POPULARITY
59 episodes with slovenskom
24 episodes with slovenskom
23 episodes with slovenskom
20 episodes with slovenskom
14 episodes with slovenskom
24 episodes with slovenskom
14 episodes with slovenskom
15 episodes with slovenskom
14 episodes with slovenskom
9 episodes with slovenskom
6 episodes with slovenskom
5 episodes with slovenskom
10 episodes with slovenskom
6 episodes with slovenskom
3 episodes with slovenskom
3 episodes with slovenskom
3 episodes with slovenskom
4 episodes with slovenskom
35 episodes with slovenskom
2 episodes with slovenskom
3 episodes with slovenskom
2 episodes with slovenskom
2 episodes with slovenskom
2 episodes with slovenskom
2 episodes with slovenskom
2 episodes with slovenskom
2 episodes with slovenskom
13 episodes with slovenskom
12 episodes with slovenskom
9 episodes with slovenskom
9 episodes with slovenskom
6 episodes with slovenskom
6 episodes with slovenskom
5 episodes with slovenskom
5 episodes with slovenskom
4 episodes with slovenskom
Šesťdesiat miliónov eur. Presne toľko mala Pôdohospodárska platobná agentúra naliať do dotačnej schémy na podporu agroturizmu. Dnes, po takmer desiatich rokoch, sa však objavujú dôkazy o tom, že peniaze pravdepodobne skončili vo vreckách zopár ľudí, ktorí si za ne postavili súkromné vily, či dokonca haciendy. Prípad, ktorý posledné týždne otriasa Slovenskom, zaujal už aj Európsky parlament a delegácia europoslancov kvôli nemu zavítala priamo k nám. Podľa Radovana Geista, vydavateľa portálu Euractiv.sk, ktorý sa venuje mapovaniu európskej politiky, ide o vážny škandál pre Slovensko. „V týchto mesiacoch totiž začínajú debaty o európskom rozpočte a o tom, ako majú vyzerať eurofondové programy. Každé takéto odhalenie poukazuje na neefektívnosť existujúcej politiky, či už poľnohospodárskej alebo regionálnej,“ vysvetľuje. Navyše, veci neprospieva ani to, ak vláda, respektíve jej predstavitelia, nie sú v prípade podobných delegácií súčinní, respektíve nezvládnu komunikáciu. Stalo sa tak napríklad v prípade poslednej delegácie v roku 2018, kedy europoslanci na Slovensko prišli v súvislosti s kauzou Dobytkár a rozprávali sa aj priamo s premiérom Robertom Ficom. „Pýtali sa napríklad na prideľovanie dotácií na neexistujúcu pôdu, aj na prípadné zapojenie talianskej mafie. Stretnutie však bolo z Ficovej strany extrémne nezvládnuté,“ dodáva Geist. Ako chápať návštevu europoslancov a čo z nej môže pre Slovensko vyplývať? A aká je pravdepodobnosť, že ako krajina prídeme o eurofondy? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist. V rozhovore sa dozviete: 1:09 O aký veľký škandál v prípade PPA ide. 2:11 Sú delegácie europoslancov bežná vec? 6:28 Branislav Ondruš: Prečo nebol súčasťou delegácie? 9:45 Vyjadrenia Šutaja Eštoka na margo európskej delegácie. 12:55 S kým sa delegácie v krajinách stretávajú. 15:13 Dôležitosť súčinnosti vlády. 17:08 Čo je úlohou delegácie po návšteve. 18:55 Čo Slovensku hrozí, ak sa zneužitie peňazí potvrdí. 23:46 Kde sa podobné kauzy s haciendami vyskytujú. 28:22 Hrozby o zablokovaní eurofondov. 36:01 Vadilo by slovenskej vláde prísť o eurofondy? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Kapitán Žiliny Rastislav Dej v suSPEAKu otvorene porozprával o svojej hokejovej ceste z Púchova až na profesionálnu úroveň. Opísal svoj prvý gól v českej extralige, roky dochádzania vlakmi, aj to, ako v tejto sezóne odohral niekoľko zápasov so zlomenou nohou, o ktorej netušil. Vyzdvihol úspešný ročník v Žiline, atmosféru v kabíne a porovnal prostredie českej a slovenskej extraligy. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
Kapitán Žiliny Rastislav Dej v suSPEAKu otvorene porozprával o svojej hokejovej ceste z Púchova až na profesionálnu úroveň. Opísal svoj prvý gól v českej extralige, roky dochádzania vlakmi, aj to, ako v tejto sezóne odohral niekoľko zápasov so zlomenou nohou, o ktorej netušil. Vyzdvihol úspešný ročník v Žiline, atmosféru v kabíne a porovnal prostredie českej a slovenskej extraligy. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
Bývalý slovenský hokejový reprezentant Andrej Sekera prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu, kde bilancoval svoju bohatú kariéru. Skúsený obranca, ktorý odohral v NHL vyše 840 zápasov a so Slovenskom získal striebro na MS 2012, zaspomínal na svoje najlepšie hokejové časy a rozobral aj svoj vzťah k reprezentácii.V rozhovore okrem iného porozprával o zlomových momentoch v zámorskej NHL, keď po výmene do Caroliny dostal šancu naplno ukázať svoj potenciál. Vrátil sa aj k ťažkým zraneniam, ktoré takmer ukončili jeho kariéru, no dokázal sa po nich vrátiť. Priblížil aj, aký je to pocit byť na ľade so superhviezdami ako Connor McDavid, Alexander Ovečkin či Sidney Crosby.„Pamätám si, keď sme mali prvý kemp a on (McDavid) tam prišiel. Robili sme jeden test a vtedy som si povedal: ‚Myslel som si, že som rýchly.' Vidíte 18-ročného chalana, vy tam šliapete, zuby zaťaté, a on okolo vás preletí s úsmevom na tvári, úplne s ľahkosťou. Prefrčal okolo všetkých. Vtedy sme si hovorili, že asi sme niekde urobili chybu my, keď sme sa učili korčuľovať, lebo toto nie je možné,” prezradil s humorom Andrej Sekera v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.
Bývalý slovenský hokejový reprezentant Andrej Sekera prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu, kde bilancoval svoju bohatú kariéru. Skúsený obranca, ktorý odohral v NHL vyše 840 zápasov a so Slovenskom získal striebro na MS 2012, zaspomínal na svoje najlepšie hokejové časy a rozobral aj svoj vzťah k reprezentácii.V rozhovore okrem iného porozprával o zlomových momentoch v zámorskej NHL, keď po výmene do Caroliny dostal šancu naplno ukázať svoj potenciál. Vrátil sa aj k ťažkým zraneniam, ktoré takmer ukončili jeho kariéru, no dokázal sa po nich vrátiť. Priblížil aj, aký je to pocit byť na ľade so superhviezdami ako Connor McDavid, Alexander Ovečkin či Sidney Crosby.„Pamätám si, keď sme mali prvý kemp a on (McDavid) tam prišiel. Robili sme jeden test a vtedy som si povedal: ‚Myslel som si, že som rýchly.' Vidíte 18-ročného chalana, vy tam šliapete, zuby zaťaté, a on okolo vás preletí s úsmevom na tvári, úplne s ľahkosťou. Prefrčal okolo všetkých. Vtedy sme si hovorili, že asi sme niekde urobili chybu my, keď sme sa učili korčuľovať, lebo toto nie je možné,” prezradil s humorom Andrej Sekera v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.
Naša verejnoprávna Slovenská televízia a rozhlas má novú generálnu riaditeľku. 9-členná Rada STVR za ňu zvolila Martinu Flašíkovú. Počas verejného vypočutia kandidátov nesmela byť prítomná verejnosť a členovia rady o kandidátoch a ich projektoch ani nediskutovali.Ako to mohlo ovplyvniť výsledok voľby? Kto je vlastne nová generálna riaditeľka RTVS Martina Flašíková? Čo prinesie do STVR televízna producentka a bývalá majiteľka provládneho webu Ereport? Čo na voľbu a jej podmienky hovorí opozícia? A čo bývalý šéf RTVS?A čo sa medzitým deje v kultúre, kde nominanti ministerky odvolali šéfa Fondu na podporu umenia? A čo nové v Slovenskej národnej galérii, či Slovenskom národnom múzeu, ktorého novú šéfku za zatvorenými dverami vybrala ministerka Šimkovičová?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedníčkou výboru parlamentu pre kultúru a médiá a poslankyňou za hnutie Progresívne Slovensko Zorou Jaurovou, posledným zvoleným riaditeľom RTVS Ľubošom Machajom a podpredsedom Rady STVR Lukášom Machalom.
Kam si to kopol? 8. nadstavbového kola Niké ligy? Konečne sme sa dozvedeli meno slovenského majstra; toho, kto ligu opúšťa; kto do nej postúpil a kto zodvihol nad hlavu Slovnaft Cup. Uplynulý týždeň priniesol v slovenskom klubovom futbale azda všetko najpodstatnejšie.Po siedmykrát v rade a 15. celkovo sa z majstrovského titulu teší ŠK Slovan Bratislava, keď po sobotňajšej „reklame na futbal” zdolal svojho najväčšieho vyzývateľa MŠK Žilina po 7-gólovej prestrelke.Pár dní predtým sa na trón v Slovenskom pohári vrátil po ročnej prestávke FC Spartak Trnava a po troch sezónach opúšťa slovenskú ligovú elitu MFK Dukla Banská Bystrica. Naopak, vracia sa späť FC Tatran Prešov, ktorý bol naposledy súčasťou najvyššej súťaže pred siedmimi rokmi.Toto všetko priniesol uplynulý týždeň v slovenskom klubovom futbale a o všetkom podstatnom sa v 37. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s futbalovým odborníkom a niekdajším známym trénerom Milanom Lešickým.
Kam si to kopol? 8. nadstavbového kola Niké ligy? Konečne sme sa dozvedeli meno slovenského majstra; toho, kto ligu opúšťa; kto do nej postúpil a kto zodvihol nad hlavu Slovnaft Cup. Uplynulý týždeň priniesol v slovenskom klubovom futbale azda všetko najpodstatnejšie.Po siedmykrát v rade a 15. celkovo sa z majstrovského titulu teší ŠK Slovan Bratislava, keď po sobotňajšej „reklame na futbal” zdolal svojho najväčšieho vyzývateľa MŠK Žilina po 7-gólovej prestrelke.Pár dní predtým sa na trón v Slovenskom pohári vrátil po ročnej prestávke FC Spartak Trnava a po troch sezónach opúšťa slovenskú ligovú elitu MFK Dukla Banská Bystrica. Naopak, vracia sa späť FC Tatran Prešov, ktorý bol naposledy súčasťou najvyššej súťaže pred siedmimi rokmi.Toto všetko priniesol uplynulý týždeň v slovenskom klubovom futbale a o všetkom podstatnom sa v 37. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk porozprával futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš s futbalovým odborníkom a niekdajším známym trénerom Milanom Lešickým.
Ďalší diel obľúbeného podcastu Bárdy & Káčer reaguje na aktuálne spoločenské a politické témy.Bude ešte v tomto roku mier na Ukrajine a ak áno, bude trvalý? Čo formuje politiku Roberta Fica a ako je to s predvídateľnosťou rozhodnutí Donalda Trumpa? A kto hrá so Slovenskom ruskú ruletu?Toto a aj ďalšie témy rozoberajú v aktuálnom diele podcastu Bárdy&Káčer s hosťom, politickým analytikom Grigorijom Mesežnikovom.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.
Do piatich rokov by sme sa mohli dočkať novej koncovej nemocnice - teda aspoň tak to tvrdí minister zdravotníctva Kamil Šaško, ktorý dal definitívnu bodku za Rázsochami. Stavať sa bude inde, a to vo Vajnoroch na pozemkoch ministerstva obrany. Nemocnicu nepostaví minister zdravotníctva, ale šéf rezortu obrany Robert Kaliňák.Tibor Gašpar a Richard Glück boli opäť v Rusku, tentokrát vo Volgograde. A v Slovenskom národnom divadle vystúpila ruská operná speváčka Anna Netrebko. Najvyšší súd poslal Daniela Bombica do väzby a koalícia ho bráni a Juraja Šeligu z demokratov vraj obvinili za jeho výroky po trestnom oznámení Smeru.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, Markíza, TASR, SME, Facebook/Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR, Otvorená Kultúra, Demokrati, Ivan Korčok, YouTube/Rozhovory s Mimi Šramovou, The Young Turks–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Manželia Basilovci vybudovali zo slovenského startupu globálnu firmu. Okrem práce a výchovy štyroch detí venujú svoj čas mentoringu študentov a začínajúcich podnikateľov. Veria, že krajina so vzdelanými a aktívnymi ľuďmi môže rýchlejšie napredovať. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. U Basilovcov to začalo nápadom, ako v meste obmedziť vývoz poloprázdnych kontajnerov a neefektívne jazdy smetiarskych vozidiel. Dnes ich senzory a softvér na manažment odpadu slúžia v takmer stovke krajín po celom svete. Stoja tiež za digitálnym riešením zálohovania fliaš. Hoci je kombinácia rozbehnutého biznisu a rozrastajúcej sa rodiny časovo náročná, manželia Basilovci sú aktívni aj v pomáhaní. Darujú svoj čas a know-how. „Podnikanie sme si vybudovali sami, možno aj preto nás to ťahá smerom k mentorovaniu. Chodíme na základné, stredné a vysoké školy, angažujeme sa v podnikateľských programoch. V tom vidíme našu najväčšiu pridanú hodnotu a zmysel,“ hovorí Andrea Basilová. Martin Basila vysvetľuje svoju motiváciu jednoducho: „Ak chceme žiť vo vzdelanej spoločnosti a v krajine, kde sa deti majú dobre, nikto to za nás neurobí.“ V podcaste sa dozviete: akú úlohu v rodine Basilovcov zohráva ústava, čo má spoločné kebab z Drážďan so Slovenskom, v čom zálohovanie pomáha ľuďom v chudobných krajinách, či je pri pomáhaní vzácnejší darovaný čas alebo peniaze, prečo by sa podnikatelia mali vyjadrovať aj k politike. Kto sú Andrea a Martin Basilovci? Andrea a Martin Basilovci založili technologickú spoločnosť Sensoneo. Za systém, ktorý pomáha samosprávam predikovať naplnenosť zberných kontajnerov, vyhodnocovať efektívnosť zvozov, a tým zvyšovať ohľaduplnosť k životnému prostrediu, dostali ocenenie Via Bona Slovakia za rok 2020 v kategórii Zelená firma. Sú EY Technologickými podnikateľmi roka 2024, tento rok získali Krištáľové krídlo v kategórii Inovácie a startupy a ich firmu zaradil britský denník Financial Times medzi najrýchlejšie rastúce firmy v Európe. Basilovci sa venujú mentoringu, prednáškam aj hodnoteniu vzdelávacích projektov, napr. v programe Generácia 3.0, Budúcnosť INAK, Impact Lab a Impact Summit. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.
Dlho pripravovaná epizóda o umelom mimotelovom oplodnení je tu. S pani doktorkou Vierkou sme prebrali všetko od sklíčka, ktoré používajú v Gyncare na oplodnenie vajíčka až po narodené bábätko. Pýtali sme sa aj na povery ohľadom zdravia narodených detí, rizikového tehotenstva a podobne, takže určite klikaj play! Veľké noviny pre všetkých v okolí Bratislavy - Gyncare otvára svoju pobočku aj v našom hlavnom meste a tým zastrteší profesionálne služby vo svete asistovanej reprodukcie už naprieč celým Slovenskom! Sledujte nás a ich web pre viac info! See you on otváračka! Kondomshopácky promokódik SEXOSKA10 stále promokóduje, takže ak máš záujem o to najlepšie potešenie a orgazmy také, že ti ustrelí dekel, šup na ich web! Čekni napríklad LELO hračky, ktoré sú najluxusnejšie a dostanú ťa presne tam, kde chceš. Samozrejme náš promokód promokóduje aj na zľavnený tovar a na všetky ostatné značky dostupné na ich webe, a to sa opla! Pre extra obsah, šteklivé videá, nekresťanské rozhovory a iné špecialitky nás odberaj na našom HERO HERO alebo Tolde!KTO MAŽE TEN JEDE merch nájdeš na našom webe spolu s našou hrou 69 sekúnd či seksy printami! Chceš viac, než čo sa zmestí do epizód?
Reportéri Denníka E každú stredu komentujú správy o ochrane planéty, životnom prostredí a udržateľnej energetike.
1. Zbabrala, čo sa dalo, a teraz klame 2. Ficova selektívna odvaha 3. Sulík zlomil palicu nad Slovenskom aj nad sebou.
Zuzana Šikulová sa na Slovensku preslávila vďaka účinkovaniu v úspešnej šou Uragán. Po rokoch života v Austrálii sa s týmto programom na Slovensko vrátila. Jej nový domov – Austrália jej učarovala. Hovoriť s katou martinkovou bude aj o slovenčine a angličtine, o austrálskych Slovákoch, ktorých príbehy ju zaujímajú, o jej návratoch na rodnú hrudu, o pôsobení v Slovenskom rozhlase, niekdajšom Rádiu Twist aj práci v austrálskom rádiu, ktoré vysielalo pre Slovákov, i o výchove jej dcéry, ktorá si k Slovensku buduje pekný vzťah. | Hosť: Zuzana Šikulová (moderátorka žijúca v Austrálii). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Rusko sa nás snaží destabilizovať záplavou propagandy a dezinformácií, tvrdí Domicián Zahorjan z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Využíva na to svoj zastupiteľský úrad v Bratislave. Analýza jeho aktivít na sociálnych sieťach ukázala, že v porovnaní s Britániou či Spojenými štátmi je jeho výkonnosť osemnásobná. „Rozdiel je enormný“, poukazuje expert. „Ruská ambasáda tu na sociálnych sieťach za dva roky vyprodukovala viac ako 16 tisíc príspevkov. Britská približne 2 100 a americká necelých 2 tisíc. Rusko má zjavne záujem šíriť svoje naratívy na Slovensku“, dopĺňa Zahorjan. Putin a jeho Rusko je vo vojne. V horúcej s Ukrajinou, no v hybridnej aj so Slovenskom. Digitálne stopy Kremľa vedú aj do Bratislavy, poukazujú experti. Jeho ambasáda je tu na Facebooku jednou z najaktívnejších z ruských veľvyslanectiev v Európe. Pričom násobne prevyšuje aktivity ostatných ambasád na Slovensku. Možný záver: Rusko tu má značný záujem ovplyvňovať informačný priestor. Otázkou zostáva: prečo? Nebude to v napätí medzi pozíciami premiéra a jeho ľudí a väčšiny krajiny? Ak prví s Ruskom nezakryte sympatizujú, väčšia časť krajiny tento vektor nezdieľa. Digitálne stopy Kremľa sú pod drobnohľadom expertov z Nest Institute – a teda Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby. Pôjdeme po nich s Domiciánom Zahorjanom. „Slovensko je veľmi polarizované. Zo strany Ruska je tu záujem, aby našu spoločnosť ovplyvňovalo prokremeľskými naratívmi. (…) Cieľom je až ovplyvnenie politík Euróspkej únie voči Ruskej federácii“, hovorí expert. Dodáva, že prostredníctvom spochybnenia hlasu Slovenska v EÚ či Nato sa môžu Rusku ľahšie na týchto úrovniach presadzovať naratívy Kremľa. Domicián Zahorjan z Nest Institute upozorňuje na stretnutia so šéfom ruskej rozviedky Sergejom Naryškinom. „Stretnutie s takýmito ľuďmi indikuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. Lebo keď sa pozriete, kto je Naryškin a čo má v náplni práce, tak vidíte, že vedie inštitúciu, ktorá vykonáva okrem iného operácie, ktoré sa snažia destabilizovať iné krajiny a vykonáva aj informačné operácie“, hovorí. Stretol sa s ním šéf proruskej skupiny Brat za brata Matúš Alexa, či podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. V prípade europoslanca Blahu Zahorjan reaguje, že je to ešte horšie. „Tu vidíme náznak nejakej organizovanej spolupráce. (…) Už len samotný fatk, že sa stretli, predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko“, hovorí. Stretnutie premiéra Roberta Fica s prezidentom Vladimírom Putinom je podľa Zahorjana len ďalším vystupňovaním vážneho bezpečnostného rizika pre krajinu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Po 50 rokoch sa na Slovensku objavila nákaza slintačky a krívačky, ktorá útočí na naše hospodárske zvieratá. Po troch zasiahnutých farmách hrozí, že sa vírus rozšíri aj ďalej. Ukáže dnes koalícia v parlamente stratenú 79-tku a po takmer roku zvolí aj svojho nového predsedu Národnej rady? Sú teraz farmy a zvieratá zabezpečené dobre? Prečo sa množia správy o nezabezpečených hraniciach či prevozoch nakazených zvierat naprieč Slovenskom v neuzavretých nákladiakoch? Máme vôbec kapacity na to, vyrovnať sa s nebezpečným vírusom, keď tu máme jedinú kafilériu? Je ohrozené aj zdravie ľudí? Čo majú robiť farmári, veľkí aj malí chovatelia dobytka a ako pocíti situáciu spotrebiteľ na dostupnosti a cenách potravín? Braňo ZÁVODSKÝ sa zhováral s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a podpredsedom strany Smer – SD Richardom TAKÁČOM.
Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi"?Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.Slobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? „Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Ako môže minister pôdohospodárstva postovať fotky z MDŽ, keď mu horí rezort? Toto odhalilo ich neschopnosť riadiť štát a ich úbohosť, kritizuje v súvislosti s epidémiou slintačky a krívačky ministra Takáča poslanec SaS Alojz Hlina. Zároveň vyzýva vládu, aby do riešenia krízovej situácie zapojila i opozíciu. A prečo vláda nevie riadiť štát, a my tak zrejme budeme musieť „ryť nosom v zemi"?Na Slovensko dorazila slintačka a krívačka. Keďže ide o vysokonákazlivé ochorenie, cez víkend mimoriadne zasadla vláda i krízová komisia. Premiér hovorí dokonca o ohrození slovenských štátnych záujmov. Vláda síce ubezpečuje, že šírenie zastavila, no opozícia hovorí o vládnej liknavosti, marketingovom riadení štátu a hrozbe vážnych hospodárskych škôd.SLAK, teda slintačka a krívačka, opäť testuje limity našej schopnosti manažovať vážne krízové situácie. O nezvládaní krízového riadenia počas Covidu však len nedávno v Aktualitách mimoriadne kriticky hovoril aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu.Slovensko pritom stojí pred ďalším konsolidačným balíčkom. Namiesto diskusií o tom, kde má tento štát rezervy a na čo všetko, pri vysokej miere zadlženosti, vlastne máme, koalícia dlhé mesiace riešila krízu s nedostatkom poslancov. Už takmer rok sa nevie dohodnúť na predsedovi parlamentu. A namiesto vážnych tém sa zameriava na boj s mimovládkami, médiami či LGBTI komunitou.Budeme musieť zrejme ryť nosom v zemi, inak sa nepoučíme, tvrdí poslanec Hlina. Podľa neho na tom bude najhoršie, že tí, čo teraz vládnu, odtiaľto potom zmiznú. „Oni investujú na Riviére, oni investujú v Dubaji, nič tu oficiálne nemajú, a keď majú, tak sa k tomu nepriznávajú, lebo to nevedia preukázať. Oni zoberú tašky a utečú," tvrdí hosť dnešného podcastu poslanec SaS Alojz Hlina.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.
„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.Slobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? „Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Hostia: Martin Chudý (hlavný veterinárny lekár SR) a Andrej Gajdoš (predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory). | V chove hovädzieho dobytka v obci Kisbajcs, len tri kilometre od hraníc so Slovenskom, bol potvrdený výskyt ohniska slintačky a krívačky. Ako sa zriedkavý vírus mohol dostať do Maďarska? Ako sa nákaza šíri a prejavuje, prečo je choroba nebezpečná? Nakoľko pravdepodobné je, že ide o jedno izolované ohnisko? Aké mechanizmy spustilo odhalenie ohniska? Aké opatrenia prijala maďarská strana a aké slovenská? Ktoré regióny sú ohrozené a nakoľko významné sú z hľadiska chovu dobytka? Sú na takúto udalosť chovatelia pripravení? Je vírus nebezpečný aj pre človeka? Je bezpečné kupovať resp. konzumovať výrobky z Maďarska? Prejaví sa výskyt ochorenia v potravinárskej cenotvorbe? Výskyt ochorenia v roku 2001 v Spojenom kráľovstve viedol k utrateniu viac ako šiestich miliónov zvierat, pričom náklady boli v miliardách eur – hrozí podobný scenár aj v Maďarsku alebo na Slovensku? Prečo je nutná likvidácia celých postihnutých chovov a nie len postihnutých zvierat? Aký dosah na slovenské chovateľstvo a potravinárstvo by malo zanesenie vírusu? Má Slovensko kapacity na likvidáciu takto usmrtených zvierat? | Chovy dobytku ohrozuje nebezpečný vírus. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Spojené štáty po stretnutí s ukrajinskou delegáciou v Saudskej Arábii obnovili vojenskú pomoc, ktorú ešte minulý týždeň pozastavili. Kyjev naopak súhlasil s návrhom na tridsaťdňové prímerie s Ruskom. Spolupracovať začali aj tajné služby USA a Ukrajiny. Vladimir Putin reagoval, že sú otvorení prímeriu, ale treba na to viac diskusií, vyzeral, že sa veľmi neponáhľa dohodnúť sa. A u nás doma sa dejú veci - Peter Kotlár ako jediný na svete zistil, že vakcíny proti covidu menia DNA, nevie to podložiť, neodpovedal na otázky a odmieta zverejniť, ako na to vlastne prišiel.A koaličná kríza stále trvá - poslanci Ferenčák, Šalitroš, Migaľ stále nepovedali, či podporia koalíciu. Migaľ rokoval s Progresívnym Slovenskom, no koalícia sa tvári sebavedome, že na najbližšej schôdzi zvolí nového šéfa parlamentu. A v Chorvátsku sa tiež zrejme našli nejakí protislovenskí a protištátni novinári - v tajomších médiách vyšiel článok, že na jadranskom pobreží si stavia Robert Fico vilu.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a hosť Tomáš Hudák.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, TASR, The Times, Markíza, Facebook/Peter Pellegrini, Robert Fico, Igor Matovič–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Česká republika bývala tradične naším najbližším partnerom. No zdá sa, že Robertovi Ficovi je oveľa bližší Viktor Orbán než náš historický súrodenec a vzťahy medzi Českom a Slovenskom nie sú práve najlepšie.Ako slovenskú politiku teda momentálne vnímajú z Prahy, aké to má praktické dôsledky a či sa zmena geopolitickej orientácie môže odohrať aj u našich susedov?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktora denníka Právo Petra Šabatu.Zdroj zvukov: ČT, Facebook /Robert Fico, SMER-SD, Instagram/Andrej BabišOdporúčanie:Koronavírus sa vyvíjal rýchlejšie, než hovorili naše hypotézy o fungovaní vírusov. Dokonca až tak, že to porušovalo nami predpokladané pravidlá evolúcie. To malo praktické dôsledky: vakcíny zaberali len relatívne krátko a vírus sa neustále menil. Na celý tento prípad sa teraz pozrel magazín The Atlantic v texte Covid porušil pravidlá evolúcie vírusov – a ja ho dnes odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Už vo štvrtok odohrá naša mužská hádzanárska reprezentácia tretí zápas kvalifikácie ME 2026. Po súbojoch s Maďarmi a Čiernou Horou nás čaká dvojzápas s Fínskom.Tréner Fernando Gurich má vrásky na čele z lazaretu, ktorý nastal v našom výbere, a preto budú musieť potiahnuť zdraví a najmä skúsení hráči. Jedným z nich je aj spojka Považskej Bystrice a navrátilec na slovenské palubovky Marek Hlinka, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, že víťazstvo v Slovenskom pohári je veľmi motivujúce, prečo má pocit od svojho decembrového príchodu, že hrá buď proti Prešovu, alebo Bojniciam a ako vníma vstup ďalšieho veľkého hráčav podobe bojnického tímu na scénu, že v prospech návratu na Slovensko rozhodlo viacero faktorov, najmä blízkosť rodiny, ako hodnotí roky v českej extralige v drese Zubří a Dukly Praha, kde nastala generačná výmena, aký život ponúka nielen športovcovi Praha a prečo je veľmi príťažlivý, prečo si klub musí vybrať prioritu v rámci danej sezóny, ak pôsobí aj v pohárovej Európe, že by bolo príjemné zahrať si na ME 2030 v Prahe, ale nerád predbieha, prečo sa rodený Bojničan rozhodol pre Považskú Bystricu a akej partie sa stal súčasťou, aký súper nás čaká v podobe Fínska a že v Európe už niet slabého protivníka, ako v národnom tíme prestanú byť na týždeň súpermi, ale vytvoria skvelý tím, prečo budú v Hlohovci potrebovať čo najhlučnejšiu kulisu a čo by chcel odkázať slovenským fanúšikom.
„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slovenský hokej prešiel za posledné desaťročia veľkými zmenami. Kým v minulosti sme mali stabilné zastúpenie v NHL a patrili medzi svetovú elitu, dnes je situácia iná. V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk o tom otvorene prehovoril bývalý reprezentant a skúsený hokejový analytik Rastislav Pavlikovský.Rastislav Pavlikovský, ktorý v minulosti hrával v elitných európskych ligách a absolvoval aj niekoľko kempov v NHL, sa podelil o svoj pohľad na aktuálny stav slovenského hokeja. Kriticky sa vyjadril o pracovnej morálke mladých hráčov, ktorí podľa neho nemajú rovnaký prístup k tréningu ako jeho generácia.V rozhovore sa dotkol aj rozdielov medzi Slovenskom a Švédskom, kde dlhé roky pôsobil. Práve severania podľa neho uspeli vďaka disciplíne, systematickej práci a dôrazu na tímovosť. „Švédi robia všetko svedomito. Slováci? Urobia päť opakovaní namiesto desiatich,” hovorí bez servítky Rastislav Pavlikovský v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.Nezabudol ani na generáciu súčasných mladých hráčov, ktorí síce majú talent, no často im chýba cieľavedomosť. Aké riešenia vidí pre slovenský hokej? Čo podľa neho rozhodlo o poklese počtu slovenských hráčov v NHL? A prečo bol počas svojej kariéry tak blízko NHL, no nikdy tam neodohral žiadny zápas?
Slovan Bratislava dostal spoločne so svojimi zverencami historicky prvýkrát do skupinovej fázy futbalovej Ligy majstrov, ktorú takmer 20 rokov predtým okúsil aj s Artmediou Petržalka. „Belasí” pod jeho vedením účinkovali aj v hlavnej fáze Európskej ligy a trikrát hrali i Konferenčnú ligu. Hosťom v najnovšej epizóde podcastu Striedame! bol tréner Vladimír Weiss st.Je uznávaný nielen u nás, ale aj v zahraničí. Pri vymenovávaní jeho úspechov nemožno zabudnúť ani na to, že so Slovenskom postúpil na MS v Juhoafrickej republike. Naša úderka Julo a Muťo privítala v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk najlepšieho futbalového trénera na Slovensku posledných štyroch rokov.V mimoriadne rozsiahlom rozhovore sa venovali množstvu tém. Nevynechali spomienky na Artmediu Petržalka, Vladimír Weiss st. poodkryl, ako funguje spolupráca s Kmotríkovcami, neobišiel ani svojho syna, o ktorom prezradil viacero zaujímavostí a nevyhol sa ani otázke na reprezentačného trénera Francesca Calzonu. Prvýkrát verejne priznal, že pred jeho angažovaní rokoval Slovenský futbalový zväz aj s ním a k spečateniu dohody neboli ďaleko.Kormidelník „belasých” priznal, že je ťažká povaha. Zároveň uznal, že nie je najmúdrejší. Vysvetlil, ako uvažoval pri skladaní základných zostáv na zápasy Ligy majstrov a v najnovšej epizóde podcastu Striedame! odhalil aj skutočnosť, že nedávno mal na stole životnú ponuku z najľudnatejšej krajiny sveta. Niekoľkokrát odbočil i k aktuálnej spoločenskej situácii, keď niektorých súčasných politikov označil za hanbu Slovenska.„Peniaze, ktoré dostal v Katare, by zarobil aj v Španielsku alebo Anglicku, pretože na to mal,” uviedol Vladimír Weiss st. v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na adresu svojho syna.
Na Slovensku sú capovia záhradníkmi a nedospelí pomstychtiví ľudia ničia to, čo iní dlho budovali, hovorí herec Milan Ondrík. Vo filme Černák vidí veľa paralel so súčasnosťou, poukazuje napríklad na vedenie SIS. Vláda nám podľa neho predhadzuje rozbušky, aby prekrývala zdražovanie a ďalšie problémy. Herci SND sa chcú stretnúť s riaditeľkou, ale zatiaľ nedostali odpoveď.V podcaste s Milanom Ondríkom sa dozviete:– od 2. minúty – ako reaguje na tvrdenia ministerky kultúry, že herci sú koordinovaní zo zahraničia;– po 4:00 – že na Slovensku zažívame komédiu šarlatánov;– od 10:00 – ako sa u nás nedospelí a pomstychtiví ľudia ničia to, čo sme na Slovensku 30 rokov budovali;– po 11:30 – či sa Robertovi Ficovi darí rozdeľovať aj rodiny;– od 12:30 – že film Černák má presahy do súčasnosti napríklad cez problém s politickým zneužívaním SIS;– po 15:00 – ako vláda spochybňuje náš zdravý rozum a realitu;– od 17:00 – ako argumentuje, že štát dal peniaze na film o mafiánovi a nie o hrdinovi SNP;– po 20:00 – do akej miery film Černák zobrazuje realitu a ako sa s ňou odlišuje;– od 22:00 – či zahral Černáka pravdivo alebo do postavy vniesol aj seba;– po 24:00 – že najabsurdnejšie situácie z filmu sú práve tie, ktoré sa naozaj stali;– od 25:30 – či by súd mal Mikulášovi Černákovi uveriť, že sa v base naozaj polepšil;– po 27:00 – či je pravda, že Černákovi kumpáni si nič neodsedeli;– od 28:00 – či z Černáka pri osobnom stretnutí necítil túžbu po pomste;– o 29:00 – že šanca na to, že bývalého bossa a viacnásobného vraha pustia, je reálna;– pred 29:30 – či by Mikuláša Černáka pustil prednášať mladým ľuďom o prevencii zločinu;– po 30:30 – aká je atmosféra v Slovenskom národnom divadle pod Zuzanou Ťapákovou;– od 31:00 – že herci sa chcú rozprávať s riaditeľkou, ale ona nereaguje;– po 31:30 – že v divadle sa vyhadzuje a je v ňom veľmi veľa problémov;– od 32:30 – že funkcionári sa vymenia, ale herci zostanú;– po 33:30 - čo sú jeho červené čiary a čo by bolo, ak by odišli v divadle vymenili hercov;– okolo 34:00 – či by sa našli herci, ktorí by hrali to, čo chcú politici.
Na Slovensku sú capovia záhradníkmi a nedospelí pomstychtiví ľudia ničia to, čo iní dlho budovali, hovorí herec Milan Ondrík. Vo filme Černák vidí veľa paralel so súčasnosťou, poukazuje napríklad na vedenie SIS. Vláda nám podľa neho predhadzuje rozbušky, aby prekrývala zdražovanie a ďalšie problémy. Herci SND sa chcú stretnúť s riaditeľkou, ale zatiaľ nedostali odpoveď.V podcaste s Milanom Ondríkom sa dozviete:– od 2. minúty – ako reaguje na tvrdenia ministerky kultúry, že herci sú koordinovaní zo zahraničia;– po 4:00 – že na Slovensku zažívame komédiu šarlatánov;– od 10:00 – ako sa u nás nedospelí a pomstychtiví ľudia ničia to, čo sme na Slovensku 30 rokov budovali;– po 11:30 – či sa Robertovi Ficovi darí rozdeľovať aj rodiny;– od 12:30 – že film Černák má presahy do súčasnosti napríklad cez problém s politickým zneužívaním SIS;– po 15:00 – ako vláda spochybňuje náš zdravý rozum a realitu;– od 17:00 – ako argumentuje, že štát dal peniaze na film o mafiánovi a nie o hrdinovi SNP;– po 20:00 – do akej miery film Černák zobrazuje realitu a ako sa s ňou odlišuje;– od 22:00 – či zahral Černáka pravdivo alebo do postavy vniesol aj seba;– po 24:00 – že najabsurdnejšie situácie z filmu sú práve tie, ktoré sa naozaj stali;– od 25:30 – či by súd mal Mikulášovi Černákovi uveriť, že sa v base naozaj polepšil;– po 27:00 – či je pravda, že Černákovi kumpáni si nič neodsedeli;– od 28:00 – či z Černáka pri osobnom stretnutí necítil túžbu po pomste;– o 29:00 – že šanca na to, že bývalého bossa a viacnásobného vraha pustia, je reálna;– pred 29:30 – či by Mikuláša Černáka pustil prednášať mladým ľuďom o prevencii zločinu;– po 30:30 – aká je atmosféra v Slovenskom národnom divadle pod Zuzanou Ťapákovou;– od 31:00 – že herci sa chcú rozprávať s riaditeľkou, ale ona nereaguje;– po 31:30 – že v divadle sa vyhadzuje a je v ňom veľmi veľa problémov;– od 32:30 – že funkcionári sa vymenia, ale herci zostanú;– po 33:30 - čo sú jeho červené čiary a čo by bolo, ak by odišli v divadle vymenili hercov;– okolo 34:00 – či by sa našli herci, ktorí by hrali to, čo chcú politici.
"Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva. „Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. „Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva. „Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. „Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Najskôr zmizol do Moskvy, potom úplne zmizol... až sa ukázalo, že Robert Fico dovolenkuje: akurát na mieste, ktoré by si zo svojho legálneho platu zrejme nemohol dovoliť. Čo nám teda ukazuje premiér v novom roku, ako to môžeme čítať a čo to bude znamenať pre krajinu? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky SME Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: YouTube/SMER-SD Odporúčanie: Mojím dnešným odporúčaním je klasika najklasickejšia, Čajkovského balet Luskáčik. My sme ho počas sviatkov stihli v Slovenskom národnom divadle a ak by ste sa už nedostali k lístkom, skúste, napríklad, Labutie jazero. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Herečka Jana Kovalčiková bude moderátorkou novej sezóny televíznej súťaže Let's Dance na televízie Markíza. Spolu s ňou aj Anna Jakab Rakovská. Tanečná súťaž sa vráti na obrazovky na jar. Doterajší moderátor Viktor Vincze, ktorý vedie spravodajské odbory v televízii, skončil. Pre nesúhlas s týmto krokom televízie sa rozhodla skončiť v porote súťaže jeho manželka Adela Vinczeová. Kovalčiková v rozhovore hovorí, prečo prijala ponuku na moderovanie Let's Dance, ale rozpráva aj o situácii v Slovenskom národnom divadle a o tom, prečo často uvažuje, že by zo Slovenska odišla. Hovorila s ňou Veronika Folentová.
Kým rok 2023 sa končil výmenou politickej garnitúry, ktorá sľubovala pokoj a stabilitu, tento rok končí paradoxne v chaose a neistote. Slovenskom otriasol atentát na premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý však bol premárnenou príležitosťou. Rétorika politikov sa napriek prvotným snahám ešte viac vyostrila, vládny valec si ide úspešne za svojimi kedysi opozičnými snami a Slovákov čaká zavedenie konsolidačného balíka do praxe. Ficova štvrtá vláda sa otriasa v základoch a počítať môže už len so 76 poslancami. Klub SNS sa takmer rozpadol a problémy majú aj v Hlase z čoho je líder Smeru značne nervózny. Progresívne Slovensko (PS) sa medzitým vyšplhalo na vrchol rebríčkov. Aké sú trendy v preferenciách a ako reagujú voliči na aktuálnu situáciu? Aj na tieto otázky v rozhovore pre Pravdu odpovedal šéf agentúry Ipsos a sociológ Jakub Hankovský. Z koaličných strán zaznamenala najväčší prepad Slovenská národná strana (SNS), ktorej sa vypomstilo paradoxne to, čo ju dostalo do parlamentu – spojená, no nestabilná, kandidátka.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. 0:33 - Fico kritizuje Zelenského: Podľa slovenského premiéra nám Ukrajina spôsobí plynovú krízu https://www.startitup.sk/fico-kritizuje-zelenskeho-podla-slovenskeho-premiera-nam-ukrajina-sposobi-plynovu-krizu/ 1:44 - „Možno sa Huliak stal nebinárnym,“ udrela Tabaková. Tvrdí, že poslanec „podporuje šialencov“ https://www.startitup.sk/mozno-sa-huliak-stal-nebinarnym-udrela-tabakova-tvrdi-ze-poslanec-podporuje-sialencov/ 2:52 - Škoda za 1 000 000 eur: Požiar v prevádzke známeho reťazca spôsobil závratné škody. Polícia začala trestné stíhanie https://www.startitup.sk/skoda-za-1-000-000-eur-poziar-v-prevadzke-znameho-retazca-sposobil-zavratne-skody-policia-zacala-trestne-stihanie/ 3:59 - Útok na vianočných trhoch v Magdeburgu: Tragédia rozdelila Nemecko v čase vážnej politickej krízy https://www.startitup.sk/utok-na-vianocnych-trhoch-v-magdeburgu-tragedia-rozdelila-nemecko-v-case-vaznej-politickej-krizy/ 5:19 - Rusi používajú novú taktiku, ktorou chcú prekabátiť Ukrajincov. Veľmi im to ale nevychádza https://www.startitup.sk/rusi-pouzivaju-novu-taktiku-ktorou-chcu-prekabatit-ukrajincov-velmi-im-to-ale-nevychadza/ 6:25 - Rusko plánuje zničiť medzinárodnú vesmírnu stanicu. Prezradili, ktorý rok bude jej posledný https://www.startitup.sk/rusko-planuje-znicit-medzinarodnu-vesmirnu-stanicu-prezradili-ktory-rok-bude-jej-posledny/ 7:48 - Trump požaduje masívne zvýšenie výdavkov NATO takmer o dvojnásobok. Zároveň prisľúbil podporu Ukrajine https://www.startitup.sk/trump-pozaduje-masivne-zvysenie-vydavkov-nato-takmer-o-dvojnasobok-zaroven-prislubil-podporu-ukrajine/ 9:03 - Dôchodcom klesnú príjmy, tvrdí analytik. Inflácia stúpne: Cenový rast zasiahne všetky skupiny obyvateľstva https://www.startitup.sk/dochodcom-klesnu-prijmy-tvrdi-analytik-inflacia-stupne-cenovy-rast-zasiahne-vsetky-skupiny-obyvatelstva/ 10:26 - Ježiško si tento rok musí utiahnuť opasok. Vieme, koľko minú Slováci na darčeky, oproti Čechom sú skromnejší https://www.startitup.sk/jezisko-si-tento-rok-musi-utiahnut-opasok-vieme-kolko-minu-slovaci-na-darceky-oproti-cechom-su-skromnejsi/ 11:53 - Majitelia nových áut netušia o skrytých nákladoch. Údržba tohto systému ťa pripraví o stovky eur https://www.startitup.sk/majitelia-novych-aut-netusia-o-skrytych-nakladoch-udrzba-tohto-systemu-ta-pripravi-o-stovky-eur/ 13:10 - Milióny dronov vytvoria najväčšiu umelú ľadovú plochu v histórii. Britský startup rozbieha záchranu Arktídy https://www.startitup.sk/miliony-dronov-vytvoria-najvacsiu-umelu-ladovu-plochu-v-historii-britsky-startup-rozbieha-zachranu-arktidy/ 14:31 - Nový level športových podujatí: Slovenský štadión má svetovú vychytávku. Používajú ju aj v NHL (FOTO) https://www.startitup.sk/novy-level-sportovych-podujati-slovensky-stadion-ma-svetovu-vychytavku-pouzivaju-ju-aj-v-nhl-foto/ 15:46 - Navštívili sme „Rokfort“ Harryho Pottera v slovenských horách. Toto ubytovanie si zamiluješ https://www.startitup.sk/navstivili-sme-rokfort-harryho-pottera-v-slovenskych-horach-toto-ubytovanie-si-zamilujes/
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Unikla tajná dohoda medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Takto Moskva „platí“ za vojakov z KĽDR: https://www.startitup.sk/unikla-tajna-dohoda-medzi-ruskom-a-severnou-koreou-takto-moskva-plati-za-vojakov-z-kldr/ 2. 1000-stranový podrobný plán je vonku: Európania sa chystajú na útok Ruska na NATO, majú aj temný scenár: https://www.startitup.sk/1000-stranovy-podrobny-plan-je-vonku-europania-sa-chystaju-na-utok-ruska-na-nato-maju-aj-temny-scenar/ 3. Pri Slovensku vzniká nové 2-miliónové megamesto. Má byť väčšie ako Londýn, spojí 41 miest: https://www.startitup.sk/pri-slovensku-vznika-nove-2-milionove-megamesto-ma-byt-vacsie-ako-londyn-spoji-41-miest/ 4. COVID-19 ako liek na rakovinu. Vedci prišli s prelomovým objavom, ktorý zmení budúcnosť onkoliečby: https://www.startitup.sk/covid-19-ako-liek-na-rakovinu-vedci-prisli-s-prelomovym-objavom-ktory-zmeni-buducnost-onkoliecby/ 5. Čakali sme na ňu celé roky. Slovenská pošta prichádza s prevratnou novinkou, ktorá zefektívni služby: https://www.startitup.sk/cakali-sme-na-nu-cele-roky-slovenska-posta-prichadza-s-prevratnou-novinkou-ktora-zefektivni-sluzby/ 6. AKTUÁLNE: Prímerie medzi Izraelom a militantným hnutím by malo byť vyhlásené v priebehu niekoľkých hodín: https://www.startitup.sk/aktualne-primerie-medzi-izraelom-a-militantnym-hnutim-by-malo-byt-vyhlasene-v-priebehu-niekolkych-hodin/ 7. Slovenský operátor Orange hlási výpadky služieb. V týchto lokalitách ti nepôjdu internet ani televízia: https://www.startitup.sk/slovensky-operator-orange-hlasi-vypadky-sluzieb-v-tychto-lokalitach-ti-nepojde-internet-ani-televizia/ 8. Nárast teplôt o 40 °C: Z Antarktídy „miznú“ milióny ton ľadu. Hladina morí radikálne stúpne, varujú vedci: https://www.startitup.sk/kazdu-hodinu-miznu-z-antarktidy-miliony-ton-ladu-hladina-mori-radikalne-stupne-varuju-vedci/ 9. Zdravotnícky „kartel“ na Slovensku: Úrady odhalili nekalé praktiky: https://www.startitup.sk/zdravotnicky-kartel-na-slovensku-urady-odhalili-nekale-praktiky/ 10. Na Slovensku sa rozšíril podvod so známym nápojom. Ako zistíš, či ide o originál alebo napodobeninu?: https://www.startitup.sk/na-slovensku-sa-rozsiril-podvod-so-znamym-napojom-ako-zistis-ci-ide-o-original-alebo-napodobeninu/ 11. TOP 5 firiem s najvyššími tržbami na Slovensku. Líder dosiahol rekordné čísla, piata priečka mnohých zaskočí (REBRÍČEK): https://www.startitup.sk/top-5-firiem-s-najvyssimi-trzbami-na-slovensku-lider-dosiahol-rekordne-cisla-piata-priecka-mnohych-zaskoci-rebricek/ 12. Policajná brutalita na Slovensku. „Počet sťažností v poslednom čase narastá. Ľudia si musia byť vedomí svojich práv“ (OMBUDSMAN): https://www.startitup.sk/policajna-brutalita-na-slovensku-pocet-staznosti-v-poslednom-case-narasta-ludia-si-musia-byt-vedomi-svojich-prav-ombudsman/
„Som rád, že november'89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov. November 2024: Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.Strih. November 1989: Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu. Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec. Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí? „Som rád, že November'89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom'89. „Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy). Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný. Skonal a bol obeťou svojho sna?Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.(..)Som rád, že November'89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a...
„Som rád, že November'89 bol, nenechajme teraz zo seba spraviť ďalšiu guberniu východu“, tvrdí lekár Vladimír Ferianec„Slovensko malo štastie na zahranično-politické smerovanie. A aktuálne ho ešte stále má, kým ho niekto nezavlečie ako ďalšiu guberniu na východ“. Obava, ktorú vyjadruje lekárska osobnosť roka 2024 Vladimír Ferianec. Svojho času „revolučne“ organizoval v Bratislave medikov. November 2024: Gynekológ a pôrodník. Unikátny operáciami detí ešte pred pôrodom v tele matky. S ružinovským tímom robí svetovú vedu bez svetových podmienok, ich vedecké články citujú vo svete. Zástupca stavu, ktorý je aktuálne v revolte voči vládnej moci porušujúcej dohody.Strih. November 1989: Piatak na medicíne, ktorý nestál bokom a rovno animoval adeptov lekárstva k revolte voči komunistickej moci a jej chápadlám, ktoré siahali všade, aj na univerzitnú pôdu. Lekár a pedagóg Vladimír Ferianec. Aký bol November spred 35ich rokov? Aká bola „revolúcia medikov“, za ktorou stál? A čo hovorí na ten 35-ročný dejinný oblúk, ktorý dnes privádza jeho kolegov až k „revolte“ podávania výpovedí? „Som rád, že November'89 bol“, opakuje Vladimír Ferianec. V rozprávaní sa totiž vracia aj k „zásadným formujúcim udalostiam“, ktoré ovplyvnili jeho pohľad na čas pred Novembrom'89. „Skončil som na ústave súdneho lékarstva, kde som robil pitevného zriadenca. To znamená pítevného sanitára. Mal som čersto 18 rokov a vtedy som sa dostal do konfrontácie s ľudským bytím a nebytím.Na hranici medzi Slovenskom a Rakúskom v Petržalke je pomník istému Hartmutovi, ktorého roztrhali na hranici psi československých pohraničiarov. Vy hovoríte, že ste ho mali na pitevnom stole?Áno, bohužiaľ, bola to jedna zo zásadných formujúcich skutočností v mojom živote a významný príklad obludnosti komunistického režimu a jeho reprezentantov. Mladý východný Nemec, 19-ročný Hartmut Tauz, sa zo zúfalstva, pretože mu vo východnom Nemecku neumožnili študovať hudbu, pokúsil prekročiť hranice v Petržalke. Tam ho dobehla svorka, respektíve dvojica, tzv. samostatne útočiacich psov (supy). Spôsobili mu tak vážne zranenia, že hoci ešte žil, keď ho pohraničiari dotiahli na strážnu stanicu, tam mu neposkytli žiadnu pomoc a ešte sa k nemu správali brutálne. Následkom toho zomrel. Jeho telo sa potom ocitlo na Ústave súdneho lekárstva. Samozrejme, o takýchto veciach sa nehovorilo, tak ako o mnohých iných, s ktorými som bol, ako 18-ročný, konfrontovaný. Skonal a bol obeťou svojho sna?Proste položil život za slobodu. Inak to nemôžeme nazvať. Aj to je obraz doby pred Novembrom bezpochyby. Ale takýchto osudov bolo strašne veľa, len sa o nich nevedelo.Mali ste ďalšie také prípady na pitevom stole?Nie. Ale boli to iné situácie zúfalých ľudí, zúfalé situácie, ktoré boli priamo alebo nepriamo aj režimom spôsobené.(..)Som rád, že November'89 sa uskutočnil. A nielen v mojom živote, ale vôbec pre všetkých občanov tohto štátu. Aj tých, ktorí ho zatracujú, znevažujú a majú snahu ho dezinterpretovať. Aj pre tých, ktorí si ho nevšimli alebo v tom čase kachličkovali kúpeľne či vykonávali podobné záležitosti. Alebo ako dobrí a oddaní súdruhovia mali vtedy ambície ho zvrátiť. Vďaka nemu vyprofitovali. A vďaka nemu sa v súčasnosti majú tak, ako sa majú.A napriek tomu hovoríte, že ste rád, že sa udial?Áno, som rád, že sa udial. Na druhej strane si nemyslím, že ľudia by mali ďalej žiť v bublinách. Vytvárať si svoje mikrosvety, pretože voľby nedopadli tak, ako si predstavovali. Taktiež si nemyslím, že dobrá cesta je, že každý si bude robiť, čo chce. To proste neprichádza do úvahy. Každý musí mať svoje miesto a...
Zamarovský: Propagátor helenizmu, gréckych mýtov a gréckych cnosti, pôvodom z kaštieľa pod Trenčínom, najvýznamnejší predstaviteľ populárno- náučnej literatúry. Ako sa rodila jeho vášeň pre staré Grécko, ako v hlavách celých československých generácii detí vytvoril túžbu spoznať grécke mýty a cnosti? O Vojtechovi Zamarovskom sa bude s Michalom Havranom zhovárať Jaroslav Valent, šéfredaktor Historickej revue. Marcus Aurelius, filozof, cisár, postrach barbarov, vytýčil severnú hranicu európskej civilizácie a Barbarika, z pozorovania pri Hrone vznikol stoicizmus, pragmatická, aristokratická filozofia, ktorú zhrnul Riman a na dnešnom slovenskom území v prvom literárnom diele napísanom v našom regióne, Hovory k sebe. O Marcovi Auréliovi a jeho spojení a vplyve na územie spojené so Slovenskom bude hovoriť Mgr. Marek Debnár, PhD., filozof, riaditeľ Centra digitálnych humanitných vied na FF UKF.
Opozícia presadila poslanecký prieskum v Slovenskej národnej galérii a Slovenskom národnom divadle, kde ministerka vymenila šéfov, na ktorých sa teraz zamestnanci sťažujú. V parlamente chce opozícia ministerku Šimkovičovú, ktorá už má za sebou dve takmer 200-tisícové petície za je odstúpenie, odvolávať.Prečo po prieskume opozícia hovorí, že galériu vedú ľudia, ktorí ani nevedia v akej inštitúcii sa nachádzajú a čo na poslaneckých prieskumoch vlastne zistili? Prečo je smerom k ministerke ostro kritický aj vládny Hlas? Má stále podporu v koalícii? A čo sa deje v klube SNS po tom, čo Andrej Danko vyhlásil, že sa k Rudolfovi Huliakovi už nikdy nepostaví ani si k nemu nesadne?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom výboru Národnej rady pre kultúru a médiá a poslancom klubu SNS Romanom Michelkom a podpredsedníčkou kultúrneho výboru a poslankyňou hnutia Progresívne Slovensko Zorou Jaurovou.
„V hebrejčine je obsahom pojmu pokánie cesta naspäť, k svojim počiatkom. Inak – vrátiť sa k sebe samému, k takému, aký som v skutočnosti“, hovorí rabín Miša Kapustin. A takúto cestu k sebe podľa neho potrebuje aj Slovensko zmietané rozdelením. Rabín pritom používa obraz „pohľadu do zrkadla“.Aj on bol terčom vraha zo Zámockej. A cez neho aj komunita za ním. Komunita, ktorá je na Slovensku síce menšia ako tá vietnamská či tá z Číny, no historicky je so Slovenskom previazaná od nepamäti.Miša Kapustin, hlavný liberálny rabín Slovenska. A za ním dvojtisícová komunita židov. Menšina národnostná i náboženská.Ako sa žije s vedomím, že ste „terčom“? S vedomím, že ste boli na zozname radikála, ktorý neváhal zabíjať len z nenávisti k inakosti? Naviac terčom v čase, keď sa takýmito terčami stávajú ďalší. Mimovládne organizácie, kultúrne inštitúcie či novinári. A rovno pričinením vládnych politikov, ktorí z nich robia či už „krvilačných bastardov“, alebo podhadzujú anonymnej mase sveta sociálnych sietí videá s útokmi na nich. Ako na takúto realitu terčov? A ako z nej? Téma pre židovského rabína Mišu Kapustina. „Bohužiaľ podobné veci (vražda na Zámockej) sa môžu opakovať. Nikdy nevieš, čo má kto v hlave. Toho mladého muža si totiž predtým všimol len málokto. A málokto ho bral vážne“, upozorňuje rabín Kapustin. V tomto vidí možné zdroje radikalizácie. Cestou de-radikalizácie je potom podľa neho opak prehliadania jednotlivcov a opak toho, že sa im nedáva váha. Nebezpečenstvom pre jednu spoločnosť vidí v prejavoch nenávisti a vulgarizmu. „Viem, prečo sa to robí. Nenávisť totiž spája ľudí ľahšie, ako prejavy priazne či argumenty. Kto tu už číta programy strán. Ale ak voči oponentovi použiješ nenávistné prejavy, k tomu jednoduchou rečou, si vypočutý oveľa rýchlejšie“, ilustruje Kapustin. Konštatuje pritom, že takýto postup síce môže vyhrávať voľby, no neprináša dobré výsledky. „Odporúčal by som, aby sme sa viac pozerali do zrkadla. Aby každý jeden nezabudol, kto vlastne je. Zrkadlo to ukáže. Lebo často zabúdame, kto sme, kvôli funkciám, maskám, ktoré si nasadzujeme...To vystaveniu sa zrkadlu je prvá vec, ktorú by som odporučil. A druhá je, aby sme nestrácali ľudskosť“, hovorí rabín Miša Kapustin. A dodáva, že jeho tretím odporúčaním je menej kritiky len pre samotnú kritiku. „Kritika je stratou času, ak za ňou nie sú ďalšie kroky. Ak ale vieš, aký bude druhý a tretí krok, vtedy má význam“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
V Banskej Bystrici rovno nad R1 museli zbúrať most. Zo dňa na deň sa zistilo, že hrozí, že sa zrúti sám. Pri Trenčíne museli zbúrať dva mosty. Boli v havarijnom stave. Pár mesiacov dozadu sa most prepadol pod idúcim nákladiakom, ktorý ho preťažil.Až tretina mostov na Slovenskom je v zlom až havarijnom stave. Dostávajú sa na hranicu svojej životnosti a hrozia ďalšie havárie. Ako sa to vôbec mohlo stať a kto za to môže? Kde je situácia najhoršia a čo s tými mostami deje? Aké sú riešenia a koľko peňazí za to musíme zaplatiť? Čo všetko môže kolaps či zrútenie mostu spôsobiť a čo nás v najbližších rokoch čaká?Braňo Závodský sa rozprával s docentom Petrom Paulíkom z Katedry betónových konštrukcií a mostov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.Tento podcast Vám prináša Elgas. Váš dodávateľ elektriny a plynu s nízkymi cenami a vysokou spoľahlivosťou. Energiu pre Vaše podnikanie nájdete na Elgas.sk.
„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. 29. augusta si pripomenieme 80. výročie začiatku Slovenského národného povstania. V Dejinách sme pre vás pripravili sériu podcastov o histórii Povstania, o tom, ako sa naprieč rôznymi politickými režimami táto história ohýbala a napokon, aké miesto má Povstanie v našej kolektívnej a individuálnej pamäti. Ako to už býva v našich podcastoch zvykom - začneme zdola - začneme tými, ktorí boli v dejinách a pamäti Povstania dlhodobo neviditeľní. Alebo presnejšie, neviditeľné— budeme hovoriť o ženách v SNP. Prečo dnes o ženách v Povstaní vieme tak málo? Aké pozície a úlohy zastávali? Akým ťažkostiam čelili? A aké stratégie prežitia si vytvorili? Aký bol ich príbeh po Povstaní? A ako si môžeme ich príbehy pripomínať dnes, aj prostredníctvom umenia? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s umelkyňou a výskumníčkou Erikou Mészarosovou, ktorá aktuálne pracuje na doktoráte na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne, kde sa venuje umelecko-historickému výskumu pod titulom „Ženy v Slovenskom národnom povstaní“. Vo svojom projekte vzdáva hold ženám, ktoré sa zapojili do Povstania. Ako však spresňuje, nezameriava sa na partizánky na stráži pod Rozsutcom so zbraňou v ruke, ako ich zobrazuje známy Mudrochov obraz, ale na ženy, ktoré prispeli svojou zdanlivo neviditeľnou prácou k priebehu Povstania. Prostredníctvom efemérnych pamätníkov venovaných jednotlivým ženám z jej orálneho výskumu, im vzdáva hold. Svoj výskum prezentovala tiež v médiách a nedávno tiež na TEDex Bratislava. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
