Podcasts about diskusiu

Petrohrad. Niečo na tom meste musí byť. Inak by tu nevypukla revolúcia, neprežilo by dlhú nacistickú blokádu a neprekvital by tu najlepší balet na svete. Možno mu tú jedinečnosť vložil do vienka zakladateľ cár Peter I. Alebo si ju vysnívali jeho obyvatelia a obyvateľky vo vnútornej emigrácii.   Mesto s najostrejším kontrastom medzi túžbou po slobode a typickým ruským svetom môžete teraz spoznať s poľskou reportérkou a politologičkou Joannou Czeczott, autorkou knihy Petrohrad. Mesto snov.    Diskusiu moderuje Oliver Rehák.    Diskusia je súčasťou festivalu Absynt naživo 2025, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia - hlavný partner. Za podporu ďakujeme aj Poľskému inštitútu v Bratislave.

Na sociálnych sieťach sa opäť šíria príspevky, ktoré vyzdvihujú zázračné vlastnosti ivermektínu a dokonca prinášajú aj údajné recepty na jeho domácu prípravu. Čo o ivermektíne naozaj vieme? A existuje jednoduchý recept? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s biochemikom Petrom Holubom.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že na dezinformačnej scéne opäť rezonovala téma údajných nákupov nehnuteľností prezidentom Volodymyrom Zelenským. Rovnako sa rozšírilo tvrdenie, že novelou zákona sa na Slovensku schválilo povinné očkovanie.„V skutočnosti povinné očkovanie platí už dlho a táto novela len zjednodušila spôsob, akým sa škola dostane k informácii o očkovaní,“ vysvetlila Frankovská.V druhej časti diskusie biochemik Holub hneď v úvode vysvetlil, že ivermektín je liek určený na liečbu parazitárnych infekcií.„Pôsobí tak, že u parazitických červov paralyzuje nervy a svaly, čím sa červ prestane hýbať, postupne uhynie a telo ho následne vypudí,“ priblížil. Dodal, že za objav spôsobu prípravy ivermektínu bola udelená aj Nobelova cena.Podľa Holuba si skutočný ivermektín doma nikto nevyrobí.„V zásade nie je dobrý nápad pokúšať sa vyrábať lieky doma – jednak je veľmi ťažké zachovať čistotu v neprofesionálnych podmienkach, a predovšetkým je pre bežného človeka nemožné určiť, akú dávku si vlastne podáva. Ľahko by tak mohlo dôjsť k predávkovaniu, ktoré má aj v prípade ivermektínu vážne nežiaduce účinky,“ upozornil biochemik.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Mesiac po prijatí novely ústavy stretli v spoločnej diskusii šéfredaktori Postoja a Denníka N. Martin Hanus tvrdí, že liberáli na schválenie novely reagujú hystericky. "Vznikla tu emocionálna panika, že nám hrozí zrušenie demokracie a vyvedenie Slovenska z EÚ, čo nie je reálne," povedal. Matúš Kostolný je presvedčený, že hysterickou reakciou na fiktívne hrozby bolo naopak samotné prijatie novely. Diskusiu moderoval reportér Dušan Mikušovič.

Európska únia a jej inštitúcie sú dlhodobo terčom dezinformátorov. S čím to súvisí a čo je najčastejším cieľom dezinformácií, o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politologičkou Anetou Világi z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.V úvode Veronika Frankovská priblížila, že naposledy v Demagóg.sk overovali pomerne kurióznu dezinformáciu – šírilo sa tvrdenie, že Európska únia v rámci agendy „Zelenejšia lyžica“ zakáže od roku 2026 polievkové taniere s priemerom väčším ako 21 centimetrov. Malo to byť údajne v záujme zníženia plytvania jedlom. Frankovská upozornila, že ide o úplne nepravdivé tvrdenie. „Táto správa vznikla na portáli Medium.cz, ktorý patrí pod Seznam, a publikovali ju v rámci sekcie Švejkoviny ako čistý vtip a satiru. Takúto agendu Európska únia vôbec nepresadzuje,“ vysvetlila.Podľa Frankovskej sa šíri veľké množstvo dezinformácií o EÚ, pričom mnohé z nich súvisia s klimatickou krízou a s politikami Únie, ktoré sa ju snažia zmierniť alebo jej predchádzať. „Tieto naratívy vyvolávajú nedôveru v to, že ľudia a emisie oxidu uhličitého spôsobujú globálne otepľovanie a klimatickú krízu,“ uviedla Frankovská. Dodala, že podobné tvrdenia šíria aj niektorí slovenskí politici, napríklad Rudolf Huliak.V druhej časti diskusie politologička Aneta Világi upozornila, že dnes máme v porovnaní s obdobím pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ (v roku 2003) omnoho viac politických strán, ktoré sú voči Únii kritické. „Ak by v tom čase existovali strany, ktoré by vyzývali ľudí, aby sa referenda nezúčastnili, mohlo by to ohroziť jeho účasť a tým aj platnosť,“ vysvetlila.Podľa Világi názor Slovákov na Európsku úniu paradoxne najviac ovplyvňujú politické elity. „Je to paradox, pretože keď sa pýtate ľudí, ako dôverujú politickým inštitúciám a politikom na Slovensku, výsledky sú katastrofálne. V kvalitatívnych výskumoch sa často objavuje postoj: všetci sú rovnakí, skorumpovaní, zlí. No keď ide o názor na tak zložitú tému, ako je nadnárodné vládnutie a Európska únia, jednotlivci nemajú dostatok informácií, na ktorých by mohli svoj názor postaviť. Preto často preberajú postoje a interpretácie práve od politikov,“ vysvetlila Világi.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Vypočujte si záznam z diskusie s reportérom Tomášom Forróom z uvedenia jeho knihy Spev sirén, ktorá je bolestivo úprimnou sondou do sveta za našimi východnými hranicami. Diskusiu moderuje Laco Oravec. 

