Podcasts about Progres

Otázka odstrihnutia sa Európskej únie od ruských energetických zdrojov vyvoláva čoraz ostrejšie politické spory. V relácii Európa od A po Z sa v Európskom parlamente stretli europoslanci strany Smer-SD a Progresívneho Slovenska, ktorí sa v pohľade na energetickú budúcnosť Slovenska a Európy zásadne rozchádzajú.

Rok v parlamente sa skončil koaličnou expresnou 11. novelou Trestného zákona bleskovým zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, vrátane prelomenie veta prezidenta. A krikom a hádkami. Slovensko rozdelila aj vládna energopomoc. Opozícia protestovala aj mimovládky protestujú v uliciach.Prečo opozícia označuje novelu trestného zákona za darček mafii a Tiborovi Gašparovi? Budú za diskusie o Benešových dekrétoch padať tresty? Prečo na seba v parlamente kričia a útočia a prečo sa musí protestovať v uliciach? Ako by pomáhali seniorom a domácnostiam progresívci ak energopomoc aj trináste dôchodky ostro kritizujú? A má opozícia nejaký spoločný plán a vie sa dohodnúť aj s Matovičom?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom Národnej rady SR za hnutie Progresívne Slovensko Martinom Dubécim.

Studijā aizsardzības ministrs Andris Sprūds (“Progresīvie”).

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky? Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky? Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Studijā "Apvienotā saraksta” Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Edgars Tavars un Satiksmes ministrijas parlamentārais sekretārs Ģirts Dubkēvičs (“Progresīvie”).

Jaunās autoceļu nodevu jeb vinješu normas ir raisījušas uzņēmēju satraukumu. Kā tās ietekmēs tautsaimniecību un kādēļ protesti ir sākušies tikai pēc 2026.gada budžeta pieņemšanās? Krustpunktā diskutē Finanšu ministrijas parlamentārais sekretārs Jānis Upenieks (Jaunā Vienotība), Satiksmes ministrijas parlamentārais sekretārs Ģirts Dubkēvičs ("Progresīvie"), Saeimas deputāti Edgars Putra (Apvienotais saraksts) un Edmunds Zivtiņš (Latvija pirmajā vietā). Sazināmies ar Saeimas frakcijas "Jaunā Vienotība" vadītāju Edmundu Jurēvicu. Šķita jau, ka opozīcija nokavēja, saceļot neapmierinātību par jaunajām autoceļu lietošanas nodevu jeb vinješu likmju kravas transportlīdzekļiem virs trim tonnām cenām, ko bija paredzēts ieviest no 2026. gada. Bet šodien, 10. decembrī, Valsts prezidents Edgars Rinkēvičs nosūtījis Saeimai otrreizējai caurlūkošanai Saeimā pieņemtos grozījumus Autoceļu lietošanas nodevas likumā. Saeimas deputātiem vēlreiz būs jāizsver visi par un pret. Arī finanšu ministrs faktiski atzina kolēģiem, ka visi aspekti cenu celšanai nemaz nebija rūpīgi izsvērti. Vinjetes Latvijā nav jāpērk ikvienam, kā tas ir dažās citās Eiropas valstīs. Bet nu nav arī tā, ka tas skar tikai lielākus uzņēmumus. Un ceļu lietošanas nodeva ir tikai viena no izmaksu pozīcijām, ja runājam par auto uzturēšanu un izmantošanu. Mēs jau maksājam auto nodokli, maksājam akcīzi degvielai, ir citi izdevumi. Tāpēc Krustpunktā runājam vispirms par vinjetēm un kāda varētu būt tālākā arī Saeimas rīcība šajā jautājumā. Bet ir svarīgi palūkoties uz visu nozari kopumā, kāda ir vispār Latvijas politika, ja runājam par autotransporta uzturēšanas izmaksām Latvijā, un cik tā ir salāgota arī ar citām kaimiņvalstīm. 

