Podcasts about Centra

00:00 témata;00:35 3D tisk ze silikonu;04:05 rozhovor s Davidem Pospíšilem z Centra inovací FN Brno;07:45 Týden Akademie věd ČR;09:50 výzkum podpovrchového proudění vody v lesích;13:25 ochrana srdce před infarktem;17:00 rozhovor s dokumentaristou Ruudem De Keyserem.

00:00 témata;00:35 3D tisk ze silikonu;04:05 rozhovor s Davidem Pospíšilem z Centra inovací FN Brno;07:45 Týden Akademie věd ČR;09:50 výzkum podpovrchového proudění vody v lesích;13:25 ochrana srdce před infarktem;17:00 rozhovor s dokumentaristou Ruudem De Keyserem.Všechny díly podcastu Magazín Experiment můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Teď vedení centra vyřizuje poslední papírování a bazén chce otevřít do dvou týdnů. Celá stavba stála víc než 500 milionů korun a dotaci 120 milionů korun získalo město od Národní sportovní agentury.

Potem ko je vlada včeraj v državni zbor po nujnem postopku poslala predlog zakona o nujnih ukrepih za zagotavljanje varnosti oziroma tako imenovani Šutarjev zakon, obenem pa aktivirala 37. člen zakona o obrambi, so se danes policistom pri varovanju državne meje pridružili pripadniki vojske. Približno 40 policistov bodo tako z meje premestili na območje Policijske uprave Novo mesto. Prvi odzivi so zelo različni - od tega, da gre za dolgo pričakovano izpolnitev obljub do pozivov k previdnosti pri poseganju v pravice najbolj ranljivih. Drugi poudarki: - Na odboru za zdravstvo o odmevnem predlogu uporabe konoplje za osebno rabo. - Latvijci na ulicah proti izstopu iz carigrajske konvencije o preprečevanju nasilja nad ženskami. - Centra za konjerejo na Krumperku po ukrepanju študentov ne bodo zaprli.

Vznikající vláda hnutí ANO, SPD a Motoristů sobě podepsala koaliční smlouvu a představila návrh programového prohlášení. „Hlavní problém je, jak přivést ekonomiku do ekonomického růstu. Tam má vládní program pár dobrých postupů. Je ale velice všeobecný,“ popisuje v pořadu Řečí peněz profesor ekonomie Jan Švejnar, zakladatel CERGE-EI a ředitel Centra pro globální hospodářskou politiku na Kolumbijské univerzitě v New Yorku.

Kde na to vezmete? Ptají se Babiše a spol. při pohledu na program ekonomové i končící vláda. Co bude tuna slibů stát? Kolik miliard přinese EET? A zachrání novou vládu rostoucí ekonomika? Téma pro Markétu Malou z Centra veřejných financí FSV UK. Ptá se Matěj Skalický.

Kde na to vezmete? Ptají se Babiše a spol. při pohledu na program ekonomové i končící vláda. Co bude tuna slibů stát? Kolik miliard přinese EET? A zachrání novou vládu rostoucí ekonomika? Téma pro Markétu Malou z Centra veřejných financí FSV UK. Ptá se Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kde na to vezmete? Ptají se Babiše a spol. při pohledu na program ekonomové i končící vláda. Co bude tuna slibů stát? Kolik miliard přinese EET? A zachrání novou vládu rostoucí ekonomika? Téma pro Markétu Malou z Centra veřejných financí FSV UK. Ptá se Matěj Skalický.

S dokumentaristou a ředitelem brněnské Paměti národa Davidem Butulou mluvíme o tom, jak funguje paměť v době informačního přetlaku, jaké má limity orální historie a jak se dá o minulosti mluvit bez klišé. Dotkneme se i výstavy Utonulá hvězda, která je vystavena v Centru dialogu v Arnoldově vile a představuje karikatury a vizuální materiály antisemitské propagandy první poloviny 20. století. Společně s hostem budeme hledat odpověď na to, jak obraz formuje naše vnímání dobra a zla a proč má smysl učit se číst i manipulativní vizuální jazyk minulosti. Rozhovor vedou Markéta Brhlíková a Veronika Smyslová z Centra dialogu v Arnoldově vile spravované Muzeem města Brna. Obě moderátorky se jednou měsíčně v rámci pořadu Na stole je téma setkávají s osobnostmi, které jsou spjaté s kulturní pamětí Brna a podílejí se na jejím uchovávání i novém vyprávění.

Vznikající vláda hnutí ANO, SPD a Motoristů sobě podepsala koaliční smlouvu a představila návrh programového prohlášení. „Hlavní problém je, jak přivést ekonomiku do ekonomického růstu. Tam má vládní program pár dobrých postupů. Je ale velice všeobecný,“ popisuje v pořadu Řečí peněz profesor ekonomie Jan Švejnar, zakladatel CERGE-EI a ředitel Centra pro globální hospodářskou politiku na Kolumbijské univerzitě v New Yorku.

Kde na to vezmete? Ptají se Babiše a spol. při pohledu na program ekonomové i končící vláda. Co bude tuna slibů stát? Kolik miliard přinese EET? A zachrání novou vládu rostoucí ekonomika? Téma pro Markétu Malou z Centra veřejných financí FSV UK. Ptá se Matěj Skalický.

The headlines are loud, the mailers are confusing and the clock is ticking. We're making one thing simple: Centra will leave the Humana Medicare Advantage network on January 1, 2026, and you can protect your care by choosing the right plan during open enrollment.With our Chief Revenue Officer, Robert Boos, we walk through exactly who's affected, how this differs from traditional “red, white, and blue” Medicare and why TRICARE members are not impacted. We break down the real-world impact of Medicare Advantage: prior authorization delays that stall MRIs and CT scans, high first-pass denial rates on emergency claims and why those practices can lead to surprise “late” bills months after a visit. You'll learn why many health systems nationwide are rethinking Medicare Advantage contracts and how payment shortfalls and administrative hurdles make it harder to deliver timely care.Most importantly, we focus on action. If you're on Humana Medicare Advantage and want to keep your Centra doctors, you don't need a new clinician you need a new plan. Use open enrollment (Oct 15–Dec 7) to switch to a Centra-participating Medicare Advantage plan like Anthem, Aetna, or UnitedHealthcare, or return to traditional Medicare with a Part D prescription plan. We share tips for confirming drug coverage, avoiding gaps on January 1, and keeping existing appointments on track. Emergencies remain covered by law, but routine care depends on your plan choice, so make the move now.Ready to take the next step? Visit centrahealth.com/humana for FAQs and resources, and call our customer service at 434.200.3777 if you have billing questions or need help understanding your claim. If this conversation helped, subscribe, share with a friend who's choosing a plan, and leave a review to help others find clear guidance.For more content from Centra Health check us out on the following channels.YouTubeFacebookInstagramTwitter

„Digitální stopa je v politické komunikaci obrovské téma, protože souvisí s tím, že na internetu mnohem více odhalujeme, jací doopravdy jsme,“ komentuje v pořadu Jak to vidí… vedoucí Centra pro strategickou komunikaci FSV UK Denisa Hejlová. Co si slibuje od generační obměny některých poslaneckých klubů? Jak hodnotí mediální obraz Donalda Trumpa? A jaký odkaz za sebou zanechal kardinál Dominik Duka?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Digitální stopa je v politické komunikaci obrovské téma, protože souvisí s tím, že na internetu mnohem více odhalujeme, jací doopravdy jsme,“ komentuje v pořadu Jak to vidí… vedoucí Centra pro strategickou komunikaci FSV UK Denisa Hejlová. Co si slibuje od generační obměny některých poslaneckých klubů? Jak hodnotí mediální obraz Donalda Trumpa? A jaký odkaz za sebou zanechal kardinál Dominik Duka?

Před několika týdny otevřely Pardubice nové odstavné parkoviště v areálu bývalých kasáren Hůrka na okraji města. Nabízí 350 parkovacích míst zdarma.

PJ hears from Opinion Line Producer Paul Byrne, Kevin Herlihy of Centra and caller Kevin, who witnessed the startling scene Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Jde o místo, kam je možné bezplatně odevzdat drobnější funkční předměty z domácnosti, které najdou nové využití. Součástí nového re-use centra má být také chráněná dílna litoměřické Diakonie.

Svetovalni center za otroke, mladostnike in starše v Ljubljani praznuje 70 let obstoja. Podoben Svetovalni center deluje tudi v Mariboru. Osnovno poslanstvo centra je skrb za duševno zdravje otrok in mladostnikov, ki se izvaja v strokovnem timskem delu z multidisciplinarnim pristopom. Kako ocenjujejo duševno zdravje otrok in mladih v sedanjem času, s kakšnimi stiskami in motnjami se ukvarjajo, kakšni so pristopi reševanja stisk, ali je vse več lajšanja težav z zdravili, zakaj tako dolge čakalne dobe? O vsem tem direktorica ljubljanskega Svetovalnega centra, klinična psihologinja dr. Mateja Hudoklin.

'Working on a soap is like a factory but it's a joyous factory'.Dave chats to Cheryl Fergison all about Centra's 4 part soap special, 'Deli Drama'.

Kaj je bolj škodljivo: izpušni plini, kurjenje lesa ali kajenje Zdaj ne moremo več zanikati dejstva, da nam onesnažen zrak skrajša življenje. Vendar na kakšen način? Kaj je za ljudi bolj škodljivo: izpušni plini, kurjenje drv, ali kajenje? V Ultrazvoku odgovarja fizik dr. Griša Močnik. Sogovornik tokratne oddaje je s sodelavci in sodelavkami Centra za raziskave atmosfere Univerze v Novi Gorici v sodelovanju s kolegicami in kolegi iz tujine dokazal, da se škoda v pljučih, ki jo povzročijo trdni delci v vdihanem zraku, razlikuje glede na vir onesnaževanja. Izmerili so, kakšen je tako imenovani oksidativni potencial trdnih delcev PM10 in PM2,5. Z njim lahko prikažemo vpliv trdih delcev na zdravje ljudi. Rezultate odmevne študije so pred tednom dni (22. 10. 2025) objavili v znanstveni reviji Nature, prof. dr. Griša Močnik pa jo bo predstavil v oddaji Ultrazvok. Mednarodne analize in primerjave sicer kažejo, da je zrak v Sloveniji med bolj onesnaženimi v Evropi. Zelo negativno izstopa zlasti Ljubljana. Deskle v občini Kanal ob Soči, Sarajevo, Chamonix v Franciji pa so trije kraji od triinštiridesetih, ki po najslabši kakovosti zraka izstopajo v prelomni študiji. Originalni članek v reviji Nature TUKAJ

Hostia: Jana Papcunová a Ondrej Ficeri (obaja zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied). | Košice sa ocitli na zozname 30-tich najkrajších miest Európy, ktoré najviac prehliadajú turisti. Návštevníkov lákajú výnimočnou (takmer) prímorskou atmosférou, pamiatkami, historickou pešou zónou. Ale, aká je bežná realita metropoly východu? Aká je ekonomika, aké drahé sú nehnuteľnosti, prečo je v meste rekordný počet mestských častí? Ako Košice zvládajú integráciu Ukrajincov a aké posuny robia v oblasti rómskej otázky a bezdomovectva? Aj o tom je toto vydanie Kontaktov s Lukášom Manom. | Košice - mesto pre turistov? | Moderuje: Lukáš Mano; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Połowę odcinka spędźmy wraz z Donaldem Trumpem w Azji (Malezja, Japonia, Korea Południowa). Trzecia kadencja DT?! Centra danych - nowoczesne fabryki. Zapraszam na kolejny "Poranek Geopolityczny" z Jamalem Szpalerskim.Link do książki :https://mtbiznes.pl/przeswity/wydawnictwo-przeswity/polityka/projekt-2025?PHPSESSID=183kqnkre002k021qob0no8nv9Zapoznaj się z warunkami oprocentowania wolnych środków w OANDA TMS Brokers: https://go.tms.pl/bezpaszportuUM Inwestuj w fundusze ETF z OANDA TMS Brokers: https://go.tms.pl/bezpaszportuETF

Slavnostni oktober smo sklenili z imenitno družbo v našem radijskem studiu. Na jutranji je prišel eden svetovno najuspešnejših slovenskih nevroznanstvenikov, prof. dr. Jernej Ule. Profesor na oddelku za molekularno znanost je direktor britanskega Centra za raziskovanje demence na King's collegu v Londonu, sodeluje tudi s Kemijskim inštitutom v Ljubljani in prav ta teden so javnosti predstavili odkritje mehanizme uravnavanja proteinov v celicah. Prof. Jernej Ule se nam je pridružil tudi v Radiosferi in v njej delil več o možganih in najnovejšem odkritem mehanizmu - interstazi. POVEZAVA DO RADIOSFERE https://prvi.rtvslo.si/podkast/radiosfera/173251633/175170730 Glasbeni želji sogovornika: Yazoo Katalena - Lucija

Hostia: Ján Machaj (pedagogický lektor a riaditeľ organizácie Edulab) a Viktor Križo (špeciálny pedagóg a riaditeľ Centra inkluzívneho vzdelávania). | Aktuálny prieskum CVTI ukázal, že téme extrémizmu sa vo výučbe venuje čoraz menej priestoru, pričom jeho prejavy u žiakov zaznamenalo až 58 % pedagógov. Podľa učiteľov sú najčastejšími príčinami prejavov extrémizmu u žiakov súčasná politická situácia vo svete a na Slovensku, akceptovanie násilia v médiách a nevhodný spôsob výchov. Hovoria tiež o strate ideálov a frustrácii mladých ľudí a strachu zo sociálneho vylúčenia, ale tiež o preťaženosti učiteľov znemožňujúcej individuálnu prácu so žiakmi. Ktorých skupín detí sa extrémizmus týka? Sú niektoré skupiny žiakov „náchylnejšie“ na radikalizáciu? Je extrémizmus len problémom určitej vekovej skupiny (napr. adolescentov) alebo sa s ním stretávame aj u mladších a starších žiakov? Súčasný výskum poukazuje na zmeny v priebehu niekoľkých rokov. Súhlasíte s týmto trendom a ak áno, v čom vidíte príčiny zhoršovania situácie? Riešenia: Majú školy dostatok priestoru na realizáciu účinných preventívnych programov a ako by sa dal tento priestor lepšie využiť? Do akej miery sú pedagogickí zamestnanci škôl školení na riešenie problémov a aké sú konkrétne potreby v oblasti odbornej prípravy? Výskum naznačuje, že mnohí učitelia sa nezaoberajú intervenciami s agresívnymi a extrémistickými motívmi. Ako môžeme zabezpečiť, aby sa učitelia nebáli zasiahnuť? | Učitelia vidia nárast extrémizmu. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Nový systém financovania súkromných škôl i povinná maturita z matermatiky - to sú len niektoré zmeny, ktoré poslanci schválili v rámci školskej reformy. Minister školstva Tomáš Drucker ju označil za najväčšiu za dvadsať rokov. Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz, ktorý v minulosti šéfoval analytickému tímu Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva o tom pochybuje. „Táto reforma nemá zmysel. Finančne nedostupné školy sa stanú ešte drahšími,“ upozorňuje v rozhovore. Zmena by mala platiť od septembra 2028. Súkromné a cirkevné školy si budú môcť vybrať, či budú naďalej vyberať školné a prídu o 20 percent normatívu na žiaka, ktorý im posiela štát, alebo sa vzdajú školného, otvoria sa prijímaniu všetkých detí z obvodu a zachovajú si normatív v plnej výške. „Náš cieľ by mal byť, aby sme mali školy, ktoré nevyberajú žiadne poplatky. Ale to sa nedocieli týmto spôsobom,“ vysvetľuje Rehúš. Presne vypočítava, že spoplatnené školy by mali prísť asi o 500 eur ročne na žiaka, čomu sa skutočne drahé elitné školy bez väčších problémov prispôsobia. Finančne dostupnejšie školy s nižšími poplatkami však budú mať problém. Je tu však spôsob, ako si škola môže zachovať školné aj normatív - ak uzavrie dohodu so štátom, že bude robiť inovácie a prijímať žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí by mali tvoriť do 30% všetkých detí. Aj tu však budú existovať výnimky a konkrétne pravidlá. Želané výsledky v podobe vyššej matematickej gramotnosti a väčšej ochote vyberať si na štúdium technické odbory sa podľa analytika Rehúša nedostavia ani po zavedení povinnej maturity z matematiky. Sú výskumy z Nemecka, ktoré ukazujú, že viac testovania z matematiky vyústilo len do toho, že učitelia začali vyvíjať na deti väčší tlak, dávali im viac úloh a následne klesla motivácia žiakov učiť sa matematiku a mať z nej radosť. „Obávam sa, že aj povinná maturita z matematiky zabije vnútornú motiváciu detí učiť sa ju. Oveľa lepšie výsledky by sme získali, ak by štát pomohol učiteľom lepšie tento predmet učiť,“ hovorí Rehúš. Zároveň ponúka odpovede na otázky, či je prevádzkovanie súkromnej školy dobrý biznis a prečo vyššie výdavky na vzdelávanie vedú k väčšej ekonomickej prosperite krajiny. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:52 O koľko peňazí prídu súkromné školy, ak budú vyberať školné 11:42 Slovensko nevyčlenilo peniaze na školskú reformu z Plánu obnovy 15:11 Ako sa súkromné školy vysporiadajú s novými pravidlami 17:00 Ako si školy môžu ponechať školné aj normatív 24:43 Sú súkromné školy lepšie ako štátne? 27:49 Sú súkromné školy dobrý biznis? 30:02 Komu pomôže maturita z matematiky? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pred časom so bile s pomočjo laserskega skeniranja na območju Krasa odkrite monumentalne suhozidne strukture, ki predstavljajo v Evropi še nedokumentirano obliko obsežne prazgodovinske lovske infrastrukture. Najdba opuščenih, iz kamna zgrajenih ostalin – tudi več kilometrov dolgih pasti – priča, da so tukajšnje človeške skupnosti uprizarjale množične, organizirane in zelo premišljene love na divjad, kar osvetljuje tudi takratno družbeno in družabno življenje. Predstavljamo si lahko, da je bilo zgrajeno prav okrog intenzivnega sezonskega lovskega plenjenja divjih živali, saj je bilo za uspešno izpeljavo akcije potrebno vsakič mobilizirati večjo skupino lovcev iz širšega sorodstva ali več sorodstvenih skupin. Po usmerjanju čred, verjetno kopitarjev, skozi daljše ali krajše kamnite ograde v obliki lijakastih sistemov, ki so vodili do končnih, pogosto prepadnih pasti, v katere so padle ujete živali, je sledilo skupinsko pobijanje plena, temu pa pojedine, praznovanja, festivali in ceremonije. Čeprav v Evropi ni primerljive najdbe, veliko število odkritij podobnih pasti dokazuje razširjenost te tehnike lova na različnih koncih sveta. Gost oddaje Glasovi svetov: dr. Dimitrij Mlekuž Vrhovnik, arheolog, pedagog na Filozofski fakulteti Univerze v Ljubljani, publicist in skupaj z arheologom dr. Tomažem Fabcem s Centra za preventivno arheologijo Zavoda za kulturno dediščino Slovenije odkritelj kraških prazgodovinskih konstrukcij. Slika: Dimitrij Mlekuž Vrhovnik 

Naši rojaki v Lemontu pri Chicagu so minulo nedeljo praznovali stoletnico Ameriških Brezij in 30-letnico tamkajšnjega Slovenskega katoliškega centra. Več o tem sta povedala škof za Slovence po svetu Anton Jamnik in p. Metod Ogorevc, ki že 24 let skrbi za tamkajšnjo slovensko skupnost. Slišali smo še, da se pripravljajo spremembe krovnega zakona o Slovencih po svetu.

Naši rojaki v Lemontu pri Chicagu so minulo nedeljo praznovali stoletnico Ameriških Brezij in 30-letnico tamkajšnjega Slovenskega katoliškega centra. Več o tem sta povedala škof za Slovence po svetu Anton Jamnik in p. Metod Ogorevc, ki že 24 let skrbi za tamkajšnjo slovensko skupnost. Slišali smo še, da se pripravljajo spremembe krovnega zakona o Slovencih po svetu.

Ďalší finalista, ktorý opustil pekársku šou Pečie celé Slovensko Pali, ktorý je povestný svojimi neodolateľnými pagáčikmi. Celým menom Pavol Slezák v rozhovore povie aj to, ako sa učil piecť a čo ho fascinuje na včelárstve. Vedúca sestra Centra špecializovaných ambulancií Erika Zámečníková z Onkologického ústavu sv. Alžbety predstaví Ružový október. Logopedička Monika Schieberová poradí rodičom, v akom veku sa prejavujú prvé problémy zajakavosti a čo ju spôsobuje. Strelkyňa Vanesa Hocková a strelec Martin Horváth priblížia, čo je to skeet, ako sa k tejto streleckej disciplíne dostali a spomenú svoje najväčšie úspechy. Moderátori Zuzana Straková Wenzlová a Viliam Stankay sú novou dvojicou večerných Správ STV. Ako si rozdeľujú témy a či sa pri tom aj hádajú, prezradia v rozhovore. | Hostia: Pavol Pali Slezák, Erika Zámečníková, Monika Schieberová, Vanesa Hocková a Martin Horváth, Zuzana Straková Wenzlová a Viliam Stankay. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Nerd Rage Radio Episode 528: Nissan F'n Centra NERD WEEKS RIP Drew Struzan https://www.hollywoodreporter.com/movies/movie-news/drew-struzan-dies-movie-posters-1236400361/?fbclid=IwZnRzaANdy_xleHRuA2FlbQIxMQABHgtdEn7DHowcLI1hgvmL_HhYkP11WsVHNX87v3zKGg4X05u45wO6aiwaYFBt_aem_-DoF0V4axE6bxDOsxbFkhg TMNT Chrome Alone https://youtu.be/HZ3ZIHw9Vws Mortal Kombat 2 https://youtu.be/vx1W_qWfqzQ X-Men Season 2 https://youtu.be/BAA98jsb940 Wonder Man https://youtu.be/lgoxHC7WF9w A Knight Of The 7 Kingdoms https://youtu.be/UPFRItMOgPo Image Toys https://toynewsi.com/14-60235?fbclid=IwZnRzaANdy-lleHRuA2FlbQIxMQABHkbQ0So1ZJAW6vqv5j-FRoN6GRu6LCa8RKGvbzf-Fqey03RFPv5ldjQz_Kx7_aem_yLEeMDaQPtefBt0tREQafQ Return Of Vertigo https://aiptcomics.com/2025/10/09/dc-vertigo-new-lineup/?fbclid=IwZnRzaANdzCFleHRuA2FlbQIxMQABHuceUnNKrv8Sh-xuDkDenUp-XOQwuDiAWzd1ts7ToWVMtJ9zlyv-y6TWJRv5_aem_11KsoYWajcs9B-WZThjTyg Follow NERD RAGE RADIO https://linktr.ee/Nerdrageradio?utm_source=linktree_profile_share<sid=381057fc-8547-43e4-a4a6-a77597494dcc SUPPORT US ON PATREON & GET TONS OF BONUS CONTENT!!! https://www.patreon.com/Nerdrageradio FOLLOW US ON SOCIAL MEDIA Facebook.com/nerdrageradiopodcast Instagram @nerdrageradioig Twitter @nerdragecast WRITE IN TO THE SHOW Email: nerdrageradiomail@gmail.com

Rozhodnutia Lukáša Machalu a ministerky Martiny Šimkovičovej sú chaotické, hovorí Maroš Schmidt, riaditeľ Slovenského centra dizajnu. V rozhovore s Janou Močkovou vysvetľuje, prečo nesúhlasí s tým, ako v kultúre prebieha konsolidácia a či má zmysel, že zostáva riaditeľom organizácie, ktorú zriaďuje ministerstvo kultúry.

A tumor that seemed to “smile” back in a flashlight's glare set Jamie Day on a year-long path that tested his body, rewired his priorities, and strengthened every bond that mattered. From the first uneasy swallow after a film festival to the bell that marked the end of treatment, we walk through the raw, funny, and fiercely grateful choices that kept him moving: asking for all the blankets, blasting Mongolian thrash during radiation, and letting two devoted service dogs turn sterile rooms into safe places.HPV-positive squamous cell throat cancer came with good odds and brutal treatment, seven weeks of radiation and chemo that burned, thinned his beard, and made food a battle. Jamie made a decision early: he wouldn't “sad sack” the process. He made the clinic a stage for levity, and the staff met him there. Techs leaned in for the day's soundtrack. Nurses became guides. A nurse advocate unraveled insurance knots at midnight. Front desk faces remembered his name, his jokes, and his dogs. Along the way, he forged symbols to fight by: art of himself on horseback charging the “meatball with tentacles,” a homemade “war hammer,” and the image of two opponents calmly sipping poison until one quits.The through line is simple and strong: choose who you'll be when life breaks, let people help, laugh when you can, and ring the bell for everyone still in the fight. If this story moved you, follow the show, share it with someone who needs a lift, and leave a review with your biggest takeaway so more people can find it.For more content from Centra Health check us out on the following channels.YouTubeFacebookInstagramTwitter

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Savienoto Valstu prezidents Donalds Tramps atkal atmaidzis pret Krievijas diktatoru - nekādas papildu sankcijas Kremlim viņš nesola un pēc telefonsarunas bija gatavs tūdaļ pat ar draugu Vladimiru tikties pie abu kopējā drauga un atzinēja Viktora Orbāna Ungārijā. Tomēr vakar kļuva skaidrs, ka tikšanās tik drīz nenotiks.  Gruzijas attiecības ar Eiropu kļūst arvien saspringtākas, šoreiz ar īpaši Vāciju, jo pēc atklāta konflikta Vācija uz laiku ir atsaukusi savu vēstnieku no Tbilisi.  Bet tepat kaimiņos, Igaunijā, aizvadītas pašvaldību vēlēšanas - visas vietvaras tika pie jauniem deputātu sastāviem. Ko šīs vēlēšanas liecina par sabiedrības noskaņojumu kaimiņvalstī? Aktualitātes analizē politologs Veiko Spolītis un Ģeopolitikas pētījumu centra direktors, Rīgas Stradiņa universitātes docētājs Māris Andžāns.  Tomahauki Budapeštas miglā Motīvs par iespējamu Savienoto Valstu un Krievijas līderu tikšanos Ungārijas galvaspilsētā Budapeštā uzpeldēja pagājušo ceturtdien, 16. oktobrī, dienu pirms Ukrainas prezidenta Volodimira Zelenska vizītes Baltajā namā. Zelenska Vašingtonas apmeklējuma priekšvakarā pasaules politiskajā diskursā dominēja motīvs, ka viņš turp dodas „pēc tomahaukiem”, respektīvi, cerībā saņemt piekrišanu amerikāņu spārnoto raķešu „Tomahawk” piegādēm Kijivai. Bija visai nepārprotami, ka jaunumiem par Budapeštu ir tiešs sakars ar šo iespējamību, proti, Kremlis darīja, ko varēja, lai Ukraina minēto ieroci neiegūtu. Pasaule nu ņēmās spriest, vai Budapeštā Trampam varētu izdoties „Gazas pamiers Nr. 2”, un kādā ceļā potenciālais Hāgas apsūdzēto sola kandidāts Putins vispār varētu tikt līdz Ungārijas galvaspilsētai. Piektdiena Baltajā namā noritēja bez preses klātbūtnes, un tās rezultāti daudzviet tika komentēti ar frāzi: „Zelenskis paliek tukšām rokām.”. Taču zināma informācija medijus sasniedza, un tā pauda, ka amerikāņi jau atkal mēģinājuši piedabūt Ukrainas prezidentu atdot bez kaujas agresoram savas valsts teritoriju, konkrētāk – Krievijas vēl neieņemto Doņeckas apgabala daļu. Viesim tomēr izdevies pārliecināt mājastēvu, un pēc tikšanās Tramps runāja par karadarbības iesaldēšanu pie esošās frontes līnijas. Tādējādi var teikt, ka Zelenskis, ja arī piektdien pameta Vašingtonu tukšām rokām, tad tomēr ar veselu ādu. Kāds no Baltajam namam pietuvinātiem Republikāņu partijas politiskajiem ekspertiem izdevumam „Politico” paudis: „Tikšanās nebija slikta, tā tikai krita par upuri neveiksmīgam laika momentam un uzpūstām cerībām.” Ar neveiksmīgo laika momentu jāsaprot situācija, kad Trampa un viņa komandas prātus joprojām saista Tuvo Austrumu problemātika. Tikām turpmākajās dienās iespējamā Budapeštas samita perspektīvas kļuva arvien miglainākas, līdz vakar, 21. oktobrī, mediji jau ziņoja, ka šis plāns „nolikts plauktā”. Tramps paziņoja, ka nevēlas vēl vienu „lieki izšķiestu tikšanos”; tika atcelta arī jau šonedēļ plānotā sagatavošanas tikšanās starp Savienoto Valstu un Krievijas ārlietu ministriem, ziņojot, ka Rubio un Lavrovs esot produktīvi aprunājušies pa telefonu, un sanākšana aci pret aci vairs nav nepieciešama. Uzvarētāji un zaudētāji Igaunijā Igaunijā apkopoti 19. oktobrī notikušo vietvaru vēlēšanu rezultāti, un politiskie spēki vērtē savu sniegumu. Līdz nākamajām parlamenta vēlēšanām mūsu kaimiņvalstī gan atlikuši vēl gandrīz divarpus gadi, tātad zaudētājiem ir laiks piestrādāt pie reitingu uzlabošanas, savukārt ieguvējiem nav ieteicams atdusēties uz lauriem. Runājot par tendencēm, jāsaka, ka rezultāti izskatās daudz iepriecinošāki opozīcijas, ne valdošās koalīcijas spēkiem. Kā galvenais ieguvējs tiek minēta partija „Tēvzeme” – nacionāli konservatīvs politiskais spēks, lielā mērā mūsu „Nacionālās apvienības” līdziniece. Igauņu „tēvzemiešu” iegūto balsu procenti, salīdzinot ar iepriekšējām vēlēšanām, auguši no 10,2 līdz 18,6. Labi gājis arī opozicionāriem no pretējā flanga sociāldemokrātiem, kuru iegūto balsu skaits audzis no nepilniem pieciem līdz nepilniem desmit procentiem. Nav piepildījušās bēdīgākās prognozes vietvarās tradicionāli plaši pārstāvētajai Centra partijai, kuras rādītāji kritušies no 24,4 līdz 21,1 procentam, un tā joprojām paliek pašvaldībās vispārstāvētākais politiskais spēks. Savukārt viela bēdīgām pārdomām ir abām liberālajām valdošās koalīcijas partijām – Reformu partijai un partijai „Igaunija 200”. Reformistu balsu daļa mazinājusies no 17,3 līdz 10 procentiem, savukārt „Igaunija 200” ieguvusi vien 1,7 procentus no vietvaru vēlētāju balsīm. Reformu partijas līdere Kristena Mihala Igaunijas sabiedriskajam medijam izteikusies, ka viņas partijas vājā snieguma iemesls esot valdības svaidīgā politika, pieņemot, bet pēc tam atceļot nepopulārus lēmumus, sevišķu nodokļu jomā. Cerīgi startējusi parlamentā nepārstāvētā partija „Labējie”, kuru 2022. gadā nodibināja daži no „tēvzemiešu” rindām aizgājuši politiķi. „Labējie” šajās vēlēšanās ieguvuši 4,7 procentus balsu. Visbeidzot starp zaudētājiem tiek minēti arī opozicionāri no galēji labējā flanga – Konservatīvā tautas partija jeb EKRE, kura iepriekšējās vēlēšanās guva vairāk nekā trīspadsmit procentu, bet tagad tikai vairāk nekā astoņu procentu vēlētāju piekrišanu. Partijas līderis Martins Helme, paliekot uzticīgs savam stilam, kā pirmo iemeslu minējis krāpšanos elektroniskās balsošanas procesā. Tbilisi ķēmojas pakaļ Maskavai Pagājušās nedēļas beigās Vācija atsauca konsultācijām savu sūtni Gruzijā Pēteru Fišeru, pret kuru, kā norāda Vācijas Ārlietu ministrija, Tbilisi valdība izvērsusi individuāli mērķētu kampaņu. Sevišķi saspringtas kļuvušas attiecības starp Fišeru un valdības vadītāju Irakliju Kobahidzi. Vēl viena Gruzijas varas nežēlastībā kritusi Eiropas pārstāve ir Somijas ārlietu ministre Elīna Valtonena. Pagājušonedēļ viņa apmeklēja Tbilisi kā Eiropas Drošības un sadarbības organizācijas prezidējošās valsts pārstāve un, cita starpā, straumēja savu videoierakstu no proeiropeisko spēku mītiņa pie parlamenta ēkas, paužot atbalstu protestētājiem. Gruzijas iekšlietu ministrija uzlikusi viņai naudas sodu par brauktuves bloķēšanu. Šādas izdarības arvien vairāk atgādina stilu, kādu attiecībās ar rietumvalstu pārstāvjiem jau labu laiku piekopj Kremlis. „Gruzijas sapņa” varas pārstāvji tēlo Eiropas Savienību kā savai valstij naidīgu, tās iekšējās lietās iejaucošos spēku – jo sevišķi kopš pagājušā gada nogales, kad apšaubāmas kvalitātes vēlēšanās šī partija ieguva vairākumu parlamentā, ievēlēja Gruzijas prezidenta amatā sev pakļāvīgu kandidātu, bijušo futbolistu Mihaelu Kavelašvili un iesaldēja Gruzijas iestāšanās sarunu procesu ar Eiropas Savienību. Kopš tā laika valstī nerimst protesti, lielai daļai sabiedrības nevēloties pieņemt šo muguras pagriešanu pret Eiropu. Īpaši plaši bija protesti 4. oktobrī, kad notika pašvaldību vēlēšanas, un to laikā izskanēja aicinājums ieņemt Gruzijas prezidenta rezidenci. Atsevišķi demonstranti tiešām mēģināja iekļūt Orbeliani pilī, notika sadursmes ar policiju un, kā tiek apgalvots, abās pusēs esot cietušie. Daudzi notikušo uzskata par mērķtiecīgas provokācijas rezultātu. Nākamajā dienā premjerministrs Kobahidze paziņoja, ka noticis mēģinājums ar vardarbīgiem līdzekļiem gāzt likumīgo valsts varu, un attiecīgas apsūdzības izvirzītas trīspadsmit arestētajiem protestu organizētājiem. Vara turpina piegriezt juridiskās skrūves – steidzīgi pieņemtas un jau stājušās spēkā izmaiņas likumā, kas par tādiem pārkāpumiem kā brauktuves bloķēšana, sejas aizsegšana un pirotehnikas lietošana protestu laikā līdzšinējo naudas sodu vietā paredz 15 diennakšu administratīvo arestu, bet atkārtota pārkāpuma gadījumā – līdz pat gadu ilgu cietumsodu. Sagatavoja Eduards Liniņš.  

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Dneska už komunikujeme jinak než jenom pomocí programů. V předvolebním výzkumu nám zhruba 20 % voličů řeklo, že nečetli program žádné strany,“ poznamenává socioložka Paulína Tabery z Centra pro výzkum veřejného mínění. Která témata rozhodla sněmovní volby? Proč dopadly jinak, než naznačovaly některé předvolební průzkumy? A jak Češi hodnotí stav životního prostředí?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Dneska už komunikujeme jinak než jenom pomocí programů. V předvolebním výzkumu nám zhruba 20 % voličů řeklo, že nečetli program žádné strany,“ poznamenává socioložka Paulína Tabery z Centra pro výzkum veřejného mínění. Která témata rozhodla sněmovní volby? Proč dopadly jinak, než naznačovaly některé předvolební průzkumy? A jak Češi hodnotí stav životního prostředí?

Craig Renaud joins Justin and DJ in The Zone to talk about his film Armed Only With A Camera: The Life and Times of Brent Renaud, which premieres on HBO tonight at 8 p.m. Centra.

Česká ekonomika sleduje debatu o vzniku nové vlády, kterou skládá hnutí ANO společně s hnutími SPD a Motoristé sobě. Strany nyní vyjednávají o programu nové vlády. Jaké sliby ze své kampaně budou chtít naplnit? „Není odpovědné slibovat něco, co nemůžu splnit bez většího zadlužení,“ kritizuje v pořadu Řečí peněz Aleš Rod z Centra ekonomických a tržních analýz a člen Národní ekonomické rady vlády.

Gościniami Aleksandry Zbroi są Alekdandra Szyłło, reporterka "Dużego Formatu", oraz Katarzyna Szczerbowska, asystentka zdrowia, dziennikarka i rzeczniczka prasowa Kongresu Zdrowia Psychicznego. Od 7 lat trwa najdłuższy pilotaż zdrowotny w Polsce - pilotaż Centrów Zdrowia Psychicznego. Czym ta instytucja różni się od poradni? Jakie warunki panują w polskich szpitalach psychiatrycznych? Jak powinien wyglądać system ochrony zdrowia psychicznego? Jakie są konsekwencje braku takiego systemu i jakie z tego powodu ponosimy koszty? Reportaż Aleksandy Szyłło można przeczytać tu: https://wyborcza.pl/duzyformat/7,127290,32310874,psychiatra-przyjezdza-do-domu-wiekszosc-naszych-pacjentow-zyje.html Więcej podcastów na: https://wyborcza.pl/podcast. Piszcie do nas w każdej sprawie na: listy@wyborcza.pl.

Po dvou letech ničivé války se Izrael a palestinské hnutí Hamás dohodly na prvním bodu obsáhlého plánu, který má zajistit klid zbraní v Pásmu Gazy. Jak velká naděje na trvalejší mír se teď otevírá? A jaký podíl na průlomu v jednáních patří americkému prezidentovi Donaldu Trumpovi, který se jím tolik chlubí?Host: Břetislav Tureček - vedoucí Centra pro studium Blízkého východu na Metropolitní univerzitě PrahaČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Vēsturiskie dati, uz kuriem atsaucāmies, stāstot par klimata mainību, glabājas Latvijas Vides, ģeoloģijas un meteoroloģijas centra (LVĢMC) arhīvā. Šoreiz iepazīstam, cik daudz un seni dati tur glabājas un kas no tā ir pieejams skatīšanai ikvienam internetā, kas vēl palicis tikai pierakstu žurnālos un gulst arhīva plauktos. Ikdienā darbs ar arhīva datiem, lai vēstītu par laiku un klimata pārmaiņā, tās ir jau digitalizētas datu bāzes un visa saskarsme ir datu tabulas, ekseļi un programmēšanas kodi, kas no datu bāzēm izceļ meklētos datus, veic kopsavilumus un atrod ekstrēmus, bet LVĢMC arhīvs tomēr ir kas vairāk, jo tur joprojām ir pierakstu žurnāli ar informāciju, kas nav digitalizēta, un daļu tādas informācijas, kas nav pat lāga ieliekama skaitliskā datubāzē.  Dažas, pašas senākās  hidrometeoroloģiskā arhīva vērtības LVĢMC ir nodevis glabāt citiem arhīviem, jo to vērtība vairāk ir vēsturiska, ne tik daudz tajos ir datu vērtība, saistīta ar laika apstākļiem. Turklāt šie dati ir pārrakstīti un žurnāli un pierakstu grāmatas kā vēstures liecības glabājas piemērotākās šādu priekšmetu glabātuvēs. Senākie pieraksti ir no 1530. gada, kad Rīgā fiksēti datumi, kad Daugavā izveidojās ledus sega un kad ledus no Daugavas izgāja. Un nākamais ievērojamais mēģinājums sākt laikapstākļu novērojumus bija 1795. gadā, kad Rīgas Doma skolas skolotājs Zands sācis trīs reizes dienā pierakstīt gaisa temperatūru Rīgā un šī pierakstu žurnāla kopija LVĢMC arhīvā. To izrāda Prognožu un klimata daļas Meteoroloģisko datu pārvaldības nodaļas meteorologs Edgars Maļinovskis. Arhīvā vēl ir daudz materiālu, kas gulst plauktos. Digitalizēti un pieejami ir lielākoties mērījumi kopš 1924. gada, kas veikti mazliet vairāk nekā 30 meteoroloģisko novērojumu stacijās. Ir arī atsevišķās stacijās senāk veikti novērojumi, kas fiksēti un jau sakārtoti datubāzēs. Galvenokārt tie ir dati par gaisa temperatūru, mitrumu, atmosfēras spiedienu, nokrišņu daudzumu, veidu, sniega segas biezumu, kā arī laika parādībām - tas ir, migla, dūmaka, negaisi. Daļā meteostaciju fiksēts arī mākoņu daudzums un mākoņu formas, protams, arī vēja ātrums un virziens, reizēm arī specifiskāki parametri, piemēram, temperatūra uz augsnes un dažādos dziļumos augsnē. Cik droši var teikt, ka digitālās datu bāzēs pārnestie dati ir pārbaudīti un korekti? I Edgars Maļinovskis jau minēja, gadās, ka nevar salasīt rokrakstu, kurā veikti pieraksti. Atsevišķas kļūdas joprojām atrod. Ir daži mērījumi, kas ir diskutabli, tomēr joprojām saglabāti. Piemēram, viens būtisks rekords, kas attiecas uz oktobri. Visvēlākais datums rudenī, kad Latvijā fiksēti vismaz +20 grādi, ir 1949. gada 18. oktobrī Alūksnē (+20,3 grādi). Tajā gadā Alūksne ir vienīgā, kur uzstādīts kāds rekords, citviet bijusi zemāka temperatūra, ap 10 - 16 grādiem. Ļoti iespējams, ka kļūda radusies, jo iepriekšējā dienā, 1949. gada 17. oktobrī, veselā rindā meteostaciju uztādīti rekordi, kas savu titulu joprojām nav zaudējuši – joprojām siltākais 17. oktobris novērojumu vēsturē bijis tieši 1949. gadā, tad gan Pāvilostā, gan Mērsragā bija +20 grādi. Bet nākamā diena bija krietni vēsāka. Tiesa, pētot klimata mainību, šādām atsevišķām kļūdām nav lielas lomas, jo parasti klimata pētniecībā izmanto garu novērojumu periodu vidējos rādītājus. Kāda informācija joprojām nav digitalizēta un kādi tam ir iemesli? Ir divi galvenie iemesli. Viena daļa datu tiešām ir specifiski un Latvijā par tiem nav lielas intereses, piemēram, kā Edgars Maļinovskis minēja – aviācijas novērojumus, jūras novērojumus, arī agrometeoroloģiju. Ja šīm nozarēm interesētu un būtu pieprasījums, datus digitalizētu. Otra lieta – daļa šīs informācijas nav gluži skaitliska un viegli saliekama klasiskās datubāzēs. Piemēram, pagājušā gadsimta sākumā, īpaši 20. gados, meteoroloģisko staciju darbinieki ne tikai pierakstīja mērījumus, bet veica arī pierakstus par saviem novērojumiem tuvākajā apkārtnē, kā laikapstākļi ietekmē dabas procesus, zemnieku lauku darbus.

A routine mammogram set off a chain of decisions Erin Hagen never expected to make at 40. What the radiology report called DCIS felt both urgent and confusing, and the days that followed were a blur of consults, terminology and timelines. We sit down with Erin and Dr. Christina Canzoneri from Centra's plastic and reconstructive surgery team to unpack how you move from a diagnosis to a plan you can live with.We walk through choosing a bilateral mastectomy, weighing immediate versus delayed reconstruction and confronting the fear of anesthesia and drains more than the incisions themselves. Dr. Canzoneri breaks down what breast reconstruction really involves, tissue expanders, fills, implants, healing windows, and addresses the biggest misconceptions, including insurance coverage that's federally required after mastectomy, symmetry procedures on the other breast, and why “elective” doesn't mean “cosmetic.” Erin shares the practical wins that eased the hardest days: a nurse navigator who translated options, local appointments five minutes from home, and a surgical team that showed up with skill and small kindnesses, even holding her hand as the anesthesia set in.If you're navigating DCIS, early breast cancer, or simply deciding when to book your first mammogram, this conversation offers clear guidance and grounded hope. You'll hear how to ask better questions, what to expect from recovery, how follow-ups with expanders work and how to coordinate care across surgery, oncology, radiation, genetics and imaging. Most of all, you'll hear why proximity, transparency and trust can transform a scary season into a path back to normal life. For more content from Centra Health check us out on the following channels.YouTubeFacebookInstagramTwitter

Proč se u nás nerodí více dětí? Co by rodiny s dětmi od státu nejvíce potřebovaly? Jaké odpovědi na tyto otázky najdeme ve volebních programech stran soutěžících o naše hlasy? Moderuje Šárka Fenyková.

Aj tento rok ESET Science Award ocenení výnimočné vedecké osobnosti pôsobiace na Slovensku – vedkyne a vedcov, ktorí svojou prácou obohacujú celú spoločnosť. Novinkou ročníka 2025 je otvorenie ocenenia aj pre spoločenské a humanitné vedy, vďaka čomu medzi finálovou päticou po prvý raz nájdeme aj zástupcov týchto odborov. V špeciálnom diele relácie .jednoducho veda vám Juraj Petrovič predstaví všetkých tohtoročných finalistov a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku: - Psychologička Vladimíra Kurincová Čavojová - vedúca Ústavu experimentálnej psychológie v Centre spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, v.v.i. - Neurologička Zuzana Gdovinová - profesorka na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) v Košiciach a prednostka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. - Ekonóm Martin Kahanec - profesor na Stredoeurópskej univerzite (CEU) vo Viedni a na Národohospodárskej fakulte na Ekonomickej univerzite v Bratislave a zakladateľ bratislavského Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce, kde pôsobí ako vedecký riaditeľ. - Botanik Karol Marhold - vedúci vedecký pracovník v Botanickom ústave Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, v.v.i. a profesor botaniky na Univerzite Karlovej v Prahe. - Paleobiológ a geológ Adam Tomašových - vedúci Oddelenia paleobiológie a evolúcie organizmov v Ústave vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, v.v.i. O tom, kto sa stane laureátom či laureátkou, rozhodne medzinárodná komisia pod vedením nositeľa Nobelovej ceny. Finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku sa zároveň uchádzajú aj o Cenu verejnosti, v ktorej rozhoduje verejnosť. Hlasovanie prebieha na cenaverejnosti.sk a je spojené so súťažou o pobyt na Lomnickom štíte. Slávnostný galavečer môžu diváci sledovať naživo 9. októbra o 20:00 na esetscienceaward.sk alebo na Facebook profile ESET Science Award.

En ESTO NO TIENE NOMBRE, te contamos todo sobre la Feria Internacional del Libro Santo Domingo 2025 (FILSD 2025) que se inaugura hoy. Recibimos a Joan Ferrer para discutir las novedades del evento cultural más importante del país. Descubre por qué la infancia es el eje central y cómo el Pabellón Infantil promete ser el espacio más vibrante de esta edición en la Plaza de la Cultura.

Pravice do dolgotrajne oskrbe se uveljavljajo postopno. Kako do posameznih pravic? Kdo je lahko oskrbovalec družinskega člana in kakšno je plačilo? Kako do oskrbe na domu ali v instituciji? Kje so vstopne točke, kjer lahko oddamo vlogo, kakšne podatke mora vsebovati in kakšne pravice lahko pričakujemo? Na takšna in podobna vprašanja bo v sredinem Svetovalnem servisu po deveti uri odgovarjala Irena Tovornik, vodja Vstopne točke Centra za socialno delo Celje.

Bolezen možganov, ki prizadene več kot 55 milijonov ljudi po svetu, kronična progresivna nevrodegenerativna bolezen, najpogostejši vzrok demence, družbeni izziv – vse to je Alzheimerjeva bolezen, o kateri bomo na Prvem govorili v torkovem Svetovalnem servisu. Govorili bomo o začetni fazi, ko imajo bolniki težave s pozabljivostjo in govorom, zbranostjo ter časovno in prostorsko orientacijo, ter o napredovanju bolezni, ko se simptomi tako stopnjujejo, da obolela oseba postane popolnoma odvisna od pomoči okolice. Z nami po deveti uri bo izr. prof. dr. Milica Gregorič Kramberger, dr. med. spec. nevrologije in vodja Centra za kognitivne motnje na Nevrološki kliniki UKC Ljubljana.

Zastupitelé v Praze dali zelenou projektu mrakodrapu v Nových Butovicích. Až bude hotový, půjde o nejvyšší budovu v Česku. 125 metrů vysoký mrakodrap Top Tower se bude opírat o vrak lodi, který navrhnul sochař David Černý. Půjde o odvážný projekt, jaký Praha potřebuje? Anebo se do prostředí sídliště nehodí? Pozvali jsme autora projektu architekta Tomáše Císaře a vedoucího Centra města budoucnosti, architekta Michala Postráneckého. Moderuje Lukáš Matoška.