Podcasts about namiesto

Spojenie hudby a hokeja môže na prvý pohľad pôsobiť netradične, no pre speváka Tomáša Bezdedu ide o dve celoživotné vášne. Bývalý finalista historicky najúspešnejšej speváckej šou na Slovensku prijal pozvanie do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk.V uvoľnenom a mimoriadne zábavnom rozhovore s moderátormi Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným úspešný slovenský spevák odhalil nielen svoje hokejové korene, ale aj úsmevné momenty zo svojich ciest do zámoria či divoké spomienky na začiatky svojej hudobnej kariéry v šou Slovensko hľadá Superstar.Máloktorý fanúšik by do populárneho interpreta povedal, že už dlhé roky aktívne brázdi amatérske klziská. Hokejové gény zdedil po otcovi, ktorý kedysi hrával v mládežníckych kategóriách, no on sám prepadol čaru tohto športu už v detstve na zamrznutých jazerách v Záhorskej Bystrici. Dnes sleduje zámorskú NHL, pričom ho na ľade zaujal nielen progres Juraja Slafkovského, ale aj hra Vegas Golden Knights, ktorého zápas videl aj priamo v slávnom meste hriechu.Hoci by sa mohlo zdať, že ako skúsený spevák by pred úvodným buly nemal trému, keď však dostal ponuku postaviť sa pred mikrofón a zaspievať hymnu, zvíťazil u neho veľký rešpekt. „Volali ma spievať hymnu. Mám pred tým veľký rešpekt, lebo už boli speváci a speváčky, ktorí sa potkli alebo spadli. Skôr sa tomu tak vyhýbam,“ priznal úprimne, prečo si túto obrovskú poctu napokon nezaradil do svojho životopisu.Namiesto spievania si tak užíval hokej z pozície diváka. V rozhovore pútavo popisuje svoje zážitky z hokeja v Kalifornii, kde ľudia chodia na tribúny v šľapkách, či náhodné stretnutia s velikánmi. Vďaka Mariánovi Gáboríkovi sa dostal k lístkom a v útrobách štadióna ulovil cennú fotografiu so slovinskou legendou Anžem Kopitarom.Reč však pochopiteľne prišla aj na jeho hudobnú cestu a neuveriteľný ošiaľ, ktorý v roku 2005 vyvolala prvá séria Slovensko hľadá SuperStar. Pri spomienkach na davy fanúšikov a náročné situácie na koncertoch pridal aj mimoriadne úsmevnú historku o tom, ako a prečo sa dá na pódiu úplne zabudnúť text. „Hrali sme na Seneckých jazerách takú pomalú baladu a tam jedna baba dala dole podprsenku a hodila ju na mňa. A ja som si hovoril: ‚Ako to ide ďalej?‘“ zaspomínal si so smiechom na nezabudnuteľný moment z vystúpenia.Ak chcete spoznať známeho slovenského speváka z úplne inej stránky, vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk. Dozviete sa, prečo museli na jeho prvých autogramiádach pre extrémne davy fanúšikov upokojovať situáciu a ako to dospelo až k zlomenej ruke, ako zvláda rodičovské povinnosti pri dvoch malých synoch a ktorí ďalší kolegovia z umeleckej branže pravidelne obúvajú korčule.

Hostia: Doc. Ing. arch. Katarína Smatanová, PhD (prodekanka stavebnej fakulty UK v Bratislave, odborníčka na bývanie marginalizovaných) a Františka Ondrášiková (sociálna a komunitná pracovníčka, vedúca projektu DOMOV, riaditeľka OZ Pre lepší život). | Namiesto bytu - chatrč. Namiesto detskej izby tlačenica s ďalšími 10-timi príbuznými. Voda zo studne, alebo z potoka, kúrenie v piecke. Takto žije asi 40 tisíc Rómov. Dlhé desaťročia nekonáme, len rozprávame ako im v mizérii pomôcť. Pozemky v osadách sú stále nevysporiadané a sociálne nájomné bývanie je skôr výnimkou. Spasia chudobných ľudí mikropôžičky a svojpomocné stavby rodinných domov? Von z chatrče! - čo naozaj funguje a čo je len utópia? V Kontaktoch s Petrou Strižkovou. | Bývanie pre Rómov - marginalizovaných z osád. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.

„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia”, tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. “Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom“, dodáva.Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? - témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.Pripravil Jaroslav Barborák.

Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Hosť: Michaela Duchoňová (kožná lekárka). | Namiesto hračiek - kozmetika pre dospelých. Mnohé deti vo veku okolo 10 rokov si už nakupujú drahé skrášľovacie produkty a chvália sa nimi na sociálnych sieťach. S trendom prišli mladučkí influenceri - ukazujú ako si čistia pleť, používajú peelingy, alebo masky s obsahom rôznych kyselín či retinoidov. V zahraničí dostal fenomém už aj názov - „Sephora kids“. Čo môže aplikácia produktov pre zrelú pleť spôsobiť deťom? Uvedomujú si kozmetické reťazce svoju zodpovednosť, alebo sa stali novodobým hračkárstvom? A kde sú rodičia? | Namiesto hračiek - kozmetika pre dospelých. | Moderuje: Ľubomíra Hulínová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Basketbalový život elitných slovenských reprezentantov prináša diametrálne odlišné príbehy a skúsenosti. Tie sa teraz stretli v najnovšej epizóde podcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik. Do štúdia ŠPORT.sk prijala pozvanie dvojica hráčov, ktorí momentálne pôsobia v úplne iných basketbalových vesmíroch.Na jednej strane sedí skúsený svetobežník Mário Ihring, ktorý po angažmánoch v Taliansku, Poľsku či Nemecku momentálne prežíva špecifickú atmosféru v Slovinsku a čelí tvrdej balkánskej náture. Na strane druhej je mladý talent Timotej Malovec, ktorý mieri na prestížnu univerzitu Kansas State a naplno zažíva americký univerzitný systém NCAA, v ktorom sa točia obrovské marketingové peniaze.Balkánske prostredie je známe svojou nekompromisnosťou a obrovským tlakom na výsledky, čo potvrdzuje aj Mário Ihring. Z jeho rozprávania je cítiť, že kultúra v regióne bývalej Juhoslávie neodpúšťa chyby, no ak hráč ukáže charakter a prispôsobí sa, získa si tamojšiu komunitu. O to viac si cení, že rýchlo našiel kľúč, ako si náročných ľudí získať na svoju stranu, pričom rozhodujúcim faktorom bola snaha o domácu komunikáciu.„S manažérom sme mali prvý kontakt po anglicky a hneď ako som mu povedal, že proste ‚pričam‘ (v preklade hovorím, pozn. red.), tak on hneď zmenil. Začal ma brať ako takého domáceho,“ spomína Mário Ihring na moment, ktorý mu ihneď otvoril dvere k rešpektu v novom klube.Úplný protipól k európskemu tlaku a fungovaniu predstavuje život 22-ročného Timoteja Malovca v zámorí. Americký systém sa čoraz viac mení na nekompromisný biznis, a to aj na univerzitnej úrovni vďaka pravidlám NIL, ktoré hráčom umožňujú zarábať na reklamách.Napriek pozlátku, tlaku na budovanie osobnej značky a faktu, že samotné univerzity berú basketbal ako veľkú šou, však mladý Slovák zostáva nohami pevne na zemi a prekvapuje svojím vysoko introvertným prístupom k životu.Namiesto budovania imidžu hviezdy volí radšej absolútne sústredenie. „Ráno sa zobudím, idem na tréning, po tréningu do školy, po škole znova na tréning a potom domáce úlohy, čítam knihy, pozerám filmy,“ opisuje svoj prísny každodenný stereotyp mladý reprezentant, ktorý dokonca funguje bez profilov na sociálnych sieťach.Bohatý rozhovor sa však netočí len okolo klubových povinností v zahraničí. Dvojica otvorene pomenúva aj tvrdú slovenskú realitu a demotiváciu, ktorú prinášajú prázdne domáce tribúny v porovnaní s elektrizujúcou kulisou v Európe či v zámorí.Nádejou na zmenu a akýmsi reštartom diváckeho záujmu má byť blížiaca sa predkvalifikácia na EuroBasket. V rámci nej sa totiž národný tím chystá na výnimočný zápas proti Kosovu na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu.Ak vás zaujíma, aké ciele si obaja hráči kladú do budúcnosti, prečo je v Amerike dôležité strážiť si nielen to, čo poviete, ale aj ako to poviete, a akým spôsobom chcú vrátiť slovenský basketbal na svetovú mapu, nenechajte si ujsť mimoriadne úprimnú najnovšiu epizódu podcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Hostia: Viera Záhorcová (Slovenská únia podporovaného zamestnávania, expertka ministerstva práce soc vecí a rodiny na chránené zametnávanie) a Marián Horanič (zakladateľ BIVIO). | Nahrávky: Michaela Bagalová (jej sestra je mentálne znevýhodnená a prešli si spolu veľa chránených pracovísk v okrese Žiar nad Hronom). | Pani Ivana má 35 rokov a je ľahko mentálne znevýhodnená. Na pracovitosti jej to neuberá. A keďže sa medzi ľuďmi cíti dobre, je vhodnou adeptkou na zamestnanie - napríklad v chránenej dielni. Namiesto toho sedí doma - tak ako veľa iných zdravotne znevýhodnených spoluobčanov. Mnohé chránené pracoviská sú chránené vraj len „na oko“. Pritom berú dotácie aby zamestnávali zdravotne znevýhodnených. Dá sa v tejto oblasti poctivo podnikať? Môže si chránená dielňa na seba zarobiť a pritom zamestnávať aj ľudí s ťažšími postihnutiami? | Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených ľudí. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Prijímačky na stredné školy mali byť jednoduchšie a férovejšie. Namiesto toho desaťtisíce nahnevaných rodičov od polnoci klikajú na systém, ktorý nefunguje. Deti tak nevedia s istotou, na ktorú strednú školu sa dostali.Nový systém sľuboval menej stresu, riešenie problému s nekonečnými odvolaniami sa proti výsledkom prijímačiek a následným chaosom na školách. Centrálne štátne riešenie ale nefunguje podľa predstáv, čo v našom videopodcaste Aktuality Nahlas potvrdila aj pani Jana z južného Slovenska. Na strednú školu sa hlási už jej tretie dieťa, a tak vie porovnať fungovanie predchádzajúceho aj súčasného systému.Analytik Michal Rehúš hovorí, že nový systém bol prijímaný narýchlo, no je podľa neho lepší a spravodlivejší ako ten predchádzajúci.Nahrával Peter Hanák.

