Podcasts about venuje

Kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková nedávno získala ocenenie Slnko v sieti za kostýmy k filmu Vlny. Dvakrát získala aj cenu Český lev za film Rozhovory s TGM a za seriál Českej televízie Božena. Pracovala napríklad aj na filmoch Želary, Masaryk, Sklenená izba, Šarlatán, Slúžka, Učiteľka, Správa. Je manželkou mimoriadneho kameramana Martina Štrbu, s ktorým spolupracovala na niekoľkých filmoch. Absolventka VŠMU v Bratislave, obor scénické a kostýmové výtvarníctvo. Venuje sa tvorbe v oblasti filmu aj divadla. Pochádza z Martina, žije v Prahe. Venuje sa aj voľnej tvorbe vyšívaním. | Hosť: Katarína Štrbová Bieliková (kostýmová výtvarníčka, nedávno získala ocenenie Slnko v sieti). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pavol Adamkovič alias Ewžen je známy ako štýlový hipster s Topoľčian. Venuje sa oprave starých bicyklov, ktorým vdýchne nový život a štýl. Bicykle zhotovil aj Dominike Cibulkovej, či Petrovi Saganovi. O tom, ako sa jeho záľuba dostala na svetlo sveta, čo všetko obnáša, kam sa rád vyberá na dvoch kolesách, ale aj o tom ako spravil zo starých bicyklov, ktoré už nikto nepotreboval nové štýlové kúsky sa rozprával s Jurajom Turisom.

Hosťom relácie Dírerov filter bol herec činohry SND Richard Stanke. Venuje sa aj dabingu a divákom je známy aj z televíznej obrazovky. Dlhodobo sa angažuje v občianskych protestoch na záchranu demokracie, slobody slova, otvorenej kultúry a európskeho smerovania Slovenska. Je držiteľom viacerých ocenení Literárneho fondu. V roku 2016 získal Divadelné dosky a v roku 2019 dostal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a kultúry, divadelného a filmového umenia.

Záujem o históriu ho priviedol k štúdiu etnológie a muzeológie. Od roku 2016 je Martin Korčok riaditeľom Múzea holokaustu v Seredi a za svoju prácu získal viacero ocenení vrátane Krištáľového krídla za filantropiu. Venuje sa výskumu, natočil 52 filmov s preživšími, vzdeláva študentov, pedagógov ale aj vojakov a policajtov. Rovnako ako práca mu prináša radosť aj sledovanie hokeja, stavanie lega či cestovanie. O svojom živote naplnenom prácou, ale aj o tom, prečo nesmieme zabúdať na minulosť, porozpráva v NP Zuzane Šebestovej. | Hosť: Martin Korčok (riaditeľ múzea holokaustu v Seredi). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Jana Galatová - nominovaná na Krištaľové kridlo v kategórii filantropia za OZ Koľko Lásky - obdarúvanie seniorov (kampaň Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok - populárny projekt, do ktorého sa s chuťou zapájajú rodiny, školy, jednotlivci...), a viacero ďalších projektov zameraných na seniorov. | Hosť: Jana Galatová (OZ Koľko Lásky, ...venuje sa seniorom, mominantka Krištaľového kridla). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V prvoarílovej NP máme herca a zdravotného klauna Jakuba Ružičku. Aj keď ho mnohí pacienti, hlavne detskí, stretli v nemocnociach, podobne, ako jeho kolegov, málokto z nich vedel, že je to Jakub... Vyštudoval Konzervatórium v Bratislave. Už počas štúdia sa začal venovať dabingu, prepožičal hlas mnohým hraným aj animovaným postavám. Za zmienku stoja filmy Harry Potter, Cililing a pirátska víla, Veľká šestka, V hlave či Transformers. Diváci ho mohli vidieť v divadlách Nová scéna, Aréna, Tower Stage, či LUDUS. Venuje sa tiež pedagogickej činnosti v škole LUDUS. Kedysi hrával na husliach, ktoré rád z času na čas opráši, hlavne pri svojej klauniáde. Ako zdravotný klaun pôsobí od roku 2019. Spolu s Katkou Baranovou aj moderuje červenonosý podcast. Počas covidovej krízy si vyskúšal aj prácu čašníka, či kuriéra, čo rováža jedlá. Zdravotný klaun, Jakub Ružička je otec dvoch detí, manžel kolegyne, herečky Júlie. V NP ho privítal a rozprával sa s ním bude Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Jakub Ružička (herec, zdravotný klaun). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Uznávaný lekár - oftalmológ Milan Izák. Venuje sa mikrochirurgii oka a využitím progresívnej techniky a zavádzaním nových operačných metód do praxe. Patrí mu rad priorít v rámci Československa a Slovenska. Je autorom deviatich zlepšovacích návrhov, vybudoval jedno z najlepšie vybavených oftalmologických pracovísk na Slovensku. Vychoval rad vynikajúcich odborníkov. Je spoluautorom dvoch monografií, publikoval odborné príspevky doma i v zahraničnej tlači. Podieľal sa na príprave 20 výučbových videofilmov, za niektoré z nich získal najvýznamnejšie svetové ocenenia. V súčasnosti pôsobí v súkromnom centre pre diagnostiku a laserovú liečbu oka. Študoval na Lekárskej fakulte Jana Evangelisty Purkyně v Brne. Absolvoval študijné a pracovné cesty do mnohých štátov sveta. Je laureátom mnohých vyznamenaní, napríklad Kríž prezidenta SR II. stupňa. Pochádza z Banskej Bystrice, má rád prírodu, lyžuje, je celoživotný športovec. Má dve dcéry. | Hosť: Milan Izák (uznávaný lekár, oftalmológ). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Náplňou práce našej dnešnej hostky je prebásňovať, básniť, tvoriť texty. Jednoducho – hrať sa so slovom. Počúvate ju v piesňach Katky Koščovej či Katky Knechtovej, okrem iných aj Štefana Šteca. Čítať ju môžeme v jej básnických zbierkach a dokonca ju nájdete aj v titulkoch filmu Keď život chutí, pre ktorý prebásnila skladby Jiřího Macháčka. Spolupracuje so spevákmi doma i v Čechách, učí, venuje sa textárskej tvorbe. O tom všetko povedala viac Michalovi Hercegovi.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Mladý vedec Andrej Čerňanský sa vo svojej skúmanej oblasti – paleontológii a evolučnej biológii podpísal hneď pod niekoľko významných objavov. Venuje sa evolúcii a diverzifikácii plazov a paleoklimatickým zmenám a svoje poznatky publikoval vo významných svetových vedeckých periodikách. Vedcom chcel byť už od malička a dotiahol to až k nominácii na prestížne Krištáľové krídlo, či Eset Science Award. Hovoriť budeme aj o práci na svetových vedeckých pracoviskách, o zaujímavých vedeckých otázkach, na ktoré sa pýta jeho 7-ročná dcéra, o hudbe, ktorej sa venuje vo voľnom čase a o lezení po skalách, či lezeckých stenách, ktoré mu účinne vyčistí hlavu. | Hosť: Andrej Čerňanský (vedec, paleontológ a evolučný biológ). | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Miriam Hlaváčková pracuje ako archivárka v Historickom múzeu SAV. Venuje sa cirkevným a kultúrnym dejinám, dejinám vzdelanosti a každodennosti v neskorom stredoveku. Na stredovek sa v podcastoch pozerá sviežim pohľadom, dobre sa cíti v archívoch a patrí do dvojice, ktorá si hovorí “Archivárky na cestách”. Dnes medzi nás prišla Miriam Hlavačková, vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, s ktorou sa Hana Rapantová rozprávala o tom, ako ľudia v stredoveku prežívali zimu, či fašiangy ako sa zabávali a či sa koručuľovali. Pozreli sme sa aj na to, ako veľmi im chutilo víno a spoznali sme prácu archivárky a historičky, ktorá pozná aj Vatikánsky apoštolský archív a knižnicu.

Magdaléna Rojo - Reportérka na voľnej nohe, zaoberá sa globálnymi problémami ako sú migrácia, klimatická kríza, porušovanie ľudských práv, predovšetkým práv žien a pôvodných obyvateľov. Venuje sa pomalej žurnalistike: v krajinách o ktorých píše aj dlhodobo žije, aby porozumela kontextu v ktorom sa odohrávajú životy miestnych.

Informatička a vysokoškolská pedagogička Mária Bieliková. Venuje sa umelej inteligencii a strojovému učeniu v Kempelenovom inštitúte inteligentných technológií, ktorý v roku 2020 sama založila. Nedávno získala ocenenie ESET Science Award v kategórii „Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku”. Študovala na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, pôsobila aj na na The University of Sheffield. Pochádza z Ilavy. | Hosť: Mária Bieliková (informatička a vysokoškolská pedagogička, venuje sa umelej inteligencii a strojovému učeniu). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Na Slovensku máme približne tritisíc druhov cievnatých liečivých rastlín. Ich pestovanie má v Európe silnú konkurenciu, ale mnoho firiem sa pre vysokú kvalitu obracia práve na slovenských pestovateľov. Liečivé rastliny reagujú na okolité prostredie vďaka sekundárnym metabolitom a tieto zložky sa využívajú pri prevencii chorôb a škodcov. Ochranné látky v liečivých rastlinách možno využiť nielen na výrobu čajov či liekov, ale aj na výrobu biopesticídov. Tieto rastliny sú zároveň medonosné, preto sú významné pri včelárstve. V podcaste na portáli VEDA NA DOSAH sa okrem iného dozviete, akú kvalitu majú najrozšírenejšie a bežne dostupné liečivé rastliny, ako prebieha ich šľachtenie, ako sa analyzujú liečivé látky v rastlinách alebo aj to, čo zahŕňa práca vedca v tejto oblasti. Prof. RNDr. Ivan Šalamon, CSc., pôsobí na Katedre ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Venuje sa ekológii vo vzťahu k ekofyziológii rastlín. Aktuálne pracuje na monografii o borievke a názvom Borievka obyčajná – možnosti pestovania na produkciu plodov, píše články pre viaceré zahraničné odborné časopisy a spolupracuje s organizáciou European Cooperation in Science and Technology na medzinárodnom projekte Nonchemical weeding of medicinal and aromatic plants. Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Vyštudovala hru na organe na bratislavskej VŠMU u profesora Ferdinanda Klindu. Jeden semester študovala aj v Bruseli, tam študovala organ, čembalo a súčasnú hudbu. Venuje sa aj histórii organov, čo vyplynulo z toho, že veľa hrávala na historických nástrojoch. Pochádza z Gemera z rodiny evanjelického farára, vyrastala v Chyžnom, kde jej otec slúžil. Narodila sa však v Martine. Ak sa dá, veľa číta a rada počúva rádio, najmä Rádio Devín a Rádio Slovensko. Má rada pobyt v prírode, rada sa ocitne v hore, nedávno bola napríklad v Gemeri. Má chatu nad Modrou. Teraz je jej obľúbeným časom čas trávený s vnúčatami. Vypočujte si rozhovor Katy Martinkovej s organistkou Annou Predmerskou Zúrikovou v tejto epizóde NP. | Hosť: Anna Predmerská Zúriková (organistka). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Písať začal, keď mal 11 rokov. Nedávno bol ocenený Literárnym fondom za príspevok v Rádiu Regina Stred. Ľudia ho poznajú aj pod menom Marcelíno. Debutoval dobrodružným románom Keď slnko nezapadá a spoluzakladal literárne zoskupenie Generácia nula. Venuje sa aj spolupráci s väznicami a s odsúdenými, ktorí sú umelecky nadaní. Žije v Banskej Bystrici. | Hosť: Marcel Páleš (redaktor, moderátor, dramaturg Slovenského rozhlasu Rádia Regina Stred, ocenený Literárnym fondom). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Študentstvo ako hybná sila spoločenskej zmeny. | Hostia: Boris Strečanský (člen koordinačného výboru študentov počas Novembra 1989) a Adam Šimonič (spoluzakladateľ študentskej iniciatívy Nie je nám to jedno). | Udalosti novembra 89: Ako vyzerala koordinácia študentov v praxi? Do akej miery boli účastníci jednotní alebo rozdielni v hodnotách a cieľoch? Líšil sa pohľad na revolúciu v Bratislave a v regiónoch? Prečo práve študentstvo bolo hnacou silou zmeny? Občianska angažovanosť v súčasnosti: Sú aj v súčasnosti práve študenti nositeľmi požiadavky po spoločenskej zmene? Je medzi študentmi ochota zapájať sa do zmeny, alebo sloboda väčšiu priniesla aj ľahostajnosť? Uľahčuje moderná doba a technológie verejnú diskusiu a aktivizmus? Je dnes ťažšie nájsť jednotnú víziu spoločenskej zmeny a efektívne ju komunikovať? Súčasnosť a odkaz: Ako vníma odkaz novembra súčasná mladá generácia – ľudia, ktorí revolúciu nezažili, alebo boli primladí? Venuje sa tejto téme dostatočný priestor v školách? Poznajú študenti tento kontext aj z iných zdrojov? Do akej miery sa naplnili požiadavky demonštrantov z roku 1989? | Moderuje: Juraj Jedinák. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Naša dnešná hostka sa zaslúžila o rozvoj jazdeckej disciplíny voltíž a tento rok ju uviedli aj do Siene slávy Slovenskej jazdeckej federácie. Voltíž je akrobatické a gymnastické cvičenie vykonávané na cválajúcom koni. Dôležitú úlohu pri tomto športe zohráva práve človek, ktorý koňa vedie. A tým je naša dnešná hostka – trénerka a lonžérka Jana Majdlenová, ktorá šaliansku voltíž buduje už viac ako 40. rokov. O tom ako sa rodená Bratislavčanka dostala ku koňom v Šali a jej životnom „koníčku“ porozprávala Michalovi Hercegovi.

