POPULARITY
Petra Tóth je šperkárka. Takmer 20 rokov oživuje vo svojej tvorbe slovenský folklór, históriu aj silné príbehy. Vytvorila projekt Vyšperkovaná cesta Slovenskom v rámci ktorého precestovala celú krajinu a vytvorila šperky, ktoré reprezentujú 25 slovenských regiónov. Z tohto projektu vznikla putovná výstava. Venuje sa aj projektom spojeným s našou kultúrou - otvorila pamätnú izbu rodičov Andyho Warhola v Mikovej a zachraňuje aj rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy.
Opoziční demokrati ostro kritizujú ministra obrany za údajný predaj protilietadlového raketového systému KUB zo sovietskych čias. Minister kritiku odmieta a hovorí, že systém je nefunkčný a o vývoze nevie. Demokratom sa nepáči ani státisícová podpora vlády pre Jednotu dôchodcov Slovenska. A Slovensko sa nedočkalo prorastových opatrení v podobe nižších daní či odvodov. Horúcou témou má byť aj spolupráca či spájanie sa Demokratov s Progresívnym Slovenskom.V čom teda má byť problém okolo starších protivzdušných systémov KUB a nových Barakov, ktoré nakupujeme od Izraela? Prečo majú byť problém dotácie pre Jednotu dôchodcov a ako vlastne dopadne možné spájania sa Demokratov s Progresívnym Slovenskom?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Žije a tvorí medzi Londýnom a Slovenskom. Rebeka Jurčacková cez dizajn, divadlo a audiovizuálnu tvorbu hľadá slovenské stopy v zahraničí a otvára tému koreňov aj identity. Je manažérkou Slovenského divadla v Londýne a svojimi aktivitami sa snaží dokázať, že slovenská stopa v Británii je živá, tvorivá a hodná pozornosti. Rozprávali sme sa o dizajne, divadle, komunite, ale aj o hľadaní domova v zahraničí. | Hosť: Rebeka Jurčacková. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.
Verejnoprávne médiá sú na Slovensku bité všetkými vládami. V Česku sa ich nezávislosť doteraz podarilo ubrániť. To je vysvetlenie, prečo sú u susedov protesty za zachovanie koncesionárskych poplatkov a proti politickým zásahom do Českej televízie a Českého rozhlasu. Hovorí pre podcast RánoNahlas Marína Urbaníková, sociologička médií, ktorá pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Karlovej univerzite v Prahe.Viaceré české mestá zažili minulý týždeň protesty tisícov ľudí proti návrhu zrušiť koncesionárske poplatky. U nás ich zrušila vláda súčasnej opozície, pretože to dlhodobo presadzoval niekdajší predseda SaS Richard Sulík. Prečo sa Slováci za svoje verejnoprávne médiá nebili, a Česi to robia?Politici chcú skrotiť médiá, lebo si nechcú zvykať na kritiku. Riešenia sú, a spočívajú napríklad v druhej komore parlamentu, rozložení nominácií do mediálnych rád medzi rôznych aktérov, v garancii nezávislého financovania, ale aj v ľuďoch, hovorí expertka Marína Urbaníková, autorka knihy o verejnoprávnych médiách.Rozhovor nahrával Peter Hanák.
Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.
Opozičný líder volí novú stratégiu. V zafajčenom podniku v Kysuckom Novom Meste, medzi herňou a potravinami, sa líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka postavil pred voličov. Diskutovanie s voličmi v baroch naprieč celým Slovenskom, je jedným zo spôsobov, ktorým vysvetľuje kauzu okolo dotácií svojej mamy.S mikrofónom v ruke, priamo v baštách Smeru, čelí otázkam, ktorým sa ale nevyhne ani v Bratislave. Regionálnu kampaň nazýva Povedz mi to do očí. Aktuality sa išli pozrieť na regionálny výjazd progresívcov na Kysuciach.Môže líder opozície touto taktikou presvedčiť priaznivcov koaličných strán, aby sa rozhodli pre Progresívne Slovensko? A odpustili Šimečkovi voliči kauzu občianskeho združenia jeho mamy?Aj o týchto otázkach sa dnes budeme rozprávať s politickým redaktorom Aktualít Marekom Biroóm.
Verejnoprávne médiá sú na Slovensku bité všetkými vládami. V Česku sa ich nezávislosť doteraz podarilo ubrániť. To je vysvetlenie, prečo sú u susedov protesty za zachovanie koncesionárskych poplatkov a proti politickým zásahom do Českej televízie a Českého rozhlasu. Hovorí pre podcast RánoNahlas Marína Urbaníková, sociologička médií, ktorá pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Karlovej univerzite v Prahe.Viaceré české mestá zažili minulý týždeň protesty tisícov ľudí proti návrhu zrušiť koncesionárske poplatky. U nás ich zrušila vláda súčasnej opozície, pretože to dlhodobo presadzoval niekdajší predseda SaS Richard Sulík. Prečo sa Slováci za svoje verejnoprávne médiá nebili, a Česi to robia?Politici chcú skrotiť médiá, lebo si nechcú zvykať na kritiku. Riešenia sú, a spočívajú napríklad v druhej komore parlamentu, rozložení nominácií do mediálnych rád medzi rôznych aktérov, v garancii nezávislého financovania, ale aj v ľuďoch, hovorí expertka Marína Urbaníková, autorka knihy o verejnoprávnych médiách.Rozhovor nahrával Peter Hanák.
Športová redaktorka Rádia Slovensko Svetlana Barátová sa vo svete športu profesionálne pohybuje už takmer 30 a priamo v Slovenskom rozhlase takmer 20 rokov. Za ten čas urobila množstvo rozhovorov s domácimi i svetovými športovými ikonami. Šport, ani žurnalistiku, pritom neštudovala, má právnické vzdelanie. V Nočnej pyramíde nám dvojnásobná mama porozpráva niečo aj o súkromí či odborných debatách s manželom, tiež športovým redaktorom. | Hostka: Svetlana Barátová (športová redaktorka Rádia Slovensko). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Sľúbili sme im miesto pri európskom stole, no cesta k nemu vedie cez tisíce strán zákonov a tvrdé reformy. Medzi politikmi sa však čoraz viac spomína zrýchlený vstup Ukrajiny do Európskej únie. Volodymyr Zelenskyj by dokonca chcel byť súčasťou únie už v roku 2027.Dá sa do Únie vstúpiť „za zásluhy“ alebo sú pravidlá nepriestrelné? Dostane sa Ukrajina do európskej rodiny skratkou práve kvôli vojne?V treťom diele nášho európskeho podcastu sa o technických aj politických detailoch ukrajinskej cesty do Únie budeme rozprávať s analytikom portálu euBrief Radovanom Geistom.„Formálne už Ukrajina klope na dvere Bruselu,” hovorí odborník. Podľa jeho slov sa však nestane súčasťou Únie v horizonte niekoľkých mesiacov.Počúvate podcast Európa, ktorý vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom. Víta vás Frederika Lodová.
