Miroslav Kocúr

Mgr. Mohammed Azim Farhadi sa narodil Mgr.Mohammed Azim Farhadi sa v r. 1974 v Chan Abad, Afganistan. Vyrastal v Chanabade a v Kábule. V 90tych rokoch z Afganistanu utiekol po tom, čo vládu v krajine prevzal Taliban. Venoval sa rozvojovej pomoci, televíznej tvorbe, pomáha cudzincom.  Na Slovensku dostal azyl a vyštudoval žurnalistiku. Venoval sa rozvojovej pomoci, televíznej tvorbe, pomáha cudzincom nielen zo svojej komunity so začlenením sa na Slovensku, organizuje kultúrne podujatia, stretnutia s mladými ľuďmi, pôsobí ako živá kniha, tlmočí a prekladá. Venuje sa aktivitám, ktoré majú ambíciu spájať viacerých bývalých cudzincov a snaží sa zbližovať kultúry. Organizuje rozvoz humanitárnej pomoci utečencom na balkánskej ceste, v Srbsku, Macedónsku a Grécku. V máji v roku 2017 sme sa rozprávali o tom, aké to je byť azylantom v krajine, ktorá otvorene hovorí o strachu z migrantov a ako sa to premieta do jeho osobného života. Jeho odpovede nestratili na aktuálnosti. Naopak, práve dnes sa o Afganistane a o príbehoch podobných Azimovmu rozpráva mimoriadne intenzívne. A nielen v minulom čase. Na letisku v Kábule čakajú ľudia, ktorých Taliban donútil k uvažovaniu a rozhodnutiu opustiť svoju domovinu a žiť svoj život inde.     

„Hoci som veľkým zástancom liberálneho školstva a vzdelávania, myslím si, že ak chceme naše školstvo dať do poriadku, musí ministerstvo aspoň dočasne získať niektoré kompetencie, ktoré dnes nemá. Vládne chaos vo financovaní, máme neefektívnu sieť škôl. To všetko by ministerstvo malo mať úplne pod kontrolou. Som si vedomý rizika, že nekompetentný človek s veľkými právomocami môže napáchať veľa zla. Pri súčasnom nastavení riadenia by však potrebné kroky a zmeny nedokázal urobiť ani Komenský. Odrádza to aj niektorých expertov, ktorí dostávajú neoficiálne ponuky na posty vo vedení rezortu. Odmietajú ich aj preto, že pri súčasnom systéme riadenia nevidia šancu zrealizovať potrebné zmeny. Je to celé zabetónované.“ RNDr. Vlado Burjan, učiteľ matematiky a odborník na vzdelávanie. Je vyhľadávaným prednášateľom a častým hosťom podujatí venovaných vzdelávaniu (prednášal na konferenciách v Ka­na­de, Austrálii, Veľkej Británii, Španielsku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a mnohokrát v Českej republike.) Svoje názory na otázky vzdelávania publikuje v tlači a na svojom blogu. Od 9. apríla 2016, kedy sa odohral tento rozhovor sa až tak veľa nezmenilo.

Tí, ktorí hľadali alebo videli v neformálnych vyjadreniach pápeža Františka vo veci práv a postavenia gejov a lesieb v cirkvi náznaky otvorenosti a „progresívnej“ revolúcie v rímskokatolíckej cirkvi, práve dostali odpoveď. Obavy ani očakávania sa nenaplnia. Všetko ostáva tak, ako bolo. Príjemný „františkovský“ nádych bol pre jedných osviežujúci. Pre druhých bol zdrojom obáv o budúcnosť cirkvi. Roma locuta, causa finita. Nateraz.  Život ide ďalej. V pochybnostiach sa úradní predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi spravidla prikláňajú k svetu včerajška. To dáva dosť materiálu na to, aby sme vedeli predpokladať aj to, ako sa bude správať zajtra. 

