Podcasts about Progres

Ak by boli parlamentné voľby v apríli, opozícia by skladala novú vládu, Smer s Hlasom by skončili v opozícii a Dankova SNS by do parlamentu ani neprešla. Koaličné strany v prieskumoch pomaly klesajú už posledný rok.Čo za tým je a čo s preferenciami vládnych strán robia opatrenia ako transakčná daň, vyššie platy pre ministrov či koalíciou odklepnutá doživotná renta pre premiéra Fica, alebo generálneho prokurátora? A čo opozícia, vie využiť zlyhania koalície a nie je jej volanie po predčasných voľbách predčasné? Dosiahlo už Progresívne Slovensko svoj strop a akú šancu majú liberáli z SaS či Demokrati? Ako sa budú percentá pre politické strany a trendy v preferenciách voličov vyvíjať ďalej?Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a riaditeľom agentúry FOCUS Martinom Slosiarikom.

Studijā “Jaunās Vienotības” Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Edmunds Jurēvics, ZZS Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Harijs Rokpelnis un “Progresīvo” Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Andris Šuvajevs.

David Santos - PROGRES Y PELOBRÓCOLIS CONTRA LA SEMANA SANTA (14-05-2025) Más contenido inédito en: https://www.es-tv.es Aportaciones a Raúl: https://www.patreon.com/user?u=40527138 Nº de cuenta: ES75 3018 5746 3520 3462 2213 Bizum: 696339508 o 650325992 Aportaciones a David: https://www.patreon.com/davidsantosvlog Nº de Cuenta: ES78 0073 0100 5306 7538 9734 Bizum: +34 644919278 Aportaciones a Equipo-F: TITULAR: EQUIPO F CUENTA: ES34 1465 0100 9417 5070 9106 C ÓDIGO SWIFT: INGDESMM Conviértete en miembro de este canal para disfrutar de ventajas: https://www.ivoox.com/podcast-un-murciano-encabronao-david-santos-los-audios_sq_f11099064_1.html Canales de U.M.E.: El Cid

Vaše peniaze našetrené v druhom pilieri budú môcť dôchodkové spoločnosti investovať napríklad do výstavby diaľnic či nájomných bytov. Takýto návrh prešiel ministrovi práce aj s časťou opozície. Progresívci sú ale skeptickí a hovoria aj o riziku. Tak sme sa na to opýtali ministra Erika Tomáša. Ale nielen na to. Andrej Danko chce rušiť transakčnú daň. Výpadok peňazí by však mohol ohroziť sociálne istoty. Na také 13. dôchodky ide takmer miliarda eur. Na práve tie, ktoré boli podmienkou vstupu strany Hlas do vládnej koalície. Čo na to minister?

Studijā satiksmes ministrs Atis Švinka (“Progresīvie”).

Studijā aizsardzības ministrs Andris Sprūds (“Progresīvie”).

Opozícia to má v parlamente ťažké. Na jeseň prišla v parlamente o jediného podpredsedu a mesiace sa snaží otvoriť rokovanie o odvolávaní ministrov či celej vlády. Teraz kritizuje vládu za nezvládnuté manažovanie šíriacej sa slintačky a krívačky. U prezidenta s koalíciou diskutovala o výdavkoch na obranu a chce zrušiť transakčnú daň. Parlament medzitým rieši mimovládky, počty pohlaví v ústave či rentu pre generálneho prokurátora.Čo na to opozícia? Z čoho by nahradila peniaze v rozpočte za zrušenú transakčnú daň? A podarí sa im už rokovať o odvolávaní ministra vnútra, obrany či ministerky kultúry? Prečo má pre slintačku a krívačku rokovať Bezpečnostná rada štátu? Chce alebo nechce opozícia viac peňazí na našu obranu, ak sa u prezidenta s koalíciou vzácne zhodla? Čo čaká od nového memoranda o našej zahraničnopolitickej orientácii?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.

Americké clá, aktuálna politická situácia, slintačka a krívačka, zahraničná politika; | Hostia: Richard Takáč (minister pôdohospodárstva; podpredseda strany Smer-SD) a Ivan Štefunko (poslanec NR SR, podpredseda hnutia Progresívne Slovensko). | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Studijā Saeimas Tautsaimniecības komisijas priekšsēdētājs Kaspars Briškens ("Progresīvie") un Saeimas Tautsaimniecības komisijas priekšsēdētāja biedrs Jānis Vitenbergs (NA).

Hostia: Darina Luščíková (poslankyňa NR SR; Progresívne Slovensko) a Pavel Ľupták (poslanec NR SR; nezaradený). Konsolidácia (úprava sadzieb DPH, transakčná daň – jej dopad aj v rámci reputačných rizík a ďalšie opatrenia, politické reakcie, dopad na firmy, štát pritom avizoval výraznejšiu úsporu na svojej prevádzke, kde sa dalo ešte výraznejšie ušetriť, plošná energopomoc, 13. dôchodky a podobne). Opatrenia na budúci rok (dohoda v koalícii, ako bude vyzerať ďalší miliardový konsolidačný balík, úprava sadzieb DPH či daní, schválenie rozpočtu a jeho naviazanie na prípadné hlasovanie o dôvere v NR SR a podobne). | Ekonomická situácia na Slovensku. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Turpinām diskusiju par to, vai ir lietderīgi paplašināt Valsts prezidenta pilnvaras? Pagājušajā nedēļā šo jautājumu uzdevām ekspertiem. Šoreiz Krustpunktā diskutē Saeimas frakciju pārstāvji. Ko politiķi domā par Edgara Rinkēviča rosinājumu deleģēt Valsts prezidentam izraudzīties kandidātus tiem amatiem, par kuriem parlamentam jābalso? Studijā: Edmunds Jurēvics (Jaunā Vienotība), Harijs Rokpelnis (Zaļo un zemnieku savienība), Andris Šuvajevs (Progresīvie), Svetlana Čulkova (Stabilitāte) un Edgars Tavars (Apvienotais saraksts). Valsts prezidents rosina mainīt Latvijas Bankas prezidenta, kā arī Valsts Kontroliera un tiesībsarga izvirzīšanas kārtību, deleģējot šīs tiesības pašam prezidentam. Pagājušonedēļ attiecīgas izmaiņas vairākos likumos nodotas komisijām, tomēr atsaucība šim priekšlikumiem nav ļoti pārliecinoša. Vai prezidents grib uzņemties pārāk daudz? Nedaudz arī pievēršamies vēl kādam rosinājumam, kas nupat arī nācis no Rīgas pils un tas attiecas uz referendumu ierosināšanas kārtību.