Básnik a literárny vedec Viliam Nádaskay pracuje v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied na výskume poézie a literárnej kultúry. Je spoluautorom monografie Literárne krajiny Bratislavy. Od roku 2019 je redaktorom internetového časopisu Platforma pre literatúru a výskum. Vydal dve zbierky básní Vynechaný spoj (2018) a Zmyslov zbavovaný (2021). Venuje sa literárnej kritike, bol spolueditorom antológie Kritická ročenka v rokoch 2019 – 2022. Preložil básnickú knihu Ilyu Kaminskeho Hluchá republika. A teraz nedávno mu vyšla tretia básnická kniha v poradí s názvom Strmhlav, sliepňajúc.

Dokončuje knihu o židovských rodákoch z Trstenej, ktorí boli pri vývoji atómovej zbrane. Jeho oblasť je druhá svetová vojna, protikomunistický odboj aj regionálne dejiny ako napríklad stavba Oravskej priehrady. Pochádza z obce Liesek a v detstve chodieval s otcom do hory ťahať drevo. Láska ku koňom mu zostala, ale má rád aj futbal či literatúru. | Hosť: Martin Garek (historik ÚPN, venuje sa dejinám 20. storočia, 2. svetová vojna, dejiny Oravskej priehrady). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Rozhlasová redaktorka - publicistka Zuzana Botíková je súčasťou Rádia Slovensko len dva roky, za svoju prácu však už nedávno získala prémiu Literárneho fondu. Inkasovala ju za Príbeh na týždeň o Detskom a dievčenskom speváckom zbore Slovenského rozhlasu a o súbore Lúčnica. Venuje sa najmä témam z oblasti vzdelávania, kultúry a príležitostne aj športu. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej štúdiách sociológie doma aj vo svete, o kanadskom Toronte, v ktorom prežila pol roka života, o jej rodičoch - profesoroch etnológie, ale aj o spoznávaní sveta na bicykli, či s folklórnym súborom Poleno i o jej pracovných plánoch. | Hosť: Zuzana Botíková (redaktorka Rádia Slovensko). | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Anna Sasková je špecializovaná nordic walking inštruktorka so zameraním na seniorov. Je však aj bývalá reprezentantka, majsterka v squashi, neskôr ho aj trénovala. Má množstvo záľub, miluje pohyb v rôznych podobách a veľmi rada cestuje. | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Našou dnešnou hostkou je dlhoročná riaditeľka a učiteľka materskej školy, ktorej nedávno vyšla kniha – Denník učiteľky – Michaela Vargová. Opisuje v nej zážitky zo svojej bohatej praxe a v rozhovore s Darinou Mikolášovou poodhalila zákulisie priestorov, ktoré sme všetci navštevovali a aktuálne v nich adaptačné týždne absolvovalo možno aj vaše dieťa či vnúčatá. Dnes vás pozývame do sveta škôlkarov a tých, čo sa im venujú, prežívajú s nimi veľa vtipných momentov, ale aj prvé odlúčenie od rodičov.