Pred pár dňami prebehli v Českej republike parlamentné voľby, ktoré priniesli viacero prekvapení aj otázok. Napriek očakávaniam si hnutie ANO Andreja Babiša oproti posledným prieskumom ešte polepšilo a stalo sa jasným víťazom volieb. Hneď po ich skončení začalo rokovania o možnej vláde so stranami Motoristé sobě a SPD. Čo tieto výsledky hovoria o aktuálnej nálade v českej spoločnosti, ako sa podarilo hnutiu ANO osloviť také široké spektrum voličov a prečo majú veľké mestá ako Praha či Brno odlišné politické preferencie? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou projektu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a následne s politológom Václavom Šmaterom z Katedry politológie Fakulty sociálních studií Masarykovej univerzity.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar o prevažujúcich trendoch na dezinformačnej scéne Veronika Frankovská uviedla, že sa už tradične hovorilo najmä o vakcínach – a to predovšetkým v Spojených štátoch amerických. Dodala, že stále rezonujú aj správy o údajných útokoch dronov v Poľsku, pričom sa šíri nepodložená teória, že ide o tzv. operáciu pod falošnou vlajkou. „Mal to vraj zorganizovať Západ, aby mohol vyvolať veľkú vojnu s Ruskom,“ vysvetlila Frankovská.V súvislosti s voľbami v Českej republike upozornila, že oproti minulosti sa tentoraz pomerne často hovorilo o možnej manipulácii volieb. „Tento rok totiž Česko zaviedlo korešpondenčné hlasovanie a práve s tým sa spájali dezinformácie – napríklad tvrdenie, že zo zahraničia je veľmi ľahké získať občianstvo a tým pádom aj možnosť voliť. Takto mala vzniknúť armáda až milióna voličov, ktorí vraj podporia bývalú vládu a narušia priebeh volieb,“ priblížila. Zároveň dodala, že získať české občianstvo nie je vôbec jednoduché – týka sa len ľudí, ktorí vedia preukázať, že v minulosti o české alebo československé občianstvo prišli. „A nakoniec poštou hlasovalo menej ako desaťtisíc ľudí,“ uzavrela.V druhej časti diskusie politológ Václav Šmatera uviedol, že ho výsledok hnutia ANO prekvapil. „Dosiahli najvyšší volebný zisk zo všetkých strán v dejinách samostatnej Českej republiky, čo je rekord. Vysali veľkú časť voličov pravicovo-populistickej SPD aj zoskupených komunistov,“ vysvetlil. Dodal, že ho prekvapila aj vysoká volebná účasť, ktorá bola najvyššia od roku 1998.Podľa Šmateru podali Babiš aj Fiala solídny výkon v posledných televíznych debatách, ktoré dokázali mobilizovať ich potenciálnych voličov a zlepšiť konečný výsledok strán vo voľbách. „ANO navyše už dvanásť rokov od vstupu do politiky vedie permanentnú kampaň. To je koncept, ktorý priniesli do českej politiky, a nikto sa im v tom nedokázal vyrovnať. Osoba Andreja Babiša je pritom veľmi dôležitá – je mimoriadne zručný vo svete sociálnych sietí,“ povedal.Čiastočne podľa neho hnutiu pomohla aj mobilizácia proti proruským silám, aké predstavujú SPD a Stačilo!.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Začiatkom septembra otriasla Spojenými štátmi streľba na vplyvného konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Krátko po útoku sa začali šíriť dezinformácie aj vášnivé diskusie o slobode slova a jej hraniciach. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti objavili, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a politológom Erikom Lášticom.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar o prevažujúcich trendoch na dezinformačnej scéne Veronika Frankovská upozornila na bizarný hoax, podľa ktorého mala Európska únia plánovať pandémiu COVID-19 už v roku 2019. V skutočnosti však išlo o nesprávnu interpretáciu zverejnených dokumentov.V súvislosti s atentátom na Charlieho Kirka Frankovská uviedla, že slovenská dezinformačná scéna sa podobne ako tá americká venovala najmä téme, „kto za to môže“. „Keď sa objavila identita strelca, okamžite sa začali šíriť rôzne druhy prepojení a konštrukcií jeho motivácií,“ vysvetlila.Ako príklad spomenula údajné napojenie útočníka na organizáciu Demokratickí socialisti Ameriky (DSA). „Mnohí sa týmto snažili naznačiť prepojenie na demokratov. Opieralo sa to však len o fotografiu muža v tričku tejto organizácie – pričom na snímke nebol atentátnik, ale úplne iný človek,“ dodala.V druhej časti diskusie politológ Erik Láštic priblížil, že Charlie Kirk bol 31-ročný americký konzervatívec, ktorý sa počas celého svojho dospelého života snažil aktivizovať mladých ľudí, najmä mladých mužov, a urobiť republikánsku značku „viac cool“. „Využíval na to nástroje, ktoré sú momentálne k dispozícii – silný online rozmer, pričom sa nebál ísť na hranu a byť provokatívny. A zároveň staval aj na fyzickej prítomnosti. Kirk bol veľký zástanca debatovania – môžeme diskutovať o tom, do akej miery tie debaty išli k podstate veci, ale chodil aj do prostredia, kde bolo veľa liberálov a demokratických voličov, a pokúšal sa s nimi viesť dialóg a provokovať ich,“ uviedol.Podľa Láštica sa Kirk postupne stal pre republikánov veľmi zaujímavý a úspešne získaval dary pre stranu aj jednotlivých kandidátov. Neskôr sa prepojil na Donalda Trumpa. „Je to príklad nového typu republikánskeho aktivistu, ktorý nie je zaťažený tradičným, konzervatívnym, trochu suchým štýlom, ale prinášal to, čo v úvodzovkách letí medzi mladými ľuďmi,“ vysvetlil.Politológ zároveň dodal, že jeden skeptický pohľad na udalosť je, že Trump, celé MAGA hnutie a jeho predstavitelia len čakali na takýto moment, aby mohli ospravedlniť systematickejší zásah voči skupinám, ktoré považujú za problematické. „Podľa informácií, ktoré však máme k dispozícii, išlo o individuálny čin niekoho, kto sa rozhodol spáchať vraždu. A keďže v USA je jednoduchý prístup k zbraniam, podobné skutky sa dejú ľahšie. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by bol útočník napojený na nejakú skupinu,“ dodal.Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

V diskusii Denníka N o zdravotníctve sa stretli experti dvoch najsilnejších strán. Za Smer prišiel Vladimír Baláž a za Progresívne Slovensko Oskar Dvořák. Hovorili o vyšších odvodoch, poplatkoch u lekárov, ale ak o splnomocnencovi Kotlárovi a stave nemocníc na Slovensku. Diskusiu moderovala Veronika Folentová.