Turpinām diskusiju par to, vai ir lietderīgi paplašināt Valsts prezidenta pilnvaras? Pagājušajā nedēļā šo jautājumu uzdevām ekspertiem. Šoreiz Krustpunktā diskutē Saeimas frakciju pārstāvji. Ko politiķi domā par Edgara Rinkēviča rosinājumu deleģēt Valsts prezidentam izraudzīties kandidātus tiem amatiem, par kuriem parlamentam jābalso? Studijā: Edmunds Jurēvics (Jaunā Vienotība), Harijs Rokpelnis (Zaļo un zemnieku savienība), Andris Šuvajevs (Progresīvie), Svetlana Čulkova (Stabilitāte) un Edgars Tavars (Apvienotais saraksts). Valsts prezidents rosina mainīt Latvijas Bankas prezidenta, kā arī Valsts Kontroliera un tiesībsarga izvirzīšanas kārtību, deleģējot šīs tiesības pašam prezidentam. Pagājušonedēļ attiecīgas izmaiņas vairākos likumos nodotas komisijām, tomēr atsaucība šim priekšlikumiem nav ļoti pārliecinoša. Vai prezidents grib uzņemties pārāk daudz? Nedaudz arī pievēršamies vēl kādam rosinājumam, kas nupat arī nācis no Rīgas pils un tas attiecas uz referendumu ierosināšanas kārtību.

Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska. Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov. Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Slintačka a krívačka opäť udrela, počas víkendu sme sa dozvedeli, že zvieracia nákaza sa objavila už aj na Záhorí. Mimoriadna vláda vyčlenila peniaze aj vojakov. Čo trápi slovenských učiteľov, a prečo nie sú nízke platy ich jediným problémom?Nákaza slintačky a krívačky prekročila hranice južného Slovenska. Vláda opäť mimoriadne zasadla, vyčlenila pre ministerstvo vnútra 10 miliónov eur na nákupy tovarov a služieb, a zároveň vyčlenila i vojakov na zabezpečenie verejného poriadku na vnútorných hraniciach – ako i ochranu strážených objektov, v súvislosti s výskytom slintačky a krívačky.Opozičné PS však vládu obviňuje z absolútneho zlyhania krízového riadenia. „Dnes je to 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po. Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul. Dlažobné kocky a gruzínske légie, k tomu Bezpečnostnú radu zvolať vedia. Ale keď ide o dramatické škody pre celé Slovensko, tak na to kašlú," píše sa v reakcii Progresívneho Slovenska. Hoci ide o veľmi vážny problém a škody sa už dnes šplhajú k desiatkam miliónov, Slovensko nežije iba touto epidémiou. Slovenských učiteľov trápia nízke platy, vysoká miera pracovného stresu, ako aj nízke spoločenské uznanie a slabá podpora pri odpore ich duševného zdravia. Potvrdil to výskum Centra vzdelávacích analýz, ktorý sa zameral na bratislavských učiteľov. Šírenie slintačky a krívačky, ako i problémy učiteľov. To sú témy dnešného podcastu Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Slovensko čelí novému bezpečnostnému prostrediu. Vojna na Ukrajine pokračuje, Spojené štáty balansujú na hrane odchodu zo záruk NATO a európske krajiny začínajú hovoriť o posilnení vlastnej obranyschopnosti. Prvýkrát od nášho vstupu do Aliancie sa tak v plnej vážnosti otvára otázka: sme pripravení na svet bez americkej ochrany? O tom všetkom sa bude rozprávať moderátorka JOJ 24 Lenka Ježová s bývalým veľvyslancom pri NATO, bezpečnostným analytikom a expertom Progresívneho Slovenska Petrom Bátorom.

Po trojmesačných prázdninách pre koaličnú krízu, opäť rokuje parlament. Už takmer rok sa však čaká na nového šéfa parlamentu a koalícia voľbu opäť presunula.Je už teda koaličná 79-tka naozaj istá? Zvolí teda koalícia Richarda Rašiho a ďalších nominantov na dohodnuté fleky? Čo všetko teraz musia poslanci dobehnúť? Prečo musí dostať generálny prokurátor doživotnú rentu a dohodne sa parlament na zmrazovaní platov poslancov? Prejde koalíciou návrh SNS proti mimovládkam? Ako situáciu ovplyvní nákaza Slintačky a krívačky, bude to teraz na rozdiel od zdravotníctva už premiérska téma?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Národnej rady Romanom Michelkom za SNS a predsedom poslaneckého klubu hnutia Progresívne Slovensko Martinom Dubécim.

250324_politika_Uhrik Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/uhrik-progresivci-nas-vedu-do-izol/866150-clanok.html . Zahraničnopolitická orientácia, filozofia a politika progresívcov nás vedie do izolácie. Odmietajú USA, Čínu, Rusko, ale aj domáce, európske konzervatívne a vlastenecké sily. V TASR TV to povedal europoslanec Milan Uhrík (Republika). . Nesúhlasí ani s názorom, že by sa USA a Európska únia mali spájať špeciálne proti Číne. „Zmyslom našej existencie nemá byť, že ideme proti niekomu, ale snažiť sa hľadať s našimi konkurentmi, tak nazvem aj Ruskú federáciu, aj USA, výhodné zmluvy, ktoré nám pomôžu dosiahnuť naše interné ciele,“ tvrdí Uhrík. Európa podľa neho posledné roky hospodársky aj geopoliticky upadá. „Strácame vplyv a situácia je naozaj čoraz horšia,“ tvrdí...

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Radomír Šalitroš bude zase novým štátnym tajomníkom. Podľa politckého redaktora Aktualít Martina Sliza sa dnešným dňom skončila niekoľkomesačná vládna kríza. „Pre parlament to znamená, že koalícia bude mať väčšiu istotu. Keď títo dvaja ľudia odídu do exekutívy, tak to bude znamenať, že za nich prídu náhradníci,” vysvetľuje v podcaste. Novými poslancami sa majú stať členovia Hlasu Ján Hrubý a Andrea Szabóová.Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.Moderuje Frederika Lodová.

Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Radomír Šalitroš bude zase novým štátnym tajomníkom. Podľa politckého redaktora Aktualít Martina Sliza sa dnešným dňom skončila niekoľkomesačná vládna kríza. „Pre parlament to znamená, že koalícia bude mať väčšiu istotu. Keď títo dvaja ľudia odídu do exekutívy, tak to bude znamenať, že za nich prídu náhradníci,” vysvetľuje v podcaste. Novými poslancami sa majú stať členovia Hlasu Ján Hrubý a Andrea Szabóová.Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.Moderuje Frederika Lodová.

Začína Progresívne Slovensko klesať, akých voličov má Igor Matovič a prečo je pre agentúry ťažké zmerať podporu Hlasu? Riaditeľ prieskumnej agentúry Ipsos Jakub Hankovský v rozhovore s reportérom Denníka N vysvetľuje čísla z najnovšieho volebného modelu, ktorý zverejnili, ale odpovedá aj na otázku, čo si myslí o štátnych prieskumoch.

Spojené štáty po stretnutí s ukrajinskou delegáciou v Saudskej Arábii obnovili vojenskú pomoc, ktorú ešte minulý týždeň pozastavili. Kyjev naopak súhlasil s návrhom na tridsaťdňové prímerie s Ruskom. Spolupracovať začali aj tajné služby USA a Ukrajiny. Vladimir Putin reagoval, že sú otvorení prímeriu, ale treba na to viac diskusií, vyzeral, že sa veľmi neponáhľa dohodnúť sa. A u nás doma sa dejú veci - Peter Kotlár ako jediný na svete zistil, že vakcíny proti covidu menia DNA, nevie to podložiť, neodpovedal na otázky a odmieta zverejniť, ako na to vlastne prišiel.A koaličná kríza stále trvá - poslanci Ferenčák, Šalitroš, Migaľ stále nepovedali, či podporia koalíciu. Migaľ rokoval s Progresívnym Slovenskom, no koalícia sa tvári sebavedome, že na najbližšej schôdzi zvolí nového šéfa parlamentu. A v Chorvátsku sa tiež zrejme našli nejakí protislovenskí a protištátni novinári - v tajomších médiách vyšiel článok, že na jadranskom pobreží si stavia Robert Fico vilu.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a hosť Tomáš Hudák.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, TASR, The Times, Markíza, Facebook/Peter Pellegrini, Robert Fico, Igor Matovič–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Ce vendredi 14 mars, l'impact de la guerre commerciale lancée par Donald Trump sur les investissements étrangers dans certains secteurs, ainsi que les avancées de la lutte contre la fraude fiscale et sociale en France, ont été abordés par Dorothée Rouzet, cheffe économiste de la direction générale du Trésor, Jean-Marc Vittori, éditorialiste aux Échos, et Laurent Vronski, directeur général d'Ervor, dans l'émission Les Experts, présentée par Nicolas Doze sur BFM Business. Retrouvez l'émission du lundi au vendredi et réécoutez la en podcast.

Témami ďalšej relácie Európa od A po Z s moderátorom Adamom Zavřelom boli budúcnosť európskej obrany, návrh nariadenia o rodičovstve, ako aj postavenie žien v spoločnosti. Pozvanie prijali europoslankyne za Smer-SD Monika Beňová, Katarína Roth Neveďalová a Judita Laššáková a za Progresívne Slovensko Lucia Yar, Ľubica Karvašová a Veronika Cifrová Ostrihoňová.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Progresívci rokujú s odídencami z Hlasu – ide o spoluprácu alebo oslabenie vlády? Získa koalícia naspäť počty? A kde stojí Slovensko v obrannej politike EÚ? Moderátorka JOJ 24 Lenka Ježová o týchto témach diskutovala s podpredsedom vlády Robertom Kaliňákom a predsedom poslaneckého klubu PS Martinom Dubécim.

Parlament chce zvolať spoločné rokovanie zdravotníckeho a brano-bezpečnostného výboru. Témou má byť manažovanie pandémie, kde Najvyšší kontrolný úrad našiel pochybenia za desiatky miliónov eur. Slovenská národná strana medzičasom vyzýva na odvolanie nominanta Smeru z čela Štatistického úradu, v poslednom prieskume mu totiž úrad nameral len 1 a pol percenta. No a odídenec z Hlasu, Samuel Migaľ nerokuje len s premiérom o podpore koalície. Obedoval s Michalom Šimečkom, lídrom Progresívneho Slovenska. Aj na tieto témy si v Analýzach 24 posvietila moderátorka Lenka Ježová s poslancami Národnej rady Richardom Glückom zo Smeru-SD a Viliamom Karasom za KDH.

Koalícia už nikdy nebude mať stabilnú väčšinu v parlamente, uviedol šéf Progresívneho Slovenska (PS) a poslanec Michal Šimečka. Málokedy bola opozícia taká jednotná, ako je dnes, uviedol. Spoluprácu si vie predstaviť s Demokratmi, ale strana Hlas je pre neho passé, hovorí, že sú kópiou Smeru. "Naším cieľom je, aby tá koalícia predčasne skončila a išli sme do predčasných volieb. Tomu prispôsobujeme aj taktiku a stratégiu, či už verejnú alebo aj tú menej verejnú," povedal.

V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.

V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.

