Podcasts about fakulte

Len elektráreň Mochovce by potrebovala každý rok päť až sedem nových absolventov na prácu prevádzkového personálu. Docent Gabriel Farkas pôsobí v Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V podcaste s Veronikou Vaňkovou hovorí o výzvach, ktorým jadrová energetika čelí. Približuje podrobnosti o príprave budúcich odborníkov na jadrovú energetiku a riešeniach, ktoré by pomohli ďalej rozvíjať dlhoročnú tradíciu. Celý rozhovor si môžete prečítať alebo pozrieť aj vo videu: https://www.trend.sk/ekonomika/orieskom-je-aj-testovanie-psychickej-odolnosti-univerzity-dopyt-priemyslu-nedokazu-pokryt?itm_brand=trend&itm_template=hp&itm_modul=trend_topbox&itm_position=6

Viktória Citráková sa pohybuje na pomedzí výtvarného umenia, literatúry a divadla. Je študentkou intermediálnej teórie na Masarykovej univerzite a Ateliéru performance na Fakulte výtvarných umení v Brne. Svoje texty publikovala v časopisoch Dotyky, Vertigo a na platforme Psí víno. Organizuje literárne workshopy, venuje sa publikačnej, výstavnej a kurátorskej činnosti. Na sklonku minulého roku jej vo vydavateľstve FACE vyšla debutová básnická kniha Synestetika.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš. Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť? "Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade bby sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Digitálny svet je veľmi zradný, vytvárať v ňom falošnú realitu je dnes mimoriadne ľahké. Bude nevyhnutné vytvárať nástroje, ktoré nám pomôžu zisťovať čo je to vlastne pravda, hovorí pre Aktuality špičkový odborník na umelú inteligenciu Igor Farkaš. Ako sa brániť záplave lží na internete, prečo je Elon Musk nebezpečný a dokážu počítače myslieť?Od známeho turingovho testu, v ktorom si zakladateľ kybernetiky Alan Turing položil otázku či môžu stroje myslieť - alebo presnejšie: „či je alebo nie je možné, aby stroje vykazovali inteligentné správanie“ neuplynulo ani sto rokov a zdá sa, že dnešná doba na ňu dala presvedčivo kladnú odpoveď. Umelá inteligencia za nás píše články, prekladá cudzie jazyky, šoféruje autá, medicínsky nás diagnostikuje a prakticky kam sa pozrieme, je náš život zásadne ovplyvnený nejakou formou umelej inteligencie.Moderné systémy AI, ktoré sú založené na hlbokých neurónových sieťach, sú v podstate obrovské štatistické modely, ktoré sa naučili to, čo vedia, z obrovského množstva dát no a či sú inteligentné? Tak to my môžeme posudzovať na základe ich vonkajších prejavov - to znamená, ako ten program odpovie na moju otázku a či mi to dáva zmysel alebo nie, teda tzv. behaviorálne hľadisko. Takže, ja osobne, by som tomu prisúdil nejakú formu inteligentného správania, čo vieme ohodnotiť okom, uchom a našou hlavou, tvrdí Igor Farkaš. Dokáže AI skutočne myslieť a čo to vlastne znamená? Čo je to umelé vedomie a vieme AI naučiť aj súcitu, empatií a pochopeniu takých pojmov ako je láska, česť či sebaobeta alebo vina? Ako sa počítače učia myslieť a nechýba im pritom fyzické telo a jeho pocity? No a napokon, v duchu čapkovho citátu o zrkadle, ktoré si myslí, že človek je iba jeho predstava, bude Umelá inteligencia osudovým zlomom v dejinách civilizácie a môže ľudské spoločenstvo nielen pozdvihnúť, ale i rozvrátiť a zničiť? "Otázka či stroje môžu myslieť je v prvom rade filozofická - v prvom rade by sme sa museli zhodnúť na tom, čo znamená myslenie, ale ak si to stotožníme s nejakou formou inteligentného správania, tak dnes stroje disponujú nejakou formou inteligentného správania," tvrdí Igor Farkaš. Podľa neho dnešné veľké jazykové modely už prešli tzv. Turingovým testom, čo ale neznamená, že tieto modely/stroje vôbec rozumejú tomu, čo robia.Témy a otázka pre jednu z našich najšpičkovejších hláv v týchto témach Igora Farkaša, vedúceho Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dnes si viac ako inokedy všimneme budovy, okolo ktorých denne prechádzame. Podrobne ich skúma historička a kritička architektúry Henrieta Moravčíková, ktorá je vedúcou Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV, ale aj profesorkou na Fakulte architektúry a dizajnu STU. V poslednej dobe ju zamestnávala architektúra, ktorej niekto dáva prívlastok “komunistická”, ale aj moderná architektúra Slovenska, skúma premeny hlavného mesta po roku 1989 a venuje sa napríklad aj výskumu emigrácie slovenských architektov do Veľkej Británie v roku 1939. Čo je to architektúra? Aj na tieto otázky odpovedala Hane Rapantovej.

91. epizódu podcastu sme natáčali na Fakulte politických vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v spolupráci s Euroatlantickým centrom a študentami. Spolu s hosťom, bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským sme hovorili o bezpečnostnej situácii v Európe, Blízkom východe a na Slovensku.

Dáta majú nezastupiteľnú úlohu v moderných výrobných procesoch. Okrem toho s nimi narábame pri každodenných činnostiach, ako je napríklad využívanie internetu či rôznych mobilných aplikácií. S dátami sa pracuje aj v zdravotníctve, energetike, doprave, vo finančných službách, ale aj v mnohých ďalších odvetviach. Nachádzajú sa všade okolo nás a ich potenciál je, zdá sa, nekonečný. Samotné využívanie dát, ich zber, analýza a implementácia do automatizačných systémov v priemysle nám pomáhajú optimalizovať výrobu, znižovať náklady a zvyšovať efektivitu. Využitie pokročilých automatizačných technológií môže výrazne optimalizovať výrobu. Ako prebieha automatizácia výrobných procesov? Aké úspešné príklady máme z rôznych priemyselných odvetví? Čo sú to dáta? Ako vyzerá zber a analýza dát? O týchto aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. Ing. Radoslavom Paulenom, PhD. Doc. Ing. Radoslav Paulen, PhD., pôsobí v Ústave informatizácie, automatizácie a matematiky na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho výskum sa zameriava na využívanie dát pre modelovanie a optimalizáciu v procesnom priemysle. Pôsobil na viacerých zahraničných inštitúciách, ako je Imperial College London, Institut National Polytechnique de Lorraine vo francúzskom Nancy či Technische Universität Dortmund. Pracoval a pracuje na viacerých vedeckých projektoch podporovaných Európskou úniou.

Katarína Boďová sa venuje aplikovanej matematike, presnejšie: skúma náhodnosť v biológii a iných prírodných vedách. Pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Naša dnešná hostka je však aj dvanásťnásobnou majsterkou Slovenska a bývalou majsterkou Európy v discgolfe. Vedu so športom s ňou prepojil Juraj Turis.

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. 29. augusta si pripomenieme 80. výročie začiatku Slovenského národného povstania. V Dejinách sme pre vás pripravili sériu podcastov o histórii Povstania, o tom, ako sa naprieč rôznymi politickými režimami táto história ohýbala a napokon, aké miesto má Povstanie v našej kolektívnej a individuálnej pamäti. Ako to už býva v našich podcastoch zvykom - začneme zdola - začneme tými, ktorí boli v dejinách a pamäti Povstania dlhodobo neviditeľní. Alebo presnejšie, neviditeľné— budeme hovoriť o ženách v SNP. Prečo dnes o ženách v Povstaní vieme tak málo? Aké pozície a úlohy zastávali? Akým ťažkostiam čelili? A aké stratégie prežitia si vytvorili? Aký bol ich príbeh po Povstaní? A ako si môžeme ich príbehy pripomínať dnes, aj prostredníctvom umenia? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s umelkyňou a výskumníčkou Erikou Mészarosovou, ktorá aktuálne pracuje na doktoráte na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne, kde sa venuje umelecko-historickému výskumu pod titulom „Ženy v Slovenskom národnom povstaní“. Vo svojom projekte vzdáva hold ženám, ktoré sa zapojili do Povstania. Ako však spresňuje, nezameriava sa na partizánky na stráži pod Rozsutcom so zbraňou v ruke, ako ich zobrazuje známy Mudrochov obraz, ale na ženy, ktoré prispeli svojou zdanlivo neviditeľnou prácou k priebehu Povstania. Prostredníctvom efemérnych pamätníkov venovaných jednotlivým ženám z jej orálneho výskumu, im vzdáva hold. Svoj výskum prezentovala tiež v médiách a nedávno tiež na TEDex Bratislava. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na Medzinárodný deň detí prijala pozvanie detská psychologička Silvia Majerčáková Albertová. Každé dieťa má podľa nej silný potenciál a možnosti ako dosiahnuť v živote svoje ciele. Pôsobí na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy, vo výučbe aj vo výskume sa zameriava na školskú a pozitívnu psychológiu. Zároveň pôsobí aj ako detský psychológ. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o problémoch, ktoré dnešné deti trápia a o možnostiach, ako im pomôcť, o vzťahoch, ktoré im neraz spôsobujú problémy, o tom, ako by sa k nim rodičia mali správať v problematických situáciách, ale aj o cestovaní, ktorému sa rada oddáva s celou rodinou, či o joge, ktorá je roky súčasťou jej života. | Silvia Majerčáková Albertová (detská psychologička). | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Architektúra je jeho celoživotnou vášňou a odráža sa to v jeho početných návrhoch aj realizáciách v hlavnom meste i po celom Slovensku. Architekt, urbanista Peter Žalman je autorom Galérie Danubiana a pamätníka Holokaustu v Bratislave, rekonštrukcie Augustovho domu v Banskej Štiavnici či Auly SZU v Banskej Bystrici. O svojom detstve, začiatkoch v Stavoprojekte, pedagogickej práci na Fakulte architektúry aj o svojej rodine porozpráva Zuzane Šebestovej v dnešnej NP. | Hosť: Peter Žalman (architekt, autor početných návrhov). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Najlepšia footgolfistka na svete je zo Záhoria. Lucia Čermáková pochádza z Lábu, je bývalou futbalistkou Slovana Bratislava a dnes je súčasťou stupavského ženského tímu. Študuje na Fakulte telesnej výchovy a športu a len nedávno sa vrátila s ďalšou medailou z Mexika. Spoznajte footgolf s tou najlepšou z najlepších - s Jurajom Turisom.

Zisťovali sme, ako vývoj batérií ovplyvňuje konštrukciu a ceny elektromobilov a čo to znamená pre budúcich majiteľov.Ako dlho vydrží batéria v elektromobile a čo by mali majitelia vedieť, aby zbytočne neznižovali jej životnosť? Aké vylepšenia batérií pripravujú výrobcovia a môžu batérie s tuhým elektrolytom predstavovať zásadný technologický skok pre svet elektromobilov?Aj o týchto témach v podcaste SHARE rozprával vedúci tímu, ktorý skúma batérie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) Miroslav Mikolášek. Zhovára sa s ním redaktor Živé.sk Ján Trangel.V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Aké dva hlavné typy batérií sa využívajú v elektromobiloch.Podľa čoho volia výrobcovia automobilov batérie.Že zlepšovanie batérií zahŕňa aj bezpečnosť a konštrukciu.Čo najviac ovplyvňuje životnosť batérie.Čo očakávať od batérií s tuhým elektrolytom.Že sodíkové batérie môžu byť alternatívou k lítiovým.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/pqNHqDa/mozem-nabijacku-od-notebooku-pripojit-k-mobilu-odbornik-z-fei-stu-odpoveda-na-najcastejsie-otazky-podcast/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Juraj Tekel je ultrabežec a organizátor pretekov Nízkotatranská stíhačka. Juraj je však aj vedec, zanietený popularizátor fyziky, ktorú aj učí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Okrem toho, si s ním pokojne môžete zahrať squash, alebo si dať partičku šachu. Vytrvalosť mu určite nechýba. Behať s ním môžeme hodiny, no rovnako dlho by sme mohli debatovať aj o zákonoch fyziky, o ktorých píše, prednáša a ktoré vysvetľuje na sociálnych sieťach. O tom všetkom sa s ním rozprával Juraj Turis.

Umelá inteligencia dnes maľuje, píše, môžete sa jej čokoľvek spýtať. Je pre ľudstvo pomocníkom alebo hrozba? Ivan Sekaj sa vo svojom výskume zaoberá aj týmito otázkami. Vo voľnom čase maľuje a jeho vášňou je tiež horolezectvo. Je vedúcim oddelenia umelej inteligencie v Ústave robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. | Ivan Sekaj (vedec, pedagóg, populárizátor vedy, oddelenie umelej inteligencie, Ústav robotiky a kybernetiky STU). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Písal sa 1. november 1755, bola sobota, sviatok všetkých svätých. V portugalskom Lisabone sa veriaci práve zišli v kostoloch, aby si pripomenuli zosnulých, keď sa náhle zatriasla zem. Počas niekoľkých minút sa zrútila väčšina mesta, ktoré sa v tom čase radilo medzi najľudnatejšie a najbohatšie metropoly Európy. Hneď na to sa v Lisabone rozšíril požiar. Vystrašení ľudia z poškodených budov inštinktívne utekali k najbližšiemu voľnému priestranstvu, na pláž, pritom si mohli povšimnúť neobyčajný úkaz. More výrazne ustúpilo, aj o niekoľko sto metrov. Počiatočnú úľavu vystriedala po chvíli druhá a ešte väčšia hrôza. Zo západu sa na mesto valila obrovská viac než 10 metrová vlna cunami. To, čo nezničilo zemetrasenie, v nasledujúcich sekundách zmietol mohutný príval oceánu. Lisabonská katastrofa otriasla celou vtedajšou Európou. Teológovia a učenci sa pýtali, ako je vôbec možné vysvetliť nešťastie takého nepredstaviteľného rozsahu. Je to Boží trest, alebo je potrebné hľadať iný a racionálnejší výklad tejto udalosti? Aj táto katastrofa tak naštartovala hlbšie úvahy a stála na počiatku trvalejšieho vedeckého záujmu o neprebádané útroby Zeme. Jedným z výsledkov tohto záujmu je seizmológia – nová vedecká disciplína, ktorá výrazným spôsobom prispela k všeobecnému prírodovednému poznaniu a rozvoju ľudstva. Čo sa presne stalo v Lisabone pred takmer 270 rokmi? Ako si ľudia podobné udalosti v minulosti vysvetľovali a kedy sa podarilo učencom objasniť skutočné príčiny zemetrasení? A ako toto poznanie prispelo k nášmu materiálnemu, technologickému, ale k spoločenskému rozvoju? Jaro Valent z časopisu Historická revue a rozprával s prof. Petrom Moczom, vedúcim oddelenia fyziky Zeme na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave a s Evou Rutšekovou, študentkou histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Táto epizóda je pravdepodobne jedna z najdôležitejších, aké som kedy nahral. Zhováram sa s Viktorom Olivom, odborným asistentom na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave o dôležitosti cvičenia pre seniorov a onkologických pacientov. Rozoberáme, ako silový tréning pomáha starším ľuďom udržiavať zdravie a zlepšuje kvalitu ich života, a to aj s možnosťou cvičenia doma. Diskutujeme o význame pohybu pre pacientov po liečbe rakoviny a ako pravidelná aktivita môže pozitívne ovplyvniť ich liečebný proces. Možno máš aj ty rodičov, starých rodičov, alebo známych, ktorí potrebujú počuť práve toto: že ešte nemusia patriť do starého železa, a že aktívnym pohybom a silovým tréningom sa dá nielen spomaliť starnutie, ale dokonca výrazne oddialiť aj výmena bedrového, či kolenného kĺbu. Preto nečakaj ani chvíľu a hneď im to nazdieľaj. A možno im tým zmeníš život. Doslova!Viktor sa už objavil aj iných podcastoch, napríklad tu alebo tu. Tu je web Aktívneho centra starnutia, o ktorom sme s Viktorom veľa hovorili.Priniesol ti tento podcast niečo hodnotné? Namotivoval ťa k niečomu, čo si dlho odkladal/a alebo ťa prinútil zamyslieť sa nad tým kým si a kým môžeš byť?Ak áno, prosím pozdieľaj to s niekým vo svojom okolí. Možno aj on/ona práve teraz potrebuje nakopnúť, inšpirovať, povzbudiť. Spolu tak môžeme doslova meniť svet. Možno nie celú planétu, ale celý svet jednému človeku. Za tých pár sekúnd to stojí, no nie?www.zlepsujsa.sk

Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva do nášho každodenného života. Technológia umelej inteligencie dnes zvládne upravovať obrazy, modifikovať fotografie a pracovať s videami aj hlasom. Je to veľká pomocníčka, ktorá nám ušetrí čas aj námahu. Lenže vďaka týmto schopnostiam dokáže vytvoriť aj video, ktoré vyzerá realisticky, ale nie je pravdivé. Preto by sme pri prijímaní akéhokoľvek mediálneho obsahu mali byť obozretní. Kam až siaha potenciál umelej inteligencie a aké dôsledky môže mať jej využívanie v budúcnosti? Aký vplyv bude mať umelá inteligencia na spoločnosť? Má umelá inteligencia podobnú štruktúru ako mozog a dokáže rozmýšľať? O týchto, ale aj o ďalších otázkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s prof. Ing. Ivanom Sekajom, PhD. Prof. Ing. Ivan Sekaj, PhD., je vedúcim oddelenia umelej inteligencie v Ústave robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Okrem pedagogickej činnosti v oblasti kybernetiky a umelej inteligencie sa výskumne venuje implementácii metód umelej inteligencie v riadení procesov a v robotike. Špecializuje sa na bio-inšpirované optimalizačné metódy, evolučné algoritmy a umelé neurónové siete. V poslednom období sa zameriava predovšetkým na strojové učenie, zvlášť na implementovanie metódy neuroevolúcie. Študuje vplyv umelej inteligencie na ľudskú spoločnosť a popularizuje ju.

Študentovi Právnickej fakulty UK v Bratislave, ktorý sa rozhodol verejne prejaviť svoj názor na jeden politický problém, pred pár dňami na sociálnej sieti odkázal súčasný premiér SR, absolvent Právnickej fakulty UK, toto: „Ak má mať študent s pubertálnymi vyrážkami na nose prednosť pred dekanom právnickej fakulty a určovať, čo je pravda a čo nie, Boh ochraňuj túto krajinu!“ Bojuje za neho istá Veronika Folentová, teda denník n a niektoré ďalšie „mienkotvorné“ (= ideologické) médiá – a podľa článkov v týchto médiách tiež „osobnosti, učitelia i študenti“. Mňa, absolventa Lekárskej fakulty LF UK a nositeľovi titulu Ph.D. v PRIAMOM PRENOSE pred CELÝM NÁRODOM, ktorý v septembri 2020(!) hltavo sledoval všetky „tlačové besedy“ vlády SR, označil vtedajší predseda vlády (usvedčený plagiátor, ktorý získal svoj vysokoškolský titul podvodom a politik s výraznými prvkami neetického až nezákonného konania) za „blázna“, ktorý „porušil Hippokratovu prísahu“ a „mal by vrátiť svoj vysokoškolský diplom“. Tieto svoje brutálne verbálne útoky ZOPAKOVAL aj v rozprave na pôde Národnej rady SR(!) – tiež v priamom televíznom prenose. Mediálne a nahlas sa ma zastal jediný človek: komentátor Štandardu (vtedy Postoja) Dag Daniš. Nuž teda, milý študent Marek Janiga, rád by som Vám ako človek s dlhoročnou praxou odborného asistenta a prednášateľa, aj ako človek, ktorému stále záleží na tom, aby zo študentov UK vyrástli odborne zdatní a dobrí ľudia zdravého charakteru, verejne vyjadril svoju sympatiu a podporu tým, že Vás vyzvem, aby ste skúsili premýšľať o týchto mojich troch odkazoch: 1) Neverte tým, ktorí Vám tvrdia, že ste obeťou „útoku“, pretože to v skutočnosti nebol ŽIADNY útok a už rozhodne to NEBOL útok na Vašu OSOBU. Každý, kto Vám tvrdí opak, nemá s Vami dobré úmysly. Zvážte, či je pre Vašu blízku aj ďalekú budúcnosť to najlepšie, aby ste uverili takým ľuďom. Mediálne a politicky Vás v krátkej chvíli využijú na maximum a potom Vás alebo odhodia (ak dáte prednosť svojmu charakteru pred pôžitkom) alebo premenia na ďalšieho lokaja ich zlovestných záujmov. 2) Neverte tým, ktorí Vás teraz „podporujú“ a huckajú do tej pozície obete. Ich podpora a patetické prejavy nemajú žiadnu skutočnú hodnotu, pretože sa ozývajú iba vtedy, keď sa to „smie“ a keď je to výhodné pre ich vlastnú pozíciu. Môžem sa mýliť, ale nevidím medzi nimi nikoho, kto by v ostatných troch rokoch nezradil svoje ľudské práva, vzdelanie a charakter. 3) Neverte tomu, že AKÝKOĽVEK transparent vo Vašich rukách alebo názor vo Vašej hlave je dôvodom, aby sa ním KTOKOĽVEK RIADIL. Máte právo na názor a máte právo ho verejne prejaviť bez toho, aby ste boli za svoj názor postihnutý. Máte tiež právo získavať pre svoj názor iných spojencov. To je všetko. Mne a mnohým DESIATKAM TISÍCOV iných ľudí boli tieto práva v ostatných troch rokoch odopreté – a to aj tými, ktorí sa teraz vydávajú za hlasných ochrancov demokracie a ľudských práv. Nie ste a nebudete za svoj (nedostatočne kvalifikovaný študentský a občiansky) názor nijako postihnutý. My mnohí sme za svoje (oveľa kvalifikovanejšie absolventské a občianske) názory šikanovaní neustále, odborne aj ľudsky znevažovaní a spoločensky aj ekonomicky dlhodobo poškodení. To Vám, ako študentovi práva, nie je „podozrivé“? S pozdravom, Váš MUDr. Igor Bukovský, Ph.D. bývalý odborný asistent Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave a externý prednášateľ na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

V epizóde sa rozprávame o mladých marketéroch, ako ich vzdelávať v oblasti marketingu a hlavne motivovať, aby v tomto odbore ostali aj po vyštudovaní vysokej školy. Na túto tému nám prišiel porozprávať Jakub Horváth, ktorý je doktorom marketingu na Fakulte manažmentu, ekonomiky a obchodu na Prešovskej univerzite, kde vyučuje predmety v oblasti digitálneho marketingu. V podcaste sa dozviete: či počet záujemcov o štúdium marketingu klesá čo dokáže dnešný vzdelávací systém ponúknuť mladým na čo absolventi narážajú v praxi a v akej profesii sa absolventi chcú uchytiť To že marketing je vedná disciplína, ktorá má svoje teoretické základy, nemusíme opakovať. Považujú teóriu v marketingu študenti za dôležitú? Dozviete sa v rozhovore. Jakub nám na záver v súvislosti s marketingom odporúča networkovať a stretávať sa, pretože nikdy neviete, či nespoznáte napríklad aj svojho budúceho zamestnávateľa. 

Vo štvrtok 7. decembra sa tento rok začína židovský sviatok Chanuka, zvaný aj Sviatok svetiel. Jaroslav Franek nám priblíži historické pozadie tohto sviatku. Hlási sa k svojim židovským koreňom a judaizmu sa venuje na vedeckej úrovni, je autorom publikácie Judaizmus, ktorá nedávno vyšla už v šiestom vydaní. Pre Židov bolo podľa neho vždy mimoriadne dôležité vzdelávanie. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho povolaní vysokoškolského pedagóga na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, o tom, ako v nábožensky zmiešanej rodine (manželku má evanjeličku) prežívajú židovské sviatky, o tom, ako sa stal predsedom niekdajšej Rady Slovenskej televízie, či o horách, ktoré miluje a často navštevuje. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Martina Pieper pochádza z Prešova. Študovala nemčinu a slovenčinu na Fakulte humanitných a prírodných vied na Prešovskej univerzite. Pred osemnástimi rokmi sa s manželom presťahovala do Namíbie, kde učila nemčinu na súkromnej jazykovej škole, potom aj na súkromnej strednej škole, na Goetheho inštitúte. Desať rokov učila aj na súkromnej Medzinárodnej univerzite manažmentu. Pred štyrmi rokmi sa začala venovať módnemu stylingu a pomáha s obliekaním aj namíbijskej speváčke Lize Ehlers. Spoločne pracujú aj na jej projekte pre mladých začínajúcich spevákov a spolupracovala aj na fashion weeku v Namíbii. Aktuálne vystupuje pod umeleckým menom Martina Karny. O Martine píšu aj v časopise pre leteckú spoločnosť FlyNamibia. S Martinou Pieper sme sa rozprávali o živote v Namíbii, o lokálnom jedle, o jej práci módnej štylistky a tiež o jej dobrovoľníctve a pomáhaní miestnym komunitám.

„Nikto tu nie je kvôli umeniu,“ povedal jeden nemenovaný pedagóg Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Tak kvôli čomu tam sme? Prečo dnes niekto študuje alebo učí na vysokej umeleckej škole? Umelecké školstvo je považované za špecifické a krehké vzdelávacie prostredie, ktoré si v posledných rokoch na Slovensku aj v Česku vyslúžilo viac pozornosti najmä kvôli prípadom šikany či obťažovania. Na jeho pôde sú ale živé aj diskusie o mentálnom zdraví, aktivizme, mechanizmoch umeleckého vzdelávania či (ne)užitočnosti umeleckých škôl. S pedagógmi a študentstvom rôznych umeleckých odborov sme sa porozprávali o tom, čo ich motivuje študovať a pracovať na umeleckých školách, v čom spočíva ich spomínaná osobitosť, ako sa mení a mal by sa meniť vzdelávací systém. Hosťovstvo: Jana Kapelová, Vedúca Katedry intermédií a Ateliéru intermédií na VŠVU v Bratislave Zuzana Goleinová, študentka filmovej vedy na VŠMU v Bratislave Barbora Jurčová, študentka intermédií v Ateliéri APK+ na VŠVU v Bratislave a absolventka grafiky na Akadémii umení v Banskej Bystrici Radovan Čerevka, Vedúci Ateliéru slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach Moderuje: Michaela Hučko Pašteková. Diskusia je súčasťou podujatia Nikto tu nie je kvôli umeniu, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava. Diskusia je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Janka Medová. Rodáčka z Topoľčian, ktorá je docentkou na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Už na základnej škole jej svet matematiky ukázal úžasný matematikár. Reprezentuje Slovensko v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky. Stala sa aj pedagogickou osobnosťou za rok 2022. Má rada záhradu, hudbu a aj tento rok po Vianociach plánuje cestu na juh. Čo všetko má ešte v úmysle matematička telom i dušou? Počúvajte epizódu Nočnú pyramídu. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Východným Slovenskom 9. októbra otriaslo zemetrasenie s magnitúdou 4,9 stupňa. Pre verejnosť bolo nečakané.Či bolo nečakané aj pre odborníkov a či si máme na zemetrasenia odteraz zvykať, nám v podcaste SHARE porozprával profesor fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave so špecializáciou na seizmológiou Peter Moczo. Rozprával sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Prečo sa zemetrasenia nedajú predpovedať.Čo by bolo nutné urobiť, aby to možné bolo.Či bolo zemetrasenie z 9. októbra na slovenské pomery výnimočné.Vedci zemetrasenie týždeň analyzovali. Čo zistili?Aké iné silné zemetrasenia boli v minulosti na Slovensku zaznamenané.Či je čas prehodnotiť bezpečnostné normy.Existuje možnosť, aby jedno zemetrasenie vyvolalo zemetrasenie niekde celkom inde?K téme: Zemetrasenie, aké si nikto z nás nepamätá: Čo vedci zistili o minulotýždňových otrasoch? (+detaily o udalosti) Podceňované: minulé a budúce zemetrasenia na Slovensku | Aktuality.sk Upozorniť na zemetrasenie môže aj smartfón: Ako si to nastaviť?Operátori: Vieme pomôcť aj pri zemetrasení. Len nás o to musí štát požiadaťAko si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Naše budovy, byty či domy sú často stavané len pre zdravých a vitálnych ľudí. Akosi sa zabúda na to, že sú medzi nami aj ľudia so zdravotným znevýhodnením, seniori, rodičia s kočíkmi alebo sa nám nedajbože môže stať úraz. Ako je to na Slovensku s bariérami a čo by sa zmenilo keby sme budovy navrhovali univerzálne pre všetkých? V podcaste portálu Nehnutelnosti.sk sme sa o tom rozprávali s vedúcou Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania CEDA na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave Leou Rollovou.S odstraňovaním bariér na Slovensku sme na tom podľa Lei Rollovej pomerne zle. „A v rámci Európy sme na tom veľmi zle. Pretože sa veľmi málo investuje do odstraňovania bariér a nie je žiadny strategický plán, ktorý by nejaké míľniky stanovil alebo kde by sa nejakým spôsobom systematicky pracovalo na tom, aby sa bariéry odstraňovali.“ Rollová zdôrazňuje, že môže za to u nás to, že nie sú prijaté v tejto oblasti žiadne systémové opatrenia. „Napríklad, keď sa upravujú chodníky, tak sa to deje len vtedy, keď sa v okolí niečo stavia. Čiže nie je to stanovené tak, že by si obec povedala, tak teraz ideme odstraňovať bariéry na celej trase nejakej ulice. Je málo takýchto situácií. Skôr to súvisí s tým, že sa upravuje cesta alebo chodník alebo sa stavia niečo v okolí a vtedy ten developer je zaviazaný, že musí upraviť aj okolie danej budovy. A tak sa už urobia znížené obrubníky, prípadne vodiace línie pre ľudí so zrakových postihnutím.“Najhoršie sú na tom samotné budovyNa Slovensku neexistuje žiadny plán ako v ostatných krajinách, že do nejakého roku by sa mali postupne odstrániť všetky bariéry vo vnútri v budovách. „Možno u nás to súvisí s finančnou stránkou. Väčšinou, keď sa investuje do nejakej rekonštrukcie budov, tak to ide na zníženie energetickej efektívnosti a financuje sa to z eurofondov a už menej sa myslí na bezbariérovosť. Lenže teraz Európska únia stanovila, že každé euro, ktoré sa investuje do nejakej budovy alebo do nejakého prostredia, tak by malo byť aj nediskriminačné. Čiže Európska únia požaduje, aby keď sa zatepľuje budova, tak aby sa aj debariérizovala, ale na Slovensku sa to nejako neuplatňuje. Možno v ďalšom programovacom období to už bude. Uvidíme,“ dúfa Rollová.Najväčšie bariéry sú v postojoch ľudíRollová hovorí, že všetko čo prechádza stavebným konaním – či už ide o nové stavby či rekonštrukcie, tak musí byť debariérizované alebo pri novostavbách bezbariérovo prístupné. „Ale nakoľko neexistujú žiadne kontrolné mechanizmy v existujúcej legislatíve – v starom stavebnom zákone alebo vo vyhláške 532/2002 Z. z. alebo v iných vyhláškach. Nikto nekontroluje ani v projektovej dokumentácii či tá bezbariérovosť sa dodržiava a málokedy sa to kontroluje aj v rámci kolaudácie. Opäť je to chyba toho systémového riešenia.“ Takže rozhodnutie či v konečnom dôsledku bude napríklad budova bezbariérová je na samotnom stavebníkovi. Ak sa rozhodne, že nebude, tak žiadne sankcie mu za to nehrozia, pretože to nemá odkontrolovať. Bezbariérové prostredie nepotrebujú len ľudia, ktorí používajú vozíkPri bytoch je v legislatíve stanovené, že všetky spoločné priestory bytového domu musia byť bezbariérové. „Nemyslíme len na skupinu ľudí, ktorí sú na vozíku – ako si to často ľudia myslia, napríklad investori a stavebníci, že kvôli tým dvom – trom ľuďom na vozíku sa predsa neoplatí robiť takú veľkú investíciu. Nie je to pravda. Je totiž preukázané rôznymi výskumami, že 30% populácie potrebuje bezbariérové riešenia a najväčšia skupina z nich sú seniori. A čím viac naše obyvateľstvo starne, tak tým viac potrebuje bezbariérové riešenia,“ vysvetľuje Rollová. Netreba zabúdať na dôležitú

Do NP prijal pozvanie matematik a vysokoškolský pedagóg, Docent Zbyněk Kubáček, vedúci Katedry matematickej analýzy a numerickej matematiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Viete si predstaviť zabávača a matematika v jednom? Práve taký je Zbyněk Kubáček. Jeho matematické videá, ktorým naozaj nechýba humor, si získali mnohých študentov, ktorí by sa inak matematike radšej vyhli. Podľa jeho vlastných slov sú humorné vložky prednášok dôležité, aby poslucháči nestratili koncentráciu. Humor však má v povahe a nie je to tak, že by ponúkal vtipy a umelo k nim pripájal matematiku. Má na konte viacero publikácií matematického zamerania, pre vysoké, stredné, i zákl. školy, v slovenskom, českom, aj maďarskom jazyku. Venuje sa však aj hudbe, dokonca stojí na čele C. a K. dychového komorného Orchestra v Ivánke pri Dunaji ! V Nočnej pyramíde nám porozpráva o vyučovaní matematiky, zábave, hudbe, ale aj o bežnom živote vysokoškolského učiteľa. | Moderuje: Ľudovít Mravec Jakubove. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Peter Šimko je profesor na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde sa desiatky rokov venuje výskumu bezpečnosti potravín. Mlieko bez cholesterolu či zdravší spôsob výroby hranolčekov - to sú len niektoré z jeho patentov, ktoré vylepšujú bežné potraviny bez toho, aby sme o tom vedeli. O tom, že jeho vynálezy sa rodia napríklad aj v družnej debate s priateľmi a prečo svoju prácu vníma ako poslanie, porozprával v Nočnej pyramíde. | Repríza zo 1.3.2023. | Moderuje: Blažena Bóocová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosťom sobotnej Panorámy bol architekt, fotograf a vysokoškolský pedagóg na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave Michal Bogár. V júni bol v Lisabone, kde jeho študenti prezentovali svoj architektonický návrh na medzinárodnej súťaži. S Richardom Šümeghym hovorili aj o cestovaní a o bratislavskom Moste SNP, ktorý fotografoval a fotografie prezentoval na výstave vo foyeri Fakulty architektúry.

Jedným z najrozšírenejších ochorení je toxoplazmóza, pričom nakazených je približne 30 percent populácie. Toxoplazmózu spôsobuje vnútrobunkový parazit. Postihuje teplokrvné živočíchy, pričom jej hlavným hostiteľom sú mačky a mačkovité šelmy. V prípade zdravých jedincov je priebeh toxoplazmózy spravidla asymptomatický, teda človek často nevie, že má v sebe parazita. Problematickí sú pacienti s oslabenou imunitou, pri ktorých hrozí riziko mozgovej toxoplazmózy. Nebezpečenstvo predstavuje aj pre tehotné ženy, u ktorých sa môže, ak sa infikujú po prvýkrát v tehotenstve alebo tesne pred otehotnením, parazit preniesť na plod a môže vyvolať spontánny potrat alebo môže zanechať trvalé následky na narodenom dieťati. O toxoplazmóze, jej vývojových fázach, rizikách, ktoré so sebou prináša, i o možnostiach, ako ju liečiť, sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Pôsobí v spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a je externým pedagógom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom viacerých vedeckých projektov (VEGA, APPV a KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. V Československu diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej), ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku. Je autorom usmernenia na diagnostiku toxoplazmózy a viacerých štandardných diagnostických postupov.

Hana Slívová vyštudovala žurnalistiku a mediálne štúdiá na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 2002 pracuje v médiách a posledné štyri roky edituje program Vizitka na stanici Českého rozhlasu Vltava. Okrem kultúry všetkého druhu, písania a moderovania má rada beh na dlhé trate, čas strávený kreslením a chatárením v západných Čechách, prechádzky po lesoch a Brno. Spievala vo vokálno inštrumentálnom súbore „Doubravánek“, s počítačom a gitarou skúša skladať pesničky a píše si denník - hraný, kreslený, písaný. Aj básne, ktoré jej teraz vychádzajú v debutovej zbierke “Je ráno, dělám si čaj”, majú základ v pozorovaní dejov bežného dňa.

Koexistencia parazitov a človeka je daná počiatkom jeho bytia a z hľadiska zdravia človeka stále predstavuje vážny problém. Výskyt parazitov je viazaný predovšetkým na tropické a subtropické oblasti, ale aj keď v našich podmienkach má väčšina parazitóz ľahký priebeh, ich dôležitosť sa nesmie podceňovať. Najmä v súvislosti so šírením HIV/AIDS sa zväčšilo druhové spektrum parazitov postihujúcich človeka, pričom stúpa význam takzvaných oportúnnych parazitóz. Tie môžu v závislosti od druhu parazita, stupňa infekčnej dávky a odolnosti jedinca prebiehať od nákaz bez klinických príznakov až po smrteľné prípady. Klimatické i spoločenské zmeny, narastajúci cestovný ruch a turistika prinášajú mimoriadne riziko importu parazitóz z trópov a zo subtrópov vrátane možnosti trvalého zavlečenia ich pôvodcov a prenášačov na naše územie. To sa pri niektorých parazitoch už stalo. O riziku parazitárnych nákaz sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s parazitológom prof. RNDr. Františkom Ondriskom, PhD. Prof. RNDr. František Ondriska, PhD., je popredný slovenský parazitológ. Ako parazitológ pôsobí v Spoločnosti Medirex, a. s., člen Medirex Group v Bratislave, je zamestnancom Trnavskej univerzity, kde pôsobí na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, je externým pedagógom na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Bol a je riešiteľom a spoluriešiteľom vedeckých projektov (VEGA, APPV, KEGA). V diagnostickej činnosti dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. Diagnostikoval prvý prípad humánnej dikroceliózy (ochorenia spôsobeného druhom motolice pečeňovej) v Československu, ako prvý na Slovensku diagnostikoval akantaméby z oka ako pôvodcu závažného zápalu rohovky a diagnostikoval prvý prípad parazitického prvoka Cryptosporidium hominis na Slovensku.

V tom, že matematika je v našich životoch kľúčová, sa utvrdzujeme každý deň. To, že sa dá matematika učiť aj v pohybe, dokazujú matematické prechádzky. Ide o outdoorovú aktivitu, počas ktorej žiaci riešia matematické úlohy priamo prepojené s reálnymi objektmi. Pri riešení úloh pracujú v skupinách, využívajú mobilné zariadenia s aplikáciou MathCityMap a zdôvodňujú svoje postupy. Mnohé úlohy vyžadujú prácu s meracími pomôckami, ako je meracie pásmo či drevený skladací meter. Žiaci pri týchto prechádzkach zistia, že matematika je viac ako iba počítanie úloh do zošita, a uvidia jej aplikácie v každodennom živote. O matematických prechádzkach sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s doc. PeadDr. Jankou Medovou, PhD., a doktorandkou Mgr. Silviou Haringovou z Fakulty prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Doc. PaedDr. Janka Medová, PhD., je docentkou na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Po ukončení štúdia učiteľstva matematiky a informatiky pokračovala v štúdiu na UKF na doktorandskom stupni v odbore teória vyučovania matematiky. Je autorkou a spoluautorkou viac ako 20 publikácií vo Web of Science s vyše sto citáciami a štyroch knižných publikácií určených pre európskych učiteľov matematiky a prírodovedných predmetov. Pracovala ako riešiteľka v desiatich medzinárodných projektoch a ako národná koordinátorka pôsobila v štyroch. Od roku 2011 sa venuje vzdelávaniu učiteľov zameranému na aktivizujúce vyučovacie metódy a od roku 2018 aj matematickým prechádzkam s podporou MathCityMap. Reprezentuje Slovensko v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky (ICMI), ktorá je súčasťou Medzinárodnej matematickej únie (IMU). V Európskej spoločnosti pre výskum vo vyučovaní matematiky (ERME) je podpredsedníčkou pracovnej skupiny pre algoritmizáciu v matematike a v Medzinárodnej komisii pre výučbu matematiky pracovnej skupiny je jedným z dvoch lídrov pracovnej skupiny o vyučovaní diskrétnej matematiky. Ocenili ju v ankete Pedagogická osobnosť FPVaI UKF za rok 2022. V práci učiteľa verí v konštruktivizmus, individuálny prístup, emocionálnu bezpečnosť a tvrdú prácu.   Mgr. Silvia Haringová je študentkou 2. ročníka doktorandského štúdia Fakulty prírodných vied a informatiky na UKF v Nitre. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje spolupráci ako prostriedku profesionálneho rastu učiteľov matematiky. Venuje sa propagácii matematických prechádzok, pretože tým, že žiaci riešia matematické úlohy prepojené priamo s reálnymi objektmi, vidia využitie matematiky v bežnom živote. Navštevuje rôzne základné školy, kde prechádzky realizuje so žiakmi, pomáha učiteľom s ich tvorbou, organizuje školenia a zároveň pomáha pri ich tvorbe aj samotným žiakom. Minulý rok sa jej podarilo vyškoliť prezenčne a on-line formou približne 500 učiteľov matematiky na Slovensku. Stala sa laureátkou Študentskej osobnosti Slovenska za akademický rok 2021/2022 v kategórii Informatika, matematicko-fyzikálne vedy. Matematické prechádzky prináša nielen do slovenských škôl, ale snaží sa ich popularizovať aj v zahraničí.

Na obežnej dráhe okolo Zeme sa nachádza čoraz väčšie množstvo objektov vyrobených človekom, ktoré sú nielen užitočné, ako sú družice (telekomunikačné, meteorologické, na monitorovanie katastrof či navigačné), ale aj nepotrebné, ako je kozmický odpad. Objekty majú vysoké rýchlosti a už aj malé, niekoľkocentimetrové úlomky môžu znefunkčniť alebo zničiť družicu či vesmírnu stanicu. Zrážky na obežnej dráhe a iný typ mechanizmov rozpadu veľkých starých družíc a raketových stupňov môžu spôsobiť destabilizáciu blízkeho okolia Zeme a to nám môže v budúcnosti zabrániť vo využívaní tohto priestoru. Veľké raketové stupne sa často nekontrolovateľne dostávajú do atmosféry Zeme a ich úlomky dopadajú na jej povrch a do oceánu, pričom ohrozujú populáciu na Zemi. O kozmickom odpade sme sa porozprávali s naším hosťom Mgr. Jiřím Šilhom, PhD., v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH. Mgr. Jiří Šilha, PhD., je vedecký pracovník na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave (FMFI UK). Pracuje na Oddelení astronómie a astrofyziky, pričom sa zameriava na výskum v oblasti kozmického odpadu súvisiaci s dátami získanými optickými astronomickými ďalekohľadmi. Mgr. Jiří Šilha, PhD., sa venuje príprave európskych projektov zacielených na vývoj pozorovacej techniky a metodiky spracovania v rámci problematiky vesmírnej bezpečnosti. Je riešiteľom alebo spoluriešiteľom troch projektov Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktoré práve prebiehajú v rámci FMFI UK v spolupráci s partnermi zo Slovenska a zahraničia, a aktívne prispieva k vedecko-vývojovej práci v týchto projektoch. V oblasti kozmického odpadu, ktorá je relatívne obsiahla, sa sústredí predovšetkým na optické pozorovania ďalekohľadom s cieľom zlepšenia dráh týchto objektov, ich charakterizácie a identifikácie ich rotačných vlastností.

Peter Šimko je profesor na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde sa desiatky rokov venuje výskumu bezpečnosti potravín. Mlieko bez cholesterolu či zdravší spôsob výroby hranolčekov - to sú len niektoré z jeho patentov, ktoré vylepšujú bežné potraviny bez toho, aby sme o tom vedeli. O tom, že jeho vynálezy sa rodia napríklad aj v družnej debate s priateľmi a prečo svoju prácu vníma ako poslanie, porozprával v Nočnej pyramíde. Moderuje: Blažena Bóoczová Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V roku 2016 založil projekt Vedátor. Po úspešnom obhájení dizertačnej práce na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave sa dostal na Dublinský inštitút pokročilých štúdií, kde získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie. Aktuálne pôsobí vo výskumných tímoch na FMFI UK a na Masarykovej univerzite v Brne. Teoretický fyzik, popularizátor vedy, spisovateľ, tvorca podcastov, edukačných videí a influencer Samuel Kováčik bol hosťom podcastu Big Storiezz. Čo sa v podcaste Big Storiezz dozviete? Ako si rozdeľuje time management, aby bol efektívny?  Prečo je podľa neho 6 hodín z dňa magické číslo? Ako vníma Tik Tok? Čoho by sa chcel ako vedec dožiť?

V podcaste SHARE hovoríme aj o tom, či by Slovensko mohlo mať ešte aj ďalšiu atómovú elektráreň. Keďže elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach sú našim hlavným producentom elektriny, odborníci hľadajú nové typy paliva, ktorým by sme mohli nahradiť to ruské. Na výskume nových typov jadrového paliva pracuje aj Slovenská technická univerzita (STU). V akom štádiu tento výskum je, čo od neho môžeme očakávať a prečo je náročné ruského dodávateľa nahradiť, nám v podcaste SHARE vysvetlili prorektor STU profesor Maximilián Strémy a riaditeľ Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU, profesor Vladimír Nečas. Rozpráva sa s nimi Maroš Žofčin. https://zive.aktuality.sk/clanok/qfnGJIE/nahradit-ruske-jadrove-palivo-je-zlozite-ak-sa-nam-to-podari-bude-to-trvat-roky-rozhovor/ V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete: V čom sa líši palivo z Ruska od paliva, ktoré používajú západné krajiny. Prečo je náročné prejsť z jedného typu paliva na druhý. Aké možnosti má Slovensko pri hľadaní náhrady. Koľko by prechod na nové palivo mohol trvať. Prečo sme sa až doteraz spoliehali len na jediného dodávateľa. Kde na Slovensku sa nachádzajú zásoby uránu. Či by sme ich vedeli spracovať, ak by sme ich začali ťažiť. Či v súčasnosti existujú rovnocenné alternatívy k jadrovej energii. Podcast SHARE pripravujú spoločne magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Keby mu učiteľka zo základnej školy nevybavila protekciu, nedostal by sa ani na strednú. Teraz učí na jednej z najlepších univerzít sveta. Jeho učebnice sú nesmierne populárne. Učí sa z nich v nemecky hovoriacich krajinách, ale preložili ich aj do angličtiny, japončiny či ruštiny. Profesor Juraj Hromkovič je uznávaný vysokoškolský pedagóg na Fakulte informatiky Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu (ETH). * Prečo odišiel zo Slovenska do Nemecka a potom do Švajčiarska? * Prečo si myslí, že z cudziny pomôže rodnej krajine viac, ako keby sa vrátil domov? * Čím to je, že vysoká škola, kde učí, patrí medzi najlepšie na svete? * Čo to znamená učiť ľudí myslieť a prečo sa o absolventov ETH všetci trhajú? * Prečo napriek tomu jeho deti odmietli ísť na ETH študovať? * Tvrdí, že učiť matematické zákony a vzorce je tragické. Prečo? * Čo radí tým, ktorí sa chcú vyznať v počítačoch a informatike? * Ako učiť komplikované veci tak, aby ich pochopil každý a ľahko?

"Prinajlepšom sa ocitajú v pozícii šikovných asistentiek v predizbách moci." Tento komentár patrí nemeckej prekladateľke Angele Repka. Je rok 1993 a Repka frustrovane sleduje ako ženy, ktoré boli ešte pred pár rokmi aktívne zapojené do revolúcie 1989, sa v kolektívnej pamäti Novembra, najprv stávajú takpovediac obyčajnými asistentkami aby následne celkom zmizli z verejných spomienok na November. Niečo podobné sa deje naprieč celou Strednou Európou. Podobne miznú ženy zapojené v Charte 77, či aktivistky v poľskom opozičnom hnutí Solidarita. V posledných rokoch sa situácia začína meniť. Pred pár rokmi vznikla séria rozhovorov so ženami Novembra, Spomienky žien Novembra či študentský film Nežná. Ženy novembra a ich príbehy sa však začínajú objavovať len v hrubých obrysoch. Napokon, úprimne? Čo prvé nám napadne, keď sa povie November 89? Námestia, štrnganie kľúčmi a tribúni na tribúnach. Tváre a príbehy žien ešte stále nie sú súčasťou kolektívnej pamäte Novembra. Boli ženy skutočne len asistentkami revolúcie? Aká bola ich úloha a ako prispeli k politickej zmene? Ale tiež prečo sa pamäť Novembra vyvíjala bez žien? Čo táto neprítomnosť žien prezrádza o ich životoch po roku 89? A čo prezrádza o postavení žien v ponovembrovej demokracii na Slovensku? A napokon aké dôsledky má neviditeľnosť celej skupiny aktérov v obraze dôležitého momentu dejín modernej demokracie pre kvalitu demokracie samotnej? Agáta Šústová Drelová, sa rozprávala so Zuzanou Maďarovou výskumníčkou na Ústave európskych štúdii a medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a spolupracovníčkou vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt. Zuzana Maďarová je autorkou prvej publikácie, ktorá sa venuje výlučne téme žien v politickej pamäti Novembra 1989. Kniha vyšla pod názvom Ako odvrávať novembru 1989 (môžete si ju prečítať alebo stiahnuť na tomto odkaze). Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje výskumu politickej pamäti, politickej komunikácie a rodového usporiadania spoločnosti a politiky. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Dnes sa rozprávam so psychiatrom Michalom Patarákom a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili.----more----   Je smrť dôvod na slzy alebo tanec? Je začiatok alebo koniec? Nezabudla dnešná doba na každodennú prítomnosť smrti a čo hovorí fenomén smrti o nás ako ľuďoch? Sme na konci dňa definovaný hlavne našou krehkosťou a efemérnosťou? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť: Narodil sa v roku 1981 vo Zvolene, vyštudoval všeobecnú medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, má atestáciu z psychiatrie, v ktorej pôsobí viac ako pätnásť rokov a je prezidentom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. Pracuje ako prednosta II. Psychiatrickej kliniky SZU vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. U čí predmet psychiatria na Fakulte zdravotníctva SZU v Banskej Bystrici, venuje sa prednáškovej a publikačnej činnosti. Foto: Dominik Sepp Súvisiace dávky: PD#260: Ladislav Kováč, O zmysle ľudského života (audiokniha), http://bit.ly/davka260 PD#224: Rozhovor s Patarákom o egu ako spojencovi či nepriateľovi, http://bit.ly/davka224 PD#212: Rozhovor s Patarákom o duši a ľudskej identite, http://bit.ly/davka212 V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: Platónov dialóg Phaedo, https://bit.ly/3Dtf2XM Boethius, Filosofie utěšitelkou, https://bit.ly/3WiFWds Ladislav Kovač, O zmysle ľudského života, https://bit.ly/3KTA9Gg Albert Camus, Mýtus o Sizyfovi, https://bit.ly/3Wld2cD ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Získaj extra obsah cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), podpor náš  ľubovoľným darom (https://bit.ly/PDdar) a čo tak štýlový merč? (https://bit.ly/mercPD) Ďakujeme!

Ľudovít Vašš - pomológ | Pomológ, teda človek, ktorý sa venuje ovocným stromom a ich odrodám. Jeho srdcovou záležitosťou sú pôvodné a staré odrody, ktoré sú prirodzenou súčasťou našej krajiny už po tisícročia. Ľudovít Vašš tvrdí, že sú výživovo hodnotnejšie a spravidla aj chutnejšie, ako tie, ktoré si kúpime v supermarketoch. Vyštudoval Krajinnú ekológiu na Fakulte ekológie a environmentalistiky na Technickej Univerzite vo Zvolene a je hybnou silou Spolku sadárov – Ovocný strom. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o cestovaní autostopom, poznávaní krajín, či o tom, ako sa dá pestovať ovocie a zelenina ekologicky bez chemických preparátov. Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Ako obsahová stratégia zapadá do UX a čo dokáže obsahový stratég na UX projekte? V skutočnosti by bez obsahu boli naše používateľské skúsenosti bezvýznamnými a zbytočnými artefaktmi. Predstavte si svoju obľúbenú aplikáciu bez obsahu. Nemožné! Vzhľadom na to, aký dôležitý je obsah pre UX, asi už tušíte, prečo sú obsahová stratégia a copywriting neoddeliteľnou súčasťou UX? Do akej miery a ako na to, nám prezradil Martin Krupa - spoluzakladateľ agentúry ui42. Rád odovzdáva svoje know-how. Mohli ste ho už neraz počuť na konferenciách. Od roku 2011 organizuje World Usability Day na Slovensku. Prednáša a vedie bakalárske práce na Fakulte informatiky a informačných technológií STU a Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v oblastiach UX a e-commerce. Diskusiu moderuje Jana Malaga, špecialistka na obsahový marketing a influencer marketing v boutique content marketing house Content agency. Content marketing od A po Zet sú diskusie so slovenskými odborníkmi z rôznych oblastí, ktorých spája láska k tvorbe obsahu. Poďme na písmeno U ako user experience.

#26 POBÁSNENIE   Adam Štefunko celý život niečo hľadá. A najmä hľadá seba. Hľadá sa vo vede, v umení, dokonca i v športe. Preto popri štúdiu informatiky a kognitívnej vedy na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského vyštudoval aj klavír na Konzervatóriu v Bratislave. Preto momentálne študuje historické klávesové nástroje na hudobnej fakulre JAMU v Brne. Väčšinou ho hľadanie baví a občas sa i nájde. A keď sa na chvíľu nájde v poézii, tak píše básne, hádajte, o čom…   Číta: Martin Jakubčo Dramaturgia: Natália Timaniková Postprodukcia: Martin Jakubčo, Patrik Kako Hudba: Patrik Kako: .musica brevis   Instagram @pobásnenie: https://www.instagram.com/pobasnenie/   Kunstkameru môžete sledovať na Instagrame:  https://www.instagram.com/kunstkamerapodcast/ alebo na Facebooku: https://www.facebook.com/Kunstkamera/ alebo na Youtube: https://www.youtube.com/channel/UCaNbO_M_Cz_l8XZ5lOWzPeA   Taktiež môžete sledovať naše ďalšie podcasty: Silný výber  https://silnyvyber.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/

Profesor Pavol Alexy je vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Spoločne so svojím tímom vytvorili ekologickejšiu fomu bioplastu, ktorá sa nazýva Nonoilen. Ten má schopnosť rozložiť sa nielen v priemyselnom, ale aj v domácom komposte. V rozhovore sa dozviete: -čo sú plasty a prečo sa o nich negatívne rozpráva (1:15) - ako došla EÚ k tomu, aby sa zakázali jednorazové plasty a prečo to nie je dobré (8:58) - čo sú to bioplasty (15:02) - prečo sa ešte nevymenili plasty za bioplasty (26:40) - aký prínos do medicíny majú bioplasty (39:00)

Expertka na sociokultúrnu antropológiu Petra Ezzeddine vyučuje na Fakulte humanitných štúdií na Karlovej Univerzite v Prahe. V rozhovore vysvetľuje niektoré situácie v kontexte migrácie ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Popisuje tiež možné vplyvy v rámci ich následnej integrácie do českej a slovenskej spoločnosti v budúcnosti. Rozprávame sa aj o našich predstavách, ako by mali vyzerať ľudia, ktorí trpia, o našom pohoršovaní sa, keď takí nie sú, o lacnej pracovnej sile, ľudskej dôstojnosti a tiež o mobilnom telefóne ako falošnom symbole blahobytu človeka na úteku.

Dnes sa rozprávam s českou filozofkou a fenomenologičkou Annou Hogenovou a tu je malá ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Čo je to filozofia a prečo je dnes potrebnejšia ako kedykoľvek predtým? Prečo sa človek dostáva k vlastnej duši cez kladenie bytostných otázok? A čo to znamená žiť z vlastného prameňa? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte moju hostku predstaviť:   "Anna Hogenová sa narodila v roku 1946 a na gymnáziu patril medzi jej učiteľov aj Zdenek Svěrak. Neskôr študovala na Fakulta tělesné výchovy a sportu Univerzity Karlovy a tiež na Fakulte filozofie UK. V 1975 vstúpila z pragmatických dôvodov do KSČ, časom začala inklinovať k fenomenológii Edmunda Husserla a Jana Patočku a po 1989 sa zoznamuje a začína spolupracovať s českými filozofmi ako Jan Sokol a Zdenek Pink, ktorí vstup do KSČ odmietli.    V súčasnosti prednáša na Pedagogickej fakulte UK, kde je zároveň vedúca Oddelenia filozofie a etiky a na Husitskej teologické fakulte UK, kde je vedúca Katedry filozofie. Zaoberá sa témami ako chápanie pravdy ako neskrytosti (aletheia), ktoré v 20. oživil Martin Heidegger, a tiež sa zaujíma o filozofický pohľad na telo a telesnosť a o filozofiu športu.    Docentkou sa stala v roku 1992 a profesorkou v 2006, je autorkou viacerých kníh a v 2019 s ňou vyšiel knižný rozhovor s názvom Žít z vlastního pramene: Rozhovory o životě a filosofii s Annou Hogenovou."   Súvisiace dávky:   PD#236: Rozhovor s Handzušom a Marcom o športe, http://bit.ly/davka236 PD#228: Filozofia Iris Murdoch, http://bit.ly/davka228 PD#219: Rozhovor s Vydrovou o fenomenológii, http://bit.ly/davka219 PD#213: Rozhovor s Betinským o Nietzschem, http://bit.ly/davka213 PD#212: Rozhovor s Patarákom o identite a duši, http://bit.ly/davka212 PD#173: Heidegger, technológie, umenie, http://bit.ly/davka173 PD#97: Čo je to duša?, http://bit.ly/davka97 PD#53: Rozhovor so Sitárom (aj) o Platónovi, http://bit.ly/davka53 PD#39: Ako vznikla filozofia?, http://bit.ly/davka39     V rozhovore zaznelo alebo odporúčame:   Hogenová v Trochu inak s Adelou, https://bit.ly/2YD7mS6 Hogenová v podcaste V ženskom rode, https://bit.ly/3h1APuQ Hogenovej životopis (Paměť národa), https://bit.ly/3BDJL31 Hogenovej knižný rozhovor „Žít z vlastního pramene“ (2019), https://bit.ly/3422Yim Hogenová o filozofii športu, https://bit.ly/3AqBa3h *** Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!  

Spomínajú sa rozpad jednej z najkvalitnejších univerzitných fakúlt na Slovensku, spomínajú sa machinácie, účelové prijímanie nových zamestnancov, ale aj mediálny hon na čarodejnice, daňové podvody a ohrozovanie akademickej slobody. Čo sa teda na Fakulte informatiky a informačných technológií STU deje, či sa kauza s neúspešným pokusom odvolať jej dekana skončila a čo bude nasledovať? Tomáš Prokopčák sa rozpráva s Danielou Hajčákovou. Zdroje zvukov: TASR, TV Markíza

"Ja som človek, ktorý samozrejme preferuje, aby to, čo učíme našich študentov, bolo priamo aplikovateľné v praxi," argumentuje dekan FIIT Ivan Kotuliak svojim kritikom, ktorí hovoria, že na fakultu prišlo biznis krídlo. Svojej kritičke a predchodkyni profesorke Márii Bielikovej by dal hodinovú výpoveď znova. "Stojím si za tým," dodáva. Prečo dekan najlepšej fakulty STU publikuje v časopise, ktorý nemá vysoký vedecký kredit? Zvláda manažment fakulty, keď je viac ako polovica zamestnancov v štrajkovej pohotovosti? A aká je jeho verzia vyeskalovaného diania na Fakulte informatiky a informačných technológií STU? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s dekanom FIIT Ivanom Kotuliakom zo 16. januára.

Prestať cestovať? Nejesť mäso? Menej nakupovať? Protestovať a žiadať zatvorenie slovenských baní? Alebo tlačiť na EÚ či rovno na vlády Číny a USA?  V dnešnom podcaste budete počuť rozhovor s klimatológom Milanom Lapinom, profesorom na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.  Pýtali sme sa ho na to, ako bude Slovensko vyzerať, keď sa ešte viac oteplí, na čo si budeme musieť zvykať, či hrozí príchod státisícov klimatických migrantov a ako sa dá zmena klímy spomaliť.  Moderuje Peter Hanák.