Podcasts about predstava

Prav zaradi osebnega pristopa in angažmaja so vloge Tine Vrbnjak prepričljive, premišljene in izražajo njena osebna stališča do tém, ki se jih raznolike vloge dotikajo. V Slovenskem narodnem gledališču Drama Ljubljana je članica ansambla več kot desetletje in pol in se poleg repertoarnih predstav podaja tudi v lastna iskanja znotraj igralskega poklica in osebnih zanimanj. Za svoje delo je letos prejela nagrado »Duša Počkaj« Združenja dramskih umetnikov Slovenije za izjemne igralske stvaritve v zadnjih dveh letih, leta 2024 nagrado za najboljšo igralko na 54. Tednu slovenske drame, na letošnjem 55. Tednu slovenske drame pa je s predstavo Alica, nekaj solilogov o neznosnosti časa, skupaj z avtorsko ekipo prejela nagrado občinstva. Predstava je uvrščena tudi v tekmovalni program festivala Borštnikovo srečanje. Tik pred tem smo Tino Vrbnjak povabili k pogovoru. vabimo vas k poslušanju! foto: Gregor Gobec, drama.si

Rožljaj, Žlampaj in Dante ne potrebujejo prav nikakršnih priprav za vlogo zmajev, bili so že sami po sebi prav lepo zmajasti. Predstava se je lahko začela … Pripoveduje: Miranda Trnjanin. Avtorica: Marjeta Rovšek. Režiserka: Ana Krauthaker. Tonska mojstrica: Sonja Strenar. Glasbeni oblikovalec: Luka Hočevar. Pravljica z natečaja za oddajo Lahko noč, otroci! 2021. Posneto v studiu 02 Radia Slovenija, marec 2022.

V Ljubljani se je z izborom zmagovalnih del zaključila Mednarodna skladateljska tribuna Rostrum 2025, najprestižnejši svetovni forum za sodobno umetniško glasbo, v Slovenskem mladinskem gledališču pa bo danes premierno prikazana predstava Olivera Frljića z naslovom Inkubator: Uspavanka za otroke, ki so se, še preden so znali govoriti, naučili gramatike smrti.

Vojna, ktorú chcel Donald Trump ukončiť za prvých dvadsaťštyri hodín od nástupu do funkcie prezidenta, stále trvá a zatiaľ, čo jeho vyslanec chodí do Kremľa rokovať pomaly každý týždeň, ruské rakety stále dopadajú na ukrajinské mestá.Putin pritom opakovane hovorí, ako mu ide o zastavenie bojov, no na stôl dáva podmienky, ktoré by pre žiaden suverénny štát neboli prijateľné. V posledných dňoch sa však objavil aj mierový plán samotnej Ameriky, ktorý sa od toho ruského až tak veľmi nelíši.Čo teda navrhuje Trump Moskve a Kyjevu, prečo tlačí hlavne na Ukrajinu, aká bude budúcnosť Krymu a nakoľko sa vôbec pohli celé mierové rokovania?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s politológom, univerzitným profesorom a analytikom Alexandrom Dulebom.Zdroje zvukov: The Wall Street Journal, The TelegraphOdporúčanie:Už som ho raz odporúčala, ale dnes mi to vzhľadom na tému opäť nedá. Ak sa chcete o Trumpovej politike dozvedieť viac, zapnite si podcast Sky News Trump 100. Reportéri v ňom sledujú prvých sto dní Trumpovej administratívy. Pre mňa je to každodenná dávka absolútneho bizáru spojená s insightmi priamo z Bieleho domu. Navyše, práve dnes je to presne sto dní, čo je Trump v úrade a podcast bude pokračovať aj ďalej. Skúste ho!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

V okviru programa EPK bodo letos na treh razstavah predstavili tudi dela svetovno uveljavljenega slikarja in grafika Zorana Mušiča. Prva se odpira razstava v Štanjelu, v maju sledita še postavitvi na gradu Dobrovo v Goriških brdih in v Palači Attems v Gorici. V Drami SNG Maribor pa so ustvarili novo predstavo Fedra, ki se napaja pri Racineu, Seneki, Evripidovem Hipolitu in poetični prozi Ognji Marguerite Yourcenar. Predstava, ki jo zaznamujejo plasti antičnih referenc in sodobnih premislekov, riše novo podobo arhetipske zgodbe o ljubezni, strasti, politiki in usodi.

Nogometaši Celja so se v četrtfinalu konferenčne lige še drugič pomerili s Fiorentino. Ob analizi sinočnje predstave slovenskih prvakov v Firencah in odzivih celjskih nogometašev po tekmi se posvetimo še slovenski reprezentanci v judu, ki končuje priprave na prihajajoče evropsko prvenstvo. To se bo začelo prihodnji teden v Podgorici.

Nogometaši Celja so se v četrtfinalu konferenčne lige še drugič pomerili s Fiorentino. Ob analizi sinočnje predstave slovenskih prvakov v Firencah in odzivih celjskih nogometašev po tekmi se posvetimo še slovenski reprezentanci v judu, ki končuje priprave na prihajajoče evropsko prvenstvo. To se bo začelo prihodnji teden v Podgorici.

Predstava "Šestorica protiv Turske" pred sarajevskom publikom unatoč protivljenju Turske. U Skupštinu Srbije stigao prijedlog za sastav nove Vlade, među predloženim ministrima deset novih imena. Donald Trump izuzeo pametne telefone, kompjutere i druge elektronske uređaje iz paketa carina.

Pregled slovenskega slikarstva v Belvederu in razstava arhitekta Borisa Podrecce v Centru Rog sta le dva poudarka iz bogatega kulturnega dogajanja v tem tednu. V Muzeju sodobne umetnosti Metelkova so odprli skupinsko razstavo Predstava mesta, v Equrni pa razstavo Fine tuning. Pogled v prihodnji teden pa vabi na začetek EPK v Novo Gorico in Gorico ter na Dneve komedije v Celje. Avtorji prispevkov: Žiga Bratoš, Tadeja Krečič, Urška Savič, Marko Golja, Karin Zorn Čebokli in Matija Mastnak.

V Cukrarni so odprli razstavo Shone Illingworth z naslovom Topologije zračnega prostora. Predstavljajo istoimensko video instalacijo, v kateri umetnica preučuje argumente za in proti predlagani novi človekovi pravici – pravici do življenja brez fizične ali psihološke grožnje iz zraka. V Muzeju sodobne umetnosti Metelkova pa razstava Predstava mesta na ogled postavlja umetniška dela, ki odslikavajo in kritično premišljujejo različna obdobja iz življenja mesta Ljubljana.

Druga premiera Drame slovenskega narodnega gledališča Maribor je odrska priredba romana Draga Jančarja ''In ljubezen tudi'''. Predstava, ki uteleša zgodbo o uničujoči moči ljubezni in sovraštva, je nastala v sodelovanju s Cankarjevim domom. Na odru Mestnega gledališča ljubljanskega je krstno uprizoritev doživela igra večkrat nagrajene mlade vsestranske ustvarjalke Katarine Morano z naslovom ''Zakaj sva se ločila''. Predstava sooča moža in ženo preko njunega dolgoletnega odnosa. V Mali Drami Slovenskega narodnega gledališča Ljubljana s prvo slovensko uprizoritvijo drame nemškega pisatelja Ferdinanda von Schiracha ''Bog'' obravnavajo tudi v našem prostoru aktualno etično dilemo – vprašanje zdravniške pomoči pri umiranju - in zastavljajo pomembna vprašanja o vrednosti človeškega življenja.

Poročamo iz nemškega Chemnitza, ki letos, poleg Nove Gorice in Gorice, prav tako nosi naziv evropske prestolnice kulture, ocenjujemo lutkovno predstavo režiserke Jane Nunčič Hiša iz pločevine, ki je bila prejšnji teden premierno prikazana v Lutkovnem gledališču Ljubljana in predstavljamo sklop uradnega programa evropske prestolnice kulture GO! 2025, poimenovan Vojna in mir.

Podelili so nagrado Sklada Staneta Severja. Letošnja prejemnika sta Miranda Trnjanin in Lovro Zafred. Napovedujemo premiero radijske igre z naslovom Zbirno mesto, ki sta jo ustvarila Doroteja Nádrah in Tosja Flaker Bercé, poročamo pa tudi s plesne predstave z naslovom Knjiga mojih življenj, ki smo si jo ogledali v Anton Podbevšek teatru.

Na Malem odru Mestnega gledališča ljubljanskega bo nocoj prva slovenska uprizoritev igre EX, sodobnega nemškega dramatika in režiserja Mariusa von Mayenburga. V igri se njeni protagonisti sprašuje ali so sprejemali prave življenjske odločitve, ali so te odločitve popolnoma dokončne in ali se da še kaj spremenit. Predstava Ex, v režiji Maruše Kink je del trilogije, kjer avtor v vsaki igri presprašuje partnerske odnose, ki prehajajo skozi različna obdobja in faze. Vsi Mayerburgovi junaki so srednjih let, srednjega sloja in srednje uspešni.

V Ljubljano prihaja cirkuška poslastica Cirque Du Soleil, ki bo obiskovalce navduševala in zabavala štiri zaporedne dni. Daniele Finzi Pasca je avtor cirkuške predstave Cirque du Soleil - Corteo, ki se bo pri nas ustavila od 12. do 15. decembra. Z avtorjem ene najbolj obiskanih in izvajanih cirkuških predstav na svetu smo govorili o delu, življenju in navdihu, ki ga črpa predvsem v naravi. Ter tudi o srečanju z materjo Terezijo in o bivanju v zaporu, ki mu je kljub zaprtosti odprl pogled v nove svetove.

V Svetu kulture predstavljamo festival Hiša strpnosti, ki ga že desetič pripravljata Mini teater Ljubljana in Judovski kulturni center Ljubljana. Festival odpira projekcija filma Knjige, ki jih ni zažgal. Film si kritično ogleda zgodovino zahodne misli tako, da pregleda ostanke zasebne knjižnice Adolfa Hitlerja. Vabimo vas tudi na premiero plesne predstave Širši prostor Avtorice Kaje Lin Jagodič Avguštin in soplesalca Jana Marolta. Predstava se dotika teme preseljevanja in mej ter nuje ljudi po lastitvi zemlje.

Tihožitje v zrcalu časa, kot so naslovili 13. Mednarodni festival likovnih umetnosti v Kranju, v središče postavlja to, sicer tradicionalno slikarsko zvrst, ki pa ima dovolj potencialna tudi za sodobne ustvarjalne pristope. Festival se z odprtjem razstav in podelitvijo nagrad začenja danes, priznanje za življenjsko delo so letos namenili akademskemu slikarju in grafiku Darku Slavcu. V SNG Opera in balet Ljubljana drevi pripravljajo prvo operno premiero. Po 31-ih letih bo na ljubljanskem odru znova zaživela zadnja Verdijeva mojstrovina – Falstaff, s katero je skladatelj sklenil svojo izjemno glasbeno pot. Predstava je nastala v koprodukciji z Mestnim gledališčem Carla Goldonija iz Livorna.

Jutri se tudi uradno začnejo Dnevi poezije in vina, ki se jim bomo posvetili s sporočilom Jacka Dehnela, poljskega pisatelja, pesnika, prevajalca in slikarja, avtorja letošnjega Odprtega pisma Evropi. V njem razmišlja o človeku, delu in strojih ter o umetni inteligenci. V Novi Gorici pa že ogrevajo vzdušje za prestolnico kulture 2025. Zanjo plesni ansambel M&N dance company napoveduje enega večjih kulturnih dogodkov, te dni pa že gosti plesalke in plesalce z vsega sveta, saj za naslednji teden pripravljajo celovečerno predstavo na gradu Kromberk.

Le streljaj od slovensko-italijanske meje v Čedadu se začenja festival Mittelfest, ki ponuja raznovrstne umetniške dogodke, v Goldonijevem gledališču v Benetkah pa je na sporedu nova akrobatska predstava z naslovom Titizé - Beneški sen, ki jo je napisal in režiral Daniele Finzi Pasca.

Buga Marija Šimić, glumica i operna pjevačica, govori o prvoj operi za bebe i donosi tips&tricks u radu s djecom i roditeljima. Poslušajte kako unijeti igru u svakodnevni život, kada je pravi trenutak za kazalište i s kojim očekivanjima treba ući u dvoranu.

Lívia Mojzsisová // Mt 5, 17.20-26

Spoločnosť Microsoft predstavila balík AI funkcií pre svoj operačný systém Windows. Zároveň sa na trh dostávajú prvé zariadenia s hardvérom špeciálne určeným pre umelú inteligenciu od Microsoftu.O tom, ako sa s týmito zariadeniami pracuje, aké funkcie založené na AI Windows prinesie a ako obstoja v porovnaní s tými, ktoré do svojich systémov čoskoro zavedie spoločnosť Apple sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aký hardvér bude podporovať najnovšie AI funkcie Microsoftu.Prečo sa zatiaľ spoločnosť zameriava iba na ARM platformu.Aké je to dnes pracovať vo Windows na ARM.Aké funkcie umelej inteligencie Microsoft prisľúbil.Čo z toho dnes reálne Windows obsahuje a na čo sa ešte len čaká.Téme sa venujeme aj v týchto textoch:Veľký problém pre Microsoft: Sťahuje dôležitú novinku z Windows, aký bude jej ďalší osudNotebook s viac ako 15-hodinovou výdržou? To je nový Asus Vivobook S 15Microsoft uvoľnil veľkú aktualizáciu pre Windows 11, avšak nie pre všetkých. Kto ju získa a kedyPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V Mariboru so s podelitvijo nagrad sklenili 59. festival Borštnikovo srečanje. Borštnikov prstan si je nadel Branko Šturbej, za najboljšo predstavo pa so bili izbrani šesturni Angeli v Ameriki v režiji Nine Rajić Kranjac in produkciji Slovenskega mladinskega gledališča. V oddaji tudi o razstavi “Steklena soba – napačno informiranje” berlinskega producenta Tactical Tech, ki je na ogled v Računalniškem muzeju v Ljubljani.

Izpostavljamo knjižne novosti Mladinske knjige. Roman Pokvarjeno zlato Slavka Pregla in Leona Pogelška, pustolovsko pripoved, polno karizmatičnih likov in nepričakovanih zasukov. Izšli sta tudi pesniška zbirka literarne kritičarke, urednice, lektorice in avtorice pogovorno-bralnih ciklov Ciprese Petre Koršič in dvodelni roman Ida in hostnikova banda, postavljen v Šaleško dolino, ki ga podpisuje sociolog Silvo Grmovšek. V portoroškem Avditoriju bo nocoj premiera komedije v tradiciji commedie dell'arte z duhovitimi dialogi in songi. Avtor predstave Pegule je igralec Iztok Mlakar, ki je napisal tudi besedila in glasbo, režiral jo je Vito Taufer.