To, čo sa dnes deje, nie je nič iné, ako návrat k nedemokratickej civilizácií. Smerujeme tam, to ale neznamená, že tam musíme skončiť, hovorí občianska aktivistka Marta Šimečková. Tá sa ako štatutárka OZ Projekt Fórum - a mama predsedu PS, stala terčom ďalšieho útoku premiéra Fica. Jej združenie totiž čelí exekúcií zo strany EÚ. Čo bolo dôvodom a prečo je od Fica drzé hovoriť o údajnom obohacovaní sa? "PÁN ŠIMEČKA mladší, ČO KEBY STE NAMIESTO OCHKANIA UROBILI TLAČOVKU A OZNÁMILI, KOĽKO VAŠA RODINA NAHRABALA ZO ŠTÁTNYCH A MEDZINÁRODNÝCH DOTAČNÝCH SCHÉM? TO BY BOLA SUMIČKA!"To je úryvok z jedného zo statusov predsedu vlády Roberta Fica na adresu svojho politického rivala, predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.Ten sa opäť stal predmetom útoku šéfa vlády - a opäť sa to deje cez rodinných príslušníkov šéfa PS. Najprv to bola jeho partnerka, potom jeho otec no a tentoraz sa premiér zameral na jeho mamu. Marta Šimečková sa totiž ako štatutárka občianskeho združenia Projekt Fórum stala predmetom exekúcie zo strany EÚ. Ona sama to považuje za nedorozumenie a vec nepovažuje za ukončenú. Útoky premiéra, ministra obrany či šéfa strany Hlas však považuje za neuveriteľnú drzosť a prekročenie hraníc arogancie. "Hranice ich nehanebnej arogancie boli dávno prekročené," tvrdí a avizuje, že čas na právnu obranu sa výrazne blíži. Ráno Nahlas s bývalou disidentkou, občianskou aktivistkou Martou Šimečkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To, čo sa dnes deje, nie je nič iné, ako návrat k nedemokratickej civilizácií. Smerujeme tam, to ale neznamená, že tam musíme skončiť, hovorí občianska aktivistka Marta Šimečková. Tá sa ako štatutárka OZ Projekt Fórum - a mama predsedu PS, stala terčom ďalšieho útoku premiéra Fica. Jej združenie totiž čelí exekúcií zo strany EÚ. Čo bolo dôvodom a prečo je od Fica drzé hovoriť o údajnom obohacovaní sa? "PÁN ŠIMEČKA mladší, ČO KEBY STE NAMIESTO OCHKANIA UROBILI TLAČOVKU A OZNÁMILI, KOĽKO VAŠA RODINA NAHRABALA ZO ŠTÁTNYCH A MEDZINÁRODNÝCH DOTAČNÝCH SCHÉM? TO BY BOLA SUMIČKA!"To je úryvok z jedného zo statusov predsedu vlády Roberta Fica na adresu svojho politického rivala, predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.Ten sa opäť stal predmetom útoku šéfa vlády - a opäť sa to deje cez rodinných príslušníkov šéfa PS. Najprv to bola jeho partnerka, potom jeho otec no a tentoraz sa premiér zameral na jeho mamu. Marta Šimečková sa totiž ako štatutárka občianskeho združenia Projekt Fórum stala predmetom exekúcie zo strany EÚ. Ona sama to považuje za nedorozumenie a vec nepovažuje za ukončenú. Útoky premiéra, ministra obrany či šéfa strany Hlas však považuje za neuveriteľnú drzosť a prekročenie hraníc arogancie. "Hranice ich nehanebnej arogancie boli dávno prekročené," tvrdí a avizuje, že čas na právnu obranu sa výrazne blíži. Ráno Nahlas s bývalou disidentkou, občianskou aktivistkou Martou Šimečkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dr Vlasta Sikimić radi na Univerzitetu u Ajndhovenu. Bavi se oblašću odnosa filozofije i veštačke inteligencije (VI). ________________________________________________________________________________________________Sponzori ⚡️Crux suplementi: Ja koristim Ashwagandu pred svako snimanje podkasta ili pred neku meni lično važnu aktivnost koja zahteva moj fokus i energiju. Pružite prirodnu snagu svom umu i telu:

Ir pagājis tikai mēnesis kopš ASV prezidenta Donalda Trampa inaugurācijas, bet pa šo laiku ir izdarīts un pateikts jau tik daudz, ka šaubas par spēju paļauties uz šo stratēģisko partneri šķiet itin pamatotas. Vai tas tā izskatās arī no mūsu aizsardzības sektora puses, par to Krustpunktā vaicājam aizsardzības ministram Andrim Sprūdam (Progresīvie). Jautājumus kopā ar raidījuma vadītāju uzdod Anastasija Tetarenko-Supe no ziņu aģentūras LETA un Andrejs Vasks, Latvijas Radio pētnieciskās žurnālistikas nodaļas žurnālists.  

Kríza vo vládnej koalícii trvá. Napriek tomu, že ultimátum premiéra vypršalo už v pondelok. V uliciach zas opäť pokračujú protesty, ktoré žiadajú demisiu premiéra a jeho vlády a ktoré premiér Fico spája s pučom. Čo môže urobiť premiér Fico s Dankovou ponukou na všetky tri jeho ministerstvá? Vyriešili niečo rokovania s rebelmi z Hlasu, čo o tom vie opozícia a ako na to chce reagovať?Čo bude s našou zahraničnopolitickou orientáciou, ak náš sociálno-demokratický premiér cestuje na konzervatívnu konferenciu do USA a progresívci kričia, že nás jeho vláda ťahá preč z Európskej únie? A čo môže opozícia robiť s tým, že jej koalícia odmieta otvárať mimoriadne schôdze o odvolávaní ministrov, nieto o nich ešte aj hlasovať? Čo chcú robiť s dražobou, ktorá nás podľa nich po konsolidácii čaká?A dokáže opozícia vôbec spolupracovať? Prečo si PS cez médiá odkazujú s KDH názory na ich zmeny v ústave? A vylúčilo PS z budúcej spolupráce definitívne Matoviča? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom parlamentu Michalom Šimečkom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

ASV prezidenta sazvanīšanās ar Krievijas diktatoru un vēlāk paustie vēstījumi par Ukrainas nākotni, tam sekojošie ASV amatpersonu paziņojumi Minhenes drošības konferences laikā par Eiropas izslēgšanu no Ukrainas miera sarunām, galu galā arī ASV viceprezidenta lekcija par vārda brīvības ierobežošanu Eiropā  daudziem ir likusi uzdot jautājumu, vai ASV joprojām ir mūsu uzticamais sabiedrotais. Kādai jābūt mūsu valsts un visas Eiropas Savienības attieksmei pret ASV pašreizējo rīcību ārpolitikā, kādiem jābūt turpmākajiem soļiem mūsu drošības nostiprināšanā? Krustpunktā diskutē Saeimas deputāti: Saeimas priekšsēdētājas biedre un Saeimas Eiropas lietu komisijas deputāte Zanda Kalniņa-Lukaševica (Jaunā Vienotība), Saeimas Eiropas lietu komisijas deputāts Jānis Grasbergs (Nacionālā apvienība, Saeimas priekšsēdētājas biedre Antoņina Nenaševa (Progresīvie), Saeimas ārlietu komisijas sekretārs Juris Viļums (Apvienotais saraksts) un Saeimas Eiropas lietu komisijas deputāts Harijs Rokpelnis (Zaļo un zemnieku savienība).  

