Podcasts about prizn

Ahojte! V tejto epizóde môjho podcastu sa ponáram do niečoho, čo ma absolútne fascinuje – ovládanie technológie silou mysle! Priznávam, donedávna to pre mňa znelo ako niečo z budúcnosti alebo sci-fi filmu. Ale to, čo som videl a čo vám chcem dnes ukázať, mení pravidlá hry.Predstavte si, že už nepotrebujete žiadne ovládače ani dotykové obrazovky. Že vaša myšlienka je jediný príkaz. Presne o tom hovorím! Od základných úkonov až po neuveriteľne komplexné ovládanie – je to tam, a deje sa to už teraz!Čo to znamená pre nás? Aké sú hranice tejto technológie? A aké etické otázky si musíme klásť, keď naša myseľ priamo komunikuje so strojmi? Poďte sa so mnou zamyslieť nad tým, ako táto revolučná schopnosť mení svet okolo nás a ako sa aj ja, ako hostiteľ, snažím pochopiť jej plný potenciál.Pripravte sa na poriadnu dávku inšpirácie a možno aj pocit, že budúcnosť je bližšie, než si myslíte!

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Historička Hana Kubátová skúmala listy bežných Slovákov z vidieka, ktorí počas vojnového štátu písali politikom alebo ich manželkám. Obsah je často šokujúci. Písali, aby Židov odviezli čím skôr a pýtali si ich dom či napríklad kabát. Stávali sa aj situácie, že Židov ešte len odvážali, a miestni sa ešte pred ich zrakmi hádali o ich veci.Historička Kubátová narúša tradičný obraz nevinne sa prizerajúcich Slovákov, bez hlbších vedomostí o deportáciách. Podľa nej išlo o udavačský štát, kde sa udaní nazbieralo toľko, že na to štátne orgány nestíhali reagovať. Udali aj kňaza, ktorý veriacim vyčítal udavačstvo.Oficiálnou ideológiou režimu bol kresťanský nacionalizmus. Ten však pokrivil kresťanské učenie, lebo príkaz viery v blížneho zmenil na sebalásku v ľuďoch prebúdzal najhoršie. Režim prebúdzal v ľuďoch to najhoršie, keď Slovákom sľúbil, že sa budú mať lepšie na úkor všetkých ostatných. Štátna moc však vytvorila ohavný obraz o množstve židovského majetku, ktorý bol v rozpore s realitou a nikdy nemohla doručiť to, čo sľúbila.Hana Kubátová upozorňuje, že historické paralely s prítomnosťou sú často nepresné. Priznáva však, že niektorí slovenskí politici dnes používajú podobnú rétoriku, akou sa vyznačovali ľudácki predstavitelia. Podobnosti badá najmä v naratíve ohľadom regiónov, v neustálom hľadaní nepriateľa, v stavaní Slovenska do pozície obete či v snahe meniť konštruktívnu kritiku na prejav nenávisti.Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až príliš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva neliavame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkrormných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až mocš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva nelievame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkromných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

Pavol Bršlík je mimoriadne úspešný operný spevák – tenorista, ktorý našu krajinu reprezentuje na celom svete. Nedávno sa stal laureátom prestížneho ocenenia Krištáľové krídlo. Spieva na tých najslávnejších scénach, vrátane Štátnej opery v Berlíne, Kráľovskej opery v Bruseli, opery v Monte Carlo, či metropolitnej opery v New Yorku. Priznáva, že spievanie na svetovej úrovni je veľká drina. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho chalupe, na ktorej rád trávi čas, záhrade, v ktorej sa stará o staré stromy a pestuje kvety, o varení pre blízkych, či o tom, čo ho na javisku dokázalo vyviesť z rovnováhy, alebo aj o tom, prečo je dobré niekedy zájsť na operu. | Hosť: Pavol Bršlík (operný spevák). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Naposledy sme niečo podobné zažili v sedemdesiatych rokoch.Cez víkend sa však slintačka rozšírila do ďalšieho okresu, zasiahnutá je veľká záhorská farma s tisíckami zvierat.Či sa slintačka a krívačka šíri, ako tento boj zvláda štát a či sa začne prejavovať aj nedostatkom niektorých potravín?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Michaely Štalmachovej.Zdroje zvukov: SME, TA3, Youtube/Peter Lipták, TASROdporúčanie:Po odohratých zhruba troch desiatkach hodín si to už trúfnem: dnes odporúčam najnovší diel série Assassin's Creed. Shadows vás vezme do Japonska 16. storočia, kde tradície narazia na rýchlo sa meniaci svet plný – ako už pre túto sériu vždy – sprisahaní. Priznám sa, mal som obavy a japonské dejiny ma príliš nezaujímali, no toto je jedna z tých najlepších hier v celej sérii.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

1. Priznám sa, až keď ma načapajú. 2. Tu nezastavujeme! 3. Česi v debate o obrane pokročili. Na rozdiel od nás. 

Vitajte pri 48. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Finančné trhy tento týždeň zažívajú nevídané preprady, ktorých spoločným menovateľom je americký prezident Donald Trump. Aj preto sa na to, čo sa na burze deje, pozrieme v piatkovom Index newslettri trochu bližšie a zastavíme sa aj pri návrhu ministra financií Ladislava Kamenického zvyšovať budúci rok daň z nehnuteľností. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Netrápi sa, ale ani ho to nebaví. Je to vidno. 2. Trump sa vyfarbil, Fico nedokáže ani to. 3. Skutočný darček Smeru k MDŽ

Herečka Ráchel Šoltésová sa objavuje takmer denne na obrazovkách komerčnej televízie v seriáli, ktorý si získal divákov. Čoskoro ju uvidia diváci aj v súťažnej tanečnej šou. Na rozhovor pre Pravdu si však čas našla. "Je to otázka, či a ako sa to dá zvládať," reagovala Šoltésová na zmienku o jej naplnenom rozvrhu a intenzívnom tempe od začiatku roka. "Ale mám veľkú podporu mojich blízkych a okolia, takže sa to dá zvládať. Je potrebný dobrý time menežment, veľmi prepracovaný. Už dokonca máme na chladničke aj takú tabuľu, týždenný kalendár a tam sa všetko zapisuje," s úsmevom dodala hrdinka denného seriálu Sľub. A teraz na dôvažok sa objaví aj v desiatom ročníku tanečnej súťaže Let´s Dance. Za partnera dostala českého tanečníka Titusa Ablorha. Súperiť bude aj so svojím seriálovým manželom zo Sľubu - hercom Marekom Rozkošom. "Na nakrúcaní si vždy už len vymeníme pohľady, aby sme si povedali, kto sa kam dostal a čo mu nejde," konštatovala herečka s humorom. Mimochodom, práve Sľub, v ktorom si obaja zahrali, priniesol Šoltésovej postavu, akú doteraz nehrala. Páči sa jej aj to, že projekt ukazuje aj tienisté stránky socializmu. Jej postava ich zažíva na vlastnej koži. Ako však vníma, že výroba denného seriálu prebieha veľmi rýchlo? Čo by odkázala kritikom, ktorí tvrdia, že mladí herci by sa k téme socializmu nemali vyjadrovať, lebo ho neprežili? A ako jej v práci pomáha kostým - aj na to odpovedala v našom rozhovore. Dozviete sa tiež, prečo sa Ráchel rozhodla vydať a stať mamou, akými slovami si ju získal jej manžel a či jej hlavou vírili otázky nad budúcnosťou syna vzhľadom na aktuálny vývoj vo svet. V čom vidí pozitíva, keď príde na dnešné rodiny a ich prístup k výchove či zvládaniu bežných denných aktivít a činností? Viac si už pozrite v relácii Ide o nás.

Do tohto týždňovej epizódy Podnicastu prijal pozvanie špecialista na ľudské zdroje a najvplyvnejší HR leader na Slovensku Vladislav Sochanič. Human Resourses (ľudské zdroje) je kľúčové oddelenie v každej organizácii, ktoré sa zaoberá všetkým, čo súvisí so zamestnancami vo firme. Od náboru ľudí do firmy, cez rozvoj vo forme školení a vzdelávania, až po pracovné vzťahy a firemnú kultúru. Podľa akých kritérií možno vybrať toho správneho zamestnanca? To sa dozviete v Podnicaste! Ďalej sa dozviete: ·     Prečo je pre uchádzača výhodou napríklad aj „zdravý sedliacky“ rozum? ·     Prečo je krivka trhu aktuálne v prospech ľudí a nie firiem? Čo to znamená? ·     Je možné vylúčiť nevhodného kandidáta do 10 minút? ·     Ako vyzerá niekoľko greenflagov pri pohovore? ·     Akými otázkami možno zaskočiť kandidáta a lepšie si ho tak preveriť? „Pre mňa sú u človeka násobne dôležitejšie jeho softskills. To mi zvyčajne zaručí, že zostane vo firme dlhšie. Ostatné sa už naučí...“ – Vladislav Sochanič Pre bonusový obsah Podnicastu sa pridajte do Podnicast KLUBU. Nájdete tu mudrovačky, bonusový obsah bez reklám a mnoho ďalšieho.   Tato epizóda Podnicastu vznikla v podcastovom štúdiu Brept. Okrem Spotify si môžete všetky naše epizódy vypočuť aj na podnicast.com alebo na Apple Podcasts.     Ak nám chcete dať spätnú väzbu, máte nápad na zlepšenie alebo by ste v Podnicaste chceli počuť niečo konkrétne, napíšte nám na peter@podnicast.com.    Ďakujeme, že ste s nami a počúvate Podnicast.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách. Ako naznačuje názov knihy, realita života počas prvej republiky bola oveľa zložitejšia, republika zápasila s obrovskými sociálnymi problémami, zločinnosťou a nepokojmi. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na každodenný život v medzivojnovom Československu práve cez príbehy protagonistov tejto knihy: menších či väčších zlodejov, bankových lupičov, detektívov, žandárov, sudcov, ale tiež napríklad oficiálneho kata československej republiky. V akých spoločenských a ekonomických pomeroch dochádza k bankovej lúpeži vo Veľkej Bytči? Kto sú páchatelia? Aké sú následky prepadnutia malej filiálky Považskej agrárnej a priemyselnej banky? Ako prebieha pátranie a dolapenie zločincov? A napokon - ako a s akým konečným verdiktom prebehne súd? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárom Dušanom Mikušovičom, absolventom politológie na Masarykovej univerzite v Brne, momentálne už dlhoročným reportérom v Denníku N a najnovšie tiež autorom už spomínanej knihy Neprišli sme vraždiť, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Denníka N. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Podnikateľský príbeh Júliusa Horvátha sa začal v deväťdesiatych rokoch vo firme s bytovým textilom a kobercami. Na filantropickú cestu ho ako úspešného biznismena priviedla náhoda, keď sa prvýkrát dostal do domova sociálnych služieb, medzi deti s mozgovou obrnou. Odchádzal odtiaľ s myšlienkou, že im chce pomáhať. „Priznám sa, vtedy sa dostavil aj veľký pocit vnútorného šťastia,“ spomína s odstupom času zakladateľ Nadácie Pomoc druhému. Kým nadácia sa stará o finančnú a materiálnu pomoc pre deti s neurovývojovými poruchami a ich rodiny, neziskové centrum Natália zabezpečuje rehabilitačnú starostlivosť. Profesionálne vybavené centrum nájdu rodiny v budove, ktorá pôvodne slúžila ako predajňa podlahovín. Odvtedy prešli roky a dnes sa dá symbolicky povedať, že koberec pomoci sa Júliusovi Horváthovi podarilo rozvinúť poriadne ďaleko. Až za hranice kontinentu. V podcaste sa dozviete prečo Július Horváth pomáha aj v rozvojových krajinách, čo ho najviac zarazilo v našich detských domovoch, vďaka čomu môžu neziskové projekty pokračovať, aj keď tu raz nebude, s čím odporúča spojiť výlet na safari, prečo sa rehabilitačné centrum v Hlohovci volá Natália. Kto je Július Horváth Patrí k prvej vlne podnikateľov na Slovensku. Začínal s predajňou bytového textilu, dnes je majiteľom firmy, ktorá sa špecializuje na veľkoobchod podlahových krytín a realizáciu podláh. Je otcom dvoch dospelých detí. V roku 2005 založil Nadáciu Pomoc druhému, popri ktorej vzniklo v roku 2016 Rehabilitačné centrum Natália pre deti s rôznymi druhmi pohybových ochorení. V spolupráci s partnermi pomáha deťom aj matkám v rozvojových krajinách. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Mnohí si myslia, že krásne ženy to majú v živote automaticky úplne jednoduché a oveľa ľahšie dosiahnu všetko, na čo si len myslia. Čo si však o tom myslí víťazka súťaže krásy? Počúvajte spolu s nami...Každý z nás prežíva rôzne etapy života, prežívame vzostupy, ale aj pády na dno. A je len na nás, ako sa k ťažkým momentom postavíme a či dokážeme ísť za svojimi snami. Dokonalým príkladom je aj mladá, krásna a talentovaná ešte stále úradujúca MISS Slovensko Daniela Vojtasová.Na prvý pohľad je krásna a charizmatická, ale po krátkom rozhovore si uvedomíte, že jej najväčšími prednosťami sú vnútorná sila, cieľavedomosť a pokora. Daniela Vojtasová, aktuálna držiteľka titulu MISS Slovensko, s nami otvorene hovorila nielen o svojej ceste za korunkou, ale aj o výzvach, ktorým musela čeliť už od detstva, o hodnote sebalásky a o tom, čo pre ňu skutočne znamená byť MISS.Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Aká bola cesta Daniely až ku korunke?Cesta Daniely k titulu nebola ľahká, v podcaste Ženy ako my sa podelila o svoje začiatky aj o to, čím všetkým si prešla. Ako dievča z malého mesta prišla vo veľmi mladom veku do Bratislavy, kde si pomaly a postupne začala plniť svoj sen.“Bolo to veľmi náročné, musím povedať, že to bolo jedno z najnáročnejších, ale najlepších rozhodnutí, aké som v živote mohla spraviť. Lebo som bola toho názoru, že čím skôr človek začnem, tým je to pre mňa lepšie. Na čo mám čakať do osemnástich, keď už teraz si môžem začať budovať možno nejaké kontakty v Bratislave, spoznať to mesto, spoznať ľudí a posúvať sa nejak. A to bolo podľa mňa veľmi zásadné rozhodnutie v mojom živote, ktoré ma ovplyvnilo vo všetkom. Takže bolo to náročné, ale bolo to super,” hovorí na úvod Daniela o svojom rozhodnutí presťahovať sa.Aj napriek tomu, že vyhrala súťaž krásy aj ona sa stretáva na sociálnych sieťach s kritikou.“Ja mám pocit, že keď človek nejakým spôsobom vystupuje z toho priemeru, tak bohužiaľ dostáva nejakú formu shamingu. Či je buď veľmi vysoký, nízky, pribratý, či vychudnutý, vždy je za niečo kritizovaný,” hovorí Daniela.V podcaste sa okrem iného ešte dozviete:čo si o stereotypoch týkajúcich sa krásy myslí aktuálna Miss Slovensko, Daniela Vojtasováaké výzvy musela Daniela prekonávať od detstva a počas svojej kariéryprečo sa rozhodla presťahovať do Bratislavy a aký to malo vplyv na jej životako sa Daniela vyrovnáva s kritikou na sociálnych sieťach a prečo verí, že krása môže byť dvojsečnou zbraňou.jej názory na hodnotu sebalásky a dôležitosť vnútorných kvalít a vzdelania

Čo ak to vo vzťahu škrípe a sú v ňom deti? Zostať spolu kvôli nim, hľadať cestu, alebo sa nebáť a povedať si zbohom? A ako to urobiť, čo najlepšie, ak sa to vôbec dá? O tom, ako to naši zvládli známi rodičia, ale aj o pohľade odborníčky na dnešné rozpady rodín, sa dnes budeme rozprávať v novej relácii Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami. Hovorí sa, že dnešná doba nepraje partnerským vzťahom. Podľa indexu rozvodovosti sa na Slovensku rozpadne takmer každé tretie manželstvo. Hoci sa partneri dokážu s rozvodom vyrovnať, spoločné deti rozpadom rodiny zvyčajne veľmi trpia. O tom, ako zvládnuť rozchod a striedavú starostlivosť o deti sa dnes budeme rozprávať s modelkou a influencerkou terezou Bizíkovou a koučkou Zorou Inkou Grohoľovou, dozviete sa:- prečo to vyzerá, že je dnes viac rozchodov a aké dôvody sú za nimi najčastejšie- ako sa podarilo známym rodičom Terezke Bizíkovej a jej expartnerovi Marekovi Fašiangovi prekonať prvé chvíle po rozchode a nastaviť si pravidlá kvôli ich dcére, ktorá je pre nich prioritou- čo na ich postup hovorí odborníčka a aké sú jej rady aj na iné varianty rozchodu- do akej miery sa oplatí spolu kvôli deťom a dokedy a ako sa dá ešte o vzťah bojovať- v neposlednom rade budeme otvorene rozprávať o mnohých príbehoch z praxe, ktoré sa nám môžu ukázať najčastejšie chyby nielen partnerov, ale aj rodiny a blízkych okolo nich, počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy. Moderátorkou je Babsy Jagušák.

Celý rozhovor v trvaní 1h a 37 minút nájdeš na https://herohero.co/mariabernathova Exkluzívny rozhovor s Filipom Žákom, človekom, ktorý sa nebojí ísť proti prúdu a žiť život podľa vlastných predstáv. Vždy, keď som navštívila Kostariku, objavovalo sa v rozhovoroch meno Filip Žák. Vedela som, že musím tohto muža spoznať a vyspovedať ho. Podarilo sa! Filip mi venoval svoj čas a ja som sa dozvedela veci, ktoré vás určite inšpirujú a možno aj trochu šokujú. Filip je človek, ktorý sa nebojí riskovať a ísť za svojimi snami. Už v mladom veku vedel, že nechce žiť obyčajný život. Chcel cestovať, spoznávať nové kultúry a užívať si život naplno. A presne to aj urobil. Predal svoju úspešnú firmu a vydal sa na dobrodružnú cestu okolo sveta. Navštívil 65 krajín a zažil veci, o ktorých mnohí z nás môžu len snívať. Ale Filip sa na tom nenechal uniesť. Po dvoch rokoch cestovania si uvedomil, že potrebuje nový cieľ, novú výzvu. A tak sa rozhodol postaviť si vlastný rezort v Kostarike. Miesto, kde by mohol žiť život podľa svojich predstáv a zároveň ho zdieľať s ostatnými. Keď som sa Filipa spýtala, prečo práve Kostarika, odpovedal mi s úsmevom: "Kostarika je miesto, kde sa stretáva príroda, sloboda a tradície. Je to exotika na úrovni. Nie je to chudobná krajina ako niektoré iné v Strednej Amerike, ale zároveň si zachováva svoju autenticitu. Je to proste ideálne miesto pre život." Filip ten rezort pôvodne staval len pre seba a svoju rodinu. Ale potom si uvedomil, že by to mohlo byť skvelé miesto aj pre ostatných. Miesto, kde by mohli ľudia zažiť skutočnú slobodu a radosť zo života. A tak sa zrodil nápad na rezort ArtVillas. Cesta k tomuto snu nebola jednoduchá. Filip musel prekonať mnoho prekážok, vrátane vlastných démonov. Priznáva, že v minulosti bojoval so závislosťami a nesprávnym životným štýlom. Ale namiesto toho, aby sa ľutoval, rozhodol sa s tým niečo urobiť. Začal sa venovať tantrickým praktikám, meditácii a zdravému životnému štýlu. A dnes je živým dôkazom toho, že zmena je možná, ak ste ochotní na sebe pracovať. Keď som sa Filipa opýtala na jeho životnú filozofiu, povedal mi: "Verím v dobro, lásku a pokrok. Verím v ľudskosť a v nejakú vyššiu pravdu. A hlavne verím v to, že život treba žiť naplno, s vášňou. Nesmieme sa báť riskovať a ísť za svojimi snami. Lebo len tak môžeme byť skutočne šťastní." PRIHLÁSTE SA NA ODBER KANÁLA na YOUTUBE: ✅ https://www.youtube.com/@talkslowsmarioubernathovou TALKSLOW MÔŽETE POČÚVAŤ AJ NA PODCASTOVÝCH PLATFORMÁCH: ✅ https://open.spotify.com/episode/5F4X... ✅ https://podcasts.apple.com/sk/podcast... ✅ https://podcasts.google.com/feed/aHR0... SLEDUJTE MA NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH: ✅ https://www.instagram.com/liveslow.sk/ ✅ https://www.facebook.com/talkslowpodcast/

Dnes už dvojnásobná mama si užíva materstvo naplno, otvorene však priznáva, že tomu nebolo vždy tak. Príchod jej prvého dieťatka na svet bol náročný a ona ako mama si prešla náročným obdobím.Diana Hágerová a Roman Juraško tvoria pár už 12 rokov, sú dvojnásobnými rodičmi a radosť im robia dcérka Izabelka a synček Tristan. Diana nám nedávno v podcaste Ženy ako my, ktorý vám prináša magazín Diva.sk celkom otvorene priznala, že príchod prvého dieťatka na svet bol pre ňu náročný a ako rodina si prešli veľmi náročným obdobím. Diana hovorí o tom, že Izabelka veľa plakala a toto obdobie bolo pre ňu extrémne náročné psychicky aj fyzicky.Zdravotné problémyboli skúškou aj pre vzťah"Naša Izabelka mala ťažší príchod na svet a tie prvé mesiace jej života boli naozaj náročné a dnes som naozaj veľmi rada, že sme to zvládli. Ja naozaj obdivujem rodičov, ktorí majú dieťatko, ktoré ma nejaké špeciálne potreby a musia sa oň neustále starať, je to neuveriteľné, klobúk dole pred všetkými. Našťastie, my sme také nemali, ale bol tam istý moment, kedy nám niečo také hrozilo a je to extrémny nápor na psychiku rodiča. Prvé mesiace boli pre nás náročné, Izabela veľmi veľa plakala…” otvára dnes to, čím si spolu s partnerom Romanom Juraškom prešli.Aké boli začiatky vzťahu Diany a Romana?Bola to láska na prvý pohľad? “Zoznámili sme sa v práci a najskôr sme mali úplne normálny pracovný vzťah, ale postupom času sme spolu pracovali viac a viac. Musím povedať, že z môjho pohľadu mi bol Roman vždy sympatický. No a naše pracovné telefonáty a debaty sa zrazu preklopili do nie úplne pracovných a telefonovali sme spolu aj tri hodiny, jednoducho tam už bol ten pocit, že je nám spolu fajn. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, začali sme spolu bývať a bolo to celé také veľmi postupné," prezradila Diana.“S Romanom sme vo vzťahu tak nastavení, že aj keď sa nám niečo nedarí, tak to chceme riešiť, pretože dnes aj doba v ľuďoch podporuje to, že ak vo vzťahu niečo nefunguje, tak sa rozídeme, rozveďme, veď nevadí. Som, rada že my takto naše problémy neriešime,” hovorí Diana Hágerová.A kedy bude svadba?Diana a Roman často dostávajú aj otázku o tom, kedy bude svadba. Ako to vidí Diana? “Mám už jedno miesto, ktoré sa mi páči, chcela by som niečo maličké, komorné. Dlho som tému svadby neriešila a vedela som si predstaviť aj to, že by v našom prípade žiadna nebola, dnes to už vnímam inak, najmä z toho praktického hľadiska.”V podcaste sa ešte dozviete:-aký je jej recept na šťastný vzťah a aké boli začiatky jej lásky s Romanom-čo považuje vo vzťahu za najdôležitejšie-kedy a či chystajú svadbu-čo si Diana rada dopraje v rámci skrášlovacích procedúr a prečo si pred časom radikálne skrátila vlasy-čo si myslí o sociálnych sieťach, filtroch ale aj estetický zákrokoch-prečo sa rozhodla študovať na vysokej škole a omnoho viac

„Každá generácia si niečo fasne, neexistuje komfortný život. Každého ten život niekedy preplieska. Nemusí to byť osobné, môže to byť celospoločenský fenomén, no môžeme vystúpiť z komfortnej zóny a povedať: Stačilo!“ Priznáva úspešná herečka Henrieta Mičkovicová s dodatkom, že kľúčom k lepšej spoločnosti by mala byť ľudskosť. V Mimóze sa (ne)dozviete:00:30 – ako sa vlastne volá;03:00 – ako vystupuje z komfortnej zóny;04:10 – prečo nemá sociálne siete;08:05 – aký predmet doučovala svoju dcéru;11:15 – prečo by mal byť jednou z priorit školstva výskum;19:15 – či sa k nej ľudia správajú pekne;26:30 – čo sa stalo s našou krajinou;30:00 – prečo sa teší z budúcej generácia a iné.

Text Martina Vanča o Pellegriniho využívaní Náhlikovho lietadla: https://domov.sme.sk/c/23315156/peter-pellegrini-lietadlo-peter-nahlik.html  Nielen let z Bratislavy do Košíc, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj zo Slovenska do talianskej Verony. Peter Pellegrini využíva na rýchle premiestňovanie súkromné lietadlo, ktoré patrí jeho spolustranníkovi z Hlasu Petrovi Náhlikovi. Na jeho transparentnom účte pred prezidentskými aj parlamentnými voľbami sa však objavila platba iba za jeden spiatočný let. Aj to v dosť nízkej sume oproti iným komerčným leteckým službám. Opäť nás to vracia k otázke, či bola Pellegrini kampaň financovaná transparentne. V Dobrom ráne sa o téme rozprávajú moderátorka Jana Maťková a redaktor domáceho spravodajstva denníka SME Martin Vančo. Zdroje zvukov: Postoj, Youtube/Hlas-SD, TA3, TV Markíza Odporúčanie: Cez víkend síce bude krásne, no ak máte chuť ísť do kina, odporúčam vám film Zóna záujmu. Téma holokaustu bola spracovaná už nespočetne veľakrát, no v tomto filme je ukázaná skrz šéfa Osvienčimu Rudolfa Hossa, ktorý sa spolu s rodinou nasťahoval do domu pred plot s koncentračným táborom. Snímka zobrazuje až cynické prežívanie šťastného života, pričom na pozadí viete, že sa odohrávajú najbrutálnejšie hrôzy moderných dejín. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Alexej Navaľnyj náhle zomrel. V piatok to oficiálne oznámilo oddelenie Federálnej väzenskej služby v Jamalskoneneckom autonómnom okruhu na severe Ruska, no cez víkend už americký prezident otvorene povedal, že nie je pochýb, že je za tým Vladimir Putin. Navaľného žena dokonca včera odkázala, že čoskoro povie, aj prečo ho Putin nechal zabiť. Čo teda o smrti ruského opozičného politika vieme, či bol alebo nebol nádejou pre lepšie Rusko a ako plánuje Západ reagovať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Lukáša Onderčanina. Zdroj zvukov: Guardian News, CNN, TV Markíza, TA3, RTVS, TV JOJ, Associated press Odporúčanie: Dnes mám pre vás hudobné odporúčanie: poľskú kapelu Mikromusic a trebárs jej ostatný album naživo z Górnej Pólki. Priznávam, kapelu som nepoznal, ale je to príjemná, pekná kombinácia popu, džezu a aj triphopu. Skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Jaro Bekr je v slovenskom šoubiznise už roky známy ako tanečník a choreograf, no v poslednej dobe ho možno aj vy viac vnímate ako otca a manžela. S Monikou Hilmerovou tvoria obľúbený párik, aj keď - ako nám sám prezradil - nemá rád, keď im dávajú prívlastky, že sú najstabilnejším párom. Prečo? A ako to majú s výchovou svojich dvoch detí? Aj to nám prezradil v podcaste Do hĺbky, počúvajte s nami.Dnešným hosťom je známy tanečník, choreograf, manžel, dvojnásobný otec a dnes už aj spisovateľ a bloger, Jaro Bekr, ktorý však hneď na úvod priznáva, že ako spisovateľ sa určite necíti, a to napriek tomu, že má na konte svoju prvú knihu "Na toto vás nikto nepripraví." (Zápisky otca). Súbor jeho postrehov vznikol pôvodne z jeho blogov, v ktorých sa s priateľmi delil so svojimi skúsenosťami po tom, ako sa im s Monikou narodila dcérka Zarka a syn Leo. Ako to už však v živote býva, deti rastú a rodičovský kolotoč ani ďalšie výchovné zážitky, sa nikdy nekončia. Aj preto bude Jaro Bekr vo svojich blogoch pokračovať u nás na Najmama.sk - pravidelne ich nájdete v našom prémiovom obsahu. No a o čom blogy u nás budú, ale aj to, aký je Jaro otec a aká je Monika mama či ako ich vzťahom zatriaslo rodičovstvo sme sa s ním celkom úprimne a otvorene porozprávali práve v podcaste Do hĺbky. Dozviete sa tiež: - ako sa postupne zo známeho tanečníka stal známy a obľúbený otec a manžel - ako sa s Monikou zoznámili a či u nich prebehla tá romantická chvíľa, ktorú si idealizujeme z filmov, v ktorých muž na prvú vie, že s touto ženou raz bude mať deti? - kedy už vedeli, že chcú byť spolu a ako s nimi zatriaslo narodenie prvého dieťatka - že rodičovstvo bolo u nich od prvej chvíle rovnocennou úlohou v živote oboch - ako Jara, tak aj Moniky - akými sú rodičmi a akú výchovu uprednostňujú, ale aj to, v akej životnej fáze so svojimi deťmi sú aktuálne - okrem mnohých vtipných momentov, ktorým Jaro ako aktívny otec a rovnocenný rodič čelil, budeme hovoriť aj o novom blogu na Najmama.sk a vyhnúť v našej debate sme sa nevedeli ani vážnym témam a tiež ťažším chvíľam v živote - a to nielen Jara Bekra, ale rodičov celkovo. Počúvajte s nami podcast Do hĺbky, s Jarom sa rozprávala Martina Smatanová. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - VyšetrovaniePravidelné investovanie pre deti od ČSOB. Kliknite tu!

Den pred silvestrom Ozbrojené sily Ukrajiny hovorili o najväčšom raketovom útoku od začiatku ruskej invázie.. Ľudia zahynuli v Kyjeve, Dnipre, Záporoží, Odese, Charkove aj Ľvove. Reportérka Stanislava Harkotová na vlastnej koži zažila aké to je, keď rakety padajú veľmi blízko - vedľa vás.Väčší raketový útok sa očakával, opisuje Stanislava Harkotová. Tentokrát však raketa padla v mestskej časti, v ktorej žije. „Priznám sa, že som po prvýkrát počula ruskú raketu tak zblízka. Trochu sme „spanikárlili. Vedeli sme, že bežíme do úkrytu, ale mali sme pocit, že máme veľmi málo času," približuje v podcaste svoje dva najnáročnejšie dni na Ukrajine.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Opozícia dosiahla drobné víťazstvo a Robertovi Ficovi sa nepodarilo vykonať plánované zmeny na prokuratúre i pri trestoch ešte koncom minulého roku. No i keď s odkladom, parlament už znovu rokuje a koalícia sa snaží presadiť svoje zmeny: ako to teda v parlamente vyzerá, o čom v ňom ide a aké dôsledky to bude mať pre tento rok? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Jakuba Fila. Zdroj zvukov: SME, NR SR Odporúčanie: Priznám sa, aj keď mám rád komiksy, klasickým superhrdinom príliš nefanúšikujem, ani tým od Marvelu. No mojím dnešným odporúčaním je seriál Loki, asi najlepšia superhrdinovka, akú som dosiaľ videl. Tom Hiddlestone je skrátka skvelý a aj keď sa musíte na dej trochu viac sústrediť, stojí za to. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Minister Eštok v spore s Čurillovcami tvrdí, že zákon neporušil, zároveň ho chce koalícia meniť. Priznáva si tým sama chybu?  Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v parlamente obhájil svoju funkciu, v jeho neprospech však ohľadom otázky odstavenia policajtov okolo Jána Čurillu od práce skončilo rozhodovanie Mestského súdu v Bratislave pri väčšine z nich. Kto bude na konci víťazom tohto sporu bude jasné až po rozhodnutí vyšších súdov, už teraz je však jasné, o čo novej vládnej garnitúre ide, a koniec koncov, netajila sa tým ani pred voľbami a tesne po nich. Vo vysporiadaní si účtov s nepohodlnými ľuďmi v bezpečnostných zložkách a v justícii chce Robert Fico pokračovať aj na špeciálnej prokuratúre a Špecializovanom trestnom súde, čo už stihol konzultovať aj v Bruseli, aby sa tak vyhol prípadným sankciám zo strany Európskej komisie ohľadom európskych peňazí. V parlamente sa tiež tento týždeň okrem ministra vnútra pred poslancami obhajoval, respektíve predstavoval, nový trvalý policajný prezident a vláda si na ministerstvách vedenými nominantmi SNS zahrala so štátnymi tajomníkmi variáciu na hru krabice hýbte sa. Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa s názvom Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu

Je to obľúbený herec, ktorý bol viac ako dve desaťročia súčasťou nitrianskeho Divadla Andreja Bagara - Marcel Ochránek. Teraz však patrí najmä do hereckého súboru Divadla Nová scéna v Bratislave. Tam aktuálne stvárnil jednu z hlavných postáv – Markusa vo vydarenej komédii Dáš to! Hrá ho v detskom, tínedžerskom a dospelom veku, čo je preňho výzva. Diváci televíznej Jednotky RTVS ho poznajú ako moderátora úspešného hobby magazínu Postav dom, zasaď strom. Priznáva však, že veľa talentu na domáce majstrovanie nemá... Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho slávnych hereckých kolegoch a učiteľoch na VŠMU, o husliach, ktoré chcel pôvodne študovať, ale aj o tom, že život nám niekedy predostrie aj ťažké situácie, s ktorými sa musíme popasovať. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Na tom, ako vyzeráte, záleží. Priznávajú to zamestnávatelia vo viacerých výskumoch, aj HR expert, ktorý prijímal ľudí. Napríklad ak máte zlý chrup alebo obezitu, pri niektorých pozíciách máte nižšiu šancu na prijatie. Sťažujú sa aj obete takéhoto prístupu. Podcastovú sériu TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.Recepčná alebo frontendové pozície sú pre ľudí s obezitou alebo napríklad kozmetickou vadou horšie dostupné. Má totiž aj reprezentovať firmu. To je však problém, lebo aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno nikoho diskriminovať napríklad preto, že má obezitu.Problém so vzhľadom je načastejší pri hľadaní asistentky pre šéfa. HR špecialista niekoho odporučí vďaka schopnostiam, no šéf povie, že mu dotyčná nie je dostatočne sympatická. Ak nezapadáte do mainstreaových noriem krásy, a na pohovoroch sa vám nedarí, experti vám odporučia hľadať skôr backendovú pozíciu.Za takúto diskrimináciu môže to, že ľudský mozog si atraktivitu automaticky spája s úspechom a kvalifikovanosťou. Aj zlé postavy v rozprávkach, ako napríklad striga, vyzerajú nevábne.Ešte väčší problém je, že diskriminácia sa znásobuje – obézni ľudia sú často chudobnejší a jedia nekvalitné jedlo, nemajú čas cvičiť či počítať kalórie. Nemajú na drahé opravy chrupu, a ani na estetické zákroky. Ženám sa nadváha toleruje menej ako mužom. Rozdiely sa tak ešte prehlbujú.Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Práve počúvate už sedemdesiate vydanie môjho newslettera. Priznám sa, že posledné týždne zápasím s témami. Mnohé sú v kampani príliš politické alebo depresívne. Navyše, čím bližšie sú voľby, tým viac máme práce a začína byť trocha náročné sústrediť sa na čokoľvek iné okrem volieb. Tak či onak, som rada, že nás stále čítate. Dnes aj o tom, že strany už úplne rezignovali na podstatné témy pre Slovensko. Aktuálne vydanie newslettra ZKH píše: https://komentare.sme.sk/c/23213522/zkh-pise-zo-slovenskom-hrame-vabank.html – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH a ZKH píše.

Štvornásobná mama Michala Grešková, ktorú poznáme najmä pre jej blog Dorota&Greta a päťnásobná mama Ria Zelisková, ktorú zas na Instagrame poznáme pod menom Vinárova žena, v úprimnom rozhovore prezradili viac z toho, aké to je, ak sa na Slovensku rozhodnete pre viac detí. Pozrite si, alebo vypočujte zaujímavú tému mnohopočetných rodín v diskusii Pre mamy s Babsy.Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky je priemerný počet detí v slovenských rodinách 1,5. Tento počet sa však v posledných rokoch znižuje, pretože ešte pred 30-timi rokmi bol priemerný počet detí v slovenských rodinách 2,2. Pri plánovaní rodiny rodičia často zvažujú rôzne ekonomické, kariérne, sociálne a najnovšie už aj ekologické aspekty. A kým niektorým stačí jedno, dve až tri deti, sú medzi nami aj viacpočetné rodiny, ktorých v minulosti bolo viac a niektoré z nich sú dokonca aj známe. Ako sa im žije na Slovensku? A je mať viac detí skôr výhodou alebo je to ťažké? Zaujímali nás nielen praktické veci, ale aj tie, o ktorých sa možno nahlas až tak nehovorí. Pozvali sme preto medzi nám dve známe maminy. Stretli sme sa s nimi až po niekoľkých mesiacoch podrobného plánovania, pretože zladiť stráženie pre dokopy deväť detí, nie je vôbec jednoduché. O svojich mnohopočetných rodinách prišli do relácie Pre mamy s Babsy porozprávať dve úžasné a inšpiratívne ženy a matky blogerka Michala Grešková a blogerka a vinárka Ria Zelisková, počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy.

Je smutné, aký obraz diktujú ženám sociálne siete! Hoci na sebe makám dlhé roky, i ja si vypočuj alebo o sebe prečítam niečo nepekné. Aký je život modelky a čo je na tejto práci najťažšie? Začiatky v modelingu boli ťažké, aj som si poplakala. Hovorili mi, že musím schudnúť, pre psychiku mladého dievčaťa je to veľmi náročné, priznáva v podcaste Ženy ako my modelka a herečka Diana Klamová. Je úspech zadarmo, alebo na ňom treba tvrdo pracovať? A je práca pod drobnohľadom verejnosti, kamier a objektívov vždy iba prechádzka ružovou záhradou? O tom, že modeling a herectvo sú často veľmi náročné a aj o vplyve sociálnych sietí rozpráva v podcaste Ženy ako my charizmatická herečka a inšpiratívna mladá žena Diana Klámová. Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová. Ako vyzerá život modelky? “Začiatky v modelingu boli ťažké, mala som 15 rokov aj som si poplakala. V modelingovej agentúre mi hovorili, že musím schudnúť, pre psychiku mladého dievčaťa je to veľmi náročné. Zahralo sa to s mojím sebavedomím, cítila som sa škaredá, chcela som s modelingom prestať, potom som sa naštvala, odišla som z tej agentúry a začala som na sebe makať a dostala som prehliadku pre Georgia Armaniho,” hovorí Diana.A ako vníma prácu modelky dnes? “Život modelky nie je úplne ľahký, práve naopak. Áno, priznávam, že je to super a som vďačná, mám úžasné zážitky a stretla som úžasných ľudí a naozaj mám pocit že som prežila už päť životov, ale bolo to aj veľmi ťažké,” prezradila.Momentálne hviezdi ako televízna lekárka “K herectvu som sa dostala náhodou cez moju modelingovú agentúru a chcela som to vyskúšať, dnes som sa v tom našla. Modeling mi pomohol v tom, že sa nebojím kamier, v herectve bolo pre mňa ťažké naučiť sa správne rozprávať,” hovorí Diana Klámová o úlohe v televíznom seriáli Nemocnica.“Hrať jednu z hlavných úloh a ešte aj lekárku bola pre mňa veľká výzva, bolo to pre mňa niečo nové, nikdy som dokonca nebola ani v nemocnici, takže mi toto prostredie bolo úplne cudzie, ale veľmi mi pomohli kolegovia, režisér aj ďalší herci, ktorí mi dávali veľa rád, dnes už po tom roku som sa do toho celkom dostala. “Uvedomujem si silu sociálnych sietí, ale zatiaľ to tak necítim a neberiem rôzne spolupráce len kvôli peniazom. Je jednoduchšie zaplatiť niekomu, kto len povie, že je spokojný, ja budem odporúčať len to, s čím som naozaj spokojná.”Veľmi ma hnevá aký obraz diktujú sociálne siete o ženách, aj ja sama som mala z toho niekedy zlý pocit, že vyzerám zle, pretože tam je všetko vyretušované, upravené, baby a chalani sú v póze, ktorá vyzerá dobre. To zlé nikto nechce dať von, nikto to nechce ani vidieť, a myslím si že je veľmi dôležité si uvedomiť, že Instagam nie je realita, hovorí celkom otvorene o tom, ako vníma sociálne siete.V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete:-prečo sa Diana rozhodla pre kariéru modelky-čo bolo na tejto práci najťažšie a je pravda, že si robia modelky navzájom zle-či si musela aj ona vypočuť kritiku na svoj výzor- ako sa dostala k herectvu -čo je najťažšie na úlohe lekárky a či ju spája so seriálovou postavou - ako vníma sociálne siete a nevhodné komentáre na nich - aký jej vzťah k móde, kráse či estetickým zákrokom

Slovenským ženám sa u nás dostáva málo pomoci v oblasti uro-gynekologickej fyzioterapie: A tak po pôrode, operácii či po menopauze často len ticho trpia. Jazvy cisárskom reze či inej operácii, inkontinencia, brušná diastáza, bolesti pri pohlavnom styku Obdobie po pôrode je pre mnohé z nás veľmi špecifické a náročné. Naše duševné aj fyzické telo si prechádza veľkými zmenami a potrebuje sa zotaviť. Rehabilitáciu po pôrode si totiž zaslúži každá žena, pretože svaly panvového dna sú ochabnuté a často prichádza aj k iným komplikáciám akými sú jazvy po cisárskom reze, inkontinencia, brušná diastáza či bolesti pri pohlavnom styku. O tom, ako sa správne zrehabilitovať po pôrode a nadobudnúť nielen zdravie, ale aj sebavedomie a psychickú pohodu sa budeme dnes rozprávať v novej časti relácie Pre mamy s Babsy so Zuzanou Wolekovou, fyzioterapeutkou so špecializáciou na uro-gynekologickú fyzioterapiu a Veronikou Čechovou, ktorá prináša svoju skúsenosť po tom, čo si sama prešla problémami a riešila bolestivú jazvu po operácii apendixu, slepého čreva. V rozhovore sa okrem iného dozviete: V rozhovore sa okrem iného dozviete: čo je to uro-gynekologickú fyzioterapiu a prečo je pre slovenské ženy tak málo dostupná ako si možno myslíte, že dobre cvičíte dobre panvové dno a pritom to vôbec nemusí stačiť za čo všetko je zodpovedné pavnové dno u ženy a čo všetko sa od jeho zdravia odvíja prečo presne musela pomoc vyhľadať Veronika že šestonedelie nie sú preteky, ale je to najintenzívnejšie obdobie z fyzickej i duševnej stránky ženy a čo všetko sa v nás počas neho deje a prečo by sme mu mali venovať pozornosť svoju rolu pri problémoch žien zohrávajú aj psychosomatické dôvody, Zuzka hovorí napríklad otvorene aj o tom, ako si niektoré dokážu vysnívať organizmický pôrod a prečo sú potom sklamané, ak to nevyjde ako nám fyzické problémy s panvovým dnom dokážu zasiahnuť do sexuálneho života a ako si pomôcť ako majú a prečo by ženy nemali zostať pasívne a riešiť svoje problémy prečo musela vyhľadať pomoc aj samotná Babsy ukážeme si aj niektoré konkrétne cviky a formy terapie, počúvajte s nami...

Do hĺbky o bezpečnosti a úrazoch našich detí s lekárom a záchranárom s rokmi praxe, docentom Viliamom Dobiášom. Pripomíname dôležitý podcast pre všetkých rodičov. Vedieť podať prvú pomoc je fajn, ale dôležitejšie je nešťastiu zabrániť „K deťom prichádzame so záchrankou najrýchlejšie, najagresívnejšie a s najhlasnejšími sirénami. Aj ja sám, aj po 40-tich rokoch praxe cítim strach a adrenalín, kým sme ešte na ceste, každý si želáme dieťa zachrániť, aj keď už z telefónu na 112 vieme, že to možno nebude dobré. No v momente, kedy začíname podávať prvú pomoc, už musíme zachovať pokoj, rozvahu a správny postup. A to by mal vedieť urobiť každý z nás," povedal mi lekár a záchranár Viliam Dobiáš, zároveň však pripomína, že vedieť prvú pomoc je síce fajn, ale dôležitejšie je nešťastiu zabrániť. Stretli sme sa už minulý rok v lete, no pripomíname vám tento podcast opäť, pretože leto ešte ani nestihlo poriadne začať a už sa hromadia správy o nešťastiach. So skúseným odborníkom sme sa mali rozprávať najmä o najčastejších zraneniach detí a skúsenostiach z praxe lekára a záchranára, no napokon sme spolu prebrali a rozobrali na drobné naozaj mnohé dôležité veci, ktoré sa oplatí pochopiť, vryť si do pamäte a osvojiť každému z nás - a to bez ohľadu na to, či už dieťa máte alebo nie. Minutáž rozhovoru. Čo sa dozviete? - hneď v úvode aj to, že pribúdajú úrazy, ktoré tu v minulosti neboli. Rozoberieme dnešné deti v porovnaní s deťmi a úrazmi v minulosti a čo je potrebné si uvedomiť, ak ich chceme porovnávať, alebo zľahčovať ich bezpečnosť - od 7:50 začíname hovoriť najčastejších úrazoch detí doma a to sú popáleniny a otravy. Rozoberieme si nielen rady z praxe, ako už dieťaťu pomôcť, ale aj cenné postrehy odborníka, napríklad ako rozlíšiť, kedy už treba pri popálenine ísť určite na pohotovosť - hovoríme aj tom, že aj keď dieťa kričí, treba mu v prvom rade podať prvú pomoc a neriešiť psychologickú pomoc, tá v tej chvíli nie je dôležitá a Viliam Dobiáš vysvetľuje, ktoré chybné mýty o úrazoch, ale aj prvej pomoci si stále mnohí nesieme - pritom viac škodia, ako pomôžu - od 15:30 sa dozviete viac o tom, ako presne viete prvú pomoc podať aj holými rukami a vysvetľujeme správne oživovanie, umelé dýchanie i resuscitáciu - ako u dieťaťa tak aj u dospelých. - 18:50 prichádza dôležitých 5T pri šoku, a čo to vlastne znamená - 25:00 skúsený záchranár pripomína , ako sa má zachovať mama či ktokoľvek v blízkosti zraneného dieťaťa a prečo je dôležité donútiť sa pretvarovať a zachovať pokoj. A aj to, že my mamy sme levice, ktoré vždy bránime svoje mlaďatá - 27:45 hovoríme o páde dieťaťa na hlavu, kedy ísť k lekárovi? - 31:19 prichádza aktuálna časť o letných úrazoch detí. Dozviete sa aj to, že pri topení deti nekričia, že to je mýtus a dieťa sa utopí skôr ako si mama dočíta sms-ku, ktorá jej cinkla. Rozoberieme si aj suché utopenie a jeho príznaky. - 41:05 rozoberieme aj naozaj časté zlomeniny a to nielen na trampolinách. Práve tu sa záchranár po rokoch zamýšľa, prečo ignorujeme jednoduché pravidlá, ktoré dokážu zabrániť nešťastiu? - 45:15 príde na rad dnes tak obľúbená cyklistika. Na čo si dávať pozor a aké prípady zažíva lekár Dobiáš vo svojej praxi ako záchranár? - 50:50 samozrejme turistika, kde hovoríme o tom, že najskôr treba vybrať trasu a potom zvážiť kondíciu. Odborník tiež pripomína dôležité preventívne zásady a celkové zásady bezpečnej turistiky - napríklad aj to, že sú dôležité aj dni predtým a strava a dokonca aj topánky! - 01:00:03 sme rozobrali uštipnutie hadom na Slovensku. Aké má záchranár skúsenosti s uhryznutím vretenice u nás, čo radí sledovať a čo je dôležité urobiť nielen v rámci prvej pomoci, ale aj prevencie? - 01:15:11 odborník do hĺbky pripomenie kliešte. Prečo sú pri nich dôležité ideálne prvé dve hodiny? Ako ho správne vybrať, a najmä na ktoré teórie a mýty určite zabudnúť? Priznáva, že ani niektorí zdravotníci sa nevedia zhodnúť a pomôcť pri vybratí kliešťa správne. - 01:20:35 v závere nášho rozhovoru si vypočujte naozaj silné slová. Viliam Dobiáš zo svojej pozície a z jeho vlastných skúseností za tie roky posiela dôležitý a tak krásny odkaz všetkým rodičom na zamyslenie, počúvajte s nami audio alebo aj video, obe nájdete vyššie...

Priznávam sa, že som jej dal pár faciek, povedal Boris Kollár po tom, čo sa na verejnosť dostala informácia o starej hádke s jeho priateľkou Barborou Richterovou. Mal tak podľa jeho slov urobiť po tom, čo jeho partnerka ohrozila zdravie ich syna. Ona to popiera a hovorí o incidente odlišné detaily. Možno vám to príde ako bulvár, ale sú tu minimálne dve varovné línie - Boris Kollár sa ako predseda parlamentu priznal k využívaniu násilia a on ani jeho bývalá partnerka, nemajú problém prepierať detaily o svojich deťom vo verejnom priestore. Viac o tejto bizarnej kauze a o tom, kto je v skutočnosti obeťou sa Jana Maťková rozprávala v podcaste Dobré ráno s komentátorkou denníka SME Nataša Holinová. Zdroje zvukov: TASR TV, Demokrati, Facebook/Barbora Richterová Odporúčanie S témou násilia sa spája aj môj tip na záver - v relácii Rozhovory ZKH mala naša kolegyňa Zuzana Kovačič Hanzelová psychologičku Barboru Jakobsen, ktorá radí, ako sa verejne vymedziť voči násiliu, približuje, ako vyzerá práca s násilníkmi a ako formuje deti to, keď dostávajú výchovné bitky. Je to rozhovor, ktorý by mal počuť každý, kto násilie bagatelizuje.

Ukrajinská protiofenzíva už oficiálne prebieha, včera ukrajinská armáda hlásila dobytie ďalšej dediny. Zábery naznačujú, že Ukrajinci používajú aj západné zbrane a rovnako o ne niekedy prídu. Priznávajú, že protiofenzíva prináša straty na oboch stranách, Rusko malo zároveň zničiť ďalšiu, i keď tentoraz menšiu priehradu na Záporoží. Čo sa teda deje a funguje ukrajinská protiofenzíva? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Lukáša Onderčanina. Zdroj zvukov: TA3, Sky News Odporúčanie: Dnes budem odporúčať čosi hudobné: Bene a Roland Kánik vydali krásny slovenský, tak trochu hiphopový album Beat či nebeat. Ale keďže to je Marián, ono to vlastne nie je taký ten hip-hop, aký si pri rape zvyčajne predstavíte. Rap je tu len prejav, poézia je len stav ukladania slov a Beat či nebeat tak má čosi z hip-hopu, čosi zo slam poetry, čosi z Apollinairovho pásma a veľa z džezu a blues. Je to krásne, je to inteligentné a je to kandidát na nielen žánrový album roka. Odporúčam.

Ide o civilizačný problém a predsa je mužská neplodnosť tabu. Človeku, ktorý rieši neplodnosť, určite nepomáhajú niektoré naše zaužívané spoločenské predsudky, frázy či dokonca vtipy. Viac by pomohlo, ak by sme o mužskej neplodnosti hovorili vážne, častejšie a hlavne - celkom otvorene. Svoje o tom vie aj Viktor Vincze, ktorý sa svojho času musel vyrovnať s výsledkami o počte svojich spermií. Aké to pre neho bolo a ako to všetko vidí dnes? Počúvajte s nami podcast Do hĺbky...   Až jedna šestina ľudí je podľa novej správy Svetovej zdravotníckej organizácie postihnutá neplodnosťou, teda neschopnosťou počatia po roku nechráneného sexu. Prechádza si ňou tak až každý šiesty človek na svete. Uznávaný slovenský odborník na reprodukciu, ktorý u nás každý deň pomáha neplodným párom - pán doktor Martin Petrenko - nám v rozhovore potvrdil, že aj na Slovensku za posledné roky klesol počet pôrodov na polovicu a z jeho pohľadu je problém aj v tom, že ženy materstvo odkladajú, a muži plodnosť strácajú. A práve o tej mužskej neplodnosti, ktorá je v našej spoločnosti ešte stále veľkým tabu, sa dnes budeme rozprávať s Viktorom Vinczem, s ktorým som nadviazala na otvorený rozhovor s jeho manželkou, Adelou Vinczeovou.    O svojej diagnóze sa totiž v istom momente rozhodol prehovoriť aj verejne a to všetko - jednak preto, že bol prekvapený, ako málo sa o mužskej neplodnosti vie a hovorí, a tiež preto, že ide o civilizačný problém a on sám sa teda zamýšľa, čo s nami bude o pár rokov? V rozhovore sme rozobrali túto tému naozaj do hĺbky z pohľadu muža, ktorý sa s tým musel reálne popasovať. A hoci dnes je už so svojím problémom vyrovnaný a dokonca majú s Adelou doma už aj dieťatko, s ktorým sú v adopčnom procese, tá cesta podľa jeho vlastných slov nebola až taká jednoduchá.   V podcaste sa tiež dozviete:   - ako Viktor zistil prvé výsledky svojho spermiogramu, a že v prvom momente narazil aj na svoje ego  - no v tom druhom ho prekvapilo, ako málo sa o neplodnosti mužov hovorí verejne  - prečo sa muži nemajú čo ostýchať pri naozaj dôležitých vyšetreniach  - ako sa so svojou diagnózou vyrovnal, a že aj pre neho bolo najskôr ťažké prijať fakt, že Adele zrejme nebude môcť dať dieťa  - prečo sa rozhodol prehovoriť aj verejne a aké reakcie dostal  - ako s Adelou prebrali a prijali myšlienku, že dieťa zrejme nie je zárukou šťastia?  - v závere rozhovoru prezradil aj to, ako prežili prvé dni doma s dieťatkom, prečo si niektoré informácie nechávajú pre seba a či ho rola otca nejako zmenila    No nemenej dôležitý je Viktorov odkaz mužom, ale aj ženám, aby sme si uvedomili, že neplodnosť sa týka ako žien, tak aj mužov, a že ide o celospoločenský problém, pred ktorým by sme rozhodne nemali zatvárať oči. Počúvajte s nami, Viktora Vinczeho spovedá Martina Smatanová.     

Expremiér Eduard Heger je dnes radovým poslancom. Priznáva, že precenil svoje schopnosti zmanažovať Matoviča so Sulíkom. Dnes tvrdí, že sa to nedá. Chváli sa pomocou v energetickej kríze a podľa neho to stojí aj za trojnásobný deficit štátneho rozpočtu. Kto zastavil protikorupčné opatrenia ako napríklad hmotná zodpovednosť politikov?   V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete: – či sú dôkazy, že predstavitelia strany Smer dostali peniaze z Ruska; – prečo sa s Demokratmi nechce spojiť nikto zo strán, ktoré sú v prieskumoch; – či je ešte spájanie otvorená otázka, alebo už sa nikto s nikým nespojí; – ako to bolo s rokovaním s Mikulášom Dzurindom; – či bude strana Demokrati ešte zvažovať, že sa vzdá účasti vo voľbách, ak bude mať nízke preferencie; – ako neodhadol svoje vlastné schopnosti zmanažovať koaličné vzťahy a či sa mu to nestane znova; – prečo by ešte mal byť v politike, ak to doteraz nezvládol; – že svoju vlastnú vládu bilancuje ako najreformnejšiu; – či trojnásobný deficit v tomto roku stál za rozdávanie pomoci v energetickej kríze; – čo považuje za tri najdôležitejšie reformy svojej vlády; – kto zastavil protikorupčné opatrenia ako napríklad hmotnú zodpovednosť politikov; – či podporí úradnícku vládu; – že nebude úradníckej vláde robiť naschvály ako Milan Krajniak cez návrh na vyrovnaný rozpočet; – či má plán B, ak neuspeje vo voľbách.

Expremiér Eduard Heger je dnes radovým poslancom. Priznáva, že precenil svoje schopnosti zmanažovať Matoviča so Sulíkom. Dnes tvrdí, že sa to nedá. Chváli sa pomocou v energetickej kríze a podľa neho to stojí aj za trojnásobný deficit štátneho rozpočtu. Kto zastavil protikorupčné opatrenia ako napríklad hmotná zodpovednosť politikov?   V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete: – či sú dôkazy, že predstavitelia strany Smer dostali peniaze z Ruska; – prečo sa s Demokratmi nechce spojiť nikto zo strán, ktoré sú v prieskumoch; – či je ešte spájanie otvorená otázka, alebo už sa nikto s nikým nespojí; – ako to bolo s rokovaním s Mikulášom Dzurindom; – či bude strana Demokrati ešte zvažovať, že sa vzdá účasti vo voľbách, ak bude mať nízke preferencie; – ako neodhadol svoje vlastné schopnosti zmanažovať koaličné vzťahy a či sa mu to nestane znova; – prečo by ešte mal byť v politike, ak to doteraz nezvládol; – že svoju vlastnú vládu bilancuje ako najreformnejšiu; – či trojnásobný deficit v tomto roku stál za rozdávanie pomoci v energetickej kríze; – čo považuje za tri najdôležitejšie reformy svojej vlády; – kto zastavil protikorupčné opatrenia ako napríklad hmotnú zodpovednosť politikov; – či podporí úradnícku vládu; – že nebude úradníckej vláde robiť naschvály ako Milan Krajniak cez návrh na vyrovnaný rozpočet; – či má plán B, ak neuspeje vo voľbách.

Začiatky neboli jednoduché, sama priznáva, že výhru v Coca-Cola Popstar najskôr odmietla. Zuzana Smatanová sa však veľmi rýchlo prepracovala medzi špičku slovenskej hudby a dnes oslavuje 20 rokov na hudobnej scéne. Aká bola jej cesta za slávou, a prečo dnes neváha verejne hovoriť nielen o svojich vzostupoch, ale i pádoch?  To, čo sa môže javiť na prvý pohľad ako vysnívaný a rozprávkový život, nemusí byť vždy prechádzka ružovou záhradou. Hoci by sme si mohli myslieť, že sláva nás vie urobiť šťastnými, mnohí umelci, vedia, že v konečnom dôsledku nič viac ako my a naše hodnoty neexistuje. Zuzana Smatanová patrí medzi naše obľúbené speváčky a v dnešnom podcaste povedela viac o začiatkoch svojej kariéry ale i o tom, ako si jej rýchle tempo vyžiadalo svoju daň, v podcaste Ženy ako my sa s ňou rozprávala Miroslava Zahatlanová. "Ako umelci máme na seba obrovský tlak na výkon, ja sama som na to doplatila a chcem pomôcť ľuďom práve tak, že budem o tejto téme rozprávať aj verejne," priznáva obľúbená speváčka. "Po záujme médií a sláve som nikdy netúžila, nikdy som nebola zvyknutá byť v centre pozornosti, vždy som bola skôr introvert, tie začiatky boli pre mňa spojené s veľkým stresom." Zuzka otvorene priznáva, že v minulosti bola veľký perfekcionista a chcela robiť veci sama, neskôr na to doplatila. “Akonáhle sa niečo nedarilo podľa mojich predstáv, tak som z toho bola v strese, ja som ako keby neakceptovala 100 percent, ja som akceptovala 120 percent,” priznáva.  Aj ona sa za roky v šoubiznise stretla s tým, že mali iní predstavu o tom, ako by mala vyzerať. “Ja som sa snažila držať si svoj imidž a snažila sa držať svojho, nosila som to, čo ma vtedy nejako definovalo a čo mi bolo príjemné, a vôbec to neľutujem, nechcela som sa štylizovať do niečoho iného." Okrem iného sa v rozhovore dozviete:  aká bola cesta Zuzany Smatanovej ku sláve kedy si začala všímať, že sa s ňou niečo deje ako sa jej podarilo zabojovať so syndrómom vyhorenia prečo sa rozhodla verejne otvoriť tému terapie a ako jej to pomohlo ako vnímala a vníma záujem médii  aký je jej osobný vzťah k móde aká je jej nová pieseň a čo chystá najbližšie mesiace

18. marec 2023. Krajinou sa rozbehla poplašná správa – horí Banská Štiavnica! Plamene, ktoré ničili pitoreskné zákutia historického centra pamiatkovej rezervácie zapísanej v UNESCO. V pamäti zostávajú zasahujúci hasiči a živé reťaze dobrovoľníkov, rukami ktorých v tej hektike putovali kultúrne a zbierkové hodnoty za milióny. Obraz gotickej svätice na zemi, ktorú prekračujú ľudia, až mrazil! A správy o tom, že poistenie takýchto hodnôt pre štát nebolo prioritou, len dokreslili marazmus, ktorý aj tento požiar poodkryl. Ako sa má Štiavnica po vyše mesiaci? Pozrieme sa na to so Zuzanou Denkovou, ktorá stojí v čele Banského múzea s poškodenou budovou Bergerichtu.   Vypočujte si Ráno Nahlas so Zuzanou Denkovou:   Padnutá svätica   „Symbolom tej situácie je pre mňa jeden z našich najvzácnejších exponátov – gotická svätica – na podlahe námestia a ešte aj prekračovali jej hlavu. Dúfam, že takéto obrazy už nezažijem“, hovorí riaditeľka múzea.   Do pamäte sa jej vryli najprv „mračná oslepujúceho dymu“, ktoré v priebehu okamihu prerástli v „inferno“. „Tam už ste cítili tú horúčavu, ktorá vás odtláčala od budovy“, spomína riaditeľka Denková. „Tam ste si uvedomili silu toho živlu a že ste v podstate bezbranný“.   Požiar poškodil sedem budov. Okrem banského archívu v správe ministerstva vnútra a budovy banského múzea, ktoré zas spravuje rezort životného prostredia, aj objekty v súkromných či mestských rukách.   Sľúbené milióny   Vláda mestu a postihnutým prisľúbila štyri milióny na sanáciu objektov a ďalších sedem pre ministerstvá na obnovu poškodených budov a archívu v ich správe.   Slovenské banské múzeum podľa svojej riaditeľky doteraz nedostalo nič. „My sme zatiaľ tieto prostriedky nedostali“, konštatuje Zuzana Denková.   „Čakáme. Beriem to tak, že existuje uznesenie vlády a budú tam pravdepodobne nejaké procesné úkony, ktoré musia prebehnúť, aby nám tie peniaze prišli“, dodáva.   Keď sa o rozpočte rozhoduje len na ministerstve   Tvrdí, že nevie, ako bude nastavená schéma financovania. „Priznám sa, že som zatiaľ s nikým, kto by vedel, ako to bude fungovať, nediskutovala. Viem len, že ministerstvo životného prostredia poslalo rezortu financií žiadosť o prvú tranžu na prefinancovanie likvidácie súčasnej strechy a výstavby dočasnej“, hovorí riaditeľka Denková.   Paralelne s čakaním na peniaze banské múzeum hľadá prostredníctvom verejnej súťaže zhotoviteľa dočasnej strechy.   Riaditeľka Slovenského banského múzea sa kriticky stavia k príprave rozpočtu pre rezortné subjekty. „Priznám sa, že nerozumiem mechanizmu, ktorým sa rozhoduje, na aké úlohy dostanete peniaze a na ktoré nie. A akým spôsobom sa o to uchádzať, kde sa o tom rokuje. Čo sa týka rozpočtu, nikdy som nebola prizvaná na rokovania, kde by sa formulovali nejaké rozpočtové limity napríklad na najbližšie tri roky, kde by sa mali zadať požiadavky. A to som šéfka múzea! Takáto diskusia jednoducho nie je. A nebudem si ju vymýšľať“, tvrdí.   Aká je prax? „Jednoducho nám príde papier. Tu máte budget, vy si ho rozpočítajte. A to je všetko! Ale aj ten budget je vždy len na tie mzdy. Čiže aj keď si to akokoľvek rozpočítame, je to jedno“, tvrdí Denková.   Bez širokých laktí to nejde?   Vidí v tom systémový problém, že o peniazoch na rozvoj rezortných inštitúcií sa rozhoduje od stola a v centrále. „Je to o osobnom rozhodnutí ministra. Alebo o kontaktoch štatutára vo vedení toho ktorého ministerstva, že dokáže si vydobyť a presadiť prostriedky“, hovorí riaditeľka Denková.   „Z tohto pohľadu musím povedať, že som mimoriadne slabý štatutár. Za tri roky sa mi nepodarilo od ministerstva pozitívne vybaviť žiadnu z našich žiadostí o kapitálové prostriedky“, ilustruje. „Čiže ani v roku 2020, 2021 ani 2022 sme nedostali ani euro na žiadny z našich investičných projektov. Vždy to zostalo len pri žiadostiach“, dopĺňa.   Zuzana Denková hovorí, že zo strany ministerstva životného prostredia ako zriaďovateľa jej chýba spätná väzba o tom, že by bralo vážne požiadavky banského múzea. „Že berieme vás vážne a rešpektujeme, že to, čo píšete je relevantné, poďme o tom aspoň diskutovať. Toto ja som proste nezažila“, tvrdí.   „Však ja poviem Janovi“ Ilustrovať to má aj fakt, ktorý obnažil až požiar v Banskej Štiavnici, keď samotné banské múzeum nemalo peniaze na svoje poistenie, ani poistenie exponátov.   „Však ja poviem Janovi“, mala byť podľa Denkovej reakcia premiéra Eduarda Hegera na to, že banské múzeum nedostalo žiadne kapitálové prostriedky počas troch rokov jej šéfovania. „Janom“ pritom premiér označoval ministra životného prostredia Budaja, ktorý má múzeum v gescii.   „Ja som mu vtedy odvetila, že ale ja nechcem, aby ste hovorili Janovi, Ďurovi, Jožovi. Ja by som chcela, aby sme spoločne našli systém, ako bez ohľadu na Jana, Ďura, Joža a Zuzku budú tieto financie na rozvoj inštitúcií prúdiť.“   „Mne sa nepáči predstava, že dobrý štatutár je ten so širokými lakťami“, ilustruje svoj prístup Denková.   Aká koncovka s poistením? Aká je teda koncovka s poistením banského múzea? „Súpis majetku, inventára a zbierky sme poslali jednej spoločnosti, ktorá má v našom mene osloviť poisťovne, vypracuje sa ponuka a od ministerstva máme prísľub na peniaze na tieto poistky“, dodáva.   V podcaste sa tiež dozviete o stave presťahovaných zbierok alebo o termíne postupného otvárania štiavnických expozícií.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

    18. marec 2023. Krajinou sa rozbehla poplašná správa – horí Banská Štiavnica! Plamene, ktoré ničili pitoreskné zákutia historického centra pamiatkovej rezervácie zapísanej v UNESCO. V pamäti zostávajú zasahujúci hasiči a živé reťaze dobrovoľníkov, rukami ktorých v tej hektike putovali kultúrne a zbierkové hodnoty za milióny. Obraz gotickej svätice na zemi, ktorú prekračujú ľudia, až mrazil! A správy o tom, že poistenie takýchto hodnôt pre štát nebolo prioritou, len dokreslili marazmus, ktorý aj tento požiar poodkryl. Ako sa má Štiavnica po vyše mesiaci? Pozrieme sa na to so Zuzanou Denkovou, ktorá stojí v čele Banského múzea s poškodenou budovou Bergerichtu.       Padnutá svätica   „Symbolom tej situácie je pre mňa jeden z našich najvzácnejších exponátov – gotická svätica – na podlahe námestia a ešte aj prekračovali jej hlavu. Dúfam, že takéto obrazy už nezažijem“, hovorí riaditeľka múzea.   Do pamäte sa jej vryli najprv „mračná oslepujúceho dymu“, ktoré v priebehu okamihu prerástli v „inferno“. „Tam už ste cítili tú horúčavu, ktorá vás odtláčala od budovy“, spomína riaditeľka Denková. „Tam ste si uvedomili silu toho živlu a že ste v podstate bezbranný“.   Požiar poškodil sedem budov. Okrem banského archívu v správe ministerstva vnútra a budovy banského múzea, ktoré zas spravuje rezort životného prostredia, aj objekty v súkromných či mestských rukách.   Sľúbené milióny   Vláda mestu a postihnutým prisľúbila štyri milióny na sanáciu objektov a ďalších sedem pre ministerstvá na obnovu poškodených budov a archívu v ich správe.   Slovenské banské múzeum podľa svojej riaditeľky doteraz nedostalo nič. „My sme zatiaľ tieto prostriedky nedostali“, konštatuje Zuzana Denková.   „Čakáme. Beriem to tak, že existuje uznesenie vlády a budú tam pravdepodobne nejaké procesné úkony, ktoré musia prebehnúť, aby nám tie peniaze prišli“, dodáva.   Keď sa o rozpočte rozhoduje len na ministerstve   Tvrdí, že nevie, ako bude nastavená schéma financovania. „Priznám sa, že som zatiaľ s nikým, kto by vedel, ako to bude fungovať, nediskutovala. Viem len, že ministerstvo životného prostredia poslalo rezortu financií žiadosť o prvú tranžu na prefinancovanie likvidácie súčasnej strechy a výstavby dočasnej“, hovorí riaditeľka Denková.   Paralelne s čakaním na peniaze banské múzeum hľadá prostredníctvom verejnej súťaže zhotoviteľa dočasnej strechy.   Riaditeľka Slovenského banského múzea sa kriticky stavia k príprave rozpočtu pre rezortné subjekty. „Priznám sa, že nerozumiem mechanizmu, ktorým sa rozhoduje, na aké úlohy dostanete peniaze a na ktoré nie. A akým spôsobom sa o to uchádzať, kde sa o tom rokuje. Čo sa týka rozpočtu, nikdy som nebola prizvaná na rokovania, kde by sa formulovali nejaké rozpočtové limity napríklad na najbližšie tri roky, kde by sa mali zadať požiadavky. A to som šéfka múzea! Takáto diskusia jednoducho nie je. A nebudem si ju vymýšľať“, tvrdí.   Aká je prax? „Jednoducho nám príde papier. Tu máte budget, vy si ho rozpočítajte. A to je všetko! Ale aj ten budget je vždy len na tie mzdy. Čiže aj keď si to akokoľvek rozpočítame, je to jedno“, tvrdí Denková.   Bez širokých laktí to nejde?   Vidí v tom systémový problém, že o peniazoch na rozvoj rezortných inštitúcií sa rozhoduje od stola a v centrále. „Je to o osobnom rozhodnutí ministra. Alebo o kontaktoch štatutára vo vedení toho ktorého ministerstva, že dokáže si vydobyť a presadiť prostriedky“, hovorí riaditeľka Denková.   „Z tohto pohľadu musím povedať, že som mimoriadne slabý štatutár. Za tri roky sa mi nepodarilo od ministerstva pozitívne vybaviť žiadnu z našich žiadostí o kapitálové prostriedky“, ilustruje. „Čiže ani v roku 2020, 2021 ani 2022 sme nedostali ani euro na žiadny z našich investičných projektov. Vždy to zostalo...

„Po tom, ako som o tom začala hovoriť ja, zdôverili sa mi kamarátky - aj ja som bola v Pezinku, no nikto o tom nevie... pretože sa za to hanbím,“ hovorí v dnešnom podcaste otvorene Zuzana Mráčková. Rozpráva sa s ňou redaktorka Paula Kentošová.   Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Ženy ako my s inšpiratívnou Slovenkou, mamou, influencerkou, vizážistkou a príležitostnou modelkou Zuzkou Mráčkovou.   „My aj vieme, že tieto problémy sú a existujú, no dôležité je nebáť sa ich riešiť. Ja by som veľmi chcela, aby sa odtabuizovalo, že chodím k psychológovi, k psychiatrovi, užívam antidepresíva, bola som na psychiatrii. Aby sa to bralo v spoločnosti ako to, že je to v poriadku, a nie aby sa za chrbtom o mne rozprávalo, že to je tá, ktorá je na hlavu. Aby to bolo normálne, že tak, ako človek ide na preventívnu prehliadku k svojmu lekárovi alebo gynekologičke, ide aj na psychologickú prehliadku,“ opisuje v podcaste Diva.sk.    Kto je Zuzana Mráčková? Na sociálnych sieťach sa dlhodobo venuje téme duševného zdravia. Sama si prešla poruchou príjmu potraviny, konkrétne bulímiou. Počas dlhoročného boja spoznala hĺbku svojho duševného zdravia, o ktorom dnes na sociálnych sieťach píše. Pomocou svojich vlastných skúseností sa tak snaží odtabuizovať tému, ktorá je v dnešnej spoločnosti stále tabu. „Po tom, ako som o tom začala hovoriť, zdôverili sa mi kamarátky, o ktorých som nevedela, u niektorých možno niečo tušila, no nikdy to nikomu nepovedali. Potom prišli za mnou so slovami - aj ja som bola v Pezinku, no nikto o tom nevie, ani z kamarátov. Pretože sa za to hanbím,“ dodáva.    V podcaste okrem iného prezradila:  -ako sa cítila v čase, keď chcela zomrieť  -prečo sa rozhodla užívať antidepresíva  -prečo si myslí, že to bolo dobré rozhodnutie ako sa u nej prejavovala úzkosť po fyzickej stránke  -ako vníma tabu tejto témy a prečo sa o nej rozhodla rozprávať  -čo jej pri ťažkých stavoch pomáha   Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Ženy ako my.

"Je to hanba. Určite áno. Som stále v šoku, že čo sa vlastne udialo. Nečakal som, že to dopadne takto. Ak si to bude pán premiér priať, neviem si predstaviť, že budem pokračovať bez jeho podpory. Som prekvapený, že takéto odkazy posiela cez médiá a nestretne sa najprv so mnou, tak ako sa patrí," hovorí poslanec Martin Klus, ktorý neuspel v Bruseli na vypočúvaní do Európskeho dvora audítorov. "Naozaj nemám pocit, že by som tam robil hanbu. Ale zároveň tvrdím, že to, čo sa stalo, som mal len minimálnu šancu ovplyvniť," dodáva Klus. "Priznávam, že to nevyšlo, ale treba dodať, prečo to nevyšlo," hovorí exposlanec SaS a tvrdí, že išlo o pomstu Richarda Sulíka. Prečo sa vôbec hlásil na takúto pozíciu? Nie sú to o Richardovi Sulíkovi konšpirácie? Neprecenil svoje schopnosti? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslancom NR SR Martinom Klusom. *Martin Klus po rozhovore požiadal vládu o stiahnutie svojej kandidatúry.   – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Kyjev už pripúšťa, že možno bude musieť evakuovať tri milióny obyvateľov. Rusko totiž ničí energetickú a civilnú infraštruktúru Ukrajiny a krajina tak má problémy s elektrinou, s teplom či s vodou. Prichádza tiež zima, ktorá všetky problémy ešte zhorší. Ako teda Ukrajinci zimu zvládnu, čo môžu s ruským bombardovaním urobiť a čo urobia? V podcaste Dobré ráno sa moderátor Tomáš Prokopčák pýta Niny Sobotovičovej. Zdroj zvukov: CNN Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je trošku staršia kniha poľského reportéra Witolda Szablowského Ako nakŕmiť diktátora. Priznám sa, týmto reportážnym knihám sa trochu vyhýbam, pretože sa nedokážem zbaviť profesionálnej deformácie a mentálne ich neustále editujem, no tento text ma naozaj príjemne prekvapil. Ak chcete vedieť, ako diktátori jedli a aký to mohlo mať vplyv na ich krutovládu v Kambodži či v Ugande, naozaj odporúčam. Navyše, práve vychádza voľné pokračovanie knihy Čo sa varí v Kremli. https://www.absynt.sk/ako-nakrmit-diktatora – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Nenávisť, ktorá sa premenila na smrtiace strely. Vyhasnuté životy príslušníkov zaznávanej menšiny. Zasiahnutá komunita LGBTI+, lebo predchádzajúce ciele nevyšli. V hľadáčiku páchateľa premiér. A nasledovať mali ďalšie – politici, Židia, novinári… Ak teda máme dočinenia so zločinom z nenávisti, inšpirovaným sociálnymi sieťami plnými nenávistných prejavov, ako na túto nenávisť z virtuálneho priestoru? Téma pre Tomáša Kriššáka, odborníka na dezinfo obsah na sociálnych sieťach.   „Priznám sa, že som mal aj obavy, lebo vzhľadom na to, čomu sa venujem, viem, že moje meno sa pravidelne objavuje v skupinách ľudí, ktorí zdieľajú podobný svetonázor ako vrah zo Zámockej“, tvrdí odborník na dezinfo obsah na sociálnych sieťach z Gerulata Technologies.   Nenávisť, ktorá sa prepracuje až do polôh nebezpečenstva ohrazenia života, sa podľa neho rodí postupným a pomalým akceptovaním už „bežnej všednej neznášanlivosti, homofóbie“ vo virtuálnom priestore, tvrdí.   Aj pre radikálov typu vraha zo Zámockej je príznačné, že ich začiatky nie sú hneď najtvrdší extrém. „Oni sa k tomu prepracujú postupne“, tvrdí Kriššák.   Aj na príklade pandémie a jej života na online platformách Tomáš Kriššák popisuje aktivitu „kognitívnych recidivistov“. Ide o ľudí, ktorí dlhodobo manipulujú verejnosť v najkrízovejších obdobiach, čím jej „nekonečne ubližujú“. Napríklad pretláčaním naratívu o škodlivosti očkovania. „S výsledkom: nízka zaočkovanosť rovná sa tisíce zbytočných úmrtí, ktorým sa dalo predísť“, ilustruje ich aktivity.   Prečo to robia?   „Lebo im to robí dobre, chcú ovládať spoločnosť, manipulovať ju cez strach, ktorý do nej zasiavajú“, vysvetľuje Kriššák.   Dlhodobé vystavenie konšpiračným teóriám a nepravde mení postoje týchto ľudí na svetonázor, ktorý pre ne predstavuje až akési „osobné náboženstvo“, o ktorom sa nediskutuje. „Preto sme ako spoločnosť rozdelení“, tvrdí Kriššák. „A to nielen vo veľkom, ale aj na mikroúrovni rodín, vzťahov“.   Problémom je potom fakt, že ľudia si nevedia priznať, že sa mohli aj mýliť. „Človek aby ochránil svoje vlastné ego, je pripravený ísť aj proti najbližším, len aby nenarušil vlastný obraz o sebe samom“, tvrdí Tomáš Kriššák.   Proti nenávisti strategickou komunikáciou   Štát by mal podľa Tomáša Kriššáka na potenciál šírenia nenávisti (v rôznych podobách) reagovať stratégiami na rozvíjanie kritického myslenia, občianskeho vzdelávania a mediálnej gramotnosti. „Štát je v tomto len na začiatku“, konštatuje Kriššák.   Proti online nenávisti je potrebné bojovať pestovaním zdravých vzťahov. „Riešením je budovať dlhodobo dobrý vzťahy rodič – dieťa a dieťa voči sebe samému, aby malo zdravú sebahodnotu“, približuje Tomáš Kriššák z Gerulata Technologies.   Receptom je tiež „menej času online platformám, viac stretávaniu s živými ľuďmi“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mesiace či dokonca roky sa hovorilo o ďalšej realitnej bubline, o prehriatom trhu o tom, že raketový rast cien nehnuteľností je nenormálny a ničomu nezodpovedá: no tento rast pokračoval. Zdá sa však, že teraz sa tento rast zastavil, makléri už hovoria o výraznom ochladení. Čo sa teda s domami a bytmi dialo, ale najmä, čo sa deje teraz a na čo sa máme pripraviť? Tomáš Prokopčák sa pýta Tomáša Vašutu. Zdroje zvukov: TV Markíza Odporúčanie: Priznám sa, je to aj trochu hanba, ale na minuloročný projekt Amona Tóbina Stone Giants som narazil až teraz. Ak ste si Tóbina spájali skôr s chladným, kovovým až kryštalicky precíznym zvukom, album West Coast Love Stories vás možno prekvapí: je teplejším, kombinuje elektroniku s hlasom a vrství ich... a je to vraj vlastne taký iný melancholický album o láske. Ktosi tento album opísal ako lenivé letné kino, plné tiahlych zvukových plôch, inšpirované viac rockom než industrialom. Vyskúšajte. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Srbský prezident Aleksandar Vučić obvinili Kosovo, že sa chystá na vojenskú operáciu. A údajne sa začal s členmi svojej strany rozprávať, že Srbsko musí denacifikovať Balkán. Napätie v regióne stúpa už dlhšie a ruským útokom na Ukrajinu by sa mohol inšpirovať kde-kto. Čo sa teda na Balkáne deje, či hrozí ďalšia vojna a komu by mohla vyhovovať? Tomáš Prokopčák sa pýta Lukáša Onderčanina. Zdroje zvukov: FRANCE 24 English Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je skvelá kniha Davida Grohla Rozprávač. Áno, to je ten bubeník Screamu, Nirvany a otec Foo Fighters, punker, z ktorého sa stal usadený otec, povaľač, ktorý sa naučil pohybovať v hudobnom biznise a skvelý autor. Priznám sa, že rôzne odnože tvrdšieho rocku ma hudobne zaujímajú len pramálo, ale toto je strhujúce, pútavé a veľmi zaujímavé oddychové čítanie. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Politici z koalície aj opozície hovoria o akejsi záhadnej veľkej akcii zameranej na sudcov, prokurátorov aj policajtov. Policajný prezident im zase odkazuje, aby verejnosť nezavádzali. A Borisovi Kollárovi konkrétne, že sadol na lep Robertovi Ficovi. No Štefan Hamran priznáva, že tu v orgánoch presadzujúcich právo môže pôsobiť organizovaná zločinecká skupina, ktorá môže vplývať na trestné konanie i že sa o nej rozprávalo na Bezpečnostnej rade štátu. Vojna v silových zložkách na Slovensku tak ani náhodou neskončila. Kto stále bojuje s kým, prečo a aké to má dôsledky? Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Kováča. Zdroj zvukov: SME, TA3, TASR Odporúčanie: Dnes odporúčam divadlo, a to divadlo, ktoré má milo prekvapilo. Priznám sa, k monologickej hre Willyho Russella Shirely Valentine som mal predsudky. Predsa len, asi nie som úplne modelová cieľovka, teda žena skôr v strednom a staršom veku a asi sa ani nemôžem považovať za veľkého fanúšika Zdeny Studenkovej. Ale boli to predsudky zbytočné: ak hľadáte príjemné dve oddychové hodiny v divadle, v hlave si to zaradíte ako celkom dobre napísaný stand up, z divadla môžete odchádzať s pekným zážitkom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.