Podcasts about dlhodobo

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Hosťom relácie Dírerov filter bol herec činohry SND Richard Stanke. Venuje sa aj dabingu a divákom je známy aj z televíznej obrazovky. Dlhodobo sa angažuje v občianskych protestoch na záchranu demokracie, slobody slova, otvorenej kultúry a európskeho smerovania Slovenska. Je držiteľom viacerých ocenení Literárneho fondu. V roku 2016 získal Divadelné dosky a v roku 2019 dostal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a kultúry, divadelného a filmového umenia.

Beáta Mesíková a Martina Knapcová z Materského centra Hojdana predstavia ako sa dá (ako sa dalo celé tie roky) fungovať naozaj DLHODOBO, v podstate celú jednu generáciu. Tieto nadšené mamičky, ktoré spoločne s ďalšími dlhé roky vedú a organizujú aktivity tohto známeho ružinovského centra pre rodiny vysvetlia, kde na to berú energiu, financie a ako to celé tie roky dokázali zvládať. Prajem inšpiratívne sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.  

Jana Golis, členka Fragile, hrala aj na Novej scéne. Vyštudovala muzikológiu na Univerzite Komenského v roku 2005 a zároveň aj kompozíciu na konzervatóriu. Dlhodobo sa angažovala v rôznych projektoch. Spievala aj dirigovala a chodila na turné s medzinárodným zborom The Continental Singers pochádza z Horného Badína. Má sestru. | Hosť: Jana Golis (muzikologička, členka skupiny Fragile). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dominika Sakmárová - sinologička, spisovateľka, folkloristka, ktorá nám príde porozprávať o kultúre východu. Navštívime s ňou Taiwan, Čínu, či Južnú Kóreu, ale rovnako spoznáme Spiš, tak trochu inak. Dominika Sakmárová je známa svojim rozprávaním a písaním o živote v Ázii. Miroslav Čief s ňou však podebatoval aj o jej zbierke krojov, ich šití a vystavovaní.

Vyštudovaná historička a filozofka Jana Jablonická Zezulová sa venuje téme rodovej rovnosti. V súčasnosti pracuje ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy. Dlhodobo sa zaujíma o životné podmienky a príbehy žien, históriu feminizmu a rodové štúdiá. Spolu sa zhovárame o živote a diele Hany Gregorovej – výnimočnej ženy, ktorá bojovala za práva žien na Slovensku. Gregorová však nebola "len" feministkou. Bola predovšetkým uvedomelým človekom, scestovaným, zvedavým a otvoreným. Ľudácky režim ju nazval "protislovenskou a štvavou" pretože tvrdila, že milovať svoju krajinu a svojich ľudí neznamená nenávidieť tých druhých. Aj vďaka Hane Gregorovej je dnes možnosť vysokoškolského štúdia pre ženy v našej krajine bežnou záležitosťou, hoci kedysi tomu tak rozhodne nebolo. Aj preto sa s Janou zhovárame aj o tom, ako vyzerá feminizmus na Slovensku dnes, prečo je o týchto témach dôležité hovoriť, a aké príbehy ju pri jej práci najviac fascinujú. 

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Putinova najmladšia dcéra sa ukrýva na Západe. Zmenila si meno a živí sa ako DJ v Paríži https://www.startitup.sk/putinova-najmladsia-dcera-sa-ukryva-na-zapade-zmenila-si-meno-a-zivi-sa-ako-dj-v-parizi/ 2. Posun v prípade drámy v Malackách: Obvinili 51-ročného muža, útočil aj na policajta https://www.startitup.sk/posun-v-pripade-dramy-v-malackach-obvinili-51-rocneho-muza-utocil-na-policajta/ 3. Trump tlačí na prímerie v Gaze. Do tohto dátumu chce ukončiť vojnu a oslobodiť rukojemníkov https://www.startitup.sk/trump-tlaci-na-primerie-v-gaze-do-tohto-datumu-chce-ukoncit-vojnu-a-oslobodit-rukojemnikov/ 4. Muskova Tesla čelí vážnym obvineniam: Dlhodobo ničí prírodu, zamestnancov nútila klamať úradom https://www.startitup.sk/muskova-tesla-celi-vaznym-obvineniam-dlhodobo-nici-prirodu-zamestnancov-nutila-klamat-uradom/ 5. VÝSTRAHY METEOROLÓGOV: Nebezpečný smog paralyzuje slovenské mesto. Obyvatelia musia obmedziť pobyt vonku https://www.startitup.sk/vystrahy-meteorologov-nebezpecny-smog-paralyzuje-slovenske-mesto-obyvatelia-musia-obmedzit-pobyt-vonku/ 6. Slováci preplácajú tisíce eur za ojazdené autá. Expert radí, ako znížiť riziko až o 90 % https://www.startitup.sk/slovaci-preplacaju-tisice-eur-za-ojazdene-auta-expert-radi-ako-znizit-riziko-az-o-90/ 7. Cena palív klesne: Slováci pred Vianocami natankujú za menej. Vieme, koľko ušetríš https://www.startitup.sk/cena-paliv-klesne-slovaci-pred-vianocami-natankuju-za-menej-vieme-kolko-usetris/ 8. Nezastavila ho ani penalizácia. Veľkú cenu Kataru F1 ovládol Max Verstappen na Red Bulle https://www.startitup.sk/nezastavila-ho-ani-penalizacia-velku-cenu-kataru-f1-ovladol-max-verstappen-na-red-bulle/ 9. Nový posun v kauze „sabotáže káblov“ v Európe. Vyšetrujú čínsku loď a nový súvis s Ruskom https://www.startitup.sk/novy-posun-v-kauze-sabotaze-kablov-v-europe-vysetruju-cinsku-lod-a-novy-suvis-s-ruskom/ 10. VEĽKÝ PREHĽAD: Ceny potravín na Slovensku patria medzi najvyššie v EÚ. U susedoch ušetríš až 40 % https://www.startitup.sk/velky-prehlad-ceny-potravin-na-slovensku-patria-medzi-najvyssie-v-eu-u-susedov-usetris-az-40/ 11. Vedci objavili skrytú superpotravinu za pár eur. Ázijský „strom života“ je hit tradičnej medicíny https://www.startitup.sk/vedci-objavili-skrytu-superpotravinu-za-par-eur-azijsky-strom-zivota-je-hit-tradicnej-mediciny/ 12. FOTO: Podzemná reštaurácia ako z New Yorku. Nový podnik v Košiciach ponúka najkvalitnejšie mäso sveta https://www.startitup.sk/foto-podzemna-restauracia-ako-z-new-yorku-novy-podnik-v-kosiciach-ponuka-najkvalitnejsie-maso-sveta/ 13. Michal a Iveta vybudovali svetový podnik v jednom z najchudobnejších regiónov. Láka ľudí z celej krajiny https://www.startitup.sk/michal-a-iveta-vybudovali-svetovy-podnik-v-jednom-z-najchudobnejsich-regionov-laka-ludi-z-celej-krajiny/

„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy. „Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci. A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“. Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca. Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte? O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí. Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka. Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú. Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje. Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina? „Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“Nahrával Jaroslav Barborák.

„Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom. Má ambíciu kolaborovať s nepriateľom, ktorý poškodzuje našu povesť a renomé, ktoré je za posledný rok už aj tak vážne poškodené“. Politológ Radoslav Štefančík takto reaguje na správu o oficiálne pozvánke Vladimíra Putina pre slovenského premiéra na návštevu Moskvy. „Dlhodobo nie“, „v strednodobom horizonte áno, ale…“ „nie som Sibyla, no pokiaľ sedemdesiatšestka je viac ako polovica, tak je to možné“. Ľubormí Vážny Smer, Roman Michelko SNS, Ján Blcháč Hlas. Reakcie z koaličných parlamentných vôd, konfrontované s realitou krehkej parlamentnej väčšiny po tom, ako pokračujú vo svojom koalično-nekoaličnom trucovaní Huliakovci. A ak sa premiér Fico a jeho koaliční partneri Andrej Danko a Matúš Šutaj Eštok snažia aj po pondelkovej koaličnej rade verejnosti nahovoriť, že ich zväzok a vláda je pevná aj bez poslanca z Očovej, z parlamentu sa im z vlastných vôd ozýva to: „dlhodobo nie“. Realitou je tak otváranie schôdze na viackrát, keď problémom je už dopravná zápcha či obyčajný omyl už jedného poslanca. Čo by takéto lapsusy spôsobili v prípade, ak by sa hlasovalo o rozpočte? O čom hovorí podobný parlamentný rukopis? Smerujeme už nielen deklaračne k predčasným voľbám? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka. Vládna koalícia je dnes podľa politológa Štefančíka „krehká“ a „nestabilná“. Nevylučuje, že pre zachovanie moci v rukách môže aj „motivovať“. „V slovenských podmienkach vieme veľmi dobre, čo takáto motivácia znamená. Viem si predstaviť, že sa tu nájde nejaký poslanec alebo poslankyňa, ktorá sa zvečera do rána zobudí a bude podporovať vládnu väčšinu“, hovorí. Vláda krehkej parlamentnej väčšiny si podľa neho vyžaduje disciplínu a nevylučuje, že s „požiadavkami“ sa časom môžu prihlásiť aj ďalší okrem skupiny okolo Rudolfa Huliaka. Otázka predčasných volieb však podľa Štefančíka nevyhovuje tak Andrejovi Dankovi, či Rudolfovi Huliakovi, nakoľko ich preferencie ich z parlamentu vyháňajú. Predčasné voľby však podľa politológa nemusia vyhovovať ani ďalším stranám. „Záujem krajiny by šiel bokom, predpokladám. Strany budú zvažovať, čo je lepšie pre ne“, vysvetľuje. Dôležitým faktorom pri úvahách budú aj peniaze. „Do kampane potrebujú vložiť milióny, čiže nemalé sumy.“„Treba povedať, že Smer už zažil aj horšie časy a nakoniec sa z toho pozbieral. Netreba zabúdať, že Robert Fico skutočne vie povedať to, čo si jeho volič želá a nakoniec ho motivuje k tomu, aby sa v deň volieb dostavil do volebnej miestnosti a hlasoval za Smer. Preto nemožno vylúčiť ani to, že sa výsledok volieb z roku 2023 zopakuje aj v prípade nejakých predčasných volieb.“A ako reaguje politológ Štefančík na oficiálnu pozvánku pre Roberta Fica od Vladimíra Putina? „Na Slovensku máme tradíciu Slovenského národného povstania. Vieme, že mnohí politici sa odvolávajú na to, ako sme sa dokázali postaviť proti nedemokratickému režimu. Treba však povedať, že okrem tejto tradície boja proti fašistom, tu máme aj tradíciu kolaborantstva. Vždy sa našiel niekto, kto kolaboroval s agresorom, s nepriateľom, či už to bolo počas Slovenského štátu, po roku 1948, alebo dokonca po roku 1968. Vždy sa našiel človek, ktorý kolaboroval s nepriateľom, a myslím si, že Robert Fico má ambíciu stať sa ďalším kolaborantom - teda človekom, ktorý kolaboruje s nepriateľom a poškodzuje našu povesť, naše renomé, aj keď si myslím, že za posledný rok je už toto renomé vážne poškodené.“Nahrával Jaroslav Barborák.

Znižovanie počtu dlhodobo nezamestnaných. | Hostia: Erik Tomáš (minister práce, sociálnych vecí a rodiny) a Vladimír Ledecký (poslanec a člen Výboru NR SR pre sociálne veci za SaS). | Miera evidovanej nezamestnanosti bola v októbri na historicky najnižšej úrovni 5,88 %. Čo prispelo k takémuto poklesu (kritériá posudzovania, vznik nových pracovných miest, vyraďovanie z evidencie, sezónne práce, projekty na podporu zamestnanosti)? Je tento stav udržateľný, alebo môže miera ešte klesať? Sú projekty na podporu zamestnanosti a aktivačné práce efektívne riešenie dlhodobej nezamestnanosti? Projekt Práca namiesto dávok – zámer umiestniť takmer polovicu poberateľov dávok v hmotnej núdzi na pracovný trh. Ako bude mechanizmus nastavený? Ako budú posudzované jednotlivé prípady? Nízka nezamestnanosť vs. priemysel – dokážu dlhodobo nezamestnaní a poberatelia dávok vykryť nedostatok pracovnej sily? Je možné ich kvalifikovať tak, aby spĺňali nároky pracovného trhu? Akú úlohu v obsadzovaní voľných miest by mali hrať cudzinci? Rastie popri poklese nezamestnaných aj počet zamestnaných – aký vplyv má napríklad nárast predčasných dôchodkov? | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Našou dnešnou hostkou je dlhoročná riaditeľka a učiteľka materskej školy, ktorej nedávno vyšla kniha – Denník učiteľky – Michaela Vargová. Opisuje v nej zážitky zo svojej bohatej praxe a v rozhovore s Darinou Mikolášovou poodhalila zákulisie priestorov, ktoré sme všetci navštevovali a aktuálne v nich adaptačné týždne absolvovalo možno aj vaše dieťa či vnúčatá. Dnes vás pozývame do sveta škôlkarov a tých, čo sa im venujú, prežívajú s nimi veľa vtipných momentov, ale aj prvé odlúčenie od rodičov.

Posledná epizóda z nášho Přažského výjazdu s kráľovnou debilných vtipov spoza Pražského Dunaja, slam poetka a scenáristka Tali ! Video môžete sledovať aj na našom Youtube https://youtu.be/ZSoJrSAw9z4 Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, verziu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Alebo sa pripojte na Toldo ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Prípadne nás môžete pozvať na kávu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Náš dnešný hosť je https://www.instagram.com/tady_tali/ Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Dlhodobo v hereckom svete očarúva špeciálnym kúzlom. Okrem talentu a krásy vnáša do svojej práce a pôsobenia aj osviežujúce postoje voči životu. Jeden z takých najosviežujúcejších bol pohľad na smrť a hmotné statky. A ostáva nám len veriť, že Vica Kerekes naozaj nemá toho veľa. Ale v Trochu inak mala veľa čo povedať.

Lucia a Šimon Šickovci založili najúspešnejšie slovenské štúdio Pixel Federation. V jeho začiatkoch znelo slovo gaming takmer ako nadávka, no dnes ukazujú, že počítačové hry nie sú iba na zábavu. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Počítačové hry s logom ich firmy dnes hrajú milióny ľudí po celom svete. Manželov spája nielen úspešný globálny biznis či vášeň pre šport, ale tiež filantropické a verejnoprospešné aktivity. Počas pandémie stáli za iniciatívou Kto pomôže Slovensku, podporujú inovatívne vzdelávanie aj zelené témy. Ukazujú, že počítačové hry dokážu zlepšovať životné prostredie aj v reálnom svete. Pekným príkladom bolo pred dvomi rokmi zalesňovanie, keď sa vďaka hráčom z celého sveta podarilo vysadiť v Afrike vyše 86-tisíc stromov.Pomáhanie im vštepovali doma od malička. „Pochádzam z rodiny, kde pomoc iným bola v podstate bežnou súčasťou. Častokrát mi stará mama hovorila, že môj starý otec sa vrátil v zime bez kabáta. Lebo niekto iný ho potreboval,“ hovorí Šimon Šicko. Svoj čas aj financie dnes venujú desiatkam užitočných projektov vrátane pomoci deťom z detských domovov a okraja spoločnosti.V podcaste sa dozviete:· prečo Šickovci zbierali peniaze na studňu v Mozambiku, · ako berú výčitky, že pomáhať treba najprv doma,· prečo založili vzdelávaciu organizáciu EduFactory,· v čom býva pomáhanie čiastočne egoistické,· komu posielajú peniaze ich deti,· ako bude vyzerať kalkulačka pre firmy na podporu mestskej zelene.Kto sú Lucia a Šimon Šicko?Lucia Šicková študovala ekonómiu, má certifikáty z Harvardu aj Pensylvánskej univerzity. Tie získala najmä v oblasti psychológie, mentoringu a coachingu, ktorému sa venuje popri práci v Pixel Federation. Dlhodobo podporuje a mentoruje viaceré vzdelávacie a na multirezortné prepájacie iniciatívy, neziskové organizácie a projekty.Šimon Šicko sa pôvodne venoval architektúre, no napokon sa zamestnal v nemeckom štúdiu, kde istý čas pracoval aj s Luciou. Od založenia Pixel Federation pôsobí v spoločnosti, v roku 2022 sa po vyše ročnej prestávke vrátil do jej vedenia. Počas pandémie venoval väčšinu svojho času projektu Kto pomôže Slovensku.Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Musíme to garde o vojnovom štváčstve otočiť presne naopak a musíme ľuďom hovoriť pravdu. Pravdou je, že Rus kradne Ukrajine územia a zabíja. Nie Američan, ale Kremeľ zabíja. No a my musíme ľuďom hovoriť, že táto smrtonosná politika sa blíži k našim hraniciam, odkazuje Ficovi, ale aj našej opozícií, expremiér Mikuláš Dzurinda.Dve tisíc rokov staré a opakovane historicky osvedčené starorímske moto: „Si vis pacem, para bellum,“ teda – Ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu, sa dnes opäť dostáva do hry keď aktuálne šéf Európskej rady Charles Michel vyhlásil, že ak Európa chce i naďalej existovať v mieri, musí sa pripraviť na vojnu, musí sa transformovať na vojnovú ekonomiku a výrazne zvýšiť svoj obranné kapacity zoči voči hrozbe z Ruska. No a ako na tom je v tejto oblasti naše Slovensko?Dlhodobo a široko konsenzuálne akceptovanú euroatlantickú orientáciu vláda otáča na kurz „politiky všetkých štyroch svetových strán“ a akýchsi nedefinovaných mierových mostov. V praxi to vedie k stretnutiu ministra zahraničných vecí s tvárou putinizmu Sergejom Lavrovom, odmietaniu vojenskej pomoci pre brániacu sa Ukrajinu a Ficovej snahy oddémonizovať vojnového agresora Putina a z ruskej agresie na Ukrajine obviniť našich spojencov – teda Západ."On si uvedomil, že sa omnoho ľahšie pretlčie so svojim dedičstvom v kremeľskej kleptokracií ako v európskej demokracií. Tam hľadajte príčiny toho jeho obratu. Nikto z Moskvy sa ho nebude pýtať na jeho minulosť a na kriminálne činy, z ktorých je upodozrievaný, ale v Európe sa ho na to samozrejme pýtať budú," takto vysvetľuje zmenu geopolitického kurzu novej vlády bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda a ako dodáva: "Je v tom jeho zadok a jeho strach, že ho spravodlivosť dostihne a preto je mu to tak ukradnuté, že sa pokojne zmieri s tým, že tu bude bábkou ruského režimu.," takto vysvetľuje ficovu geopolitickú otočku Mikuláš Dzurinda.Kam nás tento nový geopolitický kurz zavedie, ako to budú čítať naši strategický spojenci a najmä - kto, ako a za akú cenu bude pri takejto politike garantom bezpečnosti Slovenska v týchto neistých časoch? Ako to, že nemalá časť verejnosti - a to i zoči voči ruskej brutalite v Buči či Irpini, stále adoruje vládcu Kremľa a stelesnenie zla a hrozbu vidí v Západe a najmä nenávidených Američanoch? Prečo si opozícia nechala vnútiť falošný naratív o akýchsi vojnových štváčoch a o čo Robertovi Ficovi vlastne ide?"Nie za všetko môže Fico, za mnohé môžu opoziční demokratickí politici. Prečo ľudom nepovieme, že je normálne sa báť (vojny), prečo sa im nepriblížime a prečo ich hneď odsúdime a pohŕdavo zvrchu sa na nich pozeráme?" tvrdí expremiér Dzurinda. Podľa neho totiž Slovensko čelí masívnej ruskej propagande a je pritom takmer bezbranné."Slovensko má žiaľ vládu, ktorá má bližšie ku kremeľskej kleptokracií než k západnej demokracií a naša opozícia je rozbitá, mlčí a bojí sa. Prečo sa shovávajú, prečo sa Šimečka - a iní, boja povedať, že toto je vlastizradné, čo sa tu deje.To, že tieto cukríky sú otrávené nemá občanom kto povedať. Čiže my nesmieme stále hovoriť iba o Ficovi a hnevať sa, že je taký, aký je. Jednoducho, tí demokratickí lídri opozície musia povstať a musí ich byť počuť, vidieť a musia s ľuďmi hovoriť jednoduchým jazykom ktorým budú vyvracať všetky tie bludy." hovorí Mikuláš Dzurinda.A ako bývalý dvojnásobný premiér vidí ďalší vývoj vojny na Ukrajine? Podľa neho Európe v nej chýba stratégia, definovanie toho, čo chce dosiahnuť, ale aj stanovenie si vlastných červených čiar v tejto téme."Európska únia potrebuje v téme ukrajinského konfliktu stratégiu a potrebuje sa dohodnúť, čo je v nej písmeno A. Ja ako malý politik malej krajiny hovorím, že písmenom A je zabrániť tomu aby Rusi získavali na Ukrajine ďalšie teritória. Teraz je nevyhnutným predpokladom zastaviť ďalší ruský postup. Ukrajinci nesmú strácať ďalšie územia a my sa nesmieme pasívne prizerať tomu, ako sa Rusi blížia ku Kyjevu," myslí si...

Musíme to garde o vojnovom štváčstve otočiť presne naopak a musíme ľuďom hovoriť pravdu. Pravda je, že Rus kradne Ukrajine územia a zabíja. Nie Američania, ale Kremeľ zabíja. No a my musíme ľuďom hovoriť, že táto smrtonosná politika sa blíži k našim hraniciam, odkazuje expremiér Mikuláš Dzurinda. Dve tisíc rokov staré a opakovane historicky osvedčené starorímske moto: "Si vis pacem, para bellum," teda - Ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu, sa dnes opäť dostáva do hry. Aktuálne šéf Európskej rady Charles Michel totiž vyhlásil, že ak Európa chce i naďalej existovať v mieri, musí sa pripravť na vojnu, musí sa transformovať na vojnovú ekonomiku a výrazne zvýšiť svoj obranné kapacity zoči voči hrozbe z Ruska. No a ako na tom je v tejto oblasti naše Slovensko?Dlhodobo a široko konsenzuálne akceptovanú euroatlantickú orientáciú ficova vláda otáža na kurz "politiky všetkých štyroch svetových strán" a akýchsi nedefinovaných mierových mostov. V praxi to vedie k stretnutiu ministra zahraničných vecí s tvárou putinizmu Sergejom Lavrovom, odmietaniu vojenskej pomoci pre brániacu sa Ukrajinu a ficovej snahy dedemonizovať vojnového agresora Putina a z ruskej agresie na Ukrajine obviniť našich spojencov - teda Západ."On si uvedomil, že sa omnoho ľahšie pretlčie so svojim dedičstvom v kremeľskej kleptokracií ako v európskej demokracií. Tam hľadajte príčiny toho jeho obratu. Nikto z Moskvy sa ho nebude pýtať na jeho minulosť a na kriminálne činy, z ktorých je upodozrievaný, ale v Európe sa ho na to samozrejme pýtať budú," takto vysvetľuje zmenu geopolitického kurzu novej vlády bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda a ako dodáva: "Je v tom jeho zadok a jeho strach, že ho spravodlivosť dostihne a preto je mu to tak ukradnuté, že sa pokojne zmieri s tým, že tu bude bábkou ruského režimu."Kam nás tento nový geopolitický kurz zavedie, ako to budú čítať naši strategický spojenci a najmä - kto, ako a za akú cenu bude pri takejto politike garantom bezpečnosti Slovenska v týchto neistých časoch? Ako to, že nemalá časť verejnosti - a to i zoči voči ruskej brutalite v Buči či Irpini, stále adoruje vládcu Kremľa a stelesnenie zla a hrozbu vidí v Západe a najmä nenávidených američanoch? Prečo si opozícia nechala vnútiť falošný naratív o akýchsi vojnových štváčoch a o čo Robertovi Ficovi vlastne ide?"Nie za všetko môže Fico, za mnohé môžu opoziční demokratickí politici. Prečo ľudom nepovieme, že je normálne sa báť (vojny), prečo sa im nepriblížime a prečo ich hneď odsúdime a pohŕdavo zvrchu sa na nich pozeráme?" tvrdí expremiér Dzurinda. Podľa neho totiž Slovensko čelí masívnej ruskej propagande a je pritom takmer bezbranné."Slovensko má žiaľ vládu, ktorá má bližšie ku kremeľskej kleptokracií než k západnej demokracií a naša opozícia je rozbitá, mlčí a bojí sa. Prečo sa shovávajú, prečo sa Šimečka - a iní, boja povedať, že toto je vlastizradné, čo sa tu deje.To, že tieto cukríky sú otrávené nemá občanom kto povedať. Čiže my nesmieme stále hovoriť iba o Ficovi a hnevať sa, že je taký, aký je. Jednoducho, tí demokratickí lídri opozície musia povstať a musí ich byť počuť, vidieť a musia s ľuďmi hovoriť jednoduchým jazykom ktorým budú vyvracať všetky tie bludy." hovorí Mikuláš Dzurinda.A ako bývalý dvojnásobný premiér vidí ďalší vývoj vojny na Ukrajine? Podľa neho Európe v nej chýba stratégia, definovanie toho, čo chce dosiahnuť, ale aj stanovenie si vlastných červených čiar v tejto téme."Európska únia potrebuje v téme ukrajinského konfliktu stratégiu a potrebuje sa dohodnúť, čo je v nej písmeno A. Ja ako malý politik malej krajiny hovorím, že písmenom A je zabrániť tomu aby Rusi získavali na Ukrajine ďalšie teritória. Teraz je nevyhnutným predpokladom zastaviť ďalší ruský postup. Ukrajinci nesmú strácať ďalšie územia a my sa nesmieme pasívne prizerať tomu, ako sa Rusi blížia ku Kyjevu," myslí si Dzurinda.A recept na mier či presnejšie na to, či a kedy o mieri rokovať? "Mierové...

"Dúfam, že nás bude v budúcnosti lepšie zastupovať. V pondelok na tripartite budeme otvorene hovoriť, čo je naša predstava. Aby sme mali dialóg, bez toho sa nepohneme," hovorí prezident Zväzu automobilového priemyslu, Alexander Matušek, o tom, že o zvýšených odvodoch vláda so zamestnávateľmi nerokovala. "Niekto to bude musieť zaplatiť. Niekde to budeme musieť zoptimalizovať. Napríklad neprijímanie nových zamestnancov, alebo prepúšťanie. Dlhodobo hovoríme každej vláde, že naše daňovo-odvodové zaťaženie je jedno z najvyšších," dodáva Matušek. "Čo sa týka vašej otázky, ja by som len namietol to, že to nie je vec, ktorá by sa mala robiť v skrátenom legislatívnom konaní. To si treba dobre rozmyslieť, že čo sa má udiať. Upozorňuje na to aj Európska komisia. Táto krajina sa potrebuje upokojiť, lepšie by bolo nerozdúchavať vášne. My potrebujeme súrne zákon o štátnom rozpočte, a všetko ostatné si treba premyslieť. Vláda hovorila, že sa bude pýtať odborníkov, budem rád ak sa toho konečne dočkáme. Odborníci hovoria okrem jedného, dvoch niečo iné. To isté hovoria odborníci o druhom pilieri. Že by sa do neho nemalo zasahovať, lebo celý dôchodkový systém bude neudržateľný. Odborníci upozorňujú, že dotovať energie je neudržateľné," hovorí Matušek o krokoch vlády Roberta Fica zrušiť Špeciálnu prokuratúru a znižovať tresty za korupciu. Ako sa automobilky pozerajú na nové konsolidačné opatrenia? Čo by od vlády potrebovali? A čo hovoria na nové zákony vlády ohľadom právneho štátu? Sme pripravení na elektromobilitu? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Alexandrom Matušekom, prezidentom Zväzu automobilového priemyslu. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Poznať zhruba koľko energie tvoje telo potrebuje je podstatné, hlavne pokiaľ chceš zmeniť svoju postavu alebo sa uistiť, že prijímaš dostatok energie pre športový výkon. 7. októbra budem robiť online prezentáciu, kde ťa naučím to podstatné o tom ako počítať kalórie. Ak sa chceš prihlásiť, napíš mi ⁠Môj Facebook "energetická rovnováha" Ak sa ti podcast páči, bude sa ti páčiť aj emailový newsletter Zdravie, Energia, Výkon. Prihlásiť sa k odberu môžeš na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sk.danweiss.eu/newsletter⁠⁠

140. časť talkshow Adely Vinczeovej. Hosť: Ben Pascoe - redaktor Radio Slovakia International (RSI), Kanaďan, dlhodobo žijúci na Slovensku. | Tolkšou Spojky Adely Vinczeovej pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Content marketing je pojem, ktorý sa v e-commerce veľmi často používa, no nie vždy je správne pochopené, čo všetko content marketing zahŕňa. Nie je to jednorázová aktivita, ale celkovo prístup a dlhodobá stratégia, ako tvoriť a promovať hodnotný a kvalitný obsah, ktorý pomôže dlhodobo napĺňať ciele e-shopu. O tom, prečo ako dlhodobo zvyšovať predaje e-shopu vďaka content marketingu, nášmu Michalovi porozprával Patrik Vavrovič, spoluzakladateľ content marketingovej agentúry ContentFruiter. V rozhovore sa dozviete: 00:30 Prečo by ma ako podnikateľa mal content marketing vôbec zaujímať? Robím online marketingové, či performance kampane, to nestačí? 01:15 Poznám niektoré aktivity bez toho, že by som vedel že ide o content marketing? Podľa čoho poznám content marketing? 05:25 Čo všetko treba urobiť preto aby, prišli výsledky? A prečo sú na trhu aj také názory, že práca s obsahom nefunguje, lebo je ho veľa, alebo že to niekto s blogom už skúšal ale nič mu to neprinášalo? 13:40 Na aké konkrétne výsledky sú klienti zvyknutí? Aký druh výkonu to je? Čím sa meria? 27:40 Čo podľa Patrika trh pri content marketingu nedoceňuje a možno ani tak dobre nevie? 34:04 Ich claimom je to, že sú tvorcovia hodnôt, čo to presne znamená? 41:13 Majú aj neúspešné projekty a prečo k tomu dochádza? 43:38 Aká je poznateľnosť content marketingu a edukácia o ňom na našom trhu? Ako je to s content marketingom vo svete a ako u nás? 47:10 Akým spôsobom je chránený dodaný obsah po právnej stránke? 49:30 Aké zdroje na vzdelávanie (podcasty, knihy, ľudí...) by Patrik odporučil majiteľom e-shopov, ktorí sa chcú vzdelávať v tejto oblasti? 52:11 5 dobrých rád vychádzajúcich z content marketingu, aby firmám / eshopom alebo jednotlivcom pomohli, aké by to boli? 54:48 Čím je najlepšie začať ak niekto uvažuje, že content marketing zapojí do svojich aktivít aby mu pomáhal? Viac o content marketingu sa dovziete aj na: https://contentfruiter.sk/https://contentfruiter.sk/ Tip 1: Dajte nám follow a budete o nových videách informovaní ihneď po zverejnení. Tip 2: Naše rozhovory môžete počúvať aj s parádnym videom z Forbes Business Lounge na našom Youtube kanáli: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.youtube.com/pricemaniaacademy⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Tip 3: Ďalšie videorozhovory a články nájdete aj na blogu Pricemania Academy: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.pricemaniaacademy.sk/blog⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.           Tip 4: Pri výbere kvalitných dodávateľov odporúčame sledovať aj náš projekt ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.ecommerce-katalog.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Dlhodobo dosahovať ziskovosť v e-shope nie je dnes vôbec jednoduchá úloha. Jedným z kľúčov je retencia a teda miera opakovaných nákupov, vďaka ktorým nemusíte zakaždým vašich zákazníkov „nakupovať“ cez PPC systémy, sociálne siete, porovnávače apod. Vďaka tomu zostáva celá marža "doma" a to má absolútne zásadný vplyv na ziskovosť vášho e-commerce biznisu. Takisto priemerná hodnota objednávky je pri opakovaných nákupoch väčšinou vyššia.O tom, ako zvyšovať retenciu a lojalitu zákazníkov a tiež o tom, ako nastaviť reporting v e-shope a pracovať s dátami, nášmu Michalovi porozprával Ján Aštary, CEO performance hub-u Dexfinity. V rozhovore sa dozviete: 00:26 Retencia zákazníkov a ich lojalita je za mňa jeden z kľúčových predpokladov dlhodobej ziskovosti e-shopu. Ako to vnímaš ty a prečo sú podľa teba dôležité? 01:58 Čo presne je retencia a ako je možné ju merať v e-shope? 03:38 Ako ovplyvniť retenciu a lojalitu, ktoré taktiky/techniky sa najviac osvedčili pri práci s klientmi? 12:51 Ako zvýšiť retenciu aj pri produkte, ktorý sa štandardne kupuje raz za 2-3 roky alebo jediná cesta v takom prípade je rozšírenie sortimentu? 18:47 Ako na lojalitu zákazníkov? Akými spôsobmi ju dokážeme zvýšiť? Fungujú ešte dnes vernostné programy? 28:12 Ako by dnes mal vyzerať dobre nastavený reporting v e-shopy. Ktoré kľúčové metriky sledovať, v akom nástroji a ako na základe nich robiť rozhodnutia? 32:45 Je reálne, aby sme videli účtovný zisk e-shopu v reálnom čase? Ako na to? 35:24 Keď už máme dobre nastavený reporting, ako na základe dát efektívne riadiť marketing? 37:40 Ide o ručný proces alebo je vhodné už dnes celé riadenie automatizovať? 39:48 Ako sa dopracovať k tzv. "single source ot truth", resp. ako pristupovať k atribúcii a to špeciálne ak si malý/stredný shop a nemáš k dispozícii armádu analytikov? 42:07 Ako uriadiť marketing, ak si napr. na 15 trhoch a inzeruješ v 50+ reklamných systémoch? 44:34 Na záver, čo by Ján odporučil e-shopom, ako celkovo "skrotiť dáta" a začať všetko aktívnejšie riadiť v reálnom čase? Tip 1: Dajte nám follow a budete o nových videách informovaní ihneď po zverejnení. Tip 2: Naše rozhovory môžete počúvať aj s parádnym videom z Forbes Business Lounge na našom Youtube kanáli: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.youtube.com/pricemaniaacademy⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Tip 3: Ďalšie videorozhovory a články nájdete aj na blogu Pricemania Academy: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.pricemaniaacademy.sk/blog⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.           Tip 4: Pri výbere kvalitných dodávateľov odporúčame sledovať aj náš projekt ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.ecommerce-katalog.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Ak sa ti podcast páči, bude sa ti páčiť aj emailový newsletter Zdravie, Energia, Výkon. Prihlásiť sa k odberu môžeš na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sk.danweiss.eu/newsletter⁠⁠

„Rozum nás vedie k úspechu, cit k človeku“. V PP nežijeme len biznisom. Dlhodobo podporujeme dobré veci. Takmer 25 rokov pomáhame pestúnskym rodinám, ktoré sa rozhodli starať sa o opustené deti. V roku 1997 majiteľ firmy Juraj Málik so svojou manželkou Jaroslavou založili nadáciu Rozum a cit. Podporujeme ju dodnes. Rovnako aj v Českej republike.Nadácia aktuálne rozširuje svoje pole pôsobnosti a bude pomáhať aj deťom so zdravotným znevýhodnením. Spájame svoje sily so žilinským rehabilitačným centrom Physio Canis, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku. O tom, ako toto centrum funguje a aké terapie ponúka, sme sa rozprávali s Ľubicou Bátoryovou. Ako sa stavebná inžinierka a bývalá zamestnankyňa PP dostala ku canisterapii? Ako sa prepojili cesty náhradných rodín s canisterapiou? Ako pomáha canisterapia deťom so zdravotným znevýhodnením? Na individuálnej terapii pracuje s dieťaťom multidisciplinárny tím – čo to v praxi znamená? Akí sú psy „zamestnanci“? Čo všetko potrebujú, aby pracovali efektívne a s radosťou? Akému výskumu sa terapeutické centrum venuje a čo chce vedecky dokázať? Terapeutické centrum Physio Canis je jediné svojho druhu – v čom je výnimočné? Môžu terapeuticky pôsobiť aj iné zvieratá ako psy, napr. surikaty alebo sliepky? Aké spoločné aktivity plánuje terapeutické centrum Physio Canis a Nadácia Rozum a cit? Je v profesionálnom terapeutickom centre a v nadácii priestor aj pre dobrovoľníkov? Detaily si môžete pozrieť na webe ⁠www.rozumacit.sk⁠ alebo pre Českú republiku na ⁠www.rozumacit.org⁠ Poradca podnikateľa – Za každou pomocou je konkrétny človek. www.pp.sk www.pp.cz

Naša 200. epizóda je na svete! A s tým aj 4. narodeniny nášho podcastu Marketing v praxi. Pri tejto špeciálnej príležitosti sme sa rozhodli mať opačné gardé - vymenili sme moderátorsku rolu za hosťovskú a prizvali si Andreja Csina, ktorý nás vyspovedal. V podcaste sa dozviete: prečo sme sa rozhodli vkladať energiu do tvorby podcastov vďaka čomu tvoríme podcast už 4 roky ktoré podcasty, sú naše obľúbené ale aj pozadie Levosphere  a ako vysvetľujeme klientom, čo je to Biznis Marketingová Stratégia Vypočujte si naše úprimné aj vtipné príhody a skúsenosti, ktoré sme počas 4 rokoch nahrávania podcastu nazbierali.  Ak by ste sa chceli dovzdelať v kreatíve, vypočujte si aj podcast #142 Ďalší nápad prosím! Okej. Kreatíva však nie je len o nápadoch, ktorý sme s Andrejom nahrávali.

Expartnerka Borisa Kollára tvrdí, že ju sleduje SIS. Nebolo by to prvý raz, čo politici zneužívajú tajnú službu na vybavovanie si vlastných účtov. SIS má tragickú históriu a na krku podozrenia z únosu prezidentovho syna, vraždy Roberta Remiáša a najnovšie aj vyfabrikovanie kompromateriálu proti vyšetrovateľom NAKA okolo Jána Čurillu. Ako vlastne fungujú tajné služby? Dajú sa vôbec kontrolovať? A nevymkla sa SIS už úplne spod kontroly? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s novinárom denníka SME Matúšom Burčíkom. Zdroje zvukov: TASR TV, Denník N Odporúčanie: New York Times prinieslo pekný článok so psychológmi, ako byť viac v pohode, keď je človek nahý. Ako prijať svoje telo a necítiť sa zle. Hodí sa aj na prebiehajúcu plavkovú sezónu. How to feel better naked je zaujímavý tip na záver. https://www.nytimes.com/2022/06/17/well/live/feel-better-naked.html

Po tragických udalostiach, ktoré sa odohrali 12. októbra 2022 pred podnikom Tepláreň, Slovensko zbystrilo pozornosť. Situácia vyústila aj do protestov a hromadných podujatí, ktorých sa zúčastnili nielen LGBTI+ ľudia, ale aj ich kamaráti, rodiny či podporovatelia spravodlivosti. Napriek tomu, že stále zaznievajú žiadosti o pochopenie, prijatie a ľudskosť, nájdu sa výnimky, pre ktoré je situácia naďalej napätá. Nielen podporovatelia rovnej spoločnosti, ale aj firmy dbajú na to, aby poukazovali na rovnoprávnosť a férové podmienky na Slovensku. Aktivista a hovorca iniciatívy Ide nám o život Roman Samotný a Martina Hlisnikovská, manažérka pre rovnosť, inklúziu a diverzitu, ktorá sa v spoločnosti IKEA venuje projektom zameraným na podporu rovnosti, inklúzie a diverzity, v rozhovore prezradili viac aj o to, čo by mal robiť každý z nás jednotlivo či skupinovo a čo by sa malo diať na najvyššej úrovni, aby sme situáciu zmenili k lepšiemu. V rozhovore sa dozviete:  – ako je to s diskrimináciou LGBTI+ ľudí na pracoviskách; – prečo sa IKEA rozhodla pre vlajku pokroku a pre špecifickú zmenu niektorých častí interiéru predajne; – ako vyzerá vzdelávanie zamestnancov a zamestnankýň v oblasti LGBTI+; – ako bývajú LGBTI+ ľudia.

Branding pri e-shope nie je len o logu a farbičkách. S Andrejom Mitášom, CEO GALTON Brands, sme sa rozprávali o rôznych oblastiach budovania značky. Od komplexnosti tohto procesu, cez kontinuitu výstupov až po správne odkomunikovanie nového brandu. To a ešte omnoho viac sa dozviete v inšpiratívnom rozhovore. https://www.ecommercebridge.sk/ako-na-dlhodobo-fungujuci-branding00:00 Úvod 01:27 Je holistická metóda štýl, akým by sa na branding mala pozerať značka? 02:42 Je značka iba logo? 03:15 A čo znamená branding pri e-shope? 04:16 Prečo je ten proces taký komplikovaný? 06:40 Ako riešiť proces brandbuildingu správne? 08:25 Ako ja viem, že nemám niečo dobre nastavené? 11:24 Prečo je dobré zachovávať v komunikácii kontinuitu? 13:59 Aké sú pri e-shope najdôležitejšie brand prvky? 17:42 Na čo slúži brand book? 18:31 Treba zákazníkov nejako informovať o zmene brandingu? 22:32 Čo je dôležité vedieť pred re-brandingom? 25:22 Ako naopak viem, či mám branding nastavený dobre? 26:35 Záver Ecommerce Bridge SK: https://www.ecommercebridge.sk/ Ecommerce Bridge CZ: https://www.ecommercebridge.cz/ Sledujte nás na sociálnych sieťach ⬇️ LinkedIn: SK https://www.linkedin.com/company/33455708/admin/ CZ https://www.linkedin.com/company/18867328/admin/ Facebook: SK https://www.facebook.com/ecommercebridgeslovensko CZ https://www.facebook.com/EcommerceBridgeCesko Twitter: SK https://twitter.com/ecommbridgesk CZ https://twitter.com/ecommbridgecz

Ján Benčík v politike končí a už nebude kandidovať. Andrej Kiska ho sklamal. Kto sú podľa neho voliteľné strany v najbližších voľbách? Ján Benčík bol zvolený za Za ľudí, ale dnes je členom klubu SaS. Dlhodobo sa venuje extrémistom, a aj oni jemu – boli mu dokonca zvoniť na dvere v jeho bydlisku. Napriek tomu sa nebojí a chodí verejnou dopravou. Poslanec priznáva, že sa mu, rovnako ako tejto koalícii, na potláčaní extrémizmu od volieb nepodarilo veľa zmeniť. Čím to je? Prečo sa mu nepodarilo nič presadiť? Tvoria politici zlo a nenávisť, alebo len reagujú na objednávku ľudu, ktorý si zlo a nenávisť žiada? Kto sú vlastne extrémisti v slovenskej politike, a kto je krajná pravica? Môže byť človek fašistom len trošku, len v jednej téme? Rozhovor s Jánom Benčíkom v parlamentnej knižnici nahrával Peter Hanák.

Ján Benčík v politike končí a už nebude kandidovať. Andrej Kiska ho sklamal. Kto sú podľa neho voliteľné strany v najbližších voľbách?  Ján Benčík bol zvolený za Za ľudí, ale dnes je členom klubu SaS. Dlhodobo sa venuje extrémistom, a aj oni jemu – boli mu dokonca zvoniť na dvere v jeho bydlisku. Napriek tomu sa nebojí a chodí verejnou dopravou. Poslanec priznáva, že sa mu, rovnako ako tejto koalícii, na potláčaní extrémizmu od volieb nepodarilo veľa zmeniť. Čím to je? Prečo sa mu nepodarilo nič presadiť? Tvoria politici zlo a nenávisť, alebo len reagujú na objednávku ľudu, ktorý si zlo a nenávisť žiada? Kto sú vlastne extrémisti v slovenskej politike, a kto je krajná pravica? Môže byť človek fašistom len trošku, len v jednej téme? Rozhovor s Jánom Benčíkom v parlamentnej knižnici nahrával Peter Hanák.

JUDr. Zuzana Šimeková PhD, je zakladateľkou a riaditeľkou občianskeho združenia INLY. Študovala právo doma aj v zahraničí a niekoľko rokov pôsobila ako advokátka v Londýne a v Paríži. Po návrate na Slovensko sa stala partnerkou v medzinárodnej advokátskej kancelárii, pričom súčasťou jej náplne boli aj mentoring, školenia a vzdelávanie. Popri advokácii sa venovala publikačnej činnosti a tretiemu sektoru. Bola zaradená medzi 40 významných právničiek v jej kategórii v Európe aj medzi top 100 žien česko-slovenského právneho biznisu. Dlhodobo sa venuje spoločenským témam, oblasti sebarozvoja a duševného zdravia, čo ju priviedlo k myšlienke vytvorenia INLY. Má rada umenie, prírodu a aktívny relax. Je autorkou románu Krásni ľudia, ktorý vychádza vo vydavateľstve Lindeni začiatkom roka 2022. O jej práci, ale aj zmysluplnom prežívaní voľného času sa s ňou zhovárala Eva Viteková.

Debutová zbierka básní mu vyšla v roku 2002. Volala sa Kosť & Koža a vyvolala údajne rozruch na literárnej scéne. Odvtedy napísal viacero zbierok básní - Rytier bez básne a Hany (2010), Europain (2013) či Pästiarsky list (2017). Dlhodobo sa tiež venuje písaniu diel pre divadlo, TV a film. No a práve debutová zbierka básní Kosť & Koža teraz po 20tich rokoch vychádza opäť, v reedícii aj s básnickým zošitom NAPR. vo vydavateľstve Brak. Hosťom Nedeľnej chvíľky poézie_FM je básnik, dramatik, prozaik a performer Agda Bavi Pain.

Stretávame sa s nimi všade, no ich prítomnosť si takmer neuvedomujeme. Reč je o baktériách, ktoré v sebe skrývajú mnohé neprebádané možnosti. Doposiaľ sú zmapované asi len dve percentá zo všetkých existujúcich baktérií a nájdeme ich aj na miestach, na ktorých by sme ich nečakali. Verejnosť často vníma baktérie negatívne, ako organizmy, ktorými sa môžu ľudia nakaziť a ktoré môžu vyvolať choroby. Pravda je však taká, že život na Zemi existuje predovšetkým vďaka baktériám. V súčasnosti sú baktérie aj kľúčom k liečbe rôznych ochorení. Život baktérií, ich mechanizmus delenia a budovanie odolnosti proti vonkajším vplyvom je fascinujúci a ponúka vede nové možnosti, o ktorých sme sa v podcaste Veda na dosah porozprávali s molekulárnym mikrobiológom doktorom Imrichom Barákom z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Dozviete sa o bunkových procesoch, o tom, kde všade sa baktérie nachádzajú, ale aj tom, že väčšina z nich neškodí, práve naopak, pomáha. Baktérie sú dnes dôležitými producentmi rôznych proteínov a látok v biotechnológiách a zároveň sú kľúčové pri výrobe mnohých liekov. RNDr. Imrich Barák, DrSc., je vedúcim Oddelenia mikrobiálnej genetiky Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Absolvoval viacero stáží na University of Georgia v USA, na University of York a na Oxford University v Spojenom kráľovstve, bol hosťujúcim profesorom na Univerzite v Cagliari v Taliansku a na EPFL vo Švajčiarsku. Dlhodobo sa zapája do európskeho výskumu, kde reprezentuje slovenskú vedu aj ako člen Riadiaceho výboru európskej organizácie Bacell, ktorá spája základný a aplikovaný výskum v Európe v oblasti štúdia a využitia modelového organizmu Bacillus subtilis. Je členom Správnej rady konzorcií SFX a XBI v európskom zariadení XFEL (X-ray Free Electron Laser) v Hamburgu. V roku 2001 mu udelili cenu Vedec roka SR, v roku 2016 sa stal Osobnosťou vedy a techniky v rámci ocenenia Cena za vedu a techniku, v roku 2020 získal Cenu dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej, v minulom roku bol laureátom ocenenia ESET Science Award v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a stal sa aj Vedcom roka SR 2020.

Sedem rokov žila v Číne, kde pôsobila ako modelka. V holandskom meste Leiden vyštudovala čínsku politiku a bola súčasťou tamojšej ballroomovej scény v House of Vineyard. Dlhodobo sa venuje šíreniu povedomia o transrodovosti a pomáha LGBTI+ ľuďom nájsť potrebnú pomoc. Okrem toho pôsobí ako editorka magazínu o jedle. Charizmatická modelka, influencerka a editorka Liberty Blake Simon bola hostkou podcastu big Storiezz.  Čo sa v podcaste Big Storiezz dozviete? Ako vzniklo meno Liberty? Ako viesť verejnú diskusiu o transrodových ženách a mužoch, aby to neskĺzlo do zbytočnej a nevskusnej debaty? Ako má dieťa/dospievajúci človek urobiť coming out pred rodičmi a blízkymi, aby ho/ju pochopili a prijali?

"Dlhodobo patrím k predstaviteľom justície, ktorí spásu spoločnosti nevidia v drakonizácii trestov. To ale neznamená, že ak niekto ukradne 10 alebo 20 miliónov, môže vyviaznuť s podmienkou. Som za znižovanie trestov najmä u osôb, ktoré sa rozhodli doznať a nastúpia na cestu takzvaných odklonov. Pokiaľ ide ale o miliónové krádeže a podvody, nízke tresty nie sú cesta," hovorí predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala. "Desí ma, že žijeme v spoločnosti, kde ľudia veria, že svet riadia nejaké skupiny a v rámci kognitívnej izolácie sa uzatvárajú do svojich bublín a komunikujú len s tými, čo rozmýšľajú podobne," dodáva Hrubala. Ako sa pozerá na útoky na sudcov Špecializovaného trestného súdu? A dá sa hovoriť o spravodlivosti, keď sa Gorila vyšetruje desať rokov? Ako sú na tom bratislavské súdy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom Špecializovaného trestného súdu Jánom Hrubalom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Pozvanie do štúdia prijal Ľubomír Pištej, momentálne najlepší slovenský stolný tenista. Rodák z Prešova je členom športového centra polície, Na FTVŠ vyštudoval trénerstvo a v reprezentácii ho vedie Jaromír Truksa. Dlhodobo figuruje vo svetovom rebríčku Top 100, no najväčšie úspechy má vo štvorhre: je Majster Slovenska a dvojnásobný európsky medailista v mixe, s Barborou Balážovou, tiež je dvojnásobný víťaz Ligy majstrov. Porozprávame sa o náročných zápasoch s hráčmi svetovej špičky, o úspechoch, trénerstve, ktoré vyštudoval na FTVŠ, ale aj o obyčajnom živote, záujmoch, skúsenostiach i plánosch. Ľubomír Pištej ovláda anglický, francúzsky, nemecký a srbský jazyk. Jeho športovým vzorom je tenista Rafael Nadal. Moderuje: Ľudovít Jakubove Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Snažiť sa, hľadať, nachádzať a neustúpiť. Aj to sú atribúty vytrvalosti v živote. Ako si ju budovať? Vôlu? Odolnosť? Dlhodobo zdolávať prekážky, sklamania, výzvy a chyby, napriek tomu neprestať alebo začať znova? :) Kde sa to v nás berie? ------------ Top song od Desmodu a Majselfa - Kométa.

Expert na dezinformácie a sociálne siete Jakub Goda z kancelárie prezidentky na základe dát tvrdí, že Slováci sú neznášanliví a slovenskí politici to využívajú vo svoj prospech. Tým ešte posilňujú konšpiračné teórie. 20 až 30 percent Slovákov podľa neho verí úplne uleteným nezmyslom.  

Expert na dezinformácie a sociálne siete Jakub Goda z kancelárie prezidentky na základe dát tvrdí, že Slováci sú neznášanliví a slovenskí politici to využívajú vo svoj prospech. Tým ešte posilňujú konšpiračné teórie. 20 až 30 percent Slovákov podľa neho verí úplne uleteným nezmyslom.

Rodák z Prešova. Vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline. Pracoval v rozhlase, ale aj v denníkoch. Dlhodobo sa venoval príbehom ľudí, ktorí boli zavlečení do gulagov. Viaceré jeho diela boli ocenené. Román ... a nezabudni na labute! o ženách v tábore na Kolyme, bol preložený do viacerých jazykov. Moderuje: Gabika Angibaud Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

“Dostali sme sa do bodu, že sa musím vyviňovať z toho, že bránim ústavné princípy. Ochrana ústavných princípov je u nás dnes rizikový podnik, a to je absurdné,” hovorí prezidentka Zuzana Čaputová o debate o referende a útokoch Roberta Fica. “To ale neznamená, že sa nepozriem na to, kto vyhlasuje referendum a za akým účelom. Robert Fico zneužíva tému referenda čisto na politickú kampaň, na mobilizáciu verejnosti. Používa to ako nástroj na kritiku všetkých, ktorí mu vadia. Vrátane mojej osoby. Dlhodobo hovorím, že potrebuje mať v prezidentskom paláci inú osobu v ďalšom funkčnom období, pretože prezident môže udeľovať milosti. A on vie, že ja ich udeľujem za prísnych kritérií a nikdy sa netýkali zneužitia právomocí alebo korupcie. S vysokou pravdepodobnosťou by som na takéto referendum nešla,” dodáva prezidentka. “Keď počujem tieto slová z úst jedného z koaličných lídrov a ministra vlády, neviem, aký prívlastok by bol vhodný a ešte by sa zmestil do diplomatického slovníka prezidentky. Poviem slovo maximálne nevhodné. Ak táto vláda, OĽaNO, toto zoskupenie strán, chce podporu poslancov SaS, tak slovník Igora Matoviča je presne fúkanie opačným smerom. Nerozumiem tejto stratégii, keď na jednej strane premiér tvrdí, že sa snaží získať podporu v parlamente, a na druhej strane sú tu kroky ministra financií, ktoré idú presne opačným smerom,” komentuje súčasnú politickú krízu, a to, že koalícia v parlamente nedokázala ani otvoriť schôdzu, prezidentka Čaputová. Bude znova kandidovať? Existuje možnosť, že by šla aktívne do straníckej politiky? Ako sa pozerá na nového ministra spravodlivosti? Aký má vzťah s Marošom Žilinkom? A čo by hovorila na vládu, ktorú podporujú poslanci z Kotlebovej kandidátky? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Milan Karas je zakladateľ služby Storage Port, ktorá zákazníkom poskytuje priestory v samoobslužných skladoch v Bratislave.  Dlhodobo sa venuje realitám a správe nehnuteľností. V 190. epizóde sa dozviete:kde vznikol nápad vybudovať v Bratislave samoobslužné sklady,aké sú výhody služby Storage Port, ako sa ďalej rozvíja trend samoobslužných skladov, na čo použili hlavnú časť vstupnej investície, prečo očakávajú, že dôjde k nárastu dopytu po skladoch, aká je priemerná dĺžka prenájmu a viazanosti zákazníka, na akom princípe funguje biznis model spoločnosti, aká je aktuálna obsadenosť skladov, ktoré typy skladov sú k dispozícii pre zákazníkov, ako eliminujú investičné náklady, kde plánujú expanziu a ako ju budú financovať. Všetky epizódy Podnicastu nájdete na podnicast.com alebo na Spotify, Apple Podcasts a Google Podcasts.Dvojtýždenný (ne)biznisový newsletter SEDMIČKA, v ktorom sa dozviete zaujímavé tipy a triky, môžete začať odoberať na podnicast.com/sedmicka.Ak nám chcete dať spätnú väzbu, máte nápad na zlepšenie alebo by ste v Podnicaste chceli počuť niečo konkrétne, napíšte nám na peter@podnicast.com. Ďakujeme, že ste s nami a počúvate Podnicast s Petrom Chodelkom.

"Dlhodobo chýbajú sestry, momentálne na Antolskej myslím 28. Nie je problém len so sestrami, s pôrodnicami je to o to zložitejšie, že musíme mať špeciálne sestry. Takzvané pôrodné asistentky. Bratislava ako taká ide dlhodobo na hranu, chýbajú nám eurofondy, stimuly, ktoré majú sestry dajme tomu v Prešove. My také nemáme," hovorí hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo a prednosta pôrodnice na Antolskej v Petržalke Miroslav Borovský o nedostatku sestier a presúvaní rodičiek medzi nemocnicami. "Odchádzajú stále. Po prvé do dôchodku a po druhé, bohužiaľ, pre podmienky s platmi. Koľko sa hovorí o platoch sestier? Veď to sú desiatky rokov. Ja som už na ministerstve jednal o platoch s desiatimi ministrami. Platy sestier sú základ. Doktori možno vydržia, ale so sestrami naozaj nevieme nič robiť. Nedajú sa zohnať. Bez sestry sa nedá robiť," dodáva Borovský, ktorý nepredpokladá, že by rodičky presúvali mimo Bratislavy. Aktuálny plán je presúvať ich len medzi Kramármi, Ružinovom a Antolskou. Prečo sa problém s bratislavskými pôrodnicami dlhodobo nerieši? Koľko sestier momentálne chýba v pôrodnici na Antolskej? A aký je plán pre túto situáciu? Čo by pôrodniciam v hlavnom meste pomohlo? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prednostom pôrodnice na Antolskej v Bratislave Miroslavom Borovským. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Doktorka Katarína Káľavská zahorela pre vedu už ako dievča. Dlhodobo pomáha odhaľovať príčiny, prečo nádorové bunky semenníkov u niektorých pacientov nezareagujú na dostupnú chemoterapeutickú liečbu. Je vedúca Biobanky v rámci Jednotky translačného výskumu v Národnom onkologickom ústave. Vlani získala ocenenie Vedec roka v kategórii Mladý vedecký pracovník. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o živote na vidieku, o spoznávaní Slovenska so svojou rodinou, či o literatúre, ktorú má rada. Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Martina Mikesková, detská onkologička a lekárka neziskovej organizácie Plamienok, hovorí o paliatívnej starostlivosti o dlhodobo choré deti. Video publikované na www.plamienok.sk/vzdelavanie

Karol Fröhlich z SAV rozpráva o súčasných možnostiach dojazdu elektromobilov, o tom, či na spotrebu elektriny vplýva počasie a vysvetľuje, ako sa vedci snažia vychovať huby na recyklovanie vzácnych kovov.  

hosť: Adriana Havašová (psychologička ocenená Krištáľovým krídlom 2021) Adriana Havašová, výkonná riaditeľka a psychologička Poradenského Centra Nádej bola ocenená Krištáľovým krídlom za rok 2021 v kategórii filantropia. Dlhodobo pomáha obetiam domáceho a partnerského násilia začať nový život. Venuje sa psychologickej pomoci ženám, ktoré sú obeťami partnerského násilia, obetiam sexuálneho zneužívania, ale aj ľuďom, ktorí sa ocitli v krízovej situácii rozvodu alebo rozchodu. moderuje: Beáta Repíková

Hoci si to často neuvedomujeme a veľakrát ani nechceme pripustiť, predpojatosť, stereotypy a predsudky sú v každom z nás. Dennodenne ovplyvňujú naše myslenie a konanie. Rýchlym a povrchným zovšeobecňovaním však ľahko môžeme ukrivdiť druhým a niekedy aj sebe samým. Slová a to, ako rozprávame o druhých ľuďoch, môže rovnako ublížiť ako činy. O predsudkoch sme sa rozprávali so sociálnou psychologičkou Barbarou Lášticovou, ktorá pôsobí ako riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie, SAV, V. V. I. - Verejnej výskumnej inštitúcie. Dlhodobo sa zaoberá výskumom občianstva, diskriminácie a medziskupinových vzťahov. Okrem iného prednáša politickú psychológiu na na Univerzite Komenského. Autorom podcastu je nezisková organizácia Centrum Slniečko, ktorá už viac ako 20 rokov pomáha ľuďom zažívajúcim domáce násilie. Moderuje Martina Slováková, scenáristom a dramaturgom relácie je Ivan Ježík. Zažívate násilie a potrebujete pomoc? Užitočné kontakty nájdete na webe bezmodrin.sk. Bez modrín nájdete na webe, Instagrame, Youtube alebo Spotify. Pokiaľ sa vám naša práca páči, môžete ju podporiť zdieľaním alebo finančne. Ďakujeme! Podcasty Bez modrín sú v roku 2022 realizované vďaka podpore The Velux Foundation a s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Projekt Bez modrín je realizovaný vďaka programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Mohlo by sa zdať, že po odchode do dôchodku človeku spadne z ramien bremeno každodennej práce, zbaví sa stresu, môže si vydýchnuť a naplno sa tešiť zo života. Ide však o jednu z najväčších zmien v živote jedinca a mnohí ju nezvládajú dobre. Počet dôchodcov sa neustále zvyšuje a problém adaptácie na dôchodok sa tak dotýka čoraz väčšej časti populácie. Jedným z najčastejších trápení starších ľudí je osamelosť, ktorá môže viesť ku skoršej úmrtnosti. Efekt osamelosti možno pripodobniť fajčeniu pätnástich cigariet denne. Na dôchodok by sme sa mali mentálne pripraviť ešte pred odchodom do dôchodku. Okrem kariéry by mali ľudia v aktívnom veku vynaložiť značné úsilie aj na budovanie vzťahov, ktoré ich neskôr budú „držať nad vodou“. Obdobie prechodu na dôchodok môže byť aj ťažkou skúškou vzťahu medzi partnermi. Ako sa teda najlepšie pripraviť na život v dôchodkovom veku? Ako sa vysporiadať s medzigeneračnými rozdielmi a prípadnými konfliktmi? Viac o psychických aspektoch adaptácie na dôchodok sa dozviete v podcaste Veda na dosah. Prof. Peter Halama, PhD., pôsobí ako riaditeľ Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity prednáša psychológiu osobnosti a psychometriu. Dlhodobo sa zaoberá osobnostnými a kognitívnymi faktormi optimálneho psychologického fungovania. V súčasnosti vedie projekt o psychologických aspektoch zvládania prechodu na dôchodok.

"Áno viem si to predstaviť v prípade, ak by to malo byť riešenie nie na mesiac - dva, ale má šancu vydržať nejaký čas, počas ktorého by sa podarilo dokončiť očistu polície a súdnictva. Cena za to bude čisto politická, že budeme mať záujem presadiť nejaké legislatívne návrhy, ktoré by sme vygenerovali u nás v Spolu," hovorí predseda strany Spolu Miroslav Kollár o tom, či by bol ochotný podporovať koalíciu v prípade, že by stratila podporu Sme rodina.  "Neviem si predstaviť spoluprácu s Tomášom Druckerom, hoci teraz máme opakované stretnutia. Ale nemyslím, že to nie je v tejto chvíli v súlade s DNA v Spolu," dodáva Miroslav Kollár o niektorých výčitkách svojich odchádzajúcich spolupracovníkov o tom, že sa chystá spájať sa so stranou Tomáša Druckera.  Ako sa pozerá na covid opatrenia, ktoré sa sprísňujú? Nepodpísala si strana Spolu rozsudok smrti nespojením sa s Progresívnym Slovenskom? A bude kandidovať opäť na primátora Hlohovca? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom Spolu primátorom Miroslavom Kollárom.   –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH. 

O tom, že svet informačných technológií je veľmi zaujímavý a dynamický, nie je pochýb - novinky prichádzajú každý deň a trendy sa rýchlo menia. Ide o pomerne stabilnú, dobre ohodnotenú a atraktívnu oblasť a teda je tu možnosť kariérne rásť. Napriek tomu sa na štúdium IT odborov hlási málo dievčat a vo firmách v tejto oblasti pôsobí málo žien. Čím to je, čo sa s tým dá robiť a prečo sa svet informačných technológií a ženy navzájom potrebujú, sa budeme rozprávať s Lenkou Hlinkovou. Lenka pracuje v IT 14 rokov, z toho 2 roky v Londýne, prevažne ako projektová manažérka pre vývoj softvéru, ale aj ako Technical Business Analyst, UX Designer či Scrum Master. Dlhodobo sa venuje podpore žien na ceste k technológiám, čo vyústilo do knihy Ženský algoritmus (Slovart, 2018) a občianskeho združenia s rovnakým názvom a misiou. Vo voľnom čase sa venuje výrobe webov a čítaniu non-fiction. V diskusii s Lenkou Hlinkovou sa dozviete: - Prečo IT potrebuje viac žien? - Ako dievčatá a ženy pre technológie nadchnúť? - Dá sa zmeniť kariéra? - Musí byť žena technický typ? Diskusiu moderuje Fero Volár, ktorý je Head of Server products vo Websupporte a píše blog alian.info.

Vitajte v podcaste odznova. Dnes mám pri sebe moju spolupracovníčku Nelu Sullens a porozprávame sa o emocionálnom jedení. Tak zatvorte chladničky, otvorte mysle a srdcia. A ideme na to... Nela ďakujem, že si si našla čas a vítam ťa v našom podcaste... Nela ak dovolíš predstavím čťa aspoň v krátkosti, lebo nie všetci poznajú tvoje kvality. Už roky sprevádza ľudí na ceste ich osobnej transformácie, ktorá im zabezpečí viditeľné výsledky a dlhodobo fungujúcu zmenu životného štýlu. V roku 2006 ukončila diaľkové štúdium Trénera I. triedy v kulturistike, fitness a silovom trojboji na FTVŠ UK. Dlhodobo pôsobila v zahraničí, aj ako fitnes trénerka, kde pribudli viaceré certifikácie fitnes a osobného trénera. Nela je medzinárodne certifikovaná koučka zdravia, trénerka a výživová poradkyňa. Ako sama hovorí: Teší ma vidieť ako zmena návykov a myslenia pomohla zabezpečiť zlepšenie zdravia a funkčného tela, s ktorým sú moji klienti spokojní pocitovo aj navonok. Nely som sa pýtala aj: Čo to vlastne je to emočné jedenie? Kde sa zobral ten termínus technikus? Vie si človek uvedomiť, že ho k chladničke nevedie hlad, ale emócia? Ako sa dá takéto jedenie stopnúť? Bola si v tejto situácii niekedy aj ty? Jedla si emočne? Existuje aj emočný hlad? Teda nejedenie? Koľko trvá, kým sa človek prestane emočne ukájať jedlom? Koľko času na to približne treba? Často počujeme, že maj sa rada taká aká si? Ale nie je to nebezpečná rada? Predsa len, nehovorme o kráse, ktorú diktujú médiá, ale o zdraví.. Nadváha je predsa zabijak.. My budeme teraz organizovať aj SooGooD víkendovku tela a mysle. Presne to bude 10-12.septembra v Horskom hoteli Srdiečko v Jasnej. Čo by si odkázala ešte nerozhonutým dámam? Verím, že vvás to s nami bavilo. Dajte nám vedieť. Kšudne aj na valachova@40plus.sk Krásne dni a zostaňte nám verní Martina Valachová

Napriek tomu, že naše drevo sa na Slovensku ťaží vo veľkom, na pílach dreva na spracovanie chýba a spolu s drevom sa predražujú aj stavby domov a všetkého, na čo drevo potrebujeme. Je pravda, že viac ako tretinu dreva od nás vykupujú Američania a vyháňajú ceny dreva vysoko až o 50%? Čo s tým a prečo je to tak? Braňo Závodský sa rozprával s generálnym sekretárom Zväzu spracovateľov dreva Petrom Zemaníkom a poslancom Jaroslavom Karahutom. Celý článok: https://www.expres.sk/250167/peter-zemanik-schvalene-programy-na-podporu-domacich-drevarov-sa-dlhodobo-nenaplnaju/

Hoci sa zaregistrovať na očkovanie môžu už aj ľudia nad šestnásť rokov, podľa slov dnes už exšéfa NCZI Róberta Suju je záujem o očkovanie mimoriadne nízky.  Čo je za tým? Zvýši sa to, ak budú mať ľudia šancu vybrať si vakcínu? A akú úlohu v tom zohráva aj prístup politikov? Rozprávali sme sa o tom so sociológom SAV Robertom Klobuckým, ktorý sa dlhodobo v prieskumoch venuje záujmu o očkovanie. „Na Slovensku narozdiel od iných krajín je obrovský rozdiel v ochote dať sa zaočkovať podľa politických preferencií. Dlhodobo sa ukazuje, že ochotnejší očkovať sa sú priaznivci vládnych strán a priaznivci opozičných skôr deklarujú, že  sa zaočkovať dať nechcú,” opisuje sociológ. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry  podal obžalobu na bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ako to súvisí s nahrávkou Gorila? Budete počuť komentára Aktuality.sk Mareka Vagoviča. Moderuje Denisa Hopková.

Čo všetko musí mať človek na vesmírnej misii v psychickej aj fyzickej výbave? Prečo odišla zo Slovenska a čo chýba slovenskej vede? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s astrobiologičkou Michaelou Musilovou. "Aké mám šance letieť okolo mesiaca? Ťažko povedať. Prihlásilo sa okolo milióna ľudí, teraz nás je niekoľko tisíc. Postúpili sme do štvrtého kola výberu, nakoniec vyberú len osem. neviem odhadnúť akú má nádej, ale dúfam, že tým, že mám za sebou skoro 30 simulovaných misií na Mesiac a Mars ako veliteľka a k tomu mám aj umelecké skúsenosti. Tá kombinácia vecí veľmi dúfam, že mi pomôže pri tom výbere," hovorí Musilová o svojom najnovšom úspechu. Momentálne sa nachádza na Havaji na ďalšej simulovanej misii na Mesiaci. "Vesmírny výskum a misie do vesmíru boli doteraz veľmi limitované politickou vôľou a financovaním vedy. Dlhodobo sme si v NASA robili srandu, že kedy pôjdeme na Mars? O 30 rokov. Lenže to už hovoríme 30 rokov. Vždy keď prišiel nový prezident alebo nové plány, tak sa prestali ľudia sústreďovať na Mars, teraz sa sústreďujú na Mesiac, bez toho, aby bol dlhodobý stabilný projekt, tak sa na ten Mars nedostaneme. Stále sme limitovaní tým, že vo veľa krajinách sú veda a technológie podfinancované. Bez spolupráce so súkromným sektorom sa nebudeme približovať k Marsu, a vyzerá to stále na takých 15-20 rokov," dodáva Musilová. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Čo všetko musí mať človek na vesmírnej misii v psychickej aj fyzickej výbave? Prečo odišla zo Slovenska a čo chýba slovenskej vede? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s astrobiologičkou Michaelou Musilovou. "Aké mám šance letieť okolo mesiaca? Ťažko povedať. Prihlásilo sa okolo milióna ľudí, teraz nás je niekoľko tisíc. Postúpili sme do štvrtého kola výberu, nakoniec vyberú len osem. neviem odhadnúť akú má nádej, ale dúfam, že tým, že mám za sebou skoro 30 simulovaných misií na Mesiac a Mars ako veliteľka a k tomu mám aj umelecké skúsenosti. Tá kombinácia vecí veľmi dúfam, že mi pomôže pri tom výbere," hovorí Musilová o svojom najnovšom úspechu. Momentálne sa nachádza na Havaji na ďalšej simulovanej misii na Mesiaci. "Vesmírny výskum a misie do vesmíru boli doteraz veľmi limitované politickou vôľou a financovaním vedy. Dlhodobo sme si v NASA robili srandu, že kedy pôjdeme na Mars? O 30 rokov. Lenže to už hovoríme 30 rokov. Vždy keď prišiel nový prezident alebo nové plány, tak sa prestali ľudia sústreďovať na Mars, teraz sa sústreďujú na Mesiac, bez toho, aby bol dlhodobý stabilný projekt, tak sa na ten Mars nedostaneme. Stále sme limitovaní tým, že vo veľa krajinách sú veda a technológie podfinancované. Bez spolupráce so súkromným sektorom sa nebudeme približovať k Marsu, a vyzerá to stále na takých 15-20 rokov," dodáva Musilová. –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH. 

Viliam Pavlovský je šéfom iniciatívy 10 pre gastro. Dlhodobo sa snažia o komunikáciu s vládou. Hovoria, že im nejde o kritiku, ale o hľadanie konštruktívnych riešení.

S Lukášom sme sa rozprávali o jeho začiatkoch v tíme NH Ostrava, o jeho presune do Nymburku, o období v Nemeckej a Poľskej lige. Prebrali sme aj návrat do českej ligy, či už do Olomoucka alebo do Dečína. Nakoniec sme rozobrali aktuálne pôsobisko, ktorým je opäť Nymburk a zážitok z majstrovstiev sveta v roku 2019. --- Send in a voice message: https://anchor.fm/druhalajna/message

Ľudia odmietajú pripustiť, že niečo nad čím nemajú skoro žiadnu kontrolu, môže mať na ich životy až také drastické následky, hovorí na adresu popieračov COVIDu sociálny antropológ Martin Kanovský. Kľúčovým protiepidemickým opatrením je podľa neho dôvera, tá sa ale nezíska ustavičným strašením či krikom ani vyhrážkami.

Ľudia odmietajú pripustiť, že niečo nad čím nemajú skoro žiadnu kontrolu, môže mať na ich životy až také drastické následky, hovorí na adresu popieračov COVIDu sociálny antropológ Martin Kanovský. Kľúčovým protiepidemickým opatrením je podľa neho dôvera, tá sa ale nezíska ustavičným strašením či krikom ani vyhrážkami.

Hostia: Mgr. Zuzana Polačková, PhD. (výskumná pracovníčka na Prognostickom ústave SAV Bratislava), Mgr. Ivan Mako (zakladateľ oceňovaného sociálneho podniku Wasco vo Valaskej). Už tretia generácia Rómov čelí veľkej nezamestnanosti. Máme tu množstvo dospelých bez pracovných návykov - ale máme aj veľa prípadov diskriminácie pri prijímaní do zamestnania na základe etnicity. Stále majú zamestnávatelia také veľké predsudky voči životopisom s rómskym menom? Alebo len pragmaticky zhodnotia situáciu? Ako sa v práci darí ľuďom, ktorí boli 15 rokov bez roboty? Aj to sú otázky dnešných Kontaktov s podtitulom rómske. Moderuje: Petra Strižková. Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Témy sa dotýkajú najmä oblastí ako sú zdravotníctvo, školstvo, financie, moderné technológie, sociálna problematika, trvalo udržateľný životný štýl, problémy súčasnej rodiny, marginalizované komunity, životné prostredie atď.

Top trénerka HIIT cvičení Oli Bartalská, s ktorou si môžete zacvičiť osobne v jej fitku v Malackách alebo tiež v našom online fitku na www.fitshaker.sk. Oli ti v podcaste porozpráva o najdôležitejšom aspekte cvičenia - ako pri ňom ostať dlhodobo. Ako a prečo je dobré každý deň nachádzať motiváciu a disciplínu v tom, čo robíme. Okrem tréningových a stravovacích tipov, prezradí aj niečo viac o sebe. Príjemné počúvanie :)

Pred niekoľkými týždňami médiá informovali o tom, že na Antarktíde začal unikať metán, ktorý bol doteraz „uväznený“ v zamrznutej zemi. Takýchto miest je na Zemi viacero. Metán je až 20-krát škodlivejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý a jeho masívne uvoľnenie v budúcnosti môže znamenať katastrofu. Klimatická zmena je hlavnou témou už dlhší čas, no poznatky a postoje vedcov sa stále vyvíjajú. Poisťovne v USA vyplácajú najviac peňazí poľnohospodárom, ktorí zápasia so zhoršujúcimi sa klimatickými podmienkami a inváznymi rastlinami. Aj takto vyzerá predzvesť toho, čo nás čaká, keď ako ľudstvo nie sme ochotní žiť šetrnejšie. Kde všade sa uvoľňuje metán? Dá sa klimatická zmena zvrátiť? Pomôžu nám baktérie, schopné rozkladať metán? Dokázali by sme sa prispôsobiť na iné podmienky? Ako by sa zmenilo Slovensko po ohriatí atmosféry o 2 až 4 stupne Celzia? Je to s topením ľadovcov také dramatické? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal klimatológ doktor Pavol Nejedlík. RNDr. Pavol Nejedlík, CSc., sa zaoberá regionálnou klímou vrátane klimatických zmien a ich dôsledkov na rôzne sektory. Dlhodobo pracoval na Slovenskom hydrometeorologickom ústave, niekoľko rokov pôsobil v Európskej komisii na programe COST – v doméne meteorológia a v súčasnosti pracuje na Ústave vied o Zemi na Slovenskej akadémii vied v odbore Geofyziky a venuje sa možnostiam diaľkovej detekcie hydrometeorov v atmosfére na lokálnej úrovni.

Martin Prodaj, podnikateľ, kouč, mentor, ale hlavne poradca a predajca na Amazone, nás v podcaste prevedie svetom predaja na Amazone. Odkryje nám pozitívne, ale aj negatívne stránky predaja cez tento distribučný kanál a dá cenné rady podnikateľom, ktorí tu zamýšľajú predávať. Amazon dnes už pozná asi každý, no nie každý vie, ako to tam funguje a čo všetko sa tam predáva. Martin nám ozrejmí pre koho je Amazon zaujímavá forma podnikania a prečo tam začať podnikať. „Keď sa chcete niečo naučiť, tak idete k tým najlepším, ktorí to vedia najlepšie. Keď chcete predávať na internete, tak pôjdete za tými najlepšími, alebo za tými najväčšími, a v tomto je Amazon jednoznačná voľba.“ Martin nás oboznámi s tým, ako začať predávať na Amazone. Nie je to jednoduchý proces a je tam potrebné prejsť určitou previerkou. Ďalej uvádza kroky, ktoré je potrebné urobiť pre vstup a čo je potrebné urobiť, keď ste už prešli schvaľovacím konaním. Martinova rada pre tých, ktorí chcú predávať na Amazone, znie: „Nepredávajte niečo, čo nikto nechce. Pozrite sa na to, čo sa predáva. Na Amazone sa dá veľmi ľahko zistiť, koľko čoho sa predáva.“ Amazon si dáva pozor na recenzie pri produktoch na ich platforme, ktoré sú napriek tomu veľmi dôležité pri uvádzaní produktov. Dlhodobo rieši problém s kupovanými recenziami a ľahko získanými recenziami cez rodinných príslušníkov. Martin nám však prezradí triky, ako sa s tým vysporiadať. Dá radu podnikateľom, ktorí už majú zákaznícku základňu, ale aj tým, ktorí ju ešte nemajú. V podcaste sa okrem toho dozviete aj to, · čím sa odlišuje Amazon od iných platforiem a v čom je výnimočný · aké podnikateľské modely na Amazone existujú · aký je rozdiel medzi FBA a FBM modelom a ktorý je pre koho vhodný · ako je to s províziami pre Amazon · či je vhodné staviť na Amazon ako jediný distribučný kanál, alebo je lepšie diverzifikovať svoje distribučné kanály · či je možné cez Amazon vstúpiť len na jeden trh · či je ľahšie predávať v Amerike alebo v Európe · či sa dá na Amazone budovať značka · či je angličtina nevyhnutá, ak chcete uspieť na Amazone · aké sú vstupné náklady pri začatí predaja cez Amazon Martin na záver dodáva, že je potrebné „budovať si vlastnú komunitu, lojálnych zákazníkov, ponúkať im skvelé služby a skvelú zákaznícku skúsenosť na všetkých frontoch.“

Ak si systematicky šikanované a týrané dieťa túto traumu nespracuje, následky môžu prepuknúť aj po mnohých rokoch a môže prísť aj ku skratu, hovorí na margo možných dôvodov vrútockej školskej tragédie šéfka Centra Slniečko Mariana Kováčová. Napriek tomu, že fenomén školskej šikany je veľmi rozšírený, problém podľa nej bagatelizujeme a to vrátane tých, ktorí by ho mali riešiť.

Ak si systematicky šikanované a týrané dieťa túto traumu nespracuje, následky môžu prepuknúť aj po mnohých rokoch a môže prísť aj ku skratu, hovorí na margo možných dôvodov vrútockej školskej tragédie šéfka Centra Slniečko Mariana Kováčová. Napriek tomu, že fenomén školskej šikany je veľmi rozšírený, problém podľa nej bagatelizujeme a to vrátane tých, ktorí by ho mali riešiť. Korona odhalila, že máme školstvo na úrovni Márie Terézie a je načase to zmeniť, hovorí minister školstva Branislav Grohling. Aké sú teda jeho plány? dozviete sa to v dnešných Aktualitách Nahlas.

Transrodová osoba je osoba, ktorá pociťuje nesúlad medzi rodovou identitou a pohlavím. Zara Kromková je transrodová žena, ako sama o sebe hovorí, žena ako každá iná. S rešpektom a otvorene sa rozprávame o ženskosti z jej vlastného pohľadu. Ale tiež aj o tom, akými procesmi a spoločenskými predsudkami si musia transrodoví ľudia prejsť, kým sú spoločnosťou akceptovaní a uznaní tak, ako sa naozaj cítia. Zara Kromková pracuje v komunitnom a poradenskom centre Prizma v Košiciach pre LGBTI ľudí, kde sa venuje neformálnemu vzdelávaniu, poradenstvu a práci s komunitou. Dlhodobo pôsobí ako poradkyňa pre trans ľudí a venuje sa zlepšeniu ich postavenia v slovenskej spoločnosti. Všetky ostatné informácie nájdete na webovej stránke www.talkslow.sk.

autorská čtení v Café Fra, Praha 
čtvrtek 12. prosince 2019, 19.30 Slovenská řada Ivona Pekárková & Peter Brezňan Moderuje Eva Tomkuliaková Foto a audio Jitka Hanušová Poetka Ivona Pekárková (1988) v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve. Publikovala sbierku Lepšia Verzia seba (2019). Spolu s Vladom Šimekom vydala partnerskú básnickú knihu Manželská poézia (2018). Vyštudovala žurnalistiku, živí sa ako webová editorka. Peter Brezňan (1978, Rožňava), vyštudoval estetiku na FiF UK v Bratislave, kde získal i PhD. Dlhodobo sa aktívne venoval divadlu. V súčasnosti „na voľnej nohe“ publikuje odborné články, spoluorganizuje vedecké konferencie. Je editorom zborníka Umenie a estetično ako sociálne a autonómne fakty. Aktuálnosť diela Jana Mukařovského (2017). Jeho básne boli publikované v časopisoch Vlna, Romboid, Rak i Tvar. Jeho knižným debutom je sbierka Skúsenosti týchto dní (zvierat). Ve spolupráci s Literárním informačním centrem v Bratislavě. Autorská čtení, debaty a jiné literární události v Café Fra. Dramaturgie a produkce Petr Borkovec (tel. 724827499). Pořádá Fra s pod­porou Ministerstva kultury ČR, hlavního města Prahy, paní Hany Michalikové. Partneři Literature Across Fron­tiers (s podporou Programu Kultura EU); Polský institut v Praze; Literárne informačné centrum v Bratislavě; Literarnyklub.sk; Goethe-Institut, Praha; Lyrik Kabinett, Mnichov; Den poezie.

V čase, keď sa náš svet potáca na pokraji ekologickej katastrofy, keď je čoraz viac počuť varovné hlasy klimatológov a ekológov, keď sa všetci musíme usilovať tejto hrozbe zabrániť - na Slovensku nad pudom sebazáchovy prevažujú zištné záujmy. To, čo sa v posledných rokoch v čoraz väčšej miere deje v našich lesoch, je neodpustiteľné. Dlhodobo to totiž vyzerá tak, že v otázke ochrany príordy sú v prevahe obchodníci s drevom a dopláca na to naša príroda. Máme 9 národných parkov, no tie dnes nespĺňajú ani minimálne medzinárodné nároky na rozsah ťažby dreva: ťaží sa plošne, vo veľkom a napríklad Národný park Nízke Tatry už vyzerá ako rúbanisko, nie ako chránené územie. Priatelia, vypočujte si môj podcast, v ktorom sa o tejto veľmi vážnej téme zhováram s ochranárom a režisérom Erikom Balážom, podpredsedom strany SPOLU.

Pravidelná diskusná relácia so zaujímavými hostkami a hosťami o zahraničnopolitických témach, ktoré trápia svet i Slovensko v ňom. *** Hostky: Zuzana Števuľová, právnička a riaditeľka Ligy za ľudské práva. Dlhodobo sa venuje pomoci cudzincom a utečencom na Slovensku Zuzana Vatráľová, riaditeľku Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku. Zuzana Kizáková, novinárka, PR a marketingová manažérka viacerých kultúrnych podujatí a dobrovoľníčka, koordinátorka pomoci utečencom. *** V lete 2015 nemecká kancelárka Angela Merkelová po prvý raz odkázala svetu: „Wir schaffen das!“ – „Zvládneme to!“. Po troch rokoch téma migrácie naďalej štiepi Európsku úniu a dohody sa rodia ťažko. Idey Bruselu už rázne odmietajú nielen štáty Vyšehradskej štvorky, ale aj Rakúsko. Lodiam s Afričanmi niektoré krajiny nechcú otvoriť prístavy. V Stredozemnom mori ďalej umierajú utečenci a vyriešená nie je ani situácia na Balkáne. Vojny v Sýrii, Jemene aj Južnom Sudáne pritom pokračujú. Čo čaká Európu, ak znovu podcení riešenie migračnej krízy? Ako správne pomáhať ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou?

Asi ste už zachytili, že pri Godzone School 7 sa budeme ako Spoločenstvo Piar angažovať ešte viac. Dlhodobo spolupracujeme s projektom Godzone a veľmi sa z tejto lásky a jednoty, ktorá je medzi nami tešíme.   Je tu 13. PiarPodcast na 13. nedeľu v období cez rok – kde budeme spolu s Martina Palajová a […]

Erik Gyepes je 29-ročný affiliate marketér z Nitry, ktorý žije v Thajsku už svoj piaty rok, aj so svojou thajskou manželkou. S Erikom sa osobne poznáme viac ako 3 roky a som nesmierne rád, že som ho nedávno opäť mohol stretnúť osobne počas jeho krátkej návštevy Slovenska. Výsledkom nášho stretnutia je aj Sám Sebe Pán™ Podcast číslo 3, v ktorom sme sa rozprávali o jeho podnikateľských začiatkoch, o jeho príchode a živote v Thajsku, o medzikultúrnych vzťahoch, ako aj o tom, čím sa Erik živí momentálne a ako vidí svoju budúcnosť. Rozhovor je to vcelku zábavný, preto verím, že sa bude páčiť aj vám.

Valéria Vaškaninová sa narodila v Snine. Po gymnáziu študovala archeológiu a neskôr aj paleontológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Dlhodobo žije v Prahe, ale posledné mesiace vo Švédsku, v meste Uppsala. Pracuje v najmodernejšom evolučno-biologickom centre, v ktorom sa vedci snažia vďaka najnovším technológiám dokázať, že výskum fosílií má zmysel aj pre súčasnú biológiu. Súčasťou jej práce je aj výroba 3D modelov, ktoré budeme môcť využiť napríklad v múzeách alebo aj vo filmoch. Celý článok: https://www.expres.sk/101792/slovenska-paleontologicka-valeria-vaskaninova-vyraba-vo-svedsku-specialne-3d-modely/