Denník N Podcasty

Neurovedec Tomáš Hromádka, ktorý je členom predsedníctva SAV, rozpráva ako vníma momentálne dianie v politike, z ktorého vyplynulo prešetrovanie pandémie, hlasovanie o pandemickej dohode či analýza mRNA vakcín, ktorou je SAV poverená. "Aj keď niektoré názory počuť viac, neznamená to, že sú silnejšie. No a rozhodne nie sú správnejšie, pretože jednoducho nie sú ničím podložené. Sú vymyslené a je na to aj technický termín. Sú to somariny. To je všetko," hovorí Hromádka o diskusiách, či je očkovanie nebezpečné. *Vedecký podcast N2 mení od júna názov na Zvedavosť. Nájdete ho každé dva týždne na tomto mieste, ktoré takisto mení názov z Denník N Podcasty na Zvedavosť.*

Mária Mlynarčíková je tlmočníčkou a prekladateľkou z angličtiny, nemčiny, francúzštiny a švédčiny do slovenského jazyka. Tlmočí a prekladá už 30 rokov, pričom od roku 1998 je akreditovanou tlmočníčkou Európskej únie. V novej epizóde hovorí nielen o schopnosti človeka sústrediť sa tak, že v jednom jazyku počúva, a zároveň v druhom hovorí, ale napríklad aj o tom, čo sa v ňom deje, keď tlmočí niekomu, s kým vnútorne nesúhlasí, alebo o tom, ako sa v tlmočníckej praxi riešia faux pas politikov.

Silné a dojemné pamäti odvážneho lídra politickej opozície v Rusku, ktorý za svoje presvedčenie zaplatil najvyššiu cenu. 

Štyria hrdinovia, tri divadlá a jedna kruto aktuálna divadelná hra Negatívy snehu. S režisérom Dávidom Pašekom sa v Divadle Jána Palárika v Trnave rozprávame o troch osudoch bojovníkov proti fašizmu, ktoré sa v jeho predstavení prelínajú.   Herec Štefan Lux mieri v roku 1936 do Ženevy, aby vyjadril svoj protest proti nacistickému Nemecku. Poľská fotografka Faye Schulman sa pridáva k partizánom a zakopáva v roku 1943 cenné negatívy. Trnavský rodák a spisovateľ Alfréd Wetzler s Rudolfom Vrbom utekajú v roku 1944 z koncentračného tábora, aby o ňom podali správu.

Nadšenec histórie Tomáš Stern si ako dieťa ten palác pamätá ako múzeum Lenina. No odohrávali sa tam oveľa horšie veci ako glorifikácia jednej totality. O temnej minulosti krásneho paláca na Štefánikovej ulici v Bratislave sme sa rozprávali pred otvorením znovunájdenej výstavy o stratenej dominante strateného mesta, ktorú si tam v tých dňoch môžete pozrieť.   

Zvyšky antibiotík sa do odpadových vôd dostávajú z domácností, nemocníc či hospodárskych chovov. Keďže nie sú dostatočne rozložené, baktérie si na nich môžu „trénovať“ nové spôsoby obrany. Anna Podmanická, ktorá je študentkou Gymnázia Jura Hronca v Bratislave, a jej kolega Tomáš Čermák z Česka mali nápad, ako vodu efektívnejšie čistiť. V apríli sa vďaka prvým prototypom čistiaceho systému s názvom PURA stali celosvetovými víťazmi v environmentálnej súťaži The Earth Prize.

Ako porozumieť deťom a dospelým s ADHD, autizmom či Aspergerovým syndrómom – bez predsudkov a nálepiek? S odborníčkou Vierou Hincovou hovoríme o tom, prečo sa tieto diagnózy často prehliadajú najmä u dievčat, ktoré sa naučia svoje ťažkosti maskovať. Vysvetľujeme, čo je to neurodivergencia, ako môže naša odlišnosť obohacovať spoločnosť a prečo sú deti s týmito diagnózami často nespravodlivo vnímané ako nevychované. Rozprávame sa aj o tom, ako môžu učitelia a učiteľky vytvárať deťom prostredie plné prijatia, bezpečia a rešpektu – aby každé dieťa mohlo dozrievať vlastným tempom.

Nie je ľahké ju získať a ešte ťažšie udržať. S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o sviatku slobody, ktorý sa stal inšpiráciou pre revolúcie a oslobodzovacie hnutia. 

Marika Majorová je známa slovenská copywriterka, fotografka a bývalá aktívna blogerka, ktorá u nás ako prvá prišla s formátom tzv. street style blogu. Okrem mnohých iných vecí robí aj komunikáciu pre značky zo sveta dizajnu a slovenskej módnej scény. Predovšetkým však robí osvetu ako žena so skúsenosťou mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Jej 10-ročná dcéra Mia má poruchu sluchu a je takmer nepočujúca. Spolu dnes hovoríme aj o tom, ako dcérine sluchové postihnutie ovplyvňuje ich život, aj ako nám pomáha zdieľaná skúsenosť niekoho iného, kto si podobnú cestu ako my už prešiel.

Americká spisovateľka Annie Jacobsen v knihe Jadrová vojna podrobne prevedie čitateľov fiktívnym svetom, ktorý vznikne vypustením prvej jadrovej hlavice a skončí sa nukleárnou zimou.

Nová verzia chatGPT vie vytvárať dokonalejšie obrázky. To sa minulý týždeň prejavilo na sociálnych sieťach záplavou fotografií prerobených podľa estetiky japonského štúdia Ghibli. Milé obrázky, ktoré vyzerajú ako z kreslených filmov Cesta do fantázie či Môj sused Totoro, však opäť otvorili otázky, kde je hranica medzi inšpiráciou a krádežou duševného vlastníctva, či sa dá jeho ochrana vôbec dosiahnuť a z čoho by sa mala umelá inteligencia vlastne učiť. "Samotný autorský štýl nie je chránený autorským právom. Obmedzila by sa tým totiž sloboda tvorby, keďže je veľmi ťažké zadefinovať, čo tým štýlom vlastne je," hovorí právnik a výskumník Matúš Mesarčík.

Moje hlavné inšpirácie prichádzajú práve z prírodných vied a z fantastiky, hovorí umelkyňa Natália Trejbalová. Témou tohto vydania podcastu Oči dokorán je jej medzinárodný projekt Never Ground.

V Bratislave nedávno zasadal rabínsky súd (Bejt din), ktorý sa venoval gijurom, teda konverziám na judaizmus. O jeho priebehu sme sa rozprávali so štyrmi rabínmi: Mišom Kapustinom, Anitou Kantor, ktorá pendluje medzi Budapešťou a Berlínom, Davidom Maxom z Prahy a novým viedenským rabínom z USA Tobiasom Mossom. 

Malebná scenéria barokovej kalvárie zasadenej na kopčeku obkolesenej romantickým okolím je výhľad, ktorý poznáme všetci. A pritom pred pár rokmi bola Štiavnická Kalvária doslova na spadnutie. Za svoje obnovenie vďačí nadšencom a dobrovoľníkom, pod odborným pamiatkovým dohľadom Kataríny Voškovej. Ako Občianske združenie Kalvársky fond dokázalo zvládnuť takýto ambiciózny projekt, prezradí v relácii DÁSATO Martin Macharík, ktorý má na celom projekte nemalú zásluhu. Prajem inšpiratívne sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

  Ultrabežkyňa Eva Mareková patrí medzi popredné slovenské trailové bežkyne a minulý rok úspešne dokončila legendárny Ultra-Trail du Mont Blanc – 175 km dlhé preteky s ohromným prevýšením 10-tisíc metrov. V podcaste sa s ňou rozprávame o jej bežeckých začiatkoch, tréningoch, strave aj mentálnej sile, ktorá je pri ultrabehu kľúčová. Priblíži nám atmosféru UTMB, výbavu, s akou beháva, ale aj zaujímavé zážitky z dlhých behov v prírode.

Ako sa to dá, že dôchodca začne s miestnymi dedinskými rómskymi chlapcami zveľaďovať najprv spustnutý cintorín a postupne všeličo iné? Prečo to robí? Ako sa mu s rómskymi chlapcami darí toto dobrovoľníčenie? Pustite si tento diel ❤️DÁSATO a načerpajte si trocha z jeho energie. Prajem inšpiratívne sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

Posledné roky sledujeme na slovenských školách vážne bezpečnostné incidenty, či dokonca až fatálne útoky. Na správy podobného typu sme zvyknutí z USA, no stávajú sa už aj slovenskou realitou? Deti a mladí ľudia trávia veľkú časť svojho času v školách, družinách, kluboch, či na krúžkoch. Cítia sa tam bezpečne? Prečo sa posledné roky stáva bezpečnosť témou pre slovenské školy? Sú kamery riešením a prečo je dôležité sledovať aj pohodu a celkový well-being študentov?  

Keď povie biogeochemička Hana Juríková, že sa „zrazu oteplilo“, väčšinou myslí desiatky miliónov rokov. Vedkyňa zo skamenelín zisťuje, ako sa menili v histórii Zeme hladiny oxidu uhličitého a ako sa v súvislosti s tým menila klíma aj život. Obrovský skok CO2 spôsobil napríklad permské vymieranie, počas ktorého život na Zemi takmer zmizol. „Keby ste žili počas permského vymierania, tak si to ani neuvedomíte, lebo trvalo tisíce až desaťtisíce rokov. Dnes hovoríme o rýchlych zmenách nárastu oxidu uhličitého len od čias priemyselnej revolúcie,“ hovorí vedkyňa.

Chiki Liki Tu-a oslavujú 30 rokov. Kapela, ktorá v roku 1995 vstúpila na scénu je nositeľom odkazu predošlej undergroundovej tradície. Pri tejto príležitosti sme sa stretli so zakladateľom Chiki Liki Tu-a Martinom Višňovským a Michalom Kaščákom z Bez ladu a skladu, ktorí v tomto roku oslávia 40 rokov od svojho vzniku. Dve kapely, ktoré patria k sebe.

Mnoho žien zabúda na pravidelnú starostlivosť o svoje fyzické zdravie a na svoje telo sa sústredia až vtedy, keď začnú mať problémy. V dnešnom diele sa rozprávam s fyzioterapeutkou Andreou Čepcovou o tom, ako sa ku svojmu telu správať s potrebnou starostlivosťou. Venujeme sa najmä téme panvového dna, ktoré nás drží v pohode nielen pri smiechu, kýchaní, športe, alebo sexe, ale aj obyčajnom vstávaní z postele. Problémy s ním totiž nemajú len ženy po pôrode alebo tie vo vyššom veku, ale aj športovkyne alebo mladé ženy, ktoré si myslia, že ho majú v poriadku, pretože pravidelne cvičia. Vypočujte si, ako si panvové dno udržať zdravé, aby sme sa vo svojom tele cítili dobre a komfortne v každom veku.

Česká produktová dizajnérka Anna Marešová je zakladateľkou a majiteľkou prémiovej značky intímnych pomôcok pre ženy. Je tiež dvojnásobnou držiteľkou ocenenia Red Dot Award, ktoré od roku 1955 oceňuje inovácie, estetiku a kvalitu v oblasti dizajnu. Hoci medzi jej dizajnérskymi návrhmi nájdete aj električku alebo kabínku lanovky na pražský Petřín, v podcaste sa spoločne sa rozprávame predovšetkým o tom, do akej miery vie dobrý dizajn spojiť funkčnosť, erotiku, intimitu a zdravie ženy do jedného ladiaceho celku.

V tomto DÁSATO Petra Kotuliaková, zakladateľka a riaditeľka neziskovky s názvom AjtyvIT prezradí, čo všetko sa u nich môžu ženy a dievčatá naučiť, prečo je dobré, že školia čisto len dievčatá a tiež čo majú pripravené pre učiteľov. Všetci dnes potrebujeme IT gramotnosť, aj ty by si mal poznať AjtyvIT. Prajem inšpiratívne sledovanie a nezabúdajte, že DÁSATO.

Dnes aj to tom, prečo sa rabínovi Mišovi Kapustinovi nie celkom pozdáva tradičný zvyk, keď sa nevesta sedemkrát otočí okolo ženícha a čo vymyslel namiesto toho. 

Neistote sa po amerických prezidentských voľbách nevyhla ani vesmírna agentúrna NASA. Vo februári sa na poslednú chvíľu vyhla plánu znížiť počet zamestnancov o desať percent a generácia mladých vedcov stále nevie, či nedostane zo dňa na deň výpoveď. Elon Musk, ktorý má zoštíhlenie štátnej správy na starosti, dnes hovorí o predčasnom ukončení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, uráža bývalých astronautov, no zároveň tvrdí, že čochvíľa budeme lietať na Mars. „Už v roku 2016 som na konferencii počula Muskove sľuby o tom, že na Mars pôjdeme myslím v roku 2024. Ako vedcom nám bolo jasné, že to nie je realistická vízia,“ hovorí astrobiologička Michaela Musilová, ktorá s NASA roky spolupracuje a pre agentúru viedla niekoľko simulovaných marťanských a mesačných misií.

Pôsobivý životopis propagandistu druhej svetovej vojny Seftona Delmera od jedného z popredných odborníkov na dezinformácie prináša ťažké otázky o povahe informácií. Čo ak nedokážeme bojovať pravdou proti lži? Dá sa vôbec vyhrať informačná vojna?

S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o drzosti, ktorá môže byť hnacím motorom, ale aj veľmi zlým nástrojom. 

V dnešnom podcaste o vizuálnom umení sa rozprávame s Janom Durinom, ktorý pracuje s témami identity, duševného zdravia a spoločenskými stereotypmi, ktoré cez svoje diela nabúrava.

Mladý človek verejne vyjadrí svoj názor, nespokojnosť, či nesúhlas s politikom. Politik mu to vráti a zosmiešni ho cez sociálne siete, či médiá. Je to v poriadku? Je kritika za kritiku najmocnejšími ľuďmi v krajine – férová hra, alebo ide o šikanu? Aký dopad má takýto verejný útok politika na daného človeka a ako vyzerá život potom – spýtam sa mladých ľudí, ktorí majú s podobnými útokmi osobnú skúsenosť. Hovoriť budeme aj s odborníkmi. Spýtame sa na to, čo verejné útoky na mladých hovoria o našej spoločnosti a našom vnímaní, či vzťahu k dnešnej generácii mladých.

Dana Freyová vyrozpráva príbeh nadšencov slobodnej tvorby, o tom, ako si pred piatimi rokmi založili občianske združenie Presahy a neskôr našli aj fyzické miesto na svoje aktivity - schátranú budovu takmer 200 ročného Lýcea v Modre. Keď spravili základné úpravy, prežili pandémiu a postupne spoločne vdýchli nový život starej budove a premenili ju na živé kultúrne centrum, prišla nečakaná rana pod pás. Budovu majiteľ predal a neziskovka sa musela pred koncom roka urgentne vysťahovať. Niekoho by to odradilo od snaženia, či dokonca zlomilo, Dana Freyová však s úsmevom plánuje čo budú Presahy robiť ďalej. Ako toto DÁSATO, sa dozviete v tejto relácii, pusťte si ju, alebo si rozhovor prečítajte ako článok na blogu Denníka N: (https://dennikn.sk/blog/4468006/dana-freyova-v-dasato-clovek-nemusi-byt-talentovany-na-to-aby-spieval-tancoval-alebo-maloval/)  Prajem inšpiratívne sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

Zoltán Ferjentsik venoval poslednú dekádu vývoju imunoterapií zameraných na liečenie rôznych druhov rakoviny a pracoval v oxfordských biotechnologických firmách. „Predtým trvalo niekoľko desaťročí, kým sa zo základného výskumu dostalo nejaké nové liečivo do klinických testov. V súčasnosti idú napríklad ďalšie imunoterapie do klinických testov omnoho rýchlejšie, keďže vedia využiť skúsenosti z predošlých výskumov v tejto oblasti,“ vysvetľuje molekulárny biológ.

Abstinujúci gambler Ján Pjentek v podcaste s Janou Sedlákovou hovorí o tom, ako vzdeláva na školách deti o problematike nelátkových závislostí. Hovorí príhody, kde deti nevedeli, čo je realita a čo fikcia, ale hovorí aj o svojom osobnom príbehu, ako sa stal gamblerom.

Správ zo sveta kultúry a umenia za posledného pol roka nie je málo. Etablovaní umelci a umelkyne, ako aj kultúrni pracovníci bijú na poplach. A čo na to hovoria mladí ľudia, ktorí s ich kariérou v oblasti umenia, či kultúry akurát začínajú? Dotýka sa ich aktuálna situácia, ako veľmi vie ovplyvniť ich budúcu kariéru a vôbec, dá sa robiť umenie a kultúra dnes profesionálne? Spýtame sa v podcaste Krajina Mladých.   

V tomto vydaní podcastu o vizuálnom umení rozpráva kurátorka Patricia Ballx o medirytine renesančného umelca Albrechta Dürera.  

Beáta Mesíková a Martina Knapcová z Materského centra Hojdana predstavia ako sa dá (ako sa dalo celé tie roky) fungovať naozaj DLHODOBO, v podstate celú jednu generáciu. Tieto nadšené mamičky, ktoré spoločne s ďalšími dlhé roky vedú a organizujú aktivity tohto známeho ružinovského centra pre rodiny vysvetlia, kde na to berú energiu, financie a ako to celé tie roky dokázali zvládať. Prajem inšpiratívne sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.  

Andrea Cocherová a Marián Kulich sú členmi združenia občanov, ktorí sú tak veľmi nespokojní a rozhorčení súčasným konaním politikov, že spoločne s ďalšími organizujú po celom Slovensku protesty. Prečo sú tieto protesty, ktoré v Bratislave organizuje Mier Ukrajine, a tiež ďalší aktivisti v cca 20tke miest občianske a nie stranícke a že načo sú vlastne užitočné, vysvetlia v tejto DÁSATO relácii. Prezradia aj odpoveď na starú a tajomnú otázku "kto tieto protesty platí?" a dozviete sa aj, čo im nedáva spávať a dokedy budú protestovať. Prajem inšpiratívne sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO. 

Pri Alzheimerovej chorobe dochádza k prvým patologickým zmenám v mozgu už okolo 40. roku života. Čiže dávno predtým, ako sa prejavia prvé príznaky ochorenia. Podľa neuroimunológa Norberta Žilku však ľudia zvyknú podceňovať aj tie. Práve skorá diagnostika pritom dáva pacientovi nádej na čo najefektívnejšie spomalenie ochorenia. „Myslím, že tu sú najdôležitejším faktorom rodina a priatelia, ktorí toho človeka poznajú najlepšie. Žijú s ním desiatky rokov a zrazu vidia, že niečo je inak,“ vysvetľuje Žilka, ktorý so svojím tímom pracuje na vakcíne proti ochoreniu. Poznámka: Ospravedlňujeme sa za nižšiu kvalitu zvuku v niektorých pasážach rozhovoru. Je spôsobená chybným nastavením pri nahrávaní. 

Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek v tomto vydaní podcastu vysvetľuje, prečo si Slovensko musí v tomto roku požičať asi 13 miliárd eur a aký úrok si za pôžičky pýtajú od vlády zahraniční investori. Tiež o tom, aký úrok zrejme ponúkne štát občanom, keď začne v marci ponúkať dlhopisy pre ľudí.

Odborník na kybernetickú bezpečnosť Ján Ščamba hovorí, že útoky hekerov sú čoraz častejšie.

V tomto DÁSATO vyspovedal Blažej Černák z nahrávacieho štúdia autorku relácie Gabiku Zúbrikovú. Trocha rekapitulovali, trocha prezradili čo nové sa chystá a trocha spolu len tak voľne tárali, ako sa na správny Silvestrovský diel patrí.

Nalaďte sa na Vianoce v DÁSATO rozhovore, kde vyspovedáme zakladateľku skvelej iniciatívy "Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?" Dozviete sa aj ako ešte inak sa dá pomáhať, koľko to stojí energie a peňazí a prečo to tie tisícky dobrovoľníkov na celom Slovensku už 7 rokov robia. Prezradí aj čo rozrozprávalo babku, ktorá už 15 rokov mlčala, aké ďalšie prospešné projekty vymysleli a dá sa do nich zapojiť. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

V tomto dieli DÁSATO sme sa pokúsili o ťažkú úlohu – priblížiť, ako funguje darcovstvo firiem cez nadačné fondy. Táto relácia je odpoveďou na nekonečné a opakované spochybňovanie transparentnosti a kvality práce neziskových pomáhajúcich organizácií. Tiež sa v nej pokúsime priniesť svetlo do mýtmi opradenej témy dvoch percent z dane, teda poukazovania podielu dane, ktoré podľa kritických hlasov slúži na obohacovanie firiem alebo mizne nevedno kam. (A pritom pravda je úplne iná.) Radana Deščíková z Nadácie Pontis nás prevedie touto témou a objasní, ako sa posudzujú žiadosti o granty v Nadácii Pontis a či je výber profesionálny a etický.