Podcasts about ilustr

Stāsta Turaidas muzejrezervāta Komunikācijas un izglītojošā darba nodaļas galvenā speciāliste, Mg. sc. soc. Maira Dudareva; pārraides producente – Liene Jakovļeva   Vai zini, ka fotogrāfs, fotorūpnieks, pedagogs, izdevējs Mārtiņš Buclers atsaucies Friča Brīvzemnieka aicinājumam pievērsties senatnes liecību apzināšanai un pierakstīšanai? Viņš savāca ap 1000 tautas dziesmu, un 355 no tām Krišjānis Barons ievietoja "Latvju dainās". Turklāt Jurjānu Andrejam viņš iesūtīja retu melodiju pierakstus, kurus sauca par Saukas jeb Buclera sutartinēm. 2026. gada 12. decembrī apritēs 160 gadi, kopš Zemgalē, Saukas pagasta "Juču" mājās, zemnieka ģimenē piedzima Mārtiņš Buclers (12.12.1866–14.04.1944). Par godu šim notikumam Turaidas muzejrezervāts plāno veidot izstādi Mārtiņa Buclera piemiņai. Pēc pagastskolas beigšanas viņš devās uz Irlavas skolotāju semināru, kur kā eksterns nokārtojis skolotāja eksāmenus, kā arī pašmācības ceļā apguvis vairākas svešvalodas. Kādu laiku strādājis visdažādākos darbus tēva saimniecībā. "Braucu uz mežu pēc malkas, lielu dienas daļu pavadīju pie malšanas, vakarā pūtu trompeti," raksta pats Mārtiņš, kurš bijis labs muzikants un piedalījies visos pagasta un kaimiņu pagastu sarīkojumos, pūšot trompeti un spēlējot vijoli. Pēc pārcelšanās uz Siguldu strādājis par spirta deģi kņaza Kropotkina uzņēmumā netālu no Siguldas – Kārtužu muižā. Strādādams šajā muižā, Buclers fotografēja Siguldas, Līgatnes, Turaidas apkārtni un iespieda atklātnes, kas šodien ir kļuvušas par retumu. No Kārtužiem viņš sarakstās ar Krišjāni Baronu, vairākas vēstules ir saglabājušās Latviešu folkloras krātuvē. Kārtužos piedzima viņa meita Anna un dēls Fridrihs. Annas vīru Andreju Peku, kuru dēvēja par modernās spiegošanas pamatlicēju, 1940. gadā arestēja un 1941. gadā viņš mira ieslodzījumā, tādēļ Anna ar trim bērniem devās bēgļu gaitās uz ASV. Mārtiņa pirmā iepazīšanās ar fotogrāfiju notika jau jaunībā – pie tuvējās Eķengrāves (tagad – Viesīte) fotogrāfa Brunovska. 1894. gadā viņš iestājās par fotogrāfa mācekli R. Borharda darbnīcā. Lai apgūtu amatu visā pilnībā, tajā laikā pie pieredzējuša fotogrāfa bija jāmācās vismaz trīs gadi. 1897. gadā Mārtiņš Buclers atvēra pats savu fotodarbnīcu Siguldā. Tā atradusies Gaujas krastā, netālu no vecās pārceltuves, toreizējās "Villa Franc", vēlākās bērnu sanatorijas, teritorijā. Darbnīca nojaukta drīz pēc 1945. gada. Mārtiņa Buclera nozīmīgākie darbi Latvijas fotogrāfijas vēstures attīstībā attiecas uz publicistiku un izdevējdarbību. Viņa grāmatas bija pirmās, kas skaidroja fotogrāfijas tehniskos procesus un sāka ieviest fotogrāfisko terminoloģiju latviešu valodā. Mārtiņš Buclers ieguldīja daudz pūļu, lai veicinātu fotoizglītības attīstību. 1904. gadā Mārtiņš Buclers izdeva pirmo grāmatu par fotogrāfiju latviešu valodā "Fotogrāfija: Īsa pamācība pašmācībai visos fotogrāfiskos darbos". 1911. gadā tai sekoja izdevums "Fotogrāfiska ābece: Pamatīga pamācība iesācējiem". Šajā laikā tika aizsākta arī publikāciju sērija "Fotogrāfiskā bibliotēka". Dzīves laikā viņš sarakstījis ap divdesmit grāmatu gan fotogrāfiem iesācējiem, gan profesionāļiem ar kopējo metienu apmēram 115 tūkstoši eksemplāru, kā arī bieži publicējies laikrakstos un žurnālos. Mārtiņš Buclers bija pirmā fotogrāfijai veltītā žurnāla latviešu valodā "Stari", kas iznāca ar pārtraukumiem (1906–1908) un (1912–1914), izdevējs un redaktors, lai gan žurnāla izdošana peļņu nenesa. 1912. gadā žurnālā "Stari" Buclers publicēja rakstu ar nosaukumu "Kamēr vēl laiks", kurā aicināja ikvienu fotogrāfu, vai tas būtu profesionālis vai amatieris, iesaistīties zūdošā latviešu kultūras mantojuma dokumentēšanā. Ierosmei līdzās publicēja sīkus norādījumus, kā fotografēt dabas skatus, ļaužu tipus, darbarīkus, darba paņēmienus, ēkas u.c. Turklāt par katru redakcijai iesūtīto negatīvu autoram solīja maksāt 3 rubļus, bet par fotogrāfiju – 1 rubli. Buclera aicinājums rada atsaucību. Gan fotogrāfi profesionāļi, gan amatieri fotografēja savas iemīļotās tēmas un nelielu skaitu attēlu arī publicēja žurnālu "Stari" un "Ilustrēts Žurnāls" slejās. 1913. gada nogalē redakcijā sakrāto fotogrāfiju skaits pārsniedza 1000 vienību. Arī pats Mārtiņš Buclers fiksējis Latvijas lauku ainavas, tradicionālās nodarbes un ļaudis. Līdz 1915. gadam Mārtiņš Buclers aktīvi piedalījās fotoizstādēs Latvijā un ārzemēs. Mārtiņš Buclers bija Latviešu Fotogrāfiskās biedrības pamatlicējs un galvenais organizators, ilggadējs biedrības priekšsēdētājs. 1906. gada 7. janvārī tika apstiprināti Latviešu Fotogrāfiskās biedrības statūti un par biedrības priekšsēdētāju ievēlēja Mārtiņu Bucleru. 1906. gadā biedrības sarakstos bija 65 biedri. Latviešu Fotogrāfiskā biedrība organizēja fotokursus un izstādes, tās biedri piedalījās ārzemju izstādēs. 1902. gadā Mārtiņš Buclers atvēra fotopiederumu veikalu Rīgā, Aleksandra (tag. Brīvības) ielā 36. Veikals Aleksandra ielā 36 kļuva par latviešu fotoentuziastu neformālu pulcēšanās un konsultāciju vietu. 1903. gadā turpat uzsāka ražot fotoplates, kas ieguva nosaukumu "Rekordplates". Sākoties Pirmajam pasaules karam, rūpnīcas no Rīgas evakuēja uz Krieviju, un liela daļa ražotņu tur arī palika. Mārtiņš Buclers devās uz Harkovu un tur sāka gatavot fotoplates un fotopapīru "Velorekords" kara komitejai Kijevā un kara aviācijas vajadzībām. Karam beidzoties, visa ražošana tika iznīcināta. Mārtiņš Buclers atgriezās Latvijā un 1923. gadā atsāka fotopiederumu ražošanu Rīgā, Zvaigžņu ielā 26, un turpināja to līdz 1944. gadam. Mūžībā viņš devās 1944. gadā, apglabāts Siguldas kapos netālu no "Fotogrāfu kalna" un savas pirmās fotodarbnīcas vietas, no kurienes latviešu fotogrāfija izplatījās pa visu Latviju un iesakņojās dziļi tautā. Izmantotā literatūra: Latvijas fotomāksla. Vēsture un mūsdienas. – R., 1985., 61. – 65. lpp. Vilnis Auziņš. "Mārtiņš Buclers — nozares perspektīvu konstruktors" Anita Banziņa. Mārtiņš Buclers (1866-1944) – latviešu fotogrāfijas tēvs.   

O ditado diz que a morte é a única certeza da vida —todo o mundo sabe, desde criança, que vai morrer, mas quase nada dá mais medo do que pensar no fim da vida. Para falar sobre por que a gente precisa falar sobre a morte, o Ilustríssima Conversa recebe Camila Appel nesta semana. A jornalista é criadora do blog Morte sem Tabu, da Folha, e acabou de lançar "Enquanto Você Está Aqui", uma reflexão sobre vários aspectos do fim das nossas vidas endereçada à sua mãe, a dramaturga Leilah Assumpção, 84. Esta é a raiz do trabalho que Appel vem desenvolvendo desde 2014: disseminar a ideia de que a morte, por ser uma certeza para todos, precisa ser tratada com a maior naturalidade possível, tanto para podermos lidar melhor com o fim da vida de mães e pais, irmãs e irmãos, esposas e maridos, cachorros e gatos quanto para conseguirmos nos preparar para a nossa própria morte. Esse assunto pode parecer sombrio, mas, como Appel lembra, olhar de frente para a nossa finitude é, antes de tudo, uma forma de pensar em como queremos viver. Produção e apresentação: Eduardo Sombini Edição de som: Raphael Concli See omnystudio.com/listener for privacy information.