Sisa Michalidesová (1983) hudobníčka, skladateľka a herečka. Autorka kreatívnych hudobných a divadelných projektov so špeciálnym zameraním na detské publikum. Autorka hudby k viacerým filmom. Je vydatá žije v Viničnom.  Narodila sa v Bratislave. Na konzervatóriu študovala herectvo, flautu a špeciálnu kompozíciu. Fusion a smooth jazz hrá v skupinách 3 plus 1 (rovnomenný album 2006), ktoré založila. Hrávala v skupinách, Sisa´s Food, Juraj Griglák and Band a Remedios. Spolupracovala s hudobníkmi: Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Szidi Tobiasz, Richard Müller, Zuzana Suchánková, Jiří Stivín, Robo Opatovský, skupina Mango Molas a ďalší. Je autorkou hudby k filmom Zima kúzelníkov, Malé oslavy, Sisa a sivý holub, Leto. Skomponovala scénickú hudbu pre divadlá L+S, SND, Astorka, Mimo, Úsmev, Divadlo J. Palárika v Trnave, Teatr im. Hansa Christiana Andersena v poľskom Lubline. Ako herečka účinkuje v hrách Veľkí herci malým deťom I, II, Pelikáni v pustatine a účinkovala v hrách Pirueta, Funebrák a v rozprávkach divadla Úsmev. Vlani vydala album Zimní kúzelníci, tento rok Zimnú rozprávku. Žije vo Viničnom pri Pezinku, jej manželom je džezový hudobník Peter Preložník. Záznam relácie z programu Hosť pyramídy 30.01.2016.

Ako veriaci človek by som ľudí pri sčítaní obyvateľov povzbudil k pravdivému vyjadreniu ich skutočných postojov, presvedčenia, vyznania, občianskych aj duchovných hodnôt. Rovnako by sa dala táto na pozadí pandémie a vládnej krízy nepodstatná záležitosť využiť ako príležitosť. Je to  príležitosť, aby sme postupne upriamili pozornosť zákonodarného zboru k poctivému, spravodlivejšiemu a transparentnému usporiadaniu vzťahu štátu a cirkví. Ich rovnocenné postavenie smerom k štátu aj k sebe navzájom majú byť v spoločnosti zárukou toho, že chudobní, utláčaní a prenasledovaní v nich budú mať svoj hlas aj oporu.  V tejto súvislosti je potrebné prehodnotiť aj férovosť podmienok na registráciu štátom uznanej cirkvi či náboženskej spoločnosti. Je o čom uvažovať aj hovoriť. Bude to len naplnením jednej z ambícií novembra 1989. Darovať cirkvám skutočnú slobodu a nezávislosť od štátu. Je čas dokončiť nežnú revolúciu. Nežne. Bez nátlaku z ktorejkoľvek strany. 

Čo je úloha cirkvi v sekulárnej spoločnosti 21.ho storočia, kde je hranica cirkvi a jej presahu do spoločnosti a či hľadanie takej hranice vôbec má zmysel a o tom čím práve Slovensko a ja ako veriaci človek, ktorý sa trochu vymyká bežným stereotypom momentálne žije , som sa pre podcast "Na každom záleží" rozprával s Gabrielom Kosmálym. 

Človek zviazaný lžou a upísaný molochovi moci nemá prečo bojovať za svoj život. Je vlastne mŕtvy od momentu, keď si prvýkrát dáva na ruky hodinky, ktoré násobne prekračujú jeho príjem a každý deň, keď odomyká dvere auta či bytu v bytovom komplexe, ktorého majiteľa pozná za cenu, ktorú sa nikto nesmie dozvedieť. To mi napadlo po ďalších dvoch samovražedných činoch vo vyšetrovacej väzbe a "doma". Že Navaľnyj žije v pravde. Prečo v nej nedokážu žiť aj iní vraj politickí väzni. 

Ľudovými výkladmi a poverami deformované "spiritualistikoteologické" klony sú len ideologickými zbraňami náboženských populistov. V dejinách spravidla takéto "zázračné legendy" viedli k tragickým a zúfalým dejinným udalostiam. Zoznam by bol dlhý.  

Janka Debrecéniová je právnička. Spolupracuje s občianskym združením Občan, demokracia a zodpovednosť. Septembri 2016 sme sa v programe Hosť Pyramídy nahlas zamýšľali nad tým, čo to znamená žiť v právnom štáte a ako vnímame právo v každodennom živote. Ale aj o postavení ženy vo verejnom živote, v biznise i v politike a o jej bežnej či zvláštnej úlohe v dnešnej spoločnosti na Slovensku, v Európe, v rôznych kultúrach. Ako sa zdá aj tento rozhovor je v roku 2020 rovnako aktuálny a podnetný.

Pandémiu sa nám podarilo skrotiť a tak sa pomaly vraciame k aktivitám, na ktoré sme boli zvyknutí predtým. Návrat k normálu však bude poznačený viac ako dvojmesačným zážitkom karantény a núdzových opatrení. Aj duchovný život veriaceho človeka bol vystavený skutočnej skúsenosti spirituality a náboženskej rutiny a rituálov. Je to príležitosť preniknúť k tomu čím sa kresťanský životný štýl zásaden odlišuje od formalizmu náboženských predpisov. Výzvou je, či sa nám podarí tieto dva obsahy prepojiť a zmieriť. V  Duchu a v Pravde. 

Oľga Pietruchová sa stala prvou známou "odídenou" križiackeho ťaženia klerikálnych lobistov v boji proti rodovo vyváženému pohľadu na život, svet a ženy v ňom. Aj ona bola jednou z mojich hostiek v programe Hosť pyramídy. Jej skúsenosti, pohľady aj perspektíva ponúkajú veľa podnetov na uvažovanie a premýšľanie. Započúvajte sa do nášho rozhovoru z 10. februára 2018.

Cirkev pozná situácie,  kedy je potrat legitímny a prípustný aj keď nie je ideálny. Tábor prolife ignoruje teologické a moralnoteologické závery, ktoré odporujú jeho dvornej ideologii. Odmieta iné, prolife táboru, nesympatické moralnoteologicky prijateľné riešenia. Úplne tomu rozumiem, no nemali by sme pretláčať cirkevnú katolícku a klerikalnu legislativu do legislativy laického štátu. Budeme sa svetu o 600 rokov ospravedlňovať, ako Vatikán v prípade Jana Husa.   

Vybrali sme si model kresťanstva a vybrali sme si podľa mňa nesprávne. Letisko Piešťany vypravilo 22. apríla 2020 malé lietadlo, na ktorého palube bol trnavský emeritný arcibiskup Ján Sokol. Let sa uskutočnil pri príležitosti 30 . výročia návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku.  Letisko o tom informovalo prostredníctvom sociálnej siete Facebook . Relikviu zapožičal páter Lucián Bogucki, z bratislavského kostola sv. Františka, ktorý ju získal z Ríma v roku 2016. Ján Sokol v rámci neho požehnal celú krajinu relikviou tohto svätca. Na fotografii bol spolu s arcibiskupom aj kňaz Ján Košiar, ktorý sa otvorene angažuje pri podpore ĽSNS a jeho pastoračné pôsobenie je aj z tohto dôvodu limitované. Ján Sokol rúško na tvári nemal. Ján Košiar rúško mal.

Keď nás, podporovateľov dnešnej vlády začne skalpovať a dávať "dole" poslanec Blaha tak budeme opatrnejší. Štátne orgány nikomu nepatria. Vláda zákona, právny štát či medzinarodné "rule of law" je práve o tom. Inak je to len nová generácia "našich ľudí". Verejnosť vrátane podporovateľov opozície musí dostať zrozumiteľný signál, že sa všetko deje podľa zákona. Inak sa z konania polície vynára len "tradičná" neobjektivnost, keď svojim odpúšťame všetko, tým druhým nič. Nebyť ako oni znamená konat aj hovoriť inak ako oni. 

Na globálne humanitárne či prírodné zmeny sa Juraj Mesík ako bývalý expert Svetovej Banky díva úplne prakticky. Čo budeme potrebovať ak náhle ostaneme bez otvorených supermarketov a fungujúcej dodávky elektrickej energie alebo internetu? Koľlko vody, múky či mlieka potrebujeme na prežitie? Vieme ako ľudia nájsť v sebe ešte dosť síl, aby sme prežili a odovzdali tento svet a našu planétu našim deťom? Takýto rozmer aktívneho postoja k životu, ľudským komunitám na Slovensku ale aj v tam, kde sa toho, čoho sa najviac bojíme deje, je Jurajovi Mesíkovi blízky. Rozhovor z decembra 2017 stále aktuálny. A možno ešte aktuálnejší.

Sú veriaci, ktorí v pandémii vidia Boží trest. Mýlia sa? Profesor Halik odpovedá: Nielenže sa mýlia, rúhajú sa. Ponúkajú falošný, znevažujúci obraz Boha, ktorý si priamo pýta – v tomto prípade úplne oprávnený – výsmech ateistov. Je to obraz Boha ako mocného, zlého a pomstychtivého strýka za kulisami sveta, prírody a dejín, zosielajúceho pohromy a tresty.  Nie, Boh nie je v zemetraseniach ani za vojnami a v koronavíruse, je v „tichom vánku“ (ako čítame v Biblii), je v onej tichej sile lásky a obetavosti tých, ktorí v ťažkých časoch slúžia druhým. Kde je dobrota a láska, tam je Boh, spievame na Zelený štvrtok, tam sa deje Boh.

Dávid Králik je tvorivý učiteľ, ktorý nechodí po vychodených chodníkoch. Pomáha učiteľom tak ako to potrebujú. Chodí za nimi, veľa počúva a stále im vie poradiť hlavne preto, lebo aj on sám stále učí. To je na ňom to najinšpirujúcejšie. Nie je to len teoretik, ale určite v praktickej rovine implementuje to najlepšie z pedagogiky a spája to s praktickými zručnosťami. Preto aj korona kríza ho nenašla nepripraveného. V novej relácii "Školský klub" sa pohotovo zapojil do pomoci učiteľom cez televíznu obrazovku. Ale je prvej línii aj cez online hodiny s deťmi a odborníkmi rôznych oblastí. Lebo život a škola sú dnes zvlášť prepojené. 

S Jurajom Kušnierikom sme boli priatelia a aj keď sme mali na niektoré veci rôzne názory, vedeli sme sa stále rozprávať ďalej. Pred začiatkom školského roku v auguste 2015 sa mi ozval, že by bolo fajn sa pozhovárať v jeho relácii. Bola to milá rekapitulácia nášho kamarátskeho aj priateľského vzťahu, ktorý sa začal mojím príchodom do Bratislavy v roku 2004. A bol to jeden z poslednych rozhovorov Juraja v jeho programe. Na Islande v novembri dotĺklo jeho otvorené srdce. O to je tento môj rozhovor s ním pre mňa vzácnejší. Bol to náš posledný spoločný rozhovor. O všetkom.

Veriť napriek tomu, že dôvera je vystavená skúškam je jediný možný prístup, ktorý nášmu životu  dá zmysel. Keď čakáme na autobusovej zastávke, veríme napríklad šoférovi autobusu, že číslo spoja a destinácia sú pravdivé. Veríme lekárom, učiteľom, rodičom. Druhá naivita je vždy krokom dôvery a viery. Voči svetu aj voči ľuďom.

Psychológia často pripomína, že byť manželom či manželkou je dôležitejšie ako byť otcom či matkou. Sme životnými vzormi našich detí práve cez naše vzťahy sa toho najviac učia. Sami vieme, koľko sme si toho priniesli do našich vzťahov od našich rodičov. Pre dnešnú spoločnosť aj kresťanstvo je dnes výzvou chápať, že partnersvo je širší pojem.