Dnešný podcast TELO je venovaný aktuálnej téme, ktorou je chudnutie do plaviek. Predstava, že sa na verejnosti máme ukázať len v plavkách, môže byť pre niekoho naozaj priam až desivá, prečo je to tak? Vypočujte si rozhovor s trénerkou Jankou Šimkovič po prihlásení sa do služby predplatného Aktuality Navyše.Ide leto, plánujeme sa kúpať a odhaľovať viac ako po iné ročné obdobia. S tým však pre niektorých ľudí začína aj stres. Čo ak moje telo nie je dostatočne vyšportované, správne vyrysované a moja váha vybočuje z tabuliek? Čím to je, že týmito obavami mnohí z nás tieto dni reálne aj žijú? Spoločenským tlakom? Porovnávaním sa s inými? A hlavne – čo teda s tým? Fungujú rýchle diéty?O motivácii, ale aj správnom chudnutí sa dnes budeme rozprávať v bonusovej epizóde podcastu Telo, v ktorej sme sa rozprávali s Jankou Šimkovič.Trénerka a zakladateľka populárneho portálu o cvičení a zdravom životnom štýle Supershape vám v rozhovore prezradí viac o tom, ako si ona sama vyskúšala všetky možné diéty od u nás tak dobre známej kapustovej diéty, cez trend jedného jablka denne, až sa postupne dostaneme aj k tomu, aké trendy, či už trendy krásy alebo aj stravovania, letia dnes a či sú správne. Rozprávať sa s ňou bude Martina Smatanová. Celá séria TELO je súčasťou služby Aktuality Navyše, a preto tento podcast preto nenájdete v podcastových aplikáciách, ale len na našom webe po zaplatení predplatného a prihlásení sa pod žltým tlačidlom. Vypočuť si novú epizódu spolu so skutočnými príbehmi Slovákov a Sloveniek môžete až po prihlásení do služby Aktuality Navyše. Pridajte sa k nám zakúpením predplatného >>Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenárov je Peter Hanák.

V maju je svetovni dan multiple skleroze. Osveščati drugače o bolezni je namen plesno gledališke multimedijske predstave Zakaj jaz? Tadeja Polanšček je fizioterapevtka, plesalka in bolnica z multiplo sklerozo, žena in mama, tudi fizioterapevtka. Katja Vidmar je s plesalci v multimedijski predstavi odplesala (njeno) življenje s to boleznijo. Predstava z dobrodelno noto pomaga osebam z multiplo sklerozo v kraju prireditve. V oddaji je bila sogovornica tudi Renata Žohar, predsednica Društva Spoznajmo multiplo sklerozo.

Tento diel je pokračovaním rozhovoru o hneve (diel č.101) s hrovou terapeutkou Soňou Pekarovičovou známou aj cez projekt Centrum Dys. Rozoberáme v ňom pasívnu agresivitu ako formu hnevu, ktorá je celkom rozšírená, no u detí sa o nej až toľko nehovorí. Okrem hnevu sme pomenovali aj smútok a sklamanie ako ďalšie emócie, ktoré zvyknu byť pre nás náročné. Otvorili sme aj tému porovnávanie a miesto klasického “neporovnávaj” sme priniesli pohľad, ktorý oslavuje fakt, že každý sme iný. Soňa sa venuje senzorickej integrácii a pezradila nám ako môžeme zmyslové vnímanie využiť pri spracovávaní hnevu. V máji (24.-26.5.) organizuje Soňa Pekarovičová aj zážitkový kurz Sila hnevu. Ak máte záujem, píšte jej čím skôr na pekarovicova@centrumdys.sk Viac info tu: https://www.centrumdys.sk/sluzby/vzdelavanie-rodicov/zazitkove-kurzy/

So Soňou Pekarovičovou z Centrum Dys sme sa venovali téme hnevu. Otáčali sme ho naozaj zo všetkých strán. Je hnev univerzálna emócia? Čo sa za ním skrýva? Ako s ním vieme pracovať u detí a ako u nás samých? A aké techniky vieme používať, aby sme hnev vedeli vnímať ako prirodzenú súčasť nášho bytia? A je štandardná výchova "trestov a odmien" efektívnejšia v kontrole hnevu? Soňa Pekarovičová je špeciálna pedagogička, ktorá sa venuje terapii hrou, filiálnej terapii a senzorickej integrácii. Vo svojej praxi sa dlhodobo zameriava aj na hnev a jeho zvládanie, vytvorila dokonca špeciálny zážitkový kurz Sila hnevu. V úvode podcastu Adel vyspovedala Dašku, ktorá práve dočítala knihu Vysoko citlivé dieťa z dielne vydavateľstva Albatros Media. Porozprávali sme sa o tom, čo to vlastne znamená "vysoko citlivé dieťa", ako s ním pracovať a ako ho odlíšiť od náročnejších období našich detí. Ak vás kniha zaujme, na webe Albatros Media si ju viete kúpiť s 25%-nou zľavou s kódom "citlivedieta".

V tokratni oddaji najprej več o novi predstavi režiserja Matjaža Pograjca Skini mi se s kursa, v kateri igrajo 4 mladi igralci. Pograjc jo je zasnoval po motivih Shakesperjevega Othella. Preverili bomo tudi, kaj si lahko ogledate na stenah Atrija ZRC v Ljubljani. Tam so namreč odprli razstavo fotografij z naslovom Po Deželi stečkov, s katero predstavljajo raziskovalni projekt, ki se posveča srednjeveškim nagrobnikom na območju Bosne in Hercegovine.

… in primer izginulih klobukov … Pripoveduje: Janko Petrovec. Napisal: Peter Svetina. Posneto v studiih Radia Slovenija 1997.

V bolognjskem gledališču Arena del sole, nacionalnega gledališča Emilila – Romagna, je bila 18. aprila premierno uprizorjena predstava Sveta Ivana Klavniška. Malo manj kot sto let po nastanku Brechtovega komada, je to prva deloma tudi slovenska uprizoritev Svete Ivane Klavniške, saj je med koproducenti tudi Slovensko mladinsko gledališče, od koder prihaja del igralske zasedbe. Predstavo sta zasnovala Agata Tomšič in Davide Sacco, člana kolektiva ErosAntEros, ki ima domicil v Raveni. Z njima smo se pogovarjali o njunem dosedanjem gledališkem delu v Italiji in na mednarodnem podiju, o Sveti Ivani Klavniški ter prihajajočem festivalu Polis, ki ga prav tako vodita. Vabimo vas k poslušanju! foto: Daniela Neri

Predstava, že Zem je plochá by bola na smiech, keby priaznivcov tohto bludu nechcel vysoký predstaviteľ ministerstva kultúry vidieť vo verejnoprávnom médiu. Teoretický fyzik a popularizátor vedy  Samuel Kováčik v podcaste V redakcii prináša nielen jednoduché návody ako si overiť, že Zem je guľatá, ale hovorí tiež, že na porozumenie svetu netreba letieť do vesmíru, ale niekedy tam stačí poslať svoju myseľ. So Samom Kováčikom sa rozprával Braňo Bezák.

Na letošnjih 32. Dnevih komedije, ki so bili konec februarja v Celju, je slavila predstava Paradiž v izvedbi SLG Celje in režiji italijanskega režiserja Matea Spiazzija, in sicer tako po izboru občinstva kot po izboru strokovne žirije. Predstava bo meseca maja še na sporedu gledališča, zato bomo v tokratni oddaji Oder ponovili pogovor, ki ga je režiserjem Mateom Spiazzijem nekaj dni pred premiero, decembra 2023, posnela Ana Rozman.

Naše verejnoprávne inštitúcie nikdy úplne verejnoprávne neboli, nikdy v nich neprebehla skutočná očista od mečiarizmu, ani od komunizmu. My sme sa ten zásadný mravný krok urobiť báli, hovorí Boris Kršňák, ktorý v Slovenskom rozhlase pôsobí už bezmála 30 rokov. Podľa neho vládna moc RTVS zrejme ovládne. No a verejnosť? „Ak žiadaš od občanov aby sa ťa zastali, tak musia mať dôveru v toho, koho sa zastanú,“ hovorí Kršňák.Verejnoprávna RTVS končí a s ňou skončí zrejme aj akákoľvek snaha o verejnoprávne média nezávislé nielen od tlaku vládnej moci, ale i od tlaku väčšinovej verejnej mienky a diktátu komercie. Napokon, síce najmenší, ale o to hlučnejší koaličný líder Andrej Danko to povedal úplne jasne: „Keď raz riadite štát, tak už treba prestať s tými tanečkami… A tí ľudia sa majú z tých funkcií pratať. Takže prestaňme tu už trepať o nejakých výberoch a neviem čo. My riadime štát…“Predstava francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV: „Štát som ja,“ tak zjavne našla naplnenie aj tu u nás, v Strednej Európe 21. storočia. V boji o verejnoprávnosť síce RTVS – predtým Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, dostávali zabrať prakticky od akejkoľvek doterajšej politickej moci, ani jedna z nich – a to dokonca ani vlády povestného Vladimíra Mečiara, ale k verejnoprávnosti nepristupovali s takým zjavným mocenským apetítom a ani s takým dešpektom k tomu, čo tento inštitút pre samotnú verejnosť predstavuje. Proste, keď platí, že štát sme my, tak potom motto: „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ dáva zjavnú – i keď len mocenskú, logiku.„Snaha ovládnuť verejnoprávne médiá tu bola od začiatku. Pokúšali sa o to všetky politické garnitúry pretože STV a SRo (dnes RTVS) nikdy neboli čisto verejnoprávne a vždy tam bola možnosť politických zásahov. Dnes je to však iné v miere mocenskej arogancie a snahy o absolútne ovládnutie. Mám ale strach aj z toho, že teraz môžu do RTVS vstúpiť absolútni nímandi, teda ľudia, ktorí nemajú tušenie nielen o tom, čo je to verejnoprávnosť, ale ani o tom, čo je to žurnalistika a že to budú tí najhrubší a najprimitívnejší služobníci,“ pripomína skúsený verejnoprávny novinár Boris Kršňák.Ustojí RTVS tento nerovný súboj? Postavia sa za svoju inštitúciu aspoň jej zamestnanci a bude hodnota tejto našej verejnoprávnosti stelesnená telerozhlasom tým, čo bude brániť i samotná verejnosť? No a prečo to dospelo až sem, do bodu, keď padá ďalšia z kľúčových inštitúcií demokratického a právneho štátu?„Základný problém je v tom, že my – v STV a v SRo, sme nikdy tomu nášmu poslucháčovi a divákovi nedali jasne najavo, že si tak vážime tú inštitúciu a že za ňou aj skutočne stojíme, aby sme ich presvedčili o tom, že aj im stojí za to, za RTVS dnes stáť,“ hovorí Boris Kršňák a tvrdí, že k ďalšiemu vývoju je značne skeptický pretože vládna moc je podľa neho valec, ktorý sa nezastaví pred ničím.Počúvate Ráno Nahlas, s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Naše verejnoprávne inštitúcie nikdy úplne verejnoprávne neboli, nikdy v nich neprebehla skutočná očista od mečiarizmu, ani od komunizmu. My sme sa ten zásadný mravný krok urobiť báli, hovorí Boris Kršňák, ktorý v Slovenskom rozhlase pôsobí už bezmála 30 rokov. Podľa neho vládna moc RTVS zrejme ovládne. No a verejnosť? „Ak žiadaš od občanov aby sa ťa zastali, tak musia mať dôveru v toho, koho sa zastanú,“ hovorí Kršňák.Verejnoprávna RTVS končí a s ňou skončí zrejme aj akákoľvek snaha o verejnoprávne média nezávislé nielen od tlaku vládnej moci, ale i od tlaku väčšinovej verejnej mienky a diktátu komercie. Napokon, síce najmenší, ale o to hlučnejší koaličný líder Andrej Danko to povedal úplne jasne: „Keď raz riadite štát, tak už treba prestať s tými tanečkami… A tí ľudia sa majú z tých funkcií pratať. Takže prestaňme tu už trepať o nejakých výberoch a neviem čo. My riadime štát…“Predstava francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV: „Štát som ja,“ tak zjavne našla naplnenie aj tu u nás, v Strednej Európe 21. storočia. V boji o verejnoprávnosť síce RTVS – predtým Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, dostávali zabrať prakticky od akejkoľvek doterajšej politickej moci, ani jedna z nich – a to dokonca ani vlády povestného Vladimíra Mečiara, ale k verejnoprávnosti nepristupovali s takým zjavným mocenským apetítom a ani s takým dešpektom k tomu, čo tento inštitút pre samotnú verejnosť predstavuje. Proste, keď platí, že štát sme my, tak potom motto: „vyhraj voľby a môžeš všetko,“ dáva zjavnú – i keď len mocenskú, logiku.„Snaha ovládnuť verejnoprávne médiá tu bola od začiatku. Pokúšali sa o to všetky politické garnitúry pretože STV a SRo (dnes RTVS) nikdy neboli čisto verejnoprávne a vždy tam bola možnosť politických zásahov. Dnes je to však iné v miere mocenskej arogancie a snahy o absolútne ovládnutie. Mám ale strach aj z toho, že teraz môžu do RTVS vstúpiť absolútni nímandi, teda ľudia, ktorí nemajú tušenie nielen o tom, čo je to verejnoprávnosť, ale ani o tom, čo je to žurnalistika a že to budú tí najhrubší a najprimitívnejší služobníci,“ pripomína skúsený verejnoprávny novinár Boris Kršňák.Ustojí RTVS tento nerovný súboj? Postavia sa za svoju inštitúciu aspoň jej zamestnanci a bude hodnota tejto našej verejnoprávnosti stelesnená telerozhlasom tým, čo bude brániť i samotná verejnosť? No a prečo to dospelo až sem, do bodu, keď padá ďalšia z kľúčových inštitúcií demokratického a právneho štátu?„Základný problém je v tom, že my – v STV a v SRo, sme nikdy tomu nášmu poslucháčovi a divákovi nedali jasne najavo, že si tak vážime tú inštitúciu a že za ňou aj skutočne stojíme, aby sme ich presvedčili o tom, že aj im stojí za to, za RTVS dnes stáť,“ hovorí Boris Kršňák a tvrdí, že k ďalšiemu vývoju je značne skeptický pretože vládna moc je podľa neho valec, ktorý sa nezastaví pred ničím.Počúvate Ráno Nahlas, s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Som strašne smutný z toho, ako to šesť rokov po vražde Jána a Martiny dopadlo pretože útoky na novinárov sú v porovnaní s minulosťou oveľa tvrdšie a sú ešte tvrdšia ako počas mečiarizmu. Tá vražda bola otrasná a napriek tomu vidíme, že tí, ktorí majú vplyv na verejný diskurz vôbec nehamujú. A je otázkou času, kedy príde k nejakej facke, bitke novinára či nebodaj i k čomusi horšiemu, varuje novinár Karol Sudor.Je šesť rokov po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, no napriek brutalite tohto zločinu je dnes atmosféra v spoločnosti ešte ponurejšia a ešte nevraživejšia. Verbálna agresivita ovládla nielen svet internetu, ale preliala sa i do prejavov a diskusií aj tých najvplyvnejších politikov. Vládna moc si explicitne definuje kritické médiá ako svojich nepriateľov, slovníky mienkotvorcov čoraz viac hrubnú, mentálne skratky pribúdajú a je tak načase si postaviť otázku, či sa celá táto rieka verbálnej frustrácie, hnevu, šikanovania a až nenávisti raz napokon nevyleje i do skutočného sveta, tam za obrazovkami počítačov a v uliciach nebude opäť úradovať brachiálne násilie. Napokon, Slovensko s tým už má svoju temnú skúsenosť a to nielen v časoch vraždy novinára Kuciaka, ale aj v ére mečiarizmu.Polarizuje sa čoraz viac však aj celá spoločnosť a pamätníkom to opäť môže pripomínať doby vlády Vladimíra Mečiara. Dnešná doba však na scénu priviedla aj celkom nový fenomén sociálnych médií a z nich vyrastajúcej dezinfoscény či takzvaných "alternatívnych médií" kde už jeden tábor vôbec neverí tomu druhému, slovo kompromis sa chápe ako slabosť či zlyhanie a kde si už nielenže prestávame rozumieť a uznávať spoločné hodnotové rámce, ale kde sa čoraz viac do diskurzu vkráda i otvorená a vedomá dehumanizácia oponentov.„Konšpiračné média nie sú alternatívou klasickým médiám. A ja ani neviem, prečo sa im hovorí alternatívne médiá. Aká alternatíva? Alternatíva by malo byť niečo relevantné, ale niekto, kto sa vyslovene vtiera aktuálne vládnucej politickej garnitúre predsa nie je žiadna alternatíva médiám, ktoré si kriticky robia svoju prácu a teda to, čo je poslaním médií,“ hovorí dlhoročný novinár a majster rozhovoru Karol Sudor.Ako vníma dnešné Slovensko človek, ktorý ho už dlhé roky skúma v stovkách rozhovorov s našimi spolu rodákmi? Kam sme sa posunuli a v čom sme sa zmenili? Prečo sme tak nespokojní a frustrovaní a na strane druhej, prečo má zmysel sa občiansky angažovať a nestrácať nádej? Kde dlhoročný novinár vidí príčiny poklesu dôvery ku klasickým médiám, v čom ako médiá zlyhávame a prečo pre neho nie sú konkurenciou takzvané alternatívne médiá? No a napokon, ako vníma tlak vládnej moci a majú novinári dnes dôvod na obavy?„Oni vedia, že novinárov nezastrašia. Predstava, že ľudia, ktorí toľko toho prežili a ktorí odhalili také množstvo vážnych vecí a boli už toľkokrát vypovedať na polícií i súdoch, tak že sa teraz zľaknú lebo vládna moc verbálne pritvrdila je úplne naivná. Neverím, že relevantných novinárov vládna moc zastraší,“ tvrdí novinár denníka N Karol Sudor.Ráno Nahlas s novinárom Karolom Sudorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie

Som strašne smutný z toho, ako to šesť rokov po vražde Jána a Martiny dopadlo pretože útoky na novinárov sú v porovnaní s minulosťou oveľa tvrdšie a sú ešte tvrdšia ako počas mečiarizmu. Tá vražda bola otrasná a napriek tomu vidíme, že tí, ktorí majú vplyv na verejný diskurz vôbec nehamujú. A je otázkou času, kedy príde k nejakej facke, bitke novinára či nebodaj i k čomusi horšiemu, varuje novinár Karol Sudor.Je šesť rokov po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, no napriek brutalite tohto zločinu je dnes atmosféra v spoločnosti ešte ponurejšia a ešte nevraživejšia. Verbálna agresivita ovládla nielen svet internetu, ale preliala sa i do prejavov a diskusií aj tých najvplyvnejších politikov. Vládna moc si explicitne definuje kritické médiá ako svojich nepriateľov, slovníky mienkotvorcov čoraz viac hrubnú, mentálne skratky pribúdajú a je tak načase si postaviť otázku, či sa celá táto rieka verbálnej frustrácie, hnevu, šikanovania a až nenávisti raz napokon nevyleje i do skutočného sveta, tam za obrazovkami počítačov a v uliciach nebude opäť úradovať brachiálne násilie. Napokon, Slovensko s tým už má svoju temnú skúsenosť a to nielen v časoch vraždy novinára Kuciaka, ale aj v ére mečiarizmu.Polarizuje sa čoraz viac však aj celá spoločnosť a pamätníkom to opäť môže pripomínať doby vlády Vladimíra Mečiara. Dnešná doba však na scénu priviedla aj celkom nový fenomén sociálnych médií a z nich vyrastajúcej dezinfoscény či takzvaných "alternatívnych médií" kde už jeden tábor vôbec neverí tomu druhému, slovo kompromis sa chápe ako slabosť či zlyhanie a kde si už nielenže prestávame rozumieť a uznávať spoločné hodnotové rámce, ale kde sa čoraz viac do diskurzu vkráda i otvorená a vedomá dehumanizácia oponentov.„Konšpiračné média nie sú alternatívou klasickým médiám. A ja ani neviem, prečo sa im hovorí alternatívne médiá. Aká alternatíva? Alternatíva by malo byť niečo relevantné, ale niekto, kto sa vyslovene vtiera aktuálne vládnucej politickej garnitúre predsa nie je žiadna alternatíva médiám, ktoré si kriticky robia svoju prácu a teda to, čo je poslaním médií,“ hovorí dlhoročný novinár a majster rozhovoru Karol Sudor.Ako vníma dnešné Slovensko človek, ktorý ho už dlhé roky skúma v stovkách rozhovorov s našimi spolu rodákmi? Kam sme sa posunuli a v čom sme sa zmenili? Prečo sme tak nespokojní a frustrovaní a na strane druhej, prečo má zmysel sa občiansky angažovať a nestrácať nádej? Kde dlhoročný novinár vidí príčiny poklesu dôvery ku klasickým médiám, v čom ako médiá zlyhávame a prečo pre neho nie sú konkurenciou takzvané alternatívne médiá? No a napokon, ako vníma tlak vládnej moci a majú novinári dnes dôvod na obavy?„Oni vedia, že novinárov nezastrašia. Predstava, že ľudia, ktorí toľko toho prežili a ktorí odhalili také množstvo vážnych vecí a boli už toľkokrát vypovedať na polícií i súdoch, tak že sa teraz zľaknú lebo vládna moc verbálne pritvrdila je úplne naivná. Neverím, že relevantných novinárov vládna moc zastraší,“ tvrdí novinár denníka N Karol Sudor.Ráno Nahlas s novinárom Karolom Sudorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Gost je Jan Krmelj, predstavnik mlade generacije gledaliških režiserjev (1995), raziskovalec zvoka, skladatelj in pesnik. Njegov pesniški prvenec Relikvije dihanja je bil nominiran za Jenkovo in Veronikino nagrado. Druga pesniška zbirka Uho je lani izšla pri založbi Beletrina.Režiral je prvo slovensko uprizoritev tragedije Ubesedovanje, Piera Paola Pasolinija, na odru Slovenskega narodnega gledališča Nova Gorica. Predstava je svojevrsten hommage Pasolinijevemu opusu. Skozi širši kontekst avtorjevega razmisleka tematizira razredni boj, nasilje in moč umetnosti v dobi kapitala. Jan Krmelj se je s predstavo Razpoka (Rrose Sélavy, MGL, oktober 2023), uvrstil na seznam dvanajstih predstav osrednjega slovenskega gledališkega festivala Borštnikovega srečanja 2024, ki bo potekal v juniju.

V preteklih dneh so poslanci slovenskega parlamenta dobili vabilo na ne povsem običajno kino predstavo. V sodelovanju z izraelskim veleposlaništvom naj bi si ogledali posnetke Hamasovih grozodejstev, ki jih je ta teroristična organizacija med oktobrskim napadom storila nad v glavnem izraelskimi civilisti. Kot vemo, so bila ta grozodejstva povod, ne pa vzrok – kot so poudarili v šoli pred poglavjem o vedno novem temnem poglavju človeške zgodovine – za najnovejšo vojno na Bližnjem vzhodu. Za vojno, med katero Izraelci počenjajo grozodejstva nad palestinskimi civilisti. In tako naprej in tako nazaj. Kot je bilo rečeno, so pozneje kino predstavo odpovedali, posnetke pa so si kljub temu nekateri poslanci ogledali na nekaterih lokacijah. To vemo. Najprej in na začetku. Če že poslance informiranje na osnovi videoposnetkov tako zelo zanima, si lahko ogledajo osrednje dnevnike televizijskih postaj. Uredniki so pri mnogih prispevkih vsaj nekoliko uvidevni in največje monstruoznosti ali izpustijo, ali pa zakrijejo, ali pa opozorijo, da vsebina ni primerna za otroke. Še lažje pa pridemo do razmesarjenih trupel na svetovnem spletu in tisti, ki se hočejo zares globoko informirati o trenutnem stanju stvari, imajo na razpolago zares obsežno ponudbo. Izrael – Hamas – Palestina … Posnetki Hamasovega klanja in potem posnetki izraelskih bombardiranj bolnišnic in masakrirana telesca otrok, talcev in pa seveda povsem običajno … povsod padli vojaki. Klasika je tudi ukrajinsko-ruska vojna. Ker hočete biti res temeljito obveščeni, lahko uživate ob posnetkih visoke ločljivosti, kako droni mečejo bombe na vojaka, ki se plazi iz jarka, ali pa si lahko celo pogledate krajše reportaže neposredno s frontne črte. Vse v želji, da je evropski državljan dobro informiran in si nato sam ustvari svoje in neodvisno ter predvsem pravično mnenje, ki ga lahko potem uveljavlja besneč na družbenih omrežjih. Pa gremo še naprej. Hutiji, ki streljajo na zahodne ladje in zahodne ladje, ki streljajo nazaj. Posnetki noč parajočih raket ob izvrstnem zvoku in kinematografski kakovosti slike in potem obvezno javkanje nesrečnih staršev v brezupu in kamenju tretjega sveta. Kar hočemo povedati je naslednje … Kaj so mislili doseči organizatorji internega predvajanja Hamasovih grozodejstev za slovensko politično elito? Mar so mislili, da lahko poslance pridobijo na svojo stran, spreobrnejo ali pa šokirajo? Ali pa jim operejo glavo in kar je podobnih medijskih manevrov. Nekaj drži; Slovenija je z nestalnim članstvom v Varnostnem svetu dobila vsaj delček moči na globalnem odru in če v tej luči razumemo predvajanje, kot so zapisali, »neobdelanih« posnetkov, potem se zdi vabilo vsaj do neke mere smiselno. Čeprav če poznamo občečloveški in pa tudi mednarodno-politični domet povprečnega slovenskega poslanca, se zdi kazati jim zločine nad civilisti Sizifovo delo. Kot smo že kdaj napisali v naši skromni oddaji, je edino vodilo in pravilno stališče slovenske države v mednarodnih divjaštvih zavzemanje za absolutni mir. Zavzemanje za mir pred, med in po konfliktu. Zavzemanje za mir brez iskanja kokoši in jajca, brez kompromisov in upoštevanja realpolitike in brez upoštevanja vojaških zavez iz mednarodnih povezav, ki jim pripadamo. Takšno občečloveško stališče je tudi edino vzdržno stališče majhne in neopazne države, kot je Slovenija. Prisostvovanje propagandnim filmčkom, da ne zapišemo reklamam, ene ali druge strani je povsem brezpredmetno, ker – kaj novega pa se lahko človek z začetka tretjega tisočletja nauči ali vidi, celo izkusi, o civilizaciji bestialnosti. Je pa v vabilu izraelskega veleposlaništva vsaj nekaj zgodovinskega cinizma. Kajti kot vemo; "človeštvo tok zgodovine obrača, cinizem ga obrne". O holokavstu, tej veliki civilizacijski tragediji, so se predniki, posledično pa tudi naše generacije, podučile iz posnetkov nacističnih grozodejstev. Prizori šokiranih ameriških vojakov, ko vstopajo v koncentracijska taborišča, so v kolektivnem video spominu takoj ob prizorih iz Kekca, Titove smrti in Vojne zvezd. Holokavst je postal in je, to kar je, na osnovi filmskih posnetkov. Samo peščica ljudi od vse svetovne populacije odpotuje do Mauthausna, zato pa je Hitlerjeva »končna rešitev« postala planetarna tragedija, izključno s pomočjo video materiala. Najprej so si posnetke ogledali izbrani poslanci na zaprtih projekcijah, pozneje pa še najširša javnost. Z drugimi besedami: Holokavst bi bil brez video dokumentacije zagotovo manjši, kajti, če citiramo Hitlerja kot njegovega arhitekta: "Kdo pa danes še sploh omenja iztrebljenje Armencev!" Pokol Armencev je imel to smolo, da ga niso posneli. Država Izrael se tega dejstva očitno zaveda. Zaveda se moči podobe, zaveda se, kdo in na kak način v globalnem svetu odloča, kdo naj bo žrtev in kdo naj bo agresor. "Zgodi se samo to, kar vidimo, kar pa ne pomeni, da vidimo to, kar se zgodi."

AIDEA knjiga je izšla! Hvala za podporoooo! :)  https://emka.si/products/aidea   =============================   V epizodi 128 je bil gost dr. Zoran Milivojević, izjemen psihoterapevt z mednarodnimi priznanji. Je strokovni direktor Psihopolisa, avtor pomembnih del o čustvih in vzgoji, ter mednarodni predavatelj. Objavil je več knjig, med drugim "Emocije" in "Formule ljubezni", ter sodeloval v številnih mednarodnih projektih. V epizodi se dotakneva naslednjih tematik: Zaljubljenost in ljubezen Iskanje in izbira partnerja Spojitev srca in razuma Zoranova izkušnja zaljubljenosti Izhod iz iluzije zaljubljenosti Izzivi za mlade moške Internetni načini spoznavanja ljudi Kako znižati pričakovanja v ljubezni Narcisizem Duhovne sfere v psihoterapiji Kompromis med partnerjema Predstava o ljubezni Racionalni izbor partnerja

Predstava, že ľudia s intelektovým či mentálnym znevýhodnením nemajú sexuálne túžby je veľký mýtus. Nie je to pravda, v niektorých prípadoch je to u týchto detí aj skôr a silnejšie, než u bežnej populácie, hovorí Národná šéfka Špeciálnych olympiád Eva Gažová Vranková. Tá v Ráno Nahlas už na jar upozornila na fenomén sexuálneho zneužívania týchto detí. Špeciálne olympiády preto rozbehli program vzdelávania rodičov, ale aj detí ako najlepšej obrany voči zneužívaniu.Až 8 z desiatich dievčat, ktoré boli sexuálne zneužívané, malo nejakú formu intelektového či mentálneho znevýhodnenia. V prípade chlapcov, to bolo až v 70 % prípadov. O tomto fenoméne zneužívania tých najbezbrannejších z bezbranných hovoria aktuálne celosvetové štatistiky. A sexuálne zneužívanie intelektovo či mentálne znevýhodnených detí sa deje aj na Slovensku. Deje sa to, len je to téma - napriek svojej hrozivosti, neraz u nás vo verejnom priestore prehliadaná až tabuizovaná.Tému sexuálneho zneužívania intelektovo či mentálne znevýhodnených detí a mládeže sme v Ráno Nahlas otvorili už na jar, dnes sa k nej - pre jej závažnosť, opäť vraciame. Tentoraz však už v polohe aktívnej obrany voči sexuálnym predátorom. Pretože ešte dôležitejšie ako problém otvoriť a pomenovať, je sa tomu aktívne postaviť a naše deti - ako aj ich rodičov, naučiť ako sa voči sexuálnej agresii brániť.V tejto téme totiž panuje niekoľko veľkých mýtov. Od predstavy o páchateľoch, až po vytesnenie predstavy o sexuálnom živote a sexuálnych túžbach detí a mládeže s intelektovým, či mentálnym znevýhodnením. Podľa Evy Gažovej Vrankovej, jedna z kľúčových rád preto znie: Rozprávajte sa so svojimi deťmi aj na tieto témy a učte ich - už od šiestich rokov, čo je to súkromie. “Ten, kto prvý otvorí otázku sexu, sexuálneho zneužívania, ochrany voči nemu, ako i vzťahov medzi pohlaviami, tak ten vyhráva súboj o dôveru dieťata. Takže hovoríme rodičom, buďte to vy, pripomína Národná šéfka Špeciálnych olympiád. Problémom však podľa nej je i častá infantilizácia takýchto detí práve zo strany rodičov. Ďalším mýtom je i predstava o sexuálnych agresoroch. Väčšina sexuálnych agresorov totižto - na rozdiel od zastaralých filmových predstáv, nie sú žiadni cudzí muži v povestných baloniakoch motajúci sa pri školách. Naopak, dlhodobé štatistiky potvrdzujú, že väčšina sexuálnych predátorov sú osoby, ktorých obete - či ich okolie a komunita, dobre pozná a dokonca k nim majú aj dôveru. A vo väčšine prípadov zneužívania je to postavené práve na zneužití tejto- a neraz i dlhodobo a opatrne, budovanej dôvery zo strany sexuálneho agresora.“Najnebezpečnejšie v dnešnej dobe je tzv. online zneužívanie (teda cez virtuálny internetový priestor) pretože naši športovci sú často na sociálnych sieťach veľmi zdatní. Práve tam si ich potom ten agresor nájde a cielene vytipuje, že ide o dieťa s nejakou formou intelektového obmedzenia a teda tam to bude mať ľahšie. Naše deti sú pre toto svoje znevýhodnenie vyčleňované zo spoločnosti a keď si ho ten agresor nájde, presne vie, čo má robiť a ako si získať jeho dôveru. Agresor sa nikam neponáhľa, ale na konci toho všetkého je potom sex. Agresor si to pritom buduje tak, aby to sexuálne zneužívanie trvalo čo najdlhšie, varuje Eva Gažová Vranková. Zároveň ale dodáva, že symptómy zneužívania sú na dieťati odhaliteľné prakticky okamžite a ide o prejavy fyzické či psychické. Tá najzákladnejšia rada preto znie: “Majte otvorené oči, vždy a všade.”Počúvate Ráno Nahlas, dnes o tzv.Safeguardingu, teda o ochrane a vzdelávaní voči hrozbe sexuálneho zneužívanie intelektovo či mentálne znevýhodnených detí. S Národnou šéfkou Špeciálnych olympiád Evou Gažovou Vrankovou.

Predstava, že ľudia s intelektovým či mentálnym znevýhodnením nemajú sexuálne túžby je veľký mýtus. Nie je to pravda, v niektorých prípadoch je to u týchto detí aj skôr a silnejšie, než u bežnej populácie, hovorí Národná šéfka Špeciálnych olympiád Eva Gažová Vranková. Tá v Ráno Nahlas už na jar upozornila na fenomén sexuálneho zneužívania týchto detí. Špeciálne olympiády preto rozbehli program vzdelávania rodičov, ale aj detí ako najlepšej obrany voči zneužívaniu.Až 8 z desiatich dievčat, ktoré boli sexuálne zneužívané, malo nejakú formu intelektového či mentálneho znevýhodnenia. V prípade chlapcov, to bolo až v 70 % prípadov. O tomto fenoméne zneužívania tých najbezbrannejších z bezbranných hovoria aktuálne celosvetové štatistiky. A sexuálne zneužívanie intelektovo či mentálne znevýhodnených detí sa deje aj na Slovensku. Deje sa to, len je to téma - napriek svojej hrozivosti, neraz u nás vo verejnom priestore prehliadaná až tabuizovaná.Tému sexuálneho zneužívania intelektovo či mentálne znevýhodnených detí a mládeže sme v Ráno Nahlas otvorili už na jar, dnes sa k nej - pre jej závažnosť, opäť vraciame. Tentoraz však už v polohe aktívnej obrany voči sexuálnym predátorom. Pretože ešte dôležitejšie ako problém otvoriť a pomenovať, je sa tomu aktívne postaviť a naše deti - ako aj ich rodičov, naučiť ako sa voči sexuálnej agresii brániť.V tejto téme totiž panuje niekoľko veľkých mýtov. Od predstavy o páchateľoch, až po vytesnenie predstavy o sexuálnom živote a sexuálnych túžbach detí a mládeže s intelektovým, či mentálnym znevýhodnením. Podľa Evy Gažovej Vrankovej, jedna z kĺučových rád preto znie: Rozprávajte sa so svojimi deťmi aj na tieto témy a učte ich - už od šiestich rokov, čo je to súkromie. “Ten, kto prvý otvorí otázku sexu, sexuálneho zneužívania, ochrany voči nemu, ako i vzťahov medzi pohlaviami, tak ten vyhráva súboj o dôveru dieťata. Takže hovoríme rodičom, buďte to vy, pripomína Národná šéfka Špeciálnych olympiád. Problémom však podľa nej je i častá infantilizácia takýchto detí práve zo strany rodičov. Ďalším mýtom je i predstava o sexuálnych agresoroch. Väčšina sexuálnych agresorov totižto - na rozdiel od zastaralých filmových predstáv, nie sú žiadni cudzí muži v povestných baloniakoch motajúci sa pri školách. Naopak, dlhodobé štatistiky potvrdzujú, že väčšina sexuálnych predátorov sú osoby, ktorých obete - či ich okolie a komunita, dobre pozná a dokonca k nim majú aj dôveru. A vo väčšine prípadov zneužívania je to postavené práve na zneužití tejto- a neraz i dlhodobo a opatrne, budovanej dôvery zo strany sexuálneho agresora.“Najnebezpečnejšie v dnešnej dobe je tzv. online zneužívanie (teda cez virtuálny internetový priestor) pretože naši športovci sú často na sociálnych sieťach veľmi zdatní. Práve tam si ich potom ten agresor nájde a cielene vytipuje, že ide o dieťa s nejakou formou intelektového obmedzenia a teda tam to bude mať ľahšie. Naše deti sú pre toto svoje znevýhodnenie vyčleňované zo spoločnosti a keď si ho ten agresor nájde, presne vie, čo má robiť a ako si získať jeho dôveru. Agresor sa nikam neponáhľa, ale na konci toho všetkého je potom sex. Agresor si to pritom buduje tak, aby to sexuálne zneužívanie trvalo čo najdlhšie, varuje Eva Gažová Vranková. Zároveň ale dodáva, že symptómy zneužívania sú na dieťati odhaliteľné prakticky okamžite a ide o prejavy fyzické či psychické. Tá najzákladnejšia rada preto znie: “Majte otvorené oči, vždy a všade.”Počúvate Ráno Nahlas, dnes o tzv.Safeguardingu, teda o ochrane a vzdelávaní voči hrozbe sexuálneho zneužívanie intelektovo či mentálne znevýhodnených detí. S národnou šéfkou Špeciálnych olympiád Evou Gažovou Vrankovou.

Predstava takzvaného dekadentného Západu je súčasťou jazyka diktatúr a nedemokratických síl. Aký je pôvod predstavy o tom, že naša civilizácia upadá, čo to znamená, keď niekto hovorí o dekadentnom Západe a čo je cieľom tohto propagandistického spojenia? Hostia: Ivana Taranenková (literárna vedkyňa), Miloslav Szabó (historik), Juraj Buzalka (antropológ)

Josipa Draisma i Mara Knežević su dvije sestre, najbolje prijateljice, višestruko nagrađivane umjetnice, glazbenice i glumice koje same osmišljavaju, pišu i produciraju svoje kazališne predstave. One večeras, 7.rujna na pozornici kazališta Riverside u sydneyskoj četvrti Parramatta predstavljaju svjetsku premijeru svoje kazališne predstave The Hen House, u prijevodu Kokošinjac, koja govori o inspirativnim i ponekad tragičnim životnim pričama tvorničkih radnica migrantica tijekom 70-ih godina prošlog stoljeća.

Podržite nas preko Patreona i PayPala: Patreon - http://patreon.com/radioaktivni_komarac PayPal - http://paypal.me/radioaktivnikomarac Poslovni žiro račun : 265-6630310000410-75 Radioaktivni Komarac Beograd Gošće u 118. epizodi podkasta Ubod kulture su mlade glumice Marija Bogdanović i Una Kozić. Predstava "Bekstvo ka sebi" autorki Kaline Kovačević i Ljiljane Blagojević, nedavno je osvojila 6 nagrada na 5. Međunarodnom festivalu Kestenburg, među kojima za najbolju predstavu u celoj bivšoj Jugoslaviji. Marija i Una su bile među glavnim akterima, sa njima sam razgovarao i o tome, o prirodi posla, o tome koliko fizički izgled određuje glumce i glumice i o harizmi koja prevazilazi to, o dobrim predstavama, ali glavna tema su bili najupečatljiviji likovi iz filmova i serija. Voditelj - Bojan Uzelac (Radioaktivni Komarac) Animacija - Vojin Ubiparip (Duna Solution) https://www.dunasolution.com/ Muzika - Nedeljko Stojković (Mono Putnik) https://cutt.ly/TbH3kor Ton, kamera i montaža -Tamara Stojanović

Z gostom šestnajste epizode podkasta sem pred snemanjem opravil že nešteto lepih in globokih pogovorov. Zato, ker je pač izjemno zanimiv sogovornik; in seveda zato, ker je moj oče. Matjaž Zupančič je režiser, pisatelj, redni profesor gledališče režije na AGRFT, petkratni Grumov nagrajenec in eden najprepoznavnejših in najuspešnejših sodobnih slovenskih dramatikov. Osrednja nit pogovora sta umetnost in gledališče, z vsemi subtilnimi ločnicami in vzporednicami, ki jih lahko povlečemo z življenjem. Matjaž mi je zaupal podrobnosti glede izbora na Akademiji in razložil proces ustvarjanja predstav na velikih odrih. Opisal mi nekaj zelo zabavnih anekdot iz svoje stroke in predstavil par zelo dragocenih uvidov, med drugim o vprašanju sodobnosti in o prihodnosti gledališča. Predstava Še vedno Alice, ki je na sporedu v SNG Drama: https://www.drama.si/dogodek/se-vedno-alice/ V pogovoru omenjava knjige Awe - The New Science of Everyday Wonder (Dacher Keltner), Pustila bi jih trohneti (Alenka Zupančič), V gozdu (Tana French). Omenjava dramska besedila Vladimir (Matjaž Zupančič) in View from the Bridge (Arthur Miller).

Oni sami to popisujú s akousi obrovskou láskavosťou voči svojim blízkym. Hovoria, že ich nechcú vystaviť utrpeniu a následkom vlastného správania, napríklad tomu, že spôsobili veľké dlhy a že situácia, do ktorej dostali celú svoju rodinu je podľa nich natoľko neznesiteľná, že ich toho chcú ušetriť. Hovorí o fenoméne tzv. Rozšírenej samovraždy v ktorej rodič pri samovražde zoberie na druhý svet so sebou aj partnera a dokonca i vlastné deti psychológ Marek Madro. Slovenskom nedávno otriasla tragédia v Michalovciach, kde otec rodiny pri svojej samovražde zabil svoju manželku a siahol na život aj ich dvom maloletým deťom.  Podobná tragédia, tentoraz však už nie s tak fatálnym koncom sa zopakovala aj v Pobedíme. Odborníci hovoria o fenoméne takzvanej rošírenej samoraždy pri ktorej samovrah na svojej ceste na druhý svet so sebou vezme aj svojich najbližších. Čo sa skrýva v mysli rodiča, ktorý siahne pri svojej samovražde aj na život vlastného dieťaťa? Aké motívy doženú človeka k tak hroznému činu a vieme tomu nejako zabrániť? Ako hovoriť o téme samovraždy tak, aby to viac neublížilo než pomohlo a v akom duševnom stave sa dnes nachádza naša mládež a deti? Témy a otázky pre psychológa a zakladateľa internetovej poradne pre mladých IPčka Mareka Madra. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský      

Oni sami to popisujú s akousi obrovskou láskavosťou voči svojim blízkym. Hovoria, že ich nechcú vystaviť utrpeniu a následkom vlastného správania, napríklad tomu, že spôsobili veľké dlhy a že situácia, do ktorej dostali celú svoju rodinu je podľa nich natoľko neznesiteľná, že ich toho chcú ušetriť. Hovorí o fenoméne tzv. Rozšírenej samovraždy v ktorej rodič pri svojej samovražde zoberie na druhý svet so sebou aj patnera a dokonca i vlastné deti psychológ Marek Madro. Slovenskom nedávno otriasla tragédia v Michalovciach, kde otec rodiny pri svojej samovražde zabil svoju manželku a siahol na život aj ich dvom maloletým deťom.  Podobná tragédia, tentoraz však už nie s tak fatálnym koncom sa zopakovala aj v Pobedíme. Odborníci hovoria o fenoméne takzvanej rošírenej samoraždy pri ktorej samovrah na svojej ceste na druhý svet so sebou vezme aj svojich najbližších. Čo sa skrýva v mysli rodiča, ktorý siahne pri svojej samovražde aj na život vlastného dieťaťa? Aké motívy doženú človeka k tak hroznému činu a vieme tomu nejako zabrániť? Ako hovoriť o téme samovraždy tak, aby to viac neublížilo než pomohlo a v akom duševnom stave sa dnes nachádza naša mládež a deti? Témy a otázky pre psychológa a zakladateľa internetovej poradne pre mladých IPčka Mareka Madra. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský      

"Hovoriť o tom, že partnerské násilie sú len modriny a facky, pričom ostatné formy násilia ostávajú skryté, je nebezpečný mýtus," vysvetľuje terapeutka a poradkyňa v oblasti násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch Daša Malíková. Partnerské násilie má mnoho podôb. Zažívajú ho ženy rôzneho veku, vzdelania či sociálneho statusu. Psychické alebo ekonomické násilie, ktoré na tele ženy nezanechávajú viditeľné stopy, sú rovnako kruté a absolútne neprijateľné. Mentalita časti slovenskej spoločnosti má však stále veľkú toleranciu násilia, vrátane násilia páchaného na ženách. Zastarané kultúrne vzorce ženu stále podvedome stavajú do podriadenej pozície mužovi. Tento mentálny prežitok by sme mali konečne definitívne opustiť.  V rozhovore sa zhovárame aj o tom, ako našou všímavosťou, dôverou a empatiou môžeme ženám, ktoré to potrebujú, skutočne pomôcť.