Pred časom ho späť zlákala stará láska. Folklórny tanec. Jeho vášňou je však história. Pochádza z Púchova a aj vďaka nemu tamojší obyvatelia spoznávajú minulosť svojho mesta. Jeho vedeckou témou je prenasledovanie židovskej menšiny na Slovensku v čase vojny. Navštívil aj Izrael. Ako ho vnímal očami historika? Počúvajte Nočnú pyramídu s Gabikou Angibaud. | Pavol Makyna (historik, venuje dejinám 20. storočia, Ústav pamäti národa a Katedra histórie a idaktiky dejepisu na UK v Bratislave). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pavol Vitko je vojenský novinár, publicista, spisovateľ a šéfredaktor vojenského časopisu Obrana, šéf organizačného výboru v rámci Sekcie slovesného umenia Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska. Pavol Vitko je v prvom rade človek, ktorý chodí po svete s otvorenými očami a citlivo vníma osudy ľudí okolo seba. Venuje sa reportážnej fotografií, regionálnej histórií, podpísal sa pod scenáre k dokumentom, ktoré opisovali život ľudí, ktorých na okraj spoločnosti vytlačil režim alebo životné okolnosti a už tri desaťročia je jeho meno spojené aj s novinárskou súťažou pre mladých – Štúrovo pero. Zhováral sa s ním Miroslav Čief.

Slováci v Česku: Martin Lukáč pochádza z Popradu, od roku 2015 žije v Prahe. K našim susedom ho priviedla práca, Martin je lekár. Po štúdiu medicíny na Lekárskej fakulte v Bratislave si svoje vedomosti dopĺńal aj na univerzite v Londýne a to mu otvorilo cestu k mnohým medzinárodným vedeckým projektom. Jeden z nich je aj projekt raritnej Castlemanovej choroby. Na jej výskume sa podieľal s americkými lekármi. Venuje sa aj klinickým štúdiám, najmä karcinómu prostaty; Je vášnivý cestovateľ a pekné puto si vytvoril k Prahe kde momentálne žije.

Keď som si pozvala na rozhovor Jána Kollera, ani som netušila, čo to spôsobí v reakciách ľudí. Nino, ako mu hovoria priatelia, je HIV pozitívny. Venuje sa osvete a pomoci ľuďom s touto diagnózou. Ide doslova s kožou na trh a veľmi zodpovedne pristupuje aj ku koži iných. Dlhodobou liečbou sa stal neinfekčným, no verejnosť stále žije v nejakých zastaralých predstavách o tejto chorobe. Keď sme si počas rozhovoru vymenili poháre a napili sa, prišlo mi to ako milý fór. No ukázalo sa, že mnohí diváci ostali v šoku. Tak prosím, už nebuďme v šoku a vráťme sa do súčasnosti. Informovane a s empatiou. Nasledujúci rozhovor tomu snáď pomôže.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Ak sa štvrtej vláde Roberta Fica niečo nedá vyčítať, tak je to nedostatok nasadenia pri dosahovaní svojich bezprostredných politických cieľov. Od nástupu od nástupu do úradu pred deviatimi mesiacmi stihla depenalizovať vybranú trestnú činnosť, ovládnuť množstvo inštitúcií, zmeniť zákon o RTVS a všetko, na čom jej naozaj záleží, schvaľuje v skrátenom konaní. O to väčšej kritike teraz čelí opozícia, ktorá je podľa kritikov pasívna. Venuje sa podružným alebo žiadnym témam. O tom, čo opozícia robí a čo vôbec robiť môže, sa Peter Tkačenko rozpráva s politickým konzultantom Sergejom Michaličom, ktorý v politickej kampani aj prevádzke okrem iných radil Mikulášovi Dzurindovi, Andrejovi Kiskovi či predsedovi českej ODS Petrovi Fialovi. Odporúčanie: Fantasy román Čarodej Zememorí od autorky Ursuly K. Le Guinovej. Hoci je určený najmä dorastajúcej mládeži, nie je náhoda, že sa stal kánonom žánru. Dospelý v ňom okrem strhujúceho a primerane temného príbehu mladého kúzelníka nájde početné inotaje o povahe vesmíru. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Špičkový vodný slalomár a zjazdár, ktorý pre Slovensko získal množstvo medailí na domácich, európskych i svetových podujatiach. Venuje sa tímovým i individuálnym disciplínam a jeho najsilnejšou stránkou je kategória C1. Aktuálne je už na Letných Olympijských hrách v Paríži, kde nás reprezentuje v kategórii C1 a kajak kros, ktorá má v Paríži premiéru. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho troch synoch, ktorých vychováva s manželkou Ivankou, o jeho rodičoch - telocvikároch, ktorí ho viedli k športu, o sestrách – úspešných športovkyniach i o domácich prácach, s ktorými doma bez problémov pomáha. | Hosť: Matej Beňuš (vodný slalomár, reprezentant SR). | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Do čias Uhorska sa s nami môžete vrátiť. Hovorí, že stredovek je farebný a okúzľujúci. Zaujíma ju mestské právo z čias, kedy každé mesto malo svoje vlastné pravidlá. Povieme vám aj to, aké vlastnosti mal mať dokonalý richtár. Venuje sa nielen dejinám Bratislavy, ale aj dejinám rakoviny. Je tiež koordinátorka portálu onkoinfo.sk . | Žofia Lysá (zaoberá sa sa dejinami miest v 13. a 14. storočí, Historický ústav SAV). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Zaujíma vás, ako môže výsledok volieb do Európskeho parlamentu (EP) ovplyvniť humanitárnu a rozvojovú pomoc v našom susedstve? Ako zladiť pohľady SR a EÚ na riešenie kríz okolo nás? A ako do toho zapadá globálne rozvojové vzdelávanie, ktoré nás učí premýšlať v súvislostiach? Pozrite si diskusiu z bratislavského Klubu pod lampou, ktorú pripravila platforma Ambrela, CEEV Živica a Sokratov inštitút v spolupráci s časopisom .týždeň a s podporou SR cez SlovakAid. Venuje sa aktuálnej téme: ‘Prečo spoločne pokračovať v pomoci Ukrajine aj po eurovoľbách'. Na otázky moderátorky Frederiky Hazéovej budú odpovedať diskutujúci, ktorí majú k téme Európskej únie, vzdelávaniu a pomoci núdznym blízko, a to menovite: - Martin Poliačik, kandidát na poslanca Európskeho parlamentu za hnutie PS; - Mária Sliacka, expertka na humanitárnu pomoc, správkyňa Nadácie OPORA; - Ivana Nemethová, aktivistka, spoluzakladateľka iniciatívy Znepokojené matky;

Keramike sa venuje celá rodina. V sobotu prišiel Panorámy Peter Ďureje. Venuje sa výrobe tvrdej úžitkovej keramiky vychádzajúcej z habánskej keramiky, no inšpiráciu nachádza aj v modernom umení. Petrove výrobky pálené na vysoký oheň sú ako kamenina vhodné na každodenné použitie (vhodné aj na zapekanie či do umývačky riadu). Výrobky z dielne Ďureje sa vystavovali po celom svete. Od roku 2014 prebral po svojom otcovi funkciu cechmajstra v neziskovej organizácii Cechu slovenských keramikov. Rozprávala sa s ním Eva Viteková.

Voda je základným predpokladom života a jej dostupnosť a kvalita sú kľúčové pre zdravie ľudí a ekologickú stabilitu planéty. S klimatickou zmenou prichádzajú vyššie teploty, čo prináša narastajúci dopyt po vode. Zmena klímy ovplyvňuje vodný cyklus a dostupnosť vody v rôznych častiach sveta a prináša globálne výzvy, na ktoré sa snažíme nájsť odpovede. Sledovať môžeme aj rôzne druhy znečistenia, ktoré majú vplyv na kvalitu vodných zdrojov. Slovensko je krajina bohatá na minerálne pramene, ktoré sú zdrojom horčíka, vápnika a ďalších vzácnych minerálov. No je to naozaj tak? Ako prebieha hydrogeologické mapovanie a merania? Nakoľko sú preskúmané pramene na Slovensku a v akom stave sú? Sme pripravení na extrémne teploty a máme dostatok vodných zdrojov? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s RNDr. Petrom Malíkom CSc.   RNDr. Peter Malík, CSc., je vedúcim oddelenia hydrogeológie a geotermálnej energie v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, kde pôsobí od roku 1983. V súčasnosti zastáva post prezidenta Slovenskej asociácie hydrogeológov. Je členom Komisie pre schvaľovanie množstiev podzemných vôd, čo je poradný orgán ministra životného prostredia. Pôsobil ako expert na izotopovú hydrogeológiu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Gruzínsku, spolupracoval s hydrogeológmi na území Albánska. Je členom Krasovej komisie Medzinárodnej asociácie hydrogeológov, kde v súčasnosti zastáva volený post jej predsedu pre Európu a Afriku. Venuje sa stanoveniu hydraulických parametrov hornín, analýze výtokových čiar prameňov, hodnoteniu zraniteľnosti podzemných vôd, využívaniu izotopových analýz na určovanie genézy podzemných vôd, regionálnym vzťahom prúdenia podzemných vôd a ich bilančnému hodnoteniu.

Historička a klasická filologička Daniela Rošková. Venuje sa dejinám staroveku so špecializáciou na antický Rím, zameriava sa napríklad na každodenný život Rimanov, rímsku epigrafiu, sociálne dejiny antického Ríma, či postavenie žien v antickej spoločnosti. Zameriava sa na posledné obdobie Rímskej republiky a Rímsky principát. Vyštudovala históriu a latinský jazyk a literatúru a klasickú filológiu na FiFUK. Doktorát má zo všeobecných dejín. Pochádza z Bratislavy. Je matka troch synov. Má rada turistiku v prírode, chodí tancovať zumbu, tancovali aj s manželom. rada číta a chodí do divadla - najradšej má antické hry. | Hosť: Daniela Rošková (historička, klasická filologička, venuje sa dejinám staroveku so špecializáciou na antický Rím). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Mária Spišáková je učiteľkou informatiky na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Venuje sa aj popularizácii informatiky medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl, organizuje súťaže, vedie krúžky informatiky aj letné tábory. Spolu sa zhovárame o tom, čím žije mladá generácia, ktorej každodenný život ovplyvňujú technológie a sociálne siete, o kritickom myslení, a tiež o konšpiračných teóriách.

Venuje sa herpetológii, teda vede o plazoch a obojživelníkoch a tieto tvory ho zaujímali už ako chlapca. Jeho záľubou je aj fotografovanie a filmovanie divokej prírody. Vo svojej rodnej Trnave pravidelne organizuje výstavy akvaristiky a teraristiky a aj modelov. Podpísal sa aj pod veľký úspech RTVS. Bol jedným z tvorcov filmu Divoká príroda Slovenska s Nigelom Marvenom, ktorý prelomil na našej Dvojke všetky rekordy sledovanosti. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho rodnej Trnave, o Horných Orešanoch, kde žije, o osobnosti britského tvorcu dokumentov o prírode Nigelovi Marvenovi, či o tom, ako vedie svojho syna. | Milan Kánya (herpetológ, dokumentarista). | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Vlado Machalík je šéf slovenského združenia výrobcov piva a sladu, ktoré reprezentuje 96 percent výrobcov piva na Slovensku. Venuje sa osvete o pive a zvyšovaniu povedomia o tomto tradičnom nápoji, no má za sebou aj pôsobenie v iniciatíve, ktorá poukazovala na privysokú DPH v gastre a potrebu jej zníženia.

Slovensko má už niekoľko mesiacov novú vládu aj nových ministrov. Envirorezort pod vedením Tomáša Tarabu za SNS rieši témy, ktoré sú podľa neho dôležitejšie ako tie, ktorým sa venovali jeho predchodcovia.Iniciatíva Klíma ťa potrebuje ešte v septembri 2023 pripravila hodnotenie politických strán zamerané na oblasti ochrany klímy, životného prostredia a uhlíkovej transformácie.Jakub Hrbáň nám vtedy povedal o hodnotení a výsledkoch viac, no v nasledujúcom rozhovore sa pozrieme hlavne na to, čomu sa venuje agenda rezortu aktuálne a čomu by mala venovať viac pozornosti.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Na tlačovej konferencii k sto dňom svojho pôsobenia v úrade prekvapil minister Taraba zámerom oživiť výstavbu kontroverzného vodného diela Slatinka. Prečo by niekto vôbec premýšľal nad takýmto znovuotvorením danej témy po 70. rokoch? Akým ďalším témam by sa mal envirorezort začať venovať? Tomáš Taraba je 17. ministrom na čele envirorezortu. Čo by si mal z povahy tejto funkcie uvedomiť?

Výmena všetkých od šatniarky až po vedenie. Tak si Andrej Danko predstavuje budúcnosť RTVS, ktorá by podľa neho nemala byť ďalej verejnoprávna, ale rovno štátna. Vraj má koalícia na podobné zmeny právo, pretože je pri moci a aj počas poslednej vlády Roberta Fica to bol práve Danko, kto bývalému šéfovi RTVS odsúhlasil moderátora relácie O 5 minút 12. Podobný názor ako Danko zastáva aj samotný premiér, ktorý o zmene vedenia s cieľom zastaviť protivládnosť televízie a rozhlasu hovorí opakovane. Čo by vôbec znamenala štátna televízia, ako by naozaj mal vyzerať vzťah medzi verejnoprávnym médiom a vládnucou stranou a čo sa nevyhnutne na fungovaní RTVS musí zmeniť, aby naozaj slúžila ľuďom, a nie politikom? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Maríny Urbánikovej, odbornej asistentky na Katedre mediálních studií a žurnalistiky Masarykovej univerzity. Zdroj zvukov: TA3 Odporúčanie: Dnes vám odporúčam najnovšiu časť nášho ekonomického podcastu Index. Venuje sa totiž dôležitej téme, ktorá sa často opomína - poľnohospodárstvo. S pomocným agronómom Ondrejom Mišákom sa rozprávam o tom, prečo sú aktuálne farmári v uliciach, a čo je pravdy na tom, že ich prísna európska legislatíva oproti ostatným farmárom značne znevýhodňuje. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Doc. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD., je lekárka a vedkyňa Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Venuje sa výskumu systémových a molekulárnych mechanizmov účinkov fyzickej aktivity na zdravie, ako aj využitiu cvičenia v prevencii a liečbe chronických metabolických, onkologických, kardiovaskulárnych či neurodegeneratívnych ochorení. Získala ocenenie Absolútna Slovenka roka, rovnako aj prvenstvo v kategórii veda a výskum.   V tejto epizóde sme sa rozprávali o tom, že sme stvorení na pohyb a mali by sme si ho dopriať ako liek na fyzické, ale aj duševné zdravie. Aké sú benefity pohybu. Aký druh pohybu je najefektívnejší. Ako často, v akej intenzite a kvantite cvičiť/denné a týždenné minimum. Akú úlohu zohráva genetika v tom, či máme nadváhu. Ako pohyb vplýva na náš mozog, pamäť a duševné zdravie. Ako súvisí pohyb s prevenciou proti stresu. Praktické tipy, ako sa viac hýbať pri sedavom spôsobe života.

Prešporok, dnešná Bratislava, bol viac ako dvesto rokov, teda od bitky pri Moháči až po koniec 18. storočia a nástup Jozefa II, syna Márie Terézie, hlavným mestom Uhorskej monarchie. Po tomto období sa na istý čas stáva druhým mestom. Avšak už o pár desiatok rokov opäť zažíva boom, aj keď z dôvodov odlišných ako boli tie na začiatku novoveku. Od konca 19. storočí plánovači- od architektov a inžinierov až po mestských poslancov, prichádzajú s veľkými plánmi ako mesto prispôsobiť novej dobe, novým myšlienkami o fungovaní štátu a spoločnosti. Tieto zmeny sa netýkajú len mesta, ale celkom prirodzene aj rieky Dunaj. Na scénu nastupujú plánovači, nastáva modernizácia alebo presnejšie technokratický obrat- zmeny, ktoré tento obrat prináša azda najlepšie poznáme z radikálnej premeny Paríža. Premeny, ktorá vyvolala vášnivé diskusie, premeny, proti ktorej protestoval aj známy spisovateľ Victor Hugo. Čo znamenajú tieto celoeurópske zmeny pre Prešporok? A čom hovoríme ak hovoríme o technokratickom obrate v 19. storočí? Ako rozmýšľajú o mestách a ich funkcii plánovači? A v čom je ich prístup odlišný od predchádzajúcich období? Čo si o ich plánoch myslia v tomto období obyvatelia mesta? V čom sa môžeme dnes inšpirovať a čo sa naopak v dnešných podmienkach, s ohľadom na dnešné potreby a poznatky zdá viac či menej nepoužiteľné? Agáta Šústová Drelová  historického ústavu SAV sa rozprávala s Laurou Krištekovou,  architektkou a výskumníčkou na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Dr. Krišteková skúma históriu a teóriu architektúry 20. a 21. storočia so zameraním na vojenskú architektúru, dejiny plánovania miest. Venuje sa tiež občianskemu aktivizmu. Druhou hostkou je Monika Bočková, architekta a výskumníčka na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Na Fakulte architektúry a dizajnu STU ukončila doktorandský výskum na tému vzťahu Dunaja a Bratislavy v kontexte mestského plánovania od 18. Storočia po súčasnosť. Venuje sa výskumu urbánnych dejín ale aj kritickému písaniu o architektúre a občianskemu aktivizmu. Obe výskumníčky sú spoluautorkami publikácií, Ročenka slovenskej architektúry (2020), Správa o slovenskej architektúre (2023) a tiež knihy Bratislava (Ne)plánované mesto (2020,) ktorá bola ocenená Medzinárodnou cenou kreatívnych médií a Slovenským literárnym fondom a Cenu Mladého vedeckého výskumníka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Nina je terapeutka, koučka, lektorka, píše články a veľa publikuje. Okrem toho už takmer 15 rokov miluje a učí jogu. Venuje sa procesorientovanej psychológii a v súčasnosti je viacnásobnou certifikovanou absolventkou dlhodobého výcviku systemických konštelácií podľa Berta Hellingera. Systematický prístup aktívne a s veľkou úctou využíva aj v terapiách a aj ako súčasť koučovacích techník. Je aktívnou a jednou zo zakladajúcich členov Inštitútu systemickej práce a konštelácií. V tejto epizóde sa dozviete viac o systemickej práci, priebehu a stavaní si konštelácie, ale aj o benefitoch, ktoré do života môže priniesť.

Podal trestné oznámenie na Ľuboša Blahu za vyvesenie obrazu Che Guevaru v poslaneckej kancelárii a dnes za to čelí vyhrážkam. Jedného dňa šiel na rande a ocitol sa na začiatku Nežnej revolúcie. Venuje sa zločinom komunizmu. Historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský.V podcaste s historikom Patrikom Dubovským sa dozviete:– či sa bojí Blahových vyhrážok voči ÚPN;– že ÚPN prekážal len ľuďom ako Mečiar a Slota;– že mu po trestnom oznámení na Blahu píšu hejteri;– že máme podpredsedu parlamentu, ktorý sympatizuje s antidemokratickým a totalitným režimom;– že Che Guevara mal na svedomí popravy, vraždy, mučenie obyčajných ľudí a svoje zločiny si zvrhlo užíval;– aký je rozdiel medzi symbolmi fašizmu a komunizmu;– že Ľuboš Blaha by si mal všímať obete komunizmu;– či generálna prokuratúra niekedy vyšetrila nejaké zločiny komunizmu;– že by sme mali konečne prestať hovoriť o dvojizbových bytoch v Petržalke ako o vymoženosti komunizmu;– či boli zločincami aj obyčajní členovia komunistickej strany;– že v novembri 1989 išiel na rande a ocitol sa na začiatku Nežnej revolúcie;– že keby Blaha vedel niečo o revolúciách, zavesil by si Ghándího a nie Che Guevaru;– že sloboda a demokracia nezvíťazila natrvalo, ale ide o nekonečnú prácu;– čo by mal urobiť minister školstva Tomáš Drucker namiesto vyplakávania nad nedostatkom financií;– čo môžeme všetci urobiť za slobodu a demokraciu.

Podal trestné oznámenie na Ľuboša Blahu za vyvesenie obrazu Che Guevaru v poslaneckej kancelárii a dnes za to čelí vyhrážkam. Jedného dňa šiel na rande a ocitol sa na začiatku Nežnej revolúcie. Venuje sa zločinom komunizmu. Historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský.V podcaste s historikom Patrikom Dubovským sa dozviete:– či sa bojí Blahových vyhrážok voči ÚPN;– že ÚPN prekážal len ľuďom ako Mečiar a Slota;– že mu po trestnom oznámení na Blahu píšu hejteri;– že máme podpredsedu parlamentu, ktorý sympatizuje s antidemokratickým a totalitným režimom;– že Che Guevara mal na svedomí popravy, vraždy, mučenie obyčajných ľudí a svoje zločiny si zvrhlo užíval;– aký je rozdiel medzi symbolmi fašizmu a komunizmu;– že Ľuboš Blaha by si mal všímať obete komunizmu;– či generálna prokuratúra niekedy vyšetrila nejaké zločiny komunizmu;– že by sme mali konečne prestať hovoriť o dvojizbových bytoch v Petržalke ako o vymoženosti komunizmu;– či boli zločincami aj obyčajní členovia komunistickej strany;– že v novembri 1989 išiel na rande a ocitol sa na začiatku Nežnej revolúcie;– že keby Blaha vedel niečo o revolúciách, zavesil by si Ghándího a nie Che Guevaru;– že sloboda a demokracia nezvíťazila natrvalo, ale ide o nekonečnú prácu;– čo by mal urobiť minister školstva Tomáš Drucker namiesto vyplakávania nad nedostatkom financií;– čo môžeme všetci urobiť za slobodu a demokraciu.

