slovenija iz Nemčije.

V Nemčiji bodo danes predčasne parlamentarne volitve, prve po 20-ih letih, ki bodo pokazale tudi, kako močna je skrajna desnica. Zmaga se obeta opozicijskim kščanskim demokratom, skrajno desna Alternativa za Nemčijo pa se bo kot kaže prvič zavihtela na drugo mesto, ankete ji napovedujejo okoli 20 odstotkov glasov. Nova vlada se bo morala spopasti s težkimi nalogami, kot so omejitev migracij, obuditev gospodarstva in spremembe na področju obrambe. V oddaji tudi o tem: - Premirje v Gazi spet na robu propada - Vatikan - stanje papeža Frančiška ostaja kritično - Na Berlinalu zlati medved norveškemu filmu Sanje, nagrada tudi slovenskemu filmu "Kaj ti je deklica"

Članice Nata bodo morale za obrambo namenjati veliko več kot doslej. Ameriški svetovalec za nacionalno varnost Mike Waltz jim je, predvsem evropskim, do prihodnjega vrha zavezništva, napovedanega za junij, naložil, da morajo za obrambne izdatke nameniti dva odstotka svojega bruto domačega proizvoda. To je politična realnost, meni tudi premier Robert Golob. V sinočnjih Odmevih se je med drugim dotaknil tudi aktualnih protestov, referendumov in reform. Ostali poudarki oddaje: - Ukrajinski predsednik Zelenski po srečanju z ameriškim odposlancem z izrazi upanja. - Nemci pred nedeljskimi parlamentarnimi volitvami negotovi glede sprememb. - Nogometaši Celja z odlično predstavo v osmino finala konferenčne lige. Olimpija s slabo končala evropsko pot.

Je to región, ktorý má bohatú hlavne banícku históriu. Na Gemeri žili už za čias monarchie bok po boku mnohé národy a národnosti. Slováci, Maďari, či Nemci prinášali svoj um a šikovné ruky všade, kde ich bolo treba. Ako tu vyzeral život Slovákov od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny? Odpoveď ponúka výstava s názvom „Slovenská stopa v dejinách Gemera“ v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Ďuro Šimko vás na ňu zoberie v tejto epizóde. | Banícke múzeum v Rožňave; Výstava: Slovenská stopa v dejinách Gemera. | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Americký prezident hrozí Európe zavedení dovozných ciel. Mier na Ukrajine by chcel Trump vyrokovať s Putinom sám, no bezpečnostné záruky pre Kyjev a viac peňazí na zbrojenie žiada od Únie. Emanuel Macron zvolal núdzový summit a Nemci po mníchovskej bezpečnostnej konferencii hovoria existenčnej chvíli.U nás premiér spája občianske protesty s pučom a pripúšťa, že sa Únia môže rozpadnúť tak, ako sa rozpadla Varšavská zmluva. A zatiaľ čo premiér o našej budúcnosti hovorí s Putinom, na úrade vlády sa vraj omylom objaví ruský veľvyslanec.Ako teda obstojí Slovensko? Počúvajú nás ešte v Únii a v NATO? O čom mohol rokovať Fico s Putinom a bude Slovensko na summite v Paríži? Oslabí sa NATO a vznikne európska armáda? A čo na to europarlament? Ako pomôže vládna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Európskeho parlamentu, Ľubicou Karvašovou, europoslankyňou za hnutie Progresívne Slovensko za skupinu Renew Europe a Branislavom Ondrušom, nezaradeným europoslancom za stranu Hlas – SD.

Po zjednotení Nemecka a Talianska obe krajiny začali hospodársky prosperovať. Atentát na rakúskeho nástupcu trónu Nemci využili ako zámienku na vyvolanie jedného z najväčších konfliktov v histórii ľudstva. Slováci ho pre zmenu využili na vymanenie sa spod nadvlády Uhorska a založili Prvú československú republiku. Ešte predtým sa ale stal rad udalostí, o ktorých si povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, 1. svetová vojna, Prvá svetová vojna, Trojspolok, Trojdohoda, Dohoda, Centrálne mocnosti, Gavrilo Princip Túto epizódu Schooltagu ti prináša slovenský operátor 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa v škole nebude mrzieť. Mimochodom, vieš, čo ťa čaká po vydarenej maturite? Sloboda. No slobodu si môžeš vyskúšať aj dnes. V 4ke môžeš skúsiť ktorýkoľvek paušál SLOBODA na prvých 30 dní len za symbolické 4 eurá a vybrať si tak podľa seba - je štyri, či potrebuješ nekonečné dáta, alebo kopec minút na telefonovanie. Stačí si ho objednať cez e-shop na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4. 4ka myslí na všetkých - štvorkárov aj jednotkárov. Choď na https://www.4ka.sk/sloboda-za-4, kde nájdeš pre seba a tvojich kamošov ďalšie výhodné ponuky.

"Zavest o tem, da se v preteklem išče srž in smisel umetnosti – to je bila popolnoma revolucionarna ideja, ki jo je sprožil Dušan." Ljubiša Ristić je srbski gledališki režiser, ki je v poznih 70. in 80. letih 20. stoletja soustvarjal slovensko gledališče; sprva v Pekarni, ki jo je vodil Lado Kralj in nato v Slovenskem ljudskem gledališču Celje, pod umetniškim vodstvom Igorja Lampreta, in pa v Slovenskem mladinskem gledališču, kjer je sodobno evropsko gledališče snoval takratni umetniški vodja Dušan Jovanović, pozneje pa je umetniško vodstvo prevzel Ivo Svetina. Ristićeva najbolj znamenita predstava iz tega obdobja je Missa in a-minor. Konec 70. let je v Beogradu ustanovil gledališče KPGT, kar pomeni: kazalište, pozorište, gledališče, teatar. O tem, o omenjenem obdobju jugoslovanskega gledališča ter o Dušanu Jovanoviću, ob razstavi Dušan Jovanović - kulturni terorist, pa več v pogovoru. Vabimo vas k poslušanju! na fotografiji: Danilo Kiš – Ljubiša Ristić, Missa in a minor, režija Ljubiša Ristić, Slovensko mladinsko gledališče, 1980, od leve proti desni: Marinka Štern, Majolka Šuklje, Maja Blagovič, Draga Potočnjak, Mina Jeraj, Irena Varga, Sandi Pavlin, Pavle Ravnohrib, Saša Pavček, Marko Mlačnik in Damjana Černe. Z dovoljenjem SMG.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Opravovňa ukrajinskej vojenskej techniky na Slovensku končí. Nemci centrum presúvajú domov https://www.startitup.sk/opravovna-ukrajinskej-vojenskej-techniky-na-slovensku-konci-nemci-centrum-presuvaju-domov/ Prelomová technológia: Nové AI kamery odhaľujú vodičov pod vplyvom zakázaných látok https://www.startitup.sk/prelomova-technologia-nove-ai-kamery-odhaluju-vodicov-pod-vplyvom-zakazanych-latok/ Šimkovičová odtajnila dátum, kedy zaznie nová hymna: „Som zvedavá na reakcie, ale zatiaľ boli len a len pozitívne“ https://www.startitup.sk/simkovicova-odtajnila-datum-kedy-zaznie-nova-hymna-som-zvedava-na-reakcie-ale-zatial-boli-len-a-len-pozitivne/ Európa vyzýva Muska do súboja: Naratív, že Starlink vyhral a všetci ostatní sú mŕtvi, nie je pravda https://www.startitup.sk/europa-vyzyva-muska-do-suboja-narativ-ze-starlink-vyhral-a-vsetci-ostatni-su-mrtvi-nie-je-pravda/ Slovensko a Rusko zostávajú nepriateľmi: Moskva ohlásila, že sa to napriek snahe Ficovej vlády nezmení https://www.startitup.sk/slovensko-a-rusko-zostavaju-nepriatelmi-moskva-ohlasila-ze-sa-to-napriek-snahe-ficovej-vlady-nezmeni/ Ak ho máš doma, určite ho nepoužívaj. Hygienici varujú pred nebezpečným „vianočným“ výrobkom https://www.startitup.sk/ak-ho-mas-doma-urcite-ho-nepouzivaj-hygienici-varuju-pred-nebezpecnym-vianocnym-vyrobkom/ Vláda schválila slovenskú vesmírnu stratégiu: Vidí v nej sľubnú oblasť na posilnenie ekonomického rastu https://www.startitup.sk/vlada-schvalila-slovensku-vesmirnu-strategiu-vidi-v-nej-slubnu-oblast-na-posilnenie-ekonomickeho-rastu/ Harabin sa musí ospravedlniť: Dlhoročný súdny proces s Esetom rozhodol v prospech spoločnosti https://www.startitup.sk/harabin-sa-musi-ospravedlnit-dlhorocny-sudny-proces-s-esetom-rozhodol-v-prospech-spolocnosti/ Revolučné zistenie: Po prijatí transplantovaného orgánu môžeš po darcovi zdediť aj spomienky, chute či fóbie https://www.startitup.sk/revolucne-zistenie-po-prijati-transplantovaneho-organu-mozes-po-darcovi-zdedit-aj-spomienky-chute-ci-fobie/ Ukrajincov drtia Rusi a Kórejci v Kurskej oblasti, priznáva major. Stratiť už mali polovicu územia Ukrajina do NATO nevstúpi, Rusko si ponechá obsadené územia, vyhlásil Fico pred summitom EÚ https://www.startitup.sk/ukrajina-do-nato-nevstupi-rusko-si-ponecha-obsadene-uzemia-vyhlasil-fico-pred-summitom-eu/ Lidl priblížil, ako sa znižovanie DPH prejaví na cenách potravín na Slovensku od januára 2025 https://www.startitup.sk/lidl-priblizil-ako-sa-znizovanie-dph-prejavi-na-cenach-potravin-na-slovensku-od-januara-2025/ Na Vianoce predáš viac než kedykoľvek predtým. Odborníci radia, ako na čo najvyššie tržby https://www.startitup.sk/na-vianoce-predas-viac-nez-kedykolvek-predtym-odbornici-radia-ako-na-co-najvyssie-trzby/

