Podcasts about diskusia

V špeciálnom vydaní relácie Let's Talk Business sa tentoraz pozrieme na Slovensko očami tých, ktorí veľa cestujú, ochutnávajú a porovnávajú. Hostia Strýco Filip a Milan Bez Mapy hovoria o tom, prečo má Slovensko obrovský potenciál, no stále ho brzdia zlé cesty, slabá infraštruktúra a nedostatok odvahy robiť veci poriadne. Diskusia sa dotýka aj gastra, turizmu a mentalitu Slovákov, ktorí radi cestujú do sveta, ale vlastnú krajinu často podceňujú. Obaja hostia prinášajú vtipné, ale triezve postrehy z ciest po Slovensku aj zo zahraničia. Tento diel je výberom toho najlepšieho z rozhovorov o cestovaní, biznise a tom, ako sa dá aj z chaosu urobiť zážitok.Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

V špeciálnom vydaní relácie Let's Talk Business sme vybrali tri najzaujímavejšie rozhovory z poslednej série s výnimočnými osobnosťami slovenského biznisu. Hosťami boli Pavol Neruda, spoluzakladateľ Oktagonu, Wanda Adamík Hrycová, úspešná filmová producentka, a Martin Zahuranec, spoluzakladateľ online optiky Eyerim. Spoločne hovoria o tom, ako sa mení podnikateľské prostredie na Slovensku, čo znamená konsolidácia v praxi a prečo aj veľké biznisy musia dnes šetriť na každom kroku. Diskusia odhaľuje zákulisie rozhodnutí, ktoré oddeľujú úspešných od tých, čo neprežijú turbulentné obdobie. Ako hovorí jeden z hostí: „Rastieme, ale musíme šetriť, kde sa dá.”Tento diel ti prináša nová Mazda 6e.

IVANA GIBOVÁ Vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, kde sa ako doktorandka zaoberala súčasnou slovenskou prózou. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013). Jej novela Bordeline (2014) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka. Jej druhá kniha barbora, boch & katarzia (2016) bola vo finále ceny Anasoft litera 2017 a Ivana Gibová sa za ňu stala historicky prvou laureátkou ceny René – Anasoft litera gymnazistov. V desiatke Anasoft litera boli aj jej ďalšie knihy Eklektik Bastard (v roku 2021) a Babička© (v roku 2023). ANASOFT LITERA je slovenská literárna cena. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky a ich prózy sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. REFLEKTOR ŠPECIÁL je séria podcastov, v ktorých stručne spovedáme zaujímavých ľudí kultúrno-spoločenského života z celého Slovenska. Rozširujeme tak formát klasických živých diskusií Reflektor, ktorý vznikol v Bardejove v roku 2015. Diskusia s autorkou zaznela na podujatí Anasoft litera uvádza organizovanom v spolupráci s OZ Different, Komunitnou nadáciou Bardejov a festivalom MeetMEfest. (5. 9. 2025) Pýta sa a strihá: Jakub Lenart Zvučka: Peťo Sivanič & Alenka Petejová Kontakt: info@kandelaber.sk Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najväčším rizikom tímu nie je strata talentu, ale rukojemníctvo jedného ega. V 209. epizóde podcastu Sprievodca manažéra - micropodkast manažéra sa spolu s Gabriel Galgoci venujeme jednej z najťažších manažérskych dilem: čo urobiť s “vesmírne nadpriemerným” výkonárom, ktorého správanie ničí morálku celého tímu? Juraj sa vrátil do svojich manažérskych začiatkov. K situácii keď ako začinajúci manažér prepustil top performera kvôli jeho neetickému správaniu. Výsledok? Tím išiel dole vodou, prišli o bonusy a prosperitu. Teraz, o roky neskôr a skúsenejší, stojí pred rovnakou voľbou. Diskusia odhaľuje, že skutočný problém nie je v potenciálnej strate výkonu, ale v rukojemníctve: “Nestaňme sa rukojemníkom niekoho, kto si veľmi uvedomuje svoju pozíciu. A nestaňme sa rukojemníkom svojich vízií, čo by sme všetko mohli dosiahnuť.” V tejto epizóde sa okrem tohto príbehu dozviete aj to: Prečo otázka "prepustiť či neprepustiť" často nie je tá správna Ako manažovať hyperperformera bez obchodovania s kultúrou tímu Ukážeme vám pragmatický prístup k hodnoteniu rizík Ako budovať tím, ktorý nie je závislý na jednom človeku Najdôležitejšie poučenie? Celok musí byť vždy viac než indivíduum. A najodvážnejší manažérsky čin je často prestať byť rukojemníkom vlastných ambícií.

Symbol, ikona, muzikant, manžel, otec, nešťastný človek. Kurt Cobain sa pridal do neslávneho klubu 27-ročných slávnych samovrahov pred tridsiatimi rokmi - 5. apríla 1994.   Čo znamenala jeho hudba vtedy a čo znamená dnes pre ľudí, ktorí na nej nevyrastali? Čím dokázal práve on osloviť také veľké publikum? Bol poslednou globálnou rockovou ikonou alebo má nejakých nasledovníkov? Má ešte v súčasnosti zmysel delenie na alternatívnu scénu a mainstream?  

