Podcasts about ukrajincom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas víkendu vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina na osobné stretnutie v Istanbule. „Je otázne, do akej miery majú obaja aktéri záujem o to, aby mier uzavreli tento týždeň,“ hovorí na margo nového návrhu na mierové rokovania odborník na medzinárodné vzťahy Jozef Hrabina.Rusko uplynulý rok bojovalo intenzívne a je možné, že mu dochádza para. No stále hovorí aj o veľkej letnej ofenzíve. Je ťažké povedať, čo je skutočný zámer a čo psychologická operácia, hovorí Hrabina. Ukrajincom sa zas zlepšuje morálka.Podľa Hrabinu súperenie veľmocí ešte nie je na konci. Napriek pozitívnym správam z oblasti geopolitiky, ktoré priniesli uplynulé hodiny a dni, sa medzinárodný systém štiepi, vznikajú viaceré mocenské centrá. Tie budú spolu zápasiť, čo v uplynulých storočiach prinieslo tie najväčšie ozbrojené konflikty aké sme v histórii videli.Nahrával Vladimír Amrich.

„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V Slaviansku sme postavili humanitárne centrum. Z recesie sme ho nazvali Slovenské a žiadne iné. Chceli sme sa postaviť tomu „slovenskému“, ktoré presadzuje ministerka Šimkovičová. Ako Slováci sa nechceme nechať zahanbiť, že budeme vyzerať ako kolaboranti. Ako niekto, kto zastavuje humanitárnu pomoc, kto prestáva pomáhať Ukrajine. Ako jednoduchí ľudia z Oravy či z východného Slovenska sme sa rozhodli vybudovať toto humanitárne centrum“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorého svojho času kritizoval premiér Robert Fico. Ak je doma aj v nevyberanom slovníku jedného premiéra, za hranicami sedí za jedným stolom s prezidentom a preberá si cenu za líderstvo. Ak si na ňom Robert Fico všimol tak mladícke vyrážky, Petr Pavel svojou prítomnosťou ocenil jeho inšpiratívnosť, úspech a pozitívny vplyv na spoločnosť. Všetko hodnoty, ktoré podčiarkuje ocenenie, ktoré nesie pomenovanie po ďalšej výraznej osobnosti svetovej diplomacie Madeleine Albrigtovej a odovzdáva ho pražská pobočka amerického Aspenovho inštitútu.Mareka Janigu si všimla ako humanitárneho pracovníka a študentského senátora Univerzity Komenského, ktorý na pomoc Ukrajincom napadnutých Putinom založil mimovládku United for Help. Príbeh líderstva a odvahy, ktorý si podľa Aspen inštitútu zaslúži uznanie, zvlášť v týchto náročných časoch. Práve tento Marek Janiga nám bude robiť spoločnosť v dnešnom podcaste. „Podarilo sa spojiť ľudí naprieč vierovyznaniami, názormi, pravica, ľavica, liberáli, progresívci, konzervatívci...Spájajúcim prvkom bola pomoc druhým. Začalo sa to formovať po tom, ako Rusi vyhodili do vzduchu v Chersone priehradu“, hovorí študent a humanitárny pracovník Janiga. Na Ukrajine udržiava a zo zbierok podporuje dva projekty. V Chersone a v Slaviansku. Prvý predstavuje upravené podpivničené priestory miestneho chrámu, v ktorých je päťdesiatka lôžok. V Slaviansku zas humanitárne centrum. Už nie bratia, ale kolaboranti – kvôli Ficovi Pri svoje ostatnej ceste na Ukrajinu, z ktorej sa vrátil len v piatok, počúval medzi Ukrajincami aj zmienky o krokoch premiéra Roberta Fica a jeho ľudí smerom k Putinovi, k prezidentovi Zelenskému, či vyhrážky zastavenia štátnej humanitárnej pomoci a vetovania pomoci EÚ. „Každý vedel, že je tam nejaký Fico, tým, že rozdúchal konflikt s prezidentom Zelenským. Dokonca vedeli také detaily, že bol niekde vo Vietname, v zlatej vani. Veľmi nepríjemne sa mi to počúvalo“, hovorí. Ešte nepríjemnejší však bol pre Janigu fakt, ako sa na Ukrajine vyvinul pohľad na Slovensko. „Predtým nás vnímali ako jedných z najbližších spojencov, ako skutočných bratov. Teraz sa na nás pozerajú ako na semikolaborantov, ako na tých, čo sa stretávajú s Putinom, legitimizujú názory Ruskej federácie“, ilustruje Marek Janiga. Keď slovo biskupov zostáva prázdnymŠtudentovi práva, ktorý je aktívnym kresťanom, chýba v tejto situácii aj jasné stanovisko biskupov. „Cirkev potrebuje zaujať jasný postoj“, hovorí. Nedávne stanovisko katolíckych biskupov označil za „nič nehovoriace prázdne gesto“. Reaguje pritom na list biskupov, v ktorom apelujú na vládne strany, opozíciu, kultúrnu obec a dokonca i na médiá, aby „kompetentne, spravodlivo, zodpovedne a v duchu služby celej spoločnosti pristupovali k svojim vyjadreniam i rozhodnutiam a nezohľadňovali vlastný prospech a záujmy pred verejným dobrom“. „Myslím si, že aj podľa biblického: buďte horúci, alebo buďte studení. Keď ste vlažní, je to akoby nič“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík hovoria o posledných udalostiach z rusko-ukrajinskej vojny. Kto je generál vo výslužbe Keith Kellogg, ktorého chce Donald Trump poveriť vyjednávaním mieru medzi Moskvou a Kyjevom? Zníži Ukrajina odvodový vek na 18 rokov, aby vyriešila svoj kritický nedostatok vojakov? A ako je na tom ruská ekonomika. Andrej Žiarovský tiež predstavuje ruské strely Orešnik v kontexte ostatných balistických striel a ako súčasná dynamika ich nasadzovania pripomína dianie počas Studenej vojny v 80. rokoch.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík sa rozprávajú a posledných udalostiach rusko-ukrajinskej vojny: Rusi prešli do protiútoku pri Kursku, zasiahli loď s obilím v Čiernom mori a prezident Putin hrozí krajinám NATO vojnou, ak povolia Ukrajincom zasahovať západnými zbraňami ciele hlboko na ruskom území. Ukrajincom sa zatiaľ podarilo zasiahnuť ciele v Moskve.

Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.

Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Tragédia v Trnave: Po piatkovom výbuchu v garáži zomrel významný architekt Pavol Ďurko https://www.startitup.sk/tragedia-v-trnave-po-piatkovom-vybuchu-v-garazi-zomrel-vyznamny-architekt-pavol-durko/ 2. Podozrivé zariadenie v Banskej Bystrici: Pred začiatkom osláv SNP zasahoval pyrotechnik https://www.startitup.sk/pred-zaciatkom-oslav-snp-zasahoval-pyrotechnik/ 3. Budúcim dôchodcom hrozí, že sa rok 2025 do ich penzie nezapočíta. Musia splniť tieto podmienky https://www.startitup.sk/buducim-dochodcom-hrozi-ze-sa-rok-2025-do-ich-penzie-nezapocita-musia-splnit-tieto-podmienky/ 4. F-16 v akcii s presnými zásahmi: Ukrajina svetu ukázala, aké stíhačky má Slovensko https://www.startitup.sk/f-16-v-akcii-s-presnymi-zasahmi-ukrajina-svetu-ukazala-ake-stihacky-ma-slovensko/ 5. 13. a 14. plat bez odvodov a daní môže byť realitou. SNS predstavila revolučný návrh https://www.startitup.sk/13-a-14-plat-bez-odvodov-a-dani-moze-byt-realitou-sns-predstavila-revolucny-navrh/ 6. Na slovenských cestách pribudne viac ako 200 úplne nových radarov. Eštok prezradil, kedy sa objavia v premávke https://www.startitup.sk/na-slovenskych-cestach-pribudne-viac-ako-200-uplne-novych-radarov/ 7. Lukašenko: Radia mi, aby som sa odvrátil od Putina a postavil sa za Ukrajinu a Západ https://www.startitup.sk/lukasenko-radia-mi-aby-som-sa-odvratil-od-putina-a-postavil-sa-za-ukrajinu-a-zapad/ 8. CIA o zrušení koncertov Taylor Swift: Teroristi mohli mať na svedomí desaťtisíce ľudských životov https://www.startitup.sk/cia-o-zruseni-koncertov-taylor-swift-teroristi-mohli-mat-na-svedomi-desattisice-ludskych-zivotov/ 9. V Európe sa rozšíril pavúk ako z Harryho Pottera: Dorastá do úctyhodnej veľkosti https://www.startitup.sk/kauza-iclinic-zdravotne-poistovne-zakrocili-vyslali-na-durkovica-exekutorov/ 10. Rusi ukradli Ukrajincom obrnené vozidlo, použili ho v boji a umreli. Poukazuje to na dôležitú vec https://www.startitup.sk/rusi-ukradli-ukrajincom-obrnene-vozidlo-pouzili-ho-v-boji-a-umreli-poukazuje-to-na-dolezitu-vec/

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Proti Suskovi a Šimkovičovej protestovalo 18-tisíc ľudí, podporili ich umelci a divadelníci z celého Slovenska https://www.startitup.sk/proti-suskovi-a-simkovicovej-protestovalo-18-tisic-ludi-podporili-ich-umelci-a-divadelnici-z-celeho-slovenska/ 2. Z ministerstva kultúry unikol zoznam „zakázanej literatúry“. Šimkovičová zakazuje konšpirátorský web https://www.startitup.sk/z-ministerstva-kultury-unikol-zoznam-zakazanej-literatury-simkovicova-zakazuje-konspiratorsky-web/ 3.  V prípade vraždy Cynthie nastal zvrat: „Mám pocit, že proti nám ide aj štát,” prehovoril otec Tibor https://www.startitup.sk/v-pripade-vrazdy-cynthie-nastal-zvrat/ 4. Meta zablokovala účty známeho radikálneho motorkárskeho gangu, ten uvažuje o založení politickej strany https://www.startitup.sk/meta-zablokovala-ucty-znameho-radikalneho-motorkarskeho-gangu-ten-uvazuje-o-zalozeni-politickej-strany/ 5. Dočasný šéf STVR prehovoril: Vedenie sa ostro ohradzuje voči tvrdeniam o vplyve vlády na spravodajstvo https://www.startitup.sk/docasny-sef-stvr-prehovoril-vedenie-sa-ostro-ohradzuje-voci-tvrdeniam-o-vplyve-vlady-na-spravodajstvo/ 6. V relácii O 5 minút 12 končia obaja moderátori. Z STVR odchádzajú ďalší zamestnanci https://www.startitup.sk/v-relacii-o-5-minut-12-koncia-obaja-moderatori-z-stvr-odchadzaju-dalsi-zamestnanci/ 7. Expert prezradil, o čo môže ísť Ukrajincom v Kurskej oblasti: Spomína Slovensko a Maďarsko https://www.startitup.sk/expert-prezradil-o-co-moze-ist-ukrajincom-v-kurskej-oblasti-spomina-slovensko-a-madarsko/ 8. Obľúbená destinácia Slovákov zažije pekelné teploty + 40 °C: Meteorológovia vydali červený stupeň výstrahy https://www.startitup.sk/oblubena-destinacia-slovakov-zazije-pekelne-teploty-40-c-meteorologovia-vydali-cerveny-stupen-vystrahy/ 9. Ministerka zdravotníctva odvolala šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne https://www.startitup.sk/ministerka-zdravotnictva-odvolala-sefa-vseobecnej-zdravotnej-poistovne/

Robert Fico sa vrátil na Úrad vlády. Náš premiér stále neodsúdil ruský útok na detskú nemocnicu v Kyjeve, ale Ukrajincom aspoň prisľúbil pomoc s hospitalizáciou pacientov. Francúzi sa ponárajú stále hlbšie do politickej nestability.

*Podcast Piatoček sa so svojím bizarným kvízom vyberá do regiónov. Ak si chcete overiť svoje vedomosti o postavičkách našej politiky, príďte v ⁠pondelok 24. júna do Milej Devy v Nitre⁠ a v utorok 25. júna do baru OOZI v Trnave. ⁠⁠https://www.inviton.eu/e-16316/nitra-bizarny-politicky-kviz-s-piatockom⁠⁠ ⁠⁠https://www.inviton.eu/e-16319/trnava-bizarny-politicky-kviz-s-piatockom⁠⁠ – Vladimir Putin si hľadá spojencov v Ázii. Navštívil Severnú Kóreu, kde pravdepodobne zháňal muníciu pre svoju dobyvačnú vojnu na Ukrajine. Ukrajincom medzičasom západní spojenci povolili používať niektoré zbrane aj na ciele na ruskom území. Ako sa teda vojna vyvíja a ako sa vyvíjať bude? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. Zdroje zvukov: TA3, TV Markíza, RTVS Odporúčanie: Ak chcete dnes urobiť niečo pekné, podporte, napríklad, zbierku na zlepšenie podmienok na Oddelení neonatologickej intenzívnej medicíny v Košiciach. Nebudem tu komentovať, prečo žijeme v krajine, kde sa potrebujeme zbierať na nové okná v nemocnici, no tieto peniaze sa použijú na renováciu priestorov. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano Situácia je komplikovaná, možno dokonca najhoršia za posledné dva roky. Ukrajincom chýba munícia a zbrane, Rusi postupujú a zrejme len vlastnou nešikovnosťou sa im nepodarilo prelomiť ukrajinské obranné línie. Aj vedenie ukrajinskej armády preto hovorí o zložitej situácii, Západ zároveň schválil ďalšiu pomoc, no vlastne nevie, čo ňou chce dosiahnuť. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o situácii na bojisku a jej dôsledkoch s Danielom Hoťkom. Zdroj zvukov: The Times, C-SPAN, Associated Press Odporúčanie A dnes odporúčam ďalšiu knihu od mojej obľúbenej autorky píšucej o jedle Anye von Bremzenovej - navyše, k dnešnej téme sa hodí. Ak chcete porozumieť Rusku, musíte porozumieť Sovietskemu zväzu. A ak mu chcete porozumieť, skúste to cez jedlo: v tom vám pomôže kniha Umenie sovietskej kuchyne. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Úspech zbierky na muníciu je prejav vzdoru voči Ficovi, ale aj odkaz Ukrajincom, že tu stále sme a stále ich podporujeme, hovoria v podcaste V redakcii komentátori Roman Pataj a Filip Obradovič. Rozprávala sa s nimi Monika Tódová.

Rusi už viac ako dva roky bez prestávky a krvavo útočia na Ukrajincov. Posledné správy z frontu neboli priaznivé. Ukrajincom chýbala munícia či pripravené obranné línie. Rusi naopak stále útočia všetkým, čo majú a rakety neustále lietajú aj do Kyjeva. Putin chce v armáde 100-tisíc nových brancov a jeho štát prepol na vojnovú ekonomiku.Na okraji Moskvy však zabíjali teroristi. Putin tomu zabrániť nedokázal, ani napriek varovaniam Spojených štátov či Turecka.Čaká teda Ukrajinu nová Ruská ofenzíva? Dokáže sa na ňu pripraviť a dokážu jej spojenci pomôcť? Čo sa deje v Rusku po zvolení Putina a teroristickom útoku? A čo robil Erik Kaliňák či Martina Šimkovičová v kremeľskom propagandistickom médiu? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom.

Kto bude prezidentom 2024? Denník SME pripravil finálovú diskusiu dvoch najsilnejších kandidátov na prezidenta v ich rodisku - obaja sú totiž z Banskej Bystrice. Ivan Korčok pozvanie prijal, Peter Pellegrini do duelu odmietol prísť. "Považujem za veľmi pokrytecké, keď dnes napríklad aj Peter Pellegrini šíri propagandu, že on je mier a ja som vojna. Ja chcem mier. Kto nechce mier? Každý jeden. Ale ten mier musí mať istú podobu. A neverím tomu, že slovenskí občania by boli tak bezcitní, aby tým Ukrajincom povedali, že vzdajte sa kusu svojho územia, aby my sme mali pokoj. Považujem to za veľmi pokrytecké od súčasnej vlády aj Petra Pellegriniho, že sa schovávajú za toto slovo," hovorí Ivan Korčok. Ako by využíval prezidentské kompetencie? V čom je umiernený konzervatívec? Dá sa vôbec rokovať o mieri na Ukrajine? Pozrite si záznam diskusie Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentským kandidátom Ivanom Korčokom.

„Váš premiér môže hovoriť veľa pekný rečí o Rusku a proti Ukrajine, no keď Rus vstúpi na vašu pôdu, nebude vám pomoci“, hovorí Sergej Savčenko, Ukrajinec, ktorý tu organizuje pomoc Ukrajine. Vojna na Ukrajine vstúpila do tretieho roku. Ukrajincom zobrala desiatky tisíc vojakov. Oficiálne zdroje Kyjeva hovoria o 31 tisíc padlých vojakoch. Nehovoriac o utrpení civilov v zničených mestách a dedinách. Miliónoch tých, čo museli pred ňou utiecť – či už v rámci napadnutej krajiny, alebo za jej hranice. Museli a stále musia! Len v rámci krajín Európskej únie ich našlo dočasný domov štyri milióny. Pomoc však Ukrajina potrebuje stále. Tú veľkú – v podobe ťažko schvaľovaných miliárd v Spojených štátoch či Európskej únii. Ale i tú malú – zo strany združení a jednotlivcov. Ide aj zo Slovenska. A srdcom jedného z jej centier je Ukrajinec Sergej Savčenko. Právo on stojí za desiatkami sanitiek, ktoré operujú v bojových zónach a majú slovenský pôvod. Ako vidí budúcnosť tohto konfliktu a budúcnosť pomoci? „Na Slovensku je nám Ukrajincom veľmi dobre, nelietajú tu rakety“, rozpráva Sergej Savčenko. „Za dva roku sme tu nemali ani jeden problém s obyčajnými ľuďmi, obyvateľmi Slovenska“, dodáva. Keď sa ho pýtam na politikov, reaguje, že je ich prácou „veľa hovoriť, málo robiť“. „Váš premiér môže hovoriť veľa pekný rečí o Rusku a proti Ukrajine, no keď Rus vstúpi na vašu pôdu, nebude vám pomoci“, hovorí Sergej o skúsenosti s Ruskom. Podľa neho Slováci nepoznáme, kto sú Rusi a čoho sú schopní. V prípade, že by sa im podarilo dobyť Ukrajinu, Sergej tvrdí, že by prinútili aj samotných Ukrajincov, aby sa postavili proti Slovensku. „Donútili by ich k tomu zbraňou namierenú na ich chrbty, aby sa postavili Slovensku, Poľsku…“ Slovensku preto želá, aby sme Rusko a Putina „prekukli“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

„Váš premiér môže hovoriť veľa pekný rečí o Rusku a proti Ukrajine, no keď Rus vstúpi na vašu pôdu, nebude vám pomoci“, hovorí Sergej Savčenko, Ukrajinec, ktorý tu organizuje pomoc Ukrajine. Vojna na Ukrajine vstúpila do tretieho roku. Ukrajincom zobrala desiatky tisíc vojakov. Oficiálne zdroje Kyjeva hovoria o 31 tisíc padlých vojakoch. Nehovoriac o utrpení civilov v zničených mestách a dedinách. Miliónoch tých, čo museli pred ňou utiecť – či už v rámci napadnutej krajiny, alebo za jej hranice. Museli a stále musia! Len v rámci krajín Európskej únie ich našlo dočasný domov štyri milióny. Pomoc však Ukrajina potrebuje stále. Tú veľkú – v podobe ťažko schvaľovaných miliárd v Spojených štátoch či Európskej únii. Ale i tú malú – zo strany združení a jednotlivcov. Ide aj zo Slovenska. A srdcom jedného z jej centier je Ukrajinec Sergej Savčenko. Právo on stojí za desiatkami sanitiek, ktoré operujú v bojových zónach a majú slovenský pôvod. Ako vidí budúcnosť tohto konfliktu a budúcnosť pomoci? „Na Slovensku je nám Ukrajincom veľmi dobre, nelietajú tu rakety“, rozpráva Sergej Savčenko. „Za dva roku sme tu nemali ani jeden problém s obyčajnými ľuďmi, obyvateľmi Slovenska“, dodáva. Keď sa ho pýtam na politikov, reaguje, že je ich prácou „veľa hovoriť, málo robiť“. „Váš premiér môže hovoriť veľa pekný rečí o Rusku a proti Ukrajine, no keď Rus vstúpi na vašu pôdu, nebude vám pomoci“, hovorí Sergej o skúsenosti s Ruskom. Podľa neho Slováci nepoznáme, kto sú Rusi a čoho sú schopní. V prípade, že by sa im podarilo dobyť Ukrajinu, Sergej tvrdí, že by prinútili aj samotných Ukrajincov, aby sa postavili proti Slovensku. „Donútili by ich k tomu zbraňou namierenú na ich chrbty, aby sa postavili Slovensku, Poľsku…“ Slovensku preto želá, aby sme Rusko a Putina „prekukli“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Ukrajina si v sobotu pripomenie 90. výročie národnej tragédie, ktorá stála životy miliónov Ukrajincov. Stalinova politika zameraná na potlačenie ukrajinského odporu a zlomenie ukrajinského vidieka, ktorí sa bránil kolektivizácii, vyústila do hladovania, ktoré v Ukrajine volajú Holodomorom.V priebehu niekoľkých mesiacov na prelome rokov 1932 a 1933 zomreli vyše štyri milióny ľudí, no obetí mohlo byť viac. Mnohé ukrajinské dediny v centrálnej časti Ukrajiny, na východe i juhu totiž hladomor zdecimoval spôsobom, že sa už nenašiel nikto živý, kto by obete nahlásil úradom. Sovieti ľuďom vzali všetko, čo by ich mohlo zasýtiť: nebrali im len obilie, osivo či vypestovanú zeleniny a ovocie. Boľševici rodinám konfiškovali aj domáce zvieratá a odevy. Milióny ľudí boli odkázaní na to, čo našli v prírode v okolí dediny - mali zakázané cestovať za jej hranice. Pamätníci opisovali, ako jedli žihľavu, buriny, chytali ježkov, vtáky a žaby. „Moska odjakživa vnímala Ukrajinu ako niečo, čo nechce pustiť z rúk. Stalin nechal Ukrajincom skonfiškovať jedlo preto, aby ich pokoril," približuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. Podľa nej je téma Holodomoru pre Ukrajincov dodnes veľmi citlivo vnímaná. „V lete, keď Rusi bránili Ukrajine v exporte obilia do iných krajín, tak Ukrajinci hovorili práve o tom, že to snáď nie je možné, že sa po týchto rokoch opäť pália obilie a opäť sa snažia vytvoriť situáciu, ktorá môže niekde ohrozovať potravinovú bezpečnosť," približuje Harkotová.V podcaste tiež budete počuť, čo presne sa stalo pred 90 rokmi a ako si tieto udalosti Ukrajina pripomína dnes.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Situácia na fronte sa ocitla v patovej situácii, každá zo strán narazila na svoje technologické možnosti, uviedol nedávno hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj o ukrajinskej protiofenzíve. Posledné týždne zároveň sledujeme, že Ukrajina rozširuje svoje pozície na ľavom brehu Dnepra, zoskupujú sa tam ukrajinskí vojaci a vojenské vozidlá. Čo sa deje na ľavom brehu Dnepra? Ako pokračuje ukrajinska protiofenzíva? V podcaste odpovedá reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine.Podľa reportérky je o tom, čo presne sa deje na ľavom Brehu Dnepra málo informácií. „Dnes sú Ukrajinci v štádiu, že si vďaka silám špeciálnych operácií a námornej pechote vytvorili maličké ostrovčeky na ľavej strane, kde sa snažia ukotviť, no situáciu im znepríjemňuje ruské delostrelectvo, približuje Stanislava Harkotová.Cieľom je odrezať Krym od zvyšku okupovaných územi na východe krajiny. „Pokiaľ by sa Ukrajincom podarilo dostať na druhú stranu a vytlačiť Rusov do vnútrozemia Krymu, tak by sa im podarilo obísť systém ruskej obrany. Zašli by k Rusom priamo do ich tyla a prepadli by ich zozadu, približuje v podcaste.V podcaste tiež budete počuť:- ako sa vyvíja protiofenzíva na iných úsekoch,- v čom si Zelenskyj a Zalužnyj protirečia,- a či ofenzíva ukázala napätie medzi Zalužnym a Zelenskym.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň. Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny. Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať? Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní? Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať? Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny? Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby? Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami? Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského? Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom. #pocuvajtepravdu

Ivan Korčok kandiduje na prezidenta s predstavou, že ľudia nechcú koncentráciu moci, ale rovnováhu. Slovensko sa podľa neho nestane Orbánistanom, lebo máme silnejšiu občiansku spoločnosť. S Putinom by sa nestretol, lebo je to vrah.V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– že vláda by nemala vymieňať kvalifikovaných úradníkov na ministerstvách;– kto ženie ľudí na barikády;– že Andrej Danko sa z tragickej postavy stal karikatúrou;– prečo zo Slovenska nebude Orbánistan, aj keď sa o to bude Robert Fico snažiť;– že výber medzi 2 percentami mimovládkam a rodičom je fejkové riešenie a najviac potrestá ľudí, napríklad deti s Downovým syndrómom;– ako hodnotí výkon Roberta Fica v Bruseli;– že v zahraničí sledujú aj spôsob komunikácie;– prečo nemáme právo hovoriť Ukrajincom, že majú prestať bojovať;– či by mier skončil tak isto ako v roku 2014, že Rusi počkali a znova zaútočili;– aký má názor na izraelsko-palestínsky konflikt;– čo je jeho prezidentský program;– na čom by sa dokázal zhodnúť s vládnou koalíciou;– že ľudia nechcú vidieť koncentráciu moci v rukách súčasnej vlády, ale rovnováhu;– či by ako prezident bojoval proti vláde;– či by sa stretol s Putinom a niektorými balkánskymi prezidentmi;– čo hovorí na možného protikandidáta Petra Pellegriniho.

Ivan Korčok kandiduje na prezidenta s predstavou, že ľudia nechcú koncentráciu moci, ale rovnováhu. Slovensko sa podľa neho nestane Orbánistanom, lebo máme silnejšiu občiansku spoločnosť. S Putinom by sa nestretol, lebo je to vrah.V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– že vláda by nemala vymieňať kvalifikovaných úradníkov na ministerstvách;– kto ženie ľudí na barikády;– že Andrej Danko sa z tragickej postavy stal karikatúrou;– prečo zo Slovenska nebude Orbánistan, aj keď sa o to bude Robert Fico snažiť;– že výber medzi 2 percentami mimovládkam a rodičom je fejkové riešenie a najviac potrestá ľudí, napríklad deti s Downovým syndrómom;– ako hodnotí výkon Roberta Fica v Bruseli;– že v zahraničí sledujú aj spôsob komunikácie;– prečo nemáme právo hovoriť Ukrajincom, že majú prestať bojovať;– či by mier skončil tak isto ako v roku 2014, že Rusi počkali a znova zaútočili;– aký má názor na izraelsko-palestínsky konflikt;– čo je jeho prezidentský program;– na čom by sa dokázal zhodnúť s vládnou koalíciou;– že ľudia nechcú vidieť koncentráciu moci v rukách súčasnej vlády, ale rovnováhu;– či by ako prezident bojoval proti vláde;– či by sa stretol s Putinom a niektorými balkánskymi prezidentmi;– čo hovorí na možného protikandidáta Petra Pellegriniho.

„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. „Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. Eliška Horsáková. „Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta a ľahni si na zem, ja to rešpektujem“, rozpráva Eliška. Na Ukrajine si za ten čas, čo tam vozí humanitárnu pomoc, získala sieť kontaktov, ktoré siahajú aj do ozbrojených zložiek. Vďaka tomu sa môže príležitostne spoliehať aj na protileteckú ochranu, vyhradenú priamo jej. „V niektorých najviac ostreľovaných mestečkách a dedinách mám dohodnuté, že jedna hliadka protivzdušnej obrany má vysielačku a vie, že je tu Slovenska. Nevedia síce zmeniť všetko, no naozaj sa o mňa starajú tak, že skôr by oni zahynuli za mňa, ako by som mala zahynúť ja“. Eliška hovorí, že už vie rozoznať typ striel podľa zvuku, ktorý vydávajú. „Je to dôležité, lebo podľa toho sa vieme pripraviť, čo môže prísť“, vysvetľuje. Na východ Ukrajiny vozí aktuálne najmä potravinové a hygienické balíčky, minulú zimu to boli aj generátory. Vozí tam to, čo sama vyzbiera. Keď sa pýtam, že pri takejto práci sa aj zomiera – naposledy to boli dvaja dobrovoľníci koncom septembra, ktorých auto zasiahla strela – Eliška reaguje vetou o vďačnosti tých, ktorých stretáva. „Niektorí nemajú strechu, možno majú porozbíjané okná, polepené igelitom. Ale keď vás privíta stará žena s barlou, podá vám čaj – hoci aj v neumytom hrnčeku – uprie na vás pohľad a povie vám, že je vďačná, že som tam prišla, to sa nedá pustiť z pamäte“, rozpráva Eliška. Ak minulú zimu bol dopyt najmä po generátoroch, teraz je to „teplé oblečenie, ponožky a topánky“. Únava z vojnyUkrajinci sú podľa dobrovoľníčky Elišky Horsákovej čoraz viac unavení z ťahajúceho sa konfliktu. „Už to nie sú prvé dni a mesiace, keď boli všetci zajedno. Musia platiť šeky, verejnú dopravu. Aj ja som čoraz častejšie vystavená korupcii, ktorá sa tam vracia“, otvorene rozpráva Eliška. V podcaste budete počuť aj konkrétne podoby korupčnej chobotnice. „Je smutné, že niektorí aj na vojne zarábajú“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. „Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. Eliška Horsáková. „Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta a ľahni si na zem, ja to rešpektujem“, rozpráva Eliška. Na Ukrajine si za ten čas, čo tam vozí humanitárnu pomoc, získala sieť kontaktov, ktoré siahajú aj do ozbrojených zložiek. Vďaka tomu sa môže príležitostne spoliehať aj na protileteckú ochranu, vyhradenú priamo jej. „V niektorých najviac ostreľovaných mestečkách a dedinách mám dohodnuté, že jedna hliadka protivzdušnej obrany má vysielačku a vie, že je tu Slovenska. Nevedia síce zmeniť všetko, no naozaj sa o mňa starajú tak, že skôr by oni zahynuli za mňa, ako by som mala zahynúť ja“. Eliška hovorí, že už vie rozoznať typ striel podľa zvuku, ktorý vydávajú. „Je to dôležité, lebo podľa toho sa vieme pripraviť, čo môže prísť“, vysvetľuje. Na východ Ukrajiny vozí aktuálne najmä potravinové a hygienické balíčky, minulú zimu to boli aj generátory. Vozí tam to, čo sama vyzbiera. Keď sa pýtam, že pri takejto práci sa aj zomiera – naposledy to boli dvaja dobrovoľníci koncom septembra, ktorých auto zasiahla strela – Eliška reaguje vetou o vďačnosti tých, ktorých stretáva. „Niektorí nemajú strechu, možno majú porozbíjané okná, polepené igelitom. Ale keď vás privíta stará žena s barlou, podá vám čaj – hoci aj v neumytom hrnčeku – uprie na vás pohľad a povie vám, že je vďačná, že som tam prišla, to sa nedá pustiť z pamäte“, rozpráva Eliška. Ak minulú zimu bol dopyt najmä po generátoroch, teraz je to „teplé oblečenie, ponožky a topánky“. Únava z vojnyUkrajinci sú podľa dobrovoľníčky Elišky Horsákovej čoraz viac unavení z ťahajúceho sa konfliktu. „Už to nie sú prvé dni a mesiace, keď boli všetci zajedno. Musia platiť šeky, verejnú dopravu. Aj ja som čoraz častejšie vystavená korupcii, ktorá sa tam vracia“, otvorene rozpráva Eliška. V podcaste budete počuť aj konkrétne podoby korupčnej chobotnice. „Je smutné, že niektorí aj na vojne zarábajú“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Nám na Slovensku sa možno zdá, že vojna na Ukrajine je niekde ďaleko, ale nie je to tak," hovorí filmárka, dokumentaristka, divadelníčka a aktivistka Viera Dubačová. "Je k nám veľmi blízko, a to práve kvôli politikom ako Robert Fico či Milan Uhrík, a iným ďalším ľuďom, ktorí sú pusipajtášmi Kremľa a jeho vrahov. Oni ju priniesli k nám, tým, čo obhajujú a obdivujú," dodáva. Ako ďalej vysvetľuje, to, že aj nás nemasakrujú vrahovia, ktorí si myslia, že môžu prekročiť hranicu slobodnej krajiny a beztrestne zabíjať a vraždiť deti, ženy a starých ľudí, je veľké privilégium, za ktoré vďačíme ochrane Severoatlantickej aliancie.  O vojne, jej obetiach aj hrdinkách a hrdinoch rozpráva Viera Dubačová vecne a úprimne. Videla z nej viac, ako si väčšina z nás vie predstaviť. Patrí totiž k málu ľudí, ktorí sa na Ukrajinu, ktorú Rusko napadlo 24.februára 2021, pravidelne vracajú, aby tam dokumentovala život tých, ktorí v krajine zostali. Zaznamenáva aj zločiny, ktorých sa na civilnom obyvateľstve dopúšťa ruský režim a pomáha adresne sprostredkovať humanitárnu pomoc, ktorú Ukrajincom a Ukrajinkám vytrvalo posielajú aj ľudia a firmy zo Slovenska.

Státisíce stratených život, znivočená krajina, neistota a napätie v Európe aj na svete. Ruské vraždenie a ničenie na Ukrajine trvá už viac ako 560 dní.Ako sú na tom brániaci sa Ukrajinci, ako sa darí ich protiofenzíve, o ktorej prichádzali povzbudivé správy? Koľko času ešte majú pred zimou a čo potrebujú od spojencov zo západu? A čo vojnový štváč v Moskve, má to ešte stále pod kontrolou, aj keď sa Ukrajincom darí útočiť dronmi aj na území Ruska? A čo na to všetko Slovensko pred voľbami?Dokedy to ešte celé potrvá? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom.REKLAMNÝ OBSAH:https://shop.upc.sk/sk/business

V 31. časti nášho podcastu sa Eugen Korda rozpráva s generálom Mackom o tom, ako sa Ukrajincom darí ničiť vojenské ciele vo vnútrozemí Ruska a na okupovanom Kryme, o ich postupe na fronte v Záporožskej oblasti, o Nemecku, ktoré je druhým najvýznamnejším dodávateľom vojenskej techniky a humanitárnej pomoci, aj o Afrike, ktorá zažíva obdobie štátnych prevratov.

"Veľa vecí vidím pesimisticky, ale odmietam sa len sťažovať," hovorí Michal Handzuš aj o tom prečo sa zapojil do kampane Chcem tu zostať, ktorá má motivovať mladých ľudí, aby šli v septembri voliť," hovorí hokejista Michal "Nevedel som sa biť, ani som sa nikdy nechcel biť. Párkrát som sa dostal do mely, kde som proste musel. A veľakrát som urobil chyby, potom mi chlapci hovorili, že robím chyby, a nedal som si dolu rukavice. Ja som sa radšej nebil, lebo by som dostal. Hral som v tej ére NHL, kde sa fakt ešte bilo. Ale mal som pri sebe bitkárov, to mi pomáhalo, že nebol som ja ten, na ktorého by sa spoliehali. Nemal som to rád, a snažil som sa tomu vyhýbať, lebo ja som tam bol pre hokej. A som rád, že hokej napreduje tak, že bitky už nie sú taká súčasť hry a je to už len marginálna súčasť," hovorí hokejista Michal Handzuš. Ako vnímal, že bol jediný za to, aby hráči KHL nehrali v reprezentácii? Kde je dnes slovenský hokej? Ako sa pozerá na úroveň verejnej diskusie na Slovensku? A spomína ešte niekedy na víťazstvo na majstrovstvách sveta pred 21 rokmi? Pozrite si záznam diskusie Rozhovory ZKH na Tyršáku, kde sa Zuzana Kovačič Hanzelová rozprávala s hokejistom Michalom Handzušom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

V 29. epizóde podcastu sa Eugen Korda s generálom Pavlom Mackom rozprávajú aj o tom, ako to vyzerá na ukrajinských frotoch a kde sa koncrentrujú Ukrajinci, ako Rusi stupňujú vojnu a snažia sa Ukrajincov vyprovokovať, aký je momentálny hlavný cieľ ruských rakiet a či sa stále darí Ukrajincom v Bachmute.

Šéf Wagnerovcov vyviedol svoje jednotky z Ukrajiny a pokúšal sa o zosadenie vojenského velenia pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Ovplyvnilo Prigožinove rozhodnutie situáciu na ukrajinskom fronte a ich protiofenzívu? Odpovedajú analytik Pavel Havlíček, politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka pôsobiaca na Ukrajine Stanislava Harkotová.  „Wagnerovci nepriamo pomohli Ukrajincom napríklad aj tým, že bolo zostrelených šesť vrtuľníkov," približuje šéf Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Podľa politológa bude ukrajinská armáda a politické vedenie teraz študovať, čo sa odohralo a vyvodzovať následky pre Ukrajinu. „Rozhodne to nepridalo na morálke ruských síl a môže to vniesť ešte väčší chaos do komunikácie medzi vojenskými predstaviteľmi," myslí si tiež Mesežnikov. Podľa novinárky Stanislavy Harkotovej to bude koniec Wagnerovej skupiny v podobe, akej sme ju poznali. „Síce oslabili Putina, ale oslabili aj seba," konštatuje v podcaste. Podľa analytika Pavla Havlíčka Prigožinov pokus o prevrat znamená príležitosť pre Ukrajinu. „Čím viac sa Rusi strajú o seba a majú vnútorné problémy, tým menej sa môžu starať o to, čo sa deje na Ukrajine." Podľa neho to zasiahlo aj morálku ruských vojakov. „Je psychologicky náročné, že ste nejakým spôsobom ochromení a obzeráte sa na Moskvu. Zasiahlo to aj premýšľanie vojakov, prečo sa vojna vedie a akým spôsobom," hovorí v podcaste Pavel Havlíček. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Otvorenie nového frontu problematického pre Rusov, v najbližších týždňoch ale odloženie útoku v tejto oblasti a zosilnenie bojov v iných častiach Ukrajiny. Analytici predpovedajú ďalší vývoj vojny po zničení priehrady Kachovka.  Stojím si za tým, že zničenie vodnej priehrady Kachovka hrá viac do karát Ukrajincom ako Rusom, hovorí v podcaste denníka Pravda analytik Zdeněk Kríž. Naopak, podľa riaditeľa Adapt institute Mateja Kandríka tejto úvahe chýba logika. Ich argumenty si vypočujte v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu  

Ukrajina tvrdí, že Rusi v noci vyhodili do vzduchu hrádzu na vodnej nádrži Nova Kachovka. Rusko to ale popiera. Zaplavené sú viaceré časti a prebiehajú evakuácie obyvateľov. Ukrajine sa nachádza aj naša reportérka Stanislava Harkotová. V niektorých častiach mesta sú už zatopené ulice. Niekde dokonca aj počas toho ako  evakuujú ľudí pokračuje ostreľovanie, opisuje situáciu priamo z ukrajinského terénu. „Rieka sa vyliala najmä na ľavom brehu. Tam sa záchranári a policajti nevedia dostať a pomôcť Ukrajincom, keďže ide o okupované územie," približuje Stanislava Harkotová, ktorá v čase nahrávania bola na ceste do Chersonu. Ukrajina tvrdí, že Rusi priehradu podmínovali ešte pri jesennom ústupe. Krajina hovorí aj o ekologickej katastrofe. Môžu byť za poškodením naozaj Rusi? Aké dôsledky bude mať udalosť? A ako to ovplyvní ukrajinskú protiofenzívu? V podcaste odpovedajú analytici Pavel Havlíček a Michal Lebduška. „Hovorí sa, že bude zaplavená obrovská plocha, výhodou je ukrajinský terén, ktorý je plochý," približuje analytik Pavel Havlíček. Udalosť podľa neho môže poškodiť plány Ukrajiny na protiofenzívu a posunúť ju. „Rusi sa môžu medzitým koncentrovať na iné úseky frontu," približuje tiež. Poškodenie priehrady sa dotkne aj samotných ruských vojakov na Ukrajine, hovorí v podcaste Michal Lebduška. „Väčšina vody zaplaví breh, kde sú Rusi a zničí obranné pozície, ktorú budovali," dodáva. Podľa neho išlo o akt zúfalstva. „Alebo nepremyslenú paniku," hovorí analytik Lebduška s tým, že zároveň ale mohlo ísť aj o motiváciu skomplikovať situáciu Ukrajincom a donútiť ich, aby sa venovali evakuácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Chcem dobrý vzťah s Ukrajinou aj Ruskom, nech si to vyriešia medzi sebou, uviedol šéf SNS Andrej Danko v Ide o Pravdu k vojne na Ukrajine. Nebudem sa kvôli Ukrajincom "vadiť" s Rusmi, keď od nich potrebujem jadrové palivo a spoluprácu v oblasti energetiky, povedal. Podľa Danka je strašné, že namiesto toho, aby sa na Slovensku riešili otázky ako sú stavba diaľnic či dôchodky, situácia je polarizovaná a ľudia sa hádajú, kto je so Západom a kto s Východom. "Toto robia dobre Maďari," povedal.

Ukrajinská protiofenzíva je už len otázkou času. Po mesiacoch príprav už nič nebráni Ukrajincom v ceste, aby sa pokúsili získať svoje územia, ktoré im boli zabrané agresorom z Ruska. Ukrajinci budú tak poprvýkrát útočiť do prípravnej ruskej obrany. Doteraz podobné útoky podnikali iba Rusi.      Podľa experta na Ukrajinu Alexandra Dulebu by mali byť očakávania spojené s ukrajinskou protiofenzívou realistické. „Nemyslím, že by sme mali očakávať, že za dva mesiace vyženú Rusov, ktorí tam majú 400 tisíc vojakov, z celého územia Ukrajiny.“

Amerika po mesiacoch váhania pomôže s výcvikom ukrajinských pilotov  a rovnako dovolia iným štátom, aby Ukrajine poskytli stíhačky americkej výroby.  Viac k téme povie vojenský expert Richard Stojar z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdii na univerzite obrany v Brne. Pozrieme sa aj na to, ako stíhačky pomôžu Ukrajincom v boji. „Určite sa prelomilo tabu alebo prekročila červená línia, ktorú Rusko považovalo za prestup k eskalácii.Je to silný odkaz pre Ukrajinu, ale aj pre ruského protivníka, že podpora Západu nie je znížená. Domnievam sa, že k žiadnej zásadnej reakcii zo strany Ruska nedôjde," hovorí v podcaste Richard Stojar. Konštatuje tiež, že existuje veľa argumentov prečo sú F-16-tky najvhodnejší typ pre Ukrajinu. „Sú najrozšírenejšie na svete a preto je aj dostatok náhradných dielov, munície," približuje Stojar. Podľa neho sa môžu ukrajinskí piloti naučiť za štyri mesiace pracovať so západnými stíhačkami. Skôr za otázne považuje, či Ukrajina stihna za pár mesiacov pripraviť pre stíhačky podmienky. „Americké stroje potrebujú kvalitnejšie podmienky a kvalitné letecké plochy. Ide o celý logistický reťazec - základne odkiaľ by štartovali," približuje s tým, že ich efektívne využitie je podmienené dobrou infraštruktúrou. Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň precestoval viaceré európske mestá a stretol sa aj na summite krajín G7 s Joe Bidenom a ďalšími lídrami. Čo si okrem stíhačiek odnáša domov? Odpovie analytik Pavel Havlíček. Podľa experta to bol veľmi úspešný týždeň pre Ukrajinu a samotného Zelenského. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ruské okupačné úrady evakuujú obyvateľov Záporožskej oblasti v blízkosti najväčšej jadrovej elektrárne v Európe. Každým dňom sa totiž očakáva začiatok ukrajinskej protiofenzívy, v rámci ktorej sa Ukrajinci pokúsia získať naspäť aj toto územie. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu zatiaľ apeluje na zvýšenú bezpečnosť, aby sa zabránilo „vážnej jadrovej nehode“. Moskva ako zvyčajne vojenskou prehliadkou oslávila jeden z najdôležitejších ruských sviatkov – Deň víťazstva nad fašizmom. V porovnaní s minulými rokmi však za sprísnených bezpečnostných podmienok ukázali menej vojenského vybavenia. V rovnaký deň po týždňoch ruské vojsko obnovilo ostreľovanie Ukrajiny, väčšinu rakiet a dronov sa však Ukrajincom podarilo zneškodniť. Len pár hodín po náletoch po piaty raz od začiatku vlaňajšej invázie pricestovala do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému predstavila aj ďalší pripravovaný balík protiruských sankcií. Ťažké boje už mesiace pokračujú v meste Bachmut v Donbase, o ktoré za ruskú stranu bojujú najmä žoldnieri zo skupiny Wagner. Ich šéf Jevgenij Prigožin pred pár dňami pohrozil, že sa z oblasti stiahnu, ak im Kremeľ nedodá požadovanú muníciu. Podľa jeho slov sa im ruský rezort obrany podvolil. Ak by však svoj sľub ministerstvo nakoniec nesplnilo, kadyrovci z Čečenska sú pripravení vystriedať ich. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, ktorý sumarizuje dianie na Ukrajine. Text napísala Barbora Paľovčíková, načítala ho Jana Maťková. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno a Ukrajinský spravodaj.

Ruský prezident Vladimir Putin je stále na slobode, od minulého týždňa však čelí medzinárodnému zatykaču. Aspoň z jednej krajiny Európskej únie už ale má správu, že pokojne môže prísť na návštevu, vo väzení neskončí. Ide o Maďarsko, ktoré má síce ako signatár rímskeho štatútu povinnosť zatykač rešpektovať, Budapešť nepovažuje vydanie zatykača za krok, ktorý by prispel k mierovému riešeniu vojny na Ukrajine. Ukrajinci čakajú na ďalšie dodávky zbraní, v posledných dňoch dostali tanky z Nemecka a z Británie. Z Británie do Kyjeva dorazil tiež herec a vyslanec UNICEF-u Orlando Bloom, ktorý Ukrajincom okrem iného priniesol aj odkaz od svojej matky. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Matúš Krčmárik, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠ SME.sk⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Oni nemajú kam utiecť, bojujú o svoj domov a rodinu. Nechcú utekať pretože vedia, že ich miesto je tam, kde treba brániť vlastnú krajinu. Toto je tá najsilnejšia motivácia, hovorí o odhodlaní Ukrajincov po roku vojny reportér Tomáš Forró. Nech prídu, my sme tu doma, odkazujú ruským agresorom.   My sme už zabudli aké sú naše hodnoty a že to, čo máme, všetka naša prosperita, demokracia i sloboda, nie sú niečo, čo dostaneš, keď sa narodíš a už to máš. To sú veci, za ktoré musíš bojovať a zaslúžiť si ich.A sloboda je presne to, za čo sú Ukrajinci ochotní dnes zomierať a čomu ruská spoločnosť vôbec nerozumie, hovorí o odkaze krvavej vojny, ktorá zúri na Ukrajine už vyše roka, reportér Tomáš Forró. Aké tváre a hlasy má krvavý a brutálny konflikt, v ktorom Rusko napadlo Ukrajinu a v ktorom Ukrajinci už vyše roka čelia dennodenným bezohľadným útokom agresora neyberaného v cieľom ani obetiach? Kde sa berie ich odhodlanie brániť dennodenne bombardovanú a ničenú krajinu a prečo odmietajú opustiť domovy, v ktorých sa často nedá žiť bez rizika smrti? Ako sa bežným Ukrajincom žije vo vojnou zmietanej krajine? Ako Ukrajincov zmenil rok, v ktorom je ich psychika ťažko skúšaná permanentnými hrozbami straty života pri leteckom, raketovom alebo delostreleckom útoku a je vôbec možné, že nenávisť akú voči sebe bojujúce strany cítia, niekedy zmizne? Aká je predstava samotných Ukrajincov o konci vojny a mieri v tieni susediaceho ruského agresora? A napokon, prečo je vojna na Ukrajine aj našou vojnou a ako vieme Ukrajine účinne a zmysluplne pomôcť?  Témy a otázky pre vojnového reportéra Tomáša Forróa. Ráno Nahlas s reportérom Tomášom Fooróom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Slovensko nezvládlo splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie v oblasti právneho štátu.  Vo svojej správe o stave právneho štátu v krajinách EÚ to uvádza sieť občianskych organizácií Liberties. Medzi najzávažnejšie problémy v oblasti právneho štátu čelí Slovensko pri netransparentnej aplikácií pri paragrafe 363 , porušovaní pravidiel legislatívneho procesu, absencii zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí a rovnako zostáva ohrozená aj sloboda médií. O téme povie viac v podcaste výkonná riaditeľka VIA IURIS Katarína Batková V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ako vyzerá po roku vojny dobrovoľnícka pomoc na Slovensku. Podarilo sa Ukrajincom, ktorí utiekli pre Putinovou vojnou, usadiť sa na Slovensku? Kto dnes ešte potrebuje pomoc? Akú? A ako veľmi klesla solidarita Slovákov s Ukrajincami? Odpovedá koordinátorka Kto pomôže Ukrajine Jana Čengelová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Už to bude rok vojny Ruska proti Ukrajine. Desiatky tisíc mŕtvych, zavraždených, úplne zničené dediny, mestá, cesty a mosty. Rusi stále útočia a Ukrajinci sa už takmer rok statočne bránia. Čo bude ďalej? Spojenci v NATO rokovali o stíhačkách, tankoch či systémoch protivzdušnej ochrany, ktoré by Ukrajincom poslali. Na čom sa dohodli? A čo so stíhačkami, ktoré Heger prakticky prisľúbil Zelenskému? Braňo Závodský sa rosprával s s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom.

24.februára ubehne rok od začiatku vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal Vladimir Putin. Podľa analytika Alexandra Dulebu vojna nastavila zrkadlo mnohým - Rusom, Ukrajincom, politikom, či obyčajným ľuďom. Zrkadlo to podľa neho nastavilo aj tým, ktorí pochybovali o tom, že či to Ukrajina - skorumpovaná a neschopná krajina - dokáže a mysleli si, že sa zrúti ako „domček z karát.”  „A že komik, ktorému nikto neveril, a robili si z neho srandu, je dnes možno najuznávanejším lídrom na svete a všetci sa predbiehajú v tom, aby si s nim urobili fotku." Môžu po roku vojnu Rusi zmeniť pozemnú inváziu na vzdušný boj, tak ako to naznačujú spravodajské služby? Zlomí to tabu okolo stíhačiek, tak ako to bolo v prípade aj dodávok tankov zo Západu? Podľa Dulebu je to možné. „ Je to dosť možné. Pokiaľ Rusi masovejšie nasadia lietadlá, tak o mesiac tu budeme mať rozhodnutie, že dajme Ukrajincom tiež lietadlá, aby sa vedeli brániť,” hovorí v podcaste. „Všetci hovoria, že by to mali Ukrajinci zvládnuť aj bez stíhačiek, so systémami protivzdušnej obrany, ktoré majú a dostanú ich aj teraz. Stíhačky by ale znížili straty na ľudských životoch,” približuje tiež. Ako sa podpísal rok vojny na ruskej armáde? Expert na Ukrajinu v podcaste spomína, že podľa informácii, ktoré zverejnil minister obrany Veľkej Británie sa znížila bojaschopnosť ruskej armády o takmer polovicu. „ A to mala byť druhá najsilnejšia armáda na svete. Ukrajinci dnes hovoria, že je to druhá najsilnejšia armáda na Ukrajine.” Podľa neho sa bude Rusko postupne dostávať do ekonomickej závislosti od Číny. „Rusko bude chudobnou krajinou závislou od Číny. Ja som to povedal prvý deň, keď začala vojna. Nevidím zmysel takého výsledku zahraničnej politiky,” Duleba tiež v podcaste hovorí, ako môže vojna pokračovať. „Situácia môže vyústiť do toho, že vojna sa presunie do Ruska v zmysle politickej vojny. O rok sa možno budeme rozprávať o tom, čo sa deje v Rusku.” Ako sa zmenil za rok ruský prezident Vladimir Putin? Čo ruská ofenzíva - prečo jej nedávajú mnohí analytici šancu? A čo chystajú Ukrajinci? Vypočujte si Ráno Nahlas. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Naši záchranári zachraňovali životy v Turecku. Počet obetí už prekročil 40-tisíc. Na Slovensku sa medzitým naťahujeme o pomoc Ukrajine o Migy, ktoré už nepoužívame, o novelu trestného zákona, ktorou chcú politici znížiť tresty za korupciu a počúvame Fica, ktorý sa vyhráža vyšetrovateľom veľkých káuz a rozpráva o údajnom vojnovom stave a rušení volieb. Ako to vyzeralo v Turecku a ako dopadla naša misia? Ako ešte ľuďom, ktorý stratili všetko, môžeme pomôcť? Pošleme Ukrajincom nakoniec naše stíhačky? A čo hovorí minister vnútra na opozičné vyhrážky a vyhlásenia? Braňo Závodský sa rozprával s dočasne povereným ministrom vnútra nominantom OĽANO Romanom Mikulcom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskych požiadal premiéra Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Ako by pomohli Ukrajincom? Téma pre novinárku Aktualít Stanislavu Harkotovú. Ukrajinský prezident má za sebou sériu stretnutí. Navštívil Londýn, v Paríži sa stretol s francuzskym prezidentom Emanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a pricestoval aj na európsky summit v Bruseli, kde sa stretol s viacerymi európskymi lidrami. Z územia Ukrajiny od začiatku vojny vycestoval len po druhýkrát. O aké gesto ide? V druhej téme podcastu sa pozrieme na mimoriadny samit Európskej únie, ktorého témou bola aj lepšia ochrana hraníc pred migráciou. Niektoré členské štáty sú za výstavbu plotov na hraniciach, iné proti. Zo záverov včerajšieho samitu vyplynulo, že Európska únia bude zrejme nepriamo financovať aj výstavbu týchto plotov. „Európska únia bude poskytovať viac finančných prostriedkov na iné náklady spojené s hraničnou kontrolou a tým pádom jednotlivým členským štátom ostane viac vlastných finančných prostriedkov na výstavbu plotov," hovorí o prísnejších migračných opatreniach Ján Kovář v podcaste Aktuality Nahlas. Výstavba plotov na hraniciach nie je riešením migrácie. „Primárne presmerovávajú migráciu na nebezpečnejšie a smrteľnejšie cesty," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas odborník na Európsku úniu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Rusi opäť vypálili na Ukrajinu sériu rakiet. Tamojšie médiá od rána hlásili výbuchy od Odesy až po Kyjev, ale aj to, že protivzdušná obrana pracovala na plné obrátky. Je to už 336 dní čo Ukrajina bojuje o svoje prežitie. O necelý mesiac to už bude rok. Čo sa od vtedy stalo a ako to vyzerá na bojiskách dnes? Ako pomáha západ a Slovensko? A ako Ukrajincom pomôže nová tanková koalícia, ktorá prišla po nemeckom váhaní o dodaní tankov Kyjevu? Ako bude vyzerať jarná ofenzíva a do kedy to ešte celé môže trvať? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Vladimírom Bednárom so zástupcom šéfky kancelárie Globsecu v Kyjeve Martinom Poliačik.

320 dní utrpenia a zomierania. Už takmer rok Rusko zabíja ľudí, ničí a pustoší Ukrajinu. Ruský diktátor sa nehodlá zastaviť, no Ukrajinci sa ďalej statočne bránia. Na začiatku sa Ukrajincom podarilo odraziť útok na Kyjev, po ktorom Putin sníval o bábkovej vláde a bleskovom ovládnutí celej krajiny. Vojna je však pomalá a smrteľná. Rusi ostreľujú civilistov a energetickú infraštruktúru Ukrajiny raketami. Čo všetko sa minulý rok na Ukrajine stalo? Ako to na fronte vyzerá dnes? Aké sú vyhliadky? Dokáže sa nakoniec Ukrajina ubrániť? Vieme aj my čo všetko je v stávke a je pomoc západu dostatočná? Ozve sa niekedy proti vojne aj ruská verejnosť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku aj poradcom dočasne povereného premiéra Hegera pre Ukrajinu a Rusko Alexandrom Dulebom.

"Pri poslednej návšteve som videl napríklad otvorený masový hrob, cítil som zvyšky ľudských pozostatkov, bol som v mučiarňach, kde si ľudia značili čiarky, ako dlho tam sú zatvorení. Mal by to vidieť každý, kto spochybňuje ruskú agresiu na Ukrajine," opisuje novinár týždenníka Respekt Ondřej Kundra, ktorý sa práve vrátil zo šiestej cesty na Ukrajine, tentokrát bol v oslobodenej chersonskej oblasti. "Ukrajinci majú výhodu v tom, že na začiatku 90. rokov počas rozpadu Sovietskeho zväzu krajinu často postihovali blackouty. Energetická sieť sa rozdeľovala. Všade bol chaos, problémy a pomerne veľká zima. Ukrajinci si niečím podobným prešli napriek tomu, že vtedy tam nedopadali strely. Majú historickú skúsenosť. Tiež bude veľmi závisieť od toho, aké masívne blackouty budú. Rusi sa zatiaľ trafili do 40 percent ukrajinskej infraštruktúry, Ukrajincom sa pomerne darí zostreľovať ruské rakety a ľudia nám často hovorili, že sa snažia na situáciu pripraviť," opisuje Kundra výpadky elektriny. Ako je na tom oslobodená oblasť? Čo za sebou nechali Rusi? Aká zima čaká Ukrajinu? A ako vážny problém je korupcia? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novinárom týždenníka Respekt Ondřejom Kundrom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.