Podcasts about vydavate

Vydavateľský dom Ikar oslavuje 35 rokov na slovenskom knižnom trhu a zároveň ocenil na tradičnej Ikariáde najpredávanejších slovenských autorov. Plus odovzdali cenu literárnej kritiky Zlaté pero 2024. Vypočujte si viacerých autorov, ale aj spoluzakladateľku Ikaru, či riaditeľa vydavateľstva. 

Minulý týždeň prišiel do kín dokumentárny film Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Rozpráva príbeh Aleny Horváthovej, ktorá pochádza z osady na východe Slovneska a mama ju ešte ako bábätko dala do detského domova. Dnes je to mladé, tridsaťročné dievča, ktoré žije a pracuje v Nemecku a užíva si život rovnako ako iné jej rovesníčky. Aký by však bol jej život, keby zostala žiť v osade a nestretla by manželov z Nemecka, ktorí si ju chceli adoptovať? Aký život prežila bez rodiny a prečo vôbec jej životný príbeh oslovil filmárov? Darine Mikolášovej povedal režisér Daniel Dluhý, pre ktorého je spomínaný film debutom.

„Úsmev stojí menej ako elektrina, ale dáva viac svetla“ – desaťročia nás o tom presviedča výtvarník, karikaturista, humorista Milan Stano. Anekdoty z rôznych pracovných oblastí i kútov sveta zozbieral do kníh, ale nájdeme aj monografie o jeho živote a krajinnej tvorbe. Sandre Vychlopenovej porozpráva o detailoch tvorivého procesu, folklóre, ktorý nájdete v obrazoch i vtipoch a zistíme, či talent k umeniu i humoru zdedili i jeho nasledovníci. Vypočujte si túto epizódu NP. | Hosť: Milan Stano (výtvarník, humorista, karikaturista a vydavateľ; rekordér: zozbieral vyše 12.000 vtipov). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Zamerali sme sa na dôležitosť klinického výskumu pre lekársku prax v kontexte najstaršieho slovenského lekárskeho odborného časopisu, ktorý nepretržite vychádza už takmer 100 rokov. Reč je o Bratislavských lekárskych listoch, ktoré budú spolupracovať s prestížnym vedeckým vydavateľstvom a ide o veľký úspech pre samotné periodikum a aj autorov, ktorí doň prispievajú. Viac o tejto téme nám povedal prodekan pre vedu a výskum prof. Ivan Varga.

Pôsobivý životopis propagandistu druhej svetovej vojny Seftona Delmera od jedného z popredných odborníkov na dezinformácie prináša ťažké otázky o povahe informácií. Čo ak nedokážeme bojovať pravdou proti lži? Dá sa vôbec vyhrať informačná vojna?

Dielo Milana Richtera. Budatínsky park v Žiline. Príbeh vydavateľstva Ajlavmjuzik

Náš dnešný hosťom je podnikateľom, ktorý je rád v oblakoch a najlepšie s fotoaparátov rukách. Lieta, fotí, cestuje, vydáva ručne maľované mapy – teda tak sa to všetko začalo, ale rokmi sa jeho ponuka rozrástla napríklad o špeciálne edície kníh s fotografiami z vtáčej perspektívy. Meno Milana Paprčku sa spája aj so Slovenským múzeom máp a keďže je človekom, ktorý má mnohé plány a veľa cieľov, hádam stihneme po 12:30 spomenúť aspoň niektoré z nich. Našim dnešným hosťom je pilot, letecký fotograf, podnikateľ, vydavateľ, cestovateľ a určite aj veľký dobrodruh Milan Paprčka.

Vedci sa za ostatné storočie mnoho naučili. Renomovaná fyzička a autorka youtubového seriálu Sabine Hossenfelder prináša knihu o najväčších otázkach života z pohľadu fyziky.    Knihu môžete kúpiť v obchode Denníka N.

Korešpondent časopisu Time zaznamenáva život Volodymyra Zelenského od čias, keď vystupoval v zábavných programoch, až po blatisté zákopy vojny s Ruskom. Shuster strávil štyri roky s ukrajinským prezidentom, absolvoval rozsiahle spoločné cesty na front a desiatky rozhovorov s jeho manželkou, priateľmi aj nepriateľmi, poradcami, ministrami a vojenskými veliteľmi.  Knihu si môžte kúpiť v obchode Denníka N.

Kniha Vyrástla som na mori je neuveriteľný skutočný príbeh dievčaťa, pre ktoré sa rodinné dobrodružstvo stalo veľkou nočnou morou a ktoré túžba po vzdelaní napokon priviedla k vysnívanej slobode.  Knihu si môžete zakúpiť tu.

Vydavateľstvo IKAR sa rozhodlo ponúknuť menej exkluzívnu a cenovo dostupnú verziu Maríny. Tá luxusná sa v júni vypredala za pár dní... Viac povie výtvarník Martin Augustín, aj herec František Kovár. 

Oceňovaný americký novinár a spisovateľ Jeff Goodell prináša knihu o tom, akým extrémnym spôsobom sa mení naša planéta. Vysvetľuje, prečo je počasie čoraz nevyspytateľnejšie a aký vplyv to má na ďalšie aspekty nášho života – od dostupnosti potravín až po výskyt chorôb. Ukazuje, ako vlny horúčav, ktoré sú z roka na rok horšie, postihujú najzraniteľnejších ľudí a ničia lokálne ekosystémy.

Americká spisovateľka Mary Roach prináša ďalšiu pozoruhodnú knihu s názvom Zločin a srsť o konfliktoch medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami. Cestuje a učí sa, ako si poradiť s hladným medveďom, ochutnáva návnadu na potkany, nechá sa prepadnúť makakom. Spolu s forenznými vyšetrovateľmi útokov zvierat, odborníkmi na kolízie medzi ľuďmi a slonmi, expertom na riadenú demoláciu obrích stromov či génovými inžiniermi odhaľuje, že najväčším problémom divočiny, a zároveň jeho riešením, je človek.

Ako hudobník stojí za projektom Story, v rámci ktorého spolupracoval napríklad s Petrom Lipom, Milanom Kňažkom, či Pavlom Hammelom. Marian Zima je šéfom vydavateľstva, ktoré vydáva náš najznámejší športový denník Šport a zároveň je aj predsedom Asociácie na ochranu novinárskej etiky na Slovensku. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o tenise, ktorému sa stále aktívne venuje, o jeho rodnom meste Brezno, i o slávnych svetových osobnostiach, s ktorými robil rozhovor v čase, keď sa ešte venoval žurnalistike. | Marian Zima (hudobník, šéf vydavateľstva). | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Ako svedok a obeť tragédie v Osvienčime podal Elie Wiesel v memoároch Noc mimoriadne silnú výpoveď o hrôzach holokaustu. Ako sa tento krehký a nenápadný spisovateľ z karpatského mestečka stal takým vplyvným aktérom na svetovej scéne? Joseph Berger sa v knihe Elie Wiesel – Prelomiť mlčanie pokúša zodpovedať túto otázkou prostredníctvom rozhovorov s jeho priateľmi, vedcami, kritikmi, ale aj pomocou jeho literárnej tvorby.

Klinická psychologička Dr. Kirren Schnack prináša praktickú príručku plnú metód a stratégií, ako si poradiť s pretrvávajúcou úzkosťou. V knihe Prekonajte úzkosť vysvetľuje, ako porozumieť svojej úzkosti, ako upokojiť nervový systém a ako zvládnuť pocity strachu a neistoty.