Jaunās autoceļu nodevu jeb vinješu normas ir raisījušas uzņēmēju satraukumu. Kā tās ietekmēs tautsaimniecību un kādēļ protesti ir sākušies tikai pēc 2026.gada budžeta pieņemšanās? Krustpunktā diskutē Finanšu ministrijas parlamentārais sekretārs Jānis Upenieks (Jaunā Vienotība), Satiksmes ministrijas parlamentārais sekretārs Ģirts Dubkēvičs ("Progresīvie"), Saeimas deputāti Edgars Putra (Apvienotais saraksts) un Edmunds Zivtiņš (Latvija pirmajā vietā). Sazināmies ar Saeimas frakcijas "Jaunā Vienotība" vadītāju Edmundu Jurēvicu. Šķita jau, ka opozīcija nokavēja, saceļot neapmierinātību par jaunajām autoceļu lietošanas nodevu jeb vinješu likmju kravas transportlīdzekļiem virs trim tonnām cenām, ko bija paredzēts ieviest no 2026. gada. Bet šodien, 10. decembrī, Valsts prezidents Edgars Rinkēvičs nosūtījis Saeimai otrreizējai caurlūkošanai Saeimā pieņemtos grozījumus Autoceļu lietošanas nodevas likumā. Saeimas deputātiem vēlreiz būs jāizsver visi par un pret. Arī finanšu ministrs faktiski atzina kolēģiem, ka visi aspekti cenu celšanai nemaz nebija rūpīgi izsvērti. Vinjetes Latvijā nav jāpērk ikvienam, kā tas ir dažās citās Eiropas valstīs. Bet nu nav arī tā, ka tas skar tikai lielākus uzņēmumus. Un ceļu lietošanas nodeva ir tikai viena no izmaksu pozīcijām, ja runājam par auto uzturēšanu un izmantošanu. Mēs jau maksājam auto nodokli, maksājam akcīzi degvielai, ir citi izdevumi. Tāpēc Krustpunktā runājam vispirms par vinjetēm un kāda varētu būt tālākā arī Saeimas rīcība šajā jautājumā. Bet ir svarīgi palūkoties uz visu nozari kopumā, kāda ir vispār Latvijas politika, ja runājam par autotransporta uzturēšanas izmaksām Latvijā, un cik tā ir salāgota arī ar citām kaimiņvalstīm. 

Slovenská politika sa čoraz viac radikalizuje, politický stred sa vyprázdňuje a napriek pomernému systému, ktorý na Slovensku máme, sa tu postupne vyformoval blok dvoch prakticky nepriestupných politických táborov. No a to celé je čoraz viac rámcované čírymi pocitmi, negatívnymi emóciami, ako i definovaním politického oponenta ako akéhosi bytostného nepriateľa. Aj tak vyzerá slovenská politika z pohľadu merania dlhodobých preferenčných trendov v podaní šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika.Témou však bude aj to, či je dominancia Progresívcov už nezvratná, kam a prečo miznú voliči Ficovho Smeru, ale aj to, ako sa ešte dá zachrániť pád Hlasu. No a má z hľadiska preferenčných trendov - ale i slovenských politických skúseností - zmysel hovoriť o širokých predvolebných koalíciách viacerých preferenčne neduživých opozičných strán? No a napokon, z čoho pramení postoj nevoličov a čím si u voličov vyslúžil druhú šancu Igor Matovič?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenská politika sa čoraz viac radikalizuje, politický stred sa vyprázdňuje a napriek pomernému systému, ktorý na Slovensku máme, sa tu postupne vyformoval blok dvoch prakticky nepriestupných politických táborov. No a to celé je čoraz viac rámcované čírymi pocitmi, negatívnymi emóciami, ako i definovaním politického oponenta ako akéhosi bytostného nepriateľa. Aj tak vyzerá slovenská politika z pohľadu merania dlhodobých preferenčných trendov v podaní šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika.Témou však bude aj to, či je dominancia Progresívcov už nezvratná, kam a prečo miznú voliči Ficovho Smeru, ale aj to, ako sa ešte dá zachrániť pád Hlasu. No a má z hľadiska preferenčných trendov - ale i slovenských politických skúseností - zmysel hovoriť o širokých predvolebných koalíciách viacerých preferenčne neduživých opozičných strán? No a napokon, z čoho pramení postoj nevoličov a čím si u voličov vyslúžil druhú šancu Igor Matovič?Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Naša zahraničná politika je paškvilom štátu, ktorý vie, kde je jeho strategicky sever. My nemáme už ani žiadnych spojencov. Čo z takejto politiky máme? Pýta sa Peter Weiss. Podľa neho sa zahraničná politika Ficovej vlády úplne rozpadla. Dôvodom je cynizmus samotného premiéra. A o čo ide v kauze Benešových dekrétov?Dekréty prezidenta Beneša sú späť. Po rokoch hibernácie sa do slovenského politického diskurzu opäť vrátili tzv. Benešove dekréty. Postaralo sa o to Progresívne Slovensko, ktoré sa síce menu Beneš úzkostlivo vyhýbalo, zároveň však verejne žiada aby sa citujem: "Pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojeným s konfiškačnými rozhodnutiami, dodržiaval princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti." Benešove dekréty, ktoré sú na jednej strane kostrou povojnového usporiadania Československa a na strane druhej, sú symbolom uplatňovania kolektívnej viny voči vlastným občanom, totiž i naďalej majú na Slovensku právnu váhu. Svedčí o tom aj aktivita Slovenského pozemkového fondu, kde sa čoraz viac obnovujú konfiškácie pôdy so spätnou - a povojnovou, platnosťou.Náš južný sused - na čele s Ficovým spojencom Orbánom, pritom opakovane, cielene a vedome oživuje myšlienky Veľkého Maďarska ako i trianonskej krivdy a snahy o jej revíziu.Ako Orbán, tak i Fico sa pritom stávajú páriami Európskej únie vo vzťahu k Rusku a jeho brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine no a zmeniť to zrejme nedokáže ani snaha o resuscitáciu vyhasnutej Vyšehrádskej spolupráce. O čo vlastne ide v zahraničnej politike Roberta Fica, ktorá síce verbálne deklaruje suverenitu na všetky štyri svetové strany, no fakticky sa s politikou našich kľúčových spojencov čoraz viac a principiálne rozchádza? Kde sú limity toho, čo nás v zahraničnej politike tejto vlády ešte dokáže prekvapiť a prečo sa nijako nedá uchopiť jej strategický "Sever"? No a napokon, koho je Robert Fico vlastne premiérom a je to skutočne Slovenská republika - ako člen EÚ a NATO - ktorej Robert Fico premiéruje a premiérovať v budúcnosti aj chce?Toto je absolútne nezodpovedná, avanturistická politika. Je protištátna, protinárodná a je absolútne proti budúcnosti tohto národa. A je to i mravná degradácia národa. Hovorí pre Ráno Nahlas exdiplomat Peter Weiss. Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom v Maďarsku i Česku Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Progresívne Slovensko neotvára Benešove dekréty, ale chce pomôcť ľuďom na juhu, vraví člen predsedníctva PS Ivan Korčok. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom rozoberá, či sa téme nemohol venovať už ako minister zahraničných vecí, hodnotí rokovania o mieri na Ukrajine, komentuje komunikáciu Miroslava Lajčáka s Jeffrey Epsteinom a odpovedá aj na otázku, prečo išiel do štúdia k Oskarovi Baramimu.

Vládna koalícia dnes v parlamente opäť rieši vlastné veci. Bude mať vládna koalícia 79, alebo už len 78 poslancov? Hlas navrhol odvolať svojho vlastného predsedu európskeho výboru parlamentu, zatiaľ posledného rebela v strane Jána Ferenčáka. Nahradiť ho chce Petrom Kmecom, ktorý sa do parlamentu vrátil po tom, čo ho nechal pre šafárenie z miliónmi z plánu obnovy odvolať premiér Fico.Hlas sa medzitým prepadá v prieskumoch, predseda strany čelí exekúcii pre kontumačne prehratý spor s Čurillovcami a do parlamentu poslal návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, len preto, aby mohla koalícia vymeniť šéfku úradu.Aký teda bude osud Jána Ferenčáka, zatiaľ ešte stále poslanca Hlasu? Prečo mu šéf Hlasu odkazuje, že je už rok mentálne mimo koalície a má bližšie k Progresívnemu Slovensku? Ak ho teda koalícia odvolá, čo bude robiť? Skončí v Hlase a koalícia bude mať už len 78 hlasov? A ako dopadne Hlas, bude ďalej, ako to hovoril minister Drucker len handrou vo vládnej koalícii?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu za stranu Hlas – SD a predsedom Výboru Národnej rady pre európske záležitosti Jánom Ferenčákom.

Progresívne Slovensko znovu otvorilo tému Benešových dekrétov, o ich histórii, ale aj o tom, aké dôsledky majú na život slovenských Maďarov dnes, sa so šéfredaktorom denníka Napunk, Zoltánom Szalayom rozprával Braňo Bezák.    Podporte Napunk, aby sme mohli priniesť sériu rozhovorov o Orbánovom režime, reportáže z rôznych častí Maďarska a analýzy o politickom vývoji pred voľbami.

251201_politika_Uhrik Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/uhrik-infringement-ek-kvoli-novele-u/924731-clanok.html . Bratislava 2. decembra (Teraz.sk) – Tému infringementu, teda konania o porušení povinnosti, ktoré voči Slovensku iniciovala Európska komisia (EK) kvôli novele ústavy, Progresívne Slovensko zbytočne dramatizuje. V TASR TV to povedal predseda hnutia Republika, europoslanec Milan Uhrík. . Konaní EK voči Slovensku bolo podľa neho v minulosti v súvislosti s rôznymi legislatívnymi zmenami niekoľko desiatok. „Dramatizujú situáciu. Infringement je iba vysvetľovací proces. V praxi to vyzerá tak, že Komisia pošle list, že si všimla nejakú legislatívnu zmenu a slovenská vláda jej odpíše. Buď sa to vysvetlí, alebo sa to bude vysvetľovať ďalej,“ povedal Uhrík...

Studijā Saeimas deputāti Kaspars Briškens (“Progresīvie”) un Jānis Dombrava (NA).

Hosťami relácie V politike boli minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) a šéfka poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Zuzana Mesterová. 

Témy: Aktuálna domáca politika - Úrad na ochranu oznamovateľov - Mierový plán pre Ukrajinu. | Hostia: Matúš Šutaj Eštok (minister vnútra SR; predseda strany HLAS-SD) a Irena Bihariová (poslankyňa NR SR; členka predsedníctva strany Progresívne Slovensko). | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Staré pravidlá, na základe ktorých sa stále robia účelové kroky. Opozičná strana Progresívne Slovensko prišla s tým, že odsudzuje povojnovú kolektívnu vinu a žiada vládu, aby sa na základe Benešových dekrétov už nerobila rozhodnutia. Po vášnivej reakcii iných politických strán si napokon aj väčšina v tejto krajine všimla, že Maďarom dodnes odoberajú majetky na základe 80 rokov starých dekrétov. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno na celú situácie pozrie s výtvarníčkou, pedagogičkou, občianskou aktivistkou a jednou z poradkýň prezidentky Zuzany Čaputovej pre menšinové otázky Ilonou Némethovou. Zdroje zvukov: TA3, STVR, Youtube/TA3, Facebook/Robert Fico, Markíza Odporúčanie Ak chcete vidieť dobrý film a chcete vedieť, čo by sa asi dialo pri nukleárnom útoku na USA, dnes odporúčam A House of Dynamite na Netflixe. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kas notiek ar "Rail Baltica" projektu, ko tas prasīs no budžeta nākamgad un tuvākajos gados? un vai izdodas mazināt saspīlējumu valdības koalīcijas partneru starpā? Krustpunktā izvaicājam satiksmes ministru Ati Švinku (Progresīvie). Jautājumus kopā ar raidījuma vadītāju uzdod Latvijas TV raidījuma "De facto" žurnālists Matīss Arnicāns un Latvijas Radio Ziņu dienesta žurnālists Viktors Demidovs.  

01 27-11-25 LHDW Estoy harto de los progres de Aramni que nos dan lecciones de inmigración, ejemplo Gemma Nierga y su discurso en los Premios Ondas

01 27-11-25 LHDW Estoy harto de los progres de Aramni que nos dan lecciones de inmigración, ejemplo Gemma Nierga y su discurso en los Premios Ondas

Kas notiek ar "Rail Baltica" projektu, ko tas prasīs no budžeta nākamgad un tuvākajos gados? un vai izdodas mazināt saspīlējumu valdības koalīcijas partneru starpā? Krustpunktā izvaicājam satiksmes ministru Ati Švinku (Progresīvie). Jautājumus kopā ar raidījuma vadītāju uzdod Latvijas TV raidījuma "De facto" žurnālists Matīss Arnicāns un Latvijas Radio Ziņu dienesta žurnālists Viktors Demidovs.  

Studijā parlamentārās izmeklēšanas komisijas priekšsēdētājs Andris Kulbergs (AS) un parlamentārās izmeklēšanas komisijas loceklis Edmunds Cepurītis (“Progresīvie”).

Studijā satiksmes ministrs Atis Švinka (“Progresīvie”) un zemkopības ministrs Armands Krauze (ZZS).

Je to zrušenie alebo transformácia Úradu na ochranu oznamovateľov? Bude koaličný Hlas hlasovať s opozíciou pri odvolávaní ministrov? A bude koalícia ešte krehkejšia? Na to sme sa pýtali Zuzany Števulovej z Progresívneho Slovenska a Michala Barteka z Hlasu-SD.

Vienbalsīgi Saeima ģenerālprokurora amatā iecēlusi Rīgas tiesas apgabala prokuratūras virsprokuroru Armīnu Meisteru. ASV prezidents Donalds Tramps apstiprinājis 28 punktu "miera plānu" starp Krieviju un Ukrainu. Ukrainā šīs ziņas uzņem ar lielu piesardzību un arī bažām par iespējamu kapitulācijas uzspiešanu Ukrainai. Siguldas novada dome lemj par jaunu priekšsēdētāju. Satiksmes ministrs Atis Švinka no Progresīvajiem šodien izturēja neuzticības balsojumu Saeimā.

Desiatky tisíc ľudí včera napriek dažďu a silnému vetru prišli na námestia po celom Slovensku. Napriek zrušenému dňu pracovného pokoja na sviatok boja za slobodu a demokraciu si našli čas. Premiér medzi tým šíril pod strechou štátneho Agrokomplexu konšpirácie o vražde Jána a Martiny a hovoril o zmene politického režimu. Emaily odsúdeného amerického finančníka a sexuálneho predátora Epsteina spojil s pádom svojej vlády, no to že si Epstein tie maily písal s jeho vtedajším ministrom a dnes poradcom Lajčákom už nespomenul.Ako teda vyzerali naše upršané námestia na sviatok slobody a demokracie? Môže zmeny vyvolať skôr kriedová revolúcia po výsluchu študenta za nápis na chodníku? Akú peknú akciu si zorganizoval Smer a aký spor to v koalícii graduje medzi Smeru a Hlasom, ktorému premiér odvoláva ďalšieho ministra a ponúka pomoc Šutajovi Eštokovi na ministerstve vnútra? A čo opozícia po spoločnom obede a predstavení tieňovej vlády Progresívneho Slovenska?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Novela ústavy je víťazstvo konzervatívcov, nie Fica, tvrdí predseda Kresťanskej únie Milan Krajniak. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, ako si vysvetľuje nízke preferencie svojej strany, či chce kandidovať s KDH, ale aj to, či neklame o programe Progresívneho Slovenska alebo či by spolupracoval so Smerom.