Predstavte si, že by sme vzalipravítko, spojili západ s východom Slovenska jednou dokonale priamou čiarou avykopali tunel. Žiadne kľučkovanie pomedzi Tatry, žiadne nekonečné čakanie nadokončenie diaľnice D1. Len čistá, priama podzemná linka.V dnešnej epizóde sa pozrieme na odvážny (amožno trochu uletený, ale logický) nápad: Čo keby sme vybudovali nákladnéMetro, ktoré by prepojilo najväčšie logistické uzly a sklady od Bratislavy až po Košice?

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej  zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

Hebrejom 10,1-18 1 Zákon je len tieňom budúcich dobier, a nie vlastným obrazom vecí, preto nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými ustavične každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2 Vari by ich neprestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli raz navždy očistení a necítili by už vo svedomí, že majú hriechy? 3 Ale práve nimi sa z roka na rok pripomínajú hriechy. 4 Je predsa nemožné, aby krv býkov a capov odstraňovala hriechy. 5 A preto keď Kristus prichádza na svet, hovorí: Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo. 6 Spaľované obety ani obety za hriech sa ti nepáčili. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je o mne napísané, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. 8 Najprv hovorí: Obety ani dary, ani spaľované obety, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili — a tie sa predsa prinášajú podľa Zákona. 9 Vtedy povedal: Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 V tejto vôli sme raz navždy posvätení obetou tela Ježiša Krista. 11 Každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12 No Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 13 Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14 Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15 Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď hovorí: 16 Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17 a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem. 18 Kde sú však hriechy odpustené, tam už vôbec netreba obety za hriech. Zvyk je železná košeľa. Nie je ľahké zmeniť zaužívané spôsoby, nech sa už týkajú akejkoľvek oblasti nášho života. Ešte náročnejšie je to vtedy, ak sa zo zvyku stane tradícia. Vtedy sa odvolávame na históriu, odkaz predkov, dedičstvo, ktoré nemôžeme opustiť. Prví kresťania, ktorí konvertovali zo židovstva, to mali omnoho ťažšie a stáli pred jedinečnou, historicky neopakovateľnou výzvou: Potrebovali zmeniť vzťah k Mojžišovmu zákonu s jeho systémom každodenných obetí. Zákonu, ktorý mal jasne vymedzené hranice, kde bolo jasné, čo sa od koho očakáva. Pavol však vo svojich listoch píše, že zákon lásky je viac, ako zákon obetí, predpisov a zákazov. Autor Listu Židom vysvetľuje, že najvyšší prejav lásky – obetovanie Božieho Syna – nahrádza ostatné obete a tie už nie sú potrebné. Kňazi prinášali každý deň obete v chráme, tie však nemohli zahladiť hriechy. Boží Syn však priniesol najvyššiu a jedinečnú obeť, keď obetoval Seba samého a touto obeťou zahladil naše hriechy. A tam, kde sú hriechy odpustené, nie sú ďalšie obete potrebné. Namiesto zákona obetí prináša vzkriesený Kristus Nový zákon – ten, ktorý je vložený do sŕdc. Dnes neriešime Mojžišov zákon, ale aj my si musíme dať pozor, aby sme obeť Pána Ježiša, ktorá platila a platí aj pre nás, nenahrádzali našimi zákonmi, či tradíciou a z nich vyplývajúcimi zásluhami. Potrebujeme Krista. Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Pána Ježiša, ktorý naplnil, a tým nahradil rôzne zákony! Odpusť, že sa pridŕžam rôznych ľudských výmyslov! Veď ma Svojím Duchom, nech žijem tak, ako je potrebné žiť! Amen. Pieseň: ES 248 Autor: Peter Synak Vy, ktorí milujete Hospodina, nenáviďte zlo! Žalm 97,10 Usmerňujte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, voči všetkým buďte trpezliví. 1.Tesaloničanom 5,14 Skutky apoštolov 4,23-31 •  Modlíme sa za: Rožňava (GeS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes vnímam rozdiel medzi zákonom obetí a jednou dokonalou obetou Krista — pristupujem k Nemu s vďačným srdcom, alebo sa spolieham na vlastné „obety“ a tradície? Kde sa vo mne ešte držia zvyky alebo návyky, ktoré bránia tomu, aby Boží nový zákon bol vpísaný do môjho srdca a mysle? Ako môžem konkrétne žiť z tej istoty, že hriechy sú raz navždy odpustené — v modlitbe, vzájomnom odpúšťaní a službe blížnym? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

(25.5.2026) Deň pred záverečným dňom voľna sa na Gire odohrala v Miláne dosť absurdná scéna. V najrovinatejšej etape ročníka sa nepripúšťalo nič íné ako hromadný dojazd s extrémne rýchlou šprintérskou koncovkou. Namiesto toho si pelotón vyprosíkal neutralizáciu záverečného milánskeho okruhu a po víťazstve Fredrika Dversnesa zo štvorčlenného úniku sa opäť spustila lavína výhovoriek na nežiadanú pomoc sprievodných vozidiel. Ešteže sa k slovu dostávajú aspoň raz za čas cyklistickí romantici ako Alberto Bettiol, ktorý reprezentuje menšinu ignorujúcu čistokrvný kalkul a sterilný priebeh pretekov. Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Všimli ste si to tiež? Človek hľadána internete hlboké, kvalitne spracované video o zaujímavej téme, vede alebohistórii, a zrazu zisťuje, že bud' zmizlo, alebo ho algoritmus pochoval hlbokopod zem. Namiesto toho sme zaplavení digitálnym odpadom – generickýmihlúposťami z dielne umelej inteligencie, ktoré majú nulovú hodnotu, ale svietiana nás z každého rohu.V dnešnej epizóde sa pozrieme na to,prečo internet pomaly stráca svoju dušu a mení sa na digitálnu skládku. Je tolen náhoda a honba za kliknutiami, alebo je v hre niečo väčšie? Polemizujem otom, komu vlastne vyhovuje, keď je spoločnosť dezinformovaná, dezorientovaná azamestnaná banalitami.Chcú „tí druhí“ len udržať nadhľad akontrolu nad masou, ktorá stratila kritické myslenie? Smerujeme do dystopie,kde budeme prepojení na nekonečný prúd AI balastu, zatiaľ čo vonku budemeplatiť predražené sumy za obyčajný, čistý vzduch?Pohodlne sa usaďte, otvorte myseľ apoďte si so mnou zadrístať do vetru o téme, ktorá sa týka nás všetkých.

Politiku ovládol súboj vládneho, ale aj opozičného alibizmu a namiesto vládnutia nám politici ponúkajú potemkinovsky marketing. Slovensku pritom hrozí stopnutie eurofondov, ako i dôsledky nezvládnutej konsolidácie či stagnujúcej ekonomiky.Hrozba straty eurofondov, PPA a jej trestnoprávne kauzy všakovakých Fafokanov, pozastavenie výstavby strategickej prešovskej nemocnice či dobre známa kauza “Langoš.” Na strane druhej zasa kauza matky lídra PS Marty Šimečkovej, ale aj absencia zmysluplnej opozičnej alternatívy.Vládne nám už knieža Potemkin a nie premiér Fico? A zmenila sa politika zo správy vecí verejných už definitívne na obsahovo vyprázdnený a alibistický marketing?Téma dnešného podcastu so šéfom oddelenia politiky Aktualít Martinom Slizom.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Politiku ovládol súboj vládneho, ale aj opozičného alibizmu a namiesto vládnutia nám politici ponúkajú potemkinovsky marketing. Slovensku pritom hrozí stopnutie eurofondov, ako i dôsledky nezvládnutej konsolidácie či stagnujúcej ekonomiky. Hrozba straty eurofondov, PPA a jej trestnoprávne kauzy všakovakých Fafokanov, pozastavenie výstavby strategickej prešovskej nemocnice či dobre známa kauza “Langoš.” Na strane druhej zasa kauza matky lídra PS Marty Šimečkovej, ale aj absencia zmysluplnej opozičnej alternatívy. Vládne nám už knieža Potemkin a nie premiér Fico? A zmenila sa politika zo správy vecí verejných už definitívne na obsahovo vyprázdnený a alibistický marketing? Téma dnešného podcastu so šéfom oddelenia politiky Aktualít Martinom Slizom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Namiesto umeleckých nápadov, detského smiechu pri workshopoch či hudby rozširujúcej obzory - púťače herní, opustené priestory zívajúce až hlasným tichom a kultúrna púšť. Perspektíva krajiny, z ktorej vyženú kultúru. Perspektíva, o ktorej hovoria kultúrne centra, ktoré vďaka škrtom v štátnej podpore bojujú o prežitie.„Čelíme cielenému útoku. Pre odvahu byť slobodnými ostrovmi súčasného umenia, kritického myslenia a občianskej angažovanosti“. A ak ich od financií odstrihol štát v postave ministerky Šimkovičovej a jej ľudí, o peniaze sa teraz uchádzajú v zbierkach.Rok 2025: tridsiatka centier siete Aréna zorganizovalo 5600 podujatí, ktoré navštívilo viac ako 280-tisíc ľudí.Ani nie polovica roku 2026 – mnohé hovoria o existenčnom ohrození.Ak cieľom ich verejnej zbierky bolo 500-tisíc eur, na čo bude postačovať necelých 182-tisíc, ktoré im dalo 3600 darcov?Pozrieme sa na to s Lacom Oravcom z Novej Cvernovky, ktorý je podpredsedom siete pre nezávislú kultúru Anténa.Pripravil Jaroslav Barborák.

