Stanica Kozia 20

Juraj Buzalka v rozhovore s autorom a respondentom knihy na jej uvedení v kníhkupectve Artforum povedal: "Rozhovory robím s ľuďmi, ktorých dobre poznám, ale nie až tak dobre, aby som sa ich nemal čo opýtať."   Grigorij Mesežnikov v rozhovoroch s Jánom Štrasserom odhaľuje svoje detstvo a dospievanie v sovietskom Rusku, hovorí o štúdiách, rodine aj o príchode do Československa a živote v novej domovine.   Kľúčovými témami knihy sú Rusko a Ukrajina, Izrael a súčasná situácia na Blízkom Východe, ako aj strastiplná cesta Slovenska od Nežnej revolúcie cez éru mečiarizmu až po dramatické covidové roky a aktuálnu vládu Fico 4.0.   

Pán Hronu je zbierka poviedok, ktoré ich autor, Peter Pišťánek, považoval za navždy stratené. Štyri roky po jeho smrti sa vynorili, aby poskytli svedectvo o jeho začiatkoch. Ako dvadsaťdvaročný ich Peter Pišťánok posielal vo svojich listoch z vojenčiny a parodoval v nich postupy schematického socialistického realizmu.   Okrem 16 nájdených a doteraz neuverejnených poviedok zbierka obsahuje aj text Dušana Taragela. Zaznamenáva život Petra Pišťanka v rokoch 1979 až 1982, jeho cestu k písaniu, životné peripetie po vyhodení z gymnázia, odchod na vojenčinu a návrat z nej. Všetko vyrozprávané podľa jeho listov z vojenčiny a fotografií. Moderuje Dado Nagy. 

"Keď píšem, cítim sa ako keby som cestovala do vesmíru," hovorí Katarína Fedorová v rozhovore s Ivanou Zacharovou. Na besede o jej knihe Bližšie sa zhovárajú o písaní, blízkosti, práci a láske, o energiách, túžbe sa priblížiť. K niekomu, k niečomu, k sebe. S humorom, ale aj vážne hovoria o zložitých témach blízkosti a vzdialenosti. Malý teaser na úvod - záznam obsahuje aj autorkinu poetickú prvotinu s názvom Cholera. 

Nekonečným dubovým lesom kráča tichá postava. Putujúci mních - pisár v kráľovských službách smeruje k vinárskej osade pod kopcom, ktorý miestni nazývajú Jelenia hlava. Navonok pôsobí tento kút krajiny pokojne, či dokonca ospalo, no ako sa ukáže, pod slamenými strechami ukrýva plač a hrozivé tajomstvá.   Diskusiu s autorom Filipom Horníkom uvádza Andrea Harmanová, šéfredaktorka vydavateľstva Artis Omnis. 

Vypočujte si diskusiu o slovenskom preklade knihy Macunaíma - hrdina bez charakteru od Mária de Andrade, ktorú do slovenčiny preložila Lucia Halová, ilustrovala Kristína Soboň a vydal Portugalský inštitút.   Moderátorka Elena Seitlerová sa s Luciou Halovou a Kristínou Soboň zhovárala o vzniku prekladu prvého románu brazílskej moderny, ktorý odhaľuje brazílskeho ducha cez domorodé mýty a legendy, miestne anekdoty i skutočné historické udalosti.

Jana Šturdíková viac ako desať rokov fotografovala život predmetov vo funkcionalistickom dome postavenom v Bratislave židovským architektom Alexandrom Skuteckým (1883 – 1944). Od kotolne až po hromozvod a v desiatich bytoch hľadala pôvodné prvky, ktoré prežili od postavenia domu v roku 1936. Sledovala, ako domom pretiekli veľké dejiny 20. a 21. storočia typické pre krajiny strednej Európy a ako sa odrazili v zdanlivo bezvýznamných predmetoch, ktorých sme zvyknutí sa každodenne dotýkať.   O knihe diskutovali autorka Jana Šturdíková, Denis Haberland, moderoval Tomáš Pospěch a pokrstila ju bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová. 

