Podcasts about absynt

Juraj Koudela a Filip Ostrowski se potkali, když pracovali ve stavebnictví. Možná i proto přistupují k vydávání knih pragmaticky a jejich nakladatelství Absynt, kde vydávají literární reportáže o aktuálních tématech, funguje už deset let. „Literární reportáž vyžaduje schopnost psát pravdu beletristickými jazykovými prostředky,“ říká pro Český rozhlas Plus Koudela. Literární reportáž je v Polsku oblíbený žánr, který zpopularizoval spisovatel a publicsta Mariusz Szczygiel.

Juraj Koudela a Filip Ostrowski se potkali, když pracovali ve stavebnictví. Možná i proto přistupují k vydávání knih pragmaticky a jejich nakladatelství Absynt, kde vydávají literární reportáže o aktuálních tématech, funguje už deset let. „Literární reportáž vyžaduje schopnost psát pravdu beletristickými jazykovými prostředky,“ říká pro Český rozhlas Plus Koudela. Literární reportáž je v Polsku oblíbený žánr, který zpopularizoval spisovatel a publicsta Mariusz Szczygiel.Všechny díly podcastu Hovory můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostkou Zuzany Botikovej je slovenská novinárka Veronika Cosculluela. V jej debute "Scvrknutý svet" (Absynt, 2025) sa venuje téme väzenstva na Slovensku. Zaujímalo ju, ako rozmýšľajú o tejto téme ľudia, ktorí tento uzavretý systém tvoria. Čo sa deje v hlave človeka, ktorý prichádza do väzenia, kde má stráviť niekoľko dlhých rokov? Čo zahŕňa práca dozorcu? A tuší väzeň chystajúci sa na slobodu, ako sa veľmi sa ten svet zmenil, kým bol on zatvorený?

Je Slovensko polarizované? Prečo hladný systému neverí? A kde sme pri medveďoch (ne)urobili chybu? Počúvajte náš podcast! SAMO MAREC Pochádza z Vysokých Tatier. Vyštudoval polonistiku v Banskej Bystrici a dlho pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Popritom blogoval a písal články. Momentálne píše pre denník SME a Denník N. Je autorom a spoluautorom čoraz väčšieho počtu kníh na rôzne témy a niektoré z nich sú aj celkom dobré. Pre vydavateľstvá Absynt, Premedia, Ikar, Odeon či knižnú edíciu Denníka N prekladá z angličtiny a poľštiny. Jeho životnou ambíciou je živiť sa nie písaním, ale čítaním kníh. REFLEKTOR predstavuje sériu diskusií a prednášok zameraných na reflexiu aktuálnych kultúrno-spoločenských tém. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie divákov, ich myšlienkovú kreativitu, argumentačné zručnosti, či schopnosť nazerať na problémy z rôznych uhlov pohľadu. (13. 1. 2025) Pýta sa & mixuje: Jakub Lenart Zvučí: Róbert Geci Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Juraja Koudelu pozná literárny svet ako jedného zo zakladateľov vydavateľstva Absynt - príbehy a reportáže, no tentoraz sa predstaví ako spisovateľ. Pred niekoľkými dňami mu totiž vyšiel debutový román Kult rysa ostrovida. Príbeh o svete moci, cynického bohatstva a manipulatívnej konšpirácie je plný irónie aj humoru, no aj pravdy o našej súčasnosti. A okrem toho je napísaný výnimočným štýlom.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Je to presne rok, čo si Slovensko volilo novú vládu a premiérom sa opäť, už po štvrtýkrát, stal Robert Fico. Jeho strana spoločne s Hlasom a SNS tak krajine vládne už dvanásť mesiacov, počas ktorých sme zažili zmeny v zásadných legislatívach, protesty na uliciach, atentát, aj odvolávania na ministerstvách, v kultúrnych inštitúciách či priamo v parlamente. Čo je odkazom prvé roka Ficovej štvrtej vlády, či sa správa tak, ako pred voľbami alebo ešte horšie a čo bude ďalej? Eva Frantová sa v Dobrom ráne rozpráva so šéfredaktorkou denníka SME Beatou Balogovou. Zdroje zvukov: SME, TV Markíza, Denník N, TASR, TA3, Sky News Australia, Facebook/Robert Fico Odporúčanie: O pár dní to budú dva roky, čo pred obľúbeným kvír podnikom Tepláreň zavraždili Juraja a Matúša. K udalosti sa vo svojej knihe Spúšť vracia spisovateľ a publicista Marek Hudec. Rekonštruuje udalosti z osudného večera, skúma pohnútky vraha, no obzerá sa aj späť za zmarenými mladými životmi Juraja a Matúša i za príbehom zranenej Radky. Kniha, ktorá vyšla vo vydavateľstve Absynt, je už v predaji. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Aleksandra Lipczak je polská reportérka a spisovatelka. České čtenářstvo ji může znát jako autorku knihy Lajla znamená noc. Ta loni vyšla v českém překladu u nakladatelství Absynt. Reportážně historický text se noří dějin soužití muslimů, křesťanů a židů na území dnešního Španělska. Připomíná, co všechno by Evropa bez muslimské přítomnosti neměla, a ukazuje, že myšlenka nadřazenosti bílé rasy má své kořeny i tady.

