Podcasts about nahlas

Parlament začal rokovať o konsolidačnom balíčku. Toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov pritom pred poslancov prichádza bez súhlasu zamestnávateľov i odborárov. Aká teda bude výsledná podoba vládneho balíčka a ustojí koalícia tlaky spojené s takto masívnym uťahovaním opaskov?Pokiaľ zasadá zákonodarné zhromaždenie, život žiadneho občana, jeho sloboda ani majetok nie sú v bezpečí - tak znie jeden starý a známy bonmot. No a slovenský zákonodárny zbor - teda parlament - práve zasadol a na programe má aj schvaľovanie ďalšieho konsolidačného balíčka z dielne ministra financií. Hoci toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov už vláda schválila, vzhľadom na razantnosť dopadov prakticky na všetky možné skupiny obyvateľstva je vysoko pravdepodobné, že o výslednej podobe vládneho balíčka sa zrejme ešte zvedie intenzívny zápas.Politické karty môže zamiešať aj návrh novelizácie Ústavy, ktorú chce - ako akúsi „hrádzu proti progresivizmu“ - už od jari upiecť premiér Fico spolu s opozičným KDH. No a keďže dôsledky konsolidácie vládnym stranám na popularite rozhodne nepridajú, na rad môžu prísť aj rôzne zástupné témy, ale aj snaha novelizáciou rokovacieho poriadku NR SR mocensky osedlať diskusie v parlamente.To sú témy dnešných Aktualít Nahlas s našim politickým redaktorom Martinom Slizom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stopka ruskej ambasáde na Slovensku a noha do dverí Ficovej promoskovskej politike. To je cieľ referenda, ktoré začalo pripravovať občianske združenie Streda a ktoré by malo v prípade úspachu uzatvoriť ambasádu Ruskej federácie. Cieľom je však aj oživenie diskusiu o vplyve proruskej propagandy, ale i o vládnej bezpečnostnej politike. "Slovensko je dlhodobo zasiahnuté vplyvovými operáciami Ruskej federácie. Podľa prieskumov sme - pokiaľ ide o (pro)ruskú propagandu - jedna z najzasiahnutejších a najzraniteľnejších krajín Európskej únie. Demokracia v Slovenskej republike je ohrozená." Tvrdí to Občianske združenie STREDA, ktoré prichádza s radikálnym riešením, ktoré by tento vývoj mohlo zásadne zmeniť. Tým riešením je referendum a to s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika na minimálne tri roky prerušila bilaterálne diplomatické vzťahy s každým štátom, ktorý vo svojej verejnej komunikácii prostredníctvom svojich inštitúcií, volených zástupcov štátu alebo prostredníctvom štátnych médií vyjadrí možnosť použitia vojenskej sily proti Slovenskej republike alebo členským štátom Európskej únie?" Koniec citátu. Občianske združenie však - okrem vyhostenia ruských diplomatov či agentov z nášho územia, žiada aj zastavenie vládnych aktivít, ktoré ohrozujú reputáciu Slovenskej republiky ako člena Európskej únie.Kto je teda občianske združenie STREDA, prečo prichádza s takouto - pre niekoho, až radikálnou agendou a naozaj verí v úspech svojho podniku v tejto krajine plnej pomníkov po neúspešných referendách? Ide skutočne o referendum alebo je to skôr o otvorení diskusie o našej bezpečnostnej situácií zoči voči vojne na Ukrajine a politike štvrtej vlády Roberta Fica? Mali by byť zložité otázky bezpečnostnej politiky vôbec predmetom priamej demokracie a nejde tu o pokus zvrátiť vôľu voličov v parlamentných voľbách? No a ako vnímajú zakladatelia STREDY ďalší vývoj vojny na Ukrajine a príklon časti slovenskej verejnosti k putinovmu Rusku?Ja sa strašne hnevám na Brat za Brata či na nášho premiéra Fica, ale voči ich voličom a podporovateľom nemáme aplikovať pomstu, musíme to s nimi vyskúšať znova. Potrebujeme daľšiu Nežnú revolúciu. Ak sa budeme do nekonečna mstiť jeden druhému, ak to bude oko za oko, tak napokon budeme všetci slepí, tvrdí jeden zo zakladateľov občianskeho združenia Streda a vysokoškolský pedagóg Patrik Lenghart.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Masové a systémové sexuálne násilie spojené i s mučením je jednou z definícií tejto vojny, hovorí o pôsobení ruských vojsk na Ukrajine novinárka Sára Činčurová. Venuje sa dokumentovaniu tohto násilia a zaznamenala aj viaceré svedectvá priamych obetí. Systémovým sexuálnym násilím sa Rusko snaží Ukrajincov zlomiť, tvrdí. Znásilňovania žien, a to bez ohľadu na ich vek - teda i detí či senioriek, skupinové či opakované znásilnenia neraz spojené i s brutálnym násilím voči obetiam. Znásilňovania mužov, ale aj systematické a masové používanie sexuálneho násilia či mučenia spojeného so sexuálnym násilím. Elektrický prúd do genitálií a iných citlivých častí tela, znásilňovanie predmetmi či dokonca zbraňami, nútená nahota a vedomé ponižovanie či dehumanizácia obetí a to všetko už nielen priamo na fronte, ale v ruských detenčných centrách. To všetko patrí do arzenálu ruskej agresie na Ukrajine. Tento fenomén zaznamenala aj Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine, ktorá zdokumentovala množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci na Ukrajine dopustili. OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie proti Ukrajincom, civilistom aj vojnovým zajatcom, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. A týmto praktikám ani zďaleka nie je koniec. Čo nasvedčuje tomu, že to nie sú len ojedinelé zlyhania jednotlivcov, ale naopak, ide o systém? Prečo to ruská armáda robí a čo tým vlastne sleduje? Kto tieto zverstvá pácha a ide o nejaké špeciálne komandá alebo sa takýchto činov dokážu dopúšťať aj takpovediac bežní vojaci a príslušníci iných represívnych zložiek? Aké dopady majú tieto prežité hrôzy na obeta, kto sa im venuje a domôžu sa niekedy spravodlivosti?Prečo sú tieto témy - napriek ich dôležitosti, stále tak trochu na okraji záujmu a verejnosť o nich nechce veľmi vedieť, vidieť ani počuť? No a napokon, ako vníma to, ako sa tu Slovensku stavia stavia časť verejnosti k vojne na Ukrajine, pred ktorou si -napriek takýmto zločinom, zatvára nielen oči a uši, ale aj srdcia? Prísť na Slovensko z Ukrajiny je ako dostať obrovskú facku. Je pre mňa nepochopiteľné, ako si tu ľudia pred tým zatvárajú oči, nechcú o tom počuť a spochybňujú to. Je to niečo, na čo sa o 50 - 80 rokov budeme pozerať ako na vlastnú zaostalosť, hovorí Sára Činčurová.Ráno Nahlas s novinárkou Sárou Činčurovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Už je známe, aké uťahovanie opaskov sa očakáva na Slovensku budúci rok.Dlhé mesiace sa o tom len hovorilo, no po dnešnku konečne poznáme konkrétne kroky vlády, ktorými chce budúci rok ušetri 2,7 miliardy eur. Konsolidačný balík zahŕňa nielen úsporné opatrenia v štátnej správe. Minister prišiel aj so zmenami, ktoré pocíti každý z nás. Podľa opozície celú ťarchu konsolidácie ponesú bežní ľudia. O tom, aké konkrétne opatrenia dnes minister financií predstavil sme sa rozprávali s ekonomickým redaktorom portálu ⁦Aktuality.sk Vladimírom Amrichom.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase pandémie Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

To, čo robilo ministerstvo zdravotníctva v sanitkovom tendri je absolútne neprijateľné. Bol to Klondajk. Potvrdzuje sa, že zdravotníctvo ukradli lobisti a vedenie ministerstva rezignovalo na verejný záujem. Tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Podľa neho je Slovensko v zvládaní kríz na tom ešte horšie ako v čase Covidu. No a štát? Nekoná."Klondajk," tak označil šéf Najvyššieho kontrolného úradu takzvaný sanitkový tender za takmer 2 miliardy, ktorý musel minister zdravotníctva napokon zrušiť. V hre boli ako podozrenia z vážnej netransparentnosti, tak aj medializované informácie, ktoré hovorili o dopredu dohodnutých výsledkoch. Tender bol napokon zrušený, na základe čoho - a či to neprinesie mnohomiliónové žaloby na štát však zatiaľ nie je jasné.Napriek tomu chaosu však minister zdravotníctva dáva od celej situácie ruky preč a nad politickou zodpovednosťou si doslova umýva ruky. Minister nesie zodpovednosť za členov výberovej komisie, minister, nesie zodpovednosť za nastavenie pravidiel takže sa nemôže tváriť, že s tým nič nemá pretože on zodpovedá za rezort zdravotníctva. Myslím si, že v tomto prípade by bolo absolútne čestné aby Kamil Šaško prebral zodpovednosť a aby povedal: Áno, nevenoval som tomu takú pozornosť ako som mal. Ministerstvo na čele s ministrom zlyhalo, povedal predseda NKÚ.Vláda si objednala od Slovenskej akadémie vied analýzu vakcín aby tak reagovala na správu vlastného splnomocnenca, ktorý očkovanie voči Covidu zásadne spochybňuje a na verejnosti šíri medicínsky nepodložené dezinformácie. Vládny splnomocnenec ale správu SAV odmietol rešpektovať a vláda najvyššiu vedeckú autoritu v krajine nepodržala. Manažment pandémií, ktoré mal Peter Kotlár priamo v náplni práce pritom zostáva zúfalo nedostatočné a vláda pre zlepšenie krízového riadenia zatiaľ nepohla ani prstom.Situácia, ktorá je dnes na Slovensku ukazuje, že verejnosť nemá uistenia, že štát a štátne inštitúcie v časoch mimoriadnej situácie vedia občanom podať pomocnú ruku. To je veľká výzva pre politikov a politici by mali začať konečne konať. Z hľadiska procesov a systému sme ostali na úrovni subsaharskej Afriky, ale z hľadiska spoločenského, z hľadiska zodpovednosti ľudí za správanie sa (a ich dôvery v štát) sme na tom ešte horšie," varuje Andrassy. No a napokon, čo vie tento štát ponúknuť našim deťom čeliacim vážnym duševným problémom a prečo nevieme zastaviť odlev mladých mozgov z tejto krajiny?To sú témy ďalšieho rozhovoru - v rámci pravidelného cyklu, s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas s Ľubomírom Adrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Premiérovu cestu do Číny vnímam ako vztýčený prostredník lídrom EÚ. Premiérove reči o mieri sa ukázali ako prázdne kecy. Prezentovať priamo pred Putinom výzvu na zastavenie paľby na to Robert Fico odvahu nenašiel,“ pripomína bývalý diplomat Peter Weiss. Čo premiér návštevou Číny sleduje a aký bude mať dopad na dôveryhodnosť Slovenska v EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o Ficovej suverénnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Tej sa totiž v ostatnom čase akosi zasekol kompas na prísne východnom vektore. Po nedávnej návšteve Moskvy totiž premiér Fico zamieril ešte východnejšie, tentoraz do Číny. Tam - obklopený autokratmi sveta skritizoval jeho slovami „žabí horizont“ Európskej únie a po rokovaní s ruským prezidentom Putinom si pohovoril aj s čínskym lídrom Si Ting-pchingom, predstaviteľom Vietnamu, no a našiel si čas prehodiť pár slov aj s Alexandrom Lukašenkom. Proste Créme de la Créme svetovej demokracie a ľudských práv. „To, čo povedal o tej žabe z úzkym horizontom, tak to je výpoveď o ňom samom. Je nepochopiteľné ako Robert Fico špiní do vlastného životného priestoru, ktorým je pre Slovensko Európska únia. Je to sabotáž našej spoločnej únijnej politiky,“ hovorí Peter Weiss.Prečo to premiér robí, aké to bude mať dôsledky na obraz a postavenie Slovenska v EÚ a čo vlastne od ľudí ako Putin či Si Ting-pching Robert Fico očakáva? Premiérovu zahraničnú politiku už nemožno oddeliť od jeho snahy uniknúť domácim témam a od pokusu uloviť krajne pravicového extrémistického voliča, upozorňuje bývalý predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Peter Weiss. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensku chýbajú psychológovia a jasné pravidlá. Na začiatku školského roka na to upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Pripomína, že čelíme kritickému nedostatku školských psychológov, čo v praxi vyzerá tak, že na jedného pripadá v priemere 710 žiakov. V niektorých okresoch ich pritom bolo aj vyše tri tisíc, tri okresy nemali školského psychológa vôbec. Odporúčania odborníkov pritom hovoria, že na jedného by malo byť maximálne 500 žiakov.Nedávna pandémia COVIDu-19 pritom odhalila zhoršené duševné zdravie, čo potvrdzujú aj dáta: výrazne pribudlo pokusov o samovraždu u mladých ľudí, sebapoškodzovania, depresií a pocitov úzkosti.Školy by psychológov či podporné tímy uvítali, zápasia však s nedostatkom peňazí i samotných odborníkov. Kontrola tiež ukázala, že na nápravu stavu chýbajú aj potrebné dáta.Ako to vyzerá v praxi a aké sú možnosti riešenia? Pozrieme sa na to s Viktorom Križom, ktorý sa popri inom snaží humanistickú psychológiu implementovať do školského prostredia.„Pri humanistickej psychológii sa nezameriavam na to, že chcem človeka zmeniť, ale v prvom rade ho akceptujem ako človeka,“ reaguje na výsledky záverov kontroly NKÚ školský psychológ a psychoterapeut Viktor Križo.„To, že som v danom momente tam, že žiaka prijímam, úplne stačí. Nepotrebujem žiadnu ďalšiu techniku, nepotrebujem ho meniť. Lieči už fakt, že ho prijímam, rešpektujem a vytváram s ním vzťah,“ dodáva.„Často sa mi stáva, že mi príde tínedžer a rozpráva, ako by vystrieľal polovicu školy, lebo prežíva veľký hnev. Vtedy nepočúvam prioritne ten obsah. Pozerám sa naňho ako na človeka, ktorý predo mnou sedí, je smutný, nahnevaný… A keď moje prvé reakcie nie sú o tom obsahu, ale o tom, že ho beriem ako človeka, trvá zvyčajne len pár minút, keď zmení tému o strieľaní a začne hovoriť o sebe,“ rozpráva Viktor Križo.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Premiérovu cestu do Číny vnímam ako vztýčený prostredník lídrom EÚ. Premiérove reči o mieri sa ukázali ako prázdne kecy. Prezentovať priamo pred Putinom výzvu na zastavenie paľby na to Robert Fico odvahu nenašiel,“ pripomína bývalý diplomat Peter Weiss. Čo premiér návštevou Číny sleduje a aký bude mať dopad na dôveryhodnosť Slovenska v EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o Ficovej suverénnej zahraničnej politike na všetky štyri svetové strany. Tej sa totiž v ostatnom čase akosi zasekol kompas na prísne východnom vektore. Po nedávnej návšteve Moskvy totiž premiér Fico zamieril ešte východnejšie, tentoraz do Číny. Tam - obklopený autokratmi sveta skritizoval jeho slovami „žabí horizont“ Európskej únie a po rokovaní s ruským prezidentom Putinom si pohovoril aj s čínskym lídrom Si Ting-pchingom, predstaviteľom Vietnamu, no a našiel si čas prehodiť pár slov aj s Alexandrom Lukašenkom. Proste Créme de la Créme svetovej demokracie a ľudských práv. „To, čo povedal o tej žabe z úzkym horizontom, tak to je výpoveď o ňom samom. Je nepochopiteľné ako Robert Fico špiní do vlastného životného priestoru, ktorým je pre Slovensko Európska únia. Je to sabotáž našej spoločnej únijnej politiky,“ hovorí Peter Weiss.Prečo to premiér robí, aké to bude mať dôsledky na obraz a postavenie Slovenska v EÚ a čo vlastne od ľudí ako Putin či Si Ting-pching Robert Fico očakáva? Premiérovu zahraničnú politiku už nemožno oddeliť od jeho snahy uniknúť domácim témam a od pokusu uloviť krajne pravicového extrémistického voliča, upozorňuje bývalý predseda Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Peter Weiss. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Od únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. uplynulo presne 30 rokov a vinníci sú stále nepotrestaní. "Únos štátu pokračuje. Existuje tu nejaké dno a dá sa tomuto štátu veriť?" Pýta sa novinárka Ľuba Lesná. Aké sú dôkazy o účasti premiéra Mečiara na únose?Najprv uniesli štát, potom aj syna prezidenta. Únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého je dôvodne podozrivá Mečiarova tajná služba, naplno obnažil aroganciu moci voči svojim vlastným občanom.30 rokov, ktoré od Kováčovho únosu uplynulo, preukázalo, že tento štát nie je schopný - a zjavne ani ochotný, vyvodiť za tento akt brachiálneho násilia a doslova štátneho terorizmu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Namiesto toho aby vinníci čelili súdu, dočkali sa zatiaľ len opakovaných amnestii z rúk toho, ktorý mohol byť do únosu sám zapletený - teda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. No a pozemská spravodlivosť Tak tá je pre páchateľov stále v nedohľadne.Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. je tak jedna z našich ďalších "hrubých čiar", ktoré si zamieňajú roly vinníkov a obetí, relativizujú hodnoty právneho štátu a zásadne oslabujú našu dôveru k tomu, čo sa tu nazýva štátom - a ktoré si tu v mene vlastného pohodlia, už celé dlhé desaťročia tak radi hromadne pestujeme. Principiálna otázka pritom znie: Ak tu tento štat nie je pre obete únosu občana štátnym orgánom, tak pre koho vlastne takýto štát je a prečo mu vôbec máme veriť? Ak neboli potrestaní páchatelia, ktorých obžaloba identifikovala ako príslušníkov tajnej služby, kde máme záruku, že sa k násiliu a hrubej nezákonnosti neuchýli naša tajná služba aj dnes -zas a znova? Ako teda veriť SIS s jej takto dlhými a najmä temnými tieňmi jej vlastnej minulosti a akú hodnotu tu má občan - a jeho ľudské práva? Stál za únosom vtedajší premiér Mečiar a čo ho k tomu mohlo viesť? Má SIS, ktorá je dôvodne podozrivá zo štátneho terorizmu ešte nejakú zmysluplnú budúcnosť alebo sa jej máme báť i dnes? Kam nás zavedie politika "hrubých čiar" a ako sa z nej vymaniť? No a napokon, čo o Slovensku táto 30 ročná kauza vlastne vypovedá? Tu sa to hrá na občiansku rezignáciu. Zneisťujú sa autority ako SAV či kultúrna obec alebo ombudsman a mimovládky. Vidíme postupný, ale cieľavedomý rozklad spoločnosti. Akoby tu bol plán rozložiť spoločnosť. Neviem si predstaviť, kde sa to skončí. Nemôžeme mať dôveru v takýto štát, varuje novinárka Ľuba Lesná. Podľa nej je teraz jedinou možnou odpoveďou vzbura občianskej spoločnosti voči týmto praktikám.Témy pre dlhoročnú novinárku a autorku kníh "Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby" či "Únos demokracie. Zo zákulisia slovenskej tajnej služby," Ľubu Lesnú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Si Ťin-pchin, Putin, Kim Čong-un, Lukašenko, Vučič – spoločnosť, v ktorej je v týchto hodinách Robert Fico. Oslavuje koniec druhej svetovej vojny v Číne.A ak nemecký kancelár Merz hovorí o Vladimírovi Putinovi ako o „možno najväčšom vojnovom zločincovi našej doby“, slovenský premiér tomuto Putinovi verejne vojnu ani nespomenie. Turecký Recep Tajip Erdogan naopak po stretnutí s ruským prezidentom skloňuje „nie konfliktu, priorita pre dialóg“. „Diskutovali sme, ako dosiahnuť spravodlivý mier medzi Ruskom a Ukrajinou,“ hovorí. Slovenský premiér naopak kritizoval Ukrajinu za útoky na energetickú infraštruktúru a s Moskvou dohadoval obchodnú spoluprácu.Ruky preč od neho dáva Brusel, rovnako domáca opozícia. Napriek tomu je v Číne v pozícii premiéra krajiny. Kam takýmito krokmi zaťahuje Slovensko, v ktorom žijú ešte stále z veľkej časti vyznávači západných hodnôt slobody a demokratických pravidiel?Témy pre Miroslava Wlachovského, bývalého šéfa diplomacie, ktorý aktuálne pôsobí v Globsecu.„Robert Fico nás ťahá von zo Západu. Ťahá nás na Východ. Ťahá nás do toho, čo Briti volajú ‚uncharted territories' – do neprebádaných území, ktoré nie sú pre túto krajinu ničím dobrým,“ hovorí Wlachovský.Podľa bývalého šéfa slovenskej diplomacie by premiér mal svoju cestu v Číne vysvetliť v parlamente. „Určite by si ho parlament mal zavolať. Mali by ho zavolať na zahraničný výbor. Mali by sa ho pýtať, kam túto krajinu vedie. Prečo mení princípy slovenskej zahraničnej politiky,“ tvrdí Miroslav Wlachovský.Nestačí podľa neho, že premiér povie jednu vetu o euroatlantickom priestore ako o dôležitom pre Slovensko, je potrebné fakticky to napĺňať. „To je to, čo sa nedeje. Deje sa presný opak,“ hovorí bývalý šéf slovenskej diplomacie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Od únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. uplynulo presne 30 rokov a vinníci sú stále nepotrestaní. "Únos štátu pokračuje. Existuje tu nejaké dno a dá sa tomuto štátu veriť?" Pýta sa novinárka Ľuba Lesná. Aké sú dôkazy o účasti premiéra Mečiara na únose?Najprv uniesli štát, potom aj syna prezidenta. Únos Michala Kováča mladšieho, z ktorého je dôvodne podozrivá Mečiarova tajná služba, naplno obnažil aroganciu moci voči svojim vlastným občanom.30 rokov, ktoré od Kováčovho únosu uplynulo, preukázalo, že tento štát nie je schopný - a zjavne ani ochotný, vyvodiť za tento akt brachiálneho násilia a doslova štátneho terorizmu žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť. Namiesto toho aby vinníci čelili súdu, dočkali sa zatiaľ len opakovaných amnestii z rúk toho, ktorý mohol byť do únosu sám zapletený - teda vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. No a pozemská spravodlivosť Tak tá je pre páchateľov stále v nedohľadne.Únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. je tak jedna z našich ďalších "hrubých čiar", ktoré si zamieňajú roly vinníkov a obetí, relativizujú hodnoty právneho štátu a zásadne oslabujú našu dôveru k tomu, čo sa tu nazýva štátom - a ktoré si tu v mene vlastného pohodlia, už celé dlhé desaťročia tak radi hromadne pestujeme. Principiálna otázka pritom znie: Ak tu tento štat nie je pre obete únosu občana štátnym orgánom, tak pre koho vlastne takýto štát je a prečo mu vôbec máme veriť? Ak neboli potrestaní páchatelia, ktorých obžaloba identifikovala ako príslušníkov tajnej služby, kde máme záruku, že sa k násiliu a hrubej nezákonnosti neuchýli naša tajná služba aj dnes -zas a znova? Ako teda veriť SIS s jej takto dlhými a najmä temnými tieňmi jej vlastnej minulosti a akú hodnotu tu má občan - a jeho ľudské práva? Stál za únosom vtedajší premiér Mečiar a čo ho k tomu mohlo viesť? Má SIS, ktorá je dôvodne podozrivá zo štátneho terorizmu ešte nejakú zmysluplnú budúcnosť alebo sa jej máme báť i dnes? Kam nás zavedie politika "hrubých čiar" a ako sa z nej vymaniť? No a napokon, čo o Slovensku táto 30 ročná kauza vlastne vypovedá? Tu sa to hrá na občiansku rezignáciu. Zneisťujú sa autority ako SAV či kultúrna obec alebo ombudsman a mimovládky. Vidíme postupný, ale cieľavedomý rozklad spoločnosti. Akoby tu bol plán rozložiť spoločnosť. Neviem si predstaviť, kde sa to skončí. Nemôžeme mať dôveru v takýto štát, varuje novinárka Ľuba Lesná. Podľa nej je teraz jedinou možnou odpoveďou vzbura občianskej spoločnosti voči týmto praktikám.Témy pre dlhoročnú novinárku a autorku kníh "Únos prezidentovho syna alebo Krátke dejiny tajnej služby" či "Únos demokracie. Zo zákulisia slovenskej tajnej služby," Ľubu Lesnú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo školstva vôbec nezohľadňuje rozdielnosť potrieb jednotlivých regiónov ani rozdielnosť potrieb jednotlivých rodín, hovorí o snahe ministra školstva zmeniť financovanie súkromných a cirkevných škôl špeciálna pedagogička Miroslava Robinson. Ide ministrovi školstva naozaj o znevýhodnené deti alebo je za tým snaha o posilnenie moci štátu?Stopka segregácii vo vzdelávaní a inklúzia prakticky za každú cenu verzus právo na slobodu výberu školy ako i rešpekt k právam rodičov na slobodné určenie budúcnosti ich vlastných detí. To je dilema, ktorú pred státisíce našich detí - ako aj ich rodičov, stavia aktuálna reforma vzdelávania z dielne ministra školstva. Legislatívne zmeny sa dotknú všetkých, od od materských až po vysoké školy. Asi najväčší odpor ale vyvolala snaha o zmenu financovania súkromných a cirkevných škôl. Tie pred týmito zmenami doslova bijú na poplach. Na jednej strane spisujú petície a rokujú o kompromisoch, na strane druhej hromadne zvonia na kostolné zvony a tlačia i na opozičné KDH. Zásadná otázka však znie: Vie o potrebách, ale aj o obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo o deťoch vedia viac ich vlastni milujúci a dane platiaci rodičia? Je silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, naozaj našim kľúčovým problémom a ak áno, dá sa dosiahnuť súdržnosť žiactva a inkluzivita vo vzdelávaní necitlivými nátlakovými metódami a na úkor práv a slobôd tisícok detí a ich rodičov?No a napokon, kde v tomto všetkom ostali všetky tie sociálne či zdravotne znevýhodnené deti, o ktoré by tu malo isť v prvom rade? Vieme vlastne kto všetko sú tie "naše deti" a pre koho všetkého je tot naše školstvo? Má tento štát - ktorý dlhodobo a priam masovo zlyháva pri integráciíí akokoľvek odlišných detí, vôbec právo hovoriť súkromným školám ako i rodičom do toho, čo pre svoje deti chcú a ako ich majú vzdelávať? No a prečo je inklúzia tak veľmi dôležitá, prečo voči nej rastie odpor a ako ju robiť správne? "Rodičia sa snažia uľahčiť život svojim deťom, tým, že im uľahčujú prístup k veciam a podobne. chcem však zdôrazniť, že majstrom v športe sa človek nestane za týždeň, mesiac či rok tréningu. Tréning si vyžaduje odriekanie, pravidelnosť a akceptovanie pravidiel. My sme si však urobili z pohodlia tú najvyššiu možnú hodnotu a toto je ten problém s odolnosťou našich detí," dodáva Miroslava Robinson.Témy pre dlhoročnú špeciálnu pedagogičku a riaditeľku Súkromného centra poradenstva a prevencie Nová Stálica Miroslavu Robinson. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ministerstvo školstva vôbec nezohľadňuje rozdielnosť potrieb jednotlivých regiónov ani jednotlivých rodín, hovorí o snahe ministra školstva zmeniť financovanie súkromných i cirkevných škôl špeciálna pedagogička Miroslava Robinson. Ide ministrovi školstva naozaj o znevýhodnené deti alebo je za tým snaha o posilnenie moci štátu?Stopka segregácii vo vzdelávaní a inklúzia prakticky za každú cenu verzus právo na slobodu výberu školy ako i rešpekt k právam rodičov na slobodné určenie budúcnosti ich vlastných detí. To je dilema, ktorú pred státisíce našich detí - ako aj ich rodičov, stavia aktuálna reforma vzdelávania z dielne ministra školstva. Legislatívne zmeny sa dotknú všetkých, od od materských až po vysoké školy. Asi najväčší odpor ale vyvolala snaha o zmenu financovania súkromných a cirkevných škôl. Tie pred týmito zmenami doslova bijú na poplach. Na jednej strane spisujú petície a rokujú o kompromisoch, na strane druhej hromadne zvonia na kostolné zvony a tlačia i na opozičné KDH. Zásadná otázka však znie: Vie o potrebách, ale aj o obmedzeniach našich detí viac akýsi múdry a dobrý "ujo štát" alebo o deťoch vedia viac ich vlastni milujúci a dane platiaci rodičia? Je silne segregačné školstvo - ktoré napriek všeobecnému vzdelávaniu až príliš často udržuje deti v pasci socioekonomických pomerov ich rodičov, naozaj našim kľúčovým problémom a ak áno, dá sa dosiahnuť súdržnosť žiactva a inkluzivita vo vzdelávaní necitlivými nátlakovými metódami a na úkor práv a slobôd tisícok detí a ich rodičov?No a napokon, kde v tomto všetkom ostali všetky tie sociálne či zdravotne znevýhodnené deti, o ktoré by tu malo ísť v prvom rade? Vieme vlastne kto všetko sú tie "naše deti" a pre koho všetkého je tot o naše školstvo? Má tento štát - ktorý dlhodobo a priam masovo zlyháva pri integráciíí akokoľvek odlišných detí, vôbec právo hovoriť súkromným školám ako i rodičom do toho, čo pre svoje deti chcú a ako ich majú vzdelávať? No a prečo je inklúzia tak veľmi dôležitá, prečo voči nej rastie odpor a ako ju robiť správne? "Rodičia sa snažia uľahčiť život svojim deťom, tým, že im uľahčujú prístup k veciam a podobne. chcem však zdôrazniť, že majstrom v športe sa človek nestane za týždeň, mesiac či rok tréningu. Tréning si vyžaduje odriekanie, pravidelnosť a akceptovanie pravidiel. My sme si však urobili z pohodlia tú najvyššiu možnú hodnotu a toto je ten problém s odolnosťou našich detí," dodáva Miroslava Robinson.Témy pre dlhoročnú špeciálnu pedagogičku a riaditeľku Súkromného centra poradenstva a prevencie Nová Stálica Miroslavu Robinson. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Žádný jiný hudební styl se na polistopadové změny nenaladil tak dobře jako shoegaze. Ohlušující kytarové zkreslení příznačně doprovázelo čerstvě nabytou svobodu. Atmosféru unikátní doby a svébytné hudební scény zachycuje nová kniha Šeptej nahlas Miloše Hrocha. A právě s ním se bude Pavel Turek bavit o tom, jak vypadaly tehdejší první hudební kontakty Východu se Západem a také o tom, proč kapely jako Ecstasy of St. Theresa, Here nebo Sebastians nechtěly navazovat na nic z předrevolučního undergroundu, ale místo toho si vybudovaly svoji vlastní tradici.

„Zdravie je dnes predmetom obchodovania a kšeftovania medzi úzkymi záujmovými skupinami. Toto je problém rezortu zdravotníctva a toho, že ľudia z ministerstva, ktorí by mali obhajovať ústavné princípy a solidárne prerozdeľovanie verejných zdrojov, to proste nerobia. Pacient ich vôbec nezaujíma a dlhodobo tolerujú systém, ktorý je neférový a nahráva lobistickým skupinám.“ To sú až šokujúco otvorené a tvrdo kritické slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré po viacerých kontrolách v oblasti zdravotníctva povedal v máji tohto roku práve pre Aktuality.Tieto tvrdenia Ľubomíra Andrassyho - spolu s výsledkami kontrol NKÚ - vyvolali mimoriadny ohlas verejnosti, ale aj ostro nesúhlasné reakcie subjektov finančnej skupiny Penta. Dnes vám preto - v mene vyváženosti - prinášame v Aktualitách Nahlas rozhovor s generálnym riaditeľom Penta Hospitals International Petrom Lednickým. Témou bude slovenské zdravotníctvo, jeho efektivita, vplyv lobistov súkromných finančných skupín a moc veľkého kapitálu, ale aj o čom bola kauza Gorila.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Zdravie je dnes predmetom obchodovania a kšeftovania medzi úzkymi záujmovými skupinami. Toto je problém rezortu zdravotníctva a toho, že ľudia z ministerstva, ktorí by mali obhajovať ústavné princípy a solidárne prerozdeľovanie verejných zdrojov, to proste nerobia. Pacient ich vôbec nezaujíma a dlhodobo tolerujú systém, ktorý je neférový a nahráva lobistickým skupinám.“ To sú až šokujúco otvorené a tvrdo kritické slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré po viacerých kontrolách v oblasti zdravotníctva povedal v máji tohto roku práve pre Aktuality.Tieto tvrdenia Ľubomíra Andrassyho - spolu s výsledkami kontrol NKÚ - vyvolali mimoriadny ohlas verejnosti, ale aj ostro nesúhlasné reakcie subjektov finančnej skupiny Penta. Dnes vám preto - v mene vyváženosti - prinášame v Aktualitách Nahlas rozhovor s generálnym riaditeľom Penta Hospitals International Petrom Lednickým. Témou bude slovenské zdravotníctvo, jeho efektivita, vplyv lobistov súkromných finančných skupín a moc veľkého kapitálu, ale aj o čom bola kauza Gorila.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Zdravie je dnes predmetom obchodovania a kšeftovania medzi úzkymi záujmovými skupinami. Toto je problém rezortu zdravotníctva a toho, že ľudia z ministerstva, ktorí by mali obhajovať ústavné princípy a solidárne prerozdeľovanie verejných zdrojov, to proste nerobia. Pacient ich vôbec nezaujíma a dlhodobo tolerujú systém, ktorý je neférový a nahráva lobistickým skupinám.“ To sú až šokujúco otvorené a tvrdo kritické slová šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré po viacerých kontrolách v oblasti zdravotníctva povedal v máji tohto roku práve pre Aktuality.Tieto tvrdenia Ľubomíra Andrassyho - spolu s výsledkami kontrol NKÚ - vyvolali mimoriadny ohlas verejnosti, ale aj ostro nesúhlasné reakcie subjektov finančnej skupiny Penta. Dnes vám preto - v mene vyváženosti - prinášame v Aktualitách Nahlas rozhovor s generálnym riaditeľom Penta Hospitals International Petrom Lednickým. Témou bude slovenské zdravotníctvo, jeho efektivita, vplyv lobistov súkromných finančných skupín a moc veľkého kapitálu, ale aj o čom bola kauza Gorila.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Príliš veľa príliš vážnych pochybností. Utajení členovia výberovej komisie a pochybnosti o ich kompetentnosti či nezaujatosti. Nejasné a netransparentné kritéria hodnotenia, ale dokonca i pochyby nad zákonnosťou toho, kto celý tender organizačne zaštiťuje a čo pri výbere zohľadňuje. No a do toho všetkého mnoho utajovania, netransparentnosti a mocenskej arogancie.A aby toho nebolo málo, Aktuality priniesli aj informáciu o tom, že jeden z údajných veľkých a vážnych záujemcov - skupina Agel - si už v predstihu zhromažďuje v sklade vo Vlkanovej desiatky sanitiek.Nie tak dávno pritom v Ráno Nahlas vyhlásil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, že žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je podľa Andrassyho dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín a na verejný záujem - i pacientov - štát už dávno rezignoval.No zdá sa, že ak by niekto k týmto tvrdo kritickým slovám potreboval i konkrétny ilustračný príklad, v tomto tendri by ho - podľa mnohých odborníkov, ale aj zástupcov politickej opozície - mohol veľmi ľahko nájsť. Podľa ministerstva zdravotníctva však zákonný dôvod na zrušenie tendra na záchranky neexistuje a aktivite opozície sa Kamil Šaško na sociálnej sieti v podstate vysmial.Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby. Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Príliš veľa príliš vážnych pochybností. Utajení členovia výberovej komisie a pochybnosti o ich kompetentnosti či nezaujatosti. Nejasné a netransparentné kritéria hodnotenia, ale dokonca i pochyby nad zákonnosťou toho, kto celý tender organizačne zaštiťuje a čo pri výbere zohľadňuje. No a do toho všetkého mnoho utajovania, netransparentnosti a mocenskej arogancie.A aby toho nebolo málo, Aktuality priniesli aj informáciu o tom, že jeden z údajných veľkých a vážnych záujemcov - skupina Agel - si už v predstihu zhromažďuje v sklade vo Vlkanovej desiatky sanitiek.Nie tak dávno pritom v Ráno Nahlas vyhlásil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, že žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je podľa Andrassyho dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín a na verejný záujem - i pacientov - štát už dávno rezignoval.No zdá sa, že ak by niekto k týmto tvrdo kritickým slovám potreboval i konkrétny ilustračný príklad, v tomto tendri by ho - podľa mnohých odborníkov, ale aj zástupcov politickej opozície - mohol veľmi ľahko nájsť. Podľa ministerstva zdravotníctva však zákonný dôvod na zrušenie tendra na záchranky neexistuje a aktivite opozície sa Kamil Šaško na sociálnej sieti v podstate vysmial.Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby. Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Príliš veľa príliš vážnych pochybností. Utajení členovia výberovej komisie a pochybnosti o ich kompetentnosti či nezaujatosti. Nejasné a netransparentné kritéria hodnotenia, ale dokonca i pochyby nad zákonnosťou toho, kto celý tender organizačne zaštiťuje a čo pri výbere zohľadňuje. No a do toho všetkého mnoho utajovania, netransparentnosti a mocenskej arogancie.A aby toho nebolo málo, Aktuality priniesli aj informáciu o tom, že jeden z údajných veľkých a vážnych záujemcov - skupina Agel - si už v predstihu zhromažďuje v sklade vo Vlkanovej desiatky sanitiek.Nie tak dávno pritom v Ráno Nahlas vyhlásil šéf Najvyššieho kontrolného úradu, že žabou na prameni nášho zdravia je samotný rezort zdravotníctva. Ten je podľa Andrassyho dlhodobo ovládaný lobistickými záujmami finančných skupín a na verejný záujem - i pacientov - štát už dávno rezignoval.No zdá sa, že ak by niekto k týmto tvrdo kritickým slovám potreboval i konkrétny ilustračný príklad, v tomto tendri by ho - podľa mnohých odborníkov, ale aj zástupcov politickej opozície - mohol veľmi ľahko nájsť. Podľa ministerstva zdravotníctva však zákonný dôvod na zrušenie tendra na záchranky neexistuje a aktivite opozície sa Kamil Šaško na sociálnej sieti v podstate vysmial.Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby. Téma dnešných Aktualít Nahlas, s bývalou štátnou tajomníčkou rezortu zdravotníctva a zdravotnou analytičkou Janou Ježíkovou.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Herečka Lenka Krobotová otevřeně promluvila o své cestě k herectví, vztahu s otcem Miroslavem Krobotem i o tom, proč nejdřív myslela, že je herectví trapné. V Prostoru KVIFF X vzpomínala na své první návštěvy festivalu, vyprávěla o silné zkušenosti z natáčení filmu Neporazitelní a přiznala, že po čtyřicítce se cítí nejlíp ve svém životě.

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učitieliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Polarizáciu spoločnosti veľmi silne vnímajú aj deti, ktoré učím. Neraz nečakané otvárajú silné témy, o ktorých sa chcú rozprávať. Sú veľmi otvorené komunikácií, hovorí Učiteľská osobnosť 2024 Alena Rapčan Štrompová. Ťažšie než s deťmi je to však podľa nej s ich rodičmi. A prečo škola nie je len o známkach, ale i o výchove osobností? „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti,“ napísal už pred viac ako 400. rokmi učiteľ učiteľov Ján Ámos Komenský. Vzdelaný a kvalifikovaný, ale aj zapálený, empatický, spravodlivý a férový učiteľ. To je jedna z najkľúčovejších postáv zásadne utvárajúcich svet našich detí a formujúcich nielen ich vzdelanie, ale aj výchovu našich potomkov. Napokon, kto z nás si aj v zrelom veku nespomenie na nejakého toho svojho učiteľa, ktorý mu tak trochu zmenil svet, otvoril mu nové obzory, motivoval ho k zvedavosti či naučil ho hodnotám férovosti alebo poctivej práce.Napriek tomu, že toto všetci už dlho a veľmi dobre vieme a napriek tomu, že hodnotu vzdelanej spoločnosti nám opakovane potvrdzujú i všemožné štatistiky vyspelých krajín sveta, skutočná realita je na Slovensku neraz veľmi tristná. Hoci sa naša politická scéna už roky zaklína plamennými deklaráciami o priorite vzdelávania, faktom je čoraz viac upadajúce spoločenské postavenie učiteľov, ich žalostné platové ohodnotenie, neúmerne rastúca byrokracia, ustavične sa meniace plány čo a ako učiť, ale i vzrastajúci tlak rodičov, neraz nerešpektujúcich autoritu učiteľa. Napriek tomu i v takýchto podmienkach pôsobí v našich školách mnoho erudovaných, zapálených a inšpiratívnych učiteľov a učiteliek.Kto teda je dobrým učiteľom a čo robí z učiteľa dobrého učiteľa? Ako v dnešnej dobe preplnenej podnetmi zaujať deti a vzbudiť v nich zvedavosť? Prečo škola rozhodne nie je iba o vzdelávaní, testoch a známkach, ale aj o výchove a formovaní komplexných osobností? Ako dôležité je to tak často skloňované kritické myslenie a aká by mala byť v týchto audiovizuálnych časoch úloha mediálnej výchovy? V čom teda naši učitelia žijú a aké sú tie dnešné deti? No a napokon, s kým je vlastne ťažšia debata, s deťmi alebo ich rodičmi a kde je miesto rodiča vo vzdelávacom procese?Ráno Nahlas, dnes s Učiteľskou osobnosťou Slovenska 2024 Alenou Rapčan Štrompovou zo Základnej školy Ľudovíta Fullu v Košiciach. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko má špičkových vedcov a nepochybne má špičkových vedcov i SAV. Nie to však vďaka systému, ale napriek nemu, hovorí pre Aktuality nový šéf Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Podľa neho má naša veda veľký potenciál, je však zásadne a systémovo podfinancovaná. A prečo si myslí, že má zmysel vedecky analyzovať Kotlárovu štúdiu?Niektoré z najchytrejších mozgov súčasnej spoločenskej vedy hovoria, že to, čo sa dnes deje nie je ničím iným, než vzburou davov voči dobe racionality, faktov a na vede založenom pokroku spoločnosti, teda inak povedané: Ide o otvorenú a jasnú kontrarevolúciu voči ideálom európskeho osvietenstva. Ak je to tak, ide o skutočne zásadný hodnotový - až civilizačný spor a je preto mimoriadne dôležité, kto bude stáť v prvej línií barikád inštitúcií, ktoré tieto hodnoty racionality i vedy postavenej na faktoch budú brániť. Jednou z týchto inštitúcií je tu u nás - na Slovensku, nepochybne aj Slovenská akadémia vied.SAV má dnes nové vedenie, na jej čelo sa postavil jadrový fyzik, ktorý už na samom začiatku svojho mandátu musí čeliť výzve od vládneho splnomocnenca Petra Kotlára. Prečo SAV túto výzvu vôbec prijala a ako šéf SAV vníma dobu, v ktorej až príiš často vo verejnosti - no i na politickej scéne, víťazia konšpirácie, pavedecké bludy a krik más nad vedou, faktami a na racionalite založenými rozhodnutiami? Kde vidí v týchto časoch miesto chrámu vedy - SAV? Ako je podľa neho možné posilniť hlas vedy vo verejných politikách a prečo nemôže byť veda z princípu apolitická? Ako vníma fakt, že Slovensko je na samom chvoste európskych krajín vo výdavkoch na vedu a výskum a ako zvrátiť "braindrain", teda odliv tých najšikovnejších a najchytrejších mozgov zo Slovenska? Čo sú tie najkľúčovejšie vedecké výzvy, ktorým Európska únia dnes čelí a čo k tomu môže povedať slovenská veda a naši vedci? No a napokon, dočkáme sa i slovenskej "nobelovky" a prečo ju na rozdiel od našich susedov doteraz nemáme?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej akadémie vied Martinom Venhartom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som PPA otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia a prokurátori a mali by začať konať. Toto by bolo riešenie zodpovedných politikov, hovorí na margo podozrení okolo PPA - známej aj z tzv. Penziónovej kauzy, šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Prečo podľa neho vláda volí radšej cestu škandalizovania kritikov a popierania reality? Slovensko nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným, viaczdrojovým financovaním. Navyše, Slovensko je - i napriek vládnej konsolidácií, jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.I toto zaznelo v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za minulý rok, ktorú šéf kontrolórov prezentoval plénu Národnej rady. Správa sa však stretla iba s veľmi vlažným prijatím vládnej koialície no a premiér na šéfa kontrolórov dokonca verbálne zaútočil. NKÚ pritom pripomína i žalostne nízke čerpanie eurofondov a tvrdí, že napriek 25 miliardám, ktoré Slovensko z EÚ ziskalo, sme tam, kde sme boli. V čom pri čerpaní eurofondov systémovo zlyhávame a ako Najvyšší kontrolný úrad vníma tzv. penziónovú kauzu, v ktorej figurujú i vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu? Ako je vôbec možné, že sa napriek opakujúcim kontrolám nadarí urobiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry - známej i z kauzy Dobytkár, dôveryhodnú inštitúciu a prečo vládni lídri namiesto snahy prešetriť vážne podozrenia volia radšej cestu škandalizácie kritikov a popierania reality? "Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zopovednosti," tvrdí šéf NKÚ. Ráno Nahlas, dnes opäť s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym. V rozhovore sa vrátime aj ku kritike pomerov v zdravotníctve, ale i reakciám jednej z finančných skupín pôsobiacich v tomto sektore.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som PPA otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia a prokurátori a mali by začať konať. Toto by bolo riešenie zodpovedných politikov, hovorí na margo podozrení okolo PPA - známej aj z tzv. Penziónovej kauzy, šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Prečo podľa neho vláda volí radšej cestu škandalizovania kritikov a popierania reality? Slovensko nemá ucelenú dlhodobú stratégiu zameranú na investičný rozvoj s jasne definovanými cieľmi a ich stabilným, viaczdrojovým financovaním. Navyše, Slovensko je - i napriek vládnej konsolidácií, jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa ocitla v pásme vysokého rizika v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií.I toto zaznelo v Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ za minulý rok, ktorú šéf kontrolórov prezentoval plénu Národnej rady. Správa sa však stretla iba s veľmi vlažným prijatím vládnej koalície no a premiér na šéfa kontrolórov dokonca verbálne zaútočil. NKÚ pritom pripomína i žalostne nízke čerpanie eurofondov a tvrdí, že napriek 25 miliardám, ktoré Slovensko z EÚ získalo, sme tam, kde sme boli. V čom pri čerpaní eurofondov systémovo zlyhávame a ako Najvyšší kontrolný úrad vníma tzv. penziónovú kauzu, v ktorej figurujú i vážne podozrenia z korupcie a klientelizmu? Ako je vôbec možné, že sa napriek opakujúcim kontrolám nadarí urobiť z Pôdohospodárskej platobnej agentúry - známej i z kauzy Dobytkár, dôveryhodnú inštitúciu a prečo vládni lídri namiesto snahy prešetriť vážne podozrenia volia radšej cestu škandalizácie kritikov a popierania reality? "Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zodpovednosti," tvrdí šéf NKÚ. Ráno Nahlas, dnes opäť s predsedom NKÚ Ľubomírom Andrassym. V rozhovore sa vrátime aj ku kritike pomerov v zdravotníctve, ale i reakciám jednej z finančných skupín pôsobiacich v tomto sektore.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí skúsený pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tejto novelizácií Ústavy nerozumiem. Rodičia i učitelia riešia úplne iné problémy, tvrdí pedagóg Juraj Hipš. Na Slovensku nie je vzdelanie výťahom k lepšiemu životu, toto je náš problém. Tisícky detí z chudobných pomerov sa ku kvalitnému vzdelaniu vôbec nedostanú. Mrháme ich talentom no a tu niekde sa začína i polarizácia spoločnosti, upozorňuje Hipš. Približne tretina funkčných analfabetov vo veku 15 rokov, výsledky PISA meraní, ktoré samotný rezortný minister označil za "národnú katastrofu" a únik našich najlepších mladých mozgov do zahraničia. Popritom pretrvávajúca segregácia vo vzdelávaní a veľmi silná závislosť vzdelania detí na sociálnom postavení ich rodičov. K tomu treba pripočítať ešte i šíriacu sa epidémiu dušených a psychických problémov detí či mládeže, rastúce prípady šikany na školách - a dokonca už aj neraz brutálneho násilia v triedach končiaceho dokonca smrťou.A odpoveď štátu? Okrem iného je to i aktuálna snaha vládnej koalície zakotviť - v spolupráci s KDH, do Ústavy definície muža -ako otca, ženy - ako matky či posilniť práva rodičov pri vzdelávaní ich detí.Tuší vôbec slovenská politická elita čím žijú naše deti a čo ich naozaj trápi? Nie sú všetky tie politické deklarácie o deťoch ako priorite spoločnosti vo svetle reálnych faktov len prázdnymi rečami a skutočné problémy ich kvalitného vzdelávania nám zúfalo unikajú? A prečo nie je škola iba o vzdelávaní, ale aj o výchove? No a napokon, kto sú to tie naše "neviditeľné deti", ktorých potenciálom tak strašne - ako spoločnosť, mrháme?Ráno Nahlas s dlhoročným pedagógom, podpredsedom modelovej inovatívnej školy Alma vo Zvolene Jurajom Hipšom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zajacova reforma, ktorá umožnila vytváranie ziskov zo zdravotného poistenia bola chybou. Poisťovne nenaplnili očakávania a štát nemá zmysluplné regulačné mechanizmy. Stali sme sa exotmi, tvrdí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho treba zanalyzovať čo by prinieslo vyvlastnenie súkromných poisťovní. Stámiliónové zisky poisťovní? Veď to sú šialené peniaze, hovorí.Zdravotníctvo - respektíve čoraz viditeľnejší kolaps jeho kvality i dostupnosti, a to pri neustále sa zvyšujúcej sa cene, za ktorú si ho financujeme. To je jedna z najpálčivejších tém, ktoré nás už chronicky trápia. Hoci do sektoru zdravotníctva lejeme čoraz viac miliárd, zvyšujúcu sa kvalitu pacient nepocíti, tvrdí po niekoľkých hlbkových kontrolách šéf Najvyššieho kontrolného úradu. Podľa Ľubomíra Andrassyho je totiž problém zakopaný v zle nastavených základoch toho, ako naše zdravotníctvo ne-funguje. Štát na verejný záujem rezignoval, pacient ho nezaujíma, ministerstvo ovládli lobisti a celé je to poháňané snahou o zisky pre súkromné finančné skupiny, tvrdí. Naopak, ľudia Penty zasa hovoria o prílišnej regulácií štátu, legitimite mnoho miliónových ziskov a hlasne sa dožadujú čo najväčšej privatizácie zvyškov štátneho - a podľa nich, neefektívneho zdravotníctva.Záujem skupín Penta, Agel - ale aj ďalších, na tvorbe verejnej politiky v oblasti zdravotníctva je naozaj enormný. Nepríjemné je to, že častokrát sa ten ich lobizmus deje netransparentne, tak ako to popisuje šéf NKÚ, hovorí exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Podľa neho zdravotníctvo poháňané neobmedzenými ziskami sa stane drahé a sociálne nedostupné. Takto nám odtiekli stovky miliónov, tvrdí Krajčí. Treba sa však pozrieť aj na efektivitu štátneho sektora a utesniť v nej diery. Nech súkromné poisťovne súťažia v pripoistení, dodáva.Nastal čas na skutočne zásadné zmeny systému, ktorý má v rukách naše zdravie i holé životy? Je legitímne profitovať zo zdravotných odvodov alebo sa treba vrátiť pred časy Rudolfa Zajaca? Ako skrotiť lobistov predátorského kapitálu, ale aj neefektivitu štátneho spolitizovaného systému a dá a má sa zdravie na Slovensku kupovať? Kto teda v skutočnosti vládne nášmu zdravotníctvu a ako to celé vrátiť k záujmom pacientov? Ráno Nahlas s exministrom zdravotníctva Marekom Krajčím. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nie som žiadny Bin Ládin, to je lož vlády, ktorá sa ma snaží politicky zastrašiť. Hovorí aktivista známy z videa, v ktorom hovorí o politickom konci Ficovej vlády. Výsledkom je ako politické, tak aj trestnoprávne prenasledovanie. Nikam pred nimi neodídem, my to tu predsa nesmieme vzdať, tvrdí aktivista Peter Laťák. Slovensko horí, varuje.Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľ čo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála. Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nie som žiadny Bin Ládin, to je lož vlády, ktorá sa ma snaží politicky zastrašiť. Hovorí aktivista známy z videa, v ktorom hovorí o politickom konci Ficovej vlády. Výsledkom je ako politické, tak aj trestnoprávne prenasledovanie. Nikam pred nimi neodídem, my to tu predsa nesmieme vzdať, tvrdí aktivista Peter Laťák. Slovensko horí, varuje.Preslávilo ho 18 sekundové video, v ktorom s valaškou v ruke verejne veští politický koniec premiéra Roberta Fica. Po tejto svojráznej veštbe z protivládneho mítingu sa však stal terčom nielen orgánov činných v trestnom konaní, ale aj čelných exponentov vládnej moci. No a zatiaľčo polícia hovorila o priestupku a nebezpečnom vyhrážaní sa, lídri Smeru či Hlasu začali z oravského aktivistu - v drese Demokratov, vyrábať potenciálneho atentátnika a nebezpečného ozbrojeného radikála. Peter Laťák sa tak o novom obvinení - tentoraz z podnecovania, dozvedel priamo zo statusu ministra vnútra, ktoré prišlo v čase prvého výročia atentátu na premiéra. Šéf rezortu vnútra to označil za prejav "nulovej tolerancie voči nenávistným prejavom," samotný aktivista to ale vníma ako politickú šikanu, zastrašovanie a hovorí dokonca i o obavách z možného fyzického útoku.Ráno Nahlas s mužom s valaškou, aktivistom Petrom Laťákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Slovensku sa neumiera dôstojne a to je svedectvo zlyhávajúceho štátu. Tvrdí to Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií. Paliatívna a hospicová starostlivosť na Slovensku kolabuje. Výsledkom je, že dokonca i tá posledná životná cesta sa často mení na zúfalý boj o pozornosť štátu či o peniaze. Hovoriť o ziskoch v zdravotníctve je preto podľa Stískalovej cynizmus.Tam, kde som ja, nie je smrť a kde je smrť, tam ja už nie som. Táto múdrosť antických stoikov nepochybne platí, problémom však môže byť ten samotný proces od života k smrti. Umieranie totiž môže byť mimoriadne bolestivé, strašne osamelé a niekedy aj ponižujúce a hlboko nedôstojné. No a aby tomu tak nebolo, tak o tom je paliatívna a hospicová starostlivosť. Tá je však na Slovensku veľmi limitovaná a preto je - i vo všetkých jej možnostiach, neraz nedostupná.Ako sa tu u nás na Slovensku umiera? Prečo je to neraz tak nedôstojné, ponižujúce a v strachu či hrozných obavách? Musí to tak naozaj byť a ak nie, čo vieme spraviť aby tá naša skutočne posledná cesta nebola iba bezbrehým, ponižujúcim a osamelým utrpením? S akými problémami sa boria tie naše - či už kamenné alebo mobilné, hospice a prečo vôbec nemáme legislatívne upravenú detskú paliatívu? No a napokon, nakoľko je i samotná smrť o limitoch poisťovní či o peniazoch?Ráno Nahlas so Simonou Stískalovou z Platformy pomáhajúcich organizácií. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo Rusko Ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Z hľadiska národnoštátnych či bezpečnostných záujmov Slovenska nemá zahraničná politika Ficovej vlády žiadnu logiku. Vysvetlením môžu byť len osobné záujmy premiéra, tvrdí exminister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský. Podľa neho zlom nastal po premiérovej návšteve Kremľa. Ešte stále máme šancu, čas sa nám ale zásadne kráti, varuje Wlachovský. Ani druhé kolo rusko ukrajinských rokovaní neprinieslo žiadny posun k mierovému ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Koniec vojny je v nedohľadne, konflikt sa premenil na opotrebovávaciu vojnu a v nej sa hrá o to, kto vydrží dlhšie. Rozhodujúci faktor však nie je iba sila nasadzovaných vojakov či počet vystrelených granátov, ale najmä vôľa, rozhodnosť a ochota k obetiam - a to aj tým najvyšším.Konflikt pritom už dávno nabral zásadnú geopolitickú váhu, v ktorej sa Rusko cíti byť vyzývateľom celého Západu pričom cieli aj na rozpad euroatlantických štruktúr. Tie ale silne nahlodáva aj nová americká administratíva. V Európe preto masívne rastie tlak na čo najrýchlejšiu bezpečnostnú sebestačnosť. Slovensko sa však pod vedením ficovej vlády čoraz viac ocitá v bezpečnostnom vzduchoprázdne - na západných spojencov vláda nadáva, Kremľu sa líška a okrem Orbána sa veľmi nebaví ani so susedmi. Slovensku sa čas radikálne kráti, Ficova pllitika ho ženie do bezpečnostného vzduchoprázdna, tvrdí exminister Wlachovský.Kam nás teda vedie takáto zahraničná politika, má slovenský premiér vôbec nejakú strategickú víziu alebo už hrá iba o vlastnú budúcnosť? Bude pre Slovensko ešte miesto v novoformujúcej sa koalícií ochotných a aké následky môže mať spor s Nemeckom? No a napokon, aký bude ďalší vývoj vojny na Ukrajine, čo to bude znamenať pre našu vlastnú bezpečnosť a o čo o stave sveta hovorí až negustiózny spor Elona Muska s Donaldom Trumpom?Ráno Nahlas s exministrom zahraničných vecí, bývalým diplomatom a dnes analytikom Globsecu Miroslavom Wlachovským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Stav cestných mostov je alarmujúci, ich kolapsy sa môžu kedykoľvek zopakovať. Počet mostov, ktoré sa prepadajú do havarijneho stavu ustavične rastie a hrozí, že kedykoľvek môže prísť aj k ľudským obetiam. Tvrdí to šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Náklady na opravy sa pritom šplhajú k miliarde eur. Zlyhal minister dopravy?Pri Brodskom v okrese Skalica sa koncom mája zrútila časť cestného mosta, ktorá padla na hlavnú železničnú trať Kúty-Břeclav. Na opravovanom moste v Poprade zasa nedávno praskol nosník ponad železničnú trať medzi Popradom a Košicami. Havária spôsobila ochromenie vlakovej dopravy. Na jeseň minulého roka museli náhle uzavrieť dôležitý most pred Banskou Bystricou. A dôvod? Opäť, havarijny stav ohrozujúci bezpečnosť dopravy. Experti pritom hovoria, že takýchto havárií bude len a len pribúdať a je len otázkou času, kým si možno vyžiadajú už aj ľudské obete. Z 1 800 mostov je v zlom alebo až havarijnom stave viac ako 30 percent - teda, ide o stovky mostov. Ako je možné, že sa takáto doslova kritická infraštruktúra štátu ocitla v takto havarijnom stave a prečo štát - i ďalšie orgány verejnej moci, zanedbali údržbu tejto kľúčovej chrbtice Slovenska? Kto za toto môže, ako to napraviť a čo nás to bude stáť? No a kam sa podeli všetky tie vzletné a plamenné reči o našej suverenite, keď ich v žitej realite zjavne nedokážeme napĺňať?Aká je vlastne budúcnosť našej cestnej či železničnej infraštruktúry pod vedením štvrtej vlády Roberta Fica a ako sa v kresle ministra dopravy - nie slovami, ale skutkami, osvedčil Jozef Ráž mladší? Témy pre šéfa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalého riaditeľa ZSSK Jozefa Mateja. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zákaz krížového vlastníctva ani zrušenie odvodov nič v zdravotníctve nevyriešia, tvrdí šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan. Zisk súkromných poisťovní je podľa neho úplne legitímny a dokonca ho prirovnáva k platom lekárov, sestričiek či ziskom lekárnikov. A jeho riešenie? Prakticky úplná privatizácia zdravotníctva.Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, vyhlásil v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Podľa neho rezort zdravotníctva podlieha lobistickým tlakom, štát na verejný záujem rezignoval a pacient ho vôbec nezaujíma. Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, potvrdzuje kritiku šéfa NKÚ bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás trápia a hoci do zdravotníctva každoročne dávame čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia. Navyše, systém nás núti k všakovakým poplatkom a dokonca i verejným zbierkam na modernú liečbu či inovatívne lieky. No a to všetko v systéme, ktorý umožňuje finančný skupinám generovať zisky z našich odvodov. Pacient dopláca na neférové financovanie a záujmové skupiny v zdravotníctve. Štát zlyháva, hovorí po opakovaných a hĺbkových kontrolách šéf NKÚ.Šéf poisťovne Dôvera Martin Kultan považuje kritiku predsedu NKÚ za spolitizovanú, hovorí o všeobecných floskulách a pýta sa, kto sú teda tí Ľubomírom Andrassym spomínaní lobisti. Spomínané témy bagatelizuje a hovorí, že cestou je ďalšia privatizácia zdravotníctva - ako VšZP, tak i štátnych nemocníc.Dozrel čas na zásadnú zmenu ako je napríklad transformácia zdravotných odvodov na dane či zákaz krížového vlastníctva v zdravotníctve? Sú zdravotné poisťovne vôbec poisťovňami, načo ich máme a čo robí zisk v systéme štátom vynucovaného zdravotného poistenia kde nie každý pacient dostane to, čo by dostať mal i mohol? No a napokon, aké sú vlastne prepojenia medzi Pentou a štátom a kto v skutočnosti ovláda naše zdravotníctvo?Ráno Nahlas s generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnešní škôlkari sú oveľa viac informovanejší, vedia viac a sú aj aktívnejší i smelší. Deti preto kladú vyššie nároky na aktívne trávený čas,, hovorí učiteľka a riaditeľka Materskej školy Michaela Vargová. A ako vidí realitu ministerských plánov zaviesť povinné škôlky pre deti od troch rokov?Povinné škôlky pre deti od troch rokov, tak znie aktuálny návrh ministra školstva, ktorým chce rozšíriť nutnosť predprimárneho vzdelávania už od roku 2028. A cieľ? Zabezpečiť deťom rovnosť šancí a to už v čo najútlejšom veku. Po kritike verejnosti však šéf rezortu školstva zaradil spiatočku a ubezpečuje, že vzdelávanie trojročných detí si môžu zabezpečiť aj u seba doma aj samotní rodičia, podmienkou však bude ich stredoškolské vzdelanie.Ministerstvo školstva tvrdí, že rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania deťom zlepší ich jazykové schopnosti, posilní im emocionálnu inteligenciu a už v čo najútlejšom veku napomôže odhaliť ich prípadné špeciálne potreby alebo ich talenty.Sú to najcennejšie čo máme, naše deti. Napriek tomu ich už v útlom veku troch rokov neraz zverujeme do opatery i výchovy štátu. Čo je cieľom predprimárneho vzdelávania, komu naše poklady vlastne zverujeme, čo dnes v realite trápi naše škôlky a sú na tieto ambiciózne plány ministra školstva vôbec pripravené?No a napokon, platí veta" Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole" od svetovo známeho Roberta Fulghuma a ak áno, prečo sú škôlky v našom živote tak dôležité? Ráno Nahlas s dlhoročnou učiteľkou ako aj riaditeľkou Materskej školy v Banskej Bystrici Michaelou Vargovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zákaz krížového vlastníctva medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ale aj zrušenie odvodov a ich prerod na dane, čo by vyšachovalo súkromné poisťovne z biznisu s našimi odvodmi. I to sú témy, ktoré by mohli zásadne posunúť naše zlyhávajúce zdravotníctvo. Tvrdí to poslanec PS Oskar Dvořák. Nie je však politická scéna až príliš prepletená so záujmami tzv. Pentagelu? Zdravotníctvo nebolo nikdy prioritou tohto štátu. Priznáva to dnes otvorene už aj premiér Fico, keď zdravotníctvo ako premiérsku tému opakovane odmieta, tvrdí v rozhovore pre Aktuality poslanec PS Oskar Dvořák.Privatizáciou zdravotných odvodov sme si v zdravotníctve vyrobili peklo, hovorí na margo zajacovej reformy, ktorou sa umožnilo vytváranie zisku z verejných zdrojov, bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Dnes, po vyše 20tich rokov vidíme výsledky:Štát na verejný záujem v zdravotníctve rezignoval, pacienti ho nezaujímajú a ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti, hovorí v až šokujúco otvorenej kritike pre Ráno Nahlas šéf Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Napriek tomu, že zdravotníctvo patrí medzi kľúčové oblasti, ktoré nás ako občanov trápia a napriek tomu, že do zdravotníctva neliavame každoročne čoraz viac miliárd, efektivita, kvalita i dostupnosť zdravotných služieb sa pre pacientov nelepšia, ba práve naopak. Navyše, systém, ktorý nás čoraz častejšie núti zháňať peniaze na inovatívne lieky či modernú liečbu po všakovakých zbierkach, stále umožňuje súkrormných finančným žralokom generovať z našich verejných zdrojov ich súkromné zisky.Je toto naozaj v poriadku alebo už dozrel čas na skutočne zásadnú zmenu slovenského zdravotníctva? Bolo by krokom vpred zrušenie zdravotných odvodov či zákaz krížového vlastníctva? Naozaj podľahol štát - i politici naprieč stranami, lobistom z finančných skupín a ako vlastne osedlať a zregulovať záujmy predátorského kapitálu v tejto tak citlivej sfére?"Máme už analýzy Útvaru hodnoty za peniaze, ako i Úradu pre Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou no a teraz to hovorí už aj NKÚ, že skutočne sú tu niektorí hráči, ktorí zo zdravotníckeho systému dokážu vyťažiť viac. No a kto má dnes prísť a riešiť to? Má prísť štát - ako regulátor, a využiť napríklad programovú vyhlášku, má si pohnúť so zavádzaním DRG a má opraviť všetky tieto nedostatky. Ak doteraz nekonal, ja by som to nazval spolupáchateľstvo. Neviem či vedome alebo nevedome, ale je to spolupáchateľstvo," tvrdí poslanec Progresívneho Slovenska Oskar Dvořák.Ráno Nahlas s expertom na zdravotníctvo a poslancom Progresívneho Slovenska Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinký. P.S.Spomínanú liekovú vyhlášku minister zdravotníctva napokon nepodpísal. Kamil Šaško vyhlásil, že vyhláška nevstúpi do platnosti, kým - jeho slovami, nedosiahne "odbornú zhodu."

V STVR už neexistujú garancie verejnoprávnosti. Zmeniť to môžu len voľby, tvrdí bývalý šéf verejnoprávneho Telerozhlasu Luboš Machaj. Podľa neho spravodajstvo STVR si bude nutné overovať pretože sa mu už nebude dať dôverovať. Alibizmus a autocenzúra, tak môže vyzerať verejnoprávne spravodajstvo, tvrdí Machaj.Novou šéfkou verejnoprávneho Telerozhlasu sa stala producentka Martina Flašíková. Tentoraz hlavu STVR však už nevolil parlament, ale Rada STVR plná politických nominantov vlády a vládnej koalície a ktorá z vôle novej vlády získala aj veľmi silné právomoci.Dodýchala tak zvolením Martiny Flašíkovej verejnoprávnosť na Slovensku? Alebo vari - slovami Ježiša z kríža, je v prípade verejnoprávneho Telerozhlasu už "dokonané"? A ako veľká - či malá, bude verejnoprávnosť Telerozhlasu hlásnou trúbou vlády?Stane sa z verejnoprávnosti na Slovensku len prázdny pojem a smeruje verejnoprávny Telerozhlas už definitívne a nezvratne k transformácií na štátne médium - tak ako za Normalizácie, opäť hlásajúce pravdy "strany a vlády"? No a ak áno, kde sa stala chyba, bolo to už za Mečiara, ktorý dôveryhodnosť a nezávislosť ovládnutím STV prakticky zničil? Či vari bolo posledným klincom do rakvy sulíkovo zrušenie koncesionárskych poplatkov a nepokrytá snaha štvrtej vlády Roberta Fica ovládnuť nezávislé inštitúcie, vrátane Telerozhlasu?"Verejnoprávne spravodajstvo má byť postavená na overených a garantovaných faktoch. Tak, aby človek, ktorý to sleduje, si nemusel overovať, čo je alebo nie je pravda. To nie je jeho úloha. Robiť tam priestor pre 10 rôznych názorov je scestné. To je cesta do pekla a je to úplne mimo vektoru verejnoprávnost," tvrdí Luboš Machaj. No a ako to, že sa za "svoju" televíziu a rozhlas nepostavili ich koncesionári, teda ich diváci a poslucháči? Má zmysel ešte v STVR ostať - a brániť inštitúciu, alebo je zbytočné ju čo i len sledovať?"Vracajú sa sem normalizačné Ostrovčeky pozitívnej deviácie. Nepočítal som v roku 1989, že takéto niečo nastane. Zaráža ma, že sa to opakuje," hovorí exriaditeľ RTVS a dlhoročný mediálny profesionál, ktorý pôsobil aj ako programový riaditeľ kultového rádia TWIST v mečiarovských časoch Ľuboš Machaj. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s exšéfom RTV a dlhoročným odborníkom v mediálnej oblasti Lubošom Machajom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Penzionová výzva je kolosálny podvod, Pôdohospodárska platobná agnentúra je nefunkčná, netransparentná a skorumpovaná organizácia, ktorú nie je možné nijako sfunkčniť. Jediným riešením je ju rozpustiť a založiť úplne nanovo, hovorí v Ráno Nahlas Zuzana Šubová, ktorá pôsobila v protikorupčnej zložke PPA."Peniaze, ktoré mali ísť na podporu cestovného ruchu skončili v súkromných haciendách. Našli sme ďalšie dotácie. Nitky vedú k obžalovanému oligarchovi Bödörovi, ktorého si premiér pozýva na úrad vlády." To je úryvok zo statusu Nadácie Zastavme korupciu na margo takzvanej penziónovej kauzy.O čo ide?Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, takzvaná penziónová výzva. V nej, počas vlády Roberta Fica, agentúra PPA finančne podporila výstavbu ubytovania pre turistov. To sa však podľa kritikov i médií, čoraz viac ukazuje ako kolosálny podvod. Deje sa to pritom v presne tej istej agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár - kde išlo o netransparentné rozdeľovanie agrodotácií - a v ktorej priamo sudca hovoril o "megastroji korupcie a prania špinavých peňazí."Navyše, PPA je predmetom opakovaných hĺbkových kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však i po rokoch kontrol nie je schopný - a ani ochotný, PPAčke udeliť takzvanú okrúhlu pečiatku spoľahlivosti."Existencia korupčných rizík a netransparentnosť procesov sú na Pôdohospodárskej platobnej agentúre naďalej významnou hrozbou a jej protifraudový program nemožno ani po poslednej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu považovať za dostatočne účinný," tvrdí NKÚ.Ako je to vôbec možné, že sa v agentúre hospodáriacej s mnohomiliónovými verejnými zdrojmi už doslova celé roky nedarí urobiť poriadok a ako to, že kauzy spojené s PPAčkou evidentne prerástli cez hlavu viacerým politickým garnitúram - od SMERu až po matovičovo OĽANO? Koľko miliónov sme už takto vyhodili do vzduchu a pochovali v prachu podozrení z korupcie a klientelizmu, kto mocný v pozadí to všetko kryje no a najmä: Čo ďalej s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou?Ráno Nahlas s bývalou šéfkou protikorupčnej sekcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a dnes predsedníčkou Pirátskej strany Zuzanou Šubovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

U nás je to v zdravotníctve celé naopak. Primárnym cieľom je dosiahnuť zisk a smerovať peniaze tam, kde to chcú silní finanční hráči, tvrdí bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Podľa nej je systém zle nastavený pretože ho poháňa predátorský kapitál. Ako to teda zásadne zmeniť?Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, povedal nedávno pre podcast Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Na základe opakovaných hĺbkových kontrol tvrdí, že rezort zdravotníctva neobhajuje verejný záujem a ani pacienta, ale namiesto toho je ovládané lobistickými záujmami. Do takto deravého systému je preto nalievanie ďalších miliárd úplne zbytočné pretože pre pacienta by sa nič k lepšiemu nezmenilo.Zdravotníctvo - ktoré pritom patrí medzi kľíučové problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, sa tak stalo doslova čiernou dierou na peniaze. Hoci do neho každoročne nalievame čoraz viac a viac miliárd, starostlivosť o pacientov sa fakticky vôbec nezlepšuje. Systém je teda nielen evidentne neefektívny a deravý, ale podľa niektorých odborníkov aj zásadne a systémovo zle nastavený. Nadôvažok, kľúčovým hráčom sa stali silné finančné skupiny takzvaného "Pentagelu", teda Penty a Agelu.Medzi kritikov takto nastaveného zdravotníctva, do ktorého sme vpustili súkromný a dravý kapitál - bez dostatočných regulácií i adekvátnej sily štátu obhajovať pacientov, patrí aj bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)Privatizáciou sme si v zdravotníctve vyrobili peklo. To nie je žiadny voľný trh a ani ním nemôže byť. Máme tu niečo, čo smeruje k modelu v USA. Vo verejnom zdravotnom poistení sa u nás aktuálne odhadom vyberie cca 10 miliárd a súťaž nie je žiadna. Nefunguje to, hovorí Renáta Bláhová. V čom teda slovenské zdravotníctvo systémovo nefunguje a mala až šokujúco otvorená kritika šéfa NKÚ pravdu? Dokáže sa ešte štát - reprezentovaný predovšetkým ministerstvom zdravotníctva, tomuto dravému súkromnému kapitálu adekvátne čeliť a obhajovať verejný záujem a záujmy nás, pacientov? No a ak to celé nefunguje, ako to zmeniť k lepšiemu?Ráno Nahlas, opäť o zdravotníctve, dnes s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou. Reč však bude aj o transakčnej dani, vládnej konsolidácií a zdanení superbohatých. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nedávny rozhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Bernarda Bobera pre Aktuality.sk vyvolal reakcie historikov. Košický arcibiskup a hlava katolíckej cirkvi na Slovensku totiž tvrdil, že Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso ešte stále neboli historikmi objektívne zhodnetené a Tiso sa už nemôže brániť. Biskup Bober tvrdil, že pohľad na Slovakštát je stále pokrivený komunistickou totalitou. Oslovili sme preto trojicu historikov Slovenského štátu, ktorí vyštudovali históriu až po roku 1989. Katolícka cirkev a napríklad aj opozičná strana KDH sa verejne zastáva aj biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý pôsobil v oficiálnych štruktúrach ľudáckeho režimu. Historici pritom krútia hlavou, že cirkev by si pokojne mohla vybrať aj pozitívnejších hrdinov. V podcaste Ráno Nahlas budete počuť docenta histórie z Univerzity Mateja Bela Antona Hruboňa, historičku Hanu Kubátovú z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovej v Prahe, a historika Miloslava Szabóa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Moderuje Peter Hanák.