Renomovaná historička matematiky Kate Kitagawa a novinár Timothy Revell v knihe Tajný život čísel tvrdia, že história matematiky je nekonečne hlbšia, širšia a bohatšia, než si myslíme. Týka sa nielen niektorých disciplín a konkrétnych matematikov, ktorým sa dostalo prehnane veľa úcty, ale aj príbehov o jej počiatkoch.

Ja vám teraz predpoviem, ako to bude s touto ministerkou kultúry: Bude bežať svinským krokom pretože umelci cítia neprávosť, ktorá sa chystá a ktorá sa deje. Už aj onakvejší ministri utekali z ministerstva s kabátom na hlave takže toto je jej osud, hovorí o budúcnosti Martiny Šimkovičovej v kresle ministerky vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Podľa neho čelíme novej normalizácií.Ľudia sú dezorientovaní a samozrejme, že sú aj rozčarovaní z toho, že im nepadajú pečené holuby do úst. Je zaujímavé, že Slovák, keď ide pracovať napríklad do Írska, tak tam tvrdo pracuje aj 10- 15 hodín pretože vie, že keď bude kvalitne pracovať, tak aj zarobí, ale keď sa vráti domov, tak je zasa ten istý ufrflanec, ktorému sa pracovať nechce. No, nič nie je zadarmo a všetci, ktorí niečo v živote dosiahli, musia tvrdo pracovať, ale istá masa obyvateľstva chce mať všetko jednoducho, lacno a rýchlo a preto aj veľmi rýchlo a jednoducho uveria aj rôznym ideologickým heslám, hovorí o dnešnej dobe a o tom, kam sa Slovensko uberá dlhoročný a dnes už aj kultový vydavateľ slovenskej literatúry Koloman Kertész Bagala.Tento dlhoročný - a dnes už kultový, vydavateľ slovenskej literatúry, iniciátor súťaže Poviedka a objaviteľ množstva pôvodných slovenských literárnych talentov sa tento rok stal aj nositeľom štátneho vyznamenania z rúk prezidentky Čaputovej.„Ocenené osobnosti, ich dielo a odkaz totiž definujú to, akí sme. Akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji,“ povedala pri tejto príležitosti hlava štátu.Aký je teda, podľa Kertésza Bagalu, tento náš slovenský príbeh a aký je príbeh muža, ktorý sa už vyše 30 rokov tvrdohlavo, stoj čo stoj, ponára do sveta slovenského slova a do sveta tvorivosti našich literárnych talentov? Ako vníma aktuálne obsadenie rezortu kultúry a jeho hlavu - ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú? No a čo hovorí vydavateľ slovenskej prózy i poézie na deklarácie ministerstva kultúry o akejsi "čistej národnej kultúre"?No a napokon, ako sme na tom s čítaním literatúry a s jej výučbou? Čítajú ešte vôbec naše deti a ak nie, ako ich prilákať do rozsiahleho, ale i nesmierne bohatého a dobrodružného vesmíru slov a viet? A prečo podľa neho nevieme v školách deti pre literatúru nadchnúť a učíme ich skôr tak, že ich od kníh odradíme?"Ten školský systém treba obrátiť úplne naruby. Trinásťročným deťom treba ukazovať to, čo je pre ich vek zaujímavé a nie ich moriť Proglasom. Teraz by to malo byť tak, že to, čo sme si my predtým čítali pod lavicou, by malo byť dnes hlavným predmetom a viesť deti k tomu aby sami dokázali formulovať svoje vlastné myšlienky, hovorí Kertész Bagala.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s vydavateľom Kolomanom Kertész Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ja vám teraz predpoviem, ako to bude s touto ministerkou kultúry: Bude bežať svinským krokom pretože umelci cítia neprávosť, ktorá sa chystá a ktorá sa deje. Už aj onakvejší ministri utekali z ministerstva s kabátom na hlave takže toto je jej osud, hovorí o budúcnosti Martiny Šimkovičovej v kresle ministerky vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Podľa neho čelíme novej normalizácií.Ľudia sú dezorientovaní a samozrejme, že sú aj rozčarovaní z toho, že im nepadajú pečené holuby do úst. Je zaujímavé, že Slovák, keď ide pracovať napríklad do Írska, tak tam tvrdo pracuje aj 10- 15 hodín pretože vie, že keď bude kvalitne pracovať, tak aj zarobí, ale keď sa vráti domov, tak je zasa ten istý ufrflanec, ktorému sa pracovať nechce. No, nič nie je zadarmo a všetci, ktorí niečo v živote dosiahli, musia tvrdo pracovať, ale istá masa obyvateľstva chce mať všetko jednoducho, lacno a rýchlo a preto aj veľmi rýchlo a jednoducho uveria aj rôznym ideologickým heslám, hovorí o dnešnej dobe a o tom, kam sa Slovensko uberá dlhoročný a dnes už aj kultový vydavateľ slovenskej literatúry Koloman Kertész Bagala.Tento dlhoročný - a dnes už kultový, vydavateľ slovenskej literatúry, iniciátor súťaže Poviedka a objaviteľ množstva pôvodných slovenských literárnych talentov sa tento rok stal aj nositeľom štátneho vyznamenania z rúk prezidentky Čaputovej.„Ocenené osobnosti, ich dielo a odkaz totiž definujú to, akí sme. Akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji,“ povedala pri tejto príležitosti hlava štátu.Aký je teda, podľa Kertésza Bagalu, tento náš slovenský príbeh a aký je príbeh muža, ktorý sa už vyše 30 rokov tvrdohlavo, stoj čo stoj, ponára do sveta slovenského slova a do sveta tvorivosti našich literárnych talentov? Ako vníma aktuálne obsadenie rezortu kultúry a jeho hlavu - ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú? No a čo hovorí vydavateľ slovenskej prózy i poézie na deklarácie ministerstva kultúry o akejsi "čistej národnej kultúre"?No a napokon, ako sme na tom s čítaním literatúry a s jej výučbou? Čítajú ešte vôbec naše deti a ak nie, ako ich prilákať do rozsiahleho, ale i nesmierne bohatého a dobrodružného vesmíru slov a viet? A prečo podľa neho nevieme v školách deti pre literatúru nadchnúť a učíme ich skôr tak, že ich od kníh odradíme?"Ten školský systém treba obrátiť úplne naruby. Trinásťročným deťom treba ukazovať to, čo je pre ich vek zaujímavé a nie ich moriť nejakým Proglasom. Teraz by to malo byť tak, že to, čo sme si my predtým čítali pod lavicou, by malo byť dnes hlavným predmetom a viesť deti k tomu aby sami dokázali formulovať svoje vlastné myšlienky, hovorí Kertész Bagala.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s vydavateľom Kolomanom Kertész Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