Po raz trzeci zapraszam do wysłuchania audycji o pisaniu Tomáša Forró. Tym razem Ukraina i to najświeższa. Znakomity reportaż! Czekamy na polski przekład(00:25) Zamiast wstępu(03:00) Historie bardziej niż prawdziwe (10:45) Ukraina bez taryfy ulgowej (14:45) Granica reportażu (22:50) Zamiast podsumowania Warto posłuchać także:

SPEV SIRÉN (vyd. Absynt, 2024) je reportážna kniha, ktorú napísal slovenský vojnový reportér Tomáš Forró. Mapuje doterajší priebeh rusko-ukrajinskej vojny od jej začiatku v roku 2022 až po úvod tohto roka. Forró cestoval priamo po vojnou zasiahnutých územiach, rozprával sa s civilistami i vojakmi a ponúka tiež vlastné zážitky zo situácie v zázemí i v blízkosti frontovej línie. Rozhovor s Tomášom Forróom, ktorý vyšiel na Postoji, si môžete prečítať tu: https://www.postoj.sk/155181/ukrajinci-vedia-ze-aj-keby-vyvesili-bielu-vlajku-nepride-ziaden-mier Knihu si so zľavou môžete objednať a kúpiť tu: https://obchod.postoj.sk/spolocnost/357-spev-siren.html

V bratislavskom Artfore sa odohralo stretnutie s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou. Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Ako mohli vzdorovať zime, víchrom a nedostatku kyslíka vo výškach nad 5 000 metrov? Vypočujte si rozhovor s Artom Davidsonom, jedným z účastníkov expedície, ktorá prepísala horolezecké dejiny a zároveň sa stala námetom jeho dokumentárnej knihy Sto pod nulou. S Artom sa rozprával publicista a prekladateľ Samuel Marec. Diskusia bola súčasťou putovného festivalu Absynt naživo, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Pokud reportéra přestanou zajímat lidé, pokud už předem ví, co mu řeknou, měl by změnit povolání, říkává studentům žurnalistiky polský novinář Mariusz Szczygiel. Je snadné propadnout přitažlivosti polské reportérské školy. Kromě Sczygiela ji u nás představují autorky a autoři, které na Slovensku vydává v češtině Poláky vedené nakladatelství Absynt.Všechny díly podcastu Ranní úvaha můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zapraszam na spotkanie z Filipem Ostrowskim - jednym z założycieli wydawnictwa Absynt, które specjalizuje się w wydawaniu reportaży. (01:30) O czym jest wydawnictwo Absynt?(12:27) Słowackie i czeskie wątki językowe(22:50) Profil wydawniczy(29:55) Kalligram i planyPolecam też rozmowę Teresy Drozdy z podkastu DROZDOWISKO z Filipem. Rozmowę nagraną przy okazji Kina na Granicy w roku 2021.W odcinku wykorzystalem muzykę zespołu Longital. Intro: Tvoje vojskáOutro: Bez práce a bez slovJana i Daniel ❤️❤️❤️ DZIĘKUJĘ!