Bol vynikajúcim rýchlostným kanoistom. Po pretekárskej kariére sa venoval trénerstvu a od prelomu tisícročia pôsobí v Slovenskom olympijskom a športovom výbore ako športový riaditeľ. Od roku 2000 je aj neoddeliteľnou súčasťou olympijských výprav Slovenska. Popri tom stále športuje. V roku 2021 dostal ocenenie Osobnosť Lamača za dlhoročné zásluhy v športe a šírenie dobrého mena bratislavskej mestskej časti. | Hosť: Roman Buček (športový riaditeľ Slovenského olympijského a športového výboru). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Snaha politicky presadiť rovnosť v platoch podľa Richarda Sulíka ženám škodí. V budúcich voľbách bude konkurovať strane SaS, ktorú zakladal. Ak následkom toho prepadnú hlasy a vládnuť bude Robert Fico, podľa neho za to bude niesť vinu súčasné vedenie SaS. Okrem Borisa Kollára pripúšťa spoluprácu aj s Martinom Winklerom, protikandidátom Matúša Valla na post primátora Bratislavy. Nevylučuje ani kandidatúru so svojím synom. Sľuby PS a Borisa Kollára o nájomných bytoch považuje za blud. On sám sľubuje znižovanie daní a znovuzavedenie NAKA a ÚŠP. Referenda o nich sa ale nezúčastní.V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo sa vracia do politiky, keď z nej už odišiel;– po 3:00 – či tentoraz bude sedieť štyri roky v parlamente, alebo bude opäť hľadať cestičky von;– od 4:00 – či zalepil palicu, ktorú zlomil nad Slovenskom;– od 5:00 – že medzi jeho možnosti politickej spolupráce patrí aj nová strana Martina Winklera;– po 7:00 – kde všade sa zhoduje s krajnou pravicou a ako sa líši od Uhríka;– po 12:00 – prečo je proti zákonu, aby ženy zarábali rovnako;– od 15:00 – či je možné, že bude na jednej kandidátke so synom;– po 16:30 – že v žiadnom prípade nebude spolupracovať so Smerom ani Republikou;– od 17:45 – že štátne nájomné byty sú blud, či ich navrhuje PS alebo Boris Kollár;– po 21:00 – ako mohla SaS sprogresívnieť, keď si adoptovala politikov z KDH a zakázala tlačovky kritizujúce cirkev;– od 23:00 – že uprednostňovanie trhu je tiež ideológia;– po 26:00 – že chcel kandidovať za SaS, ale nesmie;– okolo 28:00 – že ak prepadnú hlasy a bude znovu vládnuť Robert Fico, na vine bude SaS;– po 32:00 – či jeho kandidatúra nie je len riešenie vlastnej krivdy bez ohľadu na následky;– od 33:00 – či nehádže vinu vždy na niekoho iného – od Radičovej, cez Matoviča až po Gröhlinga;– po 35:30 – či sa dá opraviť konsolidácia a zaviesť prorastové opatrenia;– od 37:00 – aké dane by zrušil a čím by to nahradil;– po 39:00 – ktoré výdavky štátu sa dajú ľahko škrtnúť;– od 40:00 – či by hlasoval za zastavenie eurofondov Slovensku a či to nie je jediný nástroj, ktorý kto má na Fica;– po 42:30 – prečo sa nezúčastní referenda, ak sľubuje obnovenie NAKA a ÚŠP.
Snaha politicky presadiť rovnosť v platoch podľa Richarda Sulíka ženám škodí. V budúcich voľbách bude konkurovať strane SaS, ktorú zakladal. Ak následkom toho prepadnú hlasy a vládnuť bude Robert Fico, podľa neho za to bude niesť vinu súčasné vedenie SaS. Okrem Borisa Kollára pripúšťa spoluprácu aj s Martinom Winklerom, protikandidátom Matúša Valla na post primátora Bratislavy. Nevylučuje ani kandidatúru so svojím synom. Sľuby PS a Borisa Kollára o nájomných bytoch považuje za blud. On sám sľubuje znižovanie daní a znovuzavedenie NAKA a ÚŠP. Referenda o nich sa ale nezúčastní.V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo sa vracia do politiky, keď z nej už odišiel;– po 3:00 – či tentoraz bude sedieť štyri roky v parlamente, alebo bude opäť hľadať cestičky von;– od 4:00 – či zalepil palicu, ktorú zlomil nad Slovenskom;– od 5:00 – že medzi jeho možnosti politickej spolupráce patrí aj nová strana Martina Winklera;– po 7:00 – kde všade sa zhoduje s krajnou pravicou a ako sa líši od Uhríka;– po 12:00 – prečo je proti zákonu, aby ženy zarábali rovnako;– od 15:00 – či je možné, že bude na jednej kandidátke so synom;– po 16:30 – že v žiadnom prípade nebude spolupracovať so Smerom ani Republikou;– od 17:45 – že štátne nájomné byty sú blud, či ich navrhuje PS alebo Boris Kollár;– po 21:00 – ako mohla SaS sprogresívnieť, keď si adoptovala politikov z KDH a zakázala tlačovky kritizujúce cirkev;– od 23:00 – že uprednostňovanie trhu je tiež ideológia;– po 26:00 – že chcel kandidovať za SaS, ale nesmie;– okolo 28:00 – že ak prepadnú hlasy a bude znovu vládnuť Robert Fico, na vine bude SaS;– po 32:00 – či jeho kandidatúra nie je len riešenie vlastnej krivdy bez ohľadu na následky;– od 33:00 – či nehádže vinu vždy na niekoho iného – od Radičovej, cez Matoviča až po Gröhlinga;– po 35:30 – či sa dá opraviť konsolidácia a zaviesť prorastové opatrenia;– od 37:00 – aké dane by zrušil a čím by to nahradil;– po 39:00 – ktoré výdavky štátu sa dajú ľahko škrtnúť;– od 40:00 – či by hlasoval za zastavenie eurofondov Slovensku a či to nie je jediný nástroj, ktorý kto má na Fica;– po 42:30 – prečo sa nezúčastní referenda, ak sľubuje obnovenie NAKA a ÚŠP.
