Podcasts about potrebujeme

Hostia: Martin Matúšek (riaditeľ Horskej záchrannej služby /HZS/; profesionál) a Michal Frank (Asociácia horských záchranárov, dobrovoľník). Keď sa v horách dostanem do problémov, voláme horských záchranárov a neriešime, či tú to dobrovoľní alebo profesionálni záchranári. Už roky pritom panujú medzi nimi väčšie, či menšie nezhody. Dobrovoľní hovoria, že ich profesionáli naschvál nevolajú na zásahy, profesionáli vyčítajú dobrovoľníkom amaterizmus. Je možná dohoda? Potrebujeme obe zložky horských záchranárov? V Alpách fungujú len dobrovoľné zložky - mohli by sme ušetriť nemalé financie... Viac v tomto vydaní Kontaktov s Petrou Strižkovou. | Dobrovoľní a profesionálni horskí záchranári - kolegovia alebo konkurenti? | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Jar je už skutočne za rohom a s tým sa spája aj jarné upratovanie, ktoré je pre mnohých z nás už každoročnou rutinou. Ako k nemu vieme pristupovať udržateľnejšie a zodpovednejšie? Potrebujeme skutočne veľké množstvo čistiacich prostriedkov alebo nám stačí minimum? Ako si vytriediť šatník a kam s oblečením, ktoré nepotrebujeme? O týchto témach sme sa porozprávali s Janou Rehákovou z reuse-centra Baterkáreň v Trnave.

„Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti,“ – 2Tim 3:16 Ľudia niekedy tvrdia, že im Boh povedal, aby niečo urobili, aj napriek tomu, že je to v úplnom rozpore s Bibliou. Platí, že Boh nikdy neprotirečí tomu, čo je v Biblii. Boh k nám hovorí cez Bibliu, preto ju máme […] Greg Laurie

Vitajte pri 46. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Nemci si v nedeľných predčasných parlamentných voľbách vybrali novú vládu na čele s koalíciou CDU/CSU. Novým kancelárom, ktorý si dal za úlohu postaviť na nohy nemeckú ekonomiku, sa tak zrejme stane Friedrich Merz. Prečo by aj nás malo zaujímať, či sa mu to podarí, na to sa pozrieme v tohto týždňovom Index newslettri. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prešov hostil živé nahrávanie podcastu Bárdy & Káčer, kde sa hovorilo o politike, histórii a zábavných historkách z povinnej vojenskej dochádzky. Obliecť si na vojne flip-flopy, keď prší a je deväť stupňov Celzia, je asi taký dobrý nápad, ako keď slovenský premiér navštívi krajinu, ktorá nám ešte pred rokom priala rakety na hlavy.

Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.

Vo februári 2022, keď svet šokovala ruská invázia na Ukrajinu, sa mnohí Slováci postavili na stranu solidarity a pomoci. Medzi pomáhajucích občanov patria aj traja kamaráti – fotograf Matej Kautman, záchranár Boris Lacíka lekár Ondrej Stanek, kotrý založili o.z. Malá Veľká Dopomaha, ktorá sa zameriava na vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Za necelé tri roky uskutočnili deväť ciest, pričom celková hodnota pomoci už presiahla 100 000 eur.Matej Kautman v rozhovore spomína na prebudenie z 24. februára 2022, keď si po desiatkach vibrujúcich notifikácií uvedomil, že Ukrajinu zasiahla vojna: „Aj keď to už niekoľko dní predtým bolo avizované... do poslednej chvíle som tomu neveril,“ priznáva.Založenie organizácie prišlo ako prirodzený krok, poháňaný túžbou urobiť niečo viac než len sledovať udalosti spoza hraníc. Matej Kautman zdôrazňuje, že ich prvé cesty viedli do relatívne bezpečného Ivano-Frankivska, no postupne začali pomáhať aj v oblastiach na východe, vrátane vojnou skúšaného Chersonu.„Cherson je mesto duchov,“ opisuje Kautman, ktorého najviac znepokojovala zvuková kulisa neustálych výbuchov. Napriek rizikám je pre neho dôležité tráviť čas s ľuďmi, ktorým pomoc prinášajú: „Je to pre nich príjemné odstrihnutie sa od hroznej reality.“Snahy občianskeho združenia však bojujú aj s výzvami pri získavaní pomoci. „Najväčší problém je získavať humanitárnu pomoc a čím ďalej, tým je to väčší problém,“ pripúšťa Kautman. Aj napriek tomu si však stanovil cieľ pokračovať v pomoci, až kým to bude potrebné: „Veľká časť krajiny je zničená a humanitárna pomoc bude potrebná aj po skončení vojny.“O vývoze humanitárnej pomoci, emocionálnych výzvach, ktoré to prináša a akí sme v skutočnosti my Slováci sme sa rozprávali s fotografom a zakladateľom občianskeho združenia Malá Veľká Dopomoha Matejom Kautmanom.Moderuje Zorislav Poljak.

„Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.“ Mt 18:20 Pôvodne som prišiel ku Kristovi, pretože som videl skupinu kresťanov, ktorí uctievali Pána v areáli mojej strednej školy. Bol som len chlapec, ktorý fetoval, a nemal som v živote žiadne smerovanie. Ale jedného dňa, keď som prechádzal cez areál […] Greg Laurie

„Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ (1J 1:3 ) Keď nájdem dobrú reštauráciu, chcem tam vziať svojich priateľov alebo rodinu. Rád im tiež navrhnem, čo najlepšie si môžu objednať, pretože sa mi […] Greg Laurie

Aký model môže byť pre naše školstvo skutočnou inšpiráciou? | Hosť: Lenka Janík Blašková (vedkyňa a psychologička). | Nahrávka: Jano Horváth (učiteľ informatiky Lýcea C. S. Lewisa, autor učebníc informatiky). | To, že treba zmeniť systém vyučovania na našich školách sa hovorí odjakživa. Mnohí sú už alergickí na slovo reforma. Potrebujeme v našich školách naozaj nové učebné prístupy? Nie je to len ošúchaná fráza, ktorú desaťročia nedokážeme naplniť? Aký model môže byť pre nás skutočnou inšpiráciou? Odpovede ponúkneme v dnešných Kontaktoch. Petra Strižková sa bude rozprávať s učiteľmi, ktorí študovali a žili v zahraničí a neustále pritom pracujú na zlepšovaní nášho školstva. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

„Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2:42 ) Lukáš, autor Skutkov apoštolov, nás mohol upozorniť na mnohé veci týkajúce sa ranej cirkvi. Veď veriaci prvého storočia boli živí a radostní a cirkev sa rýchlo rozširovala. Ale on sa snažil pripomenúť nám, že spoločne študovali Božie slovo. […] Greg Laurie

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali: Cyklisti znečisťujúci vodnú nádrž Starina? Zdieľaná rekonštruovaná cesta v Poloninách otvorila absurdný problém Stavať hrádze nestačí, na povodne potrebujeme systémové riešenia Tomáš Taraba chce vyhovieť Viktorovi Orbánovi a prehradiť Dunaj. Ochranári varujú, že narobí škody na sto rokov Enviropolícia obvinila muža a bratislavskú firmu, ktorí mali v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice v rokoch 2008 až 2019 vytvoriť nelegálnu skládku odpadu Výstavba baterkárne v Šuranoch vyvoláva výbušnú náladu a obavy obyvateľov

Dubai prešiel nehoráznou veľkou zmenou iba za úbohých 30 rokou, stačila jedna šialená myšlienka vybudovať svetovú dovolenkovú destináciu z ničoho. A my europania nie sme schopny postaviť nejakú protipovodňovú ochranu ? Potrebujeme vytopiť cele slovensko alebo celú Európu, aby sme si uvedomili, že, keby sme jednaly už pred 30 rokmi tak dneska by sme netrpeli.

Nie som privatizér, nič na mňa nemajú, tak vyťahujú rodinu, hovorí predseda PS Michal Šimečka v podcaste V redakcii. "K protikomunistickému odkazu môjho starého otca sa hrdo hlásim." Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

Napadlo vás, že by sme mohli vykonávať takmer každú prácu z domu? Dnešná technológia nám to už v podstate aj môže umožniť. Potrebujeme k tomu len Androida plus virtuálnu realitu a metavers.

„Keď však (trpí) ako kresťan, nech sa nehanbí za to,  ale nech oslavuje Boha týmto menom.“ (1Pt 4:16) V západnom svete je veľkým problémom anemické, zriedené kresťanstvo, ktoré sformovalo anemického zriedeného a zbabelého kresťana, ktorý nie je ochotný verejne sa zastať akejkoľvek záležitosti. Potrebujeme však energického, dynamického, priebojného kresťana, ktorý taký bude každý deň v […] The post Odvaha stáť – 10. júl appeared first on evs.sk.

Nemôžeme všetko zvaľovať iba na politikov. Ak bude verejnosť podporovať nenávisť, budú ju politici šíriť, hovorí politický analytik a komentátor Marián Leško. Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

Ruský minister obrany končí vo funkcii. Hokejisti nám urobili radosť. Potrebujeme poznať dôveryhodnosť politikov? Rusko stupňuje útoky. Po čom túži Andrej Danko?

Slovan Bratislava v končiacej sa sezóne s veľkým predstihom získal už šiesty titul v rade. Očakával napriek tomu viac? A aké veľké výzvy čakajú klub v najbližších mesiacoch? Nielen o tom hovorí pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ najúspešnejšieho slovenského klubu Ivan Kmotrík ml.Čo sa dozviete v rozhovore?V akej fáze sú rokovania o premenovaní štadióna?Prečo je Slovan každoročne stratový a ako z toho von?Aký je priemerný mesačný plat v Slovane?Ktorí dvaja hráči s najväčšou pravdepodobnosťou končia?Investuje klub v lete do posíl alebo sa zameria na voľných hráčov?Má už Slovan skautské a dátové oddelenie?Prečo nefungujú obchody medzi Slovanom a Žilinou?

Homília 56.11 / Potrebujeme pomoc zhora  

Do dnešnej časti relácie Let's Talk Business prijal pozvanie prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga. Náš hosť spolu s moderátorom intenzívne diskutovali o mnohých kľúčových otázkach, ktoré formujú súčasný stav Slovenska. Rozoberali konkurencieschopnosť krajiny, pričom pozornosť bola venovaná aj vzdelávaciemu systému a jeho vplyvu na trh práce. Ďalej sa venovali role Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) v rámci tripartity, kde sa zdôrazňovala ich podporná funkcia voči partnerom. Diskusia sa tiež sústredila na podnikateľské prostredie na Slovensku, jeho dynamiku a výzvy, s osobitným dôrazom na legislatívne zmeny a nové opatrenia, ktoré majú významný dopad na podnikateľskú sféru. Pre viac rozhovorov o biznise a podnikaní sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Let's Talk Business.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Žiakov na stredných školách potrebujeme vzdelávať v spoločenských témach plošne. Potrebujeme, aby sa žiak, ktorý v dohľadnej dobe vyjde zo strednej školy, vedel rovno zapojiť do demokratického procesu. On je vlastne budúci volič. Nie je dobré ani bezpečné pre budúcnosť demokracie Slovenska a Európskej únie, aby tí žiaci vyšli zo školy s tým, že nevedia, prečo idú voliť a prečo je to dôležité.Aký systém vzdelávania je dnes typický na základných a stredných školách a nakoľko dokáže žiakov pripravovať na nové výzvy v informačnom priestore? Bývajú na hodinách kreatívne využívané nové technológie? Nakoľko sú žiaci v súčasnosti pripraví na rozpoznávanie manipulatívneho online obsahu? Aké nové zručnosti by mohli na školách získavať, aby dokázali kriticky myslieť a odolávať informačným manipuláciám?Nakoľko sa dnes na školách vyučuje o Európskej únii a geopolitických témach? Aké dezinformácie o EÚ sa vo vzdelávacom procese najčastejšie objavujú a ako proti nim môžeme bojovať? Aké nové metódy môžu učitelia na školách uplatňovať pri komunikovaní dôležitých tém? Prečo je dôležité žiakov viesť k diskusii a intelektuálnej skromnosti? V čom by sa vzdelávací systém na Slovensku mohol inšpirovať od Estónska?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslavou Pisklovou.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Aký bol rok 2023? Čo ostalo po úradníckej vláde, ako sa pracuje s koalíciou, ktorá Denník N označuje za nepriateľské médium a aké talenty v politike vidia. Reportéri Miro Kern a Dušan Mikušovič v rozhovore s Veronikou Folentovou hodnotia rok 2023 v politike. Hovoria o tom, či podľa nich bude v prezidentských voľbách kandidovať Andrej Danko, ale aj to, či je kampaň Ivana Korčoka dostatočne viditeľná.

TW: znásilnenie, sexualizované násilie Prečo ľudia nenahlasujú znásilnenie na polícii? Čo je to kultúra znásilnenia a prečo prispieva k tomu, že neviem koľko znásilnění sa deje v Čr?   To nám prišli objasniť členky kolektívu Proč jsme to nenahlásili*y, Kristýna Bělíková a Anna Králová. Tiež sú spoluautorkami výskumu, v ktorom jasne popísali fungovanie mechanizmov kultrúry znáslnenia, pretože práve tá je podhubím pre neohlasovanie sexualizovaného násilia na polícii. Ako trestať sexualizované násilie? Potrebujeme vôbec posielať páchateľov do väzenia? Chcú to preživšie? Čo robiť ak sa ocitneme v situácii, že sme mali sex a prekročili sme pritom hranice druhého človeka? Epizody včetně videa a bonusové části najdeš na ⁠www.herohero.co/vyhonitdabla⁠  Moc vám děkujeme za odber, stanú sa z vás lepší lidé. Slibuju!

Za nás bola takto výrazná plošná pomoc s energiami nevyhnutná, trhové ceny boli šesťnásobne vyššie ako sú dnes, tvrdí v podcaste denníka Pravda exminister hospodárstva Karel Hirman. Vláda schválila zastropovanie cien energií. Za elektrinu, plyn aj teplo by sme tak v budúcom roku nemali platiť viac ako dnes. "Ministerka hospodárstva Denisa Saková doslova skopírovala to, za čo nás kritizovala," hovorí jeden z jej predchodcov v čele rezortu a expert na energetiku Hirman. Napriek tomu krok súčasnej vlády nepovažuje za dobrý. Podľa neho by zvýšenie cien energií o zhruba dvadsať percent domácnosti zvládli. Budú skutočne zachované súčasné ceny za energie ako to sľubuje vláda? Aké by mohli byť ceny energií na svetových trhoch v budúcich rokoch a čaká nás po skončení stropovania výrazný skok, ako to bolo v okolitých krajinách? Prečo podľa exministra Hirmana bola výrazná plošná pomoc za jeho pôsobenia na mieste, ale dnes zastropovanie cien Ficovou vládou kritizuje? Dokedy bude potrebné a dokedy vzhľadom na stav verejných financií vôbec únosné zastropovanie cien energií?   Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s exministrom hospodárstva Karlom Hirmanom. #pocuvajtepravdu

Čo znamená správa, že najlepším slovenským albumom všetkých čias sa stala nahrávka Bolo nás jedenásť? Do akej miery môžu byť ankety o umení objektívne? Ako sa zostavuje zoznam oslovených a ako sa vyhnúť opakujúcim sa konfliktom záujmov? Bilančná hudobná anketa Denníka N otvorila niekoľko tém, o ktorých sa rozprávajú Michal Kaščák z festivalu Pohoda, publicistka Michaela Kučová a redaktor Patrik Garaj s editorom Oliverom Rehákom.