Magdaléna Rojo je novinárka, ktorej nedávno vyšla vo vydavateľstve Absynt kniha s názvom Ženy, ktoré zostali. Je to zbierka reportáží, ktorá rozpráva príbehy žien a detí, ktoré zostali v domovských krajinách, zatiaľ čo ich muži, otcovia, synovia, šli za lepším zárobkom a životom za hranice. S magdalénou sme sa rozprávali o tom, ako kniha vznikala, ako si hľadala cestu k ženám v krajinách ako India, Etiópia alebo Senegal aj, čo ju toto pustovanie naučilo láske a sile žien. Dokonca s nami bonusovo zdieľala aj silný príbeh rodiny z Mexika, ktorý nenájdete ani v knihe. Celý Magdalénin príbeh je o to zaujímavejší, že popri svojom dobrodružnom povolaní plnom cestovania sa stala aj mamou. So svojim manželom Noelom a synom Gaelom si vytvorili domov v meste Oaxaca na juhu Mexika, ďaleko od svojich rodín. Rozobrali sme teda aj pôrody na Slovensku a v Mexiku, kutlúrne rozdiely vo výchove a bežné starosti rodiny s 3-ročným chlapcom na cestách. Tento rozhovor je balzam na dušu po náročných septembrových dňoch. Magdalénin pokoj, nadhľad a schopnosť jednoducho a úprimne hovoriť aj o komplikovaných témach vás prenesie na príjemné farebné miesto plné dobra a nádeje. Úvod podcastu sme venovali našej veľkej novinke. V septembri sme odštartovali komunitu Mama Gang +. Mamagang má teda okrem podcastu a instagramu aj bezpečné miesto na spoločné diskusie na rovinu, bez pozlátok, kde nájdete aj webináre, dôležité zdroje, zoznamku, bazár, online či offline eventy. Všetky potrebné info sú na www.mamagang.plus

Niedawno na półki księgarskie trafił "Inkarnator", czyli najnowszy element uniwersum Honoriusza Monda. Z Maxem Czornyjem rozmawiamy zarówno o ponadczasowym pięknie, jak i wynaturzonych, bardzo, ale to bardzo krwawych zbrodniach, w których również można doszukiwać się... czaru, kunsztowności oraz artyzmu? Pytamy, jak konsumować absynt? Czy Jezus i Dalajlama mogą równać się z monstrami pokroju Włodzimierza Lenina, Josefa Mengelego, Amona Götha oraz Ilse Koch? Oto zaledwie część pytań, na które odpowiedzi znajdziesz w naszym podcaście. Podpowiadamy - najnowszą książkę Maxa Czornyja znajdziesz pod tym adresem: https://www.empik.com/wampirysta-czornyj-max,p1360292313,ksiazka-p Materiał powstał we współpracy z wyd. FILIA

V čom spočíva hodnota ľudského života? Profesor a biochemik Ladislav Kováč odpovedá, že v jeho časnosti a pominuteľnosti, a že dôstojnosť žitia by mala vrcholiť v dôstojnosti smrti.----more---- V našom novom podcastovom formáte, ktorí sme nazvali „zvedochtivé čítanie“, vám prinášame poslednú zo štyroch dávok, v ktorých si môžete knihu práve od profesora Kováča s názvom O zmysle ľudského života (2018) vypočuť - a na jej načítanie sa podujal herec SND Alexander Bárta. Ďakujeme ako pánovi profesorovi tak aj vydavateľstvu Absynt za súhlas túto vzácnu monografiu na podcaste reprodukovať v audio podobe, link na fyzickú kópiu nájdete v popise tejto dávky a prajem vám zvedochtivé čítanie.     Link na knihu: https://bit.ly/3KTA9Gg   ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

V čom spočíva hodnota ľudského života? Profesor a biochemik Ladislav Kováč odpovedá, že v jeho časnosti a pominuteľnosti, a že dôstojnosť žitia by mala vrcholiť v dôstojnosti smrti.----more---- V našom novom podcastovom formáte, ktorí sme nazvali „zvedochtivé čítanie“, vám prinášame tretiu zo štyroch dávok, v ktorých si môžete knihu práve od profesora Kováča s názvom O zmysle ľudského života (2018) vypočuť - a na jej načítanie sa podujal herec SND Alexander Bárta. Ďakujeme ako pánovi profesorovi tak aj vydavateľstvu Absynt za súhlas túto vzácnu monografiu na podcaste reprodukovať v audio podobe, link na fyzickú kópiu nájdete v popise tejto dávky a prajem vám zvedochtivé čítanie.     Link na knihu: https://bit.ly/3KTA9Gg   ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

V čom spočíva hodnota ľudského života? Profesor a biochemik Ladislav Kováč odpovedá, že v jeho časnosti a pominuteľnosti, a že dôstojnosť žitia by mala vrcholiť v dôstojnosti smrti.----more---- V našom novom podcastovom formáte, ktorí sme nazvali „zvedochtivé čítanie“, vám prinášame druhú zo štyroch dávok, v ktorých si môžete knihu práve od profesora Kováča s názvom O zmysle ľudského života (2018) vypočuť - a na jej načítanie sa podujal herec SND Alexander Bárta. Ďakujeme ako pánovi profesorovi tak aj vydavateľstvu Absynt za súhlas túto vzácnu monografiu na podcaste reprodukovať v audio podobe, link na fyzickú kópiu nájdete v popise tejto dávky a prajem vám zvedochtivé čítanie.     Link na knihu: https://bit.ly/3KTA9Gg   ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