Vypočujte si záznam diskusie o knihe Fenomén YMCA a zistite viac o histórii organizácie, ale aj budovy na Karpatskej v Bratislave, ktorá čaká na absolútne nevyhnutnú rekonštrukciu strechy a skrýva extrémne veľa zaujímavých zákutí a obyvateľov.    O fenoméne YMCA diskutujú historik Lukáš Krajčír z Historického ústavu SaV, Magdaléna Kvasnicová zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave, moderátorkou je Lucia Škyrtová.    

Najnovší román spisovateľa Lukáša Cabalu je aj jeho doteraz najrealistickejším dielom. O tom, ako kniha vznikala a ako sa autorovi nominovanému na Cenu Európskej únie za literatúru písal román takmer bez úletov, sa s Lukášom zhovárala Alexandra Jurišová.  "Z knižných stránok sála hrejivá atmosféra všedných dní a príťažlivosť tých nevšedných." (Bookstagramer Pali Jen) "Leto postávalo v horúcom vzduchu je jedna krásna kniha, ktorá vás vezme späť do 90. rokov, nostalgia tam je ale tak akurát dávkovaná." (Knižná influencerka Jana Šlinská)

Oli Džupinková, moderátorka a autorka knižných projektov, počas 10 rokov zozbierala 170 inšpiratívnych príbehov do knihy Uspeli vo svete, doma ich (ne)poznáme. V diskusii Oli Džupinková hovorí o tom, ako kniha vznikala, ale aj o jednotlivých oblastiach, ktorých sa príbehy dotýkajú. Diskusiu moderovala Lucia Hlaváčková.

Vypočujte si záznam z diskusie o perimenopauze a menopauze. Čo sa deje s telom ženy počas prechodu? Čo spraviť, aby druhá najradikálnejšia hormonálna búrka v našich telách od puberty nenapáchala nezvratné škody, ale naopak, osviežila prežívanie obdobia, v ktorom dokázateľne môžeme byť na vrchole našich síl?   O tom, ako si užiť naše najlepšie roky diskutovali farmaceutka a zakladateľka portálu www.vsetkoomenopauze.sk PharmDr. Leila Zajac, gynekologička a pôrodníčka Doc. MUDr. Alexandra Krištúfková, PhD, diskusiu moderovala psychologička a terapeutka Mgr. Marcela Hrapková (www.novapsychologia.sk)

Špeciálna formou aj obsahom, taká je prozaická literárna autobiografia Sylwa Rerum (Les vecí) od Mily Haugovej.  O tom, ako kniha vznikala sa na pódiu kníhkupectva Artforum zhováral vydavateľ Koloman Kertész Bagala, autorka Mila Haugová a autor dizajnu knihy Martin Mistrík.     

Vypočujte si, čo o svojej v poradí štvrtej knihe povedala spisovateľka Dominika Sakmárová počas podujatia v kníhkupectve Artforum.    Biele mesto ponúka sedem poviedok, ktoré spája geografická poloha. Tentoraz, na rozdiel od predchádzajúcich „ázijských“ kníh, sa odohrávajú v srdci Spiša – v Spišskom Podhradí a okolitých obciach. Prelína sa v nich skutočná história s tou fantastickou, ba až magickou. Základom viacerých z nich sú čriepky skutočných príbehov, niektoré pochádzajú priamo z autorkinej rodiny. Poviedka Pamätaj na nás vyhrala Cenu Bibliotéky 2023 a poviedka Bodaj ju porantalo sa dostala medzi piatich finalistov Martinus Ceny Fantázie 2024.

Vypočujte si záznam so stretnutia s historičkou Hanou Kubátovou v bratislavskom Artfore. Rovnako ako v knihe, aj v diskusii sa Hana Kubátová venuje otázke, či bolo Slovensko naozaj obeťou nacistického diktátu, alebo jeho spolutvorcom. Debatu o knihe moderoval reportér Denníka N Dušan Mikušovič.  

Non-fiction picturebook Sem a tam v 50 ilustrovaných obrázkoch rozpráva o tom, prečo ľudia cestovali kedysi – a prečo cestujú dodnes. Alex Jurišová a Kristína Soboň v príjemnom rozhovore počas uvedenia knihy v kníhkupectve Artforum rozoberajú históriu turizmu, vznik knihy a aj samotné cestovanie. Príjemné počúvanie, či už ste na cestách, v práci či doma :)  

Existuje niečo ako osudové predurčenie do manželstva?O tejto, ale aj o mnohých iných otázkach diskutovala v kníhkupectve Artforum spisovateľka Elena Hidvéghyová - Yung s moderátorom Dadom Nagym. Témou debaty bola jej autobiografická kniha s poetickým názvom, ktorý odkazuje na autorkine manželstvo s čínskym intelektuálom. Vypočujte si osobnú diskusiu o osobnej knihe, ktorú pokrstila Mila Haugová. Ukážky z knihy čítala Lucia Hurajová.   