Negatívne nastavenie voči cirkvi nachádza svoj prvý terč v jej úradných predstaviteľoch. Dokonca do tej miery, že "cirkev" je stotožňovaná práve s farármi, biskupmi a pápežmi. Málokto, z tých, ktorí hovoria o cirkvi hovoria o zástupoch veriacich ľudí úprimne žijúcich svoju vieru. Niečo ako cirkev však určite potrebujeme. Ako si s tým poradiť...?

Mať záľubu alebo oslavovať svoje zlyhania, hendikepy či momenty, kedy sme sa dotýkali osobného dna je také nesúčasné. Slabosť, smrť, choroba a zraniteľnosť však je súčasťou života, ktorý žijeme. Vnímame seba ale aj iných, ktorí sú chorí a slabí a my sa o nich chceme postarať. Prečo máme slabosť a chorobu vnímať ako niečo rituálne? 

Mnohým katolíkom sa spoveď zvlášť pred Vianocami či Veľkou nocou spája s vymenovaním hriechov, pokutou a rozhrešením. A prítmím spovednice. A potom sa takto vyspovedaní ľudia vracajú ako zo sprchy späť do bežného života. Opäť sa zašpinia a takto to ide dookola. Ide však o čosi iné. O čosi viac. Podľa mňa.

Jedlo nie  je len posilou ale aj príležitosťou stretnúť sa s inými a zdieľať s nimi to, čo máme, čím žijeme, kto sme. Posilnenie tela je spojené aj so spoločenostvom rodiny a priateľov, ktoré dávajú nášmu životu hlbší zmysel. Aj eucharistia je posilou, nielen odmenou za slušné správanie v cirkvi. 

Aj kresťanské dozrievanie potrebuje nové interpretácie starých príbehov. To čo je jasné deťom prestáva byť samozrejmé. Otázky potrebujú nové odpovede. Otvorenejšie a odvážnejšie. Život v pravde nie je jednoduchý. Ale je to lepšia alternatíva ako život v hmle ilúzií a milosrdných neprávd. 

Tajomstvo života a jeho neuchopiteľnosť je predmetom iniciačného rituálu v mnohých kultúrach. Sviatosť krstu nie je však takýmto magickým rituálom. Je to prejav spoluzodpovednosti rodičov a dospelých za život nového človeka. Voda je životodarnou tekutinou, je to však aj živel, ktorý môže byť nebezpečný. Číta s vami a pre vás Miro Kocúr.

Dá sa pokojne rozprávať a uvažovať o tom, na čom záleži a ako to súvisí s bežným životom? Prekvapilo ma, že túto knihu vnímali niektorí jej čitatelia ako nudnú, zbytočnú a zdĺhavú. Výhodou počúvania je, že si ju nemusíte kupovať ani čítať. Stačí ju počúvať a potom. Márnivo tomu dávam šancu, lebo som ju sám načítal. 

Život v slobode je životom v novej situácii, ktorá prináša nečakané situácie, kedy sa to čo bolo zdá ako istota príťažlivejšie. Istota prítomnosti a minulosti vyhráva nad neistým krokom dopredu. K slobode. Potrebujeme pocit podpory, posily a istotu, že to zvládneme. Medzi ranami a jazvami je rozdiel. Jazvy sú svedkami bojov, ktoré sme zvládli.

Michal Páleník a Tomáš Halász o modernej sociálnej politike

Na pozadí analýz, kto sa najviac zaslúžil o porážku fašistov a o kultivovanú defenestráciu županov v Trnave, Košiciach, Bratislave, Žiline a Prešove sa trochu pozabudlo na ocenenie tej časti spoločnosti, ktorá je viac ako len jazýčkom na váhe politických nálad. O podporu kresťanských cirkví sa v každých voľbách uchádzajú otvorene alebo skryto predstavitelia všetkých strán politického spektra. Minimálne si nechcú pohnevať potenciálnych voličov a preto sa nedotýkajú kontroverzných tém.

Vybrať sa začiatkom novembra na druhý koniec Slovenska je už súčasťou nášho logistického folklóru. Patrí to už k našim kalendárom, že si po tieto dni pripravíme vence a sviečky a vyberieme sa na cintoríny ku hrobom našich blízkych, priateľov a známych. Sviatok Všetkých svätých sa v cirkevnom kalendári viaže však na oveľa hlbšiu dimenziu ľudského života. No skôr by sme mohli povedať na to, čo príde po ňom. Prví kresťania sa svojou rozhodnosťou a radikálnosťou chceli priblížiť k svojmu učiteľovi, po ktorom dostali aj meno. Kristovci – po grécki christianoi , dnes hovoríme KRESŤANIA– sa inšpirovali životom Ježiša Krista, ktorý neprišiel zmeniť súdobú náboženskú legislatívu, no naopak, prišiel ju takpovediac refrešnúť. (Viac v nahrávke)

O tom ako slová zabíjajú. Vo verejnej debate zaznievajú slová o tom, že treba niekoho vykynožiť. Politici sa navzájom vo vyhrotených diskusiách označujú ako zradcovia, pokrytci, zlodeji a ak im to niekto z názorových oponentov vytkne, tak jedným dychom dodávajú, že to tak nemysleli. Že vraj, trochu expresívnosti k politike patrí. Táto nevraživosť je však súčasťou a sprievodným znakom takejto expresívnosti. Nie je to už len hraná asertívnosť. Cez mediálne kanály sa tento druh štandardu dostáva aj do našich uší a do verejného priestoru. Cudzincov vraj nemusíme hneď strieľať, ale hranice musíme nepriedušne uzavrieť. (Viac v nahrávke)

Je politika špinavá? Predstava špinavej politiky je dnes rozšírená medzi ľudmi rôznych generácií. Morálne autority si hľadáme skôr inde ako v prostredí verejného života, či politického boja. Politici sú v našom vnímaní skôr ako účastníci v súťaži krásy. Volá sa to v politike popularita. Ten, komu sa podarí dosiahnuť najvyššie čísla a percentuálny podiel na trhu je najlepší. Dostať sa k tomu ako človek uvažuje, čo si skutočne váži a na čom mu záleží je v tejto súťaži krásy takmer nemožné. A možno aj zbytočné. (Viac v nahrávke.á)

Prečo je Martin Luther aj 500 rokov po svojom neúspechu reformovať rímskokatolícku cirkev predmetom úvah teológov, aj cirkevných lídrov, by sme mohli pochopiť, ak sa bližšie pozrieme na text jedného z najcitovanejších katolíckych teológov súčasnosti. Hans Küng už v marci tohto roku publikoval svoj text k posolstvu reformácie v jeho chápaní z perspektívy kresťana a katolíka, ktorý má dosť slobody kriticky komentovať pozície rímskokatolíckej úradnej cirkvy, jej pastierov a zároveň teologicky necíti potrebu stať sa členom inej kresťanskej denominácie. (Viac v nahrávke)

Prípad a povaha sporu medzi prezidentom Kiskom a premiérom Ficom má jednu vážnu dimenziu. Osobné príbehy sú dôležitejšie ako abstraktné traktáty. Ľudia vnímajú osobnosti a ich nositeľov a preto už známy stratég Niccolò Machiavelli hovoril o tom, aké je dôležité, aby vladár vzbudzoval dojem morálneho človeka. Áno, presne tak. Nie je dôležité, či je politik skutočne morálny. Musí však vzbudzovať dojem morálnosti... (Viac v nahrávke) Poznámka: - použité skladba Fig Leaf Times Two od interpreta Kevin MacLeod je zahrnutá do licencie Creative Commons Attribution (https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/) - Zdroj: http://incompetech.com/music/royalty-free/index.html?isrc=USUAN1200096 - Interpret: http://incompetech.com/