Podcast Petra Viziny je dnes věnován dvěma "klukům z korporátu" s humanitním vzděláním, kteří vydávají literární reportáže z celého světa. Převážně od polských autorů a autorek. "Nemá to být pouhá žurnalistika," říká Filip Ostrowski, spolumajitel nakladatelství Absynt.

V čom spočíva hodnota ľudského života? Profesor a biochemik Ladislav Kováč odpovedá, že v jeho časnosti a pominuteľnosti, a že dôstojnosť žitia by mala vrcholiť v dôstojnosti smrti.----more----   V našom novom podcastovom formáte, ktorí sme nazvali „zvedochtivé čítanie“, si v najbližších štyroch dávkach budete môcť vypočuť knihu práve od profesora Kováča s názvom O zmysle ľudského života (2018) a na jej načítanie sa podujal herec SND Alexander Bárta. Ďakujeme ako pánovi profesorovi tak aj vydavateľstvu Absynt za súhlas túto vzácnu monografiu na podcaste reprodukovať v audio podobe, link na fyzickú kópiu nájdete v popise tejto dávky a prajem vám zvedochtivé čítanie.   Link na knihu: https://bit.ly/3KTA9Gg   ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

Slovenské nakladatelství Absynt, které do Česka přináší světovou reportážní literaturu, už několikrát vsadilo na severské autory a reálie. V jeho portfoliu najdeme třeba knihy Jeden z nás a Laserový muž o různých podobách terorismu a násilí vůči jiným etnickým nebo politickým skupinám lidí.

Slovenské nakladatelství Absynt, které do Česka přináší světovou reportážní literaturu, už několikrát vsadilo na severské autory a reálie. V jeho portfoliu najdeme třeba knihy Jeden z nás a Laserový muž o různých podobách terorismu a násilí vůči jiným etnickým nebo politickým skupinám lidí.Všechny díly podcastu On Air můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V poslednej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na príbeh mladého muža, ktorý sa, ako mnohí iní, pokúšal získať prezidentskú výnimku a vyhnúť sa tak transportu. Ešte väčšmi ako obavy o vlastnú budúcnosť ho trápil strach o jeho rodičov a mladšieho brata. Podujal sa preto na zúfalý krok, ktorý ho takmer stál život. Pozvanie Madeline Vadkerty prijal historik Ivan Kamenec z Historického ústavu SAV a Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej, básnik a prozaik. Spolu s moderátorom Jarom Valentom si okrem iného položia aj otázku – ako sa vyrovnať s krutou realitou a v čom môže človeku pomôcť jeho viera? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020). Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

„Hrôzu tých hodín nie je možné opísať,“ uvádza Gyula. Bomby svojou váhou bez problémov prerazili niekoľkoposchodové budovy, betónové základy aj pivničné klenby. Dolu hneď príšerne detonovali a vyhadzovali do vzduchu celé stavby aj s ich obyvateľmi. Počas výbuchov sa zem neustále chvela s takou intenzitou, že to pripomínalo plavbu na rozbúrenom mori. To je úryvok z knihy Uzol z vydavateľstva Absynt, v ktorom obraz vojny nadobúda konkrétne črty v osudoch konkrétnych ľudí, ich rodín a blízkych. Tento obraz je o to znepokojujúcejší, že vojna sa čoraz viac skloňuje aj dnes. Vojna, o ktorej ale bude teraz reč sa týka jedného z našich miest – Nových Zámkov, ktoré boli v priebehu niekoľkých mesiacov v rokoch 1944 a 1945 prakticky zrovnané so zemou. Boli však len jedným z mnohých tragických príkladov hrôz druhej svetovej vojny. Prečo sa práve Nové Zámky stali terčom leteckých bombardovacích útokov a čo z týchto dní zostalo v lokálnej pamäti ich obyvateľov? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s autorom spomínanej knihy Uzol Marekom Hudecom. – Kúpte si knihu Fenomény dejín od Jaroslava Valenta, ktorá pozostáva z rozhovorov s trinástimi historikmi o rôznych epochách ľudských dejín. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Akú hodnotu a význam má v živote človeka vzdelanie? Ako nás kultivuje a formuje? A čo znamenalo obdobie, keď neslobodný režim zobral možnosť vzdelávania časti svojho obyvateľstva len pre ich pôvod? Táto časť podcastu Ľudia píšu Tisovi, vychádza v predvečer tragického výročia - presne zajtra - 25.marca si pripomenieme 80 rokov od začiatku deportácii židovskej komunity zo Slovenska do nacistických koncentračných táborov. No skutočnej smrti predchádzala smrť sociálna - ku ktorej patrilo aj to, že prenasledovaní ľudia stratili ešte pred tým než ich všetky práva aj možnosť vzdelania - a o tom, čo to znamenalo, budeme hovoriť aj v našom dnešnom príbehu. Nešťastná matka píše Tisovi kvôli svojmu synovi Otovi, ktorý pre nesprávny pôvod nemôže chodiť do školy. Prečo vlastne ľudácky režim zamedzil týmto ľuďom aj prístup k vzdelaniu? No po 80 rokoch od týchto tragických udalostí sa pozrieme aj do súčasnosti - na otázku, ako o holokauste vzdelávame dnes a čo nás táto tragická kapitola našich dejín učí o nás samých. Dnešnými hosťami Madeline Vadkerty budú preživšia holokaustu Eva Mosnáková, didaktička Alžbeta Sniezko, ktorá vzdeláva učiteľov o tom, ako učiť o holokauste a Ján Hlavinka, riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu. Podcast moderuje Soňa Gyarfašová. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk.

