Podcasts about Centra

Healthcare has entered the digital chat, and Centra's step into digital registration and online self-scheduling shows our dedication to patient care.  We sit down with Jen Halikman, our Vice President of IT Applications, to share how digital registration is rolling out now and how online self-scheduling lands in 2026. The focus is simple: give you control of check-in from your phone, reduce wait times and free our teams to spend more time on care and less on clerical tasks.Jen walks us through the nuts and bolts that make this shift work. Digital registration streamlines intake, improves data accuracy, and cuts duplicate questions by syncing with our clinical, financial and revenue cycle systems. You'll see the impact before you arrive: verified information, clear prompts and fewer bottlenecks at the front desk. When self-scheduling launches, you'll be able to view real appointment options, get timely reminders and avoid no-shows with smarter notifications. For those nervous about finding the right entrance or clinic, geofencing and wayfinding will guide you from the parking lot to the correct desk like a map built for Centra, tuned to your visit.We also talk about the bigger picture. A trustworthy digital front door lays the groundwork for virtual care, at-home monitoring and proactive disease management that surface insights faster and support better decisions. None of that replaces human care; it amplifies it. And if you prefer the traditional route, it's still here, our teams will help you every step of the way, no matter your comfort with technology.Ready to see how small digital steps add up to a better visit? Listen now, subscribe for updates on self-scheduling, and leave a review to tell us which feature you want us to build next.For more content from Centra Health check us out on the following channels.YouTubeFacebookInstagramTwitter

Do funkce nastoupil Robert Neugebauer letos v červenci, zkušeností už měl ale mnoho. Nejen z olomoucké Arcidiecézní charity, ale také z Charity Javorník, resp. Centra sociálních služeb v Jeseníku.

Do funkce nastoupil Robert Neugebauer letos v červenci, zkušeností už měl ale mnoho. Nejen z olomoucké Arcidiecézní charity, ale také z Charity Javorník, resp. Centra sociálních služeb v Jeseníku.Všechny díly podcastu Větrník - Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Naša populácia starne a rodí sa menej a menej detí. Prečo je to tak a ako tento trend pribrzdiť? Do vedeckej Nočnej pyramídy pozval Stano Ščepán demografického odborníka Branislava Šprocha zo SAV. Rozhovor o súčasnosti a budúcnosti Slovenska v tejto epizóde NP. | Vedecká NP: Kam smeruje demograficky Slovensko? | Hosť: Branislav Šprocha (sociálny demograf, Prognostický ústav Centra spoločenských a psychologických vied SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Koptščina je zadnja razvojna stopnja egipčanskega jezika, ki se uporablja predvsem kot liturgični jezik Koptske cerkve. Sodi med najstarejše že žive jezike. Francoski jezikoslovec Jean-François Champollion, ki je razvozlal egipčanske hieroglife, je zapisal, da je koptščina najpopolnejši in najbolj premišljen jezik, kar jih pozna. Na Filozofski fakulteti v Ljubljani so pripravili brezplačni tečaj koptščine, nastaja pa tudi prva koptska slovnica v slovenskem jeziku. Gostje: dr. Jan Ciglenečki z Odseka za egiptologijo in koptologijo Centra za bližnjevzhodne študije na ljubljanski Filozofski fakulteti, Jošt Martinčič, študent drugega letnika magistrskega študija primerjalnega jezikoslovja in francistike na ljubljanski Filozofski fakulteti in Dominik Krapež, ki na Univerzi Ludwiga Maximilliana v Münchnu na izmenjavi študira koptščino na Inštitutu za egiptologijo in koptologijo.

Koordinátorka komunitního Centra kontakt Liberec Marie Matějíčková. Vzdělávací a informační činnosti, přednášky v rámci mediální gramotnosti, a především pomoc seniorům a zdravotně znevýhodněným lidem. To vše najdeme v komunitním Centru Kontakt v Liberci. Do prosincového programu nahlédneme společně hodinu před polednem, a pozveme posluchače na akci Knihovánoce, která se koná o první adventní neděli v Liebiegově paláci v Liberci.Všechny díly podcastu Host Dopoledne pod Ještědem můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Koordinátorka komunitního Centra kontakt Liberec Marie Matějíčková. Vzdělávací a informační činnosti, přednášky v rámci mediální gramotnosti, a především pomoc seniorům a zdravotně znevýhodněným lidem. To vše najdeme v komunitním Centru Kontakt v Liberci. Do prosincového programu nahlédneme společně hodinu před polednem, a pozveme posluchače na akci Knihovánoce, která se koná o první adventní neděli v Liebiegově paláci v Liberci.

Některé sály získaly novou podobu, jiné museli stavaři kvůli špatnému stavu zbourat a nahradit replikami. Cena rekonstrukce se zvýšila zhruba o třetinu, Liberecký kraj za ni zaplatí 309 milionů korun.

La convocatòria és aquest dissabte, a les 20 hores, al Teatre de Lloret.

Še nekateri vsebinski poudarki oddaje: - V Stari Fužini prenavljajo kulturni dom z razvojnimi sredstvi iz zakona o Triglavskem narodnem parku. - V okviru bodočega Centra odličnosti za zeleno dediščinsko znanost tudi delna obnova Servitskega samostana v Kopru. - Kako kulinarično dediščino vplesti v gostinsko in turistično ponudbo?

Odmítání dekarbonizace se ekonomicky nevyplatí, ČR by to izolovalo. Doufám v pragmatismus nové vlády, říká v nové epizodě podcastu Evropa zblízka Štěpán Vizi, expert z Centra pro dopravu a energetiku.

Voice: Magda Neporová, Štěpán Švagr, David Hora

Chceme minerály, nabízíme investice. Evropa by ráda posílila spolupráci s Afrikou. Bojuje ale o pozornost s Čínou, Ruskem i Spojenými státy. Navíc vždycky jde trochu o víc než jen o byznys. Téma pro Terezu Němečkovou, vedoucí Centra pro studium Afriky na Metropolitní univerzitě v Praze, která přednáší i na Univerzitě Hradec Králové. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Chceme minerály, nabízíme investice. Evropa by ráda posílila spolupráci s Afrikou. Bojuje ale o pozornost s Čínou, Ruskem i Spojenými státy. Navíc vždycky jde trochu o víc než jen o byznys. Téma pro Terezu Němečkovou, vedoucí Centra pro studium Afriky na Metropolitní univerzitě v Praze, která přednáší i na Univerzitě Hradec Králové. Ptá se Matěj Skalický.

Chceme minerály, nabízíme investice. Evropa by ráda posílila spolupráci s Afrikou. Bojuje ale o pozornost s Čínou, Ruskem i Spojenými státy. Navíc vždycky jde trochu o víc než jen o byznys. Téma pro Terezu Němečkovou, vedoucí Centra pro studium Afriky na Metropolitní univerzitě v Praze, která přednáší i na Univerzitě Hradec Králové. Ptá se Matěj Skalický.

En entrevista para MVS Noticias con Luis Cárdenas, Alessandra Rojo de la Vega, alcaldesa de la Cuauhtémoc, habló sobre que acusa a Morena de ejercer presión política tras acusaciones sobre el “bloque negro” y Arturo Ávila, diputado de Morena, habló sobre que Alessandra Rojo de la Vega acusa a Morena de ejercer presión política tras acusaciones sobre el “bloque negro”.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Arvien tuvāk nāk laiks, kad Sabiedriskā medija labdarības maratons "Dod pieci!" Doma laukumā stikla studijā aicinās palīdzēt bērniem ar kustību traucējumiem. Monopolā aprunājamies ar rehabilitācijas centra "Poga" vadītāju Ilzi Ošāni. Rīgā, Doma laukumā, pamazām iekārtojas Ziemassvētku tirdziņš, un nu jau arī tradicionāli blakus tirdziņam savas aprises ieguvusi Sabiedriskā medija labdarības maratona "Dod pieci!" šī gada stiklus. Gada izskaņa vienmēr saistās ar došanu un palīdzēšanu, bet ir cilvēki un organizācijas, kuri negaida, bet meklē iespējas palīdzēt visa gada garumā. Viena no atpazīstamākajām un lielākajām labdarības organizācijām Latvijā ir "Ziedot.lv", kas spējusi kļūt par tiltu starp tiem, kuriem nepieciešama palīdzība, un sabiedrību.  Šī gada labdarības maratona "Dod pieci!" uzmanības lokā būs sabiedrības mazkustīgums, bet līdzekļi tiks vākti bērniem un jauniešiem ar neiroloģiskiem kustību traucējumiem. Šādiem bērniem un jauniešiem jau 10 gadus ir iespēja vērsties arī rehabilitācijas centrā "Poga", kas kā bezpeļņas fonds ik dienu cenšas gādāt par iespēju bērniem stiprināt savu varēšanu un apgūt jaunas iemaņas, lai nodrošinātu pēc iespējas pilnvērtīgāku iekļaušanos sabiedrībā.  Ilze Ošāne ir rehabilitācijas centra "Poga" vadītāja un "Ziedot.lv" komunikācijas vadītāja. Sarunājamies par to, kā Latvijas sabiedrība mainās un vai ziedošana var atrisināt to, ko nespējam paveikt ikdienas darbu kārtībā.  Ir kādas vērtības, kuras, strādājot gan "Ziedod.lv", gan "Pogā" un redzot Latviju tomēr plašākā tvērumā, kas mums kā sabiedrībai vēl ir jāmācās? Ilze Ošāne: Mani pašu ikdienā strādājot pavada zemapziņā sajūta, ka es gribu pret citiem attiekties tā, kā es gribētu, lai pret mani attiecas. Tas varbūt arī liek katru darbību izvēlēties, ko tu gribi veikt.  Tāpat attiecībā par kolēģiem "Ziedot.lv", kur esam tikai dāmas, atļaujamies gan humoru, gan viena otru kritizēt, zinot, cik katra spēj turēt. Ar "Pogas" kolēģiem, kas ir jau lielāks kolektīvs, kur ir abu dzimumu un tomēr tie ir ārsti, speciālisti, tur tā distance mazdrusciņ ir lielāka. Bet ikdienas darbs kopā ar kolēģiem ir tāds, ka mēs cenšamies būt kā viena liela ģimene.  Un cik bieži tomēr gribas nomest visu: mūsdienās datoru aizver ciet un pateikt - es šito vairs negribu? Ilze Ošāne: Tādi mirkļi uznāk. Tas pēdējos gados sasaucas ar veselību. Tajā mirklī nodomāju, ka visa ir par daudz, veselība uzliek uz pauzes, tu saaukstējies vai saslimsti. Tas arī iedod to pauzi, lai atjaunotos, un tad jau var atkal. Vai kādreiz ir izdevies Latvijas sabiedrības ziedošanas spēju un apjomus salīdzināt ar citām valstīm? Vai to vispār var izdarīt?  Ilze Ošāne: Noteikti. Pret iekšzemes kopproduktu mēs esam mērījuši gan Ukrainas ziedojumus, un mēs ilgus gadus bijām pirmajā vietā iepretim Polijai, Vācijai un Rietumeiropas valstīm. Ja skatāmies no "Ziedot.lv" puses, kas ir ikgadējais gada pārskats, es teiktu, ka mēs esam ārkārtīgi dāsni un dodoša sabiedrība, kura nāk palīgā līdzcilvēkiem, kuri grūtībās nonākuši. Vai ziedošanai ir sezonāls raksturs? Ilze Ošāne: Pēdējā laikā mēs no "Ziedot.lv" puses tik ļoti to neizjūtam, jo ziedo visu cauru gadu un atsaucās līdzcilvēki tām problēmām, kas ir aktuālas sabiedrībā. Ja kāds onkoloģijas pacients lūdz palīdzību dzīvību glābjošām zālēm pavasarī, tad līdzcilvēki ziedo, nevis gaida gada nogali. Bet gada nogale ir īpašāka varbūt uzņēmumiem, kuri pārskata savas peļņu un tad izvēlās daļu no tās ziedot labdarībai. Es teiktu tā, ka visu gadu ziedo un gada beigās pienāk papildus ziedojumi klāt. Vai tu tici, ka kādreiz varētu būt tāda situācija, ka paliek pāri? Ilze Ošāne: "Ziedot.lv" vadītājai Rūtai Dimantai ir teiciens: ja būs visas problēmas atrisinātas, tad labdarības organizācijām būs pašlikvidācija. Tas ir mērķis, uz ko iet, lai vairs nebūtu jāpalīdz un mēs būtu atrisinājuši problēmas. Šobrīd mēs vēl neesam tādā stadijā, bet varam uz kaut ko tiekties. Kas ir tava Ziemassvētku sajūta? Pēdējos gadus, kopš esi saistīta ar "Ziedot.lv", tas nav tikai pasēdēt mājās pie eglītes. Ilze Ošāne: Droši vien, ka decembris ar savu labestību, ko mēs ikdienā redzam un dzirdam no telefona zvaniem un e-pastiem, kur cilvēki un uzņēmumi interesējās par ziedošanas iespējām, tas rada tādu ļoti izteiktu Ziemassvētku sajūtu.  Pirms kādiem diviem gadiem no vienas skolas vedu Ziemassvētku dāvanas. Mašīnā biju salikusi Ziemassvētku dāvanas tik daudz, ceru, ka ceļu policija neklausīsies, ka es knapi spoguļus redzēju. Tad man bija sajūta, ka tā laikam jūtas Ziemassvētku vecīši vai tie īstie, kuri spēj to to prieku radīt. Tās nebija manis radītas dāvanas, bet man sajūta kā  kurjeram bija ļoti izteikta. Tik forši! Labo darbu dīleris varētu būt apzīmējums tavai pozīcijai šādā situācijā. Bet ko tu pati gribētu saņemt Ziemassvētkos? Ilze Ošāne: Ja mēs no tādām vērtībām skatāmies, tad es šobrīd uztraucos par drošības sajūtu. Es negribētu, ka manas dzīve dzīves laikā un manu bērnu dzīves laikā ienāktu karš un tā nedrošības sajūta. Es teiktu, ka droši vien, drošība ir tā, ko man gribētos. Raidījumā skan: Mesa – „Laika pēdas” Shchedryk – „Carol of the Bells” Ralfs Eilands, Lauris Reiniks – „Dod pieci! 2025” himna    

Pražské dopravní peklo. Kolaps, říká za opozici Ondřej Prokop z ANO. A viní náměstka pro dopravu Zdeňka Hřiba z Pirátů. Ten oponuje, že na opravy se dlouho kašlalo a žene motoristy do MHD. Velké téma pro Aleše Roda z Centra ekonomických a tržních analýz a Národní ekonomické rady vlády. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pražské dopravní peklo. Kolaps, říká za opozici Ondřej Prokop z ANO. A viní náměstka pro dopravu Zdeňka Hřiba z Pirátů. Ten oponuje, že na opravy se dlouho kašlalo a žene motoristy do MHD. Velké téma pro Aleše Roda z Centra ekonomických a tržních analýz a Národní ekonomické rady vlády. Ptá se Matěj Skalický.

Viete si predstaviť, že kognitívne vedy, kde sa stretávajú odborné vzdelanie, ľudské poznanie aj psychológia, či výdobytky a budúcnosť umelej inteligencie, môžu mať niečo spoločné s drevenými folklórnymi nástrojmi, ako sú ručne robené píšťaly a fujary? Takýmto spájajúcim prvkom je napríklad aj hosť NP, docent Martin Takáč z Centra pre kognitívnu vedu, vedec a vysokoškolský učiteľ. Martin Takáč vyučuje na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Je spolutvorcom virtuálneho dieťaťa s umelou inteligenciou BabyX, zároveň členom Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie pri Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, či zakladajúcim členom Slovenskej spoločnosti pre kognitívnu vedu. V rozhovore sa dozvieme, čo je kognitívne modelovanie, či má programovanie, niečo spoločné s psychológiou, aký je potenciál um. inteligencie v pozitívnom, i zápornom zmysle.... Rodák z Prievidze nám povie i to, ako získal vzťah k folklórnym nástrojom, čo mu prinášajú, alebo či si na nich aj zahrá... | Hosť: Martin Takáč (vedec, pedagóg, Centrum pre kognitívnu vedu, Katedra aplikovanej informatiky FMFI UK, zaoberá fungovaním ľudskej mysle). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostia: Marek Madro (psychológ, riaditeľ poradne IPčko) a VIiktor Krížo (špeciálny pedagóg a riaditeľ Centra inkluzívneho vzdelávania). Zistenia NKÚ: Celoslovenský priemer 1 psychológ na 700 detí! Aké sú ideálne počty, štúdie hovoria o 500 žiakoch, niektoré školy sú bez psychológov, dôležitosť psychológov na školách, momentálna situácia, kde je najlepšia a kde najhoršia? Čo hovorí zber dát NKÚ, odporúčania kontrolného úradu, výpomoc psychiatrov, tiež ich je málo. Aké sú rozdiely s prácou s dospelými a s deťmi? Problémy detí: Najčastejšie problémy detí, príspevok moderných technológií, sociálne siete, ich obmedzenie, príklady zo zahraničia, zhoršenie po pandemických rokoch, duševné zdravie pri deťoch, dôležitosť prevencie, podchytenie problémov už v počiatočnom štádiu a podobne. | Nedostatok školských psychológov. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Príliš veľký tlak bez dialógu spôsobuje odpor a brzdí technologický posun, ktorý Európa potrebuje, upozorňuje vedkyňa Anna Kityk. Docentka Anna Kityk z Centra pre využitie pokročilých materiálov Slovenskej akadémie vied sa zameriava na výskum zeleného vodíka. Chce sprístupniť jeho výrobu tak, aby bola efektívnejšia a cenovo dostupnejšia. V rozhovore s Veronikou Vaňkovou hovorí, prečo EÚ nesmie presadzovať regulácie bez ohľadu na realitu priemyslu a ako môže slovenská veda prispieť k tomu, aby nové technológie fungovali aj v praxi. VV podcast

Slovenska tovarna umetne inteligence predstavlja nacionalno pobudo in del evropskega programa, ki jo vodi skupno podjetje EuroHPC. Cilj pobude je vzpostavitev ekosistema za umetno inteligenco z uporabo visokozmogljivih računalniških virov, ki bo povezal podjetja z javnim sektorjem in raziskovalnimi centri znanja. Jan Jona Javoršek iz Centra za mrežno infrastrukturo - Institut Jožef Stefan je predstavil program dogodka - 1. odprti dan za gospodarstvo – Slovenska tovarna umetne inteligence.

„Lidé budou potřebovat péči. Vezměme si například sendvičovou generaci. Ženy se dnes starají o své děti, vnoučata i rodiče,“ říká ředitelka Centra sociální pomoci Litomyšl Fiedlerová.

Berwick Callinan Solicitors U21B semi final,  game played at the Dr Daly Park, Tulla  15th November at 1.30pm Introduced by Jim Collins with commentary and analysis from Leo Doyle with  Sean O'Halloran on analysis along  with Derek Dormer Journalist  -00.00 introduction and teams -00.35  first half -31.55 half time analysis  -36.11 second half -1.09.25 Full time analysis  Outside Broadcast Transportation and Logistics in conjunction with Brian Boru Service Station Tuamgraney

Koptščina je zadnja razvojna stopnja egipčanskega jezika. Od novembra se je lahko učite tudi v Ljubljani.Več o koptskem jeziku pa v tokratnem Jezikanju razložita dr. Jan Ciglenečki z Odseka za egiptologijo in koptologijo Centra za bližnjevzhodne študije na ljubljanski Filozofski fakulteti in Jošt Martinčič, študent drugega letnika magistrskega študija primerjalnega jezikoslovja in francistike na ljubljanski Filozofski fakulteti, ki v okviru magistrske naloge pripravlja prvo koptsko slovnico v slovenskem jeziku.

00:00 témata;00:35 3D tisk ze silikonu;04:05 rozhovor s Davidem Pospíšilem z Centra inovací FN Brno;07:45 Týden Akademie věd ČR;09:50 výzkum podpovrchového proudění vody v lesích;13:25 ochrana srdce před infarktem;17:00 rozhovor s dokumentaristou Ruudem De Keyserem.

Vznikající vláda hnutí ANO, SPD a Motoristů sobě podepsala koaliční smlouvu a představila návrh programového prohlášení. „Hlavní problém je, jak přivést ekonomiku do ekonomického růstu. Tam má vládní program pár dobrých postupů. Je ale velice všeobecný,“ popisuje v pořadu Řečí peněz profesor ekonomie Jan Švejnar, zakladatel CERGE-EI a ředitel Centra pro globální hospodářskou politiku na Kolumbijské univerzitě v New Yorku.

Kde na to vezmete? Ptají se Babiše a spol. při pohledu na program ekonomové i končící vláda. Co bude tuna slibů stát? Kolik miliard přinese EET? A zachrání novou vládu rostoucí ekonomika? Téma pro Markétu Malou z Centra veřejných financí FSV UK. Ptá se Matěj Skalický.

Kde na to vezmete? Ptají se Babiše a spol. při pohledu na program ekonomové i končící vláda. Co bude tuna slibů stát? Kolik miliard přinese EET? A zachrání novou vládu rostoucí ekonomika? Téma pro Markétu Malou z Centra veřejných financí FSV UK. Ptá se Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kde na to vezmete? Ptají se Babiše a spol. při pohledu na program ekonomové i končící vláda. Co bude tuna slibů stát? Kolik miliard přinese EET? A zachrání novou vládu rostoucí ekonomika? Téma pro Markétu Malou z Centra veřejných financí FSV UK. Ptá se Matěj Skalický.

The headlines are loud, the mailers are confusing and the clock is ticking. We're making one thing simple: Centra will leave the Humana Medicare Advantage network on January 1, 2026, and you can protect your care by choosing the right plan during open enrollment.With our Chief Revenue Officer, Robert Boos, we walk through exactly who's affected, how this differs from traditional “red, white, and blue” Medicare and why TRICARE members are not impacted. We break down the real-world impact of Medicare Advantage: prior authorization delays that stall MRIs and CT scans, high first-pass denial rates on emergency claims and why those practices can lead to surprise “late” bills months after a visit. You'll learn why many health systems nationwide are rethinking Medicare Advantage contracts and how payment shortfalls and administrative hurdles make it harder to deliver timely care.Most importantly, we focus on action. If you're on Humana Medicare Advantage and want to keep your Centra doctors, you don't need a new clinician you need a new plan. Use open enrollment (Oct 15–Dec 7) to switch to a Centra-participating Medicare Advantage plan like Anthem, Aetna, or UnitedHealthcare, or return to traditional Medicare with a Part D prescription plan. We share tips for confirming drug coverage, avoiding gaps on January 1, and keeping existing appointments on track. Emergencies remain covered by law, but routine care depends on your plan choice, so make the move now.Ready to take the next step? Visit centrahealth.com/humana for FAQs and resources, and call our customer service at 434.200.3777 if you have billing questions or need help understanding your claim. If this conversation helped, subscribe, share with a friend who's choosing a plan, and leave a review to help others find clear guidance.For more content from Centra Health check us out on the following channels.YouTubeFacebookInstagramTwitter

„Digitální stopa je v politické komunikaci obrovské téma, protože souvisí s tím, že na internetu mnohem více odhalujeme, jací doopravdy jsme,“ komentuje v pořadu Jak to vidí… vedoucí Centra pro strategickou komunikaci FSV UK Denisa Hejlová. Co si slibuje od generační obměny některých poslaneckých klubů? Jak hodnotí mediální obraz Donalda Trumpa? A jaký odkaz za sebou zanechal kardinál Dominik Duka?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Digitální stopa je v politické komunikaci obrovské téma, protože souvisí s tím, že na internetu mnohem více odhalujeme, jací doopravdy jsme,“ komentuje v pořadu Jak to vidí… vedoucí Centra pro strategickou komunikaci FSV UK Denisa Hejlová. Co si slibuje od generační obměny některých poslaneckých klubů? Jak hodnotí mediální obraz Donalda Trumpa? A jaký odkaz za sebou zanechal kardinál Dominik Duka?

PJ hears from Opinion Line Producer Paul Byrne, Kevin Herlihy of Centra and caller Kevin, who witnessed the startling scene Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

'Working on a soap is like a factory but it's a joyous factory'.Dave chats to Cheryl Fergison all about Centra's 4 part soap special, 'Deli Drama'.

Nový systém financovania súkromných škôl i povinná maturita z matermatiky - to sú len niektoré zmeny, ktoré poslanci schválili v rámci školskej reformy. Minister školstva Tomáš Drucker ju označil za najväčšiu za dvadsať rokov. Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz, ktorý v minulosti šéfoval analytickému tímu Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva o tom pochybuje. „Táto reforma nemá zmysel. Finančne nedostupné školy sa stanú ešte drahšími,“ upozorňuje v rozhovore. Zmena by mala platiť od septembra 2028. Súkromné a cirkevné školy si budú môcť vybrať, či budú naďalej vyberať školné a prídu o 20 percent normatívu na žiaka, ktorý im posiela štát, alebo sa vzdajú školného, otvoria sa prijímaniu všetkých detí z obvodu a zachovajú si normatív v plnej výške. „Náš cieľ by mal byť, aby sme mali školy, ktoré nevyberajú žiadne poplatky. Ale to sa nedocieli týmto spôsobom,“ vysvetľuje Rehúš. Presne vypočítava, že spoplatnené školy by mali prísť asi o 500 eur ročne na žiaka, čomu sa skutočne drahé elitné školy bez väčších problémov prispôsobia. Finančne dostupnejšie školy s nižšími poplatkami však budú mať problém. Je tu však spôsob, ako si škola môže zachovať školné aj normatív - ak uzavrie dohodu so štátom, že bude robiť inovácie a prijímať žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí by mali tvoriť do 30% všetkých detí. Aj tu však budú existovať výnimky a konkrétne pravidlá. Želané výsledky v podobe vyššej matematickej gramotnosti a väčšej ochote vyberať si na štúdium technické odbory sa podľa analytika Rehúša nedostavia ani po zavedení povinnej maturity z matematiky. Sú výskumy z Nemecka, ktoré ukazujú, že viac testovania z matematiky vyústilo len do toho, že učitelia začali vyvíjať na deti väčší tlak, dávali im viac úloh a následne klesla motivácia žiakov učiť sa matematiku a mať z nej radosť. „Obávam sa, že aj povinná maturita z matematiky zabije vnútornú motiváciu detí učiť sa ju. Oveľa lepšie výsledky by sme získali, ak by štát pomohol učiteľom lepšie tento predmet učiť,“ hovorí Rehúš. Zároveň ponúka odpovede na otázky, či je prevádzkovanie súkromnej školy dobrý biznis a prečo vyššie výdavky na vzdelávanie vedú k väčšej ekonomickej prosperite krajiny. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:52 O koľko peňazí prídu súkromné školy, ak budú vyberať školné 11:42 Slovensko nevyčlenilo peniaze na školskú reformu z Plánu obnovy 15:11 Ako sa súkromné školy vysporiadajú s novými pravidlami 17:00 Ako si školy môžu ponechať školné aj normatív 24:43 Sú súkromné školy lepšie ako štátne? 27:49 Sú súkromné školy dobrý biznis? 30:02 Komu pomôže maturita z matematiky? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nerd Rage Radio Episode 528: Nissan F'n Centra NERD WEEKS RIP Drew Struzan https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/drew-struzan-dies-movie-posters-1236400361/?fbclid=IwZnRzaANdy_xleHRuA2FlbQIxMQABHgtdEn7DHowcLI1hgvmL_HhYkP11WsVHNX87v3zKGg4X05u45wO6aiwaYFBt_aem_-DoF0V4axE6bxDOsxbFkhg TMNT Chrome Alone https://youtu.be/HZ3ZIHw9Vws Mortal Kombat 2 https://youtu.be/vx1W_qWfqzQ X-Men Season 2 https://youtu.be/BAA98jsb940 Wonder Man https://youtu.be/lgoxHC7WF9w A Knight Of The 7 Kingdoms https://youtu.be/UPFRItMOgPo Image Toys https://toynewsi.com/14-60235?fbclid=IwZnRzaANdy-lleHRuA2FlbQIxMQABHkbQ0So1ZJAW6vqv5j-FRoN6GRu6LCa8RKGvbzf-Fqey03RFPv5ldjQz_Kx7_aem_yLEeMDaQPtefBt0tREQafQ Return Of Vertigo https://aiptcomics.com/2025/10/09/dc-vertigo-new-lineup/?fbclid=IwZnRzaANdzCFleHRuA2FlbQIxMQABHuceUnNKrv8Sh-xuDkDenUp-XOQwuDiAWzd1ts7ToWVMtJ9zlyv-y6TWJRv5_aem_11KsoYWajcs9B-WZThjTyg Follow NERD RAGE RADIO https://linktr.ee/Nerdrageradio?utm_source=linktree_profile_share<sid=381057fc-8547-43e4-a4a6-a77597494dcc SUPPORT US ON PATREON & GET TONS OF BONUS CONTENT!!! https://www.patreon.com/Nerdrageradio FOLLOW US ON SOCIAL MEDIA Facebook.com/nerdrageradiopodcast Instagram @nerdrageradioig Twitter @nerdragecast WRITE IN TO THE SHOW Email: nerdrageradiomail@gmail.com

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

A tumor that seemed to “smile” back in a flashlight's glare set Jamie Day on a year-long path that tested his body, rewired his priorities, and strengthened every bond that mattered. From the first uneasy swallow after a film festival to the bell that marked the end of treatment, we walk through the raw, funny, and fiercely grateful choices that kept him moving: asking for all the blankets, blasting Mongolian thrash during radiation, and letting two devoted service dogs turn sterile rooms into safe places.HPV-positive squamous cell throat cancer came with good odds and brutal treatment, seven weeks of radiation and chemo that burned, thinned his beard, and made food a battle. Jamie made a decision early: he wouldn't “sad sack” the process. He made the clinic a stage for levity, and the staff met him there. Techs leaned in for the day's soundtrack. Nurses became guides. A nurse advocate unraveled insurance knots at midnight. Front desk faces remembered his name, his jokes, and his dogs. Along the way, he forged symbols to fight by: art of himself on horseback charging the “meatball with tentacles,” a homemade “war hammer,” and the image of two opponents calmly sipping poison until one quits.The through line is simple and strong: choose who you'll be when life breaks, let people help, laugh when you can, and ring the bell for everyone still in the fight. If this story moved you, follow the show, share it with someone who needs a lift, and leave a review with your biggest takeaway so more people can find it.For more content from Centra Health check us out on the following channels.YouTubeFacebookInstagramTwitter

Savienoto Valstu prezidents Donalds Tramps atkal atmaidzis pret Krievijas diktatoru - nekādas papildu sankcijas Kremlim viņš nesola un pēc telefonsarunas bija gatavs tūdaļ pat ar draugu Vladimiru tikties pie abu kopējā drauga un atzinēja Viktora Orbāna Ungārijā. Tomēr vakar kļuva skaidrs, ka tikšanās tik drīz nenotiks.  Gruzijas attiecības ar Eiropu kļūst arvien saspringtākas, šoreiz ar īpaši Vāciju, jo pēc atklāta konflikta Vācija uz laiku ir atsaukusi savu vēstnieku no Tbilisi.  Bet tepat kaimiņos, Igaunijā, aizvadītas pašvaldību vēlēšanas - visas vietvaras tika pie jauniem deputātu sastāviem. Ko šīs vēlēšanas liecina par sabiedrības noskaņojumu kaimiņvalstī? Aktualitātes analizē politologs Veiko Spolītis un Ģeopolitikas pētījumu centra direktors, Rīgas Stradiņa universitātes docētājs Māris Andžāns.  Tomahauki Budapeštas miglā Motīvs par iespējamu Savienoto Valstu un Krievijas līderu tikšanos Ungārijas galvaspilsētā Budapeštā uzpeldēja pagājušo ceturtdien, 16. oktobrī, dienu pirms Ukrainas prezidenta Volodimira Zelenska vizītes Baltajā namā. Zelenska Vašingtonas apmeklējuma priekšvakarā pasaules politiskajā diskursā dominēja motīvs, ka viņš turp dodas „pēc tomahaukiem”, respektīvi, cerībā saņemt piekrišanu amerikāņu spārnoto raķešu „Tomahawk” piegādēm Kijivai. Bija visai nepārprotami, ka jaunumiem par Budapeštu ir tiešs sakars ar šo iespējamību, proti, Kremlis darīja, ko varēja, lai Ukraina minēto ieroci neiegūtu. Pasaule nu ņēmās spriest, vai Budapeštā Trampam varētu izdoties „Gazas pamiers Nr. 2”, un kādā ceļā potenciālais Hāgas apsūdzēto sola kandidāts Putins vispār varētu tikt līdz Ungārijas galvaspilsētai. Piektdiena Baltajā namā noritēja bez preses klātbūtnes, un tās rezultāti daudzviet tika komentēti ar frāzi: „Zelenskis paliek tukšām rokām.”. Taču zināma informācija medijus sasniedza, un tā pauda, ka amerikāņi jau atkal mēģinājuši piedabūt Ukrainas prezidentu atdot bez kaujas agresoram savas valsts teritoriju, konkrētāk – Krievijas vēl neieņemto Doņeckas apgabala daļu. Viesim tomēr izdevies pārliecināt mājastēvu, un pēc tikšanās Tramps runāja par karadarbības iesaldēšanu pie esošās frontes līnijas. Tādējādi var teikt, ka Zelenskis, ja arī piektdien pameta Vašingtonu tukšām rokām, tad tomēr ar veselu ādu. Kāds no Baltajam namam pietuvinātiem Republikāņu partijas politiskajiem ekspertiem izdevumam „Politico” paudis: „Tikšanās nebija slikta, tā tikai krita par upuri neveiksmīgam laika momentam un uzpūstām cerībām.” Ar neveiksmīgo laika momentu jāsaprot situācija, kad Trampa un viņa komandas prātus joprojām saista Tuvo Austrumu problemātika. Tikām turpmākajās dienās iespējamā Budapeštas samita perspektīvas kļuva arvien miglainākas, līdz vakar, 21. oktobrī, mediji jau ziņoja, ka šis plāns „nolikts plauktā”. Tramps paziņoja, ka nevēlas vēl vienu „lieki izšķiestu tikšanos”; tika atcelta arī jau šonedēļ plānotā sagatavošanas tikšanās starp Savienoto Valstu un Krievijas ārlietu ministriem, ziņojot, ka Rubio un Lavrovs esot produktīvi aprunājušies pa telefonu, un sanākšana aci pret aci vairs nav nepieciešama. Uzvarētāji un zaudētāji Igaunijā Igaunijā apkopoti 19. oktobrī notikušo vietvaru vēlēšanu rezultāti, un politiskie spēki vērtē savu sniegumu. Līdz nākamajām parlamenta vēlēšanām mūsu kaimiņvalstī gan atlikuši vēl gandrīz divarpus gadi, tātad zaudētājiem ir laiks piestrādāt pie reitingu uzlabošanas, savukārt ieguvējiem nav ieteicams atdusēties uz lauriem. Runājot par tendencēm, jāsaka, ka rezultāti izskatās daudz iepriecinošāki opozīcijas, ne valdošās koalīcijas spēkiem. Kā galvenais ieguvējs tiek minēta partija „Tēvzeme” – nacionāli konservatīvs politiskais spēks, lielā mērā mūsu „Nacionālās apvienības” līdziniece. Igauņu „tēvzemiešu” iegūto balsu procenti, salīdzinot ar iepriekšējām vēlēšanām, auguši no 10,2 līdz 18,6. Labi gājis arī opozicionāriem no pretējā flanga sociāldemokrātiem, kuru iegūto balsu skaits audzis no nepilniem pieciem līdz nepilniem desmit procentiem. Nav piepildījušās bēdīgākās prognozes vietvarās tradicionāli plaši pārstāvētajai Centra partijai, kuras rādītāji kritušies no 24,4 līdz 21,1 procentam, un tā joprojām paliek pašvaldībās vispārstāvētākais politiskais spēks. Savukārt viela bēdīgām pārdomām ir abām liberālajām valdošās koalīcijas partijām – Reformu partijai un partijai „Igaunija 200”. Reformistu balsu daļa mazinājusies no 17,3 līdz 10 procentiem, savukārt „Igaunija 200” ieguvusi vien 1,7 procentus no vietvaru vēlētāju balsīm. Reformu partijas līdere Kristena Mihala Igaunijas sabiedriskajam medijam izteikusies, ka viņas partijas vājā snieguma iemesls esot valdības svaidīgā politika, pieņemot, bet pēc tam atceļot nepopulārus lēmumus, sevišķu nodokļu jomā. Cerīgi startējusi parlamentā nepārstāvētā partija „Labējie”, kuru 2022. gadā nodibināja daži no „tēvzemiešu” rindām aizgājuši politiķi. „Labējie” šajās vēlēšanās ieguvuši 4,7 procentus balsu. Visbeidzot starp zaudētājiem tiek minēti arī opozicionāri no galēji labējā flanga – Konservatīvā tautas partija jeb EKRE, kura iepriekšējās vēlēšanās guva vairāk nekā trīspadsmit procentu, bet tagad tikai vairāk nekā astoņu procentu vēlētāju piekrišanu. Partijas līderis Martins Helme, paliekot uzticīgs savam stilam, kā pirmo iemeslu minējis krāpšanos elektroniskās balsošanas procesā. Tbilisi ķēmojas pakaļ Maskavai Pagājušās nedēļas beigās Vācija atsauca konsultācijām savu sūtni Gruzijā Pēteru Fišeru, pret kuru, kā norāda Vācijas Ārlietu ministrija, Tbilisi valdība izvērsusi individuāli mērķētu kampaņu. Sevišķi saspringtas kļuvušas attiecības starp Fišeru un valdības vadītāju Irakliju Kobahidzi. Vēl viena Gruzijas varas nežēlastībā kritusi Eiropas pārstāve ir Somijas ārlietu ministre Elīna Valtonena. Pagājušonedēļ viņa apmeklēja Tbilisi kā Eiropas Drošības un sadarbības organizācijas prezidējošās valsts pārstāve un, cita starpā, straumēja savu videoierakstu no proeiropeisko spēku mītiņa pie parlamenta ēkas, paužot atbalstu protestētājiem. Gruzijas iekšlietu ministrija uzlikusi viņai naudas sodu par brauktuves bloķēšanu. Šādas izdarības arvien vairāk atgādina stilu, kādu attiecībās ar rietumvalstu pārstāvjiem jau labu laiku piekopj Kremlis. „Gruzijas sapņa” varas pārstāvji tēlo Eiropas Savienību kā savai valstij naidīgu, tās iekšējās lietās iejaucošos spēku – jo sevišķi kopš pagājušā gada nogales, kad apšaubāmas kvalitātes vēlēšanās šī partija ieguva vairākumu parlamentā, ievēlēja Gruzijas prezidenta amatā sev pakļāvīgu kandidātu, bijušo futbolistu Mihaelu Kavelašvili un iesaldēja Gruzijas iestāšanās sarunu procesu ar Eiropas Savienību. Kopš tā laika valstī nerimst protesti, lielai daļai sabiedrības nevēloties pieņemt šo muguras pagriešanu pret Eiropu. Īpaši plaši bija protesti 4. oktobrī, kad notika pašvaldību vēlēšanas, un to laikā izskanēja aicinājums ieņemt Gruzijas prezidenta rezidenci. Atsevišķi demonstranti tiešām mēģināja iekļūt Orbeliani pilī, notika sadursmes ar policiju un, kā tiek apgalvots, abās pusēs esot cietušie. Daudzi notikušo uzskata par mērķtiecīgas provokācijas rezultātu. Nākamajā dienā premjerministrs Kobahidze paziņoja, ka noticis mēģinājums ar vardarbīgiem līdzekļiem gāzt likumīgo valsts varu, un attiecīgas apsūdzības izvirzītas trīspadsmit arestētajiem protestu organizētājiem. Vara turpina piegriezt juridiskās skrūves – steidzīgi pieņemtas un jau stājušās spēkā izmaiņas likumā, kas par tādiem pārkāpumiem kā brauktuves bloķēšana, sejas aizsegšana un pirotehnikas lietošana protestu laikā līdzšinējo naudas sodu vietā paredz 15 diennakšu administratīvo arestu, bet atkārtota pārkāpuma gadījumā – līdz pat gadu ilgu cietumsodu. Sagatavoja Eduards Liniņš.  

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Craig Renaud joins Justin and DJ in The Zone to talk about his film Armed Only With A Camera: The Life and Times of Brent Renaud, which premieres on HBO tonight at 8 p.m. Centra.

Česká ekonomika sleduje debatu o vzniku nové vlády, kterou skládá hnutí ANO společně s hnutími SPD a Motoristé sobě. Strany nyní vyjednávají o programu nové vlády. Jaké sliby ze své kampaně budou chtít naplnit? „Není odpovědné slibovat něco, co nemůžu splnit bez většího zadlužení,“ kritizuje v pořadu Řečí peněz Aleš Rod z Centra ekonomických a tržních analýz a člen Národní ekonomické rady vlády.

Gościniami Aleksandry Zbroi są Alekdandra Szyłło, reporterka "Dużego Formatu", oraz Katarzyna Szczerbowska, asystentka zdrowia, dziennikarka i rzeczniczka prasowa Kongresu Zdrowia Psychicznego. Od 7 lat trwa najdłuższy pilotaż zdrowotny w Polsce - pilotaż Centrów Zdrowia Psychicznego. Czym ta instytucja różni się od poradni? Jakie warunki panują w polskich szpitalach psychiatrycznych? Jak powinien wyglądać system ochrony zdrowia psychicznego? Jakie są konsekwencje braku takiego systemu i jakie z tego powodu ponosimy koszty? Reportaż Aleksandy Szyłło można przeczytać tu: https://wyborcza.pl/duzyformat/7,127290,32310874,psychiatra-przyjezdza-do-domu-wiekszosc-naszych-pacjentow-zyje.html Więcej podcastów na: https://wyborcza.pl/podcast. Piszcie do nas w każdej sprawie na: listy@wyborcza.pl.

Po dvou letech ničivé války se Izrael a palestinské hnutí Hamás dohodly na prvním bodu obsáhlého plánu, který má zajistit klid zbraní v Pásmu Gazy. Jak velká naděje na trvalejší mír se teď otevírá? A jaký podíl na průlomu v jednáních patří americkému prezidentovi Donaldu Trumpovi, který se jím tolik chlubí?Host: Břetislav Tureček - vedoucí Centra pro studium Blízkého východu na Metropolitní univerzitě PrahaČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

A routine mammogram set off a chain of decisions Erin Hagen never expected to make at 40. What the radiology report called DCIS felt both urgent and confusing, and the days that followed were a blur of consults, terminology and timelines. We sit down with Erin and Dr. Christina Canzoneri from Centra's plastic and reconstructive surgery team to unpack how you move from a diagnosis to a plan you can live with.We walk through choosing a bilateral mastectomy, weighing immediate versus delayed reconstruction and confronting the fear of anesthesia and drains more than the incisions themselves. Dr. Canzoneri breaks down what breast reconstruction really involves, tissue expanders, fills, implants, healing windows, and addresses the biggest misconceptions, including insurance coverage that's federally required after mastectomy, symmetry procedures on the other breast, and why “elective” doesn't mean “cosmetic.” Erin shares the practical wins that eased the hardest days: a nurse navigator who translated options, local appointments five minutes from home, and a surgical team that showed up with skill and small kindnesses, even holding her hand as the anesthesia set in.If you're navigating DCIS, early breast cancer, or simply deciding when to book your first mammogram, this conversation offers clear guidance and grounded hope. You'll hear how to ask better questions, what to expect from recovery, how follow-ups with expanders work and how to coordinate care across surgery, oncology, radiation, genetics and imaging. Most of all, you'll hear why proximity, transparency and trust can transform a scary season into a path back to normal life. For more content from Centra Health check us out on the following channels.YouTubeFacebookInstagramTwitter

Proč se u nás nerodí více dětí? Co by rodiny s dětmi od státu nejvíce potřebovaly? Jaké odpovědi na tyto otázky najdeme ve volebních programech stran soutěžících o naše hlasy? Moderuje Šárka Fenyková.

En ESTO NO TIENE NOMBRE, te contamos todo sobre la Feria Internacional del Libro Santo Domingo 2025 (FILSD 2025) que se inaugura hoy. Recibimos a Joan Ferrer para discutir las novedades del evento cultural más importante del país. Descubre por qué la infancia es el eje central y cómo el Pabellón Infantil promete ser el espacio más vibrante de esta edición en la Plaza de la Cultura.