O biede slovenskej politiky bolo toho už povedané a popísané veľa. Pravidelne sa však opakuje rovnaká výčitka - nezáujem bežných ľudí o veci verejné a odtrhnutosť politických elít od reality každodenného života. Zdá sa to len ako novinárska floskula, ale čo ak má táto kritika aj svoj hlbší historický základ? O slovenskej politike sa v novej epizóde podcastu Dejiny rozprávame tentoraz trochu inak. Nazrieme do jej počiatkov na prelome 19. a 20. storočia, ale i na to, ako sa rozvíjala v slobodnejšom prostredí prvej Československej republiky. Získavalo si národné hnutie skutočnú podporu napríklad na vidieku? Dokázali osloviť slovenské politické elity i bežného sedliaka? A ako sa zrýchľoval či menil politický diskurz po vzniku Československa? Na mnohé z týchto otázok sa snaží dať odpoveď aj aktuálny výskumný projekt, ktorý je hradený z prostriedkov EÚ. Diskusia o slovenskom politickom živote v minulosti bola zároveň súčasťou filmového festivalu Cinematik v uplynulých dňoch. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikmi Ladislavom Vörösom a Jurajom Benkom z Historického ústavu SAV. Debata mohla vzniknúť ako výstup aj vďaka výskumnému projektu, ktorý je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

IVETA ZAŤOVIČOVÁ Na slovenskú literárnu scénu vstúpila ako 55-ročná zbierkou poviedok Tiene babieho leta (2016). Po nej nasledovali ďalšie prózy: zbierka poviedok Kľukatenie, Malinové roky (2017), román Príď v májovú nedeľu (2018), Dievča z Ďárváršáru (2019), zbierka poviedok Vabank (2020). V roku 2022 jej vyšla básnická zbierka Zjesenievanie. Z najlepšej tohtoročnej desiatky finalistov literárneho ocenenia Anasoft litera predstavíme jej knižný titul Matkin čas. „Konfrontácia s ťažkou chorobou najbližšieho človeka na sklonku života je skúškou a zároveň konfrontáciou s vlastnou výdržou, vynaliezavosťou a empatiou. Autorka opisuje tento proces s citom, ale aj humorom sebe vlastným. V tomto finále bez pravidiel, v ktorom je konečný smer jasne definovaný, sa striedajú ťažké chvíle s neočakávane krásnymi. Láska a nádej nikdy nezomierajú.“ ANASOFT LITERA je slovenská literárna cena. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské prozaické literárne dielo alebo za preklad pôvodného prozaického diela autorov, ktorí sú primárne občanmi Slovenskej republiky a ich prózy sú knižne vydané v predchádzajúcom kalendárnom roku. REFLEKTOR ŠPECIÁL je séria podcastov, v ktorých stručne spovedáme zaujímavých ľudí kultúrno-spoločenského života z celého Slovenska. Rozširujeme tak formát klasických živých diskusií Reflektor, ktorý vznikol v Bardejove v roku 2015. Diskusia s autorkou zaznela na podujatí Anasoft litera uvádza organizovanom v spolupráci s OZ Different a Komunitnou nadáciou Bardejov. (28. 8. 2025) Pýta sa a strihá: Jakub Lenart Zvučka: Peťo Sivanič & Alenka Petejová Kontakt: info@kandelaber.sk Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú o aktuálnych udalostiach okolo vojny na Ukrajine. Keďže naše natáčanie sa udialo ešte pred summitom Putin-Trump na Aljaške, hodnotíme iba vývoj na fronte. Ruským vojskám sa na Ukrajine podaril zásadný postup. Čo to veští pre budúcnosť ukrajinskej obrany? Ako sa ukrajinské ozbrojené sily vyrovnajú s ťažkou situáciou na fronte? A neklesá aj ochota k ďalšiemu odporu medzi ukrajinským obyvateľstvom? Diskusia sa dotkne aj mierovej iniciatívy amerického prezidenta Trumpa voči Arménsku a Azerbajdžanu.

Umelá inteligencia je už dnes v živote žiakov aj učiteľov realitou, no jej využívanie nezriedka prebieha živelne. Štát preto prichádza s trojročným strategickým plánom, ktorý má za cieľ zodpovedne a bezpečne integrovať AI do vzdelávacieho systému.V novom dieli podcastu SHARE sa redaktor Živé.sk Ján Trangel rozpráva s Radoslavom Baťom, poradcom ministra školstva pre koordináciu programu zmien, o konkrétnych krokoch, ktoré nás čakajú. Diskusia sa venuje zmenám v osnovách, podpore učiteľov, pilotnému testovaniu nových nástrojov, ale aj ambícii podporiť vývoj slovenského jazykového modelu.Tip na čítanie na dovolenku: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako a kedy sa žiaci začnú učiť o umelej inteligencii v rámci nových osnov.O zabezpečení prístupu k AI nástrojom pre všetky školy.Ako chce ministerstvo podporiť učiteľov a zmeniť spôsob vyučovania.Plán na podporu vývoja slovenského jazykového modelu a špecializovaných AI nástrojov.Prečo je nečinnosť v oblasti AI pre školstvo najväčšou hrozbou.VIac na: https://zive.aktuality.sk/clanok/mkoMOpA/velka-novinka-pre-slovenskych-skolakov-na-hodinach-pribudne-uplne-nova-oblast-zrucnost-buducnosti/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Pakt o migrácii a azyle vstúpi do platnosti v júni budúceho roku. Súčasťou zmien v migračnej a azylovej politike na Slovensku bude aj nový zákon o medzinárodnej ochrane. Na Fóre o integrácii sa právnička Ligy za ľudské práva rozprávala s odborníčkou a odborníkmi z praxe aj o tom, ako bude zabezpečená ochrana práv ľudí v migračnej situácii, ktorých sa tieto zmeny týkajú najviac. Diskusia o európskej reforme obsahuje viacero technických detailov. Je určená najmä ľuďom pracujúcim v tejto oblasti, ale užitočné informácie v nej nájde aj širšia verejnosť. Fórum o integrácii 2025 finančne podporilo Britské veľvyslanectvo na Slovensku a Nadácia Friedrich-Ebert-Stiftung. hostia diskusie: Pavol Dinga, riaditeľ odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce na Migračnom úrade MV SR Jana Juričková, zástupkyňa riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície P PZ Roman Lysina, riaditeľ odboru ochrany základných ľudských práv a slobôd a politických práv v Kancelárii verejného ochrancu práv moderuje: Michaela Dojčinovičová, právnička Ligy za ľudské práva

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík diskutujú o 12-dňovej vojne Izraela a Iránu, do ktorej leteckými útokmi na iránske jadrové zariadenia zasiahli aj Spojené štáty. Kto je víťazom a kto porazeným? Podarilo sa zničiť alebo aspoň zabrzdiť iránsky jadrový program? Čaká nás v blízkej budúcnosti pokračovanie? Diskusia sa tiež dotkne diania na Ukrajine. Prečo sa ešte nespustila očakávaná ruská letná ofenzíva? Majú ešte Rusi čas alebo sa im okno príležitostí zatvára? A neobídeme ani dohodu štátov NATO zvýšiť obranné výdavky na 5 percent HDP. Je to realistický cieľ? A ako by sa mal v prípade Slovenska napĺňať.