V ôsmej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na listy, ktoré ilustrujú dva diametrálne odlišné občianske i ľudské postoje. Ich príbehy sú o to silnejšie, že ich autormi sú dvaja duchovní. Preto tu ešte väčšmi do popredia vystupuje morálny postoj konkrétneho človeka v konkrétnej situácii – na jednej strane zlyhanie a na druhej obetavosť a solidarita. Pozvanie Madeline Vadkerty prijal historik Ivan Kamenec z Historického ústavu SAV a publicista Michal Havran. Spolu s moderátorom Jarom Valentom si okrem iného položia aj otázku – čo sa stane, ak zákon stratí svoj ľudský rozmer? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk.

V siedmej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na anonymný list. Jeho autor mal pre zatajenie svojej identity dobré dôvody. Obával sa násilia, s ktorým bol už raz konfrontovaný. Incidenty, keď boli priamo na ulici pred očami ostatných zbití ľudia židovského pôvodu, neboli vôbec náhodné, naopak, boli tolerované a neraz i podnecované režimovou propagandou. Pozvanie Madeline Vadkerty prijal historik Michal Schvarz z Historického ústavu SAV. Spolu s Jarom Valentom rozoberú list muža, ktorý márne upozorňoval na radikalizáciu nemeckej mládeže v jednotkách Freiwillige Schutzstaffel, ktorá terorizovala židovské obyvateľstvo neraz aj na očiach verejnosti. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020). Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V dnešnom podcaste Ľudia píšu Tisovi si priblížime príbeh akademického maliara, impresionistu Zoltána Hackiho. Pre ľudácky režim nemal príliš dobrý kádrový profil. Mal maďarské korene, židovský pôvod a navyše bol umelec, ktorý rozhodne netvoril podľa predstáv režimu. Aké boli jeho osudy? A aké boli osudy ďalších umelcov so židovským pôvodom, ako napríklad Imrich Weiner-Kráľ, František Reichentál alebo Arnold Peter Weisz-Kubinčan? O tom bude Soňa Gyarfašová hovoriť nielen s Madeline Vadkerty, ale aj s jej hosťami - riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu Jánom Hlavinkom a novinárom Andrejom Bánom, ktorého rodina prežila holokaust. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk.

V piatej časti podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme do malého slovenského mesta – do Malaciek. Na príbehu pána Adalberta nás zarazí do akej miery môžu osud jedného muža i jeho rodiny zmeniť reči, ktoré sa šíria za jeho chrbtom. Pozvanie Madeline Vadkerty prijala spisovateľka Denisa Fulmeková. Spolu s historikom Ivanom Kamencom z Historického ústavu SAV a Jarom Valentom rozoberú príbeh pána Adalberta, ktorý sa stal rukojemníkom najrôznejších ambícií, osobných animozít, závisti a klebiet. Obhájiť svoju povesť navzdory hlúpym rečiam pre neho neznamenalo nič menej, než zachrániť si život. Aký bol jeho osud a akým spôsobom ľudácky režim rozoštvával ľudí, ktorí sa dlhé roky osobne poznali? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk.