"To, že neodpovedajú, sa nedá udržať dlho. Robert Fico chce spochybniť kritické médiá. Je typický predstaviteľ mocenskej kultúry. To je kultúra, ktorá vyžaduje od vás, aby ste sa pozerali na svet ako vy sám. Nie nadarmo ho volajú predátor. Potrebuje spochybniť kritické médiá a robí to spôsobom, ktorý je účinný," hovorí vydavateľ Denníka SME a jeho spolumajiteľ Alexej Fulmek o útokoch Roberta Fica a Smeru na kritické médiá. "My robíme to, čo vieme robiť. Sledujeme politikov, ich kroky. Ak si myslíme, že sú kritizovateľné, tak ich kritizujeme. Nič iné robiť nemôžeme. Novinári musia byť slušní. Odpoveď na tú neslušnosť musí byť vecný tón a nespadnúť do tohto súboja invektív. Udržať si úroveň, to je jediná možnosť. Nad neslušnosťou sa dá zvíťažiť iba slušnosťou," dodáva Fulmek. Podobá sa štýl Roberta Fica na Vladimíra Mečiara? Ako odpovedať na útoky od Smeru a premiéra? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vydavateľom a spolumajiteľom denníka SME Alexejom Fulmekom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Investigatívny novinár Bradley Hope v knihe Rebel a kráľovstvo rozpráva príbeh študenta Adriana Honga, ktorý sa po tom, čo sa pokúsil zvrhnúť severokórejský režim, stal doživotným utečencom.

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom. Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky.

Životopis Ťažší ako nebo je mimoriadna kniha o temnom živote legendárnej hviezdy a o kapele Nirvana. Vzhľadom na to, čím všetkým Cobain prešiel a ako s týmito okolnosťami naložil, dodnes prehovára ľuďom do duše. Podarilo sa mu pretvoriť bolesť do umenia v podobe hudby a to nepochybne stojí za obdiv, či už ste jeho tvorbu mali radi, alebo nie.

Vydávanie kníh je, zvlášť v prípade malých vydavateľstiev, v istom zmysle tvorbou či kurátorskou prácou. S vydavateľkou (filozofkou, kurátorkou a poetkou) Ivanou Komanickou sa Petra Hanáková rozpráva o hlavných líniách košického vydavateľstva Horská lucerna, ktoré síce vzniklo len nedávno, ale za sebou má už prvý tucet kníh. Čo spája poéziu, trúchlenie, šľachtenie ruží, detskú knihu a výtvarné „art books“? A máme pre tieto „žánre“ dosť čitateľov a čitateliek? Ako (si) Ivana objavuje autorov/autorky, čo ju na vydavateľskej práci baví, čo hnevá a ako je sama osobne zaangažovaná v tejto komplexnej tvorivej práci? Nezabudnite kliknúť aj na: Vydavateľstvo Horská lucerna Časopis Slovak Roses Rozhovor s V. W. Rosenfeldom Rozhovor s Ivanou Komanickou Máte otázku, kritiku, pochvalu alebo návrh na tému, ktorú by ste chceli v našom podcaste počuť? Napíšte nám na ⁠podcast@sng.sk⁠. Partnerom podcastu je spoločnosť KIA, pre ktorú je umenie inšpiráciou.

Prečo sa na cestách správame tak, ako sa správame, a čo to o nás hovorí? Správajú sa ženy odlišne od mužov? Prečo vznikajú niektoré zápchy zdanlivo celkom bezdôvodne? Prečo aj malá nehoda vedie k tomu, že sa niekde zasekneme na desiatky minút? Zlepšujú autobusové pruhy plynulosť premávky alebo je to presne naopak? Ako veľmi nebezpečné sú kamióny s návesmi? To sú len niektoré z pozoruhodných otázok, na ktoré sa v tejto fascinujúcej prehliadke záhadami ciest Tom Vanderbilt pokúša nájsť odpovede. 

Život Kurta Cobaina je opradený mnohými tajomstvami a mystifikáciami, ktoré vytvoril buď on sám, alebo jeho fanúšikovia. Charles R. Cross odhaľuje, aký bol Cobain v skutočnosti, ako tvoril, ako sa prepletalo jeho súkromie s profesionálnym životom a čo vlastne znamená názov Smells Like Teen Spirit. 

Monumentálny historický román Jonathana Littella s názvom Láskavé bohyne, založený na skutočných udalostiach, sa dodnes považuje za jednu za najvýznamnejších kníh o holokauste. Vo fiktívnych memoároch bývalého nacistického dôstojníka Maximiliana Aueho sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.

Britský historik, novinár a profesor na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash v knihe Domoviny ponúka prehľad najvýznamnejších udalostí, ktoré sa odohrali v povojnovej Európe, a pripomína všetky jej triumfy a pády. Nevynecháva ani pretrvávajúcu vojnu na Ukrajine, ktorej koniec bude znamenať ďalší európsky „rok nula“.

Britská spisovateľka a expertka na riešenie následkov katastrof Lucy Easthope patrí medzi popredné svetové autority v oblasti obnovy po katastrofách a medzi prvých ľudí, ktorí sa ocitnú na miestach tragických udalostí. V knihe Až sa usadí prach píše aj o tom, čo sa dialo 11. septembra 2001 bezprostredne po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum.

Americký novinár a spisovateľ Chuck Klosterman v knihe Deväťdesiate roky skúma kultúrny, spoločenský a politický význam poslednej dekády dvadsiateho storočia. Opisuje vzostup internetu, popkultúrne fenomény, akými boli film Titanic či seriál Priatelia, ale aj spoločenské zmeny týkajúce sa rasy, triedy či sexuality.

Vo vydavateľstve N Press vyšla pred niekoľkými dňami kniha rozhovorov Denisy Gura Doričovej a Tomáša Gálisa s Danielou Dvořákovou s názvom Stopy stredoveku. Slovenskej historičky venujúcej sa uhorskému stredoveku sme sa v podcaste pýtali, ako sa vôbec dostala k tejto téme, v čom sa práca na najnovšej knihe líšila od odborných štúdií, či je bežné, že sa práce slovenských historikov prekladajú do iných jazykov, ako aj, prečo sme sa s takou ľahkosťou zbavili tisícročného uhorského dedičstva.

Mnoho rodičovských rád vychádza z predpokladu, že chyba je v dieťati, a sústredia sa skôr na kontrolu než na dôveru. Rodič radšej pošle dieťa do svojej izby s nálepkou manipulátora, než aby ho objal a uvedomil si, že ho dieťa potrebuje, vysvetľuje klinická psychologička Becky Kennedy. V knihe Objavte v sebe dobrého rodiča ponúka svoju výchovnú filozofiu založenú na blízkosti a zároveň prináša riešenia konkrétnych situácií v oblastiach ako separačná úzkosť, agresívne emočné výbuchy, súrodenecká rivalita, vzdor či problémy so spánkom.

Britsko-ruský novinár Owen Matthews v knihe Invázia – Zákulisie Putinovej vojny na Ukrajine približuje udalosti, ktoré predchádzali ruskej agresii, a usiluje sa vysvetliť dôvody konfliktu, ktorý už viac než rok otriasa celou Európou.

Pravdy a mýty o jedle 2Vďaka dlhoročnému výskumu a lekárskej praxi sa britský vedec a lekár Tim Spector pokúša v knihe Čo naozaj jeme? objasniť problematiku stravovacích návykov, poukázať na nedostatky vedeckých dôkazov týkajúcich sa vplyvu jedla na organizmus a zároveň poodhaliť zákulisie potravinárskeho priemyslu.

Britský lekár a profesor genetickej epidemiológie Tim Spector sa v knihe Čo naozaj jeme? pokúša vyvrátiť mýty o konzumácii tukov či množstve cholesterolu a tvrdí, že mnohé klinické dogmy, ktorých sme sa dlhé roky držali, boli na základe nových výskumov vyvrátené.

Americko-britský podnikateľ a kritik Kremľa Bill Browder opisuje, ako sa stal úhlavným nepriateľom Vladimira Putina, lebo odhalil pranie špinavých peňazí v hodnote stoviek miliárd dolárov. Jeho aktivita po vražde mladého ruského právnika Sergeja Magnitského vyústila do prijatia takzvaného Magnitského zákona v 34 krajinách sveta zameraného na sankcionovanie porušovateľov ľudských práv a kleptokratov vo svete.

 Americký novinár a spisovateľ Michael Pollan sa v knihe Dilema všežravca čitateľne a s humorom snaží zodpovedať otázku, čo si dať na večeru, a súčasne opisuje, ako naše stravovacie návyky menia environmentálnu povahu krajín, ľudské zdravie, ale aj život zvierat na Zemi.

Americko-dominikánsky spisovateľ Junot Díaz vo svojej knihe Krátky neobyčajný život Oscara Waa prináša príbeh milého, plachého a trochu grambľavého mladíka s nadváhou, ktorý potajme sníva o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom a že vďaka tomu konečne nájde lásku. Táto unikátna a sarkastická zmes histórie, fikcie a početných popkultúrnych odkazov vyvolala okamžite po vydaní obrovský rozruch a získala prakticky všetky významné literárne ocenenia, vrátane Pulitzerovej ceny za literatúru.

Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo v knihe Lepší spánok zozbierala všetky dostupné vedecké informácie a praktické riešenia, ako si poradiť s rozličnými spánkovými poruchami. Za jeden z najväčších problémov nespavosti u ľudí považuje priveľa svetla v spálni či množstvo blikajúcich kontroliek na digitálnych prístrojoch.

Americký novinár, spisovateľ a historik Adam Hochschild rozpráva o desivých výpravách na africkom kontinente v devätnástom storočí, na ktorom si šarmantný, no krutý panovník Leopold II. uzurpoval rozsiahle územia krajiny, ktorá sa neskôr stala Belgickým Kongom.

 Jonathan Franzen patrí medzi najoceňovanejších autorov súčasnej americkej literatúry. Debut Rozhrešenie (The Corrections) mu v roku 2001 priniesol Národnú knižnú cenu a nomináciu na Pulitzerovu cenu. Nemenej úspešný bol aj jeho ďalší román Sloboda (Freedom). Vo svojej najnovšej knihe s názvom Križovatky, prvej časti trilógie Kľúč k pochopeniu všetkých mytológií, Franzen opäť prináša rodinnú ságu – príbeh dvoch generácií Američanov strednej triedy, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto na pozadí morálnych kríz v prudko sa meniacom 20. storočí.

Keď sa pária sex a veda Americká spisovateľka Mary Roach sa vo svojich knihách venuje tak trochu bizarným témam súvisiacim s ľudskou fyziognómiou a knihu Rozdáme si to? venovala najpríťažlivejšej vedeckej oblasti – sexu.

Nemecký novinár, profesor žurnalistiky a spisovateľ Harald Jähner v knihe Čas vlkov opisuje, ako prebiehal koniec druhej svetovej vojny, a prináša panoramatický obraz každodenného života v Nemecku, ktoré sa odrazu ocitlo bez politického a spoločenského vedenia.

Americká spisovateľka Julia Galef v knihe Mysli ako prieskumník vysvetľuje, prečo racionalizujeme svoje konanie, popierame realitu, ak nie je v zhode s naším presvedčením a pestujeme si sebaklam.

FC Barcelona si svoje tajomstvá prísne stráži a nahliadnuť do zákulisia nedovolí len tak hocikomu. Po desiatkach rokov písania o športe však britskému športovému novinárovi Simonovi Kuperovi umožnili prístup do klubu a k ľuďom, ktorí sa denne snažia udržať Barcelonu na vrchole.

Bývalý politik, novinár a spisovateľ Moisés Naím prináša naliehavý pohľad do budúcnosti demokracie a objasňuje jeden z najdôležitejších konfliktov dnešných čias: ako zachovať slobodu a demokraciu vs. ako ovládnuť a poraziť autokratov, ktorí sa vynárajú v každej krajine ako huby po daždi.

Ekonóm, a spoluautor významných ekonomických reforiem Ľudovít Ódor v 42 kapitolách vysvetľuje ako funguje dnešný svet a kam sa uberá svet budúcnosti.

Ekonóm, a spoluautor významných ekonomických reforiem Ľudovít Ódor v 42 kapitolách vysvetľuje ako funguje dnešný svet a kam sa uberá svet budúcnosti.

Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva.

Britský novinár John Preston prináša strhujúci príbeh vzostupu a pádu obchodného magnáta Roberta Maxwella.