Podcasts about slovenskom

"Pre nás je to extrém, s ktorým do vlády nepôjdeme. Do vlády, ktorá by chcela zaviesť registrované partnerstvá, KDH nepôjde. Ak by sa malo udržať status quo, do takej vlády by sme možno vstúpili," hovorí predseda KDH o registrovaných partnerstvách a prípadnej povolebnej spolupráci s Progresívnym Slovenskom. "Bude to závisieť od volebného výsledku vo voľbách. Nevylučujem aj vzdanie županského mandátu, ale v tejto chvíli by som to neuzatváral," odpovedá Majerský na otázku, či sa po voľbách vzdá postu župana, ak by sa KDH dostalo cez 5 percentnú hranicu. Na základe čoho hovorí, že registrované partnerstvá by poškodili Slovensko? Nie je to už prežitok, že KDH rieši primárne kultúrno-etické témy? Ako by konsolidovali verejné financie? A kto je im z kandidujúcich strán najbližšie? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom KDH Milanom Majerským. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Politikov čakajú posledné týždne predvolebnej kampane. Kým niektorí zvolili taktiku pokojnej komunikácie, niektorí si vybrali cestu konfliktov, strachu a nenávisti.Najnovší prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme poukázal na predvolebné nálady v spoločnosti. O víťazovi volieb by sa malo pravdepodobne rozhodovať medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom. Strana Hlas Petra Pellegriniho v prieskumoch stále klesá. Premierské ambície Pellegriniho sa tak pomaly rozplývajú. Politológ Grigorij Mesežnikov ešte stále vidí možnosť, že Robert Fico ponúkne svojmu bývalému kolegovi kreslo predsedu vlády. Konflikty medzi stranami OĽaNO a Smerom nie sú žiadnym prekvapením. Podľa Mesežnikova je politický boj medzi Igorom Matovičom a Robertom Ficom bojom na život a na smrť.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Sused, s ktorým už nebudú môcť počítať – aj to sa k nám ozýva z Ukrajiny, napadnutej Putinom, pred našimi parlamentnými voľbami. Dôvodom majú byť obavy z prípadného zastavenia našej podpory Kyjevu. Na východe Ruska si zas Vladimír Putin dáva schôdzku s Kim Čong-unom, aby si dohodli vzájomnú vojenskú pomoc – a to aj pre vojnu s Ukrajinou. G20tke sa k tomu v Indii síce podarilo dohodnúť na výzve dodržiavať zásady medzinárodného práva vrátane územnej celistvosti a suverenity, no záverečný dokument obišiel Rusko ako pôvodcu agresie tichom. Ako sa to počúva v Kyjeve, pravidelne ostreľovanom ruskými dronmi či raketami? Na perspektívy vývoja sme sa pýtali Martina Poliačika z kyjevskej kancelárie Globsecu.„Zmena politiky na Slovensku už nemusí až natoľko trápiť Ukrajincov, ako musí trápiť Slovákov“, tvrdí Poliačik. Po vojenskej stránke si už podľa neho Slovensko svoju „dejinnú úlohu“ splnilo. Poukazuje pritom na fatk, že sme Ukrajine dodali svoj obranný systém S-300 či bojové stroje Mig-29 medzi prvými. „Tam sme prelomili istú psychologickú hranicu“, vysvetľuje. „Je úplne prirodzené, že ľudí na Ukrajine trápi, či Slovensko zostane medzi krajinami, ktoré ich podporujú, alebo bude vo svete ich snahy podrývať“, hovorí Poliačik. „Je prirodzené, že sa na nás pozerajú s obavami“, dodáva. „Ja tu môžem povedať len toľko, že my sme tí, čo si musíme urobiť domácu úlohu, ísť k voľbám a zabrániť, aby došlo k otočeniu politiky“. Obávaným otočením má byť podpora strán, ktoré sú proti podpore ukrajinských snáh o vymanenie sa z okupácie Putinovým Ruskom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Fico - Posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocou

Ľudia z cudziny často zažívajú osamelosť a izoláciu. Aby našli podporu a spoločnosť, obracajú sa na komunity. Väčšina z nich uprednostňuje online skupiny, ide však o relatívne novodobý jav. V digitálnom svete Keď v roku 1989 prišiel na Slovensko známy hudobník, pedagóg a prekladateľ John Boyd, zistil, že nájsť ďalších cudzincov je takmer nemožné. „Práve preto som sa naučil po slovensky, nebola iná možnosť,“ vysvetlil Boyd. Dokonca ani začiatkom roku 2000 neboli cudzinci a cudzinky nejak veľmi organizovaní online. „Uvedomil som si, že je tu diera v informáciách," poznamenal. Preto sa škótsky rodák rozhodol ponúknuť cudzincom niečo, čo v čase jeho príchodu neexistovalo. V roku 2009 Boyd vytvoril facebookovú skupinu Foreigners in Bratislava. Ľuďom z cudziny, prevažne z Bratislavského kraja, poskytuje miesto, kde môžu zdieľať informácie o živote na Slovensku. Človek tam môže nájsť zoznamy nehnuteľností, uverejňovať miestne udalosti, organizovať stretnutia cudzincov, vymieňať si nápady a zapájať sa do živých debát. Aj keď Boyd pripúšťa, že rýchlo rastúca skupina s takmer 50-tisícmi členmi môže byť občas problematická, je presvedčený, že ľudia sa za tie tie roky stali zdvorilejšími. Stretnime sa offline Keď sa cudzinci bližšie oboznámia so Slovenskom, cítia potrebu spájať sa s ostatnými aj naživo. Stretnutia cudzincov a miestnych v krčme existovali vždy, niektorí však uprednostňujú spoločné aktivity, pri ktorých je menej bubliniek. Pre Lovie Monevaovú z Filipín to znamenalo veľa potu a rýchle nohy. Najprv sa pripojila k skupine ľudí, ktorí trénovali Capoeiru. Bol to šport, ktorý dobre poznala z domu, no cvičiť ho so Slovákmi a Slovenkami na hodinách len v slovenskom jazyku bola nová výzva. Svoje leg sweeps („podrážanie“) si zlepšovala za pozorovania slovenských spolužiakov a spolužiačok. „Je to pre mňa zaujímavá antropologická skúsenosť,“ zavtipkovala. Moneva tiež poznamenala, že až po týchto hodinách mohla skutočne spoznať svojich spolužiakov. Pri pive zistila, že Slováci sú na ňu a jej domov rovnako zvedaví ako ona na nich a Slovensko. Za celkovo pozitívnu skúsenosť vďačí svojej ochote vyjsť „von” a pripojiť sa k skupinám, v ktorých sú aj domáci aj cudzinci. Pre tých, ktorí si zo Slovenska urobili domov Zatiaľ čo komunity poskytujú viac než len krátkodobú pomoc pre novoprichádzajúcich ľudí z cudziny, pre cudzincov druhej generácie je organizovanie rovnako dôležité. Deti cudzincov a cudziniek môžu naraziť na spoločenskú stigmatizáciu aj napriek tomu, že z kultúrneho hľadiska sú Slovákmi. Rovnako dobre si uvedomujú výzvy, ktorým čelia ich zahraniční rodičia. To niektorých viedlo k tomu, aby sa organizovali s cieľom pomôcť preklenúť priepasť medzi prvou generáciou cudzincov a ich potomkami, a zároveň vzdelávať slovenskú verejnosť o ich kultúre. (Eva) Ha Than Thi Thu a Quynh Anh La Thi z organizácie Vietnamské korene veria, že keď Slovákom a Slovenkám pomôžu pochopiť vietnamskú kultúru, odstráni to stereotypy, ktoré ich ľudí sužujú po generácie. Prostredníctvom online a offline podujatí, ako je Deň Vietnamu, tiež prepájajú mladých ľudí z Vietnamu, ktorí pociťujú kultúrne odpojenie od rodnej krajiny svojich rodičov. Môžu si navzájom zdieľať podobné skúsenosti zo života cudzincov druhej generácie na Slovensku. „Keď sa stretneme a rozprávame sa o rodine a každodenných záležitostiach, vytvárame vzájomné spojenia bez toho, aby sme to povedali nahlas,“ poznamenala Eva. Ak máte záujem o kvalitnú výučbu hudby, navštívte stránky Johna. Vietnamské korene je mládežnícka organizácia, ktorú môžete sledovať na Facebooku. Pozrite si aj ich fantastickú oslavu vietnamskej kultúry v Košiciach na tohtoročnom Dni Vietnamu. Všetky epizódy tohto podcastu o skúsenostiach cudzincov a cudziniek na Slovensku vznikli s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku. Sledujte ich na stránke Fjúžn, na Facebooku či na Instagrame.