V štvrtej časti podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na príbeh pána Bartolomeja, ktorý sa so svojou rodinou nevyhol tragickému koncu aj napriek svojim zásluhám a lojálnemu občianskemu postoju. Pozvanie Madeline Vadkerty prijala etnologička Monika Vrzgulová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Spolu s historikom Ivanom Kamencom z Historického ústavu SAV a Jarom Valentom rozoberú list muža, presvedčeného Slováka židovského pôvodu, ktorý dlhé roky verne slúžil Československej republike. Aký bol jeho ďalší osud a ako niesol fakt, že mu režim upieral i jeho vlastnú identitu. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V tretej epizóde podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na list Karola zo Sečovskej Polianky, ktorý píše Tisovi, pretože stratil prácu ako pomocník notára. Dôvodom má byť to, že jeho manželka Šarlota má židovský pôvod. Jeho rodina tak prišla o akékoľvek živobytie. Zrieka sa Karol svojej manželky alebo sa zúfalo snaží o záchranu svojej rodiny? A ako vnímal Tisov režim deti z takýchto zmiešaných manželstiev a aké bolo ich postavenie? A aký bol osud Šarloty a Karola počas druhej svetovej vojny? Okrem Karolovho listu si však prečítame aj listy okresných funkcionárov a príslušníkov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorí sa rovnako rozhodli v tejto veci osloviť prezidenta Jozefa Tisa. Aj o tom bude Soňa Gyarfašová hovoriť s americkou výskumníčkou Madeline Vadkerty, riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu Jánom Hlavinkom a novinárom Mirkom Tódom, ktorý sa venuje židovskej kultúre a histórii. Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V druhej časti podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na príbeh Tibora, ktorý sa uprostred pekla rasovej nenávisti ocitol izolovaný a odkázaný na pomoc druhých. Pozvanie Madeline Vadkerty prijala Ružena Kormošová, učiteľka dejepisu na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi, ktorá sa venuje regionálnym dejinám Spiša v 20. storočí. Spolu s historikom Ivanom Kamencom z Historického ústavu SAV a Jarom Valentom rozoberú list mladého muža, invalida židovského pôvodu, ktorý prosí prezidenta o povolenie počúvať aspoň rádio. Aký bol jeho ďalší osud a ako sa ľudácky režim správal k bezvládnym a bezbranným ľuďom? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi: Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká: Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

V prvej časti podcastu Ľudia píšu Tisovi sa pozrieme na tragické vojnové udalosti optikou ľudskej duše. Pozvanie Madeline Vadkerty prijal psychiater Peter Hunčík. Spolu s riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu Jánom Hlavinkom a Soňou Gyarfašovou rozoberú list udavača, ktorý píše Tisovi, že pri likvidácii židovských hostincov zabudli na jednu židovskú ženu. Aké potom boli vlastne jej osudy? Čo sa skrýva za fenoménom udavačstva? A kde hľadať korene antisemitizmu - bola za ním nenávisť alebo závisť? Ako menila ľudskú psychiku cieľavedomá propaganda. A kedy v nás hraničné situácie ukazujú to najhoršie alebo naopak najlepšie? Všeobecne o podcaste Ľudia píšu Tisovi Podcast Ľudia píšu Tisovi vzniká v spolupráci Dokumentačného strediska holokaustu a denníka SME na základe výskumu americkej výskumníčky Madeline Vadkerty. Madeline Vadkerty rekonštruuje osudy ľudí, ktorí písali v rokoch 1939-1944 do prezidentskej kancelárie Jozefa Tisa. Mnohí s prosbou o záchranu, pretože pre svoj židovský pôvod prišli najskôr o všetky práva a neskôr boli deportovaní. Boli medzi nimi aj listy tých, ktorí chceli z tragédie ťažiť - arizátori, gardisti či udavači, ale nájdu sa medzi nimi aj listy ľudí, ktorí sa snažili pomôcť. Okrem Madeline Vadkerty a slovenských historikov, ktorí sa venujú téme holokaustu a druhej svetovej vojny, sú hosťami podcastu aj ľudia, ktorí sú dnes verejnými hlasmi - publicisti, psychiater, politológ alebo didaktici. Na moderátorskom poste sa striedajú Soňa Gyarfašová, ktorá v RTVS mapuje osudy pamätníkov 20.storočia, a Jaroslav Valent, ktorého poznáte z podcastu Dejiny denníka SME. Podcast Ľudia píšu Tisovi vám prinášame tento rok, pretože si pripomíname 80 rokov od začiatku tragických deportácii židovskej komunity zo Slovenska. Svojim grantom ho podporilo aj americké veľvyslanectvo. O autorke výskumu, podľa ktorého podcast vzniká Madeline Vadkerty sa venuje celý svoj profesionálny život téme ľudských práv. V čase perestrojky pôsobila v diplomatickej službe ako Američanka na Sibíri, neskôr pomáhala ľuďom, ktorí prežili mučenie a roky pracovala vo Washingtonskom múzeu holokaustu. V deväťdesiatych rokoch pri svojom výskume na Slovensku objavila v Slovenskom národnom archíve listy, ktoré písali ľudia prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi a začala pátrať po osudoch ich autorov. V beletrizovanej podobe vydala časť z nich vo svojej knihe Slovutný pán prezident (Absynt, 2020) Podcast Ľudia píšu Tisovi je súčasťou podcastového feedu SME výber, v ktorom denník SME odporúča zaujímavé slovenské podcasty a podcastové minisérie. Ak chcete, aby aj váš podcast bol súčasťou SME výber, ozvite sa nám na vyberpodcast@petitpress.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastov denníka SME a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcasty denníka SME.