Záznam z uvedenia knihy Backstage. Na pódiu sa zhovárali autor knihy, scénograf, grafický dizajnér, filmový architekt a rockový hudobník Tomáš Berka a výtvarník Laco Teren. Diskusiu viedol Dado Nagy.  Autor v knihe spomína na osobnosti bratislavskej kultúrnej scény, prináša bizarné zážitky zo zákulisia nakrúcania filmov, divadelných inscenácií, koncertov či nahrávania albumov.   

Najnovšia kniha spisovateľky Slávky Liptákovej Posledné veci je o odchádzaní zo života, o starnutí. O knihe sa s autorkou na besede v kníhkupectve Artforum zhovárala Ivana Zacharová.  O kráse a dočasnosti, citlivo no bez pátosu. V knihe sa miešajú roviny a vyúsťujú do jediného momentu. Započúvajte sa.   

Diskusia z uvedenia knihy poviedok Sarajevské Marlboro z vydavateľstva Petrus, na ktorej sa zhovárali vydavateľ Peter Chapupa, moderátor Marián Hatala, Dušan Dušek a Ondej Kalamár.   

Vypočujte si záznam z uvedenie knihy Brány v čase: Židovské sviatky vo svetle ľudskej duše od rabína Barucha Myersa. Večerom sprevádzala Zuzana Szatmáryová a okrem sviatkov a ich filozofického rozmeru sa riešili aj židovské tajomstvá. 

Lyrik H pri potulkách mestom a prírodou začal písať haiku. Dosť ho to bavilo a nakoniec pohltilo. Výsledkom je kniha V balíkoch hrklo. S vydavateľom Michalom Toszerom sa zhovárali o tom, ako to celé vzniklo a okrem ich rozhovoru  nahrávka obsahuje aj ochutnávku hudobného setu, ktorý ku knihe vznikol.   

Záznam z uvedenia knihy o Ferovi Guldanovi je, rovnako ako kniha samotná, v podstate mozaikou. Fero Guldan je výtvarník, človek hromadného výskytu a fenomén, ktorého diela poznajú na Slovensku takmer všetci, len o tom často ani nevedia.   Bol významným činiteľom VPN počas novembrovej revolúcie v roku 1989, neskôr prvým porevolučným riaditeľom Slovenskej národnej galérie. Slovensko je posiate ním vytvorenými pomníkmi, pamätníkmi, mozaikami, sochami, reliéfmi, obrazmi aj inými jeho dielami, vystavuje v Európe aj zámorí, desaťročia pôsobil ako publicista a tŕň v päte mocných.   Karol Sudor okrem Fera oslovil 21 Ferových príbuzných a priateľov a vytvoril mozaiku vážnych aj vtipných pohľadov, ktorá odhaľuje aspoň niečo z osobnosti Fera Guldana, človeka, ktorý je tým, čo robí.  

Branislav Kovár a Jakub Drábik v diskusii s Matejom Kandríkom rozoberajú publikáciu Pády impérií, v ktorej sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí a skúma, prečo mocné impériá kolabujú.   Prečo skolaboval Egypt, ako skončilo britské imérium? A ako sa to vyvinie s USA, Ruskom či Čínou?   Kniha v jednotlivých kapitolách ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov.

Nespravodlivo trpeli, no nenechali sa zlomiť. Preto je potrebné na nich nezabudnúť, pripomínať. V skvelej diskusii o dôležitej a mimoriadnej knihe s rovnomenným názvom Nenechali sa zlomiť si okrem autorky Soni Gyárfašovej môžete vypočuť aj Katarínu Acél Gálikovú, autorku výnimočných portrétov politických väzňov.    O knihe: 21 príbehov ľudí, politických väzňov z 50. rokov 20. storočia, ľudí prenasledovaných komunistickým režimom, ktorí prežili najťažšie obdobie tejto éry - popravy blízkych, dlhoročné väzenie či šikanu. Pretrpeli dlhých štyridsať rokov totality a hoci sa im život obrátil naruby, nevzdali sa.   Mnohí z nich sa zaslúžili o dnešnú slobodu. Autorka mapovala ich príbehy pätnásť rokov a s mnohými protagonistami ju spájali a spájajú osobné priateľstvá. Príbehy hovoria nielen o tom ťažkom, čo kedysi museli títo ľudia prežiť, ale aj o tom, ako sa s tým dokázali vyrovnať.  

