Podcast appearances and mentions of tom kri

Minulosť a súčasnosť dezinfoscény, hybridné operácie, dezinformácie v súvislosti s voľbami, rozobratie prieskumu Globsec, porovnanie s českou scénou. Čo môžeme robiť? Moderátorom je redaktor .týždňa Marian Jaslovský, ktorý sa dezinformáciami zaoberá už viac ako desaťročie. Diskutujú: - Katarína Klingová, vedúca výskumná pracovníčka Centra pre demokraciu, Globsec - Victor Breiner, analytik, šéfredaktor infosecurity.sk - Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť, Gerulata Technologies

Tomáš Kriššák je autorom vzdelávacích aktivít, kampaní, komiksov a vzdelávacej platformy HOPE, na ktorú aktuálne ešte stále fundraisuje tu: https://donio.sk/projekthope. Ako to robí a prečo to robí prezradí v DÁSATO Svet podľa Gabiky. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že DÁSATO.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko zatienil saharský prach. | Hostia: Martin Kremler (vedúci odboru kvality ovzdušia SHMÚ) a Tomáš Kriššák (expert na informačnú bezpečnosť). | Silné vetry dvihli jemný saharský prach vysoko do atmosféry a doviali ho až nad územie Slovenska. Tohoročná nádielka bola pritom netypicky výdatná. Napriek tomu, že tento jav sa vyskytuje každoročne a je ľahko vysvetliteľný, v mnohých ľuďoch vzbudzuje obavy. Saharský prach tak každoročne sprevádza aj vlna hoaxov a dezinformácií. Ako sa prach zo severoafrickej púšte dostáva do strednej Európy? Môže byť rizikom pre ľudské zdravie? Aké predstavy v dôverčivých ľuďoch vyvoláva a ako rozoznať klamlivé informácie od vedeckých faktov? | Moderuje: Marián Žáry Kukelka; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Expert na informačnú bezpečnosť a dezinformácie Tomáš Kriššák vysvetľuje, prečo sú Slováci veľmi náchylní veriť konšpiračným teóriám, ako sa Slovensku darí vysporiadať s touto hrozbou, ako dezinformačné naratívy ovplyvňujú slovenskú demokraciu a voľby alebo ako vníma možný prínos nového Aktu o digitálnych službách, ktorý čoskoro vstúpi do platnosti. S Kriššákom sa rozprávala Miroslava Pisklová z SFPA. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Napriek dovolenkovému obdobiu šírenie dezinformácie v lete neustávalo. Môžu ovplyvňovať nielen rozhodnutie voličov o tom, komu dajú hlas, ale aj nazeranie na samotný výsledok volieb. Udalosti v Spojených štátoch po prehre Donalda Trumpa nám ukazujú, ako ďaleko to môže zájsť.O tom, ako sa brániť proti hoaxom a ako o nich diskutovať s našimi najbližšími sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a následne s odborníkom na informačnú bezpečnosť z Gerulata Technologies Tomášom Kriššákom.Hincová Frankovská hovorila napríklad o nebezpečnosti šírenia nepodložených obáv z manipulácie volieb, o videách ukrajinských vojakov, ale aj o falošnom prieskume preferencií politických strán.Následne Tomáš Kriššák v kontexte umelou inteligenciou vytvorených hoaxov uviedol, že ľudia nie sú naivní, aby boli takto konštantne nachytávaní. To, čo podľa neho skôr zohráva úlohu úspešnom nachytávaní ľudí je, že „verejne známa osoba zneužíva svoje postavenie alebo reputáciu na to, aby balamutila ľudí.“Tomáš Kriššák vysvetlil, prečo považuje hoaxy vytvorené umelou inteligenciou za menšiu hrozbu, ako pôsobenie verejných osobností a politikov, ktorí zneužívajú svoje postavenie alebo reputáciu na balamutenie ľudí.V súčasnosti podľa Kriššáka extrémisti používajú vitráž v kampani DPOH na polarizáciu spoločnosti, pričom si všimol aj snahu poštvať ľudí proti konkrétnym osobám z divadla. Toto celé sa podľa neho deje s cieľom, aby manipulátori získali vo voľbách podporu ľudí, ktorých zradikalizovali. „Takto fungovala radikalizácia, akú používal Goebbels pre Hitlera“.

„Kedy, ak nie pred takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie? Rečnícka otázka Tomáša Kriššáka, experta na informačnú bezpečnosť a člena tvorivého tímu pripravovaného filmu Uranus. Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu.Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí?Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel,“ s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti,“ upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika RobertaScenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom,“ rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie,“ približuje člen tvorivého tímu.Modus operandi dezinfopolitikyPodľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe na využitie potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať,“ vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa ako ochranca pred nebezpečenstvom,“ vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia.“ Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Kedy, ak nie pred takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie? Rečnícka otázka Tomáša Kriššáka, experta na informačnú bezpečnosť a člena tvorivého tímu pripravovaného filmu Uranus. Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu.Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí?Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel,“ s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti,“ upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika RobertaScenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom,“ rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie,“ približuje člen tvorivého tímu.Modus operandi dezinfopolitikyPodľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe na využitie potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať,“ vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa ako ochranca pred nebezpečenstvom,“ vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia.“ Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku.Projekt filmového politického trileru na demaskovanie dezinfopolitiky a jej aktérov by mohol byť v kinách už koncom tohto volebného roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

  Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie.   Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom.   „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“, vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí.   Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy   Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“.   Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom.   Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva.   Kira – príbeh Ukrajiny   Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička.   Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje.   Demokracia nie je samozrejmosť   „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák.   V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ranní brífink Martina Ehla: Ruská propaganda uměle vyvolává pomocí dezinformací krize na Slovensku a může ovlivnit zářijové volby, říká expert na boj v informačním prostoru Tomáš Kriššák, manažer firmy Gerulata Technologies a odborník na informační bezpečnost. Sám se rozhodl v boji proti dezinformacím přispět vytvořením komiksu, kde na příběhu ukrajinské dívky vysvětluje ruskou agresi.

Ranní brífink Martina Ehla: Ruská propaganda uměle vyvolává pomocí dezinformací krize na Slovensku a může ovlivnit zářijové volby, říká expert na boj v informačním prostoru Tomáš Kriššák, manažer firmy Gerulata Technologies a odborník na informační bezpečnost. Sám se rozhodl v boji proti dezinformacím přispět vytvořením komiksu, kde na příběhu ukrajinské dívky vysvětluje ruskou agresi.

    Príbeh v sekvencii obrázkov doplnených textom v bublinách. Alebo „grafický román“. Ak bol najprv záležitosťou najmä Západu a Japonska, komiks sa postupne udomácnil - a možno povedať, že sa stále ešte len udomácňuje - aj v našich končinách. A hoci jeho pôvodný názov v sebe skrýva komické obsahy, aktuálne je aj akousi autostrádou pre vážne obsahy s celospoločenským dosahom. A v rukách experta na dezinformácie aj nástrojom na obrazovo-textovo-bublinové obnažovanie.   Hosťom podcastu je Tomáš Kriššák, autor komiksu o vojne na Ukrajine Kira a jeho dobrodružstvo s týmto formátom.   „Slovensko je dlhodobo pod vplyvom ruských hybridných hrozieb, ruskej propagandy“ – Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť vysvetľuje dôvod, prečo pripravil komiks Kira. „Má pôsobiť ako taká imunitná pilulka“, hovorí. Keď si ho prečíta študent, učiteľ, či hocikto iný, mal by vedieť navnímať celý kontext deväťročného konfliktu ruskej agresie na Ukrajine. Mal by navnímať fakty a skutočnosti, ktoré pomôžu kognitívnej mape pre pochopenie toho, o čo ide“, tvrdí.   Komiks – jednoduchá forma pre nejednoduché obsahy   Formálne sa začiatky komiksu dávajú do osemnásteho storočia a spájajú sa s tlačenými novinami, v ktorých vždy bol vytvorený priestor pre humorný príbeh „sekvencie obrázkov s textom v bublinách“.   Predchodcovia sú však ešte staršieho dáta. Biblia pauperum – biblia pre chudobným v stredovekých chrámoch, či egyptské hieroglyfické príbehy. Spája ich jedno: obsahovému posolstvu pomáha obraz doplnený strohým textom.   Kriššák vyzdvihuje fakt, že komiks dáva čitateľovi možnosť výberu. „Komiksom môžete len tak preletieť, alebo si vybrať okno, pri ktorom sa chcete zastaviť na ľubovoľný čas. Každé môže byť zdrojom myšlienok a podnetov, ktoré ďalej inšpirujú“, rozpráva.   Kira – príbeh Ukrajiny   Kriššákov komiks Kira prináša príbeh malého ukrajinského dievčatka Kira. Proruskí ozbrojenci jej zabili mamu, ktorá sa vzoprela ich rabovaniu. Keď Kira dospela, stala sa zdravotníčkou, aby pomáhala obetiam Putinovej agresie. Jej príbeh sa však spája s malou holanďankou Terezkou zo zostreleného dopravného lietadla nad Ukrajinou a inou Kirou, ktorá dostala meno práve po nej, keďže ako zdravotníčka pomohla jej matke pri pôrode. Ich príbehy spája malá plyšová opička.   Podľa Tomáša Kriššáka je však Kira príbehom samotnej Ukrajiny. Krajiny, ktorú si chce násilne podmaniť Vladimír Putin. „Robí to pritom nielen násilím, ale aj dezinformáciami“, tvrdí. A tie Kira demaskuje.   Demokracia nie je samozrejmosť   „Demokracia nie je samozrejmosť. Je výsledkom konštantnej práce, až sebaobety človeka. Toho, že robí niečo pre svoje spoločenstvo“, tvrdí expert na informačnú bezpečnosť. Príkladom môže byť podľa Tomáš Kriššáka kontrast rokov 1918 a 1939. Prvý predstavuje vznik Československa a uvedenia demokracie do našich končín, druhý jej koniec vyhlásením Slovenského štátu ako satelitného štátu fašistického Nemecka. „Prvý dotyk demokracie s našimi končinami prežil len dve dekády“, upozorňuje Kriššák.   V kontexte septembrových predčasných volieb hovorí až o „horore“ a obave zo straty slobody pre svoju generáciu.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Seriózne verzus dezinformačné médiá. Čím sa líšia? A akým spôsobom sú financované? V podcaste sme sa pýtali odborníka na informačnú bezpečnosť Tomáša Kriššáka. Seriózne médiá sú vo svojom financovaní vždy transparentné. Vždy zverejňujú zdroje svojho financovania, vždy majú k dispozícií svoje účtovníctvo, vedia sa doznať k tomu, odkiaľ ich financie pochádzajú, hovorí Tomáš Kriššák. Podľa neho je to princíp, ktorý pomáha, aby kriticky mysliaca časť verejnosti médiám tohto druhu dôverovala.  Je obrovský rozdiel medzi tým, ako fungujú transparentné médiá, ktoré sú financované zo zdrojov pochádzajúcich zo Slovenska, od slovenských občanov, prípadne od nejakých transparentných investorov a tým, čo reprezentuje obrovský dezinformačný ekosystém, hovorí odborník.  V podcaste sa okrem financovania médií dozviete viac aj o ich celkovom fungovaní, o ich autoroch a priblížime aj účel dezinformačných médií.  Podcast pripravila Veronika Szabová, v postprodukcii spolupracoval Adam Obšitník.  

Facebook v boji proti dezinformáciám nerobí nič, hovorí odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák z Gerulata Technologies. V rozhovore s reportérkou Luciou Osvaldovou rozpráva aj o tom, aké témy na dezinfoscéne pre voľbami dominujú a že medzi hlavných šíriteľov hoaxov a dezinformácií patria opoziční politici.

Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu URANUS. Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí? Téma pre Tomáša Kriššáka, experta na dezinformácie a ich chápadlá. A nahliadneme aj do neraz temných zákutí politickej propagandy. „Kedy, ak nie pre takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie“, hovorí Kriššák. Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel“, s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti“, upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika Roberta Scenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom“, rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie“, približuje člen tvorivého tímu. Modus operandi dezinfopolitiky Podľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe k využitiu potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať“, vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa, ako ochranca pred nebezpečenstvom“, vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia“. Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku. Projekt filmového politického thrilleru na demaskovanie dezinfopolitiky a jej aktérov by mohol byť v kinách už koncom tohto volebného roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu URANUS. Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí? Téma pre Tomáša Kriššáka, experta na dezinformácie a ich chápadlá. A nahliadneme aj do neraz temných zákutí politickej propagandy. „Kedy, ak nie pre takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie“, hovorí Kriššák. Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel“, s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti“, upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika Roberta Scenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom“, rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie“, približuje člen tvorivého tímu. Modus operandi dezinfopolitiky Podľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe k využitiu potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať“, vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa, ako ochranca pred nebezpečenstvom“, vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia“. Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku. Projekt filmového politického thrilleru na demaskovanie dezinfopolitiky a jej aktérov by mohol byť v kinách už koncom tohto volebného roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nenávisť, ktorá sa premenila na smrtiace strely. Vyhasnuté životy príslušníkov zaznávanej menšiny. Zasiahnutá komunita LGBTI+, lebo predchádzajúce ciele nevyšli. V hľadáčiku páchateľa premiér. A nasledovať mali ďalšie – politici, Židia, novinári… Ak teda máme dočinenia so zločinom z nenávisti, inšpirovaným sociálnymi sieťami plnými nenávistných prejavov, ako na túto nenávisť z virtuálneho priestoru? Téma pre Tomáša Kriššáka, odborníka na dezinfo obsah na sociálnych sieťach.   „Priznám sa, že som mal aj obavy, lebo vzhľadom na to, čomu sa venujem, viem, že moje meno sa pravidelne objavuje v skupinách ľudí, ktorí zdieľajú podobný svetonázor ako vrah zo Zámockej“, tvrdí odborník na dezinfo obsah na sociálnych sieťach z Gerulata Technologies.   Nenávisť, ktorá sa prepracuje až do polôh nebezpečenstva ohrazenia života, sa podľa neho rodí postupným a pomalým akceptovaním už „bežnej všednej neznášanlivosti, homofóbie“ vo virtuálnom priestore, tvrdí.   Aj pre radikálov typu vraha zo Zámockej je príznačné, že ich začiatky nie sú hneď najtvrdší extrém. „Oni sa k tomu prepracujú postupne“, tvrdí Kriššák.   Aj na príklade pandémie a jej života na online platformách Tomáš Kriššák popisuje aktivitu „kognitívnych recidivistov“. Ide o ľudí, ktorí dlhodobo manipulujú verejnosť v najkrízovejších obdobiach, čím jej „nekonečne ubližujú“. Napríklad pretláčaním naratívu o škodlivosti očkovania. „S výsledkom: nízka zaočkovanosť rovná sa tisíce zbytočných úmrtí, ktorým sa dalo predísť“, ilustruje ich aktivity.   Prečo to robia?   „Lebo im to robí dobre, chcú ovládať spoločnosť, manipulovať ju cez strach, ktorý do nej zasiavajú“, vysvetľuje Kriššák.   Dlhodobé vystavenie konšpiračným teóriám a nepravde mení postoje týchto ľudí na svetonázor, ktorý pre ne predstavuje až akési „osobné náboženstvo“, o ktorom sa nediskutuje. „Preto sme ako spoločnosť rozdelení“, tvrdí Kriššák. „A to nielen vo veľkom, ale aj na mikroúrovni rodín, vzťahov“.   Problémom je potom fakt, že ľudia si nevedia priznať, že sa mohli aj mýliť. „Človek aby ochránil svoje vlastné ego, je pripravený ísť aj proti najbližším, len aby nenarušil vlastný obraz o sebe samom“, tvrdí Tomáš Kriššák.   Proti nenávisti strategickou komunikáciou   Štát by mal podľa Tomáša Kriššáka na potenciál šírenia nenávisti (v rôznych podobách) reagovať stratégiami na rozvíjanie kritického myslenia, občianskeho vzdelávania a mediálnej gramotnosti. „Štát je v tomto len na začiatku“, konštatuje Kriššák.   Proti online nenávisti je potrebné bojovať pestovaním zdravých vzťahov. „Riešením je budovať dlhodobo dobrý vzťahy rodič – dieťa a dieťa voči sebe samému, aby malo zdravú sebahodnotu“, približuje Tomáš Kriššák z Gerulata Technologies.   Receptom je tiež „menej času online platformám, viac stretávaniu s živými ľuďmi“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nenávisť, ktorá sa premenila na smrtiace strely. Vyhasnuté životy príslušníkov zaznávanej menšiny. Zasiahnutá komunita LGBTI+, lebo predchádzajúce ciele nevyšli. V hľadáčiku páchateľa premiér. A nasledovať mali ďalšie – politici, Židia, novinári… Ak teda máme dočinenia so zločinom z nenávisti, inšpirovaným sociálnymi sieťami plnými nenávistných prejavov, ako na túto nenávisť z virtuálneho priestoru? Téma pre Tomáša Kriššáka, odborníka na dezinfo obsah na sociálnych sieťach.   „Priznám sa, že som mal aj obavy, lebo vzhľadom na to, čomu sa venujem, viem, že moje meno sa pravidelne objavuje v skupinách ľudí, ktorí zdieľajú podobný svetonázor ako vrah zo Zámockej“, tvrdí odborník na dezinfo obsah na sociálnych sieťach z Gerulata Technologies.   Nenávisť, ktorá sa prepracuje až do polôh nebezpečenstva ohrazenia života, sa podľa neho rodí postupným a pomalým akceptovaním už „bežnej všednej neznášanlivosti, homofóbie“ vo virtuálnom priestore, tvrdí.   Aj pre radikálov typu vraha zo Zámockej je príznačné, že ich začiatky nie sú hneď najtvrdší extrém. „Oni sa k tomu prepracujú postupne“, tvrdí Kriššák.   Aj na príklade pandémie a jej života na online platformách Tomáš Kriššák popisuje aktivitu „kognitívnych recidivistov“. Ide o ľudí, ktorí dlhodobo manipulujú verejnosť v najkrízovejších obdobiach, čím jej „nekonečne ubližujú“. Napríklad pretláčaním naratívu o škodlivosti očkovania. „S výsledkom: nízka zaočkovanosť rovná sa tisíce zbytočných úmrtí, ktorým sa dalo predísť“, ilustruje ich aktivity.   Prečo to robia?   „Lebo im to robí dobre, chcú ovládať spoločnosť, manipulovať ju cez strach, ktorý do nej zasiavajú“, vysvetľuje Kriššák.   Dlhodobé vystavenie konšpiračným teóriám a nepravde mení postoje týchto ľudí na svetonázor, ktorý pre ne predstavuje až akési „osobné náboženstvo“, o ktorom sa nediskutuje. „Preto sme ako spoločnosť rozdelení“, tvrdí Kriššák. „A to nielen vo veľkom, ale aj na mikroúrovni rodín, vzťahov“.   Problémom je potom fakt, že ľudia si nevedia priznať, že sa mohli aj mýliť. „Človek aby ochránil svoje vlastné ego, je pripravený ísť aj proti najbližším, len aby nenarušil vlastný obraz o sebe samom“, tvrdí Tomáš Kriššák.   Proti nenávisti strategickou komunikáciou   Štát by mal podľa Tomáša Kriššáka na potenciál šírenia nenávisti (v rôznych podobách) reagovať stratégiami na rozvíjanie kritického myslenia, občianskeho vzdelávania a mediálnej gramotnosti. „Štát je v tomto len na začiatku“, konštatuje Kriššák.   Proti online nenávisti je potrebné bojovať pestovaním zdravých vzťahov. „Riešením je budovať dlhodobo dobrý vzťahy rodič – dieťa a dieťa voči sebe samému, aby malo zdravú sebahodnotu“, približuje Tomáš Kriššák z Gerulata Technologies.   Receptom je tiež „menej času online platformám, viac stretávaniu s živými ľuďmi“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slováci šíriaci konšpirácie sú vo vojne proti vlastnému štátu, naznačuje expert na dezinformácie Tomáš Kriššák. Konšpirátora však môžeme zmeniť – a mala by to urobiť jeho rodina. V rozhovore s Tomášom Kriššákom sa dozviete: – či štát robí proti dezinformáciám dosť; – či sú dezinformácie vojenská otázka a konšpirátori naši vojenskí nepriatelia; – ako svojimi hádkami posilňujú konšpirátorov aj Richard Sulík a Igor Matovič; – kde sú hranice „vlastného názoru" na pandémiu či vojnu; – či mali ľudia iné názory aj na Adolfa Hitlera a či sa to dá porovnávať s dneškom; – čo je podstata ideológie „russizmu" a či v Rusku vládne v podstate nacistický režim; – ako viete prehovoriť konšpirátora tak, aby sa naozaj zamyslel a zmenil; – ako sa podobá propaganda o invázií do Československa z roku 1968 tej dnešnej o Ukrajine; – z čoho pramení slovenský antiamerikanizmus a že ho reprezentovali napríklad aj Tiso a Mečiar.

Slováci šíriaci konšpirácie sú vo vojne proti vlastnému štátu, naznačuje expert na dezinformácie Tomáš Kriššák. Konšpirátora však môžeme zmeniť – a mala by to urobiť jeho rodina. V rozhovore s Tomášom Kriššákom sa dozviete: – či štát robí proti dezinformáciám dosť; – či sú dezinformácie vojenská otázka a konšpirátori naši vojenskí nepriatelia; – ako svojimi hádkami posilňujú konšpirátorov aj Richard Sulík a Igor Matovič; – kde sú hranice „vlastného názoru" na pandémiu či vojnu; – či mali ľudia iné názory aj na Adolfa Hitlera a či sa to dá porovnávať s dneškom; – čo je podstata ideológie „russizmu" a či v Rusku vládne v podstate nacistický režim; – ako viete prehovoriť konšpirátora tak, aby sa naozaj zamyslel a zmenil; – ako sa podobá propaganda o invázií do Československa z roku 1968 tej dnešnej o Ukrajine; – z čoho pramení slovenský antiamerikanizmus a že ho reprezentovali napríklad aj Tiso a Mečiar.

Facebookovo blokovaný poslanec Blaha na jednej strane, na druhej desaťtisíce eur pre dezinfoweby z pokladne vládnej strany predsedu parlamentu Borisa Kollára! Dve správy posledných dní, ktoré vrátili do verejnej debaty tému dezinformácií a postoja k nim. Bijú sa pri nich dve pozície: právo na slobodu prejavu verzus zodpovednosť za obsah. A k tomu ďalšia – nemenej dôležitá: finančná podpora straníckych kás pre pochybné weby. Témy pre Tomáša Kriššáka, experta pre oblasť dezinformácií a kyberbezpečnosti.   „Prípad správania sa Ľuboša Blahu v digitálnych médiách, ktoré sa pýšia, že sú za otvorenú debatu, transparentnosť a diskusiu, nemá mať miesto, a to už len preto, že úplne popiera všetky spomenuté princípy“. Expert Kriššák naráža na prax administrátorov facebookového statusu poslanca Blahu, ktorí systematicky odstraňovali komentáre, ktoré s obsahom Blahovaných statusov nesúhlasili či polemizovali s nimi. Má ísť o 90 tisíc prípadov.   Dezinformačný ekosystém   Facebook však podľa Kriššáka nepostupuje systematicky a „rozhodne nie dostatočne“. Na 2,7 milióna svojich slovenských užívateľov má len jedného factcheckera.   Na tejto sociálnej sieti má byť 1800 stránok s dezinfo obsahom (buď ide o nepravdivý obsah, porušuje pravidlá komunity, polarizuje, šíri nenávistné prejavy). „Všetky tieto stránky už akoby vytvorili dezinformačný ekosystém, ktorý tu už nejaký čas máme a on ďalej narastá“, vysvetľuje Kriššák.   „Facebook by sa mal pozrieť nie na to, ako zoťať jeden pomyselný výhonok hydry, ale zamerať sa na ňu samú. Mali by sme sa pozrieť na jej charakteristiku, odkiaľ rastie“, dodáva. Dáta podľa Kriššáka naznačujú, že môže ísť až o koordinovanú činnosť s cieľom ovplyvniť spoločnosť.   „Zväčša majú ekonomický a politický prínos pre svojich tvorcov“, tvrdí Tomáš Kriššák.   A kto sú ti tvorcovia?   „Prakticky celá súčasná politická opozícia“, reaguje expert Kriššák. „Sú tam niektoré mimoparlamentné strany, hlavne strany extrémistických politikov. A tiež extrémistov, ktorí sa tvária, že sú akademici, no v skutočnosti ide o neúspešných politikov“, dodáva.   Rozhovor viedol Jaroslav Barborák.

Facebookovo blokovaný poslanec Blaha na jednej strane, na druhej desaťtisíce eur pre dezinfoweby z pokladne vládnej strany predsedu parlamentu Borisa Kollára! Dve správy posledných dní, ktoré vrátili do verejnej debaty tému dezinformácií a postoja k nim. Bijú sa pri nich dve pozície: právo na slobodu prejavu verzus zodpovednosť za obsah. A k tomu ďalšia – nemenej dôležitá: finančná podpora straníckych kás pre pochybné weby. Témy pre Tomáša Kriššáka, experta pre oblasť dezinformácií a kyberbezpečnosti.   „Prípad správania sa Ľuboša Blahu v digitálnych médiách, ktoré sa pýšia, že sú za otvorenú debatu, transparentnosť a diskusiu, nemá mať miesto, a to už len preto, že úplne popiera všetky spomenuté princípy“. Expert Kriššák naráža na prax administrátorov facebookového statusu poslanca Blahu, ktorí systematicky odstraňovali komentáre, ktoré s obsahom Blahovaných statusov nesúhlasili či polemizovali s nimi. Má ísť o 90 tisíc prípadov.   Dezinformačný ekosystém   Facebook však podľa Kriššáka nepostupuje systematicky a „rozhodne nie dostatočne“. Na 2,7 milióna svojich slovenských užívateľov má len jedného factcheckera.   Na tejto sociálnej sieti má byť 1800 stránok s dezinfo obsahom (buď ide o nepravdivý obsah, porušuje pravidlá komunity, polarizuje, šíri nenávistné prejavy). „Všetky tieto stránky už akoby vytvorili dezinformačný ekosystém, ktorý tu už nejaký čas máme a on ďalej narastá“, vysvetľuje Kriššák.   „Facebook by sa mal pozrieť nie na to, ako zoťať jeden pomyselný výhonok hydry, ale zamerať sa na ňu samú. Mali by sme sa pozrieť na jej charakteristiku, odkiaľ rastie“, dodáva. Dáta podľa Kriššáka naznačujú, že môže ísť až o koordinovanú činnosť s cieľom ovplyvniť spoločnosť.   „Zväčša majú ekonomický a politický prínos pre svojich tvorcov“, tvrdí Tomáš Kriššák.   A kto sú ti tvorcovia?   „Prakticky celá súčasná politická opozícia“, reaguje expert Kriššák. „Sú tam niektoré mimoparlamentné strany, hlavne strany extrémistických politikov. A tiež extrémistov, ktorí sa tvária, že sú akademici, no v skutočnosti ide o neúspešných politikov“, dodáva.   Rozhovor viedol Jaroslav Barborák.

Pred rokmi sa basou vyhrážal Lipšicovi, dnes basa hrozí jemu samotnému. Štefana Harabina obvinili z extrémizmu. Skončí exminister spravodlivosti vo väzení a ako mu rola martýra pomôže v prezidentskej kampaní, ktorú vraj týmto obvinením odštartoval? Štefan Harabin patrí medzi jednu z najvplyvnejších postáv slovenskej sociálnej siete, jeho retórika sa pritom čoraz viac radikalizuje. Motívom pritom môže byť len jeho snaha o pozornosť, upozorňuje odborník na dezinformácie Tomáš Kriššák. No a ako sa na harabinovo obvinenie pozerá trestné právo? V dôsledku ruskej invázie na Ukrajine sa Fínsko a Švédsko rozhodli zlomiť dlhoročné tabu a chcú vstúpiť do NATO.  Škandinávskym bezpečnostným ambíciám ale vkladá nohu do dverí turecká Ankara. Aké sú dôvody tureckého prezidenta Erdogana a bude mať jeho snaha aj reálny efekt? Odpovie analytička Euroactivu Lucia Yar Počúvajte Aktuality Nahlas, dozviete sa viac. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Pred rokmi sa basou vyhrážal Lipšicovi, dnes basa hrozí jemu samotnému. Štefana Harabina obvinili z extrémizmu. Skončí exminister spravodlivosti vo väzení a ako mu rola martýra pomôže v prezidentskej kampaní, ktorú vraj týmto obvinením odštartoval? Štefan Harabin patrí medzi jednu z najvplyvnejších postáv slovenskej sociálnej siete, jeho retórika sa pritom čoraz viac radikalizuje. Motívom pritom môže byť len jeho snaha o pozornosť, upozorňuje odborník na dezinformácie Tomáš Kriššák. Kto tvorí harabinov fanclub, a ako sa na harabinovo obvinenie pozerá trestné právo? V dôsledku ruskej invázie na Ukrajine sa Fínsko a Švédsko rozhodli zlomiť dlhoročné tabu a chcú vstúpiť do NATO.  Škandinávskym bezpečnostným ambíciám ale vkladá nohu do dverí turecká Ankara. Aké sú dôvody tureckého prezidenta Erdogana a bude mať jeho snaha aj reálny efekt? Odpovie analytička Euroactivu Lucia Yar Počúvajte Aktuality Nahlas, dozviete sa viac. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Hostia: Zuzana Juráneková (psychologička z poradne IPčko), Tomáš Kriššák (odborník na internetovú bezpečnosť) Odborníci na nich často upozorňujú, vznikajú o nich dokonca filmy. No zdá sa, že túžba po láske je väčšia a mnohé ženy, ale i muži, sú nepoučiteľní! Fenomén internetových podvodníkov s láskou naberá obludné rozmery. Ako ich rozoznať? Ako sa nedať obalamutiť a okradnúť? Moderuje: Eva Sládková Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V tomto díle máme hosta ze Slovenska - Tomáše Kriššáka - politologa, aktivistu a odborníka na dezinformace. A budeme si s ním povídat nejen o situaci na slovenské dezinformační a politické scéně.  I když jsme téměř 30 let oficiálně rozděleni, důležitým výzvám musíme čelit společně.Související odkazy:blbec.online - projekt monitorující dezinformace (nejen) na Slovenskuwww.gerulata.com - slovenský startup, který monitoruje propagandu a její narativy (nejen) na slovenském internetuCEDMO - Central European Digital Media Observatory - mezinárodní iniciativa, která chce bránit náš středoevropský informační prostor——Podcast pro Vás připravují Saša Alvarová (@alexalvarova) a Josef Holý (@holyj). Hudba a sound engineering: Psyek a deafmutedrecords.comNajdete nás na www.kanarci.online !

V programe Chrobák v hlave_FM sme sa tentoraz venovali viac než aktuálnej téme – dezinformáciám. Diskutovali o nej analytička Miroslava Sawiris a politológ Tomáš Kriššák.

Hovoří: Tomáš Kriška, ptá se: Kateřina Hodecová

Konšpiračné teórie počas pandémie stáli niektorých Slovákov aj život alebo zdravie. Hovorí expert na dezinformácie Tomáš Kriššák.  Čo sa reálne dá robiť proti konšpiráciám? V dnešnom podcaste budete počuť aj ďalšieho experta na dezinformácie Jakuba Godu. Nemali by sme aspoň tých najnebezpečnejších konšpirátorov pokutovať, zakazovať alebo trestať? A kde sú ústavnoprávne limity ochrany slobody prejavu – teda inými slovami existuje sloboda šíriť lži? Odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. Moderuje Peter Hanák. 

Hostia: Soňa Lexmanová (prezidentka Asociácie Public Relations Slovenskej republiky), Tomáš Kriššák (analytik Nadácie otvorenej spoločnosti). Našinci sú voči nepovinnému očkovaniu laxní. Svedčí o tom každý rok minimálna zaočkovanosť proti chrípke. Ani hrozba COVIDu 19 zatiaľ situáciu nemení. Podľa prieskumov by sa až dve tretiny ľudí zaočkovať nedali. Štát sa spolieha na účinnú kampaň. Ako by mala vyzerať? Nezačalo sa s ňou neskoro? Moderuje: Eva Sládková. Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Témy sa dotýkajú najmä oblastí ako sú zdravotníctvo, školstvo, financie, moderné technológie, sociálna problematika, trvalo udržateľný životný štýl, problémy súčasnej rodiny, marginalizované komunity, životné prostredie atď.