Namiesto umeleckých nápadov, detského smiechu pri workshopoch či hudby rozširujúcej obzory - púťače herní, opustené priestory zívajúce až hlasným tichom a kultúrna púšť. Perspektíva krajiny, z ktorej vyženú kultúru. Perspektíva, o ktorej hovoria kultúrne centra, ktoré vďaka škrtom v štátnej podpore bojujú o prežitie.„Čelíme cielenému útoku. Pre odvahu byť slobodnými ostrovmi súčasného umenia, kritického myslenia a občianskej angažovanosti“. A ak ich od financií odstrihol štát v postave ministerky Šimkovičovej a jej ľudí, o peniaze sa teraz uchádzajú v zbierkach.Pripravil Jaroslav Barborák.Rok 2025: tridsiatka centier siete Aréna zorganizovalo 5600 podujatí, ktoré navštívilo viac ako 280-tisíc ľudí.Ani nie polovica roku 2026 – mnohé hovoria o existenčnom ohrození.Ak cieľom ich verejnej zbierky bolo 500-tisíc eur, na čo bude postačovať necelých 182-tisíc, ktoré im dalo 3600 darcov?Pozrieme sa na to s Lacom Oravcom z Novej Cvernovky, ktorý je podpredsedom siete pre nezávislú kultúru Anténa.

Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zdravie sa čoraz viac stáva otázkou peňazí a holé prežitie sa neraz mení na zápas o súcit a spolupatričnosť. Na portáli Donio tvorí téma zdravia takmer polovicu zbierok a v minulom roku sme takto vyzbierali 4,4 milióna eur, hovorí Zuzana Suchová. Pacient sa stal rukojemníkom systému, dopĺňa ju Simona Stískalová. Ak Slovensko nie je pre chorých a umierajúcich, tak pre koho je táto krajina? Napriek ústavnej garancií zdravotnej starostlivosti sa Slovensko čoraz viac mení na krajinu, kde je zdravie podmienené finančnými možnosťami či sociálnym statusom. O dvojkoľajnom zdravotníctve - teda zdravotníctve pre bohatých, no a potom pre tých ostatných, dokonca otvorene hovorí už aj Verejný ochranca práv. Najvyšší kontrolný úrad zasa po hĺbkovej kontrole liekovej politiky posúva jej závery na Generálnu prokuratúru a hovorí o fatálne zlyhávajúcom štáte ako i o spleti nekontrolovaných a neprehľadných lobistických záujmov dominujúcich zdravotnej politike slovenských vlád. Do zdravotníctva síce ročne prúdi už približne 10 miliárd a ďalšiu približne polmiliardu doň ako pacienti investujeme v džungli neprehľadných a nepredvídateľných poplatkov, no ak vám ide o život či zdravie, čoraz viac úlohy štátu preberajú charitatívne zbierky a platformy ako Donio. Prečo sa charita stala doslova povinnou jazdou pre rodiny s ťažkými diagnózami a kde končí hranica medzi solidaritou a neschopnosťou vládnej moci pri zabezpečovaní základných práv občanov? No a kedy sa konečne dočkáme zmysluplnej liekovej politiky, ktorú síce ministerstvo už dlho sľubuje, no jej výsledok stále vidieť nie je? Pre koho je tento štát, ak nie pre nás, občanov-pacientov a na čo nám je taký štát, ktorí nás nepodrží v našich najťažších okamihoch? Ráno Nahlas o liekovej politike, charitatívnych život zachraňujúcich zbierkach ako i absentujúcom či zlyhávajúco štáte. Zuzana Suchová z Donia a Simona Stískalova z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hebrejom 5,11-6,8 11 O tom by sme mohli veľa hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste leniví počúvať. 12 Veď hoci by ste už po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil základné pravidlá Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie tuhý pokrm. 13 Lebo ten, kto ešte potrebuje mlieko, je neskúsený v slove spravodlivosti, keďže je ešte dieťa. 14 Tuhý pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobrého a zlého. 6, 1 Preto nechajme teraz začiatky učenia o Kristovi a venujme sa tomu, čo vedie k dokonalosti. Neklaďme znova základy o pokání z mŕtvych skutkov a o viere v Boha, 2 z učenia o krstoch, kladení rúk, zmŕtvychvstaní a o večnom súde. 3 A to aj urobíme, ak to Boh dovolí. 4 Pretože tých, ktorí už raz boli osvietení, okúsili nebeský dar a majú účasť na Duchu Svätom, 5 okúsili dobré Božie slovo i moc budúceho veku 6 a potom odpadli, nie je možné znova obnovovať k pokániu, pretože v sebe opäť križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech. 7 Aj zem, keď vpíja dážď, čo na ňu často padá, a rodí rastliny užitočné pre tých, čo ju obrábajú, má účasť na požehnaní Boha. 8 Ak však rodí tŕnie a bodľačie, je bezcenná a blízka prekliatiu a nakoniec býva vypálená. Vzťah. Títo kresťania potrebovali pochopiť, že Ježiš Kristus je dokonalý Veľkňaz a napĺňa všetky starozmluvné proroctvá. Namiesto rátania predností židovstva a kresťanstva sa potrebovali stať závislými od Pána. – – Nezáleží na tom, či sa cítime duchovne dosť dobrí. Pán Boh túži po vzťahu s nami – po úprimnom, živom a každodennom vzťahu. Každá chvíľa nášho života je príležitosťou stretnúť sa s Ním. Aj v bežných veciach – v škole, medzi kamarátmi, doma, v práci, pri káve – všade môžeme byť s Pánom Bohom. Nemusíme čakať na zvláštny moment, aby sme sa Mu priblížili. On je tam, kde sme my. Pán Boh nás volá k úprimnosti. Môžeme Mu dať všetko – radosť aj strach, úspech aj pád. On sa nebojí našich otázok ani zlyhaní. Práve tam, kde sme slabí, môže konať najviac. Nebojme sa Mu otvoriť! On nežiada viac, než naše srdce. Dnes je nový deň. Nová šanca, aby sme s Ním kráčali, nie ako niekto, kto musí, ale ako milované Božie dieťa. Modlitba: Pomôž mi, Pane, nehľadať Ťa len v mimoriadnych chvíľach, ale aj v tichu každodennosti – v škole, v práci, pri stole, medzi priateľmi! Pripomínaj mi, že si so mnou! Amen. Pieseň: ES 381 Autor: Andrea Lukačovská V Jeho ruke je duša všetkého živého. Jób 12,10 Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do Tvojich rúk porúčam Svojho ducha.“ Keď to povedal, dokonal. Lukáš 23,46 Ján 14,7-14 •  Modlíme sa za: Rastislavice (DNS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes prechádzam od mlieka k tuhému pokrmu, vycvičujúc zmysly na rozlišovanie dobra a zla? Čo pre mňa znamená venovať sa dokonalosti po základných učeniach, vytrval pri Duchu Svätom bez odpadnutia? Ako môžem dnes žiť ako užitočná zem vpíjajúca dážď, prinášajúca ovocie pre tých, čo ma obrábajú? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ty a ja si rozumieme, pretože sme ľudia. Máme ducha, ktorého má každý človek. Napríklad viem, ako sa cítiš, keď sa pošmykneš a spadneš na podlahu v obchode plnom ľudí. Je to trápne, však? Viem to, lebo aj ty, aj ja sme ľudia. Viem, ako ti je, keď si do dverí privrieš prsty. Pocit je ten istý, či žiješ ako veriaci alebo neveriaci. Skúsenosti, zážitky, to, že rozmýšľame, že cítime, to máme viac menej spoločné. Nevieme ale, ako cíti a rozmýšľa Boh. Ak máme niečomu z Neho porozumieť, musí nám to sám zjaviť. Pavol o tom hovorí: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ (1Kor 2,10) Pavol hovorí o poznaní a múdrosti, ktoré sa dajú získať len Božím zjavením, ako dar. Nedá sa to zaslúžiť alebo dosiahnuť z vlastných síl. Je to Boží vstup do nášho života. Hovorí o Duchu, ktorý je od Boha a ktorý je dôležitý na to, aby sme porozumeli a prijali, čo nám Boh dáva. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. (1Kor 2,12) Aby sme vedeli…Sú veci, ktoré jednoducho musíme vedieť, keď kráčame touto zemou. Vedomosť o tom, čo nám Boh dal, môže zapáliť naše srdcia a chrániť nás v živote viery až kým nedôjdeme do cieľa. Musíme poznať, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Musíme poznať rozhodujúci rozdiel medzi zmýšľaním tohto sveta a kráľovstvom, ktoré z tohto sveta nie je. „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta,“ povedal Ježiš Pilátovi. Pavol hovorí, že sme neprijali ducha sveta. Neznamená to ale, že svet na nás nevplýva a netlačí nás. Dostali sme Ducha, ktorý je od Boha, aby sa naše oči otvorili pre večné, Božské bohatstvo, ktoré Boh z milosti dal všetkým, ktorí hľadajú útočisko v Ježišovi. Zvlášť vo chvíľach pokušenia je dôležité pamätať na to, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Napríklad vtedy, keď sa nám zdá, že vonkajšie podmienky v živote nie sú podľa toho, ako Boh zasľúbil. Takéto pokušenie sa týka tela, materiálnych, pozemských vecí. Ide o to, aby sme uspokojili to, čo sa nám na základe našich ľudských pocitov a rozumu zdá dôležité. To, čo náš egoizmus požaduje a definuje ako dôležité, aby sme sa uspokojili. Pozeráme sa na pokušenie a naše oči a rozum nám hovoria, že to bude pre nás dobre. Ak to ale nedostaneme, Boh nie je dobrý. Práve takéto pokušenie prišlo na Evu…….. žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný… (1M 3,6) Keď je Ježiš pokúšaný na púšti, odpovedá Božím slovom. Cituje 5. knihu Mojžišovu ôsmu kapitolu tretí verš: „... nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.“ Ježiš pozná Božie slovo. V tom je Jeho sila. Vie, že slovo je Božia večná pravda. Ježiš túto vieru premieňa v konkrétny skutok aj v tých najťažších okolnostiach života. Stáva sa, že človek má hlavu plnú dobrého poznania, je plný dobrých ľudských túžob a má plné ústa Božieho slova, ale srdce má naplnené egoizmom, svetskými pôžitkami a pohodlnosťou. Pohľad viery je vtedy v hmle. Boh nie je skutočný. Božie zasľúbenia sú teóriou. Nevieme uchopiť, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Chytáme sa potom toho, čo naše oko vidí, čo náš rozum chápe a pocity registrujú. Zabúdame, že keď opúšťame Božiu vôľu a odvraciame sa od zodpovednosti a povinností, tak sa odvraciame aj od zasľúbení. Staviame sa mimo Božiu starostlivosť, výchovu a vedenie. Namiesto toho, aby viera rástla končí v hmle, nádej je preč a už ani nevieme, čo nám Boh dal. Obviňujeme Boha a tvrdíme, že nás opustil. Avšak aj napriek takémuto tragickému konaniu a zlyhaniu nás verný, všemocný Boh neodvrhol. Nie sme zavrhnutí, ale zostávame batoľatami v Kristu, nedozrievame v dospelého človeka podobne ako veriaci v Korinte. Pavol im preto píše: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1Kor 2,12) Nejde tu o to, že si máme niečo namýšľať alebo vsugerovať. Napísané je: „… aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ Nie je to o tom, že možno, snáď či azda. Nič nie je istejšie ako Božie sľuby. Nájdi si čas študovať Božie zasľúbenia v Starej a Novej zmluve. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. Curt Westman