Polský reportér Marek Rabij napsal knihu Život na míru. Kniha, kterou letos vydalo nakladatelství Absynt, zachycuje oděvní průmysl v Bangladéši i děsivé podmínky, ve kterých tam lidé pracují. Do Bangladéše novinář původně odjel, aby napsal reportáž z katastrofy v továrně Rana Plaza, která se zřítila a pohřbila 1200 dělníků a dělnic a ve které se šilo oblečení i pro západní značky.

Druhá světová válka se pro mnoho autorů stala spíš výhodnou kulisou, ingrediencí, která přidá každému příběhu pocit závažnosti. Málokdo už o válce píše tak věrohodně a důkladně jako švédská novinářka Elisabeth Asbrink. Její kniha A stromy ve Vídeňském lese stále stojí vyšla ve skvělém nakladatelství Absynt, které se zaměřuje na reportážní romány. Jaké to je, muset se navždy rozloučit s rodiči? A proč kniha vzbudila ve Švédsku pobouření?

Druhá světová válka se pro mnoho autorů stala spíš výhodnou kulisou, ingrediencí, která přidá každému příběhu pocit závažnosti. Málokdo už o válce píše tak věrohodně a důkladně jako švédská novinářka Elisabeth Asbrink. Její kniha A stromy ve Vídeňském lese stále stojí vyšla ve skvělém nakladatelství Absynt, které se zaměřuje na reportážní romány. Jaké to je, muset se navždy rozloučit s rodiči? A proč kniha vzbudila ve Švédsku pobouření?

V Spojených štátoch a Kanade sa topia káble aj cesty. Extrémne teplá na západnom pobreží Severnej Ameriky trvajú aj po dvoch týždňoch a experti sa obávajú, že môžu so sebou priniesť ešte ničivejšie požiare ako v uplynulých rokoch. Len minulý mesiac si horúčavy vyžiadali v štátoch Oregon a Washington takmer sto obetí, ich počet stúpa aj v Kanade. Požiare už zrovnali so zemou niekoľko obcí a oheň ohrozuje aj Yosemitský národný park. V rovnakom čase sa plamene rozšírili aj na Sibíri. Na ruskom ďalekom východe evidujú viac ako 300 lesných požiarov s celkovou rozlohou viac ako 1,3 milióna hektára. Aká je šanca, že sa situácia do konca leta ešte zhorší? Budeme si musieť na takéto letá zvykať čoraz častejšie? O extrémnych horúčavách vo svete sa rozprávali moderátorka Kristína Paholík Hamárová a Lukáš Onderčanin, reportér zahraničnej redakcie denníka SME. Zdroj zvukov: YouTube SkyNews, DW News, Global News Odporúčanie: Odporúčaním dnes nadviažeme na respondenta z podcastu. Nášmu kolegovi Lukášovi Onderčaninovi totiž nedávno vyšla pod vydavateľstvom Absynt nová kniha s názvom Utópia v Leninovej záhrade. Sleduje v nej dobrodružný príbeh Čechoslovákov, ktorí v dvadsiatych rokoch 20. storočia vstúpili do družstva Interhelpo a spoločne sa vydali do ďalekého Kirgizska budovať socialistickú vlasť. Lukáš osobne navštívil niekoľko pamätníkov priamo v Kirgizsku, tento piatok a sobotu s ním prebehne ďalšie kolo diskusii v Trnave a Žiline. Knihu nájdete napríklad tu: www.absynt.sk/utopia-v-leninovej-zahrade – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

V Spojených štátoch a Kanade sa topia káble aj cesty. Extrémne teplá na západnom pobreží Severnej Ameriky trvajú aj po dvoch týždňoch a experti sa obávajú, že môžu so sebou priniesť ešte ničivejšie požiare ako v uplynulých rokoch. Len minulý mesiac si horúčavy vyžiadali v štátoch Oregon a Washington takmer sto obetí, ich počet stúpa aj v Kanade. Požiare už zrovnali so zemou niekoľko obcí a oheň ohrozuje aj Yosemitský národný park. V rovnakom čase sa plamene rozšírili aj na Sibíri. Na ruskom ďalekom východe evidujú viac ako 300 lesných požiarov s celkovou rozlohou viac ako 1,3 milióna hektára. Aká je šanca, že sa situácia do konca leta ešte zhorší? Budeme si musieť na takéto letá zvykať čoraz častejšie? O extrémnych horúčavách vo svete sa rozprávali moderátorka Kristína Paholík Hamárová a Lukáš Onderčanin, reportér zahraničnej redakcie denníka SME. Zdroj zvukov: YouTube SkyNews, DW News, Global News Odporúčanie: Odporúčaním dnes nadviažeme na respondenta z podcastu. Nášmu kolegovi Lukášovi Onderčaninovi totiž nedávno vyšla pod vydavateľstvom Absynt nová kniha s názvom Utópia v Leninovej záhrade. Sleduje v nej dobrodružný príbeh Čechoslovákov, ktorí v dvadsiatych rokoch 20. storočia vstúpili do družstva Interhelpo a spoločne sa vydali do ďalekého Kirgizska budovať socialistickú vlasť. Lukáš osobne navštívil niekoľko pamätníkov priamo v Kirgizsku, tento piatok a sobotu s ním prebehne ďalšie kolo diskusii v Trnave a Žiline. Knihu nájdete napríklad tu: www.absynt.sk/utopia-v-leninovej-zahrade –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

SK Yanis Varoufakis je grécky ekonóm, dlho pôsobil ako profesor ekonómie na univerzitách v Británii, Austrálii a USA. V roku 2015 bol ministrom financií v prvej vláde Alexisa Tsiprasa. V roku 2016 založil grassrootové hnutie DiEM-25 a v roku 2018 spolu so senátorom Bernie Sandersom medzinárodnú ľavicovú organizáciu Progressive International. Je autorom kníh Dospeláci v miestnosti (Absynt, 2019) a Talking to my daughter: A Brief History of Capitalism. Rozprávali sme sa s ním o jeho novej knihe „Another now“. Ako by vyzerala spoločnosť bez finančných trhov, obchodných bánk, korporácií a trhu práce? Je „Another now“ socio-ekonomická utópia alebo máme čo dočinenia so skutočne dosiahnuteľným konceptom? Diskusiu viedli Marek Pavlík a Tomáš Hučko. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike a Fond na podporu umenia. EN What would the society without financial markets, commercial banks, corporations and labour markets as we know them, look like? What Yanis Varoufakis, a world-renowned economist, outlines in his last book – Another now, is the image of a society after capitalism, a form of liberal socialism, which aims to eradicate inequality and rebuild the society on authentic humanism. Is Another Now a socio-economical utopia or are we dealing here with a concept, which is truly within the humankind's reach? Another Now as a bold concept of a social change, its ambitions, intricacies and limits will be a subject of the online debate with the author, Yanis Varoufakis. Supported by Rosa Luxemburg Stiftung and Slovak Arts Council.

Prvé dejstvá holokaustu na Slovensku prebiehali v tichej beznádeji za zatvorenými dverami bytov. Nešťastní a ponížení ľudia písali svoje zúfalé prosby prezidentovi Tisovi. Madeline Vadkerty objavila v našich archívoch stovky takýchto listov a príbehy ich autorov spracovala v trinástich dokumentárnych poviedkach knihy Slovutný pán prezident (Absynt, 2020).   HOSTIA: Madeline Vadkerty - spisovateľka, bádateľka Denis Mačor - scenárista, kníhkupec nášho bratislavského Artfora, šéfredaktor novín Čo čítať a literárneho portálu medziknihami.sk