Stanica Kozia 20

Existuje niečo ako osudové predurčenie do manželstva?O tejto, ale aj o mnohých iných otázkach diskutovala v kníhkupectve Artforum spisovateľka Elena Hidvéghyová - Yung s moderátorom Dadom Nagym. Témou debaty bola jej autobiografická kniha s poetickým názvom, ktorý odkazuje na autorkine manželstvo s čínskym intelektuálom. Vypočujte si osobnú diskusiu o osobnej knihe, ktorú pokrstila Mila Haugová. Ukážky z knihy čítala Lucia Hurajová.   

Záznam z uvedenia knihy Backstage. Na pódiu sa zhovárali autor knihy, scénograf, grafický dizajnér, filmový architekt a rockový hudobník Tomáš Berka a výtvarník Laco Teren. Diskusiu viedol Dado Nagy.  Autor v knihe spomína na osobnosti bratislavskej kultúrnej scény, prináša bizarné zážitky zo zákulisia nakrúcania filmov, divadelných inscenácií, koncertov či nahrávania albumov.   

Najnovšia kniha spisovateľky Slávky Liptákovej Posledné veci je o odchádzaní zo života, o starnutí. O knihe sa s autorkou na besede v kníhkupectve Artforum zhovárala Ivana Zacharová.  O kráse a dočasnosti, citlivo no bez pátosu. V knihe sa miešajú roviny a vyúsťujú do jediného momentu. Započúvajte sa.   

Diskusia z uvedenia knihy poviedok Sarajevské Marlboro z vydavateľstva Petrus, na ktorej sa zhovárali vydavateľ Peter Chapupa, moderátor Marián Hatala, Dušan Dušek a Ondej Kalamár.   

Vypočujte si záznam z uvedenie knihy Brány v čase: Židovské sviatky vo svetle ľudskej duše od rabína Barucha Myersa. Večerom sprevádzala Zuzana Szatmáryová a okrem sviatkov a ich filozofického rozmeru sa riešili aj židovské tajomstvá. 

Lyrik H pri potulkách mestom a prírodou začal písať haiku. Dosť ho to bavilo a nakoniec pohltilo. Výsledkom je kniha V balíkoch hrklo. S vydavateľom Michalom Toszerom sa zhovárali o tom, ako to celé vzniklo a okrem ich rozhovoru  nahrávka obsahuje aj ochutnávku hudobného setu, ktorý ku knihe vznikol.   

Záznam z uvedenia knihy o Ferovi Guldanovi je, rovnako ako kniha samotná, v podstate mozaikou. Fero Guldan je výtvarník, človek hromadného výskytu a fenomén, ktorého diela poznajú na Slovensku takmer všetci, len o tom často ani nevedia.   Bol významným činiteľom VPN počas novembrovej revolúcie v roku 1989, neskôr prvým porevolučným riaditeľom Slovenskej národnej galérie. Slovensko je posiate ním vytvorenými pomníkmi, pamätníkmi, mozaikami, sochami, reliéfmi, obrazmi aj inými jeho dielami, vystavuje v Európe aj zámorí, desaťročia pôsobil ako publicista a tŕň v päte mocných.   Karol Sudor okrem Fera oslovil 21 Ferových príbuzných a priateľov a vytvoril mozaiku vážnych aj vtipných pohľadov, ktorá odhaľuje aspoň niečo z osobnosti Fera Guldana, človeka, ktorý je tým, čo robí.  

Branislav Kovár a Jakub Drábik v diskusii s Matejom Kandríkom rozoberajú publikáciu Pády impérií, v ktorej sa tím historikov, archeológov a politológov ponára do komplexných súvislostí a skúma, prečo mocné impériá kolabujú.   Prečo skolaboval Egypt, ako skončilo britské imérium? A ako sa to vyvinie s USA, Ruskom či Čínou?   Kniha v jednotlivých kapitolách ponúka dejiny konkrétnej ríše a analyzuje jedinečnú kombináciu faktorov, ktoré viedli k jej úpadku a pádu. Od starovekých ríš Mayov a Ríma až po novšie príklady španielskeho a sovietskeho impéria uvidíte, ako súhra geografie, životného prostredia, politiky, hospodárstva a kultúry formuje osud týchto kolosálnych celkov.