Sucho na Slovensku. Sokolia dolina v Slovenskom raji. Maok a jeho hudba
Európska únia začala hovoriť o kolektívnej obrane. A aj keď to už trochu začína pripomínať náhradu za NATO, celé je to komplikovanejšie. Čo však hovoria európske zmluvy, či je Európa schopná sa sama brániť a pred kým? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta zahraničného reportéra denníka SME Daniela Hoťku. Zdroj zvukov: ČT24 Odporúčanie: Dnes odporúčam najnovšiu epizódu podcast Vizita. Hosťom podcastu bol Richard Olexa, ktorý na záchranu svojho syna Vilka kráčal z Košíc naprieč celým Slovenskom až do Bratislavy. Jedenapolročný Vilko trpí Duchennovou svalovou dystrofiou a jeho rodičia sa teraz pokúšajú vyzbierať štyri milióny eur na synovu liečbu. Vizita vysvetľuje, prečo je to také drahé a ako môže Vilkova liečba pomôcť ďalším pacientom. Vypočujte si podcast a prípadne zbierku aj podporte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Téma Benešových dekrétov vyvoláva na Slovensku vášne. Potom čo ich spomenulo Progresívne Slovensko, Smer dal to trestného zákona hrozbu väzenia za ich spochybňovanie. Dokážu byť aj témou volieb, no zároveň dodnes komplikujú medzinárodné vzťahy. V telefonáte s Robertom Ficom ich už spomínal aj nastupujúci maďarský premiér Péter Magyar.Čo sú to vlastne Benešove dekréty? Kedy a prečo ich vlastne československý prezident Eduard Beneš vydal? A koľko ich vlastne dohromady bolo? Ktoré z nich patria medzi najkontroverznejšie? A prečo medzi Slovenskom a Maďarskom stále vyvolávajú spory?Braňo Závodský sa rozprával s významným historikom Ivanom Kamencom.
Hosťom relácie Dírerov filter bol herec Matúš Kvietik. Pochádza z umeleckej rodiny, jeho starým otcom bol Štefan Kvietik. Vyštudoval herectvo na VŠMU. Pôsobil v divadle Astorka, Mestskom divadle v Žiline, divadle Aréna či Slovenskom národnom divadle. Účinkoval v úspešných televíznych seriáloch ako Kukučka, Oteckovia či Dunaj. Je synom stíhaného finančníka Martina Kvietika, s otcom však dlhú dobu nekomunikuje. Spolu s Lukášom Frlajsom si založili Ďalší zbytočný podcast. V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:odkiaľ zháňal peniaze na dr*gy a alkoholprečo klamal rodine a či mu odpustilaako dokázal prestať f*tovať a či sa nebojí recidívyako sa žije s menom Kvietikprečo ho teraz nevidieť v seriáloch alebo divadle
Aleš Tajták - Bikepacking na Slovensku / Bikepacking by sme do slovenčiny mohli voľne preložiť ako cykloturistiku s minimalistickou výbavou, ktorú si veziete priamo na bicykli. Aleš Tajták miluje bikepacking aj pobyt v divočine a už niekoľko rokov organizuje bikepackingové akcie nielen na Slovensku. Aleš prezradí, aké predpoklady by mal človek spĺňať, aby zvládol takúto výzvu, čo považuje za najväčšie nástrahy aj najväčšie radosti bikepackingu. Dozvieme sa aj zaujímavosti z praxe - napríklad, ktorá časť trate najviac prekvapuje cyklistov z Česka, aké výkony padli na pretekoch či akých „bláznov“ Aleš vďaka bikepackingu spoznal. Na úvod Aleš Tajták priblíži trasu naprieč Slovenskom, ktorú pripravil.
V kalendári stálo – 1996. Slovensko už pol roka žilo únosom prezidentovho syna. Večer 29. apríla však na začiatku bratislavskej Karlovej Vsi vybuchlo auto. O život prišiel kamarát a spojka jedného zo spoluúnoscov Michala Kováča mladšieho. Róbert Remiáš sa stal pred tridsiatimi rokmi obeťou a zároveň symbolom Mečiarovho režimu. Oskar Fegyveres, mladý siskár, začal odhaľovať detaily zavlečenia prezidentovho syna do Rakúska. Keďže sa do únosu zapojila Slovenská informačná služba a spojenia viedli k politikom, ocitol sa v bezprostrednom nebezpečenstve, ušiel a skrýval sa v zahraničí. Spojkou so Slovenskom bol pre Fegyveresa jeho kamarát, vtedy 25-ročný Róbert Remiáš. Dvadsiateho deviateho apríla 1996 na následky požiaru po výbuchu auta zomrel. Viac o vražde v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou hovorí reportér SME MATÚŠ BURČÍK, ktorý sa udalostiam venuje dlhodobo a je autorom knihy Ani smrť nerozdelí. Zdroje zvukov: NOVA, TA3 Odporúčanie: Asi uznáte, že dnes môžeme mať len odporúčanie, ktoré sa týka vraždy Róberta Remiáša. Máme k dispozícii film Únos a môžeme vidieť, čo sa v tejto krajine odohrávalo. Kto chce vedieť viac, odporúčam napríklad knihu bývalej novinárky Ľuby Lesnej Únos demokracie, kde píše aj o Remiášovej vražde a podrobnostiach okolo vyšetrovania. Alebo knihu kolegu Matúša Burčíka Ani smrť nerozdelí. Pozor však na knihy tých, ktorí by radi natreli udalosti krycou farbou a vo svojich knihách ponúkajú vlastnú realitu. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V novej epizóde relácie Za hranicou boli témou maďarské voľby, Európska únia a Blízky východ. Na začiatok sme hovorili o vyjadrení budúceho maďarského premiéra Pétera Magyara o dovážaní migrantov na slovenskú hranicu**;** venovali sme sa však aj prehre Viktora Orbána či Benešovým dekrétom. Reč však bola aj o vzťahu budúcej maďarskej vlády s Európskou úniou, Ukrajinou a Slovenskom. Na záver sme hovorili o vojne na Blízkom východe, Donaldovi Trumpovi a ženách v politike. Pozvanie do relácie prijala europoslankyňa za stranu SMER Katarína Roth Neveďalová.