Maďarský premiér Viktor Orbán spôsobil výrokmi o odtrhnutých územiach diplomatickú roztržku so Slovenskom aj Rumunskom. Andrej Danko (SNS) sa tvári, akoby to bolo prekvapenie a nie štandardná Orbánova politika. Gyorgi Gyimesi z Aliancie pre náš podcast dvakrát zopakoval, že od Maďarska boli „odtrhnuté územia“. Slovenskí nacionalisti paradoxne a nelogicky doteraz vnímali Viktora Orbána ako pozitívnu postavu. Sociológ Michal Vašečka vysvetľuje, že Roberta Fica a Andreja Danka s Viktorom Orbánom spája autoritárstvo. Andrej Danko sa tvári prekvapene, no Orbánove výroky sú v súlade s dlhodobou politikou jeho vlády. Podľa Michala Vašečku sa dajú čítať ako odkaz, že Orbán považuje „odtrhnuté územia“ za súčasť Slovenska len dočasne a jedného dňa si po ne príde. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj maďarských politikov na Slovensku Lázsla Solymosa zo strany Most-Híd a Gyorga Gyimesiho z Aliancie. Nahrával Peter Hanák.  

Katarína Šimončičová sa k ochrane prírody dostala vďaka náhodnej zmienke o existencii skupiny ochranárskych aktivistov združených v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. V máji 1982 sa stala jeho aktívnou členkou a bola i pri tom, keď sa v novembri 1989 práve v tomto prostredí sformovalo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu. Za svoje zásluhy pri ochrane prírody, monitorovaní výrubov stromov i angažovaniu sa v komunálnej politike získala v roku 2013 ocenenie Biela vrana.  

"Je to diskvalifikujúce, ale je to líder strany uvidíme ako sa k tomu postaví strana. Nehovorím, že to automaticky znamená, že s tou stranou za žiadnych okolností by nikto nemal ísť do povolebnej spolupráce a ani si to takto nedovolím povedať za našu stranu. Ale pre osobu Borisa Kollára to je diskvalifikačné," hovorí Mária Kolíková, či si vie predstaviť spoluprácu s Borisom Kollárom po tom, čo sa priznal, že zbil svoju priateľku a urobil by to znova. "Cítim to veľmi podobne. Je to niečo, čo si neviem predstaviť, že by v inej európskej krajine neviedla takáto kauza k odchodu z politiky. Je to diskvalifikačné úplne od začiatku. Tiež by som nechcel, ani po našej skúsenosti z minulých volieb, sa teraz tváriť, že s tými áno a s tými nie. Aj tieto posledné odhalenia, aj pôsobenie strany Sme rodina a Borisa Kollára za posledné tri roky, nehovoriac o tom, že je to krajne pravicová strana, asi to naznačuje, že je to pre nás veľmi ťažko predstaviteľné," odpovedá na tú istú otázku aj predseda Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Aký je rozdiel medzi SaS a Progresívnym Slovenskom? Ako by zmenili systém právneho štátu po voľbách? Dekriminalizovali by marihuanu? Pozrite si záznam prvej predvolebnej debaty Denníka SME v Banskej Bystrici kde diskutovali Zuzana Kovačič Hanzelová s poslankyňou za SaS Máriou Kolíkovou a predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Video verzia MEDI NOVÍN: https://bit.ly/44goDxhV dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam: zaočkovanosť slovenskej populácie proti chrípke je jedna z najnižších v Európe,stovky pediatrov naprieč celým Slovenskom sa rozhodli podať výpovede z ambulantných pohotovostných služieb,platby zdravotných poisťovní pre ambulantné pohotovostné služby sa majú opäť zvýšiťPre C4P, s.r.o. pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

Video verzia MEDI NOVÍN: https://bit.ly/44goDxhV dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:zaočkovanosť slovenskej populácie proti chrípke je jedna z najnižších v Európe,stovky pediatrov naprieč celým Slovenskom sa rozhodli podať výpovede z ambulantných pohotovostných služieb,platby zdravotných poisťovní pre ambulantné pohotovostné služby sa majú opäť zvýšiťPre C4P, s.r.o. pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra

"Ako americký veľvyslanec sa stretávam s ľuďmi z celého politického spektra po celom svete. Pán Fico je bývalým trojnásobným premiérom a je momentálne lídrom v prieskumoch. A existuje možnosť, že by mohol byť budúcim premiérom alebo významným členom vlády. Rozhodnutie o tom, koho si zvolíte za lídra, je na Slovákoch. Slovensko je členom NATO, dôležitým členom EÚ, a preto pre Spojené štáty je nevyhnutné a bude nevyhnutné mať silný vzťah so Slovenskom. Musím však dodať, že niektoré jeho nedávne výroky, najmä označovanie prezidentky Čaputovej za agentku USA, sú absolútne nevhodné. Myslím si, že ako trojnásobný premiér, ako niekto, kto veľmi úzko spolupracoval so Spojenými štátmi, keď bol pri moci, to vie robiť aj lepšie," hovorí americký veľvyslanec na Slovensku Gautam Rana o stretávaní sa s politikmi a o Robertovi Ficovi. "Určite máme červené čiary. Napríklad sa nestretnem s nikým, kto zastáva neonacistický pohľad. Ani s nikým, kto popiera holokaust. To sú veľmi silné červené čiary. Ale znovu, jedna vec, ktorú musím zdôrazniť na základe vašej otázky, je, že budú to slovenskí občania, ktorí rozhodnú o vašej ďalšej vláde, o ďalších lídroch. Ako americký veľvyslanec budem musieť spolupracovať s vládou a s ľuďmi, ktorých si vyberiete," dodáva na otázku, či by sa stretol s niekým z Republiky alebo ĽSNS. Ako sa pozerá na slovenskú politiku? Ako sa pozerá na to, že polovica Slovákov považuje Spojené štáty americké za hrozbu? Považuje aj on tieto voľby za jedny z najdôležitejších na Slovensku? Kedy sa konečne presťahuje ambasáda USA z centra mesta a zmizne plot z Hviezdoslavovho námestia? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s veľvyslancom USA na Slovensku Gautamom Ranom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

V dnešnej epizóde sa rozprávame s pneumologičkou, Nadiyou Sydoryk. Povedala nám o svojej ceste z Ukrajiny, aké úskalia ju čakali, keď prišla do slovenského zdravotníctva. O jej začiatkoch na Slovensku, o tom, ako sa učila slovenský jazyk, ako pracovala na ukrajinskej ambulancii na Rovniankovej ulici v Bratislave a aj o tom, aká cesta ju ešte čaká k titulu. Viac sa dozviete v našom rozhovore. Príjemné počúvanie. Link newsletter: https://havran.substack.com/ Link fotografie: https://static.wixstatic.com/media/bc73dc_09078b845bfe441a8a215b32373c94b3~mv2.jpg/v1/fill/w_879,h_1000,al_c,q_85,usm_0.66_1.00_0.01/bc73dc_09078b845bfe441a8a215b32373c94b3~mv2.jpg --- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/rozhovory-md/message

  „Viem, že návrat je risk, no pomoc KDH na prahu zvoliteľnosti mi za to stojí“. František Mikloško pred týždňom ohlásil, že bude kandidovať v septembrových voľbách na kandidátke KDH.   Prednovembrový člen disentu, ktorý spájal jeho náboženské krídlo s kultúrnym a občianskym. Ponovembrový aktér VPN, neskôr KDH. Šéf parlamentu, ktorý v jeho prostredí pôsobil nepretržite dve dekády. Neskôr viacnásobný prezidentský kandidát, ktorý sa v ostatnom čase doslova našiel v knižnom dokumentovaní minulosti. A najnovšie: po tom, ako sa už raz s KDH rozlúčil - pre nesúhlas s otvorenosťou strany pre vládu s Ficom - teraz ide na jeho volebnú kandidátku.   František Mikloško.   V podcaste Ráno Nahlas hovorí, že už s návratom do aktívnej politiky nerátal. „Nemyslel som, že ešte pôjdem do politiky, no situácia je teraz vážna“, vysvetľuje svoje rozhodnutie ísť do septembrových predčasných volieb na kandidátke KDH.   Impulz v podobe pozvánky prišiel zo strany KDH. „Keď ma KDH oslovilo a ono sa nachádza na hranici zvoliteľnosti, tak som si povedal, že idem do toho. A som si vedomý aj risku, že to nemusí vyjsť, no vnútorná intuícia mi hovorí, že do toho mám ísť“, hovorí Mikloško.   Rozhodujúcim pri rozhodovaní bol podľa neho fakt, že kresťanskí demokrati sú na hranici zvoliteľnosti. Keby tomu nebolo tak, o politickom návrate by ani neuvažoval. „Ak prinesiem hlasy, budem rád. Idem do toho s pokorou“, hovorí.   „Sme politicky na dne, rozsypali sme sa, ak mám pomenovať slovenskú politickú scénu“ – takto František Mikloško na otázku, ako by pomenoval aktuálnu situáciu na Slovensku, ktorá mu podľa jeho vlastných slov „stojí za risk stratiť všetko“, čo si za polstoročie verejného pôsobenia vybudoval.   Nie unesenému štátu, ktorý charakterizuje Fico   Hrozná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej podľa Františka Mikloška obnažili fakt, že „Slovensko bolo v bezpečnostnom ohrození“. „Tu hrozilo, že ľudia s kapitálom ovládnu túto krajinu a unesú ju“, vysvetľuje. A ide podľa neho o obdobie, ktoré sa spája práve s vládnutím Roberta Fica.   „Je potrebné zabrániť ére Roberta Fica. Po takom vládnutí by sa jednoducho nemali vrátiť, lebo by to krajine prinieslo depresiu“, tvrdí Mikloško. „Mali by dostať dištanc. Nemôžu si nárokovať, že idú zachraňovať Slovensko. Oni ho dostali do katastrofy“, hovorí politik Mikloško.   Pôjde KDH s Progresívnym Slovenskom? A je Uhríkova Republika stranou s prívlastkom nekresťanská? Rovnako nevadí, že Peter Pellegrini dve desaťročia ticho prisluhoval Robertovi Ficovi. Aj na tieto otázky zodpovie František Mikloško.   „Na KDH sa možno spoľahnúť, tridsať rokov bolo demokratickou silou a je pripravené rokovať o spoločnom postupe strán“. Podľa Františka Mikloška toto je poučenie z doterajšej politickej existencie kresťanských demokratov na Slovensku.   Ilustráciou „politickej zodpovednosti“ je podľa Mikloška napríklad fakt, že v roku 1998 dokázali ísť spolu aj s SDĽ, ktorá bola pohrobkom niekdajšej komunistickej strany; či o štyri roky neskôr s liberálnou ANO.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prípad úkladnej vraždy podnikateľa Tibora Szűcsa z Čičova, ktorý otriasol Slovenskom, má nečakané pozadie. Aj keď si príslušníci NAKA pochvaľujú, že úkladnú vraždu nezvestného Tibora objasnili pomerne rýchlo, pátranie po ňom sprevádzali hlavne v prvých dňoch rôzne komplikácie. Tie spôsobili komárňanskí policajti, ktorým sa do pátrania po nezvestnom podnikateľovi príliš akoby nechcelo. Zvrat nastal až keď sa na scéne objavili pátrači z Občianskej stráže Slovenskej Republiky a medzi nimi špecialista na drony. Dominik Varoš prijal pozvanie do relácie Na stope s Ivanom Megom. Bol to totiž práve on, kto sa významným spôsobom podieľal pri objasnení úkladnej vraždy Tibora Szűcsa. Práve on bol ten, kto našiel miesto činu. Miesto, kde podnikateľa brutálne zavraždili. Bolo to v čase, keď stál prípad nezvestného podnikateľa na mŕtvom bode a do domu v Trávniku prišli členovia pátracieho tímu. Medzi nimi aj špecialista na drony, ktorého povolali na pomoc. Do Trávnika prišiel, aby pomohol so svojím dronom hľadať Szűcsovú luxusnú Audi Q7, ktorá zmizla spolu sním. „Vtedy som im povedal, že by sme mali začať od miesta, kde bol naposledy videný. Tak sme prišli do domu v Trávniku. Stál som vedľa veľkej terasy za domom, keď som vypustil dron. Kamera v tom momente zachytil vedľa terasy zvláštne stopy, ktoré som dovtedy ešte nevidel. Tak som dron stiahol, chytil som ho do ruky a s kamerou som namieril na miesto, kde predtým stopy zachytila. Vtedy som zistil, že kamera v istom nastavení dokáže rozpoznávať stopy krvi. Bola to vlastne úplná náhoda, ale je to prelomové zistenie,“ prezradil okrem iných detailov týkajúcich sa prípadu Tibora Szűcsa v relácii Na stope s Ivanom Megom Dominik Varoš. Zaujímavosťou je, že krv na terase bola v tom čase už poumývaná chemickými prostriedkami. No na obrazovke, ktorá zobrazovala rôzne spektrá, boli stopy krvi vidieť, akoby tam stále bola. Postupne s dronovou kamerou objavil ďalšie a ďalšie stopy krvi. Aj keď to v tom momente netušil, svojim dronom našiel miesto, kde vrahovia Tiborovi Szűcsovi doslova rozdrvili lebku. Hasič a špecialista na drony Dominik Varoš po skončení rozhovoru o pomoci pri objasnení úkladnej vraždy v relácii Na stope s Ivanom Megom ešte odpovedal na špeciálne pripravené prémiové otázky, ktoré nájdeš nižšie. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj ⁠⁠Na Stope s Ivanom Megom.⁠⁠

Jozef Krištoffy je slovenský horolezec, športovec, člen výkonného výboru v horolezeckom spolku JAMES a bývalý dlhoročný reprezentant Slovenska v športovom lezení. A o tom všetkom sme sa rozprávali v tomto rozhovore. Začali sme samotným Jamesom a aktuálnych obmedzeniach v lezeckých oblastiach z dôvodu ochrany prírody, pokračovali sme Jožovými lezeckými začiatkami, ako sa dostal do slovenskej reprezentácie a prebrali sme samozrejme aj jeho lezecké zážitky a skúsenosti z hôr u nás aj vo svete. A samozrejme nie len to! Rozhovor sme nahrávali 16. mája 2023 a všetky infošky ohľadom obmedzení boli aktuálne k tomuto dátumu. Follow Jozef Krištoffy Facebook: ⁠⁠Jozef Krištoffy - horolezec Follow JAMES Facebook: SHS JAMES Instagram: @shs_james Web: https://shsjames.org/ Follow LAJF Podcast Web: ⁠⁠⁠⁠⁠https://www.lajfpodcast.sk⁠⁠⁠⁠⁠ Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠@lajf_podcast⁠⁠⁠⁠⁠ Facebook: ⁠⁠⁠⁠⁠LAJF Podcast⁠⁠⁠⁠⁠ LAJF FESTIVAL Vstupenky a info: https://goout.net/sk/listky/lajf-festival-sliezsky-dom-2023/aggs/ Follow JEHA Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠@jeha_noir⁠⁠⁠⁠⁠ Follow Bohuš Antoška Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠@bob_antoska⁠⁠⁠⁠⁠ Strava: ⁠⁠⁠⁠⁠https://www.strava.com/athletes/47787028

Zuzana Vlčeková pracuje v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva. Zastupuje aj rodinu malej Editky Rischerovej, ktorá trpí nevyliečiteľným ochorením spinálna muskulárna atrofia (SMA). V rozhovore hovorí o tom, prečo sa obrátila na súd, aby nariadil poisťovni preplatenie lieku, ale odpovedá aj na otázky morálnych dilem, ktoré toto rozhodnutie spôsobí. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

“Minútu po výsledkoch volieb uvidíme, aká je situácia. Otázka, že aby urobili nejaké ústupky, smeruje väčšinou ku KDH. Ale túto otázku budeme musieť vážne položiť aj progresívcom a SaSkárom. Vo chvíli, keď máme ísť spolu do vlády, si musia aj oni zvážiť, či urobia ústupky. Či nájdeme nejaký spoločný prienik, kde nikto z nás nestratí svoju identitu. A to bude požiadavka aj smerom ku KDH, aj smerom k progresívcom a SASke,” hovorí disident František Mikloško, ktorý sa opäť rozhodol kandidovať z 12. miesta na kandidátke KDH. “Zákon o interrupciách, opakovane, bola kozmetická úprava a ani ten neprešiel. Tam som pochopil, že tadiaľto cesta nevedie. Pracujme na výchove, na sociálnej pomoci. Táto vláda mala byť najkonzervatívnejšia, samotná Anna Záborská povedala, že Matovič bol najviac prolife premiér a neprešlo to. Táto cesta nie je dobrá,” hovorí Mikloško. Kde robí KDH chybu? Prečo im za tie roky odišlo zo strany toľko osobností? Prečo si myslí, že KDH by malo ísť do koalície s Progresívnym Slovenskom? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Františkom Mikloškom, disidentom, bývalým politikom a teraz kandidátom strany KDH.  – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

„Ostrôžka z Dublinu“ - najmladší slovenský detský folkĺórny súbor vo svete vznikol v írskom Dubline, pôsobia v ńom deti narodené v Írsku, ktoré sa aj vďaka folklóru zoznamujú s našim jazykom a kultúrou; 30 ročné diplomatické vzťahy medzi Slovenskom a Izraelom hodnotí veľvyslanec SR v štáte Izrael Igor Maukš;

Today's episode is about hiking in the Slovak National Park Slovak Paradise. In the Slovak lesson you will learn some new words from my Hiking Vocabulary. You will also learn how to say “Stay healthy!” and “Move to stay healthy!” in Slovak. At the end of this episode, you can listen to my simplified version of basic rules when visiting the Slovak Paradise Park.Episode notesToday is (Svetový deň pohybu za zdravím) “World Move for Health Day”, so today, I'm talking about hiking in the Slovak National Park Slovak Paradise. In the Slovak lesson you will learn some new words from my Hiking Vocabulary. You will also learn how to say “Stay healthy!” and “Move to stay healthy!” in Slovak. At the end of this episode, you can listen to my simplified version of basic rules when visiting the Slovak Paradise Park.Slovak lesson  1.  túra (hike)  2.  turista (hiker / tourist)  3.  turistika (hiking / tourism)  4.  zimná turistika (winter hiking / tourism)  5.  letná turistika (summer hiking / tourism)  6.  turistický chodník (hiking trail)  7.  vybavenie (equipment)  8.  pevná obuv (sturdy shoes)  9.  mačky (crampons)10. čakan (mattock)11. turistické palice (hiking poles)12. prechod (crossing)13. roklina (gorge, ravine)14. potok (stream)15.  zákaz (prohibition)16. odporúčať (recommend)17. stanovať (to sleep in a tent)18. táboriť (to camp)19. bivakovať (to sleep outside without a tent)20. poistiť sa (insure yourself)Today's phrases:FORMAL: Zdravý zostávajte! / Plural: Zdraví zostávajte! (Stay healthy!)Pohybom k zdraviu! (Move to stay healthy!)Základné pravidlá pri návšteve Slovenského raja:1. Turistické chodníky v Slovenskom raji sú prístupné celoročne. (The hiking trails in Slovak Paradise are accessible all year round.)2. Prechod roklinami je náročný - potrebná je pevná obuv. (Crossing the gorges is difficult - sturdy shoes are required.)5. Prechod roklinami je možný len v jednom smere - proti prúdu potoka. (Passing through the ravines is only possible in one direction - against the flow of the stream.)6. Následkom počasia môžu byť rokliny nepriechodné. (The gorges may be impassable due to the weather.)10. Hlučné správanie ruší zvieratá a iných návštevníkov. (Noisy behavior disturbs animals and other visitors.)11. Odpadky do prírody nepatria. (Garbage does not belong in nature.)13. Oheň je povolený len v turistických centrách. (Fire is allowed only in tourist centers.)16. Stanovať, táboriť a bivakovať možno len v areáloch kempingov. (Tenting, camping and sleeping outside are possible only in camping areas.)20. Podrobnejšie informácie nájdete na webe Správy Národného parku Slovenský raj. (More detailed information can be found on the website of the Administration of the Slovak Paradise National Park.)Timestamps00:30 Introduction to the episode02:38 World Move for Health Day05:02 Fun fact 106:37 Fun fact 212:30 Slovak lesson21:05 Basic rules when visiting the Slovak Paradise park30:01 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram www.instagram@bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Thank you for listening to my podcast© All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Today's episode is about the Slovak National Park Slovak Paradise. In the Slovak lesson I will continue talking about the Slovak Genitive. Then you'll learn a few new words from my Nature vocabulary and practice it all in short sentences. You will also learn how to ask “Are there many hikers?” in Slovak. At the end of this episode, you can listen to my article about the Slovak National Park Slovak Paradise in Slovak.Episode notesToday, I'm talking about the Slovak National Park Slovak Paradise. In the Slovak lesson I will continue talking about the Slovak Genitive. Then you'll learn a few new words from my Nature vocabulary and practice it all in short sentences. You will also learn how to ask “Are there many hikers?” in Slovak. At the end of this episode, you can listen to my article about the Slovak National Park Slovak Paradise in Slovak.Slovak lessonGenitive case after words mnoho/veľa (a lot), málo (a little bit), viac (more), menej (less), dosť (enough), trocha (a little bit), zopár / pár (a few), niekoľko (few) From Nature Vocabulary1. miesto – miesta (place – places)2. atraktívne miesta (attractive places)3. vodopád – vodopády (waterfall – waterfalls)4. rieka – rieky (river – rivers)5. oblasť – oblasti (area – areas)6. skalnaté oblasti (rocky areas)7. rastlina – rastliny (plant – plants)8. chránené rastliny (protected plants)9. ojedinelé rastliny (rare / unique plants)10.živočích – živočíchy (animal – animals)11.zviera – zvieratá (animal – animals)12.vták – vtáci/vtáky (bird - birds/birds)13.ohrozené zvieratá a vtáky (endangered animals and birds)Sentences:1. V Národnom Parku Slovenský Raj je veľa atraktívnych miest. (There are many attractive places in the Slovak Paradise National Park.)2. V parku je dosť vodopádov, ale málo riek. (There are plenty of waterfalls in the park, but few rivers.)3. Nachádzajú sa tu rôzne druhy lesov, lúk a skalnatých oblastí. (There are different types of forests, meadows and rocky areas.)4. Rastie tam veľmi veľa stromov. (A lot of trees grow there.)5. V parku je málo lúk. (There are few meadows in the park.)6. Na lúkach je mnoho chránených rastín. (There are many protected plants in the meadows.)7. Tiež tam rastie niekoľko ojedinelých rastlín. (There are also several unique plants growing there.)8. V Slovenskom Raji žijú rôzne druhy živočíchov. (Various species of animals live in Slovak Paradise.)9. Niekoľko druhov zvierat a vtákov je v ohrození. (Several species of animals and birds are endangered.)10. Musime chrániť všetkých ohrozených. (We must protect all those at risk.)11. Je tam veľa turistov? Áno, v Slovenskom raji je veľa turistov. (Are there many hikers? Yes, there are many hikers in the Slovak Paradise.)Timestamps00:29 Introduction to the episode02:35 About Slovak Paradise04:12 Fun fact 106:16 Fun fact 208:58 Fun fact 309:36 Slovak lesson17:12 Sentences24:04 Slovensky Raj (in Slovak)26:55 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram www.instagram@bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Thank you for listening to my podcast© All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Tiež majú bohatú históriu a program, ktorý sa dá počúvať aj zo záznamu. Ich redaktormi sú dobrovoľníci, pre ktorých je dôležité, aby sme ani na druhom konci zemegule nestratili kontakt so Slovenskom, jeho históriou, tradíciami, a súčasnosťou.

Na jednej strane pomáhame, na strane druhej počuť hlasy motivované egoizmom, v prípade živelnej pohromy, vojen sa vždy Slovenskom prevalí aj vlna nenávisti voči pomoci, neochota pomôcť a neschopnosť vcítiť sa do drámy iných ľudí. V akej kondičke je solidarita, ktorou sa Slováci vo svojej ľudovej tvorbe tak radi chvália? Hostia: Fedor Gál /sociológ, prognostik/, Ľudmila Kolesárová /marketingová manažérka Dobrého Anjela/, Ján Košč /Pracujúca chudoba/, Marta Králiková /Mareena/

Krav Maga alebo boj zblízka – počuli ste už o tomto systéme sebaobrany? Dnes je neodmysliteľnou súčasťou výcviku izraelských ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek a dokonca je aj súčasťou školských osnov v Izraeli. Zjednodušene povedané, je to rýchlokurz, ktorý pomôže každému obstáť aj v pouličných pästných súbojoch a odolať tak zoči voči agresorovi. Málokto už ale vie, že sa toto bojové umenie zrodilo v bratislavských uliciach v čase, keď sa nad Slovenskom rozostrel tieň fašizmu. Autorom či vynálezcom Krav Maga bol v tom čase ešte mladý židovský chlapec Imrich Lichtenfeld, odchovanec telovýchovného spolku Makkabea a syn talentovaného bratislavského zápasníka, policajného detektíva a inšpektora, znalca domácich pomerov Samuela Lichtenfelda. A práve v majstrovstve boja zblízka sa premieta dramatická skúsenosť akou si prechádzali židovskí chlapci, ktorí na konci tridsiatych a začiatkom 40. rokov museli čeliť útokom zradikalizovaných členov nemeckých polovojenských jednotiek Freiwillige Schutzstaffel a slovenských Hlinkových gárd. Brániť sa pred sfanatizovanou presilou, obstáť a prežiť v život ohrozujúcej či takmer bezvýchodiskovej situácii, biť sa za seba i svojich blížnych – k tomu všetkému nás, žiaľ, môže dotlačiť náš osud. Nevzdať sa a snažiť sa uspieť, skrátka bojovať – to sú všetko zdanlivo jednoduché odpovede, ktoré sú námetom novej divadelnej inscenácie Pressburger Fight Club v DPOH v Bratislave. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa o príbehu Imricha Lichtenfelda a o jeho divadelnom spracovaní rozpráva s riaditeľom Múzea židovskej kultúry Michalom Vaněkom a riaditeľkou DPOH Valériou Schulczovou. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

S prácou prezidentky Zuzany Čaputovej je spokojných takmer 56 percent ľudí, ukázal najnovší prieskum agentúry Focus pre televíziu Joj. Najväčšiu podporu má hlavne u voličov Progresívneho Slovenska, ktoré na piatok zorganizovalo zhromaždenie na vyjadrenie podpory Zuzane Čaputovej v prezidentských voľbách. Čo tým strana sleduje? Chce prezidentku skutočne podporiť, alebo si robí vlastnú kampaň? „Viem si predstaviť, že to v PS vymysleli práve preto, aby nepodporili ju, ale aby podporili svoje umiestnenie v parlamentných voľbách," hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík. Podľa neho sa strana chce zviesť na popularite prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorej to ,naopak, môže v potenciálnej kandidatúre na prezidentku viac uškodiť. „Ešte viac sa bude jej meno spájať práve s Progresívnym Slovenskom. Aby mohla osloviť aj voličov iných politických strán, tak by mala prejavovať ešte vyššiu mieru nadstraníckosti ."

„Bál som sa ako o vlastné dieťa“ – tak reaguje Jozef Labuda, dlhoročný bývalý šéf Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici na ničivý požiar zo soboty. „Keď som videl, ako požiarnik z plošiny leje tie obsahy vody cez strešné okno Berggerichtu a uvedomil som si, čo je vo vnútri, tie vzácnosti, vtedy som sa strašne preľakol“.   Problémy spod pahreby zhoreniska   Aktuálne požiar v Banskej Štiavnici poodhalil aj rad problémov. Na jednej strane ide o technické vybavenie depozitov, či ich umiestnenie v nevhodných priestoroch. Na druhej neexistujúce poistenie budov v správe štátu .   „Nemáme poistené nielen zbierky, ale ani budovy“, hovorí v podcaste Ráno Nahlas Jozef Labuda, niekdajší dlhoročný riaditeľ tohto múzea. Ide o inštitúciu, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo životného prostredia. „Je alarmujúce, že sme bez poistenia. By som povedal, že je to smrteľný hriech, veď to je strašné“, upozorňuje Labuda.   Ide podľa neho o problém, ktorý sa v rezorte životného prostredia tiahne dlho. „Neurobil to žiaden minister za posledných dvadsať rokov“, rozpráva o svojej skúsenosti Jozef Labuda, ktorý bol v Slovenskom banskom múzeu 44 rokov a značnú časť z toho bol aj jeho riaditeľom. „Moja prvá návšteva ministerstva po voľbách v roku 2020 už štátneho tajmoníka Smatanu bola práve v tejto veci“, hovorí bývalý riaditeľ.   Problémom je fakt, že poistenie pamiatkových budov a kultúrnych zbierok neraz s nevyčísliteľnou hodnotou, je drahé. „Pre samotné poistenie poisťovne vyžadovali splnenie prísnych noriem, ktoré boli i finančne náročné“, vysvetľuje.   Rezort kultúry mal v tomto podľa Labudu šťastie. Tesne pred požiarom hradu Krásna Hôrka poistil aspoň budovy vo svojej pôsobnosti. Banská Štiavnica je naviac aj v zozname UNESCO. „Aj v kontexte iných múzeí sme vzhľadom k evidencii v UNESCO výkladnou skriňou tohto štátu, chodí nám tu celý svet, malo by sa to odraziť aj vo finančnej podpore v rezorte životného prostredia“, poukazuje Labuda.   Nepoučili sme sa z minulosti Podľa Jozefa Labudu sme sa ani v prípade najnovšieho nešťastia v Banskej Štiavnici nepoučili z minulosti. Mesto má za sebou mnoho ničivých požiarov, naši predkovia aj preto robili medzi domami tzv. požiarne uličky. „Tie sa však vytratili“, konštatuje Labuda.   Nad mestom bola okrem známych tajchov aj vodná nádrž, ktorá okrem iného zabezpečovala dostatok vody pre mestské kašny. „Tie slúžili aj pre prípad požiarov“, poukazuje Jozef Labuda.   Banská Štiavnica symbolických hlavným mestom Slovenska   Postihnutá Banská Štiavnica by sa podľa Jozefa Labudu mohla v týchto dňoch stať aj akými symoblickým hlavným mestom krajiny. A to aspoň z pohľadu prúdiacej solidarity a pomoci. „Keď som videl, čo sa robí vo Francúzku po požiari v Notre Dame, koľko Francúzov a bohatých ľudí poskytlo pomoc, očakával by som rovnakú pomoc zo strany Slovákov. Pre obnovu hodnôt, ktoré nám zanechali predkovia“, vyzýva Labuda.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ukrajinci sa dočkali. Migy čoskoro poputujú k našim východným susedom, rozhodla vláda. Urobila tak deň po tom, čo rovnaký krok ohlásilo Poľsko. Podľa vojenského experta to môže spustiť lavínu vojenskej pomoci ostatných krajín. Dočká sa Ukrajina veľkej vojenskej pomoci? „Prisľúbenie štyroch migov zo strany Poľska môže byť prvou lastovičkou, ktorá spustí ďalšiu pomoc Ukrajine zo strany západných štátov, tak ako sme to videli pri tankoch. Veľká Británia ako prvá sľúbila dodať svoje tanky Challanger 2, potom nasledovali prísľuby z Nemecka a Spojených štátov amerických," hovorí v podcaste vojenský analytik Adam Potočňák. To, či sa tak skutočne stane, ovplyvní aj reakcia Ruska na dodávky migov.   Slovensko má na čele popularity v prieskumoch novú politickú stranu. Smer sa po rokoch opäť dostal na pozíciu lídra a nahradil tak Hlas Petra Pellegriniho, ktorý posledné mesiaca začína strácať na svojho bývalého šéfa Roberta Fica. Voličov stráca aj OĽaNO, ktorému podľa predpokladov ublížil odchod dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera. O aktuálnej politickej situácii povie viac v podcaste politológ Jozef Lenč.  Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Novozvolený český prezident na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu prišiel na Slovensko - ako je to už roky zvykom. S našou prezidentkou Zuzanou Čaputovou diskutovali o ruskej agresii a aj o výzvach, ktoré krajiny čakajú. Hlavy štátu sa tiež dohodli na častejších zahraničných cestách, ktoré by absolvovali spoločne.  Ako vyzerali vzťahy Slovenska a Česka za Miloša Zemana a čo môže byť teraz inak? A možno očakávať príchodom nového českého prezidenta Petra Pavla intezívnejšiu spoluprácu medzi Českom a Slovenskom? „Otázka vysporiadania sa s dezinformáciami nebola konzultovaná ešte na takej vysokej úrovni ako teraz. To je nóvum, prínos," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay Spolupráca Petra Pavla a Zuzany Čaputovej sa môže prejaviť vo V4. „Doteraz bol osamotený hlas Slovenska v tom, že sme ju podporovali, ale len dovtedy, kým nezačne ísť voči záujmom Európskej únie," hovorí v podcaste komentátor Zolo Mikeš. „Tým, že pôjde o spojenectvo dvoch politikov, ktorí sú rovnako hodnotovo názorovo orientovaní sa vzťah posunie o úroveň vyššie," porovnáva Zolo Mikeš vzťah Zuzany Čaputovej s Petrom Pavlom a Milošom Zemanom. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

"Čím viac Smer bude robiť takúto politiku, tým viac sa odkláňa od toho, aby s ním niekto po voľbách mohol spolupracovať. Maďarská politika voči Ukrajine k ničomu nevedie, len do izolácie," hovorí podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak o tom, či budú vysvetľovať voličom, že žiadna mobilizácia, ako straší Smer, nebude. "Ľudia si budú musieť vybrať, či budú chcieť voliť politikov, ktorí prehlbujú konflikt, napätie a agresivitu, alebo skôr politikov, ktorí tieto veci dokážu tlmiť. S Hlasom si to viem predstaviť. S Progresívnym Slovenskom veľmi nerád, ale nehovorím ultimátne nie," vymenováva Milan Krajniak, s kým by Sme rodina vedela spolupracovať. Ospravedlní sa prezidentke za to, že ju obviňoval z liberálneho puču? Prečo hovorí, že Progresívne Slovensko sú extrémisti? Aké zakotvenie Slovenska chce Sme rodina? A s kým si vedia predstaviť spoluprácu? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s podpredsedom Sme rodina a povereným ministrom práce Milanom Krajniakom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.   Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.   Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.   Nielen z chleba žije človek „Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.   Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.   Pomáhame riešiť traumy „Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.   „Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Do volieb zostáva pár mesiacov, no kampaň už beží. Malé stredopravé strany sa zatiaľ skôr delia ako spájajú, napriek tomu, že by si to až 21% voličov želalo. Prieskumom stále kraľuje Hlas a Smer, doťahuje sa Progresívne Slovensko. Čo sa teda ide diať? Aké možnosti má Heger s Naďom? Akú šancu na úspech má SaS či KDH, ktoré chcú ísť do volieb sami? Akú šancu má maďarská menšina, mať svoju stranu v parlamente? A čo bude so Slovenskom po voľbách? Braňo Závodský sa rozprával s politológom z FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefom Lenč.

Sobotné Dobré ráno, Slovensko! bude tentokrát patriť jednej z najvýznamnejších osobností nášho divadelného sveta, profesorovi Romanovi Polákovi. Uznávaný režisér, autor dramatizácií domácich i svetových literárnych diel, dramatik, vysokoškolský pedagóg a v neposlednom rade aj držiteľ mnohých ocenení od divadelných Dosiek až po Krištáľové krídlo. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho piatich dcérach, o tom, či má umenie moc polepšiť nás, či o pripravovaných premiérach opery Svätopluk Eugena Suchoňa, či diela Konformista Alberta Moraviu v Slovenskom národnom divadle. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Dnes je to presne 5 rokov od okamihu, v ktorom padli osudové výstrely, ktorými vrah popravil investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ako aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Slovensko si tak dnes pripomína piate výročie dvojnásobnej vraždy novinára a jeho partnerky. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla pred piatimi rokmi doslova celým Slovenskom. Napriek tomu, spravodlivosti ešte stále doteraz nebolo učinené zadosť. Vrah a jeho komplici síce už právoplatne odsúdení boli, objednávateľ vraždy sa však ešte pozemskej spravodlivosti nedočkal. Na Slovensku máme viacero násilných trestných činov, ktoré sa objasnili až po rokoch a rozsudky padli niekedy aj po desaťročiach čiže pre náš justičný systém tých 5 rokov stále nie je dlhá doba, ale pre nás a pre ľudí, ktorí sú s týmto prípadom spojení, tak sa nám to ako dlhá doba javí. Dúfam preto, že sa dočkáme dňa, kedy sa dočkáme právoplatného verdiktu, v ktorom justícia označí aj objednávateľa tohto zločinu, hovorí zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. Ako hodnotí vyšetrovanie tohoto prípadu ako i súdny proces? Ako si spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka, i na temné okamihy spred piatich rokov? No a v čom a prečo bola práca a články Jána Kuciaka tak prelomové a spoločensky dôležité? Jankov Kuciakov bude ešte treba v spoločnosti ako soľ, hovorí pre Aktuality Nahlas Ján Petrovič. Počúvate Ráno Nahlas, so zástupcom šéfredaktora Aktualít Jánom Petrovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Martin M. Šimečka sa začiatkom júna 2022 vybral do hôr bez prípravy, bez plánu a cieľa. Nemal v úmysle napísať ani túto reportáž, ale aj ona sa napokon stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom hlavnú úlohu zohrala náhoda. Vybral si červenú značku, lebo sa tiahne celým Slovenskom, kopíruje Cestu hrdinov SNP a zároveň pútnikovi umožňuje túlať sa po horách bez toho, aby musel premýšľať o cieli. „Medzi turistom a pútnikom je dôležitý rozdiel,“ píše Petr Koubský v úvode knihy. Ten prvý sa podľa neho pohybuje po povrchu, ten druhý sa ponára do hĺbky – do krajiny, do seba, do tradície a zaoberá sa skôr vnútornými než vonkajšími dojmami. Málo fotografuje, trochu premýšľa, riadi sa náhodou, môže sa stratiť. Aj Šimečka niekoľkokrát zišiel z cesty, no to mu umožnilo stretnúť ľudí žijúcich na samotách a v zabudnutých kútoch Slovenska, rozprávať sa s nimi, prijať ich pohostinnosť, počúvať ich a sprostredkovať nám Slovensko zabudnuté, rozčarované, nedôverčivé, ale aj duchovné a veľkorysé. “Zablúdenie je rovnako ako putovanie jedna z najstarších ľudských skúseností. Dnes väčšinou blúdime vo svojich dušiach, stratení v hodnotovom chaose, ale úzkosť je rovnaká, ako keď sa stratíte v lese. V jednom okamihu prídete o základnú istotu o tom, kto a kde práve ste. Zablúdenie má svoje fázy a ja som sa ocitol v tej, keď si zblúdilec odmietne pripustiť, že sa ním práve stal.” Audiokniha: Príhody tuláka po Slovensku Autor: Martin M. Šimečka Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 1:37 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Príhody tuláka po Slovensku na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Príhody tuláka po Slovensku na webe Publixing (MP3 CD)

Ako keby Tatry nemali na rováši dosť českých mŕtvol, navštívil ich aj český dosluhujúci prezident Miloš Zeman. Prišiel sa rozlúčiť s prezidentkou a Slovenskom a poňal to… no, povedzme, že svojsky. Odhalili sme Čepčekovu nočnú moru - čo ak ľudia budú mať v nedeľu voľno, ale využijú to na sledovanie Ivety? Veď to ho Mária skare. Fico zas šíri bludy na tlačovkách, tak sme sa pozreli na to, ako to po roku vyzerá s americkými vojakmi na Slovensku. Spoiler: Fico zase klamal do telky. Na východe majú bizár s vešticou a dôchodca v Brne terorizuje svojich susedov - políciu volá zakaždým, keď niekto vo vchode klepe rezne. Pozdravujeme Šefčoviča. - A neuveríte, máme merch, konkrétne tričko s motívom tragéda týždňa. Takže keď ho chcete, bežte na www.piatocek.com. Dávid Tvrdoň opakuje, choďte na piatocek.com. - Ešte stále nás môžete podporiť (ak chcete) aj na: patreon.com/piatocek - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockaren - A najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu: instagram.com/piatocek_podcast - Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast

.týždeň o novej hlave Česka: Kto je nový český prezident? Čo to znamená pre strednú Európu a ako to súvisí so Slovenskom? Kto bude ďalšia slovenská hlava štátu? Diskutujú: Štefan Hríb, Martin Mojžiš, Eugen Korda, Juraj Petrovič

Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko v druhej časti relácie Na stope s Ivanom Megom reagoval na viacero zaujímavých otázok týkajúcich sa tém, ktoré hýbu Slovenskom. Jednou z nich je aj nahrávka bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana. Ten si tajne nahral bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý mu na nej mal okrem iného priznať, že vie o úplatku pre ministra vnútra Romana Mikulca. Ľubomír Daňko reagoval na otázku bez okolkov. „Národná kriminálna agentúra túto vec riadne vyšetruje. Najprv túto vec vyšetroval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý vykonal prvotné úkony, vypočúval svedkov, potom túto vec odstúpil k nám na Národnú kriminálnu agentúru a momentálne stále prebieha vyšetrovanie. Ide o vyšetrovanie komplexné, je tam vykonávaných množstvo procesných úkonov. Momentálne sú zistenia zatiaľ také, že nebol dôvod na vznesenie obvinenia,“ prezradil v relácii Na stope s Ivanom Megom riaditeľ NAKA. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.

Milan Ondrík patrí na Slovensku medzi najobsadzovanejších filmových aj divadelných hercov. V televízii hrá aktuálne v mimoriadne diskutovanom seriáli Iveta, v kine napríklad vo filme Čierne na bielom koni a v množstve inscenácii ho môžete vidieť aj v Slovenskom národnom divadle. V rozhovore sa dozviete: - ako vznikala postava módneho návrhára v seriáli Iveta, jeho hlas, prejav a identita, - aká bola jeho prvá herecká replika v ochotníckom divadle, - o tom, že každý herec by sa mal dávkovať a čo to znamená, - v ktorej úlohe sa inšpiroval svojimi deťmi, - a aké seriáli bavia jeho ako diváka.

Miroslav Kollár je predsedom politickej strany Modrá koalícia, ktorá oficiálne vznikla len prednedávnom. Ľudia ju mohli predtým poznať pod názvom Spolu, ktorá bola v koalícii s Progresívnym Slovenskom v ostatných parlamentných voľbách. Náš dnešný hosť v novej časti relácie Startitup Diskusný Klub priblížil nielen túto novú stranu, jej členov a fungovanie, ale stihli s moderátorom Šimonom Žďárským prebrať aj všetky pálčivé témy, ktoré trápia Slovensko. Preto si nenechaj ujsť tento rozhovor, ktorý reflektuje aktuálne dianie v slovenskej politike. „Proeuroópska alebo stredo-pravá politická scéna je taká rozbitá, že hrozí reálny prepad hlasov a ak prepadnú státisíce hlasov proeurópskych voličov, tak tá budúca vláda bude kombinácia Orbánovsko-poľsko-ruských záujmov a spôsobov vládnutia.” Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

Oni sami to popisujú s akousi obrovskou láskavosťou voči svojim blízkym. Hovoria, že ich nechcú vystaviť utrpeniu a následkom vlastného správania, napríklad tomu, že spôsobili veľké dlhy a že situácia, do ktorej dostali celú svoju rodinu je podľa nich natoľko neznesiteľná, že ich toho chcú ušetriť. Hovorí o fenoméne tzv. Rozšírenej samovraždy v ktorej rodič pri samovražde zoberie na druhý svet so sebou aj partnera a dokonca i vlastné deti psychológ Marek Madro. Slovenskom nedávno otriasla tragédia v Michalovciach, kde otec rodiny pri svojej samovražde zabil svoju manželku a siahol na život aj ich dvom maloletým deťom.  Podobná tragédia, tentoraz však už nie s tak fatálnym koncom sa zopakovala aj v Pobedíme. Odborníci hovoria o fenoméne takzvanej rošírenej samoraždy pri ktorej samovrah na svojej ceste na druhý svet so sebou vezme aj svojich najbližších. Čo sa skrýva v mysli rodiča, ktorý siahne pri svojej samovražde aj na život vlastného dieťaťa? Aké motívy doženú človeka k tak hroznému činu a vieme tomu nejako zabrániť? Ako hovoriť o téme samovraždy tak, aby to viac neublížilo než pomohlo a v akom duševnom stave sa dnes nachádza naša mládež a deti? Témy a otázky pre psychológa a zakladateľa internetovej poradne pre mladých IPčka Mareka Madra. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský      

Meteorológom sa Peter Hrabčák túžil stať od detstva. Jeho detský sen sa mu splnil a dnes pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Gánovciach, v tamojšom Aerologickom a radiačnom centre. Špecializuje sa na monitoring a výskum aerosólov v ovzduší a na skúmanie ozónovej vrstvy. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj obehu na dlhé trate, ktorý je mu blízky (dvakrát zabehol Košický maratón mieru), o vysokohorskej turistike, či o zbere liečivých rastlín, ktorým sa rád oddáva. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Pani Lea Schreiber sa narodila v Dobšinej. Po prijatí protižidovských zákonov musela ako židovka prestúpiť do zvláštnej triedy vyhradenej židovským žiakom. Keď sa v Slovenskom štáte začalo otvorené prenasledovanie židov, jej rodine sa podarilo pred deportáciou do koncentračného tábora zachrániť útekom do hôr, neskôr sa ukrývali sa v dome istého železničiara. Hoci tieto dramatické chvíle prežila ako dieťa, dodnes si živo pamätá prežitú úzkosť a strach. O vojnových udalostiach však nehovorí ani so svojimi najbližšími. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/

Veľmi sa na neho hnevám, on nám veľmi ublížil, ale nechcem žiť nenávisťou, hovorí Dominika Kováčiková, ktorej manžela zabil pri nehode opitý šofér. V jedinom okamihu tak prišla o milovaného muža i otca ich dcéry Alžbetky no a dodnes si v sebe nesie následky tejto tragickej nehody. Podľa nej tresty za jazdu v opitosti treba sprísniť.   Bola nedeľa večer a oni, plní života, stáli na zastávke MHD. A pred sebou mali ešte prakticky celý život. Stačil však jeden jediný okamih a opitý šofér im vzal všetky nádeje, sny a dokonca aj ich životy. Tragická nehoda na bratislavskej Zochovej ulici otriasla zrejme celým Slovenskom. Takéto nehody však neberú životy a nádeje iba ich priamym obetiam.  Obeťami takýchto nehôd sú však nielen tí, ktorí v nich umreli, ale sú nimi aj ich rodiny a blízki. Aj im sa totiž v tom jednom jedinom okamihu zrúti celý ich doterajší svet ako aj ich sny a nádeje. Vinou opitého šoféra prišla o svojho milovaného manžela, a otca ich iba niekoľkomesačnej dcéry Alžbetky, aj Dominika Kováčiková. A s následkami tejto tragédie musí žiť dodnes.  Ako sa dá zmieriť s tragickou smrťou milovanej osoby, kde v takýchto chvíľach hľadať silu a dôvody ďalej žiť a dá sa odpustiť či aspoň zmieriť s vinníkom? A pomohli by vyššie tresty pre vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu či inak nerešpektujúcich pravidlá cestnej premávky?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Božena Slančíková-Timrava sa narodila v roku 1867 v Polichne, vtedy ešte v Rakúsko-Uhorsku, a umrela v roku 1951 ako 84-ročná, takže si toho prežila vcelku dosť. Jej otec bol evanjelický farár a mala desať súrodencov. Len si to predstavte. Ale literatúru mali v rodine, keďže viacero z nich sa neskôr venovalo písaniu: Timrava spolu so sestrou chvíľu vydávala literárny časopis. Učil ju otec, chodila do meštianskej školy a nikdy sa nevydala. V tej dobe bolo, bohužiaľ, ťažké byť slobodnou ženou a celý život čelila finančným problémom. Istú dobu robila spoločníčku jednej vdove, neskôr na krátky čas pracovala v Slovenskom národnom múzeu. Napokon našla zamestnanie v materskej škole. Timrava bola očividne úžasná pozorovateľka: vo svojich dielach skvele vystihla ľudí a ich osobnosti a nebála sa kritizovať spoločenské ani politické problémy. Veľmi osviežujúci je jej postoj k láske, ktorý pravdepodobne súvisel s tým, že sa nikdy nevydala: Ak sa v jej dielach objavuje ako motív, ide o zištný cit. Manželstvo jej postavy vidia ako čisto pragmatické, je pre nich len spôsobom, ako sa čo najlepšie zabezpečiť. Dnes sa spolu pozrieme na Ťapákovie domácnosť. Tento podcast ti prináša online magazín Hashtag.sk Viac info: https://www.schooltag.sk/ https://www.instagram.com/schooltag.sk/

Bol to chlapec plný strachu, ktorému sa nedostalo v správny čas pomoc. Bol to chlapec, ktorý dával mnoho signálov no tie nikto nevidel ani nepočul. Mohol to byť výkrik o pomoc a o pozornosť, hovorí o páchateľovi vraždy z nenávisti na Zámockej ulici psychologička Marta Marošová. Základnou otázkou podľa nej je, čo urobiť, aby nám tu už takéto deti nebehali a aby neboli formovaní k takýmto hrozným činom, aký sa stal na Zámockej. Na bratislavskej Zámockej ulici sa vraždilo a vraždilo sa z nenávisti. Rukou mladistvého vraha tam zomreli dvaja ľudia z LGBTI komunity a pred Slovenskom sa tak otvvorilo množstvo otázok. Otázok o tom, prečo sa to stalo, či sa tomu dalo zabrániť, ako sa venujeme našim deťom, v čom vyrastajú v prostredí neraz úplne anonymného internetu, akej odbornej pomoci sa deťom môže dostať, ale i o tom, v čom zlyhávajú školy a vzdelávací systém, nakoľko kľúčový je vplyv rodiny či prostredia rovesníkov no i témy našej tolerancie k inakosti a odlišnosti. témy a otázky pre psychologičku Martu Marošovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Terorizmus už otriasol aj Slovenskom. Ako sa teraz celý prípad vyšetruje a ako sa s tým dokážeme vysporiadať? Môže polícia obviniť aj ďalších ľudí z okolia mladého teroristu? Vieme takýchto osamelých vlkov lokalizovať a efektívne vypátrať? A prečo stále pokračujú spory medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou o paragraf 363? Braňo Závodský sa rozprával so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom.

Chladnokrvná vražda dvoch mladých ľudí pred barom Tepláreň otriasla Slovenskom. Strelec bol pravicový extrémista, ktorý chcel cielene zavraždiť ľudí z LGBTI+ komunity. Vypočujte si špeciálne vydanie s Romanom Samotným, majiteľom baru Tepláreň, ktorý v Rozhovoroch ZKH opísal čo sa stalo, ako to prežíva komunita na Slovensku a čo môžeme robiť, aby sa nič podobné už nikdy nezopakovalo. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

"Táto nehoda je viditeľná, napíšu o tom médiá a je to strašné, ale v pozadí prebiehajú tragédie aj straty na životoch kvôli alkoholu dennodenne," hovorí Kristína Šperková s organizácie Movendi International, ktorá sa zaoberá rozvojom spoločnosti prostredníctvom prevencie škôd spôsobených alkoholom. "Škody sú rôzne. Na zdraví. Alkohol spôsobuje 200 rôznych chorôb. Cirhózu pečene, alkohol je aj karcinogén prvej skupiny, čo je napríklad jeden z najzávažnejších faktorov pri vzniku rakoviny prsníka. Potom sú škody ako rôzne úrazy a nehody, ale aj škody na druhých. Škody spôsobené tým ľuďom, ktorí alkohol nepožili. Napríklad, bohužiaľ, tých päť ľudí na zastávke. Ale aj násilie, násilie v rodinách. Keď sa zníži požívanie alkoholu, automaticky sa znižuje aj násilie na ženách. A potom sú škody aj ekonomické - ľudia, ktorí požívajú alkohol, sú menej produktívni," dodáva Šperková. "Najefektívnejšie sú celopopulačné opatrenia. Zvýšenie daní na alkohol - čím je drahší alkohol, tým menej ho ľudia pijú. Reklama na alkohol by sa mala úplne odstrániť, to je najlepšie riešenie. Potom znížiť jeho dostupnosť - či je dostupný na každom rohu, alebo napríklad ešte aj na benzínkach. A potom aj vekový limit - niektoré veci u nás máme, ale nedodržujú sa," vymenúva Šperková opatrenia, ktoré by Slovensko malo okamžite zaviesť. Aký vážny problém s alkoholom máme na Slovensku? Je táto nehoda len špičkou ľadovca? Aké opatrenia by mala vláda urobiť? V čom je rozdiel medzi Slovenskom a Švédskom? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Kristínou Šperkovou z organizácie Movendi International, ktorá sa zaoberá rozvojom spoločnosti prostredníctvom prevencie škôd spôsobených alkoholom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Slovenskom lomcujú spory a nenávisť v politike, baroch a na vojenských cintorínoch. Premiér Heger varuje pred kolapsom našej ekonomiky pre astronomické ceny elektriny. Na Ukrajine stále zúri Putinova vojna. Česi s Rakúšanmi zaviedli na našich hraniciach kontroly pre nekontrolovaný prílev utečencov zo Sýrie či Afganistanu. Asi by to chcelo sa upokojiť a hľadať spoločnú reč. Ako to celé zvláda naša diplomacia, náš nový minister zahraničných vecí? Prečo Praha a Viedeň kontroluje naše hranice? Ako reaguje Slovensko a svet na Ruské vyhrážky jadrovými zbraňami a prečo verí šialeným ruským hoaxom aj prvý prokurátor štátu? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, nestraníkom v Hegerovej vláde, Rastislavom Káčerom.