Americký prezident hrozí Európe zavedení dovozných ciel. Mier na Ukrajine by chcel Trump vyrokovať s Putinom sám, no bezpečnostné záruky pre Kyjev a viac peňazí na zbrojenie žiada od Únie. Emanuel Macron zvolal núdzový summit a Nemci po mníchovskej bezpečnostnej konferencii hovoria existenčnej chvíli.U nás premiér spája občianske protesty s pučom a pripúšťa, že sa Únia môže rozpadnúť tak, ako sa rozpadla Varšavská zmluva. A zatiaľ čo premiér o našej budúcnosti hovorí s Putinom, na úrade vlády sa vraj omylom objaví ruský veľvyslanec.Ako teda obstojí Slovensko? Počúvajú nás ešte v Únii a v NATO? O čom mohol rokovať Fico s Putinom a bude Slovensko na summite v Paríži? Oslabí sa NATO a vznikne európska armáda? A čo na to europarlament? Ako pomôže vládna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Európskeho parlamentu, Ľubicou Karvašovou, europoslankyňou za hnutie Progresívne Slovensko za skupinu Renew Europe a Branislavom Ondrušom, nezaradeným europoslancom za stranu Hlas – SD.

Ne vienā vien valstī pēdējā laikā cilvēki ir izgājuši ielās, paužot savu attieksmi pret valdošo varu un valstī notiekošo. Vācija, Serbija, Gruzija un Slovākija. Vietumis protesti ir devuši kādus rezultātus, vietumis, šķiet, pagaidām nē. Tomēr jebkura neapmierinātība valdošo varu uztrauc. Kāpēc vienā valstī ar protestiem kaut ko var panākt, citā - nē? Raidījumā Divas puslodes analizē Austrumeiropas politikas pētījumu centra valdes loceklis, pētnieks Mārcis Balodis un Latvijas Radio Ziņu dienesta žurnālists Uldis Ķezberis. Gruzija – nervu un izturības cīņa Partija „Gruzijas sapnis” pirmoreiz nāca pie varas 2012. gadā, toreiz koalīcijas sastāvā un pozicionējot sevi kā kreisi centrisku, proeiropeisku spēku. Kopš 2016. gada tā ir vienīgā valdošā partija ar vairākumu Gruzijas parlamentā un šobrīd kontrolē arī teju visas pašvaldības. Partijas dibinātājs un kādreizējais premjerministrs Bidzina Ivanišvili oficiāli ieņem „Gruzijas sapņa” goda priekšsēdētāja amatu, taču tiek pamatoti uzskatīts par faktisko partijas un lielā mērā arī valsts vadītāju. Pamazām partijas politikā iezīmējās arvien pamanāmāka tendence tuvināt Gruziju Kremlim, kam līdztekus notika varas koncentrēšanas process. Kā spilgts indikators bija t.s. Ārvalstu aģentu likums – attiecīgā Krievijas likumdošanas akta līdzinieks, kuru valdošā partija, par spīti sabiedrības protestiem un valsts prezidentes Salomes Zurabišvili opozīcijai, tomēr izdabūja līdz likuma statusam 2024. gada maijā. Pagājušā gada oktobrī Gruzijā notika kārtējās parlamenta vēlēšanas, kurās „Gruzijas sapnis”, saskaņā ar oficiālajiem rezultātiem, ieguva vairākumu. Opozīcijas partijas, liela daļa sabiedrības un prezidente Zurabišvili attiecās atzīt vēlēšanu rezultātus, norādot uz daudziem pārkāpumiem. Ļaudis izgāja ielās, pieprasot atkārtotas, starptautiski novērotas vēlēšanas. Vara vērsa pret protestētājiem policijas spēkus, kuru rīcība ar laiku kļuva arvien brutālāka. Fiksēti simtiem aizturēto piekaušanas, spīdzināšanas un aplaupīšanas gadījumu. Sākotnēji protestu kustības centrā bija prezidente, taču viņas pilnvaru termiņš beidzās gada nogalē, un viņas vietā stājās valdošās konjunktūras ieliktenis, agrākais futbolists Miheils Kavelašvili. Atbildot uz Eiroparlamenta rezolūciju, kas pieprasīja atkārtotu vēlēšanu sarīkošanu, premjers Kobahidze paziņoja, ka Gruzija pārtrauc sarunu procesu par pievienošanos Eiropas Savienībai. Neskatoties uz varas arvien pieaugošo brutalitāti, protesti turpinās joprojām. Pēdējais valdošā režīma solis ir jauna likumu pakete, kas paredz daudz stingrākus ierobežojumus un bargākus sodus masu protestu dalībniekiem, piemēram, administratīvās aizturēšanas termiņa pagarināšana no 15 līdz 60 diennaktīm un privātas informācijas izplatīšanas pielīdzināšana protesta organizēšanai. Serbija – sabiedrība pieprasa atbildību Pagājušā gada 1. novembrī Serbijas pilsētā Novi Sadā notika traģisks negadījums: nogāžoties nesen renovētas dzelzceļa stacijas betona nojumei tika nogalināti 15 un smagi ievainoti divi cilvēki. Masu pulcēšanās, kas aizsākās kā bojāgājušo piemiņas mītiņi, pamazām pārauga pret varu vērstās demonstrācijās, saistot notikušo ar vispārējo korupcijas un varas funkciju nepildīšanas situāciju. Serbijas Progresīvā partija ir pie varas kopš 2012. gada, sākotnēji kā viena no valdošās koalīcijas, bet kopš 2014. gada kā parlamentārā vairākuma partija. Kopš 2017. gada tās līderis Aleksandrs Vučičs ir valsts prezidenta amatā. Daudzi kā Serbijā, tā ārvalstīs uzskata, ka valstī ir izveidota faktiska vienpartijas nomenklatūra, kas ļauj pie varas esošajiem un tiem pietuvinātajiem nodrošināt sev labumus uz pārējās sabiedrības rēķina. Protesti pret varu notikuši vairākkārt, taču pašreizējie ir ar vēl nebijušu mērogu. To dzinējspēks ir jaunatne, sevišķi jau studenti, kuriem tagad pievienojušies citi, t.sk. zemnieki un motociklistu klubu dalībnieki, kuri ar savu tehniku un braucamrīkiem piedalās automaģistrāļu bloķēšanā. Pie varas esošie šai situācijā izvēlējušies lavierēšanas taktiku, upurējot dažus grēkāžus. Kā pirmais novembra nogalē demisionēja celtniecības ministrs Gorans Vesičs, kurš vēlāk pat uz dažām dienām tika arestēts. Sekoja vēl pāris ministru atkāpšanās, līdz 29. janvārī par savu demisiju paziņoja premjerministrs Milošs Vučevičs. Tas ir pēdējais prezidenta Vučiča upuris cerībā pielabināt sadusmoto sabiedrību. Tāpat viņš solījis publiskot visus ar Novi Sadas nelaimi saistītos materiālus un nevajāt protestu dalībniekus. Tiek atzīmēts, ka šī ir pirmā reize, kad Serbijas līderis šādi piekāpjas protestētājiem. Tajā pašā laikā viņš nācis klajā arī ar biedinošiem paziņojumiem, piemēram, ka viņa partijā ir septiņpadsmit tūkstošus liela lojālistu frakcija, kas devusi slepenu zvērestu līdz pēdējam aizstāvēt savu līderi. Slovākija – prokremlisko spēlīšu rezultāts Protesti Slovākijā sākās pēc tam, kad premjerministrs Roberts Fico 2024. gada nogalē pēkšņi apmeklēja Maskavu, kur tikās ar agresorvalsts vadoni Putinu. Šī tuvināšanās notika paralēli spriedzes pieaugumam starp Slovākijas un Ukrainas valdībām, Fico pārmetot Ukrainai Krievijas gāzes tranzīta pārtraukšanu un pieprasot to atjaunot. Desmitus tūkstošu protestētāju, kuri ap gadumiju izgāja Bratislavas, Košices un citu pilsētu ielās, tikai vēl vairāk saniknoja premjera apgalvojumi, ka, saskaņā ar Slovākijas izlūkdienesta ziņām, viņus organizējot no ārvalstīm. Faktiski kustības vadības centrs ir organizācija „Mieru Ukrainai”. Protesti joprojām ir mierīgi, taču lozungi nepārprotami prasa valdības demisiju. Aptaujas rāda, ka turpinās varas partiju – Fico pārstāvētās „Virziens – sociāldemokrātija” un pašreizējā valsts prezidenta Petera Pelegrini partijas „Balss – sociāldemokrātija” reitingu kritums. Jau pāris mēnešus populārākā partija Slovākijā ir liberālais opozīcijas spēks „Progresīvā Slovākija”. Nesen, četriem pozīcijas deputātiem pārtraucot darbību varas frakcijā, valdošā koalīcija zaudēja parlamenta vairākumu. Vācija – radikāli labējiem nē! Kā apgalvo Vācijas prese, protestētāju skaits, kuri pagājušajā nedēļā izgāja Vācijas pilsētu ielās un laukumos, esot pārsteidzis pat pašus to organizētājus. Organizētāji apgalvo, ka Minhenē varētu būt sapulcējušies līdz pat 320 000 cilvēku, un neatkarīgi avoti vērtē pūļa lielumu uz vismaz 200 000. Tāpat desmitos tūkstošu mērāmas demonstrācijas pēdējās nedēļās notikušas Hannoverē, Rostokā, Berlīnē, Ķelnē, Hamburgā, Leipcigā un citur. Sanākušie pauž sašutumu par galēji labējās partijas „Alternatīva Vācijai” ietekmes pieaugumu, kas sola tai otro labāko rezultātu 23. februārī paredzētajās Bundestāga vēlēšanās. Sava daļa nepatikas tikusi arī šobrīd populārākā spēka – Vācijas kristīgo demokrātu – līderim Frīdriham Mercam, ciktāl partija bija iesniegusi Bundestāgā migrācijas likumdošanas grozījumu priekšlikumus, kurus atbalstījusi „Alternatīva Vācijai”, taču Bundestāgs ar nelielu balsu pārsvaru noraidījis. Kā pauž protestētāji, Mercs pārkāpis pēckara Vācijas politikas nerakstīto likumu – nekad neizmantot galēji labējo politisku atbalstu. Tomēr stingrāki imigrācijas noteikumi ir lielas vācu sabiedrības daļas prasība, un Mercs uz pārmetumiem atbildējis, ka nekādā ziņā nav gatavs sadarboties ar radikāļiem valdības veidošanā. Kā zināms, „Alternatīva Vācijai” nokļuva Bundestāgā 2017. gadā uz sabiedrības noskaņojuma viļņa, kuru izraisīja kancleres Angelas Merkeles nepārdomātā migrācijas politika. Pati „Alternatīva” gan cītīgi noliedz, ka tā būtu rasistiska, kur nu vēl neonacistiska partija, norādot, ka tās rindās netrūkst imigrantu pēcteču. Sagatavoja Eduards Liniņš.

S političkou a poslankyňou za Progresívne Slovensko Simonou Petrík sme sa rozprávali o jej ceste k nájdeniu vlastnej sebahodnoty, o jej pôrodoch a o tom, aká je mama.Prebádali sme aj Simonine (a naše) srdcové témy - ženské práva, stav pôrodníctva na Slovensku a čo robiť pre to, aby sa jedna aj druhá oblasť posúvali vpred.Bavili sme sa o tom, prečo je dôležité nebyť ticho a ako preklopiť občiansky aktivizmus do aktívnej účasti v politike, či na komunálnej, národnej alebo mezdinárodnej úrovni.

Ceļš līdz nākamajam Latvijas Bankas prezidentam izrādījies pilns negaidītu līkloču. Vispirms, tuvojoties bijušā prezidenta Mārtiņa Kazāka termiņa beigām, izrādījās, ka koalīcija nemaz nespēj vienoties par kopīgu kandidātu, Zaļo un zemnieku savienība izvirzīja savu, bet pārējie koalīcijas partneri nāca ar savu kandidātu. Vēlēšanas tā arī nenotika. 24. janvārī šķita, ka vienošanās ir panākta, bet atkal izrādījies, ka tā nemaz nav, un atkal koalīcija sadalījusies divās daļās. Bet tagad kandidātu, ko gan toreiz, gan tagad atkal atbalsta "Jaunā Vienotība" un "Progresīvie", ir izvirzījušas divas opozīcijas partijas – Nacionālā Apvienība un Apvienotais saraksts. Kādas politiskās spēles tiek spēlētas un kādi īsti ir kritēriji, pēc kuriem vērtē kandidātus, par to diskutējam Krustpunktā ar Saeimas frakciju pārstāvjiem. Diskutē frakcijas "Jaunā Vienotība" priekšsēdētājs Edmunds Jurevics, Zaļo un Zemnieku savienības frakcijas priekšsēdētāja vietnieks Augusts Brigmanis, frakcijas "Progresīvie" priekšsēdētājs Andris Šuvajevs, frakcijas "Latvija pirmajā vietā" priekšsēdētājs Ainārs Šlesers un Apvienotā saraksta frakcijas priekšsēdētājs Edgars Tavars.

01 21-01-25 LHDW Feijoo va contracorriente de la nueva derecha, ¿Seguirá con las políticas progres cuando caiga Sánchez?, se notan cambios en lo que refiere a la derecha

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

La realidad es que el conglomerado del wokismo pijoprogre afronta un panorama desolador. Es la decadencia de las ideas casposas y las chorradas habituales de esa izquierda arrogante que se considera siempre en posesión de la verdad. No hay más que leer y escuchar las pintorescas interpretaciones que utilizaban algunos periodistas y analistas para descalificar el discurso de Trump y glosar las inexistentes virtudes del fracasado Biden. 

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  0:30 - „Progresívna hystéria,“ kritizuje Šutaj Eštok. Matovič ho nazval „kráľom“. Politici sa pustili do študenta, ktorý odmietol podať ruku Pellegrinimu https://www.startitup.sk/progresivna-hysteria-kritizuje-sutaj-estok-matovic-ho-nazval-kralom-politici-sa-pustili-do-studenta-ktory-odmietol-podat-ruku-pellegrinimu/ 1:32 - AKTUÁLNE: Opozícia podá návrh na vyslovenie nedôvery vláde Roberta Fica https://www.startitup.sk/aktualne-opozicia-poda-navrh-na-vyslovenie-nedovery-vlade-roberta-fica/ 2:29 - Saková prehovorila o tom, ako chce riešiť situáciu s plynom. V hre je viacero scenárov https://www.startitup.sk/sakova-prehovorila-o-tom-ako-chce-riesit-situaciu-s-plynom-v-hre-je-viacero-scenarov/ 3:31 - SPP by mal žalovať Gazprom, tvrdí Hojsík. Inak príde štát o stovky miliónov eur https://www.startitup.sk/aktualne-spp-by-mal-zalovat-gazprom-tvrdi-hojsik-inak-pride-stat-o-stovky-milionov-eur/ 4:26 - Černák odmietol vypovedať na súde. Skutok si vraj poriadne nepamätá https://www.startitup.sk/aktualne-cernak-odmietol-vypovedat-na-sude-skutok-si-vraj-poriadne-nepamata/ 5:25 - Prímerie sa nezadržateľne blíži: Militantná skupina má čoskoro prepustiť desiatky unesených civilistov https://www.startitup.sk/primerie-sa-nezadrzatelne-blizi-militantna-skupina-ma-coskoro-prepustit-desiatky-unesenych-civilistov/ 6:35 - Elon Musk súčasťou ďalšieho kontroverzného obchodu? Vrcholí boj o obľúbenú aplikáciu generácie Z https://www.startitup.sk/elon-musk-sucastou-dalsieho-kontroverzneho-obchodu-vrcholi-boj-o-oblubenu-aplikaciu-generacie-z/ 7:56 - AKTUÁLNE: Veľká akcia na východnom Slovensku. Polícia zasahuje pri viacerých trestných činoch https://www.startitup.sk/aktualne-velka-akcia-na-vychodnom-slovensku-policia-zasahuje-pri-viacerych-trestnych-cinoch/ 8:51 - Až 5 500 kamiónov ročne: Pekári ostro kritizujú prístup obchodných reťazcov na Slovensku https://www.startitup.sk/az-5-500-kamionov-rocne-pekari-ostro-kritizuju-pristup-obchodnych-retazcov-na-slovensku/ 9:50 - Za kontroverzné videá na YouTube im hrozí väzenie. Dvojicu Vaský a Daňo dobehla spravodlivosť https://www.startitup.sk/za-kontroverzne-videa-na-youtube-im-hrozi-vazenie-dvojicu-vasky-a-dano-dobehla-spravodlivost/ 10:55 - Bitcoin je v poslednej fáze rastu. Jeho maximum ešte len príde, tvrdia analytici (NÁVOD) https://www.startitup.sk/bitcoin-je-v-poslednej-faze-rastu-jeho-maximum-este-len-pride-tvrdia-analytici-navod/ 12:01 - Slovensko na chvoste rebríčka: Odborník prezradil, koľko mesačných výplat potrebuješ na kúpu bytu https://www.startitup.sk/slovensko-na-chvoste-rebricka-odbornik-prezradil-kolko-mesacnych-vyplat-potrebujes-na-kupu-bytu/ 13:01 - Realitný trh čaká turbulentný rok: „Dobrý byt sa takmer vždy predá veľmi rýchlo.“ Kto nemusí, ten nepredáva https://www.startitup.sk/realitny-trh-caka-turbulentny-rok-dobry-byt-sa-takmer-vzdy-preda-velmi-rychlo-kto-nemusi-ten-nepredava/

Premiér Fico vyrazil pred Vianocami na utajenú súkromnú návštevu k Putinovi. Slovensko sa to dozvedelo od srbského prezidenta. Potom sa Fico utajene a súkromne stretol v Hanojskom ultraluxusnom hoteli s nejakými predstaviteľmi Vietnamskej vlády.To je všetko, čo o medzištátnych rokovaniach nášho premiéra vieme. A aby toho nebolo málo, Robert Fico po svojich návštevách ohlasuje zmenu v zahraničnopolitickej orientácii Slovenska.Čo vlastne predseda vlády chce a čo tým sleduje, čo pre nás s Putinom či Vietnamcami vybavil? Prečo hrozí Ukrajine, jej prezidenta označuje za žobráka a chce meniť našu zahraničnú politiku, ak druhým dychom hovorí, že náš životný priestor je v EÚ a NATO? Čo si o tom majú myslieť občania našej krajiny, ak svoje cesty vydáva za súkromné a o tom čo tam dohodol, nič nevieme? A čo Slovensko z premiérovej politiky na všetky štyri svetové strany vlastne má? Plyn cez Ukrajinu na Slovensko to teda nie je.Braňo Závodský sa rozprával s členom predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko a exministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom a poslancom parlamentu za stranu Hlas–SD a predsedom európskeho výboru parlamentu Jánom Ferenčákom.

Kým rok 2023 sa končil výmenou politickej garnitúry, ktorá sľubovala pokoj a stabilitu, tento rok končí paradoxne v chaose a neistote. Slovenskom otriasol atentát na premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý však bol premárnenou príležitosťou. Rétorika politikov sa napriek prvotným snahám ešte viac vyostrila, vládny valec si ide úspešne za svojimi kedysi opozičnými snami a Slovákov čaká zavedenie konsolidačného balíka do praxe. Ficova štvrtá vláda sa otriasa v základoch a počítať môže už len so 76 poslancami. Klub SNS sa takmer rozpadol a problémy majú aj v Hlase z čoho je líder Smeru značne nervózny. Progresívne Slovensko (PS) sa medzitým vyšplhalo na vrchol rebríčkov. Aké sú trendy v preferenciách a ako reagujú voliči na aktuálnu situáciu?   Aj na tieto otázky v rozhovore pre Pravdu odpovedal šéf agentúry Ipsos a sociológ Jakub Hankovský. Z koaličných strán zaznamenala najväčší prepad Slovenská národná strana (SNS), ktorej sa vypomstilo paradoxne to, čo ju dostalo do parlamentu – spojená, no nestabilná, kandidátka.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. – Progresívne Slovensko, za ním už s väčším odstupom Smer. Ale aj Hlas potácajúci sa okolo desiatich percent, nárast extrémistov aj hnutia Igora Matoviča. Minulotýždňový model NMS ukázal viaceré zaujímavé veci. Takže kto, s kým, kedy a za akých podmienok? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta analytika Mikuláša Hanesa z NMS. Zdroj zvukov: TASR, YouTube/Republika, Matúš Šutaj Eštok, Facebook/Hnutie Slovensko, Andrej Danko – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Koaličná 76-tka sa v parlamente dočasne zmenila 79-tku a odklepla rozpočet aj s konsolidáciou. Väčšinu našla aj pri odložení ďalšieho opozičného odvolávania ministra Šutaja Eštoka. Napätie však trvá a huliakovci chcú stále svoje ministerstvo. Vláda sa navyše stále nedohodla s lekármi ani učiteľmi a stámilióny musí minúť na sľúbenú pomoc s cenami plynu.Prečo progresívci hovoria o Ficovej drahote rozpočet odmietli? Dokedy budú podávať návrhy na odvolanie ministra vnútra? A čo čakajú od mimoriadnej schôdze o údajne agresívnej opozícii a o správe o atentáte, ktorú avizuje premiér Fico? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.

Európska únia má odvčera novú Európsku komisiu. Na ďalších päť rokov ju opäť povedie Ursula von der Leyen. Z našich europoslancov komisiu podporili len poslanci z Progresívneho Slovenska a Hlasu. Poslanci Republiky a Smeru boli proti, Smer tak nepodporil ani len vlastného eurokomisára Maroša Šefčoviča.Môže to nejak ovplyvniť jeho prácu, ak má riešiť napríklad obchodné spory s Čínou či Spojenými štátmi a popritom podporuje vojenskú pomoc Ukrajine? Aké najväčšie výzvy stoja pred novou komisiou? Je to práve vojna na Ukrajine a spoločná obrana a bezpečnosť? Kam smeruje Európska únia a kam vedie Slovensko štvrtá Ficova vláda?Braňo Závodský sa rozprával s politológom s Univerzity Komenského v Bratislave profesorom Jozefom Bátorom.

Európska únia má staronovú vládu, ktorá oddnes naplno zarezáva. Napriek tomu, že do nej nominoval eurokomisára Maroša Šefčoviča aj Ficov Smer, jeho europoslanci a ich kolegovia z Republiky svojho vlastného kandidáta ani novú komisiu Ursuly von der Leyen nepodporili. Na rozdiel od poslancov PS či Hlasu.Ako si to teda Smeráci vyriešili so "svojím" Marošom Šefčovičom? Ktorí z kandidátov na eurokomisárov sa na grilovačkách najviac zapotili? Ktoré mená sú najdôležitejšie a akú úlohu dostal Maroš Šefčovič? A aké najväčšie výzvy stoja pred novou eurokomisiou a Európskou úniou? Je to biznis s Čínou a USA? Bude to vojna na Ukrajine a nová bezpečnostná politika po zvolení Trumpa za amerického prezidenta? A čo záujmy Slovenska, kto ich v Európskom parlamente zastupuje dobre, a kto nie? Čo na to naši europoslanci?Braňo Závodský sa rozprával sa poslancom európskeho parlamentu za stranu Hlas – sociálna demokracia, aktuálne nezaradeným poslancom Branislavom Ondrušom a s podpredsedom Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko a skupinu Obnovme Európu/Renew Europe Martinom Hojsíkom.