Keď študenti Strednej umeleckej priemyselnej školy v Košiciach na jar 1977 usporiadali multižánrovú výstavu poézie, fotografie, kresby, maľby či sochy, vznikol neobyčajne intenzívny prúd slobodnej kreativity. Eufória však netrvala dlho, na základe udania informátora ju košická ŠTB ju po 24 hodinách uzatvorila. Táto udalosť ovplyvnila životy všetkých aktérov.   V novembri 2024 sme v Artfore uviedli českú verziu knihy a na okolnosti jej vzniku a dopady režimu na svoje životy sa rozprávali autori Daniel Pastirčák a Rudo Prekop. Diskusiu uvádzal Stanislav Škoda a čestným hosťom bol František „Čuňas“ Stárek z Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe. 

Ján Púček a Miro Mišák v rozhovore o knihe plnej láske k prírode. Hovoria o tom, ako kniha vznikala, o slobode a láske a potrebe ochraňovať prírodu a všetko to, čo je nám drahé.  Viac o knihe:  Štyridsiatnik Sveťo Líška je v dubnických horách doma. Nič mu tam nepatrí. No keď padajú žlté listy javorov, je tým najbohatším človekom na svete... Na jednej strane je život v meste, matka a brat, ktorí potrebujú jeho opateru. Na druhej strane dubnické hory, ich divoké stvorenia a nečakaná láska k celkom obyčajnej Nadi. Krehká próza Miroslava Mišáka Denníky domorodcov kladie životy ľudí a životy zvierat na jednu úroveň. A je to prirodzené – tak jedni ako aj druhí sú súčasťou toho istého organizmu, toho istého sveta.

O najnovšej a poslednej knihihe legendárneho Paula Austera hovorili prekladateľ Vladislav Gális a fanúšik a znalec Austera Marián Bene Benkovič; moderoval Oliver Rehák.

V bratislavskom Artfore sa odohralo stretnutie s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou. Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Ako mohli vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5 000 metrov? Vypočujte si rozhovor s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou. S Artom sa rozprával publicista a prekladateľ Samuel Marec. Diskusia bola súčasťou putovného festivalu Absynt naživo, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Veronika Michalová a Pero Le Kvet z bratislavského Artfora sa rozprávajú o finálovej desiatke Anasoft litery 2024. 

Kníhkupkyne z bratislavského Artfora Veronika Michalová a Kristína Kristína Žilinčárová sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách, ktoré čítali či čítajú. 

Ako sme na tom v oblasti medzinárodnej bezpečnosti? Hrozí nám vojna? Aké sú naše možnosti obrany? Ako to vyzerá z hľadiska bezpečnostnej analytiky v Číne a v Rusku? A ako je na tom Slovensko? Môžeme si dovoliť sa uzavrieť do izolácie a zatvárať oči pred konfliktami okolo nás? Záznam z uvedenia knihy, ktorá hovorí o zmenách medzinárodného prostredia, analyzuje hrozby a hľadá odpovede na aktuálne otázky bezpečnosti aj z pohľadu našej krajiny. Diskutovali autor knihy Daniel Šmihula, politológ Peter Juza, analytik Matej Kandrík, a bývalý politik a veľvyslanec Peter Weiss. Moderoval Pavol Demeš.

Jana Šturdíková viac ako desať rokov fotografovala život predmetov vo funkcionalistickom dome postavenom v Bratislave židovským architektom Alexandrom Skuteckým (1883 – 1944). Od kotolne až po hromozvod a v desiatich bytoch hľadala pôvodné prvky, ktoré prežili od postavenia domu v roku 1936. Pozorovala, ako sa pod vplyvom požívania zachovali, menili alebo odstránili. Detailne sleduje, ako domom pretiekli veľké dejiny 20. a 21. storočia typické pre krajiny strednej Európy a ako sa odrazili v zdanlivo bezvýznamných predmetoch, ktorých sme zvyknutí sa každodenne dotýkať. Práve táto samozrejmá obyčajnosť, s ktorou sa pravidelne stretávame, formuje náš prístup k veciam a náš vkus. O knihe rozprávali a diskutovali autori Jana Šturdíková, Denis Haberland a Tomáš Pospěch.

Těžištěm knihy jsou antropologické kapitoly zachycující změny církevního života uvnitř i směrem navenek. Zkoumání míst, jež církve zaujímají v dnešní české a slovenské společnosti, zavedlo autorský kolektiv do škol a lesů, na tiskové konference i do téměř zbořených kostelů; za lidmi od Jasova přes Gemer, Zamaguří, Oravu a Vysočinu až po Prahu a Plzeňsko. Pro lepší porozumění jsou v knize zařazeny kapitoly, které shrnují proměny právních norem týkajících se církví a náboženských společností a jejich financování v Československu, Česku a na Slovensku. Kniha také zachycuje vývoj mediálních debat o církvích, restitucích a odluce od státu. Autoři a autorky ve svých textech ukazují církve v jejich málokdy zobrazované pluralitě a v rozmanitosti otázek, které si kladou při hledání smysluplných cest vpřed. Kniha tak zobrazuje přehodnocování poslání či učení se novým věcem, jako je udržitelné zemědělství nebo investování do finančních nástrojů. I přes značné rozdíly mezi Českem a Slovenskem v otázkách náboženství a míry religiozity obyvatelstva jsou v kapitolách prezentovány také nezanedbatelné podobnosti ve výzvách, kterým církve a náboženské společnosti v obou zemích dnes čelí. Kniha vznikla v rámci projektu Proměny církevních morálních ekonomií v ČR a SR v kontextu restitucí a odluky od státu podpořeného Grantovou agenturou ČR, č. projektu 19-08512S.

Kníhkupkyne z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách, ktoré čítali či čítajú. 

Záznam z literárneho večera s laureátkou ceny Anasoft litera 2023 Soňou Urikovou. ~ Odborná porota ocenila, že „v poviedkach Sone Urikovej obsiahnutých v zbierke Dôvod na radosť sa veľa naznačuje a málo exponuje. Autorka má schopnosť vnímavo pozorovať, pre jej prózy je príznačný zmysel pre detail a originálna práca s metaforou. Urikovej hrdinky nie sú exaltované, reflektujú realitu s odstupom a nadhľadom – mohli by sa aj radovať, len sa im ‚už akosi odnechcelo ‘. Sedem poviedok je plných civilnej rezignácie a miestami irónie či jemného humoru, a to napriek trpkému poznaniu, že svet je občas ľahostajný.“ ~ Soňa Uriková vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. V roku 2015 jej vyšla debutová zbierka poviedok Živé ploty (KK Bagala), v roku 2020 kniha pre deti Jašo na jarmoku (ahaslovakia) a v minulý rok ocenená zbierka poviedok Dôvod na radosť (KK Bagala). Bola organizátorkou literárneho projektu Medziriadky, v súčasnosti vedie workshopy kreatívneho písania, býva porotkyňou v literárnych súťažiach, prispieva do rozhlasu, časopisov či knižných antológií.

Najnovšiu knihu sociológa, spisovateľa, pedagóga a diplomata Martina Bútoru, ktorú vydalo vydavateľstvo Artforum spoločne s Inštitútom pre verejné otázky. O knihe budú diskutovali autor Martin Bútora a sociologička, výskumníčka a pedagogička Oľga Gyárfášová. Moderovala Zuzana Kepplová, redaktorka denníka SME.     O knihe: Vo svojom najnovšom diele autor prináša krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí. Tieto texty čitateľovi umožnia lepšie pochopiť, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, ale aj 2022. A vďaka tomu uvažovať o budúcnosti. Kniha je zaľudnená osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Niektorí sú rodáci z Bratislavy: legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera, iní z Prahy: Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol či disident Milan Šimečka. Nájdete tu však aj zahraničné osobnosti, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, alebo historik Timothy Snyder.

Kníhkupkyne z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách. Hovorili o knihe Elizabeth Finch, ktorú napísal Julian Barnes a vydalo Artforum, o knihe Vrahovia mesiaca kvetov, o smrti aj o spoločnosti, o poviedkach z ťažkej doby, poslednej knihe Cormaca McCarthyho aj o najnovšej knihe Kataríny Kucbelovej. Prajeme príjemné počúvanie.  Elizabeth Finch Modrosleposť Vrahovia mesiaca kvetov Povídky Pasažér Odolná společnost

V kníhkupectve Artforum sme privítali Modrosleposť. Najnovšie dielo autorky Kataríny Kucbelovej je románom o vlastných väzeniach a hľadaní cesty von. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu, hľadajú rozlet v neustálom ohrození. Knihu tvorí fragmentárny text, v ktorom introvertná rozprávačka pozoruje priestor okolo seba. Diskusiu s autorkou moderovala Ivana Zacharová.

Zaujíma vás knižný biznis? Lebo áno, ono je to poslanie, umenie, krásno a samozrejme, všetci zúčastnení knihy čítajú, milujú a žijú nimi. ALE! Aj knižný biznis je biznis, teda oblasť, v ktorej sa ľudia pokúšajú rôznymi činnosťami uživiť. O tom, ako sa to na Slovensku dá (?), prídu porozprávať Slavo Sochor z vydavateľstva Literárna bašta a Adam Berka z 82 Bøok & Design Shõp. Pozvanie na poslednú chvíľu prijal Vladimír Michal z vydavateľstva Artforum, Diskusiu moderoval kníhkupkyňa Veronika Sebechlebská. Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nepoložená otázka je kniha o tom, prečo bolo dospievanie, ale v podstate aj celý život v čase komunizmu, oveľa komplikovanejšie, ako si vieme predstaviť. Dievča menom Ela vyrastá v časoch urputného budovania komunizmu. Rovnako, ako každé iné dieťa, ani Ela si neuvedomuje, čo sa okolo nej deje. Vníma svoju realitu ako jedinú možnú, lebo inú nepozná. Z Ely vyrastie mladá žena, ktorá žije naplno, nesie si však v sebe niečo, o čom sa ani doma, ani na verejnosti nehovorí: mrazivý príbeh svojho otca. Diskusiu s autorkou Taťjanou Lehenovou moderovala Ivana Zacharová.

Záznam diskusie a predstavenia knihy Lukáša Cabalu "Spomenieš si na Trenčín?" Z knihy čítal vydavateľ Vladimír Michal, o prekrásnych maľbách, ktoré tvoria ilustrácie knihy a spoluvytvárajú jej neopakovateľnú atmosféru, rozprával ich autor, maliar Juraj Toman a samozrejme rozprávala autor Lukáš Cabala. Večerom sprevádzal Dado Nagy.   Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Karbid mladého autora Andrija Ľubku nás zavedie do imaginárneho zakarpatského mesta, kde miestna elita pod zámienkou financovania fontány buduje tunel pod hranicou, ktorým chcú všetkých Ukrajincov odviesť do Maďarska, teda do Európskej únie

Niektorí sa tvária, akoby tu neboli, iní prevracajú očami a odvrávajú. Nechcú robiť domáce úlohy, flákajú školu, pozerajú seriály, visia na telefónoch. Ako si poradiť s obdobím, ktoré nebolo ľahké nikdy v histórii, no napriek tomu má každá generácia pocit, že také zlé, aké to je s tou dnešnou mládežou dnes, to ešte nikdy nebolo? V Artfore na túto tému prišli uprostred infarktového mesiaca september diskutovať psychologička Hana Šándorová, spisovateľka Eva Borušovičová (Dokonalé dieťa) a Radka Mikšík (Ja v tvojom veku...!). Moderovala Veronika Michalová.   Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podla toho sa aj správajú. Vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za „tradičné“, volia populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, no aj tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia doprosovať.   moderovala: Zuzka Kepplová hostia: Juraj Buzalka a M. M. Šimecka

Je to už vyše sto rokov, čo Karel Čapek napísal prvú hru o robotoch. Dnes roboti píšu hry o Karlovi Čapkovi. Aký vplyv má rozvoj umelej inteligencie na podobu literatúry a umenia vo všeobecnosti? Čo urobí kvantum produkovaných textov s naším vnímaním textu? A aké poučenie si môžeme vziať z románov klasikov sci-fi a cyberpunku? O téme umenia v časoch umelej inteligencie diskutovali František Gyárfáš a Juraj Malíček.

Čerstvá kniha z dielne vydavateľstva Bublina rozpráva príbeh deväťročnej Agáty, ktorá je natoľko fascinovaná novými technológiami, že ju jej nový mobil doslova vcucne. Dostane sa z neho? O vzniku knihy, o nástrahách ale aj možnostiach online priestoru, ktorý deti stále viac priťahuje, sa sme sa rozprávali s autorkami knihy Terezou Oľhovou a Evou Šandíkovou, do diskusie pre rodičov sa pridala psychologička Laura Bittó Urbanová. Večerom sprevádzala zástupkyňa redakcie a vydavateľstva Bublina, Broňa Schragge.

Prekrásny poetický príbeh, minimalistický text. Kniha Jazero od Han Donau je intímna, má svojskú atmosféru, aj svoju rybu, príbeh a pôsobivý odkaz. Ako sa vyrovnávame so zmenami? Ako metamorfózy vplývajú na náš život?   https://www.artforum.sk/katalog/177087/jazero

Spoločná kniha textov Miroslava Kusého a Milana Šimečku Veľký brat a Veľká sestra je pokusom o priblíženie doby, v ktorej jej autori žili. Vznikla koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia a názvom sa odvoláva na rovnomennú metaforickú sociologickú štúdiu Miroslava Kusého, ktorý v nej prirovnáva stalinský socializmus k socializmu Veľkého brata z románu Georgea Orwella 1984 a reálny socializmus k socializmu manipulatívnej Veľkej sestry z prózy Kena Keseyho Prelet nad kukučím hniezdom. Táto zbierka esejí vyšla prvýkrát ako samizdat v roku 1980. Apatia rozhlodala celý verejný život, absencia skutočných a pochopiteľných spoločenských cieľov zmenila socialistického človeka na obmedzeného súkromníka, ktorý skutočne angažovane kultivuje len svoj záhumienok a zásadne nehasí to, čo ho nepáli.

Kníhkupci z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom, porozprávali sa o čerstvých knižných novinkách a nadhodili pár existenciálnych otázok. Môže kapor spustiť ekologickú katastrofu? Ovplyvní budúcnosť viac revolúcia v medicíne alebo vývoj v informatike? A za koľko by ste predali váš najväčší hriech? O nových knihách rozprávajú Veronika Sebechlebská a Pero Le Kvet.   Quantum Computing from Colossus to Qubits Klaun Tajemství těla Devadesát dnů za železnou oponou Pod bílou oblohou Tenhle okamžik Špina  Cukrový Kreml

Autistické centrum Andreas pripravilo pri príležitosti Svetového dňa autizmu predajnú výstavu v kaviarni SVÄG TO GO v priestoroch Artfora v Bratislave, ktorá potrvá od 6. apríla do 8. mája.   Vernisáž otvorili liečebná pedagogička Katarína Kovácsová, psychologička Jana Solárová a matematička, vedkyňa a umelkyňa s Aspergerovým syndrómom Alexandra Dyalee, ktorej obrazy sú súčasťou predajnej výstavy.  

Súdite knihu podľa obalu? Alebo vás viac zaujíma, čo sa skrýva vo vnútri? A prečo vlastne kreslíme do kníh? Ako je na tom slovenská knižná ilustrácia? Na tému knižnej ilustrácie prišli do Artfora podebatovať ilustrátorky Han Donau, (Slepá vŕba a spiaca žena) a Daniela Olejníková (Neviditeľné mestá, Hávedník, V melónovom cukre), diskusiu viedla Jana Močková, redaktorka oddelenia kultúry Denníka N.  

Len pred pár rokmi sme verili, že burnout, po slovensky syndróm vyhorenia, sa týka iba ľudí v strednom veku, ktorí už majú čo-to za sebou a majú nárok na únavu. O tom, aké to je, keď narazíme na naše limity už v mladom veku a čo s tým, sa v kníhkupectve Artforum porozprávali spisovateľ Michal Baláž, autor knihy Iba Fišer!, herec Daniel Fisher a psychologička Milica Schraggeová, ktorá sa špecializuje na psychológiu osobnosti.   https://www.artforum.sk/katalog/174615/iba-fiser