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

Slovenský hokej v ňom má klenot, ktorý si poctivo brúsi svoju vlastnú cestu. Stále len 19-ročný obranca Luka Radivojevič prijal pozvanie do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK, kde ho vyspovedala moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný.Rozhovor odhaľuje zákulisie života jedného z najväčších defenzívnych talentov našej reprezentácie a poslucháčom ponúka nevšedný pohľad do hlavy mladého športovca, ktorý musí čeliť obrovským očakávaniam. Syn slávneho otca, bývalého hokejistu Branka Radivojeviča v ňom dokazuje, že už dávno nie je len nositeľom známeho priezviska a je pripravený pobiť sa o svoje miesto vo svetovom hokeji.Ústrednou témou pútavého rozhovoru bol vlaňajší draft do zámorskej NHL, v ktorom Lukovo meno prekvapivo nezaznelo. Hoci figuroval v preddraftových rebríčkoch, nakoniec si ho nevybral žiadny klub. Mladý obranca sa s touto situáciou vyrovnal s obdivuhodnou zrelosťou a moderátorom detailne opísal, aké pocity prežíval bezprostredne po drafte, pričom za hlavný dôvod nezáujmu klubov po debatách s trénerom označil svoju nižšiu výšku.Namiesto opúšťania sa však zvolil tvrdú drinu na ľade a do novej sezóny išiel s čistou hlavou. „Zobral som tú druhú možnosť. Hneď tá letná príprava bola veľmi dobrá a tá motivácia tam ma furt posúva dodnes. Chcem ukázať všetkým, že to tak nemalo byť,“ úprimne priznal odhodlaný obranca.Poslucháči sa detailne dozvedia aj o jeho presune zo Švédska do Ameriky, kde momentálne pôsobí v univerzitnej súťaži NCAA v drese Boston College. Luka Radivojevič vysvetľuje, prečo je pre neho táto cesta ideálna a aký obrovský rozdiel je medzi európskym prostredím a americkým školským systémom či samotným hokejom.„Hokej je opäť o level vyššie v každom aspekte. Väčšina hráčov pôjde buď do AHL alebo NHL, takže sa mi páči to konkurenčné prostredie,“ prezradil na margo americkej univerzitnej ligy.Okrem hokejových tém podcast prináša aj množstvo odľahčených a úsmevných momentov. Fanúšikovia sa napríklad dozvedia, akú kurióznu zdravotnú indispozíciu musel Luka Radivojevič nedávno riešiť. S úsmevom spomína na návštevu lekára, kde zistil mimoriadne prekvapivú a nepríjemnú diagnózu: „Zistili mi, že mám alergiu na zelené jablko.“Rozprávanie plynule prechádza aj k jeho spomienkam na detstvo strávené v hokejových šatniach po boku otca, pričom najviac mu v pamäti utkveli nezabudnuteľné chvíle pri zisku majstrovského titulu s Libercom.V záverečnej časti diskusie sa Luka Radivojevič vracia k svojim skúsenostiam z „osemnástok”. Zároveň opisuje obrovskú hrdosť a stres, ktoré prežíval pri prekvapivom povolaní do seniorského „áčka” po telefonáte od asistenta trénera Petra Frühaufa.Ak chcete zistiť, aký má vzťah k negatívnym komentárom na sociálnych sieťach, prečo mu vyhovuje hra v presilovkách a ako bojuje s angličtinou i školskými povinnosťami v Spojených štátoch, najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk je pre vás absolútnou povinnosťou.

„… jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení.“ Žalm 89:16 Jasať celý deň neznamená byť stále úspešný. Z času na čas Boh svoje deti vedie cez údolie sĺz. Kráčať touto cestou je náročné. Boh ti ale dal spôsob, ako prejsť skúškou. Je to pieseň chvály. Nemôžeš chváliť seba, keď sa ti v živote dobre darí, ale môžeš chváliť Hospodina. Môžeš tak robiť vo dne, v noci. Boh je vždy ten istý. Stojí ako nemenná večná skala uprostred búrlivého mora času. Môžeš tiež jasať celý deň. Je tu niečo, čo sa ťa týka a čo sa nedá zmeniť, ak veríš v Pána Ježiša. Je to spravodlivosť, ktorú si dostal nezaslúžene, jedine z milosti. Boh ju v tvojom živote nevytvoril. Nie. Ježiš ju vydobyl, keď žil pod zákonom. Ježišove vzkriesenie dokazuje, že Boh akceptoval Jeho nespochybniteľné právo na život. Toto právo udeľuje každému, kto verí. Nik a nič ním nemôže otriasť, ak svoje útočisko hľadáš v Ježišovi. Nie si vyvýšený vlastnou spravodlivosťou. Ak by to tak bolo, bol by si naveky vylúčený zo života pred tvárou Hospodinovou. Si vyvýšený Ježišovou spravodlivosťou. Boh ju schválil raz a navždy. Preto každý, kto má oblečenú Božiu spravodlivosť, je vyvýšený. Život na zemi prechádza úzkymi a tmavými cestami. Spôsobujeme ich sami a tiež mnohé okolnosti, ktoré nevieme ovplyvniť. Boh na teba často kladie svoju vychovávajúcu ruku. Vtedy si ľahko môžeme myslieť, že Boh už nie je ako predtým. Tomu pokušeniu sa však nesmieš poddať. Namiesto toho utekaj do toho, čo pretrvá — do Ježišovej spravodlivosti. Vtedy je myseľ nastavená k chvále. Len si predstav, máš Spasiteľa, ktorý ťa úplne zachraňuje! Jeho srdce sa nezmenilo. Nevzal si svoj dar späť. Stále sa raduje, keď vidí, že Jeho spasenie sa stáva bohatstvom tvojho života. Preto jasá tvoje srdce celý deň. Hans Erik Nissen