Žijeme dobu, keď sú fakty a zistenia vedy spochybňované. Jedným z posledných príkladov na Slovensku bolo odmietnutie výsledkov analýzy mRNA vakcín Slovenskej akadémie vied (SAV) Petrom Kotlárom. O tom, aké nepravdy a zavádzania sa v tejto súvislosti šíria, diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Frankovskou a teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom.Veronika Frankovská v úvode podcastu uviedla, že dezinformačná scéna od začiatku spochybňovala zadanie SAV vypracovať analýzu mRNA vakcín. „Hneď hovorili, že oni sú vedci z druhej strany a že SAV bude len opakovať mainstreamovú pravdu. Čiže už vopred bolo naznačené, že takéto výsledky nebudú rešpektovať – a tak sa aj stalo po ich zverejnení,“ vysvetlila. Podľa nej Peter Kotlár napríklad tvrdil, že SAV nie je certifikované laboratórium, čo nie je celkom pravda. Frankovská upozornila aj na útoky na vedcov a SAV zo strany Ľuboša Blahu či portálu Bádateľ.Portál eReport zvolil iný prístup a tvrdil, že analýza SAV potvrdila Kotlárove tvrdenia, keďže vakcíny obsahujú určitý podiel mRNA. „Ale to je predsa fakt, ktorý sme poznali od začiatku,“ doplnila Frankovská.V druhej časti diskusie Samuel Kováčik uviedol, že si nepamätá dobu, kedy by veda a fakty neboli spochybňované. „Mám pocit, že je to večný súboj, no od pandémie sa to výrazne zhoršilo. Dúfal som, že ľudia budú nadšení z toho, čo veda priniesla, ale namiesto toho sa téma spolitizovala – a vedci boli vtiahnutí do politického boja,“ povedal.Podľa neho mnohí ľudia zneužívajú vedecké štúdie: „Mám názor, zadám ho do Googlu, dopíšem slovo ‘study' a zoberiem prvý odkaz, ktorý mi potvrdí moje presvedčenie. Správny postup je však iný – ak sa chcem zorientovať, musím si prečítať viacero štúdií alebo zistiť, aký je vedecký konsenzus. To je síce časovo náročné, ale práve preto majú veľký význam odborníci, ktorí sa problematike dlhodobo venujú a dokážu ju verejnosti zrozumiteľne priblížiť.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Vakcíny nie sú škodlivé a nebudeme po nich ako modifikované kukurice. Neškodnosť vakcín dokazuje analýza Slovenskej akadémie vied, ktorú si od nej objednala za 350-tisíc vláda. Vláda, ktorej splnomocnenec očkovaných ľudí prirovnáva ku modifikovanej kukurici, ten splnomocnenec, ktorého premiér odvolá len cez jeho mŕtvolu a ktorému fandí. A ktorý dodal, že ak sa ukáže, že nemal pravdu, roztrhá svoj lekársky diplom.Aké sú teda výsledky analýzy našich špičkových vedcov? Ako analýza vznikala, aké metódy pri nej vedci používali a aký je výsledok? Čo všetko by mohla akadémia za tých 350-tisíc eur urobiť? Čo hovoria na nevyberané útoky politikov, či na odkazy že sú šarlatáni a skúmali len nejaké vodičky? V akom stave je veda na Slovensku a ako je pripravená odolávať útokom dezinformátorov a propagandistov? Čo by potrebovala od štátu a akú má podporu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom.

Oli Džupinková, moderátorka a autorka knižných projektov, počas 10 rokov zozbierala 170 inšpiratívnych príbehov do knihy Uspeli vo svete, doma ich (ne)poznáme. V diskusii Oli Džupinková hovorí o tom, ako kniha vznikala, ale aj o jednotlivých oblastiach, ktorých sa príbehy dotýkajú. Diskusiu moderovala Lucia Hlaváčková.

Záznam z uvedenia knihy Backstage. Na pódiu sa zhovárali autor knihy, scénograf, grafický dizajnér, filmový architekt a rockový hudobník Tomáš Berka a výtvarník Laco Teren. Diskusiu viedol Dado Nagy.  Autor v knihe spomína na osobnosti bratislavskej kultúrnej scény, prináša bizarné zážitky zo zákulisia nakrúcania filmov, divadelných inscenácií, koncertov či nahrávania albumov.   

Didier Eribon, známy francúzsky filozof a sociológ, sa vo svojej najnovšej eseji "Život, staroba a smrť ženy z ľudu" vracia do obdobia posledných rokov, mesiacov a dní života svojej matky, ktorá zomrela v opatrovateľskom zariadení pre seniorov neďaleko Remeša. Autor v knihe podáva svedectvo o problémových rodinných vzťahoch, ťažkom živote robotníckej triedy, ale najmä o snahe pochopiť strach, hnev a smútok matky, ktorá musela v živote znášať chudobu, mužskú dominanciu a napokon aj samotu a fyzický úpadok. Diskusiu s autorom moderoval šéfredaktor časopisu Kapitál Tomáš Hučko. Diskusia prebiehala v anglickom jazyku. Hosť diskusie: Didier Eribon Moderátor: Tomáš Hučko Podujatie organizoval mesačník Kapitál v spolupráci s literarnyklub.sk a bolo súčasťou literárneho festivalu BraK 2025. Vydanie publikácie Život, staroba a smrť ženy z ľudu podporil Fond na podporu umenia. Podujatie z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislavy. Tento projekt finančne podporila mestská časť Bratislava-Staré Mesto.

Veronika Frankovská v úvode diskusie uviedla, že v prvých dňoch po atentáte sa ľudia snažili zistiť, kto bol útočník. „Najčastejšie teórie sa zaoberali tým, na koho je napojený a či sú to médiá a opozícia. Tie dezinformácie, ktoré sa šírili, neboli podložené žiadnymi dôkazmi alebo sa ukázalo, že sú nepravdivé.“Druhým výrazným motívom, ktorý sa podľa Frankovskej objavoval v inej časti spoločnosti, boli úvahy o tom, či sa atentát naozaj stal, alebo či išlo o pripravené divadlo.V druhej časti diskusie bezpečnostný analytik Martin Kralovič vysvetlil, že údajný pokoj svedkov atentátu sa dá pripísať zamrznutiu a šoku. „Je to jedna z prirodzených ľudských reakcií na moment prekvapenia, na niečo, čo absolútne v tej sekunde nečakáte. Veľká časť tých ľudí, čo sa správali „pokojne“, lebo teda nemali nejaké viditeľné reakcie, boli civilní bežní ľudia, ktorí neprichádzajú do kontaktu so streľbou, s útokom, s krízovými situáciami. Inak už potom reagovali príslušníci policajného zboru a úradu pre ochranu ústavných činiteľov.“ Tie reakcie boli podľa neho úplne odôvodniteľné.Ak by sme vychádzali z teórie, že to bolo celé predpripravené, tak si Kralovič nevie predstaviť, „akú odbornosť by títo účinkujúci museli mať, aké herecké výkony by tam museli podávať, aby to potom takto vyzeralo.“ Zvýraznil, že s postrelenou osobou Robertom Ficom prišlo od momentu streľby obrovské množstvo ľudí. „Išlo o odborníkov – lekárov, ochranku, políciu a podobne. To by museli byť desiatky a desiatky ľudí extrémne preškolených a vyškolených a pripravených, a nie je to v podmienkach Slovenska možné, že by niekto takého niečo pripravil a že by to ani jeden z tých ľudí nedal von.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Aký vplyv bude mať umelá inteligencia (AI) na prácu novinárov, fungovanie médií a informačné prostredie internetu a sociálnych sietí? Bude AI len nástrojom, alebo prevezme aj tvorbu obsahu? Zostanú kvalitní novinári potrební v čase, keď AI dokáže generovať obsah, a ako bojovať proti dezinformáciám?Vypočujte si záznam prvej diskusie zo série „Pripravte sa na budúcnosť“, ktorá sa konala na pôde Fakulty elektrotechniky a informačných technológií Žilinskej univerzity.V novom dieli podcastu SHARE sú hosťami František Novák, Managing Director Ringier Slovakia, a profesor Robert Hudec, vedúci Katedry multimédií a informačno-komunikačných technológií Žilinskej univerzity. Diskusiu moderuje Ján Trangel, redaktor Živé.sk a spoluautor knihy „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Je AI iba trend, alebo ide o technológiu, ktorá zásadne mení svet médií?Aká bude rola novinára v záplave AI generovaného obsahu?Ako AI ovplyvní personalizáciu správ a riziko informačných bublín?Môže AI pomôcť v boji proti dezinformáciám na sociálnych sieťach?Etické výzvy: Regulácia AI, označovanie obsahu a dôveryhodnosť médií.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Keď študenti Strednej umeleckej priemyselnej školy v Košiciach na jar 1977 usporiadali multižánrovú výstavu poézie, fotografie, kresby, maľby či sochy, vznikol neobyčajne intenzívny prúd slobodnej kreativity. Eufória však netrvala dlho, na základe udania informátora ju košická ŠTB ju po 24 hodinách uzatvorila. Táto udalosť ovplyvnila životy všetkých aktérov.   V novembri 2024 sme v Artfore uviedli českú verziu knihy a na okolnosti jej vzniku a dopady režimu na svoje životy sa rozprávali autori Daniel Pastirčák a Rudo Prekop. Diskusiu uvádzal Stanislav Škoda a čestným hosťom bol František „Čuňas“ Stárek z Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe. 

Veľkou témou, ktorá na Slovensku poslednú dobu rezonovala, bol hackerský útok na kataster nehnuteľností. Otvoril nám tento incident oči? Začali sme sa na kyberbezpečnosť pozerať trochu inak? Aj o tom sme sa rozprávali s Andrejom Mišurom – Manažérom roka v oblasti kybernetickej bezpečnosti.  V epizóde sa dozviete: ✓ čo je audit kybernetickej bezpečnosti ✓ čo pre Andreja znamená ocenenie Manažér roka v oblasti kyberbezpečnosti ✓ akú základnú chybu robia firmy v oblasti kyberbezpečnosti ✓ ako začať s kyberbezpečnosťou ✓ či firmy počúvajú skôr auditora ako interného IT-čkára ✓ prečo kyberbezpečnosť nikdy nebude „hotová“ Diskusiu moderuje Karol Suchánek, Security Brand Ambassador pre Lenovo a Motorolu. Bezpečný online svet sú diskusie s expertmi o témach ako kyberbezpečnosť, podvody na internete, bezpečné wifi siete, sociálne siete a možné hrozby, sociálne inžinierstvo, legislatíva a mnoho ďalších zaujímavých tém.

Umelá inteligencia nie je len technologický trend, ale fundamentálna zmena porovnateľná s nástupom internetu. Ako ovplyvní naše životy, aké príležitosti a riziká prináša a prečo je dôležité sa na túto novú éru pripraviť? Vypočujte si záznam diskusie a krstu novej knihy redaktorov Živé.sk o AI priamo z bratislavského Martinusu.V novom dieli podcastu SHARE diskutujú autori knihy Filip Hanker, Ján Trangel a Maroš Žofčin. Diskusiu moderovala redaktorka Živé.sk Lucia Kobzová.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Prečo je AI viac než len buzzword a ako mení spoločnosť?Kľúčové príležitosti AI: Veda, medicína, personalizácia, efektivita.Najväčšie riziká: Deepfakes, dopad na prácu, etické dilemy.Príprava na budúcnosť: Prečo je dôležité adaptovať sa a učiť sa AI nástroje?Ako sa hľadalo 16 z najväčších slovenských expertov na AI.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Diskusia na tému "(De)polarizácia na Slovensku" sa uskutočnila na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku 14. novembra 2024 v rámci Týždňa vedy a techniky 2024. Diskutovali na nej sociológ Michal Vašečka a redaktor Konzervatívneho denníka Postoj, Lukáš Krivošík. Diskusiu moderovala: Terézia Rončáková.

Tak je to tu! Štvrtý ročník ankety, v ktorej si zvolíme TRAGÉDA ROKA, už smutne čaká na⁠ ⁠⁠www.piatocek.com⁠ na vaše hýčkanie a opateru! A aké by to bolo, keby nám k tomu bedña nespravil ďalší dokonalý song. Ten nájdete spolu so všetkými informáciami v tomto bonusovom podcaste a potom vám už zostáva len jedna povinnosť: hlasovať! - ⁠KLIKNI A HLASUJ ZA TRAGÉDA ROKA!⁠ - A viete čo? Tento rok to posunieme trošku ďalej… tragéd dostane svoj vlastný event! Po tom, ako celú anketu uzavrieme a vyhodnotíme, sa už 10. januára stretneme spolu v bratislavskom Kácečku na super debate. Diskusiu povedie, samozrejme, Adam a jeho hosťami bude trojica známych ľudí, ktorí majú k téme čo povedať. Za komikov nám zhodnotí stav tejto republiky Matej Adámy, z moderátorského prostredia si dáme repete s Rasťo Iliev a zahraničný pohľad na našich tragédov poskytne Lucie Stuchlíková z českého podcastu Vlevo dole.  A prvých 100 lístkov si kúpite dokonca v zľave, tak si ich bežte ⁠KÚPIŤ SEM!⁠ - Ďakujeme, že ste s nami už ďalší rok! - NOVÝ MERCH: ⁠⁠⁠⁠⁠https://merch.sk/sme⁠ ⁠⁠⁠⁠ - Instagram: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší: ⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠

V roku 2020 sme publikovali sériu reportáží Tímey Beck z južného Slovenska pod názvom Južná trasa. Tentokrát sme navštívili Novohrad s diskusnou šnúrou, v ktorej sa vraciame k niektorým z problémov, ktoré autorka vo svojich reportážach načrtla, rozprávali sme sa o veciach, ktoré ľudí na južnom Slovensku trápia, ale venovali sme sa aj celospoločenským otázkam a smerovaniu krajiny. V Lučenci sme sa rozprávali s umelcom a pedagógom Dávidom Koronczim, kurátorkou Renátou Murgaš Banášovou a vedúcou Mestského múzea v Lučenci Andreou Moravčíkovou. Diskusiu moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR

V roku 2020 sme publikovali sériu reportáží Tímey Beck z južného Slovenska pod názvom Južná trasa. Tentokrát sme navštívili Gemer s diskusnou šnúrou, v ktorej sa vraciame k niektorým z problémov, ktoré autorka vo svojich reportážach načrtla, rozprávali sme sa o veciach, ktoré ľudí na južnom Slovensku trápia, ale venovali sme sa aj celospoločenským otázkam a smerovaniu krajiny. V Rimavskej Sobote diskutovali aktivistka z iniciatívy Rimavská kaviareň Miroslava Čierna, filmár Peter Pavlík, pedagogička a redaktorka regionálneho portálu Rimava.sk Katarína Pavlík Smaczna, vydavateľ a zakladateľ medzinárodného knižného festivalu BRaK František Malík. Diskusiu moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.

V posledných desaťročiach sme priamymi účastníkmi čoraz väčšieho rozpadu hraníc medzi voľným a pracovným časom. Kritickými faktormi sú najmä neistota pracovných pozícií, rodové stereotypy či home office. Často sme nútení pracovať nad rámec nášho pracovného času. A do tohto „časového chaosu“ vstupujú domáce práce a rodinný život. O tom, ako na náš voľný čas vplýva home office a akú prácu z domu ovplyvňujú rodové stereotypy, sme sa rozprávali so sociologičkou Sociologického ústavu SAV Vierou Polákovou. Diskusiu moderovala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť

S naším dnešným hosťom sme sa pozreli na „zúbok“ novej smernici NIS 2 a nariadeniu DORA

V dnešnom podcaste sa spoločne s Monikou Kutějovou, špecialistkou na kyberbezpečnosť, vydáme na 3 zaujímavé miesta –

Už dvadsať rokov sme členmi Európskej únie: Ako sa táto skutočnosť odráža v bežnom živote na Slovensku? A ako sa mení náš postoj k inštitúciám sídliacim v Bruseli? Južnou trasou sa označuje dopravná trať južného Slovenska, ktorá je dlhodobo zanedbávaná. Nájdeme na nej aj mesto Nové Zámky, ktoré bolo výrazne zasiahnuté udalosťami druhej svetovej vojny a ktorého veľkú časť obyvateľstva tvorí maďarská menšina. Ako oblasť a jej kultúru ovplyvnili spoločne minulosť a akým výzvam bude čeliť v najbližších rokoch? Diskutovali sociológ Dominik Želinský, divadelný režisér a redaktor Marek Lupták a bývalá riaditeľka novozámockej knižnice Marta Szilágyi. Diskusiu moderoval Marek Hudec. Podujatie bolo organizované mesačníkom Kapitál v spolupráci s projektom Túlavá čitáreň. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks x Túlavá čitáreň: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.

O čom sú voľby do Európskeho parlamentu, naozaj hrozí Slovensku vystúpenie z Únie a ako je to s právom veta? Na eurodebate Denníka N diskutovali Ľudovít Ódor za PS, Miriam Lexmann za KDH a Richard Sulík za SaS. Diskusiu moderoval reportér Dušan Mikušovič.

V dnešnom podcaste sme nazreli do sveta kyberkriminality z pohľadu Polície ČR. Rozprávali sme sa o tom, aké kyberzločiny rieši polícia najčastejšie a ako také vyšetrovanie vlastne vyzerá. Samozrejme sme sa pozreli aj na najčastejšie mýty týkajúce sa polície a ich práce. Pozvali sme si 2 zástupcov Polície ČR, konkrétne z Krajského riaditeľstva Polície Stredočeského kraja: mjr. Richard Valiček – vedúci oddelenia kybernetickej kriminality kpt. Jan Dubec – kriminalistický IT špecialista Čo sa v epizóde dozviete? ✓ aká je v ČR objasnenosť prípadov kyberkriminality ✓ čo sa Polícii ČR darí objasňovať najviac a čo najmenej ✓ či má zmysel nahlasovať kyberútoky ✓ či je dobré mať pri nahlasovaní aj screenshoty / komunikáciu / zariadenie ✓ ako prebieha vyšetrovanie kyberzločinu ✓ ako vyzerá typická obeť a typický útočník ✓ kedy v ČR vznikli oddelenia zamerané výhradne na kyberkriminalitu ✓ koľko otvorených prípadov má takéto krajské oddelenie ✓ ako spolupracujú rôzne platformy (Apple, Meta Platforms…) pri objasňovaní kyberútoku ✓ ako fungujú podvodníci na inzertných portáloch ✓ či je detská pornografia v ČR veľká téma Diskusiu moderuje Karol Suchánek, Head of Security & Privacy pre Websupport. Bezpečný online svet sú diskusie s expertmi o témach ako kyberbezpečnosť, podvody na internete, bezpečné wifi siete, sociálne siete a možné hrozby, sociálne inžinierstvo, legislatíva a mnoho ďalších zaujímavých tém.

Zďaleka nielen Slovensko tápe, ako napredovať.S najznámejším vydateľom slovenskej literatúry, večným bojovníkom za slobodu všeobecne, aktérom Nežnej revolúcie v Leviciach sa zhovára Sandra Polovková nielen o minulosti, ale aj o ohrození slobody v súčasnosti. Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah.Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Ďakujeme.Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy https://postbellum.darujme.sk/spomienky-pamatnikov-zachovavame-aj-vdaka-vam

Oľga Gyarfášová uvádza v pondelok, 18. decembra, do života novú knihu AKO SME ŽILI V ROKOCH NORMALIZÁCIE s podtitulom Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru. V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa Sandra Polovková zhovárala s Oľgou Gyarfášovou nielen ako autorkou knihy a docentkou sociológie. Spolu s prekladateľkou Juliou Sherwood spomínajú na svoje odhodlanie a presvedčenie byť súčasťou disentu, na normalizáciu, či prenasledovanie ŠtB. Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah. Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Ďakujeme. Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy https://postbellum.darujme.sk/spomienky-pamatnikov-zachovavame-aj-vdaka-vam

Viete si predstaviť, že vo svojom podnikaní prenecháte obchod na niekoho iného? Vďaka platforme CloseRocket, ktorá spája firmy a obchodníkov po celom svete, dokážete predávať viac a navyše celosvetovo. Na čele tohto projektu stojí Katarína Šimková, ktorá pretavila svoje nadšenie a skúsenosti z obchodovania do vlastného podnikania. Dnes cez svoju vášeň pomáha firmám rásť raketovou rýchlosťou. V podcaste s Katkou sa dozviete: - ako sa stať dvakrát členkou prestížneho rebríčka Forbes 30pod30, - v čom sa môže slovenská startupová scéna inšpirovať od zahraničnej, - podľa čoho sa rozhodovať pri delegovaní obchodu na niekoho iného, - ako informačné technológie a umelá inteligencia formujú obchod, - ktoré najvýznamnejšie lekcie sa naučila vo vlastnom podnikaní. Nechajte sa inšpirovať ďalšou úžasnou ženou z tech sveta. :) Diskusiu moderuje Mirka Uhnak, CEO Mini Tech MBA

Hovoriť, že sme svedkami únosu právneho štátu v priamom prenose je prisilné. Na takéto tvrdenie si podľa bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej musíme ešte počkať. Diskusiu o zmenách trestných sadzieb považuje za legitímnu, ale dôležitý je kontext. Práve cez takéto zmeny totiž vie nová vládna koalícia zasiahnuť už do rozbehnutých trestných káuz, povedala v rozhovore s Veronikou Prušovou.

Vyštudovala počítačovú vedu na Cambridge, prešla si viacerými technickými pozíciami v Google a napokon zakotvila v slovenskom medicínskom startupe Powerful Medical. Gabika Rovder Sklenčárová dozerá na infraštruktúru, na ktorej je postavený ich klinický asistent PMcardio. Ten umožňuje lekárom, zdravotníkom a záchranárom diagnostikovať a liečiť kardiovaskulárne ochorenia s použitím umelej inteligencie. Práve srdcové ochorenia sú najväčšou príčinou úmrtí na celom svete a podobné technológie majú potenciál zachrániť milióny ľudských životov. V podcaste s Gabikou sa dozviete: ako vyzerá štúdium informatiky na top univerzite, čo denne v práci robí šéfka cloudovej infraštruktúry, ako dokáže umelá inteligencia zmeniť kardiológiu, ktoré etické výzvy spojené s AI sa týkajú medicíny, prečo je fascinujúce byť súčasťou tech startupu. Nechajte sa inšpirovať ďalšou úžasnou ženou z tech sveta. :) Diskusiu moderuje Mirka Uhnak, CEO Mini Tech MBA.

