Nedeľná chvíľka poézie_FM

Aj slovenská poézia má svoje ocenenie. Okrem súťaže Básne, ktorá hodnotí nepublikované básnické cykly začínajúcich či niekedy aj etablovaných autorov a autoriek, sa od roku 2019 v rámci festivalu Novotvar odovzdáva aj cena za poéziu s názvom Zlatá vlna. Udeľuje sa raz ročne za najlepšie pôvodné slovenské básnické dielo a vyhlasujú ju Občianske združenie Novotvar , Slovenské literárne centrum, Literárna bašta, literarnyklub.sk, Vlna a Vertigo. Tohtoročnými členmi poroty, ktorí vyhlásili nominovaných autorov a autorky boli básnik Ivan Štrpka, poetka Patricia Gonzalo de Jesús a literárny kritik a prekladateľ Marián Andričík. O tejto súťaži som sa rozprávala s riaditeľom súťaže a básnikom Petrom Brezňanom.

Môže primár interného oddelenia písať básne? Môže. Pavol Majdák začal básne písať ako chlapček ešte na základnej škole. Odvtedy písať neprestal. V 90-tych rokoch ako vysokoškolák pomerne často publikoval najmä v časopise Dotyky, za čias Joža Urbana a Marosa Bančeja. Básne mu vyšli aj v RAKu, Literárnom týždenníku, v Tvare, publikoval ho aj Host či Slovenské pohľady. Časom sa s Marošom Bančejom, ktorý bol v tom čase šéfredaktorom časopisu Dotyky, spriatelili a stal sa aj iniciátorom a neskôr aj zodpovedným redaktorom a krstným otcom básnickej dvojzbierky môjho hosťa: Podozrenie, alebo Stratenie navrátených stratených synov, ktorú vydal spolu s priateľom Marošom Kollárikom v roku 2001. Vyštudoval lekársku fakultu, pracuje ako primár na internom oddelení nemocnice v Bojniciach a napriek tomu, že publikuje už väčšinou len odborné práce, básne nikdy písať neprestal.

Vždy, keď na Slovensku vychádza nová zbierka básní, je to tak trochu sviatok. A keď vychádza zbierka básní zosnulého básnika, ktorá pre mnohých jeho fanúšikov prináša čosi nové a špeciálne z jeho tvorby, je to sviatok o to väčší. Len nedávno bola uvedená do života kniha Osamelého bežca, Ivana Laučíka, s názvom Ivan Laučík – Prelet medzerami jazyka. Súkromné a tajné tlače vydavateľstva & (1965 – 1975). Vydalo ju vydavateľstvo Modrý Peter a ide o skutočne výnimočnú knižku. Viac o nej s básnikom a vydavateľom Petrom Milčákom.

Vlado Slivka je absolventom matematicko-fyzikálnej fakulty UK. Od roku 1995 pôsobí v reklame, kde začínal ako copywriter. Potom pracoval v rôznych reklamných agentúrach a od roku 2021 je kreatívnym riaditeľom v jednej z nich. Získal mnoho kreatívnych ocenení z domácich aj zahraničných súťaží. Vo voľnom čase rád športuje, píše texty piesní a vydal dokonca aj jednu knižku pre deti - Tajomstvá našej Zoo, v ktorej okrem rozprávok nájdete aj básničky.

Peter Milčák je básnik, vydavateľ, literárny vedec, publicista a prekladateľ z angličtiny a poľštiny. Študoval slovenčinu a angličtinu na univerzite v Prešove, pracoval ako stredoškolský učiteľ, neskôr pôsobil ako odborný asistent, potom pracoval ako lektor slovenského jazyka na Varšavskej univerzite a Bieloruskej štátnej univerzite v Minsku a v súčasnosti pôsobí na Sliezskej univerzite v Katoviciach. V roku 1991 založil v Levoči vydavateľstvo Modrý Peter, ktoré sa špecializuje na vydávanie pôvodnej slovenskej poézie. Vydal viacero básnických zbierok - Záprah pred zimou, Prípravná čiara 57, Brum či Podoby milosti.

Richard L. Kramár je básnik, režisér, kabaretiér a libretista. V súčasnosti je študentom doktorandského štúdia v odbore dramatická umění na JAMU v Brne. V rokoch 2014-2016 zakladal a spolu-viedol (s Teréziou Klasovou) nezávislý kultúrny priestor Divadlo na ôsmom poschodí v Bratislave. Je spoluzakladateľom viacerých spolkov a konceptuálnych umeleckých buniek. Publikoval tri básnické zbierky: Štuchanie do medúz (Spolek přátel Psího vína, 2017), Úchopový Inštinkt (BRAK, 2021) a BORDERLINE (s Kino Peklo, Adolescent, 2022). Len pred pár dňami mu vyšla nová, štvrtá básnická zbierka.

Básne Terezy Horváthovej som objavila v jednej skupine venovanej poézii na sociálnej sieti a tak sa mi zapáčili, že som ju veľmi chcela v relácii. Narodila sa v Prahe, kde aj v súčasnosti žije. Dva roky študovala odbor český jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Jej texty zazneli napríklad na deviatom ročníku podujatia Open Fra, Publikovala v časopisoch Tvar, Psí víno, Revue Prostor či Pandora.

Davida Hrbeka som spoznala počas práce na albume hudobníka Davida Kollera Československo. Je publicista, textár, básnik, moderátor. Pochádza z Olomouca, kde aj pracuje ako edukátor v Múzeu umenia Olomouc. Hrá v kapele Tak co? pre ktorú píše aj texty. Vo viacerých divadlách- či už v Prahe alebo v Olomouci uvádzal svoju talkshow - v tej pražskej boli jeho hosťami napríklad Václav Havel, Tomáš Klus, Suzanne Vega, Michael McCartney (brat Paula McCartneyho), či Lou Reed. Vydal viacero kníh rozhovorov, nás však budú zaujímať najmä jeho zbierky básní či textov: Dobrou noc, odcházím z roku 2020 a Ty nejlepší věci z roku 2025.

Gabriela Sedmáková je v treťom ročníku bakalárskeho štúdia na Trinity College Dublin, kde študuje Klasické štúdiá a Anglickú literatúru, tento rok trávi rok na Karlovej univerzite cez European Liberal Arts Network. Stážovala ako vedúca mladej redakcie v časopise .týždeň., spolupracuje s časopismi Kapitál, Vlna a Glosolália. S poéziou a prózou bola na literárnych súťažiach ako Medziriadky, či Wolkrova Polianka.

Dnes v relácii Nedeľná chvíľka poézie_FM máme poetku Renatu Jurčovú. Vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor dramaturgia a dramatická tvorba. Od roku 2021 pracuje v Národnom osvetovom centre ako odborná pracovníčka pre umelecký prednes. Založila občianske združenie Tri bodky na ceste. V minulosti pôsobila ako pedagogička, recitátorka, dramaturgička, režisérka divadelných súborov. Debutovala v roku 2022 básnickou zbierkou Na ceste za.

Iryna Zahladko je ukrajinská poetka, prekladateľka a performerka. Od roku 2019 žije v Prahe. Vyštudovala teoretickú fyziku, živí sa ako programátorka, no za svoju hlavnú prácu považuje literatúru. V ukrajinčine vydala básnické zbierky Sobače oko (Psie oko) a Lement i lehit (Lamentácie a našeptávanie). V češtine vydala básnické zbierky Tváření a Jak se líčit v nemoci. V roku 2017 získala najvýznamnejšiu ukrajinskú literárnu cenu pre mladých spisovateľov – Smoloskyp. V roku 2025 získala za zbierku Jak se líčit v nemoci Cenu literárnej kritiky za poéziu.

Vo veku nedožitých 84 rokov zomrela počas uplynulého týždňa poetka, prozaička, autorka literatúry pre deti, Marianna Grznárová. Najväčší úspech dosiahla knižkou Maťko a Kubko, na základe ktorej vznikol večerníček Pásli ovce valasi, na ktorom vyrastala nejedna generácia. Vydala iba jednu básnickú zbierku, a to v roku 1966, ktorou zároveň aj debutovala a volala sa Vstupujte bosí. Jej básne boli pre mňa na danú dobu odvážne, písané s ľahkosťou, a odmietajúce konvencie a preto som si povedala, že by bolo pekné, keby sme sa s ňou symbolicky rozlúčili aj v Nedeľnej chvíľke poézie_fm. Na pomoc mi prišiel literárny vedec a básnik Viliam Nadaskay.

Bibianu Buchelovú si obľúbila poetka Mila Haugová, keď jej pomáhala s debutovou zbierkou básní s názvom Amplitúda. Vyštudovala vysokú školu poľnohospodársku v nitre, pôvodne však chcela študovať slovenčinu. S poéziou začala pomerne neskoro, ako dospelá zrelá žena, v časoch korony. Dnes pracuje ako lektorka a doučuje slovenčinu v projekte Cesta von. Pomaly pracuje aj na novej, druhej básnickej zbierke s názvom Prelínanie. A to je aj dôvod, prečo som ju k nám do relácie pozvala opäť - aby ste si vypočuli na čom pracuje.

Český básnik Lubomír Tichy študuje bohemistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Básne publikoval v tlačených aj internetových časopisoch, spomeňme Host, A2,Psí víno a iné. Píše recenzie a reflexie prózy aj poézie. Debutová zbierka básní s názvom Místní mu vyšla v minulom roku vo vydavateľstve Fra. V roku 2023 ho nominovali na Cenu Václava Buriana za poéziu.

Zuzana Balenčin študovala preklad a tlmočenie anglického a ukrajinského jazyka, aj keď nakoniec jej bola bližšia literárna veda ako samotný preklad. Vo svojej záverečnej práci sa zaoberala konceptom ženského písania S. Plath a A. Sexton, ktoré ju zaujíma dodnes. Zaoberá sa najmä slovenskou poéziou. Tej sa venuje aj autorsky – je laureátkou ceny Wolkrova Polianka za rok 2023 a jej verše sa objavili v časopise Vertigo, Romboid i na rádiu Devín. Svet literatúry často prepája s fotografiou. Často fotí rôzne literárne podujatia, ale médium fotografie využíva aj priamo vo svojich básňach. V súčasnosti pôsobí v Krajskej knižnici P. O. Hviezdoslava v Prešove.

Stanislav Hoferek nemá oficiálne vydanú “papierovú” zbierku svojich básní, to mu však nebráni písať a dokonca na webe svoje básne aj celkom mohutne vydávať. Doteraz si publikoval 15 básnických zbierok, spomeniem aspoň niektoré: Horia mi noviny a je mi dobre, Kompromis, či Bar u jednej atmosféry. Zaoberá sa písaním kníh, hier, hudobných albumov či rôznych kreatívnych literárnych experimentov. Záber má skutočne široký - podľa svojich slov píše všetky žánre, od temného fantasy cez politické haiku, vedecký humor a kuchárku po poéziu a učebnice. Píše od roku 2010, odkedy tiež vedie československý projekt Greenie knižnica, kde sa rozhodol dať priestor ľuďom, ktorí túžia vydať svoje knižky - aspoň online.

Viktória Citráková sa pohybuje na pomedzí výtvarného umenia, literatúry a divadla. Je študentkou intermediálnej teórie na Masarykovej univerzite a Ateliéru performance na Fakulte výtvarných umení v Brne. Svoje texty publikovala v časopisoch Dotyky, Vertigo a na platforme Psí víno. Organizuje literárne workshopy, venuje sa publikačnej, výstavnej a kurátorskej činnosti. Na sklonku minulého roku jej vo vydavateľstve FACE vyšla debutová básnická kniha Synestetika.

Marek Timko vyštudoval filozofiu a slovenský jazyk a literatúru na Prešovskej univerzite, doktorát z filozofie získal na Masarykovej univerzite v Brne. Pôsobí ako odborný asistent na Ústave bohemistiky a knihovníctva Slezskej univerzity v Opave. Viac ako 12 rokov je spoluorganizátorom Literárnych večerov v Brne a v posledných rokoch je aj nájomným moderátorom Mesiaca autorského čítania. Doteraz vydal štyri básnické zbierky - tri pod vlastným menom - a jednu pod pseudonymom.

Zvonko Taneski sa narodil v Macedónsku, žije na Slovensku, pôsobí ako umelecký prekladateľ z macedónčiny do slovenčiny a vice versa. Je autorom šiestich básnických zbierok v macedónčine, jeden obsiahlejší knižný výber mu vyšiel v srbčine a v roku 2016 vydal aj jeden knižný zošiť v slovenčine s názvom Dobrý lovec. Básne však už asi osem rokov nepíše. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg a taktiež sa dlhodobo venuje literárnej vede. Zo slovenčiny do macedónčiny preložil mnoho slovenských autorov a autoriek.

Dnes pôjdeme opäť na návštevu do Česka. Lukáš Marvan je totiž český básnik, prozaik a novinár, nejaký čas prežil dokonca aj ako budhistický mních. Básne začal publikovať v deväťdesiatych rokoch v Revolver revue a v Literárnych novinách, jeho texty sa ocitli v rôznych antológiách aj vo výberoch najlepších českých básní. Básnicky debutoval v roku 1993 zbierkou Levhart nebo leopard, odvtedy vydal ďalších sedem básnických zbierok, medzi nimi napríklad Je to napsáno v čarách světa, Noční cesta denní krajinou, Cestovní básně či nateraz poslednú Někoho mi připomínáš. Na vydanie je pripravená aj jeho ďalšia, nová básnická zbierka.

Marek Debnár pôsobil ako porotca v literárnej súťaži Anasoft Litera, venuje sa literárnej kritike aj teórii, je docentom v odbore estetika. Vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pracuje ako docent na Katedre žurnalistiky a nových médií na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a pracoval aj v Ústave slovenskej literatúry SAV. Zaoberá sa literárnou teóriou, predovšetkým vzťahom subjektu a autora, teóriou minoritných žánrov a digitálnymi humanitnými prístupmi k filozofii, semiotike a literatúre. V posledných rokoch sa primárne venuje digitálnym výskumom literatúry.

Zuzana Husarova je literárna vedkyňa, poetka a pedagogička. Akadamicky pôsobí na VŠVU v Bratislave. Na konte má básnické zbierky Liminal, Lucent, ale aj poéziu, ktorú píše neurónová siet Liza Gennart. Len nedávno jej vyšla nová zbierka básní s názvom Hypomnemata.

Dnes sa pozrieme na jedného z finalistov posledného ročníka Básne SK/CZ z roku 2024. S Richardom Miškem sa poznáme dlhé roky ešte z projektu Mám talent, kde sme obaja publikovali svoje básne. Od roku 2004 navštevuje literárny klub Generácia, ktorý zároveň dlhší čas viedol. Venoval sa rôznym aktivitám v oblasti literatúry. Publikoval v literárnych časopisoch - Tvar, Dotyky, Romboid, Rak, Vertigo, v básnickej antológii Sólo pre deväť hlasov a v zborníkoch litklubu Generácia. Dnes píše básne len sporadicky, ale evidentne účinne, keďže sa nimi dostal do finále súťaže Básne sk/cz.

Anna Kopiova je z Charkiva. Väčšinu života sa venuje divadlu, a po začiatku invázie sa stretla s Charkivskym divadelným súborom na festivale vo Fínsku, kde o rok premiérovali dokumentárne performance “Because it's my home”. Na Slovensko prišla v júli 2023 a pôsobí odvtedy medzi Charkivom a Bratislavou. Momentálne študuje bábkoherectvo a divadlo animácie. Básne nepíše často a nikdy ich nepublikovala, ale považuje poéziu za mocné médium pre vzájomne pochopenie.

Poslednú nedeľu v roku 2024 strávime v relácii Nedeľná chvíľka poézie_FM s aforizmami. Tomáš Ulej vydal po šiestich rokoch novú zbierku Zas píš a my sa o nej už dnes po 12tej budeme rozprávať. Aj si z nej čítať.

Maroš Bafia vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na VŠMÚ v Bratislave. Je finalistom súťaže Básne SK/CZ a Poviedka. Len nedávno mu vyšla debutová zbierka básní s názvom Prichádzajúci chlapec.

Fero Lintner vymyslel rozsiahly multižánrový projekt s Názvom Slovensko - ide v ňom o spojenie literatúry, divadla, hudby, výtvarného umenia a po novom aj filmu), ktorý raz ročne na Slovensku vychádza. Tohto roku ako Slovensko poetické. Pracuje ako manažér Prešporského divadla, je autorom medzinárodného art metalového hudobného projektu The Lunatic Orchestra. Vyštudoval dve univerzity, vystriedal množstvo zamestnaní od riaditeľa banky, kamionistu, upratovača, nočného vrátnika, až po robotníka na stavbe. Skúseností z týchto povolaní využíva aj pri písaní vlastných poviedok.

Už dlhšie sme nemali v rubrike začínajúceho autora. Tak to dnes napravíme. David Lipa pracoval nejaký čas v IT sektore, vyštudoval výtvarné umenie a venuje sa spevu. A píše básne. Do cesty mi ho prihrala náhoda, zvaná Katarína Málikova. David Vám už dnes po 12tej na Rádiu_FM prečíta niektoré zo svojich básní.

Pavol Remiáš, a.k.a. Lyrik H je známy z hudobných projektov Modré hory či Zlokot, ale poznáte ho aj ako spoluautora knihy Modré hory Dobré slohy, či autora jeho sólo básnickej zbierky Naničhodný poet, teraz mu vychádza nová zbierka, avšak presedlal na haiku! Knižka sa volá V balíkoch hrklo a krstiť sa bude najbližšiu stredu v Klube pod lampou v BA.

Básnik a prozaik Ľuboš Bendzák debutoval v roku 1995 básnickou zbierkou s nazvom Básne pre Soňu Marmeladovovú, nasledovali Zápisky z čudného domu (2005), Vodka (2009), Vytrvalost sivej (2010), Pohreb andulky a iné udalosti dňa (2015), Samota je moja staršia sestra (2017), Vlastná váha (2019), a v roku 2022 výber z poézie Bude to tym počasím. Teraz nedávno mu vyšla najnovšia zbierka Pestovať bonsaj.

Tehilim, Kristus v Bruseli, V alebo aj Slovo pred slovom - Proglas pre deti a ich rodičov. To sú básnické zbierky básnika, prozaika, esejistu, výtvarníka a kazateľa Cirkvi bratskej, Daniela Pastirčáka. Daniel Pastirčák ku ktorým len nedávno pridal ďalšiu, s názvom v nikom a nikde.

Už od 14. novembra sa v bratislavskom V-Klube začína 22. ročník festivalu Ars Poetica. Tento raz s mottom „svetlo z vnútra“, s fokusom na vnútorný svet a živú skúsenosť originálnych autorov z mnohých krajín viacerých kontinentov. Bohatý festivalový program predstaví celé spektrum inšpiratívnych talentov a hviezd súčasnej svetovej básnickej, experimentálnej a performatívnej scény. Zavolala som básnika a jedného z organizátorov Martina Solotruka, aby Vám povedal viac. Prečítame Vám (výnimočne obaja) básne autorov a autoriek, ktorí a ktoré na festivale vystúpia.

Slovenské básne, české básne, ale aj tie z iných častí sveta. Tradičné, kultové, ale aj také, ktoré sa nimi ešte nestihli stať. Mladí básnici, starí básnici, živí, ale aj mŕtvi. To všetko si môžete vypočuť v rubrike Nedeľná chvíľka poézie_FM s Mirkou Ábelovou.

Básnik a literárny vedec Viliam Nádaskay pracuje v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied na výskume poézie a literárnej kultúry. Je spoluautorom monografie Literárne krajiny Bratislavy. Od roku 2019 je redaktorom internetového časopisu Platforma pre literatúru a výskum. Vydal dve zbierky básní Vynechaný spoj (2018) a Zmyslov zbavovaný (2021). Venuje sa literárnej kritike, bol spolueditorom antológie Kritická ročenka v rokoch 2019 – 2022. Preložil básnickú knihu Ilyu Kaminskeho Hluchá republika. A teraz nedávno mu vyšla tretia básnická kniha v poradí s názvom Strmhlav, sliepňajúc.

Český básnik Karel Škrabal už v Nedeľnej chvíľke poézie_fm za 10 rokov jej existencie niekoľkokrát bol, čo svedčí o jeho slušnej básnickej aktivite. Dlhé roky pôsobí v českých médiách, založil spriaznený sesterský web Nedělní chvilka poezie a doteraz vydal 7 básnických zbierok - napríklad Zapalte Prahu, Kavčí hory či Nikoho nečekám. Teraz mu vychádza nová kniha, s názvom Jedu.

Vica Kerekes je herečka, poéziu nepíše, ale má ju rada. Objavila v desiatkach filmov či seriálov - spomeňme aspoň zopár: seriály Odsúdené, Kapitán Exner, či filmy Milada alebo Hnutie odporu. Narodila sa na juhu stredného Slovenska vo Fiľakove. Jej matka je Maďarka, otec je spolovice Slovák a spolovice Maďar. Jej mama bola učiteľka slovenčiny a maďarčiny. Vica začala hrať v divadle už na základnej škole. Po skončení gymnázia chcela byť policajtkou, nakoniec sa však vyštudovala VŠMÚ. Posledné roky žije v Budapešti. Prečíta Vám svoje obľúbené básne a dozviete sa aj to, či niekedy písala básne.

Jozef Palascak študoval na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a venoval sa odborom slovenský jazyk a literatúra, estetika a literárna veda. Debutoval v roku 2008, keď mu vo vydavateľstve Modrý Peter v Levoči vyšla básnická zbierka s názvom TELOI. V roku 2010 mu vyšla druhá zbierka, Otec, Syn a Cudzinka, ktorá bola ručne vyrobená a vyšla v náklade len troch kusov na prírodnom papieri v Pracovni Projektovania Knižky a typografie Výtvarnej akadémie Jana Matejki w Krakowe. V roku 2014 vydal tretiu zbierku, ktorá sa volá Notácia. No a každú chvíľu by mala vyjsť aj jeho úplne nová, štvrtá v poradí, s názvom KamInam.

Čo budeme stále len s básnikmi a poetkami čítať básne, veď aj hudobníčky ľúbia poéziu. Katka Málíková je toho jasným dôkazom, písať básne začala skôr ako komponovať hudbu a jej čítanie v ma nenormálne bavilo! Bude aj Vás, uvidíte!

Tomáša Straku poznáte možno hlavne cez slam poetry, no už čoskoro mu vychádza aj nová básnická zbierka s názvom Praha. Knižne debutoval básnickou zbierkou — Paper back — roku 2013. Roku 2014 vydal zbierku — Hrdina robotníckej triedy — v roku 2020 zase zbierku Spievam.

Alexandra Slava Mudra je študentka doktorandského štúdia literárnej vedy na FF UPJŠ v Košiciach. Spievať začala skôr než vedela hovoriť, od detstva hrá na klavíri. To, čo píše v angličtine, nenazýva poéziou a čo píše v slovenčine, zatiaľ nespieva. Zaujíma sa o to, čo sa skrýva za literatúrou, berie ju lingvistika, filozofia jazyka, pôrodníctvo či možnosti slobodného školstva na Slovensku. V Košiciach sa sporadicky spolupodieľa na propagácii súčasnej pôvodnej literárnej tvorby prostredníctvom poetických večerov. Publikovala cez Medziriadky v Glosolálii, neskôr na portáli Knihy na dosah, v Bielom liste Slovak roses, v antológii Lines from Visegrad a so svojou poéziou a prózou sporadicky vystupuje na kultúrnych podujatiach.

Barbora Grič sa narodila v Bojniciach a do dospelosti žila v Prievidzi, kde navštevovala Literárny klub pod vedením Ondreja Čiliaka. Ďalej tvorila a písala v Banskej Bystrici na Akadémii Umení ako filmová scenáristka a dramaturgička. Po bakalárskom stupni ju prijali na JAMU v Brne, kde štúdium po roku prerušila a magisterské štúdium dokončila nakoniec v Nitre v odbore žurnalistika. Básne a poviedky publikovala časopisecky, len nedávno jej vyšla debutová próza Takto láska nemá vyzerať, ktorú sama aj ilustrovala a dokonca v nej sú aj jej básne.

432 čerstvých premiérových dielov, 88 repríz. Je to neuveriteľné, ale Nedeľná chvíľka poézie_FM oslavuje 10. narodeniny. Za ten čas ste mohli počuť takmer všetkých významných žijúcich aj nežijúcich slovenských či českých básnikov a poetky, ale aj básne zavraničných autorov a autoriek v prekladoch. Okrem básnikov a poetiek Vám svoje obľúbené básne čítali aj herci a herečky, ale aj iné osobnosti z kultúry. Pred desiatimi rokmi bol prvým hosťom básnik Ivan Štrpka a tak som ho do relácie, pochopiteľne, chcela pozvať aj teraz.