Hostia: Marián Kéry (poslanec NR SR; Smer-SD) a Zora Jaurová (poslankyňa NR SR; PS). | Dopady výsledku volieb v Maďarsku na Slovensko, V4 a EÚ: Ako by sa mohli vyvíjať bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom po zmene vlády? Aký vplyv by mohla mať táto zmena na fungovanie a spoluprácu v rámci V4? Ako by sa mohlo postavenie Slovenska v rámci EÚ meniť v kontexte nového politického vývoja v Maďarsku? Energetika a obchod: Aké smerovanie možno očakávať v oblasti energetickej politiky Maďarska, najmä pokiaľ ide o zdroje dodávok? Ako hodnotíte možné kroky smerom k diverzifikácii energetických zdrojov? V ktorých oblastiach vidíte potenciál pre rozvoj alebo zmenu ekonomickej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom? Ako by sa mohlo meniť postavenie oboch krajín z pohľadu prilákania zahraničných investícií? Benešove dekréty: Ako interpretujete vyjadrenia budúceho maďarského premiéra k tejto téme? Existuje podľa vás priestor na dialóg alebo prípadné úpravy legislatívneho rámca? Migračná politika: Ako vnímate vyjadrenia týkajúce sa pohybu migrantov v regióne? Očakávate zmenu v prístupe Maďarska k otázke nelegálnej migrácie? Aké faktory budú kľúčové pri formovaní tejto politiky v najbližšom období? | Budúcnosť slovensko-maďarských vzťahov. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Firmy dnes fungujú v prostredí neistoty, kde tlak na efektivitu a rýchlosť rastie na úkor skutočných inovácií. Práve preto je kľúčové rozumieť tomu, kde sa trh nachádza a čo odlišuje vyspelejšie organizácie od tých, ktoré ešte len hľadajú svoj prístup k CX.0:00 Úvod a predstavenie hosťky2:33 Genéza CX vyspelosti slovenských firiem5:34 Metodika výskumu6:44 Kľúčové zistenia štúdie 12:43 Trendy v CX u nás a vo svete 17:37 Znaky najvyspelejších CX firiem19:45 Výsledky CX vyspelosti v telekomunikáciách21:03 Výsledky v maloobchode22:08 Výsledky v poisťovníctve25:14 Odporúčané akčné kroky pre CX lídrov V aktuálnej epizóde Minimum Viable Podcast Sprint* sa Dominika Babulicová rozpráva s Kristínou Malíkovou o výsledkoch najnovšieho výskumu s titulom "Správa o stave CX na slovenskom trhu v roku 2026". Ten prináša detailný pohľad na vyspelosť trhu na základe kombinácie dát zo samohodnotenia viac než stovky firiem, stretnutí so zástupcami organizácií a hĺbkových rozhovorov s CX lídrami.Dozviete sa, ako je definovaných šesť úrovní CX vyspelosti, kde sa dnes nachádza slovenský trh, ktoré odvetvia sú najvyspelejšie a prečo vyššia produktivita automaticky neznamená lepšie výsledky. Kristína zároveň približuje aj širší kontext rozdielov medzi Slovenskom a zahraničím v prístupe ku kapacitám alokovaných na Customer Experience.Stiahnite si dokument "Správa o stave CX na slovenskom trhu v roku 2026", ktorý hĺbkovo mapuje, ako sa darí slovenským organizáciám budovať konkurenčnú výhodu pomocou zákazníckej skúsenosti: https://www.lbstudio.sk/sk/zurnal/sprava-o-stave-cx-na-slovenskom-trhu-v-roku-2026.Správa o stave Customer Experience na Slovensku 2026 je určená CX lídrom, ktorí cítia, že ich organizácia má v tejto oblasti väčší potenciál, než dnes využíva. Mapuje systém práce so zákazníckou skúsenosťou naprieč odvetviami. Správa vyhodnocuje, ako sa posúvajú vpred a čo ich naopak brzdí.Minimum Viable Podcast Sprint* je formát rozhovorov s expertmi z Lighting Beetle*, v ktorom odhaľujeme zákulisie našich projektov a ich reálny dopad na biznis. Po dopozeraní epizód získate praktické inšpirácie pre váš biznis.
Hostia: Szilárd Somogyi (publicista) a Pavol Hamžík (bývalý veľvyslanec v Maďarsku, diplomat). | Zhodnotenie kampane: Nosné témy, súboj súčasnej garnitúry s opozíciou, antikampaň a dezinformácie, postoje oboch táborov, udalosti ostatných dní, poškodený plynovod, návšteva amerického viceprezidenta, spolupráca Maďarska s Ukrajinou, poškodený ropovod Družba ako jedna z nosných tém pre vládnu stranu. Budúcnosť Maďarska a V4: Podpora Viktora Orbána, aké sú odhady, pôjde naozaj o tesný súboj? Volebný systém našich južných susedov, pre a proti, smerovanie krajiny vo vzťahu k V4 a k Únii, budúce vzťahy so Slovenskom v prípade víťazstva jednej či druhej strany, predvolebné súboje verzus povolebná realita, spolupráca niektorých strán v Maďarsku. | Predvolebné Maďarsko. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Chronicky nezdravé pomery, toxické prostredie, neprofesionalita a nechuť čokoľvek meniť. Výsledkom je mrhanie nádejnými talentmi. Tak vyzerá špička slovenského paralympijského športu očami jeho najúspešnejšej športovkyne Alexandry Rexovej. Prečo sa to deje a vieme to zmeniť? Sú mená, ktoré sa v kronikách slovenského športu píšu zlatým písmom. V prípade Alexandry Rexovej to platí doslova. Naša najúspešnejšia paralympijská reprezentantka, držiteľka piatich medailí zo Zimných paralympijských hier, ale aj dvojnásobná držiteľka Veľkého krištáľového glóbusu.Úspešná reprezentantka, žena, ktorá nielenže zbiera na strmých zimných svahoch špičkové ocenenia, ale i človek, ktorý deň čo deň bojuje s nepriazňou osudu v podobe vážneho zdravotného znevýhodnenia. Symbol odvahy, nezlomnosti a pevnej vôle. Za jej úspechmi však vždy stojí aj jej najväčší spojenec – jej mama.Ráno Nahlas s Alexandrou Rexovou a jej mamou, Lenkou Rexovou. Hovoriť však nebudeme len o medailách či sekundách, ktoré delia víťazov od porazených, ale budeme hovoriť predovšetkým o systéme nášho paralympijského športu. Systéme, ktorý podľa našej aktuálne najúspešnejšej paralympijskej reprezentantky, hádže nádejným talentom polená pod nohy, mrhá ich potenciálom a plytvá peniazmi bez akýchkoľvek adekvátnych výsledkov.Prečo je prostredie, do ktorého prichádzajú naše nádejné - a navyše ešte i osudom skúšané a zdravotné znevýhodnené, mladé talenty podľa nej tak toxické, morálne pochybné a navyše i úplne neprofesionálne? A prečo sa napriek tejto veľmi ostrej kritike už celé dlhé roky na tom všetkom prakticky vôbec nič nemení? Je teda naše paralympijské nebo naozaj tak jasné, ako sa to môže zdať zo stupňa víťazov? No a patrí politika do športu a bojkot na olympiády a ako vážne berie slovenská spoločnosť inklúziu a paralympijský šport?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Arogancia ministerky Šimkovičovej a Lukáša Machalu vyhnala do ulíc vyše desaťtisíc ľudí. Česko ťahá v prehĺbení spolupráce so Slovenskom za kratší koniec. Už je jasné, odkiaľ sa berú mená, ktoré sa Slovensko s Maďarskom snažia vyškrtnúť zo sankčného zoznamu EÚ. Náš právny štát je podľa Civil Liberties Union for Europe v rozklade, Európskej komisii odporúčajú pritvrdiť.
Chronicky nezdravé pomery, toxické prostredie, neprofesionalita a nechuť čokoľvek meniť. Výsledkom je mrhanie nádejnými talentmi. Tak vyzerá špička slovenského paralympijského športu očami jeho najúspešnejšej športovkyne Alexandry Rexovej. Prečo sa to deje a vieme to zmeniť? Sú mená, ktoré sa v kronikách slovenského športu píšu zlatým písmom. V prípade Alexandry Rexovej to platí doslova. Naša najúspešnejšia paralympijská reprezentantka, držiteľka piatich medailí zo Zimných paralympijských hier, ale aj dvojnásobná držiteľka Veľkého krištáľového glóbusu.Úspešná reprezentantka, žena, ktorá nielenže zbiera na strmých zimných svahoch špičkové ocenenia, ale i človek, ktorý deň čo deň bojuje s nepriazňou osudu v podobe vážneho zdravotného znevýhodnenia. Symbol odvahy, nezlomnosti a pevnej vôle. Za jej úspechmi však vždy stojí aj jej najväčší spojenec – jej mama.Ráno Nahlas s Alexandrou Rexovou a jej mamou, Lenkou Rexovou. Hovoriť však nebudeme len o medailách či sekundách, ktoré delia víťazov od porazených, ale budeme hovoriť predovšetkým o systéme nášho paralympijského športu. Systéme, ktorý podľa našej aktuálne najúspešnejšej paralympijskej reprezentantky, hádže nádejným talentom polená pod nohy, mrhá ich potenciálom a plytvá peniazmi bez akýchkoľvek adekvátnych výsledkov.Prečo je prostredie, do ktorého prichádzajú naše nádejné - a navyše ešte i osudom skúšané a zdravotné znevýhodnené, mladé talenty podľa nej tak toxické, morálne pochybné a navyše i úplne neprofesionálne? A prečo sa napriek tejto veľmi ostrej kritike už celé dlhé roky na tom všetkom prakticky vôbec nič nemení? Je teda naše paralympijské nebo naozaj tak jasné, ako sa to môže zdať zo stupňa víťazov? No a patrí politika do športu a bojkot na olympiády a ako vážne berie slovenská spoločnosť inklúziu a paralympijský šport?Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Na začiatku podnikania Petra Toth počúvala, že sa len hrá s korálkami. V súčasnosti je uznávanou šperkárkou a svoj biznis spojila s pomáhaním. Originálnymi nápadmi podporuje folklór a slovenské kultúrne dedičstvo. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Počas covidu roznášala teplomery. Keď začala vojna na Ukrajine, ako dobrovoľníčka stála na hraniciach a obliekala otepľovačky uzimeným deťom. Jej šperky s ľudovými motívmi priniesli pomoc Čičmanom aj Telgártu. V dedinke Polichno zachraňuje rodný dom Boženy Slančíkovej-Timravy, v Mikovej oživila zabudnutý kroj, ktorý nosila matka Andyho Warhola, a venovala ho obci spolu s pamätnou izbou. Keď vidí problém, snaží sa nájsť riešenie. „Nerobím to preto, aby ma niekto chválil. Viem, že to je potrebné,“ vraví podnikateľka, dizajnérka a šperkárka Petra Toth. V podcaste sa dozviete: čím Petru Toth zaujala autorka legendárnych Ťapákovcov, ako s dizajnérkami hovorili „timravčinou“, prečo jej etnografku považovali v Mikovej za zlodejku, koľko píšťaliek rozdali vysokoškoláčkam, a či vymyslí šperk ako symbol pomáhania. Kto je Petra Toth? Zakladateľka ateliéru Petra Toth sa šperkárstvu a dizajnu venuje takmer dve desaťročia. Zbiera námety z krojov, ľudového nábytku, bytových textílií aj keramiky, ktoré pretvára do moderných šperkov. Napísala knihu Vyšperkovaná cesta Slovenskom, natočila dokument o živote Julie Warhola – matky Andyho, kráľa pop-artu a jedného z najslávnejších umelcov sveta. V roku 2025 založila Nadáciu Petra Toth. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom. Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Tisícročná nadvláda Uhorska nad Slovenskom sa na konci prvej svetovej vojny definitívne skončila. Aj keď sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, vo vojne sme spolu s Čechmi boli na strane Dohodových mocností. Po ich víťazstve náš spoločný štát uznali, a tak vznikla Prvá Československá republika, o ktorej si povieme v dnešnej časti Schooltagu. Kľúčové slová: dejepis, maturita, Schooltag, Československá republika, Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik, Edvard Beneš, 28. október Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Dnes budeme hovoriť o legende zo života svätcov. V stredovekej Európe boli takýmito legendami posadnutí, bolo to niečo ako je dnes Umbrella Academy alebo Stranger Things. V dnešnej časti si vypočuješ o dvoch pustovníkoch, ktorí žili na území Slovenska a stali sa svätcami! Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi, ktorého autorom je biskup Maurus totiž rozpráva príbeh o dvoch pustovníkoch, ktorí sa potulovali Slovenskom a vyhlásili ich za svätých, pretože sa im podaril zázrak. Viac sa dozvieš v našom podcaste. Kľúčové slová: čitateľský denník, maturita, slovenčina, Legenda o sv. Svoradovi a sv. Benediktovi Tento podcast ti prináša 4ka. Jediná štvorka, ktorá ťa nebude v škole mrzieť.
Vo veku 101 rokov zomrel Otto Šimko, človek, ktorý prežil holokaust, bojoval v Slovenskom národnom povstaní a po vojne zostal na Slovensku, kde sa potýkal s ďalším totalitným režimom. Je to len mikroskopický zlomok opisu toho, čo všetko zažil. Židia na Slovensku o ňom hovoria ako o svedomí, priatelia ako o veľkom optimistovi a úžasnom človeku. Ako žil a aký bol Otto Šimko? A ako sa inšpirovať jeho odkazom? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s novinárkou a publicistkou STVR Soňou Gyarfášovou. Zdroje zvukov: STVR, Denník N Odporúčanie: Mojím dnešným odporúčaním je, aby sme sa viac zaujímali o ľudí ako bol Otto Šimko. Ako zaznelo v rozhovore, veľkú prácu na mapovaní zločinov 20. storočia robia zanietení ľudia, nie štát. Mali by sme ich podporovať, aby sme o naše svedomie naozaj celkom neprišli. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Milióny nových strán zo spisov, ktoré súvisia s prípadom Jeffreyho Epsteina a ktoré pred týždňom zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti, prinášajú bez prestávky nové a nové odhalenia. V súvislosti so Slovenskom sa už dlhšie skloňuje najmä meno bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Pri ňom sa však tunajšia Epsteinova vetva, ktorá je oveľa staršia, ani náhodou nekončí a zrejme súvisí s aktivitami, za ktoré bol odsúdený. Dozvedáme sa, že sa v jeho blízkosti ocitali aj viaceré Slovenky. Viac si už povie Nikola Šuliková Bajánová so šéfkou domáceho oddelenia denníka SME Michaelou Terenzani a reportérom denníka SME Martinom Vančom. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie: Ak sa chcete na chvíľu odpojiť a pozerať niečo jednoduché, nezaťažujúce, pohodlné, bez hanby vám hovorím, pozrite si seriál Sullivan's Crossing. Tiež je na Netflixe, má blízko k ďalšiemu takémuto počinu Virgin River a obsahuje všetko, čo obsahovať má – utrápenú hlavnú postavu z lekárskeho prostredia, ktorá sa vráti do svojho malebného rodného mesta, kde stretne príťažlivého muža s tajomstvom a do toho tam sú vrúcne vzťahy, napätie a krásna príroda. Nič ako guilty pleasure neexistuje. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - bolo v Trumpovej obyvačke dusno? - prečo sa Česko stáva Slovenskom? - kto naozaj ovláda Irán?
Polárna žiara nad Slovenskom? Fascinujúci úkaz, za ktorým sme kedysi cestovali na ďaleký sever, nám pred pár dňami maľoval oblohu priamo nad hlavami. Prečo sa objavuje čoraz častejšie? A aký je pohľad odborníka na aktuálnu zimu, ktorá prekvapila aj tam, kde sa jej nevedeli dočkať? S meteorológom Petrom Jurčovičom sme sa v podcaste Ekocaste pozreli nielen na oblohu, ale aj na realitu tu na zemi.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo sa deje v atmosfére alebo na Slnku, že tento úkaz prišiel až do našich zemepisných šírok? Ako náročné je zozbierať všetky aktuálne informácie a priniesť ich divákom? Aké zdroje a modely využíva, aby bola predpoveď čo najpresnejšia? Je táto zima v niečom extrémna?
Šikanovanie, grooming, sexuálny a násilný obsah či nerealistické štandardy krásy a sexizmus – to je len časť problémov – alebo skôr reality – ktorej deti a tínedžeri čelia na sociálnych sieťach. Materské spoločnosti o tom vedia, no odmietajú s tým niečo poriadne urobiť. Čoraz viac krajín preto prijíma opatrenia, ktorými prístup na Facebook, TikTok, Snapchat a ďalšie deťom obmedzujú či dokonca zakazujú úplne. Vlani v decembri k takému kroku pristúpila Austrália ako vôbec prvý štát na svete. Je úplný zákaz tou správnou cestou a čo v tomto smere robí Slovensko? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s Jakubom Godom, publicistom a špecialistom na digitálnu komunikáciu, ktorý spolupracuje s Progresívnym Slovenskom. Zdroje zvukov: Youtube/ABC News, Youtube/Sunrise, Facebook/Matúš Šutaj Eštok, TV JOJ, TA3 Odporúčanie: V rozhovore sa rozprávame o knihe Úzkostná generácia od Jonathana Haidta, ktorá prispela k zintenzívneniu debaty o používaní sociálnych sietí deťmi a tínedžermi. Jakub Goda dopĺňa pre utvorenie si obrazu o tejto knihe aj text Má Jonathan Haidt pravdu o smarfónoch, ktorý niektoré Haidtove tvrdenia kritizuje. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
v dnešnom podcaste si vypočujete aj: stráca Trump s Putinom trpezlivosť? odrezáva USA po celom svete chápadlá ruskej moci? premietne sa povaha českých koaličných strán do správania štátu?
Česko má typickú švejkovskú pozíciu, bojovať do posledného Ukrajinca, ale nie Čecha, hovorí o zahraničnej politike Andreja Babiša česká novinárka a šéfka komentátorov portálu Seznam Zprávy Kateřina Šafaříková. V rozhovore so Soňou Weissovou odpovedá, či si myslí, že sa nový český premiér bude podliezať Rusku a či vidí nové možné paralely so Slovenskom.
Máme za sebou už štvrté Vianoce, ktoré obyvatelia Ukrajiny prežili v atmosfére agresívnych útokov ruskej armády. Tieto útoky, ako sme si už, žiaľ, možno stihli zvyknúť, systematicky mieria na civilné ciele. O mesiac nás čaká štvrté výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu: 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách prekročila ruská armáda ukrajinské hranice a začala najrozsiahlejšiu vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu od konca druhej svetovej vojny. V tom istom čase sa Slovensko stalo prechodným či stálym útočiskom pre takmer 300-tisíc ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Celkovo ich od začiatku ruskej agresie Ukrajinu opustilo viac ako šesť miliónov. Toto sú čísla - čísla, ktoré neraz rozpúšťajú ľudské osudy, v hoci hrozivej, ale zároveň neosobnej štatistike. Prinášame vám reprízu podcastu v ktorom sa pokúsime dať priestor príbehom ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s dokumentárnou fotografkou Janou Rajcovou, ktorá sa rozhodla zachytávať príbehy a tváre ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na naše územie. Výstavy jej fotografii ste mohli v uplynulom roku vidieť naprieč Slovenskom. Tieto výstavy však predstavujú len zlomok portrétov a príbehov, ktoré Jana Rajcová vytvorila a ktoré môžete nájsť na webstránke www.exodus.report Portréty ľudí, o ktorých budeme dnes hovoriť, budete mať možnosť vidieť aj vo videoverzii tohto podcastu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol investigatívny novinár a spisovateľ Marek Vagovič, ktorý otvorene hovorí o fungovaní moci, strachu politikov zo zosmiešnenia aj o nebezpečných paralelách so Slovenskom 90. rokov.Rozhovor prináša pohľad na koncentráciu moci v rukách Roberta Fica, návrat mafiánskej atmosféry, normalizáciu násilia v spoločnosti a spory, ktoré môžu zásadne ovplyvniť najbližší politický vývoj. Ide o vecný, ostrý a miestami mrazivý pohľad na súčasné politické zákulisie Slovenska.
Po Maďarsku je Slovensko druhou najviac polarizovanou krajinou v Európe. Krajina na to dopláca nielen zvýšeným príklonom k antisystému a nenávisti, ale aj menšou schopnosťou produkovať bohatstvo. „Ak si neveríme, tak nespolupracujeme. Potom máme menšiu chuť vytvárať aj obchodné partnerstvá, biznis je ťažkopádny, bujnie byrokracia a krajina je menej atraktívna pre investorov aj mladých ľudí,“ hovorí výskumník Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Dôvera je na Slovensku historicky veľmi nízka a od 90-tych rokov sa prakticky nemení. Iným ľuďom dôveruje len štvrtina slovenskej populácie. To je veľký kontrast s inými vyspelými krajinami, ktorým sa darí ekonomicky napredovať. Napríklad vo Fínsku je dôvera v spoločnosti až na úrovni 70 percent. Krajina pritom dosiahla prosperitu len relatívne nedávno, má za sebou občiansku vojnu v roku 1918 aj zimnú vojnu so Sovietskym zväzom v roku 1939. „Fínom sa podarilo vybudovať novú identitu spoločnosti a fungujúci štát vďaka spolupráci politických a biznisových elít,“ vysvetľuje výskumník Gloss rozdiel medzi Fínskom a Slovenskom. Ak by sa politici rozhodli polarizáciu a nedôveru v spoločnosti potláčať a nie ťažiť z nej voličský potenciál, pomohlo by to aj verejným financiám. Všeobecná dôvera v systém sa totiž prejavuje aj v ochote platiť dane, ktorá je na Slovensku pomerne nízka. Vzniká začarovaný kruh, v ktorom veľa ľudí vyjadruje ochotu platiť dane až po tom, ako sa zlepšia verejné služby, ale tie sa nemôžu zlepšiť, ak sú finančne podvýživené. „Je to podobná debata ako o vajci a sliepke. Možno by pomohlo už len to, ak by občania mali pozitívnu skúsenosť s ochotnými a kompetentnými úradníkmi, aby sa zlepšil ich názor na fungovanie štátneho aparátu a ich ochota financovať ho,“ dodáva H. Gloss. Nedôvera v spoločnosti živí aj antisystém a nostalgiu za socializmom, ktorú pociťujú viac ako dve tretiny spoločnosti. Dôvodom je čiastočne pocit subjektívnej chudoby, ale u veľkej časti manuálne pracujúcich ľudí je to aj strata spoločenského kreditu, ktorý kedysi mali. Mäsiari, baníci a iné podobné profesie mali za bývalého režimu často rovnaké spoločenské postavenie ako profesori, učitelia, či lekári. To sa s nástupom trhového kapitalizmu stratilo a tieto vrstvy sa s tým ťažko vyrovnávajú. „Spolu so všeobecným nárastom narcistických vlastností to vytvára spoločnosť, v ktorej sa časť ľudí necíti dobre a preto sa obracajú proti systému.“ Priveľa ľudí na Slovensku by chcelo „blahobyt kapitalizmu a zodpovednosť socializmu.“ Veria tak chyméram a volia antisystémové strany, ktoré nedokážu krajinu posunúť vpred a ďalej rozkrúcajú špirálu polarizácie a nedôvery. „Ak sa nespamätáme, môže nás čakať scenár ako v Severnom Írsku v podobe občianskej vojny,“ dodáva Hugo Gloss z DEKK Inštitútu. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Ako dôvera zvyšuje prosperitu a HDP krajiny Ako súvisí polarizácia s byrokraciou a ochotou platiť dane Prečo 65% Slovákov verí, že socializmus je lepší systém Ako by vláda mohla zvýšiť dôveru v spoločnosti Aké následky čakajú Slovensko, ak sa situácia nezlepší See omnystudio.com/listener for privacy information.
Aký má Slovensko dlh, aká je jeho štruktúra a čo nás stojí jeho financovanie? Prečo je treba opraviť ústavný zákon o „dlhovej brzde“? Čo by mala vláda robiť, ak chce naozaj konsolidovať verejné financie? Odpovedá Daniel Bytčánek, bývalý riaditeľ dlhovej agentúry ARDAL.
Hlavná európska prokurátorka bije na poplach. Slovensko sa stalo centrom európskeho zločinu. Až tretina všetkých podvodov s DPH v Únii nejako súvisí so Slovenskom. Prišli sme takto o pol miliardy eur.Ako sa to mohlo stať? Prečo sme si to na Slovensku nevšimli? Chýba nám NAKA či špeciálna prokuratúra? Potrebujeme nový trestný zákon? Aj na množiace sa krádeže a kriminalitu?Za korumpovanie v prospech mafie odsúdení ex špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je rozhodnutím ministra spravodlivosti už rok na slobode. Prečo a čo bude ďalej? Smer ponúkol pomoc ministrovi vnútra, ktorý musí pre svoju nečinnosť platiť odškodné odstaveným policajtom. Pomôže Smer takto každému? A prídu si po každého kto bude dávať odkazy premiérovi kriedou na chodník policajti, tak ako si prišli pre študenta v Poprade?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom spravodlivosti, nominantom strany Smer – SD Borisom Suskom.
Neprešiel ani mesiac a Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. Po Rožňave sa tentokrát zrazili dva vlaky na trati medzi Pezinkom a Bratislavou. Našťastie nikto nezomrel, no zranených bolo 79 ľudí, troch museli v nemocniciach okamžite operovať. Išlo najmä o študentov, ktorí cestovali do Bratislavy na internáty. Záchranári minuli na mieste takmer všetok zdravotnícky materiál.Ešte v piatok sme sa pritom podobnej nehode vyhli len o kúsok na takmer tom istom úseku, kde sa takmer zrazili český RegioJet s osobným vlakom smerujúcim do Trnavy.Bude na vine opäť ľudská chyba, pretože na Slovenských železniciach nemáme dostatok moderných technológií, ktoré by rušňovodičom pomáhali? Čo sa to na našich železniciach vlastne deje? Môžeme sa v našich vlakoch cítiť bezpečne a budeme mať niekedy ozaj moderné, bezpečné a presné vlaky a trate? Mal premiér Fico prijať ponúkanú demisiu ministra dopravy Ráža? Nemali padať hlavy kompetentných už po nehode v Rožňave?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrejom Matejom a expertom na železničnú dopravu Jiřím Kubáčkom.
