Podcasts about skuto

Internetové preverenia histórie sú len prvý krok, ale až 90 percent týchto záznamov je neúplných, tvrdí Peter Polakovič, ktorý pre Autobazar.EU ako technik vykonáva preverenia jazdených vozidiel. V praxi sa stretáva s kurióznymi prípadmi.Podľa niektorých odhadov má stočené kilometre až polovica jazdených áut dovezených zo zahraničia. V prípade vozidiel s prvým majiteľom zo Slovenska ide o nižšie odhady, niektoré však stále hovoria až 20 percentách. Podľa spoločnosti Cebia sa priemerne sa upravujú odometre o 80 až 150.000 km, čo je ohromujúce číslo, ak uvážime, že auto je 2. najväčšia investícia u väčšiny ľudí hneď po nehnuteľnosti.A hoci je manipulácia s odometrom s úmyslom zvýšiť kúpnu cenu vozidla trestný čin podvodu, zatiaľ na Slovensku nebol za takýto skutok odsúdený nikto.Manipulácia s odometrom ale nie je jediný a najvážnejší problém, pretože stáčanie kilometrov sa dá dnes odhaliť rýchlo a lacno. Skutočným problémom sú skryté vady, zamaskované nedostatky alebo vôbec zamlčané havárie z minulosti. Niektoré skryté nástrahy dokáže kupujúci odhaliť sám, iné si žiadajú skúseného nezávislého technika. Takýmto technikom je Peter Polakovič, ktorý pre Autobazar.EU vykonáva komplexné preverenia vozidiel. So šéfredaktorom portálu Autobazar.EU Erikom Strížom sa v novej epizóde podcastu rozprávali o zákulisí týchto prehliadok, o najčastejších problémoch jazdených áut, o zodpovednosti za nedostatky a o rozdieloch medzi prirodzeným opotrebovaním vozidla a jeho skrytými vadami.Zmienené odkazy v podcaste: Komplexné preverenie vozidla: https://www.autobazar.eu/komplexne-preverenie-vozidlaÚdaje o problémových jazdených autách od Cebia: https://magazin.autobazar.eu/prvy-majitel-podvod-polovica-jazdenych-aut-ma-tento-udaj-sfalsovany-clanok8843.htmlhttps://magazin.autobazar.eu/podvod-roka-znicene-auta-z-usa-sa-u-nas-predavaju-ako-dobre-jazdenky-z-nemecka-a-polska-clanok8543.html

Ak chcete podporovať môj podcast, pridajte sa na herohero.co/odznova Môžete pozerať rozhovory bez omeškania, bez reklamy a aj bonusy z niektorých živých podujatí. POdporiť ma môžete aj na č.ú: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar DAKUJEM

Varí sa v školských jedálňach zdravšie, pestrejšie a chutnejšie? Sú za množstvom vyhodeného jedla aj obedy zadarmo? Hosťom relácie Pravda o klíme je Eva Blaho, riaditeľka občianskeho združenia Skutočne zdravá škola. V rozhovore sa dozviete: Ako odpad v školských jedálňach vzniká? Prečo si žiaci nevyzdvihnú až 11% obedov a sú za to zodpovedné iba deti, alebo aj ich rodičia, učitelia či samotné jedálne? Čo slovenským deťom chutí, čo nie a prečo najviac odpadu tvorí zelenina? Koľko odpadu vyprodukujú školské jedálne? Prečo sa všetko nezjedené jedlo musí vyhodiť a kde končí? Aké projekty pripravilo občianske združenie Skutočne zdravá škola a aké výsledky dosiahli? Staršie vydania relácie Pravda o klíme nájdete na stránkach TV Pravda. Partnerom relácie je O2 Športová akadémia Mateja Tótha a spoločnosť Veolia Energia Slovensko.

Vy ste si pýtali, my sme počúvali a je to tu! Jedna z najviac žiadaných tém je endometrióza a sme radi, že práve pani doktorka Vierka z centra asistovanej reprodukcie Gyncare nám prišla odpovedať na vaše a aj naše otázky. Prebrali sme symptómy, druhy a liečbu a musíme vám povedať, že nám nebolo všetko jedno. Otázok ale prišlo tak obrovské množstvo, že sme druhú časť zavesili na naše HERO HERO, kde sme sa pýtali na problémy s otehotnením, kombináciu endometriózy a IVF, ale aj zmrazovania vajíčok. Jedna naša followerka nám napísala taký príbeh, že sme nechápali, že sa to vôbec dá prežiť. JUST WOW. ⁠KTO MAŽE TEN JEDE merch⁠ nájdeš na našom webe spolu s našou hrou 69 sekúnd či seksy printami! Chceš viac, než čo sa zmestí do epizód?

Slovensko sa zmieta vo vláde nekompetencie a pomsty. Ako zo zápaľkovej škatuľky vyskakuje Peter kotlár,. ktorý hvoorí o svojich kontaktoch na Barracka Obamu, či Roberta Kennedyho ml.Dá sa to brať vážne, máme sa z toho smiať?Robert Fico sa pochválil, že zažehnali kloaličnú krízu, ale parlament je stále nefunkčný,Aj toto sú témy ďalšeiho dielu podcastu Bárdy & Káčer.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na YouTube Aktuality.sk ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk

Ján Balážia rozpráva svoj životný príbeh objavovania viery a vzťahu s Bohom. O tom ako prežíval prázdnotu, prešiel si manželskou krízou až nakoniec objavil Boha v tichu. O jeho službe mužom a chlapcom a mnohom ďalšom sa dozviete v podcaste.0:00 Ukážky1:18 Úvod2:00 Súťaž o knihu Uzdravenie: https://www.godzoneshop.sk/produkt/uzdravenie-mary-healyova/2:48 Predstavenie hosťa3:18 Otázky na úvod3:32 Posledná kniha ktorú si čítal?03:11 Ktorý herec by hral hlavnú úlohu o tvojom živote?04:29 Najobľúbenejší predmet v škole06:13 Podpora služby projektu Godzone: https://podpora.godzone.sk06:49 Odovzdávanie viery a výchova v detstve11:00 Hľadanie viery a kamarátstvo v puberte14:14 Party život a prázdnota16:18 Manželské stretnutia21:58 Vychodené chodníčky v živote25:16 Služba mužom26:43 Informácie nás nemenia38:00 Vplyv osobného prežívania viery do manželstva40:06 Služba pre mužov a chlapcov46:28 Ako prakticky zvládnuť úlohu otca54:02 Mužská iniciácia59:00 Kríza stredného veku1:02:15 Je potrebné vyhľadávať diskomfort?1:05:15 V prvej polovici života buduješ, v druhej opúšťaš 1:07:48 Ako žena pomôže mužovi byť dobrým mužom?1:11:18 Duchovná obnova pre mužov: https://sites.google.com/view/prerodiny-oz/naše-programy/chlapski-chlapi?authuser=0

1. Netrápi sa, ale ani ho to nebaví. Je to vidno. 2. Trump sa vyfarbil, Fico nedokáže ani to. 3. Skutočný darček Smeru k MDŽ

Nepoznám horšiu bolesť ako prežiť smrť vlastného syna, hovorí Waldemar Švábenský, otec transrodového Gabriela, ktorý si pred 7. rokmi siahol na život. "Tá rane je stále veľmi hlboká a je solená udalosťami, ktoré sa tu dejú voči LGBTI komunite. Veľmi ma bolí, keď si uvedomujem, ako im to ubližuje. Nemyslím si, že počet samovrážd transrodových ľudí by sa u nás znižoval. Deje sa to, len o tom nevieme. "Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský. Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna? Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nepoznám horšiu bolesť ako prežiť smrť vlastného syna, hovorí Waldemar Švábenský, otec transrodového Gabriela, ktorý si pred 7. rokmi siahol na život. "Tá rane je stále veľmi hlboká a je solená udalosťami, ktoré sa tu dejú voči LGBTI komunite. Veľmi ma bolí, keď si uvedomujem, ako im to ubližuje. Nemyslím si, že počet samovrážd transrodových ľudí by sa u nás znižoval. Deje sa to, len o tom nevieme. "Zámerom festivalu je rozširovať povedomie o trans komunite na Slovensku a vyvolať verejnú diskusiu formou debát, divadelných predstavení, literárnych čítačiek, koncertov, filmových predstavení a výstav. Hlavným motívom je upozorňovať na kritickú situáciu transrodových ľudí a približovať ich životy a problémy väčšinovému publiku." To je úryvok z popisu festivalu transrodovej kultúry Svet podľa Gabriela, ktorého ďalší - tentoraz už siedmy, ročník sa uskutoční v Bratislave už túto sobotu. Festival je venovaný pamiatke transrodového Gabriela Švábenského, ktorý pred siedmymi rokmi z tohto sveta sám dobrovoľne odišiel. Festival organizuje jeho otec, Waldemar Švábenský"Pokiaľ si môj sused vezme za manžela vezme svojho milovaného muža a adoptujú si dve deti, nikomu v tom činžiaku, kde bývajú a ani v tom štáte, v ktorom žujeme, to nespraví vôbec nič. Nič nebude inak a všetci budú žiť ako predtým. Začnime už konečne týchto ľudí akceptovať a rešpektovať. Nie tolerovať, ale skutočne rešpektovať, hovorí Waldemar Švábenský. Leitmotívom festivalu je tentoraz univerzálnosť ľudských práv. "Nik nemôže určovať, či niekto bude mať týchto práv viac, niekto menej a niekto vôbec žiadne. O ľudských právach sa totiž nediskutuje ako o nejakom privilégiu, píšu organizátori festivalu.Aká je situácia transrodových ľudí na dnešnom Slovensku a prečo sa práve z tejto skupiny občanov stal doslova symbol boja voči LGBTI komunite, ktorý im maľuje terče na chrbty? Prečo nepočúvame odborníkov a prečo politici hlas odborníkov nielenže nerešpektujú, ale idú priamo proti ich expertným odporúčaniam?Prečo toľko ľudí viac trápia fiktívne - a neraz úplne vymyslené, problémy tejto komunity viac než reálne chátrajúce nemocnice, nedostupná onkologická liečba, nedostavané diaľnice či skutočne klesajúca životná úroveň? Ako je možné, že práve v krajine Sochy slobody a hlasitého presadzovania ľudských práv sa pod novou administratívou začal boj práve voči LGBTI komunite a špeciálnym terčom sa stáli transrodoví ľudia? Ako to celé napokon skončí a budeme si musieť zopakovať históriu v tých jej najponurejších hnedých farbách? No a napokon, ako sa dá vyrovnať so stratou vlastného dieťať a ako otec dokáže prežiť smrť svojho syna? Ráno Nahlas s Waldemarom Švábenským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nové technológie otvárajú nové možnosti šíreniu klamstiev a manipulácií. Metaverzum nie je výnimkou. O to viac, že do ambicióznej vízie najviac investuje spoločnosť Meta.Čo je vlastne metaverzum? Aké sú šance, že ho raz zažijeme v plnej sile a ako môže pri jeho budovaní pomôcť umelá inteligencia?Podcast Disinfo Report a portál Infosecurity.sk zároveň prechádzajú veľkými zmenami. Aj o tom v novej epizóde hovorí Tonka Zsigmondová s odchádzajúcou šéfredaktorkou Michaelou Dubóczi a jej nástupcom Martinom Hodásom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Hostky podcastu: Mária Krajčovičová a Petra Pavuková, nutričné expertky Hovoríme o ich knihe Duša na diéte, ktorá ponúka tipy a rady o stravovaní, ale najmä 34 skutočných príbehov ich klientov. Ako sa dokázali popasovať so zhadzovaním kíl, komu to nešlo a prečo. Čo odporúčajú, ako postupovali v jednotlivých prípadoch. Rozoberáme aj niektoré konkrétne prípady. Mária a Petra stanovili zo svojej praxe 5 typov ľudí, ako pristupujú k diéte, strave, životnému štýlu - zlatá víťazka, pracovitá včielka, extravagantná rebelka, odvážna dietárka, verná pomocníčka. Ku všetkým si povieme. Prečo Mária neodporúča prerušované hladovanie? Prečo zaneprázdnená klientka Andrea neuspela pri chudnutí? Dá sa schudnúť aj bez pohybu? Spýtala sa šesťdesiatnička. Ako schudnúť, keď sme závislí na sladkostiach? Keď zistíme na prístroji InBody, že máme zlé zloženie tela, čo to znamená? Je práca pri chudnutí iná u mužov a iná u žien? Ako je to s tínedžermi a nadváhou, obezitou a chudnutím?

Hľadáš skutočné odpovede na otázky o zdraví, výžive a spánku? Chceš sa vyhnúť informačnému chaosu a ,,akože,, odborníkom na sociálnych sieťach? Vypočuj si podcast Kapučíno s Martinom Minarechom, odborníkom, ktorý ti odhalí tajomstvá komplexného zdravia a odborne zhodní aktuálny trh. Zisti, ako naštartovať svoj metabolizmus, zlepšiť spánok a dosiahnuť trvalé výsledky, vďaka overeným informáciám a praktickým radám. Prestaň hľadať skratky a objav silu komplexného prístupu k svojmu telu. Nenechaj si ujsť tento podcast, ktorý ti zmení pohľad na zdravie, spánok a výživu.

*Podporte podcast Vertigo v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravertigo Vo svete filmu sa opäť udialo veľa vecí a to aj v našich kinách. Asi ste niektorí práve prišli z divácky očakávaného slovenského trileru Černák a možno práve preto ste ešte nevideli vynikajúce filmy Skutočná bolesť či slovenské koprodukčné zázraky Keď život chutí a Svetielka. Z ponuky kín sa však pozrieme aj na ďalšie tituly. Zo streamov sa zameriame na politicky zábavnú švédsku fikciu Whiskey s ľadom, britskú matematickú drámu Cieľ číslo jeden a kórejskú šialenú medicínsku jazdu Hrdinovia z úrazovky. V extra obsahu pre predplatiteľov sa zameriame na slovenské kiná v roku 2024. Predstavíme si filmy, ktoré mali najväčšiu návštevnosť a zaujali najviac divákov. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 00:00:00 Úvod 00:01:10 Černák 00:13:28 Skutočná bolesť / Real Pain 00:20:33 Keď život chutí 00:27:57 Svetielka 00:33:42 Armand 00:41:22 Nesmierny / Den grænseløse 00:45:55 Cieľ číslo jeden / Prime Target (Apple TV+) 00:51:02 Whiskey s ľadom / Whiskey on the Rocks (Disney+) 00:55:02 Hrdinovia z úrazovky / The Trauma Code: Heroes on Call (Netflix) 01:00:06 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

*Podporte podcast Vertigo v aplikácii Toldo a získajte prístup k extra obsahu na sme.sk/extravertigo Prvá epizóda Vertiga v roku 2025. Veľmi si vážime, že môžeme byť stálou súčasťou vášho filmového sveta. Aj nový rok prinesie množstvo pozoruhodných titulov. Preto aktuálne Vertigo venujeme našim očakávaným filmom, ktoré prídu do kín najbližšie mesiace a na ktoré vás chceme upozorniť. V extra obsahu pre predplatiteľov sa zameriame na očakávané slovenské a koprodukčné filmy roka 2025 a že bude opäť čo pozerať. Kapitoly: (kapitoly v epizóde môžu byť v niektorých prípadoch o pár sekúnd posunuté) 00:00 Úvod 00:49 Nosferatu 07:04 Brutalista / The Brutalist (Brady Corbet) 11:00 Skutočná bolesť / Real Pain 14:14 Spermageddon (Rasmus A. Siversten, Tommy Wirkola) 17:44 Mosty / Crossing 21:38 Amatér / Amateur (James Hawes) 24:34 Emilia Pérez 29:23 Mickey 17 (Džun-ho Pong) 33:28 Quisling - Posledné dni / Quislings siste dager 36:40 Mission: Impossible – Odplata, druhá časť (Christopher McQuarrie) 40:44 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Filantropia je veľmi pekné slovo, hovorí básnik, prozaik, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Pomáhanie zo strany úspešných ľudí nevolá povinnosť, ale zodpovednosť. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom búrame tabu spojené so slovom filantropia a prinášame nielen predvianočné inšpirácie a zamyslenia. Od kňaza sa akosi automaticky očakáva, že ľuďom pomáha. Napriek tomu Daniel Pastirčák hovorí, že slovo „pomáhať“ je pre neho trochu problematické. „Naznačuje akoby jednosmerný vzťah – ja prichádzam ako ten, kto sa skláňa k úbohému a ide mu pomôcť. Skutočná pomoc je taká, v ktorej sa neskláňam, ale stanem si na to isté miesto ako človek v biede. Všetkých ľudí vnímam ako nekonečne hodnotných a snažím sa tak aj chovať,“ hovorí kazateľ o tom, prečo je otvorený pomôcť komukoľvek, koho stretne, kto zavolá alebo príde. V podcaste sa dozviete · prečo Daniel Pastirčák považuje Ježiša za absolútneho filantropa, · či výčitky svedomia bývajú tou správnou motiváciou, · prečo bankovka pre človeka bez domova môže byť len prázdnym gestom, · ako by mohla vyzerať ideálna kázeň o pomáhaní, · a či má väčšiu hodnotu darovaný čas alebo peniaze. Kto je Daniel Pastirčák Narodil sa v Prešove. V roku 1974 začal študovať na Strednej umeleckej škole v Košiciach, odkiaľ ho po výstave alternatívneho umenia vylúčili. V Bratislave sa mu podarilo ukončiť stredoškolské štúdium v odbore reštaurovanie. Vyštudoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu. Počas Novembra 1989 bol organizátorom a členom koordinačného centra VPN v Michalovciach. Pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave. Je tiež poetom, prozaikom a výtvarníkom, píše divadelné hry aj scenáre pre filmy, na konte má množstvo článkov a kníh. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách. Ako naznačuje názov knihy, realita života počas prvej republiky bola oveľa zložitejšia, republika zápasila s obrovskými sociálnymi problémami, zločinnosťou a nepokojmi. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na každodenný život v medzivojnovom Československu práve cez príbehy protagonistov tejto knihy: menších či väčších zlodejov, bankových lupičov, detektívov, žandárov, sudcov, ale tiež napríklad oficiálneho kata československej republiky. V akých spoločenských a ekonomických pomeroch dochádza k bankovej lúpeži vo Veľkej Bytči? Kto sú páchatelia? Aké sú následky prepadnutia malej filiálky Považskej agrárnej a priemyselnej banky? Ako prebieha pátranie a dolapenie zločincov? A napokon - ako a s akým konečným verdiktom prebehne súd? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárom Dušanom Mikušovičom, absolventom politológie na Masarykovej univerzite v Brne, momentálne už dlhoročným reportérom v Denníku N a najnovšie tiež autorom už spomínanej knihy Neprišli sme vraždiť, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Denníka N. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, neteší sa z neprávosti, ale raduje z pravdy. Áno, hovoríme o láske, ako ju v známom hymne opísal Pavol z Tarzu – to ešte na prelome letopočtov. A v tejto podobe je a bola výzvou a programom pre generácie. Tá dnešná zoznam rozširuje. A síce o vetu a široký a často bolestivý obsah, ktorý sa za ňou skrýva: A nemá bolieť! Naviac, Láske, ktorá nemá bolieť bola vyhradená aj špeciálna kampaň, webové sídlo, dokonca linky s odbornou pomocou. Má dokonca svoju ambasádorku, ktorá hovorí, že „skutočná láska nemanipuluje, neponižuje a neubližuje“. Dnešné RánoNahlas tak bude o demaskovaní toho, čo v partnerských vzťahoch láska je a čo už nie je. S psychologičkou Denisou Moravčík Debreckou. „Často sa mi stáva, že keď s klientom začneme pracovať na ich obavách, neefektívnych vzorcoch správania, zlepší sa aj ich partnerský vzťah. A to aj napriek tomu, že partner sa vôbec nezmení. Už len tým, že sa nám zvýši sebavedomie, vieme lepšie komunikovať, byť asertívnejší, viac prejaviť svoje potreby. Vo vzťahu pomáha už individuálna práca na sebe“, tvrdí psychologička Denisa Moravčík Debrecká.Nahrával Jaroslav Barborák.

„Často sa mi stáva, že keď s klientom začneme pracovať na ich obavách, neefektívnych vzorcoch správania, zlepší sa aj ich partnerský vzťah. A to aj napriek tomu, že partner sa vôbec nezmení. Už len tým, že sa nám zvýši sebavedomie, vieme lepšie komunikovať, byť asertívnejší, viac prejaviť svoje potreby. Vo vzťahu pomáha už individuálna práca na sebe“, tvrdí psychologička Denisa Moravčík Debrecká.Je trpezlivá, dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, neteší sa z neprávosti, ale raduje z pravdy. Áno, hovoríme o láske, ako ju v známom hymne opísal Pavol z Tarzu – to ešte na prelome letopočtov. A v tejto podobe je a bola výzvou a programom pre generácie. Tá dnešná zoznam rozširuje. A síce o vetu a široký a často bolestivý obsah, ktorý sa za ňou skrýva: A nemá bolieť! Naviac, Láske, ktorá nemá bolieť bola vyhradená aj špeciálna kampaň, webové sídlo, dokonca linky s odbornou pomocou. Má dokonca svoju ambasádorku, ktorá hovorí, že „skutočná láska nemanipuluje, neponižuje a neubližuje“. Dnešné RánoNahlas tak bude o demaskovaní toho, čo v partnerských vzťahoch láska je a čo už nie je. S psychologičkou Denisou Moravčík Debreckou. „Často sa mi stáva, že keď s klientom začneme pracovať na ich obavách, neefektívnych vzorcoch správania, zlepší sa aj ich partnerský vzťah. A to aj napriek tomu, že partner sa vôbec nezmení. Už len tým, že sa nám zvýši sebavedomie, vieme lepšie komunikovať, byť asertívnejší, viac prejaviť svoje potreby. Vo vzťahu pomáha už individuálna práca na sebe“, tvrdí psychologička Denisa Moravčík Debrecká.Nahrával Jaroslav Barborák.

Visoko v Alpah se dogaja nekaj, kar je še nedolgo nazaj veljalo za nepredstavljivo. Ledeniki, stoletja stabilni in mogočni, se talijo s hitrostjo, ki presega vse, kar smo videli doslej. Po ocenah znanstvenikov naj bi do konca stoletja izginilo več kot 90 % alpskih ledenikov – samo letos so švicarski izgubili kar 2,5 % svoje prostornine. Pred stoletjem je bilo na območju Švice še 4.000 ledenikov, danes jih ostaja le še četrtina. Slovenija premore dva mikro ledenika, Triglavskega in ledenik pod Skuto, ki sta zaradi toplih talilnih sezon tik pred izginotjem. Taljenje prinaša številne posledice: motnje v oskrbi s pitno vodo, večjo ranljivost za naravne nesreče in naraščajočo nevarnost za obiskovalce gora.Sogovorniki:mag. Miha Pavšek, višji strokovnoraziskovalni asistent, ZRC SAZU Geografski inštitut Antona Melikadr. Jure Tičar, znanstveni sodelavec, ZRC SAZU Geografski inštitut Antona Melikadr. Renato Roberto Colucci, raziskovalec, italijanski Nacionalni svet za raziskave, Inštiut za polarne znanosti

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Koalícia zažila v utorok v Národnej rade fiasko, a to priamo pred očami premiéra Roberta Fica. Dôvodom je stále pokračujúci a stupnujuci sa spor medzi huliakovcami a zvyškom koalície. Parlament bol dva dni za sebou neuznášaniaschopný, v stredu večer to vyvrcholilo tým, že poslanec Hlasu Samuel Migaľ zablokoval parlament, keď sa pri zákone SNS o športe neprezentoval. Robert Fico po vystúpení v ruskej televízii ohlásil, že v máji pôjde za Putinom aj osobne na oslavy konca druhej svetovej vojny, SNG má už v poradí tretieho riaditeľa bez akýchkoľvek skúseností s umením a Európska komisia má nové vedenie. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvuku: TA3, Denník N – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Celý rozhovor a ďalšie bonusy nájdete v predplatiteľskej sekcii na Herohero: https://herohero.co/mariabernathova V 1. časti rozhovoru sa ponoríme do témy, ktorá sa nás všetkých týka. Ľudská dôstojnosť. Tentokrát však v prostredí, kde je častokrát potláčaná. Hosť, ktorý si momentálne odpykáva trest vo väzení, nám poskytne unikátny pohľad zvnútra: Ako si zachovať rešpekt k sebe samému, keď okolie stavia bariéry? Čo znamená pre väzňa dôstojnosť a ako sa prejavuje v každodenných situáciách, kde sú ľudské práva vystavené skúške? Diskutujeme o každodennom živote za mrežami. Bez prikrášlenia a narovinu. Rozprávame sa o tom, aký dopad môže mať na väzňa strata dôstojnosti. Tento rozhovor nie je len o príbehu z prostredia väzenia, ale aj o univerzálnej otázke: Čo nám v skutočnosti dáva hodnotu ako ľuďom a prečo je dôležité zachovať si dôstojnosť bez ohľadu na okolnosti. Pripravte sa na otvorený a inšpiratívny pohľad do sveta, ktorý nám môže byť vzdialený, no je neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti. PRIHLÁSTE SA NA ODBER KANÁLA: ✅ https://www.youtube.com/@talkslowsmar...  TALKSLOW MÔŽETE POČÚVAŤ AJ NA PODCASTOVÝCH PLATFORMÁCH: ✅ https://open.spotify.com/episode/1EAa... ✅ https://podcasts.apple.com/sk/podcast... ✅ https://podcasts.google.com/feed/aHR0... SLEDUJTE MA NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH: https://www.instagram.com/talkslow.sk/

Čo skutočne nosíme? | Hostia: Katarína Hutyrová (zakladateľka projektu NOSENE) a Marcela Maľovaníková (vedúca analytických laboratórií Výskumného ústavu textilnej chémie). | Kedysi ľudia nakupovali oblečenie raz za sezónu, rýchla a lacná móda však tieto návyky zmenila. Textilný priemysel je najväčším znečisťovateľom planéty, ale len málokto skúma, čo vlastne kupuje. Európska komisia varuje najmä pred lacnými ázijskými e-shopmi, kde sa nebezpečné prímesi z farbenia či spracovávania látok kontrolujú veľmi ťažko. V testoch však neraz zlyhajú aj svetové značky. Čomu sa vyhnúť a ako nakupovať módu rozumne? Vyčujte si Kontakty s Ľubomírou Hulínovou. | Moderuje: Ľubomíra Hulínová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. Kráľ Madagaskaru – aj takto sa o Móricovi Beňovskom zvyčajne vyjadrujeme. Azda je to i prvé slovné spojenie, ktoré nám pri tomto uhorskom dobrodruhovi vystane na mysli. A s ním aj otázka - ako sa na tento africký ostrov vlastne dostal? Móric Beňovský sa na čele kolonizačnej misie objavil na Madagaskare pred 250 rokmi, aby tu presadzoval predovšetkým záujmy francúzskeho kráľovského dvora. Počas svojho niekoľkoročného pôsobenia si však získal dôveru miestnych obyvateľov, a to až do tej miery, že vraj bol na slávnostnom kabare, teda stretnutí zástupcov jednotlivých etník, vyhlásený za „kráľa kráľov“. Sú však tieto tvrdenia z Beňovského memoárov pravdivé alebo sú skôr fikciou, ktorú rád o sebe šíril? A akým miestom bol vlastne Madagaskar na konci 18. storočia? S čím všetkým sa Móric Beňovský v tomto odľahlom kúte sveta stretol? Počúvate Dejiny, pravidelný podcast denníka SME. Moje meno je Jaro Valent, som šéfredaktor časopisu Historická revue a o Móricovi Beňovskom sa porozprávam s historikom Patrikom Kunecom z UMB v BB. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Vládna koalícia Smer, Hlas a SNS sa uprostred zostavovania svojej multimiliardovej konsolidácii ocitla v kríze. SNS sa verejne háda z Hlasom, páni Danko uráža pána Pellegriniho či pána Tomáša a tí mu to vracajú. Smutným víťazom je aj pán Huliak. Ten hnusne nadával poslaneckej kolegyni do súk. V zápätí namiesto ospravedlnenia ešte pritvrdil.Skutočne je toto ten správny politický štýl, ktorý potrebuje náš štát, naša krajina? Prečo sa politici vadia o nálepkách, zatiaľ čo naša ekonomika sa prepadá a na to, aby mohla fungovať ďalej chce vláda od ľudí a ich firiem vybrať miliardy eur? Pomôže to? Aj školstvu? Aj zdravotníctvu, ktoré je podľa lekárov a sestier v kolapse? A čo ak by sme ešte pre trestný zákon a chyby v právnom štáte prišli aj o obrovské peniaze z eurofondov? Braňo Závodský sa rozprával sa s politológom a rektorom BISLA Samuelom Abrahámom.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko šokovala správa o náhlom uzavretí dôležitého mosta pred Banskou Bystricou. Dôvodom bol jeho havarijný stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Relevantné informácie pritom hovoria, že v stave ohrozenia životov i zdravia motoristov sú takto stovky mostov po celom Slovensku. Ako je možné, že sa takto kľúčová infraštruktúra ocitla v priam masovo havarijnom stave? Kto za to môže, prečo štát takto zanedbal našu bezpečnosť a ako to napraviť?Verím, že sa báť pádov mostov nemusíme, ale otázkou je, či dnes môžeme veriť dátam, ktoré hovoria o stave a klasifikácií bezpečnosti našich mostov, hovorí na margo stavu našej cestnej infraštruktúry dopravný expert Ondrej Matej. Na Slovensku sa veľa hovorí o suverenite, svojstojnosti či sebestačnosti nášho štátu. O čo viac o týchto zásadných a kľúčových pojmoch definujúcich štátnosť hovoríme, o to menej ich v praxi realizujeme a fakticky napĺňame. Štát sa totiž definuje aj kľúčovými štruktúrami, ktoré štátna moc na svojom suverénnom území dokáže ovládať. Cestná infraštruktúra - a mosty zvlášť, medzi takúto kľúčovú infraštruktúru rozhodne patria. aktuálne sme však boli konfrontovaní so zlyhaním bezpečnosti - kvôli doslova havarijnému stavu, jedného z kľúčových mostov pred Banskou Bystricou. Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej pritom tvrdí, že táto havária rozhodne nie je ojedinelým prípadom a v havarijnom stave sú stovky mostov po celom Slovensku. Investície do ich opravy sa pritom šplhajú do desiatok až stoviek miliónov a ešte väčší problémom sú podľa neho absentujúce stavebné kapacity i zúfalo chýbajúci odborný dozor. Navyše, štát tento problém dlhodobo zanedbáva a problémom je i bitka o kompetencie a vlastníctvo tejto dôležitej infraštruktúry medzi štátom, župami a miestnymi samosprávami."Kedysi dávno si ľudia volili svojich zástupcov do parlamentu - alebo do samospráv, na základe toho, čo urobili predtým a ich skúseností. No prišla doba - aj na základe sociálnych sietí, že dnes nie je podstatné sa pozerať na to, čo ten človek má reálne za sebou, ale vyberáme si podľa toho, čo te človek sľúbi - na a keď im sľúbi hyperloop či perpeetum mobile, tak bohužiaľ, na Slovensku je to tak, že veď poďme ho zvoliť," hovorí Ondrej Matej. Aký je stav našej cestnej infraštruktúry, máme sa báť jazdiť po slovenských mostoch a prečo vlastne ešte stále nemáme dokončenú diaľnicu z Bratislavy do Košíc? "Je smutné, že dnes už dostavba diaľnice Bratislava Košice nie je žiadna volebná téma." konštatuje Ondrej Matej.No a napokon, aký odpočet je možné po približne roku vo funkcií vystaviť ministrovi dopravy Rážovi? Minister veľkých sľubov, veľkolepých vízií, ale i nenaplnených predstáv. Skutočných výsledkov však akosi niet, tvrdí šéf Inštitútu dopravy a hospodárstva.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská kultúra je v štrajku. Tisíce ľudí, umelcov, odborníkov zo slovenských kultúrnych inštitúcii, galérií, múzeí, kreatívneho priemyslu.Ministerka kultúry im odkazuje, aby prispeli na údajné škody, ktoré vraj napáchala voda na objektoch Slovenskej národnej galérie a na pozvánku na debatu reagovala, že na ich šibenicu nepôjde.Čo je to vlastne Kultúrny štrajk a kto ho vyhlásil? Kto všetko ho tvorí a aké aktivity plánujú? Aké sú požiadavky umelcov a čo bude ak ich vláda nevypočuje? Prečo hovoria o šikane a zastrašovaní na ministerstve kultúry a čo sa deje s Fondom na podporu umenia, ktorý politicky ovládlo vedenie ministerstva a čo s dotáciami na obnovu domov?Braňo Závodský sa rozprával so zástupkyňou výboru Kultúrneho štrajku Katarínou Mišíkovou a bývalým šéfom analytikov na ministerstve kultúry Marcelom Časom.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Fond na podporu umenia kolabuje, na ministerstve kultúry prebiehajú čistky a kľúčovými ľuďmi sa tam stávajú konšpirátori, rodina či známi Lukáša Machalu. Tento vysoký štátny úradník pritom ministerstvo prakticky riadi, aj keď ho nikto nikdy nikam nezvolil. Čo sa deje na ministerstve kultúry a aké to má dosahy na kultúru a kultúrnu obec? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Martina Vanča a Michala Dudoňa. Zdroj zvukov: TA3, Startitup, Youtube/Otvorená Kultúra! Odporúčanie: Dnes odporúčam hudbu. Vonku je mrchavo a kým tu na západe asi budeme zháňať člnky, zatiaľ si môžeme deň spríjemniť novým albumom od Nicka Cava. Wild God je totiž veľmi vydarenou a premyslenou muzikou. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. 22. júla 1941 sa na východnom fronte odohrala bitky o Lypovec- najťažšia a najkrvavejšia bitka Slovenskej armády bojujúcej po boku nacistického Nemecka s vojskami Červenej armády, armády Sovietskeho zväzu. Táto bitka je však len najviditeľnejšou súčasťou dejín ťaženia slovenskej armády na ukrajinskom území. V čase jej výročia si preto zopakujeme podcast, v ktorom sme si približili pôsobenie slovenských vojakov na tomto, slovami historika Timothyho Snydera, známom krvavom území. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kyjeva či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľvov – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Záporožie – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť, ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon, ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. Bohunka Koklesová v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. A práve o týchto fotografiách bude dnes reč. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pozvanie do relácie Pod tlakom prijal bývalý poslanec NR SR a podpredseda Maďarskej aliancie György Gyimesi. Do politiky vstupoval ako zástupca OľaNO, dnes má oveľa bližšie k Robertovi Ficovi. Hovorí, že strana, kde momentálne pôsobí, nemá veľkú budúcnosť. Kde teda bude pôsobiť? „Chcel by som, aby sa Maďarská aliancia otvorila Slovákom na južnom Slovensku. Nebudem sa uchádzať o post predsedu,“ tvrdí Gyimesi. Otvorene prezrádza, že rozmýšľa ako ďalej a má viacero alternatív. „Politika ma baví. Názorovo mám oveľa bližšie ku koalícii ako k opozícii. Som antiglobalista a neliberál,“ opisuje Gyimesi. S Andrejom Dankom v kontakte nie je, ale má dobrý vzťah s Tomášom Tarabom. „Skutočne si myslím, že momentálne tu konzervatívnu politiku robí SNS, ale neobávajte sa, moje kroky do SNS určite nepovedú,“ objasňuje.

Skutočná viera rodí Božiu bázeň.  

Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Anetta Vaculíková je nadšenkyňa pre zdravú stravu, ktorej sa venuje cez svoju Skutočne zdravú školu. Je lektorka varenia, ambasádorka Jamieho Olivera, publikuje články a knihy, pamätníci slovenského gastronomického obrodenia spred vyše 10 rokov si ju určite pamätajú z projektu Jemine.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Dávid Tvrdoň⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Nainštalujte si Toldo appku - http://sme.sk/toldo Podporte nás na Toldo - http://sme.sk/extraklik Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/eqeqBcw2V8⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ >> KLIK NEWSLETTER: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://sme.sk/klikmail⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ + >> HERNÝ UPDATE: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://hernyupdate.substack.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ + >> DÁVIDOV TECH NEWSLETTER: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://fwiw.substack.com/welcome⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Viac info nájdete na https://podcasty.sme.sk/c/23318911/klik-312-prvy-skutocne-zaujimavy-ai-strojcek-je-brosna-za-sto-dolarov.html Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, prípadne ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠do skupiny na Facebooku⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. -- Predplatné SME.sk: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://predplatne.sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Ďakujeme, že počúvate podcast Klik. Kapitoly 00:00 Úvod01:19 Produkčné novinky03:25 Limitless AI je prvý zaujímavý AI prístroj15:02 Prepúšťanie v Tesle23:05 Študenti a AI29:19 Je Airchat nový Clubhouse?47:52 Ako funguje podcastový paywall?01:07:03 Tipy na záver01:11:06 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelá inteligencia dnes vytvára obrázky na nerozoznanie od skutočných. Všetko navyše nasvedčuje tomu, že čoskoro sa s k nim pridajú aj videá, či dokonca hlas. Ako sa vyznať v záplave obsahu, o ktorom na prvý pohľad nevieme povedať ani len to, či je vôbec skutočný? Do podcastu SHARE nám na to prišli pomôcť odpovedať šéf inovácií v reklamnej agentúre PS:Digital Róbert Szabó a Digital Content Manager vo vydavateľstve Ringier Ivan Hrušovský. Rozprával sa s nimi redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Umelecká inteligencia dokáže vytvárať realistické obrázky a videá.Identifikácia skutočného a generovaného obsahu je náročná.Charakteristické prvky, ktoré dnes generovaný obsah vytvára.Ktoré faktory ovplyvňujú vnímanie pravdivosti obsahu.Množstvo a vplyv generovaného obsahu bude v budúcnosti.Generované médiá môžu byť zneužité na šírenie dezinformácií.Kvízy, o ktorých v podcaste hovoríme:Kompro na osobnosti, nahé celebrity: Deepfake sa výrazne zlepšil, prichádza éra neistotyKtorá osoba je pravá? Rozoznáte fotku skutočného človeka od výtvoru AI?Dokážete rozoznať skutočnosť od falzifikátu? Otestujte sa v našom kvízeDokážete rozoznať skutočný obrázok od tvorby umelej inteligencie? Otestujte sa v našom kvízePodcast o technickej stránke deepfake obsahu, na ktorý odkazujeme:Expert na AI: Pri odhaľovaní deepfake pomôžu nástroje len z časti. Najdôležitejšie bude kriticky myslieť (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

1. Jedno opravia, desať ich zostane. 2. Nechcú verdikt, a keby aj prišiel, možno ho ani nebudú chcieť rešpektovať. 3. Tento protest sa vláde páčil. 

Obete sexuálneho násilia tu cítia oveľa väčšiu hanbu než páchatelia týchto zločinov. V našom systéme spravodlivosti má navrch ten, kto hlasnejšie kričí a tak často víťazí ten silnejší - teda páchateľ, hovorí právnik Matúš Kanis, ktorý sa dlhodobo venuje téme sexuálneho a domáceho násilia.Prípad: Celé roky znásilňoval svoju neplnoletú nevlastnú dcéru a aby toho nebolo málo, fotil si to a fotkami či videami svoju obeť následne vydieral. Druhostupňový súd mu však vymeral iba podmienku. Obeť sa psychicky zrútila no a páchateľ sa z rozhodnutia súdu opäť vrátil domov, priamo na miesto činu. Tento doslova až nehanebný verdikt českého súdu, verejnosť pobúril. Znalci systému však prekvapení vôbec nie sú: „Je to taký zlatý štandard v odsudzovaní týchto typov zločinov,“ hovorí pre Ráno Nahlas právnik, ktorý sa dlhé roky venuje téme sexuálneho a domáceho násilia Matúš Kanis.Sme krajinou páchateľov, nie ich obetí. Obete sexuálneho násilia tu cítia väčšiu hanbu než páchatelia týchto skutkov, tvrdí. Štatistiky znásilnení - ako i domáceho násilia, totiž ani zďaleka nezodpovedajú realite. Skutočné počty sú násobne vyššie a to, čo oficiálne deklarujeme, je len minimum, kedy vôbec príde k oznámeniu trestnej činnosti. Problém je v celej spoločnosti, ktorá je nastavená “mačisticky” a problém sexuálneho násilia neberie vôbec vážne, hovorí Matúš Kanis a dodáva, že problémom sú i stovky rokov pretrvávajúce mýty o tom, čo to sexuálne násilie vôbec je.Tomuto mentálnemu i spoločenskému vzorcu následne zodpovedá i neadekvátny a dnešnej dobe absolútne nezodpovedajúci prístup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sekundárne viktimizujú a spochybňujú obete sexuálneho i domáceho násilia, neraz ich zastrašujú a stavajú sa tak až príliš často priamo na stranu páchateľov.„Keď vám ukradnú bicykel, tak zrejme nepôjdete ako prvé na znalecké dokazovanie, či ste si to celé nevymysleli, ale v prípade sexuálneho násilia sa to tu deje neustále. Pokiaľ nemáte modriny či jazvy, neberú vás vôbec vážne. Moje klientky to často privádza to stavu bezmocnosti a zúfalstva,“ pripomína Matúš Kanis.A ozaj - viete o tom, že páchateľ znásilnenia u nás nestráca otcovské práva na takto násilne počaté dieťa a dokážete si predstaviť, čo všetko z toho vyplýva - tak pre matku, ako i pre takto počatú dospievajúcu dcéru, zoči voči násilníkovi - a otcovi, v jednej osobe?Pri sexuálnom zneužívaní maloletých, tak tam dochádza k odsudzovaniu k nepodmienečnému odňatiu slobody len približne na úrovni 16. percent, čiže aj z toho mála, čo sa vôbec dostane na hlavné pojednávanie, tak len 16 percent páchateľov odchádza s nepodmienečným trestom odňatia slobody a to napriek tomu, že základná skutková podstata hovorí o sadzbe 3 až 10 rokov, hovorí advokát Matúš Kanis.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o sexuálnom násilí a zlyhávajúcom štáte, ktorý ani v tomto prípade nedokáže ochrániť zraniteľné obete. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie

Skutočnú slobodu vraj nájdeš len na mori a možno pre niekoho prekvapivo sa to dá zažiť aj v tom „slovenskom mori”, teda v Chorvátsku - stačí, ak na začiatku plavby ulejete jeden štamprlík cez palubu Poseidonovi. V novej epizóde Všesvet podcastu vás zoberieme s kapitánom Štefanom Jancom a prvou vztyčnou dôstojníčkou na palube plachetnice First Love Dominikou Pišťanskou na dobrodružnú plavbu po chorvátskych ostrovoch Murter, Kornati, Dugi či Žut. V lete 2023 sme sa spoločne rozhodli stráviť takto týždňovú dovolenku, a ak by ste tak tento rok chceli spraviť aj vy, v novej epizóde sa dozviete, ktoré ostrovy sú najlepšie na kotvenie na bóji, ktoré v prístave, kde sa viete ísť dobre najesť, doplniť zásoby, či kde poriadne zažúrovať. Navyše odpovedáme aj na otázky ohľadom bezpečnosti na mori či rannej morskej toalety. Po čase si totiž aj tak každý uvedomí, že sprcha je prežitok a dôležitejšie ako používať keramický záchod je dohliadať na hladinu fekálneho tanku. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

1. Žilinka nič nevyrokoval. 2. Idú otvárať aj dohody. 3. Danko je „nasratý“.

1. Zuzana Čaputová varovala pred katastrofou. 2. Protesty sa začínajú posúvať aj k iným témam. 3. Máme covidovú komisiu a premiér aj jej prvý výsledok.

Nižšie sadzby pre zlodejov či korupčníkov, nižšie premlčacie lehoty a k tomu vyššie hranice škody pri trestných činoch, ako bonus zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Štvrtá Ficova vláda zásadne mení trestnú politiku štátu. A hovorí, že ide o mocenské rozhodnutie.Skutočne nám takéto mocenské rozhodnutie premiéra pomôže? Ak áno tak ako? Prečo kritici hovoria, že keď novela prejde, Slovensko bude rajom zlodejov a podvodníkov? Prečo musíme tak rýchlo zrušiť aj špeciálnu prokuratúru a akého porušovania ľudských práv sa má dopúšťať? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom spravodlivosti za Smer – Sociálnu demokraciu Borisom Suskom.

Koalícia sa v parlamente napriek odporu opozície a protestom v uliciach narýchlo snaží v zrýchlenom konaní presadiť zmeny v trestných kódexoch, znížiť tresty za korupciu a zrušiť úrad špeciálnej prokuratúry. Minister vnútra medzitým ohlasuje, že NAKA je moloch a potrebuje reorganizáciu.Skutočne nám to pomôže, skutočne to pomôže Slovensku? Prečo kritici hovoria o príliš nízkych trestoch napríklad pre vreckových zlodejov, či zlodejov áut, alebo veľkých korupčníkov? Je pravda že máme tri až štyri krát vyššie tresty ako v únii? A potrebujeme vôbec úrady ako NAKA či špeciálnu prokuratúru? A čo sa stane s kauzami, ktoré dnes jej vyšetrovatelia a prokurátori riešia, vrátane tých, kde sú stíhaní aj členovia vládnych strán? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým riaditeľom Národnej kriminálnej agentúry Ľubomírom Daňkom.

Keď počujete Roberta Fica a Roberta Kaliňáka hovoriť, že špeciálna prokuratúra je semenisko porušovania ľudských práv, treba zbystriť. Ľudské práva ich totiž v skutočnosti nikdy nezaujímali. Ba čo viac – prispievali k ich porušovaniu vo funkciách dlhé roky. Navnojšie vydanie newslettra ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23256962/zkh-pise-kalinakovi-s-ficom-v-skutocnosti-na-ludskych-pravach-nikdy-nezalezalo.html _ Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH