POPULARITY
Proč mají ženy právo volby? Jakou roli hrají v otázce přerušení těhotenství muži? A jak rozhodování reguluje a kontroluje stát? Ve třetí epizodě série Přerušení se na interrupce díváme perspektivou lidských práv a svobod. Odkrýváme, jak do hry o lidská těla vstupují zákony a státní moc.
S rozvolněním společnosti v devadesátých letech se v Česku rozbujel i pornografický průmysl, který pro mladé herečky představoval lukrativní oblast. „Za první scénu jsem dostala deset tisíc korun,“ popisuje někdejší česká pornoherečka Tarra White v rozhovoru pro Český rozhlas Plus. Vyrůstala v 90. letech, do pornoprůmyslu vstoupila v nultých letech. „Čím mladší holka vypadala, tím lepší to bylo,“ vzpomíná na začátky své kariéry.
S rozvolněním společnosti v devadesátých letech se v Česku rozbujel i pornografický průmysl, který pro mladé herečky představoval lukrativní oblast. „Za první scénu jsem dostala deset tisíc korun,“ popisuje někdejší česká pornoherečka Tarra White v rozhovoru pro Český rozhlas Plus. Vyrůstala v 90. letech, do pornoprůmyslu vstoupila v nultých letech. „Čím mladší holka vypadala, tím lepší to bylo,“ vzpomíná na začátky své kariéry.Všechny díly podcastu Speciál můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Bezmála 400 let starý klášter v Opočně sloužil řádu kapucínů až do poloviny dvacátého století. Vyrůstali v něm děti ze sirotčince a od 50. let se z něho stal Ústav pro choromyslné. To bylo také období, které se na jeho stavu nejvíce podepsalo. Muzeum a Galerie Orlických hor se teď snaží vrátit klášteru vrátit původní podobu a právě v těchto dnech začíná s historickou výmalbou.
Proč jsou legální interrupce světově tak třaskavé politické téma? A jak to s nimi začalo u nás? Odkrýváme českou cestu k rozhodování žen o přerušení nechtěného těhotenství. Poslouchejte sérii Přerušení, od 8. března na Radiu Wave.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Nový film o Zuzane Čaputovej mieri do kín. Odkrýva zákulisie najvyššej politiky (EXKLUZÍVNE VIDEO) https://www.startitup.sk/film-prezidentka-zuzana-caputova-dokument-premiera/ 2. Šimkovičová reaguje na kritikov cez Telegram: „Ste vôbec normálni, keď tu vytvárate atmosféru revolúcie z čias Mao Ce-tunga?“ https://www.startitup.sk/simkovicova-reaguje-na-kritikov-cez-telegram/ 3. Martina Šimkovičová: „Zvolení zástupcovia občanov majú podľa vás držať hubu a krok“ https://www.startitup.sk/nazivo-martina-simkovicova-zvoleni-zastupcovia-obcanov-maju-drzat-hubu-a-krok/ 4. Daň z finančných transakcií pocítia aj bežní ľudia. Vyššie náklady firiem rázne ovplyvnia rast cien https://www.startitup.sk/dan-z-financnych-transakcii-pocitia-aj-bezni-ludia-vyssie-naklady-firiem-razne-ovplyvnia-rast-cien/ 5. Irán odpovie na izraelský útok v „primeranom čase“: Konflikt medzi krajinami prudko eskaluje https://www.startitup.sk/izrael-utok-iran-raketove-zariadenia-2024/ 6. Do Ruska vstúpili vojaci KĽDR. Podľa NATO ide o „nebezpečné rozšírenie ruskej vojny“ https://www.startitup.sk/do-ruska-vstupili-vojaci-kldr-podla-nato-ide-o-nebezpecne-rozsirenie-ruskej-vojny/ 7. Slovenské železnice zásadne posilnia dopravu: ZSSK pridá až 25 dodatočných vlakov (PREHĽAD) https://www.startitup.sk/zssk-posilnuje-vlakove-spoje-dusicky-2024/ 8. Veterinári zasahujú na najväčšej hydinovej farme: Masová likvidácia sa drasticky dotkne peňaženiek Slovákov https://www.startitup.sk/veterinari-zasahuju-na-najvacsej-hydinovej-farme-masova-likvidacia-sa-drasticky-dotkne-penazeniek-slovakov/ 9. Ultralacný e-shop čelí vysokým pokutám. Slovákov čakajú viditeľné zmeny v cenách https://www.startitup.sk/ultralacny-e-shop-celi-vysokym-pokutam-slovakov-cakaju-viditelne-zmeny-v-cenach/ 10. Najväčšia mestská časť Bratislavy modernizuje športoviská. Víťazi získajú 3 000 eur https://www.startitup.sk/najvacsia-mestska-cast-bratislavy-modernizuje-sportoviska-vitazi-ziskaju-3-000-eur/ 11. Vedci varujú pred obľúbenými pochutinami Slovákov. Môže sa v nich skrývať nebezpečná látka https://www.startitup.sk/vedci-varuju-pred-oblubenymi-pochutinami-slovakov-moze-sa-v-nich-skryvat-nebezpecna-latka/ 12. Slovenských vodičov čakajú veľké zmeny v platení pokút. „Klepnúť po prstoch“ ti nemusí len štátna polícia https://www.startitup.sk/slovenskych-vodicov-cakaju-velke-zmeny-v-plateni-pokut-klepnut-po-prstoch-ti-nemusi-len-statna-policia/ 13. Majiteľ úspešnej reštaurácie v Bratislave: Od roku 2025 očakávame náročné časy, od vlády by pomohli 2 konkrétne kroky https://www.startitup.sk/majitel-uspesnej-restauracie-v-bratislave-od-roku-2025-ocakavame-narocne-casy-od-vlady-by-pomohli-2-konkretne-kroky/
Kontraktora si najímajú súkromné osoby, firmy a politici, aby ich ochraňoval a sprevádzal na nebezpečných misiách. Kontraktor je telesne zdatný, psychicky odolný, dobre znáša ťažké podmienky a v krajnom nebezpečenstve sa rozhoduje s chladnou hlavou. Skôr ako autor Peter Kijaba dostal ponuku na uzavretie kontraktu, prešiel tvrdým výcvikom vo Francúzskej cudzineckej légii. Odkrýva jej tabu, náročné podmienky a päťročný výcvik. Časť svojej služby absolvoval na misiách v Gabone, Džibuti a v Pobreží Slonoviny. Ako kontraktor pôsobil na Haiti, kde bol očitým svedkom zemetrasenia, o ktorom informovali médiá celého sveta. Apokalyptická skaza, beznádej, zúfalstvo a tisícky mŕtvych v krajine, kde nič nefungovalo ani v každodennom živote. Posledných desať rokov prežil na kontraktoch v Afganistane a Iraku. Dnes pracuje v Stredoafrickej republike, medzičasom sa oženil a stal sa otcom. Audiokniha: Kontraktor Autor: Peter Kijaba Interpret: Juraj Smutný Dĺžka: 15:41 h Vydavateľstvo: Publixing a Tatran Audiokniha Kontraktor na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Kontraktor na webe Publixing (MP3 CD)
Pri práci na prípade vraždy Cynthie Simsik z Veľkého Medera, ktorej telo našli po piatich dňoch pátrania zabalené v igelite v dome, v ktorom bývala, narazil reportér Ivan Mego na iný prípad z Veľkého Medera. Ten sa stal 12. júna 2018 v dome na Komárňanskej ulici. Práve tam okolo 16:00 našli telo mŕtvej ženy. Jej meno je Szilvia Magyarics a v čase smrti mala 40 rokov. Čo sa stalo? Roky bola predavačka v obchode s vínom a sirupmi, svoj život sa však rozhodla zmeniť. Necelé dva mesiace mala otvorenú kaviareň v blízkosti známeho termálneho kúpaliska vo Veľkom Mederi. Nakupovala zariadenie do kaviarne, začínala akoby novú etapu života, veľmi sa tomu tešila. Reč je o Szilvii Magyarics z Veľkého Medera. V osudný deň ráno odviezla deti do školy. Dcéru na základnú školu, syn navštevoval gymnázium. Ešte sa s dcérou dohodla, že sa pôjdu poobede spolu kúpať, tak si predtým, než išla do svojej novej kaviarne, odbehla kúpiť plavky. Všetko toto sa udialo pred deviatou hodinou ráno. Manžel podnikal, Szilvia sa tešila z novej kaviarničky s terasou, deti boli zdravé, išla jej jednoducho karta. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.
Queer lidi tu byli vždycky. Když ale nahlédnete do většiny mainstreamových archivů, jako by se po nich slehla zem. Alespoň dokud je nerozkvíříte. A právě tomu se ve své tvorbě věnuje polský multidisciplinární umělec Karol Radziszewski, který odhaluje zapomenuté příběhy queer lidí (nejen) ve střední Evropě. Svoji novou výstavu To se nikdo nedoví v pražské galerii Světova 1 přiblížil v rozhovoru na vlnách Radia Wave.
Queer lidi tu byli vždycky. Když ale nahlédnete do většiny mainstreamových archivů, jako by se po nich slehla zem. Alespoň dokud je nerozkvíříte. A právě tomu se ve své tvorbě věnuje polský multidisciplinární umělec Karol Radziszewski, který odhaluje zapomenuté příběhy queer lidí (nejen) ve střední Evropě. Svoji novou výstavu To se nikdo nedoví v pražské galerii Světova 1 přiblížil v rozhovoru na vlnách Radia Wave.Všechny díly podcastu On Air můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Na pražskou policii je hlášeno pohřešování dvou osob. Muž a žena zmizeli beze stopy i se služebním vozem, zanedlouho nalezeným v Maďarsku. Policie zjišťuje, že vila, ve které dvojice bydlí a která patří hledané ženě, je na prodej. Prodávající ji prý od ženy zakoupil těsně před jejím zmizením. Kam se druh s družkou poděli? A má muž, který vilu prodává, s jejich zmizením něco společného? Na složitém případu spolupracovali pražští detektivové s kolegy z jihlavské kriminálky.
Liberec, Třinec, Plzeň - a Karlovy Vary. Čtyři kluby v Česku, které mají nejlepší reputaci ve výchově mladých talentů. Zvlášť u Energie je možná tento fakt překvapivý. Jde přece o organizaci z nejmenšího kraje v republice, navíc je kousek od Varů Plzeň, která si taky může stahovat šikovné mladé hráče. A přesto to klub zvládá. I díky práci Jiřího Ryžuka, šéftrenéra mládeže, další host v rozhovorové sekci Zimáku.Vary si jdou vlastní, na české poměry možná dost neortodoxní cestou. Nenaříkají, že jim mladí hráči odcházejí do zámoří nebo Skandinávie. Mají to naopak přímo jako součást svého programu. “Ve chvíli, kdy nemáme dobrou roli v A týmu pro hráče, který má nejvyšší ambice a přerostl juniorku, tak jsme hledali cesty, jak jim pomoct cestou severoamerické juniorky. Povedlo se nám to a věřím, že se nám z nich někteří velmi brzy vrátí do dobrých rolí v áčku. Tohle uvažování je součástí naší dovýchovy,” říká Ryžuk.Podívejte se na celý rozhovor s Jiřím Ryžukem na zimakpodcast.cz!
Stačí památce, aby byla spojena se jménem jednoho z nejznámějších českých králů? A jak těžko se proniká do turistické společnosti zavedených cílů? Přímo na zámku v Kunštátě přivítá Miloš Šenkýř u mikrofonu kastelána Radima Štěpána. Ten prozradí zajímavosti o památce, ale také o tom, proč by Jiří měl být buď "z Kunštátu a Poděbrad" nebo jen "Jiří, král český". A dodá tajemství o největším pokladu zámku.
Archeologové objevili v Libochovicích část pravěkého sídliště. Na místě našli střepy keramických nádob z pozdní doby bronzové, pec na vypalování nebo zachovalé kosterní pozůstatky jedince unětické kultury.
Hnutí Starostové a nezávislí by se rádi stali největším překvapením letošních eurovoleb. Strana vsadila na novou tvář v čele kandidátky, cílí na mladé a silně proevropské voliče a zatím jí to vychází. Přeskočí koalici Spolu?Hostem Ptám se já byla ekonomka a lídryně eurokandidátky Starostů a nezávislých (STAN) Danuše Nerudová.Do evropských voleb zbývají už jen necelé tři týdny. Největší potenciál oslovit voliče mají podle posledního průzkumu pro Českou televizi hnutí ANO a právě STAN v čele s Nerudovou. Podle dat z přelomu dubna a května by obě uskupení - pokud by je volili všichni, kteří je skutečně zvažují - získala shodně 27,5 procenta. Až za nimi skončila vládní koalice Spolu s potenciálem 26 procent a Piráti s 15,5 procenty.Starostové a nezávislí začátkem roku výrazně změnili marketingovou strategii. Pozornost na sebe strhli například videem z volejbalové šatny, ve kterém se opřeli do vlastní vlády. Ale také zpočátku velmi vyostřenými debatami v regionech s názvem „Bez cenzury“ s předsedou strany Vítem Rakušanem, po kterém převzali štafetu hlavní tváře eurokandidátky Jan Farský a Danuše Nerudová.„Neřekla bych, že naše kampaň je namířená proti ostatním stranám. Odkrývá senzitivní věci, o kterých se ostatní bojí mluvit. My ty věci nazýváme správným jménem a jezdíme diskutovat do lokalit, kam se normálně politici nehrnou. Vít Rakušan se například staví čelem k migračnímu paktu,“ uvedla Nerudová s tím, že odmítá, že by kampaň Starostů vyostřovala nálady ve společnosti. Podle ní debaty v regionech naopak situaci zklidňují.Jaké to je vést dva roky jen s půlroční pauzou volební kampaň? Jak volební výsledky ovlivní fungování vlády? A jak je to s publikacemi Danuše Nerudové v predátorských časopisech?---Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Spotify, v Apple Podcasts a dalších podcastových aplikacích nebo na Podcasty.cz.Archiv všech dílů najdete tady, ostatní podcasty Seznam Zpráv tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail audio@sz.cz)
Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Hlúpa propaganda nás chce uniesť z demokracie k autokracii, tvrdí Tomáš Kriššák, špecialista na boj s dezinformáciami.Vstáva aj o štvrtej ráno, aby mohol v regiónoch žiakov či učiteľov vovádzať do zákulisia dezinformácií a propagandy a robí to popri svojej práci. Na druhej strane tu máme rovno vládneho splnomocnenca, ktorý konšpirácie šíri. Ten prvý to financuje z vlastného vrecka, či dobrovoľných príspevkov verejnosti, ten druhý rovno zo štátnej kasy, a teda z peňazí nás všetkých. Aj také je Slovensko po posledných parlamentných voľbách. Alebo – iný vládny predstaviteľ argumentuje vulgarizmami z knihy podporenej financiami z Fondu na podporu umenia, aby poukázal na nutnosť zmeny zákona o tomto fonde, no už neuviedol, že podporenú knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré riadil. No čo? Len ďalšia dezinformácia z koaličných vôd. A pokračovať by sme mohli zámerom rovno zrušiť verejnoprávnu RTVS, lebo...údajne „šíri dezinformácie“. Tak o nej hovoria opäť vládno-koaliční nositelia moci. A rovnako títo mocní hovorili o „prezidentovi vojny“... A kde je moc tam je aj pravda? Či ako? „Vy máte moc, my však pravdu“ – odpovedal by im politický väzeň svedomia Silvester Krčméry. Ako na tento chaos pravdy, nepravdy, konšpirácií a zavádzania dezinformáciami? Témy pre Tomáša Kriššáka, ktorý odkrýva ich zákutia. Dezinformácie podľa neho oberajú ľudí o „informované rozhodnutia“. „V čase pandémie sa dalo predísť veľkému množstvu úmrtí a ťažkých ochorení, keby ľudia neboli zmanipulovaní a robili by informované rozhnodnutia. Nehovoriac o miliardových nákladoch, ktoré takto doľahli na spoločnosť“, tvrdí Kriššák. Dezinformácie sú pritom podľa neho šírené umelo, „aby to vyhovovalo malej skupine ľudí z ekonomických a mocenských záujmov“. „V momente, keď vidíme, že dochádza k šíreniu dezinformácií z najvyšších pozícii moci, vtedy vieme, že spoločnosť je najviac ohrozená. Je to bohužial stav, v ktorom sa Slovensko aktuálne nachádza“, dopĺňa. Robia to podľa neho „klamári a pokrytci“. Hrádzou pre takéto zavádzanie spoločnosti a snahy o prechod z demokracie k autokracii je podľa Tomáša Kriššáka vzdelávanie ku kritickému mysleniu. „Keď sa jednotlivec dokáže vybaviť tým, že dôveruje sám sebe a svojmu kritickému pohľadu, dokáže odolať každému klamstvu a manipulácii.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
co nového se mu tedy podařilo objevit o jednom z nejoriginálnějších českých prozaiků? V recenzní části mimo jiné představíme knihu Londýnské rozhlasové komentáře Františka Moravce: Mluví důstojník ministerstva národní obrany, kterou sestavil historik Prokop Tomek. A na řadu přijde i pravidelná soutěž. Moderuje Karolína Koubová.
co nového se mu tedy podařilo objevit o jednom z nejoriginálnějších českých prozaiků? V recenzní části mimo jiné představíme knihu Londýnské rozhlasové komentáře Františka Moravce: Mluví důstojník ministerstva národní obrany, kterou sestavil historik Prokop Tomek. A na řadu přijde i pravidelná soutěž. Moderuje Karolína Koubová.Všechny díly podcastu Knížky Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
V textu Davidova 139. žalmu se otevřeme Boží velikosti. Odkrývá nám některé Boží vlastnosti pro nás nepředstavitelné, vlastnosti s neomezenou mocí Boha, ve které nám Bůh dokonale rozumí a chápe naše nitro, pocity a touhy. I když David zklamal, Bůh ho zachránil. Nemylme se, že by některé činy mohly zůstat utajeny. Obklíčeni láskou Boží, dostáváme od něj sílu. Dejme Bohu vědět, že uznáváme svou hříšnost, že o ní víme.
Daniela Kovářová - advokátka - vášnivě ráda píše knihy. Rodinu si nevybereš, tak nazvala tu poslední, která je vtipnou kronikou jejího života ve velké rodině. Poslechněte si rozhovor o nutnosti znát své kořeny a rozumět svému původu.Všechny díly podcastu Host Českého rozhlasu Ostrava můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Mnohé starověké památky v Egyptě jsou ohrožené roztahujícími se vesničany. Boj s časem svádějí například slovenští egyptologové v nilské deltě. Odkrývají tam pevnost z doby Ramesse III, která chránila egyptskou říši před nepřáteli z Asie. Utíkal tudy údajně i Sinuhet, hrdina staroegyptského vyprávění. V lokalitě Tel Ritábí nedaleko Suezského průplavu archeologové každou sezónou zjišťují, o kolik se vesnická zástavba zase přiblížila.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Podcast Mesto pre všetkých vychádza z prípadovej štúdie o tzv. vylúčenej lokalite nachádzajúcej sa vo Veľkom Krtíši, malom okresnom meste na juhovýchodnom Slovensku. Postupné odkrývanie vrstiev segregácie prináša podnetnú diskusiu so spoluautorkou knihy Martinou Růžičkovou. Cieľom publikácie Mesto pre všetkých? Odkrývanie infraštruktúry segregácie bolo priniesť predovšetkým zlepšenie sociálych a materiálnych podmienok bývania v tejto lokalite, reprezentovanej konkrétnym bytovým domom vo vlastníctve mesta Veľký Krtíš. Diskusiu moderoval Peter Szalay. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.
Ranní brífink Jakuba Troníčka: Pokud by se teď konaly volby do Poslanecké sněmovny, vyhrálo by hnutí ANO. To je výsledek mnoha průzkumů z poslední doby. Ten aktuální od agentury Median je zajímavý tím, jak moc by Andrej Babiš ostatní porazil. A odpověď je jednoduchá: drtivě. Nůžky mezi ANO a vládními stranami se rozevírají. Konkrétní zmapování nálad ve společnosti ale nabízí mnohem víc. Odhaluje totiž prostor pro vznik nové politické strany. Podle komentátora Petra Honzejka by měla prosazovat inovace i euro. „Hodně by záleželo na názvu. Kdyby tady vzniklo po vzoru Slovenska něco jako Progresivní Česko, tak by to mohlo fungovat,“ říká v Ranním brífinku Honzejk.
Ranní brífink Jakuba Troníčka: Pokud by se teď konaly volby do Poslanecké sněmovny, vyhrálo by hnutí ANO. To je výsledek mnoha průzkumů z poslední doby. Ten aktuální od agentury Median je zajímavý tím, jak moc by Andrej Babiš ostatní porazil. A odpověď je jednoduchá: drtivě. Nůžky mezi ANO a vládními stranami se rozevírají. Konkrétní zmapování nálad ve společnosti ale nabízí mnohem víc. Odhaluje totiž prostor pro vznik nové politické strany. Podle komentátora Petra Honzejka by měla prosazovat inovace i euro. „Hodně by záleželo na názvu. Kdyby tady vzniklo po vzoru Slovenska něco jako Progresivní Česko, tak by to mohlo fungovat,“ říká v Ranním brífinku Honzejk.
Temné, tmavé, rozsáhlé. Jako mraveniště nebo labyrint. To jsou tunely pod Gazou. Co v nich Hamás ukryl? Odkrývá Lumír Němec, někdejší velitel zvláštního oddělení Útvaru speciálních operací Vojenské policie, a geolog Joel Roskin z Bar-Ilanovy univerzity v Izraeli.
Temné, tmavé, rozsáhlé. Jako mraveniště nebo labyrint. To jsou tunely pod Gazou. Co v nich Hamás ukryl? Odkrývá Lumír Němec, někdejší velitel zvláštního oddělení Útvaru speciálních operací Vojenské policie, a geolog Joel Roskin z Bar-Ilanovy univerzity v Izraeli.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Dnes se společně ponoříme do světa opravdových psích hrdinů, kteří pomáhají zachraňovat životy i v těch nejextrémnějších situacích. Čím je specifická záchranářská kynologie? Jaké vlastnosti má mít správný záchranářský pes? A jak se vlastně takoví psi trénují? Odkrýt tajemství psích záchranářů mi dnes přišel Vašek Vančura, profesionální hasič, musher a jedna z nejznámějších tváří záchranářské kynologie u nás. Líbí se vám podcasty Pejskárium® a chcete je mít k dispozici ještě dříve včetně bonusů? Přidejte se do Pejskárium fanklubu na Herohero! To je česká platforma, díky které můžete v ceně jednoho kafíčka měsíčně podpořit moji tvorbu a vznik dalších dílů tohoto podcastu. Na oplátku dostanete vstup do kompletního archivu bonusových materiálů a spoustu dalších výhod :-).Jestli vás zajímá víc podobných příspěvků, článků a tipů do života se psem, budu se na vás těšit na www.pejskarium.cz!Podcast můžete v aplikaci Apple podcasts během pár vteřin ohodnotit a dát mi tak zpětnou vazbu, zda se vám rozhovory líbí.Poznámka pod čarou: Rozhovory v podcastech reprezentují také osobní názory hosta, které se vždy nemusí shodovat s tím, co šířím sama za sebe v rámci svých dalších kanálů.
Za problém považujú vysoké ceny a nedostupnosť bývania, k interrupciám či registrovaným partnerstvám pristupujú liberálnejšie ako väčšinová spoločnosť. Agentúra Focus urobila prieskum medzi ľuďmi vo veku 18 až 25 rokov a skúmala, čo ich trápi, aké majú názory na rôzne spoločenské témy a aký postoj majú k voľbám. Prieskum bol vytvorený pre kampaň Chcem tu zostať, ktorá sa snaží motivovať mladých, aby išli voliť. Niektoré závery z prieskumu sú však alarmujúce - napríklad postoj k bývalému režimu či k členstvu Slovenska v nadnárodných štruktúrach. O detailoch sa Jana Maťková rozprávala s Martinom Slosiarikom riaditeľom agentúry Focus. Zdroje zvukov: TV Markíza, Youtube/Republika, Refresher News Odporúčanie: Po dvojročnej odmlke sme opätovne spustili podcast Odkrývanie. Moderátorka Soňa Gyarfášová v ňom spolu s Dokumentačným strediskom holokaustu mapuje osudy ľudí z čias Slovenského štátu a myslím, že v aktuálnej dobe je veľmi dôležité si tieto príbehy pripomínať. Prvá epizóda tretej série je o manželoch Lowyových, ktorých deportovali zo Slovenska v prvých transportoch. Margita mala šťastie, zoznámila sa s poľskou rodinou, ktorá ju začala ukrývať. Ako sa skončil jej príbeh a aký bol osud jej manžela Aladára sa dozviete v podcaste Odkrývanie, ktorý nájdete aj vo vašej podcastovej aplikácii alebo na stránkach SME.sk. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
„Kedy, ak nie pred takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie? Rečnícka otázka Tomáša Kriššáka, experta na informačnú bezpečnosť a člena tvorivého tímu pripravovaného filmu Uranus. Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu.Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí?Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel,“ s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti,“ upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika RobertaScenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom,“ rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie,“ približuje člen tvorivého tímu.Modus operandi dezinfopolitikyPodľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe na využitie potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať,“ vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa ako ochranca pred nebezpečenstvom,“ vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia.“ Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku.Projekt filmového politického trileru na demaskovanie dezinfopolitiky a jej aktérov by mohol byť v kinách už koncom tohto volebného roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Kedy, ak nie pred takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie? Rečnícka otázka Tomáša Kriššáka, experta na informačnú bezpečnosť a člena tvorivého tímu pripravovaného filmu Uranus. Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu.Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí?Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel,“ s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti,“ upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika RobertaScenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom,“ rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie,“ približuje člen tvorivého tímu.Modus operandi dezinfopolitikyPodľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe na využitie potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať,“ vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa ako ochranca pred nebezpečenstvom,“ vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia.“ Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Stredovek nebol jednofarebný a už vôbec nie temný - toto tvrdenie podporené robustným výskumom sa za posledné desaťročie postupne stalo súčasťou všeobecného historického poznania. Na pôvodne tmavom obraze stredoveku pribúdajú farby, no zároveň tiež dôležité detaily. Do veľkej miery je za tým práca výskumníkov a neúnavných popularizátorov vedy. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť s prvou dámou popularizácie dejín stredoveku. Budeme mať príležitosť doplniť nové farby a nové detaily. Ale zároveň sa nanovo vrátime aj k otázke temnoty v stredoveku. Aké bolo postavenie žien v stredoveku? Ako boli dievčatá vychovávane? Aké boli stredoveké spoločenské očakávania a dalo sa týmto očakávaniam uniknúť? Mohli sa ženy vzdelávať? Ako prežívali ženy materstvo a manželstvo? Ako sa prejavovala rodičovská a partnerská láska? A naopak, ako a do akej miery bolo vo vzťahoch prítomné násilie? Neskrýva sa za čím ďalej tým farebnejším obrazom tohto obdobia našich dejín predsa len kus temnoty? Špeciálnou a veľmi úzkou kategóriou stredovekých žien boli kráľovné a šľachtičké: pozrieme sa preto bližšie na príbeh cisárovnej Barbory Celjskej, uhorskej a českej kráľovnej a manželky Žigmunda Luxemburského. Aký bol život kráľovien? Do akej miery mohli participovať na moci svojho manžela? Či dokonca, mali kráľovné priestor na určitú autonómiu? Barbora Celjská zažila vzostup ale aj pád. Ako sa vyrovnala so svojím pádom a aký život čakal ženy na okraji, ženy ktoré stratili svoju spoločenskú funkciu? Agáta Šústová Drelová, historička dejín 20. storočia sa rozprávala s historičkou, archivárkou, dokumentaristkou a popularizátorkou dejín stredoveku Danielou Dvořákovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Daniela Dvořáková sa výskumne zameriava na neskorý stredovek, predovšetkým obdobie vlády Žigmunda Luxemburského. Publikovala desiatky oceňovaných štúdií a kníh vo viacerých jazykoch. Okrem iných tiež: Rytier a jeho kráľ (2003), Čierna kráľovná, Barbora Celjská (2014), Pod vládou ženy (2022) ale tiež Človek a svet zvierat v stredoveku (2015). Najnovšie môžete veľmi pútavý prehľad výsledkov jej dlhoročného výskumu nájsť na stránkach knihy rozhovorov, Stopy stredoveku, ktorej spoluautormi sú Tomáš Gális a Denisa Gura Doričová, a ktorá pred pár týždňami vyšla v N Press. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Brutálně zavražděný starší manželský pár. Vrah zaútočil v mobilheimu uprostřed přírody nedaleko Písku, kde manželé celoročně žili. Motivem byly zřejmě peníze. Ubodané našel jejich syn, který kontaktoval policii. Pachatele se podařilo dopadnout až daleko za hranicemi České republiky. Složitý případ z roku 2018 vyřešila kriminálka z Jižních Čech. Varování: V pořadu se vyskytují násilné motivy a scény a svým charakterem a zpracováním není vhodný pro děti nebo citlivé osoby.Všechny díly podcastu Kriminálka můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
V indopacifickom regióne prebieha polarizácia medzi tradičnými rivalmi, najmä medzi Čínou a Japonskom, USA či Taiwanom. Lídri v regióne varujú, že východnú Áziu môže vďaka asertívnej politike Číny postihnúť podobný osud ako Ukrajinu. Obavy posilňujú silné paralely medzi politikou Ruska a Číny a dobré vzťahy medzi oboma mocnosťami. Ako ovplyvňuje vojna na Ukrajine vývoj v indopacifickom regióne? Dochádza k prehodnocovaniu bezpečnostných stratégií alebo väzieb medzi jednotlivými štátmi? Ako sa dianie v tomto regióne dotýka Európskej únie a jej členov? Aké je v súčasnosti postavenie Taiwanu a ako sa mení bezpečnostná stratégia a kooperácia ostrovného štátu s regionálnymi partnermi? Ako vplýva na bezpečnostnú situáciu zvyšovanie vojenskej prítomnosti Číny v regióne? Ako sa vyvíja strategické partnerstvo medzi Čínou a Ruskom? Aké paralely existujú medzi súčasným postavením oboch veľmocí v medzinárodnom prostredí, ich politickými lídrami alebo v postojoch k Západu? Sú v indopacifickom regióne rozšírené dezinformačné naratívy, ktoré by útočili na Západ alebo ovplyvňovali verejnú mienku v otázke vojny na Ukrajine? Ako sú v jednotlivých štátoch zakotvené digitálne práva? Ako Čína využíva cenzurovanie obsahu v online prostredí a nakoľko je problémom autocenzúra? Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Bezpečnostného centra Evropské hodnoty Davidom Tomanom.
Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu URANUS. Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí? Téma pre Tomáša Kriššáka, experta na dezinformácie a ich chápadlá. A nahliadneme aj do neraz temných zákutí politickej propagandy. „Kedy, ak nie pre takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie“, hovorí Kriššák. Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel“, s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti“, upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika Roberta Scenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom“, rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie“, približuje člen tvorivého tímu. Modus operandi dezinfopolitiky Podľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe k využitiu potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať“, vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa, ako ochranca pred nebezpečenstvom“, vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia“. Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku. Projekt filmového politického thrilleru na demaskovanie dezinfopolitiky a jej aktérov by mohol byť v kinách už koncom tohto volebného roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slová majú moc. A dezinformácie zabíjajú. Podtitul rodiaceho sa projektu na celovečerný film, ktorého hlavným hrdinom majú byť práve dezinformácie. A ich demaskovanie. A podľa zámeru „až na dreň“. Lebo ich cieľom je rozdeľovať, atomizovať a izolovať do nedôvery, strachu, nenávisti. Až k postupnému otráveniu sŕdc a myslí. Myslí a sŕdc voličov, aby sa nemohli brániť pred politikmi, ktorí sa aj dezinformáciami lepia k moci a držia sa jej. Toľko zo zverejneného zámeru filmu URANUS. Ako na politiku a politikov, ktorí pre moc neváhajú obetovať aj to nejcennejšie – dôveru ľudí? Téma pre Tomáša Kriššáka, experta na dezinformácie a ich chápadlá. A nahliadneme aj do neraz temných zákutí politickej propagandy. „Kedy, ak nie pre takýmito dôležitými voľbami, keď majú ľudia robiť informované rozhodnutia, majú mať prístup k niečomu, čo v nich posilní kritické myslenie“, hovorí Kriššák. Uránus predstavoval v gréckej mytológii personifikáciu nebies. S Gaiou, ktorá zas personifikovala zem, spolu splodili titanov. „A tí robili bordel“, s úsmevom reaguje Tomáš Kriššák na predlohu pre názov pripravovaného filmového projektu. „V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali výraznú zmenu, že politická komunikácia je do veľkej miery tvorená manipuláciami, dezinformáciami, toxickým obsahom, rozširovaním nenávisti“, upozorňuje expert na informačnú bezpečnosť. Poukazuje pritom na fakt, že politické prostredie prevzalo stratégie a metódy dezinfoscény. Demaskovanie dezinfopolitika Roberta Scenár hovorí o politikovi, ktorého označuje menom Robert. „Rozhodol sa pre svoje mocenské ciele otráviť spoločnosť, pretože to vyhovuje jeho záujmom“, rozpráva Kriššák, ktorý je v tvorivom tíme pripravovaného politického thrilleru. Politika Roberta, ktorý „rozdeľuje, aby panoval“, začne vyrušovať akýsi neznámy hlas. „Duch pravdy bude nastavovať tomuto skorumpovanému klamárovi nastavovať krivé zrkadlá, ktoré v ňom prebudí udupané svedomie“, približuje člen tvorivého tímu. Modus operandi dezinfopolitiky Podľa dezinfoexperta Kriššáka sa politici aj v prístupe k využitiu potenciálu dezinformácií inšpirovali minulosťou. „Panovník dokáže upevňovať svoju moc, keď rozdeľuje. Až tak dokáže panovať“, vysvetľuje expert. Pre politikov je podľa neho rozdeľovanie spoločnosti spôsob, ako si zabezpečiť lepšiu mocenskú pozíciu. „Rozdelí, vnesie strach a ponúkne sa, ako ochranca pred nebezpečenstvom“, vysvetľuje Kriššák. „Dochádza k tomu, že nielenže spoločnosť rozdrobil a znefunkčnil, politik sa naviac stavia do pozície, že oklamaných ľudí umelo mobilizuje a oni – oklamaní – ho dokonca podporia“. Tomáš Kriššák tu hovorí o dynamike, ktorá je spoločná Spojeným štátom, Európe a v nej aj Slovensku. Projekt filmového politického thrilleru na demaskovanie dezinfopolitiky a jej aktérov by mohol byť v kinách už koncom tohto volebného roka. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Na pražskou policii je hlášeno pohřešování dvou osob. Muž a žena zmizeli beze stopy i se služebním vozem, zanedlouho nalezeným v Maďarsku. Policie zjišťuje, že vila, ve které dvojice bydlí a která patří hledané ženě, je na prodej. Prodávající ji prý od ženy zakoupil těsně před jejím zmizením. Kam se druh s družkou poděli? A má muž, který vilu prodává, s jejich zmizením něco společného? Na složitém případu spolupracovali pražští detektivové s kolegy z jihlavské kriminálky.Všechny díly podcastu Kriminálka můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Archeologie z nebe, 1. část: Počátky a jak to funguje (4:19) – Procházka únorovou oblohou, se slovem o kometě (18:10) – Kosmonautika 2023, 4. část: Jupiter a rakety (24:10)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Belgická polícia zatkla dnes už bývalú podpredsedníčku Európskeho parlamentu Evu Kaili a ďalšie osoby a obvinila ich z činnosti v zločineckej skupine, prania špinavých peňazí a korupcie. „Boli nejakým spôsobom zapletení do prípadu, v ktorom pravdepodobne Katar podplácal aktívnych ľudí v európskej politike, aby mu pomáhali zlepšovať imidž krajiny,” vysvetľuje v podcaste vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist. Aké nedostatky europarlamentu odkrýva korupčný škandál? „Odkrýva to nedostatočnú transparentnosť fungovania europarlamentu a nedostatočnú reguláciu lobingu, ktorá tam prebieha,” tvrdí Geist. Podpredseda europarlamentu Michal Šimečka hovorí, že informácie o tom, čo sa stalo bol šok pre všetkých. „Európsky parlament dlhodobo spolupracoval s belgickou políciou a prokuratúrou, aby sa čin mohol odhaliť,” hovorí v podcaste podpredseda EP a šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Europarlament chce podľa Šimecku situáciu riešiť a sprísniť pravidlá. „Musíme sa snažiť, aby sme vedeli rýchlejšie a čo najviac prípadov odhaliť a o tom nám teraz pôjde v tom, ako sa budú pravidla sprísňovať,” hovorí v podcaste. Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom. Moderuje Denisa Hopková.
Včera sme si pripomínali významný deň v našich dejinách. 29. augusta sa pred 78. rokmi začalo Slovenské národné povstanie ako obrana proti nemeckým okupačným jednotkám a zároveň ako protest proti autoritatívnej vláde Jozefa Tisa. Pri tejto historickej udalosti vám predstavíme príbeh dvoch žien, ktoré sa počas druhej svetovej vojny zapojili do odboj. Jedna do domáceho, druhá do zahraničného. Obe mali židovský pôvod a pravdepodobne sa spolu nikdy nestretli. Ale spájalo ich toho viac. Spoločné mali najmä presvedčenie, že nemôžu len tak čakať na svoj osud, ale musia sa mu vzoprieť, a preto sa aj ony samy zapojili do boja za slobodu. A obe spoznali aj tú najhoršiu stránku ľudáckeho režimu a toho, ako sa vedel porátať so svojimi politickými odporcami. Príbehy Hely Volanskej a Chavivy Reikovej spracovala Soňa Gayrfášová v podcastovej minisérii Odkrývanie, ktorý odhaľuje temné, ale aj biele miesta našej minulosti a pozerá na ňu cez konkrétne ľudské príbehy. Apple podcasts Google podcasts Spotify RSS – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Všetci ju čítajú, ale nikto nevie, ako vzniká. Investigatívna žurnalistika má vlastné pravidlá. Títo novinári dlhodobo zbierajú dáta a informácie, pátrajú v matrixe čisel verejných databáz, stretávajú tajné zdroje až napokon prídu so zistením, ktoré môže zatriasť spoločnosťou. Roky suplovali prácu vyšetrovateľov, takže vďaka nim vieme, ako fungoval Marian Kočner, oligarchovia aj viacerí politici. Na Pohode sme sa pozreli za oponu investigatívnej žurnalistiky, ktorú odkyje Pavla Holcová z českého centra nezávislej žurnalistky Investigace.cz (blízka spolupracovníčka Jána Kuciaka, ktorá odhalila, ako český expremiér Andrej Babiš nakupoval nehnuteľnosti vo Francúzsku), Lukáš Diko (šéf Investigatívneho centra Jána Kuciaka a bývalý šéfredaktor spravodajstva RTVS) a Martin Turček (reportér webu Aktuality.sk, ktorý verejne odhalí, koho si vezme na mušku vo svojej prvej pripravovanej knihe). Diskusiou s investigatívnymi novinármi vás prevedie Ján Petrovič z redakcie Aktuality.sk.
#zdroweNIEjedzenie16/8----Chodźcie z nami do lepszego i piękniejszego życia. Odkręcamy się od jedzenia ku lepszemu zdrowiu metabolicznemu. Jedno z ułatwień w tym przypadku 16 na 8 to idealne narzędzie aby zacząć..... Metoda którą propagujemy to jedna z najczęściej badanych obecnie metod leczenia otyłości, Insulinooporności i cukrzycy T2, ale nie tylko
Mala to byť prezidentská strana, mala premiérske ambície, chcela radikálne meniť krajinu. Prvú zo série radikálnych chýb však zaľudia spravili, keď odmietli veľkú koalíciu a stvorili tak dnešného Igora Matoviča. Poslednú, keď sa strana rozštiepila na dve neústupčivé osobnosti, až ľudia okolo Márie Kolíkovej stranu opustili a pridali sa k SaS. Ako strana, ktorá mala byť nádejou, začínala a v akej tragikomédii vlastne skončila? Tomáš Prokopčák sa pýta Danky Hajčákovej. Zdroj zvukov: TASR Odporúčanie: Pred 80 rokmi, presne 9. septembra 1941 bol na Slovensku prijatý Židovský kódex. Ľudia židovského pôvodu ním prišli o všetky svoje práva a majetky. Práve v tento symbolický deň preto začíname s druhou sériou nášho podcastu Odkrývanie - práve na Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. 9. september sa totiž úzko spája s minulosťou našej krajiny, s ktorou sme sa doteraz nevyrovnali. Podcast Odkrývanie pripravuje denník SME spolu s Dokumentačným strediskom holokaustu - našim stálym hosťom je jeho riaditeľ historik Ján Hlavinka a tento podcast je mojim dnešným odporúčaním. V prvej časti sa pozrieme na príbeh 23-ročnej Alice Hercogovej, ktorá sa po vzniku Židovského kódexu nemohla ako Židovka vydať za svojho snúbenca. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Láska, ktorá je silnejšia ako vojna. Možno by to znelo príliš pateticky, keby sa tento príbeh skutočne nestal. Ona bola odvážna mladá žena, ktorá nedokázala zniesť nespravodlivosť, on mladý muž ponižovaný pre svoj židovský pôvod, ktorý počas deportácii prišiel o svojich najbližších. Ak sa počas prvej vlny deportácii zachránil Bernarda Schönbrun vďaka šťastnej náhode, pri tej druhej úradoval možno o čosi viac osud. V turbulentnom lete 1944 sa totiž zoznámil so ženou, ktorá sa mal stať preňho v tom čase osudovou. Keď vtrhli po vypuknutí povstania na Slovensko nacistické okupačné sily a rozbehli sa znova deport Anna Krajčová sa rozhodla mladému Bernardovi Schönbrunovi, ktorý mal falošné papiere na meno Jozef Knežo - to si nechal nakoniec aj po vojne -pomôcť. A pomáhala mu aj napriek obrovskému riziku, ktoré hrozilo jej aj jej rodičom. Ak by sa tento čin prezradil, Nemci by ich popravili. Po vojne sa stali Bernard a Anna manželmi a prežili spolu celý život. To je len jeden príbeh záchrany z obdobia druhej svetovej vojny spomedzi tých, ktorí získali titul spravodlivých medzi národmi. V dnešnej časti nášho podcastu si cez príbeh manželov Knežovcov pripomenieme príbeh občianskej statočnosti, ale zachránených. Rozprávať sa budeme tentokrát s dvoma historikmi - autorom prvej ucelenej monografie o holokauste na Slovensku Ivanom Kamencom, ktorá sa v časoch totality šírila ako samizdat a rovnako s riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu Jánom Hlavinkom. Obaja zároveň pôsobia na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Špeciálny podcast Odkrývanie vám SME prináša spolu s Dokumentačným strediskom holokaustu. Podcast moderuje Soňa Gyarfašová, ktorá pôsobí v RTVS a mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy v stredu.
Za tragédiou, akou bol holokaust, sú konkrétne mená. Konkrétni ľudia, ktorí boli zodpovední za konkrétne zločiny. A chceme, aby zazneli aj tieto ich mená. Jedným z nich bol aj muž, ktorého označovali ako pravú ruku Adolfa Eichmanna a posledná kapitola jeho pôsobenia je spojená aj so Slovenskom. V roku 1944, keď boli už do nacistických koncentračných táborov vyvezené 2/3 židovského obyvateľstva, prišiel túto misiu nacistov dokončiť on osobne. Veliteľ koncentračného táboru v Seredi Alois Brunner stál pri druhej vlne deportácii a posledné transporty odtiaľto vypravoval ešte v čase, keď sa Tretia ríša rútila k svojej porážke Hoci všetci tušili kam zmizol, spravodlivosť podobne ako pri iných nacistických zločincoch. Kto bol teda fanatický nacista Alois Brunner, ako bol spojený s prvou aj druhou vlnou deportácii a prečo ušiel svojmu trestu, hoci stál za mnohými zločinmi proti ľudskosti vo viacerých európskych štátoch? Špeciálny podcast Odkrývanie vám SME prináša spolu s Dokumentačným strediskom holokaustu. Podcast moderuje Soňa Gyarfašová, ktorá pôsobí v RTVS a mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy v stredu.
V našom dnešnom rozprávaní sa vyberieme do domu na obávanej Edlovej ulici v Bratislave. Tá figuruje v spomienkach mnohých preživších, ktorí sa vyhli prvej vlne deportáciam. Po rozbehnutí tej druhej tu končili židovskí obyvatelia a so strachom sa vtedy šepkalo, že je to miesto, z ktorého sa po zaistení už nikto nevráti. Patronát nad ním mal vtedy tridsiatnik Gustav Haukrecht. Rodák z Bratislavy a presvedčený hitlerovec, ktorý všetko tam riadil, no sám s obľubou židovských väzňov vyšetroval a pátral po ich rodine či priateľoch. Jeho metódy boli obzvlášť kruté. Jednému vyšetrovanému vytĺkli zuby sekáčikom, inému rezali uši. S jeho pôsobením na úradovni na Edlovej ulici sa spájajú aj ďalšie zločiny - vraždy zadržaných ľudí, ktoré vyšli najavo pri retribučných procesoch. Zdokumentovaných bolo najmenej desať prípadov. Takto tu zavraždili aj muža, ktorý prišiel hľadať svoju zatknutú 80-ročnú matku. Zodpovedný je tiež za približne 5000 životov ľudí, ktorí prešli jeho vyšetrovňou a skončili v nacistických koncentračných táboroch. Kto bol teda v skutočnosti snaživý bratislavský nacista Gustav Hauskrecht a prečo ušiel akémukoľvek trestu? Aj o tom budeme hovoriť v našom podcaste Odkrývanie - tentokrát s historikom Michalom Schvarcom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, autorom tohto unikátneho výskumu. Podcast moderuje Soňa Gyarfašová, ktorá pôsobí v RTVS a mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy v stredu.
Dnes sa spolu pozrieme na tému odboja a príbehy, ktoré Vám predstavíme, budú dokonca dva. Jedna bola mladá lekárka, druhá neohrozená dôstojníčka. Jedna sa zapojila do domáceho odboja, druhá do toho zahraničného. Obe mali židovský pôvod a pravdepodobne sa spolu nikdy nestretli. Ale spájalo ich toho viac. Spoločné mali najmä presvedčenie, že nemôžu len tak čakať na svoj osud, ale musia sa mu vzoprieť a preto sa aj ony samy zapojili do odboja a boja za slobodu. A obe spoznali aj tú najhoršiu stránku ľudáckeho režimu a toho, ako sa vedel porátať so svojimi politickými odporcami. Aké boli príbehy a osudy krehkých žien, ktoré sa rozhodli postaviť proti nacistickej a ľudáckej totalite? Aj to si povieme v našom dnešnom podcaste, v ktorom si predstavíme dve ženy - sú to Hela Volanská a Chaviva Reiková. V našom dnešnom podcaste, kde si tentokrát predstavíme dva príbehy, budú vystupovať tentokrát aj dvaja hostia - už tradične je to riaditeľ Dokumentačného strediska holokaustu historik Ján Hlavinka a tiež historik Martin Posch, ktorý pôsobí rovnako v Dokumentačnom stredisku holokaustu aj na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Špeciálny podcast Odkrývanie vám SME prináša spolu s Dokumentačným strediskom holokaustu. Podcast moderuje Soňa Gyarfašová, ktorá pôsobí v RTVS a mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy v stredu.
Takmer každý dnes už pozná románový príbeh dvoch odvážnych židovských väzňov - Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, rodákov zo Slovenska, ktorí ušli z koncentračného tábora Auschwitz, aby podali svetu správu o nacistických zločinoch. Skoro neznámy však dodnes zostáva príbeh iného rodáka zo Slovenska, ktorý rovnako ako oni ušiel z nacistického pekla - a bolo to dokonca ešte dva roky pred nimi. Aj on chcel podať svetu svoje svedectvo. Mladý Dionýz Lenard, chlapec krehkej postavy, ušiel takmer ako akčný hrdina svojim väzniteľom z táborov dvakrát. Miloval dobrú iteratúru a sám písal prvé nesmelé básne. No zostal po ňom iba jediný list - svedectvo o tom, čo kedysi prežil. Jeho vyše 40-stranova sprava, ktorou chcel zmenit chod dejín, vsak v čase svojho vzniku odozvu nenašla. A my si jeho pribeh pripomenieme aj v nasom dnesnom podcaste. Špeciálny podcast Odkrývanie vám SME prináša spolu s Dokumentačným strediskom holokaustu. Podcast moderuje Soňa Gyarfašová, ktorá pôsobí v RTVS a mapuje osudy pamätníkov dvoch totalít. Odkrývanie si budete môcť vypočuť každé dva týždne, vždy v stredu.