Slovenskom otriasla ďalšia vážna nehoda vlakov. V nedeľu večer sa pri Pezinku zrazili rýchlik Tatran smerujúci z Košíc a vlak REX z Nitry, pričom jeden z nich išiel rýchlosťou vyše 100 kilometrov za hodinu. V nemocniciach skončilo celkovo 79 ľudí, dvaja z nich utrpeli ťažké zranenia.Nehoda sa stala na jednej z najmodernejších a najvyťaženejších tratí na Slovensku. Príčinou bol pravdepodobne vlak REX, ktorý prešiel návestidlo na „červenú“. Okamžite sa tak vynorila otázka, prečo moderný európsky systém riadenia (ETCS), ktorým je trať vybavená, zrážke nezabránil – hoci rýchlik idúci zozadu ho mal, vlak, ktorý pochybil, zrejme nie.Bol na vine ľudský faktor, zlyhanie techniky alebo paradox, že na moderné trate púšťame súpravy, ktoré s nimi nedokážu „hovoriť“? A prečo premiér Robert Fico okamžite vyzval na odvolanie vedenia ZSSK, hoci vyšetrovanie sa ešte len začalo?V dnešnom podcaste budete počuť výkonného riaditeľa Asociácie železničných dopravcov Slovenska Patrika Benku a tiež reakcie premiéra Roberta Fica a ministra zdravotníctva Kamila Šaška.
Pomáhali budovať prvú demokratickú republiku, bojovali proti ľudákom a nacistom v Slovenskom národnom povstaní, a počas komunizmu prišli o všetko. Dejiny rodiny Tvarožkovcov ukazujú spletité a neraz tragické osudy presvedčených demokratov v moderných dejinách Slovenska. Po rokoch núteného zabúdania sa dnes ich príbeh postupne stáva súčasťou veľkých dejín Slovenska. Najnovšie vychádza vo vydavateľstve Absynt kniha Zuzany Kepplovej, pod názvom Tvarožkovci, Súkromné dejiny demokracie.V podcaste Dejiny vám prinášame záznam z prvej verejnej diskusie práve o tejto knihe. Príbeh Tvarožkovcov je s prvou republikou životne prepojený. Je príbehom rodiny, ktorá si prvú republiku považovala, a ktorá republiku budovala. Čo sa dozvedáme o Československu vďaka, alebo práve cez príbeh Tvarožkovcov? Čo vnáša do nášho chápania demokracie práve príbeh Tvarožkovcov? Ktoré sú podľa Tvarožkovcov samotných základné princípy tvarožkovského étosu? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so spisovateľkou a publicistkou Zuzanou Kepplovou, autorkou knihy Tvarožkovci, Súkromné dejiny demokracie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Za pokus o atentát na premiéra 21 rokov. Špecializovaný trestný súd vyniesol verdikt v kauze Juraja Cintulu, ktorý strieľal pred rokom na Roberta Fica. Z možností terorizmus alebo útok na verejného činiteľa senát zvolil ten prvý. 72-ročný dôchodca tak napriek tomu, že nedostal doživotie, prakticky strávi zvyšok svojho života za mrežami. Samozrejme, ak verdikt potvrdí aj Najvyšší súd, odvolanie totiž avizuje samotný Cintula.Čo urobil tento pokus o atentát so Slovenskom a s jeho premiérom. A čo k nemu viedlo? Otázky pre Petra Bárdyho, ktorý má na konte aj dvojdielny politický životopis Roberta Fica – Posadnutý mocou, resp. pomstou.Na príbeh atentátnika a súdneho procesu sa pozrieme aj s Ivanou Zigovou, ktorá ho sleduje od začiatku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slovenskom otriaslo železničné nešťastie. Pri zrážke rýchlikov neďaleko Rožňavy, pred tunelom pri obci Jablonov nad Turnou, sa zranilo 69 ľudí. 7 z nich sú stále v kritickom stave, ďalších 14 ľudí má stredne ťažké zranenia a 48 je zranených ľahko. Vrtuľníky a sanitky ich okamžite rozvážali do nemocníc v Rožňave, Košiciach či Prešove. Minister vnútra na mieste nehody vyhlásil, že za nehodou je pravdepodobne zlyhanie ľudského faktora. Že jeden z rušňovodičov nedal prednosť.Je to skutočne tak? Je na vine teda rušňovodič, ktorý sa neriadil návestidlom? Ako vôbec môže dôjsť k takejto vážnej zrážke rýchlikov? Ako vyzerá trať pri Jablonove nad Turňou a prečo sa tu trate križujú na jednokoľajku? A ako sú na tom naši rušňovodiči? Máme ich dosť a majú dostatočný výcvik? Prečo sami hovoria, že ich je málo a musia pracovať viac? Ako to môže ovplyvniť ich výkon? A ako máme zabezpečené trate? Bol by nehode zabránil automatický systém ochrany, aký zrýchlene zavádzajú v Česku? U nás ho máme len na 11 percentách našich tratí, v čom je problém?Braňo Závodský sa rozprával s generálnym riaditeľom Železničnej spoločnosti Slovensko Ivanom Bednárikom a riaditeľom Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrejom Matejom.
Víťazom českých volieb je jednoznačne Andrej Babiš a jeho hnutie ANO. Babiša krúžkovalo najviac voličov a v novej snemovni získa 80 poslaneckých mandátov. Na jednofarebnú vládu, ako to chcel Babiš, to ale nestačí. ANO bude o budúcej vláde rokovať s ďalšími stranami. Najbližšie sú mu nacionalisti z SPD a strana Motoristi. Premiér Fiala s koalíciou Spolu, Starostami a Pirátmi putuje takmer určite do opozície.Koho si teda Andrej Babiš vyberie? Čo budú za svoju podporu žiadať Motoristi a Okamurovo extrémistické SPD, ktoré razí vystúpenie Česka z EÚ a NATO? Aké bude Česko so staronovým premiérom a aké budú jeho vzťahy z Európskou úniou? Obnoví Babiš nadštandardné vzťahy so Slovenskom? Spojí sa s Orbánom a Ficom?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým veľvyslancom Slovenska v Maďarsku aj v Českej Republike Petrom Weissom a s českým politológom Jiřím Pehem.