Kradnúť už nechodia len hladní ľudia, ale všetci, ktorí majú problémy s dlhmi alebo drogami, a aj organizované skupiny, lebo ich k tomu motivovala vládna koalícia. Tvrdí to Zuzana Števulová, právnička a poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Policajti podľa nej nemajú kapacity ani na veľké daňové zločiny, nie ešte na drobné krádeže.Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

Kradnúť už nechodia len hladní ľudia, ale všetci, ktorí majú problémy s dlhmi alebo drogami, a aj organizované skupiny, lebo ich k tomu motivovala vládna koalícia. Tvrdí to Zuzana Števulová, právnička a poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Policajti podľa nej nemajú kapacity ani na veľké daňové zločiny, nie ešte na drobné krádeže.Majú protesty význam? Proti čomu a s akými požiadavkami sa vlastne opozičné strany chystajú na námestia? A budú naozaj niekde dva protesty v tom istom čase, alebo to majú opozičné strany s aktivistami dohodnuté?Rozhovor vo videopodcaste Ráno Nahlas viedol Peter Hanák.

Konceptuāli nākamā gada budžeta projekts ir apstiprināts. Taču faktiski Latvijā jau ir mazākumvaldība, un gala lasījumam daudzas partijas ir apņēmušās visādas prasības, lai maksimāli gūtu labumu sev. Vai mēs netuvojamies valsts mēroga drāmai? Par to Krustpunktā diskutē Saeimā pārstāvēto partiju pārstāvji: premjerministres parlamentārā sekretāre Karīna Ploka ("Jaunā vienotība"), Saeimas Zaļo un Zemnieku savienības frakcijas priekšsēdētājs Harijs Rokpelnis, Saeimas frakcijas "Progresīvie" priekšsēdētājs Andris Šuvajevs, Saeimas frakcijas "Apvienotais saraksts" – Latvijas Zaļā partija, Latvijas Reģionu Apvienība, Liepājas partija priekšsēdētāja vietniece Aiva Vīksna un Saeimas frakcijas "Latvija pirmajā vietā" deputāte Ramona Petraviča.   

Najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko už túto jeseň predstavila alternatívu k ekonomickej práci kabinetu Roberta Fica. Teraz prichádza s alternatívou ku kabinetu samotnému. V polčase volebného obdobia prichádza s tieňovou vládou, v ktorej ministrov a ministerky nazýva lídrami zmeny. Ako si túto zmenu predstavuje? Boli nominácie jednoznačné alebo si jednotlivé mená aj konkurovali? A načo je to vlastne dobré? Nikola Šuliková Bajánová sa pýta redaktora domácej redakcie denníka SME Michala Katušku. Zdroje zvukov: Rádio Express, TA3 Odporúčanie Teraz spravím veľmi nepodarený oslí mostík a odporučím vám seriál Say Nothing. Spomínali sme, že tieňové vlády majú tradíciu v zahraničí, pričom niekedy ide o reálny dopad na politiku – to je aj prípad Mo Mowlamovej, ktorá sa zúčastnila mierových rokovaní, ktoré ukončili tragické obdobie dejín Severného Írska známe ako Troubles, o ktorom je aj spomínaný seriál. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Opoziční lídri sa udobrovali na spoločnom obede. Michal Šimečka naň pozval šéfov SaS, Demokratov aj predsedu KDH. Bolo to ich prvé takéto stretnutie odvtedy, čo KDH spolu so Smerom zahlasovalo za dve pohlavia a národnú identitu do ústavu. Igor Matovič pozvánku nedostal.Premiérovi Ficovi a jeho vláde medzitým vyprší limit. Pre stav našich verejných financií musí podľa ústavy požiadať parlament o vyslovenie dôvery.Ako chce opozícia vymeniť vládu Roberta Fica, na čom sa na obede dohodli? Pôjde to aj bez Igora Matoviča? Akú tieňovú vládu predstaví Progresívne Slovensko? A ako môže dopadnúť hlasovanie o dôvere vláde? A dôverujú jej ľudia, keď nám do života zasahuje stúpajúca kriminalita a pre konsolidáciu si musíme stále viac uťahovať opasky?Braňo Závodský sa rozprával s opozičným lídrom a predsedom hnutia Progresívne Slovensko Michalom Šimečkom.

Kačka, lokše a červená kapusta. Opoziční lídri si dali na pozvanie Michala Šimečku spoločný obed. Vraj si vymenili pohľady na aktuálnu a spoločenskú situáciu, Igor Matovič pozvaný nebol.Bol to dobrý obed? A pomohlo to k niečomu, o čom vlastne hovorili? Udobrili sa už aj s KDH, ktoré so Smerom zmenilo našu ústavu? Prečo na obed nepozvali aj Igora Matoviča? Vytvárajú tieňovú vládu len v Progresívnom Slovensku alebo by to mohol byť aj spoločný opozičný projekt? Budú sa opäť rozprávať o spájaní? Bude sa o tom opäť len rozprávať? Akú úlohu v tom zohrávajú Demokrati, ktorý síce v prieskumoch mierne rastú, no stále sú len na hrane zvoliteľnosti do parlamentu? A prečo neboli na protestoch SaS za odvolanie šéf SIS Pavla Gašpara?Braňo Závodský sa rozprával s exministrom obrany a predsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom.

