Podcasts about JEJ

V pondelkových letných epizódach ranného podcastu Denníka SME predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Tentoraz je jej hosťom epidemiológ Rastislav Maďar. Rastislav Maďar patrí medzi najvýraznejšie osobnosti českej medicíny. Je dekanom Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity, vedie Ústav epidemiológie a ochrany verejného zdravia a ako poradca českého ministra zdravotníctva stojí na čele tímu odborníkov, ktorý pripravuje reformu systému ochrany verejného zdravia. Jej cieľom je, aby Česko dokázalo pri ďalšej pandémii reagovať rýchlejšie a efektívnejšie. Zároveň pôsobí ako honorárny konzul Slovenskej republiky v Ostrave a popri všetkých svojich funkciách sa naďalej venuje pacientom vo svojej epidemiologickej ambulancii. Pre medicínu sa rozhodol už ako jedenásťročný po tom, čo videl dokument o hladomore vo východnej Afrike. V roku 2004 založil charitatívnu organizáciu International Humanity, prostredníctvom ktorej organizuje lekárske misie v najchudobnejších regiónoch sveta. V africkom Malawi vybudoval nemocnicu, kam sa dvakrát ročne vracia, aby školil miestnych zdravotníkov a zabezpečoval zdravotnícky materiál i vybavenie. Jeho pacienti často prichádzajú za ošetrením pešo aj niekoľko desiatok kilometrov a mnohí z nich nevedia čítať ani písať. V podcaste sa dozviete: ako funguje unikátna simulačná nemocnica, v ktorej sa vzdelávajú študenti Lekárskej fakulty v Ostrave, koľko študentov fakulty tvoria Slováci, ako sa za posledné roky zmenil prístup mladých lekárov k povolaniu, ako požiadavka na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom ovplyvňuje výber lekárskej špecializácie, prečo považuje empatiu za jednu z najdôležitejších vlastností lekára, ako chce zmeniť systém ochrany verejného zdravia v Česku, aby bol lepšie pripravený na budúce pandémie, ako sa darí získavať zdravotnícky personál pre nemocnicu v odľahlom regióne Malawi, akým spôsobom vzdeláva negramotných obyvateľov miestnych dedín o prevencii chorôb, a čoho sa európski lekári počas humanitárnych misií v Afrike obávajú najviac. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Týždenné spravodajstvo z finančných trhov.Holandská spoločnosť ASML drží kľúč k výrobe najmodernejších čipov a dáva Európe prekvapivo silnú pozíciu v technologickom súperení USA a Číny. Jej nenahraditeľnosť je obrovským tromfom, no zároveň aj rizikom, ak Európa nedokáže túto výhodu pretaviť do budovania ďalších strategických technológií. Téme sa vo svojom týždňovom komentári z finančných trhov podrobnejšie venuje Adam Záhorský...IAD TALKS, týždenník, IAD Investments,správ. spol., a.s., Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 17 330 254, dátum vydania: 13.07.2026, 34/2026, EV 139/23/EPP..*UPOZORNENIE. Tento materiál je marketingovým oznámením. Kompletné znenie upozornenia nájdete na stránke www.iad.sk/marketingoveoznamenia

Spisovatelku a cestovatelku Markétu Kráčmarovou charakterizují syrovost, otevřenost a radost z cestování. Její kniha Palec v rohlíku je strhujícím vyprávěním o cestě napříč Severní Amerikou. Právě o ní i o cestování mluvila s moderátorem Liborem Boučkem na festivalu Colours of Ostrava. „Nebylo pro mě zajímavé psát jen o cestě samotné, chtěla jsem přinést i další vrstvy,“ říká.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Spisovatelku a cestovatelku Markétu Kráčmarovou charakterizují syrovost, otevřenost a radost z cestování. Její kniha Palec v rohlíku je strhujícím vyprávěním o cestě napříč Severní Amerikou. Právě o ní i o cestování mluvila s moderátorem Liborem Boučkem na festivalu Colours of Ostrava. „Nebylo pro mě zajímavé psát jen o cestě samotné, chtěla jsem přinést i další vrstvy,“ říká.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Spisovatelku a cestovatelku Markétu Kráčmarovou charakterizují syrovost, otevřenost a radost z cestování. Její kniha Palec v rohlíku je strhujícím vyprávěním o cestě napříč Severní Amerikou. Právě o ní i o cestování mluvila s moderátorem Liborem Boučkem na festivalu Colours of Ostrava. „Nebylo pro mě zajímavé psát jen o cestě samotné, chtěla jsem přinést i další vrstvy,“ říká.

číta: Dado Nagy Piaty diel série Pokrvné putá, v ktorej upíri a alchymisti bojujú o lásku aj šancu na prežitie. Sydney riskovala všetko, keď nasledovala inštinkt a vykročila na veľmi tenký ľad, aby ukryla svoje city pred alchymistami. Jej a Adrianov svet sa však rozbil na márne kúsky a im neostáva iné než sa pokúsiť tie úlomky pozbierať a znovu nájsť cestu k sebe. Pre Sydney, uväznenú a obklopenú nepriateľmi, je život každodenným bojom o zachovanie vlastného ja a spomienok na tých, ktorých miluje. Adrian sa medzitým zubami-nechtami drží nádeje, hoci všetko nasvedčuje tomu, že Sydney nemá šancu pomôcť. K slovu sa navyše hlásia jeho starí démoni a nové pokušenia... Najhoršie obavy sa stali mrazivou realitou a Sydney s Adrianom čakajú veľmi temné časy. Stať sa môže čokoľvek.

Veronika Remenárová patrí medzi najskúsenejšie slovenské basketbalistky, no v podcaste Pod košom ukazuje, že jej príbeh ďaleko presahuje hranice palubovky. V úprimnom rozhovore s Tomášom Kotlárikom rozpráva o profesionálnom živote v jednej z najsilnejších európskych súťaží, o tom, prečo sa rozhodla pokračovať v Španielsku, ale aj o chvíľach, keď basketbal nebol zdrojom radosti, ale najväčšou životnou skúškou.Aký je rozdiel medzi pokojným španielskym životným štýlom a nekompromisným profesionálnym športom? Čím si ju získal klub, v ktorom cíti podporu aj po prehrách? A aké náročné je obstáť proti euroligovým hráčkam? „V tom živote sú naozaj takí spomalení a pokojní, ale v basketbale sú extrémne profesionálni a vyžadujú od nás veľa. Je to fakt veľký kontrast,“ opisuje Veronika Remenárová prostredie, v ktorom dnes pôsobí.Rozhovor však nie je len o basketbale. Slovenská reprezentantka prezradí, prečo voľný čas trávi radšej na horách ako na gauči, ako organizovala svadbu priateľom na pobreží v Peru, čo jej dali cesty po Indii či Gruzínsku a prečo ju fascinuje objavovanie nových krajín. „Tie miesta ti neskutočne otvoria oči, dajú ti perspektívu do života a naučia ťa vážiť si to, čo máš,“ hovorí o svojich cestovateľských zážitkoch.Silnou témou podcastu sú aj zranenia a psychické zdravie športovcov. Veronika Remenárová otvorene opisuje obdobie, keď sa po komplikovaných zdravotných problémoch prestala tešiť zo života, a vysvetľuje, čo jej pomohlo postaviť sa opäť na nohy. Jej odkaz môže osloviť nielen športovcov, ale každého, kto si prechádza náročným obdobím. „Najdôležitejšie je nebyť na to sám. Podpora od blízkych je podľa mňa číslo jeden,“ priznáva bez prikrášľovania.Reč príde aj na začiatky v Ružomberku, trénera Juraja Suju, nastupujúcu generáciu slovenských basketbalistiek, ale aj na netradičné hobby, ktorým prekvapila nejednu reprezentačnú spoluhráčku. V podcaste prezradí, ako sa dostala k tetovaniu, aké motívy najčastejšie vytvára a prečo si z reprezentačných zrazov spoluhráčky neodnášajú len basketbalové zážitky.V závere sa zamýšľa nad tým, čo ju čaká po skončení kariéry. Eventový manažment, práca pri basketbale alebo úplne iná cesta? Jedno je isté – Veronika Remenárová sa neženie za rekordmi ani štatistikami. „Moja méta je cítiť sa dobre, byť zdravá a užívať si basketbalový život. To je pre mňa viac ako akékoľvek čísla,“ uzatvára rozhovor, ktorý ponúka pohľad na športovkyňu nielen ako reprezentantku Slovenska, ale predovšetkým ako inšpiratívnu osobnosť s nadhľadom, humorom a životnou filozofiou, ktorá stojí za vypočutie.

Se známou herečkou o obavách ze zákroků vlády proti kultuře a médiím, o terapii tmou i mateřství.V podcastu Tekutá společnost Barbory Kroužkové byla herečka Kristýna Frejová. Jejím hnacím motorem je v životě humor. Kritizuje kroky ministra kultury Oty Klempíře, bojí se o osud veřejnoprávních médií a obává se, že bezdotací zanikne mnoho výrazných malých divadelních scén. Mluví také o psaní scénáře pro celovečerní film, sdílí svůj přístup k výchově dcery a vrací se k terapii tmou.• Respektu: https://www.respekt.cz/tekuta-spolecnost a v mobilní aplikaci Respekt• Spotify: https://open.spotify.com/show/4ozoQdrXPXo7WYKIIh9rMD • Apple Podcastech: https://podcasts.apple.com/us/podcast/tekuta-spolecnost/id1888505574• YouTube: ⁠ https://www.youtube.com/respekt⁠

Veronika Remenárová patrí medzi najskúsenejšie slovenské basketbalistky, no v podcaste Pod košom ukazuje, že jej príbeh ďaleko presahuje hranice palubovky. V úprimnom rozhovore s Tomášom Kotlárikom rozpráva o profesionálnom živote v jednej z najsilnejších európskych súťaží, o tom, prečo sa rozhodla pokračovať v Španielsku, ale aj o chvíľach, keď basketbal nebol zdrojom radosti, ale najväčšou životnou skúškou.Aký je rozdiel medzi pokojným španielskym životným štýlom a nekompromisným profesionálnym športom? Čím si ju získal klub, v ktorom cíti podporu aj po prehrách? A aké náročné je obstáť proti euroligovým hráčkam? „V tom živote sú naozaj takí spomalení a pokojní, ale v basketbale sú extrémne profesionálni a vyžadujú od nás veľa. Je to fakt veľký kontrast,“ opisuje Veronika Remenárová prostredie, v ktorom dnes pôsobí.Rozhovor však nie je len o basketbale. Slovenská reprezentantka prezradí, prečo voľný čas trávi radšej na horách ako na gauči, ako organizovala svadbu priateľom na pobreží v Peru, čo jej dali cesty po Indii či Gruzínsku a prečo ju fascinuje objavovanie nových krajín. „Tie miesta ti neskutočne otvoria oči, dajú ti perspektívu do života a naučia ťa vážiť si to, čo máš,“ hovorí o svojich cestovateľských zážitkoch.Silnou témou podcastu sú aj zranenia a psychické zdravie športovcov. Veronika Remenárová otvorene opisuje obdobie, keď sa po komplikovaných zdravotných problémoch prestala tešiť zo života, a vysvetľuje, čo jej pomohlo postaviť sa opäť na nohy. Jej odkaz môže osloviť nielen športovcov, ale každého, kto si prechádza náročným obdobím. „Najdôležitejšie je nebyť na to sám. Podpora od blízkych je podľa mňa číslo jeden,“ priznáva bez prikrášľovania.Reč príde aj na začiatky v Ružomberku, trénera Juraja Suju, nastupujúcu generáciu slovenských basketbalistiek, ale aj na netradičné hobby, ktorým prekvapila nejednu reprezentačnú spoluhráčku. V podcaste prezradí, ako sa dostala k tetovaniu, aké motívy najčastejšie vytvára a prečo si z reprezentačných zrazov spoluhráčky neodnášajú len basketbalové zážitky.V závere sa zamýšľa nad tým, čo ju čaká po skončení kariéry. Eventový manažment, práca pri basketbale alebo úplne iná cesta? Jedno je isté – Veronika Remenárová sa neženie za rekordmi ani štatistikami. „Moja méta je cítiť sa dobre, byť zdravá a užívať si basketbalový život. To je pre mňa viac ako akékoľvek čísla,“ uzatvára rozhovor, ktorý ponúka pohľad na športovkyňu nielen ako reprezentantku Slovenska, ale predovšetkým ako inšpiratívnu osobnosť s nadhľadom, humorom a životnou filozofiou, ktorá stojí za vypočutie.

Klasický ležák, tmavý ležák, stout, kyseláč nebo dokonce pikantní či kořeněné. V současnosti existuje nespočet druhů piva různých chutí. A vařit se dá i ve škole. Svůj minipivovar má například Střední odborná škola ekologická a potravinářská ve Veselí nad Lužnicí. Její nápoje dokonce získaly už několik prestižních ocenění. Jako školní sládek tu pracuje absolvent Aleš Boubelík.Všechny díly podcastu Dopolední host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Krátky tematický rozhovor medzi Adou a Lenkou a príbeh o konkrétnej ženskej biblickej postave tak, ako to zachytila Gien Karssen, holandská autorka publikácie „Jej meno je žena“: to je relácia Zo života žien. K počúvaniu však voláme aj mužov. ;)

Przedstawiciele pielęgniarek nie zostali zaproszeni do rozmów o zmianach w ochronie zdrowia – poinformowała prezes Naczelnej Rady Pielęgniarek i Położnych Mariola Łodzińska. Jej zdaniem przygotowanie reformy wyłącznie z udziałem lekarzy nie pozwoli rozwiązać problemów całego systemu, w którym pracuje wiele zawodów medycznych. 

Spór o to, kto doprowadził do wznowienia ekshumacji polskich ofiar zbrodni wołyńskiej, nie ma nic wspólnego z rzeczywistością – uważa Karolina Romanowska, przewodnicząca Stowarzyszenia Pojednanie Polsko-Ukraińskie. Jej zdaniem to nie politycy, lecz rodziny pomordowanych od lat wywierały presję na polskie i ukraińskie instytucje, dzięki czemu kolejne prace mogły dojść do skutku. 

Dziś opowieść o ludziach o wielkich sercach, którzy bezinteresownie niosą pomoc, wsparcie i nadzieję. To także historia tych, którzy tę pomoc otrzymują, a wraz z nią radość, dumę i chwile prawdziwego szczęścia. Zosia ma 11 lat. Jest dzieckiem z zespołem Downa i ma kochających rodziców. Jej tata, pan Mariusz, marzył o tym, by pokazać córce nasze śląskie góry – Beskidy – i wspólnie ze szczytów Skrzycznego oraz Malinowskiej Skały podziwiać ich przepiękne widoki. Dla dzieci takich jak Zosia taka wyprawa to ogromne wyzwanie. Wtedy do akcji wkraczają oni – wolontariusze, Szerpowie Nadziei, którzy swoich podopiecznych nazywają „Skarbami”.W tej niezwykłej wyprawie Zosi i jej tacie aktywnie towarzyszył autor reportażu Łukasz Szwej. „Szerpa Nadziei” – tak zatytułował swoją opowieść. Realizacja dźwiękowa: Jacek Kurkowski.

Liderka francuskiej partii Zgromadzenie Marine Le Pen uznana przez sąd apelacyjny winną sprzeniewierzenia prawie 3 milionów euro z funduszy europejskich i skazana na trzy lata więzienia, w tym dwa w zawieszeniu. Mimo to Le Pen zapowiada kandydowanie w wyborach prezydenckich w przyszłym roku. Jej partia prowadzi w sondażach i ma dużą szansę na zwycięstwo. Co o polityce francuskiej mówi historia Marine Le Pen, kolejnej liderki politycznej wysokiego szczebla skazanej za przestępstwa korupcyjne? I jak na jej decyzję zareaguje numer 2 w Zgromadzeniu - Jordan Bardella?Donald Trump zapowiada przekazanie Ukrainie licencji na produkcję rakiet do systemów Patriot i popiera ataki Ukrainy na cele w Rosji. Czy szczyt NATO w Ankarze był nowym otwarciem dla sojuszu? I na czym polega europeizacja Sojuszu?Na rynkach brakuje obwodów drukowanych, czyli płytek obecnych w niemal każdym urządzeniu elektronicznym. Czy deficyt płytek PCB spowolni rozwój sztucznej inteligencji? I kto na tym zarobi najwięcej?W Kolumbii władzę przejmuje prezydent, który zapowiada budowę ogromnych więzień zamiast rozmów z rebeliantami. Abelardo de la Espriella to kolejny latynoamerykański prezydent, dla którego wzorem jest Donald Trump. Jaka przyszłość czeka Kolumbię?Naukowcy z Uniwersytetu Przyrodniczego w Poznaniu rozpoczęli przełomowe badania tras migracyjnych bocianów. Dzięki kamerom, które zainstalowano ptakom na ciele, wiemy znacznie więcej na temat ich zwyczajów i zagrożeń w czasie podróży. Co nam daje ta wiedza?Rozkład jazdy: (02:20) Joanna Nowicka: Marine Le Pen skazana, wystartuje w wyborach(24:51) Justyna Gotkowska: Szczyt NATO w Ankarze(49:29) Podziękowania(56:27) Adrian Bąk: Brak PCB zagrożeniem dla AI?(1:08:10) Joanna Gocłowska-Bolek: Nowy prezydent Kolumbii(1:29:54) Piotr Tryjanowski: Świat z lotu bociana(1:53:33) Do usłyszenia---------------------------------------------Raport o stanie świata to audycja, która istnieje dzięki naszym Patronom, dołącz się do zbiórki ➡️ ⁠https://patronite.pl/DariuszRosiak⁠Subskrybuj newsletter Raportu o stanie świata ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠➡️ ⁠https://dariuszrosiak.substack.com⁠Koszulki i kubki Raportu ➡️ ⁠https://patronite-sklep.pl/kolekcja/raport-o-stanie-swiata/⁠ [Autopromocja]

Její filmy sledují osudy lidí v průběhu let a ukazují, jak se jejich životy proměňují. Režisérka Helena Třeštíková prozradila, jak vznikaly legendární Manželské etudy, proč se při natáčení nikdy nedrží pevného scénáře a co nabídne nový dokument o zpěvačce Báře Basikové, který představila na Mezinárodním filmovém festivalu.Všechny díly podcastu Náš host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Její filmy sledují osudy lidí v průběhu let a ukazují, jak se jejich životy proměňují. Režisérka Helena Třeštíková prozradila, jak vznikaly legendární Manželské etudy, proč se při natáčení nikdy nedrží pevného scénáře a co nabídne nový dokument o zpěvačce Báře Basikové, který představila na Mezinárodním filmovém festivalu.

CELÝ DÍL NAJDETE NA https://herohero.co/studion A V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N https://denikn.cz/podcast-studio-n/ Herečka Pavla Tomicová patří k těm, kteří své postavy nehrají, ale prožívají. Ve Studiu N popisuje, proč neumí emoce předstírat, jak ji některé role fyzicky vyčerpávají a proč doufá, že nový film Chica Checa přiměje diváky přemýšlet o toleranci. Podívejte se na rozhovor z Mezinárodního filmového festivalu Karlovy Vary. „Nejsem technická herečka. Režisér musí situaci vytvořit tak, abych brečela. Neumím to na povel,“ říká Tomicová. Přiznává, že podobný způsob hraní je psychicky náročný a někdy si ho odnáší i mimo natáčení nebo divadlo. „Je to nebezpečný způsob hraní. Po dramatických rolích to odnáším. Po premiéře inscenace Její pastorkyňa jsem onemocněla, ta role je šílená. Po rozhlasové hře Znásilnění jsem zase byla týden v horečkách.“ Ve Studiu N mluví o tom, proč jsou bolestné zkušenosti paradoxně hereckou výhodou. „Že se člověku v životě něco děje, je pro herectví neuvěřitelná výbava. Když ten pocit neprožijete, nemáte tolik zásuvek, do kterých sáhnout,“ říká. Naopak situace, které sama nikdy nezažila, se jí podle vlastních slov hrají obtížně. „Těžko se mi hrály herdekbaby, protože jsem docela submisivní typ. Když jsem měla někde zakřičet, připadalo mi to nepřirozené, protože to ze svého života neznám.“ Rozhovor se ale netočí jen kolem filmu. Tomicová otevřeně přiznává, že ji zneklidňuje současná atmosféra kolem kultury. „Co se děje v kultuře, vnímám nejvíc. Mám strach. Nevím, co se pro to dá udělat.“ Jak si tvořila mateřský vztah k Janu Cinovi? Proč mají mnohé divačky problém odlišit její život od hereckých rolí? A proč má pocit, že část svých fanoušků „zradila“? Podívejte se na celou epizodu. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.

Koncom novembra 2005 odprevadila úradníčka Katarína Hrozányová svojho syna do školy, no domov sa už nikdy nevrátila. Jej záhadné zmiznutie bolo dlhé roky chladným prípadom a oficiálne pátranie po nej začalo prvého decembra. Desivý zvrat nastal až vo chvíli, keď elitní vyšetrovatelia odkryli prepojenie na najbrutálnejší mafiánsky gang v našej histórii. Ukázalo sa, že za likvidáciu krehkej matky dvoch detí ponúkol vplyvný a bohatý podnikateľ vtedajší milión korún. Motívom mala byť jej svedecká výpoveď na polícii, ktorá sa týkala podozrivej bankovej operácie presahujúcej sumu sto miliónov. Podľa chladnokrvných svedectiev ju vrahovia držali v pivnici a následne zaškrtili priamo pri hrobe vykopanom hlboko v zemi. Hoci traja z vykonávateľov stále čelia spravodlivosti, skutočný pokoj pre rodinu nastane až vo chvíli, keď pole na juhu Slovenska vydá jej doteraz nenájdené pozostatky.

Každý obyvatel Grónska zná kapelu Sumé. V 70. letech minulého století se jako vůbec první rocková skupina na světě rozhodla zpívat v grónštině. Její politicky angažované folkrockové texty tehdy odstartovaly kulturní revoluci a pomohly položit základy grónské samosprávy a nezávislosti. Tradice aktivistické hudby je v Grónsku živá dodnes. Prolíná se v ní inuitská tradice s moderními hudebními vlivy. S grónskými hudebníky natáčela přímo na místě Zdeňka Trachtová.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Krátky tematický rozhovor medzi Adou a Lenkou a príbeh o konkrétnej ženskej biblickej postave tak, ako to zachytila Gien Karssen, holandská autorka publikácie „Jej meno je žena“: to je relácia Zo života žien. K počúvaniu však voláme aj mužov. ;)

Decyzja o utworzeniu stałych baz wojsk amerykańskich w Polsce byłaby jednym z najważniejszych rezultatów szczytu NATO – oceniła prezes Instytutu Międzymorza Aleksandra Jankowska. Jej zdaniem takie rozwiązanie wzmocniłoby bezpieczeństwo Polski i pozycję Warszawy w regionie. 

V letných pondelkových epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili v Česku a výrazne ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť. Jej dnešným hosťom je popredný priemyselný dizajnér Peter Olah. S jeho prácou sa stretol takmer každý, kto si niekedy sadol do auta značky Škoda. Do automobilky nastúpil ešte počas štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne prešiel viacerými pozíciami, viedol oddelenie interiérového dizajnu a dnes pôsobí ako art director pre jednotnú dizajnovú identitu značky Škoda Auto. V dizajnérskom centre koncernu v nemeckom Postupime pracoval aj na projektoch pre značky Volkswagen, Audi, Seat, Lamborghini či Bugatti. Peter Olah sa však nevenuje iba automobilom. Navrhuje aj sklo, hodinky či písacie potreby a dlhodobo pôsobí ako pedagóg. Silnou skúsenosťou preňho bola aj práca na novom hlavnom organe pre Katedrálu svätého Víta v Prahe, ktorej venoval osem rokov. V epizóde sa dozviete: ako sa Peter Olah dostal z Bratislavy do firmy Škoda Auto, prečo o interiéri auta uvažuje ako o obývačke budúcnosti, ako vzniká návrh nového automobilu, čo mu dala práca pre značky Volkswagen, Audi, Lamborghini či Bugatti, ako vznikal nový organ pre Katedrálu svätého Víta, prečo ho prirovnáva k náhrdelníku pre katedrálu, ako umelá inteligencia mení prácu dizajnérov, prečo sa musí zmeniť spôsob výučby mladých dizajnérov, aby uspeli v ére umelej inteligencie. Krátky prehľad správ Víkendové referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich však návrhy podporila. Účasť dosiahla 16,13 percenta, za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta zúčastnených voličov. Predseda parlamentu Richard Raši v septembri navrhne zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým aj vlády, referendom. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko zasiahli cez víkend rozsiahle lesné požiare, teploty v Európe zasiahnutej horúčavami opäť stúpali. Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom, hovorili o situácii na Ukrajine. Trump sa predtým telefonicky spojil aj s ukrajinským prezidentom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Dnes medzi nás zavítala žena so „srdcom na dlani“. Maľuje kvety, vedie ľudí k tvorivosti a už jedenásť rokov je oporou mladej žene v programe BUDDY. Našou hostkou bola Alena Mazánová — výtvarníčka, lektorka akvarelu a ARTE wellness a dobrovoľníčka, ktorá za dlhodobú pomoc získala ocenenie Srdce na dlani. Jej kurzy nie sú len o technike maľovania, ale aj o spomalení, vnútornom naladení a bezpečnom priestore pre tvorbu. Porozprávala o akvarele, kreatívnej práci, dobrovoľníctve, dôvere a o tom, ako môže človeku pomôcť čas, farba aj obyčajná prítomnosť druhého človeka. | Hosť: Alena Mazánová. | Moderuje: Hana Rapantová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Pola Firestone przybyła po raz pierwszy do Lublina kilka lat temu na Zjazd Lublinerów organizowany przez Ośrodek Brama Grodzka Teatr NN. Jej przodkowie w latach 20. XX wieku wyjechali z Lublina do Antwerpii, a potem przez morze i ocean, popłynęli  dalej w poszukiwaniu lepszego życia i swojej własnej drogi. Pola chciała się dowiedzieć jak najwięcej o tej części rodziny, która pozostała w Lublinie podczas wojny. Chciała zrozumieć, jak to możliwe, że tyle osób z rodziny pewnego dnia nagle zniknęło. Historia jej rodziny, Krymholców i Kirszenbaumów, tkana ze strzępów informacji przez Ośrodek Brama Grodzka Teatr NN składa się na obraz dawnego Lublina, który wciąż żyje i ciekawi kolejne pokolenia.

Ľubomír Bajaník je mimoriadne obľúbený moderátor a tvár Slovenskej televízie. Jej súčasťou je už 30 rokov. Moderuje hlavnú spravodajskú reláciu Správy STV a je dramaturg a moderátor relácie o historických udalostiach a osobnostiach SK Dejiny. Pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a jeho vedeckou prácou je tiež skúmanie histórie Slovenskej televízie. S Katou Martinkovou hovorí aj o vlakoch a železniciach, ktoré sú jeho záľubou o cestovaní a varení, ale aj o novej generácii študentov žurnalistiky. | Hosť: Ľubo Bajaník (moderátor STV). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Loajalita nad odborností, strach vyjádřit jiný názor, dehonestace nepohodlných. Tak popisuje současnou atmosféru v soustavě státních zastupitelství odcházející žalobkyně Vrchního státního zastupitelství v Olomouci Petra Lastovecká. A bez obalu říká, že za vším stojí nejvyšší státní zástupkyně Lenka Bradáčová. Petra Lastovecká řešila řadu závažných kauz a krátce byla i ve vyšetřovacím týmu žalobců k bitcoinové kauze. Její nadřízený Radim Dragoun ji odvolal krátce poté, co navrhla obvinit exministra spravedlnosti Pavla Blažka. Petra Lastovecká pak v červnu podala rezignaci.

Wykład Jerzego Giżejewskiego z Instytutu Geofizyki PAN w ramach Projektu Edu-Arctic [8 czerwca 2024 r.]Jak przeżyć wiele miesięcy na krze lodowej po zatonięciu statku? Czy można uratować całą załogę w jednym z najbardziej niegościnnych miejsc na Ziemi? I dlaczego wyprawa, która nie osiągnęła swojego głównego celu, przeszła do historii jako jedna z największych ekspedycji polarnych wszech czasów?Imperialna Ekspedycja Transantarktyczna z lat 1914–1917 to jedna z najbardziej niezwykłych historii eksploracji naszej planety. Jej celem było dokonanie czegoś, czego wcześniej nie udało się nikomu – przejścia przez cały kontynent antarktyczny od Morza Weddella do Morza Rossa, przez biegun południowy.Na czele wyprawy stanął Sir Ernest Shackleton, legendarny brytyjski odkrywca polarny, który po zdobyciu bieguna południowego przez Roalda Amundsena uznał, że ostatnim wielkim wyzwaniem epoki heroicznej eksploracji Antarktydy jest właśnie przemierzenie kontynentu w poprzek.Wykład przedstawia historię odkrywania Antarktydy – od pierwszych lądowań na kontynencie, przez wyprawy Scotta i Amundsena, aż po ambitne plany Shackletona. Szczegółowo omawia przebieg ekspedycji statku Endurance, który został uwięziony przez lód Morza Weddella, a następnie zmiażdżony przez napierające pola lodowe.Rozpoczyna się dramatyczna walka o przetrwanie. Uczestnicy wyprawy przez wiele miesięcy dryfują na krze lodowej, później docierają do Wyspy Słoniowej, a następnie Shackleton wraz z niewielką grupą podejmuje jedną z najbardziej brawurowych podróży w historii żeglarstwa, próbując sprowadzić pomoc dla pozostawionych towarzyszy.Wykład pokazuje nie tylko przebieg wydarzeń, ale również fenomen przywództwa Shackletona. Jego zdolność utrzymania morale, organizacji życia codziennego i podejmowania decyzji w ekstremalnych warunkach do dziś stanowi przedmiot analiz historyków, psychologów i ekspertów zajmujących się zarządzaniem kryzysowym.Dowiemy się również:• jak wyglądała eksploracja Antarktydy na początku XX wieku,• dlaczego wyprawa Endurance stała się symbolem wytrwałości i odwagi,• jak funkcjonowano przez wiele miesięcy na lodzie,• jakie zagrożenia czekały na uczestników ekspedycji,• dlaczego historia Shackletona jest dziś wykorzystywana w szkoleniach liderów i menedżerów.Szczególnym elementem wykładu jest także opowieść o odnalezieniu wraku statku Endurance w 2022 roku. Ponad sto lat po zatonięciu badaczom udało się odnaleźć jednostkę spoczywającą na głębokości ponad 3000 metrów pod powierzchnią Morza Weddella. Stan zachowania wraku zaskoczył naukowców i stał się jednym z najważniejszych odkryć współczesnej archeologii morskiej.W wykładzie m.in.:• Ernest Shackleton i epoka heroiczna eksploracji polarnej,• zdobycie bieguna południowego,• wyprawa Endurance,• historia odkrywania Antarktydy,• przetrwanie w ekstremalnych warunkach,• przywództwo i zarządzanie kryzysowe,• Morze Weddella i Wyspa Słoniowa,• odnalezienie wraku Endurance w 2022 roku.Dr Jerzy Giżejewski – geolog i polarnik, wieloletni pracownik Instytutu Geofizyki PAN. Od 1991 roku związany z Zakładem Badań Polarnych i Morskich IGF PAN, gdzie prowadził badania nad sedymentacją osadów w jeziorach i fiordach południowego Spitsbergenu. Dwukrotnie kierował całorocznymi wyprawami PAN do Polskiej Stacji Polarnej Hornsund, a wielokrotnie uczestniczył w pracach terenowych na Spitsbergenie. Od lat angażuje się również w popularyzację wiedzy o Arktyce, Antarktyce i historii wypraw polarnych, m.in. w ramach projektów edukacyjnych Instytutu Geofizyki PAN, takich jak EDUSCIENCE, EDU-ARCTIC, EDU-ARCTIC.PL i Odyssey.#Antarktyda #Shackleton #Endurance #historia #wyprawypolarne #eksploracja #biegunpołudniowy #ErnestShackleton #polarnictwo #geografia #historianauki #WszechnicaZnajdź nas: https://www.youtube.com/c/WszechnicaFWW/https://www.facebook.com/WszechnicaFWW1/https://anchor.fm/wszechnicaorgpl---historiahttps://anchor.fm/wszechnica-fww-naukahttps://wszechnica.org.pl/

Lubię wykorzystywać modę jako medium do opowiadania historii – mówi Naomi Osaka w rozmowie z brytyjskim „Vogue'iem”. Jej wyszukany strój, w którym w poniedziałek 29 czerwca 2026 roku weszła na kort, został zaprojektowany przez Hanę Yagi.   Autorka: Jessica Schiffer   Artykuł przeczytasz pod linkiem: https://www.vogue.pl/a/naomi-osaka-biala-kreacja-znaczenie-wimbledon-2026-digitalsyndication

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

Krajinu zaplavila pandémia neodbornosti, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. Je to tak, keď rozhodujú kritéria ako “povolanie syn”. Slovensko mu pripomína klanový systém na Sicílii.Keď sa z obyčajných promócií stane udalosť. Zažila ju Ekonomická univerzita. Prejavom jedného zo svojich dekanov.„Považujem za dôležité, aby akademici nemlčali“.„Aby hovorili o tom, čo sa okolo nás deje, pretože udalosti a rozhodnutia našich verejných reprezentantov ovplyvňujú aj to, ako sa bude vyvíjať život každého z nás“.„Či o kariérnom postupe budú rozhodovať schopnosti, znalosti, kompetencie, alebo rodinné väzby či stranícka príslušnosť“.A ak v minulosti hovoril o korupcii, chaotickom pandemickom manažmente či o vojnových zločinoch, teraz identifikoval „vážny aktuálny problém“ v „pandémii neodbornosti“.Jej prejavom sú podľa neho „rôzni šarlatáni, pytliaci, plochozemci či okresní funkcionári vo verejných funkciách“. Povolanie syn, či dcéra podľa neho kvári túto krajinu. A následkom je exodus mladých. „Lebo vo svojej vlasti nevidia žiadnu perspektívu pre vlastný profesionálny či osobný rozvoj“.Autorom tejto diagnózy krajiny je dekan a politológ v jednej osobe Radoslav Stefančík, s ktorým sa na ňu pozrieme.

Kocykowy film superbohaterski – tego jeszcze nie było, a taka właśnie jest produkcja „Supergirl”. Milly Alcock mogłaby być córką Jessie Buckley i Natashy Lyonne – bezpretensjonalną aktorką, którą czeka wielka kariera. Jej „supergirl” jest jednocześnie żeńską wersją Ryana Goslinga z „Projektu Hail Mary” i wnuczką Kolesia z „Big Lebowskiego”. Jednak relaksujący seans niekoniecznie skierowany jest do wielbicieli superbohaterów.   Autorka: Adriana Prodeus   Artykuł przeczytasz pod linkiem: https://www.vogue.pl/a/supergirl-film-craig-gillespie-recenzja

Úřad ukrajinského prezidenta a ministerstvo obrany vyhlásily v polovině června dlouho očekávanou reformu ukrajinské armády, která by měla vyřešit především dlouhodobý nedostatek bojeschopného mužstva. Jejím nejambicióznějším aspektem je možnost verbování dobrovolníků ze zahraničí, píše francouzský deník Le Monde.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Otobong Nkanga tworzy sztukę każącą spojrzeć na ziemię jak na ciało, a na ciało jak na archiwum świata. Jej prace stają się jednym z najmocniejszych głosów o przyszłości, w której pamięć, materia i odpowiedzialność zaczynają mówić tym samym językiem.   Autor: Michał Borowik   Artykuł przeczytasz pod linkiem: https://www.vogue.pl/a/vogue-polska-bmw-art-academy-otobong-nkanga-tworczosc-cialo-ziemia

Marcela Tobiášová v nové epizodě podcastu Ve stínu popisuje okamžik, kdy navzdory vlastním obavám předávala děti zpět do biologické rodiny. Její příběh není ojedinělý. Přinášíme i další případy dětí, u kterých přišla pomoc pozdě. Smrt tříleté Viktorky, jejíž příběh zmapovala podcastová série Ve stínu, vyvolala mimořádnou veřejnou reakci. Vznikly petice, veřejné výzvy i komise pro přezkum nepřirozených úmrtí dětí. Do redakce zároveň začala přicházet další svědectví o dětech, u nichž měli jejich blízcí pocit, že systém ochrany selhal. Některé z těchto příběhů uslyšíte i v debatě, kterou podcast Ve stínu uspořádal. Přijďte na naše živé vystoupení dne 26. 8. ke kauze v Zoo Praha. Bližší informace a vstupenky naleznete zde. Těšíme se na vás.

Marcela Tobiášová v nové epizodě podcastu Ve stínu popisuje okamžik, kdy navzdory vlastním obavám předávala děti zpět do biologické rodiny. Její příběh není ojedinělý. Přinášíme i další případy dětí, u kterých přišla pomoc pozdě.Smrt tříleté Viktorky, jejíž příběh zmapovala podcastová série Ve stínu, vyvolala mimořádnou veřejnou reakci. Vznikly petice, veřejné výzvy i komise pro přezkum nepřirozených úmrtí dětí. Do redakce zároveň začala přicházet další svědectví o dětech, u nichž měli jejich blízcí pocit, že systém ochrany selhal.Některé z těchto příběhů uslyšíte i v debatě, kterou podcast Ve stínu uspořádal.Přijďte na naše živé vystoupení dne 26. 8. ke kauze v Zoo Praha. Bližší informace a vstupenky naleznete zde. Těšíme se na vás.

K orbitální stanici se postupně přibližuje kosmická loď, nastává proces zážehů a změn oběžné dráhy, než dojde k dokování a připojení. To všechno diriguje autonomní režim, který ale kontroluje posádka. Jejím členem bude i armádní pilot a astronaut Aleš Svoboda. Ten v Hostu Radiožurnálu vypráví například o tom, co je cílem mise na Mezinárodní stanici (ISS), proč s sebou bere „neviditelné“ roboty a jaký má člověk pocit ve stavu bez tíže.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

K orbitální stanici se postupně přibližuje kosmická loď, nastává proces zážehů a změn oběžné dráhy, než dojde k dokování a připojení. To všechno diriguje autonomní režim, který ale kontroluje posádka. Jejím členem bude i armádní pilot a astronaut Aleš Svoboda. Ten v Hostu Radiožurnálu vypráví například o tom, co je cílem mise na Mezinárodní stanici (ISS), proč s sebou bere „neviditelné“ roboty a jaký má člověk pocit ve stavu bez tíže.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

K orbitální stanici se postupně přibližuje kosmická loď, nastává proces zážehů a změn oběžné dráhy, než dojde k dokování a připojení. To všechno diriguje autonomní režim, který ale kontroluje posádka. Jejím členem bude i armádní pilot a astronaut Aleš Svoboda. Ten v Hostu Radiožurnálu vypráví například o tom, co je cílem mise na Mezinárodní stanici (ISS), proč s sebou bere „neviditelné“ roboty a jaký má člověk pocit ve stavu bez tíže.

Plzeňská Galerie Na Roudné hostí výstavu malířky a herečky Ivy Hüttnerové. Její typické obrázky plné nostalgie a klidu působí v dnešním digitálním a zrychleném věku jako balzám. V rozhovoru pro Český rozhlas autorka s nadhledem mluví o tom, proč nemá ráda frázi „pohlazení po duši“, proč raději přehazuje kompost než vaří a proč na jejích dílech nenajdete jediný popisek.

Ukrajinci by nás o naději mohli hodně naučit. Cílem Ruska je obsadit obydlená území. Naším cílem je umožnit lidem být tam, kde žijí. I to říká Adéla Pafková, koordinátorka humanitární organizace Koridor UA. Od října žije v Mykolajivu, asi hodinu autem od válečné fronty. Její organizace mimo jiné dováží zemědělské a rybářské sítě, které pomáhají Ukrajince chránit před drony. Jaké je žít tak blízko válečné zóny? A jak Ukrajinci vnímají Čechy?

Ukrajinci by nás o naději mohli hodně naučit. Cílem Ruska je obsadit obydlená území. Naším cílem je umožnit lidem být tam, kde žijí. I to říká Adéla Pafková, koordinátorka humanitární organizace Koridor UA. Od října žije v Mykolajivu, asi hodinu autem od válečné fronty. Její organizace mimo jiné dováží zemědělské a rybářské sítě, které pomáhají Ukrajince chránit před drony. Jaké je žít tak blízko válečné zóny? A jak Ukrajinci vnímají Čechy? Všechny díly podcastu Bedny můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Premiér Robert Fico sa v minulosti vyjadril, že ak by sa ukázalo, že jeho rodinný príslušník dostáva peniaze od štátu, odstúpil by z funkcie a na dva roky by sa schoval, aby ho nikto nevidel. Aktuality dnes odhalili, že jeho syn Michal Fico dostáva od štátu približne 5000 eur mesačne ako šéf Agentúry Smer, straníckej eseročky. Do tej strana Smer presmerúva peniaze zo štátneho príspevku za voľby. Ako na toto zistenie reaguje najväčšia vládna strana? Jej politici sa predbiehajú v nahnevaných reakciách a útokoch na novinárov. Smer plat pre Ficovho syna v podstate priznal. Generálny manažér strany a poslanec Marián Saloň potvrdzuje, že pracuje ako konateľ Agentúry Smer, ktorej jediným akcionárom je strana Smer. Smer síce tvrdí, že agentúra má aj súkromné príjmy, tie sú však v porovnaní s verejnými peniazmi zanedbateľné. Michal Fico tak dostáva štátne peniaze, ktoré iba pretečú straníckou firmou. Podcast pripravil Peter Hanák.

Věděli jste, že křížovka fascinuje lidstvo už od antiky? Její novodobá historie je ale opředena několika legendami. Jedna z nich vypráví o vězni Victoru Orvillovi, který si z nudy čmáral písmena na čtvercovou podlahu cely v Kapském Městě.

Premiér Robert Fico sa v minulosti vyjadril, že ak by sa ukázalo, že jeho rodinný príslušník dostáva peniaze od štátu, odstúpil by z funkcie a na dva roky by sa schoval, aby ho nikto nevidel. Aktuality dnes odhalili, že jeho syn Michal Fico dostáva od štátu približne 5000 eur mesačne ako šéf Agentúry Smer, straníckej eseročky. Do tej strana Smer presmerúva peniaze zo štátneho príspevku za voľby. Ako na toto zistenie reaguje najväčšia vládna strana? Jej politici sa predbiehajú v nahnevaných reakciách a útokoch na novinárov. Smer plat pre Ficovho syna v podstate priznal. Generálny manažér strany a poslanec Marián Saloň potvrdzuje, že pracuje ako konateľ Agentúry Smer, ktorej jediným akcionárom je strana Smer. Smer síce tvrdí, že agentúra má aj súkromné príjmy, tie sú však v porovnaní s verejnými peniazmi zanedbateľné. Michal Fico tak dostáva štátne peniaze, ktoré iba pretečú straníckou firmou. Podcast pripravil Peter Hanák.

Mogłoby się wydawać, że w tej sprawie na linii premier-prezydent rozpęta się piekło. Po deklaracji Karola Nawrockiego na temat chęci odebrania Wołodymyrowi Zełenskiemu Orderu Orła Białego, ministrowie rządu Donalda Tuska rzucili się do krytykowania głowy państwa. Nawrocki ostro zareagował po tym, gdy prezydent Ukrainy nadał jednej z jednostek Sił Zbrojnych swego kraju imię "Bohaterów UPA". Ukraińska Powstańcza Armia dokonała w czasie II wojny ludobójstwa Polaków na Wołyniu i w Małopolsce Wschodniej. Jej członkowie zamordowali wówczas od kilkudziesięciu do ponad 100 tys. ludzi, w tym kobiety i dzieci. Order Orła Białego przyznał ukraińskiemu przywódcy prezydent Andrzej Duda wiosną 2023 r. Sam Duda kilka dni milczał po deklaracji obecnego prezydenta Polski. W korespondencji z Onetem w mijającym tygodniu jednak i on Zełenskiego bronić nie chciał: "Wołodymyr Zełenski otrzymał Order Orła Białego w innym czasie i gdy warunki były inne. Teraz one się zmieniły i zachowanie Wołodymyra Zełenskiego także. I to wyraźnie" — napisał nam Andrzej Duda. I dalej: "Dziś wobec zaistniałych ostatnio faktów decyzja należy do pana prezydenta Nawrockiego. Oczywiście prezydent wysłucha opinii kapituły i z pewnością podejmując decyzję, weźmie pod uwagę wszelkie okoliczności i fakty. A te są różne — nie wszystkie pamiętane, nie wszystkie szerzej znane i nie wszystkie dostrzegane w obecnej atmosferze". Niespodziewanie do grona otwartych krytyków Kijowa w tej sprawie dołączył Donald Tusk. Jasno stwierdził, że trzyma stronę Karola Nawrockiego, choć być może sam zareagowałby inaczej niż prezydent. Całą odpowiedzialność za kryzys zrzucił na Kijów i zasugerował Ukraińcom, by to ci znaleźli rozwiązanie tej sytuacji. O tym, że Ukraina zorientowała się, iż napięcia w relacjach z Polską mogą być kosztowne, świadczy fakt, że Wołodymyr Zełenski wysłał do Warszawy swojego zaufanego człowieka Kyryło Budanowa, który kieruje jego kancelarią. Ten spotkał się w piątek i sobotę w stolicy Polski z koordynatorem służb specjalnych Tomaszem Siemoniakiem, wiceszefem MSZ Marcinem Bosackim, wicepremierem i szefem MON Władysławem Kosiniakiem-Kamyszem, a także prezydenckim ministrem Marcinem Przydaczem. Kosiniak-Kamysz nagrał specjalne oświadczenie skierowane do Ukraińców, w którym tłumaczy, dlaczego dla Polski ruch Wołodymyra Zełenskiego ws. uhonorowania UPA jest nie do przyjęcia. Wystąpienie zostało opublikowane w czwartkowy wieczór w serwisie informacyjnym największego kanału telewizyjnego na Ukrainie. Kamil Dziubka i Dominika Długosz dyskutują również m.in. o sytuacji małopolskiej Koalicji Obywatelskiej, której struktury właśnie rozwiązał premier Donald Tusk, awanturze wokół projektu ustawy o wsparciu artystów, a także pewnym pijanym pośle PiS, którego będzie rozliczał inny polityk tej partii z alkoholowym ekscesem na koncie. 

Vláda na sociálne hodnoty rezignovala, premiér viac načúva záujmom finančných skupín než hlasom pracujúcich. Namiesto sociálnej demokracie sme svedkami veľkolepo marketingových, no pritom úplne neadresných balíčkov, ktoré vôbec neriešia nespravodlivú distribúciu spoločného bohatstva, hovorí prezidentka KOZ Monika Uhlerová. Prečo nie je Slovensko sociálnym štátom? Na ekonomické a konsolidačné tornádo vláda vytiahla gumipušku. I tak by sa dal hodnotiť dlho očakávaný vládny balíček prorastových opatrení, ktoré by mali rozhýbať našu chradnúcu ekonomiku.Ekonomickí analytici, opozícia, ale aj partneri z Tripartity však vládny balíček podrobili ostrej kritike. Jej dôvodom je najmä nekonkrétnosť a vágnosť mnohých opatrení, v ktorých sa kabinet zaväzuje iba k analyzovaniu či prehodnocovaniu a ďalšie zasa majú podľa kritikov prakticky nulový vplyv na ekonomický reštart.Predkladané opatrenia sú zamerané na znižovanie administratívnej a nákladovej záťaže podnikov, podporu investícií a vytváranie priaznivejších podmienok pre rozvoj podnikateľského prostredia. Tvrdí predkladateľka balíčka ministerka hospodárstva. Vláda pritom ani po troch konsolidačných balíčkoch nie je schopná naše verejné financie výraznejšie ozdraviť a podľa rozpočtovej rady už konsolidačné úsilie fakticky vzdáva.Výsledkom Kamenického balíčkov je však rekordne vysoké daňovo odvodové zaťaženie, prakticky nulový ekonomický rast a stúpajúci podiel šedej ekonomiky, daňových únikov či odchod chytrých mozgov, ako aj firiem do zahraničia. Napriek dramatickej ekonomickej situácií však vláda míňa ako keby stratila kontakt s realitou a mnohí občania už uťahovanie opaskov zasa prestávajú zvládať.Zvláda vláda sociálne i ekonomicky udržateľnú konsolidáciu a vidí situáciu na Slovensku naozaj reálne? Prečo prorastové opatrenia nezaberú a sú viac o marketingu, než pomoci chradnúcej ekonomike a čo vláde ponúkajú odborári?Ako sa mení pracovný trh a ako naše mzdy i pracovné možnosti ovplyvňuje čoraz väčší podiel tzv. prekarizovanej práce - teda dohodári, agentúrni pracovníci či vynútené živnosti? A ako "dumpuje" naše mzdy prílev lacnej pracovnej sily zo zahraničia?Máme na Slovensku naozajstný sociálny štát a je Ficov "sociálny štát" ešte udržateľný? No a sú aj Odbory pripravené na zásadné škrty, ktoré by sa dotkli našej životnej úrovne?Sledujete Ráno Nahlas s prezidentkou KOZ Monikou Uhlerovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zmizení ženy, kterou nikdo nepostrádal. Případem se začalo zabývat první oddělení pražské kriminálky. Z ženina účtu totiž začaly mizet nemalé částky peněz. Její telefon vyzváněl, ale nikdo ho nezvedal. Chtěla se ukrýt na neznámém místě? Koho se bála? Jak detektivové postupně zjistili, její účty začal vysávat neznámý parazit. Varování: V pořadu se vyskytují násilné motivy a scény a svým charakterem a zpracováním není vhodný pro děti nebo citlivé osoby.Všechny díly podcastu Kriminálka můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Craig Price. Najmłodszy seryjny morderca w historii Stanów Zjednoczonych Cassie Jo Stoddart. Jej przyjaciele wybrali ją na ofiarę w stylu filmu „Krzyk”

Když v 5. století před Kristem Řecko vytvářelo demokracii, tedy princip ochrany základních práv a rovnosti občanů, zřejmě by nikoho nenapadlo, jak dlouhá bude cesta k demokracii, ve které žijeme. Její prvky byly zaváděny postupně, a to i v monarchiích, jako bylo habsburské Rakousko. Tedy stát, jehož součástí byly české země po čtyři staletí. Přesto v něm až do jeho konce v roce 1918 hlavní úlohu sehrával císař.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.