Aké je aktuálne postavenie žien v oblasti bezpečnosti a obrany v NATO, EÚ a na Slovensku a aké trendy pozorujeme v posledných rokoch? Prečo je rodová rozmanitosť v tejto oblasti dôležitá a pomôžu kvóty? Majú dnes mladé expertky a vojačky dostatok silných vzorov vo vedúcich pozíciách v tomto odvetví? S akými výzvami sa ženy pri pôsobení v tejto oblasti stretávajú?   S Luciou Yar, zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv Slovensko, sa rozprávala analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Today's episode is about potato brigades in Slovakia under socialism. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from my dialogue. You will also learn how to say “Let's face it. “in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue between two friends picking potatoes in a field.Episode notesIn today's episode, I'm talking about potato brigades in Slovakia under socialism. In the Slovak lesson, you are going to learn some words from my dialogue. You will also learn how to say “Let's face it. “in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue between two friends picking potatoes in a field.Slovak lesson1. zemiaková brigáda (potato brigade)2. posiľovať (to strengthen, work out)3. posilovňa (gym)4. svaly (muscles)5. atlét (athlete)6. nový druh atléta (a new kind of athlete)7. takzvaný (so called)8. športovec (sportman /sportwoman)9. olympiáda (olympics)10. tréner (coach)11. predseda (the chairman or president)12. jednotné družstvo (unified cooperative farm)13. zdvíhať (to lift)14. vytvoriť (to create)15. byť vďačný / byť vďačná (be grateful)16. pozerať so závisťou (to look with envy)17. úsmev na tvári (smile on his/her face)18. Povedzme si to na rovinu. (Let's face it.)DialogueSamuel: Ahoj, Katka! Aj ty si už unavená z tejto zemiakovej brigády?Katka: Ahoj, Samuel! No, povedzme si to na rovinu, prázdniny vyzerajú ináč. Ale aspoň si ponaťahujeme svaly, že? Samuel: Presne tak. Chlapi z posilňovne by nám mohli závidieť. Posiľujeme si svoje svaly plných šesť hodín! A nemusíme za to platiť. Katka: Mali by sme to nejako využiť. Potrebujeme niekoho, kto by nás propagoval ako nový druh atléta; takzvaný "Zemiakový športovec". Samuel: Tak by som nás rád videl na olympiáde! A naším trénerom by bol ten prísny predseda jednotného družstva.Katka: Áno, a naša úžasná technika by bola "zdvihanie zemiakového vreca". Myslíš, že by sme mali šancu na zlato?Samuel: Kto vie, možno by sme vytvorili nový rekord.Katka: Možno. Keď sa na to teraz tak pozerám, nie je to vôbec zlé.  Sme vonku na čerstvom vzduchu a posiľujeme si svoje chrbáty. A za to by sme asi mohli byť vďační. Samuel: Máš pravdu, Katka. To nám dáva nový pohľad na vec. Aspoň budeme mať super príbeh pre našich vnukov. Začínal by takto: "Keď som bol mladý, dával som svoj život za zemiaky!"Katka: Haha, áno! A naši vnuci budú na nás pozerať so závisťou, že sme zažili dobu veľkých zemiakových dobrodružstiev.Samuel: Ale teraz, dosť rečí, nechceme zaostávať za ostatnými, však?Katka: Presne tak! Poďme na to! Bojujme za našu socialistickú vlasť! A za zlato v "Zemiakových hrách"!Samuel: No jasné. Za zlato a za dobrý vtip. A dúfajme, že nám to pomôže prežiť túto brigádu s úsmevom na tvári.Timestamps00:26 Introduction to the lesson02:24 Information about the membership03:50 About potatoes brigades under socialism04:27 Fun fact 107:04 Fun fact 209:11 Slovak lesson18:50 Dialogue26:30 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

„Baví ma robiť na projekte so svetovým dopadom z bratislavskej kaviarne.“ Toto sú slová hosťa posledného podcastu, Petra Krisa. Je podnikateľom, ktorý so svojím startupom dokázal presvedčiť amerických investorov, aby mu dali prvú investíciu v hodnote jedného milióna, a to všetko bez toho, aby sa stretli osobne. V podcaste Peter v úvode vysvetlil, prečo krypto v dnešnej dobe dáva zmysel a z akého uhla pohľadu sa naň pozerá on. V podcaste sme sa rozprávali najmä o krypto svete a o Petrovom startupe, ktorý mení hru krypta. Ako sám hovorí, sme prví na svete, ktorí sme priniesli v tomto smere inováciu. Peter tiež vysvetľuje tokenizáciu nehnuteľností, vplyv krypta na globálnu ekonomiku a aj budúcnosť celého odvetvia. Peter pracuje z Bratislavy, pričom jeho tím pochádza nielen zo Slovenska, ale z celého sveta. Jeho skúsenosti v oblasti podnikania a tiež aj s investormi popísal v podcaste. Vidí veľký rozdiel medzi európskymi a americkými investormi. Jeho pohľad si odporúčam vypočuť. V závere podcastu sme sa rozprávali o spôsobe jeho práce a aj o tom, ako veľmi je dôležité obklopovať sa lepšími ľuďmi, než sme my. Veľmi zaujímavý podcast, ktorý vám tému kryptomien predstaví novým a hlavne iným spôsobom. Užívajte! --------------------------------------------------------------------------- Kapitoly: 00:00:00 – Predstavenie hosťa 00:00:40 – Prečo krypto dáva zmysel? 00:14:09 – Tokenizácia súčasného sveta a regulácie 00:24:02 – Čo je to krypto a jeho inovácie? 00:28:50 – Peter Kris a jeho startup 00:39:09 – Investícia cez Zoom 00:46:13 – Rozdiel medzi EÚ a Amerikou 00:50:25 – Ako funguje Silicon Valley? 00:55:36 – Ako hirovať ľudí zo sveta? 01:03:43 – Budúcnosť krypta 01:17:38 – Čo odporúča Peter Kris? 01:22:04 – Spôsob práce Petra Krisa 01:26:04 – Zmysel života podľa Petra Krisa --------------------------------------------------------------------------- Pre tých, ktorí nezachytili, vytvoril som v rámci svojich konzultácií aj komunitu. Je v nej okolo 50 zakladateľov rôznych firiem, ktorí si zdieľajú know-how a svoje kontakty. Stretávame sa raz mesačne osobne a máme aj spoločnú appku. Pokiaľ chcete, aby bola vaša firma ešte lepšia, registrujte sa na: https://bezcyklenia.sk/. --------------------------------------------------------------------------- Viac z podcastov nájdete na: https://www.truban.sk/podcast/ --------------------------------------------------------------------------- Podcast si môžete vypočuť aj na streamovacích platformách: ● Spotify ▸ https://spoti.fi/31Nywax ● Apple podcast ▸ https://apple.co/3n0SO8F ● Google podcast ▸ https://bit.ly/3qAt5WU --------------------------------------------------------------------------- ● Najlepšie z podcastu na Instagrame ● https://www.instagram.com/truban.podcast/ ● Truban.sk ● https://bit.ly/3r1vYQJ ● Instagram ● https://www.instagram.com/truban/ ●Facebook ● https://www.facebook.com/miso.truban ● LinkedIn ● https://sk.linkedin.com/in/truban

Homília 46.2.2 / Potrebujeme konať pokánie  

  Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie.   Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom.   „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“, vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí.   Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy   Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“.   Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom.   Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva.   Kira – príbeh Ukrajiny   Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička.   Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje.   Demokracia nie je samozrejmosť   „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák.   V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj prípad Borisa Kollára ukazuje, že spoločnosť by sa už mala jasne postaviť za nulovú toleranciu násilia na ženách. Násilie na ženách je totiž najčastejším porušovaním ľudských práv na svete. Na Slovensku ho počas života zažije tretina dospelej populácie žien. Hoci sa vnímanie domáceho násilia, a aj dostupnosť pomoci ženám, za posledné desaťročie zlepšili, stále sú oblasti, v ktorých sa nehýbeme vpred vôbec, alebo len veľmi pomaly. To potom odrádza ženy, ktoré trpia domácim násilím, aby sa mu bránili a riešili ho. Ide najmä o nejednotní prístup policajtov a s tým súvisiacu absenciu špecializovaných policajných tímov. Ďalej, že súčasný systém nezohľadňuje a nechráni pred násilníkmi deti, ktorí sú v 70 percentách prípadov svedkami domáceho násilia a o nesystémovú legislatívu a neudržateľné financovanie pomoci obetiam domáceho násilia. Viac vysvetľuje v podcaste denníka Pravda spoluautorka najnovšej analýzy o domácom násilí na Slovensku Dušana Karlovská z OZ Fenestra. #pocuvajtepravdu

    Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie.   Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom.   „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“ – Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka“, hovorí. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí.   Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy   Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“.   Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom.   Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva.   Kira – príbeh Ukrajiny   Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička.   Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje.   Demokracia nie je samozrejmosť   „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák.   V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ránkoooooo:) Nedeľná Omša je tu a s ňou pár veci čo možno chceme počuť. Ale na druhej strane aj pár veci ktoré potrebujeme počuť. A hlavne začať veci konečne naozaj robiť. Stáť nohami na zemi, vnimať svoju realitu a neživiť sa len motivačnými citátmi iných. 15 min robenia na niečom je oveľa viac ako 15 hodin hovorenia o tom. Enjoy! Buca

Slovenská akadémia vied oslavuje 70 rokov, pričom približne v čase jej vzniku bola objavená hormonálna antikoncepcia či použitý prvý počítačový harddisk. Keďže veda a technológie sa za ten čas posunuli dopredu rýchlejšie než kedykoľvek predtým, predseda SAV Pavol Šajgalík vysvetľuje, či sa akadémii darí udržať krok s dobou, ako použiť vedu proti konšpiráciám a či využíva v práci umelú inteligenciu – chatbota ChatGPT.

Prezidentka Zuzana Čaputová nebude druhýkrát kandidovať do svojej funkcie. Jej rozhodnutie vyvolalo množstvo reakcií politikov aj voličov. Jedni to rešpektujú, iní sú sklamaní, ďalší to vítajú. Stále však platí, že prezidentka je najdôveryhodnejšia z našich politikov. Platí, že má pred sebou ešte rok v úrade a platí, že to bude práve ona, kto po voľbách vymenuje novú vládu. O čom teda vypovedá rozhodnutie Zuzany Čaputovej? Aký odkaz to necháva pre ľudí a pre politické centrály? Aký to bude mať dopad na predčasné voľby, či dočasne poverenú vládu? Bude napokon prezidentka poverovať víťaza volieb, či toho kto bude schopní získať väčšinu? Ako to celé môže dopadnúť? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a rektorom BISLA Samuelom Abrahámom.

Ódorova vláda bude vládnuť bez dôvery parlamentu. Po tom, čo ju poslanci odmietli podporiť, dostala poverenie od prezidentky vládnuť až do zostavenia novej vlády po parlamentných voľbách. Prečo dôveru vláde odmietla vysloviť aj Sme Rodina? A čo vie Boris Kollár o rozhodnutí prezidentky, či bude, alebo nebude opäť kandidovať? Ak áno, dostala by aj jeho podporu? Čo v programe Ódorovej vlády chvália a čo im tam chýba? A čo nás ešte čaká v parlamente, potom čo sa tam dostal keš, teda hotovosť až do ústavy? Braňo Závodský sa rozprával sa s predsedom Národnej rady a hnutia Sme Rodina Borisom Kollárom.

Ľudia po voľbách čakali zmenu, ale prišiel chaos. Chceme byť alternatívou aj k tomu starému, aj k chaosu, povedal generál Pavel Macko o ambíciách vo voľbách v relácii Ide o pravdu. Do predčasných volieb sa spojili viaceré menšie politické subjekty a vytvorili volebnú stranu Maďarské fórum - Občianski demokrati Slovenska - Za regióny - Rómska koalícia - Demokratická strana. zohľadňuje podľa Macka všetky strany, ktoré sa dali dohromady a dlhý názov má voličom povedať, že sa strany nešli spájať nasilu, zlúčiť sa a splynúť.

Parlament pokračuje v legislatívne smršti a na úrade vlády prvý krát rokuje kabinet premiéra Ódora. Môže jeho vláda získať dôveru v parlamente? Čo od nej poslanci očakávajú? A ako to dopadne so stovkami návrhov zákonov? Potrebujeme ich, alebo je to len politická kampaň strán? Vráti sa Tarabova 363-jka, prejde Pellegriniho 500 eur pre chudobné rodiny? A má aj nová vláda pomáhať vojensky Ukrajine a kúpiť americké vrtuľníky? Braňo Závodský sa rozprával s poslancami parlamentu, členom strany Demokrati Jurajom Šeligom a podpredsedom strany Hlas – SD Erikom Tomášom.

"Keď ste z majority a pohybujete sa v majorite, máte dojem, že na Slovensku je všetko úplne v poriadku. Že sme úžasná otvorená a priateľská krajina, a že tu nie je žiadny problém," hovorí Zuzana Labašová, vyštudovaná psychologička, ktorá sa venuje globálnemu vzdelávaniu v Komenského inštitúte. "Akonáhle však kráčate vedľa niekoho, kto je iný a všímate si, ako naňho naša spoločnosť reaguje, zrazu objavíte úplne iný svet," rozpráva o svojej skúsenosti matky dcéry, ktorá je polovičná Indka.  V rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, že extrémistické názory mávajú často ľudia, ktorí sa dlhodobo cítia bezmocne, frustrovane a bez nádeje. Labašová tvrdí, že ak chceme ich zmýšľanie zmeniť, nesmieme počúvať vlastný hnev, ktorý v nás ich slová môžu vyvolať a hádať sa s nimi, prečo nemajú pravdu. Mali by sme sa skôr pokúsiť zistiť, prečo dospeli k tomu, čo si myslia a čo im ich názor emočne dáva.

Každý bratislavský milovník burgrov vie, že niekdajší kultový Hambáč si už na parkovisku na rohu Bajkalskej a Prešovskej nedá. Zároveň vie aj to, že na rovnakom mieste teraz stojí nový príves NION burger, o ktorom by sme pokojne vedeli povedať, že je v mnohých ohľadoch ešte lepší. Dvojica, ktorá za týmto konceptom stojí, je hosťom Podgastu, ktorý ťa Čoje pozýva vypočuť.

Stámiliónové investície do nových nemocníc či opráv tých starých sú ohrozené. Najväčšiu nemocnicu na Rázsochách staviame tridsať rokov a teraz to chceme stihnúť za šesť. Nebude to znovu celé ako s tou diaľnicou z Bratislavy do Košíc do 2010? Stihneme to? Nemali by sme radšej peniaze poslať do menších projektov? A ako ministerstvo vyrieši protesty proti rušeniu pôrodníc? Ako budú vyzerať naše nemocnice po ich optimalizácii a rozdelení do piatich skupín? A čo ambulancie, bude nás mať kto a kde liečiť? Braňo Závodský sa rozprával s I. štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva, aktuálne jeho faktickým šéfom Michalom Palkovičom, profesionálne lekárom, patológom.

Fyzika nám dobre funguje. Akurát teda sme si úplne istí, že nie je kompletná. Novinárska skratka rada hovorí, že potrebujeme fyziku novú: takú, ktorá by dokázala pospájať kvantový svet a svet gravitácie, ale aj takú, ktorá by nám povedala, čo sú tmavá hmota a energia – ak teda vôbec existujú. Takúto fyziku hľadá aj Juraj Tekel z Katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Popri tom popularizuje vedu nielen v projekte Vedátor. Tomáš Prokopčák sa s ním rozprával v podcaste Zoom plus. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Začiatok dňa D(é) tejto vládnej zostavy. Ako skončil? Najprv tlačovou správou so slovami, že „táto vláda si nezaslúži našu dôveru“ a následným hlasovaním. Na dnešné dianie sa pozrieme s jeho aktérmi i pozorovateľmi. Ešte včera to bolo „Nebojte, dobre bude“, s odstupom 24 hodín „ponúkam SaS moju demisiu“. Igor Matovič po hodinách vnútrostraníckych diskusií – a aj vyhrotených – so želaným cieľom odvrátenia konca tejto vládnej koalície. Bol obsiahnutý už v programe odloženého hlasovania parlamentu – ktoré vyvolala nespokojná SaS Richarda Sulíka a v rozložení síl.  A ak mal pred novinárov predstúpiť už o 10tej predpoludním, nestalo sa tak ani po akademickej pätnásťminútovke, a ani po ďalšej pol hodine čakania. Pred novinárov sa postavil až o jedenástej.  Ako hodnotí ponúknutú funkciu Igora Matoviča Peter Bárdy, šéfredaktor Aktualít a autor knihy Obyčajný Matovič homo vulgaris? Pýtala sa Denisa Hopková.  A ak sa na stanovisko sulíkovej SaS čakalo celé popoludnie, strana avizovala aj tlačovú konferenciu na 16tu hodinu, nakoniec sa vyjadrila písomne.  „Táto vláda si nezaslúži našu dôveru“, zneli slová odmietnutia Matovičovej ponuky. „Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná“, zneli ďalšie naformulované argumenty. „Dosť bolo chaosu. Odmietame sa na tom podieľať. Slovensko potrebuje pokoj. Potrebujeme a chceme slušnú krajinu so slušnou vládou“ – bolo čierne na bielom v stanovisku SaS.  Potom už malo začať samotné hlasovanie. Aj to sa však naťahovalo. Najprv pre poradu Oľano, potom pre poslanecké grémium, nakoniec však prišlo aj k nemu. Potom to už bolo iba na očakávanej informácii výsledku hlasovania.  Vláda Eduarda Hegera tak padla. Boris Kollár oznámil, že hneď sa s premiérom odoberú k prezidentke. Čo bude teraz nasledovať? Téma pre politológa Michala Cirnera.

Lekárski odborári pritlačili Hegera s Matovičom k múru. Pod hrozbou hromadných výpovedí a ochromených nemocníc si vymohli vyššie platy o stovky eur. Zarábať budú lepšie ako ich kolegovia v Česku. Týka sa to len lekárov nemocniciach, nie tých v ambulanciách. 5000 eur zas môžu dostať na ruku ako stabilizačný príspevok aj ostatní zdravotníci. Čo to znamená pre nás ostatných? Dostaneme od nich od nového roka kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ešte lepšiu, ako majú v Česku? A aké zdravotníctvo vôbec chceme mať? Ide nám skôr o kvalitu, alebo množstvo? Pomôžu tomu vyššie platy lekárov? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martinom Vlachynským a Ľubošom Kostelanským, projektovým koordinátorom Transparency International Slovensko.

