Podcasts about potrebujeme

Ocenenia FéliX Business Award poznajú svojich víťazov. Hlavnú cenu v kategórii excelentný business príbeh si odniesla nitrianska spoločnosť Klimak, ktorá sa venuje vývoju a výrobe vzduchotechniky. Jej spolumajiteľ Marek Vaško v rozhovore vysvetľuje, že slovenské firmy môžu uspieť aj vo svetovej konkurencii, ak majú dostatočne kvalitný produkt a dokážu vystupovať ako rovnocenný hráč. „Slovenským firmám chýba väčšie sebavedomie. Potrebujeme zmeniť myslenie a neočakávať, že k nám príde nejaký veľký zahraničný investor a ukáže nám, čo robiť. My sami máme na to, aby sme boli svetoví. Treba sa cítiť v Európe ako rovnocenný hráč, nebáť sa byť aj tvrdý a konkurovať veľkým etablovaným značkám,“ hovorí Vaško. Rozvoju podnikania však nepomáha politika štátu, ktorá poškodzuje imidž krajiny v zahraničí, vytvára nepredvídateľné prostredie a nevie doručiť vymožiteľnosť práva. „Bolo by fajn, keby štát robil takú politiku, aby značka Slovensko bola rešpektovanejšia, aby tu mali chuť zahraničné spoločnosti rozvíjať svoje aktivity. Potom môžu reagovať aj slovenské firmy s ponukou svojich služieb a ekonomika napreduje.“ Marek Vaško v rozhovore približuje aj svoj pohľad na zelenú transformáciu, nedostatok pracovných síl a zodpovednosť firiem ozvať sa, keď krajina ide zlým smerom. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: Ako sa posunúť z montážnej dielne na inovačnú spoločnosť Problém konkurencieschopnosti slovenských firiem je mentálny Ako zlepšiť imidž krajiny pre podnikanie Ako sa získavajú zákazky pre Teslu alebo Tik Tok Kedy nastáva radosť z platenia daní Ako vyriešiť nedostatok pracovnej sily Zelená transformácia je príležitosť Má byť firma aj spoločensky angažovaná? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hlavná európska prokurátorka bije na poplach. Slovensko sa stalo centrom európskeho zločinu. Až tretina všetkých podvodov s DPH v Únii nejako súvisí so Slovenskom. Prišli sme takto o pol miliardy eur.Ako sa to mohlo stať? Prečo sme si to na Slovensku nevšimli? Chýba nám NAKA či špeciálna prokuratúra? Potrebujeme nový trestný zákon? Aj na množiace sa krádeže a kriminalitu?Za korumpovanie v prospech mafie odsúdení ex špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je rozhodnutím ministra spravodlivosti už rok na slobode. Prečo a čo bude ďalej? Smer ponúkol pomoc ministrovi vnútra, ktorý musí pre svoju nečinnosť platiť odškodné odstaveným policajtom. Pomôže Smer takto každému? A prídu si po každého kto bude dávať odkazy premiérovi kriedou na chodník policajti, tak ako si prišli pre študenta v Poprade?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom spravodlivosti, nominantom strany Smer – SD Borisom Suskom.

Ministerstvo investícií Samuela Migaľa pozastavuje ostro kritizované IT tendre za desiatky miliónov eur na nový portál slovensko.sk. Vraj pre nepravdivú kritiku ich majú najskôr skontrolovať národný kontrolóri či Útvar hodnoty za peniaze. Pre obstarávania už padli aj trestné oznámenia.O aké IT tendre vlastne ide? Potrebujeme nový projekt slovensko.sk za desiatky miliónov eur? Skutočne je v havarijnom stave a hrozí mu zlyhanie? A prečo chce ministerstvo nakupovať softvérové licencie za 17 miliónov eur od firmy so zvláštnym pozadím z pražského paneláku? A prečo opozícia hovorí o zmanipulovaných tendroch, machináciách a šafárení na hulváta a projekty kritizuje aj exminister Richard Raši?Braňo Závodský sa rozprával so štátnym tajomníkom ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Radoslavom Štefánekom a exministerkou MIRRI, predsedníčkou strany Za ľudí a poslankyňou parlamentu Veronikou Remišovou.

Podporujem, pretože „pomáha, aby nikto nezostal vynechaný“ či „pretože verím, že zmena vo vzdelávaní začína pri tých, ktorí deti (a cez ne aj celé rodiny) vedú ďalej, inšpirujú a dávajú im pocit, že na nich záleží, nech pochádzajú odkiaľkoľvek“. Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podporujem, pretože „pomáha, aby nikto nezostal vynechaný“ či „pretože verím, že zmena vo vzdelávaní začína pri tých, ktorí deti (a cez ne aj celé rodiny) vedú ďalej, inšpirujú a dávajú im pocit, že na nich záleží, nech pochádzajú odkiaľkoľvek“. Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prof. Petr Dulák: Potrebujeme zmenu režimu a viac spolupracovať v strede Európy. ( pozrite aj ❤Link na živé podujatia: https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Link na vychytávky a zľavy: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Petr. Drulák: Dlhé roky pôsobil ako diplomat, vysokoškolský profesor. Pôsobil v zahraničí i v Čechách. Mojim hosťom v podcaste ODznova je po 9 mesiacoch profesor Petr Drulák. Pýtala som sa aj na tieto témy: Čo sa za tých 9 mesiacov udialo v spoločenskej klíme a stojí za povšimnutie? - protesty v Európe ...jednotlive krajiny, - Bezpečnosť... ako sa napríklad zo Švédska stáva krajina s veľkou kriminalitou.. - ako vnímate recesiu v Nemecku... - čo čakať v otázkach vojny na Ukrajine... -Vy hovoríte o potrebe zmeny režimu. Ako to myslíte? Hovoríte o spojení strednej Európy a pripúšťate spoluprácu so všetkými.. -Čo je to podľa vás politika všetkých smerov? -Jednotlivé krajiny sú už veľmi zadlžené. Celosvetovo. Niekto vypočítal, že ten dlh sa vlastne ani nedá splatiť. Čo podľa vás nastane? Môže prísť k niečomu podobnému ako v roku 1953... teda menová reforma? V ČR sa schyľuje k voľbám. -Aké sú šance na zmenu u vás? Záverečný odkaz bol pozitívny.Ďakujem, že ste tu so mnou a že podporujete tvorbu obsahu. Na podujatie 30.9.2025 je posledných 6 lístkov.. ak sa chcete pridať, tak odporúčam kúpiť ihneď (link na všetky podujatia https://40plus.sk/podujatia-odznovaNa Festival ODznova máme posledných 49 lístkov. Podujatie je o 6 týždňov, preto tiež odporúčam zakúpiť lístky obratom...Na víkendovku ešte sú voľné miesta. ********************************************************Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube. Aj vďaka vám vzniká tento obsah. Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...Hero berie len 12,5%) Predplatné 2,99 na YT je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem... Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu o.z. : SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o DAR ĎAKUJEM a nezabudnite pozrieť info a linky o podujatiach a vychytávkach... ( INFO: Podujatia ❤ - https://www.40plus.sk/podujatia-odznova/ ❤Info o overených vychytávkach z podcastu LINK: https://www.40plus.sk/vychytavky/ ) Buďte zdraví Martina Valachová

„Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína nová kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. A aj o tom bude reč v aktuálnej epizóde podcastu Dejiny. Ako vyzerajú dejiny 20. storočia z pohľadu mladého dievčaťa z malého mesta? A ako z pohľadu seniorov, ktorí prežili viaceré zmeny režimov? Ako sa píše román o 20. storočí? A prečo má význam, aby o dejinách písali aj nehistorici? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Alenou Sabuchovou, oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou. Alena Sabuchová je autorkou zbierky poviedok Zadné izby, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska, románu Šeptuchy, s ktorým získala cenu Anasoft litera. Alena Sabuchová taktiež dlhodobo spolupracovala ako scenáristka na populárnom seriáli Dunaj. Táto epizóda Dejín vznikla aj vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová ustála svoje odvolávanie v Európskom parlamente. Časti europarlamentu aj našej vláde sa nepáči európska zelená dohoda. Emisné povolenky pre vykurovanie a dopravu vraj vytiahnu z rozpočtov domácnosti stovky až tisícky eur. Revidovať by chceli aj plán na zákaz predaja benzínových a dieselových áut od roku 2035.Ako hlasovali naši Europoslanci? Je teda Green deal pre Európu dobrý, alebo nám berie peniaze a sťažuje podnikanie? A prečo europoslanci riešia zákaz vegeburgerov? Mala by Únia v čase, keď Rusi posielajú svoje drony a stíhačky nad naše územia a na Ukrajine stále vedú krvavú vojnu, zvyšovať výdavky na obranu?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami európskeho parlamentu, podpredsedom Európskeho parlamentu za hnutie Progresívne Slovensko Martinom Hojsíkom a poslankyňou za Smer – SD Katarínou Roth Nedeďalovou.

V najnovšej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD sa riaditeľSEVA Patrik Križanský rozpráva s Renátou Valekovou, predsedníčkou Duálnej akadémie v Bratislave. Hlavnou témou je odborné vzdelávanie ako základ úspešnej transformácie slovenského priemyslu smerom k elektromobilite a digitalizácii.Aké zručnosti bude potrebovať nový typ technika?

V špeciálnej epizóde podcastu prinášame rozhovor s Milanom Kňažkom – hercom, lídrom Novembra '89 a hosťom výstavy Jozef Srna: Aby bolo viac svetla. Hovoríme o tichom, no naliehavom umení, o slobode, ktorá sa musí znova a znova brániť, aj o tom, čo nám odkazuje Srnova tvorba dnes.

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čo prinášajú umelcom, inštitúciám a publiku – uznanie, prestíž, finančnú podporu, alebo naopak tlak a rivalitu? O zmysle a úskaliach umeleckých súťaží a cien v súčasnom umení sa budeme rozprávať v relácii.s Miroslavou Urbanovou, riaditeľkou Nadácie - Centra pre sucasne umenie a Nelou Pučekovou - projektovou koordinátorkou.

Hýbeme sa čoraz menej – a pritom naše telo pohyb potrebuje počas celého života. Od detí, ktoré by sa mali hýbať aspoň 60 minút denne, až po seniorov, ktorí si vedia vďaka pravidelnému pohybu zlepšiť kvalitu života a dokonca aj nabrať svalovú hmotu.

Pokračujeme v našom špeciáli o umelej inteligencii.  V tomto vydaní sa dozviete, ktorý AI nástroj je lepší a podľa čoho sa porovnávajú? Stačí si predplatiť ChatGPT a komu sa oplatí mať predplatné viacerých AI nástrojov, ako funguje AI pri programovaní a prečo AI stále nebeží na našich počítačoch a či je regulácia AI v Európskej únii správna cesta.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.

V uplynulých rokoch sa rast produktivity, ktorý je dôležitý pre rast ekonomiky, mierne zrýchlil. Na citeľné zlepšenie životnej úrovne to však nestačí.To, čo sme sa na škole naučili pred 20 rokmi, v modernom hospodárstve nestačí. Potrebujeme inovovať, hovorí v podcaste Aktuality Nahlas ekonóm, riaditeľ odboru prierezových iniciatív v Národnej banke Slovenska, Branislav Reľovský. Spolu s kolegami už päť rokov pravidelne vykonávajú hĺbkovú kontrolu našej ekonomiky.Ak chceme čeliť výzvam 21. storočia, musíme s populáciou pracovať a zvyšovať jej produktivitu. Zahraniční investori však do krajiny prinášajú málo kapitálu a ani domáci investori nie sú dostatočne motivovaní zlepšovať hospodárstvo. Zaujímavosťou je, že generácia mileniálov síce zarába viac ako ich rodičia, no naozaj bohatých ľudí je medzi mladšími ročníkmi menej.Nahrával Vladimír Amrich.

„… lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“ 1Pt 2:21 Počul som príbeh o mužovi, ktorý sa pokúšal založiť vlastné náboženstvo, ale bez väčšieho úspechu. Išiel za múdrym priateľom a oznámil mu: „Snažím sa založiť vlastné náboženstvo, ale nikto sa k nemu nepridáva. Čo […] Greg Laurie

Závislosť na kofeíne, podceňovaná dehydratácia aj trendy okolo „zázračných“ elektrolytov – to všetko môže výrazne ovplyvniť našu energiu, výkon aj zdravie. V tejto epizóde sa s Marošom Krivosudským, wellbeing koučom a výživovým poradcom z whealth.sk, pozrieme na to, ako si vybudovať zdravý pitný režim bez extrémov a mýtov. Zistíš, koľko vody naozaj potrebujeme, kedy má zmysel dopĺňať elektrolyty a prečo nie je káva nepriateľ – ale ani všeliek. Dozvieš sa aj to, ako môže hydratácia ovplyvniť tvoj výkon, náladu a celkové fungovanie.

„Vtedy mi povedal jeden zo starších: Neplač, ajhľa, zvíťazil lev z Júdovho kmeňa, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí! Potom som uvidel naprostriedku medzi trónom, medzi štyrmi bytosťami a medzi staršími Baránka, ktorý stál ako zabitý.“ Zjavenie Jána 5:5 — 6 Len jediný raz počujeme, že Ján plakal, a to bolo v […] Hans Erik Nissen

Kapucín Martin Borkovský rozpráva o vzťahu spirituality a sexuality u muža aj u ženy. Hovorí aké sú medzi nimi rozdiely a prečo sa potrebujeme učiť hovoriť o týchto témach v manželstve aj pri výchove detí otvorene.0:00 Pozvánka na Godzone Worship Nights: https://worship.godzone.sk0:42 Úvod2:47 Miska otázok6:39 Ako začala jeho cesta viery7:45 Porovnanie komunizmu a prítomnosti8:52 Rozhodnutie stať sa kapucínom12:29 Do čoho sa zaľúbil v reholi13:23 Celibát15:36 Formácia mladých23:14 Muži a ich nároky25:26 Požehnanie za dverami vernosti27:27 Nebrať veci vážne28:37 Sexualita a spiritualita muža37:02 Otec pri výchove syna43:00 Výzva ku komunikácii o sexualite48:57 Sexualita mužov a žien54:12 Muž o žene, žena o mužovi56:32 Čo to hovorí o Bohu?

Hostia: Iveta Pálešová (riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu) a Martin Vlachynský (analytik z inštitútu INESS). | Ministertvo zdravotníctva takmer úplne zastavilo preplácanie inovatívnych liekov z verejného zdravotného poistenia - chce tak ušetriť peniaze. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu varuje, že mnohé farmafirmy už nové lieky nášmu trhu ani neponúknu. Ministerstvo argumentuje, že existujú aj iné možnosti. Aké? Potrebujeme inovácie, alebo postačia generiká, či biologicky podobné lieky – odpovede bude hľadať Ľubomíra Hulínová v tomto vydaní Kontaktov. | Zastavenie inovatívnych liekov? | Moderuje: Ľubomíra Hulínová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

V tejto časti LTB sme sa rozprávali s Pavlom Piešťanským, viceprezidentom RÚZ, ktorý v rozhovore vysvetľuje, ako vyzerá súčasný trh práce a či potrebujeme na Slovensku zamestnávať cudzincov. Ako využiť kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia pre rast našej ekonomiky a prečo je náš trh práce ohrozený? O tom všetkom v novej časti LTB.Táto epizóda ti prináša pohľad na dôležité témy priamo z perspektívy tých, ktorí ovplyvňujú ekonomické smerovanie Slovenska.

Účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš a Juraj Petrovič. Moderuje Eugen Korda. v podcaste si vypočujete aj: - Viete, čo znamená slovo „konkláve“? - Potrebujeme či nepotrebujeme vieru? - USA navrhujú v podstate kapituláciu Ukrajiny - Fico poslúcha Kotlára, vláda tiež a prečo je to hanba

Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak ani nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať si náš príbeh nanovo.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak asi nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať náš príbeh nanovo - a lepšie.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Buďte vďační za to, čo máte. Možno nie ste spokojní s politickou situáciou, s úrovňou zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. No prajem vám, aby ste nezažili, čo je to vojna. Každodenné ťažkosti sú ničím v porovnaní s tým, čím si prechádzajú ľudia v Sýrii, v Gaze, či v Sudáne. A v každej vojne.“Jihad Youssef. Púštny mních komunity Al-Khalil zo starobylého kláštora Deir Mar Musa v Sýrii. Finančná podpora tomuto kláštoru zo 6. storočia totiž smeruje aj zo Slovenska.„Prichádzam zo Sýrie, kde sa ľudia medzi sebou zabíjajú. Po šesťdesiatich rokoch diktátorského režimu a posledných 14ich rokoch masakrov. A aj teraz – po zvrhnutí Bašára Asada – zažívame opäť zabíjanie a revanš.“Jihad Youssef. Okrem toho, že je špecialista na bibliu s titulom z prestížneho rímskeho Biblického inštitútu, má za sebou rovnako pobyt medzi irackými utečencami v Turecku, ktorí utekali pred besnením radikálov Islamského štátu. Z denných záznamov, ktoré po nociach spisoval do mobilu a posielal biskupovi Antálie, vznikla kniha, o ktorej na západe píšu ako o „výčitke svedomia“ pre civilizovaný svet. Jihad Youssef je predstavený komunity, ktorá sa modlí a pracuje na miestach, kde boli púštni mnísi už pred 1400 rokmi. A je známa dialógom a pohostinnosťou k moslimom.Ako na rozdelenú spoločnosť? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Buďte vďační za to, čo máte. Možno nie ste spokojní s politickou situáciou, s úrovňou zdravotníctva či sociálneho zabezpečenia. No prajem vám, aby ste nezažili, čo je to vojna. Každodenné ťažkosti sú ničím v porovnaní s tým, čím si prechádzajú ľudia v Sýrii, v Gaze, či v Sudáne. A v každej vojne.“Jihad Youssef. Púštny mních komunity Al-Khalil zo starobylého kláštora Deir Mar Musa v Sýrii. Finančná podpora tomuto kláštoru zo 6. storočia totiž smeruje aj zo Slovenska.„Prichádzam zo Sýrie, kde sa ľudia medzi sebou zabíjajú. Po šesťdesiatich rokoch diktátorského režimu a posledných 14ich rokoch masakrov. A aj teraz – po zvrhnutí Bašára Asada – zažívame opäť zabíjanie a revanš.“Jihad Youssef. Okrem toho, že je špecialista na bibliu s titulom z prestížneho rímskeho Biblického inštitútu, má za sebou rovnako pobyt medzi irackými utečencami v Turecku, ktorí utekali pred besnením radikálov Islamského štátu. Z denných záznamov, ktoré po nociach spisoval do mobilu a posielal biskupovi Antálie, vznikla kniha, o ktorej na západe píšu ako o „výčitke svedomia“ pre civilizovaný svet. Jihad Youssef je predstavený komunity, ktorá sa modlí a pracuje na miestach, kde boli púštni mnísi už pred 1400 rokmi. A je známa dialógom a pohostinnosťou k moslimom.Ako na rozdelenú spoločnosť? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hostia: Martin Matúšek (riaditeľ Horskej záchrannej služby /HZS/; profesionál) a Michal Frank (Asociácia horských záchranárov, dobrovoľník). Keď sa v horách dostanem do problémov, voláme horských záchranárov a neriešime, či tú to dobrovoľní alebo profesionálni záchranári. Už roky pritom panujú medzi nimi väčšie, či menšie nezhody. Dobrovoľní hovoria, že ich profesionáli naschvál nevolajú na zásahy, profesionáli vyčítajú dobrovoľníkom amaterizmus. Je možná dohoda? Potrebujeme obe zložky horských záchranárov? V Alpách fungujú len dobrovoľné zložky - mohli by sme ušetriť nemalé financie... Viac v tomto vydaní Kontaktov s Petrou Strižkovou. | Dobrovoľní a profesionálni horskí záchranári - kolegovia alebo konkurenti? | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Jar je už skutočne za rohom a s tým sa spája aj jarné upratovanie, ktoré je pre mnohých z nás už každoročnou rutinou. Ako k nemu vieme pristupovať udržateľnejšie a zodpovednejšie? Potrebujeme skutočne veľké množstvo čistiacich prostriedkov alebo nám stačí minimum? Ako si vytriediť šatník a kam s oblečením, ktoré nepotrebujeme? O týchto témach sme sa porozprávali s Janou Rehákovou z reuse-centra Baterkáreň v Trnave.

„Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti,“ – 2Tim 3:16 Ľudia niekedy tvrdia, že im Boh povedal, aby niečo urobili, aj napriek tomu, že je to v úplnom rozpore s Bibliou. Platí, že Boh nikdy neprotirečí tomu, čo je v Biblii. Boh k nám hovorí cez Bibliu, preto ju máme […] Greg Laurie

Vitajte pri 46. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Nemci si v nedeľných predčasných parlamentných voľbách vybrali novú vládu na čele s koalíciou CDU/CSU. Novým kancelárom, ktorý si dal za úlohu postaviť na nohy nemeckú ekonomiku, sa tak zrejme stane Friedrich Merz. Prečo by aj nás malo zaujímať, či sa mu to podarí, na to sa pozrieme v tohto týždňovom Index newslettri. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prešov hostil živé nahrávanie podcastu Bárdy & Káčer, kde sa hovorilo o politike, histórii a zábavných historkách z povinnej vojenskej dochádzky. Obliecť si na vojne flip-flopy, keď prší a je deväť stupňov Celzia, je asi taký dobrý nápad, ako keď slovenský premiér navštívi krajinu, ktorá nám ešte pred rokom priala rakety na hlavy.

Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.

Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali: Cyklisti znečisťujúci vodnú nádrž Starina? Zdieľaná rekonštruovaná cesta v Poloninách otvorila absurdný problém Stavať hrádze nestačí, na povodne potrebujeme systémové riešenia Tomáš Taraba chce vyhovieť Viktorovi Orbánovi a prehradiť Dunaj. Ochranári varujú, že narobí škody na sto rokov Enviropolícia obvinila muža a bratislavskú firmu, ktorí mali v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice v rokoch 2008 až 2019 vytvoriť nelegálnu skládku odpadu Výstavba baterkárne v Šuranoch vyvoláva výbušnú náladu a obavy obyvateľov

Nie som privatizér, nič na mňa nemajú, tak vyťahujú rodinu, hovorí predseda PS Michal Šimečka v podcaste V redakcii. "K protikomunistickému odkazu môjho starého otca sa hrdo hlásim." Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

Nemôžeme všetko zvaľovať iba na politikov. Ak bude verejnosť podporovať nenávisť, budú ju politici šíriť, hovorí politický analytik a komentátor Marián Leško. Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

Ruský minister obrany končí vo funkcii. Hokejisti nám urobili radosť. Potrebujeme poznať dôveryhodnosť politikov? Rusko stupňuje útoky. Po čom túži Andrej Danko?

Slovan Bratislava v končiacej sa sezóne s veľkým predstihom získal už šiesty titul v rade. Očakával napriek tomu viac? A aké veľké výzvy čakajú klub v najbližších mesiacoch? Nielen o tom hovorí pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ najúspešnejšieho slovenského klubu Ivan Kmotrík ml.Čo sa dozviete v rozhovore?V akej fáze sú rokovania o premenovaní štadióna?Prečo je Slovan každoročne stratový a ako z toho von?Aký je priemerný mesačný plat v Slovane?Ktorí dvaja hráči s najväčšou pravdepodobnosťou končia?Investuje klub v lete do posíl alebo sa zameria na voľných hráčov?Má už Slovan skautské a dátové oddelenie?Prečo nefungujú obchody medzi Slovanom a Žilinou?

Homília 56.11 / Potrebujeme pomoc zhora  

TW: znásilnenie, sexualizované násilie Prečo ľudia nenahlasujú znásilnenie na polícii? Čo je to kultúra znásilnenia a prečo prispieva k tomu, že neviem koľko znásilnění sa deje v Čr?   To nám prišli objasniť členky kolektívu Proč jsme to nenahlásili*y, Kristýna Bělíková a Anna Králová. Tiež sú spoluautorkami výskumu, v ktorom jasne popísali fungovanie mechanizmov kultrúry znáslnenia, pretože práve tá je podhubím pre neohlasovanie sexualizovaného násilia na polícii. Ako trestať sexualizované násilie? Potrebujeme vôbec posielať páchateľov do väzenia? Chcú to preživšie? Čo robiť ak sa ocitneme v situácii, že sme mali sex a prekročili sme pritom hranice druhého človeka? Epizody včetně videa a bonusové části najdeš na ⁠www.herohero.co/vyhonitdabla⁠  Moc vám děkujeme za odber, stanú sa z vás lepší lidé. Slibuju!

