Podcasts about Petrom

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Od výroby pečiatok až po kompletnú reklamnú potlač. 35 rokov na jednej adrese, v centre Žiliny. V dnešnom podcaste sa bližšie pozrieme na príbeh rodinnej firmy Norpal-print, ktorá funguje od roku 1990. Firmy, ktorá vyrobila prvú pečiatku spoločnosti Poradca podnikateľa.Do štúdia zavítal zakladateľ firmy Pavol Vnuk a jeho syn Peter Vnuk, ktorý je konateľom.Ako sa podniká v žilinskom regióne?Ako začínali a ako sa prispôsobili potrebám trhu?Ako sa z firmy postupne stal rodinný biznis?Akým inováciám dali v biznise priestor a v čom firma napreduje?Dozviete sa aj to, čo považuje zakladateľ firmy za dôležitú súčasť udržateľného spôsobu podnikania.Poradca podnikateľa – 35 rokov s vami.

"Grijeh nas ne mora odvojiti od Boga, po Božjem milosrđu može biti i sretni grijeh o kojemu u hvalospjevu uskrsnoj svijeći kazuje sveti Augustin "da roba otkupiš Sina si svoga predao". osnaženi tim iskustvom kršćani mogu s Petrom "pasti jaganjce i ovce", dovoditi u zajedništvo s Gospodinom sve koji traže bilo svog života i s ljubavlju ih pratiti na tom putu." Vlč. Drago Bosnar

V vipavski katoliški gimnaziji so v goste povabili novoimenovanega koprskega škofa msgr. dr. Petra Štumpfa. V drugem delu oddaje pa smo slišali razmišljanja dijakov katoliških šol o rabi in zlorabi telefonov ter ostale sodobne tehnologije.

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množstvo slobodnej vôle. Najnovšie publikácie o slobodnej vôli v IIT teórii vedomia si pre túto epizódu naštudovali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

124. EPIZÓDA / Je dnešná spoločnosť zameraná iba na výkon? Všetko čo robíme, vrátane voľného času a oddychu musí mať potom nejaký cieľ. Byť lepším zajtra však neprináša šťastie dnes. Nemecký filozof juhokórejského pôvodu Byunch Chul Han reflektuje postmodernú spoločnosť a chváli nečinnosť. Venovať sa niečomu bezcieľnemu môže byť podľa neho to najľudskejšie. Prečo Han takto analyzuje dnešnú realitu, aké sú argumenty za a aké proti tomuto nečinnejšiemu prístupu diskutovali vedec Jaro a filozof Jakub.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.

V Európe ohľadom Trumpa prevládala politika čakania a dúfania, že to nebude také zlé. Nejednotnosť Európy a NATO je ako darček pre Putina, hovorí Peter Bátor, bývalý veľvyslanec SR pri NATO a dnes politik Progresívneho Slovenska. Rusi postupujú aj na koňoch a somároch, no letectvo majú takmer nedotknuté.V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – aký minister športu bude Rudolf Huliak;– po 2:30 – ako americký prezident vydiera napadnutú krajinu;– od 4:00 – že Trump aktuálne pomáha Rusku zabiť viac Ukrajincov;– po 6:00 – ako sa USA pozerá na Európu ako na mladšieho brata;– od 8:30 – či sa stále môžeme spoľahnúť na NATO, alebo hrozí jeho rozpad;– po 10:30 – že Putin si najviac želá rozdelenie EÚ a NATO a dnešná situácia je darom pre neho;– od 14:00 – že ak by sme boli pri stole spoločnej európskej obrany, ťažil by z toho náš zbrojársky priemysel;– po 16:00 – že aktuálne sa rozhoduje o najdôležitejších otázkach európskej bezpečnosti od 2. svetovej vojny;– po 17:30 – že Slovensko v NATO sedí, no nie je tam;– od 18:00 – kde je štvrť miliardy z Kaliňákovho rozpočtu na obranu;– po 20:00 – kde je problém investovať do vojenskej nemocnice;– od 22:00 – či by mala byť na stole povinná vojenská služba;– po 24:00 – že Slovensko klame o tom, ako míňame peniaze na obranu;– od 26:00 – v akom stave je slovenská armáda a koľko dní by sme sa vydržali samostatne brániť;– po 27:30 – či by nás naozaj bránili štáty NATO a či by sme my bojovali za Estónsko na fronte;– od 29:00 – či sme spolu s Maďarskom najzraniteľnejšia časť NATO;– od 31:50 – či môžeme ďakovať Zelenskému za to, že vojna nie je u nás;– po 32:30 – prečo sa bojíme ruskej armády, keď jej chýba technika a jazdí na koňoch a somároch;– od 35:00 – prečo nám francúzske a britské jadrové zbrane nestačia na odstrašenie Ruska od útoku na NATO;– po 35:40 – že na konci vojny by NATO vyhralo, ale možno za cenu zničeného Slovenska;– od 36:30 – či bude Rusko pripravené na voju proti NATO v roku 2029;– po 38:30 – aká absurdná je požiadavka Ruska vrátiť Európu do roku 1997, ale seba nie;– po 39:00 – že ruské plány z nás vytvárajú štáty druhej kategórie, lebo nechcú, aby sme sa vedeli brániť;– od 41:00 – že Donald Trump je už iný ako v minulosti a prvý polrok s ním prinesie veľa škody;– po 42:20 – že Európa má taktiku čakať a dúfať, že to s clami nebude také zlé;– od 43:00 – ako Trump neprijal Fica a náš premiér tak v USA nič nevybavil.

Základná časť slovenskej futbalovej Niké ligy došprintovala do svojho konca pre ročník 2024/25 a už sa môžeme sústrediť na súboje v nadstavbvej časti. Záverečný víkend „základu” však priniesol zopár veľkých výsledkov. V 28. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme si ich prebrali s Petrom Ďurišom.Súboj o titul môže mať väčšiu drámu ako v minulosti, to isté platí aj o bitke o 2. miesto, no poriadne napäté to bude takisto v boji o holé prežitie medzi ligovou elitou na Slovensku. Záverečné 22. kolo Niké ligy nám mierne zamotalo súťaž na oboch koncoch, čo je skvelá správa pre fanúšika.Počas uplynulého víkendu sme boli svedkami veľkých vecí predovšetkým na bratislavskom Tehelnom poli, ako aj na opačnom konci krajiny, kde sa bojovalo o poslednú vstupenku do atraktívnejšej vrchnej šestky.O víkendovom kole, ktorého zápasy sa odohrali v jeden deň a čase, sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 28. epizóde podcastu Kam si to kopol? s bývalým ligistom a futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Základná časť slovenskej futbalovej Niké ligy došprintovala do svojho konca pre ročník 2024/25 a už sa môžeme sústrediť na súboje v nadstavbvej časti. Záverečný víkend „základu” však priniesol zopár veľkých výsledkov. V 28. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme si ich prebrali s Petrom Ďurišom.Súboj o titul môže mať väčšiu drámu ako v minulosti, to isté platí aj o bitke o 2. miesto, no poriadne napäté to bude takisto v boji o holé prežitie medzi ligovou elitou na Slovensku. Záverečné 22. kolo Niké ligy nám mierne zamotalo súťaž na oboch koncoch, čo je skvelá správa pre fanúšika.Počas uplynulého víkendu sme boli svedkami veľkých vecí predovšetkým na bratislavskom Tehelnom poli, ako aj na opačnom konci krajiny, kde sa bojovalo o poslednú vstupenku do atraktívnejšej vrchnej šestky.O víkendovom kole, ktorého zápasy sa odohrali v jeden deň a čase, sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 28. epizóde podcastu Kam si to kopol? s bývalým ligistom a futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Vom avea un viitor dacă avem energia de care avem nevoie pentru a ajunge acolo. Energia este coloana vertebrală a existenței. Universul în care trăim se extinde continuu și o face pentru că are energia necesară pentru asta. Noi, oamenii, ne mișcăm și acționăm tot pe baza energiei. Ne hrănim cu ceea ce găsim în mediul nostru și transformăm hrana în energie prin metabolism. De-a lungul timpului am evoluat și am construit mașini din ce în ce mai sofisticate care funcționează tot pe baza de energie. Nu ai ce să faci cu o mașină dacă nu ai benzină ca să-i porneşti motorul.Cuvântul "energie" vine de departe, din greaca veche: "energos". Rădăcina să proto-indo-europeană este compusă din prepoziția "en", care înseamnă "spre", indicând o direcție, și verbul "werg", care înseamnă "a acționa". Astfel, "energie", în sens etimologic, înseamnă "a acționa într-o direcție". Energia înseamnă mișcare, evoluție, creștere, adică cele trei ingrediente care ne țin în viață.Astăzi, am invitat la "Noi venim din viitor" un om care și-a petrecut viața lucrând cu energie. Nu orice fel de energie, ci o energie la scară industrială mare. Franck Neel este în prezent membru al Directoratului OMV Petrom responsabil pentru activitățile de Gaze și Energie. Este francez și a studiat în Franța și Anglia, unde a obținut un MBA la London Business School.A lucrat 25 de ani pentru grupul Engie și a fost activ în numeroase țări: Franța, Republica Cehă, Ungaria, Olanda, Italia și Regatul Unit. Este membru al Directoratului OMV Petrom din iulie 2018 și l-am invitat la "Noi venim din viitor" pentru a descoperi care sunt perspectivele viitoare ale energiei în România conform OMV Petrom.Mai multe despre el și proiectele lui puteți afla la adresa: omvpetrom.comAcest interviu este în limba franceză.

Peter Chodelka, autor podcastu Podnicast, a Blažej Černák, spolu s Petrom spoluzakladateľ podcastového štúdia Brept, sa denne pohybujú vo svete podcastov. Spoločne s nimi sa rozprávame o tom, prečo by firmy mali (alebo nemali) robiť vlastné podcasty a ako zistiť, či to má pre značku zmysel.Čo sa v epizóde dozviete:Aké sú tri hlavné dôvody, prečo by firmy (ne)mali robiť podcasty.Prečo firemné podcasty často nevydržia a na čo si dať pozor pri ich štarte.Ako nastaviť podcast tak, aby bol autentický a mal pre poslucháčov hodnotu.Lístky na (ne)skutočné raňajky s podcastami zakúpite tu:https://goout.net/sk/neskutocne-ranajky-s-podcastami/szjvapx/Už 18.3. v Trenčíne sa budeme venovať téme Skrytí sabotéri biznisového rastu. Naďa Kacera spolu s Inštitút Rodinného Biznisu a našimi hosťami v panelovej diskusii❗️Lístky kúpite na: https://irbslovensko.sk/skryti-saboteri-rastu/

Wed, 19 Feb 2025 04:45:00 +0000 https://jungeanleger.podigee.io/2022-borsepeople-im-podcast-s17-14-nastassja-cernko 5bb98608a25d4a4be43bba94fa61d1ff Nastassja Cernko ist Director Group ESG Office bei der OeKB Group. Ein Podcast mit ihr sollte natürlich auch ihren geschätzten Vater, Banker-Legende Willibald Cernko, würdigen und das tun wir gleich zu Beginn. Ziemlich zu Beginn sprechen wir auch über ihren Ex-Arbeitgeber OMV, in diesem Zusammenhang über Metamorphose, Gianna Nannini, die Petrom und vieles mehr. Über SynGroup und die Nachhaltigkeits-Early-Birds von denkstatt landen wir rasch bei der OeKB, hier hat Nastassja im Bereich ESG vieles begründet. Da geht es zB um den OeKB ESG Data Hub (da habe ich viele Fragen), um Sustainability Reporting, um Frameworks für Green Bonds, grosse Hebel in viele Richtungen, um Environmental Management Systems, aktuelle Trainings, Webinare, Vereinfachungen und vieles mehr. Hinweis: In diesem Podcast wurde sehr viel gelacht und erstmals durfte ein Gast auch die Jingles beim Rodecaster (Podcast-Gerät) selbst drücken, weil die Farben der blinkenden Buttons auf den Gast so inspirierend wirkten. https://www.oekb.at https://www.oekb-esgdatahub.com About: Die Serie Börsepeople des Podcasters Christian Drastil, der im Q4/24 in Frankfurt als "Finfluencer & Finanznetworker #1 Austria" ausgezeichnet wurde, findet im Rahmen von http://www.audio-cd.at und dem Podcast "Audio-CD.at Indie Podcasts" statt. Es handelt sich dabei um typische Personality- und Werdegang-Gespräche. Die Season 17 umfasst unter dem Motto „25 Börsepeople“ 25 Talks. Presenter der Season 17 ist die EXAA (Energy Exchange Austria) https://www.exaa.at. Welcher der meistgehörte Börsepeople Podcast ist, sieht man unter http://www.audio-cd.at/people. Der Zwischenstand des laufenden Rankings ist tagesaktuell um 12 Uhr aktualisiert. Bewertungen bei Apple (oder auch Spotify) machen mir Freude: http://www.audio-cd.at/spotify , http://www.audio-cd.at/apple . 2022 full no Christian Drastil Comm. 2156

Koaličná rada hľadá recept na ďalšie fungovanie. Podarí sa jej to? Kedy bude zvolený predseda parlamentu? O týchto, ale aj ďalších témach sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslancami Národnej rady Petrom Žigom (Hlas-SD) a Branislavom Gröhlingom (SaS).

Exporturile de gaze naturale stârnesc polemici înainte chiar de momentul în care contractele vor fi derulate. Dar, exportul de materie primă energetică este o temă colaterală. Mult mai important ar fi ca guvernul să găsească soluțiile pentru ca gazul ce va fi extras din Marea Neagră să fie industrializat în țară. Câtă emoție a stârnit știrea că OMV Petrom a contractat către o companie germană o cantitate de gaze care va fi extrasă din perimetrul Neptun Deep, din Marea Neagră. Extragerea gazelor naturale din zona offshore ar trebui să înceapă în anul 2027, iar agenția Reuters a anunțat pe surse că OMV Petrom a încheiat cu Uniper, o companie energetică germană, un acord pentru livrarea unei cantități de 1,4 miliarde de metri cubi pentru o perioadă de cinci ani.Sunt două teme aici. Prima este că, în mod sigur, de fiecare dată când va veni vorba de exportul de gaze naturale va fi nevoie de explicații ample legate de contractele de vânzare-cumpărare. În următorii ani, subiectul exporturilor de materii prime energetice din România va rămâne deschis, sensibil la publicul larg și speculat din punct de vedere politic.O a doua temă este cea a înțelegerilor „pe sub masă” pentru acceptarea României în zona Schengen. „Ziarul financiar” a publicat un articol, sub semnătura redacției, în care erau citate surse anonime și se arăta că „iese la iveală prețul Schengenului, respectiv gazele din Marea Neagră vor merge în Austria și Germania”. Aș fi trecut lejer peste informație, dar ieri seară, în ediția electronică a ziarului, alături de alte câteva materiale publicistice citite de 485 de ori, de 376 de ori sau doar de 95 de ori exista articolul despre „prețul Schengen” accesat exact de 264.968 de ori. Un număr foarte mare. Este greu de spus câți dintre cei care au citit textul au crezut că intrarea României în Schengen s-a făcut pe baza unui „troc”, dar acesta este un subiect pentru autorități.Chestiunea strict tehnică este mai clară, iar ministrul energiei, Sebastian Burduja a adus o serie de precizări. Respectiv, cantitatea contractată de Petrom cu firma germană reprezintă doar 1% din producția totală estimată a zăcământului Neptun Deep. Adică, un procentaj nesemnificativ.Apoi, cele două companii care operează perimetrul Neptun Deep, Romgaz și OMV Petrom, au responsabilitatea propriilor decizii comerciale, dar legea are și o „frână” pentru situația în care statul român dorește să blocheze derularea unor contracte bilaterale.România este un producător european important de gaze naturale. Anul trecut, Olanda și România au împărțit primele două poziții, iar exploatarea perimetrelor din Marea Neagră va duce detașat producția locală pe primul loc la nivel european. În acest context, este clar că exportul de gaze naturale este o opțiune foarte bună pentru România, mai ales în contextul în care Uniunea Europeană vrea să elimine importurile din Rusia.Să fim realiști: vor exista în continuare tot felul de voci care vor contesta exportul românesc de gaze naturale. Dar, principala temă nu este exportul, ci utilizarea gazului natural în țară cu o valoare adăugată cât mai ridicată, iar statutul de cel mai important producător european va avantaja România pentru atragerea de investiții.În loc să discutăm la nesfărșit în termenii naționalismului economic despre exportul de gaz, mai bine autoritățile ar încuraja investițiile în centrale de producție a energiei electrice care folosesc gazele naturale. Așa cum este cazul centralei electrice de la Iernut, județul Mureș.Guvernul ar trebui să găsească soluții pentru atragerea investitorilor în industria chimică și în producția de îngrășăminte chimice. Romgaz și-a anunțat intențiile de a deveni furnizor de gaze și energie pentru consumatorii casnici. Foarte bine, dar, combustibilul primește valoare adăugată în industrii, nu în consumul gospodăriilor.Uniunea Europeană consumă din totalul cantității de gaze, 32% pentru producerea de energie electrică, 25% pentru gospodăriile populației și 24% pentru industrie. România ar trebui să se apropie de această structură. Dar, ar trebui ca prioritățile să fie concentrate pe investiții și nu măcinate de frici naționaliste că gazele din România vor merge în Europa.

Majstrovský Slovan Bratislava ostáva na čele aj po 16. kole slovenskej futbalovej Niké ligy, Žilina mu stále dýcha na chrbát, no veľké veci sa dejú aj na opačnom póle súťaže. V 16. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa o tom porozprávali s expertom Petrom Ďurišom.Aj posledné víkendové kolo prinieslo fanúšikom najvyššej slovenskej futbalovej ligy veľa zaujímavého. Najväčšie zmeny sa diali predovšetkým na dne súťaže, keď na posledné miesto padla Skalica a prepadol sa aj Trenčín s Ružomberkom.Naopak, skok ako antilopa predviedol MFK Zemplín Michalovce, ktorý je už priamo za štvrtou Dunajskou Stredou. Gólovo sa presadili aj lídri v tejto štatistika, avšak počas víkendu potešil aj debut niekoľkých mladíkov.O všetkom zaujímavom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 16. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Majstrovský Slovan Bratislava ostáva na čele aj po 16. kole slovenskej futbalovej Niké ligy, Žilina mu stále dýcha na chrbát, no veľké veci sa dejú aj na opačnom póle súťaže. V 16. epizóde podcastu Kam si to kopol? sme sa o tom porozprávali s expertom Petrom Ďurišom.Aj posledné víkendové kolo prinieslo fanúšikom najvyššej slovenskej futbalovej ligy veľa zaujímavého. Najväčšie zmeny sa diali predovšetkým na dne súťaže, keď na posledné miesto padla Skalica a prepadol sa aj Trenčín s Ružomberkom.Naopak, skok ako antilopa predviedol MFK Zemplín Michalovce, ktorý je už priamo za štvrtou Dunajskou Stredou. Gólovo sa presadili aj lídri v tejto štatistika, avšak počas víkendu potešil aj debut niekoľkých mladíkov.O všetkom zaujímavom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 16. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Cestovateľ sprievodca a dobrodruh Vladimír Dudlák je na slovo vzatým odborníkom na Madagaskar. Vladimír na Madagaskar cestuje už 14 rokov. Jeho posledná cesta však bola výnimočná. Splnil si totiž sen, ktorý mal už od roku 2010. S kamarátmi Petrom a Janom sa mu podarilo zorganizovať výpravu na najvyššiu horu Madagaskaru - Maromokotro. Stali sa tak prvými Slovákmi, ktorí tento vrchol zdolali.

✍

Dokumentárna fotografka. GabrielaTeplická, je členkou Asociácie profesionálnych fotografov SR a Fotoklubu Galanta. A hoci sa fotodokumentaristike venuje ako samouk, s absolvovaním množstva dokumentaristických workshopov., získala v posledných rokoch množstvo ocenení aj na medzinárodnej úrovni, napr. z Tokia, Paríža či New Yorku. Rodáčka z Popradu navštevovala priemyslovú školu vo Svite, chcela byť módnou návrhárkou. Po škole do Švajčiarska a Nemecka robiť operku.... Neskôr robila 8 mesiacov chyžnú na riečnej lodi plaviacej sa z Holandska do Švajčiarska, 7 dní tam a 7 späť, kde sa zoznámila s manželom Petrom. Aktuálne pracuje na súbore fotografií z paliatívneho oddelenia a z mobilného hospicu, so zámerom, aby tu zostala spomienka na človeka aj z každej časti odchodu... (pracuje na tom asi rok, spolupracuje napr. onkol. ústavom, alebo hospicmi...). Gabriela Teplická žije v Jánovciach pri Senci a s manželom majú dve deti. Vo voľnom čase sa venuje knihám a záhrade, ale popri fotení je na ne ostáva minimum času... | Hosť: Gabriela Teplická (dokumentárna fotografka). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Jakubove. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Viac ako 2700 lekárov dáva výpoveď. Ak by k januáru odišli, podľa šéfa odborov Petra Visolajského skolabujú nemocnice. Peniaze podľa neho v zdravotníctve sú, ale idú súkromníkom a to aj cez operácie a vyšetrenia, ktoré pacient nepotrebuje – potrebuje ich súkromník, lebo sú ziskové. Za akých podmienok stiahnu výpovede? Peter Kotlár podľa neho reálne nevyšetruje pandémiu a slúži len ako dymová clona na prekrytie skutočných problémov.V podcaste so šéfom LOZ Petrom Visolajským sa dozviete:– od 1. minúty – ktorí lekári podávajú výpovede;– po 3:00 – že sú dohnaní do kúta;– od 4:00 – či chcú reálne odísť, alebo len vytvárať tlak na vládu;– po 6:00 – že sestrám sa znižujú dohodnuté mzdy;– okolo 7:00 – čo presne lekári žiadajú;– po 8:00 – prečo im ide o to, aby sa nemocnice nemenili na akciové spoločnosti;– od 9:00 – že premiéra Roberta Fica zachránila štátna nemocnica, nie súkromná;– po 11:00 – prečo podľa neho nemocnice majú zostať štátne, ak ich štát zjavne nevie manažovať;– od 12:00 – že nemocnice riadia politickí nominanti;– po 14:30 – ako nám odtekajú peniaze zo zdravotníctva;– od 17:00 – že robíme množstvo vyšetrení a aj zákrokov zbytočne;– po 18:30 – že zdravotníctvo je stroj na peniaze pre vyvolených a neslúži pacientovi;– od 20:00 – za ktoré zbytočné zákroky alebo výkony poisťovne bežne platia;– po 25:00 – ako lekárski odborári už nechcú diskutovať, ale potrebujú od ministra konkrétne kroky;– od 27:00 – že treba najmä poriadok vo financovaní nemocníc;– od 29:00 – ako je podľa neho zdravotníctvo nekontrolovateľné;– od 30:00 – čo hovorí na vyšetrovanie pandémie;– po 31:30 – či je rozdiel v krvi očkovaného a neočkovaného;– od 32:00 – že to, čo robí Peter Kotlár, nie je vyšetrovanie pandémie;– od 36:00 – ako nikoho nezaujíma, čo našiel Peter Kotlár pod mikroskopom.

Viac ako 2700 lekárov dáva výpoveď. Ak by k januáru odišli, podľa šéfa odborov Petra Visolajského skolabujú nemocnice. Peniaze podľa neho v zdravotníctve sú, ale idú súkromníkom a to aj cez operácie a vyšetrenia, ktoré pacient nepotrebuje – potrebuje ich súkromník, lebo sú ziskové. Za akých podmienok stiahnu výpovede? Peter Kotlár podľa neho reálne nevyšetruje pandémiu a slúži len ako dymová clona na prekrytie skutočných problémov.V podcaste so šéfom LOZ Petrom Visolajským sa dozviete:– od 1. minúty – ktorí lekári podávajú výpovede;– po 3:00 – že sú dohnaní do kúta;– od 4:00 – či chcú reálne odísť, alebo len vytvárať tlak na vládu;– po 6:00 – že sestrám sa znižujú dohodnuté mzdy;– okolo 7:00 – čo presne lekári žiadajú;– po 8:00 – prečo im ide o to, aby sa nemocnice nemenili na akciové spoločnosti;– od 9:00 – že premiéra Roberta Fica zachránila štátna nemocnica, nie súkromná;– po 11:00 – prečo podľa neho nemocnice majú zostať štátne, ak ich štát zjavne nevie manažovať;– od 12:00 – že nemocnice riadia politickí nominanti;– po 14:30 – ako nám odtekajú peniaze zo zdravotníctva;– od 17:00 – že robíme množstvo vyšetrení a aj zákrokov zbytočne;– po 18:30 – že zdravotníctvo je stroj na peniaze pre vyvolených a neslúži pacientovi;– od 20:00 – za ktoré zbytočné zákroky alebo výkony poisťovne bežne platia;– po 25:00 – ako lekárski odborári už nechcú diskutovať, ale potrebujú od ministra konkrétne kroky;– od 27:00 – že treba najmä poriadok vo financovaní nemocníc;– od 29:00 – ako je podľa neho zdravotníctvo nekontrolovateľné;– od 30:00 – čo hovorí na vyšetrovanie pandémie;– po 31:30 – či je rozdiel v krvi očkovaného a neočkovaného;– od 32:00 – že to, čo robí Peter Kotlár, nie je vyšetrovanie pandémie;– od 36:00 – ako nikoho nezaujíma, čo našiel Peter Kotlár pod mikroskopom.

V poradí 163. ligové derby medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava, zmena na dne tabuľky a ešte vždy nevyužitý potenciál Dunajskej Stredy. V najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? sme prebrali témy 11. kola Niké ligy.Najvyššia slovenská futbalová liga sa po októbrovej reprezentačnej prestávke dostala opäť k slovu, v ktorej najvýraznejšie pútalo najslávnejšie futbalové derby na Slovensku. FC Spartak Trnava hostil úradujúceho majstra ŠK Slovan Bratislava (0:1) a vyše 13 500 fanúšikov si prišlo na svoje.Víkendové kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.

V poradí 163. ligové derby medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava, zmena na dne tabuľky a ešte vždy nevyužitý potenciál Dunajskej Stredy. V najnovšej epizóde podcastu Kam si to kopol? sme prebrali témy 11. kola Niké ligy.Najvyššia slovenská futbalová liga sa po októbrovej reprezentačnej prestávke dostala opäť k slovu, v ktorej najvýraznejšie pútalo najslávnejšie futbalové derby na Slovensku. FC Spartak Trnava hostil úradujúceho majstra ŠK Slovan Bratislava (0:1) a vyše 13 500 fanúšikov si prišlo na svoje.Víkendové kolo Niké ligy prinieslo aj ďalšie zaujímavosti, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprával v 11. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým expertom Petrom Ďurišom.

„Kniha o Ficovi má okolo 300 strán textu. Sú v nej desiatky fotografií, na ktorých je vyobrazený Robert Fico. On nenamieta obsah, nenamieta nič konkrétne z knihy. To, čo namieta, je, že som použil jeho podobizeň na obálke knihy. Tvrdí, že by mal mať právo rozhodovať, ako bude naložené s jeho podobizňou,“ vysvetľuje šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy, prečo premiér žaluje jeho aj vydavateľstvo a žiada 200-tisíc eur.V relácii s Petrom Bárdym sa dozviete:– či má ušetrených 100-tisíc eur;– ako súvisí žaloba Roberta Fica s atentátom v Handlovej;– odkiaľ je titulná fotografia knihy, ktorú namieta premiér;– čo je cieľom šikanóznych žalôb;– aký úspešný je Fico v žalobách proti médiám;– či je politik viac chránená osoba ako obeť trestného činu;– kto čelil SLAPP žalobám;– či verí ministrovi Suskovi, že chce chrániť ľudí pred šikanóznymi spormi;– ako bude pokračovať v písaní o Ficovi;– či verí slovenským súdom, že nepodľahnú tlaku politikov.

„Kniha o Ficovi má okolo 300 strán textu. Sú v nej desiatky fotografií, na ktorých je vyobrazený Robert Fico. On nenamieta obsah, nenamieta nič konkrétne z knihy. To, čo namieta, je, že som použil jeho podobizeň na obálke knihy. Tvrdí, že by mal mať právo rozhodovať, ako bude naložené s jeho podobizňou,“ vysvetľuje šéfredaktor Aktuality.sk Peter Bárdy, prečo premiér žaluje jeho aj vydavateľstvo a žiada 200-tisíc eur.V relácii s Petrom Bárdym sa dozviete:– či má ušetrených 100-tisíc eur;– ako súvisí žaloba Roberta Fica s atentátom v Handlovej;– odkiaľ je titulná fotografia knihy, ktorú namieta premiér;– čo je cieľom šikanóznych žalôb;– aký úspešný je Fico v žalobách proti médiám;– či je politik viac chránená osoba ako obeť trestného činu;– kto čelil SLAPP žalobám;– či verí ministrovi Suskovi, že chce chrániť ľudí pred šikanóznymi spormi;– ako bude pokračovať v písaní o Ficovi;– či verí slovenským súdom, že nepodľahnú tlaku politikov.

U ovoj epizodi podcasta "Neispričane priče", Sara Peranić ugostila je Petru Ružman Puntarić, brand stručnjakinju i coacha koja s nama dijeli svoju inspirativnu priču o putu do poduzetničke slobode. Saznajte kako Petra koristi dosljednost i hrabrost u izgradnji uspješnog osobnog brenda, kako se nosila s fizičkim izazovima i zašto je odabrala slobodu u poduzetništvu. Ova epizoda pruža uvid u izazove i uspjehe koji su oblikovali njen profesionalni i osobni život. Pridružite se razgovoru i inspirirajte se Petrom, koja svojim radom dokazuje da uspjeh nije rezerviran samo za odabrane. Petra Ružman Puntarić / Instagram: https://www.instagram.com/petra.puntaric/?hl=hr Saznajte više o mentorskom programu PoduzetniJA i kako vam može pomoći u ostvarivanju vaših poslovnih ciljeva: https://saraperanic.com/poduzetnija/ Uživajte u slušanju, a za više sadržaja na temu osobnog i poslovnog razvoja pridružite se tjednom newsletteru: https://saraperanic.com/#newsletter

Cărți, fente, fete sau băieți: de ce nu trebuie citită cartea ostașului și nici adunate notele de pe diplome (SpotMedia) - EXCLUSIV. Consiliul Concurenței investighează prețurile mari ale energiei de pe piața de echilibrare, unde electricitatea a ajuns să coste 68.000 de lei pe MWh (Libertatea) - Costul nevăzut al vieţii la oraş: ambrozia şi alergiile ne costă aproape 20 mil. euro, dublu într-un deceniu (Ziarul Financiar) Paradoxurile lui Geoană între SUA și (post)nomenklatură (DW)Mircea Geoană și-a lansat candidatura cu un clip electoral în stil american, în care i se văd cearcănele adânci și în care își asumă, pornind de la aspectul fizic, că nu e perfect.Această imperfecțiune despre care vorbește poate însemna și că în acest fel păcatele sale mai vechi pot fi uitate, fiindcă ar fi deja prea vechi. Și-a învățat însă lecțiile?, întreabă jurnalista Sabina Fati.La 66 de ani, Geoană a fost pe rând ambasador la Washington, ministru de Externe, președinte PSD, candidat la președinție în 2009 din partea social-democraților, devenit secretar general adjunct al NATO pe semnătura prim-ministrei PSD, Viorica Dăncilă. În clipul de lansare, Mircea Geoană își dă jos cravata, își suflecă mânecile și promite „o schimbare reală”, în care va fi „un președinte pentru toți”, „un președinte al oamenilor, nu al partidelor”, va fi în același timp „pentru tradițiile și credințele românilor”, dar și „pentru modernitate și progres”. Promite să fie un lider care „se va bate” pentru români pentru „a renaște împreună”.El se prezintă, de fapt, ca un tehnocrat, fără ideologie, alunecând sinuos între stânga și dreapta, dar având o singură axă clară, definită de toată biografia lui complicată: un atlantism fără cusur. Avantajul cu care intră în competiție se face însă prin comparație cu ceilalți prezidențiabili: e singurul care stăpânește politica externă, prerogativa principală a președintelui, singurul care se poate exprima clar și coerent în mai multe domenii. Biografia îl trage în jos, nu doar fiindcă a fost adus și crescut în partid de Ion Iliescu și Adrian Năstase, dar și pentru că, în perioada când a fost președinte al PSD, a luat înfățișarea, obiceiurile și aroganța liderilor social-democrați obișnuiți cu favoruri și lux. Se definește ca independent, dar face parte dintr-un grup al post-nomenklaturii de tranziție, mai scrie jurnalista DW.  Cărți, fente, fete sau băieți: de ce nu trebuie citită cartea ostașului și nici adunate notele de pe diplome (SpotMedia)Jurnalista Magda Grădinaru scrie că dezbaterea prezidențială se mută de la coaja de portocale pe care mama ostașului Ciucă, pe atunci copil, o presăra în coca de cozonac, în anii 1970, la notele de pe diploma încă nedezvăluită a candidatului-premier Ciolacu și cele de la facultatea nici ea numită ca atare în CV a candidatei Lasconi.O strategie inteligentă, dacă presupunem că în spatele ei există o entitate, un actor sau mai mulți care scot profit tocmai din haos, invadarea agendei publice cu teme mărunte, de buzunar, pentru a crea starea de irelevanță și, de aici, fie furia, fie apatia.În pofida registrului mic cultural în care se definesc cei trei candidați politici, candidatul independent Mircea Geoană, singurul care din acest punct de vedere e mai consistent, apelează la aceeași strategie de țintire a unui electorat pe care toți îl consideră facil. Și cu toții fac proiecții clișeice: românul creștin, familist, naționalist.Jurnalista SpotMedia propune o temă consistentă de dezbatere: cine scoate profit din clivajul cultural care îl scoate la înaintare pe românul tradiționalist? EXCLUSIV. Consiliul Concurenței investighează prețurile mari ale energiei de pe piața de echilibrare, unde electricitatea a ajuns să coste 68.000 de lei pe MWh (Libertatea)Consiliul Concurenței analizează formarea prețului la energia tranzacționată pe piața de echilibrare, în contextul în care electricitatea a ajuns să coste 68.000 de lei pe MWh pe aceasta, echivalent cu 13.600 de euro pe MWh, arată surse din domeniu, pentru Libertatea.În România, circa 80% din energia de echilibrare este furnizată de Hidroelectrica, care poate deschide rapid baraje și poate compensa necesarul, în vreme ce un alt mare jucător este Petrom, care deține o termocentrală pe gaze la Brazi. Conform surselor, nu Hidroelectrica licitează aceste prețuri mari, ci o serie de companii mici, însă din cauza modului în care funcționează piața de echilibrare toți producătorii ce participă la echilibrare primesc aceleași prețuri mari. Costul nevăzut al vieţii la oraş: ambrozia şi alergiile ne costă aproape 20 mil. euro, dublu într-un deceniu. Medic: Unu din patru români este alergic, viaţa în oraş înseamnă foarte multă poluare. Cifrele se văd şi în practică: în cabinetele medicilor alergologi şi în farmacii ajung mai mulţi pacienţi de la un an la altul (Ziarul Financiar)Poluarea, schimbarea condiţiilor climatice, a alimentaţiei sunt factori care duc la apariţia alergiilor, atât în rândul copiilor, cât şi la adulţii care nu s-au confruntat până acum cu astfel de probleme medicale. Medicii spun că văd în cabinete tot mai mulţi pacienţi cu alergii, iar observaţiile specialiştilor sunt dublate de cifre. Într-un deceniu, vânzările de produse pentru alergii au ajuns la 83 mil. lei, o dublare în perioada menţionată, arată datele Euromonitor International.„Tot ce înseamnă viaţă la oraş înseamnă foarte multă poluare, s-au schimbat condiţiile de climă şi favorizează prezenţa alergenilor în aer. S-a schimbat stilul alimentar şi toate acestea duc la dezvoltarea alergiilor“, a spus pentru ZF prof. univ. dr. Carmen Bunu Panaitescu, doctor în alergologie şi imunologie clinică.Ea a menţionat că toţi medicii alergologi lucrează la „capacitate maximă“ pentru că sunt mulţi pacienţi, dar şi specialiştii sunt puţini, raportat la creşterea persoanelor afectate de alergii.

Ko med graditelji suhozidov uzreš glasbenike, se ti porodi vprašanje, kaj imata skupnega glasba in kamen. Vsak kamen ima lasten zvok in med prelaganjem ti lahko da navdih, da vzameš v roke naslednjega, ki se bo lepo podal k prejšnjemu. Ali se graditelji med klesanjem kdaj potopijo v te kamnite robove, ali jim v glavi medtem odzvanja rokenrol? Tako se je spraševala Loredana Vergan, ko se je s pozdravom »Rock on stone« srečala s Petrom Žnidaršičem.

Do konca leta bol veľvyslancom SR pri NATO, teraz posilňuje Progresívne Slovensko. Podľa neho nie všetci voliči koalície vidia PS ako diabla. Tvrdí, že spojenci si všímajú správanie našej vlády a Slovensko má preto v zahraničí menej kamarátov. Tzv. „suverénna" zahraničná politika je podľa neho truc Roberta Fica a nemôže fungovať, keď tvrdíme, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Ako prognózuje vojnu na Ukrajine a ako vidí Izrael a Palestínu?V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo PS a čo bude jeho úloha a ambícia v strane;– od 2:00 – na čo budú progresívcom traja experti na zahraničnú politiku, keď vstúpi Ivan Korčok;– po 5:00 – odkiaľ prídu noví voliči PS, ak im po vstupe Ivana Korčoka stúpnu preferencie;– od 6:30 – ako sa PS postaví k poklesu preferencií ich možných partnerov, ako napríklad SaS a Demokrati;– po 8:00 – či má PS potenciál presvedčiť aj voličov súčasnej koalície;– od 9:00 – ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe novej vlády a Juraja Blanára;– od 12:30 – že Slovensko má teraz v zahraničí menej kamarátov a to má aj konkrétne dôsledky;– po 13:30 – či s nami naozaj tajné služby spojencov nezdieľajú informácie, ako tvrdí exminister J. Naď;– od 15:30 – ako nefunguje „suverénna" zahraničná politika;– po 17:00 – čo sa Slovensko nepodarilo presadiť pre politiku Roberta Fica;– od 18:00 – že suverenita nemôže znamenať truc a tvrdenie, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia;– po 19:00 – čo sa stane, keby bol Donald Trump zvolený za amerického prezidenta;– po 21:00 – čo by Ukrajina dala za to, aby pred rokmi viac investovala do armády;– po 23:30 – či by Európa vyhrala vo vojne proti Rusku, ak by nám nepomohli Američania;– od 25:00 – že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak, ako doteraz minimálne do amerických volieb;– po 28:00 – čo by sa zmenilo, keby USA prestali podporovať Ukrajinu;– od 29:00 – čo by bol aktuálne pre Ukrajinu realistický úspech vo vojne;– po 31:00 – že prehra Ukrajiny by nás stále oveľa viac ako naša vojenská pomoc;– od 32:30 – či je proizraelský alebo propalestínsky.

Do konca leta bol veľvyslancom SR pri NATO, teraz posilňuje Progresívne Slovensko. Podľa neho nie všetci voliči koalície vidia PS ako diabla. Tvrdí, že spojenci si všímajú správanie našej vlády a Slovensko má preto v zahraničí menej kamarátov. Tzv. „suverénna" zahraničná politika je podľa neho truc Roberta Fica a nemôže fungovať, keď tvrdíme, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia. Ako prognózuje vojnu na Ukrajine a ako vidí Izrael a Palestínu?V podcaste s Petrom Bátorom sa dozviete:– od 1. minúty – prečo PS a čo bude jeho úloha a ambícia v strane;– od 2:00 – na čo budú progresívcom traja experti na zahraničnú politiku, keď vstúpi Ivan Korčok;– po 5:00 – odkiaľ prídu noví voliči PS, ak im po vstupe Ivana Korčoka stúpnu preferencie;– od 6:30 – ako sa PS postaví k poklesu preferencií ich možných partnerov, ako napríklad SaS a Demokrati;– po 8:00 – či má PS potenciál presvedčiť aj voličov súčasnej koalície;– od 9:00 – ako sa zmenila slovenská zahraničná politika po nástupe novej vlády a Juraja Blanára;– od 12:30 – že Slovensko má teraz v zahraničí menej kamarátov a to má aj konkrétne dôsledky;– po 13:30 – či s nami naozaj tajné služby spojencov nezdieľajú informácie, ako tvrdí exminister J. Naď;– od 15:30 – ako nefunguje „suverénna" zahraničná politika;– po 17:00 – čo sa Slovensko nepodarilo presadiť pre politiku Roberta Fica;– od 18:00 – že suverenita nemôže znamenať truc a tvrdenie, že len my máme pravdu a všetci ostatní sa mýlia;– po 19:00 – čo sa stane, keby bol Donald Trump zvolený za amerického prezidenta;– po 21:00 – čo by Ukrajina dala za to, aby pred rokmi viac investovala do armády;– po 23:30 – či by Európa vyhrala vo vojne proti Rusku, ak by nám nepomohli Američania;– od 25:00 – že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak, ako doteraz minimálne do amerických volieb;– po 28:00 – čo by sa zmenilo, keby USA prestali podporovať Ukrajinu;– od 29:00 – čo by bol aktuálne pre Ukrajinu realistický úspech vo vojne;– po 31:00 – že prehra Ukrajiny by nás stále oveľa viac ako naša vojenská pomoc;– od 32:30 – či je proizraelský alebo propalestínsky.

Keď agresor a jeho podporovateľ zdieľajú s tebou hraničnú čiaru. Personifikovane Putin a Lukašenko a ich Rusko a Bielorusko vo vzťahu k Litve. Naviac – keď na tvojom území leží koridor Suwalki, ktorý je aktuálne označovaný za najnebezpečnejšie miesto na zemi. Len pred pár dňami tam východné krídlo Aliancie cvičilo logistiku nasadenia pre prípad útoku. A bol tam aj náš Peter Sabo, ako jediný akreditovaný novinár z našich končín. Aká je perspektíva vojny z pohľadu trojmiliónovej Litvy, ktorej susedom sú Rusko a Bielorusko? Ako vnímajú svoje členstvo v Aliancii a aké sú nálady v súvislosti s prípadnou obranou krajiny? Litva ako člen Európskej únie a Nato očami reportéra Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Keď agresor a jeho podporovateľ zdieľajú s tebou hraničnú čiaru. Personifikovane Putin a Lukašenko a ich Rusko a Bielorusko vo vzťahu k Litve. Naviac – keď na tvojom území leží koridor Suwalki, ktorý je aktuálne označovaný za najnebezpečnejšie miesto na zemi. Len pred pár dňami tam východné krídlo Aliancie cvičilo logistiku nasadenia pre prípad útoku. A bol tam aj náš Peter Sabo, ako jediný akreditovaný novinár z našich končín. Aká je perspektíva vojny z pohľadu trojmiliónovej Litvy, ktorej susedom sú Rusko a Bielorusko? Ako vnímajú svoje členstvo v Aliancii a aké sú nálady v súvislosti s prípadnou obranou krajiny? Litva ako člen Európskej únie a Nato očami reportéra Aktualít. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Petar je već bio jedan od sagovornika u Digitalk podcastu, ali kako je on jedan od pionira u Srbiji kada je u pitanju web3, sa Petrom i njegovim kolegom Mališom Pušonjom smo se dogovorili da uradimo dve epizode koje će malo više približiti koncept i principe Web3 i blockchain tehnologije. Konkretno, sa Petrom, jednim od osnivača Attic42, razgovarali smo kako se principi Web3 mogu iskoristiti kao osnova za građenje organizacija i zajednica i time rešiti neki od najvećih problema sa kojim se susreću IT kompanije i startup-i u Srbiji. Petar Atanasovski, Managing Partner @ Attic42 - https://www.linkedin.com/in/petaratanasovski/ https://attic42.com/petar Teme u epizodi: - Uvod i predstavljanje - Petrov ulazak u Web3 - Problem skaliranja organizacija - DAO kao organizacije budućnosti - Web3, investiranje i DAO - Web3 zajednica u Srbiji - OBlasti i industrije gde možemo videti praktičnu primenu blockchain tehnologije i Web3 - Preporuke za ulazak u Web3 industriju Prijavite se na naš YouTube kanal: https://bit.ly/3uWtLES Posetite naš sajt i prijavite se na našu mailing listu - https://www.digitalk.rs Pratite DigiTalk.rs na društvenim mrežama: Facebook: https://www.facebook.com/Digitalk.rs Instagram: https://www.instagram.com/digitalk.rs/ Linkedin: https://www.linkedin.com/company/digitalkrs Veliku zahvalnost dugujemo kompanijama koje su prepoznale kvalitet onoga što radimo i odlučile da nas podrže i daju nam vetar u leđa: Partneri podkasta: - Raiffeisen banka - https://www.raiffeisenbank.rs/ Usluge Raiffeisen banke za stanovništvo koje preporučujemo: https://bit.ly/4dkZt5O Usluge za mala i srednja preduzeća Raiffeisen banke koje preporučujemo: https://bit.ly/3wgk1eW - Kompanija NIS - https://www.nis.rs/ - Ananas - https://ananas.rs/ - kompanija Idea - https://online.idea.rs/ U Ideinoj online prodavnici unesite promo kod 1000digitalk i očekuje vas 1.000 dinara popusta prilikom vaše online kupovine! Prijatelj podkasta: - BiVits ACTIVA Brain Level Up Booster - https://bivits.com/proizvod/brain-level-up/ Kada želiš da živiš i radiš na višem nivou, uzmi BiVits Brain Level Up za više energije i bolju koncentraciju tokom dana! - Izdavačka kuća Finesa - https://www.finesa.edu.rs/ U ovoj epizodi podelićemo dve knjige "Strategija plavog okeana'' izdavačke kuće Finesa onima koji budu najbrži i najkreativniji sa komentarima, a možete nam slobodno pisati i na info@digitalk.rs i direktno nam uputiti komentar, sugestiju ili primedbu. Takođe, svi oni koji na Finesinom websajtu poruče knjige i unesu promo kod digitalk dobiće 10% popusta na već snižene cene izdanja na sajtu: https://www.finesa.edu.rs/

Hanbil som sa a bol som rád, že tam nie som, keď smeráci vykrikovali vulgarizmy o prezidentke republiky, hovorí bývalý spolustraník Roberta Fica Peter Weiss. Spolupracoval aj so stranou Hlas, ale sklamali ho a odišiel. Prečo ako bývalý predseda komunistickej strany nie je proruský?V podcaste s Petrom Weissom sa dozviete:– od 3. minúty – že SNS je krajná pravica a extrémisti z kandidátky ĽSNS;– po 3:50 – prečo on sám nekandidoval za prezidenta;– po 4:30 – že Peter Pellegrini je v pasci, lebo musí osloviť konšpirátorov;– od 6:30 – ako sa zmenila strana Hlas;– od 7:00 – že Pellegrini kedysi tvrdil, ako budeme potrebovať pomoc susedov, ak nás niekto napadne, a teraz to isté upiera Ukrajine;– po 8:20 – že pôvodne uveril Pellegrinimu, no ten sa nakoniec podvolil Smeru;– od 12:00 – prečo sú mnohí bývalí komunisti proruskí a Peter Weiss nie;– po 12:30 – že súčasný ruský režim nemá žiadne ľavicové prvky, naopak, je ultrakonzervatívny;– od 15:30 – ako si kritici EÚ neuvedomujú, že návrat k slovenskej korune by ich pripravil o všetky úspory;– po 16:50 – že ak sa snažíte kamarátiť s Ruskom a robiť politiku na štyri svetové strany, stratíte identitu aj spojencov;– od 21:55 – že aj Česko a Poľsko robia suverénnu politiku;– po 24:50 – ako sa hanbil za smerákov, ktorí v Nitre kričali vulgarizmy o prezidentke;– okolo 26:00 – že Smer vyhral voľby tým, že sa stal radikálnejším ako Republika, podobne ako Orbán predbehol Jobbik;– po 30:00 – ako Orbán ovládol Maďarsko zmenou volebného systému a postupným ovládnutím médií;– 32:20 – čo môžeme robiť v sebaobrane, aby sme neskončili ako Maďarsko;– do 35:00 – ako sa zmenil Robert Fico, ktorý kedysi bojoval proti Mečiarovi a dnes robí to isté ako on.

Hanbil som sa a bol som rád, že tam nie som, keď smeráci vykrikovali vulgarizmy o prezidentke republiky, hovorí bývalý spolustraník Roberta Fica Peter Weiss. Spolupracoval aj so stranou Hlas, ale sklamali ho a odišiel. Prečo ako bývalý predseda komunistickej strany nie je proruský?V podcaste s Petrom Weissom sa dozviete:– od 3. minúty – že SNS je krajná pravica a extrémisti z kandidátky ĽSNS;– po 3:50 – prečo on sám nekandidoval za prezidenta;– po 4:30 – že Peter Pellegrini je v pasci, lebo musí osloviť konšpirátorov;– od 6:30 – ako sa zmenila strana Hlas;– od 7:00 – že Pellegrini kedysi tvrdil, ako budeme potrebovať pomoc susedov, ak nás niekto napadne, a teraz to isté upiera Ukrajine;– po 8:20 – že pôvodne uveril Pellegrinimu, no ten sa nakoniec podvolil Smeru;– od 12:00 – prečo sú mnohí bývalí komunisti proruskí a Peter Weiss nie;– po 12:30 – že súčasný ruský režim nemá žiadne ľavicové prvky, naopak, je ultrakonzervatívny;– od 15:30 – ako si kritici EÚ neuvedomujú, že návrat k slovenskej korune by ich pripravil o všetky úspory;– po 16:50 – že ak sa snažíte kamarátiť s Ruskom a robiť politiku na štyri svetové strany, stratíte identitu aj spojencov;– od 21:55 – že aj Česko a Poľsko robia suverénnu politiku;– po 24:50 – ako sa hanbil za smerákov, ktorí v Nitre kričali vulgarizmy o prezidentke;– okolo 26:00 – že Smer vyhral voľby tým, že sa stal radikálnejším ako Republika, podobne ako Orbán predbehol Jobbik;– po 30:00 – ako Orbán ovládol Maďarsko zmenou volebného systému a postupným ovládnutím médií;– 32:20 – čo môžeme robiť v sebaobrane, aby sme neskončili ako Maďarsko;– do 35:00 – ako sa zmenil Robert Fico, ktorý kedysi bojoval proti Mečiarovi a dnes robí to isté ako on.

Prezident 2024: Predvolebná diskusia s Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim by Markíza Podcasty

Često su je prekoravali da sa decom ne treba pričati baš o svemu, ali naša poznata pozorišna i televizijska glumica Nela Mihailović, u novoj Mamazjaniji priča, da je upravo razgovor sa ćerkama Martom (18) i Petrom (16), od kad su bile male, pa sve do danas, zaslužan za njihovo međusobno poverenje, koje uz bezrezervnu ljubav, porodicu drži na okupu. U braku sa kompozitorom Vladimirom Petričevićem bila je devet godina pre nego što im se rodila prva ćerka Marta, a ističe da se bez mnogo premišljanja udala već posle šest meseci zabavljanja. Sa 37 godina postala je majka i iako je, kaže, ponovila više puta da bi volela da je bila mlađa zbog fizičke izdržljivosti, sa zrelošću je stekla mudrost i iskrenu želju za majčinstvom. „Deca su učvrstila naš brak, koji je opstajao, ne samo zbog ljubavi već i razumevanja, jer kad se oboje bavite umetnošću onda je lakše shvatiti večernje predstave, kasno vraćanje kući i zavisnost od projekata koji određuju ritam života“, priča Nela. Kroz odrastanje Marte i Petre prošli su brojne faze, sa dve devojčice koje su toliko različite, a opet slične, koje su iz perioda puberteta sa svađama, buntom, netrpeljivošću, stigle do statusa najboljih drugarica. Nela nam opisuje kako je decu pripremala za faze i periode koji ih čekaju u životu, ali se seća i kad je ćerka istovremeno šokirala i prijatno iznenadila jednim pitanjem. Ona navodi razloge zašto roditelj ne sme da popusti kad donese odluku, uprkos dečjoj ljutnji i suzama. Opisuje nam zašto su muž i ona počeli da prate društvene mreže, koje su godinama zaobilazili i kako gledaju na interesovanje za glumu i umetnost kod svojih ćerki. Naša gošća seća se kako je ćerkama objasnila da “biraju društvo“, posebno dok su bile u osnovnoj školi. Nela je sa ćerkama drugarica, ali i autoritet, koji poštuju. Na njihova pitanja muž i ona odgovaraju uvek, ali nakon međusobnog dogovora, a ako se ne slažu, nasamo reše svoje razmirice, pa deca čuju samo jednu odluku. Razgovorom su stekli poverenje, koje ništa ne može da naruši, i koje porodicu drži na okupu.

Prezident 2024: Predvolebná diskusia s Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom (18. 3) by Markíza Podcasty

Frederika Hazéová vyštudovala žurnalistiku a niekoľko rokov pôsobila ako novinárka. Venovala sa najmä vedeckej popularizácii a neskôr aj spoločenským témam, ako sú ľudské práva, klimatická kríza či násilie páchané na ženách. Zo sveta médií prešla do sveta neziskových organizácií a neskôr PR. Aktuálne svoj čas delí medzi duševné zdravie, ochranu prírody, inovatívne vzdelávanie a boj proti dezinformáciám v rámci projektu Konšpirátori.sk, kde s Petrom Jančárikom robí dezinformačné kvízy pre učiteľov. "Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké prijať, že zlé veci sa dejú len tak, a že to nemusí mať žiadny 'väčší zmysel'", vysvetľuje, "preto tak ľahko uveria konšpiračným teóriám. Konšpiračná teória im totiž hovorí, že žiadna náhoda neexistuje, všetko má nejaký zmysel a je za tým temná skupina v pozadí - farmaceutické spoločnosti, židojašteri alebo Soros." Spoločne sa zhovárame napríklad o tom, aký je rozdiel medzi dezinformáciou, hoaxom a konšpiračnou teóriou, o vnímavosti, ale aj osamelosti a "stratenosti" mladých ľudí, a tiež o výnimočných učiteľoch a učiteľkách, s ktorými Frederika s Petrom spolupracujú.

Sú argumenty, s ktorými na Ústavnom súde prezidentka zrejme neuspeje, ale aj také, ktoré sú silné, zhodujú sa ústavní právnici. Konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní o zákone, ktorý im priamo pomôže, je síce morálny problém, ale ústavní sudcovia zrejme v tomto prípade nezasiahnu.Oslovili sme najskúsenejšieho bývalého ústavného sudcu Lajosa Mezsárosa, ktorý v talári strávil 19 rokov a ústavného právnika Františka Pažitného z Ústavu štátu a práva SAV. Obaja sa zhodujú, že skrátené konanie v kombinácii s rozsahom zmien a ich potenciálnym zásahom do základných práv sú silné argumenty.Priamo v NRSR sme sa pýtali poslancov Petra Žigu a Tibora Gašpara, či sa necítia byť v konflikte záujmov.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Sú argumenty, s ktorými na Ústavnom súde prezidentka zrejme neuspeje, ale aj také, ktoré sú silné, zhodujú sa ústavní právnici. Konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní o zákone, ktorý im priamo pomôže, je síce morálny problém, ale ústavní sudcovia zrejme v tomto prípade nezasiahnu.Oslovili sme najskúsenejšieho bývalého ústavného sudcu Lajosa Mezsárosa, ktorý v talári strávil 19 rokov a ústavného právnika Františka Pažitného z Ústavu štátu a práva SAV. Obaja sa zhodujú, že skrátené konanie v kombinácii s rozsahom zmien a ich potenciálnym zásahom do základných práv sú silné argumenty.Priamo v NRSR sme sa pýtali poslancov Petra Žigu a Tibora Gašpara, či sa necítia byť v konflikte záujmov.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Ako vojna na Ukrajine súvisí s vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie.Jakub Gulík sa v Ťažkom rozhovore s Jakubom Gulíkom spýtal bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera a šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho napríklad na to, prečo po voľbách neemigrovali a prečo ich dianie v réžii Roberta Fica neprekvapilo.

Peter Kubina je obhajcom viacerých policajtov, ktorých nová vláda odstavila od funkcií alebo postavila mimo služby, vrátane tzv. čurillovcov. Súd rozhodol, že viceprezident PZ Branko Kišš sa môže vrátiť do funkcie. Koľkí ďalší sa vrátia a ako dlho ich môže Úrad na ochranu oznamovateľov držať vo funkciách napriek vôli novej vlády?V podcaste s advokátom Petrom Kubinom sa dozviete:– či je Branko Kišš v tejto chvíli policajným viceprezidentom, aj keď ho tam nový minister nechce;– dokedy môže Úrad na ochranu oznamovateľov držať vo funkcii policajných funkcionárov proti vôli vedenia rezortu a polície;– či sa vrátia do práce aj tzv. čurillovci;– čo vlastne oznámila skupina policajtov a prečo je ich úloha oznamovať a nie vyšetrovať;– ako je to so zaujatosťou vyšetrovateľa inšpekcie, ktorý stíhal práve čurillovcov;– či bol zaujatý aj nadriadený tohto vyšetrovateľa, ktorý rozhodol o zaujatosti;– aký výsledok sa dá očakávať od toho, keď prípad bude preverovať námestník generálneho prokurátora Kandera;– prečo vlastne niekto 2 roky bez riadneho súdu stíha policajtov Čurillu a spol.;– či sa všetci policajti budú súdiť so štátom a či majú šancu vyhrať;– či im potom budeme musieť platiť zo štátneho rozpočtu náhradu mzdy a odškodné;– že pri šikane vyšetrovateľa z inšpekcie za auto po nástupe jej nového šéfa Zuriana ide o bizarnú demonštráciu silu;– že minister vnútra cituje len polovicu paragrafu a policajti, ktorých postaví mimo služby, sa budú môcť súdiť.

Peter Kubina je obhajcom viacerých policajtov, ktorých nová vláda odstavila od funkcií alebo postavila mimo služby, vrátane tzv. čurillovcov. Súd rozhodol, že viceprezident PZ Branko Kišš sa môže vrátiť do funkcie. Koľkí ďalší sa vrátia a ako dlho ich môže Úrad na ochranu oznamovateľov držať vo funkciách napriek vôli novej vlády?V podcaste s advokátom Petrom Kubinom sa dozviete:– či je Branko Kišš v tejto chvíli policajným viceprezidentom, aj keď ho tam nový minister nechce;– dokedy môže Úrad na ochranu oznamovateľov držať vo funkcii policajných funkcionárov proti vôli vedenia rezortu a polície;– či sa vrátia do práce aj tzv. čurillovci;– čo vlastne oznámila skupina policajtov a prečo je ich úloha oznamovať a nie vyšetrovať;– ako je to so zaujatosťou vyšetrovateľa inšpekcie, ktorý stíhal práve čurillovcov;– či bol zaujatý aj nadriadený tohto vyšetrovateľa, ktorý rozhodol o zaujatosti;– aký výsledok sa dá očakávať od toho, keď prípad bude preverovať námestník generálneho prokurátora Kandera;– prečo vlastne niekto 2 roky bez riadneho súdu stíha policajtov Čurillu a spol.;– či sa všetci policajti budú súdiť so štátom a či majú šancu vyhrať;– či im potom budeme musieť platiť zo štátneho rozpočtu náhradu mzdy a odškodné;– že pri šikane vyšetrovateľa z inšpekcie za auto po nástupe jej nového šéfa Zuriana ide o bizarnú demonštráciu silu;– že minister vnútra cituje len polovicu paragrafu a policajti, ktorých postaví mimo služby, sa budú môcť súdiť.

Jana a Jakub sa rozprávali s Petrom Černákom, zakladateľom obchodu ihrysko. Dozviete sa: ako Peter „trolloval“ svoju susedu ako si vymyslel súťaž, ktorú následne vyhral, a dostal sa tak na majstrovstvá sveta v hraní spoločenských hier ako Peter vymyslel názvy diablov do prekladu Lewisovej knihy Rady skúseného diabla: Krutodlak a Svrabomil prečo v ihrysku pri platbe prevodom nečakajú a pošlú vám hru ihneď po objednaní aký je príbeh za akciou „mačka vo vreci“ a koľko práce sa za tým skrýva

Vypočujte si záznam rozhovoru s neurovedcom Petrom Jedličkom, ktorý bol súčasťou tohoročnej Noci výskumníkov. Tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more---- Prečo je ťažké definovať vedomie a aké najznámejšie teórie, ktoré vysvetľujú jeho fungovanie?  Má k vedomiu bližšie AI alebo živé organizmy ako rastliny?  A prečo bola nedávno jedna z dominatných teórií vedomia nazvaná ako pseudoveda? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: Peter Jedlička je neurovedcom pôsobiacim v Nemecku. Vyštudoval medicínu na LF UK, na ktorej po výskumnom pobyte vo Frankfurte obhájil PhD týkajúce sa výpočtových modelov nervových buniek. V roku 2010 získal cenu Petra Fedora za neurovedný výskum hipokampu. Po zahraničných stážach v Dunedine (Nový Zéland) a v Paríži sa vrátil do Frankfurtu, kde v roku 2014 získal docentúru na neuroanatómii. Od roku 2017 pôsobí ako profesor pre počítačové modelovanie v tzv. 3R-Centre na univerzite v Giessene. Je autorom viac ako 40 článkov v renomovaných vedeckých časopisoch a k jeho hobby patrí filozofia mysle. Súvisiace dávky: PD#193: Rozhovor s Jedličkom o vedomí, pamäti a morálke, http://bit.ly/davka193 PD#97: Aristoteles o duši, http://bit.ly/davka97   PD#4: Základné morálne teórie, http://bit.ly/davka004    Ďalšie odporúčania, ktoré zazneli v rozhovore: trochu starší, ale stále veľmi dobrý prehľadový článok o vedomí a neurovede, opisujúci tri stupne vedomia (s. 2): https://bit.ly/3dyD4oQ rozhovor s Františkom Baluškom o možnom vedomí rastlín: http://bit.ly/3pCUd3m recenzia Petra Jedličku, v ktorej porovnáva oba prístupy (žiaľ tiež zamknutná, ale na požiadanie emailom autor môže poslať preprint): https://bit.ly/3bpxmDg dva rozhovory s Petrom na podcaste Kvantum ideí: o neurovede a filozofii (http://bit.ly/3bsRa8z) a o kvantovom mozgu (http://bit.ly/2Zyyr6f *** Podpor nás na ? patreon.com/pravidelnadavka alebo jednorazovo či trvalým príkazom ?pravidelnadavka.sk / ďakujeme 

„Masa uhorských voličov vôbec nemyslí na to, že by výkonom svojho volebného práva chcela nejako ovplyvniť vedenie verejných záležitostí. Vie, že „páni“ po voľbách beztak urobia tak, ako oni chcú, že z toho, čo sľúbili pred voľbami, nič nedodržia. Priemerný uhorský volič je ľahostajný k tomu, kto bude zvolený. Podstatné však je, že môže voliť, pretože na volebné právo nazerá ako na výsostne materiálne právo. Ako na právo na primeraný prospech zo svojho hlasu a ako na právo na bezplatné jedenie a pitie počas kortešovania.“ Toto pesimistické pozorovanie pochádza z roku 1910 z Wiener Deutschen Korrespondenz - tento komentár bol veľmi populárny a bol prebratý viacerými nemecko-jazyčnými novinami v Čechách. V dnešnom podcaste sa pozrieme aj na to, do akej miery tento komentár zachytáva skutočnosť a do akej miery je skôr novinárskou hyperbolou. Témou tejto epizódy budú voľby. Nebudeme však hovoriť o prítomnosti – budeme hovoriť o nie tak dávnej minulosti. Presnejšie, o atmosfére volebných kampaní a o fenoméne volebnej korupcie v Uhorsku v 19. storočí. Ako vyzerali voľby v 19. storočí? Kto mal právo voliť a ako sa toto právo postupne rozšírilo? Ako vyzerali volebné kampane? Kto boli korteši? O čom hovoríme, ak hovoríme o volebnej korupcii v 19. storočí? A napokon, ako chápali volebné právo bežní ľudia v Uhorsku. 19. storočia. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom Petrom Šoltésom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Peter Šoltés sa venuje sociálnym a kultúrnym dejinám Uhorska v 19. storočí, dejinám korupcie, nacionalizmu, etnickým a konfesionálnym stereotypom a napokon migrácii v rámci Karpatskej kotliny v 18. a 19. storočí. Je autorom mnohých štúdii vo viacerých jazykoch: okrem iného aj knihy Tri jazyky, štyri konfesie o etnickej a konfesionálnej pluralite na Zemplíne, Spiši a v Šariši, a tiež spoluautorom prvých dejín Korupcie v priestore bývalej Habsburskej monarchia. Peter Šoltés a tiež scenáristicky podieľa na príprave publicistickej relácie Dejiny Sk, ktoré môžete pravidelne vidieť na RTVS. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

#112 Silný výber – PRVÝ PLÁŽOVÝ DIEL!   Všichni jsou už v demisi, buenos dias, teď i ty Zuzko jsi… Aspoň jsi poslechnu pěknou muziku co se hraje v Mexiku… No nič, politici vyrazili do ulíc kampaňovať, takže je najvyšší čas, aby sme my všetci pred nimi utiekli na pláž… Začneme samozrejme najprvou ale letiskom - bude zase Pohoda, kde vystúpi po rokoch aj A. M. O. kámo… Yessss! Silný výber. K tanci i poslechu! Pripíjame a pripomíname: pri príležitosti narodenín našich drahých zakladajúcich poslucháčov Miroslava Adamiša a Lucky Kucianovej. Meniny zase oslavujeme s našimi redakčnými kolegami Dianou Turčekovou a Petrom Žarnovským, ale aj s našimi vernými poslucháčmi Peťom Bezákom, Palim Škápikom a Petrom Fridmanským. Detto pripíjame na 20. výročie svadby nášho Poslucháča roka Ľubomíra a jeho ženy Márie. Snáď bude aj nám verný aspoň 20 rokov:-)! No a Silný výběr v Top 25 v rámci ankety Podcast roka! Děkujeme!!! Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname si 70 rokov od vyhlásenia vzniku Slovenskej akadémie vied. 54 rokov oslavuje herec Michal Hudák. Pred 118 rokmi sa narodila spisovateľka Mária Rázusová - Martáková. Pred 109 rokmi bol spáchaný atentát na následníka Rakúsko - uhorského trónu Františka Ferdinanda d`Este. Atentát sa stal zámienkou na vypuknutie 1. svetovej vojny. Pred 123 rokmi sa narodil spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry autor príbehu Malý princ. Pred 30 rokmi bola SR prijatá do Rady Európy. Boris Filan oslavuje 74 rokov. Pripili sme si s:    https://www.baileys.com/en-us/recipes/baileys-colada Endorse:  Aby ste boli stále na koni! https://www.instagram.com/sedlarstvispurny/?hl=en Vypočujte si aj naše ďalšie podcasty: Kunstkamera:  https://kunstfilter.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/   Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Polemic – Plážová https://www.youtube.com/watch?v=pn4QezGilcI Hotel Art – Raised on Television https://www.youtube.com/watch?v=UohewZDkVr0

"Žiadna súdna reforma neprebehla. Nebola žiadna reforma pripravená. Bola pripravená, slušne povedané súdna reorganizácia, alebo neslušne, škatule hýbte sa. Imituje sa reorganizácia súdov, aby sa vybralo 250 miliónov z plánu obnovy. Ten chaos je veľký," hovorí sudca krajského súdu v Bratislave Peter Šamko, ktorého nedávno zvolili do Súdnej rady. "Vôbec by som spotrebnú držbu marihuany nekriminalizoval. Ak to chce mať štát ako protiprávne konanie, nech to presunú do priestupkov. Máte 17 ročných chlapcov, ktorí na Kolibe fajčia jointy, a policajti ich zoberú, za každého jedného majú čiarku za vznesené obvinenie, štatisticky sa to vykáže ako drogová kriminalita a máte zničené životy," komentuje sudca Šamko novelu trestného zákonníka v parlamente. Ako sa pozerá na kritiku, že by mal byť zdržanlivý? Čo by chcel dosiahnuť ako nový člen Súdnej rady? Ako sa pozerá na dedičstvo Štefana Harabina? A ako teraz v praxi vyzerá súdna reforma na súdoch? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so sudcom Petrom Šamkom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH