Podcasts about karlovej

„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych bu­dov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izo­lované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity a aktuálne je už dostupná aj v slovenčine. Vo vydavateľstve Denníka N vyšla pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc. Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá, sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V dnešnom podcaste budeme hovoriť o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska. Ako vyzerá režim slovenského štátu, keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon, ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Hana Kubátová sa vo svojom výskume zameriava na analýzu ideológií, kto a ako ich šíri, zakoreňuje a transformuje na miestnej úrovni. Výsledkom tohto inovatívneho prístupu je celý rad štúdií vo viacerých jazykoch a najnovšie spomínaná kniha Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Básne Terezy Horváthovej som objavila v jednej skupine venovanej poézii na sociálnej sieti a tak sa mi zapáčili, že som ju veľmi chcela v relácii. Narodila sa v Prahe, kde aj v súčasnosti žije. Dva roky študovala odbor český jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Jej texty zazneli napríklad na deviatom ročníku podujatia Open Fra, Publikovala v časopisoch Tvar, Psí víno, Revue Prostor či Pandora.

Gabriela Sedmáková je v treťom ročníku bakalárskeho štúdia na Trinity College Dublin, kde študuje Klasické štúdiá a Anglickú literatúru, tento rok trávi rok na Karlovej univerzite cez European Liberal Arts Network. Stážovala ako vedúca mladej redakcie v časopise .týždeň., spolupracuje s časopismi Kapitál, Vlna a Glosolália. S poéziou a prózou bola na literárnych súťažiach ako Medziriadky, či Wolkrova Polianka.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Český básnik Lubomír Tichy študuje bohemistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Básne publikoval v tlačených aj internetových časopisoch, spomeňme Host, A2,Psí víno a iné. Píše recenzie a reflexie prózy aj poézie. Debutová zbierka básní s názvom Místní mu vyšla v minulom roku vo vydavateľstve Fra. V roku 2023 ho nominovali na Cenu Václava Buriana za poéziu.

Hostia: Milan Nič (analytik) a Radovan Geist (vydavateľ portálu Euractiv.sk). | Kto je víťazom spolkových volieb, kto porazeným? Kto prekvapil, čo možno čakať v najbližšom období? Aké bude smerovanie krajiny na základe zvolených strán? Po prvýkrát sa volilo podľa nových pravidiel, v sneme bude menej poslancov – prejavilo sa to nejako v kampaniach a v postoji voličov? Hoci sa čakalo, že hlavnou témou volebných kampaní bude hospodárstvo, nakoniec to viac valcovala migrácia a posilňovanie hraníc, resp. bezpečnosť, iba opatrne sa hovorilo o pomoci Ukrajine (napriek turbulentným komentárom a vývoju v diplomacii). Tieto a ďalšie témy v tomto vydaní relácie Z prvej ruky. | Výsledky nemeckých volieb. || IBA PODCAST | Bonus podcastu: Nemecké spolkové voľby 2025 - mimoriadne štúdio. Hostia: Zuzana Lizcová (šéfka Katedry nemeckých a rakúskych štúdií na Karlovej univerzite v Prahe), Elena Seeber (reportérka Rádia Slovensko, Slovenský rozhlas, naživo z Berlína) a Miroslav Kunštát (Inštitút medzinárodných štúdií, Karlova Univerzita v Prahe). | V mimoriadnom štúdiu zhodnotíme výsledok nemeckých parlamentných volieb, v ktorých sa najviac darilo konzervatívcom, no oslavuje aj krajná pravica, ktorú možno oproti predchádzajúcemu parlamentnému hlasovaniu označiť za skokana volieb. Nemecké predvolebné prieskumy sú známe svojou relatívnou presnosťou. | Moderuje: Soňa Hagarová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

V dnešnej epizóde podcastu Rozhovory MD sa rozprávame s Janou Draveckou, Slovenkou pôsobiacou v Dánskej národnej nemocnici v Kodani. Jana nám priblížila svoju cestu od štúdia medicíny na Karlovej univerzite v Prahe až po rozhodovanie medzi Taiwanom a Dánskom - kde nakoniec zakotvila.Hovoríme o tom, ako je v Dánsku nastavené postgraduálne vzdelávanie lekárov, o jej špecializácii v hematológii a o zaujímavých kurzoch komunikácie pre budúcich lekárov a lekárky. Jana tiež vysvetľuje, aké kompetencie by mali mať budúci lekári a lekárky (nielen) v Dánsku, a podelí sa s nami o svoje skúsenosti s mentoringom a supervíziou mladších kolegov.V rozhovore sa dozvieš, čo sa môže slovenské zdravotníctvo naučiť od toho dánskeho, aké výhody ponúka dánsky systém, a prečo Jana pravidelne chodí pracovať aj na Faerské ostrovy. Ak ťa zaujíma, ako vyzerá život a kariéra slovenskej lekárky v Dánsku, alebo si študent*ka či mladý*á lekár*ka premýšľajúci*a o práci v Dánsku, táto epizóda je práve pre teba!(00:45) Privítanie(04:57) Postgraduálne vzdelávanie v Dánsku(12:53) Výber hematológie ako špecializácie(16:47) Kurzy komunikácie pre budúcich hematológov(23:34) Kompetencie budúcich lekárov a lekárok(36:34) Výhody dánskeho zdravotného systému(40:05) Práca na Faerských ostrovoch(52:22) Krátke otázky na záverPrajeme príjemné počúvanie!

Nové vedenie nerozumie základnému poslaniu, ani hodnotám Slovenskej národnej galérie. Je neznalé predpisov a zákonov, ktoré ovplyvňujú jej praktický chod, financovanie aj prezentáciu doma, respektíve v zahraničí. To je len kúsok z vyjadrení stovky zamestnancov Slovenskej národnej galérie, ktorí v pondelok oznámili, že podávajú výpoveď. Väčšina z nich, ak sa nič nezmení, tak prestane pre erbovú inštitúciu pracovať už v apríli. Čo sa vlastne v SNG deje, čo odchod stovky zamestnancov bude pre jej chod vlastne znamenať a ako všetko toto ovplyvní a už aj ovplyvňuje vnímanie Slovenska v očiach zahraničných partnerov? Eva Frantová sa v Dobrom ráne pýta bývalej riaditeľky Slovenskej národnej galérie a aktuálne ešte stále jej senior kurátorky Alexandry Kusej. Odporúčanie: Spravodajský podcast českého rozhlasu Vinohradská 12 spustil novú piatkovú minisériu, tentokrát o histórii atómu. Vonku sú už tri časti, v ktorých Matěj Skalický spoločne s Vlastislavom Břízom, expertom na jadrové súperenie z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity, rozoberá históriu jadrových zbraní od Hitlera cez Oppenheimera a najnovšie aj v súvislosti s Kennedym, Chruščovom a Kubánskou krízou. Je to skvelé a zároveň náučné počúvanie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

Slovenskou verejnosťou zarezonovalo vyjadrenie poslanca Smeru-u Tibora Gašpara, ktorý síce hovorí, že ich vládna strana nemá za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale dodáva, že tu pre takú situáciu musia ostať otvorené dvere. Zároveň sa už oficiálne - a teda po tohtotýždňovej inaugurácii - vrátil do Bieleho domu Donald Trump, ktorý vo svojom inauguračnom prejave nezmienil ani Európu, ani NATO. Ako to vyzerá s budúcnosťou Slovenska v EÚ? A je ohrozené NATO príchodom éry Trump 2.0?Téma pre bezpečnostného analytika Michala Smetanu z Karlovej univerzity v Prauhe, ktorý sa viac ako 10 rokov zaoberá vplyvom verejnej mienky na politikov a vojenské aliancie. V najnovšom výskume, na ktorý získal prestížny európsky grant, chce zistiť, či sa dodržiavajú kolektívne záväzky v rámci vojenských aliancií ako je napríklad NATO, alebo sa politici jednotlivých krajín nakoniec rozhodujú skôr podľa rozmarov verejnej mienky.Bezpečnostný analytik Michal Smetana si nemyslí, že má vláda v skutočnosti v pláne vystúpenie z EÚ. Dodáva, že s ich výskumov vyplýva, že na to ani neexistuje podpora zo strany verejnosti. Podľa odborníka to možno vnímať aj „ako stratégiu vypúšťania balónikov."„Hodíte do verejného priestoru „bombu" a potom čakáte, čo sa stane. Po tom prípadne urobíte nejaké opatrenie, alebo tým odvediete pozornosť od niečoho, čím sa teraz zaoberáte: domáca či zahraničná politika," konštatuje v podcaste.Smetana hovorí, že väčší otáznik má nad budúcnosť NATO príchodom Donalda Trumpa. Ale ani tu nepredpokladá, že by malo prísť k rozpadu Severeoatlantickej aliancie. „Trump skor môže skôr ovplyvniť dôveryhodnosť NATO. Ak by ste sa ma opýtali, či existuje riziko rozpadu, tak by som vám povedal, že je to nepravdepodobné," dodáva.Moderuje Denisa Hopková.

MUDr. Jarmila Klímová: Psychosomatika - rodinné vzorce, kliatby Ako vplýva emocionalita na naše zdravie? A ako vplýva rodina a detstvo na naše prežívanie a zdravie? Aj o tomto som sa rozprávala s MUDr. doktorkou, Jarmilou Klímovou, ktorá sa posledné roky venuje najmä psychosomatike... MUDr. Klímová vyštudovala Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Plzni. Psychiatrička, psychoterapeutka, psychosomatička, spisovateľka. Je autorkou niekoľkých kníh, vedie svoju prax a aktuálne nie je v komore lekárov, z ktorej v roku 2019 vystúpila. Pýtala som sa aj: Vyštudovali ste medicínu a dlho ste pôsobili aj na psychiatrii. Povedzte, prečo sa podľa vás za posledné roky rozvinuli duševné choroby? Podľa štatistík je tretina dospelých na tom psychicky zle a u mladých dokonca 2/3. Vy ste na jednej prednáške hovorili, že problém je v rodine.. ale v tej pôvodnej. • Tema: my nemame peniaze lebo • Tema: Všetci v našej rodine mali cukrovku Prečo sa naša emocionalita obtláča na funkcii tela? Nikto asi nevie vychovávať úplne bez chýb. Na každom z nás sú akési „zárezy“, traumy. Ako by si to človek mohol analyzovať. Dá sa to aj bez terapeuta? Plus otázky o psychosomatike z praxe... Ďakujem priatelia, že ma podporujete na herohero. https://herohero.co/odznova Prekročili sme prvú 100ku. Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova. No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...) Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro.. Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Alebo aj na https://ko-fi.com/odznovapodcast Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Krásne dni Martina Valachová 00:00 Úvod 02:00 Psychika a psychické choroby 06:36 Deti a psychika + šťastie 11:02 Duševná krehkosť detí a lockdowny 15:00 Ako stanoviť hranice deťom 16:40 Ideologie a propagandy 23:18 Strata záujmu a rezistencia 25:42 Rodina a vplyv na zdravie 30:00 Rodinné choroby 35:10 Odovzdávanie emočnej zodpovednosti 39:30 Emocionalita a vzorce myslenia 43:28 Ako sa zbaviť rodinných klieští 48:10 Odtlačok emócií na tele - choroby 50:30 Závislosť buniek na emóciách

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Návrat do časov minulých: Rusko zavádza na boj s chudobou potravinové lístky https://www.startitup.sk/navrat-do-casov-minulych-rusko-zavadza-na-boj-s-chudobou-potravinove-listky/ Bratislavská MHD cez sviatky. Všetko, čo potrebuješ vedieť https://www.startitup.sk/bratislavska-mhd-cez-sviatky-vsetko-co-potrebujes-vediet/ Finančná správa zaistila doklady v 23 spoločnostiach, ktoré prevádzkovali odberové miesta https://www.startitup.sk/aktualne-financna-sprava-zaistila-doklady-v-23-spolocnostiach-ktore-prevadzkovali-odberove-miesta/ Putin provokatívne vyzýva Západ na súboj: „Vyberte si cieľ, sme pripravení“ https://www.startitup.sk/putin-provokativne-vyzyva-zapad-na-suboj-vyberte-si-ciel-sme-pripraveni/ V Bratislave otvorila nová ikonická kaviareň. Vo Viedni pobláznila davy, u nás ju nájdeš na známej adrese https://www.startitup.sk/v-bratislave-otvorila-nova-ikonicka-kaviaren-vo-viedni-poblaznila-davy-u-nas-ju-najdes-na-znamej-adrese/ Ozbrojený muž v blízkosti Karlovej univerzity takmer na termín výročia streľby? Polícia má jasno https://www.startitup.sk/ozbrojeny-muz-v-blizkosti-karlovej-univerzity-priamo-na-termin-vyrocia-strelby-policia-ma-jasno/ Prokuratúra sa „postavila“ za mimovládky v prípade statusov Šutaja Eštoka. Spochybňuje jeho nevinu https://www.startitup.sk/prokuratura-sa-postavila-za-mimovlaky-v-pripade-statusov-sutaja-estoka-spochybnuje-jeho-nevinu/ Nebezpečné ochorenie vo všetkých okresoch Bratislavského kraja. Hepatitída A sa šíri, varuje RÚVZ https://www.startitup.sk/nebezpecne-ochorenie-vo-vsetkych-okresoch-bratislavskeho-kraja-hepatitida-a-sa-siri-varuje-ruvz/ „Pellegrini je nechcená a drahá nevesta.“ Biznis Dráčika rastie napriek kontroverznému blogu https://www.startitup.sk/pellegrini-je-nechcena-a-draha-nevesta-biznis-dracika-rastie-napriek-kontroverznemu-blogu/ Ukrajincov drtia Rusi a Kórejci v Kurskej oblasti, priznáva major. Stratiť už mali polovicu územia https://www.startitup.sk/ukrajincov-drtia-rusi-a-korejci-v-kurskej-oblasti-priznava-major-stratit-uz-mali-polovicu-uzemia/

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  0.34 - Návrat do časov minulých: Rusko zavádza na boj s chudobou potravinové lístky https://www.startitup.sk/navrat-do-casov-minulych-rusko-zavadza-na-boj-s-chudobou-potravinove-listky/ 1:33 - Bratislavská MHD cez sviatky. Všetko, čo potrebuješ vedieť https://www.startitup.sk/bratislavska-mhd-cez-sviatky-vsetko-co-potrebujes-vediet/ 2:31 - Finančná správa zaistila doklady v 23 spoločnostiach, ktoré prevádzkovali odberové miesta https://www.startitup.sk/aktualne-financna-sprava-zaistila-doklady-v-23-spolocnostiach-ktore-prevadzkovali-odberove-miesta/ 3:12 - Putin provokatívne vyzýva Západ na súboj: „Vyberte si cieľ, sme pripravení“ https://www.startitup.sk/putin-provokativne-vyzyva-zapad-na-suboj-vyberte-si-ciel-sme-pripraveni/ 3:40 - V Bratislave otvorila nová ikonická kaviareň. Vo Viedni pobláznila davy, u nás ju nájdeš na známej adrese https://www.startitup.sk/v-bratislave-otvorila-nova-ikonicka-kaviaren-vo-viedni-poblaznila-davy-u-nas-ju-najdes-na-znamej-adrese/ 4:22 - Ozbrojený muž v blízkosti Karlovej univerzity takmer na termín výročia streľby? Polícia má jasno https://www.startitup.sk/ozbrojeny-muz-v-blizkosti-karlovej-univerzity-priamo-na-termin-vyrocia-strelby-policia-ma-jasno/ 5:00 - Prokuratúra sa „postavila“ za mimovládky v prípade statusov Šutaja Eštoka. Spochybňuje jeho nevinu https://www.startitup.sk/prokuratura-sa-postavila-za-mimovlaky-v-pripade-statusov-sutaja-estoka-spochybnuje-jeho-nevinu/ 5:31 - Nebezpečné ochorenie vo všetkých okresoch Bratislavského kraja. Hepatitída A sa šíri, varuje RÚVZ https://www.startitup.sk/nebezpecne-ochorenie-vo-vsetkych-okresoch-bratislavskeho-kraja-hepatitida-a-sa-siri-varuje-ruvz/ 5:59 - „Pellegrini je nechcená a drahá nevesta.“ Biznis Dráčika rastie napriek kontroverznému blogu https://www.startitup.sk/pellegrini-je-nechcena-a-draha-nevesta-biznis-dracika-rastie-napriek-kontroverznemu-blogu/ 6.38 - Ukrajincov drtia Rusi a Kórejci v Kurskej oblasti, priznáva major. Stratiť už mali polovicu územia https://www.startitup.sk/ukrajincov-drtia-rusi-a-korejci-v-kurskej-oblasti-priznava-major-stratit-uz-mali-polovicu-uzemia/

Dôstojník ruskej armády, ktorý pôsobil na jednej z jadrových základní v Rusku, prehovoril pre BBC a vyvrátil špekulácie západných expertov o zastaranosti ruského jadrového arzenálu. Povedal, že ide o veľmi zjednodušený pohľad. „Práca na údržbe jadrových zbraní prebieha neustále, nezastaví sa ani na minútu.“O kvalite ruského jadrového arzenálu preto v podcaste hovoríme s experom na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislavom Břízom. „Od samého začiatku tvrdím, a to v rozpore s niektorými odborníkmi, že ruské jadrové sily sú na úplnej inej kvalitatívnej úrovni, než sú ruské konvenčné sily. Ľuďom sa to ťažko oddeľuje, keď vidia, že Rusko má problém s manévrovaciou vojnou, no aj tento vojak potvrdil moje slová: ruské jadrové sily tvoria elity. Chodia tam pripravení muži, ktorí prechádzajú náročným výcvikom a sú veľmi dobre vycvičení," hovorí. Dodáva, že od nástupu prezidenta Putina v roku 2000 prešli strategické jadrové zbrane kompletnou modernizáciou a generačnou výmenou.Po tom čo Joe Biden povolil Kyjevu používať americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území, Rusko zareagovalo vypálením novej experimentálnej balistickej strely a aktualizovaním jadrovej doktríny krajiny. Expert na jadrové zbrane Bříza hovorí, že má sice rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu, no nemyslí si, že by Putin použil jadrové zbrane. „Vzhľadom k tomu, že existuje teória vzájomného zaručeného zničenia - keby sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli - tak obe jadrové superveľmoci by boli v prípadnej jadrovej vojne zničené. A Rusko to veľmi dobre vie No pristupuje k hrozbe silou trochu inak, než Západ."V rozhovore tiez priblizuje, kto všetko má v Rusku právomoc rozhodnúť o použití jadrových zbraní a ako sa modernizuje ruský jadrový arzenál.Moderuje Denisa Hopková.

Dôstojník ruskej armády, ktorý pôsobil na jednej z jadrových základní v Rusku, prehovoril pre BBC a vyvrátil špekulácie západných expertov o zastaranosti ruského jadrového arzenálu. Povedal, že ide o veľmi zjednodušený pohľad. „Práca na údržbe jadrových zbraní prebieha neustále, nezastaví sa ani na minútu.“O kvalite ruského jadrového arzenálu preto v podcaste hovoríme s experom na jadrové zbrane z Karlovej univerzity v Prahe Vlastislavom Břízom. „Od samého začiatku tvrdím, a to v rozpore s niektorými odborníkmi, že ruské jadrové sily sú na úplnej inej kvalitatívnej úrovni, než sú ruské konvenčné sily. Ľuďom sa to ťažko oddeľuje, keď vidia, že Rusko má problém s manévrovaciou vojnou, no aj tento vojak potvrdil moje slová: ruské jadrové sily tvoria elity. Chodia tam pripravení muži, ktorí prechádzajú náročným výcvikom a sú veľmi dobre vycvičení," hovorí. Dodáva, že od nástupu prezidenta Putina v roku 2000 prešli strategické jadrové zbrane kompletnou modernizáciou a generačnou výmenou.Po tom čo Joe Biden povolil Kyjevu používať americké rakety dlhého doletu na ciele na ruskom území, Rusko zareagovalo vypálením novej experimentálnej balistickej strely a aktualizovaním jadrovej doktríny krajiny. Expert na jadrové zbrane Bříza hovorí, že má sice rešpekt k ruskému jadrovému arzenálu, no nemyslí si, že by Putin použil jadrové zbrane. „Vzhľadom k tomu, že existuje teória vzájomného zaručeného zničenia - keby sa Spojené štáty a Ruská federácie napadli - tak obe jadrové superveľmoci by boli v prípadnej jadrovej vojne zničené. A Rusko to veľmi dobre vie No pristupuje k hrozbe silou trochu inak, než Západ."V rozhovore tiez priblizuje, kto všetko má v Rusku právomoc rozhodnúť o použití jadrových zbraní a ako sa modernizuje ruský jadrový arzenál.Moderuje Denisa Hopková.

Skladanie vlády nového amerického prezidenta. | Hostia: Erik Láštic (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Jan Hornát (amerikanista z Karlovej univerzity v Prahe). | Niektoré mená šokovali – no po čase predsa odstúpili. Prečo? Pre spoločenskú diskusiu alebo o čo im ide? Akú úlohu v tom zohráva Don Junior? Vraj sa veľmi angažuje. Budeme svedkami zásadného prerodu tak demokratov ako aj republikánov? Čo by pre Európu (alebo svet?) znamenal nástup ľudí z anti-establišmentu, protekcionistickej hospodárskej politiky a zástancov ústupu USA z vojenských intervencií či zámorskej pomoci? Je americká demokracia proti takémuto „požiaru“ odolná? Čo sú jej nástroje na protiváhu? | Moderuje: Soňa Hagarová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

„Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, hovorí Irena Kalhousová, riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. Takmer 42-tisíc obetí na strane Palestíny, 1200 v Libanone, milióny utekajúcich pred vojnou v Pásme Gazy, vyše milióna vysídlencov na pomedzí Libanonu a Sýrie, 728 mŕtvych izraelských vojakov – bilancia vojnového besnenia, ktoré odštartovalo iné besnenie: teroristický útok militantov palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra minulého roku. Vtedy bojovníci Hamasu beštiálne pozabíjali 1160 prevažne civilistov, do zajatia zobrali ďalších 251 rukojemníkov, z ktorých je stovka ešte stále v Pásme Gazy a nevie sa, koľko ich je pri živote. Vojnové besnenie, ktoré nedáva pokojne spávať nielen obyvateľom regiónu, ale do pozoru stavia svetové spoločenstvo. Logika vojny totiž hovorí, že raketové útoky Iránu spred pár dní si žiadajú opäť ozbrojenú odvetu Izraela a táto už má mať pripravenú ozbrojenú odozvu Teheránu, ako to zaznieva z tých končín. Ako a kedy sa to skončí? Sú vôbec reálne ciele zničiť Hamas, či Hizballáh, ktoré si dal premiér Netanjahu a nezatiahnuť do väčšieho konfliktu Irán, ktorý ich financuje, aby oni zaňho ničili Izrael?Otázky, na ktoré sa pozrieme s Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. „Keď som to začala sledovať, nevedela som si predstaviť, o aký hrozný útok ide. Myslela som si, že to len niekoľko členov Hamasu preniklo do Izraela, kde páchajú činy. No bola som v tom, že sa to skončí do niekoľkých hodín, pretože ich vytlačí izraelská armáda“, spomína si na vtedy sobotné ráno 7. októbra spred roka expertka na izraelsko-palestínske vzťahy. „Že šlo o taký masívny útok, ktorý potrvá vo svojej „horúcej“ fáze viac ako deň, a že výsledkom bude toľko mŕtvych, to som si nevedela predstaviť“, dopĺňa. „Vtedajšia politicko-bezpečnostná doktrína Izraela jednoducho neverila tomu, že Hamas je pripravený urobiť niečo, čo by nabúralo status quo. Čo by viedlo Izrael k odpovedi, ktorá by mohla ohroziť pohodlie najvyšších predstaviteľov Hamasu“, hovorí Irena Kalhousová. „Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, hovorí Irena Kalhousová, riaditeľka Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. Takmer 42-tisíc obetí na strane Palestíny, 1200 v Libanone, milióny utekajúcich pred vojnou v Pásme Gazy, vyše milióna vysídlencov na pomedzí Libanonu a Sýrie, 728 mŕtvych izraelských vojakov – bilancia vojnového besnenia, ktoré odštartovalo iné besnenie: teroristický útok militantov palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra minulého roku. Vtedy bojovníci Hamasu beštiálne pozabíjali 1160 prevažne civilistov, do zajatia zobrali ďalších 251 rukojemníkov, z ktorých je stovka ešte stále v Pásme Gazy a nevie sa, koľko ich je pri živote. Vojnové besnenie, ktoré nedáva pokojne spávať nielen obyvateľom regiónu, ale do pozoru stavia svetové spoločenstvo. Logika vojny totiž hovorí, že raketové útoky Iránu spred pár dní si žiadajú opäť ozbrojenú odvetu Izraela a táto už má mať pripravenú ozbrojenú odozvu Teheránu, ako to zaznieva z tých končín. Ako a kedy sa to skončí? Sú vôbec reálne ciele zničiť Hamas, či Hizballáh, ktoré si dal premiér Netanjahu a nezatiahnuť do väčšieho konfliktu Irán, ktorý ich financuje, aby oni zaňho ničili Izrael?Otázky, na ktoré sa pozrieme s Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií Karlovej univerzity v Prahe. „Keď som to začala sledovať, nevedela som si predstaviť, o aký hrozný útok ide. Myslela som si, že to len niekoľko členov Hamasu preniklo do Izraela, kde páchajú činy. No bola som v tom, že sa to skončí do niekoľkých hodín, pretože ich vytlačí izraelská armáda“, spomína si na vtedy sobotné ráno 7. októbra spred roka expertka na izraelsko-palestínske vzťahy. „Že šlo o taký masívny útok, ktorý potrvá vo svojej „horúcej“ fáze viac ako deň, a že výsledkom bude toľko mŕtvych, to som si nevedela predstaviť“, dopĺňa. „Vtedajšia politicko-bezpečnostná doktrína Izraela jednoducho neverila tomu, že Hamas je pripravený urobiť niečo, čo by nabúralo status quo. Čo by viedlo Izrael k odpovedi, ktorá by mohla ohroziť pohodlie najvyšších predstaviteľov Hamasu“, hovorí Irena Kalhousová. „Myslím si, že Izrael chce pokračovať v ofenzíve proti Hizballáhu a Iránu, aby obnovil svoju odstrašujúcu silu. A viacmenej si tak zaistil niekoľko rokov pokoja. O nič iné nejde v tomto regióne“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Situácia na Blízkom východe. | Hostia: Attila Kovács (odborník na Blízky východ z Univerzity Komenského) a Jelen Libor (politický geograf z Karlovej univerzity). | Aký je súčasný stav? Operácia Izraela, reakcia Iránu... Aký vývoj je možné očakávať v najbližších dňoch, aká je situácia v Libanone, ako funguje krajina, a aké sú ďalšie reakcie krajín ako napr. USA? Aké sú riešenia? Príde k eskalácii konfliktu? Aký je možné očakávať vývoj v najbližších mesiacoch? Poznáme istorické napätie v celom regióne, bude riešenie na pôde medzinárodných organizácií? A aká je aktuálne vnútropolitická situácia v Izraeli? Rastie popularita izraelského premiéra? Aký je možné oačakávať vývoj v Iráne? Postoj tamojšej verejnosti k režimu vo svetle udalostí, a čo ich jadrový program? Čo prípadne hrozí? | Moderuje: Michal Dzúrik. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ako náš svet mení umelá inteligencia? Prečo sa jej (ne)máme obávať? Čo všetko nás čaká v najbližších rokoch? Počúvajte náš podcast! MIROSLAV IĽKO CEO marketingovej agentúry Biznis.Help a zanietený nadšenec nových technológií, ktorý hluk tejto doby potrebuje kompenzovať odpojený v prírode. Marketingu sa venuje 16 rokov a príchodom AI vidí obrovský potenciál efektívnejšej práce, no má rešpekt pred budúcnosťou, ktorá nás čaká. DÁVID TVRDOŇ Narodil sa v Nitre. Najskôr pracoval v online marketingu, od začiatku roka 2015 prešiel do denníka SME. Na začiatku sa venoval dátovej žurnalistike a technologickému spravodajstvu. Neskôr prestúpil na pozíciu produktového manažéra pre SME.sk, ale písať neprestal. Moderuje technologický podcast Klik. Od roka 2021 sa vo vydavateľstve venuje digitálnemu predplatnému ako aj newslettrovej stratégii. Píše anglický technologicko-mediálny newsletter FWIW aj týždenný prehľad udalostí Tento týždeň. Rozbieha skpodcasty.sk. JÁN HREŠKO Vyštudoval učiteľstvo histórie a filozofie v Ružomberku, doktorát z filozofie získal na Karlovej univerzite. Absolvoval študijné a výskumné pobyty v Českej republike, Británii a New Yorku. Momentálne vyučuje online na Vyššej odbornej škole publicistiky v Prahe, píše eseje, odborné články o vzdelávaní, pripravuje online kurzy zamerané na mediálnu a kultúrnu gramotnosť. Pochádza zo Sniny, no prisťahoval sa do Bardejova, kde v jeseni roku 2023 rozbehol knižný Klub inšpiratívnych diel. REFLEKTOR predstavuje sériu diskusií a prednášok zameraných na reflexiu aktuálnych kultúrno-spoločenských tém. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie divákov, ich myšlienkovú kreativitu, argumentačné zručnosti, či schopnosť nazerať na problémy z rôznych uhlov pohľadu. (3. 5. 2024) Pýta sa & mixuje: Jakub Lenart Zvučí: Peter Sivanič Podporiť nás môžete tu: cutt.ly/fwN6NGZK www.kandelaber.sk

Dnes sa rozprávam s filozofom a učiteľom Jánom Hreškom a tu je malá ochutnávka z otázok nášho rozhovoru:----more----   Kto bol Emmanuel Levinas a prečo je dnes, v dobe sociálnych sietí a spoloočenskej  polarizácie, jeho chápanie slobody nadmieru aktuálne? Prečo je podľa neho chybné vnímať slobodu druhého ako narušenie tej mojej? A akým spôsobom mi druhý človek vyjavuje jeho autentickú slobodu cez svoju tvár?   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Ján Hreško je slovenský filozof a učiteľ základov humanitnej vzdelanosti. Pochádza zo Sniny. Vyštudoval učiteľstvo histórie a filozofie na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijné a výskumné pobyty v Českej republike, Británii a New Yorku, a doktorát z filozofie získal na Karlovej univerzite v Prahe obhájením práce o Levinasovej slobode (publikovaná 2023). Píše eseje i odborné články o filozofii výchovy, etike a hermeneutike. Momentálne vyučuje online na Vyššej odbornej škole publicistiky v Prahe, kde rozvíja koncept čítania veľkých diel a s manželkou tancuje a žije v Bardejovských Kúpeľoch. Súvisiace dávky:   PD#310: Je Slavoj Žižek reinkarnácia Sokrata?, http://bit.ly/davka310 PD#301: Byung-Chul Han: Ako nevyhorieť vo vyhorenej spoločnosti, http://bit.ly/davka301 PD#299: Byung-Chul Han: Žijeme v dobe konzumného narcizmu, http://bit.ly/davka299  PD#275: Simone Weil: Trpíme pandémiou nepozornosti, http://bit.ly/davka275 PD#209: Liberalizmus a jeho sloboda, http://bit.ly/davka209 PD#196: Jan Sokol a sloboda ako púšť, obchod a hra, http://bit.ly/davka196 PD#17: John Stuart Mill o slobode, http://bit.ly/davka17     V rozhovore zaznelo alebo odporúčame:    Hreško, Levinasova ľudská sloboda (Karolinum, 2023)    Bergo, "Emmanuel Levinas", The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2019) Levinas, "Levinas on the Face" (Philosophy Overdose, 2021) Morgan (ed.), The Oxford Handbook of Levinas (OUP, 2018) Morgan, The Cambridge Introduction to Emmanuel Levinas (CUP, 2012) Peperzak, To The Other: An Introduction to the Philosophy of Emmanuel Levinas (Purdue, 2010) Fagenblat, Erdur (eds.), Levinas and Analytic Philosophy: Second-Person Normativity and the Moral Life (Routledge, 2020)   ***   Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK1283605207004206791985 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

Medzi Viedňou a Carihradom, Česi a Slováci v 20. storočí, Od minulosti k dnešku a mnohé ďalšie knihy napísal známy český historik, rodák z Prahy a syn hudobného skladateľa. Študoval na Karlovej univerzite, kde aj prednáša. Istý čas pôsobil tiež na univerzite v Trnave. Bol ocenený prezidentkou SR radom Bieleho dvojkríža III. triedy. Nielen o spoločnej histórii budeme hovoriť, ale najmä o tom, čo ho k minulosti pritiahlo. | Jan Rychlík (český historik, získal vyznamenanie od prezidentky SR Zuzany Čaputovej). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

S expertkou na Blízky východ a šéfkou Herzlovho centra pre izraelské štúdiá na Karlovej univerzite Irenou Kalhosovou sa rozprávame o bezprecedentnej vojne medzi Izraelom a Hamasom.    

Vývoj vzťahov na Ukrajine. | Hostia: Matej Kandrík (vojenský analytik a výkonný riaditeľ spoločnosti Adapt Institute) a Jan Šír (politológ z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe). | Kontext a závery stretnutia lídrov NATO a EÚ v Paríži – aký je výsledok rokovaní? V kontexte stretnutia sa hovorilo o vyslaní vojakov západných krajín na Ukrajinu – bol taký scenár na stole a je reálny? Ak áno, tak v akej podobe? Čo by vyslanie príslušníkov ozbrojených síl na základe bilaterálnej dohody znamenalo pre ostatných členov aliancie? Vývoj situácie v Podnestersku – separatistický región Moldavska požiadal Rusko o „ochranu“ – čo to znamená v praxi? Aká je situácia v regióne a je pravdepodobné, že eskaluje – ako by to mohlo vyzerať? Výročný príhovor Vladimíra Putina v ruskom parlamente – aké odkazy poslal domácemu publiku a zahraničiu? Zazneli aj nukleárne hrozby – do akej miery ich treba brať vážne? V akej kondícii je ruský jadrový arzenál – je to reálna hrozba (ani predvojnové predpoklady o stave ruskej armády sa nepotvrdili)? Aké smerovanie ruskej politiky možno očakávať po prezidentských voľbách? | Moderuje: Tamara Lištiaková. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ruské vraždenie po dvoch rokoch vojny pokračuje a zdá sa, že momentálne majú, aj pre nedostatočnú a pomalú pomoc západu, navrch práve agresori.  A aké sú podľa analytika z Karlovej univerzity Jana Šíra príčiny? Jednou je aj úspešná hybridná vojna Ruska na samotnom európskom západe, teda ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov, ktorí tak v rozhodovaniach o konkrétnej a účinnej pomoci Ukrajine vajatajú, čo môže viesť k jej prehre. Dopúšťajú sa tak rovnakej chyby ako západné národy pred druhou svetovou vojnou.  Aká je teda aktuálna situácia na fronte a čo sa musí stať, aby mala pozitívnejšiu perspektívu? S akými problémami sa Ukrajina borí a aký možno očakávať vývoj?  Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s analytikom Janom Šírom z Inštitútu medzinárodných štúdií Karlovej univerzity v Prahe.  #pocuvajtepravdu

Ruské vraždenie po dvoch rokoch vojny pokračuje a zdá sa, že momentálne majú, aj pre nedostatočnú a pomalú pomoc západu, navrch práve agresori.  A aké sú podľa analytika z Karlovej univerzity Jana Šíra príčiny? Jednou je aj úspešná hybridná vojna Ruska na samotnom európskom západe, teda ovplyvňovanie verejnej mienky a politikov, ktorí tak v rozhodovaniach o konkrétnej a účinnej pomoci Ukrajine vajatajú, čo môže viesť k jej prehre. Dopúšťajú sa tak rovnakej chyby ako západné národy pred druhou svetovou vojnou.  Aká je teda aktuálna situácia na fronte a čo sa musí stať, aby mala pozitívnejšiu perspektívu? S akými problémami sa Ukrajina borí a aký možno očakávať vývoj?  Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s analytikom Janom Šírom z Inštitútu medzinárodných štúdií Karlovej univerzity v Prahe.  #pocuvajtepravdu

Skrátený záznam prednášky na tému: ”Mariánske ikony uctievané v Čechách a mariánsky zázrak pražského arcibiskupa Arnošta”. Prednášajúcim je Jan Royt, český historik umenia a profesor Karlovej univerzity v Prahe. Prednáška sa uskutočnila 25. januára 2024 v priestoroch Expozície Ikony v Žiline. Pre lepšie pochopenie prednášky Vám odporúčame otvoriť si odkaz na prezentáciu profesora Royta: https://bit.ly/prezentaciaRoyt

Voľby v Indonézii. | Hosť: Tomáš Petrů (Orientální ústav AV ČR - Akademie věd České republiky). | Indonézske voľby vyhral minister obrany s temnou minulosťou. Tretia najväčšia demokratická krajina na svete rozhodla o novom prezidentovi. Stane sa ním 72-ročný exgenerál Prabowo Subianto spájaný s režimom bývalého diktátora Suharta. Čo prispelo k porážke iných kandidátov? Dostojí krajina pod jeho velením vízii Zlatej Indonézie do roku 2024 a stane sa piatou najsilnejšou ekonomikou sveta? A za akú cenu? Pýta sa Soňa Hagarová PhDr. Tomáša Petrů z Ústavu ázijských štúdií na Karlovej univerzite. | Moderuje: Soňa Hagarová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Pri výskume páchateľov vrážd sme zistili, že existuje niečo ako tzv. transgeneračny prenos násilia, teda, že v rodinách, kde je dieťa opakovane svedkom domáceho násilia, tak sa pre neho to násilie normalizuje a tým pádom sa v ňom upevňuje presvedčenie, že konflikty sa dajú riešiť práve násilím, hovorí psychológ a súdny znalec Anton Heretik. Za pražským masakrom sa podľa neho skrýva rastúca dostupnosť zbraní, kult násilia, ale aj systémové neriešenie témy duševného zdravia.Väčšina páchateľov vrážd má nejakú formu poruchy osobnosti. To v spoločnosti je a treba s tým rátať, ale to nie sú v pravom zmysle slova psychicky chorí ľudia, kde by ich to malo robiť nezodpovednými za svoje konanie. Naopak, títo ľudia sú povinní naučiť sa žiť so svojou povahou tak, aby neporušovali zákony. Tie ťažké psychické poruchy, ktoré zmenia človeka, ktorý sa dovtedy vyvíjal normálne, tak tých je strašne málo a medzi páchateľmi trestných činov sú veľmi zriedkavé, hovorí rešpektovaný súdny znalec Anton Heretik.Vyšetrovanie teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave z roku 2022 ukončili, skutok je preukázaný výpoveďami spolužiakov páchateľa, ale aj jeho rodičov. Oznámil to špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Útok bol podľa neho chladnokrvný a mal charakter popravy.Krátko pred Vianocami zasa otriasla Českom masová vražda, v ktorej nevyrovnaný mladík zastrelil na pôde pražskej Karlovej univerzity 14 nevinných obetí a ďalších 25 ich viac či menej vážne zranil. Páchatelia takýchto brutálnych a krvavých vrážd pritom nie sú žiadni Marťania, sú tu a žijú priamo medzi nami a to smeruje k množstvu ťažkých a nepríjemných otázok. Čo vedie ľudí ako sme my sami k takýmto priam beštiálnym vraždám, v ktorých páchatelia siahajú na životy ľudí, ktorí im nikdy nič zlé neurobili? Dalo sa im zabrániť keby sme si potenciálnych páchateľov lepšie všímali a viac sa venovali prevencií negatívnych javov sprevádzajúcich našu mládež? A kto vlastne sú títo páchatelia, čo ich motivuje a dá sa vôbec nejako vopred odhadnúť v človeku, že by bol schopný aj takýchto hrozných činov? Domáce násilie má často tendenciu eskalovať od prejavov slovnej a drobnej agresie až k extrémnym prejavom. Väčšina prípadov vrážd na slovensku sa odohrá v rodinách a veľká časť z toho je vyvrcholenie partnerských kríz, teda vyvrcholenie domáceho násilia, tvrdí Anton Heretik. preto je prevencia podľa neho skrytá do veľkej miery v tom akú váhu kladie spoločnosť téme duševného zdravia ako i vzdelávaniu.Na druhej strane takéto brutálne akty násilia otriasajú prakticky celou spoločnosťou a rozbíjajú našu hlboko detskú predstavu o svete ako akomsi bazálne bezpečnom a predvídateľnom mieste. Vyvolavajú tak v nás jednak ohromný smútok prameniaci zo všeľudskej empatie, tak navodzujú i hrozivý pocit neistoty a strachu. Ako pracovať so smútkom z takýchto tragédií a ako sa vydať na cestu uzdravenia spoločnosti? No a napokon, ako pracovať s agresivitou, ktorá je skrytá v každom jednom z nás?Témy a otázky pre psychológa a súdneho znalca Antona Heretika. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pri výskume páchateľov vrážd sme zistili, že existuje niečo ako tzv. transgeneračny prenos násilia, teda, že v rodinách, kde je dieťa opakovane svedkom domáceho násilia, tak sa pre neho to násilie normalizuje a tým sa v ňom upevňuje presvedčenie, že konflikty sa dajú riešiť násilím, hovorí psychológ a súdny znalec Anton Heretik. Za pražským masakrom sa podľa neho skrýva rastúca dostupnosť zbraní, kult násilia, ale aj systémové neriešenie témy duševného zdravia.Väčšina páchateľov vrážd má nejakú formu poruchy osobnosti. To v spoločnosti je a treba s tým rátať, ale to nie sú v pravom zmysle slova psychicky chorí ľudia, kde by ich to malo robiť nezodpovednými za svoje konanie. Naopak, títo ľudia sú povinní naučiť sa žiť so svojou povahou tak, aby neporušovali zákony. Tie ťažké psychické poruchy, ktoré zmenia človeka, ktorý sa dovtedy vyvíjal normálne, tak tých je strašne málo a medzi páchateľmi trestných činov sú veľmi zriedkavé, hovorí rešpektovaný súdny znalec Anton Heretik.Vyšetrovanie teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave z roku 2022 ukončili, skutok je preukázaný výpoveďami spolužiakov páchateľa, ale aj jeho rodičov. Oznámil to špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Útok bol podľa neho chladnokrvný a mal charakter popravy.Krátko pred Vianocami zasa otriasla Českom masová vražda, v ktorej nevyrovnaný mladík zastrelil na pôde pražskej Karlovej univerzity 14 nevinných obetí a ďalších 25 ich viac či menej vážne zranil. Páchatelia takýchto brutálnych a krvavých vrážd pritom nie sú žiadni Marťania, sú tu a žijú priamo medzi nami a to smeruje k množstvu ťažkých a nepríjemných otázok. Čo vedie ľudí ako sme my sami k takýmto priam beštiálnym vraždám, v ktorých páchatelia siahajú na životy ľudí, ktorí im nikdy nič zlé neurobili? Dalo sa im zabrániť keby sme si potenciálnych páchateľov lepšie všímali a viac sa venovali prevencií negatívnych javov sprevádzajúcich najmä našu mládež? A kto vlastne sú títo páchatelia, čo ich motivuje a dá sa vôbec nejako vopred odhadnúť v človeku, že by bol schopný aj takýchto hrozných činov? Domáce násilie má často tendenciu eskalovať od prejavov slovnej a drobnej agresie až k extrémnym prejavom. Väčšina prípadov vrážd na slovensku sa odohrá v rodinách a veľká časť z toho je vyvrcholenie partnerských kríz, teda vyvrcholenie domáceho násilia, tvrdí Anton Heretik. preto je prevencia podľa neho skrytá do veľkej miery v tom akú váhu kladie spoločnosť téme duševného zdravia ako i vzdelávaniu.Na druhej strane takéto brutálne akty násilia otriasajú prakticky celou spoločnosťou a rozbíjajú našu hlboko detskú predstavu o svete ako akomsi bazálne bezpečnom a predvídateľnom mieste. Vyvolávajú tak v nás jednak ohromný smútok prameniaci zo všeľudskej empatie, tak navodzujú i hrozivý pocit neistoty a strachu. Ako pracovať so smútkom z takýchto tragédií a ako sa vydať na cestu uzdravenia spoločnosti? No a napokon, ako pracovať s agresivitou, ktorá je skrytá v každom jednom z nás?Témy a otázky pre psychológa a súdneho znalca Antona Heretika. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

55 rokov od smrti Jana Palacha. | Hosť: Petr Placák (historik Ústavu pro studium totalitních režimů, spoluorganizátor Palachovho týždňa v Prahe v roku 1969). | 16. januára roku 1969 sa na pražskom Václavskom námestí polial benzínom a zapálil študent Karlovej univerzity Ján Palach. Chcel tak vyburcovať národ, ktorý pomaly upadal do beznádeje po okupácii Československa rok predtým. Podľa vlastných slov „ človek má bojovať proti takému zlu, na ktoré práve stačí .“ 20. výročie jeho činu predznamenalo pád komunistického režimu v roku 1989. Prečo sa vtedajší totalitní politici báli odkazu mladého študenta Jana Palacha aj roky po jeho smrti? A v čom sú vtedajšie udalosti podobné s aktuálnou vojnou na Ukrajine? | Moderuje: Marián Žáry Kukelka; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Čo nám dnes kradne dobrý spánok? Neurológ Martin Kucharík vyštudoval medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Vedecky sa venoval aj problematike spánkových porúch a telemedicíne. Zaujíma ho tiež to ako dnešné technológie vplývajú na náš nočný odpočinok. Pracoval v Karibiku, tancoval vo folklórnom súbore a blízko má aj k rozhlasu v obrátenej pyramíde. Aktuálne pracuje pre CINRE. | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosťom najnovšieho dielu relácie Startitup Diskusný Klub je bezpečnostný poradca a generál v zálohe Andor Šándor. Tentokrát s moderátorom Šimonom Žďárským diskutovali o streľbe na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Čo hovorí s odstupom času na takýto čin? ,,Je to iba otázka času, kedy sa niečo takého obludné stalo na českej škole.” Zanedbali autority v tomto prípade niečo? Čo hovorí na čas, za ktorý prišla zásahová jednotka polície ČR? Odpovede na zaujímavé otázky sa dozvieš v najnovšej časti našej relácie, kde bol hosťom bezpečnostný expert. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Diskusný Klub⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

„Kto chce sabotovať čo a koho? Opozícia pomoc vlády ľuďom, alebo vláda právny štát?“ pýta sa Marián Repa v súvislosti s kritikou premiéra Fica ohľadom diania počas schvaľovania rozpočtu v parlamente. Dávať trafiky straníckym kamarátom výmenou za dlhoročných odborníkov v takom rozsahu ako to robí minister Tomáš Taraba za SNS nemá obdoby,“ komentuje ďalšie udalosti týždňa Repa. „Nie som si istý, či je motiváciu iba zamestnať straníkov, ale nie sú za tým aj biznisové záujmy,“ dopĺňa zahranično-politický redaktor Andrej Matišák. „To, že novým šéfom štátnej banky sa stal kvôli korupcii stíhaný bývalý smerácky štátny tajomník Radko Kuruc, to by nevymysleli ani v absurdnom románe,“ hovorí komentátor Repa. Na konci posledného pracovného týždňa pred vianočnými sviatkami tragickosťou a nezmyselnosťou, žiaľ, prebil všetky domáce udalosti útok na Karlovej univerzite v Prahe. V parlamente v Bratislave zatiaľ poslanci schválili rozpočet, po predčasnom ukončení diskusie zo strany šéfa národnej rady Petra Pellegriniho a koaličných poslancov, voči čomu sa chce opozícia ešte brániť. Voči krokom štvrtej Ficovej vlády naďalej tiež pokračovali protesty na uliciach slovenských miest. Na a na ministerstvách a ich podriadených organizáciách zatiaľ pokračujú čistky a výmeny odborníkov za straníkov bez odbornosti čím ohrozujú až bezpečnosť ľudí a štátu. V každom prípade, zdá sa, že už aj politici si na sviatky dávajú voľno a to je čas na bilanciu končiaceho roka. Aký bol podľa komentátorov Pravdy? #pocuvajtepravdu

„Kto chce sabotovať čo a koho? Opozícia pomoc vlády ľuďom, alebo vláda právny štát?“ pýta sa Marián Repa v súvislosti s kritikou premiéra Fica ohľadom diania počas schvaľovania rozpočtu v parlamente. Dávať trafiky straníckym kamarátom výmenou za dlhoročných odborníkov v takom rozsahu ako to robí minister Tomáš Taraba za SNS nemá obdoby,“ komentuje ďalšie udalosti týždňa Repa. „Nie som si istý, či je motiváciu iba zamestnať straníkov, ale nie sú za tým aj biznisové záujmy,“ dopĺňa zahranično-politický redaktor Andrej Matišák. „To, že novým šéfom štátnej banky sa stal kvôli korupcii stíhaný bývalý smerácky štátny tajomník Radko Kuruc, to by nevymysleli ani v absurdnom románe,“ hovorí komentátor Repa. Na konci posledného pracovného týždňa pred vianočnými sviatkami tragickosťou a nezmyselnosťou, žiaľ, prebil všetky domáce udalosti útok na Karlovej univerzite v Prahe. V parlamente v Bratislave zatiaľ poslanci schválili rozpočet, po predčasnom ukončení diskusie zo strany šéfa národnej rady Petra Pellegriniho a koaličných poslancov, voči čomu sa chce opozícia ešte brániť. Voči krokom štvrtej Ficovej vlády naďalej tiež pokračovali protesty na uliciach slovenských miest. Na a na ministerstvách a ich podriadených organizáciách zatiaľ pokračujú čistky a výmeny odborníkov za straníkov bez odbornosti čím ohrozujú až bezpečnosť ľudí a štátu. V každom prípade, zdá sa, že už aj politici si na sviatky dávajú voľno a to je čas na bilanciu končiaceho roka. Aký bol podľa komentátorov Pravdy? #pocuvajtepravdu

"Online priestor je globálny, nemá žiadne pravidlá a preto sú tam nekonečné možnosti ako tam "takíto" ľudia môžu komunikovať a vytvárať si vzťahy, ktoré ich príjmu takých, akí sú. Komunita, ktorá im rozumie a legitimizuje ich pocity a to môže byť pre nich dôležitejšie než premýšlanie nad reálnymi dôsledkami ich činov, hovorí na margo masakry v pražskej Karlovej univerzite psychológ Marek Madro. Podľa neho dnes ide o to, čo my ako spoločnosť s týmto fenoménom urobíme pretože máme možnosti ako takéto udalosti eliminovať. "Vieme to, len to nerobíme.," dodáva šéf IPčka.Sú to mladí ľudia, ktorí dávajú najavo, že cítia nejakú nespravodlivosť a že sa im stala nejaká krivda - veľmi často sú obeťami šikany alebo práve naopak, agresormi, takže my si ich vieme všimnúť ako agresorov v triede či tých, ktorí týrajú zvieratá, ale ako keby sme to nechceli vidieť a nechceli sme to riešiť. Hľadáme zázračné recpety, ale nie sme sami poctiví, hovorí možných príčinách, ale - aj možných potenciálnych dôsledkoch masakry v Prahe šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.Česká republika sa vyrovnáva s dôsledkami bezprecedentnej masovej vraždy na pražskej Karlovej univerzite, pri ktorej bolo včera popoludní osamelým strelcom zavraždených 14 obetí a ďalšie viac ako dve desiatky boli zasa viac - alebo i veľmi vážne, zranené. Strelec bol počas zásahu eliminovaný - a to vlastnou rukou, polícia už pozná identitu všetkých obetí no a zranení by mali byť podľa vyjadrenia kompetentných v stabilizovanom stave.Zajtra - teda v sobotu 23. decembra, bude v Českej republike vyhlásený štátny smútok na uctenie si pamiatky obetí streľby. Premiér Petr Fiala vyzval všetkých občanov aby si na poludnie o 12tej hodine ich pamiatku uctili minútou ticha a v tomto čase sa na území celého Česka rozoznejú aj zvony.V Českej republike zároveň začali prebiehať už aj diskusie o revízii zbraňovej legislatívy, lepšej ochrane takzvaných "makkých cieľov" - teda napríklad zavedenie bezpečnostných rámov na školách či iných budovách, ktoré by mohli byť potenciálnymi cieľmi takýchto šialených strelcov či o tom ako školiť deti na takéto možné riziuka a ako o nich v médiách informovať. Diskutuje sa však i o kompetentnosti a najmä, rýchlosti policajného zásahu.No kľúčovou otázkou, ktorá rezonuje i v mnohých z nás tu na slovensku - rodičov, ale aj našich detí, zostáva otázka: "Prečo"?Ako sa máme - ako spoločnosť, vyrovnať s takouto traumou útočiacou na tie naše najhlbšie existenciálne obavy z ohrozenia života ako i ohrozenia života našich detí? Čo sa to deje vo svete našich detí, keď tento svet dokáže vygenerovať i ľudí páchajúcich tie najstrašnejšie činy? Je možné potenciálnych páchateľov spoznať a eliminovať takéto hrozné činy a z akého to sveta pramení barbarstvo tohoto typu a čo nám vlastne chce povedať?No a najmä: Čo vieme urobiť preto, aby sa takéto hrozné udalosti v čo najväčšej možnej miere eliminovali a dokázali sme im predchádzať a riešiť ich príčiny?Témy dnešných Aktualít Nahlas, s psychológom a šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:POHODA

"Online priestor je globálny, nemá žiadne pravidlá a preto sú tam nekonečné možnosti ako tam "takíto" ľudia môžu komunikovať a vytvárať si vzťahy, ktoré ich príjmu takých, akí sú. Komunita, ktorá im rozumie a legitimizuje ich pocity a to môže byť pre nich dôležitejšie než premýšlanie nad reálnymi dôsledkami ich činov, hovorí na margo masakry v pražskej Karlovej univerzite psychológ Marek Madro. Podľa neho dnes ide o to, čo my ako spoločnosť s týmto fenoménom urobíme pretože máme možnosti ako takéto udalosti eliminovať. "Vieme to, len to nerobíme.," dodáva šéf IPčka.Sú to mladí ľudia, ktorí dávajú najavo, že cítia nejakú nespravodlivosť a že sa im stala nejaká krivda - veľmi často sú obeťami šikany alebo práve naopak, agresormi, takže my si ich vieme všimnúť ako agresorov v triede či tých, ktorí týrajú zvieratá, ale ako keby sme to nechceli vidieť a nechceli sme to riešiť. Hľadáme zázračné recpety, ale nie sme sami poctiví, hovorí možných príčinách, ale - aj možných potenciálnych dôsledkoch masakry v Prahe šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.Česká republika sa vyrovnáva s dôsledkami bezprecedentnej masovej vraždy na pražskej Karlovej univerzite, pri ktorej bolo včera popoludní osamelým strelcom zavraždených 14 obetí a ďalšie viac ako dve desiatky boli zasa viac - alebo i veľmi vážne, zranené. Strelec bol počas zásahu eliminovaný - a to vlastnou rukou, polícia už pozná identitu všetkých obetí no a zranení by mali byť podľa vyjadrenia kompetentných v stabilizovanom staveZajtra - teda v sobotu 23. decembra, bude v Českej republike vyhlásený štátny smútok na uctenie si pamiatky obetí streľby. Premiér Petr Fiala vyzval všetkých občanov aby si na poludnie o 12tej hodine ich pamiatku uctili minútou ticha a v tomto čase sa na území celého Česka rozoznejú aj zvony.V Českej republike zároveň začali prebiehať už aj diskusie o revízii zbraňovej legislatívy, lepšej ochrane takzvaných "makkých cieľov" - teda napríklad zavedenie bezpečnostných rámov na školách či iných budovách, ktoré by mohli byť potenciálnymi cieľmi takýchto šialených strelcov či o tom ako školiť deti na takéto možné riziuka a ako o nich v médiách informovať. Diskutuje sa však i o kompetentnosti a najmä, rýchlosti policajného zásahu.No kľúčovou otázkou, ktorá rezonuje i v mnohých z nás tu na slovensku - rodičov, ale aj našich detí, zostáva otázka: "Prečo"?Ako sa máme - ako spoločnosť, vyrovnať s takouto traumou útočiacou na tie naše najhlbšie existenciálne obavy z ohrozenia života ako i ohrozenia života našich detí? Čo sa to deje vo svete našich detí, keď tento svet dokáže vygenerovať i ľudí páchajúcich tie najstrašnejšie činy? Je možné potenciálnych páchateľov spoznať a eliminovať takéto hrozné činy a z akého to sveta pramení barbarstvo tohoto typu a čo nám vlastne chce povedať?No a najmä: Čo vieme urobiť preto, aby sa takéto hrozné udalosti v čo najväčšej možnej miere eliminovali a dokázali sme im predchádzať a riešiť ich príčiny?Témy dnešných Aktualít Nahlas, s psychológom a šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:POHODA

JÁN HREŠKO Vyštudoval učiteľstvo histórie a filozofie v Ružomberku, doktorát z filozofie získal na Karlovej univerzite. Absolvoval študijné a výskumné pobyty v Českej republike, Británii a New Yorku. Vyučoval na dvoch českých Vyšších odborných školách pedagogických, píše eseje, odborné články o vzdelávaní, pripravuje online kurzy zamerané na mediálnu a kultúrnu gramotnosť. Pochádza zo Sniny, no prisťahoval sa do Bardejova, kde od jesene tohto roka rozbehol knižný Klub inšpiratívnych diel. V čom sú naše silné a slabé stránky vo vzťahu k médiám a kultúre? Prečo máme odmietavý postoj k elitám? A ako nám v tom všetkom môže pomôcť čítanie klasickej literatúry? Počúvajte náš podcast! ĽUDIA BARDEJOVA je informačný online projekt občianskeho združenia Kandelaber, ktorý prezentuje bežných ľudí z Bardejova s nie celkom bežnými príbehmi a názormi. Jeho úlohou je ukázať, že aj na východnom Slovensku žijú ľudia zaujímavé životy. Hľadajte na facebooku — Ľudia Bardejova. (2. 11. 2023) Pýta sa: Jakub Lenart Mixuje: Peter Sivanič & Jakub Lenart Zvučka: Milena Hrušovská (Michal Vilec — Polka Serenada) Podporiť nás môžete tu: bit.ly/2Z69RsO www.kandelaber.sk

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň. Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny. Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať? Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní? Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať? Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny? Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby? Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami? Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského? Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom. #pocuvajtepravdu

Je na mieste otázka, či sa Ukrajina nemá namiesto útoku sústrediť na obranu, tvrdí vojenský analytik Jan Kofroň. Hoci prichádzajú správy o postupe ukrajinských obrancov, napríklad v okolí rieky Dneper, na iných miestach sa zasa hovorí o útokoch Rusov. Vojna sa postupne dostáva do patovej situácie. Situáciu Ukrajincom neuľahčujú vnútorné rozbroje medzi politickým a vojenským vedením krajiny. Aké scenáre vývoja na bojisku možno v najbližších mesiacoch očakávať? Je ukrajinská protiofenzíva neúspešná kvôli nedostatku západných zbraní? Aké dôležité otázky by si ešte mala Ukrajina spolu so spojencami dôkladne zanalyzovať? Prečo rastie napätie medzi vojenským a politickým vedením krajiny? Prečo západ výrobou zbraní a munície momentálne nestíha možnostiam ruského agresora doplňovať svoje zásoby? Aké dôsledky môže mať pre Slovensko zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine vo vzťahu k nej, aj vo vzťahu s našimi západnými spojencami? Ako môže ovplyvniť dianie ak sa potvrdia podozrenia, že za sabotážou na plynovod Nord Stream 2 sú skutočne Ukrajinci, hoci možno bez vedomia prezidenta Volodymyra Zelenského? Čo pre Zelenského a pre krajinu môže znamenať odloženie budúcoročných prezidentských volieb na Ukrajine? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda s vojenským analytikom z Karlovej univerzity v Prahe Janom Kofroňom. #pocuvajtepravdu

Stupňovanie arabsko-izraelského konfliktu. | Hostia: Tomáš Michaľák (politológ a arabista Slovenskej akadémie vied) a Irena Kalhousová (riaditeľka Herzlovho centra na Karlovej univerzite v Prahe). | Návšteva J. Bidena v Izraeli: Čo znamená a aké sú jej výstupy? Je pravdepodobné priame zapojenie USA do konfliktu? Aká je situácia na severe na hraniciach s Libanonom? Ako sa ku konfliktu stavajú ostatné arabské štáty – má Hamas ich plnú podporu? Sú rokovania o normalizácii vzťahov medzi Izraelom a SAE pochované? Útok na nemocnicu Al-ahlí – obe strany sa vzájomne obviňujú – ktorý scenár je pravdepodobnejší? Bolo nešťastie zneužité na propagandu? Ako reagovalo medzinárodné spoločenstvo? Jordánsko zrušilo plánovaný summit s J. Bidenom v reakcii na incident v nemocnici v Gaze – čo to znamená pre budúcnosť mierového procesu? Má blízkovýchodný konflikt vplyv na bezpečnostnú situáciu v Európe? V západných metropolách sa konajú zhromaždenia na podporu Palestíny – Brusel už niektoré z nich zakázal – vo Francúzsku bola nútená evakuácia letísk a pod. | Moderuje: Michal Dzúrik. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Regionálny konflikt nehrozí. Nemyslím si, že by sa do toho zapojili arabské krajiny. Skôr mám obavu, čo sa bude diať v Európe a USA z pohľadu spolužitia moslimov a väčšinovej spoločnosti. Jednak sú tu obavy židovských komunít o svoju bezpečnosť, ako i hrozba nárastu islamofóbie, hovorí o ďalšom vývoji po teroristickom útoku Hamasu na Izrael šéfka Hertzlovho centra pri Karlovej univerzite Irena Kalhousová. Podľa nej nie sú vylúčené ani ojedinelé teroristické útoky v Európe.Izrael zazil najčiernejsi deň svojej novodobej histórie. Bezprecedentne nečakaný, masivny a predovšetkym až neuveriteľne brutálny útok Hamasu na uzemie Izraela si vyžiadal stovky civilnych obeti, medzi nimi aj úplne nevinné deti či ženy.Tento akt nevídaneho terorizmu postavil na nohy doslova celý Izrael a svet je v napätom očakávani masívnej a nepochybne i veľmi tvrdej odvety na uzemie Gazy, plnej civilistov i unesených izraelskych rukojemníkov. Na severe krajiny sa pritom mobilizuje ďalši nepriateľ Židovského štátu, hnutie Hizballáh. Irán oslavuje a do Stredozemneho mora priplávala úderna flotila Spojených štátov.Izrael nikdy nič také vo svojej modernej histórii nezažil, je to pre Židov najkrvavejší deň od dôb Druhej svetovej vojny. Ten šok je obrovský, to zranenie je nepredstaviteľné a tá trauma bude niečo, čím sa bude Izrael zaoberať po mnoho dekád. Samozrejme, tá reakcia na to, bude túto atmosféru odrážať. Aktuálne je tam veľmi silná potreba zaistiť, aby už Hamas naozaj nikdy nebol niečoho takého schopný, tvrdí Irena Kalhousová.Čo môžeme očakávať v najbližších dňoch a týždňoch a kam povedie táto eskalácia teroru a násilia? Ako sa to Izraelu, dlhodobo bazírujúcom najmä na bezpečnosti a ochrane svojho obyvateľstva vôobec mohlo stať, kto zlyhal a prečo? No a predovšetkým, aké to bude mať dopady na ďalší vývoj štátu Izrael, jeho politických či vojenských elit, pocitu bezpečnosti židovského obyvateľstva a aká bude vo svetle týchto udalosti budúcnosť takzvanej palestínskej otázky? Je vôbec ešte v hre vznik zmysluplného a aj Izraelom akceptovaného Palestínskeho štátu?To, čo Izrael prežil, nikto z ich myslí na veľmi dlhú dobu nevymaže. Na jednej strane sa môže oslabiť pravicová koncepcia akcentujúca silu a status quo, ale dnes nevieme čo príde potom. Nebude to vôbec jednoduché lebo aj ľudia mierovo a ľavicovo orientovaní potom, čo videli, čoho je Hamás schopný, si začnú klásť otázku: “Dá sa s takýmito susedmi hovoriť, dá sa s nimi uzavrieť mier a dá sa im vôbec veriť?” Je preto možné, že sa izraelská spoločnosť výrazne zradikalizuje, ale toto si predpovedať naozaj netrúfam. Je to ešte príliš čerstvé, hovorí renoovaná expertka z Karlovej univerzity Irena Kalhousová.No a čo my? Môžeme očakávať nárast teroristických útokov či antisemitských nálad tu u nás, v Európe?Témy a otázky pre šéfku Hertzlovho centra izraelských štúdii na Karlovej univerzite v Prahe Irenu Kalhousovú.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Regionálny konflikt nehrozí. Nemyslím si, že by sa do toho zapojili arabské krajiny. Skôr mám obavu, čo sa bude diať v Európe a USA z pohľadu spolužitia moslimov a väčšinovej spoločnosti. Jednak sú tu obavy židovských komunít o svoju bezpečnosť, ako i hrozba nárastu islamofóbie, hovorí o ďalšom vývoji po teroristickom útoku Hamasu na Izrael šéfka Hertzlovho centra pri Karlovej univerzite Irena Kalhousová. Podľa nej nie sú vylúčené ani ojedinelé teroristické útoky v Európe.Izrael zazil najčiernejsi deň svojej novodobej histórie. Bezprecedentne nečakaný, masivny a predovšetkym až neuveriteľne brutálny útok Hamasu na uzemie Izraela si vyžiadal stovky civilnych obeti, medzi nimi aj úplne nevinné deti či ženy.Tento akt nevídaneho terorizmu postavil na nohy doslova celý Izrael a svet je v napätom očakávani masívnej a nepochybne i veľmi tvrdej odvety na uzemie Gazy, plnej civilistov i unesených izraelskych rukojemníkov. Na severe krajiny sa pritom mobilizuje ďalši nepriateľ Židovského štátu, hnutie Hizballáh. Irán oslavuje a do Stredozemneho mora priplávala úderna flotila Spojených štátov.Izrael nikdy nič také vo svojej modernej histórii nezažil, je to pre Židov najkrvavejší deň od dôb Druhej svetovej vojny. Ten šok je obrovský, to zranenie je nepredstaviteľné a tá trauma bude niečo, čím sa bude Izrael zaoberať po mnoho dekád. Samozrejme, tá reakcia na to, bude túto atmosféru odrážať. Aktuálne je tam veľmi silná potreba zaistiť, aby už Hamas naozaj nikdy nebol niečoho takého schopný, tvrdí Irena Kalhousová.Čo môžeme očakávať v najbližších dňoch a týždňoch a kam povedie táto eskalácia teroru a násilia? Ako sa to Izraelu, dlhodobo bazírujúcom najmä na bezpečnosti a ochrane svojho obyvateľstva vôobec mohlo stať, kto zlyhal a prečo? No a predovšetkým, aké to bude mať dopady na ďalší vývoj štátu Izrael, jeho politických či vojenských elit, pocitu bezpečnosti židovského obyvateľstva a aká bude vo svetle týchto udalosti budúcnosť takzvanej palestínskej otázky? Je vôbec ešte v hre vznik zmysluplného a aj Izraelom akceptovaného Palestínskeho štátu?To, čo Izrael prežil, nikto z ich myslí na veľmi dlhú dobu nevymaže. Na jednej strane sa môže oslabiť pravicová koncepcia akcentujúca silu a status quo, ale dnes nevieme čo príde potom. Nebude to vôbec jednoduché lebo aj ľudia mierovo a ľavicovo orientovaní potom, čo videli, čoho je Hamás schopný, si začnú klásť otázku: “Dá sa s takýmito susedmi hovoriť, dá sa s nimi uzavrieť mier a dá sa im vôbec veriť?” Je preto možné, že sa izraelská spoločnosť výrazne zradikalizuje, ale toto si predpovedať naozaj netrúfam. Je to ešte príliš čerstvé, hovorí renoovaná expertka z Karlovej univerzity Irena Kalhousová.No a čo my? Môžeme očakávať nárast teroristických útokov či antisemitských nálad tu u nás, v Európe?Témy a otázky pre šéfku Hertzlovho centra izraelských štúdii na Karlovej univerzite v Prahe Irenu Kalhousovú.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zdravotná sestra Liana Hanusová si už nepamätá, či bola v službe práve to popoludnie 16. januára 1969, keď sa svetom rozletela šokujúca správa, že na hornom konci Václavského námestia sa polial benzínom a potom zapálil dvadsaťročný študent histórie na Karlovej univerzite Jan Palach. Spomína si na prvé aj posledné stretnutie s ním. Pracovala vtedy na oddelení popálenín v Legerovej ulici.

Sme vo vojne. Vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanjahu pár hodín po tom, čo hnutie Hamas spustilo rozsiahly raketový útok na Izrael a teroristi prenikli aj cez hranicu. Do služby povolal vyše 300-tisíc záložníkov, nariadil úplnú blokádu Gazy a odvetné raketové útoky. Konflikt si nateraz vyžiadal stovky obetí na oboch stranách. Množstvo Izraelčanov, vrátane členov armády, je v zajatí. Prečo k útoku vôbec došlo, čo môže robiť Izrael, a aká je pravdepodobnosť, že sa konflikt rozšíri aj ďalej? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Ireny Kalhousovej, riaditeľky Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite. Zdroje zvukov: RTVS, Guardian News, Al Jazeera, NBC News Odporúčanie: Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, či je vôbec možné dosiahnuť mier na území Palestíny a Izraela, v Jeruzaleme, v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu, odporúčam knihu Oči zasypané pieskom. Poľský spisovateľ a novinár Paweł Smoleński v nej problémy na Blízkom východe približuje reportážne, cez príbehy ľudí stojacich na oboch stranách, pričom nevynáša súdy. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Teror naživo v našich mobiloch. Hamás vedel čo robí, konštatuje riaditeľka Herzlova centra izraelských štúdií Karlovej univerzity Irena Kalhousová.  Izraelčania najprv mesiace protestovali proti vlastnej vláde, ktorá sa pre korupčné kauzy premiéra Benjamina Netanjahua snažila oklieštiť demokraciu a upevniť svoju moc napríklad presadzovaním justičných zmien, teraz sa musia vysporiadať s tým, že sú vo vojne. Po brutálnom vyčíňaní teroristov z Hamasu na juhu krajiny stratili pocit bezpečia a čelia novej realite bezprostredného ohrozenia zo strany susedných krajín. Ako to, že útok Hamasu židovský štát zaskočil? Prečo je a bude jeho reakcia tvrdá, bez ohľadu na životy vlastných unesených obyvateľov Izraela? A prečo celý svet s napätím čaká na reakciu Saudskej Arábie? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Teror naživo v našich mobiloch. Hamás vedel čo robí, konštatuje riaditeľka Herzlova centra izraelských štúdií Karlovej univerzity Irena Kalhousová.  Izraelčania najprv mesiace protestovali proti vlastnej vláde, ktorá sa pre korupčné kauzy premiéra Benjamina Netanjahua snažila oklieštiť demokraciu a upevniť svoju moc napríklad presadzovaním justičných zmien, teraz sa musia vysporiadať s tým, že sú vo vojne. Po brutálnom vyčíňaní teroristov z Hamasu na juhu krajiny stratili pocit bezpečia a čelia novej realite bezprostredného ohrozenia zo strany susedných krajín. Ako to, že útok Hamasu židovský štát zaskočil? Prečo je a bude jeho reakcia tvrdá, bez ohľadu na životy vlastných unesených obyvateľov Izraela? A prečo celý svet s napätím čaká na reakciu Saudskej Arábie? Vypočujte si v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

Leto je tu a s ním prichádzajú aj vyššie teploty, väčšia miera slnečného žiarenia a v niektorých prípadoch aj spálená pokožka. Hoci sa koža vie rýchlo zregenerovať, takéto opálenia dočervena si zapamätá a neskôr nám môže vystaviť účet. Slnko totiž neraz poškodzuje kožné bunky a zvyšuje riziko vzniku viacerých vážnych kožných ochorení. Ako opaľovanie ovplyvňuje našu kožu a čo sa s ňou deje, keď je vystavená priamemu slnečnému žiareniu? Aké trvalé následky vznikajú po dlhodobom opaľovaní? Ako máme pokožku dostatočne chrániť a čím si posilníme organizmus pri častejšom vystavovaní sa slnečnému žiareniu? O pokožke, vplyve slnka na ňu, ale aj o vhodnej prevencii sme sa rozprávali v podcaste na portáli VEDA NA DOSAH s dermatologičkou MUDr. Petrou Milko. MUDr. Petra Milko je dermatologička a štúdium medicíny úspešne ukončila na 1. lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Prax a skúsenosti z dermatovenerológie získala nielen doma, ale aj v zahraničí na špičkových klinikách, odborných školeniach a stážach. V rámci dermatologického sympózia v Salzburgu získala ocenenie Academic excellence. Pravidelne sa zúčastňuje na tuzemských i zahraničných kongresoch a seminároch so zameraním na všeobecnú a estetickú dermatológiu. Prostredníctvom sociálnych sietí a podcastov podporuje mladých ľudí v ich ceste za zdravotníckym vzdelaním v tejto oblasti a snaží sa šíriť informácie o prevencii a komplexnej starostlivosti o kožu a zdravie.

Košičanka Katarína Džunková prekladá z mnohých jazykov a je autorkou viacerých kníh. Je známa ako poetka, prozaička, prekladateľka, lingvistka z  Ústavu Východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Keď prišla ponuka od dvoch úspešných slovenských egyptológov Silvie Štubňovej – Nigrelli a Martina Odlera, ktorí pôsobia v zahraničí, aby pomohla pri vydaní staroegyptskej ľúbostnej poézie na Slovensku, neváhala.

V prípade útokov partizánov na území Ruska pri hraniciach s Ukrajinou podľa bezpečnostného analytika Jána Kofroňa nejde v tomto okamžiku o nič zásadného. Na druhej strane,  reputačne to pre Kremeľ je chúlostivá situácia. O tom, či za skupinou a jej sabotážami stojí Ukrajina, nie je podľa analytika pochýb. Akú šancu majú ohroziť Putinov režim a sú medzi nimi neonacisti, ako to vyhlasuje ruská propaganda? A nezvyšuje sa tým riziko, že Rusi by mohli podľahnúť panike a vytiahnuť jadrové zbrane? Vypočujte si analytika Jána Kofroňa z Karlovej univerzity v Prahe v podcaste denníka Pravda. #pocuvajtepravdu

V tretej časti podcastu Feministické čítanie z feministickej a kvír sekcie mesačníka Kapitál som sa rozprávala s Ludmilou Lerch o ikonickej knihe Feminine Mystique. Ludmila je študentkou globálnej sociológie na Karlovej univerzite v Prahe a zaujíma sa o reprodukciu nerovností. V podcaste sme sa rozprávali najmä o tom ako veľmi je kniha aktuálna aj dnes a čo nám ako ľavicovým feministkám hovorí. Podcast Feministické čítanie moderuje Natália Heriban a vznikol vďaka podpore od Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Rusko cez víkend oznámilo, že v lete rozmiestní taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Podľa bezpečnostného experta a vedeckého pracovníka Karlovej univerzity Michala Smetanu je riziko použitia jadrových zbraní vo vojne menšie ako napríklad minulý rok v lete. „Máme dôvody sa domnievať, že Čína a India, teda štáty, ktoré do značnej miery tolerujú ruský útok na Ukrajine, dali pomerne jasne najavo Rusku, že pre nich je toto neakceptovateľné," hovorí Smetana v podcaste.  Západ zatiaľ na rozhodnutie Vladimíra Putina nijako nereagoval. „Pre Západ je pomerne ťažké do nejakej miery toto kritizovať vo chvíli, keď Spojené štáty americké rozmiestňujú svoje jadrové zbrane v európskych štátoch."  Už tretí relevantný prieskum za sebou poukazuje na súčasne trendy v slovenskej spoločnosti. Z nich vyplýva, že Robert Fico má nakročené k tomu, aby vyhral ďalšie voľby. „Zatiaľ sa nezdá, že by niečo mohlo Roberta Fica zastaviť. Pre mňa je najväčším favoritom na víťazstvo v predčasných voľbách,“ hovorí v podcaste šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy.  O politické znovuzrodenie sa snaží aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý rozbieha svoju kampaň diskusiami v regiónoch. Podľa Petra Bárdyho má Igor Matovič svoje najlepšie politické roky za sebou. Úspechy, ktoré dosiahol už nikdy nezopakuje a bude rád, ak bude v budúcom parlamente aspoň v opozícii.  

Rusko cez víkend oznámilo, že v lete rozmiestní taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Podľa bezpečnostného experta a vedeckého pracovníka Karlovej univerzity Michala Smetanu je riziko použitia jadrových zbraní vo vojne menšie ako napríklad minulý rok v lete. „Máme dôvody sa domnievať, že Čína a India, teda štáty, ktoré do značnej miery tolerujú ruský útok na Ukrajine, dali pomerne jasne najavo Rusku, že pre nich je toto neakceptovateľné," hovorí Smetana v podcaste.  Západ zatiaľ na rozhodnutie Vladimíra Putina nijako nereagoval. „Pre Západ je pomerne ťažké do nejakej miery toto kritizovať vo chvíli, keď Spojené štáty americké rozmiestňujú svoje jadrové zbrane v európskych štátoch."  Už tretí relevantný prieskum za sebou poukazuje na súčasne trendy v slovenskej spoločnosti. Z nich vyplýva, že Robert Fico má nakročené k tomu, aby vyhral ďalšie voľby. „Zatiaľ sa nezdá, že by niečo mohlo Roberta Fica zastaviť. Pre mňa je najväčším favoritom na víťazstvo v predčasných voľbách,“ hovorí v podcaste šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy.  O politické znovuzrodenie sa snaží aj líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý rozbieha svoju kampaň diskusiami v regiónoch. Podľa Petra Bárdyho má Igor Matovič svoje najlepšie politické roky za sebou. Úspechy, ktoré dosiahol už nikdy nezopakuje a bude rád, ak bude v budúcom parlamente aspoň v opozícii.

Niekdajšia miss – kráľovná krásy slovenských stredoškoláčiek - s rozbehnutou kariérou sveta, ktorý sa točí okolo modelingu, nakoniec sa upísala medicíne. A nie hocakej: tej v tropickej Afrike. A ak na jej prvej súťaži krásy porota ocenila aj jej kreativitu, v improvizovaných podmienkach čierneho kontinentu akoby ju našla. V dnešnom RánoNahlas sa pozrieme na príbeh „lekárky v divočine“, ktorá svoje africké skúsenosti naplno využila aj doma na Slovensku na covidových oddeleniach. Lekárka Monika Paločková.     Modeling ako dobrá príprava na africkú improvizáciu   Najprv Taliansko, Španielsko a Francúzsko, destinácie, kam ju zaviedol modeling, neskôr Afrika. To už v pozícii začínajúcej lekárky s diplomom z Karlovej univerzity.   „Medicínu som vybrala preto, lebo sa dá robiť kdekoľvek na svete“, tvrdí. „Či už v rozvojových krajiných, alebo tých rozvinutých. Mojim snom bolo pomáhať tam, kde by sa inak nepomáhalo“, rozpráva.   Ešte predtým si však „odskočila“ do sveta módy. Jej dvere jej širšie pootvoril titul „miss stredných škôl“. „Si vysoká, skús to s modelingom“, počúvla na začiatku radu svojho okolia. Začala tak dekádu, ktorá ju uviedla do sveta módnych mól, cestovania. „Ostrieľala som sa, naučila jazyky a samostatnosti“, spomína Monika. Prišla však na to, že modeling „využil tak desať percent môjho potenciálu“.   V podcaste sa dozviete aj odpoved'na otázku, či by do sveta modelingu pustila svoje dieťa.   Oslovila ju vtedy práca charizmatického Vladimíra Krčméryho a jeho rozvojové projekty v Afrike.   Nemocnica na banánovom poli   Prvou africkou štáciou bola „neplánovaná“ zastávka v Burundi. Po prílete musela istý čas čakať na víza do svojej destinácie vo Rwande. „Bola to krásna nemocnica, postavená na banánovom poli. Fungovala dobre, až na to, že nemala aktuálne lekárov“, opisuje svoje africké začiatky Monika.   „Bola som tam jediný lekár. Mojim šťastím bolo, že som mala „po ruke“ 250 kilometrov vzdialeného atestovaného infektológa, ktorý bol vždy k mojej dispozícii na telefóne“.   Africké lekárske začiatky tak Monika Paločková prežila najmä na virtuálnych konzíliách. V praxi to podľa jej rozprávania vyzeralo tak, že keď si s niečim nevedela rady, zapla smart telefón a postupovala podľa rád kolegov expertov. „Chirurgovi som teda cez videohovor ukázala ranu, s tým, že čo s ňou, čo robiť“, vysvetľuje.   Šťastím jej afrických začiatkov bolo, ako spomína Monika Paločková, že väčšina diagnóz boli infekcie a prakticky sa opakovali.   Keď deti zachraňujú deti   „Spomínam si na prípad asi päťročného chlapčeka, ktorý mi v náručí doniesol svojho dvojročného bračeka. Položil mi ho na posteľ, že je chorý a potrebuje pomoc“, pokračuje v rozprávaní Monika. Šlo pritom o komatický stav z mozgovej malárie. „Bol to moment, na ktorý si spomínam doteraz“, dopĺňa.   „V Burundi som mala aj prípad osemročného chlapca s prestrelenou rukou a nohou“, pokračuje v spomienkach. Šlo o obeť muža, ktorý si chcel vyriešiť účty s jeho otcom, keďže ho však nenašiel, svoj hnev si vyvŕšil na dieťati. „Predo mnou sa ocitol postrieľaný malý chlapec a ani nezaplakal. Bol ticho, kamenná tvár...Sú to silní ľudia“, hovorí Monika.   Afrika naučila mladú lekárku so skúsenosťou sveta modelingu zahodiť ustráchanosť, aspoň tak o tom hovorí. „Veci beriem tak, ako prídu“, hovorí. „Afričania sú pre mňa príkladom bezprostrednosti. Nesťažovali sa na to, čo nemajú. Tešili sa naopak z toho, čo majú. To ich robilo šťastnými“, hovorí Monika. „Toto by som si chcela zobrať do môjho života v Európe a zostať pri tom čo najdlhšie. Je to veľmi dobrá prevencia vyhorenia a životnej skepsy“.   Pandémia ako ťažké vytriezvenie z Afriky   Na Slovensko sa vrátila do situácie, keď nemocnice kolabovali pod náporom covidových pacientov. „Zaskočilo ma, že som tu zažívala smrť častejšie, ako v Afrike“, hovorí. „Bolo to frustrujúce, že v zdravotníctve, ktoré je vyspelejšie a vybavenejšie, pacienti umierali častejšie“, spomína. Zaradila sa vtedy vrámci tretej vlny medzi kolegov na jedno z covidových oddelení.   Hovorí, že nášmu zdravotníctvu by pomohlo už „nasadenie a spolupráca“ zainteresovaných, na čo bola zvyknutá v rozvojových projektoch. „V nich sa využíva potenciál a kreativita našich pracovníkov a rovnako potenciál miestnych. Výsledkom je podnetné prostredie miestnych zariadení napriek okliešteným podmienkam“.   Najväčšia výzva - materstvo „Zo všetkých doterajších životných rolí, ktoré som doteraz skúsila, je materstvo jednou z najťažších. V spoločnosti je však málo oceňované, vzhľadom k jeho náročnosti. A hovorím to po tom, čo som absolvovala medicínu na Karolovej univerzite a dva roky v Afrike! Mám to s čím porovnať.“   Monika Paločková je čerstvá matka. Aj celý podcastový rozhovor vznikol s jej spiacim dieťaťom v náručí. Svoje materstvo pritom vníma ako „najväčšiu výzvu“, paradoxne v spoločnosti, ktorá ju berie ako samozrejmosť.   „Rola matky sa berie ako samozrejmosť. Veľmi málo sa vidí sa, čo všetko je za tým“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

  Niekdajšia miss, kráľovná krásy slovenských stredoškoláčiek, s rozbehnutou kariérou sveta, ktorý sa točí okolo modelingu, nakoniec sa upísala medicíne. A nie hocakej: tej v tropickej Afrike. A ak na jej prvej súťaži krásy porota ocenila aj jej kreativitu, v improvizovaných podmienkach čierneho kontinentu akoby ju našla. V dnešnom RánoNahlas sa pozrieme na príbeh „lekárky v divočine“, ktorá svoje africké skúsenosti naplno využila aj doma na Slovensku na covidových oddeleniach. Lekárka Monika Paločková.     Modeling ako dobrá príprava na africkú improvizáciu   Najprv Taliansko, Španielsko a Francúzsko, destinácie, kam ju zaviedol modeling, neskôr Afrika. To už v pozícii začínajúcej lekárky s diplomom z Karlovej univerzity.   „Medicínu som vybrala preto, lebo sa dá robiť kdekoľvek na svete“, tvrdí. „Či už v rozvojových krajiných, alebo tých rozvinutých. Mojim snom bolo pomáhať tam, kde by sa inak nepomáhalo“, rozpráva.   Ešte predtým si však „odskočila“ do sveta módy. Jej dvere jej širšie pootvoril titul „miss stredných škôl“. „Si vysoká, skús to s modelingom“, počúvla na začiatku radu svojho okolia. Začala tak dekádu, ktorá ju uviedla do sveta módnych mól, cestovania. „Ostrieľala som sa, naučila jazyky a samostatnosti“, spomína Monika. Prišla však na to, že modeling „využil tak desať percent môjho potenciálu“.   V podcaste sa dozviete aj odpoved'na otázku, či by do sveta modelingu pustila svoje dieťa.   Oslovila ju vtedy práca charizmatického Vladimíra Krčméryho a jeho rozvojové projekty v Afrike.   Nemocnica na banánovom poli   Prvou africkou štáciou bola „neplánovaná“ zastávka v Burundi. Po prílete musela istý čas čakať na víza do svojej destinácie vo Rwande. „Bola to krásna nemocnica, postavená na banánovom poli. Fungovala dobre, až na to, že nemala aktuálne lekárov“, opisuje svoje africké začiatky Monika.   „Bola som tam jediný lekár. Mojim šťastím bolo, že som mala „po ruke“ 250 kilometrov vzdialeného atestovaného infektológa, ktorý bol vždy k mojej dispozícii na telefóne“.   Africké lekárske začiatky tak Monika Paločková prežila najmä na virtuálnych konzíliách. V praxi to podľa jej rozprávania vyzeralo tak, že keď si s niečim nevedela rady, zapla smart telefón a postupovala podľa rád kolegov expertov. „Chirurgovi som teda cez videohovor ukázala ranu, s tým, že čo s ňou, čo robiť“, vysvetľuje.   Šťastím jej afrických začiatkov bolo, ako spomína Monika Paločková, že väčšina diagnóz boli infekcie a prakticky sa opakovali.   Keď deti zachraňujú deti   „Spomínam si na prípad asi päťročného chlapčeka, ktorý mi v náručí doniesol svojho dvojročného bračeka. Položil mi ho na posteľ, že je chorý a potrebuje pomoc“, pokračuje v rozprávaní Monika. Šlo pritom o komatický stav z mozgovej malárie. „Bol to moment, na ktorý si spomínam doteraz“, dopĺňa.   „V Burundi som mala aj prípad osemročného chlapca s prestrelenou rukou a nohou“, pokračuje v spomienkach. Šlo o obeť muža, ktorý si chcel vyriešiť účty s jeho otcom, keďže ho však nenašiel, svoj hnev si vyvŕšil na dieťati. „Predo mnou sa ocitol postrieľaný malý chlapec a ani nezaplakal. Bol ticho, kamenná tvár...Sú to silní ľudia“, hovorí Monika.   Afrika naučila mladú lekárku so skúsenosťou sveta modelingu zahodiť ustráchanosť, aspoň tak o tom hovorí. „Veci beriem tak, ako prídu“, hovorí. „Afričania sú pre mňa príkladom bezprostrednosti. Nesťažovali sa na to, čo nemajú. Tešili sa naopak z toho, čo majú. To ich robilo šťastnými“, hovorí Monika. „Toto by som si chcela zobrať do môjho života v Európe a zostať pri tom čo najdlhšie. Je to veľmi dobrá prevencia vyhorenia a životnej skepsy“.   Pandémia ako ťažké vytriezvenie z Afriky   Na Slovensko sa vrátila do situácie, keď nemocnice kolabovali pod náporom covidových pacientov....

Biografia Narodila som sa pod šťastnou hviezdou od prvej rómskej spisovateľky, novinárky a aktivistky Eleny Lackovej empaticky, informovane a zároveň pútavo sprevádza dlhým 20. storočím v dejinách Rómov na Slovensku. Elena Lacková sa narodila v medzivojnovom Československu, v rómskej osade vo Veľkom Šariši, v rodine primáša Mikuláša Doktora a Márie Gzigozevičovej, pôvodom Poľky. Elena Lacková intenzívne žila svoju dobu a zároveň ju v mnohom predbehla. Vydala sa a mala veľkú rodinu. No zároveň bola prvou absolventkou Karlovej univerzity rómskeho pôvodu či prvou úradníčkou a funkcionárkou Červeného kríža rómskeho pôvodu. 20. storočie ju pritom vôbec nešetrilo. V jej biografii, ktorá vychádza po prvý raz v slovenskom preklade práve v týchto dňoch, nájdeme spomienky na rómsky holokaust, generačnú chudobu a hlad ale aj príbehy aktívneho a úspešného boja proti diskriminácii Rómov naprieč striedajúcimi sa politickými režimami. Cez príbeh Eleny Lackovej sa pokúsime priblížiť ku komplexným dejinám Rómov na Slovensku v minulom storočí: Aký bol vzťah Rómov a majoritného obyvateľstva pred nástupom totalitných režimov? Ako sa s Rómami zaobchádzalo počas slovenského štátu? Čo sa zmenilo počas komunistického režimu? Aký bol vzťah Eleny Lackovej ku komunizmu a ako sa menil? A napokon aké majú dejiny Rómov miesto v súčasnej oficiálnej pamäti na Slovensku? Na väčšinu z týchto otázok by samozrejme najlepšie odpovedala samotná Elena Lacková, ktorá už žiaľ nie je medzi nami. 1 januára tohto roka uplynulo 20 rokov od jej úmrtia. Sú však medzi nami Tí, ktorí ju veľmi dobre poznali. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kultúrnym antropológom a romistom Alexandrom Mušinkom z Ústavu rómskych štúdií na Prešovskej univerzite v Prešove. Výskumu rómskej problematiky sa venuje už viac ako 30 rokov—spolupracuje s viacerými domácimi i zahraničnými univerzitami, vedeckými inštitúciami, organizáciami a spoločnosťami venujúcimi sa rómskej problematike. Je autorom desiatok publikácii, pričom viaceré sú zamerané na príbehy úspešnej integrácie Rómov. Za všetky spomeniem: Darí sa: úspešné príklady obcí v spolunažívaní s Rómami (2018, 2020 v anglickej verzii); Atlas rómskych komunít na Slovensku 2013 (2014); (Ne)legálne osady: možnosti samospráv a mechanizmy vysporiadania pozemkov v prostredí rómskych osídlení (2012); Z chudoby k sebestačnosti : metodika určená tým, ktorí pracujú so sociálne znevýhodnenými občanmi (2017). Alexander Mušinka je tiež autorom doslovu k slovenskému prekladu knihy Narodila som sa pod šťastnou hviezdou. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

O izraelskom seriáli Fauda, tajných službách a najväčších nepriateľoch Izraela sa rozprávame so šéfkou Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe Irenou Kalhousovou.

Udalosti, ktoré viedli k rozdeleniu federácie | Hostia: Martin Bútora (sociológ) a Ján Rychlík (historik z Karlovej univerzity v Prahe). | Presne pred 30-timi rokmi vznikla samostatná Slovenská republika. Tri roky po Nežnej revolúcii a bezvýsledných rokovaniach o štátoprávnom usporiadaní spoločnej republiky s Čechmi. Vlastnému štátu predchádzala takzvaná pomlčková vojna, prijatie Deklarácie zvrchovanosti a vlastnej ústavy - no podľa mnohých aj vlna takmer militantného nacionalizmu. Vďačíme za to, že máme samostatný štát Československu? Ako naše požiadavky vnímali Česi a Václav Havel? A čo nám samostatný štát dal a čo naopak vzal? | Moderuje: Marián Kukelka; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Rozširovanie Schengenu a eurozóny | Hostia: Tomáš Dudáš (dekan Fakulty ekonómie a podnikania na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave) a Ivo Šlosarčík (profesor na Katedre európskych štúdií Fakulty sociálnych vied na Karlovej univerzite v Prahe). | Schengenský priestor sa od nového roka rozšíri o Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko sa do bezhraničnej európskej zóny nedostalo. Proti hlasovalo Rakúsko a Holandsko, ktoré sa obávajú najmä nelegálnej migrácie a Balkán vinia z prekvitajúcej korupcie. Čo odmietnutie znamená v súčasnom geopolitickom kontexte? | Moderuje: Soňa Juriková; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

V rámci Stredoeurópskeho fóra do Bratislavy zavítal Martin C. Putna.  Hlavnou témou stretnutia s českým literárnym historikom, kritikom a spisovateľom je kniha Modlitby českožidovské, ktorú zostavil a editoval. V tejto knihe sa stretávajú dva póly židovstva a podstaty „českosti“, literatúry a viery. Martin C. Putna vyštudoval filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, teologické vzdelanie získal na Juhočeskej univerzite v Českých Budejoviciach. Jeho témami sú dejiny Ruska, panslavizmus, slavjanstvo, Slovania, katolícka moderna či staroveká rímska literatúra. Je postavou Nežnej revolúcie na Karlovej univerzite, iniciátorom Českej kresťanskej akadémie a zakladateľom revue pre kresťanstvo a kultúru Souvislosti. 

Benjamin Netanjahu je späť na scéne. S Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe, sa rozprávame o výsledkoch izraelských volieb a jej obavách zo smerovania izraelskej spoločnosti.

Ako zmení Brazíliu novozvolený prezident | Hostia: Tomáš Dudáš (ekonóm z Paneurópskej univerzity v Bratislave) a František Kalenda (publicista, ktorý spolupracuje so Strediskom ibero-amerických štúdií na Karlovej univerzite v Prahe). | Najľudnatejšia krajina Latinskej Ameriky spoznala meno svojho nového politického lídra. Brazíliu povedie bývalý prezident spred dvanástich rokov Luiz Inácio da Silva, ktorý v prezidentskom úrade vystrieda ultra-pravicového Jaíra Bolsonara. Predvolebná kampaň bola mimoriadne tvrdá. Plány nového prezidenta idú opačným smerom, ako politika jeho predchodcu a aj obyvateľstvo krajiny je v názore na výsledok volieb rozdelené. Prebehne odovzdanie moci v krajine pokojne? Čo táto zmena prinesie do krajiny a na samotný kontinent? | Moderuje: Soňa Juríková; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

3. októbra v bratislavskej Karlovej Vsi otvorili v priestoroch Základnej školy Alexandra Dubčeka na Majerníkovej ulici 62 a v exteriéri priľahlého športovo-rekreačného areálu základnej školy Komunitné vzdelávacie centrum pre klímu a biodiverzitu. Bude podporovať komunitný život, vzdelávať a zvyšovať povedomie žiakov, študentov, odbornej a laickej verejnosti o problematike zmeny klímy. pripravila: Tatiana Šušková

Kedy sa skončí vojna a aké sú možné výsledky? Čo sa stalo v Buči a Irpini? Aké stopy vojna zanecháva v človeku? A je vojna na Ukrajine aj naša vojna? Ako vidia vojnu bežní Ukrajinci a Rusi? O týchto aj ďalších témach budú diskutovať odborník na Rusko z Karlovej univerzity Marek Příhoda, reportérka Aktuality.sk Stanislava Harkotová a súdny znalec Norbert Moravanský, ktorý Ukrajinu navštívil v rámci misie pomoci pri vyšetrovaní vojnových zločinov. Diskusiu moderuje Peter Hanák, redaktor Aktuality.sk.

Dôležité otázky k indickým filozofickým školám vrátane sámkhye (a) jógy. Čo je ich ústredná otázka, za akým cieľom vznikli, čo je ich spoločná črta a čo majú rozdielne? Každá z nich predostiera cestu k ukončeniu strasti iným spôsobom, za iných predpokladov, ale pred jej splnením musí každý pochopiť realitu, ako svet v skutočnosti funguje a nahliadnuť pravú podstatu seba.  Tak sa odčiní nahromadená karma, plody činov vyzrejú a jedinec môže byť vyslobodený. Tento rozhovor s vynikajúcim indológom Lubomírom Ondračkom z Ústavu filozofie a religionistiky na Karlovej univerzite v Prahe, je prierezom základných odpovedí na otázky života, prerodzovania, duše, karmy a podstaty reality, ktoré sú ústrednými témami indických filozofických škôl ako je jóga, sámkhya, nyáya, vaisheshika, védanta, a.i. 

Do sobotného Dobrého rána tentokrát prijala pozvanie Soňa Holúbková, čerstvá laureátka ocenenia Biela vrana, dlhoročná a neúnavná bojovníčka za začleňovanie ľudí s postihnutím do bežného života, absolventka psychológie a filozofie na pražskej Karlovej univerzite a popri práci aj celoživotná dobrovoľníčka v prospech hendikepovaných. Hovoriť s Katou Martinkovou bude o tom, prečo je dôležité dopriať aj hendikepovaným ľuďom samostatný život, o mimoriadne úspešnom podujatí Fantázia a jašidieľňa, ktorý roky organizovala, ale aj o horách, ktoré ju odjakživa lákali a dodávajú jej silu. Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Martina Horňáková pochádza z Košíc. Po skončení gymnázia študovala romistiku a indológiu. Je absolventkou Karlovej univerzity v Prahe. Teraz žije v Jičíne, v Českej republike a vydala slovník, ktorý doteraz neexistoval. Za spracovanie rómsko-slovenského frazeologického slovníka získala ocenenie ROMA SPIRIT 2021 v kategórii Čin roka. Rómsky jazyk je oblasť, ktorej sa venuje málo pozornosti, napriek tomu, že jazyk patrí medzi ohrozené. Slovník vydala Nadácia Dobrá rómska víla Kesaj - mimovládna, nezisková organizácia, ktorú vedie Martinina mama, Anna Koptová, a ktorá bola založená v roku 1993 v Košiciach. Poslaním Nadácie je prispievať k ochrane rómskeho jazyka, kultúry Rómov na Slovensku a tiež k harmonizácii vzájomných vzťahov s majoritou.

Dnes sa rozprávam s Jánom Markošom, šachovým veľmajstrom a autorom kníh o kritickom myslení a aplikovanej etike, a toto je malé ochutnáva z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Ako sa dostal o šachu k písaniu o kritickom myslení a etických otázkach a vidí nejaký vzťah medzi šachom a filozofiou? Ako podľa neho súvisí dobro jednotlivca a dobro spoločnosti a prečo je potrebné tu aplikovať dva druhy etického rozmýšľania? A ako vníma ľudskosť či ľudskú dôstojnosť? Súhlasil by s Nietzschem, že ak je Boh mŕtvy, tak je radikálnym spôsobom ohrozené aj naše chápanie ľudskosti?   Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Je spisovateľom a lektorom kritického myslenia. Vyštudoval filozofiu a evanjelickú teológiu na Karlovej univerzite v Prahe. Učil na strednej škole, v rokoch 2013 – 2016 viedol Sokratov inštitút, doplnkové vzdelávanie pre nadaných vysokoškolákov. Jeho manuál kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe sa v roku 2019 stal na Slovensku bestsellerom. V roku 2020 mu vyšla o etických dilemách kniha s názvom Medzi dobrom a zlom a v roku 2021 kniha Bližšie k sebe. Je tiež šachovým veľmajstrom, trénerom a autorom. Jeho kniha Pod hladinou: 33 kapitol o tajomstvách šachu získala v roku 2018 od Anglickej šachovej federácie prestížne ocenenie Book of the Year Award. V roku 2020 napísal spoločne s najlepším českým šachistom Davidom Navarom knihu Tajná přísada. (zdroj: Dennik N)   Súvisiace dávky: PD#230: Platónov dialóg Gorgias, http://bit.ly/davka230 PD#226: Rozhovor s M. Luteránom o prirodzenom zákone, http://bit.ly/davka226 PD#219: Rozhovor s J. Vydrovou o fenomenológii, http://bit.ly/davka219 PD#217: Rozhovor s D. Černým aj o prirodzenom zákone, http://bit.ly/davka217 PD#173: Heidegger, technológie, umenie, http://bit.ly/davka173   V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: Markošova autorská stránka na Nku, https://bit.ly/3lHgY72 diskusia „Prečo ľudia prestávajú veriť vede aj sebe navzájom?“, https://bit.ly/31FaePH Jakubova prednáška o poznaní a dôvere, https://bit.ly/3lDGgTu Sila rozumu v bláznivej dobe (2019), https://bit.ly/3y4u6s0 Medzi dobrom a zlom (2020), https://bit.ly/3rHeNnK Bližšie k sebe (2021), https://bit.ly/3DxRorl rozhovor s Dawkinsom, https://bit.ly/3pshiaQ film „A Hidden Life“, https://bit.ly/3y04igq   *** Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon, a čo tak štýlový merch, https://bit.ly/mercPD? Ďakujeme za podporu!

Hinduizmus pozná viacero významných tzv. prechodových rituálov, ale k najvýznamnejším patria práve rituály pri prechode človeka zo života do smrti. Hinduistické ponímanie umierania a smrti, ako aj posmrtného života je výrazne odlišné od toho západného a obsahuje nemálo pozoruhodností a zvláštností. Tzv. dobrá smrť je dôvodom na oslavu, najmä ak je odchod uvedomelý, bez ľpenia a pripútania k fyzickému. Je to niečo, čo nás konieckoncov učí jogová prax? A naozaj sa život skladá z konkrétneho počtu dychov? Kde sa vlastne objavila jogínska predstava posmrtného splynutia večnej individuálnej duše átman s brahma? Mojím hosťom je vynikajúci akademik pôsobiaci na Ústave filozofie a religionistiky na Karlovej univerzite v Prahe s vyše 30-ročným vedeckým skúmaním indickej kultúry, vrátane nespočetných ciest po tejto fascinujúcej krajine. 

Dnes sa rozprávam s českým etikom Davidom Černým  a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Podarí sa nám vôbec niekedy vytvoriť umelú ale ľudskú inteligenciu? Je potrebné aby mala aj vedomie či dokonca telo? Prečo je súčasná umelá inteligencia (napr. neurónové siete) tak úzkoprofilová, teda zameraná len na vyriešenie malého množstva konkrétnych problémov? Prečo je utilitarizmus, teda istý druh utilitarizmu v niektorých situáciách tá najvhodnejšia etická teória a čo je to etický pluralizmus, ktorý neverí v len jednu správnu etickú teóriu aplikovateľnú na všetky situácie? A čom je tzv. prirodzeno-právna teória, ktorej modernú verziu predstavuje napríklad filozof John Finnis? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Je členom Centra Karla Čapka pre štúdium hodnôt v technike a tiež je vedeckým pracovníkom Ústavu státu a práva a Ústavu informatiky AV ČR. Filozofiu študoval na talianskych univerzitách v Bologni a v Ríme a doktorát z bioetiky získal na Karlovej univerzite. Je autorom mnohých vedeckých textov ako aj popularizačných článkov o filozofii a etike, v súčasnej dobe dokončil monografiu s názvom Eutanázia a dobrý život, jeho kniha o princípe dvojakého účinku vyšla aj vo vydavateľstve Routledge a ďalšími dvoma autormi pripravuje zbierku textov o etike autonómnych vozidiel, ktorá výjde vo vydavateľstve Oxford University Press.V rámci odborného zmerania sa venuje normatívnej etike, medicínskej etike a etike umelej inteligencie a tiež filozofii práva a personálnej ontológii.      Súvisiace dávky:   PD#214: Rozhovor s bioetičkou Máriou Kolesárovou, http://bit.ly/davka214 PD#212: Rozhovor so psychiatrom Michalom Patarákom, http://bit.ly/davka212 PD#201: Bioetika a Peter Singer, http://bit.ly/davka201 PD#187: Rozhovor s bioetikom Marekom Váchom, http://bit.ly/davka187 PD#4: Základné morálne teórie, http://bit.ly/davka04   V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: David Černý, „Očkovanie proti covidu je morálna povinnosť, neočkovaní sa vezú ako čierni pasažieri“, rozhovor na Denníku N, https://bit.ly/3zxBpIp David Černý, „Etika umělé inteligence“, https://bit.ly/3BgYSy6 David Černý, rozhovor v relácii Uchem jehly, https://bit.ly/3zqmhwq David Černý, diskusia „Máme právo na smrť?“, https://bit.ly/3mMpvXO John Finnis, Prirodzený zákon a prirodzené práva, https://bit.ly/3gJUakm John Finnis, Moral Absolutes, https://bit.ly/3zvVDlM Sherif Girgis a kol., Čo je to manželstvo?, https://bit.ly/3gM9NrP *** Podpor nás na

Dnes sa rozprávam s oxfordskou študentkou filozofie Anetou Bernardovou a tu je malá ochutnávka z tém a otázok, o ktorých sme hovorili:----more----   Čo je to Letná akadémia Discover a prečo ju ako dlhoročná lektorka odporúča? Prečo je podľa nej dnes filozofia ešte potrebnejšia ako kedykoľvek predtým a čo s tým má právo, medicína a technologický pokrok? A čo sú to tie reprodukčné práva, ktorým ako cez prizmu filozofie venuje na Oxforde? Pred samotným rozhovorom mi dovoľte môjho hosťa predstaviť:   Študovala na Karlovej univerzite v Prahe právo a medicínu a v súčasnosti oba tieto odbory prepája pri šúdiu morálnej filozofie na Oxfordskej univerzite. Popri tom pracuje v Poslaneckej snemovne, kde sa podieľa na tvorbe legislatívy a to predovšetkým v oblasti zdravotníctva. A okrem toho veľmi rada cestuje všade tam, kde je zime a kde môže jazdiť na koni, a teda na Island.   Súvisiace dávky:   PD#214: Rozhovor s bioetičkou Máriou Kolesárovou, http://bit.ly/davka214 PD#201: Bioetika a Peter Singer, http://bit.ly/davka201 PD#187: Rozhovor s bioetikom Marekom Váchom, http://bit.ly/davka187 PD#130: Zvieracie práva a Peter Singer, http://bit.ly/davka130 PD#105: Rozhovor s Ondrejom Schützom o kritickom myslení, http://bit.ly/davka109 PD#4: Základné morálne teórie, http://bit.ly/davka04   V rozhovore zaznelo alebo odporúčame: hlavý web projektu Discover a Letnej akadémie Discover, https://discover.sk online časopis, ktorý vznikol popri Discover, https://ignis.discover.sk *** Podpor nás na

Český archeológ Miroslav Bárta je riaditeľom Českého egyptologického ústavu, vyštudoval archeológiu na Karlovej univerzite, zameriava sa aj na obdobie staviteľov pyramíd. Získal mnoho ocenení za svoju prácu. Je autorom mnohým publikácií a aj zostavovateľom u nás známej knihy Kolaps civilizácií. Žije a pôsobí v Prahe. Moderuje: Gabriela Angibaud. Repríza relácie (1. 2. 2021). Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. – historik, odborník na stredoveké dejiny, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg. Rodák z Mojtína študoval na gymnáziu piaristov v Trenčíne, krátko na gymnáziu v Nitre a v roku 1951 maturoval na Štátnom gymnáziu v Trenčíne. Študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp. UK v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Prednášal na FiF UK slovenské dejiny. V roku 1989 zriadil katedru slovenských dejín a stal sa jej vedúcim. Bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR, neskôr ministrom školstva, veľvyslancom Slovenska v Chorvátsku a v Bosne a Hercegovine. Bol aj generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea, neskôr pôsobil ako profesor histórie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Verejnosti je známy aj ako popularizátor slovenského stredoveku. Je autorom kníh Veľkomoravská ríša v obrazoch, Slovensko po páde Veľkej Moravy, Pater patriae, Veľká Morava - spoločnosť - kultúra - tradícia, Slovensko v dobách stredovekých a i. Je držiteľom viacerých ocenení. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja vedy, ceny Jozefa Cígera Hronského, od roku 2005 je nositeľom titulu doctor honoris causa na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Žije na dôchodku v Bratislave, má dvoch synov a dve vnučky. Moderuje Kata Martinková. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V pondelok až v piatok o 22:19 v Rádiu Slovensko.

Zdroje: https://www.facebook.com/watch/?v=765523384010561 https://www.infovojna.sk/article/ako-zajtra-bez-negativneho-testu