„A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. I prosili Ho, aby odišiel z ich končín.“ (Marek 5:15–17) V našich dvoch predchádzajúcich zamysleniach sme sa pozreli na príbeh z piatej kapitoly Evanjelia podľa Marka o Ježišovom stretnutí s mužom posadnutým démonmi v kraji Gerazénov. Tento muž desil ľudí v danej oblasti, kým z neho Ježiš nevyhnal démonov do blízkeho stáda ošípaných. Ošípané posadnuté démonmi, celkovo asi dvetisíc, sa zbehli po strmom brehu do mora, kde sa utopili. Evanjeliá zaznamenávajú niekoľko rôznych reakcií na Ježišove zázračné uzdravenia a nezameniteľné prejavy moci. Reakcia Gerazénov však vyniká. Keď ľudia uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, „sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa.“ (Mk 5:15) Pre nich sa teda v skutočnosti veľa nezmenilo. Namiesto toho, aby sa báli posadnutého muža, sa teraz báli toho, kto ho uzdravil. Báli sa tak veľmi, že začali Ježiša prosíkať, aby odišiel a nechal ich na pokoji (pozri verš 17). Marek nevysvetľuje, prečo ľudia reagovali tak, ako reagovali. Možno ich znepokojilo, že boli svedkami nesmiernej nadprirodzenej sily. Možno boli nahnevaní kvôli finančným stratám spojeným s utopenými ošípanými. Alebo si možno vďaka Ježišovej prítomnosti uvedomili, že uprednostňujú tmu pred jeho svetlom. V každom prípade, ich dôvody, prečo sa chceli zbaviť Ježiša pred dvetisíc rokmi, nie sú ani zďaleka tak relevantné ako motívy ľudí dnes, ktorí s ním nechcú mať nič spoločné. Skutočnosťou je, že každý, kto nehovorí: „Ježiš, chcem byť blízko teba“, hovorí: „Ježiš, odíď. Nechcem ťa vo svojom živote.“ Niektorí by mohli protestovať a povedať: „Počkaj chvíľu. Priznávam, že som sa ešte nezaviazal Kristovi. Len hovorím, že som sa ešte nerozhodol.“ Ale ak nepovieš Ježišovi áno, v podstate mu hovoríš, aby odišiel. Sám Ježiš povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Lukáš 11:23) Buď máš vieru a dôveru v Krista, alebo si neveriaci. Neexistuje žiadna iná možnosť. Hoci si možno nevyslovil slová: „Ježiš, odíď“, je možné, že si ich vyjadril nepriamo. Možno si odolával Božiemu dielu v tvojom srdci. Možno sa nechceš vzdať niektorých vecí v svojom živote, o ktorých vieš, že sú zlé. Alebo si možno len príliš zaneprázdnený – máš čas na všetko okrem Ježiša. V podstate to vyzerá takto: Čo si urobil s Ježišom? Povieš mu: „Odíď“? Alebo ho požiadaš, aby sa stal súčasťou tvojho života? Otázka na zamyslenie: Čo môžeš urobiť, aby si vo svojom živote prijal Ježiša? Greg Laurie

Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom zhodnotil aktuálne dianie v politike.

Sedíš na meetingu a povieš:„Actually, we are working on a new project."Druhá osoba sa na teba trochu čudne pozrie.Nič nepovie. Ale niečo nesedí.Problém nie je tvoja gramatika.Problém je slovo, ktoré si použil.Actually neznamená aktuálne. Znamená vlastne.A takýchto slov je viac. Znejú podobne ako v slovenčine, ale znamenajú niečo úplne iné.Volajú sa false friends.V tejto epizóde sa pozrieme na päť z nich. Čo skutočne znamenajú. Čo si Slováci myslia, že znamenajú. A čo povedať namiesto toho.Bez gramatiky. Len konkrétne slová a konkrétne opravy.Falošní priatelia sú zákerní práve preto, že vyzerajú bezpečne.Po dnešnej epizóde ich budeš poznať.

Prezident Peter Pellegrini na 4. júla vyhlásil referendum. Namiesto troch otázok, ktoré navrhli mimoparlamentní Demokrati, sa budú môcť občania vyjadriť iba k zrušeniu premiérovej renty a k obnove špeciálnej prokuratúry, ako aj Národnej kriminálnej agentúry. Otázka o skrátení volebného obdobia nebude súčasťou referenda, pretože je podľa prezidenta v rozpore s ústavou. Demokrati sa preto obrátia na Ústavný súd. Bude o referendum v takejto podobe záujem? A je dobre, že o páde vlády nerozhodne ľudové hlasovanie? Aj to sa Nikola Šuliková Bajánová pýta politologičky z Univerzity Komenského v Bratislave Anety Világi. Odporúčanie: Skvelý netflixový počin Beef je tu s druhou sériou a je to opäť jazda ako na horskej dráhe. Občas sa dobre alebo škodoradostne zasmejete, inokedy sedíte ako na ihlách či škrípete zubami, a popritom obdivujete herecké výkony. Soundtrack je už len čerešnička na torte. Ak ste nevideli ani prvú sériu, skúste to. Áno, nie je to pre každého, ale keď už raz prekonáte prvotný až nekomfortný dojem, tak si to zamilujete. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

V Autenticite sa rodíme, autenticitu strácame a k autenticite sa vraciame.V dnešnom diely sme si sadli s psychoterapeutkou Katarínou Šurdovou a otvorili tému, ktorá sa nás týka možno viac, ako si myslíme: autenticita v materstve.Žijeme v dobe, kde je informácií o tom, „ako sa materstvo má robiť", viac než dosť. Odborníci na sociálnych sieťach, knihy, webináre - a v tom celom sa hrozne ľahko stratíme. Namiesto toho, čo chceme MY, hľadáme, čo robiť správne.Budeme sa rozprávať o:- čo autenticita v skutočnosti je (a čo nie je),- prečo ju strácame a kde ju hľadáme späť,- ako súvisí naše detstvo s tým, ako zvládame materstvo dnes,- čo sú vnútorné presvedčenia a ako spoznáme, ktoré sú naozaj naše,- prečo výkon, preťaženie a pocity viny tak veľmi súvisia s hľadaním vlastnej hodnoty,- čo deti získavajú zo života s nedokonalou, ale autentickou mamou.Katka nám hovorí, že materstvo nie je rola - je to vzťah. A práve v ňom máme znovu šancu počuť aj samé seba.

Hádzanári by si v rebríčku obetavosti mohli bez problémov podať ruky s hokejistami. Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK to potvrdzuje od prvej minúty. Moderátorská dvojica Marek Marušiak a Rasťo Konečný si do štúdia pozvala čerstvého reprezentačného dôchodcu, bývalého kapitána a ikonu slovenskej hádzanej Ľubomíra Ďuriša.Ľubomír Ďuriš sa v rozhovore vracia k momentu, keď po vyše dekáde a desiatkach zápasov s kapitánskou páskou uzavrel reprezentačnú kariéru. Jeho posledný duel však nemal scenár ako z filmu. Namiesto vysnívaného gólu a potlesku prišla bizarná situácia, a to hra bez brankára, strata lopty a inkasovaný gól. Aj takto môže vyzerať realita vrcholového športu.Diskusia ponúka aj pohľad na nečakane tvrdú stránku hádzanej. Zabudnite na masívne chrániče, ide o šport plný pádov, kontaktov a bolesti. Ľubomír Ďuriš otvorene opisuje, aké je hrať so zlomenou sánkou či poškodeným nervom v oku. „Mesiac som pil len cez slamku. Bolo to najhoršie zranenie v kariére,“ spomína na moment, ktorý na ňom zanechal trvalé následky.Veľký priestor v podcaste dostávajú aj úsmevné príbehy z hráčskeho života. Medzi nimi vyniká napríklad netradičný príchod na maturitu na červenom Ferrari, v ktorom ho zobral sponzor. „Ráno som sa zobudil a zrazu mi zvoní telefón: ‚Kedy máme prísť? Brácho príde na tom Ferrari. Povedz triednemu, že my si tam ideme sadnúť a budeme s tebou maturovať,‘“ prezrádza s humorom spomienku na deň, ktorý ho na škole zaručene preslávil viac než samotný prospech.Nechýbajú ani spomienky na legendárne kabínové tresty či divoké oslavy postupov, kde hlavnú rolu zohrávala aj päťlitrová fľaša borovičky.Zaujímavý je aj pohľad do taktickej stránky hádzanej. Ľubomír Ďuriš vysvetľuje, ako sa tvorca hry dokáže presadiť proti fyzicky dominantným súperom, akým bol napríklad Dainis Krištopans. Kľúčom je kombinácia rýchlosti, techniky a špecifického hádzanárskeho „lepidla“, bez ktorého si modernú hru už nemožno predstaviť.Výborná atmosféra v štúdiu a otvorenosť hosťa robia z tejto epizódy kombináciu humoru, tvrdých skúseností aj autentických zákulisných príbehov. Ak máte radi športové spovede bez prikrášlenia či s humorom, najnovšiu epizódu podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk by ste si rozhodne nemali nechať ujsť.

Vysoké Tatry sú síce národným symbolom, no desaťročia sú spravované cez tisíce úradníckych výnimiek ročne namiesto jasných pravidiel. Výsledkom je nepredvídateľnosť pre podnikateľov, nedostatočná ochrana prírody a polovičná populácia hlucháňa. Témou tohto vydania TRENDU je zonácia Tatranského národného parku — reforma, ktorú Slovensko odkladá od roku 2010 a ktorú teraz tlačí Európska komisia ako podmienku plánu obnovy.

Rezort kultúry sa pokúša o návrat k stredovekému lénnemu systému, kde sa nezávislé inštitúcie stávajú majetkom vyvolených a odborníci bábkami moci, tvrdí Zuzana Denková z Platformy slobodného múzejníctva. Čelia slovenské múzeá vládnemu revanšizmu, ktorý ohrozuje ako národnú pamäť, tak aj lukratívne budovy či cenné zbierkové fondy múzeí? Slovenské múzeá sú vo vážnom ohrození. Viac než 200 odborníkov a 18 kľúčových inštitúcií podpísalo otvorený list ministerke kultúry, v ktorom vyjadrujú ostrý nesúhlas s deštruktívnymi krokmi rezortu kultúry. Upozorňujú na netransparentné presuny kompetencií na novú Správu rezortných zariadení a riziká, ktoré hrozia vzácnym zbierkovým fondom, ale aj lukratívnym budovám súčasných múzeí. Po novom by sa totiž podľa tzv. Memoránd o spolupráci mali stať z riaditeľov múzeí akési bábky na špagáte Správy rezortných zariadení, teda v podstate ministerstva kultúry a dua Šimkovičová-Machala.Je slovenské múzejníctvo na prahu najväčšej štrukturálnej zmeny v moderných dejinách a ide o jeho cielené mocenské ovládnutie či dokonca likvidáciu akejkoľvek nezávislosti a slobody?Namiesto rozvoja a budovania nezávislých inštitúcií i pamäte národa prichádza kobercový nálet vládnej moci na zostávajúce ostrovčeky slobody, nezávislosti i komunitného života. Dnes tak už nejde iba o holé prežitie, ale o to, aké Slovensko chceme mať. A aké nezávislé a slobodné inštitúcie v ňom sa nám - pred vládnou mocou a jej snahou o kultúrnu normalizáciu, podarí ubrániť. Hovorí pre Aktuality Zuzana Denková z platformy nezávislého múzejníctva.V čase, keď sa rezort Martiny Šimkovičovej nepokryte snaží o „normalizáciu“ kultúry - či cez nejasné memorandá, v ktorých sa môže ukrývať i snaha o ovládnutie lukratívnych budov či zbierok, alebo cez konsolidáciu, ktorá sa javí iba ako pláštik snahy o mocenský revanš, personálne čistky a snahu o mocenskú normalizáciu, sa múzejná obec spája, aby tak ochránila našu národnú pamäť i kultúrne dedičstvo, ktoré patrí nám všetkým.„Neuralgicky presne vedia, kde je sloboda a kde ju nemajú pod kontrolou. Rozhodli sa tieto siete aktívnych občanov zničiť. Ak si zničíme komunitné siete slobodných občanov, ako chceme vôbec prežiť?“ pýta sa Denková.Ráno Nahlas a Zuzana Denková z Platformy slobodného múzejníctva. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Rezort kultúry sa pokúša o návrat k stredovekému lénnemu systému, kde sa nezávislé inštitúcie stávajú majetkom vyvolených a odborníci bábkami moci, tvrdí Zuzana Denková z Platformy slobodného múzejníctva. Čelia slovenské múzeá vládnemu revanšizmu, ktorý ohrozuje ako národnú pamäť, tak aj lukratívne budovy či cenné zbierkové fondy múzeí? Slovenské múzeá sú vo vážnom ohrození. Viac než 200 odborníkov a 18 kľúčových inštitúcií podpísalo otvorený list ministerke kultúry, v ktorom vyjadrujú ostrý nesúhlas s deštruktívnymi krokmi rezortu kultúry. Upozorňujú na netransparentné presuny kompetencií na novú Správu rezortných zariadení a riziká, ktoré hrozia vzácnym zbierkovým fondom, ale aj lukratívnym budovám súčasných múzeí. Po novom by sa totiž podľa tzv. Memoránd o spolupráci mali stať z riaditeľov múzeí akési bábky na špagáte Správy rezortných zariadení, teda v podstate ministerstva kultúry a dua Šimkovičová-Machala.Je slovenské múzejníctvo na prahu najväčšej štrukturálnej zmeny v moderných dejinách a ide o jeho cielené mocenské ovládnutie či dokonca likvidáciu akejkoľvek nezávislosti a slobody?Namiesto rozvoja a budovania nezávislých inštitúcií i pamäte národa prichádza kobercový nálet vládnej moci na zostávajúce ostrovčeky slobody, nezávislosti i komunitného života. Dnes tak už nejde iba o holé prežitie, ale o to, aké Slovensko chceme mať. A aké nezávislé a slobodné inštitúcie v ňom sa nám - pred vládnou mocou a jej snahou o kultúrnu normalizáciu, podarí ubrániť. Hovorí pre Aktuality Zuzana Denková z platformy nezávislého múzejníctva.V čase, keď sa rezort Martiny Šimkovičovej nepokryte snaží o „normalizáciu“ kultúry - či cez nejasné memorandá, v ktorých sa môže ukrývať i snaha o ovládnutie lukratívnych budov či zbierok, alebo cez konsolidáciu, ktorá sa javí iba ako pláštik snahy o mocenský revanš, personálne čistky a snahu o mocenskú normalizáciu, sa múzejná obec spája, aby tak ochránila našu národnú pamäť i kultúrne dedičstvo, ktoré patrí nám všetkým.„Neuralgicky presne vedia, kde je sloboda a kde ju nemajú pod kontrolou. Rozhodli sa tieto siete aktívnych občanov zničiť. Ak si zničíme komunitné siete slobodných občanov, ako chceme vôbec prežiť?“ pýta sa Denková.Ráno Nahlas a Zuzana Denková z Platformy slobodného múzejníctva. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vesmírne preteky s Čínou naberajú na obrátkach a NASA reaguje radikálnou zmenou svojich plánov. Dlho plánovaná stanica na orbite Mesiaca sa ruší a do hry nečakane vstupuje loď Freedom SR1 s jadrovým pohonom, ktorá má už v decembri 2028 zamieriť k Marsu.Namiesto krúženia okolo Mesiaca sa NASA sústredí na vybudovanie trvalej základne priamo na jeho povrchu. Využije pri tom „recyklované“ moduly zo zrušenej stanice Gateway, ktoré sa namiesto orbity položia priamo na mesačnú pôdu. Do tohto ambiciózneho plánu sa zapájajú aj Japonci so svojím pretlakovaným roverom a súkromný sektor, ktorý má v budúcnosti nahradiť dosluhujúcu stanicu ISS.Zmeny v harmonograme návratu na mesiac výrazne ovplyvňuje snaha Ameriky predbehnúť Čínu. O tom, prečo je jadrový reaktor vo vesmíre efektívnejšou cestou k Marsu než chemické palivo a ako s tým súvisí politika Donalda Trumpa, sa v podcaste SHARE rozpráva Maroš Žofčin s astrofyzikom Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo USA potrebujú pristáť na Mesiaci skôr ako v roku 2030.Ako sa moduly stanice Gateway zmenia na základňu na Mesiaci.Od robotických pristátí až po trvalo obývanú infraštruktúru na Mesiaci.Koniec ISS v roku 2032: Ako súkromné firmy nahradia medzinárodnú stanicu.Prečo nosič programu Artemis SLS v súčasnej podobe končí.Freedom SR1: Prečo je jadrový reaktor s iónovým motorom efektívnejší než benzín.Ako nová misia Skyfall vypustí na Marse flotilu helikoptér.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Štát ako regulátor verejného zdravia totálne zlyháva. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval a hru prenechal súkromným lobistom. Politika zdravia sa obchoduje, ministerskí úradníci sú rukojemníkmi lobistov a jasných konfliktov záujmov. NKÚ odstupuje protokoly o kontrole rezortu zdravotníctva, ale i polícií, hovorí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Nájde si premiér - po Haščákovi, čas už aj na vedenie NKÚ? Dvojročný Vily so svalovou dystrofiou, 7 ročný Theo s agresívnou formou lymfatickej rakoviny či 9 ročná Miška bojujúca s neuroblastómom. Tých všetkých - a mnohých im podobných, nájdeme na jednom z našich najpopulárnejších zbierkových portálov aby tu pýtali peniaze na svoju liečbu a možnosť ďalej žiť. I tak vyzerá slovenské zdravotníctvo v roku 2026. Namiesto silnej ruky údajne sociálneho štátu, tu panuje doslova veľtrh charitatívnych zbierok na naše zdravie i holé životy. Do zdravotníctva pritom smeruje takmer 10 miliárd eur, šéf NKÚ však tvrdí, že systémovým problémom je, že vôbec netušíme, či sa tieto verejné zdroje míňajú efektívne a kde všade má naša zdravotná loď diery, ktoré ovládajú lobisti a ich záujmy. Jedným z príkladov je i zlyhávajúca lieková politika či netransparentné fungovanie takzvaných SVaLZov, teda spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Lieky na výnimku fungujú v netransparentnom, nepredvídateľnom a diskriminačnom prostredí, aspoň tak to hodnotí Verejný ochranca práv a preto ju kvôli jej ďalšej neudržateľnosti napadol na Ústavnom súde. Predseda vlády však zdravotníctvo i naďalej nepovažuje za premiérsku tému, čas na zmierenie s - ním samým, kedysi démonizovanou Pentou si ale našiel. Na šéfa NKU si napriek vážnym zisteniam kontrolórov premiér dlhodobo čas nenachádza, na Jaroslava Haščáka z Penty si však priestor našiel. Kde sme sa to v tejto krajine dostali, pýta sa Ľubomír Andrassy. Namiesto toho aby sa vláda - a jej premiér, postavili za nezávislé kontrolné inštitúcie - ako NKÚ či PMÚ, k zastrašovaniu kontrolórov či obštuovaniu ich činnosti, mlčia. Nájde si teda predseda vlády už konečne čas i na predsedu NKÚ a urobí Robert Fico z rozpadajúceho sa slovenského zdravotníctva - v ktorom - podľa vedenia NKÚ - panuje chaos, dátové peklo, rezignácia štátu na verejný záujem, ako i parazitovanie lobistov, konečne reálnu premiérsku tému? Problémom nášho zdravotníctva je zlyhávajúci regulátor, teda štát. Ak minister zdravotníctva nebude mat za sebou premiéra, všetka jeho snaha vyjde navnivoč. Niekto tu parazituje na zdraví, na vode či na digitalizácií Tato kultúra nezodpovednosti, ktorá sa prepadá až do trestnoprávnej zodpovednosti je prierezovo v každom segmente verejných politík A nezáujem štátu to riešiť, táto erózia štátu a rezignácia na verejný záujem je veľmi nebezpečná. Čo keď si občan povie: “A dosť!” a vypovie tu pomyselnú spoločenskú zmluvu? Pýta sa šéf najvyššej kontrolnej inštitúcie tohto štátu Ľubomír Andrassy. Sledujete Ráno Nahlas, dnes opäť v pravidelnom rozhovore s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Štát ako regulátor verejného zdravia totálne zlyháva. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval a hru prenechal súkromným lobistom. Politika zdravia sa obchoduje, ministerskí úradníci sú rukojemníkmi lobistov a jasných konfliktov záujmov. NKÚ odstupuje protokoly o kontrole rezortu zdravotníctva, ale i polícií, hovorí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Nájde si premiér - po Haščákovi, čas už aj na vedenie NKÚ? Dvojročný Vily so svalovou dystrofiou, 7 ročný Theo s agresívnou formou lymfatickej rakoviny či 9 ročná Miška bojujúca s neuroblastómom. Tých všetkých - a mnohých im podobných, nájdeme na jednom z našich najpopulárnejších zbierkových portálov aby tu pýtali peniaze na svoju liečbu a možnosť ďalej žiť. I tak vyzerá slovenské zdravotníctvo v roku 2026. Namiesto silnej ruky údajne sociálneho štátu, tu panuje doslova veľtrh charitatívnych zbierok na naše zdravie i holé životy. Do zdravotníctva pritom smeruje takmer 10 miliárd eur, šéf NKÚ však tvrdí, že systémovým problémom je, že vôbec netušíme, či sa tieto verejné zdroje míňajú efektívne a kde všade má naša zdravotná loď diery, ktoré ovládajú lobisti a ich záujmy. Jedným z príkladov je i zlyhávajúca lieková politika či netransparentné fungovanie takzvaných SVaLZov, teda spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Lieky na výnimku fungujú v netransparentnom, nepredvídateľnom a diskriminačnom prostredí, aspoň tak to hodnotí Verejný ochranca práv a preto ju kvôli jej ďalšej neudržateľnosti napadol na Ústavnom súde. Predseda vlády však zdravotníctvo i naďalej nepovažuje za premiérsku tému, čas na zmierenie s - ním samým, kedysi démonizovanou Pentou si ale našiel. Na šéfa NKU si napriek vážnym zisteniam kontrolórov premiér dlhodobo čas nenachádza, na Jaroslava Haščáka z Penty si však priestor našiel. Kde sme sa to v tejto krajine dostali, pýta sa Ľubomír Andrassy. Namiesto toho aby sa vláda - a jej premiér, postavili za nezávislé kontrolné inštitúcie - ako NKÚ či PMÚ, k zastrašovaniu kontrolórov či obštuovaniu ich činnosti, mlčia. Nájde si teda predseda vlády už konečne čas i na predsedu NKÚ a urobí Robert Fico z rozpadajúceho sa slovenského zdravotníctva - v ktorom - podľa vedenia NKÚ - panuje chaos, dátové peklo, rezignácia štátu na verejný záujem, ako i parazitovanie lobistov, konečne reálnu premiérsku tému? Problémom nášho zdravotníctva je zlyhávajúci regulátor, teda štát. Ak minister zdravotníctva nebude mat za sebou premiéra, všetka jeho snaha vyjde navnivoč. Niekto tu parazituje na zdraví, na vode či na digitalizácií Tato kultúra nezodpovednosti, ktorá sa prepadá až do trestnoprávnej zodpovednosti je prierezovo v každom segmente verejných politík A nezáujem štátu to riešiť, táto erózia štátu a rezignácia na verejný záujem je veľmi nebezpečná. Čo keď si občan povie: “A dosť!” a vypovie tu pomyselnú spoločenskú zmluvu? Pýta sa šéf najvyššej kontrolnej inštitúcie tohto štátu Ľubomír Andrassy. Sledujete Ráno Nahlas, dnes opäť v pravidelnom rozhovore s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Juraj Lovas sa rozhodol zobrať konzervatívny biznis headhuntingu a postaviť ho nanovo. Namiesto klasických procesov začal systematicky zapájať AI a premeniť spôsob, akým firmy hľadajú ľudí. Výsledok? Rýchlejší hiring, lepšie rozhodnutia a úplne iný pohľad na to, čo má v procese robiť človek a čo technológia. V rozhovore s Tomášom otvorene rozoberajú, prečo väčšina firiem robí hiring zbytočne pomaly, kde sa stráca najviac času a prečo AI nie je hype, ale praktický nástroj, ktorý mení pravidlá hry. Dotýkajú sa aj reality trhu, chýb, ktoré robia rastúce firmy, a toho, ako sa mení rola foundera v čase, keď sa biznis aj technológie hýbu rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Moderátor Tomáš Török je spoluzakladateľ firmy BizBuilders, kde s tímom skúsených ľudí z marketingu tvorí biznis-marketingové stratégie vychádzajúc z dát a trendov, orientované na ambíciu, konkrétne ciele a výsledky.

Stratila slovenská politika zdravý rozum a svedčí to o jej odtrhnutosti od reality? Alebo je problém skôr v nás, voličoch, ktorí toto všetko stále viac tolerujú? A vieme dnes ešte vôbec nájsť spoločnú reč na tom, kto sme, čo chceme a kam ideme? Prečo je slovenská politika taká debilná a ako sa stalo, že našej politike dominujú exoti, celebrity a influenceri,? Takto provokatívne si pred rokom položil otázku v jednom zo svojich článkov sociológ Dominik Želinský. Pravdou je, že Slovensko sa dnes zmieta v podivuhodnom divadle, kde sa politické elity prakticky úplne odtrhli od riešenia skutočných problémov tejto krajiny, ako aj jej obyvateľov. Namiesto zmysluplných riešení a hľadania konsenzu, ako túto čoraz viac upadajúcu krajinu posunúť vpred, verejnosti ponúkajú cirkusové šapitó plné zástupných kultúrnych vojen a neustáleho prúdu cirkusových predstavení s jediným cieľom - aspoň na okamih zaujať a nasmerovať pozornosť verejnosti na seba samého. Je však takáto politika skutočne odrazom tohto národa a je naozaj dnešným problémom téma dramaticky sa zvyšujúcej polarizácie samotných voličov? Alebo je to viac o prudkej fragmentácií spoločnosti, kde je problémom už nielen snaha nájsť akúkoľvek spoločnú víziu, ale vôbec sa dohovoriť a porozumieť si aj v tých úplne najzákladnejších témach? Kto teda – ako spoločnosť, sme a vieme si to – v tejto dobe zásadných geopolitických ruptúr, vôbec zadefinovať? No a nastala dnes doba volania po charizmatických lídroch ako bol Igor Matovič alebo na globálnej úrovni Donald Trump? Kto vlastne sú, čo od nich môžeme očakávať, v čom tkvie ich legitimita a kde sú ich achilovky v úlohe vládcov? Ráno Nahlas, dnes so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stratila slovenská politika zdravý rozum a svedčí to o jej odtrhnutosti od reality? Alebo je problém skôr v nás, voličoch, ktorí toto všetko stále viac tolerujú? A vieme dnes ešte vôbec nájsť spoločnú reč na tom, kto sme, čo chceme a kam ideme? Prečo je slovenská politika taká debilná a ako sa stalo, že našej politike dominujú exoti, celebrity a influenceri,? Takto provokatívne si pred rokom položil otázku v jednom zo svojich článkov sociológ Dominik Želinský. Pravdou je, že Slovensko sa dnes zmieta v podivuhodnom divadle, kde sa politické elity prakticky úplne odtrhli od riešenia skutočných problémov tejto krajiny, ako aj jej obyvateľov. Namiesto zmysluplných riešení a hľadania konsenzu, ako túto čoraz viac upadajúcu krajinu posunúť vpred, verejnosti ponúkajú cirkusové šapitó plné zástupných kultúrnych vojen a neustáleho prúdu cirkusových predstavení s jediným cieľom - aspoň na okamih zaujať a nasmerovať pozornosť verejnosti na seba samého. Je však takáto politika skutočne odrazom tohto národa a je naozaj dnešným problémom téma dramaticky sa zvyšujúcej polarizácie samotných voličov? Alebo je to viac o prudkej fragmentácií spoločnosti, kde je problémom už nielen snaha nájsť akúkoľvek spoločnú víziu, ale vôbec sa dohovoriť a porozumieť si aj v tých úplne najzákladnejších témach? Kto teda – ako spoločnosť, sme a vieme si to – v tejto dobe zásadných geopolitických ruptúr, vôbec zadefinovať? No a nastala dnes doba volania po charizmatických lídroch ako bol Igor Matovič alebo na globálnej úrovni Donald Trump? Kto vlastne sú, čo od nich môžeme očakávať, v čom tkvie ich legitimita a kde sú ich achilovky v úlohe vládcov? Ráno Nahlas, dnes so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prvý diel novej série: Detektív Stilwell Nové prostredie, postavy aj prostriedky, no zločiny staré ako samo ľudstvo. Detektív seržant Stilwell z úradu šerifa okresu Los Angeles sa za trest ocitá „vo vyhnanstve“ na malom ospalom ostrove Catalina. Namiesto služobného auta jazdí na golfovom vozíku a namiesto vrážd rieši výtržnosti opitých turistov a drobné krádeže a podobné „malichernosti“. No všetko sa zakrátko zmení. More prinesie známky nedávneho zločinu – ľudské telo – a detektív Stilwell sa aj napriek nevôly nadriadených púšťa do pátrania, ktoré preverí nielen jeho schopnosti ale aj odvahu čeliť bohatým a mocným nášho sveta. Audiokniha: Temný kvet Autor: Michael Connelly Interpret: Martin Kaprálik Dĺžka: 11:29 h Vydavateľstvo: Publixing a Slovart Audiokniha Temný kvet na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Temný kvet na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Mnoho ľudí začne cvičiť s veľkým nadšením, no bez akejkoľvek prípravy. Výsledok? Namiesto svalov prichádzajú bolesti a zranenia. Hosťom novej epizódy podcastu Predtréningovka je Ľudovít Nemec, športový fyzioterapeut, ktorý sa stará o zdravie nielen hráčov A-tímu ŠK Slovan Bratislava. Vypočujte si podcast a dozviete sa viac.

Ako si zabezpečiť nákup nového auta aj bez peňazí? Stále je to možné. Pre firmy, živnostníkov, ale aj pre súkromné osoby, dnes existujú sofistikované finančné produkty, ktoré odolali aj ráznym konsolidačným opatreniam.Vlastniť je stále dôležité, len nie pre každého.Stále viac sa hovorí o tom, že vlastníctvo nových áut je prežitok. Namiesto neho tu máme alternatívy, ktoré sa už dnes ukazujú ako oveľa výhodnejšie. Reč je napríklad o leasingovom financovaní, respektíve operatívnom leasingu alebo aktuálne leasingovom úvere. A hoci na Slovensku nastali významné legislatívne zmeny, ktoré celý tento model financovania mohli skomplikovať, trh si napokon cestu našiel.V dnešnej epizóde sa budeme rozprávať o financovaní nákupu nových a jazdených vozidiel, do štúdia sme zavolali jedného z najpovolanejších na Slovensku, regionálneho riaditeľa ČSOB Leasing pre Trnavský a Trenčiansky kraj, Ladislava Pšenáka.„Naším cieľom nie je brať autá, ale aby ich klienti užívali a dosplácali. Ak má klient krátkodobý problém, základom je komunikovať. Pokiaľ ide o dlhodobejšiu situáciu, je možné upraviť splátkový kalendár, ale dôležité je, aby klient „zdvíhal telefón“ a situáciu riešil,“ hovorí v novej epizóde podcastu Autobazar.EU Ladislav Pšenák z ČSOB Leasing o tom, čo hrozí po strate schopnosti splácať úver na auto.V rozhovore odpovedáme aj na nasledovné otázky:- Má zmysel baviť sa o leasingu a nezaťažovaní cashflow aj pri malých firmách a živnostníkoch, ktorí majú ročné tržby na úrovni desiatok či stoviek tisíc eur?- Kde robia malé firmy pri kúpe áut chyby, ktoré ich stoja peniaze navyše?- Aký je rozdiel medzi leasingovým úverom a operatívnym leasingom?- Čo sa deje s autom po skončení splácania - môžem si auto po lízingu nechať, či sa odpredáva, odkupuje?- Kontrolujete aj cenu vozidla, ktoré chce klient kúpiť? Napríklad, čo ak chce kúpiť auto za premrštenú cenu?- Čo sa stane, ak sa firme skomplikuje situácia, napríklad jej klienti nezaplatia faktúry, a hrozí vynechanie splátky? Pristupuje sa k odobratiu vozidla?Ďakujeme, že počúvate a sledujete podcasty od Autobazar.EU. Všetky naše podcasty nájdete na Podcastoch Aktuality.sk Rozhovor s importérom: Oprava batérie nás stojí len desiatky eur, robí to stroj Galko o reklame v médiách: Prichádzajú o tisíce eur na Google reklame, nevedia ako na to Novinár Hubinský: Elektromobily polarizujú spoločnosť, lebo je to politická téma. EÚ sa zachovala pokrytecky Adam Ďurica: Na cestách zažívam toľko, že ma len tak niečo...

Nový rok odštartujeme hosťom, u ktorého som absolvoval ten najbrutálnejší kurz. Poviem vám, odpálilo mi to dekel. V 80. episode som sa rozprával s Adamom Dolníkom, vyjednávačom, ktorý sa dlhodobo venuje krízovým situáciám a vyjednávaniu pod tlakom. V tomto podcaste som sa snažil neklásť otázky. Vydržalo mi to 4 minúty :) Aj napriek tomu sme rozobrali, čo skutočne rozhoduje, keď ide o dohodu, a prečo sa v bežnom biznise často hádame zbytočne len preto, že používame zlé otázky, zlý tón a zbytočný nátlak.Adam vysvetľuje, prečo si ľudia v príprave na vyjednávanie často ublížia sami. Keď sa pripravujete príliš detailne, ľahko sa zamilujete do vlastného scenára a počas rozhovoru už hľadáte len to, čo vám ho potvrdí. Namiesto toho odporúča pracovať tak, aby ste dostali informácie priamo od druhej strany, a to tým, že budete menej hovoriť a viac nechávať priestor na reakciu. Veľká vec je aj to, ako sa pýtate. Adam otvorene hovorí, že otázky vedia vytvárať tlak. Slovo prečo býva v praxi skôr spúšťačom obrany, než cestou k dohode.Silná časť podcastu hovorí o vyjednávaní pri únosoch a o tom, ako fungujú nátlakové metódy v reálnom svete. Adam vysvetľuje, prečo nátlak na skúseného človeka často nefunguje. Rozoberáme aj taktiku nohy vo dverách, pri ktorej druhá strana začne malou požiadavkou, ktorú je ťažké odmietnuť, a potom pritvrdí. Tento diel je nabitý konkrétnymi komunikačnými princípmi, ktoré si viete preniesť do biznisu, tímu aj domov, aj keď nevyjednávate o rukojemníkovi. Tento diel je nabitý konkrétnymi tipmi, hackmi a reálnymi udalosťami, vďaka ktorým budete lepšie vyjednávať aj v bežnom živote. Užívajte!---------------------------------------------------------------------------Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa00:02:01 – Ako sa zlepšiť vo vyjednávaní?00:11:38 – Príprava bez pasce vlastného scenára00:20:16 – Vyjednávanie pri únosoch00:36:49 – Najčastejšie chyby pri vyjednávaní00:40:42 – Komunikácia, ktorá otvára cestu k dohode00:44:55 – Keď pôjdem pomaly, dostanem sa tam rýchlejšie00:49:00 – Nátlakové metódy00:54:58 – Ako manažovať stres?00:57:42 – Čo odporúča Adam Dolník?01:00:30 – Zmysel života podľa Adama Dolníka---------------------------------------------------------------------------Viac z podcastov nájdete na:https://www.truban.sk/podcast/---------------------------------------------------------------------------Všetky spomenuté knihy a podcasty nájdete v článku na blogu:https://wp.me/p5NJVg-UR---------------------------------------------------------------------------Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách:● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F---------------------------------------------------------------------------● Najlepšie z podcastu na Instagrame ●https://www.instagram.com/truban.podcast/● Truban.sk ●https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ●https://www.instagram.com/truban/● Facebook ●https://www.facebook.com/miso.truban● LinkedIn ●https://sk.linkedin.com/in/truban

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre mladých je témou číslo jedna osamelosť. Nehovoríme o tom, čo nás naozaj trápi a čím vnútorne žijeme. Namiesto toho nosíme masky a snažíme sa napĺňať očakávania tých druhých. Tvrdí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko Marek Madro. Podľa neho, my dospelí mládež sklamávame pretože im nevieme poskytnúť istoty, ale ani nádej a preto sa deti utiekajú k pochopeniu v online priestore. Výsledkom je prehlbujúca sa radikalizácia mládeže, ktorá môže vyústiť až do opakovania fatálneho násilia, varuje psychológ Madro.„Srdce je malá vec, ale žiada si veľké veci. Ono samo by nepostačilo mačiatku na obed, a predsa mu nie je dosť ani celý svet.“ Napísal svojho času Victor Hugo. Podobne je tomu u našich detí. Na jednej strane neustále verbálne deklarujeme, že deti sú pre nás - i pre celú našu spoločnosť, tou absolútnou prioritou, témou tém, soľou zeme ako i našou budúcnosťou či nádejou. Na strane druhej, v realite, môžeme vidieť ako neustále narastá počet detí, ktoré sužujú vážne psychické a duševné problémy či dokonca stoja na samej hrane voľby medzi životom a nebytím. Trápi ich strach zo zlyhania, obavy z toho, že sklamú očakávania a - na dnešnú dobu plnú modernej komunikačnej techniky, paradoxne až neuveriteľná osamelosť.Zároveň registrujeme i narastajúci radikalizmus mládeže, ktorý už aj tu - na Slovensku, niekoľkokrát udrel s brutálne vražednou silou. K tomu treba prirátať stále pretrvávajúci problém šikany, tlaku od vysoko polarizovanej a frustrovanej spoločnosti nás dospelákov, ako i zlyhávajúci a až zúfalo nedostatočný systém pomoci pre deti vo vážnych ba dokonca až existenciálnych problémoch, ktoré až pričasto balansujú na samej hrane života a smrti. Áno, ide presne o tie deti, ktoré inak tak radi verbálne označujeme za to najdôležitejšie, čo ako spoločnosť vôbec máme. Naše vlastné deti. Čo teda tieto naše deti a našu mládež skutočne trápi, vieme to vôbec? A ako im v tom vieme reálne pomôcť - indviduálne, ale aj ako celá spoločnosť? No a ako si poradiť s týmto obdobím veľkých očakávaní ale i stretov snov, očakávaní s neraz šedivou až krutou realitou - teda sviatkami?Nám sa množia príbehy detí, ktoré chcú riešiť to, čo sa im deje, tak, že upozornia svet tým, že niekomu inému ublížia. Len aktuálne riešime takmer 50 takýchto príbehov. Situácia je naozaj veľmi vážna a náš systém dostatočne nereflektuje na tieto potreby ako i výzvy. Mreže pri bráne ani kamery riešením ozaj nie sú, tým je len dlhodobá a systémová práca s rizikovými prípadmi mladých ľudí, hovorí šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro. https://ipcko.sk/ Témy dnešného Rána Nahlas s Marekom Madrom a Frederikou Hazeovou z internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Energopomoc prichádza neskoro, prinesie chaos a slabé úspory 2. Osobné konflikty v koalícii komplikujú prijímanie zákonov 3. Väčšinu exportu čínskych áut tvoria „spaľováky“ a hybridy, elektromobilov však pribúda 4. Krátko o tom, že Poľsko môže vstúpiť do G20, MOL do aktív Lukoilu a Hlas mení zákon o rušení protikorupčného úradu