Po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha na Zámockej ulici pred podnikom Tepláreň v Bratislave zostalo Slovensko v šoku. Chvíľu to vyzeralo, že ten šok nás inšpiruje urobiť viac pre LGBTI+ ľudí. Je to však ťažšie, lebo mnohí ľudia upadli znovu do nechuti niečo robiť, spoločnosť akoby zase ochabla a politici neprekročili svoj tieň. Naopak, mnohí sa proti LGBTI+ ľuďom vyhraňujú až neľudsky. Čo to o nás hovorí? Ako sme na tom v tolerancii v porovnaní so svetom? Čo nám pomôže byť ľudskejšími? A kto dostal tento rok Bielu Vranu a za čo? Braňo Závodský sa rozprával s Bielou vranou, majiteľom baru Tepláreň Romanom Samotným a Zuzanou Wienk z občianskeho združenia Bystriny, ktorá udeľovanie ocenenia Biela Vrana organizuje.

Na Zemi je nás osem miliárd. Podľa OSN už týždeň. Ak však aktuálne trvá ľudstvu nárast o miliardu približne jedenásť rokov, prvú miliardu sme prekročili v roku 1803. Na prelome vekov nás malo byť okolo 250 miliónov a v neolytickej dobe, ktorej začiatok sa datuje ešte o osem tisícročí späť, to boli rádovo milióny.   Medzníkom je priemyselná revolúcia zo začiatku 19. storočia. „Tá je pre nás kľúčová. Po nej nasledovala demografická revolúcia, ktorá je len jej následkom“, vysvetľuje demograf Branislav Bleha.   Nenaplnili sa ale katastrofické predpovede Paula Ehrlicha z jeho už klasického diela „Populačná bomba“, podľa ktorého mali v roku 2000 na Zemi žiť desiatky miliárd ľudí v stálom konflikte a v ničivých vojnách.   Ak majú byť podľa Branislava Blehu roky 2038 a 2059 rokmi deviatej a desiatej miliardy, a teda stále signálmi rastu, po roku 2070 demografické modely naznačujú začínajúci pokles svetovej populácie.   Slovensko 2080 „Slovensko bude mať v roku 2080 od 4,5 do 4,8 milióna obyvateľov, maximálne“, tvrdí demograf Bleha. Tieto počty vychádzajú z pripravovaného demografického modelu pre rok 2080. Posledné sčítanie obyvateľstva z roku 2020 pritom hovorí, že na Slovensku dnes žije 5,4 milióna obyvateľov. Podľa tejto prognózy nás tak bude o takmer milión menej.   Nápor na dôchodkový systém Ak sme na Slovensku len nedávno prekročili hranicu, že tu máme viac seniorov ako detí, v roku 2060 by mal tvoriť pomer seniorov k deťom dva ku jednej. Dôsledky? Dôchodkový systém musí počítať s náporom, aký tu ešte nebol. „Dvíhanie veku odchodu do dôchodku, či druhý pilier sa z tejto perspektívy ukazujú už dnes ako nevyhnutnosť“, tvrdí Bleha.   Pozornosť politík si podľa neho zaslúži aj podpora natality. „Už dostupnosť predškolských zariadení by bola veľkým krokom vpred“, poukazuje demograf.   Verejné politiky, ktoré reflektujú demografické prognózy však podľa neho predpokladajú politikov, ktorí by pozerali poza horizont vlastného volebného obdobia.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Naše zdravotníctvo je určite v kríze, otázka znie, či nie aj pred kolapsom. Lekári z nemocníc podávajú výpovede a môžu ochromiť zdravotnú starostlivosť. Chýba nám tisíce zdravotníkov, najmä sestier. Udrží ich v práci ohlasované zvyšovanie platov? Pomôže miliarda z fondu obnovy do nových nemocníc, opráv a prístrojov? Ako to vidia zdravotné sestry a lekári? Neprehráme nakoniec všetci? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivetou Lazorovou a šéfom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátor: Ondrej Podstupka -- Spotify playlist: https://open.spotify.com/playlist/45MdNjGD0cr95uCiHMbCiN?si=48b6b7f58a874672 Apple Music playlist: https://music.apple.com/sk/playlist/klik-playlist/pl.u-3Y5EHPvEgvg?l=sk -- Discord diskusný server nájdete tu: https://discord.gg/eqeqBcw2V8 Twitter komunitu nájdete tu: https://twitter.com/i/communities/1493265237084155911 -- >> KLIK NEWSLETTER: https://sme.sk/klikmail + >> HERNÝ UPDATE: https://hernyupdate.substack.com + >> DÁVIDOV TECH NEWSLETTER: https://fwiw.substack.com/welcome -- TÉMY: --> Vesmír je fajn -- Viac info nájdete na https://tech.sme.sk/c/23010182/klik-preco-potrebujeme-zeleznicu-vo-vesmire.html Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na klik@sme.sk, prípadne do skupiny na Facebooku. -- Predplatné SME.sk: https://predplatne.sme.sk/premiove-predplatne -- Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty -- Ďakujeme, že počúvate podcast Klik.

Canadiens si Sykyho pozvali na testy do Montrealu. Chcel by raz byť slovenskou verziou Brada Marchanda. Na MS v hokeji si pýtal rady od Trta a okrem dobrých výkonov zaujal aj vetou „Potrebujeme dať nejaký ošťaný gól.“ Produkcia by ZAPO  https://www.instagram.com/zapoofficial/?hl=sk