Jozef Gertli Danglár je slovenský maliar a ilustrátor. Venuje sa najmä komiksovej ilustrácii, ktorú v posledných rokoch pretavil aj do veľkometrážnych maľovaných diel. Zrejme najznámejšie sú obrazy z edície Legendy s.r.o., kde stvárnil osobnosti našej histórie, avšak svojským spôsobom – Štefánika potetoval, z Masaryka urobil motorkára a Havla navliekol do väzenského mundúra. Až do konca novembra je možné pozrieť si ďalšiu jeho výstavu "Danglár!" v Bratislave. V rozhovore sa dozviete: -aké mal detstvo a ako sa dostal ku kresleniu (2:55) -ako sa dostal k ilustrácii komiksov (6:50) -prečo ho na VŠVU vzali až na piatykrát (10:49) -ako vznikol komiks Roger Krowiak (19:37) -kedy sa dostal k maľbe na veľké plátno (25:40) 

Scrum nie je len súbor nástrojov alebo pravidiel. Je to živý a pružný prístup, ktorý tímy používajú na riešenie komplexných výziev a problémov. Tie sa v dnešnom svete dejú rýchlo a nečakane, preto je schopnosť prispôsobiť sa a inovovať kľúčová. Ako Scrum funguje a ako môže transformovať váš tím a organizáciu, ako ho prispôsobiť pre váš špecifický kontext, až po pokročilé techniky a best practices pre efektívne implementáciu porozprával Adam Okruhlica zo spoločnosti Panaxeo. Adam je zakladateľ a co-CEO Panaxeo a pravdepodobne jediný slovenský držiteľ všetkých certifikácií Scrum.org. Venuje sa leadershipu v IT, skutočnému pochopeniu agile a efektívnemu altruizmu. Začínal ako programátor, Panaxeo založil spolu s Igorom Liškom preto, že chcel viesť firmu, v ktorej by sám chcel pracovať. V diskusii so Adamom Okruhlicom sa dozviete: - Ako sa dostal k Scrum-u a aké boli jeho prvotné skúsenosti? - Zrozumiteľné vysvetlenie Scrumu, jeho kľúčových princípov a hodnôt. - Ako sa Scrum líši od iných agilných metodík, ako je Kanban? - Ako vybrať tú správnu metódu pre váš tím? - Ako môže tím efektívne spolupracovať, plánovať a hodnotiť svoju prácu? - Ako Scrum pristupuje k zmene požiadaviek a ako môže organizácia prejsť na Scrum z tradičných vývojových metód? - Ako udržať efektívnosť a komunikáciu v online prostredí? - Tipy a triky pre vzdialené Scrum tímy. Tech Talks sú diskusie s expertmi o témach ako cloud, vývoj aplikácií a webov, backend, DevOps, bezpečnosť, vzdelávanie v tímoch a open-source. Podcastom sprevádza Fero alian.info Volár.

Sme krajina, ktorá verí konšpiráciám a nezmyslom. A sme v tom jedni z najhorších v Európe. Hoaxy a konšpirácie sú pritom komplexným fenoménom a nevznikli s príchodom internetu. Reakciu na pandémiu koronavírusu môžeme, napríklad, porovnávať s cholerou v prvej polovici 19. storočia. A nepriateľov národa hľadali už štúrovci. Čo však s nami konšpirácie robia? Ako presne trhajú našu spoločnosť? A prečo sme takí náchylní im veriť? V Zoom plus to Tomáš Prokopčák preskúma spoločne s etnologičkou a historičkou Zuzanou Panczovou z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Venuje sa konšpiračným teóriám a hoaxom v modernom vývoji našej krajiny. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Politologička Dagmar Kusá a epidemiologička Alexandra Bražinová sú dcérami profesora Miroslava Kusého, signatára Charty 77, a psychologičky a párovej terapeutky Jolany Kusej. Alexandra Bražinová je známa predovšetkým vďaka svojej neúnavnej práci počas pandémie covid-19. Venuje sa výskumu a podpore verejného zdravia, vrátane toho mentálneho. Dagmar Kusá sa akademicky sústreďuje najmä na politické využívanie kolektívnej pamäte, etnickú identitu, občianstvo a menšiny, a aktuálne sa zameriava na prejavy kultúrnej traumy vo verejnom diskurze. Obe sú vysokoškolskými pedagogičkami.  V podcaste hovoria o svojom detstve v socializme - o tom, aké bolo vyrastať v rodine disidenta a nepriateľa komunistického režimu. "Otec hovoril, že podpísanie Charty 77 mu naozaj zmenilo život. Netýkalo sa totiž iba jeho postoja voči komunistickému režimu, ale úplne všetkého v živote," vysvetľuje Dagmar Kusá, "Bola to (jeho) orientácia voči sebe, voči životu a princípom, nastavenie voči svetu. Jedna z jeho najdôležitejších hlášok bola, že nestačí byť slušný. To, čomu verím, treba praktizovať a aplikovať do života." 

Po Adelinej svokre prichádza Sajfova svokra -- Soňa Ostrihoňová je popredná detská neurologička. Venuje sa deťom s rôznymi diagnózami, komunikuje s rodičmi a rozumie si s bábätkami. “Bábätká inklinujú k blonďavým ľuďom.” A aj po rokoch si pri ťažkých diagnózach poplače a obdivuje rodičov, ako to zvládajú. -- Sajfa je skvelý otec.

Herečka Marta Maťová pôsobí v Bratislave a v Prahe. Venuje sa divadlu, televízii aj filmu. Hosťuje vo viacerých slovenských divadlách a je tiež doktorandkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Rozvíja hereckú techniku pre divadlo a film s názvom Metóda, ktorú študovala v Lee Strasberg Theatre and Film Institute v New Yorku (bývalé Actors Studio). V týchto dňoch vydáva v spolupráci s VŠMU preklad knihy Sen o Vášni, určenú najmä hercom, režisérom, študentom, divadelníkom, filmárom i pedagógom ktorá je práve o tom, ako Metóda Lee Strasberga vznikala. Spoločne sa rozprávame o ceste herečiek a hercov k sebe, o empatii, kultivovanosti duše a o tom, že každý z nás má vo svojom živote viacero dôležitých rolí. Umením je pokúšať sa aspoň v jednej z nich obstáť čo najlepšie.