Podcasts about bratislavsk

Správy. Téma dňa. Bratislavský hrad. Štefan Furdek. Šport.

Nova Posoniensia — nombre latino de «Bratislavské noviny»—, comenzó a publicarse hace 305 anos como el primer periódico de Bratislava, entonces Pressburg o Poszony. Era un semanario y el primer periódico de publicación periódica en Hungría. Recientemente se celebraron las Fiestas de la Carne de Cordero en Jasenie. Les presentaremos las «baranie hrče o chichones o bollos de cordero» que son un plato tradicional y sustancioso de la cocina eslovaca elaborado con carne de cordero y tubérculos. La Ruta del Ámbar: un paseo por la Ruta del Ámbar, que discurría por la ladera occidental de la colina de Kobyla, sobre Devínska Nová Ves, ya en el ano 900 a. C. y unía el sur de Europa con las regiones del mar Báltico.

Hostia: Pavol Prepiak (viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR) a Monika Martišková (výskumníčka Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce CELSI). | Predstavenstvo Volkswagenu má dozornej rade navrhnúť ukončenie výroby v štyroch nemeckých závodoch - v Emdene a Zwickau v roku 2031, v Hannoveri o rok neskôr a v Audi Neckarsulm v roku 2034. Koncern hovorí o vysokých nákladoch doma a o prepade odbytu v Číne. Bratislavský závod vlani vyrobil takmer 337-tisíc vozidiel, zamestnáva okolo jedenásť tisíc ľudí a v nákladovom porovnaní obstojí. Zároveň mu práve dobehol model Touareg bez priameho nástupcu. Premiér Robert Fico vyhlásil, že nemá signály o odchode Volkswagenu a že sa koncern nemôže sťažovať, súčasne však hovoril o rokovaní s čínskym investorom, ktorý chce na Slovensku stavať automobilku. Autopriemysel tvorí približne štvrtinu slovenského vývozu a ťažisko má vo výrobnej fáze s najnižšou pridanou hodnotou. Znamená lacnejšia výroba istotu, alebo len odklad? Koho zasiahne najskôr, ak sa nemecké objemy stratia? A mohla by byť nová automobilka náhradou, ak by niektorá z etablovaných odišla? | Koniec nemeckých závodov dolieha aj na Slovensko. | Moderuje: Marta Jančkárová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

S Jozefom Rážom sa poznáme dlhé roky, s Krajniakom sme boli v jednej strane, vraví o dobrých vzťahoch s politikmi z iného spektra predseda Bratislavského kraja Juraj Droba z SaS. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom hovorí, prečo chce byť znovu županom, či situáciu vníma tak, že má vyhrané, ale aj či bude kandidovať za SaS do parlamentu a kde podľa neho skončí Richard Sulík.

Správy. Téma dňa. Rád menších bratov kapucínov a bratislavský Kostol svätého Štefana Kráľa. Postup Slovana Bratislava do hlavnej časti Ligy majstrov.

Slovenský rozhlas si pripomína 100 rokov od začiatku svojho pravidelného vysielania. Pri tejto príležitosti raz do mesiaca pripomenieme legendárne relácie a osobnosti, ktoré náš rozhlas tvorili. Teraz to bude legendárny hudobný festival Bratislavská lýra.

Liliana Singofferová šije historické, tanečné i karnevalové kostýmy na prestížne slovenské podujatia. Umelecká tvorba sa u nich dedí z generácie na generáciu, výsledky spolupráce s mamou, ktorá šila pre Sľuk i divadlo, vídať napr. na Bratislavských korunovačných dňoch či Festivale Vodníkov. Sandre Vychlopenovej porozpráva viac o detailoch tvorby, aj živote v pútnickom meste Šaštín Stráže a zistíme, či má v rodinnej tradícii pokračovateľa. Vypočujte si túto epizódu Nočnej pyramídy. | Hosť: Lilijana Singhofferová (kostýmová výtvarníčka). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