Váhu času a cenu pravdy si plně uvědomila ve chvíli, kdy se dozvěděla o své zhoubné nemoci. Dokázala ji překonat a dnes pomáhá dalším nemocným. Spisovatelka, ilustrátorka, fotografka Věra Fina. Jak složitě se dobírala odpovídající diagnózy? Proč poslancům otevřeně popsala obavy, které provázejí lidi s umělým vývodem? A od kdy ví, že štěstí si musíme najít v každé maličkosti, která nás potká?Všechny díly podcastu Stříbrný vítr můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Par darbiem, kurus nesen Latvijas Nacionālais mākslas muzejs (LNMM) iegādājies savas laikmetīgās mākslas kolekcijas papildināšanai, par ilustrāciju kolekcijas nozīmi, kā arī par citām laikmetīgās mākslas aktualitātēm raidījumā "Mākslas vingrošana" sarunājas ilustratore Elīna Brasliņa, grafiķis Paulis Liepa, kura jaunāko darbu izstāde šobrīd aplūkojama galerijā "Māksla XO" un LNMM Laikmetīgās mākslas muzeja nodaļas vadītāja Arta Vārpa. Sarunu vada mākslas kritiķis Vilnis Vējš; pārraides producente – Inga Saksone.  Vilnis Vējš: Šodien parunāsim par aktuālajiem notikumiem mākslā, mākslas tirgū un konkrēti – par Latvijas Nacionālā mākslas muzeja jauniegādātajiem un arī senāk iegādātajiem darbiem. Arta, ar ko papildināta tevis pārraudzītā kolekcija? Arta Vārpa: Nākot uz radio studiju, pa ceļam iegriezos Pauļa Liepas izstādē, kuras nosaukums ir "Tirgošanās", un man šķiet, ka es uzminēju pirmo domas pavedienu, ko tu, Vilni, jau iezīmēji, ka muzejs savu kolekciju papildinājis ar nozīmīgiem jaunieguvumiem. Protams, uz muzeju nevaram lūkoties kā uz mākslas tirgus dalībnieku klasiskā izpratnē. Lai gan muzejs darbus iepērk, mēs tos glabājam nākotnei, visai sabiedrībai, tādēļ tirgošanās nav mūsu specifika. Toties mākslas ainas regulāra, iespējami sistemātiska pārraudzīšana un kolekcijas papildināšana gan ir viens no muzeja pamatuzdevumiem, kuram dažādos laika periodos esam varējuši pievērsties ar visai atšķirīgu rocību… Šobrīd, pastiprinot tieši laikmetīgās mākslas akcentu muzeja funkcijās, ir prieks par 2025. gada kopējo jaunieguvumu klāstu, kas aptvert gan glezniecību, gan grafiku, gan jaunus medijus un objektus. (..) Ar cik autoru darbiem esat papildinājuši savu kolekciju? Tie ir apmēram 40 autori – manuprāt, tas ir pieklājīgs autoru loks. Protams, ir autori, kuri muzeja krājumā jau līdz šim bijuši pārstāvēti, tikai ar cita perioda darbiem. 16 autori ir tādi, kuri muzeja krājumā nonāk pirmoreiz. Patlaban ļoti skaidri iezīmējas jauna mākslinieku paaudze, kas dzimusi vēlajos deviņdesmitajos gados un šobrīd sevi piesaka laikmetīgajā mākslā, darot to ļoti pārliecinoši un aktīvi. Un arī viņu – jaunākās paaudzes mākslinieku – darbi ienākuši Latvijas Nacionālā mākslas muzeja kolekcijā. Viena no māksliniecēm, kura bija ļoti priecīga un pagodināta par nonākšanu muzeja uzmanības lokā, vienlaikus gan bija arī noraizējusies: "Ak, vai! Bet kā būs nākotnē? Vai muzejs vēl kādreiz man pievērsīsies, vai arī tas būs tikai pēc divdesmit, trīsdesmit gadiem?" Bet tas ir ļoti labs jautājums! Pauli, var teikt, ka tu esi laikmetīgās mākslas kolekcijas veterāns, jo tavi darbi muzejā glabājas jau vairākus gadus – saskaitīju trīs vai četrus. Kā tev tas liek justies, izņemot to prieku un pagodinājumu, ko Arta jau minēja? Paulis Liepa: Prieks un pagodinājums – tas jā, bet kā veterāns nu galīgi nejūtos! Tas, ko daru – tā ir lieta, ko man patīk darīt un es to izbaudu. Bet ka ir cilvēki, kas gatavi par to izdot naudu un iekļaut savās kolekcijās – privātās vai valstiskās – tā man ir mistērija vēl joprojām... (Smaida.) Elīn, tu esi viena no jaunajiem autoriem, kuru darbi pirmoreiz iepirkti Nacionālā mākslas muzeja laikmetīgās mākslas kolekcijā. Turklāt – kaut arī pēc izglītības esi tāda pati grafiķe kā Paulis, tava darbības joma ir tieši ilustrācija, kas turpmāk muzejā tiks kolekcionēta kā laikmetīgā māksla. Kuri no taviem darbiem nonāca muzejā? Elīna Brasliņa: Tie ir divi senāki darbi no divām Luīzes Pastores grāmatām "Mākslas detektīvi" – no "Pēdējā ķēniņa" un "Svešinieku atnākšanas". Prieks un pagodinājums! Jo ar ilustrāciju dažbrīd ir tā, ka cilvēki – vai tā maz ir māksla? Bet, redz – piezvana muzejs un saka: mums interesē! Negaidīts pavērsiens, ka muzejs nopirka arī vienu mana zīmējumu cikla daļu: tie ir mātišķības un ikdienas pieredzei veltīti nelieli darbiņi akvareļzīmuļu tehnikā. Tā ka nu kolekcijā ir pārstāvēta gan Elīna kā māksliniece-ilustratore, gan Elīna kā [īsta] māksliniece. Arta, varbūt tu vari paskaidrot – ar ko īsti ilustrācija atšķiras no grafikas? Arta Vārpa: Man bija ļoti grūti noturēties un neiesaukties – protams, ka ilustrācija ir māksla! Piederīga laikmetīgajai mākslai! Mēs nevaram iedomāties mūsu mākslas vēstures klasiķu mantojumu bez ilustrācijas, kas ir grafikas pamats. Piemēram, Jāņa Jaunsudrabiņa zīmējumi jeb ilustrācijas "Baltajai grāmatai" iekļautas Latvijas kultūras kanonā, tāpat Niklāvs Strunke, Janis Rozentāls – tas, cik liela loma bijusi ilustrācijai šo dižgaru radošajā mantojumā, būtu atsevišķas sarunas vērts jautājums. Ilustrācija mums šobrīd ir ļoti spēcīga! Mūsu ilustratori gūst starptautiskus panākumus, viņi tiek ievēroti un godalgoti visā pasaulē. 20. gadsimta otrās puses grafikas kolekcijā Latvijas Nacionālajā mākslas muzejā atsevišķu ilustrācija veido atsevišķu grupu, un visticamāk, ka ekonomisku apsvērumu dēļ kopš deviņdesmitajiem gadiem tās sistemātiska papildināšana ir apsīkusi. Šis ir pēdējais brīdis, kad jāpievēršas arī šai jomai! Ilustratori, kuru darbi būtu iekļaujami Nacionālajā krājumā, ir vairāki, un mēs esam tikai sava ceļa sākumā, viņus uzrunājot un vērtējot, kam prioritāri ķerties klāt. Elīnas Brasliņas ilustrācijas Luīzes Pastores "Mākslas detektīviem" veido ļoti tiešu dialogu ar Nacionālā mākslas muzeja kolekciju, ar Niklāvu Strunki, ar Voldemāru Irbi, iedzīvinot gan viņu personības, gan arī nozīmīgus Nacionālās mākslas kolekcijas darbus. Piemēram, "Cilvēks, kas ieiet istabā" un vēl citi elementi – tos atpazīst gan bērni, gan pieaugušie, un tie ir mūsu vizuālās kultūras neatņemama sastāvdaļa. Pauli, tavā jaunākajā izstādē, kuras nosaukums ir "Tirgošanās", aplūkojami darbi, kas noteikti nav ilustrācijas. Tajos saskatāmi palielināti simboli. Skatītājiem, kuri ar tiem jau pazīstami, izstāde ir priecīga atkalredzēšanās. Tiem, kuri tos nepazīst, varbūt vari izstāstīt – kādas piktogrammas tu lieto savos darbos? Paulis Liepa: Nav tāda īpaša komplekta, ko parasti pielietotu... Tās atnāk pašas! Maģiskajā mirklī, kad tiek strādāts ar skici, pēkšņi pārņem sajūta – o, šajā kaut kas ir! Tad vajag tikai spēt pabeigt ideju, pacīnīties par milimetriem pa labi, pa kreisi, par krāsām un tā tālāk. Laikam tas iekšā krājies jau kādu laiku: gribējās iet tādu rupjo, vienkāršo ceļu, ar tādu kā cirvi izcirst to visu. Strādāt ar pēc iespējas vienkāršākiem līdzekļiem. Viens no principiem bija šāds: ja kaut kādas tehniskas lietas skicei vai idejai neļauj īsti notikt, jāiet cits ceļš, vienkārši jādara pēc iespējas rupjāk un vienkāršāk. "Tirgošanās" – tas ir nosaukums, kas bišķiņ "knieš". Es bieži eju to ceļu, ka izstādē, piemēram, ir desmit darbi, un nosaukums ir tāds kā vienpadsmitais darbs – brīva vieta vēl vienai nelielai izpausmei. Šajā gadījumā tirgošanās ir tāda kā laikmeta sazemēšana: nevis tirdzniecība, bet kaulēšanās, bakstīšanās – kad cilvēki "tirgojas" par krēslu pie loga autobusā. Tāda ņemšanās. Tas kaut kā izkristalizējās procesā, jo darbos šur tur ir dalījums X pret Y, apaļš pret kantainu, liels pret mazu. Estētika šeit ir kā karogi ar lieliem, trekniem krāsu laukumiem ar vienu ķeburu vidū, piemēram. (..) Vai mums tie "ķeburi" būtu jāatpazīst? Paulis Liepa: Nē. Tie nav kā ceļa zīmes. Tur daudz kas ir intuitīvi. Profesionāls mākslinieks vai skolotājs var mēģināt to visu vērtēt no kompozīcijas un līdzsvara viedokļa. Ir gan arī konkrētas lietas; vairākos darbos ienāk karš. Bet daudz kas uz klišejas un lina nosēdies intuitīvi.  Elīn, cik jauki, ka pārstāvi divas pozīcijās – esi gan patstāvīga māksliniece, gan ilustratore. Lai gan ilustrators visbiežāk izpilda kādu pasūtījumu, zinu, ka pēdējos pārdesmit gados ilustrācija ir tiktāl emancipējusies, ka ilustratori paši sacer tēmas, sižetus, komiksus un strādā pilnīgi neatkarīgi no šādiem pasūtījumiem. Elīna Brasliņa: Ilustratoram visbiežāk darbu pasūtītājs ir izdevniecība. Un ir izdevniecības, kas ilustratoram ļauj diezgan brīvu vaļu, zinot, kāds ir konkrētais mākslinieks un pilnībā uzticoties viņa vīzijai. Tāda bija mana pieredze, nupat strādājot pie izdevniecības "Liels un mazs" pasūtījuma – Ingas Gailes tūdaļ iznākošā dzejas krājuma "Reiz divas meitenes, māte un priecīgs Dievs" ilustrācijām. Sākumā man bija ideja, ka katram dzejolim gribēšu iespēt kādu mākslas atsauci, taču vienā brīdī sapratu, ka tas ir pašmērķīgi un varbūt nevajag. Taču kādas piecas, sešas atsauces uz pasaules glezniecības darbiem tur ir, turklāt tās ir dažādas grūtības pakāpes – tie, kuri pirks un lasīs šo grāmatu, varēs meklēt. Šī sadarbība ir pozitīvais piemērs. Mazāk pozitīvs piemērs – tikko man bija sarakste ar vienu žurnālu, kurā bija kaulēšanās par to, vai mammas rokas ir vai nav pietiekoši tievas, vai ir par daudz tetovējumu, vai to ir par maz... Tā kā tas spektrs ir no viena gala līdz otram, un māksliniekam pašam jāizsver, ar ko viņš grib vai negrib ielaisties. Bet jūsu minētais emancipētais ilustrators, kas pats rada pats savu stāstu, ārpus Latvijas ir pazīstams samērā sen. Arī Latvijā šādu piemēru rodas arvien vairāk un vairāk. Tas bija arī mans ceļš – kaut kādā mērā nonākt līdz emancipācijai. Vairāk nekā desmit gadu garumā ilustrējot citu cilvēku stāstus, beidzot nonācu pie tā, ka man ir mans stāsts, ko gribu izstāstīt. Jo lieta jau ir arī tāda, ka bērnu grāmatu ir šausmīgi daudz – varbūt pat pārāk daudz. Un tad, kad domāju par savām grāmatām, ko gribētu laist pasaulē, rodas jautājums, vai tās ir vajadzīgas? Ja ir sajūta, ka ir vajadzīgas, tad – jā, tad jāķeras klāt.  Radīt pašam savu darbu bez teksta – droši vien tas šaubas vērš vēl lielākas, vai tas ir vajadzīgs? Elīna Brasliņa: Manas grāmatas gadījumā bija tā: līdz ar to, ka primāri esmu zīmētāja, ilustratore, sāku ar attēliem. Un stāsts ar mazu palīdzību no malas kaut kā tika salīmēts. Tas stāsts ir ļoti nosacīts un ļoti virspusējs. Uz to norādījuši recenzenti – ka kaut ko var saprast, un kaut ko nevar saprast. Bet tas nemaz nav slikti, ka ir grāmatas, kas izaug no attēliem. No tā, ko minēja Paulis – ka sāc ar skici, un skaties, kas darbojas un kas nedarbojas. Pieļauju, ka arī rakstniekam ir skice – sajūtas skice, ko noķert vārdos. Vārdi nav mans medijs. Mans medijs ir attēls. Un tad, izrādās, tā grāmata var tapt! Saruna pilnā apjomā teksta formātā drīzumā būs lasāma portālā lsm.lv.

Condenado pelo STF e preso, Jair Bolsonaro vai ser capaz de emplacar um sucessor —e a direita vai conseguir ter um candidato competitivo nas eleições deste ano? Depois do ataque dos EUA à Venezuela, o que esperar de uma possível interferência do governo Trump no processo eleitoral brasileiro? No primeiro episódio de 2026 do Ilustríssima Conversa, o cientista político Leonardo Avritzer traça alguns cenários para a política brasileira nos próximos meses. Para ele, a defesa da democracia nunca teve mais força na história do país, mas o regime democrático brasileiro continua em disputa —como sempre esteve nos últimos cem anos. Esse é o fio condutor de "O Golpe Bateu na Trave", livro mais recente de Avritzer. Na obra, o pesquisador discute por que as ações de Bolsonaro nos últimos meses do seu mandato devem ser entendidas como parte de uma tentativa de golpe de Estado e aponta os motivos de a ruptura democrática não ter acontecido, destacando o papel da oposição, dos militares e do STF. Nesta entrevista, o cientista político também aborda os valores antidemocráticos arraigados em uma grande parcela da sociedade brasileira, que explodiram no 8 de Janeiro. Produção e apresentação: Eduardo Sombini Edição de som: Raphael Concli See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ilustrátor, malíř, scénograf, spisovatel a bez nadsázky český kulturní fenomén. Neumíme si bez něj představit Vánoce, knížky dětských říkadel ani dobrého vojáka Švejka, kterému vtiskl tvář. Narodil se 17. prosince 1887 v chudé rodině v Hrusicích. V prvním roce života se poranil o otcův ševcovský nůž a neviděl pak na pravé oko. Někteří odborníci tím zdůvodňují plochost jeho obrázků, kterým chybí perspektiva. Námětem více než poloviny z 15 tisíc kreseb 600 obrazů je zima.

Ilustrátor, malíř, scénograf, spisovatel a bez nadsázky český kulturní fenomén. Neumíme si bez něj představit Vánoce, knížky dětských říkadel ani dobrého vojáka Švejka, kterému vtiskl tvář. Narodil se 17. prosince 1887 v chudé rodině v Hrusicích. V prvním roce života se poranil o otcův ševcovský nůž a neviděl pak na pravé oko. Někteří odborníci tím zdůvodňují plochost jeho obrázků, kterým chybí perspektiva. Námětem více než poloviny z 15 tisíc kreseb 600 obrazů je zima.Všechny díly podcastu Příběhy z kalendáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Nové Město na Moravě má na svém náměstí nový betlém, který na první pohled připomíná dětskou vystřihovánku – ovšem v nadživotní velikosti a vyrobený z kovu.

Výstavy figurální kresby a malby, přednášky, workshopy, sympozia a také Cena Egona Schieleho - to je Figurama. Výstavní projekt, který už 25 let vede Boris Jirků na středních uměleckých školách a univerzitách v Evropě. Jak letos probíhala Figurama na půdě Ostravské univerzity?Všechny díly podcastu Odpolední interview můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Je slovenská ilustrátorka, pôsobiaca v Leviciach a BA. Absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri knižnej ilustrácie pod vedením doc. Mgr. art. Ľuboslava Paľa, ArtD. Venuje sa predovšetkým knižnej a editoriálnej ilustrácii pre deti. Jej tvorba vychádza z klasickej kresby, ktorú pretvára do digitálnej ilustrácie, pričom rada experimentuje s digitálnou kolážou ale aj vektorovou grafikou. Vystavovala na Slovensku, v Česku, Anglicku, Írsku a Japonsku. Získala ocenenie IBBY Najkrajšej knihy jari 2021 za knihu Hojdali sa ježibaby. Jej autorský picturebook Plecháč Bob získal ocenenie Najkrajšia detská kniha zimy 2020. Za knihu Baba Jaga získala Cenu Slovenskej národnej knižnice za študentskú prácu v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska 2018. Rovnaké ocenenie získala za študentskú prácu Neboj sa! v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska 2017. Teraz v decembri vychádza kniha, ktorú ilustrovala- volá sa Svetlanka a les, knihu napísala Mirka Ábelová. Zhovárala sa s ňou Eva Viteková.

Marek Cina. Ilustrátor, no najmä všestranný výtvarník. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení, Katedra grafiky a iných médií, Ateliér voľnej grafiky a ilustrácie u profesora Dušana Kállaya. Marek má doma desiatky notesov, ktoré sú plné kresieb zachytených počas všedných dní. Situácie rád zachytáva aj v prostredí grafického dizajnu či maľby, zaujíma sa aj o fenomén knihy – okrem ilustrácií je napríklad aj autorom umeleckých zinov a fascinuje ho papier a písmo. Jeho vyjadrenie je väčšinou výstižné a typické jeho zmyslom pre humor. Založil knižnú a grafickú dielňu LiBRoRuM, ktorej sa budú pravidelne organizovať grafické rezidencie pre profesionálnych umelcov a letná grafická škola pre verejnosť. Vymyslel pekný projekt s názvom Obásňovánky.

Na série de conversas descontraídas com cientistas, chegou a vez da Psicóloga, Mestra em Psicologia e Doutora em Neurociências e Comportamento, Claudia Berlim de Mello.Só vem!>> OUÇA (93min 10s)*Naruhodo! é o podcast pra quem tem fome de aprender. Ciência, senso comum, curiosidades, desafios e muito mais. Com o leigo curioso, Ken Fujioka, e o cientista PhD, Altay de Souza.Edição: Reginaldo Cursino.http://naruhodo.b9.com.br*Ilustríssima ouvinte, ilustríssimo ouvinte do Naruhodo, Chegamos na Black Week da Black November INSIDER,  a maior promoção da história da marca no seu ponto alto!Ponto alto pra valer: nesta Black Week, seu desconto total pode chegar a 70%, combinando o cupom NARUHODO com os descontos do site. É isso mesmo que você ouviu: até 70% de desconto total!Link do cupom NARUHODO aplicado no carrinho:creators.insiderstore.com.br/NARUHODOE mais: frete grátis em todas as compras e brindes especiais nas compras a partir de R$399. Mas você precisa correr, por que as roupas da INSIDER duram muito, mas as promoções não.Meu destaque hoje vai pra Camiseta Polo Core, que traz estilo clássico com tecnologia.Você está cansado daquelas pólos que amassam, desbotam e têm caimento ruim? Então essa peça é pra você: tecido tecnológico estruturado, respirável e elegante. Do casual ao sofisticado, você vai estar sempre impecável.E você já sabe: entrando no canal de WhatsApp da INSIDER, você pode acessar descontos ainda maiores, por tempo super limitado.Entre no grupo de Zap agora mesmo:https://creators.insiderstore.com.br/NARUHODOWPPBFINSIDER: inteligência em cada escolha.#InsiderStore*Claudia Berlim de Mello tem graduação em Psicologia pela Universidade Federal do Rio de Janeiro (1985), mestrado em Psicologia pela Universidade de Brasília (1993) e doutorado em Psicologia (Neurociências e Comportamento) pela Universidade de São Paulo (2003).É Professora Adjunta do Departamento de Psicobiologia, EPM/UNIFESP, Orientadora do Programa de Pós Graduação em Psicobiologia (Campus São Paulo) da UNIFESP e Bolsista produtividade CNPq.Membro do GT de Neuropsicologia da Associação Nacional de Pesquisa e Pós-graduação em Psicologia (ANPEPP), do Instituto Brasileiro de Neuropsicologia e Comportamento (IBENeC) e da Academia Brasileira de Neuropsicologia.Suas linhas de pesquisa concentram-se nas áreas da Psicologia Cognitiva e Neuropsicologia do Desenvolvimento, com ênfase nos seguintes temas: Cognição Social, Transtornos do Neurodesenvolvimento, Genética do Comportamento, Desenvolvimento e adaptação de testes neuropsicológicos.Lattes: http://lattes.cnpq.br/1758368777559433*APOIE O NARUHODO!O Altay e eu temos duas mensagens pra você.A primeira é: muito, muito obrigado pela sua audiência. Sem ela, o Naruhodo sequer teria sentido de existir. Você nos ajuda demais não só quando ouve, mas também quando espalha episódios para familiares, amigos - e, por que não?, inimigos.A segunda mensagem é: existe uma outra forma de apoiar o Naruhodo, a ciência e o pensamento científico - apoiando financeiramente o nosso projeto de podcast semanal independente, que só descansa no recesso do fim de ano.Manter o Naruhodo tem custos e despesas: servidores, domínio, pesquisa, produção, edição, atendimento, tempo... Enfim, muitas coisas para cobrir - e, algumas delas, em dólar.A gente sabe que nem todo mundo pode apoiar financeiramente. E tá tudo bem. Tente mandar um episódio para alguém que você conhece e acha que vai gostar.A gente sabe que alguns podem, mas não mensalmente. E tá tudo bem também. Você pode apoiar quando puder e cancelar quando quiser. O apoio mínimo é de 15 reais e pode ser feito pela plataforma ORELO ou pela plataforma APOIA-SE. Para quem está fora do Brasil, temos até a plataforma PATREON.É isso, gente. Estamos enfrentando um momento importante e você pode ajudar a combater o negacionismo e manter a chama da ciência acesa. Então, fica aqui o nosso convite: apóie o Naruhodo como puder.bit.ly/naruhodo-no-orelo

Domácí a zahraniční ilustrátoři se 21. listopadu od 14:00 na tři dny sjedou do ústeckého Hraničáře. Konat se tam bude 10. ročník Festival ilustrace a komiksu. K vidění budou animované filmy, ke koupi pak autorské výtisky komiksů.

Ilustrátor, karikaturista, scenárista a režisér animovaných filmů, autor mnoha kreslených vtipů. Nesmrtelným se ovšem stal hlavně díky příběhům dvou nešikovných kutilů Pata a Mata nebo večerníčkovému seriálu Bob a Bobek. Kresby začal publikovat ještě jako student. Kreslil pro časopisy Dikobraz, Mladý svět či Melodie. Po srpnu 1968 se ale ocitl na černé listině a nesměl publikovat. Útočiště našel v Krátkém filmu Praha… Vladimír Jiránek zemřel 6. listopadu 2012.

O sociólogo Reginaldo Prandi, professor emérito da USP, é o convidado do Ilustríssima Conversa desta semana. Prandi, um dos mais importantes pesquisadores do país das religiões afro-brasileiras, está lançando "Orixás: os Deuses que Habitam em Nós", livro destinado tanto a quem acredita nessas divindades quanto a quem se interessa intelectualmente por elas. A obra reúne mitos sobre 18 orixás e explora como os deuses são cultuados no Brasil. Ao mesmo tempo, celebra os 25 anos de publicação de "Mitologia dos Orixás", best-seller e referência fundamental sobre o tema. Nesta entrevista, Prandi narra como chegou ao estudo dos orixás e dos terreiros e diz que, assim aconteceu com outras religiões, a história do candomblé foi profundamente influenciada por circunstâncias políticas e sociais do Brasil. O autor também aponta orixás que ganharam espaço nos últimos anos, por expressarem debates sobre gênero e sexualidade, por exemplo, e explica como os rituais dos terreiros transbordaram para o resto da sociedade e foram fundamentais na construção da cultura brasileira.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bienvenido al tema: SEO en la era de las respuestas con IA. Cada vez más búsquedas obtienen respuestas directas de IA antes de los resultados, lo que puede restar clics si tu web repite lo que ya dicen. Pero hay una gran oportunidad: si aportas experiencia real y resuelves la intención exacta del usuario, la gente sigue entrando y, a veces, compra. La clave es que la IA responde lo genérico; tú ganas con lo específico, lo cercano y lo probado por ti. Para aterrizarlo sin tecnicismos, te propongo un plan en cinco movimientos: convertir preguntas reales de tus chats en dudas temáticas y crear una página por grupo; añadir detalles de tu experiencia, procesos y tiempos; ofrecer un recurso descargable a cambio de un contacto; estructurar el contenido con resumen, pasos, FAQs y una llamada a la acción visible; y añadir un pequeño asistente en la web para resolver dudas y derivar a humano cuando haga falta. Ilustrémoslo con un caso real: una agencia de excursiones locales vio menos clics pero más consultas al centrarse en intenciones concretas y mostrar tiempos, precios y rutas; pronto ganaron nuevos clientes fuera de su zona por ser la solución más útil.Además, hay ideas y aprendizajes prácticos para empezar ya. Si el primer párrafo no responde qué ganas y cómo, reescríbelo; convierte dudas repetidas en FAQs dentro de la misma página; un botón tipo “recibe el plan en tu móvil” suele convertir más que “habla con ventas”. Entre ideas útiles: comparativas sinceras, casos reales con números, y una mini calculadora para estimar precios o tiempos. Mide por página consultas o ventas, no solo visitas, para saber qué repetir. Usa tu IA para agrupar preguntas, proponer guiones y títulos, y escribe como hablas; y luego lanza tres páginas útiles a partir de tus diez preguntas más repetidas, con un recurso descargable. ¿Estás listo para convertir curiosos en clientes con tu experiencia y estas páginas útiles?Conviértete en un seguidor de este podcast: https://www.spreaker.com/podcast/inteligencia-artificial-para-emprender--5863866/support.Newsletter Negocios con IA: https://negociosconia.substack.com/welcomeNewsletter Marketing Radical: https://marketingradical.substack.com/welcomeMis Libros: https://borjagiron.com/librosSysteme Gratis: https://borjagiron.com/systemeSysteme 30% dto: https://borjagiron.com/systeme30Manychat Gratis: https://borjagiron.com/manychatMetricool 30 días Gratis Plan Premium (Usa cupón BORJA30): https://borjagiron.com/metricoolNoticias Redes Sociales: https://redessocialeshoy.comNoticias IA: https://inteligenciaartificialhoy.comClub: https://triunfers.com

Zuzana Smatanová je šesťnásobnou slovenskou slávicou a držiteľkou mnohých ďalších ocenení, hoci pôvodne neplánovala byť speváčka, ale učiteľka. Rodáčka zo Súľova však vždy mala sklony k umeniu. Okrem toho, že spieva, skladá pesničky, píše aj texty, maľuje, má za sebou množstvo knižných ilustrácií, robila výrobky z kože a prejavil sa v nej literárny talent. Mnohí si ju pamätáme, ako poetku - pesničkárku, ktorá si píše texty a aktuálne vydala aj svoju prvú knižku pre deti, Búdkovo. Nie je to však iba obyčajná knižka.... ale o tom nám už porozpráva v tomto vydaní Nočnej pyramídy. A zaspomína si aj na svoje začiatky, o ktorých vie len málokto. Napríklad, ako bola rockerkou.... Mnohí vedia tiež to, že si Zuzka prešla aj ťažkým obdobím a možno aj preto sa angažuje v osvete za duševné zdravie. O svoje zážitky a názory sa s nami podelí v tejto epizóde... | Hostka: Zuzana Smatanová (hudobníčka, speváčka, ilustrátorka). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

De onde surgem nossos desejos? Para desejar algo é preciso saber que esse algo existe, e é por isso que o cinema, a literatura e principalmente a propaganda são fábricas de desejos. Dos pelos femininos à vontade de uma bebida gelada, contamos histórias de como a propaganda nos apresentou soluções - logo depois de inventar o problema.Este é mais um episódio do Escuta Essa, podcast semanal em que Denis e Danilo trocam histórias de cair o queixo e de explodir os miolos. Todas as quartas-feiras, no seu agregador de podcasts favorito, é a vez de um contar um causo para o outro.Não deixe de enviar os episódios do Escuta Essa para aquela pessoa com quem você também gosta de compartilhar histórias e aproveite para mandar seus comentários e perguntas no Spotify, nas redes sociais, ou no e-mail escutaessa@aded.studio. A gente sempre lê mensagens no final de cada episódio!...NESTE EPISÓDIO•⁠ ⁠O filósofo Slavoj Zizek diz que o cinema ensina a desejar em seu filme "O Guia Pervertido do Cinema".•⁠ ⁠A Gillette passou a vender para o público feminino em 1915 após uma bem sucedida campanha de marketing.•⁠ ⁠Listerine passou a ser usado para o hálito após a marca popularizar o termo "halitose".•⁠ ⁠Diamantes passaram a ser associados a alianças após uma campanha de marketing da De Beers.•⁠ ⁠Madame Bovary é um romance de 1856 escrito por Gustave Flaubert.•⁠ ⁠"Bovarismo Brasileiro" é uma coletânea de ensaios da psicanalista Maria Rita Kehl.•⁠ ⁠"Ilustríssima Conversa" é um podcast de entrevistas da Folha de S. Paulo.•⁠ ⁠A Coca-Cola mudou completamente a imagem do Papai Noel com suas propagandas.•⁠ ⁠"A Costa do Mosquito" é um filme de 1986 sobre um inventor que resolve se isolar da civilização....AD&D STUDIOA AD&D produz podcasts e vídeos que divertem e respeitam sua inteligência! Acompanhe todos os episódios em aded.studio para não perder nenhuma novidade.

Moderuje Jiří Trnka

Moderuje Jiří TrnkaVšechny díly podcastu Náš host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Predsedníčka Asociácie slovenských ilustrátorov a šéfredaktorka detského časopisu Slniečko v podcaste s Oliverom Rehákom vysvetľuje, ako vnímala, keď na ňu osobne zaútočila Martina Šimkovičová a prečo sa ilustrátori rozhodli bojkotovať jubilejný ročník Bienále ilustrácií Bratislava.

Len prednedávnom jej vyšla nádherná autorská kniha Sem a tam, v ktorej na 50-tich obrázkoch vyrozprávala aj vykreslila dejiny cestovania. Ilustrácie však vytvorila do množstva ďalších úžasných kníh, nielen detských, ale aj dospeláckych. S notorickou propagátorkou kníh, ilustrácií a umenia sa pobavíme nielen o jej novinke Sem a tam, ale aj o jej životných cestách, napríklad aj o tej v legendárnom detskom časopise Slniečko.

Oceňovaná ilustrátorka Daniela Olejníková v rozhovore s Janou Močkovou vysvetľuje, prečo ilustrátori bojkotujú aktuálny ročník Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). Hovorí, prečo bienále stratilo svoju slávu a kde inde môžu ľudia podporiť slovenskú ilustrátorskú tvorbu.

Na slovenskom ministerstve informatizácie prijali šéfa čínskeho úradu, ktorý vykonáva dohľad nad kyberpriestorom komunistickej Číny. Podľa oficiálnej správy nášho ministerstva hovorili najmä o riadení umelej inteligencie, jej etike a príprave memoranda v tejto oblasti. Z opozičných vôd však zaznieva kritika, že slovenské ministerstvo prijíma a rokuje s „hlavným cenzorom“ čínskeho režimu, ktorým má byť minister Zhuang Rongwen. Progresívne Slovensko ho označuje za „priamo zodpovedného za potláčanie slobody slova na čínskom internete“. Ministerstvo investícií reaguje, že je „krátkozraké robiť si nepriateľa tam, kde nie je a hľadať konšpirácie za bežnou diplomatickou praxou“. Ako sa na slovensko-čínske rokovanie pozerá expert na oblasť Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ázijské štúdia?„Tá návšteva je pomerne problematická. Jeden rozmer je otázka cenzúry, no to je menší problém stretnutia a celej spolupráce. Za väčší považujem otázku spolupráce v budovaní technologickej infraštruktúry. Otvorila ju minuloročná návšteva premiéra Fica v Číne a vidíme, že postupne naberá na obrátkach,“ hovorí expert Šimalčík. „Je to podľa mňa ešte väčšie ohrozenie, lebo tu hovoríme o tom, že v kritickej digitálnej infraštruktúre by sa mohli objavovať čínske technológie, ktoré z nášho pohľadu predstavujú bezpečnostné riziko,“ dopĺňa. Ilustráciou majú byť prípady úniku dát.„V oblasti technológií a umelej inteligencie Čína nemá záujem prijímať európsku či americkú reguláciu. Má záujem na šírení vlastných rámcov,“ poukazuje Šimalčík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Na slovenskom ministerstve informatizácie prijali šéfa čínskeho úradu, ktorý vykonáva dohľad nad kyberpriestorom komunistickej Číny. Podľa oficiálnej správy nášho ministerstva hovorili najmä o riadení umelej inteligencie, jej etike a príprave memoranda v tejto oblasti. Z opozičných vôd však zaznieva kritika, že slovenské ministerstvo prijíma a rokuje s „hlavným cenzorom“ čínskeho režimu, ktorým má byť minister Zhuang Rongwen. Progresívne Slovensko ho označuje za „priamo zodpovedného za potláčanie slobody slova na čínskom internete“. Ministerstvo investícií reaguje, že je „krátkozraké robiť si nepriateľa tam, kde nie je a hľadať konšpirácie za bežnou diplomatickou praxou“. Ako sa na slovensko-čínske rokovanie pozerá expert na oblasť Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ázijské štúdia?„Tá návšteva je pomerne problematická. Jeden rozmer je otázka cenzúry, no to je menší problém stretnutia a celej spolupráce. Za väčší považujem otázku spolupráce v budovaní technologickej infraštruktúry. Otvorila ju minuloročná návšteva premiéra Fica v Číne a vidíme, že postupne naberá na obrátkach,“ hovorí expert Šimalčík. „Je to podľa mňa ešte väčšie ohrozenie, lebo tu hovoríme o tom, že v kritickej digitálnej infraštruktúre by sa mohli objavovať čínske technológie, ktoré z nášho pohľadu predstavujú bezpečnostné riziko,“ dopĺňa. Ilustráciou majú byť prípady úniku dát.„V oblasti technológií a umelej inteligencie Čína nemá záujem prijímať európsku či americkú reguláciu. Má záujem na šírení vlastných rámcov,“ poukazuje Šimalčík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Atlas léčivých rostlin i Kapesní atlas léčivých rostlin, Rok v zahradě, Zelená lékárna, nebo Bylinář na konci 20. století - to je jen zlomek z knih o přírodě ilustrovaných rodákem z Vysočiny Františkem Severou.

Po Vianočnej cukrárni prišla Natália Kuľková s novou knižkou, ktorá poteší všetky deti - Tekvičková cukráreň. Opäť príbeh o zvieratkách, o Tekvičkovej slávnosti, pomoc opusteným a chorým zvieratkám, k tomu 12 chutných receptov a nádherné ilustrácie Martiny Masarovičovej. Tak chystajte si hrnčeky a lyžičky, je tu Tekvičková cukráreň. 

Daba, ekoloģija un zaļais dzīvesveids ir vienojošā tēma Siguldas Bērnu un jauniešu literatūras festivālam. Par saturu un veidu, kā festivāls piesaista ģimenes un gados jauno auditoriju lasītpriekam un kas ir lasīšanas ekosistēma, saruna Kultūras rondo. Stāsta festivāla kuratore Alīse Nīgale, rakstniece Luīze Pastore, ornitologs un rakstnieks Viesturs Ķerus. No 26. līdz 28. septembrim Siguldā norisināsies otrais Siguldas Bērnu un jauniešu literatūras festivāls (SBJLF). Festivāla misija ir veicināt bērnu un jauniešu lasītprieku, ļaut atklāt lasīšanu kā aktīvu nodarbi un vaļasprieku, ko iespējams piedzīvot kopā ar draugiem un ģimeni. Šogad festivāla norišu vienojošā tēma būs daba, ekoloģija un zaļais dzīvesveids, atklājot, kā šie būtiskie jautājumi atspoguļoti bērnu un jauniešu literatūrā. Festivāla mugurkaulu veido Autoru un Ilustrācijas programmas, bet, ļaujot bērniem un jauniešiem atklāt un piedzīvot to, kā literārs teksts transformējas citās kultūras jomās, katrā festivālā tiek veidota vēl kāda īpaša programma, šajā reizē – animācija. Festivāls norisināsies trīs dienas: 26. septembrī notiks festivāla Skolu diena, kurā piedalīsies Siguldas novada skolu skolēni, savukārt 27. un 28. septembrī notiks Ģimeņu dienas, kurās apmeklētājus no visas Latvijas gaidīs plaša programma: tikšanās ar grāmatu autoriem no Latvijas, Ukrainas un Islandes, ar ilustratoriem un animācijas filmu režisoriem un māksliniekiem. Ar festivāla programmu var iepazīties internetā.

Patří mezi nejvýraznější osobnosti mladé ilustrátorské generace. Sama jako dítě vyrůstala na knihách s obrázky Jiřího Šalamouna. Zajímá ji vizuální aktivismus, který podle ní znamená zobrazovat realitu v pestrosti, v níž ve skutečnosti existuje. „Je pro mě důležité, jak je komiks nakreslený, jak inovativní je v kresbě, jakou emocionální zkratku dokáže předat nebo jak vystihuje příběh,“ říká ve Vizitce.

Patří mezi nejvýraznější osobnosti mladé ilustrátorské generace. Sama jako dítě vyrůstala na knihách s obrázky Jiřího Šalamouna. Zajímá ji vizuální aktivismus, který podle ní znamená zobrazovat realitu v pestrosti, v níž ve skutečnosti existuje. „Je pro mě důležité, jak je komiks nakreslený, jak inovativní je v kresbě, jakou emocionální zkratku dokáže předat nebo jak vystihuje příběh,“ říká ve Vizitce. Všechny díly podcastu Vizitka můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kniha, která otevírá dveře do světa Blízkého východu a Severní Afriky – to jsou Hrdinové Orientu, o kterých vypráví slovem arabistka a íránistka Lenka Hrabalová a obrazem ilustrátorka a grafička Lenka Linhartová. „Orient je spíše neodborný výraz, kterým v kontextu knížky označuji Severní Afriku a širší Blízký východ sahající až do Střední Asie. Orient nemá žádné pevné hranice, ale chtěla jsem, aby to evokovalo tento region,“ přibližuje Lenka Hrabalová.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kniha, která otevírá dveře do světa Blízkého východu a Severní Afriky – to jsou Hrdinové Orientu, o kterých vypráví slovem arabistka a íránistka Lenka Hrabalová a obrazem ilustrátorka a grafička Lenka Linhartová. „Orient je spíše neodborný výraz, kterým v kontextu knížky označuji Severní Afriku a širší Blízký východ sahající až do Střední Asie. Orient nemá žádné pevné hranice, ale chtěla jsem, aby to evokovalo tento region,“ přibližuje Lenka Hrabalová.

Veronika a Oldřich Jelenovi jsou výtvarníci. Ilustrátor a grafik Oldřich pochází z Bělé pod Bezdězem a dodnes tam přes léto tvoří. Restaurátorka a portrétistka Veronika je původem z Náchoda. Seznámili se na Akademii výtvarných umění v Praze a mají dvě dcery. Kromě vlastní tvorby vymýšlejí společné projekty. Tak vzniklo Malířské sympozium na zámku v Bělé pod Bezdězem, které se letos (16. 8. 2025) uskuteční už potřetí.

Benefício rende remunerações apenas pela participação em reuniões dos colegiados; ao menos 323 aliados do governo gozam do benefício. ASSINE O ESTADÃO: Seja assinante por R$1,90/mês e tenha acesso ilimitado ao nosso conteúdo. Acesse: http://bit.ly/estadao-oferta-ytSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Nesta semana, o Ilustríssima Conversa recebe Diogo Bercito, jornalista e doutorando na Universidade Georgetown. Bercito desenvolve pesquisas sobre a imigração árabe no Brasil. Ele lançou, em 2021, "Brimos", sobre as famílias de ascendência sírio-libanesa que marcaram a política brasileira, e acaba de publicar "Brimos à Mesa", que se debruça sobre a história da culinária árabe no país. O livro argumenta que a alimentação foi um dos pilares da construção da identidade árabe em terras brasileiras, que os imigrantes sírio-libaneses buscaram preservar seus pratos para manter os laços com a terra de seus ancestrais e que, apesar disso, a culinária árabe se tropicalizou por aqui, dando origem a uma comida árabe-brasileira única no mundo. Nesta entrevista, Bercito explica por que considera os pratos artefatos culturais, fala sobre os mecanismos que fazem da comida um suporte da memória e discute algumas tendências recentes, como a popularização do falafel e do shawarma em restaurantes do Brasil e tentativas de ampliar o repertório de pratos a que o público brasileiro está acostumado. Produção e apresentação: Eduardo Sombini Edição de som: Lucas Monteiro See omnystudio.com/listener for privacy information.

ASSINE O ESTADÃO: Seja assinante por R$1,90/mês e tenha acesso ilimitado ao nosso conteúdo. Acesse: http://bit.ly/estadao-oferta-ytSee omnystudio.com/listener for privacy information.

ASSINE O ESTADÃO: Seja assinante por R$1,90/mês e tenha acesso ilimitado ao nosso conteúdo. Acesse: http://bit.ly/estadao-oferta-ytSee omnystudio.com/listener for privacy information.

O Roda Viva entrevista o editor Luiz Schwarcz, fundador da Companhia das Letras.Um dos principais nomes do mercado editorial brasileiro, Luiz acaba de lançar o livro O Primeiro Leitor - Ensaio de Memória. Na obra é apresentado, entre outras coisas, ensaios sobre a arte de produzir livros, toca em temas sensíveis, como a mágoa com a FLIP, e traça perfis de pessoas que tiveram grande influência em sua vida, como Jô Soares e Caio Graco, dono da Brasiliense, onde ele começou.Nesta edição, participam da bancada de entrevistadores: Ana Lima Cecilio, editora e curadora da FLIP; José Godoy, escritor, editor, crítico literário e comentarista de livros da Rádio CBN; Luiz Mauricio Azevedo, crítico literário; Marcos Augusto Gonçalves, editor da Ilustríssima e colunista da Folha de S.Paulo; e Rosane Borges, jornalista e professora da PUC-SP.Com apresentação de Vera Magalhães, as ilustrações em tempo real são de Luciano Veronezi.#TVCultura #RodaViva #LuizSchwarcz #Literatura #Brasil #CompanhiaDasLetras

SIGA O PROGRAMA NAS PLATAFORMAS DE ÁUDIO: https://open.spotify.com/show/20Mxy5Tjju7Sq49AHJ2ESf?si=696f3f929ec84437 A aposentadoria compulsória é a pena mais “dura” que um magistrado ou membro do Ministério Público pode sofrer. Esse punição implica, na verdade, garantir remuneração vitalícia aos servidores que foram afastados do serviço público por darem decisões ou terem atitudes que não condizem com os seus ofícios. No episódio desta semana do Ilustríssimo Privilégio, o repórter Weslley Galzo rememora o caso da primeira aposentadoria compulsória realizada pelo Conselho Nacional de Justiça (CNJ) e compartilha os dados dos custos dessa “punição” para os cofres públicos. Estima-se que o gasto anual apenas com juízes, desembargadores e ministros seja de R$ 59 milhões. Como mostrou o Estadão, 123 juízes foram aposentados compulsoriamente pelo CNJ ou por seus respectivos tribunais, desde 2006. Levantamento realizado pelo Estadão mostra que apenas o Conselho foi responsável pelo afastamento de 88 magistrados. Outros 35 tiveram punição definida por tribunais regionais ou estaduais. ASSINE O ESTADÃO:Seja assinante por R$1,90/mês e tenha acesso ilimitado ao nosso conteúdo. Acesse: http://bit.ly/estadao-oferta-ytSee omnystudio.com/listener for privacy information.

SIGA O PROGRAMA NAS PLATAFORMAS DE ÁUDIO: https://open.spotify.com/show/20Mxy5Tjju7Sq49AHJ2ESf?si=696f3f929ec84437 Cada ministro do Supremo Tribunal Federal (STF) tem direito a contar com o apoio de até três juízes nas suas equipes. Esses magistrados, que exercem as funções de instrutores e auxiliares, recebem os seus salários normalmente pelos seus tribunais de origem, ganham um adicional que equipara seus vencimentos ao dos ministros e, agora, terão direito a R$ 10 mil a mais todo mês em seus salários. Esse benefício vale até mesmo para juízes com residência fixa e atuação em Brasília. O texto da regra que valia anteriormente previa o pagamento de diárias a magistrados vindos de outros Estados para a capital federal. Porém, como mostrou o Estadão, uma instrução normativa foi aprovada no início de 2024 permitiu o pagamento de diárias a magistrados do Distrito Federal, pois o STF compreendia que essas pessoas estavam atuando “fora de sua jurisdição”, nos termos da Lei Orgânica da Magistratura (Loman). Agora, a nova regra deixa mais uma vez expresso que todos terão direito ao benefício, independentemente de onde atuam. Além disso, existe uma brecha na norma para que juízes de outros Estados nem precisem comparecer a Brasília. ASSINE O ESTADÃO:Seja assinante por R$1,90/mês e tenha acesso ilimitado ao nosso conteúdo. Acesse: http://bit.ly/estadao-oferta-ytSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Siga o Ilustríssimo Privilégio para não perder nenhum episódio: https://open.spotify.com/show/20Mxy5Tjju7Sq49AHJ2ESf?si=70d2387e6ba04134 É chegada a época da declaração do Imposto de Renda e, com ela, surge o debate das carreiras que pagam mais ou menos IR. No Ilustríssimo Privilégio desta semana, o colunista do Estadão Pedro Fernando Nery e o repórter Weslley Galzo explicam como a lógica dos penduricalhos criou um “paraíso fiscal” para alguns magistrados. Leia mais: https://bit.ly/4jtY3Ip ASSINE O ESTADÃO:Seja assinante por R$1,90/mês e tenha acesso ilimitado ao nosso conteúdo. Acesse: http://bit.ly/estadao-oferta-ytSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Siga o canal do Ilustríssimo Privilégio nas plataformas de áudio: https://open.spotify.com/show/20Mxy5Tjju7Sq49AHJ2ESf?si=f82ba6b1f82c4f09 Programa de estreia apresentado pelo repórter Weslley Galzo e pelo colunista Pedro Fernando Nery explica e analisa os benefícios que se transformam em privilégios para o setor público. Os diversos “penduricalhos” distribuídos à elite do setor público criaram uma estrutura de privilégios no País. Nesse cenário, categorias e grupos organizados conseguem manejar a máquina para obter vantagens como a “dezembrada”, que é o uso das sobras orçamentárias dos tribunais para distribuir penduricalhos milionários a juízes e desembargadores. Este caso será o primeiro a ser abordado no programa “Ilustríssimo Privilégio”, do Estadão, que estreou no dia 19 de março. ASSINE O ESTADÃO:Seja assinante por R$1,90/mês e tenha acesso ilimitado ao nosso conteúdo. Acesse: http://bit.ly/estadao-oferta-ytSee omnystudio.com/listener for privacy information.

No episódio de hoje, Pedro Pacífico conversa com o editor, jornalista e tradutor literário, Paulo Werneck. Criou a Ilustríssima na Folha de S.Paulo, curou três edições da Flip e dirige a revista Quatro Cinco Um. Desde 2022, promove A Feira do Livro, incentivando a literatura. Werneck compartilha a paixão pela literatura, suas inspirações e os desafios de promover a literatura no Brasil.Apresentação: Pedro Pacífico.Preparação: Michel Campos.

O episódio deste sábado (8) do Ilustríssima Conversa recebe a jornalista e pesquisadora Juliana Dal Piva, autora de "Crime Sem Castigo: Como os Militares Mataram Rubens Paiva" (editora Matrix). O livro traça um panorama das informações disponíveis sobre o assassinato do ex-deputado e revela o esforço jornalístico para encadear descobertas da investigação que levou à identidade dos culpados. Na entrevista, Dal Piva explica como os rastros deixados em documentos históricos ajudaram a expor mentiras em depoimentos e a desmontar a versão criada pelos militares para justificar o “desaparecimento”. A história de Eunice Paiva, esposa de Rubens, e sua luta por posicionamentos do Estado brasileiro sobre o crime contra o marido são o tema de "Ainda Estou Aqui", filme com três indicações ao Oscar e que já rendeu a Fernanda Torres o Globo de Ouro de melhor atriz.Produção e apresentação: João RabeloEdição de som: Raphael ConcliSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Biela vrana Milan Olekšák: Pytliak na čele TANAPu vystihuje vedenie rezortu, odbornosť nepotrebujú, verejný záujem nevidia (podcast)„Mám pocit, že pri moci máme ľudí, ktorí si riešia osobné traumy. Je neskutočné, že niečo také vôbec pripustíme a nie sme v uliciach“, hovorí Milan Olekšák, odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras a čerstvý nositeľ ocenenie Biela vrana.Národný park Slovenský kras previedol náročným procesom zonácie, na jeho konci so štvrtinou územia v kategórii bezzásahová a teda viac chránená a ponechaná zákonom prírody. Do života uviedol reformu národných parkov.Keď od neho z ministerstva žiadali prepúšťať aj potrebných ľudí z terénu, nezakryte poukázal, kde by sa malo začať šetriť už v samotnom rezorte – na troch štátnych tajomníkoch: Kuffovcov junior a senior a Gabriele Matečnej. Nenasledovalo nič iné, ako jeho odvolanie. Ministerským prostredím, ktoré neváhalo za šéfa iného národného parku vymenovať pytliaka!Rada Bielej vrany v tom zhliadla „odvážny občiansky čin“ „vzácneho človeka, ktorý bráni pravdu, spravodlivosť a verejný záujem“. A k to ním je? Odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák. Dnešné RánoNahlas tak bude aj o občianskej odvahe voči reprezentantom štátu paradoxne aj 35 rokov od Nežnej revolúcie. Čo vám to napadlo pri požiadavke racionalizovať či šetriť prepúšťaním upozorniť rovno na nadstav v štátnej správe rovno na pozíciách štátnych tajomníkov v rezorte životného prostredia?Príde mi to úplne logické. Myslel som, že ide o spravodlivý hnev. Čiže nie hnev, ale logika…Ak niekto vo výkonnej moci príde s tézou, že je potrebné šetrenie v rámci služieb štátu a týka sa to aj ochrany prírody, je logické, že začne od seba. Mne to príde úplne logické, pretože politici, ktorí vykonávajú výkonnú moc, slúžia všetkým občanom a mali by ísť príkladom. To znamená naozaj ten šok z tretieho štátneho tajomníka, pretože nejde len o štátneho tajomníka. Ten štátny tajomník má okolo seba celý tím ľudí. Príde mi to úplne logické, treba začať od vrchu, nie zospodu.Vy ste teda odmietli prepustiť ľudí, ktorých ste potrebovali.Áno. V Slovenskom krase sa to ešte prekrývalo s tým, že sme riešili práve delimitáciu majetku od štátnych lesov, kde som mal práve naopak povinnosť delimitovať pracovníkov štátnych lesov. Čiže navyšovať personál. Chýbala mi tam diskusia medzi ministerstvom a národným parkom, aby sa zdôvodnilo, prečo.Nevhodná mi prišla aj forma komunikácie. Veď každé prepúšťanie je zásah do života pracovníkov, predsa musí mať zdôvodnenie. Naviac má právny rámec i procesnú formu. Nerobí sa to proste spôsobom, že pošlem vám elektronickú požiadavku a vy ju splníte.Čiže, ak tu bola požiadavka prepustiť tých, ktorých bolo málo, vy ste upozornili na miesto, kde ich bolo veľa. A rovno na rezort a troch štátnych tajomníkov v obsadení Kufovci senior a junior a Gabriela Matečná. Ako sa vám prijímala požiadavka prepúšťať z prostredia, ktoré napríklad nominovalo na post šéfa Tanapu pytliaka?Tá kauza úplne presne definuje súčasné vedenie ministerstva životného prostredia a aj súčasnú personálnu situáciu na ministerstve. Jednoducho, ani teraz z pozície občana, ani ako riaditeľ, tam nevidím potrebu riešiť veci odborne. Neodborné riešenie, ktoré bolo na začiatku, pokračuje aj do týchto dní.Ilustrácia? Nevnímal som ani ako občan, ani ako zamestnanec Národného parku, okrem samotného programového vyhlásenia vlády, snahu riešiť nejaký reálny cieľ verejného záujmu. A to nielen v ochrane prírody, ale ani v oblasti ovzdušia, ochrany pôdy alebo čohokoľvek iného. Hej. Už v samotnom nastavení fungovania ministerstva od začiatku nevidím snahu riešiť...

„Mám pocit, že pri moci máme ľudí, ktorí si riešia osobné traumy. Je neskutočné, že niečo také vôbec pripustíme a nie sme v uliciach“, hovorí Milan Olekšák, odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras a čerstvý nositeľ ocenenie Biela vrana.Národný park Slovenský kras previedol náročným procesom zonácie, na jeho konci so štvrtinou územia v kategórii bezzásahová a teda viac chránená a ponechaná zákonom prírody. Do života uviedol reformu národných parkov.Keď od neho z ministerstva žiadali prepúšťať aj potrebných ľudí z terénu, nezakryte poukázal, kde by sa malo začať šetriť už v samotnom rezorte – na troch štátnych tajomníkoch: Kuffovcov junior a senior a Gabriele Matečnej. Nenasledovalo nič iné, ako jeho odvolanie. Ministerským prostredím, ktoré neváhalo za šéfa iného národného parku vymenovať pytliaka!Rada Bielej vrany v tom zhliadla „odvážny občiansky čin“ „vzácneho človeka, ktorý bráni pravdu, spravodlivosť a verejný záujem“. A k to ním je? Odvolaný šéf Národného parku Slovenský kras Milan Olekšák. Dnešné RánoNahlas tak bude aj o občianskej odvahe voči reprezentantom štátu paradoxne aj 35 rokov od Nežnej revolúcie. Čo vám to napadlo pri požiadavke racionalizovať či šetriť prepúšťaním upozorniť rovno na nadstav v štátnej správe rovno na pozíciách štátnych tajomníkov v rezorte životného prostredia?Príde mi to úplne logické. Myslel som, že ide o spravodlivý hnev. Čiže nie hnev, ale logika…Ak niekto vo výkonnej moci príde s tézou, že je potrebné šetrenie v rámci služieb štátu a týka sa to aj ochrany prírody, je logické, že začne od seba. Mne to príde úplne logické, pretože politici, ktorí vykonávajú výkonnú moc, slúžia všetkým občanom a mali by ísť príkladom. To znamená naozaj ten šok z tretieho štátneho tajomníka, pretože nejde len o štátneho tajomníka. Ten štátny tajomník má okolo seba celý tím ľudí. Príde mi to úplne logické, treba začať od vrchu, nie zospodu.Vy ste teda odmietli prepustiť ľudí, ktorých ste potrebovali.Áno. V Slovenskom krase sa to ešte prekrývalo s tým, že sme riešili práve delimitáciu majetku od štátnych lesov, kde som mal práve naopak povinnosť delimitovať pracovníkov štátnych lesov. Čiže navyšovať personál. Chýbala mi tam diskusia medzi ministerstvom a národným parkom, aby sa zdôvodnilo, prečo.Nevhodná mi prišla aj forma komunikácie. Veď každé prepúšťanie je zásah do života pracovníkov, predsa musí mať zdôvodnenie. Naviac má právny rámec i procesnú formu. Nerobí sa to proste spôsobom, že pošlem vám elektronickú požiadavku a vy ju splníte.Čiže, ak tu bola požiadavka prepustiť tých, ktorých bolo málo, vy ste upozornili na miesto, kde ich bolo veľa. A rovno na rezort a troch štátnych tajomníkov v obsadení Kufovci senior a junior a Gabriela Matečná. Ako sa vám prijímala požiadavka prepúšťať z prostredia, ktoré napríklad nominovalo na post šéfa Tanapu pytliaka?Tá kauza úplne presne definuje súčasné vedenie ministerstva životného prostredia a aj súčasnú personálnu situáciu na ministerstve. Jednoducho, ani teraz z pozície občana, ani ako riaditeľ, tam nevidím potrebu riešiť veci odborne. Neodborné riešenie, ktoré bolo na začiatku, pokračuje aj do týchto dní.Ilustrácia? Nevnímal som ani ako občan, ani ako zamestnanec Národného parku, okrem samotného programového vyhlásenia vlády, snahu riešiť nejaký reálny cieľ verejného záujmu. A to nielen v ochrane prírody, ale ani v oblasti ovzdušia, ochrany pôdy alebo čohokoľvek iného. Hej. Už v samotnom nastavení fungovania ministerstva od začiatku nevidím snahu riešiť verejný záujem.(...)Hovoríte teda, že má zmysel, aby ľudia zostávali aj v inštitúciách, ktoré nie sú riadené...

„Text, který pak ilustruji, čtu dohromady klidně i pětkrát šestkrát. A úplně naposledy ještě před ukončením celé práce – to proto, aby tam nebyla nějaká zásadní chyba,“ přiznává oceňovaná ilustrátorka Nikola Logosová. Ilustruje knihy pro děti i dospělé, má nejedno ocenění v soutěži Nejkrásnější kniha, kreslí i pro časopisy, dělá plakáty.

Ilustrátorka, spisovatelka a výtvarnice Lucie Seifertová si před čtvrt stoletím za půjčené peníze založila rodinné nakladatelství. Od té doby vytvořila spoustu úspěšných knih a projektů, třeba Dějiny udatného českého národa, Mendel a strastiplný příběh genů, Tajemný golem nebo Tajemná Ostrava. „Věřím nápadu, fóru a vtipu. To je důležitá věc, aby to v sobě mělo náboj,“ přibližuje v pořadu Osobnost Plus Seifertová.

O Roda Viva entrevista a cientista política e professora emérita da USP Maria Hermínia Tavares. A TV Cultura realizou neste domingo (15) o debate entre os candidatos à Prefeitura de São Paulo, e Maria Hermínia realiza a análise do debate e de todo o cenário eleitoral no país. A bancada de entrevistadores é composta por José Roberto de Toledo, jornalista do UOL e coapresentador do Podcast A Hora; Cris Bartis, cofundadora da plataforma Mamilos de Diálogo; Marcos Augusto Gonçalves, editor da Ilustríssima e colunista da Folha de S. Paulo; Flávia Tavares, editora-chefe do Meio; Marina Amaral, diretora da Agência Pública. A apresentação é da jornalista Vera Magalhães, e as ilustrações do programa são feitas por Luciano Veronezi. #TVCultura #RodaViva #MariaHermíniaTavares #EleiçõesMunicipais #Prefeitura

Výtvarnice, ilustrátorka, scenáristka animovaných filmů a režisérka Galina Miklínová ilustruje knihy předních českých autorů, jakými jsou Petr Stančík, Alena Mornštajnová, Radek Malý a další. „Vždycky mě nesmírně překvapí, když mi někdo nabídne další práci, je pro mě pořád okouzlující, že se tím uživím, že to někoho zajímá,“ usmívá se. S básníkem, spisovatelem a textařem Pavlem Šrutem společně vytvořili slavnou trilogii Lichožrouti.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.