Richard Sulík priznal smsky s Jaroslavom Haščákom, pre KDH sú registrované partnerstvá rovnakou červenou čiarou ako zrušenie špeciálnej prokuratúry, Republika chce pripravovať Slovensko na vojenskú neutralitu. Šiesti lídri najpopulárnejších politických strán sa zúčastnili predvolebnej debaty denníka SME a rádia Expres. Pozvaní boli aj Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, ktorí nakoniec neprišli. Diskusiu moderovala naša kolegyňa Zuzana Kovačič Hanzelová a moderátor Rádia Expres Braňo Závodský. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Televízia Markíza priniesla veľkú debatu ôsmich predstaviteľov najsilnejších politických strán. Pozvanie prijali Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska, Erik Tomáš (Hlas), Milan Uhrík z hnutia Republika, Andrej Danko zo SNS, Richard Sulík za SaS, Milan Majerský, šéf hnutia KDH, predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár a Igor Matovič z OĽANO. Strana Smer účasť v debate odmietla. Hostia boli do relácie pozvaní na základe kľúča, ktorý schválila Rada pre mediálne služby. Diskusiu moderoval Michal Kovačič.

V roku 2010 bolo v rámci celonárodného sčítania takmer 25-tisíc ľudí identifikovaných ako „ľudia bez domova“. V roku 2020 ich počet narástol na viac ako 70 000. Ešte oveľa vyššie čísla sú v téme príjmovej chudoby. V roku 2021 bolo na Slovensku takto ohrozených takmer 660-tisíc osôb, pričom ide nielen o nezamestnaných, ale aj o viacpočetné rodiny či ľudí nad 65 rokov. Pre koho je teda Slovensko a patrí aj tým na okraj spoločnosti?„Kde domov môj,“ to bol začiatok štátnej hymny v čase Československa. Dnes už Československo nemáme, máme Slovenskú republiku, no tá otázka „Kde domov můj“, platí pre tisícky z nás aj dnes, tu u nás, na našom Slovensku. Čo vieme ako spoločnosť spraviť pre mnohotisícovú komunitu „ľudí bez domova“, ktorí sa až teraz konečne dočkali „Národnej koncepcie prevencie a ukončovania bezdomovectva“, a aké riešenie ponúkajú politici? A aké riešenia ponúkajú politické strany pre státisíce ľudí ohrozených príjmovou chudobou?Témou budú aj ľudia s určitým typom zdravotného či mentálneho znevýhodnenia, problematika nedostupnosti bývania, financovanie sociálnych služieb a jej dostupnosť, téma dlhodobej starostlivosti, hmotnej núdze, životného minima či marginalizovaných komunít a ich nediskriminácie.Diskutovať budú: Sergej Kára (PS), Anna Šmehilová (KDH), Vladimíra Marcinková (SaS) a Miroslav Kollár (Demokrati).Do diskusie sme pozývali aj reprezentantov strany Hlas a strany Sme rodina. Pre pracovnú zaneprázdnenosť sa však ich zástupcovia diskusie nezúčastnia.Moderuje: Braňo DobšinskýDiskusiu pripravili Aktuality.sk, Depaul Slovensko a SocioFórum.Mentioned in this episode:23-28.10.2023 - Volby spot 1 v323-28.10.2023 - Volby spot 1 v323-28.10.2023 - Volby spot 1 v323-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

Záznam predvolebnej diskusie Denníka N o ochrane prírody a boji s klimatickou krízou. Hosťami Tomáša Grečka boli tímlídri strán pre životné prostredie: Tamara Stohlová (PS), Anna Zemanová (SaS) a Jaroslav Karahuta (Sme rodina).

Viktor Orbán a jeho politika rozdeľuje aj prozápadné strany. Podľa niektorých je Maďarsko pre nás bezpečnostná hrozba. Andrej Žiarovský z KDH síce nekandiduje, ale za určitých okolností by si vedel sám seba predstaviť ako ministra. Ostatní kandidáti sa však voči nemu ostro vymedzili pre jeho postoj práve k Maďarsku.Do diskusie sme pozývali aj predstaviteľov strán Smer, SNS a Hlas, pozvanie neprijali. Tomáš Valášek z PS nakoniec pre zdravotnú indispozíciu do štúdia neprišiel.Máme ešte čo poslať Ukrajine? Podľa viacerých politikov je už pripravený ďalší balíček vojenskej pomoci, ktorý čaká len na súhlas úradníckej vlády. Dodávky munície na Ukrajinu podľa Jaroslava Naďa podporujú slovenský obranný priemysel a zabezpečujú pracovné miesta v slovenských regiónoch.Je Sme rodina stále strana spolupracujúca s európskou krajnou pravicou, a ako to dokázal obhájiť Martin Klus?Diskusiu so zástupcami politických strán moderuje Peter Hanák.

Dnes sme si pre vás namiesto klasického Piatočku pripravili špeciál - záznam našej diskusie na Tyršáku, kde sa Adam rozprával s humoristom a scenáristom Andym Krausom a stand-up komikom Jakubom Gulíkom o tom, ako sa menil humor na Slovensku. Spolu na koniec zhodnotili aj politické dianie za posledný rok. Diskusiu moderovala Becca. Tým z vás, ktorí prišli osobne a mrzli na Tyršáku s nami, ďakujeme, a bozkávame vás všade. A vás ostatných… tiež, preto tu pre vás máme aspoň záznam. - Piatoček v obraze: ⁠https://www.youtube.com/watch?v=YGbEJs4t4hM⁠ - Ešte stále nás môžete podporiť (ak chcete) aj na:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ patreon.com/piatocek⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - A najväčšie hlúposti a zákulisie nájdete tu:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ instagram.com/piatocek_podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠

❓Zaujíma vás, ako pracuje a premýšľa etický hacker? Čo najčastejšie rieši a aká je cesta k vykonávaniu tohto povolania? Kto sú “bad guys“ v kapucniach a kde je hranica medzi dobrým a zlým? A pochopili už firmy, že etický hacker je tu od toho, aby im pomohol, nie ich potopil? Sériu podcastov Bezpečný online svet otvára Daniel Hejda – spoluzakladateľ Cyber Rangers, etický hacker, red teamer, výskumník, sociálny inžinier a bezpečnostný konzultant. Pomáha firmám a inštitúciám zvyšovať svoju kyberbezpečnosť, preveruje ich kybernetickú odolnosť, pripravuje ich na možné kybernetické útoky. A ak už k útoku došlo, hádže záchranné koleso. V podcaste s Danielom Hejdom sa dozviete: ✓ kedy prišlo rozhodnutie stať sa etickým hackerom ✓ či sú všetci etickí hackeri etickí ✓ prečo by mal byť etický hacking o hľadaní možností, nie vinníkov ✓ prečo môže byť problém nájsť kvalitného etického hackera ✓ kto sú lovci odmien a ako funguje Bug Bounty program ✓ či firmy etickým hackerom dôverujú alebo sa skôr boja a neveria im ✓ ako etický hacker „drží krok“ s tými neetickými ✓ či firmy investujú do kyberbezpečnosti ✓ ako naučiť ľudí a firmy vnímať kybernetické hrozby ako reálne ✓ či sa vieme chrániť pred malvérom ✓ čo je infostealer a čo všetko vám dokáže ukradnúť ✓ čo sú pentesty a vulnerability scany ✓ čo si myslí o NIS 2 – smernici kybernetickej bezpečnosti Diskusiu moderuje Karol Suchánek, Head of Security & Privacy pre Websupport. Bezpečný online svet sú diskusie s expertmi o témach ako kyberbezpečnosť, podvody na internete, bezpečné wifi siete, sociálne siete a možné hrozby, sociálne inžinierstvo, legislatíva a mnoho ďalších zaujímavých tém.

Observabilita prináša hlbší pohľad do fungovania systémov a aplikácií oproti tradičnému monitoringu. S Martinom Hauskrechtom sme diskutovali o používaných technológiách a nástrojoch, ako aj o výzvach spojených s implementáciou observability v rozsiahlych a komplexných IT infraštruktúrach. Martin predstavil príklady z praxe, kde observabilita zohrala kľúčovú úlohu pri riešení problémov a zlepšovaní výkonu. Martin Hauskrecht sa ako Head of Engineering v Labyrinth Labs venuje návrhu cloudových infraštruktúr postavených na AWS a Azure. Rád pri tom využívam nové technológie a nástroje zo sveta Kubernetes, Cloud Native a Serverless. V diskusii so Martinom Hauskrechtom sa dozviete: - Čo to je observabilita? - Aké sú jej hlavné prvky a ako sú medzi sebou prepojené? - Aké dáta a informácie by mali byť v nej zahrnuté? - Ako môže pomôcť pri diagnostikovaní a riešení výpadkov v reálnom čase? - Či vie pomôcť plánovať náklady, alebo ich šetriť? Diskusiu moderuje Fero Volár, ktorý pôsobí ako nezávislý technický a biznisový konzultant a píše blog @alian.info. Websupport Tech Talks sú diskusie s expertmi o témach ako cloud, vývoj aplikácií a webov, backend, DevOps, bezpečnosť, vzdelávanie v tímoch a open-source.

No-code prístup k tvorbe softvéru je stále viac populárny medzi firmami, ktoré chcú rýchlo a efektívne vytvárať aplikácie bez nutnosti znalosti kódovania, alebo s minimálnym počtom riadkov kódu.Čo to no-code prístup je, aké má svoje výhody a aj nevýhody? Majú sa programátori báť o svoje miesta? V oblasti no-code sa aktívne pohybuje aj Slavo Tuleya, ktorý nám ju príde predstaviť. Slavo je zakladateľ a partner v Kiuube a Chop Chop Ventures. Obe spoločnosti spája téma no-code a AI. Chop Chop je sektorovo zameraný pre-seed fond, ktorý sa pozerá na B2B SaaS spoločnosti, ktoré pomáhajú MSP automatizovať a urýchliť digitálnu transformáciu. Kiuub je inovačné štúdio kde sa pretínajú filozofie service design a no-code implementácia. Predtým, než začal pôsobiť v Chop Chop, bol Slavo CEO ZAKA.vc a tiež spoluzakladateľom SKODA AUTO DigiLab v Prahe, Tel Avive a Pekingu, kde zodpovedal za budovanie mobilitných služieb, validácie a spoluprácu so startupmi. Zároveň je spoluautor newslettera The Caffeine Capitalist. V diskusii so Slavom Tuleyom sa dozviete: - Čo je no-code a low-code a aký je medzi nimi rozdiel? - Aké sú výhody a nevýhody takéhoto prístupu? - Aké technológie a platformy používa Kiuub? - Ako uvažovať nad „build“ or „buy“ prístupom? - Čo zmení umelá inteligencia (AI) pri no-code? Diskusiu moderuje Fero Volár, ktorý pôsobí ako nezávislý technický a biznisový konzultant a píše blog alian.info. Websupport Tech Talks sú diskusie s expertmi o témach ako cloud, vývoj aplikácií a webov, backend, DevOps, bezpečnosť, vzdelávanie v tímoch a open-source.

Je dôležité mať v tíme zamestnancov s rovnakými hodnotami? Ako také firemné hodnoty vznikajú? Prečo je remote ten najlepší model? Ako nájsť do tímu správny fit a čo robiť, keď už to viac nefunguje? O tom sme sa v mimoriadne otvorenej debate rozprávali s Petrom Vidovičom, Co-founderom a CEO Modrý koník. Petra nájdete na: https://www.linkedin.com/in/pvidovic/  Voľné pozície nájdete na: Websupport.sk/kariera & Pretlak.com Pretlak práce je podcast pre všetkých, ktorí majú, hľadajú alebo ponúkajú prácu a nechcú sa z toho zblázniť. Diskusiu moderuje Aneta Marcely.

Posiela vlastné meteorologické sondy do stratosféry, vyhral súťaž pre americké vojenské námorníctvo Naval Sea Systems Command, vedie tím mladých vedcov, rozpráva na konferenciách po svete. Toto všetko stihol Jakub Nagy ešte pred jeho 18. narodeninami. Jakub je študentom na škole, no zároveň pracuje s mladými výskumníkmi na vývoji ultraľahkých sond s názvom Project Picoballoon. Ale aj na ďalších projektoch napríklad pre Ministerstvo školstva, či takých, ktoré majú pomôcť vytvoriť komunity podnikavých študentov a zlepšiť možnosti ich vzdelávania. Šírka jeho záberu je naozaj pestrá: od hárdvéru po softvér, od komunitných aktivít po tie s komerčným potenciálom. V diskusii s Jakubom Nagym sa dozviete: - Čo ho viedlo k záujmu o vedu? - Ako uvažuje nad projektami, ktoré chce uskutočniť? - Aké je to viesť mladých výskumníkov? - Ako to stíha popri škole a kde vidí svoju ďalšiu budúcnosť? Diskusiu moderuje Fero Volár, ktorý je Head of Server products vo Websupporte a píše blog alian.info. Websupport Tech Talks sú diskusie s expertmi o témach ako cloud, vývoj aplikácií a webov, backend, DevOps, bezpečnosť, vzdelávanie v tímoch a open-source.