Diskusia s prezidentkou Zuzanou Čaputovou a šéfredaktorom týždenníka Respekt Erikom Taberym o riziku, či Slovensko vystúpi z Európskej únie, o neutralite, ale aj nádeji, že to znovu bude lepšie.

Francúzsky antropológ a sociológ Didier Fassin v eseji  Morálna abdikácia skúma, ako väčšina západných vlád súhlasila a často prispela k ničeniu Gazy, jej domov, infraštruktúry, nemocníc, vzdelávacích inštitúcií a civilného obyvateľstva izraelskou armádou. O tom, ako väčšina západných vlád a elít podporila zničenie Gazy a umlčala hlasy volajúce po právach Palestínčanov a Palestínčaniek, diskutoval s Didierom Fassinom filozof Michal Lipták. Diskusia prebiehala v anglickom jazyku. Hosť diskusie: Didier Fassin Moderátor: Michal Lipták Podujatie organizoval mesačník Kapitál a bolo súčasťou literárneho festivalu BraK 2025. Podujatie z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislavy. Tento projekt finančne podporila mestská časť Bratislava-Staré Mesto.

Didier Eribon, známy francúzsky filozof a sociológ, sa vo svojej najnovšej eseji "Život, staroba a smrť ženy z ľudu" vracia do obdobia posledných rokov, mesiacov a dní života svojej matky, ktorá zomrela v opatrovateľskom zariadení pre seniorov neďaleko Remeša. Autor v knihe podáva svedectvo o problémových rodinných vzťahoch, ťažkom živote robotníckej triedy, ale najmä o snahe pochopiť strach, hnev a smútok matky, ktorá musela v živote znášať chudobu, mužskú dominanciu a napokon aj samotu a fyzický úpadok. Diskusiu s autorom moderoval šéfredaktor časopisu Kapitál Tomáš Hučko. Diskusia prebiehala v anglickom jazyku. Hosť diskusie: Didier Eribon Moderátor: Tomáš Hučko Podujatie organizoval mesačník Kapitál v spolupráci s literarnyklub.sk a bolo súčasťou literárneho festivalu BraK 2025. Vydanie publikácie Život, staroba a smrť ženy z ľudu podporil Fond na podporu umenia. Podujatie z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislavy. Tento projekt finančne podporila mestská časť Bratislava-Staré Mesto.

Hostia: Ján Kubiš (poradca prezidenta SR) a Grigorij Mojsejevič Mesežnikov (politológ) a Martin Kugla (politológ). Diskusia k horúcej aktualite na Blízkom východe. | Útok Izreala na Irán. | Moderuje: Viliam Hauzer; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Komorný filozofický rozhovor s Prof. Emilom Višňovským Rozhovor medzi lekárom Igorom Bukovským a filozofom Emilom Višňovským predstavuje vzácne stretnutie v pokojnej atmosfére plnej vzájomného rešpektu a porozumenia. Rozhovor sa začína zdanlivo triviálnou témou prokrastinácie, ktorá sa však rýchlo prehlbuje do existenciálnych otázok o motivácii a zmysle života. Prof. Višňovský, emeritný pracovník Slovenskej akadémie vied a uznávaný odborník na filozofický pragmatizmus, vysvetľuje rozdiel medzi ústrednými a perifernými existenciálnymi otázkami. Diskusia odhaľuje, ako moderný človek utopený v každodenných záležitostiach stráca schopnosť klásť si tie najdôležitejšie otázky o zmysle svojho bytia. Osobitne pútavou je časť o filozofii pre deti a prirodzenej ľudskej zvedavosti, kde sa dozvedáme, ako školský systém v istom zmysle dusí základnú a dôležitú vlastnosť detí - zvedavosť. V ďalšej časti sa venujú aj morálnym dilémam - prečo byť dobrým človekom, ako pestovať vďačnosť namiesto arogancie, a ako nájsť súlad medzi vlastnými hodnotami a konaním. Každý človek by mal byť tak trocha "filozofom svojho života", pretože kvalita našich myšlienok priamo ovplyvňuje kvalitu nášho života. Celý rozhovor je vedený v duchu pokojnej reflexie a hľadania pochopenia, bez dogmatizmu či akademickej strojenosti. Vishňovský, ktorý sa vo svojich prácach venuje otázkam praktickej filozofie a jej úlohe v každodennom živote, prináša do diskusie hlbokú múdrosť spojenú s ľudskosťou. Video ponúka vzácnu príležitosť nahliadnuť do myslenia dvoch ľudí, ktorí sa neboja klásť ťažké otázky a hľadať v nich spoločný zmysel.

Diskusia z uvedenia knihy poviedok Sarajevské Marlboro z vydavateľstva Petrus, na ktorej sa zhovárali vydavateľ Peter Chapupa, moderátor Marián Hatala, Dušan Dušek a Ondej Kalamár.   