Nespravodlivo trpeli, no nenechali sa zlomiť. Preto je potrebné na nich nezabudnúť, pripomínať. V skvelej diskusii o dôležitej a mimoriadnej knihe s rovnomenným názvom Nenechali sa zlomiť si okrem autorky Soni Gyárfašovej môžete vypočuť aj Katarínu Acél Gálikovú, autorku výnimočných portrétov politických väzňov.    O knihe: 21 príbehov ľudí, politických väzňov z 50. rokov 20. storočia, ľudí prenasledovaných komunistickým režimom, ktorí prežili najťažšie obdobie tejto éry - popravy blízkych, dlhoročné väzenie či šikanu. Pretrpeli dlhých štyridsať rokov totality a hoci sa im život obrátil naruby, nevzdali sa.   Mnohí z nich sa zaslúžili o dnešnú slobodu. Autorka mapovala ich príbehy pätnásť rokov a s mnohými protagonistami ju spájali a spájajú osobné priateľstvá. Príbehy hovoria nielen o tom ťažkom, čo kedysi museli títo ľudia prežiť, ale aj o tom, ako sa s tým dokázali vyrovnať.  

Keď študenti Strednej umeleckej priemyselnej školy v Košiciach na jar 1977 usporiadali multižánrovú výstavu poézie, fotografie, kresby, maľby či sochy, vznikol neobyčajne intenzívny prúd slobodnej kreativity. Eufória však netrvala dlho, na základe udania informátora ju košická ŠTB ju po 24 hodinách uzatvorila. Táto udalosť ovplyvnila životy všetkých aktérov.   V novembri 2024 sme v Artfore uviedli českú verziu knihy a na okolnosti jej vzniku a dopady režimu na svoje životy sa rozprávali autori Daniel Pastirčák a Rudo Prekop. Diskusiu uvádzal Stanislav Škoda a čestným hosťom bol František „Čuňas“ Stárek z Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe. 

Ján Púček a Miro Mišák v rozhovore o knihe plnej láske k prírode. Hovoria o tom, ako kniha vznikala, o slobode a láske a potrebe ochraňovať prírodu a všetko to, čo je nám drahé.  Viac o knihe:  Štyridsiatnik Sveťo Líška je v dubnických horách doma. Nič mu tam nepatrí. No keď padajú žlté listy javorov, je tým najbohatším človekom na svete... Na jednej strane je život v meste, matka a brat, ktorí potrebujú jeho opateru. Na druhej strane dubnické hory, ich divoké stvorenia a nečakaná láska k celkom obyčajnej Nadi. Krehká próza Miroslava Mišáka Denníky domorodcov kladie životy ľudí a životy zvierat na jednu úroveň. A je to prirodzené – tak jedni ako aj druhí sú súčasťou toho istého organizmu, toho istého sveta.

O najnovšej a poslednej knihihe legendárneho Paula Austera hovorili prekladateľ Vladislav Gális a fanúšik a znalec Austera Marián Bene Benkovič; moderoval Oliver Rehák.

V bratislavskom Artfore sa odohralo stretnutie s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou. Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Ako mohli vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5 000 metrov? Vypočujte si rozhovor s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou. S Artom sa rozprával publicista a prekladateľ Samuel Marec. Diskusia bola súčasťou putovného festivalu Absynt naživo, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Veronika Michalová a Pero Le Kvet z bratislavského Artfora sa rozprávajú o finálovej desiatke Anasoft litery 2024. 

Kníhkupkyne z bratislavského Artfora Veronika Michalová a Kristína Kristína Žilinčárová sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách, ktoré čítali či čítajú. 

Ako sme na tom v oblasti medzinárodnej bezpečnosti? Hrozí nám vojna? Aké sú naše možnosti obrany? Ako to vyzerá z hľadiska bezpečnostnej analytiky v Číne a v Rusku? A ako je na tom Slovensko? Môžeme si dovoliť sa uzavrieť do izolácie a zatvárať oči pred konfliktami okolo nás? Záznam z uvedenia knihy, ktorá hovorí o zmenách medzinárodného prostredia, analyzuje hrozby a hľadá odpovede na aktuálne otázky bezpečnosti aj z pohľadu našej krajiny. Diskutovali autor knihy Daniel Šmihula, politológ Peter Juza, analytik Matej Kandrík, a bývalý politik a veľvyslanec Peter Weiss. Moderoval Pavol Demeš.

Jana Šturdíková viac ako desať rokov fotografovala život predmetov vo funkcionalistickom dome postavenom v Bratislave židovským architektom Alexandrom Skuteckým (1883 – 1944). Od kotolne až po hromozvod a v desiatich bytoch hľadala pôvodné prvky, ktoré prežili od postavenia domu v roku 1936. Pozorovala, ako sa pod vplyvom požívania zachovali, menili alebo odstránili. Detailne sleduje, ako domom pretiekli veľké dejiny 20. a 21. storočia typické pre krajiny strednej Európy a ako sa odrazili v zdanlivo bezvýznamných predmetoch, ktorých sme zvyknutí sa každodenne dotýkať. Práve táto samozrejmá obyčajnosť, s ktorou sa pravidelne stretávame, formuje náš prístup k veciam a náš vkus. O knihe rozprávali a diskutovali autori Jana Šturdíková, Denis Haberland a Tomáš Pospěch.

Těžištěm knihy jsou antropologické kapitoly zachycující změny církevního života uvnitř i směrem navenek. Zkoumání míst, jež církve zaujímají v dnešní české a slovenské společnosti, zavedlo autorský kolektiv do škol a lesů, na tiskové konference i do téměř zbořených kostelů; za lidmi od Jasova přes Gemer, Zamaguří, Oravu a Vysočinu až po Prahu a Plzeňsko. Pro lepší porozumění jsou v knize zařazeny kapitoly, které shrnují proměny právních norem týkajících se církví a náboženských společností a jejich financování v Československu, Česku a na Slovensku. Kniha také zachycuje vývoj mediálních debat o církvích, restitucích a odluce od státu. Autoři a autorky ve svých textech ukazují církve v jejich málokdy zobrazované pluralitě a v rozmanitosti otázek, které si kladou při hledání smysluplných cest vpřed. Kniha tak zobrazuje přehodnocování poslání či učení se novým věcem, jako je udržitelné zemědělství nebo investování do finančních nástrojů. I přes značné rozdíly mezi Českem a Slovenskem v otázkách náboženství a míry religiozity obyvatelstva jsou v kapitolách prezentovány také nezanedbatelné podobnosti ve výzvách, kterým církve a náboženské společnosti v obou zemích dnes čelí. Kniha vznikla v rámci projektu Proměny církevních morálních ekonomií v ČR a SR v kontextu restitucí a odluky od státu podpořeného Grantovou agenturou ČR, č. projektu 19-08512S.

Kníhkupkyne z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách, ktoré čítali či čítajú. 

Záznam z literárneho večera s laureátkou ceny Anasoft litera 2023 Soňou Urikovou. ~ Odborná porota ocenila, že „v poviedkach Sone Urikovej obsiahnutých v zbierke Dôvod na radosť sa veľa naznačuje a málo exponuje. Autorka má schopnosť vnímavo pozorovať, pre jej prózy je príznačný zmysel pre detail a originálna práca s metaforou. Urikovej hrdinky nie sú exaltované, reflektujú realitu s odstupom a nadhľadom – mohli by sa aj radovať, len sa im ‚už akosi odnechcelo ‘. Sedem poviedok je plných civilnej rezignácie a miestami irónie či jemného humoru, a to napriek trpkému poznaniu, že svet je občas ľahostajný.“ ~ Soňa Uriková vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU. V roku 2015 jej vyšla debutová zbierka poviedok Živé ploty (KK Bagala), v roku 2020 kniha pre deti Jašo na jarmoku (ahaslovakia) a v minulý rok ocenená zbierka poviedok Dôvod na radosť (KK Bagala). Bola organizátorkou literárneho projektu Medziriadky, v súčasnosti vedie workshopy kreatívneho písania, býva porotkyňou v literárnych súťažiach, prispieva do rozhlasu, časopisov či knižných antológií.

Najnovšiu knihu sociológa, spisovateľa, pedagóga a diplomata Martina Bútoru, ktorú vydalo vydavateľstvo Artforum spoločne s Inštitútom pre verejné otázky. O knihe budú diskutovali autor Martin Bútora a sociologička, výskumníčka a pedagogička Oľga Gyárfášová. Moderovala Zuzana Kepplová, redaktorka denníka SME.     O knihe: Vo svojom najnovšom diele autor prináša krátke zamyslenia nad zlomovými dejinnými okamihmi uplynulých desaťročí. Tieto texty čitateľovi umožnia lepšie pochopiť, čo sa odohrávalo v rokoch 1918, 1939, 1968, 2004, ale aj 2022. A vďaka tomu uvažovať o budúcnosti. Kniha je zaľudnená osobnosťami, ktoré ovplyvňovali domáce i svetové dianie. Niektorí sú rodáci z Bratislavy: legendárny rakúsky novinár Hugo Portisch či rabín Romi Cohn, ktorý ako chlapec bojoval v SNP a zaslúžil sa o vybudovanie memoriálu Chatama Sofera, iní z Prahy: Václav Havel, Petr Pithart, Jan Sokol či disident Milan Šimečka. Nájdete tu však aj zahraničné osobnosti, ktorých slová a činy menili náš svet – Zbigniew Brzeziński a Madeleine Albrightová, diplomat George Kennan, žurnalista Adam Michnik, alebo historik Timothy Snyder.

Kníhkupkyne z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom a porozprávali sa o knižných novinkách. Hovorili o knihe Elizabeth Finch, ktorú napísal Julian Barnes a vydalo Artforum, o knihe Vrahovia mesiaca kvetov, o smrti aj o spoločnosti, o poviedkach z ťažkej doby, poslednej knihe Cormaca McCarthyho aj o najnovšej knihe Kataríny Kucbelovej. Prajeme príjemné počúvanie.  Elizabeth Finch Modrosleposť Vrahovia mesiaca kvetov Povídky Pasažér Odolná společnost

V kníhkupectve Artforum sme privítali Modrosleposť. Najnovšie dielo autorky Kataríny Kucbelovej je románom o vlastných väzeniach a hľadaní cesty von. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu, hľadajú rozlet v neustálom ohrození. Knihu tvorí fragmentárny text, v ktorom introvertná rozprávačka pozoruje priestor okolo seba. Diskusiu s autorkou moderovala Ivana Zacharová.

Zaujíma vás knižný biznis? Lebo áno, ono je to poslanie, umenie, krásno a samozrejme, všetci zúčastnení knihy čítajú, milujú a žijú nimi. ALE! Aj knižný biznis je biznis, teda oblasť, v ktorej sa ľudia pokúšajú rôznymi činnosťami uživiť. O tom, ako sa to na Slovensku dá (?), prídu porozprávať Slavo Sochor z vydavateľstva Literárna bašta a Adam Berka z 82 Bøok & Design Shõp. Pozvanie na poslednú chvíľu prijal Vladimír Michal z vydavateľstva Artforum, Diskusiu moderoval kníhkupkyňa Veronika Sebechlebská. Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nepoložená otázka je kniha o tom, prečo bolo dospievanie, ale v podstate aj celý život v čase komunizmu, oveľa komplikovanejšie, ako si vieme predstaviť. Dievča menom Ela vyrastá v časoch urputného budovania komunizmu. Rovnako, ako každé iné dieťa, ani Ela si neuvedomuje, čo sa okolo nej deje. Vníma svoju realitu ako jedinú možnú, lebo inú nepozná. Z Ely vyrastie mladá žena, ktorá žije naplno, nesie si však v sebe niečo, o čom sa ani doma, ani na verejnosti nehovorí: mrazivý príbeh svojho otca. Diskusiu s autorkou Taťjanou Lehenovou moderovala Ivana Zacharová.

Záznam diskusie a predstavenia knihy Lukáša Cabalu "Spomenieš si na Trenčín?" Z knihy čítal vydavateľ Vladimír Michal, o prekrásnych maľbách, ktoré tvoria ilustrácie knihy a spoluvytvárajú jej neopakovateľnú atmosféru, rozprával ich autor, maliar Juraj Toman a samozrejme rozprávala autor Lukáš Cabala. Večerom sprevádzal Dado Nagy.   Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Karbid mladého autora Andrija Ľubku nás zavedie do imaginárneho zakarpatského mesta, kde miestna elita pod zámienkou financovania fontány buduje tunel pod hranicou, ktorým chcú všetkých Ukrajincov odviesť do Maďarska, teda do Európskej únie

Niektorí sa tvária, akoby tu neboli, iní prevracajú očami a odvrávajú. Nechcú robiť domáce úlohy, flákajú školu, pozerajú seriály, visia na telefónoch. Ako si poradiť s obdobím, ktoré nebolo ľahké nikdy v histórii, no napriek tomu má každá generácia pocit, že také zlé, aké to je s tou dnešnou mládežou dnes, to ešte nikdy nebolo? V Artfore na túto tému prišli uprostred infarktového mesiaca september diskutovať psychologička Hana Šándorová, spisovateľka Eva Borušovičová (Dokonalé dieťa) a Radka Mikšík (Ja v tvojom veku...!). Moderovala Veronika Michalová.   Akciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Postsedliaci sú moderní Slováci, ktorí veria v ideál domoviny z agrárnych čias a podla toho sa aj správajú. Vyznávajú svoje vidiecke hodnoty, ktoré považujú za „tradičné“, volia populistických vodcov a sú často geopoliticky popletení. Cestujú po svete, ovládajú moderné technológie a žijú najkvalitnejší život, no aj tak majú pocit, že svet je k nim neláskavý, neberie ich vážne, a oni sa mu nemienia doprosovať.   moderovala: Zuzka Kepplová hostia: Juraj Buzalka a M. M. Šimecka

Je to už vyše sto rokov, čo Karel Čapek napísal prvú hru o robotoch. Dnes roboti píšu hry o Karlovi Čapkovi. Aký vplyv má rozvoj umelej inteligencie na podobu literatúry a umenia vo všeobecnosti? Čo urobí kvantum produkovaných textov s naším vnímaním textu? A aké poučenie si môžeme vziať z románov klasikov sci-fi a cyberpunku? O téme umenia v časoch umelej inteligencie diskutovali František Gyárfáš a Juraj Malíček.

Čerstvá kniha z dielne vydavateľstva Bublina rozpráva príbeh deväťročnej Agáty, ktorá je natoľko fascinovaná novými technológiami, že ju jej nový mobil doslova vcucne. Dostane sa z neho? O vzniku knihy, o nástrahách ale aj možnostiach online priestoru, ktorý deti stále viac priťahuje, sa sme sa rozprávali s autorkami knihy Terezou Oľhovou a Evou Šandíkovou, do diskusie pre rodičov sa pridala psychologička Laura Bittó Urbanová. Večerom sprevádzala zástupkyňa redakcie a vydavateľstva Bublina, Broňa Schragge.

Prekrásny poetický príbeh, minimalistický text. Kniha Jazero od Han Donau je intímna, má svojskú atmosféru, aj svoju rybu, príbeh a pôsobivý odkaz. Ako sa vyrovnávame so zmenami? Ako metamorfózy vplývajú na náš život?   https://www.artforum.sk/katalog/177087/jazero

Spoločná kniha textov Miroslava Kusého a Milana Šimečku Veľký brat a Veľká sestra je pokusom o priblíženie doby, v ktorej jej autori žili. Vznikla koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia a názvom sa odvoláva na rovnomennú metaforickú sociologickú štúdiu Miroslava Kusého, ktorý v nej prirovnáva stalinský socializmus k socializmu Veľkého brata z románu Georgea Orwella 1984 a reálny socializmus k socializmu manipulatívnej Veľkej sestry z prózy Kena Keseyho Prelet nad kukučím hniezdom. Táto zbierka esejí vyšla prvýkrát ako samizdat v roku 1980. Apatia rozhlodala celý verejný život, absencia skutočných a pochopiteľných spoločenských cieľov zmenila socialistického človeka na obmedzeného súkromníka, ktorý skutočne angažovane kultivuje len svoj záhumienok a zásadne nehasí to, čo ho nepáli.

Kníhkupci z bratislavského Artfora sa po čase opäť stretli za mikrofónom, porozprávali sa o čerstvých knižných novinkách a nadhodili pár existenciálnych otázok. Môže kapor spustiť ekologickú katastrofu? Ovplyvní budúcnosť viac revolúcia v medicíne alebo vývoj v informatike? A za koľko by ste predali váš najväčší hriech? O nových knihách rozprávajú Veronika Sebechlebská a Pero Le Kvet.   Quantum Computing from Colossus to Qubits Klaun Tajemství těla Devadesát dnů za železnou oponou Pod bílou oblohou Tenhle okamžik Špina  Cukrový Kreml

Autistické centrum Andreas pripravilo pri príležitosti Svetového dňa autizmu predajnú výstavu v kaviarni SVÄG TO GO v priestoroch Artfora v Bratislave, ktorá potrvá od 6. apríla do 8. mája.   Vernisáž otvorili liečebná pedagogička Katarína Kovácsová, psychologička Jana Solárová a matematička, vedkyňa a umelkyňa s Aspergerovým syndrómom Alexandra Dyalee, ktorej obrazy sú súčasťou predajnej výstavy.  

Súdite knihu podľa obalu? Alebo vás viac zaujíma, čo sa skrýva vo vnútri? A prečo vlastne kreslíme do kníh? Ako je na tom slovenská knižná ilustrácia? Na tému knižnej ilustrácie prišli do Artfora podebatovať ilustrátorky Han Donau, (Slepá vŕba a spiaca žena) a Daniela Olejníková (Neviditeľné mestá, Hávedník, V melónovom cukre), diskusiu viedla Jana Močková, redaktorka oddelenia kultúry Denníka N.  

Len pred pár rokmi sme verili, že burnout, po slovensky syndróm vyhorenia, sa týka iba ľudí v strednom veku, ktorí už majú čo-to za sebou a majú nárok na únavu. O tom, aké to je, keď narazíme na naše limity už v mladom veku a čo s tým, sa v kníhkupectve Artforum porozprávali spisovateľ Michal Baláž, autor knihy Iba Fišer!, herec Daniel Fisher a psychologička Milica Schraggeová, ktorá sa špecializuje na psychológiu osobnosti.   https://www.artforum.sk/katalog/174615/iba-fiser

Veronika Michalová a Pero Le Kvet sa rozprávajú o finálovej desiatke Anasoft litera 2023 https://www.artforum.sk/rebrik/anasoft-litera-2023  

Stará múdrosť hovorí, že čitateľom sa človek nerodí, ale stáva. Iná zasa hovorí, že v dnešnej dobe ľahko dostupnej elektronickej zábavy môže byť zapadnutie do cechu čitateľov (najmä u detí) ťažšie, ako kedykoľvek pred tým. Čo robiť, keď chcete mať doma malých knihomoľov či knihomoľky? Ako motivovať neposednú slečnu či tvrdohlavého mladého pána, aby neodbiehali a dali prednosť vám a príbehom pred obrazovkami? Ako detské knihy môžu ovplyvniť nielen detských divákov a poslucháčov, ale aj vás, rodičov? Debutujúce autorky Zuzana Kolejaková (Hore na hore), Martina Gajdošová (Súrodenci spolupracujú) a psychologička Rebeka Kačírková (https://www.instagram.com/malo_psychologia/)  v Artfore hovorili o tom, ako knihy pre deti vyberať, ako s nimi ďalej pracovať, ale aj o tom, že knihy dokážu liečiť. Diskusiu moderovala Miriam Halamičková.  

Škandinávske krajiny si radi berieme za vzor, aj v našich zemepisných šírkach sú etalónom kvality. Ako to tí severania robia? A naozaj im všetko vychádza? Na túto tému pri3iel do Artfora diskutovať editor a zostavovateľ knihy 100 fínskych inovácií Ilkka Taipale, spisovateľ, mierový aktivista a bývalý poslanec fínskeho parlamentu. Kniha bola doteraz preložená do 28 jazykov a vzbudila medzinárodnú pozornosť. Zaoberá sa všetkými zložkami fínskej spoločnosti, ktoré môžu byť inšpiráciou pre ostatné krajiny; od jednokomorového parlamentu, cez čitateľskú gramotnosť či prevenciu samovrážd až po rybárčenie na ľade, saunu, alebo verejné móla na čistenie kobercov. Diskusiou sprevádzal Rasťo Piško, z fínskeho jazyka tlmočil: Andrej Rády (prekladateľ publikácie). Špeciálnym hosťom podujatia bol František Mikloško. Na violončelo zahral Eugen Prochác.

Robert ROTH, slovo Eva ŠUŠKOVÁ, spev Boris LENKO, akordeón „...naslouchám komáru i mušce, truchlé melodii sovy...“ Leoš Janáček (1854 – 1928) Život, dielo a lásky moravského majstra, ktorý mal rád Slovensko, v spomienkach a korešpondencii. Slová o hudbe a hudba v slovách, lebo Leoš Janáček bol nielen majstrom v narábaní s tónmi, ale aj majstrom slova. Sprievodné podujatie, ktoré je súčasťou medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie venovaného Janáčkovej komornej tvorbe, pripravil Andrej Šuba.

Single život po tridsiatke, detstvo v čase sociálnych sietí i vyhorenie. Autori kníh, ktoré si pre vás kníhkupci z Kozej tentoraz vybrali, nahliadajú na zdanlivo nezáživné či dávno vyčerpané témy z nového uhlu pohľadu. Odvážite sa pozrieť s  nimi? O nových knihách rozprávajú Veronika Sebechlebská a Pero Le Kvet.

Zveríme raz plánovanie dopravnej infraštruktúry prvokom? Ovplyvňuje písmo naše vnímanie textu? A má Krchovského poézia stále "říz"? O tomto i o mnohom inom sa v prvom tohtoročnom podcaste rozprávajú kníhkupci z bratislavského Artfora. Hor sa s nimi na novinkový pult.   Narodila som sa pod šťastnou hviezdou 100x Peter Uličný Ja a ty Už zase vyšlo slunce Historie světa v deseti a půl kapitolách Not OK Tvarosloví ošklivého písma Ways of Being Nekrolog jedné nálevny

Aké je Slovensko videné poľskými očami? Príďte ho spoznať spoločne s Weronikou Gogolou, poľskou spisovateľkou, ktorá si Slovensko zvolila za svoj domov. Vo svojej novej reportážnej knihe Ufo nad Bratislavou pozoruje túto osvojenú domovinu s dávkou humoru a sympatie. Výsledkom je knižka, ktorú by sme mohli nazvať aj návodom na použitie Slovenska. Či už tu žijete alebo tadiaľto len prechádzate. Myslíte si, že Slovensko je pre Poliakov len krajinou Tatier, halušiek, oštiepkov a iných ľudových stereotypov? Ani zďaleka! Je to raj surferov, aký nikde na okolí nenájdete, je to krajina, v ktorej vznikol muzikál o poľskom pápežovi a je to aj miesto, z ktorého môžete po smrti odletieť rovno na obežnú dráhu. No taktiež je to krajina s dlhodobými neliečenými traumami z minulosti i súčasnosti – od Jánošíka, cez Tisa až po Fica. Weronika Gogola je poľská spisovateľka a prekladateľka. Vyštudovala ukrajinistiku na Jagelovskej univerzite v Krakove. Debutovala v roku 2017 prozaickou knihou Po troškách (slovenské vydanie: Slovart, 2021; preložil Karol Chmel). Za knižku si vyslúžila významnú cenu Jospeha Conrada i nomináciu na najprestížnejšie poľské literárne ocenenie Nike. Do poľštiny preložila knihy slovenských autorov ako Maroš Krajňak, Daniel Majling, Ján Púček či Marek Vadas. Diskusia je súčasťou putovného festivalu reportážnej literatúry Reportéri v prvej línii, ktorú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia   Kniha Ufo nad Bratislavou

Diskusia inšpirovaná najnovšou knihou britského spisovateľa Kazua Ishigura Klára a Slnko.   Mária Bieliková (KiniT) a Martin Takáč (FMFI UK) sa spolu s moderátorom Samuelom Kováčikom (FMFMIM UK a Vedátor) budú zamýšľať nad tým, čo je podstata ľudskosti v kontexte pokroku v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a kognitívnej vedy.   Mária Bieliková je riaditeľka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, bývalá dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, držiteľka titulu Osobnosť vedy a techniky 2010 a IT Osobnosť roka 2016. Vo výskume sa zaoberá umelou inteligenciou a skúmaním správania sa človeka v interakcii s počítačom, resp. aplikáciami, či službami v prostredí Internetu a webu a okrem iného je členkou expertnej skupiny Európskej komisie pre umelú inteligenciu.   Martin Takáč sa vo svojej práci venuje interdisciplinárnemu skúmaniu mysle – kognitívnej vede, ktorú vyučuje na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Od roku 2017 spolupracuje s novozélandskou firmou Soul Machines na projekte vývoja digitálnych ľudí.   Samuel Kováčik je teoretický fyzik a popularizátor vedy (Vedátor). Dizertáciu získal na FMFI UK, pôsobil na Dublinskom Inštitúte Pokročilých Štúdií. Pôsobí na FMFI UK a Masarykovej univerzite.

Po menšej prestávke sa opäť hlási Podcast Knižný výber. Kníhkupci z bratislavského Artfora Veronika Sebechlebská a Pero Le Kvet sa porozprávajú o novinkách, ktoré ich v posledných týždňoch zaujali, zaspomínajú na nestarnúce klasiky, dôjde na absurdnú poéziu i absurdné knihy (ale fakt absurdné) a možno sa objaví i Raťafák Plachta

Nová kniha Michaely Rosovej má krásnu obálku, mieša sa v nej poetika a smútok, humor a samota a je dobrou spoločníčkou. Skvelá štylistika, vtipné metafory, štipka cynizmu a samota v dave, to všetko a ešte o niečo viac, ožije v diskusii s autorkou. Uvedenie knihy moderovala Jarmila Gajdoschiková

V rámci Stredoeurópskeho fóra do Bratislavy zavítal Martin C. Putna.  Hlavnou témou stretnutia s českým literárnym historikom, kritikom a spisovateľom je kniha Modlitby českožidovské, ktorú zostavil a editoval. V tejto knihe sa stretávajú dva póly židovstva a podstaty „českosti“, literatúry a viery. Martin C. Putna vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, teologické vzdelanie získal na Juhočeskej univerzite v Českých Budejoviciach. Jeho témami sú dejiny Ruska, panslavizmus, slavjanstvo, Slovania, katolícka moderna či staroveká rímska literatúra. Je postavou Nežnej revolúcie na Karlovej univerzite, iniciátorom Českej kresťanskej akadémie a zakladateľom revue pre kresťanstvo a kultúru Souvislosti. 

Autor v knihe sprostredkúva jedinečné stretnutia s pätnástimi výnimočnými osobnosťami českej kultúry, ktoré v ňom zarezonovali ako príjemné a jedinečné sny. Kniha prináša subtílne a osobné príbehy, ktoré síce nenahradia systematickú dokumentáciu tohto obdobia, môžu k nej však prispieť svojským a originálnym spôsobom. Svoje dielo uviedol v rozhovore s novinárskym kolegom Oliverom Rehákom , o hudobnú vsuvku sa postaral Miloš Krmíček.

Inštitút Slovenskej komory architektov vás pozýva na uvedenie publikácie Priestor#3 v kníhkupectve Artforum. Súčasťou večera bude diskusia s autorkou a architektkou Ivanou Čobejovou, grafickou dizajnérkou Ľubicou Segečovou a teoretičkou architektúry Henrietou Moravčíkovou. Moderuje Martin Zaiček. 

   Koncept série Priestor, určeného pre budúcich tvorcov a obdivovateľov architektúry, vznikol na podnet Slovenskej komory architektov už pred troma rokmi. Od prvého čísla Le Corbusiera a Eileen Gray, cez Priestor#2 Bauhaus-u a Devětsil sme sa prepracovali k našej scéne. Priestor#3 je venovaný architektúre, ktorá radikálne zmenila obraz Slovenska v druhej polovici 20. storočia.

   Chcete sa dozvedieť viac o budovách, okolo ktorých možno denne chodíte ako obchodný dom Prior, hotel Kyjev, prístavba Slovenskej národnej galérie či Slovenský rozhlas? Zaujíma vás história dnes už, žiaľ, zbúraného Istropolisu? Alebo vás viac fascinujú utopické architektonické myšlienky, akou bol projekt olympijského mesta v tvare prstenca na štítoch Vysokých Tatier?

   Autorkou kresieb a textov všetkých troch vydaní je Ivana Čobejová. Koncept a grafický dizajn pochádza z dieľne Ľubice Segečovej v spolupráci so Zuzanou Didovou.

Martin M. Šimečka sa začiatkom júna 2022 vybral do hôr bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať reportáž, ani vydať knihu, chcel tak trochu utiecť pred smútkom, ktorý ho drvil po tom, ako začala vojna na Ukrajine. Vybral si červenú značku, lebo sa tiahne celým Slovenskom, kopíruje Cestu hrdinov SNP a zároveň pútnikovi umožňuje túlať sa po horách bez toho, aby musel premýšľať o cieli. Niekoľkokrát zišiel z cesty, no to mu umožnilo stretnúť ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprávať sa s nimi, prijať ich pohostinnosť, počúvať ich a sprostredkovať nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé. V debate s Lukášom Filom bude Martin M. Šimečka hovoriť o problémoch dneška, o tom, čo s nimi robiť a ako pred nimi utiecť.   Kniha Príhody tuláka po Slovensku