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič ohlásil novú politickú stratégiu s názvom "Prevrat 2027". Jedným z jej cieľov je údajne obrať o voličov Smer a Republiku, aby sa v ďalších voľbách dala zložiť vláda bez Roberta Fica. Svoju snahu odštartoval návštevou provládnej youtuberky Miriam Šrámovej.Portál Aktuality.sk však v analýze zistil, že realita je presne opačná. Je táto stratégia len marketing, alebo sa Matovič naozaj snaží znova zblížiť s voličmi Smeru? A neodrádza si útokmi na Šimečku presne tých voličov, ktorí k nemu reálne prichádzajú?Aj o tomto paradoxe sa v dnešnom podcaste rozprávame so šéfom politického oddelenia Aktuality.sk, Martinom Slizom.

Valsts drošība ir šobrīd galvenā prioritāte Latvijā. Krustpunktā izvaicājam aizsardzības ministru Andri Sprūdu (Progresīvie). Jautājumus kopā ar raidījuma vadītāju uzdod TV24 žurnālists Romāns Meļņiks un Latvijas Radio Pētnieciskās žurnālistikas daļas žurnālists Kārlis Arājs. Pēdējo dienu kaislības ap Saeimas lēmumiem bijušas tik skaļas, ka ir arī bijis pamats domāt par valdības krīzi. Liekas, ka vien nākamā gada budžeta pieņemšana kavē politiķus rīkoties radikālāk. Tas tāpēc, ka saspringta situācija nav tikai Latvijas iekšpolitikā, visas Eiropas drošības jomā ir pamatīgi izaicinājumi. Ir jāpieņem budžets, kurā īpaša prioritāte ir atvēlēta aizsardzības jomai. Par krīzēm, par izaicinājumiem, to, kā sevi sargāsim, saruna Krustpunktā ar Andri Sprūdu.

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič ohlásil novú politickú stratégiu s názvom "Prevrat 2027". Jedným z jej cieľov je údajne obrať o voličov Smer a Republiku, aby sa v ďalších voľbách dala zložiť vláda bez Roberta Fica. Svoju snahu odštartoval návštevou provládnej youtuberky Miriam Šrámovej.Portál Aktuality.sk však v analýze zistil, že realita je presne opačná. Je táto stratégia len marketing, alebo sa Matovič naozaj snaží znova zblížiť s voličmi Smeru? A neodrádza si útokmi na Šimečku presne tých voličov, ktorí k nemu reálne prichádzajú?Aj o tomto paradoxe sa v dnešnom podcaste rozprávame so šéfom politického oddelenia Aktuality.sk, Martinom Slizom.

Valsts prezidents Edgars Rinkēvičs nolēmis nodot Saeimai otrreizējai caurlūkošanai likumprojektu par Latvijas izstāšanos no Eiropas Padomes Konvencijas par vardarbības pret sievietēm un vardarbības ģimenē novēršanu un apkarošanu jeb tā saucamās Stambulas konvencijas, prezidents paziņojis platformā "X". Ja Saeima likumu negrozīs, tad Valsts prezidents otrreiz ierunas vairs nevarēs celt, paredz Satversme. Šodien, 3. novembrī, Valsts prezidenta kanceleja Rīgas pilī rīkoja tikšanos ar Saeimas, valdības un nevalstisko organizāciju pārstāvjiem saistībā ar parlamentā pieņemto likumu. Gan daudzas nevalstiskās organizācijas, gan partijas JV un "Progresīvie" iepriekš iesniedza prezidentam aicinājumu šo likumu neizsludināt un nodot Saeimai otrreizējai caurlūkošanai. Savukārt platformā "ManaBalss.lv" par Valsts prezidentam paredzētu iniciatīvu, aicinot viņu neizsludināt šo likumu, nepilnu četru dienu laikā parakstījušies vairāk nekā 62 000 cilvēku. Bet Saeimā jau iesniegtajā iniciatīvā, kurā parlaments aicināts turpināt dalību konvencijā, parakstu skaits sasniedzis gandrīz 33 000. Ceturtdien paredzēti protesti pret izstāšanos no konvencijas. Tie notiks Rīgā, Liepājā, Cēsīs un Daugavpilī, kā arī ārpus Latvijas - Tallinā un Tartu, Briselē, Helsinkos, Berlīnē, Hāgā un Vīnē.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Slovensko straší európsky Green Deal. Aktuálne jeho časť o rozšírenom obchodovaní s emisnými kvótami pre budovy a cestnú dopravu. Jeho cieľom je znížiť vypúšťanie emisií CO2, no podľa kritikov to bude stáť domácnosti tri tisícky ročne za drahší plyn či benzín. Vládny Hlas sa rozhodol uznesením parlamentu zaviazať vládu, aby nariadenie bez ochrany domácností pred jej dopadmi odmietla. Čo je to teda vlastne systém ETS2 a čo má spoločné s Green Deal? Je skutočne pravda, že toto nariadenie môže stáť rodiny tisícky eur ročne navyše? Prečo koalícia hovorí o bruselskej dani? A prečo je pre Progresívne Slovensko uznesenie Hlasu zbytočné a nič nerieši, len straší ľudí? Prečo chce prísť KDH zo svojim vlastným uznesením a čo v ňom má byť? Budeme platiť tisíce eur navyše za vykurovanie a varenie alebo nie?

Štvrtá vláda Roberta Fica má za sebou prvú polovicu svojho vládnutia. Za dva roky stihla tri konsolidačné balíčky, ale aj novelu trestného zákona. Naša ekonomika spomaľuje, no premiér odmieta, že by sme boli v zlej kondícii. Popularita koaličných strán vo verejnosti ale klesá. Dnes už by podľa prieskumov Smer, Hlas a SNS vládu nevytvorili. Prieskumy dlhodobo vedie Progresívne Slovensko a ak by boli voľby v októbri, opozičné strany by rokovali o zostavovaní novej vlády.Ako teda vyzerajú najnovšie prieskumy. Čo hovoria trendy a aký majú význam dva roky pred riadnymi voľbami? Prečo Smeru a Hlasu dlhodobo klesajú preferencie a SNS je pod čiarou zvoliteľnosti? A je na tom opozícia lepšie, k je väčšina jej strán stále v pásme ohrozenia? Ako je na tom KDH po hlasovaní za novelu ústavy? Ako sa rozhodujeme, ktorú stranu podporíme a prečo?Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a riaditeľom agentúry FOCUS Martinom Slosiarikom.

Ľudia budú viac platiť na zdravotných odvodoch, ale zdravotníctvu to nepomôže. Práve naopak, bude sa dlhšie čakať u lekára, a doplatia na to vždy najviac tí chudobnejší. Vláda potrestá aj pracujúcich rodičov a nezamestnaných, tvrdí poslankyňa Irena Bihariová z PS. Podľa nej Smer už dávno nie je ani sociálna, ani ľavicová či socialistická strana. Konsolidovať by sa podľa nej dalo zmenou trestného zákona – ak by sa reálne trestali daňové podvody.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1. minúty – či máme dobrú policajnú prezidentku;– po 3:00 – prečo má pochybnosti o jej schopnosti čeliť tlakom od politikov Smeru;– od 4:46 – ako hodnotí tvrdé slová policajného exprezidenta Hamrana na adresu Maškarovej;– po 6:06 – k nehode Pavla Gašpara: Problém nie je nehoda, ale jeho arogantné správanie po nej;– od 8:40 – prečo si myslí, že Gašpar chcel šéfovať SIS „silou mocou cez mŕtvoly“;– po 11:20 – či štát kryje extrémistov a ich ilegálnu činnosť namiesto toho, aby ich riešil;– po 14:36 – čo znamená návrh Tibora Gašpara na trestanie zasahovania do volieb zo zahraničia;– od 17:50 – či sa dá tento zákon použiť aj proti Robertovi Ficovi a Viktorovi Orbánovi;– po 19:16 – prečo zdieľala obrázok, ktorý sa jej nepáči a či je minister Susko nový Harabin;– od 21:51 – či aj najchudobnejší doplatia na konsolidačný rozpočet;– po 23:30 – prečo budú ľudia dlhšie čakať u lekára– po 24:00 – ako vláda trestá pracujúcich rodičov;– od 28:00 – či si ľudia teraz odpustia krabičku cigariet, pivo a poldeci;– po 30:00 – ako sa Progresívne Slovensko stavia k progresívnemu zdaneniu;– od 30:30 – že konsolidovať by sa dalo cez zmenu trestného zákona;– po 33:11 – čo sa zmení v novom Občianskom zákonníku;– od 34:20 – ako vníma predmanželské zmluvy– po 35:36 – že štát nemá čo ľuďom určovať reprodukciu;– od 37:25 – ako chce štát automaticky rušiť manželstvá transrodovým ľuďom proti ich vôli.

Ľudia budú viac platiť na zdravotných odvodoch, ale zdravotníctvu to nepomôže. Práve naopak, bude sa dlhšie čakať u lekára, a doplatia na to vždy najviac tí chudobnejší. Vláda potrestá aj pracujúcich rodičov a nezamestnaných, tvrdí poslankyňa Irena Bihariová z PS. Podľa nej Smer už dávno nie je ani sociálna, ani ľavicová či socialistická strana. Konsolidovať by sa podľa nej dalo zmenou trestného zákona – ak by sa reálne trestali daňové podvody.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1. minúty – či máme dobrú policajnú prezidentku;– po 3:00 – prečo má pochybnosti o jej schopnosti čeliť tlakom od politikov Smeru;– od 4:46 – ako hodnotí tvrdé slová policajného exprezidenta Hamrana na adresu Maškarovej;– po 6:06 – k nehode Pavla Gašpara: Problém nie je nehoda, ale jeho arogantné správanie po nej;– od 8:40 – prečo si myslí, že Gašpar chcel šéfovať SIS „silou mocou cez mŕtvoly“;– po 11:20 – či štát kryje extrémistov a ich ilegálnu činnosť namiesto toho, aby ich riešil;– po 14:36 – čo znamená návrh Tibora Gašpara na trestanie zasahovania do volieb zo zahraničia;– od 17:50 – či sa dá tento zákon použiť aj proti Robertovi Ficovi a Viktorovi Orbánovi;– po 19:16 – prečo zdieľala obrázok, ktorý sa jej nepáči a či je minister Susko nový Harabin;– od 21:51 – či aj najchudobnejší doplatia na konsolidačný rozpočet;– po 23:30 – prečo budú ľudia dlhšie čakať u lekára– po 24:00 – ako vláda trestá pracujúcich rodičov;– od 28:00 – či si ľudia teraz odpustia krabičku cigariet, pivo a poldeci;– po 30:00 – ako sa Progresívne Slovensko stavia k progresívnemu zdaneniu;– od 30:30 – že konsolidovať by sa dalo cez zmenu trestného zákona;– po 33:11 – čo sa zmení v novom Občianskom zákonníku;– od 34:20 – ako vníma predmanželské zmluvy– po 35:36 – že štát nemá čo ľuďom určovať reprodukciu;– od 37:25 – ako chce štát automaticky rušiť manželstvá transrodovým ľuďom proti ich vôli.

Kāpēc tik lielas emocijas Saeimā pēdējā laikā ir bijušas par vides piesārņojuma jautājumiem? Kas turpmāk būs citādi, vai ko var un vajag darīt citādi, nekā ir panākta vienošanās Eiropas līmenī, vērtējam Krustpunktā. Analizē Saeimas deputāts Andris Kulbergs (Apvienotais saraksts), Saeimas deputāts,  Tautsaimniecības komisijas priekšsēdētājs Kaspars Briškens (Progresīvie), biedrības "Zaļā brīvība" valdes priekšsēdētājs Maksis Apinis un Ārvalstu investoru padomes (FICIL) eksperte, "SCHWENK Latvija Vides un juridiskā direktore, valdes locekle un Zviedrijas Tirdzniecības kameras Latvijā valdes priekšsēdētaja Evita Goša. Pēc lielas opozīcijas pretestības Saeima pagājušajā nedēļā pieņēma grozījumus likumā „Par piesārņojumu”,  lai tādējādi pārņemu divas Eiropas Savienības direktīvas saistībā ar emisiju kvotu sistēmu paplašināšanu. Šobrīd emisiju kvotu sistēma attiecas uz lielajiem izmešu radītājiem enerģētikā un energoietilpīgajā rūpniecībā, bet direktīvas šo sistēmu attiecina uz arī uz autotransportu, ēku un vēl citiem papildus sektoriem. Direktīvu Eiropas Savienība plāno iedzīvināt no 2027.gada. Ko mūsu ekonomikai un iedzīvotājiem īsti nozīmē šī direktīva, kādēļ Saeimā par to bija tik liela cīņa, skaidrojam diskusijā.

Za úplatky odsúdili Štefana Žigu, Prokurátor zrušil trestné stíhanie bývalých operatívcov NAKA Branislava Dunčka a Róberta Magulu v ďalšej kauze, vláda ukázala rozpočet ktorý ukazuje, že šetriť sa na ministerstvách bude len málo, a Slovensku napriek konsolidácii stále rastie dlh. Preferencie ukázali že Progresívne Slovensko opäť posilnilo, a v Gaze začalo platiť prímerie, ktoré vyjednal Donald Trump.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Lístky na Dobré ráno sobota v Rimavskej Sobote nájdete tu.Zdroje zvukov: TA3, TASR, TV MarkízaLístky na Dobré ráno sobota v Rimavskej Sobote nájdete ⁠tu⁠.https://tootoot.fm/cs/events/68dd5f32d05a12bd8f3c38f2–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová ustála svoje odvolávanie v Európskom parlamente. Časti europarlamentu aj našej vláde sa nepáči európska zelená dohoda. Emisné povolenky pre vykurovanie a dopravu vraj vytiahnu z rozpočtov domácnosti stovky až tisícky eur. Revidovať by chceli aj plán na zákaz predaja benzínových a dieselových áut od roku 2035.Ako hlasovali naši Europoslanci? Je teda Green deal pre Európu dobrý, alebo nám berie peniaze a sťažuje podnikanie? A prečo europoslanci riešia zákaz vegeburgerov? Mala by Únia v čase, keď Rusi posielajú svoje drony a stíhačky nad naše územia a na Ukrajine stále vedú krvavú vojnu, zvyšovať výdavky na obranu?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami európskeho parlamentu, podpredsedom Európskeho parlamentu za hnutie Progresívne Slovensko Martinom Hojsíkom a poslankyňou za Smer – SD Katarínou Roth Nedeďalovou.