MONIKA ŠAVELOVÁ Vyštudovala taliansky jazyk a kultúru, v roku 2016 na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre obhájila dizertačnú prácu s názvom „Božská komédia ako výraz Danteho intelektuálnej biografie“. Počas doktorandského štúdia, ale aj po ňom vyučovala na Katedre romanistiky FF UKF (stredoveká literatúra, teória umeleckého a odborného prekladu, prekladové semináre), v súčasnosti pôsobí na Katedre translatológie FF UKF, kde sa zameriava na teóriu umeleckého prekladu a kritiku prekladu. Jej preklady staršej talianskej poézie vyšli najmä časopisecky a v autorskej monografii Dalle origini a Petrarca: commento e traduzione dei testi scelti. K ďalším prekladom patrí katalóg k výstave pri príležitosti 700. výročia úmrtia Danteho Alighieriho s názvom „Tieň blaženého kráľovstva“ (2021), či Ecova úvaha o vplyve islamu na Danteho tvorbu. V čom spočíva najväčšie čaro Danteho Komédie? Ktorému slovenskému prekladu sa podarilo najlepšie priblížiť originálu? Nestalo sa z Komédie už len akademické čítanie poznámok pod čiarou? Počúvajte náš podcast! REFLEKTOR ŠPECIÁL je séria podcastov, v ktorých stručne spovedáme zaujímavých ľudí kultúrno-spoločenského života z celého Slovenska. Rozširujeme tak formát klasických živých diskusií Reflektor, ktorý vznikol v Bardejove v roku 2015. Diskusia s autorkou zaznela na podujatí Klub inšpiratívnych diel v Knižnici Dávida Gutgesela v Bardejove. (1. 5. 2025) Pýta sa: Ján Hreško Strihá: Jakub Lenart Zvučka: Peťo Sivanič & Alenka Petejová Kontakt: info@kandelaber.sk Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Diskusia o tom, ako ocenenie ESET Science Award otvorilo svoje brány všetkým vedným odborom - vrátane humanitných a spoločenských vied!

Diskusia expertov PS, SaS a Demokratov na obranu. Tomáš Valášek, Juraj Krúpa a Jaroslav Naď vysvetľujú svoje postoje k vyslaniu vojakov do mierovej misie na Ukrajine, navyšovaniu výdavkov na obranu aj okrúhlemu stolu, ktorý zorganizoval prezident Peter Pellegrini. Moderoval reportér Dušan Mikušovič.

Ako a prečo táto knižka vznikla? Čo znamenajú jednotlivé myšlienky a ilustrácie pre ich autorky a čo ponúkajú čitateľom? S Máriou Jasenkovou a Danielou Olejníkovou sa počas hodinovej diskusie Dado Nagy rozprával nielen o knižke, ale aj o živote. Vypočujte si celú diskusiu v našom podcaste.

Z nárastu popularity eshopov môžete mať dojem, že fyzické predajne sa stávajú minulosťou. Offline priestor však dokáže ponúknuť zákazníkom zážitky, aké v online prostredí nikdy nezažijú.Vo februári sme v našom office zorganizovali ďalšiu časť Lighting Talks*, v ktorých sa venujeme zákazníckej skúsenosti. V panelovej diskusii sme sa s hosťami z MTBiker, optiky ZITA a DrMax pozreli na to, ako meniace očakávania zákazníkov ovplyvňujú zmysel a budúcnosť predajní v digitálnej dobe.Špeciál nahrávame aj vo video formáte, takže si ho môžete okrem vypočutia a pozrieť. Video tejto diskusie je dostupné na Spotify. Celé Lighting Talks* spolu s Luciinou prezentáciou o nových spotrebiteľských trendoch a ich dopade na nakupovanie nájdete na našom YouTube kanáli.https://www.youtube.com/watch?v=3jjy3Qlfwyk&t

Nazval ho najkrajším slovom v slovníku a používa ho skutočne požehnane. Donald Trump hovorí o clách ako o zázračnom nástroji na prinavrátenie zlatého veku Ameriky a od svojho nástupu ich zaviedol, dočasne pozastavil a znovu zaviedol na krajiny od Číny až po Európsku úniu.Jeho tím hovorí o vyjednávacej stratégii, finančné trhy si však, vzhľadom na ich prepad, myslia niečo iné.Čo prináša Trumpova obchodná vojna Amerike, ale aj Európe a konkrétne Slovensku? Kto z nej vyjde ako porazený a dá sa Trumpove konanie vôbec považovať za strategické?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta makroekonomického analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka.Zdroje zvukov: BBC News, Fox News, Guardian NewsOdporúčanie:Magazín Closer prichádza za svojimi čitateľmi. V spolupráci s podnikom Temný Ost Block spúšťa novú sériu živých diskusií Closer Talks Offline. Prvým hosťom bude Michal "YAKSHA" Novotný, ktorý porozpráva o svojej kariére, životnom štýle aj motivácii. Diskusia bude v utorok 18.marca o šiestej večer v Ost Blocku na Kamennom námestí v Bratislave. Tím magazínu Closer sa na vás teší.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Aké sú skutočné názory Slovákov na bezpečnosť, NATO a budúcnosť krajiny? Najnovší prieskum FSF a FOCUS odhalil, že väčšina Slovákov sa hlási k Západu, no zároveň odmieta niektoré dôsledky tohto rozhodnutia – napríklad investície do obrany alebo vojenskú pomoc Ukrajine. O týchto paradoxoch, geopolitických výzvach a potrebnom líderstve budú diskutovať: - Miroslav Wlachovský – bývalý minister zahraničných vecí SR, diplomat a expert na zahraničnú politiku, Distinguished Fellow Globsec-u - Martin Slosiarik – odborník na verejnú mienku, riaditeľ agentúry FOCUS, ktorá prieskum pre o.z. Fórum Budúcnosti Slovenska realizuje - Michal Vašečka – sociológ, expert na spoločenské trendy a verejnú mienku, člen správnej rady Aspen Institute CE a riaditeľ Bratislava Policy Institute pod moderátorským vedením Juraja Petroviča.