Nemci po novem ne zapravljajo niti v teh časih zvončkljanja in cingljanja. So pa zapravili vso nekdanjo naklonjenost do beguncev, minilo jih je potrpljenje do vlade Olafa Scholza in zaskrbela jih je smer, v katero je krenilo nemško gospodarstvo. Več o tem pove berlinska dopisnica Maja Derčar.

66 Dešifrovanje Enigme dalo je saveznicima ogromnu stratešku prednost. Omogućilo im je da presretnu i analiziraju nemačke vojne planove, što je bilo ključno u daljem toku rata. Na primer, savezničke snage su mogle da preusmere konvoje i izbegnu smrtonosne napade podmornica. Takođe, razbijanje kodova igralo je ključnu ulogu u pripremi Dana D i invazije na Normandiju 1944. godine. Interesantno je da je uspeh razbijanja Enigme čuvan u najstrožoj tajnosti sve do 1970-ih godina. Ovo je bilo presudno kako bi se osigurala prednost u budućim kriptografskim naporima i kako bi se izbeglo da Nemci postanu svesni svojih slabosti tokom rata. Ali priča o Enigmi ne završava se u ratnim godinama. Nasleđe ove mašine i ljudi koji su je dešifrovali postavilo je temelje za modernu računarsku nauku i kriptografiju. Naš istoričar Nikola Šipka u goste je pozvao kriptografa Aleksandra Matića. Danas njih dvojica pričaju jednu od najzanimljivijih priča - o šiframa, kodovima, špijunaži i velikim i malim ljudima koji su diskretni heroji Drugog svetskog rata.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa v dnešnom historicko-vojenskom špeciáli rozprávajú o bitke pri Caporette, ktorá prebehla na prelome októbra a novembra 1917. Odohrala sa na talianskom fronte prvej svetovej vojny. Bitky sa okrem vojsk Talianska a Rakúsko-Uhorska zúčastnili aj Nemci, Briti a Francúzi. A samozrejme, nechýbali tu zrejme ani Slováci.

Nemecká pestrá koalícia socialistov nedotiahla vládu do úspešného konca. Olaf Scholz nebol populárnym premiérom a jeho koniec nevítajú len Nemci, ale aj politickí partneri najväčšej ekonomiky eurozóny. V čom zlyhal a akým problémom čelí Nemecko? Kto nahradí vládu SPD vo februárových parlamentných voľbách? Prečo potenciálny víťaz predstavuje iskierku nádeje? Aká by mohla byť nová vláda a čo bude jej politická agenda? Aj na tieto otázky odpovedali Ján Jursa a Ján Tonka.   Radoslav Kasík, Ján Jursa a Ján Tonka   Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite  https://finax.eu/sk   ❗S investovaním je spojené riziko. V tomto podcaste odzneli marketingové informácie o produktoch Finaxu.   APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android   BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog   SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin X (Twitter): https://twitter.com/FinaxInvesting 

Zadnji dnevi so nas silili k obujanju spominov na vse, ki so se preselili v onstranske kraje. Bližnje in daljne ljudi. Take, ki jih k spominjanju napelje srce in tiste, ki jih nalaga dolžnost. Čez nekaj dni se bomo v Slovenski matici potrudili obuditi spomin na nekaj častivrednih mož, ki jim je usoda dodelila daleč preveč trpljenja in srečanj s smrtjo. Tako imenovani dachauski procesi pri nas ne pomenijo samo represije proti tistimi, ki so jih Nemci zaprli v svoje, nacistično taborišče Dachau, temveč pomeni tiste, ki so od tam prišli, bolni in onemogli, a živi, nato pa se je nadnje spravila politična policija komunistične partije, jih obtožila kolaboracije z gestapom in neusmiljeno kaznovala. Veliko s smrtjo.Komentar je pripravila prevajalka in publicistka, Alenka Puhar.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa dnes rozprávajú o nemeckej tankovej škole. Hoci počas prvej svetovej vojny Nemci vyrobili len asi dva tucty tankov a v medzivojnovom období sa s touto zbraňou veľa experimentovalo mimo Nemecka, počas druhej svetovej vojny sa Tretia ríša dostala na špičku vývoja.

"Farmacevtska stroka je jasna, konoplja spada med zdravilne rastline z dokazanimi farmakološkimi učinki," pravi eden od sogovornikov tokratnega Vročega mikrofona dr. Borut Štrukelj. Ni pa zdravilo za vse. Kaj počne vlada po posvetovalnih referendumih? Kdaj bomo dobili zakone, ki bodo regulirali področje? Kako je legalizacija vplivala na primer na boje med klani v nemških mestih in zakaj nameravajo Čehi narediti še pogumnejše korake pri legalizaciji v primerjavi z Nemci?Sogovorniki: dr. Borut Štrukelj, Fakulteta za farmacijo, Kai-Friedrich Niermann, nemški odvetnik, dr. Jindřich Vobořil, svetovalec češkega predsednika vlade za ureditev konoplje, dr. Metka Paragi, državna sekretarka za javno zdravstvo in javno zdravje, Varja Holec, odvetnica.

Slovenské národné povstanie. Od toho dnes už chronicky známeho rozkazu „začnite s vysťahovaním“ bude v horizonte hodín okrúhlych 80 rokov. Golianova veta vtedy velila k odporu voči okupačným jednotkám. A hoci tento ozbrojený odpor Nemci do dvoch mesiacov porazili, prechodom na partizánsky spôsob boja domáci odboj vydržal až do oslobodenia krajiny sovietmi o pár mesiacov neskôr. Čo si to s odstupom ôsmich dekád vlastne pripomíname? Povstanie si totiž od začiatku chceli ochočiť či komunisti, svoje nálepky mu dávali rovnako ľudáci. Čosi napovedajú už jeho dobové názvy: „čechoboľševický puč“, „banskobystrické“ či „stredoslovenské“ ale i „slovenské povstanie“. Na jeho očisťovaní pracovali a pracujú historici – Jozef Jablonický ho chcel mať „bez legiend“, Marek Syrný zas konštatuje jeho „uškodenie“ vlastným precenením komunistov. A diplomati Francúzska, Spojených štátov, Veľkej Británie, Českej republiky a Rumunska v spoločnom vyhlásení upriamujú aj na pomoc Západu, ktorú mal „sovietsky naratív histórie“ po roku 1948 vymazať. Na Slovenské národné povstanie sa pozrieme prizmou príbehov jeho protagonistov, ako ich má napočúvané novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá systematicky už desaťročia zachytáva osudy tých, ktorí sa pričinili aj o našu slobodu. „Slovenské národné povstanie vnímam ako vyvrcholenie nesúhlasu a odporu voči režimu, ktorý bol nespravodlivý. Voči režimu, ktorý prenasledoval mnohých svojich občanov a ďalších vydal na smrť v deportáciách“, rozpráva Gyarfašová. Novinárka pripomína aj vystúpenie Rudolfa Viesta ešte z roku 1939, krátko po vzniku Slovenského štátu, v ktorom sa krajanom prihovára a „to, čo sa deje vo vojnovom štáte“ označuje už vtedy za „nekresťanské“ a „neľudské“. Niektorí aktívni účastníci Povstania boli neskôr perzekvovaní režimom, ktorý nastúpil po vojnovom Slovenskom štáte, a síce komunistickým Československom a stranou, ktorá si SNP chcela „prispôsobiť na vlastný obraz“. Soňa Gyarfašová pripomína príbeh Vojtecha Gejzu Danieloviča, ktorý bol jedným z veliteľov v SNP. „Zomrel v komunistickom väzení“, ilustruje. „Ak sa vysokí štátni predstavitelia chodia klaňať na hrob Gustávovi Husákovi, myslím si, že by si mali pripomenúť aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, Imricha Karvaša, Petra Zaťka a dalších, ktorí boli kľúčoví v SNP. A možno kľúčovejší, ako postavy, ktoré dnes vyťahujú mnohí politici“, hovorí.V podcaste budete počuť príbehy tých, čo ešte žijú, ako aj pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovenské národné povstanie. Od toho dnes už chronicky známeho rozkazu „začnite s vysťahovaním“ bude v horizonte hodín okrúhlych 80 rokov. Golianova veta vtedy velila k odporu voči okupačným jednotkám. A hoci tento ozbrojený odpor Nemci do dvoch mesiacov porazili, prechodom na partizánsky spôsob boja domáci odboj vydržal až do oslobodenia krajiny sovietmi o pár mesiacov neskôr. Čo si to s odstupom ôsmich dekád vlastne pripomíname? Povstanie si totiž od začiatku chceli ochočiť či komunisti, svoje nálepky mu dávali rovnako ľudáci. Čosi napovedajú už jeho dobové názvy: „čechoboľševický puč“, „banskobystrické“ či „stredoslovenské“ ale i „slovenské povstanie“. Na jeho očisťovaní pracovali a pracujú historici – Jozef Jablonický ho chcel mať „bez legiend“, Marek Syrný zas konštatuje jeho „uškodenie“ vlastným precenením komunistov. A diplomati Francúzska, Spojených štátov, Veľkej Británie, Českej republiky a Rumunska v spoločnom vyhlásení upriamujú aj na pomoc Západu, ktorú mal „sovietsky naratív histórie“ po roku 1948 vymazať. Na Slovenské národné povstanie sa pozrieme prizmou príbehov jeho protagonistov, ako ich má napočúvané novinárka Soňa Gyarfašová, ktorá systematicky už desaťročia zachytáva osudy tých, ktorí sa pričinili aj o našu slobodu. „Slovenské národné povstanie vnímam ako vyvrcholenie nesúhlasu a odporu voči režimu, ktorý bol nespravodlivý. Voči režimu, ktorý prenasledoval mnohých svojich občanov a ďalších vydal na smrť v deportáciách“, rozpráva Gyarfašová. Novinárka pripomína aj vystúpenie Rudolfa Viesta ešte z roku 1939, krátko po vzniku Slovenského štátu, v ktorom sa krajanom prihovára a „to, čo sa deje vo vojnovom štáte“ označuje už vtedy za „nekresťanské“ a „neľudské“. Niektorí aktívni účastníci Povstania boli neskôr perzekvovaní režimom, ktorý nastúpil po vojnovom Slovenskom štáte, a síce komunistickým Československom a stranou, ktorá si SNP chcela „prispôsobiť na vlastný obraz“. Soňa Gyarfašová pripomína príbeh Vojtecha Gejzu Danieloviča, ktorý bol jedným z veliteľov v SNP. „Zomrel v komunistickom väzení“, ilustruje. „Ak sa vysokí štátni predstavitelia chodia klaňať na hrob Gustávovi Husákovi, myslím si, že by si mali pripomenúť aj generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, Imricha Karvaša, Petra Zaťka a dalších, ktorí boli kľúčoví v SNP. A možno kľúčovejší, ako postavy, ktoré dnes vyťahujú mnohí politici“, hovorí.V podcaste budete počuť príbehy tých, čo ešte žijú, ako aj pamätníkov, ktorí už nie sú medzi nami. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dok pratimo evropsko prvenstvo u fudbalu u Nemačkoj pričamo o zemlji domaćinu kroz iskustva naših ljudi koji tamo žive. Koliko je Nemačka zaista savršeno uredjena i organizovana zemlja, koje su to stvari koje se ne uklapaju u naše stereotipe o Nemačkoj i zašto Nemci ženama ne otvaraju vrata?

S podelitvijo spričeval se za večino šolarjev začenjajo počitnice. V šolske klopi se bodo vrnili v ponedeljek, drugega septembra. V osnovnih šolah se obeta nekaj sprememb, med drugim obvezno nacionalno preverjanje znanja za tretješolce. Druge teme: - Po skoraj letu dni naj bi ta teden znova zaživel dialog med sindikati in delodajalci ter vlado. - Severna Makedonija dobila novo vlado. Premier Hristijan Miskoski s prisego posredno priznal Prespanski sporazum. - Nemci in Švicarji potrdili uvrstitev v osmino finala evropskega nogometnega prvenstva.

V hotelskem kompleksu Burgenstock nad Luzernom v Švici se začenja dvodnevna mirovna konferenca za vojno v Ukrajini. Udeležili se je bodo predstavniki iz skoraj 100 držav sveta, Slovenijo bo tam zastopala predsednica republike Nataša Pirc Musar. Rusija na konferenco ni vabljena, udeležila se je ne bo niti Kitajska, ki vzporedno zagovarja svoj mirovni predlog. Drugi poudarki oddaje: - Med sklepi vrha G7 47 milijard posojil za Ukrajino in ukrepi proti presežni industrijski proizvodnji Kitajske. - Ob evropskem dnevu paliativne oskrbe tokrat poudarek na paliativni oskrbi otrok. - Nemci z odliko odprli evropsko prvenstvo v nogometu, Dallas na čelu z Luko Dončičem do prve zmage v finalu lige NBA.

Voditelji skupine sedmih najbolj razvitih gospodarstev sveta G7 bodo drugi dan vrha na jugu Italije med drugim razpravljali o vojni v Gazi, migracijah in napetostih v indijsko-tihomorski regiji. Včeraj so dosegli politični dogovor o zagotovitvi 50-ih milijard ameriških dolarjev za Ukrajino z uporabo zamrznjenega ruskega premoženja. Druge teme: - Obrambni ministri Nata bodo po napovedih potrdili načrt, po katerem bodo vse orožje Ukrajini dobavljali prek zavezništva - Deževje in nizke temperature skrbijo hmeljarje v Savinjski dolini. Rast se je upočasnila, poleg tega grozijo bolezni. - Začenja se 17. evropsko prvenstvo v nogometu. Odprli ga bodo gostitelji Nemci s Škoti. Slovenija se vrača po 24-ih letih.

Danes pa o slovenskem športu. A ne – kako stereotipno – o njegovih mogočnih zmagah, temveč danes o njegovih grenkih porazih. Slovenski šport je namreč izgubil … Izgubil je svoj slogan in s tem mu grozi, da izgubi najprej navijače, posledično pa še svoje bistvo. Na uradu za intelektualno lastnino je že pred časom trgovsko podjetje Hofer registriralo  slogan "Kdor ne skače, ni Sloven'c", ki je bojni klic navijaštva ob slovenskih športnih uspehih. In ker v Sloveniji vse, kar nosi pridevnik "intelektualno", poteka bolj počasi, se šele danes ukvarjamo z nezaslišanim dejanjem tega trgovca. Da so zadeve zelo resne, govori tudi napoved Olimpijskega komiteja Slovenije, ki je pomembna institucija, da se bo z vsemi sredstvi in z obema tajnicama boril za izničenje te poteze. Pa gremo lepo po vrsti, kot so zlate medalje v vitrini. Najprej; Hoferjeva poteza je sprožila val posnemanja ostalih trgovskih podjetij. Ker danes že vemo, da so si, kar se reklamiranja tiče, trgovske verige enake kot jajce jajcu. Običajno si vsaka nabavi svojega dramskega igralca, če je le možnost, prvaka Drame, in vsaka svojega športnika, ki potem bolj ali manj posrečeno zbirata točke in se smehljata blagajničarkam. Zadeva s sloganom pa je reklamarski svet slovenskih trgovcev spremenila do obisti. Tako je Tuš na uradu za intelektualno lastnino že registriral: "Ubi, ubi žabara", kar ima smisel, ker je Tuš iz Celja, Celjani pa so nogometni prvaki, žabarji pa so komaj tretji. Mercator, ki ga je med trgovske zvezde povzdignil ljubljanski župan, ki ima kar nekaj opravkov po slovenskih sodiščih, je registriral: "Sudja, lopove", Lidl, ki je marketinško izjemno samozavesten, pa je registriral: "Gotovo je gotovo!" Špar, ki je nizozemski in ga oblikuje protestantska etika, pa je registriral "Maribor šampinjon …" s čimer so se poklonili mestu, ki njihovo trgovino razume kot svetišče, hkrati pa promovirajo tudi svoj oddelek sadja in zelenjave. Kakorkoli; na uradu za intelektualno lastnino je te dni vrsta in prostori ter zaposleni tam se šibijo od biološko razgradljivih vrečk ter kartic zaupanja. Kot rečeno, pa je vse to sprožil Hofer, ko je registriral slogan: "Kdor ne skače ni Sloven'c!", ki pa je nekaj najbolj idiotskega, kar si je izmislil slovenski lirični genij. Najprej in na začetku. Slogan je skrajno diskriminatoren ter celo žaljiv do nekaterih družbenih skupin. Zadeva je namreč ta, da ogromno naših državljanov ne more skakati, pa to še ne pomeni, da niso Slovenci. Ker je postal slogan tako strašansko priljubljen, so nekatere upravne enote namesto prstnih odtisov in izpiskov iz rojstno-matične knjige za ugotavljanje ali podeljevanje državljanstva že zahtevale, da je določen parkrat poskočil in mu je bilo slovenstvo odobreno. Kar pa mora biti v nasprotju z duhom slovenske ustave. Kaj navijači resnično menijo, da starejši od 70 let, invalidi, tisti s čezmerno težo, ali tisti s slabimi, oziroma operiranimi kolki ali koleni niso Slovenci?  Kaj pa tisti, ki so doživeli prometno nesrečo in so obsojeni na posteljo, oziroma invalidski voziček … Mar moramo vsi Slovenci resnično postati zeleni Tito, da dokažemo svoj rod? Vezanje nacionalne pripadnosti na telesno aktivnost, ki je povrhu vsega še zahtevna, saj premagovanje gravitacije zahteva določeno spretnost, se zdi neumestno, ali kot smo zapisali na začetku, diskriminatorno. In sploh; kako misli Hofer unovčiti svoj slogan? Najenostavneje se zdi, da bo ob zadetkih naših nogometašev na bližajočem se Evropskem prvenstvu v nogometu, ekrane zamračil pogled na Lada Bizovičarja; bolj zahtevno pa bi bilo, da bi varnostniki kupce pred vstopom v Hofer nadzorovali, če so res sposobni narediti pet poskokov. Tisti, ki hočejo kupovati izdelke v akciji, pa bi morali skočiti prek kolebnice. Zadeva pa ima še en diskriminatorni vidik. Namreč do jezika, oziroma do slovenščine. Pri Hoferju so registrirali slogan, ki Slovence v sklonu razume kot Slovence z opuščajem ali apostrofom. "Kdor ne skače, ni Sloven'c!" Gre za bolj osrednjeslovensko, oziroma celo gorenjsko pregibno prakso in ostali deli Slovenije se čutijo ob tem vsaj nekoliko užaljene. Kajti lepo je bilo brez apostrofa rečeno že v starih časih: "Slovenec sem, Slovenec sem, tako je mati djala!" In čeprav gre za narodno blago, ki uporablja arhaične izraze, kot je "djala", niso naši predniki zapisali in izgovarjali: "Sloven'c sem, Sloven'c sem." Hofer si je tako nevede, ker so seveda Nemci, na glavo nakopal slovensko črkarsko vojno in naj se potem ne čudijo, če bo obisk njihovih trgovin na Štajerskem recimo upadel. So pa bili pri nemškem trgovcu neprevidni, da ne zapišemo šlampasti. Niso zaščitili celotnega slogana, zato se danes smejimo vsem trgovskim verigam v brk in svoje izvajanje intelektualno nezaščiteno končujemo s: "Hej, hej, hej!"

Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. „Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. „Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. „Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Najbližšie dva týždne sa aj na Slovensku rozšíri celospoločenský diskurz o tému hokeja. Do nedele 26. mája je totiž tohtoročný svetový hokejový šampionát. Tento raz v našej tesnej blízkosti – v českých mestách Ostrava a Praha. Silný tím, veľa odhodlania, ale aj slová o tom, že „netreba mať veľké oči“ – a to rovno z úst trénera Craiga Ramsey-iho. Čo nás čaká nasledujúce dva týždne? A majú Slováci šancu zahrať si až do posledného dňa šampionátu a teda, že by mohli pomýšľať na medaily? Téma pre kolegov zo Športu.sk, ktorý je sesterským portálom vrámci Ringieru. „Máme tento rok jeden z najlepších tímov za posledné roky. Najdôležitejší faktor je, že nám prišlo až osem hráčov zo zámoria, pričom väčšina má skúsenosti z NHL. No treba povedať aj to B: aj ostatné tímu budú mať naozaj veľmi dobré zostavy“, hovorí hokejový redaktor Martin Tóth Vaňo. „Ako hovoria tréneri, že treba ísť do toho s istou pokorou a postupne“, pripomína zas Alžbeta Takácsová, rovnako hokejová redaktorka portálu Šport.sk. Obaja sú s ďalšími členmi redakcie priamo v dejisku svetového hokejového šampionátu v Ostrave. „Nemecko bude mimoriadne dôležitý zápas, keďže je to hneď prvý zápas na turnaji a Nemci by mali byť naši konkurenti v boji o to tretie, štvrté miesto o postup“, pripomína Martin Tóth Vaňo. Hovorí, že od výsledku prvého zápasu bude záležať aj psychické nastavenie hráčov do ďalšieho priebehu šampionátu. V dnešnom podcaste sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť o najbližších dvoch týždňoch svetového „festivalu hokeja“ v susednej Českej republike. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ukrajinu trápi nedostatok munície. Európska únia nedokázala naplniť svoj záväzok dodať krajine milión kusov delostreleckej munície do marca 2024. Pomôcť sa im rozhodla česká vláda - vznikla koalícia krajín, ktorej cieľomc je zaobstarať vyše milióna kusov munície za stovky miliónov eur z tretích krajín. To je aj témou podcastu Nahlas z Ukraїny. Reportérka Stanislava Harkotová približuje, ako vznikala česká inciatíva.„Česi si robili prieskum trhu ešte pred ruskou inváziou v roku 2022. Na celom príbehu, ktorý bližšie opísal český Respekt, je zaujímavé to, že chrobáka do hlavy im nasadil propagandistický článok RIA Novosti. Rusi vtedy používali naratív, že Česi chcú vyzbrojovať ukrajinských nacistov. Ministerskí úradnicí sa na tom mohli akurát tak pousmiať, no inšpirovalo ich to k tomu, aby si spravili prehľad o tom, kto má k dispozícii aké zásoby."Takto nejako sa začal veľký európsky príbeh, keďže k českej iniciatíve sa po tom, čo o munícii pre Ukrajiny prvýkrát verejne hovoril prezident Petr Pavel, začali pridávať rôzne krajiny. „Pobaltie, Škandinávia, Nemci, Poliaci. Slovensko tam chýba," dodáva novinárka.Napriek tomu, že slovenská vláda sa do iniacítvy nezapojila, urobili tak viaceré občianske iniciatívy. V zbierke Munícia pre Ukrajinu Slováci, ktorí chceli prispieť, už vyzbierali viac ako milión tristotisíc eur. „Tento krok evidujú aj niektorí známi ukrajinskí analytici. Že je tu iniciatíva, kde vlastne vidieť rozmer toho, že Ficova vláda je na jednej strane, občiansky sektor na druhej," približuje Stanislava Harkotová.Podľa novinárky ide pre Ukrajinu, ktorá priznáva nedostatok munície, o významnú pomoc pred očakávanou ruskou letnou ofenzívou.Moderuje Denisa Hopková.

Vypuknutie druhej svetovej vojny na život ľudí v osade Horná Stredná, skrytej hlboko v Strážovských horách, vplývalo len okrajovo. Desať rodín osady žilo svojím životom podobne ako pred vojnou. Slovenský štát im zabezpečoval falošný pocit istoty a bezpečia. Mladí slovenskí muži však už v tom čase rukovali do zložiek Slovenskej armády, ktoré po boku nacistického Wehrmachtu bojovali na východnom fronte proti Sovietskemu zväzu. Krutosti vojny sa k ľuďom v osade dostali až vypuknutím Slovenského národného povstania. Albín Jankulík mal v tom období deväť rokov a pamätá si na vypálenie Hornej Strednej. Nemci si celú udalosť zaznamenávali kamerou a použili ako súčasť týždenných propagandistických správ.

Prihaja pomlad, ki jo napovedujejo z juga priletele ptice selivke in takoj za njimi še z juga priletela delovna sila, ki se bo ugnezdila po naših gajih in logeh. V začetku aprila bomo podpisali memorandum o lažjem zaposlovanju delavcev s Filipinov v Sloveniji. Delali bodo v glavnem v socialnem in zdravstvenem varstvu, predvsem v poklicih, kjer znanje, oziroma neznanje jezika ni tako bistveno. Gre na nek način za nadaljevanje zgodbe, ki se je v predkoronskem blagostanju zdela kot novinarska raca, dokler niso začele še nekatere druge evropske države, tudi naše sosede, gledati na tropski paradiž kot na neskončno morje poceni delovne sile. Letos, oziroma ob letu osorej, ko birokrati uredijo vse v zvezi s selitvijo Filipincev pod Alpe, bomo torej videli, kar na hrvaški obali spremljamo zdaj že nekaj let; da so na svetu ljudje in države in pokrajine, ki so še bolj revne in uboge, kot si to radi predstavljamo za nas same. Primerjava s pticami selivkami, ki se kot v lekciji iz čitanke za drugi razred osnovne šole selijo z juga proti severu, takoj ko podnebje to dopušča, ni ne cinična ne zlonamerna. Tok delavne sile, gnan z najbolj uničujočim izumom človeštva, se pravi z neoliberalno inačico kapitalizma, poganja delavno silo z juga proti severu; kot one losose, ki jih nato v bistrih vodah pogoltnejo ali medvedi ali ribiči. Najbolj znane selivke so medicinske sestre. Iz Bosne jih je do zdaj odšlo že tisoče, kar pomeni, da skoraj vse. V glavnem na zahod. Slovenske medicinske sestre migrirajo v Avstrijo, najbolj nenavadno pa je, da avstrijske v Nemčijo. In potem beremo, da se nemške, sploh tiste ob meji, najraje selijo v Švico, le švicarske se ne selijo nikamor, ker Švicarji so ultimativna destinacija, ob gorah in jezerih imajo še trdno valuto in urejeno družbo. Ampak ko prileti z juga na sever nova jata medicinskih sester, takoj za njimi pa v manjšem številu in med mnogo glasnejšim skovikanjem še kontingent zdravnikov, smo mi na severu svoj problem rešili. Ko Slovenci dobimo pošiljko bosanskih medicinskih sester in ko Avstrijci ugnezdijo jato slovenskih, sta Slovenija in Avstrija preskrbljeni. Zdravstvena nega je zagotovljena in zdravstveni minister je vsaj za nekaj ur iz najhujšega. Ampak ob tem seveda ne pomislimo, da smo s tem, ko smo rešili svoj problem, povzročili problem na drugi strani palice. V Bosni osebja v zdravstveni negi praktično ni, Filipini v tem segmentu niso samo tretji svet, temveč jih lahko mirno označimo za predmoderno družbo. Medicinske sestre selivke niso zmaga za določen zdravstveni sistem, temveč so samo v zmago preoblečen poraz. Še nekaj let nazaj smo v Sloveniji od zdravniškega osebja zahtevali nepopustljive izpite iz našega jezika, s katerim so imeli celo pred nekaj desetletji še bratje strašanske težave. Kajti dvojina je ovira, prek katere je skoraj nemogoče preplezati; a če smo še nedolgo nazaj ogorčeno gledali zdravnika, ki je sebe in bolnika naslavljal kot množino, smo zdaj pripravljeni uvoziti kontingent Filipincev, med katerim bodo lingvistično najbolj nadarjeni potrebovali leta, da si bodo v gostilni znali sami naročiti pivo in male vampe. Ampak vse to govoričenje ne odgovori na osnovno vprašanje, ki se v slovenščini glasi: »Zakaj?« ali še bolj prav: »Čemu?« Jasno je, zakaj gredo bosanske medicinske sestre v Slovenijo, slovenske v Avstrijo, avstrijske v Nemčijo in nemške v Švico. Skrivnost je v plačilu. Prek vsake nove meje je zaslužek višji, nekaj pa imajo dodati tudi delavna dovoljenja, oziroma članstvo v evropski povezavi, oziroma memorandumi, kot ga bomo podpisali s Filipini. Medicinske sestre ne morejo kar prosto frčati po evropskih domovih za ostarele. Ko pa jim uspe priti v državo severno, oziroma zahodno od njihove, so tam praviloma bolje plačane. Preprosta misel poštenjaku narekuje, da se naivno vpraša: »Čemu pa mi ne plačamo medicinskih sester kot Avstrijci, oziroma čemu jih Avstrijci ne plačajo tako kot Nemci, oziroma zakaj vsi narodi na svetu medicinskih sester ne plačajo tako kot Švicarji?« Odgovor žal odzvanja v vetru. Vsaka nova vlada, pa ne le slovenska, zatrdi, da ima, ali vsaj pozna odgovor, vsaka nova zdravstvena politika, pa ne le slovenska, se čoha po glavi, ko izšola na desetine kakovostnega zdravstvenega kadra, ki pa komaj čaka, da jo zvizne čez mejo. Potem pa se morajo zdravstveni ministri iti uvoznike belega blaga, ko krpajo kadrovsko stisko in ko so na novo zgrajeni domovi za starejše občane prazni, ker ni zaposlenih, ki bi v njih delali. Potencialni odgovor na to zapleteno politično in zdravstveno-politično vprašanje se nam ponudi sam od sebe; če bi izkoreninili korupcijo v zdravstvu, pa ne po korakih, ampak čisto in povsem, bi lahko slovenske medicinske sestre ostale doma. Če se zdravstvo ne bi utapljalo v papirologiji, če bi se še bolj digitaliziralo, bi lahko medicinske sestre ostale doma. Če bi propagirali in uveljavljali prakse, ki vzpodbujajo zdrav način življenja, hkrati pa prepovedali prakse, ki nas od tega odvračajo, bi lahko medicinske sestre ostale doma. In nenazadnje; če bi zaslužke, tudi status, ugled in spoštovanje posameznih poklicev, ki so v zdravstvenem sistemu prisotni, nekoliko bolj zbližali, bi lahko slovenske, pa tudi bosanske, nemške in filipinske sestre delale v okolju, ki jih je ne samo izšolalo, temveč ki so se mu pri odločitvi za ta human in naporen poklic tudi zavezale.

V 4.epizóde  podcastu Tajné Korene pôjdeme do slovenského melting-potu, alebo Babylonu a možno Vás naša lokalita mierne prekvapí. Hovoriť budeme o jednej z troch vetiev nemeckých usadlíkov na Slovensku – Karpatských Nemcoch, o tom, ako sa žije nemeckej komunite na Slovensku dnes a čím si prešla po druhej svetovej vojne. Pozrieme sa aj na začiatok, na to, prečo a ako prišli Nemci na naše územie, čo so sebou priniesli a čo nám tu dodnes po nich zostalo. Cez mikrofón si “ukážeme” Dufartove domy, magickú spišskú šestnástku a preberieme aj bály. 

Trestný zákon leží na stole u Roberta Fica, ktorý tým naťahuje čas, tvrdí líder opozície a predseda PS Michal Šimečka. Od pozastavenia eurofondov sme podľa neho ešte ďaleko, no vládna koalícia sa chystá ešte pritvrdiť po prezidentských voľbách. Pritvrdia vtedy aj protestujúci? Kedy bude ďalší protest?V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– v 1. až 3. minúte – či budú ďalšie protesty a či majú tento týždeň prestávku;– od 3. minúty – že Robert Fico naťahuje čas pri podpisovaní Trestného zákona a môže sa stať, že ho Ústavný súd nestihne pozastaviť;– po 8:30 – že vládna koalícia sa chystá ešte pritvrdiť po prezidentských voľbách;– od 10:40 – čo bude opozícia na trestnom zákone napádať na Ústavnom súde;– od 13:00 – či budú napádať aj konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní;– po 14:00 – kedy budú odvolávať ministerku kultúry;– od 16:00 – že Peter Pellegrini sa v prezidentskej kampani skrýva a nechce diskutovať s Ivanom Korčokom;– po 19:00 – prečo Ivan Korčok nie je na pódiu opozičných protestov;– od 21:00 – čo sa píše v listoch Európskej komisie Slovensku a či jej minister Susko neustúpil dostatočne;– okolo 22:00 - či nám hrozí, že prídeme o eurofondy;– po 24:00 – že Francúzi, Nemci a Holanďania chcú mať istotu, že eurofondy sa u nás nerozkradnú;– od 26:00 – či si Fico s Orbánom v tomto budú držať chrbát navzájom a či to Slovensku pomôže;– po 28:30 – akú úlohu v otázke eurofondov zohráva PS;– od 30:00 – ako reaguje na výhrady SNS voči hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi;– po 33:00 – že na kandidátke PS do eurovolieb budú aj ďalšie nové tváre a budú to ženy;– od 34:00 – či je Ľudovít Ódor pre PS stranícky káder v zálohe.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Trestný zákon leží na stole u Roberta Fica, ktorý tým naťahuje čas, tvrdí líder opozície a predseda PS Michal Šimečka. Od pozastavenia eurofondov sme podľa neho ešte ďaleko, no vládna koalícia sa chystá ešte pritvrdiť po prezidentských voľbách. Pritvrdia vtedy aj protestujúci? Kedy bude ďalší protest?V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– v 1. až 3. minúte – či budú ďalšie protesty a či majú tento týždeň prestávku;– od 3. minúty – že Robert Fico naťahuje čas pri podpisovaní Trestného zákona a môže sa stať, že ho Ústavný súd nestihne pozastaviť;– po 8:30 – že vládna koalícia sa chystá ešte pritvrdiť po prezidentských voľbách;– od 10:40 – čo bude opozícia na trestnom zákone napádať na Ústavnom súde;– od 13:00 – či budú napádať aj konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní;– po 14:00 – kedy budú odvolávať ministerku kultúry;– od 16:00 – že Peter Pellegrini sa v prezidentskej kampani skrýva a nechce diskutovať s Ivanom Korčokom;– po 19:00 – prečo Ivan Korčok nie je na pódiu opozičných protestov;– od 21:00 – čo sa píše v listoch Európskej komisie Slovensku a či jej minister Susko neustúpil dostatočne;– okolo 22:00 - či nám hrozí, že prídeme o eurofondy;– po 24:00 – že Francúzi, Nemci a Holanďania chcú mať istotu, že eurofondy sa u nás nerozkradnú;– od 26:00 – či si Fico s Orbánom v tomto budú držať chrbát navzájom a či to Slovensku pomôže;– po 28:30 – akú úlohu v otázke eurofondov zohráva PS;– od 30:00 – ako reaguje na výhrady SNS voči hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi;– po 33:00 – že na kandidátke PS do eurovolieb budú aj ďalšie nové tváre a budú to ženy;– od 34:00 – či je Ľudovít Ódor pre PS stranícky káder v zálohe.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Rumunsko, Bulharsko, Grécko, tam dnes ekonomicky patríme - nie nmedzi krajiny V4. A čaká nás zrejme ešte drsnejšia skúsenosť než to, čím si prešlo Grécko, hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. Ako vnímajú novú vládu a jej tempo i formu konsolidácie zamestnávatelia? A prečo máme nižšie mzdy ako Nemci?Ich revírom je Slovenská republika, no tempo ich konsolidácie rozhodne nie je vražedné. I tak by sa dal glosovať prístup novej slovenskej vlády - vlády Fica IV., k našim verejným financiám, ktoré rozhodne nie sú v dobrom stave a medzi politikmi, ale i ekonómami sa preto čoraz častejšie objavujú varovania o takzvanej "gréckej ceste".Nie sú to diletanti, obrazne povedané, robia dobre svoju politiku pretože si skutočne myslia, že ich to snáď nedobehne a že prežijú najbližšie 4 roky v relatívnom kľude. Ich revírom je populizmus, ale na konci dňa si však za to môžu voliči. Za stav štátu zodpovedajú voliči pretože politikom ťažko niečo vyčítať, oni plnia to, čo sľúbili voličom a voliči si toto želali, tvrdí na margo ekonomických plánov a vízií v Ráno Nahlas viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.O čom vypovedá obsah a forma konsolidačného balíčka Ficovej vlády - balíčka, ktorý zvyšuje zdravotné odvody a zavádza bankový odvod, no na strane druhej penzistom ponúka 13. dôchodky a pomáha i hypotekárnym dlžníkom? Uvedomuje si vláda čomu Slovensko reálne čelí, má nejakú zmysluplnú víziu ekonomického rozvoja krajiny a nečaká nás v najbližších mesiacoch i ďalšie uťahovanie opaskov a to i vo forme zvyšovania daní?Ako zastaviť únik mozgov - a dnes už aj kvalifikovanej pracovnej sily, zo Slovenska a budeme odkázaní na ekonomických migrantov? Prečo je naše hospodárstvo stále odkázané na kupovanie si zahraničných investorov cez daňové úľavy a finančné stimuly a ako generovať invenčné prostredie a zaistiť aby tu vznikali domáce investície s vyššou pridanou hodnotou?My nielenže zaostávame oproti našim susedom, my dnes už ekonomicky medzi krajiny V4 - tobôž Rakúsko či Pobaltie, nepatríme. Rumunsko, Bulharsko, Grécko, tam dnes ekonomicky patríme, hovorí Rastislav Machunka. Čo nás teda ekonomicky čaká a bude to i tu také ako v Grécku - či nebodaj ešte horšie? No a napokon, prečo máme stále dramaticky nižšie mzdy než Nemci či Francúzi a ako je to v skutočnosti s tou našou produktivitou práce? Témy a otázky pre hlas zamestnávateľov, viceprezidenta AZZZ Rastislava Machunku.

Rumunsko, Bulharsko, Grécko, tam dnes ekonomicky patríme - nie nmedzi krajiny V4. A čaká nás zrejme ešte drsnejšia skúsenosť než to, čím si prešlo Grécko, hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. Ako vnímajú novú vládu a jej tempo i formu konsolidácie zamestnávatelia? A prečo máme nižšie mzdy ako Nemci?Ich revírom je Slovenská republika, no tempo ich konsolidácie rozhodne nie je vražedné. I tak by sa dal glosovať prístup novej slovenskej vlády - vlády Fica IV., k našim verejným financiám, ktoré rozhodne nie sú v dobrom stave a medzi politikmi, ale i ekonómami sa preto čoraz častejšie objavujú varovania o takzvanej "gréckej ceste".Nie sú to diletanti, obrazne povedané, robia dobre svoju politiku pretože si skutočne myslia, že ich to snáď nedobehne a že prežijú najbližšie 4 roky v relatívnom kľude. Ich revírom je populizmus, ale na konci dňa si však za to môžu voliči. Za stav štátu zodpovedajú voliči pretože politikom ťažko niečo vyčítať, oni plnia to, čo sľúbili voličom a voliči si toto želali, tvrdí na margo ekonomických plánov a vízií v Ráno Nahlas viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.O čom vypovedá obsah a forma konsolidačného balíčka Ficovej vlády - balíčka, ktorý zvyšuje zdravotné odvody a zavádza bankový odvod, no na strane druhej penzistom ponúka 13. dôchodky a pomáha i hypotekárnym dlžníkom? Uvedomuje si vláda čomu Slovensko reálne čelí, má nejakú zmysluplnú víziu ekonomického rozvoja krajiny a nečaká nás v najbližších mesiacoch i ďalšie uťahovanie opaskov a to i vo forme zvyšovania daní?Ako zastaviť únik mozgov - a dnes už aj kvalifikovanej pracovnej sily, zo Slovenska a budeme odkázaní na ekonomických migrantov? Prečo je naše hospodárstvo stále odkázané na kupovanie si zahraničných investorov cez daňové úľavy a finančné stimuly a ako generovať invenčné prostredie a zaistiť aby tu vznikali domáce investície s vyššou pridanou hodnotou?My nielenže zaostávame oproti našim susedom, my dnes už ekonomicky medzi krajiny V4 - tobôž Rakúsko či Pobaltie, nepatríme. Rumunsko, Bulharsko, Grécko, tam dnes ekonomicky patríme, hovorí Rastislav Machunka. Čo nás teda ekonomicky čaká a bude to i tu také ako v Grécku - či nebodaj ešte horšie? No a napokon, prečo máme stále dramaticky nižšie mzdy než Nemci či Francúzi a ako je to v skutočnosti s tou našou produktivitou práce? Témy a otázky pre hlas zamestnávateľov, viceprezidenta AZZZ Rastislava Machunku.

Pred začetkom novoletne turneje v smučarskih skokih smo gostili Boštjana Reberšaka, ki ta šport že poldrugo desetletje spremlja za Val 202. Med drugim je pojasnil, zakaj tako prevladujejo Avstrijci in Nemci, koliko stopničk bodo zbrali ob koncu sezone Slovenci in kako uspešna bi lahko bila Nika Prevc. Vabljeni k poslušanju!

Ukrajinci hlásia za posledné dni stovky zabitých ruských vojakov. Rusi podľa nich stratili od začiatku vojny už 340-tisíc ľudí, tisíce tankov, obrnených vozidiel či delostreleckých systémov. Ako sú však na tom Ukrajinci? Aj oni v tejto vojne prichádzajú o vojakov v desiatkach tisícok a obrovské množstvo techniky. Putin tiež nedávno oznámil, že bude znovu kandidovať na post ruského prezidenta. Aká je jeho pozícia a čo rusom sľubuje?Ako to práve vyzerá na bojiskách? Čo čaká obrancov počas zimy? Útočia Rusi opäť na ukrajinskú energetiku? A ako je to s pomocou pre Ukrajinu, keď Slovensko tú svoju už stoplo? Nemci chystajú pomoc za 8 miliárd, pomôže Zelenskému aj americký kongres? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom.

Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž Hitlerovi nestačila. Slovákov dostali Nemci pod tlak a po rozpade Česko-Slovenska bol vyhlásený Slovenský štát. Počas vojny bol satelitom Nemecka a prvých pať rokov oficiálne na strane vojsk Osi. Na čele s prezidentom Jozefom Tisom sme napáchali viaceré zverstvá, za ktoré, nebyť Slovenského národného povstania, by sme po vojne skončili na strane porazených. Dnešný diel Schooltagu bude venovaný Slovenskému štátu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, druhá svetová vojna, Slovenský štát, Jozef Tiso, HSĽS, Ferdinand Ďurčanský, Alexander Mach, Vojtech Tuka

Po zjednotení Nemecka a Talianska obe krajiny začali hospodársky prosperovať. Atentát na rakúskeho nástupcu trónu Nemci využili ako zámienku na vyvolanie jedného z najväčších konfliktov v histórii ľudstva. Slováci ho pre zmenu využili na vymanenie sa spod nadvlády Uhorska a založili Prvú československú republiku. Ešte predtým sa ale stal rad udalostí, o ktorých si povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: maturita, dejepis, Schooltag, 1. svetová vojna, Prvá svetová vojna, Trojspolok, Trojdohoda, Dohoda, Centrálne mocnosti, Gavrilo Princip

Finale! Nema se šta dalje reći – Srbija je odigrala još jednu veličanstvenu partiju i prosto „pometlala“ Kanadu sa parketa na putu do finala svetskog prvenstva u košarci u Manili. Prelepo je bilo gledati kako fizički moćni Kanađani, pre svih Šaj Gildžus-Aleksander, Ar Džej Baret i Dilon Bruks, ne mogu ništa našim momcima, koji su opet došli maksimalno spremni za jak obračun, i opet pobedili! Bogdan Bogdanović je ponovo bio Lider sa velikim L. Ponovo je on ranim poenima dao napadački impuls i pokrenuo ostale, koji su odgovorili na najbolji mogući način. Standardan je bio i Nikola Milutinov, vrhunsku partiju ponovo je pružio Aleksa Avramović, a ovaj put je iks faktor bio Ognjen Dobrić koji je odigrao partiju turnira. Mada, nije da nismo navikli na njega da napreduje kako stvari odmiču, samo sada je izgleda „sabio“ celu sezonu u ovih dve nedelje SP! U finalu nam rival neće biti Amerikanci – već Nemci! U izuzetno dinamičnoj utakmici (cinik bi rekao utakmici bez odbrana), Nemci su trijumfovali sa 113-111 i tako namestili evropski derbi za zlato. Severnoamerikanci će morati da se zadovolje bronzom...videli smo još jednu neverovatnu partiju Nemaca, uz sve boljeg Franca Vagnera koji se oporavio tačno na vreme, ali i maestralnog Andreasa Obsta, čiji je potez u finišu i rešio pitanje pobednika! Nemci će se tako u borbi za zlatom sastati sa svojim „košarkaškim ocem“ Svetislavom Pešićem, čovekom koji je osvajao velike turnire „i sa nama i sa njima“. Biće to svakako utakmica za pamćenje, a mi se nadamo da će naši momci završiti posao koji je započet protiv Litvanije! Što ne znači da srebro nećemo slaviti kao zlato, jer ova reprezentacija to svakako zaslužuje! Glavu gore plavi, ima još da se igra! A mi se poslednji put vidimo u ponedeljak, da sumiramo sve utiske i ono lepo i ono manje lepo što smo gledali u ove dve sedmice.

Rekli smo vam – ima još da se igra! U danu koji je obilovao iznenađenjima, Srbija je makar sprečila jedno da se desi. Sigurnom, pouzdanom igrom pobeđena je Dominikanska republika, koja je u dva kratka koraka od gotovog napravila veresiju i krenula kući. Nisu Karl-Entoni Tauns i drugovi mogli ništa raspucanoj Srbiji, koju je kapiten Bogdanović, pun samopouzdanja nakon loše partije protiv Italijana, poveo do pobede uz stopostotan učinak. To je Srbiji obezbedilo drugo mesto u grupi, i na papiru, susret sa Amerikancima u četvrtfinalu. Ali ne lezi vraže, Litvanija je imala druge planove – oni su žarko želeli da se sretnu sa nama u nokaut fazi, i to su i ostvarili. Senzacionalna pobeda nad Amerikom dala je baltičkim košarkaškima krila – mogu li ih „orlovi“ skresati sutra? Senzacije su zaista obeležile nedeljni dan na dalekom istoku. Jedna od njih je da ćemo imati i novog svetskog prvaka, jer je Španija svoje takmičenje završila u ukrštanju! „Furija“ je stradala od Kanade, koja se oporavila nakon poraza od Brazila i zauzela željeno prvo mesto. A kao drugi će pravac na Nemce Letonci – još jedno veliko i prijatno iznenađenje turnira. Imamo, dakle, spremne parove četvrtfinala – Amerikanci i Italijani, Letonci i Nemci, Slovenci i Kanađani, i naravno Litvanija protiv nas. Odmah se tu već nazire željeni scenario – trebale bi nam dve pobede severnoameričkih selekcija, pa bi nas to, naravno uz našu pobedu, lansiralo pravo u Pariz bez obzira na mečeve do kraja. Ali hajde da ne mislimo o tome. Pred nama stoje jaki Litvanci, i to je prvi korak. Ostali neka sami dogovore svoju sudbinu – naša se rešava u utorak, sa početkom od 10:45. Idemo Orlovi!

O, pa dobro nam došli nazad! Jeste li se odmorili? Išli na more? Planinu? Jeste? Niste? Nema veze, bitno je da ste sad tu sa nama. Jer svetsko prvenstvo u košarci počinje za dva dana, a vi ste pozvani da ga zajedno ispratimo! U prvom delu naše ekskluzivne Mundobasket najave, mi smo krenuli...otpozadi! Prvo su nam na tapetu grupe od E do H, gde se krije nekoliko favorita za zlato, a borbu počinju iz egzotičnih lokacija – Džakarte i Okinave! Indonezija će biti domaćin grupama G i H. Ganc nova „Indonezija Arena“ neće dočekati domaću ekipu, koja je postala prvi domaći tim koji neće učestvovati na svetskom prvenstvo – ali će zato videti neke druge, atraktivne sastave. Pogotovo je zanimljiva grupa H gde Kanada i Francuska figuriraju kao favoriti za medalje, dok iz prikrajka čeka Letonija – slabija za izostanak Porzingisa, ali i dalje dosta potentna ako se kockice sklope...grupa G je na papiru nešto slabija, ali naučili smo prošlog leta da Serđa Skariola nikada ne treba otpisivati, makar na turnir krenuo i sa rukometašima i odbojkašima. Hoće li tako biti i ove godine? Okinava je domaćin grupa E i F. Japanski ljubitelji košarke su imali više sreće nego Indožani – oni će u grupi E bodriti svoje ljubimce. Šanse su im, doduše, jako malo, jer teško da će Japan bez Haćimure (a i sa njim, ali okej...) imati šta da kaže poed Nemačke, Finske i Australije. Nemci su paklena ekipa od koje i Miloš i Edin očekuju visoke domete, dok bi i Australija mogla da iznenadi! Grupa F je već mnogo čistije definisana – ima Sloveniju (i Luku Dončića), te Gruziju koja je standardno čvrsta. Venecuela je autsajder, ali šta mogu Zelenortska Ostrva sa Edijem Tavaresom? Imaju li snage da malo poremete Gruzine makar? Mnogo pitanja, a odgovora po običaju nigde. Preslušajte ovo kako treba, pa se vidimo u četvrtak sa najavom grupa koje se igraju u Manili...a među njima je i reprezentacija Srbije! Vidimo se!