Za nás bola takto výrazná plošná pomoc s energiami nevyhnutná, trhové ceny boli šesťnásobne vyššie ako sú dnes, tvrdí v podcaste denníka Pravda exminister hospodárstva Karel Hirman. Vláda schválila zastropovanie cien energií. Za elektrinu, plyn aj teplo by sme tak v budúcom roku nemali platiť viac ako dnes. "Ministerka hospodárstva Denisa Saková doslova skopírovala to, za čo nás kritizovala," hovorí jeden z jej predchodcov v čele rezortu a expert na energetiku Hirman. Napriek tomu krok súčasnej vlády nepovažuje za dobrý. Podľa neho by zvýšenie cien energií o zhruba dvadsať percent domácnosti zvládli. Budú skutočne zachované súčasné ceny za energie ako to sľubuje vláda? Aké by mohli byť ceny energií na svetových trhoch v budúcich rokoch a čaká nás po skončení stropovania výrazný skok, ako to bolo v okolitých krajinách? Prečo podľa exministra Hirmana bola výrazná plošná pomoc za jeho pôsobenia na mieste, ale dnes zastropovanie cien Ficovou vládou kritizuje? Dokedy bude potrebné a dokedy vzhľadom na stav verejných financií vôbec únosné zastropovanie cien energií?   Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s exministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. #pocuvajtepravdu

Aké je aktuálne postavenie žien v oblasti bezpečnosti a obrany v NATO, EÚ a na Slovensku a aké trendy pozorujeme v posledných rokoch? Prečo je rodová rozmanitosť v tejto oblasti dôležitá a pomôžu kvóty? Majú dnes mladé expertky a vojačky dostatok silných vzorov vo vedúcich pozíciách v tomto odvetví? S akými výzvami sa ženy pri pôsobení v tejto oblasti stretávajú?   S Luciou Yar, zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv Slovensko, sa rozprávala analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

„Baví ma robiť na projekte so svetovým dopadom z bratislavskej kaviarne.“ Toto sú slová hosťa posledného podcastu, Petra Krisa. Je podnikateľom, ktorý so svojím startupom dokázal presvedčiť amerických investorov, aby mu dali prvú investíciu v hodnote jedného milióna, a to všetko bez toho, aby sa stretli osobne. V podcaste Peter v úvode vysvetlil, prečo krypto v dnešnej dobe dáva zmysel a z akého uhla pohľadu sa naň pozerá on. V podcaste sme sa rozprávali najmä o krypto svete a o Petrovom startupe, ktorý mení hru krypta. Ako sám hovorí, sme prví na svete, ktorí sme priniesli v tomto smere inováciu. Peter tiež vysvetľuje tokenizáciu nehnuteľností, vplyv krypta na globálnu ekonomiku a aj budúcnosť celého odvetvia. Peter pracuje z Bratislavy, pričom jeho tím pochádza nielen zo Slovenska, ale z celého sveta. Jeho skúsenosti v oblasti podnikania a tiež aj s investormi popísal v podcaste. Vidí veľký rozdiel medzi európskymi a americkými investormi. Jeho pohľad si odporúčam vypočuť. V závere podcastu sme sa rozprávali o spôsobe jeho práce a aj o tom, ako veľmi je dôležité obklopovať sa lepšími ľuďmi, než sme my. Veľmi zaujímavý podcast, ktorý vám tému kryptomien predstaví novým a hlavne iným spôsobom. Užívajte! --------------------------------------------------------------------------- Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:00:40 – Prečo krypto dáva zmysel? 00:14:09 – Tokenizácia súčasného sveta a regulácie 00:24:02 – Čo je to krypto a jeho inovácie? 00:28:50 – Peter Kris a jeho startup 00:39:09 – Investícia cez Zoom 00:46:13 – Rozdiel medzi EÚ a Amerikou 00:50:25 – Ako funguje Silicon Valley? 00:55:36 – Ako hirovať ľudí zo sveta? 01:03:43 – Budúcnosť krypta 01:17:38 – Čo odporúča Peter Kris? 01:22:04 – Spôsob práce Petra Krisa 01:26:04 – Zmysel života podľa Petra Krisa --------------------------------------------------------------------------- Pre tých, ktorí nezachytili, vytvoril som v rámci svojich konzultácií aj komunitu. Je v nej okolo 50 zakladateľov rôznych firiem, ktorí si zdieľajú know-how a svoje kontakty. Stretávame sa raz mesačne osobne a máme aj spoločnú appku. Pokiaľ chcete, aby bola vaša firma ešte lepšia, registrujte sa na: https://bezcyklenia.sk/. --------------------------------------------------------------------------- Viac z podcastov nájdete na: https://www.truban.sk/podcast/ --------------------------------------------------------------------------- Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách: ● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F ● Google podcast ▸ https://bit.ly/3qAt5WU --------------------------------------------------------------------------- ● Najlepšie z podcastu na Instagrame ● https://www.instagram.com/truban.podcast/ ● Truban.sk ● https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ● https://www.instagram.com/truban/ ●Facebook ● https://www.facebook.com/miso.truban ● LinkedIn ● https://sk.linkedin.com/in/truban

Ránkoooooo:) Nedeľná Omša je tu a s ňou pár veci čo možno chceme počuť. Ale na druhej strane aj pár veci ktoré potrebujeme počuť. A hlavne začať veci konečne naozaj robiť. Stáť nohami na zemi, vnimať svoju realitu a neživiť sa len motivačnými citátmi iných. 15 min robenia na niečom je oveľa viac ako 15 hodin hovorenia o tom. Enjoy! Buca

Prezidentka Zuzana Čaputová nebude druhýkrát kandidovať do svojej funkcie. Jej rozhodnutie vyvolalo množstvo reakcií politikov aj voličov. Jedni to rešpektujú, iní sú sklamaní, ďalší to vítajú. Stále však platí, že prezidentka je najdôveryhodnejšia z našich politikov. Platí, že má pred sebou ešte rok v úrade a platí, že to bude práve ona, kto po voľbách vymenuje novú vládu. O čom teda vypovedá rozhodnutie Zuzany Čaputovej? Aký odkaz to necháva pre ľudí a pre politické centrály? Aký to bude mať dopad na predčasné voľby, či dočasne poverenú vládu? Bude napokon prezidentka poverovať víťaza volieb, či toho kto bude schopní získať väčšinu? Ako to celé môže dopadnúť? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a rektorom BISLA Samuelom Abrahámom.

Ódorova vláda bude vládnuť bez dôvery parlamentu. Po tom, čo ju poslanci odmietli podporiť, dostala poverenie od prezidentky vládnuť až do zostavenia novej vlády po parlamentných voľbách. Prečo dôveru vláde odmietla vysloviť aj Sme Rodina? A čo vie Boris Kollár o rozhodnutí prezidentky, či bude, alebo nebude opäť kandidovať? Ak áno, dostala by aj jeho podporu? Čo v programe Ódorovej vlády chvália a čo im tam chýba? A čo nás ešte čaká v parlamente, potom čo sa tam dostal keš, teda hotovosť až do ústavy? Braňo Závodský sa rozprával sa s predsedom Národnej rady a hnutia Sme Rodina Borisom Kollárom.

Parlament pokračuje v legislatívne smršti a na úrade vlády prvý krát rokuje kabinet premiéra Ódora. Môže jeho vláda získať dôveru v parlamente? Čo od nej poslanci očakávajú? A ako to dopadne so stovkami návrhov zákonov? Potrebujeme ich, alebo je to len politická kampaň strán? Vráti sa Tarabova 363-jka, prejde Pellegriniho 500 eur pre chudobné rodiny? A má aj nová vláda pomáhať vojensky Ukrajine a kúpiť americké vrtuľníky? Braňo Závodský sa rozprával s poslancami parlamentu, členom strany Demokrati Jurajom Šeligom a podpredsedom strany Hlas – SD Erikom Tomášom.