KATARÍNA DŽUNKOVÁ slovenská poetka, prozaička, prekladateľka a príležitostná publicistka zaoberajúca sa jazykovedným výskumom. Je víťazkou viacerých literárnych a žurnalistických súťaží na Slovensku a v Česku. Absolvovala FSV UK v Prahe (medzinárodné teritoriálne štúdiá), FF UK v Prahe (porovnávacia jazykoveda; indológia so špecializáciou na sanskrt) a Filologickú fakultu Petrohradskej štátnej univerzity (historická a porovnávacia jazykoveda). V roku 2023 spolupracovala s egyptológmi Martinom Odlerom a Silviou Štubňovou Nigrelli na historicky prvom preklade staroegyptskej ľúbostnej poézie do slovenčiny. Ten vyšiel v zbierke pod názvom V severnom vetre čítaš správy ďaleké. Majú jazyky napriek svojej rôznorodosti niečo spoločné? Neprestávame si v súčasnosti navzájom rozumieť? Je úlohou básnikov dávať hlas tým, čo ho nemajú? Počúvajte náš podcast! REFLEKTOR ŠPECIÁL je séria podcastov, v ktorých stručne spovedáme zaujímavých ľudí kultúrno-spoločenského života z celého Slovenska. Rozširujeme tak formát klasických živých diskusií Reflektor, ktorý vznikol v Bardejove v roku 2015. Diskusia s autorkou zaznela na podujatí Klub inšpiratívnych diel v Knižnici Dávida Gutgesela v Bardejove. (22. 11. 2024) Pýta sa: Ján Hreško Strihá: Jakub Lenart Zvučka: Peťo Sivanič & Alenka Petejová Kontakt: info@kandelaber.sk Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk (21. 12. 2024)

Odborná diskusia k dokumentu Pachová stopa, režisérky Zuzany Piussi, ktorý odhaľuje problematiku využívania pachových stôp ako dôkazného materiálu v českej justícii s porovnaním využívania týchto prostriedkov na Slovensku. Dokument sa zameriava na príbehy ľudí odsúdených výhradne na základe tejto metódy, ktorej vedecká podloženosť je v ČR veľmi sporná. Diskutujú: - Zuzana Piussi - režisérka - kpt. Mgr. Juraj Malík - vedúci oddelenia pachovej identifikácie odboru kynológie a hipológie Prezídia PZ - plk. v.v. Ing. Bc. Ján Varga - bývalý vedúci oddelenia - doc. JUDr. Radovan Blažek, PhD. z Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK - Václav Peričevič - predseda spolku Šalamoun, protagonista filmu Moderuje: - Šimon Mach - advokát, člen Spolku Šalamoun

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Lekári podali výpovede, kolaps zdravotníctva je opäť o krok bližšie. Robert Fico posledné dni vystupuje skôr ako zahraničný agent, než slovenský premiér. Najprv vystúpil v ruskej televízii s moderátorkou Oľgou Skabejevovou, ktorá je na sankčnom zozname. Kritici ju prezývajú „Putinova železná bábika“ a pochválila sa, že prvýkrát mala rozhovor s lídrom krajiny EÚ a NATO. Vzápätí odcestoval na pracovnú cestu do Číny. Doma sa mu zatiaľ viac a viac zamotáva situácia v koalícii, trojica poslancov okolo Rudolfa Huliaka zablokovala parlament, ktorý nebol schopný vôbec hlasovať. Povolať museli z PNky poslanca Blcháča, ktorý má rakovinu. Huliak si najnovšie pýta pre svoju stranu Národná koalícia ministerský post. A v USA sa schyľuje ku kľúčovým voľbám. Už o pár dní sa dozvieme, či bude americkým prezidentom Trump, alebo Kamala Harris. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvuku: NRSR, SME, RTVS, Facebook/Kamil Šaško, Youtube/Braňo Závodský Naživo, Diskusia na palete, CNN, CBS News – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Diskusia pri príležitosti spomienky na 134. výročie narodenia. generála Rudolfa Viesta. Rudolf Michal Viest (* 24. september 1890, Revúca – † 1945, Flossenbürg, Nemecko) bol slovenský divízny generál, veliteľ povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania a jediný slovenský generál počas predvojnovej ČSR. Generál Rudolf Viest iste patrí medzi tých aktivistov a účastníkov odboja, ktorí budú natrvalo vpísaní do stránok povstaleckej histórie zlatými písmenami. Tak dlho očakávanej slobody v roku 1945 sa, žiaľ, nedožil. Hostia: – Matej Medvecký, Vojenský historický ústav – Branislav Tvarožek, veterán SNP – Dana Viestová, autorka Moderuje: Soňa Gyarfašová

Z ministerstva kultúry sa na Slovensku, žiaľ, stala trafika pre politických nominantov. SNS to dotiahla do úplne nového rozmeru a kultúru riadia päťkári. Ako ďalej? Je naša kultúra naozaj iba o folklóre a čo môže urobiť naša kultúrna obec? V diskusii sa o týchto témach rozprával šéfredaktor Peter Bárdy s llonou Németh, Alexandrou Kusou a Nikitom Slovákom.