S našou dnešnou hostkou sme sa rozprávali o Bratislave. O jednej konkrétnej časti, ktorú ona nazvala „Desať jeleňov“. Anna Grusková sa zaoberá stredoeurópskymi kultúrnymi dejinami a osudmi pozabudnutých hrdinov a hrdiniek na území dnešného Slovenska a málo známym osobnostiam Bratislavy. Je divadelníčka, filmárka, kurátorka, ale aj spisovateľka. Rozprávali sme sa s ňou o desaťročiach prežitých vo štvrti pod bratislavskou hlavnou stanicou, ale zašli si aj do divadla na „Bratislavské srdce“ a spoznali kunsthistoričku a muzeologičku Alžbetu Günterovú Mayerovú. | Hosť RRZ: To najlepšie (REPRÍZA). | Hosť: Anna Grusková. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Nachrichten, Tagesthema, Magazin - 100 Jahre im Äther: Bratislavský lýra.

To mark the centenary of radio broadcasting in what is now Slovakia, Roman Bomboš spoke to leading figures of Slovak music radio, collecting their memories of the festival as we commemorate 60 years since the birth of Bratislavská lýra.

Karlos Vémola či Ondřej Novotný predpovedali slovenskej organizácii RFA krach do jedného roka. Na scéne je už štyri a podľa jej promotéra Borisa Marhanského zaznamenáva momentálne najväčší rast. V najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk bilancoval doterajšie pôsobenie, nechal nahliadnuť do zákulisia organizácie a hovoril aj o unikátnom turnaji na Bratislavskom hrade.Čo sa dozviete v rozhovore?Aké chyby spravila organizácia RFA?V čom Oktagon nezvládol konkurenčný boj?Aký silný súper je Ondřej Novotný a mali fyzický konflikt?Čo vraví na obvinenia, že RFA rozdáva vstupenky na turnaje?Vníma RFA už ako slovenskú jednotku?Ako sa ekonomicky darí organizácii?Ako podpis Piráta zmenil a ešte zmení RFA?Neobáva sa, že po prvom zápase ukončí kariéru?Nakoľko reálny je jeho zápas s Machom Muradovom?Má Martin Kozák potenciál prepracovať sa z RFA k titulu UFC?Aké náročné bolo dostať MMA turnaj na Bratislavský hrad?Kam chce organizáciu posunúť za ďalšie štyri roky?

Karlos Vémola či Ondřej Novotný predpovedali slovenskej organizácii RFA krach do jedného roka. Na scéne je už štyri a podľa jej promotéra Borisa Marhanského zaznamenáva momentálne najväčší rast. V najnovšej epizóde podcastu Staredown na ŠPORT.sk bilancoval doterajšie pôsobenie, nechal nahliadnuť do zákulisia organizácie a hovoril aj o unikátnom turnaji na Bratislavskom hrade.Čo sa dozviete v rozhovore?Aké chyby spravila organizácia RFA?V čom Oktagon nezvládol konkurenčný boj?Aký silný súper je Ondřej Novotný a mali fyzický konflikt?Čo vraví na obvinenia, že RFA rozdáva vstupenky na turnaje?Vníma RFA už ako slovenskú jednotku?Ako sa ekonomicky darí organizácii?Ako podpis Piráta zmenil a ešte zmení RFA?Neobáva sa, že po prvom zápase ukončí kariéru?Nakoľko reálny je jeho zápas s Machom Muradovom?Má Martin Kozák potenciál prepracovať sa z RFA k titulu UFC?Aké náročné bolo dostať MMA turnaj na Bratislavský hrad?Kam chce organizáciu posunúť za ďalšie štyri roky?

V novej epizóde relácie Krimi archív sme otvorili jeden z najtemnejších spisov novodobej slovenskej kriminalistiky. Vrátime sa na začiatok januára roku 2024, kedy tiché steny bratislavského bytu na Prievozskej ulici ukryli nepredstaviteľnú beštiálnosť. Obeťou hrozného činu sa stala 48-ročná Patrícia, ktorej bezvládne telo prešlo pod rukami jej partnera, vyučeného mäsiara Jozefa Hanusku, doslova anatomickou devastáciou. Vyšetrovatelia na mieste činu čelili pohľadu, aký svojou surovosťou šokoval aj tých najskúsenejších kriminalistov s desiatkami rokov praxe. Okrem vyrezaných vnútorných orgánov uložených vo vedre vedľa postele totiž prípad okamžite otvoril desivé indície smerujúce k rituálnemu kanibalizmu. Mrazivé pozadie celej tragédie však siaha ešte hlbšie do minulosti, kedy pred vyše štyridsiatimi rokmi vyčíňal v uliciach hlavného mesta Jozefov vlastný otec. Štefan Pantl, v histórii známy pod prezývkou „bratislavský škrtič“, bol za brutálne vraždy dvoch mladých žien v roku 1981 odsúdený na trest smrti a popravený. Sledujte s nami strhujúcu rekonštrukciu prípadu, ktorý vyvoláva znepokojivú otázku, či sa vražedné šialenstvo a brutálna temnota dokážu preniesť cez generácie ako nezvratný genetický kód.

1. Maloobchodné tržby sťahujú potraviny aj e-shopy. Aj tak však rastú 2. Bratislavské letisko si problém s digitálnymi kontrolami nevymyslelo 3. Na Slovensku sa zatiaľ spotrebúva málo elektriny na klimatizácie, v budúcnosti to môže byť inak 4. Prečo toto leto nepricestujete do Kremnice ani do Skalice vlakom

Strana Konzervatívci - Kresťanská únia chce byť podľa jej predsedu Milana Krajniaka alternatívou, ktorá ponúkne voličom, že si nemusia vyberať medzi dvomi zlými možnosťami, Progresívnym Slovenskom na jednej strane a Smerom na druhej. Ako bývalý člen predošlej koalície hovorí, že jednu vec v minulom volebnom období hodnotí ako dobrú - rodinnú politiku. Na tom chce stavať. Nevidí problém v Igorovi Matovičovi, považuje ho za normálneho politika, nedémonizuje ho, ale nevidí v ňom ani spasiteľa. Podľa neho je s Matovičom rokovanie veľmi ťažké, ale dá sa s ním na mnohých veciach dohodnúť. Ak by podľa Krajniaka vytvorilo Matovičove hnutie Slovensko a KDH v budúcom parlamente konzervatívny blok, ten by mohol byť silnejší ako PS či Smer a postaviť premiéra. Milan Krajniak zvažuje aj kandidatúru v komunálnych voľbách na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, rozhodne sa čoskoro.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Bratislavu vede od roku 2018 stejný primátor a podle tábora příznivců je nejúspěšnějším mužem v čele města vůbec. S čím půjde do podzimních komunálních voleb? Jak se mu líbí české hlavní město a co by na něm vylepšil? Moderuje Petr Vizina.

Majstrovstvá Európy v malom futbale sú za nami, no vášne okolo nich zďaleka neutíchajú. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! zavítal prezident Slovenského zväzu malého futbalu Peter Králik, ktorý sa v horúcom kresle nevyhol ani tým najtvrdším otázkam od moderátorov Jula a Muťa.Rozhovor ide poriadne do hĺbky a bez príkras odhaľuje finančné i organizačné zákulisie európskeho šampionátu v Bratislave, na ktorý zväz získal od štátu z verejných financií sumu presahujúcu 887-tisíc eur.Prečo sa vôbec malý futbal porovnáva so svetovými podujatiami v zjazdovom lyžovaní či v atletike? Aj to bola jedna z tém, pri ktorej musel prvý muž tohto športu u nás rázne vysvetľovať oprávnenosť pridelenej dotácie. Ako v podcaste sám zdôraznil, celkový rozpočet podujatia bol neporovnateľne vyšší a zväz niesol obrovské finančné riziko. „Do podujatia sme investovali ešte viac... Ešte viac ako raz toľko,“ uviedol Peter Králik ako jasný dôkaz, že zväz sa nespoliehal výhradne len na štátnu pokladnicu.Ďalšou mimoriadne kontroverznou témou, ktorá silno rezonovala medzi športovými fanúšikmi, bola obsadenosť tribún na niektorých zápasoch. Prezident zväzu musel čeliť ostrej konfrontácii s faktom, že kým bežní diváci si lístky platili, iní mali prístup zadarmo, a napriek tomu ostali niektoré miesta na štadióne neobsadené.Peter Králik však proti kritike argumentuje jasnými a overiteľnými číslami. Odhaľuje napríklad, že divácka návštevnosť v Bratislave bola o 60 % vyššia ako na predošlom šampionáte v Košiciach, a podrobne vysvetľuje, ako sa zväz popasoval s nákladmi na televízne prenosy, ktoré sa vysielali do desiatok krajín.Tento diel podcastu Striedame! je povinnosťou pre každého športového nadšenca, ktorý chce reálne pochopiť, ako v praxi funguje financovanie a marketing športových podujatí na Slovensku.

Majstrovstvá Európy v malom futbale sú za nami, no vášne okolo nich zďaleka neutíchajú. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! zavítal prezident Slovenského zväzu malého futbalu Peter Králik, ktorý sa v horúcom kresle nevyhol ani tým najtvrdším otázkam od moderátorov Jula a Muťa.Rozhovor ide poriadne do hĺbky a bez príkras odhaľuje finančné i organizačné zákulisie európskeho šampionátu v Bratislave, na ktorý zväz získal od štátu z verejných financií sumu presahujúcu 887-tisíc eur.Prečo sa vôbec malý futbal porovnáva so svetovými podujatiami v zjazdovom lyžovaní či v atletike? Aj to bola jedna z tém, pri ktorej musel prvý muž tohto športu u nás rázne vysvetľovať oprávnenosť pridelenej dotácie. Ako v podcaste sám zdôraznil, celkový rozpočet podujatia bol neporovnateľne vyšší a zväz niesol obrovské finančné riziko. „Do podujatia sme investovali ešte viac... Ešte viac ako raz toľko,“ uviedol Peter Králik ako jasný dôkaz, že zväz sa nespoliehal výhradne len na štátnu pokladnicu.Ďalšou mimoriadne kontroverznou témou, ktorá silno rezonovala medzi športovými fanúšikmi, bola obsadenosť tribún na niektorých zápasoch. Prezident zväzu musel čeliť ostrej konfrontácii s faktom, že kým bežní diváci si lístky platili, iní mali prístup zadarmo, a napriek tomu ostali niektoré miesta na štadióne neobsadené.Peter Králik však proti kritike argumentuje jasnými a overiteľnými číslami. Odhaľuje napríklad, že divácka návštevnosť v Bratislave bola o 60 % vyššia ako na predošlom šampionáte v Košiciach, a podrobne vysvetľuje, ako sa zväz popasoval s nákladmi na televízne prenosy, ktoré sa vysielali do desiatok krajín.Tento diel podcastu Striedame! je povinnosťou pre každého športového nadšenca, ktorý chce reálne pochopiť, ako v praxi funguje financovanie a marketing športových podujatí na Slovensku.

Poslechněte si rozhovor Aleny Kovářové s mladým běloruským historikem Aliaksandrem Paršankou, který při své badatelské práci narazil na velmi vzácný objev - renesanční knihu, která v sobě skrývala 500 let staré fragmenty Bible slavného vydavatele Františka Skaryny. Lidija Stevanović si povídala se srbsko-českým umělcem Predragem Pedjou Djakovićem, který představuje Srbsko na letošním Bienále umění v Benátkách. Moderuje: Iveta Demeterová. Připravila: Tajana Mančalová.Všechny díly podcastu Mezi námi můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Od 18. do 24. mája sa uskutočňuje celoslovenská kampaň Týždeň dobrovoľníctva 2026. S výkonnou riaditeľkou Bratislavského dobrovoľníckeho centra Luciou Uhrinovou sa pozrieme na to, ako sa na Slovensku darí dobrovoľníctvu.

Odborníčka na potravinárstvo a popularizátorka zdravého stravovania. Pôsobila v oblasti budovania a využívania potravinových bánk, najmä databáz chemického zloženia potravín. Celý život bola súčasne manažérkou viacerých hudobných telies – Bratislavského detského zboru, Dámskeho komorného orchestra i Speváckeho zboru slovenských učiteliek. Ako dcéra evanjelického farára vyrastala na fare. Je členkou spolku Živena, miluje umenie a tiež pohyb. | Hostka: Kristína Holčíková (chemička, odborníčka na potravinárstvo). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1

Už 23. mája sa opäť otvoria dvere múzeí a galérií a začne sa večer plný objavovania a zážitkov. Hostkou Panorámy bola Barbora Zajačková z komunikačného oddelenia Slovenského národného múzea, koordinátorka Noci múzeí a galérií pre Bratislavu a Bratislavský kraj. Porozprávali sa o tom, čo nás tento rok čaká a kam sa určite oplatí vybrať. | Hostka: Barbora Zajačková. | Moderuje: Darina Mikolášová. | V Rádiu Regina Západ každú sobotu po 10. hod. Talkshow Hosť Panorámy Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Peter so svojou manželkou založili v Brne, ako správni Slováci , Foodtruck Būcheck | Brno a Sladké to-go Dezertína. Z foodtruckera sa stáva Enterpreneur a vy môžete spolu s nami sledovať jeho cestu.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 24 minút dlhšia) je na:

Fotiť začal pred 13 rokmi a z koníčka sa postupne stala práca. Nino Belovič objektívom fotoaparátu sleduje najmä Bratislavu, to ako sa mení a popri tom zachytáva aj veci v pohybe. A to nielen výstavbu futbalového štadióna. Jeho záľuba smeruje k hromadnej doprave a železnici. Zopár jeho fotografií nájdete aj na našom facebooku Rádia Regina Západ. Pozornosť zameriame na Bratislavský hrad, Starý most, ale aj električky a na svet sa pozrieme z výšky najvyšších poschodí, ktoré u nás nájdeme. | Hosť: Nino Belovič. | Moderuje: Juraj Turis. | V Rádiu Regina Západ každú sobotu po 10. hod. Talkshow Hosť Panorámy Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Bratislavské Staré mesto bude o mesiac žiť knihami a do sveta literatúry vás vtiahne nielen množstvo kníh, ale aj diskusie, autorské čítania, koncerty a iné podujatia. Tohtoročná hlavná téma Bratislavského knižného festivalu je „Musíme sa porozprávať…“. A my sa budeme, s dramaturgičkou BRaKu– Zuzanou Bujačkovou. | Hosť: Zuzana Bujačková. | Moderuje: Darina Mikolášová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Lucia Lišková je produktová manažérka v softvérovej firme, ktorá chodí po Bratislave s otvorenými očami a vnímavými ušami. Rada sleduje, ako dokáže dvor rozprávať o svojich obyvateľoch. Koníček si totiž našla vo vnútroblokoch, ktoré fotí a spoznáva inak, ako bežný obyvateľ či turista a svoje zážitky zdieľa na sociálnych sieťach. Prejdeme si s ňou vnútrobloky v okolí Slovenského rozhlasu a všimneme si skryté symboly, architektov, historické prvky a najmä komunitu, ktorá vznikla aj vďaka spoločným priestorom bratislavských vnútroblokov. | Hostka: Lucia Lišková. | Moderuje: Darina Mikolášová. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Pochoutkový rok slaví 10 let: Bratislavské rohlíčky pana Dubčeka peče Naďa Konvalinková. Rada z etikety: Patří děti do restaurace? Výroba octu, druhy a jejich využití. Soutěž o kuchařku.

Stříbrný recept Pochoutkového roku nasladko 2019, bratislavské rohlíčky pana Dubčeka, pekla Naďa Konvalinková. Obohatila ho o vanilkový cukr, rum a lískooříškovou pastu. Výsledek je famózní. Křehounké těsto krásně voní a ořechová náplň má díky pastě i příchuť čokolády.

Pochoutkový rok slaví 10 let: Bratislavské rohlíčky pana Dubčeka peče Naďa Konvalinková. Rada z etikety: Patří děti do restaurace? Výroba octu, druhy a jejich využití. Soutěž o kuchařku.

Stříbrný recept Pochoutkového roku nasladko 2019, bratislavské rohlíčky pana Dubčeka, pekla Naďa Konvalinková. Obohatila ho o vanilkový cukr, rum a lískooříškovou pastu. Výsledek je famózní. Křehounké těsto krásně voní a ořechová náplň má díky pastě i příchuť čokolády.

Stříbrný recept Pochoutkového roku nasladko 2019, bratislavské rohlíčky pana Dubčeka, pekla Naďa Konvalinková. Obohatila ho o vanilkový cukr, rum a lískooříškovou pastu. Výsledek je famózní. Křehounké těsto krásně voní a ořechová náplň má díky pastě i příchuť čokolády.

Pochoutkový rok slaví 10 let: Bratislavské rohlíčky pana Dubčeka peče Naďa Konvalinková. Rada z etikety: Patří děti do restaurace? Výroba octu, druhy a jejich využití. Soutěž o kuchařku.

Stříbrný recept Pochoutkového roku nasladko 2019, bratislavské rohlíčky pana Dubčeka, pekla Naďa Konvalinková. Obohatila ho o vanilkový cukr, rum a lískooříškovou pastu. Výsledek je famózní. Křehounké těsto krásně voní a ořechová náplň má díky pastě i příchuť čokolády.

Pochoutkový rok slaví 10 let: Bratislavské rohlíčky pana Dubčeka peče Naďa Konvalinková. Rada z etikety: Patří děti do restaurace? Výroba octu, druhy a jejich využití. Soutěž o kuchařku.

Pochoutkový rok slaví 10 let: Bratislavské rohlíčky pana Dubčeka peče Naďa Konvalinková. Rada z etikety: Patří děti do restaurace? Výroba octu, druhy a jejich využití. Soutěž o kuchařku.

Stříbrný recept Pochoutkového roku nasladko 2019, bratislavské rohlíčky pana Dubčeka, pekla Naďa Konvalinková. Obohatila ho o vanilkový cukr, rum a lískooříškovou pastu. Výsledek je famózní. Křehounké těsto krásně voní a ořechová náplň má díky pastě i příchuť čokolády.

Stříbrný recept Pochoutkového roku nasladko 2019, bratislavské rohlíčky pana Dubčeka, pekla Naďa Konvalinková. Obohatila ho o vanilkový cukr, rum a lískooříškovou pastu. Výsledek je famózní. Křehounké těsto krásně voní a ořechová náplň má díky pastě i příchuť čokolády.

Pochoutkový rok slaví 10 let: Bratislavské rohlíčky pana Dubčeka peče Naďa Konvalinková. Rada z etikety: Patří děti do restaurace? Výroba octu, druhy a jejich využití. Soutěž o kuchařku.

Stříbrný recept Pochoutkového roku nasladko 2019, bratislavské rohlíčky pana Dubčeka, pekla Naďa Konvalinková. Obohatila ho o vanilkový cukr, rum a lískooříškovou pastu. Výsledek je famózní. Křehounké těsto krásně voní a ořechová náplň má díky pastě i příchuť čokolády.

Pochoutkový rok slaví 10 let: Bratislavské rohlíčky pana Dubčeka peče Naďa Konvalinková. Rada z etikety: Patří děti do restaurace? Výroba octu, druhy a jejich využití. Soutěž o kuchařku.

Hosťom Štefana Chrappu je vladyka Milan Lach, nový bratislavský gréckokatolícky biskup. Reč je o jeho pôsobení v Amerike, tiež o povolaní k jezuitom ako aj o výzvach, ktoré ho v biskupskej službe čakajú. | Hosť: vladyka Milan Lach (bratislavský gréckokatolícky biskup). | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Robert Pukač, známy aj ako „Bratislavský princ“, patrí medzi najskúsenejších slovenských MMA bojovníkov. V júni ho čaká veľký zápas v Bratislave.

Hosť: MUDr. Jaroslava Orosová (prezidentka Zväzu ambulantných a poskytovateľov a členka iniciatívy Lekári nahlas) a Hana Hupcejová (predsedníčka Bratislavského spolku medikov). | Zdravotnícke dezinformácie sa v súčasnosti šíria rýchlejšie než kedykoľvek pred tým - odborníci upozorňujú, že tento trend má reálny vplyv na zdravie pacientov. Iniciatíva Lekári nahlas preto predstavila novú webovú platformu, kde verejnosť nájde najčastejšie zdravotnícke dezinformácie, ich vysvetlenia a argumenty podložené dôkazmi. Podľa analýzy Európskeho parlamentu využíva internet ako hlavný zdroj informácií o zdraví až 65 % ľudí vo veku 25 – 34 rokov. V praxi tak nastáva situácia, že v momente keď nás rozbolí hlava, alebo sa objaví vyrážka, zapíname internet a googlime. Odpoveď dostaneme za pár sekúnd. Problém nastáva v momente, keď je v rozpore s platnými medicínskymi poznatkami. O tom, čo sa deje, keď internet začne konkurovať medicíne založenej na dôkazoch, sa dozviete v tomto vydaní Kontaktov. | Iniciatíva Lekári nahlas proti dezinformáciám. | Moderuje: Eva Pribylincová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

„Dobré ráno z Bratislavského hradu, za chviličku se přiblíží naše delegace českého Parlamentu,“ říká na svém selfie videu ze Slovenska poslanec za ANO a předseda sněmovního zahraničního výboru Radek Vondráček. Není to pochopitelně pravda.

Nejeden Bratislavčan pozná jeho knihu Zo starých zápisníc mesta Bratislavy. Ak aj nie, tak či onak sa jeho príbehy v publicistickej forme a často i ústnym podaním dostali do kolektívnej pamäti, neraz aj navzdory novým a už revidovaným poznatkom. Ovídius Faust bol významný bratislavský archivár, múzejník, organizátor vedeckého a kultúrneho života, zberateľ a nadaný publicista, ale aj veľký fabulátor a falzifikátor. Jeho životný osud je zaujímavý ako celé 20. storočie. V roku 1919 sa v Archíve mesta Bratislavy objavil s odpismi diplomov, ktoré mu dokladovali vynikajúce univerzitné vzdelanie a kvalifikáciu. Ako sa však dnes ukazuje, boli to falzifikáty, ktoré vtedy nikto nepreveril a neodhalil. Aj vďaka tomuto podvodu dosiahol v nasledujúcich rokoch raketový kariérny rast a jeho publicistické nadanie, rozprávačský talent a spoločenské konexie ho posunuli do pozície azda najznámejšej osobnosti nášho hlavného mesta. Bez Ovídia akoby sa v kultúrnej sfére nemohlo nič podariť. No v kariére pokračoval aj počas vojnového slovenského štátu, pričom sprevádzal po meste aj návštevy nacistických pohlavárov, za čo bol po vojne obvinený z kolaborácie. Hral však opäť dvojakú hru, v tajnosti pomáhal príslušníkom protifašistického odboja a opäť využil svoj falšovateľský talent, aby zachránil množstvo partizánov vystavením dokladov s falošnou pečiatkou policajného riaditeľstva. Výpočet zaujímavostí sa v prípade Ovídia Fausta týmto ani zďaleka nekončí, naopak dodnes fascinuje a privádza k výskumu celú komunitu historikov a archivárov. Výsledkom takéhoto záujmu je aj nová publikácia Múzea mesta Bratislavy – Ovídius Faust. Legenda alebo mýtus? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s editorom a spoluautorom tejto knihy a kurátorom Múzea mesta Bratislavy Štefanom Hrivňákom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Fond na podporu umenia škrtá dotácie tam, kde s nimi doteraz mohli počítať. Za kontroverzných okolností, takmer bez prítomnosti verejnosti, fond rozdelil peniaze tak, aby sa mohli financovať veľké oslavy, ale na úkor kultúrnych centier, knižníc, malých divadiel či galérií.Ako Fond na podporu umenia funguje, čo môže strata možnosti získať dotáciu znamenať pre konkrétne inštitúcie a umelcov a čo podporu získalo, objasňuje v Dobrom ráne s Janou Krescanko Dibákovou reportérka redakcie kultúry denníka SME Soňa Jánošová.Zdroje zvukov: TASR, Youtube/TA3, SME, Youtube/Denník NOdporúčanieDnes mám pre vás hudobné odporúčanie, štartuje jubilejný 60. ročník Bratislavských hudobných slávností. Ak to do Bratislavy máte ďaleko, skúste koncert vážnej hudby o niečo bližšie k vám. Organových a iných koncertov bude s klesajúcou teplotou postupne viac.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠

Člen festivalového výboru Bratislavských hudobných slávností Ivan Marton, ktorý kedysi zastával pozíciu dramaturga Slovenskej filharmónie. Bratislavské hudobné slávnosti, ktoré tento rok oslávia 60 rokov na scéne, považuje za sviatok klasickej hudby na Slovensku. Počúvanie klasickej hudby by malo byť podľa Ivana Martona pre nás samozrejmé. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho pôsobení v slávnom a po roku 1968 zakázanom časopise Echo bratislavských vysokoškolákov, o pohnutých časoch, ktoré prežila jeho rodina, aj o jeho práci pre činoherné divadelné predstavenia. | Hosť: Ivan Marton (hudobný dramaturg). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Za vlád Smeru a Hlasu už mala stáť špičková koncová nemocnica v Bratislave na štyroch rôznych miestach. Robili sa analýzy, pripravovali pozemky, búralo sa. Stálo nás ťažké milióny eur. Nakoniec sa má stavať inde. Nemocnicu za miliardu a tristo miliónov eur, odkopírovanú z Prešova, bude stavať ministerstvo obrany v Bratislavských Vajnoroch.Čo bude medzitým robiť minister zdravotníctva a čo hovorí na to, že sa opozícia Hlasu posmieva, že jej Smer zobral ďalšie ministerstvo? A bude už toto určite posledný plán a nemocnicu naozaj postavíme?Zatiaľ čo na mamičku s deťmi padne omietka a zraní ich, alebo v nemocnici na infekčnom lozia šváby a ľudia sa sami v zbierkach skladajú na rekonštrukcie v nemocniciach, premiér rieši zastavenie nákupov mRNA vakcín a hlasno podporuje splnomocnenca, ktorí má očkovaných ľudí za modifikované kukurice a vedcov za tragédov. Čo na to hovorí minister zdravotníctva, ak jeho kolega minister školstva odkazuje, že to je hanba?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom.

„To je národ mladý, to je ako deti, má svoje chyby, ale je obdivuhodné, čo dokázal.“ Takto sa vraj zvykla vyjadrovať o nás Slovákoch jedna zo zakladajúcich osobností slovenskej umenovedy Alžbeta Güntherová-Mayerová. Po tom všetkom, čím si musela v živote prejsť, sa tieto jej slová musia javiť prinajmenšom ako láskavé, také láskavé, že takmer zabúdajú na sotva odpustiteľné krivdy. Rodenú prešporáčku Alžbetu Güntherovú-Mayerovú komunistický režim perzekvoval niekoľkými spôsobmi – najskôr jej zavraždil manžela, pripravil ju aj so synom o vlastný dom a uvrhol do takmer neznesiteľných sociálnych pomerov, izoloval a presťahoval na druhý koniec krajiny. Napriek tomu neustále pracovala na tom, čo môžeme bez obáv nazvať záchranou kultúrneho dedičstva na Slovensku – či už v pozícii správkyne niekdajších andrássyovských majetkov, kaštieľa Betliar a hradu Krásna Hôrka, či už v pozícii editorky dodnes kľúčového trojzväzkového Súpisu pamiatok na Slovensku, alebo v pozícii pedagogičky, ktorá formulovala základy slovenskej umenovedy a stála pri zrode dôležitých verejných inštitúcií, napríklad VŠVÚ či pamiatkového úradu. Nehladiac na obrovské zásluhy a zbavená vlastného majetku bola nútená žiť i so svojím synom v otrasných sociálnych podmienkach a zásah z vyšších miest niekoľkokrát prerušil jej akademickú i pedagogickú dráhu. Napriek tomu ju všetci poznali ako ženu s obrovským srdcom, ktorá bola ochotná sa pre druhých a najmä pre svoje povolanie úplne rozdať či jednoducho odovzdať. Nedávno práve Divadlo P. O. Hviezdoslava predstavilo dramatické spracovanie života a diela Alžbety Güntherovej-Mayerovej s názvom Bratislavské srdce. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s autorkou tejto divadelnej inscenácie - teatrologičku, dramatičku a režisérku Annou Gruskovou a s historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga Júliusom Barczim. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.