Seriál Rádia Regina Západ

Rača má bohatú históriu a mnoho významných osobností, ktoré prispeli k jej rozvoju v oblasti kultúry, školstva alebo vinohradníctva. Preto vám tento týždeň v našom seriáli predstavíme račianske osobnosti, ktoré v minulosti takpovediac písali dejiny tejto obce, dnes už bratislavskej mestskej časti. Patrí k nim aj rímsko-katolícky kňaz, národovec, spisovateľ a podporovateľ umenia Móric Alster. Do Rače nastúpil 25. novembra 1861 - a pôsobil tu až do svojej smrti 7. októbra 1894. Miroslav Würfl sa o jeho živote porozprával s Máriou Hatalovou z Račianskeho muzeálneho spolku.

Počas tohto týždňa sa v našom seriáli budeme venovať potravinám. Aj keď na Slovensku sú verejné inštitúcie venujúce sa výskumu potravín zdecimované, mnohé aktivity nahrádzajú univerzitné pracoviská. Jednou z nich je aj Fakulta biotechnológií a potravinárstva na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Zistili napríklad, že žiadne z odborných pracovísk sa nevenuje obsahu mikroplastov v potravinách. A tak začali s výskumom. Martinovi Jurčovi povedal viac odborný pracovník Peter Zajac.

Špecializované poradenstvo, výdaj potravinovej a materiálnej pomoci, ale aj sociálna rehabilitácia, nízkoprahový klub, kreatívne dielne a mnohé iné aktivity robí Centrum pomoci človeku v Piešťanoch. Nachádza sa na sídlisku Andreja Hlinku a prevádzkuje ho Trnavská arcidiecézna charita.

Nedá sa nič robiť. Či už sa pozrieme do kalendára, na teplomer alebo na oblohu, vidíme jediné - jar je tu! Michal Herceg sa teda vybral na jarnú prechádzku do nitrianskej prírody. Poďme spolu s ním.

Na Slovensku pracuje celý rad malých producentov-potravinárov, o ktorých vedia len v ich obci či mestečku. Nemajú šancu sa dostať ďalej, ako je napríklad veľký potravinový reťazec. Nie je to len pre ich ekonomickú silu, ale aj pre relatívne malé množstvo produkcie. Aj preto vznikol projekt Zlaté slnko. Doň sa môžu zadarmo prihlasovať práve títo malí producenti, a najmä tí, ktorí sú niečím špecifickí.

Spoznajte umelecké diela v Bratislavskom kraji

Ani sa to nechce veriť. Vojnový konflit na Ukrajine trvá už štyri roky. Hneď potom, ako vojská Ruskej federácie zaútočili na územie nášho suseda, spustila sa veľká utečenecká vlna. Odhaduje sa, že na Slovensku žije asi 130000 ľudí z Ukrajiny. Ako sa im žije zisťoval Michal Herceg.

Miesta pre komunitu

Vesmír na dlani – Astronomické a geofyzikálne observatórium v Modre

Inovatívne riešenia študentov SPŠ strojníckej na Fajnorovom nábreží v Bratislave

Ak neveríte na zázraky - možno by stačilo pozrieť sa na obeť havárie, úrazu, alebo človeka po prekonaní cievnej mozgovej príhody, či závažného ochorenia pohybového aparátu a toho istého človeka si následne porovnať po liečbe - vrátane rehabilitácie a fyzioterapie. Ako sa nespisovne hovorí - to je „nebe a dudy“. Dnes už azda nik nepochybuje o tom, že fyzioterapia je kľúčovou a neoddeliteľnou súčasťou komplexnej liečebnej rehabilitácie. Janka Bleyová sa presvedčila o tom v priestoroch Fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Univerzitnej nemocnice Bratislava Staré Mesto.

Po celý týždeň vás pozveme na jedno zaujímavé miesto v Bratislave, kde sa stretáva prítomnosť s minulosťou a každý jeden exponát je nositeľom nejakého príbehu či emócie. Naša pozvánka smeruje do jedinečného Slovenského olympijského a športového centra , ktoré je už štyri desaťročia strážcom spomínaných príbehov. Zavedie nás tam Hana Michalčíková.

Občianske združenie Academia Istropolitana Nova zo Svätého Jura už vyše dvadsať rokov podporuje rozvoj Malokarpatského regiónu. Tento týždeň vám v našom seriáli predstavíme s Miroslavom Würflom ocenené pamiatky z posledného ročníka súťaže o príkladnú obnovu kultúrneho dedičstva.

Rok 2025, ktorý sa skončil len pred pár dňami, nám priniesol všeličo, obci Budmerice napríklad titul Dedina roka. Známa dedina v okrese Pezinok sa do súťaže zapojila z bratislavského kraja ako jediná. Navyše, prihlášku podali takpovediac o päť minút dvanásť. Vďaka čomu uspeli práve Budmerice? Zaujímalo Michala Hercega.

Vianočné sviatky najčastejšie zvykneme označovať slovným spojením - sviatky rodiny. Je však veľa profesií, ale azda výstižnejšie možno povedať „poslaní“ - od ktorých si jednoducho, nemožno dať pauzu. Je nemysliteľné napríklad - komplet zavrieť nemocnicu a pacientov nechať napospas osudu. Rovnako nemožno zavrieť dvere zariadení pre seniorov a ísť sviatkovať. Janka Bleyová bola zvedavá, ako to funguje v jednom z nich. V bratislavskej Dúbravke, vstúpila do zariadenia s poetickým názvom „Domov jesene života... “

čo všetko patrí ku Vianociam? Rôzne pohľady ponúka Hana Michalčíková.

Vianočné stromčeky

Príbehy detí, ktoré v tomto roku urobili niečo výnimočné

Môj lekár, moja sestra

Mesiac fotografie

Viete, ako funguje denný stacionár pre seniorov? Všeobecne sa hovorí, že ľudia, ktorí ho navštevujú, v ňom cez deň plnohodnotne prežijú svoj voľný čas, aby sa popoludní vrátili k svojim rodinám. Jeho hlavným cieľom je poskytovať sociálne služby dôchodcom, ktorí sú odkázaní na pomoc iných ľudí. Tento týždeň navštívime račiansky denný stacionár, aby sme zistili, aké možnosti majú seniori na rozvoj telesných aj duševných aktivít. Do Rače sa vybral Miroslav Würfl...

Kto je zubný technik?

Kultúrne zariadenia Petržalky vznikli v roku 1986, ich zriaďovateľom je Miestne zastupiteľstvo Bratislava- Petržalka. Najznámejšie z nich je kultúrne zariadenie s názvom CIK-CAK centrum na Jiráskovej ulici. Celkom iste ste už o ňom počuli a možno niektoré z aktivít, ktoré ponúka, ste aj vyskúšali. Nemusíte byť Petržalčan, aby vás bohatá ponuka kurzov, prednášok a tvorivých dielní zaujala. Nech prídete v akomkoľvek čase, vždy je tu rušno a veselo a ste vítaní. V jedno jesenné popoludnie otvorila dvere do priestorov CIK CAK centra aj Hana Michalčíková.

Nemusí byť všetko rýchlejšie, ďalej či vyššie, pohyb nám aj tak svedčí

Školské knižnice - k Medzinárodnému dňu školských knižníc

Projekt Supertrieda

Život s vôňou vanilky má už 500 častí

Potraviny včera a dnes. Mýty o potravinách v minulosti.

ZBORCI - spevácky zbor abstinentov v Sanatóriu AT. Príbehy života v abstinencii.

Občianske združenie Divé maky, ktoré podporuje výnimočne nadané rómske deti a mládež zo sociálne znevýhodneného prostredia oslávilo v týchto dňoch 20 rokov pomoci rómskym deťom. Ich potenciál rozvíja cez štipendijný program, mentoring, umelecké a vzdelávacie aktivity . Začiatky pomoci siahajú do roku 2005, keď sa počas jedného letného večera zrodil prvý koncept programu Divé maky. Viac s Beátou Repíkovou.

Materská škola Iľjušinova v Petržalke a jej aktivity

Tento týždeň sa s Michalom Hercegom budeme venovať vidieckym kinám. Kedysi boli veľmi populárne, potom spustli a teraz na viacerých miestach znovu ožívajú. Kinobus tento rok zavítal na kopanice.

Na koncertných pódiách či pri rôznych slávnostných príležitostiach - pôsobia v uniformách impozantne, pričom v poslucháčoch dokáže ich hudba, vyvolať obrovskú škálu emócií - hrdosť, radosť, dojatie, ba i smútok, dokonca pri poslednej rozlúčke - precítiť aj plynutie času ... Hovorím o „Hudbe ministerstva vnútra Slovenskej republiky“. Janka Bleyová sa o hudobníkoch - policajtoch, rozhodla zistiť viac. Vybrala sa preto do Devínskej Novej Vsi, do časti pod názvom Mláka, v ktorej majú sídlo.

V našej populácii tvoria 10 %. Kedysi Eskimáci verili, že ľaváci sú čarodejníci, pre cirkev boli znamením diabla, dnes vieme, že majú väčšiu synchronizáciu medzi hemisférami mozgu. V čom sa im žije ťažšie, aké sú problémy so vzdelávaním a je to tak len medzi ľuďmi alebo aj zvieratami? Seriál rádia Regina s Hanou Michalčíkovou a historičkou Katarínou Nádaskou, výskumníčkou Tatianou Pethö, pedagogičkou Janou Domonkošovou a ľuďmi, ktorí patria k ľavákom.

Anketa Strom roka

Tento týždeň Vás zavedieme do sveta medicínskych inovácií v ortopédii. Ako sa menili a zmenili životy detských pacientov uplynulých 100 rokov - od vtedy ako vznikla Československá ortopedická spoločnosť? Informuje Beáta Repíková.

Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva

Ľan a konopa

Z denného športového tábora v Bratislave na Mlynských nivách

Finalisti bratislavskej súťaže predzáhradiek

Hurá von zo školských lavíc....Ako sa zmysluplne učiť vonku? A prečo máme našich školákov vzdelávať v exteriéri? Učenie vonku je ľahšie, pretože deti môžu zapojiť všetky svoje zmysly. Pri pravidelnom pobyte na čerstvom vzduchu sú pozornejšie a koncentrovanejšie a má to aj množstvo iných výhod. Mária Babinská navštívila 3 inšpiratívne školy na západnom Slovensku, ktoré si svoje školské dvory pretvorili na tvorivé outdoorové učebne. Bolo to jednodňové autobusové turné „OutoBUS“, , minulý týždeň vo štvrtok ho zorganizovalo Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica.

Belasý motýľ