Podcasts about Dob

Na pocitoch ukrivdenosti, vlastnej nedostatočnosti a pocitoch, že nás niekto silne ohrozuje sa nedá stavať moderná spoločnosť 21. storočia. Musíme zmeniť premýšľanie o sebe a možno aj prehodnotiť naše ambície. Strácame odhodlanie, sebavedomie a vchádzame do veľmi ťažkého obdobia s ohromujúcou frustráciou, hovorí o aktuálnych náladách Slovákov sociológ Michal Vašečka. Sme mimoriadne nedôverčivý a to dnes už prakticky doslova voči komukoľvek a čomukoľvek. Trpíme silným pocitom ukrivdenosti či sebapodceňovania sa, budúcnosti sa obávame a cítime sa neustále niekým či niečím ohrozovaní. Zároveň však máme veľmi vysokú mieru nárokov a kritickosti voči opatreniam vlády no i Európskej únie. Do mimoriadne zložitej doby lemovanej vojnou na Ukrajine, protiruskými sankciami, inflačnou špirálou, ale i dozvukmi pandémie Covidu tak vchádzame ako nesmierne polarizovaná, nedôverčivá a frustrovaná spoločnosť. Predčasné voľby pritom už klopú na dvere a pocity či nálady voličov sa tak už na jeseň premenia na reálne voličské hlasy, ktoré môžu doslova prepísať politickú mapu Slovenska. Čo o nás teda tieto nálady vypovedajú a ako ich zmysluplne uchopiť, tak aby sme sa ako spoločnosť stali odolnejší?A ako sa to vlastne stalo, že v týchto náladách vytŕčame a to nielen v rámci EÚ, ale už aj v rámci krajín V4? Dá sa vôbec na takýchto základoch vybudovať zdravá a krízam odolná spoločnosť a keď nie, kam nás to môže uvrhnúť? No a ako môže čítať tieto pocity voličov naša politická scéna hmýriaca sa aj mnohými populistami a demagógmi? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Ľudový antisemitizmus u nás nezmizol ani po porážke fašizmu. Na Slovensku čelili povojnovým pogromom dokonca aj obete vracajúce sa z nacistických koncentrákov. No a po zrútení socializmu, sa zasa v reštitúciách domáhali majetku ukradnutého Židom bývalí arizátori. Akú pamäťovú stopu v nás teda zanechal vojnový Slovenský štát a pripúšťame si zodpovednosť za arizácie či deportácie? Slovensko si pred pár dňami pripomenulo jednu z najtemnejších kapitol našich moderných dejín - vznik vojnovej Slovenskej republiky pod vedením prezidenta a šéfa vládnej Hlinkovej strany (HSĽS) Jozefa Tisa.  Čo o tomto období vojnového závetria, zdanlivého blahobytu, ale najmä rasistickej perzekúcie, antisemitských arizácii a následných deportácií Slovenskych Židov (no aj Rómov) do nacistických koncentrákov kde boli títo naši spoluobčania masovo vyvražďovaní? Akú pamäťovú stopu táto skúsenosť masovej spoluúčasti na genocíde svojho vlastného obyvateľstva v našom kolektívnom vedomí i podvedomí zanechala a: Sme vôbec schopní, ale najmä ochotní si pripustiť, že v tomto prípade sme naozaj neboli obeťou dejín, ale naopak, boli sme neraz aktívnymi spoluúčastníkmi masového Zla? Aktuálny prieskum zorganizovaný Nadáciou otvorenej spoločnosti, Dokumentačným strediskom holokaustu, IVO a v spolupráci s Historickým ústavom SAV, ukázal, že povedomie o tejto našej doslova dejinnej škvrne rastie, stále je tu však až dramaticky vysoké percento tých, čo o arizáciách, ktoré sa tu diali prakticky v každom meste a v ktorom participovali i mnohí naši predkovia, nevedia prakticky skoro nič.  No a samotný vojnový štát si dokážu personálne prepojiť maximálne tak s jeho “vodcom” Jozefom Tisom. A aby toho nebolo málo na zamyslenie, ešte aj z tých, ktorí čosi tušia, si celá jedna tretina spája Tisa s rolou akéhosi údajného záchrancu Židov, nie jeho skutočnou historickou zodpovednosťou za arizácie či deportácie páchaných štátom, ktorému prezidentoval, a v ktorom bol i šéfom kľúčovej vládnej strany HSĽS. No a možno i nevyrovnanie sa s týmto podhubím napokon viedlo k viacerým povojnovým pogromom, ktoré u nás bol spáchané dokonca i voči obetiam vracajúcim sa z nacistických koncentrákov. Akoby sme namali zažité a precítené, že sa to týkalo ľudských práv našich susedov, a to žijeme aj dnes. My to ale neučíme deti ako vzorce správania sa, dodáva Monika Vrzgulová. Ako to, že tak málo vieme o tom, kým sme boli a kým možno ešte stále aj sme? Prečo sa mnohí starí rodičia nechceli deliť so svojimi vnúčatami o príbehy, ktoré zažili za vojnového Slovenského štátu a aké medzigeneračné vzorce správania sa teda chtiac či nechtiac prenášame z týchto čias až do súčasnosti? A prečo je vlastne tak dôležité o tom poctivo a pravdivo hovoriť a čeliť zrkadlu, ktoré nám nastavujú naše vlastné dejiny? Témy a otázky pre etnologičku z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV Moniku Vrzgulovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pellegrinimu neverím a Hlas by bol pre mňa poslednou voľbou v demokratickom spektre, ale keby som mal byť konfrontovaný s tým, že vznikne vláda SMERU, Republiky a Hlasu, tak je to pre mňa neprijateľné, hovorí  poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.  Matovič má podľa neho nulový koaličný potenciál. V diplomacii pôsobí už približne tridsať rokov, v politike je však absolútnym nováčikom. Napriek tomu dokázal  za veľmi krátky čas zmobilizovať voči sebe ako Igora Matoviča, tak popudiť aj Roberta Fica. Je jednou z kľúčových tvári slovenskej zahraničnej politiky, ale dnes už aj nového politického projektu Eduarda Hegera. Jeho názory v zahraničnej politike sú dobre známe, jeho politické názory na ekonomiku, sociálne veci, privatizáciu či interrupcie alebo potraty sú však známe už oveľa menej. Reč je o poverenom ministrovi zahraničných vecí a tvári Demokratov Rastislavovi Káčerovi. Aký je teda jeho politický kompas, ideové presvedčenie v iných ako zahraničnopolitických témach, kde sú jeho koaličné, ale aj ideové červené čiary, no a o čo mu v politike vlastne ide?   Slovensko podľa Rastislava Káčera stojí pred hrozbou akejsi demokratickej kontrarevolúcie vedenej Robertom Ficom. Na jeseň preto môžeme čeliť zlým, ešte horším, ale dokonca až katastrofálnym riešeniam. Aký návod na to Rastislav Káčer ponúka? A prečo strácajú strany obhajujúce súčasnú liberálnu demokraciu čoraz viac podporu občanov a nie je to legitímne vysvedčenie za to, ako sa tu v uplynulých rokoch vládlo? A prečo je také nepochopiteľné, ak za tento štát niektorí občania nechcú bojovať so zbraňou v ruke?  Pellegrinimu neverí,  Hlas však ako poslednú možnosť na spoluvládnutie zatiaľ vylúčiť nechce. Naopak, s Igorom Matovičom si sadnúť do jednej vlády predstaviť nevie. Ani Eduard Heger to nemusí mať v pozícií lídra Demokratov, podľa neho, tak úplne isté a obdobie po roku 2020 považuje za trestuhodne premrhanú šancu A ako dlho bude ešte trvať vojna na Ukrajine a kto v ňom zvíťazí? Možno žiadať mier výmenou za územie a je možné poraziť jadrovú veľmoc? A akú cenu na našej životnej úrovni za to všetko budeme musieť  zaplatiť? Ráno Nahlas s povereným ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

V prípade šikany či obťažovania u nás zvykne platiť zákon Omerty. Je to jednoduchšie, nehovoriť. Tak sme asi vychovaní: Zohnúť chrbát, nestažovať sa a ísť ďalej. Hovorí výtvarníčka Ivana Šáteková, jedna z obetí dlhoročných šikanóznych praktík na pôde bratislavskej VŠVU. Šikanujúci pedagóg na akademickej pôde končí, no podľa Šátekovej je tu ešte mnoho podobných, no nepopísaných príbehov. Po rokoch šikany, ponižovania, zneužívania moci a dokonca i obťažovania svojich vlastných študentiek a študentov šikanujúci profesor na akademickej pôde napokon končí. Vysoká škola výtvarných umení sa ústami svojej rektorky obetiam ospravedlňuje a sľubuje zriadenie všemožných nástrojov a mechanizmov ako tento problém riešiť, ale ako mu aj predchádzať.  Je to však naozaj dosť? A prečo sa to vlastne celé roky ticho tolerovalo alebo prehliadalo? Ako fungovali takéto praktiky zneužívania moci? A napokon, ako sa žije v tieni takejto traumy a dlhodobého poškodzovania povesti i vnútorného pokoja? Téma Rána Nahlas s výtvarníčkou Ivanou Šátekovou, jednou z obetí šikanujúceho profesora, ale zároveň aj jednej z iniciátoriek otvorenia tohoto problému, ktoré napokon viedlo k aspoň akému takému riešeniu.   “Nerobila som to preto, aby som sa pomstila, nerobila som to vôbec kvôli sebe, ale mojou motiváciou bolo, aby sa už konečne začalo niečo meniť. Práve to, že som matkou dvoch detí, bolo to najdôležitejšie v mojom rozhodnutí to riešiť, že  už asi nie je ten čas, aby moje deti študovali na takýchto školách, “ hovorí výtvarníčka Ivana Šáteková. Ráno Nahlas o problematike šikany a zneužívania moci na akademickej pôde. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský  

Veľmi som veril, že aj týmto festivalom sa bude spoločnosť scitlivovať, ale v poslednej dobe to začalo stagnovať a mám pocit, že ľudia sa začali znova báť, hovorí zakladať a organizátor festivalu transrodovej kultúry “Svet podľa Gabriela” Waldemar Švábenský. Piaty ročník festivalu bude v Bratislave už budúcu sobotu.  Od brutálnej dvojnásobnej vraždy z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici uplynulo iba niekoľko mesiacov, no v téme práv pre LGBTI+ komunitu sa slovensko nepohlo prakticky ani o milimeter. Naopak, téma rovnakopohlavných vťahov či transrodovosti sa opäť stala témou pedvolebného hejtu mnohých našich politikov. No a ako dopadne podpis dnes už odídeného ministra zdravotníctva pod novými štandardami pre transrodových ľudí dnes nevedno, pretože konzervatívna časť politického spektra voči tomuto posunu k modernému riešeniu už začala mobilizačnú kampaň plnú strašenia a hejtu. Už o pár dní, presnejšie v sobotu 18teho marca však bude v Bratislave už piaty ročník festivalu transrodovej kultúry “Svet podľa Gabriela”, ktorý organizuje Waldemar Švábenský. Otec, dnes už nebohého transrodového Gabriela, ktorý z tohto sveta dobrovoľne odišiel hovorí, že dnes cíti veľkú úzkosť a vinu pripisuje najmä politikom. “Naši politici majú strašné obľúbenú metódu  a to je vyvolávanie strachu. Namiesto rozširovania poznania a vedomosti sa tu ponúka zakazovanie, reštrikcie a zastrašovanie,” hovorí Švábenský.  Ako sa tu žije LGBTI+ komunite pár mesiacov po tragédií na Zámockej a prečo politici tak urputne odmietajú rovnakopohlavné páry zrovnoprávniť? A o čom bude tento ročník festivalu tranrodovej kultúry “Svet podľa Gabriela? A dá sa vôbec vyrovnať so stratou vlastného dieťaťa? Témy a otázky pre Waldemara Švábenského Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V Českej republike sa končí jedna politická éra. Prezident Miloš Zeman skončil v stredu o polnoci po desiatich rokoch vo funkcii prezidenta. Po dnešnej inaugurácii sa úradu ujme novozvolený prezidenta Petr Pavel. Ako sa dá zhodnotiť pôsobenie Miloša Zemana a čo očakávať od novozvoleného prezidenta Petra Pavla? V podcaste odpovie český komentátor Jindřich Šídlo. „Miloš Zeman pôsobil na konci svojho mandátu ako prezident zabudnutia. My sme väčšinu času o ňom ani nevedeli. Pripomenul sa občas rozhovorom, výrok alebo milosťou pre svojich najbližších spolupracovníkov. V zásade Česko žilo niekoľko rokov bez prezidenta,“ hovorí v podcaste český komentátor Jindřich Šídlo. Slováci nemajú veľké povedomie o svojich právach, v prípade, ked sa stanú obeťami trestného činu. Vyplýva to z prieskumu Európskej komisie podľa ktorého iba necelá štvrtina opýtaných obetí trestného činu ho nahlásilo na polícií. Prečo je tomu tak a ako pomôcť obetiam násilia v systéme nášho trestného práva sa kolega Braňo Dobšinský opýtal riaditeľa odboru prevencie kriminality ministra vnútra Jozefa Halcína.

Massive week for the lads and here to recap it is Migs, Ro and Sen - Kush is out presumably with bird flu. We kick off with a recap of the TCB Chess Tournament which concluded over the weekend (spoiler: the winner was the only person who regularly plays chess). Massive thanks to everyone who participated and a special congrats to Jack who made the final and then proceeded to get embarrassed. Sen then provides another update to the neverending football saga before Ro reveals he's discovered a new way to go around roundabouts.Our game this week is another Tik Tok special with “Rapid Fire Guess Whom.” In this game the boys take turns to guess a random sportsperson in 30 seconds however they can only ask yes or no questions.We end this week with the always popular, “Dob in a Rare Unit.” This week, Sen recounts his encounter with random donnies at a wedding, Rohit dobs in a friend for their greedy actions and Migs witnessed some proper paranoid, tin foil hat behaviour at the supermarket.Also this week: Magnus Ninan, Spencer Dinwiddie, flogging a dead horse and vibrating butt plugs.Segments this week: The Logue: Tired of reaching around each other (at least on the podcast), the boys have instead decided to reach around the week's news stories, events and viral trends.Rapid Fire Guess Whom: Each person must guess a famous sportsperson but can only ask yes or no questions.Dob in a Rare Unit: Are you a rare unit? Is your family full of rare units? Are your mates rare units? Is your boyfriend/girlfriend/spouse a rare unit? If so, write into us and let us know the rarest thing they've done.___________________________________________________________FULL PODCAST EPISODES

 Toto nemožno označiť za cenzúru, dramaturgia diskusie alebo editorské rozhodnutie nie je žiadna cenzúra, hovorí o rozhodnutí RTVS nepustiť do Sobotných dialógov podpredsedu SMERU Blahu, moderátor kľúčovej politickej diskusie Českej televízie Václav Moravec. Politici podľa neho stále posúvajú hranice a novinári by im to nemali dovoliť, hodnotí krok RTVS Václav Moravec. Kauzu nevpustenia Ľuboša Blahu do Sobotných dialógov, do ktorých ho RTVS vlastne ani vôbec nevolala diskutovať, vníma moderátor Václav Moravec ako príznačnú pre dnešnú dobu, dobu úpadku politickej kultúry a digitálneho barbarstva. Za násilné vyhrážky moderátorke podľa neho nesú politici zásadný podiel. “Nemôžete sa kvôli jednému rozhovoru vyhrážať, že niekomu pôjdete po krku a tým dávať najavo svojim priaznivcom, že posúvate hranice toho, čo je ešte tolerovateľné a čo už nie. Ako Moravec tvrdí, politikom ide útokmi na média o zničenie kritickej žurnalistiky a tento trend sa podľa neho dramaticky zhoršil po nástupe sociálnych sietí, ktoré politikom umožňujú beztrestne šíriť ich lži.  Novinári by preto dnes mali vystúpiť z defenzívy a nenechať si diktovať logikou sociálnych sietí ani záujmami politických strán.“V rámci toho, ako sa chceme priblížiť sociálnym sieťam, si sami pod sebou podrezávame konár,” hovorí a kolegom novinárom odkazuje, že by sme nemali podliezať profesnú latku. Ľudia podľa nechcú rozvrat politiky ani deštruktívne diskusie a preto by to nemala podporovať ani seriózna žurnalistika. “Keď v Otázkach Václava Moravce vidíme, že sú politici, ktorí nectia pravidlá férovej diskusie, tak sa snažíme robiť programy, kde tých politikov nepozývame a namiesto nich pozývame tých, ktorí politiku reflektujú a čudovali by ste sa, ale sledovanosť tých programov je v mnohých ohľadoch vyššia,” hovorí Moravec. Seriózna žurnalistika by, ako tvrdí, mala slúžiť kultivovaniu verejného priestoru. “My nerobíme politické diskusie pre plitické strany, ale pre divákov aby sa vedeli lepšie rozhodovať napríklad vo voľbách,” vysvetľuje dlhoročný a rešpektovaný moderátor politických diskusií Českej televízie Václav Moravec.   O čom teda vypovedá kauza údajnej cenzúry v RTVS a násilných vyhrážok moderátorke Sobotných dialógov? Kde sú hranice nezávislosti politických diskusií, prečo tak rastie hnev ľudí voči novinárom, kto a prečo ho živí, no a napokon, išlo skutočne o cenzúru alebo je to len zneužívanie tohto pojmu? Témy a otázky pre moderátora jednej z najrešpektovanejších politických diskusií Českej televízie “Otázok Václava Moravca”, dlhoročného moderátora ČT Václava Moravca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.                      

Ľudia dnes hrajú počítačové hry preto, aby mali pocit nejakej sebarealizácie, hrajú ich preto, aby cítili, že sú aspoň v niečom dobrí a že to vníma aj ich komunita, hovorí majiteľ jedného z najúspešnejších slovenských počítačových štúdií Ivan Krechňák. Čo je pointa počítačových hier a prečo ich ľudia tak radi hrajú? Virtuálna realita, teda svet na počítači, ovláda svet stále viac a viac. A to dokonca už aj v športe. Namiesto spotených tiel v atletických zápasoch, či na zasnežených zjazdovkách, si športový zážitok dnes môžete vyskúšať už aj v pohodlí našich domovov, priamo na počítači. Kde sme sa to teda dostali v tej našej virtuálnej realite? Môže nahradiť studený kovový tablet skutočný športový zážitok v lone prírodya čo vlastne láka ľudí športovať na virtuálnych obrazovkách mobilov? A nakoľko čoraz viac skomierajúcemu športu môže pomôcť virtuálna realita počítačových hier? No a napokon, ako neprepadnúť závislosti na hraniu na mobile namiesto reality života, kde je hranica závislosti na gamblingu a kto stojí za hrami, ktoré tak radi hráme na tabletoch? Vyvíjať počítačové hry vôbec neznamená hrať sa, hovorí šéf počítačového PowerPlay Studia Ivan Krechňák. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. 

RTVS mala prázdne kreslo uplatňovať už dávno, tvrdí šéfredaktor Aktualít Bárdy. Ľuboša Blahu by do diskusie Aktualít nepustil a rovnako ako verejnoprávny telerozhlas by uplatnil inštitút prázdneho kresla. “Mali by sme zabrániť tomu, aby sa politici tohto typu stali kladivami, ktorými sa strany snažia rozbíjať verejné diskusie,” hovorí Bárdy. No a patrí právo na hotovosť do Ústavy? Verejnoprávny telerozhlas sa po rokoch váhania odhodlal využiť inštitút takzvaného prázdneho kresla. Podpredsedovi SMERU SSD Ľubošovi Blahovi odoprel vstup do diskusie, do ktorej ho vlastne ani nik nevolal a smeráckeho rétora nahradil prázdnym kreslom a otázkami moderátorky Marty Jančkárovej. SMERáci na to spustili kanonádu obvinení z cenzúry a na moderátorku sa vyvalili  kýble nechutnej internetovej špiny, ale aj nenávistných vyhrážok. Drvivá väčšina relevantných slovenských médií sa ale svojej kolegyne, ako i RTVS, zastala a varovala politikov pre šírením nenávisti voči novinárom a médiám. Podporu v mene Aktualít vyjadril aj náš šéfredaktor Peter Bárdy. Aký mal na to dôvod a či si o celej tejto kauze myslí? Bolo konanie RTVS skutočne cenzúrou alebo majú média mať výhradné právo určovať si pravidla svojich vlastných diskusii? Kam môže viesť maľovanie terčov na novinárov a to najmä v krajine kde práve pred piatimi rokmi bol zavraždený novinár pre svoju prácu? Patria rétori typu Blaha do verejného diskurzu a prečo politici tak radi hádžu svoje chyby práve na média? Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zakotvenie práva na hotovosť do ústavy. Navrhujú to poslanci z hnutia Sme Rodina. Malo by byť toto právo v ústave? V podcaste budete počuť právnika Jána Ivančíka, ale aj poslancov parlamentu Petra Pčolinského, Petra Pellegriniho či Mariána Viskupiča Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

Oni nemajú kam utiecť, bojujú o svoj domov a rodinu. Nechcú utekať pretože vedia, že ich miesto je tam, kde treba brániť vlastnú krajinu. Toto je tá najsilnejšia motivácia, hovorí o odhodlaní Ukrajincov po roku vojny reportér Tomáš Forró. Nech prídu, my sme tu doma, odkazujú ruským agresorom.   My sme už zabudli aké sú naše hodnoty a že to, čo máme, všetka naša prosperita, demokracia i sloboda, nie sú niečo, čo dostaneš, keď sa narodíš a už to máš. To sú veci, za ktoré musíš bojovať a zaslúžiť si ich.A sloboda je presne to, za čo sú Ukrajinci ochotní dnes zomierať a čomu ruská spoločnosť vôbec nerozumie, hovorí o odkaze krvavej vojny, ktorá zúri na Ukrajine už vyše roka, reportér Tomáš Forró. Aké tváre a hlasy má krvavý a brutálny konflikt, v ktorom Rusko napadlo Ukrajinu a v ktorom Ukrajinci už vyše roka čelia dennodenným bezohľadným útokom agresora neyberaného v cieľom ani obetiach? Kde sa berie ich odhodlanie brániť dennodenne bombardovanú a ničenú krajinu a prečo odmietajú opustiť domovy, v ktorých sa často nedá žiť bez rizika smrti? Ako sa bežným Ukrajincom žije vo vojnou zmietanej krajine? Ako Ukrajincov zmenil rok, v ktorom je ich psychika ťažko skúšaná permanentnými hrozbami straty života pri leteckom, raketovom alebo delostreleckom útoku a je vôbec možné, že nenávisť akú voči sebe bojujúce strany cítia, niekedy zmizne? Aká je predstava samotných Ukrajincov o konci vojny a mieri v tieni susediaceho ruského agresora? A napokon, prečo je vojna na Ukrajine aj našou vojnou a ako vieme Ukrajine účinne a zmysluplne pomôcť?  Témy a otázky pre vojnového reportéra Tomáša Forróa. Ráno Nahlas s reportérom Tomášom Fooróom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Obrátili sa nám občianske cnosti, za hrdinov považujeme tých, čo sa bijú v pomyselných politických klietkach. Čím viac ste neokrôchaný, tým väčším kultúrnym hrdinom sa stávate. Navyše, žijeme v akomsi hypnotickom fatalizme, v ktorom si myslíme, že tak ako to je, tak to aj má byť. No, netreba to vzdávať pretože Slovensko má historickú príležitosť stať sa výkladnou skriňou, ale nesmieme sa nechať rušiť politickými pasákmi. Tvrdí publicista Michal Havran. Fico je podľa neho bezpečnostná hrozba. Stojíme pred osudovými voľbami a stojíme pred nimi  opäť. Stojíme pred nimi, tak ako v roku 1990 či v roku 1998 alebo 1992. Prečo sa teda zas a znova vraciame v čase a opäť riešime dilemy, ktoré sme už “vyriešili” či sme ich mali mať dávno vyriešené? Čo nás tak máta, že sa musíme vracať v čase a znova riešiť to, čo sme už mali mať dávno vyriešené? Čo je tou našou osudovosťou, ktorej sa odmietame poctivo pozrieť rovno do tváre a čeliť tomu, kým a čím sme? O čo  budeme hrať v septembrových predčasných voľbách a kto sú vlastne tí naši “píštalkári” vedúci nás do nových politických, ale dnes už aj aj geostrategických úsvitov? A znova a zas to budú tie isté dilemy ako v rokoch 1990 či 1998? A prečo zas a znova tie isté dilemy? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana. Podľa Havrana na Slovensku pripisujeme politike príliš veľkú moc a necháme ju vnikať aj do intimity a vzťahov, kde nemá vôbec čo robiť. Výsledkom je akýsi magicky sadizmus politických pseudokazateľov a večné, no nikdy nenaplnené, rozprávky potulných politických zápasníkov. Bojíme sa konfrontovať s vlastnými problémami, hovorí Havran. V zahraničí ani nemôžeme hovoriť, že nevieme dostavať diaľnicu z Bratislavy do Košíc.  Tento štát sa k vlastným občanom správa nepriateľsky a šikanózne, dodáva. Ako to, že sme si nechali vnútiť predstavu politiky ako bulváru a cirkusového zápasu v klietkach? Prečo neriešime reálne politické problémy a necháme sa opantávať a niekedy až doslova šikanovať falošnými témami? Aké je to naše slovenské kresťanstvo aj v jeho dilemách odmietajúcich akúkoľvek inakosť? Čo považujeme za politiku a prečo od nej už neočakávame riešenie našich skutočne reálnych problémov, ako je nedostavaná cestná infraštruktúra či zlyhávajúce vzdelávanie alebo zdravotníctvo?  No a prečo tak značnú časť našej verejnosti fascinuje agresívne putinovo Rusko, ako aj jeho model autoritatívneho vládnutia? “Rusko je akousi predfreudiánskou spoločnosťou, ktorá samú seba odmieta analyzovať a nepripúšťa si žiadne zlyhania. Na politickej úrovni neexistuje žiadny akt pokánia ani žiadne ospravedlnenie sa za chyby, ktoré Rusko v dejinách urobilo a to mnohým môže imponovať. Imponuje im to ako predstava života, v ktorom sa aj za vážne a ťažké chyby nemusíte nikdy nikomu ospravedlňovať a nemusíte skladať žiadne účty pretože vaše zlyhania sú pilierom politického systému, hovorí o príchylnosti značnej časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku publicista Michal Havran. Ráno Nahlas s publicistom Michalom Havranom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Dnes je to presne 5 rokov od okamihu, v ktorom padli osudové výstrely, ktorými vrah popravil investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ako aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Slovensko si tak dnes pripomína piate výročie dvojnásobnej vraždy novinára a jeho partnerky. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla pred piatimi rokmi doslova celým Slovenskom. Napriek tomu, spravodlivosti ešte stále doteraz nebolo učinené zadosť. Vrah a jeho komplici síce už právoplatne odsúdení boli, objednávateľ vraždy sa však ešte pozemskej spravodlivosti nedočkal. Na Slovensku máme viacero násilných trestných činov, ktoré sa objasnili až po rokoch a rozsudky padli niekedy aj po desaťročiach čiže pre náš justičný systém tých 5 rokov stále nie je dlhá doba, ale pre nás a pre ľudí, ktorí sú s týmto prípadom spojení, tak sa nám to ako dlhá doba javí. Dúfam preto, že sa dočkáme dňa, kedy sa dočkáme právoplatného verdiktu, v ktorom justícia označí aj objednávateľa tohto zločinu, hovorí zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. Ako hodnotí vyšetrovanie tohoto prípadu ako i súdny proces? Ako si spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka, i na temné okamihy spred piatich rokov? No a v čom a prečo bola práca a články Jána Kuciaka tak prelomové a spoločensky dôležité? Jankov Kuciakov bude ešte treba v spoločnosti ako soľ, hovorí pre Aktuality Nahlas Ján Petrovič. Počúvate Ráno Nahlas, so zástupcom šéfredaktora Aktualít Jánom Petrovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Zastavte rast hnevu populácie lebo sa vyleje. Ten hnev je všade vo svete, ale na Slovensku pracujeme na tom aby bol ten výbuch skutočne masívny, varuje sociológ Michal Vašečka. Podľa neho je v tejto chvíli nevyhnutný rázny krok pretože v spoločnosti to vrie no a keďže ho nemožno čakať od premiéra, zasiahnuť by mala prezidentka. Matovič a Fico sú ako Scylla a Charybda, tvrdí Vašečka. Termín predčasných volieb sa zrejme posúvať nebude, parlament totiž odmietol o tejto téme rokovať a bývalí vládni politici predčasné voľby presunúť pred letné prázdniny, tak ako to žiada prezidentka, nechcú. Sociológ Michal Vašečka ale upozorňuje, že aktuálny parlament je doslova v rozklade, spoločnosť bobtná hnevom a preto by iniciatívu mala prevziať hlava štátu a do politického diania by mala rázne zasiahnuť. Prečo by mali mať občania možnosť ísť k volebným urnám čo najskôr a aký výsledok z ich voľby dnes môžeme očakávať? Sú za aktuálny stav verejného diania zodpovední len politici alebo svoj diel zodpovednosti za to nesú aj ich voliči? No a napokon, o čo sa bude hrať vo voľbách a čoa kto sú najväčšie hrozby pre Slovensko a jeho budúcnosť. Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. V druhej téme dnešného podcastu sa pozrieme na snahy Ruska o destabilizáciu moldavskej proeurópskej vlády. Premiérka Natalia Gavrilitsaová začiatkom týždňa rezignovala. Na poste ju nahradil bezpečnostný poradca prezidentky Dorin Recean. Jeho profesijné pozadie naznačuje podľa analytika Globsecu Jána Cingeľa, že nová vláda sa bude viac zaoberať bezpečnostnými problémami. Má Moskva šancu a kapacity na výmenu novej vlády? A má Moskva kapacitu na zničenie moldavskej vlády? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.  

An often undervalued aspect of the startup world is the importance of building a brand. How you represent your company and its values visually can really add value to your company. Our guest today is Sarah Dobson, founder of Design of Brand (affectionately known as D.O.B.), a specialized brand consultancy for Entrepreneurs. She is both a strategist and designer that uses research and creativity to make companies stand out in a cluttered marketplace.About Sarah Dobson:Sarah Dobson is the founding partner of Design of Brand. She started her career working closely under the legendary Paula Scher at Pentagram in NYC. There she developed her sharp, research-focused approach to brand development. Her magnetic creative solutions blend clear concepts and emotional designs to align young brands with their business objectives.Sarah, together with her partner Dani Hall and their nimble team at D.O.B. have created over 60 brands, including Greenhouse Juice, Ace Valley, Rainbo Mushrooms, Mylko, Superette, Sunscoop, Regimen Skincare, Scruncheroo, Thesus Outdoors, Othership, Barbet, nutbar, Fairgrounds, and Outro Health.She studied at Western University and Parsons.In this episode we discuss:(01:33) Sarah's journey to become a brand designer(03:57) Working at Bumble & Bumble and Pentagram(07:55) Creating the identity for Greenhouse Juice(10:19) How Sarah begins the design process with new clients(11:43) The importance of honesty in the branding process(14:50) Advice to early founders around branding(17:28) Protecting your intellectual property(21:14) Forming partnerships with startups(25:39) The feeling of designing the perfect logo(26:35) Strategy behind DOB(27:31) How DOB chooses clients to work with(30:38) Goals for DOB(32:56) Brands she wishes she could overhaul(34:06) Becoming friends with clientsFast Favorites:*

V súčasnej dobe nie je starostlivosť pre detského psychiatrického pacienta dostupná tak, ako by mala byť a v niektorých regiónoch je prakticky až nedostupná. Tu sme v najhlbšej kríze, v akej vôbec môžeme byť, hovorí o schopnosti odborne pomôcť deťom s duševnými problémami psychiater Michal Patarák. Čísla z roku 2021 pritom varujú: Medzi mládežou, ako i deťmi, výrazne stúpli samovražedné tendencie. A prečo prezidentka žiada predčasné voľby v skoršom termíne?  Naše deti a mládež sa ocitli vo vážnych dušených problémoch. Nemilosrdne o tom svedčia aj tvrdé dáta hovoriace o výraznom náraste počtu samovrážd medzi mladými ľuďmi v roku 2021. Počet samovražedných pokusov u detí do 14. rokov sa dokonca v tomto roku zdvojnásobil. To, že deti sú naša priorita, tu pritom počúvame prakticky od každej politickej garnitúry už celé dlhé roky. Neúprosná reč faktov, ale hovorí o tom, že našim deťom, tomu najcennejšiemu čo vôbec máme, však dnes nie sme, ako štát, schopní poskytnúť skutočne reálne dostupnú odbornú pomoc ani v takýchto pre nich najťažších, ba až existenciálnych chvíľach. Čo sa to teda s našimi deťmi deje a ako sme im schopní pomôcť? Téma prvej časti dnešných Aktualít Nahlas so šéfom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michalom Patarákom. V ich druhej časti sa pozrieme na ďalší vývoj na našej politickej scéne. Prezidentke sa totiž cesta, akou sa po odhlasovaní predčasných volieb vybral parlament, prestala páčiť a preto vyzvala politických lídrov na dohodu o skoršom termíne predčasných volieb. Viacero bývalých koaličných politikov ju však za tento názor skritizovalo. Posunie sa teda ešte termín predčasných volieb? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský    

 Je odporné, ako sa tu niektorí ľudia snažia dostať do nohavíc celej transrodovej a nebinárnej komunite. Riešia niečo, do čoho ich absolútne nič nie je pretože my neriešime, čo tam majú oni a boli by sme radi, keby sa o to nezaujímali ani oni a nedehumanizovali nás tým, hovorí nebinárna Emlyn. Ako sa tu žije nebinárnym ľuďom na Slovensku? Som nebinárny človek, to znamená, že som mimo kategórii muž a žena. Nie som ani v jednej z nich, skôr sa cítim mimo týchto kategórii. Takto definuje svoju identitu Emlyn Hlavová. Svoju nebinárnosť objavovala postupne, dnes sa však vo svojej identite cíti dobre a spokojne. Nespokojná je ale so situáciou, ktorej nebinárna a transrodová komunita musí na Slovensku dnes čeliť. Ako pripomína, rodová identita nesúvisí so sexualitou a kategórie rod a pohlavie si nemožno zamieňať. Hovorí o veľkej neinformovanosti, množstve predsudkov, ale aj o strachu, ktorý cíti aj ona osobne, a to zvlášť, po dvojnásobnej vražde v Teplárni na Zámockej ulici. Ako sa teda v jej prípade rodila nebinárna identita, kedy si uvedomila, že sú jej rody muža a ženy tesné a ako sa ona sama v kategórii rodov vlastne definuje? A čo z tejto nebinárnosti vlastne vyplýva pre ňu samotnú, ale aj pre jej okolie a nás ostatných? Ako vníma situáciu nebinárnych ľudí na Slovensku, čomu komunita, ku ktorej sa hlási, musí čeliť a čo by im pomohlo aby sa tu cítili lepšie? No a napokon, prečo podľa nej treba zmeniťaj naše občianske preukazy? “Pokiaľ už musí byť v občianskom preukaze kategória “pohlavie", tak potom tam pridajme aj kolónku pre “rod”, ale otázkou je, či je vôbec dôležité mať v dokladoch kolónku pohlavia a nezmeniť ju radšej na kolónku rodu, hovorí.  Emlyn Hlavová v Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Toto určite nie je to Slovensko za aké sme v Novembri 89 štrngali. Po Nežnej revolúcii sme asi urobili chybu v tom, že sme boli príliš benevolentní voči tým, ktorí v minulom režime najviac škodili , či už to boli vysokí funkcionári ŠTB alebo vysokí funkcionári Komunistickej strany, hovorí herečka Eva Pavlíková. Podľa nej komunistická mentalita, ako i systém “našich ľudí”, pretrval v nás až dodnes. Nerozumiem ako môže vzniknúť nenávisť na základe sexuálnej orientácie, viery či farby pleti. Mne to príde odporné pretože všetci sme predsa ľudia a každý človek by mal mať rovnaké práva. V tomto sme úplne zaostalá krajina a vždy to pred nejakými voľbami nejaký politik otočí na tie veci, čo sa dejú v spálni a snaží obrátiť národ proti inak orientovaným ľuďom. Je smutné, že tu nie sú povolené registrované partnerstvá či sobáše pre všetkých. Však sami vieme, aké to bolo, keď sa tu nenávideli Židia a prišiel Holokaust. Hovorí v rozhovore pre Ráno Nahlas známa a obľúbená herečka Eva Pavlíková. Tisa preto považuje za súčasť našich dejín, ale iba ako varovné memento a časť histórie, za ktorú by sme sa mali hanbiť. Aké je teda dnešné Slovensko očami Evy Pavlíkovej? Kam zmizla empatia a súcit voči slabším - ako aj akokoľvek iným, tohoto nášho vraj kresťanského Slovenska? Prečo sa tak radi zas a znova nechávame opantávať populistami a prečo si politici väčšinou nájdu čas na divadlo iba tesne pred voľbami? Chodia politici vôbec do divadla a je podľa nej kultura na chvoste záujmu politiky? Ako vníma ministerku kultúry a prečo sa podľa nej o tento post nestrhne pri zostavovaní vlády bitka medzi stranami? No a napokon, mení sa aj divadelný divák a jeho vkus? Sme ešte pripravení vnímať a absorbovať hlbšie, ba až katarzné, umelecké zážitky a čo je katarziou pre Evu Pavlíkovú? Ráno Nahlas s herečkou Divadla Andreja Bagara Evou Pavlíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Tu sa lož stala hlavným nástrojom politického súboja, už to nie je: Klamstvo versus pravda, ale je to o tom, ktoré klamstvo je presvedčivejšie. Kategória pravdy sa vymazáva a namiesto toho sledujeme preteky v klamstve, tvrdí expremiérka Iveta Radičová. Slovensko podľa nej stojí pred osudovým geopolitickým rozhodnutím, kľúčová tak zrejme bude, ktorý tábor bude úspešnejšie mobilizovať svojich voličov. A patrí Dzurinda ešte do politického ringu? Slovensko dnes stojí pred doslova osudovými voľbami. Priznajme si, koľkokrat sme už túto frázu z úst politikov mohli za všetky tie roky ponovembrového režimu počuť? Naozaj často, no i tak, majú mnohi ľudia čoraz intenzívnejší pocit, že sa napriek týmto rečiam, v podstate vôbec nič nezmenilo a politici ich tak zasa a znova oklamali. Samozrejme, môže to tak byť, ale občas sa i dobre znejúca fráza môže stať pravdou a občas môžu byť niektoré voľby pre Slovensko skutočne osudové. Napokon, bolo tomu tak v roku 1990, 1998, no a môže tomu tak byť aj tento rok v septembrových predčasných voľbách. Hrať sa v nich totiž nebude o nič menšie, ako o to, kam sa ako štát vyberieme a či je nám bližší Rím alebo Byzancia alebo inak povedané: V septembri to môže byť aj o voľbe medzi Európskou úniou alebo Moskvou. Riziko tejto voľby je pritom dnes podľa viacerých komentátorov pomerne značné. “Pokiaľ by zostala politická ponuka voličom v tejto podobe ako je dnes, tak to riziko opačného geopolitického zlomu ako v roku 98 je veľké,“ odpovedá na aktuálnu ponuku politických strán v tejto dileme bývalá premiérka a profesorka Iveta Radičová. Ako si Ivta Radičová vysvetľuje, že i v samotnej spoločnosti rastie dopyt po vláde tvrdej ruky, rovnako tak, ako narastá aj pochopenie pre putinské Rusko či váhanie nad hodnotami EÚ? Kde sa berie toľké sklamanie z nefunkčnosti ponovembrovej demokracie u tak veľkej časti verejnosti a napokon, ako nepopulisticky odpovedať na všetky tie rokmi nenaplnené očakávania voličov? Čo aktuálne politické strany vlastne dnes svojim voličom ponúkajú no a má ešte vôbec čo Slovensku ponúknuť bývalý premiér Mikuláš Dzurinda? Témy a otázky pre expremiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Tak ako voľby 2020 rozhodli emócie tesne v závere, aj teraz to bude viac o emócii než o ráciu, hovorí o aktuálne sa rozbiehajúcej predvolebnej kampani šéf gentúry AKO Václav Hřích. Kľúčovou pre výsledok volieb podľa neho bude mobilizácia voličov, tá ale potrebuje silný motív i emóciu. Aká kampaň nás čaká a komu zabezpečí vládnu moc? Slovensko je už obomi nohami v predvolebnej kampani. Stále však nevieme kto všetko sa v nej bude uchádzať o dôveru voličov. Zatiaľ nepoznáme nielen mená a tváre kandidátov na poslancov, ale nie je jasne ani to, ktoré strany do volieb ešte vzniknú, ktoré sa s ktorými spoja či dokonca sfúzujú do spoločných volebných projektov. Politika sa mení na čoraz tekutejšie pohyblivé piesky a dochádza k pohybom ako na konzervatívno nacionalistickej strane, tak i v liberálno euroatlantickom tábore. Klúčovým motívom je snaha sformovať subjekty, ktoré majú šancu prejsť 5 percentným sitom potrebným na vstup do parlamentu. Renesanciu môže zažiť aj kontaktná osobná kampaň takpovediac od dverí k dverám, ktorú tak dobre v minulosti zvládol ako Mikuláš Dzurinda, tak i Robert Fico. Zápasiť o dôveru voličov vo virtuálnom svete sociálnych sietí totiž vôbec nemusí stačiť. Na kontaktnú kampaň po celom slovensku však mnohým stranám, podobajúcim sa viac schránkovým firmám než politickým subjektom, môžu chýbať regionálne štruktúry i výrazné osobnosti. Zásadným faktorom volebného úspechu môže byť mobilizácia voličov, tvrdí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Otázne však je, ktorá zo strán bude v mobilizácii úspešnejšia. Tá skupina voličov, ktorá je ochotná sa dopúšťať myšlienok je totiž ťažšie mobilizovateľná, ľahšie sa mobilizujú tí, ktorí poslúchnu, hovorí. Čo budú kľúčové témy a formy kampane? Nakoľko môže byť pokojná a nekonfrontačná kampaň Petra Pavla na českého prezidenta úspešná a inšpiratívna pre polarizované Slovensko? Zabodujú témy sexuálnej inakosti a do akej miery ovplyvní kampaň to, čo sa práve deje na Ukrajine? Volebná kampaň a jej možné výsledky očami šéfa agentúry AKO Václava Hřícha. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Ako spoločnosť sme v regrese. Freudovsky povedané, sme v orálnej fáze vývoja. A keď je niekto v orálnej fáze vývoja, potrebuje niekoho, kto nakŕmi jeho veľké ústa. No a tak si volíme tých, čo majú silné reči aby nás nimi nakŕmili, hovorí o stave našaj spoločnosti  psychiater Michal Patarák. Prečo si volíme narcisov a čo to o nás vypovedá? Pre slobodu je niekedy dôležitejšie povedať “Nie”, ako povedať “Áno” všetkému. Moja sloboda je vyhraniť sa voči niečomu a žiť pre seba, hovorí psychiater Michal Patarák. Podľa neho infantilnieme a stávame sa doslova narcistickou spoločnosťou, ktorá uprednostňuje okamžité uspokojenie všetkých svojich potrieb no a práve preto naša politika odráža stav, v ktorom sa my sami, ako spoločnosť, nachádzame. Volíme si tak takých politikov, ktorí sú našim sebaobrazom a ktorí odrážajú naše vlastné očakávania a požiadavky na nás samotných. A prečo redukujeme kresťanskú zvesť na tému sexuality? To je znakom našej nevyzrelosti a vnútornej neistoty, tvrdí Michal Patarák.    Kto sme a kam ako spoločnosť kráčame? Kam sme sa to ako spoločnosť dostali, keď, v čase vážnych ekonomických a geopolitických kríz, až neuroticky riešime témy sexuality? Čo o nás vypovedá naša nechuť prijímať a akceptovať inakosť? A dá sa zredukovať kresťanská zvesť iba a len na tému sexuality? Prečo si sťažujeme na to, že nás ovládajú narcistickí politici a čo to o nás vypovedá, ak si ich my sami, zas a znova, opakovane volíme? Témy a otázky pre psychiatra a šéfa SPS Michala Pataráka. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Mám z predčasných volieb obavy. Naša historická skúsenosť z predčasných volieb hovorí, že si musíme dať veľký pozor na to, čo po takýchto voľbách príde no a my dnes vidíme, že Robert Fico ani Republika nie sú slabí. Nám potom ostáva už len dúfať, že Peter Pellegrini sa prikloní k proeurópskej a proatlantickej orientácii. Aj takto hodnotí možný výsledok predčasných volieb politológ Radoslav Štefančík Slovensko dnešným dňom fakticky vkročilo do predvolebnej kampane. Z rozhodnutia parlamentu pôjdeme koncom septembra opäť k volebným urnám a tak sú pred nami dlhé mesiace ostrého zápasu politických strán o každý jeden voličský hlas. Politológ Radoslav Štefančík predpokladá, že zrejme to bude špinavý zápas v ktorom sa neraz bude útočiť aj na tie naše najnižšie a najtemnejšie emócie. Čo teda budú témy kampane a nakoľko o tom v čase svetových kríz dokážu rozhodnúť slovenskí politici? Podarí sa pravici skonsolidovať svoje rady a zopakovať úspech SDK z roku 1998 alebo sa vládneho žezla ujme opäť Robert Fico? Nakoľko dôležité sú pre voličov nové tváre a do akej miery ich ostatné roky vládneho chaosu odradili od toho, aby sa opätovne zmobilizovali k rozhodnutiu využiť volebné právo? Témy a otázky pre politológa Radoslava Štefančíka. No a kedy sa vlastne začína oficiálna predvolebná kampaň a aké sú jej formálne pravidlá, napríklad čo s týka financií, ktoré strany na ňu môžu vynaložiť? V druhej časti dnešného podcastu na to odpovie šéfka odboru volieb rezortu vnútra Eva Chmelová. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský  

Životné partnerstvá pre všetkých, vrátane osvojenia detí, to je jedným z cieľov Progresívneho Slovenska v prípade, ak by sme vládli, tvrdí šéf PS Michal Šimečka Vojna na Ukrajine je podľa neho aj našou vojnou a zatiahol do nej nás Putin. Kľúčovou témou volebnej kampane tak bude geopolitika, tvrdí Šimečka.  Sú v opozícií, ale ich hlas rozhodne nemožno prehliadnuť. Majú prezidentku a majú aj bratislavského primátora, no nevládnu a ani sa nepovažujú za liberálnu kaviareň. Matovič aj Fico ich označujú za akési Progresívne zlo, no oni chcú dať hlas aj tým, ktorí ho tu doteraz nemali. V prieskumoch sa pravidelne umiestňujú pomerne dosť vysoko, no otázkou je, s kým by dokázali, a aj cheli vládnuť. A otázkou je i to, kto by chcel vládnuť s nimi. Čo ponúkajú Slovensku, ako plánujú osloviť voličov a s kým by vedeli spoluvládnuť a s kým určite nie? Ani Fico, ani Pellegrini, a čo Sulík? Toho sa nebojím, tvrdí šéf PS Michal Šimečka. Kto je PS a kam smeruje? Témy a otázky pre šéfa Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Oni sami to popisujú s akousi obrovskou láskavosťou voči svojim blízkym. Hovoria, že ich nechcú vystaviť utrpeniu a následkom vlastného správania, napríklad tomu, že spôsobili veľké dlhy a že situácia, do ktorej dostali celú svoju rodinu je podľa nich natoľko neznesiteľná, že ich toho chcú ušetriť. Hovorí o fenoméne tzv. Rozšírenej samovraždy v ktorej rodič pri samovražde zoberie na druhý svet so sebou aj partnera a dokonca i vlastné deti psychológ Marek Madro. Slovenskom nedávno otriasla tragédia v Michalovciach, kde otec rodiny pri svojej samovražde zabil svoju manželku a siahol na život aj ich dvom maloletým deťom.  Podobná tragédia, tentoraz však už nie s tak fatálnym koncom sa zopakovala aj v Pobedíme. Odborníci hovoria o fenoméne takzvanej rošírenej samoraždy pri ktorej samovrah na svojej ceste na druhý svet so sebou vezme aj svojich najbližších. Čo sa skrýva v mysli rodiča, ktorý siahne pri svojej samovražde aj na život vlastného dieťaťa? Aké motívy doženú človeka k tak hroznému činu a vieme tomu nejako zabrániť? Ako hovoriť o téme samovraždy tak, aby to viac neublížilo než pomohlo a v akom duševnom stave sa dnes nachádza naša mládež a deti? Témy a otázky pre psychológa a zakladateľa internetovej poradne pre mladých IPčka Mareka Madra. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský      

Prestali sme dobiehať životnú úroveň Európskej únie a za posledných 10 rokov prešlapujeme na mieste. Za túto dobu nás v životnej úrovni začali dobiehať a predbiehať naši susedia z Česka či Poľska, hovorí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Kľúčom k lepšej spoločnosti je vzdelanie, tvrdí. “Veľké ekonomické reformy sa u nás robili do roku 2005 a po zavedení eura v roku 2009 sme žiadnu poriadnu ekonomickú reformu už neurobili. Ako krajina už celé roky nerobíme skoro nič. Stagnujeme. Dostali sme sa na nejakú životnú úroveň a uspokojili sme sa s tým. Nemyslíme na to, kde budeme o 20 rokov, tvrdí Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Výsledkom našej stagnácie a reformnej letargie je, že Slovensko vo viacerých parametroch začína atakovať spodné priečky rebríčkov krajín Európskej únie a v životnej úrovni nielenže prestávame dobiehať Západ, ale naopak, naši susedia dobiehajú a predbiehajú Slovensko. Jednou z našich spoločných vízíí po Novembri 89 pritom bol pritom sen o tom, ako časom dobehneme v životnej úrovni staré členské štáty EÚ, vtedy u nás lapidárne nazývané ako tzv. Západ. Tento sen však časom postupne uviazol na reformnej plytčine a naše dobiehanie Západu sa tak zastavilo. Kam zmizol ten náš bájny tatranský tiger a ako si ho opäť osedlať? Akú pravdu o nás nám odhalili nedávna kovidová či aktuálna energetická kríza a ako by sme sa z nich mali poučiť? Kde máme ako krajina rezervy a prečo je tých rezerv, či dokonca dier v podpalubí, čoraz viac a viac? Prečo už nestačí ďalšia automobilka a prečo je to dnes už viac o vzdelaní a vede? Máme ako krajina nejakú zmysluplnú víziu na ďalšie desaťročia? No a čo je kľúčom opätovného naštartovania ekonomického rastu a tým aj rastu našej životnej úrovne? Ale aj o tom, či je zmysluplné aby sa centrálna vláda snažila o vyrovnávanie regionálnych rozdielov a prečo nevieme či nechceme pracovať s dátami. Témy a otázky pre ekonóma Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Súčasná garnitúra sľubovala vládu zmeny a to bezvýhradne dodržala. Bola to radikálna zmena k horšiemu. Mnohým príde neprimerané porovnávať Matoviča s Ficom, ale predstavte si, že by to, čo sa teraz deje, trvalo 12 rokov: Kde by sme boli a ako by sme skončili ako štát?  Pravdepodobne by sme ho už ani nemali, tvrdí pre Aktuality Nahlas publicista Arpád Soltész. Mala by kormidlo uchopiť prezidentka a aké zrkadlo nám nastaví predvolebná kampaň? Vládne nám vláda bez dôvery parlamentu a v obmedzenom režime no politici sa nevedia dohodnúť na termíne predčasných volieb a ani na tom ako ich dosiahnuť. Do diania tak už musela zasiahnuť aj samotná hlava štátu. Krajina čeliaca energokríze a silnej inflácií sa tak pripravuje na predčasné voľby a politici sa už razom ocitli v predvolebnej kampani. V hre je pritom i možnosť úradníckej vlády.  “Toto je o rád horší spôsob spravovania krajiny než za Fica. Máme zlyhávajúci štát a tým táto vládna garnitúra zobrala mnohým ľuďom nádej, že sa tu dá niečo zmeniť k lepšiemu. Tu už nikto nikomu nebude veriť, hovorí o aktuálnej politickej situácii komentátor a spisovateľ Arpád Soltész. Ako vidí ďalší politický vývoj a ako, podľa neho, na takúto politickú ponuku zareagujú občania vo voľbách? Téma dnešných Aktualít Nahlas, s Arpádom Soltészom. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pokračovanie pojednávania v najväčšej korupčnej kauzy týkajúcej sa agrodotácií Dobytkár. Na Špecializovanom trestnom súde vypovedal aj bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch, podľa ktorého mu celá kauza zničila jeho povesť. O tom, čo sa dialo na súde povie viac v podcaste reportérka Aktualít Ivana Zigová.  Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deń a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský  

K paralympijským športovcom sa často správajú tak, ako keby boli mentálne postihnutí. Správajú sa k nám, akoby sme boli hlúpi, hovorí naša zlatá medailistka z Pekingu Alexandra Rexová. Voči týmto športovcom nie je rešpekt. K tým, ktorí priniesli Slovensku medaily chýba úcta, dodáva zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France. V slovenskom paralympijskom športe teda zrejme panujú veľmi čudné až nezdravé pomery. Alexandra Rexová už ako 16 ročná priniesla Slovensku zlatú medailu, no a aby toho nebolo málo, táto zdravotne znevýhodnená lyžiarka, prišla z paralympiády v Pekingu aj s ďalšou bronzovou medailou. Rovnako tak zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France Slovensko obohatil o tri bronzové medaily z Majstrovstiev sveta. Dalo by sa povedať, že ich snahy, ale aj ich výsledky si zaslúžia úctu i rešpekt. Napriek tomu sú oni sami z pomerov v našom vrcholovom paralympijskom športe dnes doslova znechutení a demotivovaní. Hovoria o veľmi nevhodnom správaní sa voči športovcom,  parazitovaní funkcionárov, podceňovaní športovcov, ale ale aj o potrebe zásadnej systémovej zmeny, či už vo vedení paralympikov, ako aj zmeny vo financovaní zdravotne znevýhodnených športovcov. Čo sa to deje v našom vrcholovom paralympijskom športe a aké pomery tam vládnu? Téma pre Alexandru Rexovú a Martina Franceho. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Predvolebná kampaň bude veľmi špinavá a určite plná osobných útokov a to v rámci celého politického spektra. Dominovať v nej budú najmä témy životnej úrovne, ale aj nášho geopolitického ukotvenia, tvrdí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Kto bude podľa neho zostavovať vládu po najbližších voľbách?  Vláda Eduarda Hegera padla a v hre politikov sa tak opäť ocitli voľby a to či už v riadnom alebo v nejakom z možných a zatiaľ kuloárne diskutovaných predčasných termínov.  Horúcou témou sa tak stali prieskumy preferenciíí politických strán, ako aj diskusie o tom, kto s kým bude či nebude uzatvárať možné predvolebné koalície či aká nová strana pred voľbami vznikne a kto v nej vlastne bude a ktoré mená môžu byť lákadlom pre voličov.  Čo teda bude témami volebnej kampane a kto všetko a s akou preferenčnou silou sa bude uchádzať o dôveru voličov? Podarí sa politikom zmobilizovať voličov už dlho otrávených politickým chaosom no a aká je pamäť slovenského voliča a čo na neho skutočne zaberá? Aký je volebný potenciál pre novovznikajúce strany a čo hovoria trendy pohybu voličov medzi politickými stranami? Hrozí, že Robert Fico opäť zasadne do premiérskeho kresla a ako môže uspieť nápad rozdeliť OLANO na dva vzájomne si konkurujúce subjekty? Ako to, že exkotlebovská Republika sa stáva čoraz viac politicky prijateľná a vynorí sa v kampani opäť aj povestný Štefan Harabin?  Témy a otázky pre šéfa Focusu Martina Slosiarika. V pondelkovom Ráno Nahlas. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Hlavné je to neprepáliť, nepreceniť svoje sily a mať rešpekt, hovorí pre Ráno Nahlas Matúš Lašan. Ten, s manželkou Annou  spolu prešli 6300 kilometrov pohoriami Európy. Na horských chodníkoch strávili dokopy viac ako 200 dní. Nás hory proste bavia a toto bol najlepší spôsob ako si ich užiť, hovorí o tomto svojom výlete Matúš Lašan. Aké je to takto spoznávať Európu? Od bulharského Čierneho mora cez dinárske Alpy a francúzsky Centrálny masív až do španielskych Pyrenejí, no a to všetko po vlastných nohách a bez zastávky. To je púť Matúša Lašana a jeho manželky Anny po pohoriach Európy. Aké je to celé mesiace, deň čo deň, kráčať horami a prekonávať tak seba samého a čeliť možnostiam vlastného tela i ducha? Čo hory vedia dať a čo, naopak, nám dokážu vziať? Ako sa pripraviť na takýto náročný trip, čoho sa vyvarovať a ako vlastne vyzerá deň horala? No a neprišla cestou aj nejaká tá vzťahová ponorka a v čom sa líšia turisti a horské cesty v rámci Európy? A koľko párov topánok sa dá vlastne zodrať po ceste európskymi pohoriami? Témy a otázky pre Matúša Lašana. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

My sa tu radi “národovecky” búchame do pŕs, ale na Ukrajine prázdne reči vykrikovať nemožu. Na Ukrajine musia konať a oni aj konajú a bránia svoju zem. Hovorí režisérka Viera Dubačová, ktorá už celé mesiace chodí na Ukrajinu dokumentovať príbehy ľudí, ktorým ruská agresia prevrátila ich životy celkom naruby. Aká je teda tá jej tvár vojny, s celým tým jej zmarom, utrpením, ale aj ukrajinským hrdinstvom a nezlomnosťou zoči voči brutálnej agresii? No a my? Sme porobený národ a takú máme aj morálku, morálku sluhov. Na Ukrajine už takme rok zúri brutálna a krvavá vojna. Vojna, ktorú rozpútalo putinovo Rusko. Vojna plná zverských zločinov, ale aj hrdinského odporu. Ako sa teda žije v krajine, kde pre ženy, starcov a dokonca ani pre malé nevinné deti, nie je zaručené čo i len to “pokojné nebo nad hlavou”?  Aké je to, čeliť tvárou v tvár smrti a kde berú všetky tie ženy, ktorým zmasakrovali ich deti či vnukov, silu žiť ďalej? No a kto sú vlastne tí, ktorí dokážu vražidiť aj malé deti lebo majú uniformu a zbraň? Ukrajinci chcú iba normálne žiť, a aj napriek vojne, život tam víťazí. A zvíťazí. Ale, doneste nám zbrane, aby sme sa mohli brániť. Odkazuje pre Aktuality režisérka Viera Dubačová. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Patričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v   sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A rovnako tak dnešná doba plná neistoty, permanentných kríz a z toho vyplývajúcich úzkostí i frustrácie plodí svojich vlastných Titánov, strachu, hnevu aj pýchy. Ako im čeliť a ako ich poraziť? A kde v dnešnej, tak tekutej, dobe odmietajúcej nám priznať akékoľvek istoty hľadať nádej a vieru? Čo nám dnes, v 21. storočí dokáže ponúknuť posolstvo Tesára z Nazaretu a máme ako krajine, v tejto dobe ustavičnej atomizácie, nevraživosti, vzájomnej nedôvery a vymedzovania sa, ešte vôbec nejaký príbeh, ktorý by nás ako spoločnosť dokázal zjednotiť a zmobilizovať? No a prečo v toľkých kresťanoch panuje falošný pocit pýchy a údajného vlastníctva pravdy namiesto pokornej a tichej eanjelizácie svojim vlastným príkladom? A napokon, akú krajinu ako i spoločnosť zanechávame svojim deťom a prečo má zmysel snažiť sa, aj keď občas nevdíme cieľ ani plody nášho úsilia? Témy a otázky pre kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.             ,      

Akútne potrebujeme novú kultúru dialógu. Ak má demokracia prežiť, tak iba v prostredí permanentého dialógu. Dialóg však neznamená boj, ale hľadanie vzájomnej úcty a fungujúceho spolužitia ako i zmierenie sa s tým, že žiadna so skupín nebude nikdy úplne uspokojená, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastričák. Slovensko si podľa neho svoj príbeh ešte len musí vytvoriť. “Náš problém so zlom nezačína skutkami, ale tým, ako myslíme a čo v sebe nosíme. Už ten, ktorý v sebe nesie nenávisť k inému človeku a chce aby nebol, je na počiatku vraždy. Musíme zostúpiť do priepasti a temnoty vlastného srdca,” hovorí vo svetle uplynulého roka, ktorý nám priniesol ako vojnu priamo na našom prahu, teda v   sesednej Ukrajine, tak i dvojnásobnú vraždu z nenávisti na bratislavskej Zámockej ulici kazeteľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Staré grécke mýty hovoria, že na počiatku všetkého bol Chaos a z tohoto chaosu sa zrodili deti Urana a Gaie, Titáni. Titáni strachu, hnevu, aj pýchy. A rovnako tak dnešná doba plná neistoty, permanentných kríz a z toho vyplývajúcich úzkostí i frustrácie plodí svojich vlastných Titánov, strachu, hnevu aj pýchy. Ako im čeliť a ako ich poraziť? A kde v dnešnej, tak tekutej, dobe odmietajúcej nám priznať akékoľvek istoty hľadať nádej a vieru? Čo nám dnes, v 21. storočí dokáže ponúknuť posolstvo Tesára z Nazaretu a máme ako krajine, v tejto dobe ustavičnej atomizácie, nevraživosti, vzájomnej nedôvery a vymedzovania sa, ešte vôbec nejaký príbeh, ktorý by nás ako spoločnosť dokázal zjednotiť a zmobilizovať? No a prečo v toľkých kresťanoch panuje falošný pocit pýchy a údajného vlastníctva pravdy namiesto pokornej a tichej eanjelizácie svojim vlastným príkladom? A napokon, akú krajinu ako i spoločnosť zanechávame svojim deťom a prečo má zmysel snažiť sa, aj keď občas nevdíme cieľ ani plody nášho úsilia? Témy a otázky pre kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.      

Habari Gani Family? Metaphysician Minister Gabree Amlak will give you a free mini-reading of your Energy Chart for 2023. Call in and provide your name and DOB for the results. Before Minister Amlak, attorney Nkechi Taifa debuts her new book on Reparations. Getting us started The Moves' Pam Africa discusses the death of Mumia Abu Jamal's wife, Wadiya. Text "DCnews" to 52140 For Local & Exclusive News Sent Directly To You! The Big Show starts on WOL 95.9 FM & 1450 AM, 1010 AM WOLB and woldcnews.com at 6 am ET., 5 am CT., 3 am PT., and 11 am BST. Call in # 800 450 7876 to participate & listen liveSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle 30. výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, ktorí nepatria k nášmu vlastnému klanu, ale aj o vysokej miere doslova až infantilného vnímania a prežívania politiky či rastúcej spoločenskej apatii i frustrácii z ustavičných kríz. Počúvate podcast Aktualít, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, ktorí nepatria k nášmu vlastnému klanu, ale aj o vysokej miere doslova až infantilného vnímania a prežívania politiky či rastúcej spoločenskej apatii i frustrácii z ustavičnbých kríz. Počúvate podcast Aktualít, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Workshop Registration: https://vibesworkshop.my.canva.siteMoney Bowl Ritual

Rozhodne nesúhlasím s tým, že dnešná mládež je skazená. Je to len o tom, v akom prostredí vyrastajú a aké vzorce správania si od nás odnášajú. Tam je najväčší problém, hovorí herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. Okrem herectva ju môžete poznať ako primárku Ritu kde, ako clowdoktorka, stojí pri deťoch v ich najťažších životných situáciách. Klaunský nos je pre mňa štít, tvrdi. A čo je pre našich seniorov Vianočným zázrakom? Aké je to stáť pri posteliach detí s rakovinou a hrať etudy ako clowndoktorka? A aká je dnešná mládež a čo ju teší a čo ju trápi? Odpovie šéfka Ludusu, herečka a clowndoktorka Katarína Baranová. A čo je pointa Vianočného zázraku pre seniorov? Téma pre Martinu Kasemovú, ktorá v tomto projekte už potešila takmer 20 tisíc seniorov, ale aj tých, čo sa rozhodli zdieľať to, čo majú a s čím sa chcú v tomto vianočnom čase podeliť. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Kým minulý týždeň prezidentka ako riešenie krízy ponúkla len dve možnosti – predčasné voľby alebo úradnícku vládu, politici SaS a OĽaNO sa pokúšajú o tretiu možnosť – rekonštrukciu vlády a novú väčšinu v parlamente. Zloží Eduard Heger staronovú vládu s podporou SaS? Podpredsedníčka liberálov v dnešnom podcaste hovorí, že sa premiér o to snaží. Politológ Jozef Lenč si myslí, že to nebude fungovať. Desiati poslanci pod vedením Jána Budaja opustili klub OĽaNO – a pri prípadných nových koaličných rokovaniach sa s nimi zrejme bude musieť počítať ako s osobitnou stranou. Braňo Dobšinský sa rozprával s poslancom Kristiánom Čekovským. Moderuje Peter Hanák.

Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa pozrieme na Ukrajinu. Kde, ešte aj po vyše deviatich mesiacoch krvavej a brutálnej ruskej agresie berú Ukrajinci odvahu a silu sa brániť? Čomu veria, čo potrebujú a aký má zmysel im materiálne i finančne pomáhať? Téma pre Martina Poliačika, tentoraz v úlohe zástupcu riaditeľky ukrajinskej kancelárie Globsecu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ženské panenstvo bolo kedysi u nás veľmi cenenou komoditou, ale  Slovensko pozná aj tradíciu akýchsi dedinských gruppensexov. Vydaj bol v minulosti pre ženy de facto jedinou možnou kariérou, nevydať sa znamenalo mať veľké existenčné problémy. Hovorí etnologička Katarína Nadaská. Ako sa žilo ženám na Slovensku v minulosti a aké mali práva a možnosti? Slovenské ženy boli v minulosti bytostne a až existenčne závislé na mužoch, najprv otcoch a potom zasa na svojich manželoch. Snom väčšiny dievčat preto bola svatba, ktorá však bola neraz dohodnutá a bez lásky. Manželstvo tak bolo pre mnoho žien "vysnívanou kariérou", aj ked sa neraz jednalo skôr o majetky a splodenie dedičov, než o city a vztahy. Hovorí pre Ráno Nahlas etnologička Katarína Nádaská.  Slobodné - a navyše s dieťatom, čelili silnej spoločenskej ostrakizácii a deti mimo manželstva neboli rozhodne rovné tým, ktoré pochádzali s cirkvou posväteného vzťahu. Aj na Slovensku fungovalo "právo prvej noci", no sú doložené svedectvá, že si toto právo takpovediac "konzumovať" nevestu, uplatnil i jej svokor. Na lesbické vzťahy panoval zásadne iný, a pozitívnejší,  pohľad než na vztahy dvoch mužov a veľkej sexuálnej slobode sa mohli tešit hmotne zabezpečené vdovy. Ako sa rodili ženské práva a ako trnistá bola emancipačná cesta slovenských žien? Ako vyzerala rodina a kú cenu museli ženy platiť za manželstvo? V čom bola veľkosť autorky Ťapákovcov Timravy a nebol Ľudevít Štúr nahodou homosexuál? Témy a otázky pre etnologičku Katarínu Nádaskú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Braves pitcher Mike Soroka stops by to update David and Eric on his rehab and recovery, plus, he explains what mechanical tweaks he's made and why he's done so. Later, DOB and EOF predict where key free agents, including Dansby Swanson, will land as well as which postseason award nominees will win their respective honors. Follow David on Twitter: @DOBrienATL Follow Eric on Twitter: @EOF34 Learn more about your ad choices. Visit megaphone.fm/adchoices

Deficit je veľký a je vysoko pravdepodobné, že v tejto podobe rozpočet neprejde a bude v ňom musieť prísť aj k nejakým škrtom, tvrdí poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Ešte predtým však požaduje, aby vládna koalícia jasne odmietla tzv. Tarabove novely  zmäkčujúce postihy za ekonomickú trestnú činnosť. Udrží sa Hegerova vláda a je Generálny prokurátor vydieraný? Vláda Eduarda Hegera čelí veľkému parlamentnému testu. Z vôle opozičnej SaS a Hlasu sa dnes v Národnej rade začína rozprava o vyslovení nedôvery vláde. "Koalícia dávno prestala bojovať proti mafii a proti korupcii. Ak by sme teraz neurobili nič, v riadnych voľbách, o 15 mesiacov, sa práve Robert Fico vráti tak, že možno tie voľby vyhrá, lebo jeho najväčším podporovateľom je Igor Matovič. Toto je fakt, preto musíme niečo spraviť," takto odôvodňuje snahu otestovať parlamentnú podporu vlády šéf liberálov Richard Sulík. Ak padne vláda, nevyhnutne prídu predčasné voľby, kontruje v rozhovore pre Ráno Nahlas poslanec Za ľudí Juraj Šeliga a pýta sa, či má Richard Sulík dostatočnú podporu na to, aby v prípadných predčasných voľbách dokázal zvrátiť návrat šéfa SMERu k moci. Preto je podľa neho konanie SaS nezodpovedné a to najmä vzhľadom na dianie na Ukrajine, naše geopolitické zameranie, ale aj v úsilí o udržanie právneho štátu. Ako dopadne hlasovanie o udržaní sa vlády a mal by Eduard Heger zostať pri moci? Ako dopadne hlasovanie o štátnom rozpočte a nie sú vládne kompenzácie energokrízy či podpora rodín, na naše možnosti a udržateľnosť verejných financií, príliš štedré a neadresné? Ako sa darí boju s korupciou a za právny štát v tandeme s Borisom Kollárom a odmietne vládna koalícia Tarabove novely? No a kam smeruje Generálny prokurátor a mala by prezidentka vyvinúť väčšie úsilie voči Marošovi Žilinkovi? Témy a otázky pre poslanca Za ľudí Juraja Šeligu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.      

In what is quickly becoming a reoccurring event, Migs and Sen are once again left on their own to steer the podcast ship home. Kush and Ro have had their Australian citizenship revoked after it was revealed they were secretly supporting Argentina against the Socceroos. Nevertheless the show must go on and we begin immediately with a tale of Sen being a buffoon in front of strangers. We then touch on Kanye being the worst human on the planet as well as complaints about the Australian National Anthem.The World Cup has reached the knockout stages and the lads are here to preview the Round of 16 in “Predictions.” We start with some apologies as we review our previous predictions from 2 weeks ago and issue apologies where relevant. We then get into the meat and veg of the Round of 16 previewing each game and providing some predictions.We end this week with the always popular, “Dob in a Rare Unit.” This week we have the return of our favourite bathroom rare units, including an in depth discussion on how to use the urinal as well as some anti-vax rare units at the airport.Also this week: Rufus, Alex Jones, God Save The King, Messi is washed and pocket toothbrushes.Segments this week:The Logue: Tired of reaching around each other (at least on the podcast), the boys have instead decided to reach around the week's news stories, events and viral trends.Predictions: The boys look into the crystal ball and predict the outcome of the World Cup games.Dob in a Rare Unit: Are you a rare unit? Is your family full of rare units? Are your mates rare units? Is your boyfriend/girlfriend/spouse a rare unit? If so, write into us and let us know the rarest thing they've done.______________________________________________SPONSORS

Stoja na rohoch ulíc, na zaprášených výpadovkách či parkviskách veľkých púmp, ale nie sú to ženy z iného sveta. Sú to neraz matky samoživoteľky, či ženy z domácností, ktoré môžete stretnúť aj pri bežnom nákupe. Len občas,a niekedy veľmi  často, sa živia vlastným telom. Aby prežili a prežila aj ich rodina. Pouličné sexpracovníčky. Kto sú a aký je ich život? Sex je u nás mimoriadne tabuizovaná téma a téma sexu za peniaze je tabuizovaná ešte oveľa viac. Ale kde je dopyt, tam je i ponuka. Vždy to tak bolo, a tak sa sex za peniaze deje. No a tak ich môžeme stretávať i dnes a u nás, na rohoch ulíc, na výpadovkách diaľnic, na parkoviskách veľkých púmp či dokonca dnes už aj na privátoch podľa ľubovôle internetu: Ženy, či muži, poskytujúci sexuálne služby za peniaze. Kto sú, prečo to robia a ako a čím vlastne žijú? Aký je ich život na ulici, ako to zmenila Korona a prečo ich máme vnímať ako našich spoluobčanov? A ako s tým súvisia drogy a v čom spočíva streework, teda takpovediac prvá pomoc? Témy a otázky pre šéfku združenia Odyseus Dominiku Jašekovú. Počúvate Rano Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ritu Kindlerovou byste mohli potkat v Národní knihovně v Klementinu nebo třeba i za kostelními varhanami v Dobříši. Mimo to je však také ukrajinistka a překladatelka. Za přínos ukrajinské kultuře za hranicemi byla vyznamenána ukrajinskou mezinárodní literární cenou Hryhorije Skovorody. Nyní vychází ukrajinský román Stopy na cestě, který Rita Kindlerová přeložila. Proč by jej měl číst český čtenář?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pletieme si transrodovosť so sexualitou. Transrodovosť nie je o sexualite, ale je to o identite človeka a identita človeka je niečo, čo je predovšetkým o jedinečnej skúsenosti konkrétneho človeka, ako vníma a definuje seba samého on sám, hovorí psychologička a  mama transrodovej dcéry Viera Hincová. Ako sa žije transrodovým ľuďom na Slovensku?   Naše deti, ktoré celý život kvôli svojej identite a jej prijatiu zápasia s ťažkosťami, o ktorých bežný človek nemá ani potuchy, však majú v tejto krajine na svojich tvárach a chrbtoch namaľované terče. Každé váhanie im na tento terč primaľuje novú vrstvu neónovej, zďaleka viditeľnej farby. Oni nemôžu odložiť pomyslenú dúhovú vlajku a odísť za inými povinnosťami či záujmami. Žijú vo svojej identite dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni a majú iba tento jeden život. To je úryvok z otvoreného listu, ktorý premiérovi Hegerovi adresovala krátko po brutálnej dvojnásobnej vražde z nenávisti na Zámockej ulici psychologička a mamam transrodovej dcéry Viera Hincová. Jej dcéra totiž doteraz “visí” v takpovediac právnom vákuu, ktoré jej neumožňuje prepísať rod podľa toho, ako sa ona sama cíti a vníma. Dôvodom je totiž politický a ideologický tlak na to, ako u nás prebieha proces tranzície. Ako sa teda tu, na Slovensku, žije transrodovým ľuďom a ich rodinám? S akými problémami musia zápasiť, ako sa k nim stavia štát, ako vyzerá proces tranzície a prečo je dôležité mať možnosť zapísať si do dokladov rod, s ktorým sa stotožňujeme? A čo je to vlastne transrodovosť a prečo ju tu u nás tak často nezmyselne mnohí redukujú na seualitu?  Témy a otázky pre Vieru Hincovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje  Braňo Dobšinský

Vládnemu rozpočtu slabne parlamentná podpora. Proti aktuálnemu zneniu rozpočtu z dielne Igora Matoviča sa postavili už aj samotní poslanci OĽANO. Občianska a demokratická platforma hnutia si postavila dve podmienky a bez ich splnenia, rozpočet podporiť odmieta. A potvrdí parlament vládnu dohodu s lekárskymi odbormi? Parlament začal rokovať o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Rozpočet so schodkom zhruba 8 miliard však nemá istú podporu a krajine tak hrozí rozpočtové provizórium. Odchodom SaS do opozície stratila vláda väčšinu a šance prijať Zákon roka aktuálne ohrozuje už aj rozpočtová rebélia občiansko demokratickej platformy vo vnútri najsilnejšej vládnej strany, hnutia OĽANO. Platforma si postavila dve podmienky, výdavkové limity a financovanie samospráv, no a bez nich, odmieta súčasné znenie rozpočtu podporiť. Viac prezradí v rozhovore pre Aktuality Nahlas poslanec OLANO a člen platformy Kristián Čekovský. Reč bude aj o tom, či parlamentnému klubu OLANO hrozí štiepenie. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zvýšenie platov lekárom. Vláda včera ich požiadavky, teda aj navýšenie platov, pretavila do zákonnej podoby. Dnes o tom poslanci v parlamente rokujú, no a večer musia dať za zákonom poslednú bodku. Viacerí koaliční poslanci síce návrh na dnešnom hlasovaní podporia, no s takýmto platovým navýšením nesúhlasia. V podcaste budete počuť ministra financií Igora Matoviča a poslancov Moniku Kozelovú, Juraja Šeligu a Tomáša Valáška. Je 30teho novembra, počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský    

Veľmi sa na neho hnevám, on nám veľmi ublížil, ale nechcem žiť nenávisťou, hovorí Dominika Kováčiková, ktorej manžela zabil pri nehode opitý šofér. V jedinom okamihu tak prišla o milovaného muža i otca ich dcéry Alžbetky no a dodnes si v sebe nesie následky tejto tragickej nehody. Podľa nej tresty za jazdu v opitosti treba sprísniť.   Bola nedeľa večer a oni, plní života, stáli na zastávke MHD. A pred sebou mali ešte prakticky celý život. Stačil však jeden jediný okamih a opitý šofér im vzal všetky nádeje, sny a dokonca aj ich životy. Tragická nehoda na bratislavskej Zochovej ulici otriasla zrejme celým Slovenskom. Takéto nehody však neberú životy a nádeje iba ich priamym obetiam.  Obeťami takýchto nehôd sú však nielen tí, ktorí v nich umreli, ale sú nimi aj ich rodiny a blízki. Aj im sa totiž v tom jednom jedinom okamihu zrúti celý ich doterajší svet ako aj ich sny a nádeje. Vinou opitého šoféra prišla o svojho milovaného manžela, a otca ich iba niekoľkomesačnej dcéry Alžbetky, aj Dominika Kováčiková. A s následkami tejto tragédie musí žiť dodnes.  Ako sa dá zmieriť s tragickou smrťou milovanej osoby, kde v takýchto chvíľach hľadať silu a dôvody ďalej žiť a dá sa odpustiť či aspoň zmieriť s vinníkom? A pomohli by vyššie tresty pre vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu či inak nerešpektujúcich pravidlá cestnej premávky?  Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Braves pitcher Mike Soroka stops by to update David and Eric on his rehab and recovery, plus, he explains what mechanical tweaks he's made and why he's done so. Later, DOB and EOF predict where key free agents, including Dansby Swanson, will land as well as which postseason award nominees will win their respective honors. Watch the episode on YouTube: https://youtu.be/KQ2Ap9xIoTo Follow David on Twitter: @DOBrienATL Follow Eric on Twitter: @EOF34 Learn more about your ad choices. Visit megaphone.fm/adchoices

David and Eric reassemble for a live room edition of 755 Is Real, answering fan questions about the Braves on The Athletic app. The duo canvasses a disappointing end to Atlanta's 2022 season. What went wrong against the Phillies? Michael Harris II was a Gold Glove snub. The guys try to make sense of why the electric young star wasn't recognized for his stellar year. Plus, what's next for Dansby, and how does that factor into Atlanta's decision-making in the SS market? DOB and EOF share their World Series predictions before fielding some listening questions, including a query about some Braves prospects, and potential splash free-agent signings. Check out 755 Is Real on YouTube: https://www.youtube.com/755isreal Follow David on Twitter: @DOBrienATL Follow Eric on Twitter: @EOF34 Learn more about your ad choices. Visit megaphone.fm/adchoices