Je to len pár hodín čo v rukách elitných príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry skončil muž s iniciálami R.P.. Akciu, pri ktorej ho zadržali, nazvali krycím názvom Francesco. Policajti prezradili, že muž, ktorý skončil vo štvrtok v putách, je podozrivý z vyhrážania sa redaktorke RTVS Marte Jančkárovej. Kauza, pre ktorú začali policajti trestné stíhanie vo veci vyhrážania na viacerých osobách s trestnou sadzbou 4 roky sa spustila po relácii Sobotné dialógy, ktorej hostkou bola prezidentka SR Zuzana Čaputová, a po relácii odvysielanej 25. februára, do ktorej sa dostavil namiesto pozvaného politika Smeru-SD Mariána Kéryho Ľuboš Blaha. Ten sa však do štúdia RTVS nedostal, lebo nebol pozvaný a uplatnila štandardný postup takzvaného prázdneho kresla. Ľuboš Blaha po nevpustení do štúdia publikoval video, ktoré vyvolalo vlnu nevôle, po ktorej nasledovala zase vlna výhražných e-mailov a odkazov smerom k moderátorke Marte Jančkárovej. V tejto súvislosti bol v parlamente zvolaný mimoriadny výbor pre kultúru, na ktorom sa zúčastnil minister spravodlivosti Viliam Karas, policajný prezident Štefan Hamran, šéfka spravodajstva a publicistiky RTVS Anna Sámelová a generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. No a toho privítal v relácii Na stope aj moderátor Ivan Mego. Vo veľkom rozhovore sa generálny riaditeľ RTVS rozhovoril o tom, že útoky, ktoré zažíva redaktorka RTVS Marta Jančkárová, prežil aktuálne aj on sám. Ľuboš Machaj hovoril o celej kauze s chladnou hlavou. Diskusiu na výbore pre kultúru prirovnal k debate pri pive niekde v krčme a nad vyhlásením Roberta Fica, že mu pôjde po krku, len krútil hlavou. „Keď príde do televízie, tak mu podám ruku a spýtam sa ho, ako to myslel,“ povedal v štúdiu Na stope Ľuboš Machaj. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.

O umelej inteligencii a robotizácii spolu s moderátorom Šimonom Žďárskym diskutovali sociológ Michal Vašečka a informatička Mária Bieliková z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií. V rozhovore reagujú napríklad na obavy mnohých ľudí pred hrozbami, ktoré predstavuje umelá inteligencia. Informatička Bieliková na otázku, či predpokladá nahradenie ľudí technológiami, odpovedá: „Nemyslím si ani náhodou, že by sa to malo udiať v krátkej dobe.“ „O umelej inteligencii sa často hovorí, že to je nejaká bytosť,“ dokresľuje Bieliková, pričom upozorňuje na to, že niektorí Slováci dávajú AI mužský či ženský rod alebo jej dokresľujú aj fyzickú stránku. Upozorňuje však, že AI je stále technológia na neživom základe a nie je sa čoho obávať. Sociológ Michal Vašečka súhlasí. „Robotizácia a digitalizácia vytvárajú nové pracovné príležitosti, ktoré si dnes nevieme ani len predstaviť, ani pomenovať. Nevieme, ako bude vyzerať trh práce o 20 rokov,“ opisuje. Podľa Vašečku nie je AI nebezpečenstvo samé o sebe, no upozorňuje na dôsledky, ktoré so sebou prináša. Diskusiu bez zaťatosti ti prináša Slovenská sporiteľňa. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

"Je to frustrujúce. Častokrát máme porozumenie a veľmi dobrú konštruktívnu diskusiu s vedením nemocnice aj s primármi a lekármi, ktorí rozumejú, čo to prináša a prečo je to potrebné. A čo sa týka tej istej nemocnice, tak politická obec od primátorov cez starostov až po županov s tým zásadne nesúhlasí a bojujú proti reforme. Napriek tomu, že tí lekári a riaditelia, ktorých sa to naozaj dotýka, sú s tým uzrozumení a máme s nimi konštruktívnu diskusiu," hovorí riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva Matej Mišík. "Sme v o niečo lepšej pozícii. Zákon už je schválený, máme odborne pripravenú vyhlášku, teraz sme v implementačnej fáze, nie vo fáze politického boja. Očakávame politický boj, neteším sa na neho. O to viac potrebujeme viac hovoriť s nemocnicami, primármi, primárkami a vysvetľovať čo tá reforma prináša občanovi, pacientovi, ale aj nemocniciam," dodáva Mišík. Ako sa budú kategorizovať nemocnice? Čo by povedal ľuďom, ktorí sa boja, že ich sanitka bude viesť s infarktom 50 minút to nemocnice? A budú z niektorých nemocníc doliečovacie ústavy? Ovplyvní reformu nemocníc to, že Slovensko čakajú predčasné voľby? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva Matejom Mišíkom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Minister financií  Igor Matovič v parlamente obhájil svoje kreslo, najmä s pomocou poslancov z fašistickej kandidátky na čele s Tomášom Tarabom. Tomu následne prechádzajú viaceré zákony, dokonca rokuje s novým ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom o zmenách v trestnom zákone, ktorými chce znižovať tresty za majetkové zločiny politikov. Minister Karas zasa čerstvo oznámil, že spustenie súdnej mapy sa odkladá minimálne na takmer pol roka a neprotestuje ani proti zachovaniu status quo v prípade sporného paragrafu 363. Diskusiu o prípadnej zmene trestov tiež spustila tragická nehoda na autobusovej zastávke v Bratislave, ktorá šokovala a nahnevala celé Slovensko. Aj to sú témy, o ktorých sa rozprávame v pravidelnom podcastovom politickom prehľade týždňa „Počúvajte Pravdu“ s komentátorom Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu   

Krst knihy Vlada Marka "Historky k poháru vína", ktorá vyšla vo vydavateľstve W PRESS na jeseň 2021. Ide o dvadsaťsedem historiek, ktoré podávajú príbeh vína od jeho počiatkov v Starovekom Egypte až po dnešnú dobu, kedy sa z neho stala globálna komodita. Diskusiu moderoval Martin Mojžiš.

Mal byť kuriér - 50 tisíc eur mal doniesť Františkovi Imreczemu, ešte keď bol minister financií za Smer. Peter Kažimír odišiel z politiky v júni 2019 na vysokú a váženú funkciu guvernére Národnej banky Slovenska. Vo funkcii je prakticky neodvolateľný, no stúpa tlak, aby po obvinení sám odišiel. Zuzana Kovačič Hanzelová sa na túto tému pýta reportérov Denníka SME Romana Cupríka a Daniely Hajčákovej. Zdroj zvukov: TASR, TV Markíza Odporúčanie: Na Slovensku je tento týždeň držiteľ nobelovej ceny za fyziku Kip Thorne, jeho návšteva vyvrcholí v sobotu odovzdávaním cien ESET Science Award pre najlepších slovenských vedcov, ale ešte pred tým sa rozprával s moderátorom BBC a fyzikom Brianom Coxom. Fascinujúca debata o živote, fyzike, aj dilemách, je môj zaujímavý tip na záver, videozáznam z ich diskusie je v angličtine a stojí za to. Diskusiu nájdeš tu: https://www.esetscienceaward.sk/sk/medzinarodna-komisia/kip-thorne - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.