Diskusia na festivale Pohoda 2024, vedená šéfredaktorom Aktuality.sk Petrom Bárdym, sa venovala aktuálnym otázkam žurnalistiky a médií. Moderátor rádia Expres Braňo Závodský, Rastislav Káčer a Peter Bárdy diskutovali o nezávislosti médií, politických tlakoch a zodpovednosti médií vo verejnom priestore, pričom nechýbal ani humor a osobné príhody.Chcete vidieť Bárdy & Káčer ako videorozhovor? Zapnite si notifikácie na Youtube a keď nás bude 7000, nahráme prvý videopodcast.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Inšpiratívne príbehy mladých, ktorí nechcú odísť, ale pomôcť Slovensko zlepšiť.  Takmer polovica mladých ľudí podľa nedávnych prieskumov uvažuje nad trvalým odchodom zo Slovenska. Dôvodmi sú najmä životná úroveň, politická situácia aj politická kultúra, netolerancia, či odklon od liberálnejších myšlienok ku konzervatívnym. Avšak sú medzi nami aj takí, ktorí palicu nad Slovenskom ešte nezlomili a nielen, že tu chcú ostať, ale snažia sa aj svojou časťou prispieť k tomu, aby sa Slovensko zlepšovalo. Robia to možno na pohľad drobnou pomocou jednotlivcom, ale aj skutkami, ktoré majú celospoločenský dosah.  Liliana Takáčová urobila gesto solidarity, keď si nechala ostrihať svoje dlhé vlasy, pramene vlasov predala a peniaze darovala kamarátke, ktorá bojuje s rakovinou. Viktoriia Parokonna utiekla pred vojnou z rodnej Ukrajiny a teraz žije v Seredi. Vytvorila projekt Výnimocná. ktorý je zameraný na sebarozvoj a sebapoznávanie pre 12 až 15 ročné dievčatá. Spolu s odborníkmi s dievčatami rieši témy duševného a fyzického zdravia, osobné hranice, budovanie zdravých vzťahov, riešenie konfliktov. Meno Mareka Janigu sa stalo známejším, keď bol ako študent práva iniciátorom otvoreného listu dekanovi Právnickej fakulty a so spolužiakmi a spolužiačkami žiadali otvorenú, vecnú a odbornú diskusiu pred zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Diskusia sa aj napriek rôznym prekážkam uskutočnila a stretlo sa sedem expertov z oboch názorových spektier, ktorí a ktoré predstavili svoje argumenty. Táto študentská iniciatíva vyvolala v celej spoločnosti búrlivé emócie a bola sprevádzaná množstvom útokov, nepochopenia, dezinterpretácii, ale aj vyhrážok. Všetkých spomenutých nedávno oceňovala nadácia Zastavme Korupciu v rámci druhého ročníka Ferového činu roka. Aj takto chce prispieť k tomu, aby mladí ľudia nestrácali, napriek všetkému, čo sa dnes na Slovensku deje, chuť tu zostať. Vypočujte si posledný podcast denníka Pravda, pripravený Zolom Ráczom.  #pocuvajtepravdu

Vládna mobilizácia súkromných dôchodkov narazí na Úniu, tvrdí Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov. Nie Spojené štáty, ale infraštruktúra a strategické podniky na Slovensku – aj tam by mali podľa premiéra Fica končiť súkromné dôchodkové úspory z druhého piliera. Ich aktuálna výška už presiahla 15 miliárd eur, pričom si v systéme sporí takmer milión deväťsto tisíc sporiteľov. Jeho vlády doteraz systém otvorili štyrikrát a odklonili z neho takmer polmilióna sporiteľov a s nimi presunuli do štátnej Sociálnej poisťovne vyše miliardu. Negatívnymi zásahmi ho mali podľa ekonómov doteraz pripraviť najmenej o 18 mld. Len nedávno pritom opäť znížili príspevok, ktorý si ľudia pravidelne odvádzajú na svoje účty. Jedného 35ročného sporiteľa s mesačným hrubým prijmom 1500 eur tak pripravia o 35-tisíc eur - podľa iného modelového prepočtu. Máme spozornieť, ak aktuálne ten istý Robert Fico hovorí nie o otváraní druhého piliera, ale o „otváraní možností, ako využiť jeho úspory“, aby sa krajina vrátila k prosperite? Čo môže priniesť súkromných dôchodkovým účtom jeho „mobilizácia všetkých zdrojov“, ako o nej hovorí? Môže byť výhodná?Téma pre Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. „Pokiaľ sa dôchodkovým spravcovským spoločnostiam otvoria možnosti, kde budú môcť investovať na základe vlastných rozhodnutí, to by nebolo pre druhý pilier škodlivé“, hovorí Kotov. „Iná téma by bola, keby dostali správcovské spoločnosti cez zákon prikázané, kam majú umiestniť časť svojich investícií. Od začiatku tvrdíme, že ak sme správcovia a v garantovanom fonde k tomu ešte ručíme za zhodnotenie a vývoj majetku sporiteľov svoji majetkom, tak musíme mať stopercentnú kontrolu nad tým, kde tie peniaze investovať“, dodáva. „Ak by bola v zákone ukotvená akákoľvek povinnosť pre dôchodkových správcov investovať priamo do slovenských infraštruktúrnych projektov, proti tomu budeme vystupovať“, hovorí Miroslav Kotov.V takom prípade by v tom neboli sami, lebo by to bolo v rozpore s jedným z princípov, na ktorých stojí Európska únia a tým je „voľný pohyb kapitálu“. Diskusia je však ešte len na začiatku a dôchodkoví správcovia čakajú na konkrétne návrhy. Miroslav Kotov pripomína, že téma nie je nová a podpore výstavby diaľnic či nájomných bytov už v minulosti rokovali s predchádzajúcimi vládami. Pre komplikovanosť a nejednoznačné výhody sa však nedopracovali k výsledkom. „To je taká komplikovaná téma, že sme sa ani vtedy nedopracovali k riešeniam, ktoré by boli výhodné tak pre štát ako aj pre dôchodkových sporiteľov (…) Tie diskusie sa ukázali tak komplikované, že sa nakoniec od toho upustilo“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vládna „mobilizácia súkromných dôchodkov“ narazí na Úniu, tvrdí Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov Nie Spojené štáty, ale infraštruktúra a strategické podniky na Slovensku – aj tam by mali podľa premiéra Fica končiť súkromné dôchodkové úspory z druhého piliera. Ich aktuálna výška už presiahla 15 miliárd eur, pričom si v systéme sporí takmer milión deväťsto tisíc sporiteľov. Jeho vlády doteraz systém otvorili štyrikrát a odklonili z neho takmer polmilióna sporiteľov a s nimi presunuli do štátnej Sociálnej poisťovne vyše miliardu. Negatívnymi zásahmi ho mali podľa ekonómov doteraz pripraviť najmenej o 18 mld. Len nedávno pritom opäť znížili príspevok, ktorý si ľudia pravidelne odvádzajú na svoje účty. Jedného 35ročného sporiteľa s mesačným hrubým prijmom 1500 eur tak pripravia o 35-tisíc eur - podľa iného modelového prepočtu. Máme spozornieť, ak aktuálne ten istý Robert Fico hovorí nie o otváraní druhého piliera, ale o „otváraní možností, ako využiť jeho úspory“, aby sa krajina vrátila k prosperite? Čo môže priniesť súkromných dôchodkovým účtom jeho „mobilizácia všetkých zdrojov“, ako o nej hovorí? Môže byť výhodná?Téma pre Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. „Pokiaľ sa dôchodkovým spravcovským spoločnostiam otvoria možnosti, kde budú môcť investovať na základe vlastných rozhodnutí, to by nebolo pre druhý pilier škodlivé“, hovorí Kotov. „Iná téma by bola, keby dostali správcovské spoločnosti cez zákon prikázané, kam majú umiestniť časť svojich investícií. Od začiatku tvrdíme, že ak sme správcovia a v garantovanom fonde k tomu ešte ručíme za zhodnotenie a vývoj majetku sporiteľov svoji majetkom, tak musíme mať stopercentnú kontrolu nad tým, kde tie peniaze investovať“, dodáva. „Ak by bola v zákone ukotvená akákoľvek povinnosť pre dôchodkových správcov investovať priamo do slovenských infraštruktúrnych projektov, proti tomu budeme vystupovať“, hovorí Miroslav Kotov.V takom prípade by v tom neboli sami, lebo by to bolo v rozpore s jedným z princípov, na ktorých stojí Európska únia a tým je „voľný pohyb kapitálu“. Diskusia je však ešte len na začiatku a dôchodkoví správcovia čakajú na konkrétne návrhy. Miroslav Kotov pripomína, že téma nie je nová a podpore výstavby diaľnic či nájomných bytov už v minulosti rokovali s predchádzajúcimi vládami. Pre komplikovanosť a nejednoznačné výhody sa však nedopracovali k výsledkom. „To je taká komplikovaná téma, že sme sa ani vtedy nedopracovali k riešeniam, ktoré by boli výhodné tak pre štát ako aj pre dôchodkových sporiteľov (…) Tie diskusie sa ukázali tak komplikované, že sa nakoniec od toho upustilo“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prezident 2024: Predvolebná diskusia s Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim by Markíza Podcasty

Ako v skutočnosti dopadlo prvé kolo? Vyhrá Ivan Korčok aj druhé? Čo všetko zmenila výhra pána Korčoka nad pánom Pellegrinim? Čo je teraz najdôležitejšie?

Prezident 2024: Predvolebná diskusia s Igorom Matovičom (18. 3.) by Markíza Podcasty

Prezident 2024: Predvolebná diskusia s Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom (18. 3) by Markíza Podcasty

Kto bude prezidentom 2024? Denník SME pripravil finálovú diskusiu dvoch najsilnejších kandidátov na prezidenta v ich rodisku - obaja sú totiž z Banskej Bystrice. Ivan Korčok pozvanie prijal, Peter Pellegrini do duelu odmietol prísť. "Považujem za veľmi pokrytecké, keď dnes napríklad aj Peter Pellegrini šíri propagandu, že on je mier a ja som vojna. Ja chcem mier. Kto nechce mier? Každý jeden. Ale ten mier musí mať istú podobu. A neverím tomu, že slovenskí občania by boli tak bezcitní, aby tým Ukrajincom povedali, že vzdajte sa kusu svojho územia, aby my sme mali pokoj. Považujem to za veľmi pokrytecké od súčasnej vlády aj Petra Pellegriniho, že sa schovávajú za toto slovo," hovorí Ivan Korčok. Ako by využíval prezidentské kompetencie? V čom je umiernený konzervatívec? Dá sa vôbec rokovať o mieri na Ukrajine? Pozrite si záznam diskusie Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentským kandidátom Ivanom Korčokom.

Štefan Hríb a Martin Mojžiš sa zúčastnili verejnej diskusie o stave Slovenska. Podujatie sa uskutočnilo na mieste Cooltajner v Považskej Bystrici.

Prezident 2024: Predvolebná diskusia s Krisztiánom Forróm (17. 3.) by Markíza Podcasty

“Keď si sadnete na koňa, ten svet vyzerá inak. Ak by aj vyhral Pellegrini, tak bude veľmi rozmýšľať ako bude s tým mandátom nakladať a myslím si, že aj verejnosť aj politici by mu pri tom premýšľaní mohli trošku pomôcť”, hovorí bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda. “Fico tesne po voľbách rozprával, že V4 oživíme, bude to silný formát a dobojoval to tak, že ani nie o pol roka sa mu rozpadla aj V2, čo bolo vždy najsilnejšie puto. Ale vytvoril nový formát V2 s Maďarskom”, povedal expremiér Eduard Heger.“Keď neviete kde je sever, tak sa mocete, sa plantáte a to nemôže dobre dopadnúť. To je katastrofa, čo dnes Slovensko predvádza v oblasti zahraničnej politiky. My nemáme kamaráta, nemáme spojenca. Ani veľkého, ani malého. To nedopadne dobre”, povedal bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. “Dnes je Slovensko veľmi polarizované, ale ten rozdiel, kde má Robert Fico a jeho koalícia navrch je veľmi malý. My nepotrebujeme presvedčiť veľkú väčšinu. My potrebujeme ten jazýček na váhach, tých pár percent, ktorí sú v rodinách sa s nimi rozprávať a robiť do dovtedy kým sa to zmení”, hovorí bývalý predseda vlády Heger. “Dnes je doba, kedy sa autokrati, diktátori spoliehajú na náš strach. Proti tomu sa treba vzbúriť. Nesmieme premýšľať v intenciách, že nás ficovci zadlávia. Nezadlávia. Treba sa vschopiť, postaviť a vyhrať. Tá normálna, slušná väčšina na Slovensku sa musí zomknúť tak, ako sme sa zomkli za mečiara a musíme ten zápas vybojovať politicky. Aj opozícia sa musí trošku pozbierať”, dodáva Dzurinda.

"Fico už teraz poveroval a dával úlohu Pellegrinimu čo má spraviť ak by sa tým prezidentom stal. To je strašné. Predstavte si, že on už teraz povedal, že ak sa Pellegrini stane prezidentom, tak jeho úlohou bude odvolať predsedu Ústavného súdu. Je to neprípustné a ukazuje to, aký je Pellegrini kandidát," hovorí prezident Andrej Kiska o výzvach premiéra Fica, aby predseda Ústavného súdu odstúpil alebo ho ďalší prezident odvolal. "Tu je istý precedens vo Vladmírovi Mečiarovi, ktorý nemohol odvolať prezidenta Kováča, ale terorizoval ho a dehonastoval. A Michal Kováč to znášal hrdinsky, ale nebolo to ľahké. Ale ja si viem predstaviť, že ak by sa Pellegrini nestal prezidentom, tak Fico bude Fiačana terorizovať," dodáva disidend a poslanec za KDH František Mikloško. Aká je dnes správa o stave republiky? Aké je to byť prezidentom? Je to naozaj osamelá funkcia ako to mnohí opisujú? A dá sa dnešná doba prirovnávať k Mečiarizmu? Pozrite si záznam diskusie denníka SME zo Žiliny kde o prezidentovi 2024 diskutovali so Zuzanou Kovačič Hanzelovou prezident Andrej Kiska a poslanec František Mikloško. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

"Želám si, aby sme sa vzchopili a zvládli to tak ako v období pána Mečiara. Žijeme v podobnom období. Je to veľká skúška pre Slovensko, pre politiku, pre občiansku spoločnosť. Vyhráme, otázka znie len tak, že kedy, za akú cenu, koľko to bude potom to stáť," hovorí expremiér Mikuláš Dzurinda. "Mečiar bol človek, ktorý nevedel do čoho ide. Robert Fic začínal ako asistent pri európskom súde. Potom bol veľký proeurópsky politik. Mali sme patriť do jadra. A teraz mu už zostalo len zabojovať o kotlebovských voličov a hrať sa na nacionalistu. Nejde mu to, A to je veľká tragédia, lebo on skutočne mohol byť dnes európskym politikom sociálnej demokracie, no je z neho nula," hovorí politička a diplomatka Magda Vášáryová. Aký je vzťah premiéra a prezidenta? Aké je to kandidovať za prezidentku? Čo by prezident 2024 mal mať? Na čo by si mal dávať pozor? Pozrite si záznam diskusie z košickej Tabačky, kde sa Zuzana Kovačič Hanzelová rozprávala s expremiérom Mikulášom Dzurindom a diplomatkou a političkou Magdou Vášáryová. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

„Ide nám o odbornú, slušnú a vecnú diskusiu a chceme žiť v krajine, kde sa neosočuje pre výzor“. Marek Janiga. Študent práva, ktorého pred časom premiér nazval „nejakým“ študentom „s pubertálnymi vyrážkami“. Stojí za iniciatívou Diskutujme spolu. Tvrdí, že doteraz mu prichádzajú vyhrážky aj fyzickým útokom.Stretnutie, ktoré nikdy nemalo byť. Diskusia, ku ktorej nemalo dôjsť. Stretnutie študentov so svojim dekanom – to fyzické, i názorové. Diskusia – vecná i formálna – o zmysle existencie/neexistencie Úradu špeciálnej prokuratúry. Na akademickej pôde. Študenti práva a dekan ich alma mater Eduard Burda. Ak on verejne hovoril o potenciálnom „kriminogénnom faktore“ špeciálnej prokuratúry či možnej zločineckej skupine vrámci tohto úradu - stanovisko, ktorým sa od začiatku zakrýva vláda pri svojom zámere úrad zrušiť - študenti hovoria, že je to len jeden uhol pohľadu na problém a oni by radi, aby z ich alma mater mohol verejne zaznieť aj ďalší, či rovno celé spektrum pohľadov. Pôdorysom, kde by sa tak stalo, mala byť diskusia na pôde právnickej fakulty. Nakoniec z toho zišlo a podujatie zastreší fakulta filozofická. A to už dnes.Príbeh jednej diskusie, ktorý zaznamenal aj útoky premiéra na jej iniciátora. Slovníkom o „nejakom študentovi“ s „pubertálnymi vyrážkami“. Toho sa naopak zastal aj európsky parlament. O čom to celé je? A čo to je za lekcia pre jedného adepta justície? „Pochopil som, ako sme ako spoločnosť rozdelení. Nedokážeme sa nielen rozprávať, ale ani počúvať. Preto som sa aj snažil komunikovať s oboma stranami. Už len to, že druhú stranu si vypočujem a viem odpovedať na jej otázky, už to komunikáciu mierni“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorý stojí za iniciatívou Diskutujme spolu. V rozohovore tiež približuje, ako sa vysporiadava s množstvom vyhrážok, ktoré mu chodia po premiérovom útoku. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie

Richard Sulík priznal smsky s Jaroslavom Haščákom, pre KDH sú registrované partnerstvá rovnakou červenou čiarou ako zrušenie špeciálnej prokuratúry, Republika chce pripravovať Slovensko na vojenskú neutralitu. Šiesti lídri najpopulárnejších politických strán sa zúčastnili predvolebnej debaty denníka SME a rádia Expres. Pozvaní boli aj Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, ktorí nakoniec neprišli. Diskusiu moderovala naša kolegyňa Zuzana Kovačič Hanzelová a moderátor Rádia Expres Braňo Závodský. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Vypočujte si predvolebnú debatu s predsedami a lídrami kandidátok strán, ktoré kandidujú do nadchádzajúcich parlamentných volieb. Pozvánku do diskusie dostali zástupcovia tých strán, ktoré v posledných augustových prieskumoch verejnej mienky dosiahli minimálne preferencie 5 percent. Moderovali Zuzana Kovačič Hanzelová a Braňo Závodský. _ Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH