POPULARITY
V relácii TASR TV Šport Tu a Teraz diskutuje Anton Krajčoviech s futbalovým brankárom Martinom Junasom z MFK Skalica. . Brankára Martina Junasa by v nadchádzajúcom ročníku futbalovej Niké ligy potešil postup Skalice do hornej šestky. Jeho tím má za sebou tretiu sezónu medzi slovenskou elitou a doposiaľ každú sprevádzali obavy o udržanie. O príprave, kvalitných štatistikách defenzívy svojho tímu a cieľoch hovoril pre TASR v relácii ŠPORT Tu a TERAZ.
AI vo firme sa nevyhnete. Ako na to a prečo sa toho nemusia báť zamestnávatelia ani zamestnanci? Hosť: Daniel Šturm, marketingový riaditeľ zo spoločnosti Seyfor Dozviete sa: ➡️Je AI viac marketing alebo sa tým firmy a pracovníci musia seriózne zaoberať? ➡️Kde všade sa dá generatívna AI použiť? ➡️Hrozí strata práce zamestnancom, ktorí sa nenaučia používať AI, alebo práve kvôli tomu, že je tu AI? ➡️Keby chcel niekto vo firme AI, ako má postupovať? Predplatiť nejaký produkt na slepo asi nebude riešenie.
250721_politika_Uhrik Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Bratislava 22. júla (Teraz.sk) – Ak by ekonomické sankcie Európskej únie proti Rusku fungovali, priniesli by dostatočný efekt už prvé balíčky a nebolo by potrebné schvaľovať aktuálne už 18. sankčný balíček v poradí. V TASR TV to povedal europoslanec a predseda hnutia Republika Milan Uhrík. . Rada Európskej únie v piatok (18.7.) oficiálne prijala 18. balík sankcií proti Rusku, ktorý predtým schválili stáli predstavitelia členských štátov v Bruseli. „Sankcie určite nepomáhajú ruskej ekonomike, aj keď tá sa potom viac preorientováva na Čínu, ale poškodzujú aj európsku ekonomiku a uvrhávajú nás do recesie. A rozhodne nie sú riešením vojenského konfliktu na Ukrajine,“ reagoval Uhrík...
Spoločnosť Volkswagen si určite všíma kauzu, ktorá sa spustila okolo dúhovej vlajky, myslí si ekonomický diplomat Peter Kolesár. Zodpovedá tomu aj reakcia generálneho riaditeľa Wolframa Kircherta. Ten odmietol stretnutie s europoslancami Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, ktorí sa zastávajú prepusteného pracovníka.Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.Nahrával Vladimír Amrich.
Spoločnosť Volkswagen si určite všíma kauzu, ktorá sa spustila okolo dúhovej vlajky, myslí si ekonomický diplomat Peter Kolesár. Zodpovedá tomu aj reakcia generálneho riaditeľa Wolframa Kircherta. Ten odmietol stretnutie s europoslancami Ľubošom Blahom a Erikom Kaliňákom, ktorí sa zastávajú prepusteného pracovníka.Bola by to úplne iná vec, keby túto kauzu neživili europoslanci ale niekto z vlády. Ak by politické ataky pokračovali, mohlo by to mať dopad na podnikateľské rozhodnutia.Nahrával Vladimír Amrich.
250715_politika_Gubik Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Aktuálne zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov prinieslo historickú šancu na vyriešenie dlhoročného sporu ohľadom sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros a treba držať palce obom stranám, aby našli dohodu. V TASR TV to povedal predseda Magyar Szövetség - Maďarskej aliancie László Gubík. . Dodal, že z menšinového uhlu pohľadu na Slovensku stále existujú nevyriešené problémy, napríklad v oblasti podpory kultúry národnostných menšín. Ale medzinárodné vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú lepšie, ako boli v posledných desaťročiach. „Keby sa teraz prinieslo nejaké dobré riešenie v takto strategickej a citlivej téme, bol by to ďalší krok dopredu,“ povedal...
V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.
V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo slovenského reprezentanta Davida Hrnčára, ktorý momentálne pôsobí v belgickom klube FCV Dender EH. Skúsený 27-ročný rodák z Bratislavy sa počas letnej prestávky vrátil domov a v otvorenom rozhovore prehovoril o svojej futbalovej kariére i osobnom živote.Odchovanec Slovana Bratislava, ktorý v minulosti hosťoval v Interi či Karlovke, sa rozrozprával o svojej ceste zo Zlatých Moraviec cez Slovan až do belgickej ligy. David Hrnčár vysvetlil okolnosti svojho odchodu z bratislavského klubu a vyvrátil mýty o údajne zlých vzťahoch s trénerom Vladimírom Weissom.„Fakt, že ja ho mám úplne rád... Dodnes mám s ním výborný vzťah. Neviem, prečo si ľudia myslia, že som nemal,” hovorí David Hrnčár o trénerovi Vladimírovi Weissovi.V rozhovore sa futbalista podelil aj o svoje dojmy z pôsobenia v belgickom Denderi, kde sa po postupe tímu do najvyššej súťaže dokázal presadiť. Podľa jeho slov je belgická liga vysoko kvalitná a slovenskými fanúšikmi často podceňovaná, hoci patrí medzi sedem najlepších v Európe.„Keby by som mal možnosť, išiel by som niekde preč. Dender je stále pre mňa len prestupová stanica. Určite nie konečná,” priznáva David Hrnčár, ktorý netají ambície posunúť sa do ešte lepšej ligy.V podcaste sa rozhovoril aj o svojich reprezentačných zážitkoch, o tom, ako trénuje pod vedením svojho otca počas letnej prípravy, ale aj o čerstvo oznámených zásnubách. Nechýbali ani vtipné historky z kabíny Slovana a porovnanie života v Belgicku s milovanou Bratislavou.
Azra Sokira je mladá slovenská influencerka s výrazným balkánskym temperamentom. Ten ju zviditeľnil nielen na Farme, ale aj v tretej sérii reality šou Ruža pre nevestu. Vyspovedali sme ju v StarTalks s Ninou. V podcaste sa dozviete: Ako Azru vnímajú ľudia po skončení Ruže pre nevestu? Išla do šou hľadať lásku, alebo sa iba zviditeľniť? Ktorá séria mala podľa nej najlepšieho ženícha a vydržalo by to Azre s Rasťom aj v reálnom živote? S ktorými ružičkami si najviac a naopak najmenej rozumela a ktorú si na sociálnych sieťach zablokovala? Ako vzala fakt, že Miška na ňu pred Rasťom vytiahla, že mala na Farme sex na kamerách? Je nejaká situácia z Ruže, ktorú spätne ľutuje? Prečo drží svojho priateľa mimo záujmu médií a čo on hovorí na jej účinkovanie v Ruži? Taktiež budete počuť: Tolerovala by Azra u muža, keby sledoval na instagrame svoje ex? Akceptovala by, ak by bol muž nižší než ona? Ako by vnímala, ak by muž stále býval u matky a nevedel variť?
Ak by slovenskú kultúru riadil Mr. Bean, nevyzeralo by to inak, hovoria šéfedaktor Napunkku Zoltán Szalay a vedúci publicistiky Roman Pataj. Rozprávala sa s nimi Monika Tódová.
Ruský plyn, ktorým kúri Slovensko, je druhý najdrahší v Európe, hovorí poslanec za SaS Juraj Krúpa. Keby sme sa od neho odstrihli, zmizne polovica ruského vplyvu. Podľa neho to je presne to, o čo Robertovi Ficovi ide - aby tu ruský vplyv zostal. Rusko sa však pripravuje na ďalšiu voju, a vidno to už aj na ukrajinskom fronte. V roku 2035 by tak už mohlo byť na investície do obrany neskoro. Prečo už SaS Richarda Sulíka?V podcaste s poslancom za SaS Jurajom Krúpom sa dozviete:– od 1:30 – ako si vláda protirečí;– po 2:00 – či máme so zvyšovaním výdavkov na obranu čas do roku 2034;– od 5:00 – že už od roku 2004 aliancii sľubujeme jednu ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorú nie sme schopní doručiť;– po 6:00 – ako Rusko posiela na Ukrajine žoldnierov do mlynčeka na mäso, kým v pozadí buduje armádu;– okolo 7:00 – že Rusko bude pripravené na vojnu s NATO o 5-7 rokov, preto termín 2035 môže byť neskoro;– po 8:40 – že Rusko vie vygenerovať viac vojakov ako NATO a pripravuje sa na ďalšiu vojnu;– od 9:00 – že sa môže stať, že Rusko obsadí časť krajiny NATO;– po 10:30 – či by sme bránili každý meter územia NATO;– od 12:30 – či Fico len zahmlieva, alebo reálne otáča kormidlo;– po 13:45 – že sme už čiastočne v autokratickom systéme;– od 16:45 – ako sa nás súčasný balík sankcií voči Rusku vôbec netýka;– po 18:10 – že ruský plyn je drahý, pre nás dokonca druhý najdrahší v Európe;– od 19:30 – ako zabránime tomu, aby sme tie isté ruské energie kupovali prebalené do iného obalu;– po 21:00 – že keď sa odstrihneme od ruských energií, ruský vplyv na Slovensku sa zníži o 50 percent;– od 22:00 – že po obmedzení ruských energií podľa neho nebudeme platiť viac;– po 23:00 – prečo vláda nič nerobí s obrannou zmluvou s USA;– od 24:30 – že Robert Fico by pokojne mohol vypovedať zmluvu s USA, ale neurobí to, lebo z nej idú peniaze;– po 26:30 – že sa s Andrejom Dankom zhodne na hodnotení ministra Blanára;– od 29:30 – čo si myslí o blízkovýchodnom konflikte;– po 30:30 – či je proizraelský politik;– od 33:00 – čo si myslí o stíhaní Jaroslava Naďa;– po 37:00 – prečo by sa Richard Sulík nemal vracať do politiky.
Ruský plyn, ktorým kúri Slovensko, je druhý najdrahší v Európe, hovorí poslanec za SaS Juraj Krúpa. Keby sme sa od neho odstrihli, zmizne polovica ruského vplyvu. Podľa neho to je presne to, o čo Robertovi Ficovi ide - aby tu ruský vplyv zostal. Rusko sa však pripravuje na ďalšiu voju, a vidno to už aj na ukrajinskom fronte. V roku 2035 by tak už mohlo byť na investície do obrany neskoro. Prečo už SaS Richarda Sulíka?V podcaste s poslancom za SaS Jurajom Krúpom sa dozviete:– od 1:30 – ako si vláda protirečí;– po 2:00 – či máme so zvyšovaním výdavkov na obranu čas do roku 2034;– od 5:00 – že už od roku 2004 aliancii sľubujeme jednu ťažkú mechanizovanú brigádu, ktorú nie sme schopní doručiť;– po 6:00 – ako Rusko posiela na Ukrajine žoldnierov do mlynčeka na mäso, kým v pozadí buduje armádu;– okolo 7:00 – že Rusko bude pripravené na vojnu s NATO o 5-7 rokov, preto termín 2035 môže byť neskoro;– po 8:40 – že Rusko vie vygenerovať viac vojakov ako NATO a pripravuje sa na ďalšiu vojnu;– od 9:00 – že sa môže stať, že Rusko obsadí časť krajiny NATO;– po 10:30 – či by sme bránili každý meter územia NATO;– od 12:30 – či Fico len zahmlieva, alebo reálne otáča kormidlo;– po 13:45 – že sme už čiastočne v autokratickom systéme;– od 16:45 – ako sa nás súčasný balík sankcií voči Rusku vôbec netýka;– po 18:10 – že ruský plyn je drahý, pre nás dokonca druhý najdrahší v Európe;– od 19:30 – ako zabránime tomu, aby sme tie isté ruské energie kupovali prebalené do iného obalu;– po 21:00 – že keď sa odstrihneme od ruských energií, ruský vplyv na Slovensku sa zníži o 50 percent;– od 22:00 – že po obmedzení ruských energií podľa neho nebudeme platiť viac;– po 23:00 – prečo vláda nič nerobí s obrannou zmluvou s USA;– od 24:30 – že Robert Fico by pokojne mohol vypovedať zmluvu s USA, ale neurobí to, lebo z nej idú peniaze;– po 26:30 – že sa s Andrejom Dankom zhodne na hodnotení ministra Blanára;– od 29:30 – čo si myslí o blízkovýchodnom konflikte;– po 30:30 – či je proizraelský politik;– od 33:00 – čo si myslí o stíhaní Jaroslava Naďa;– po 37:00 – prečo by sa Richard Sulík nemal vracať do politiky.
Branislav Oláh sa narodil v Detve v rómskej rodine v roku 1974. Starý otec bol internovaný v pracovných táboroch, s bratmi bol ako partizán účastníkom SNP. Branislav sa angažoval počas Nežnej revolúcie. Od roku 2000 pracuje ako novinár, okrem toho je bloger a spisovateľ. Od roku 2006 pôsobí ako terénny sociálny pracovník.
Slovenský hokejový reprezentant a stabilný obranca Washingtonu Capitals Martin Fehérváry prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk už druhýkrát. V najnovšej epizóde rozprával najmä o zámorskej NHL, ale aj o slovenskom hokeji a osobných cieľoch v blízkej budúcnosti.V rozhovore sa zamyslel nad šancami slovenského tímu na olympiáde a hodnotil zloženie ďalších reprezentačných výberov. Zároveň sa netajil tým, že turnaj berie ako veľkú výzvu, ale zároveň aj ako príležitosť, ktorá nemusí prísť dvakrát. Okrem iného sa dotkol aj diania v NHL a chválil tím Floridy, pričom však priznal, že vo finále fandil skôr Edmontonu. Reč prišla aj na jeho zdravotný stav a naznačil, že by mal byť na štart novej sezóny pripravený.V súvislosti s budúcnosťou v NHL opísal svoje pocity vo Washingtone. „Pre mňa je Washington pomaly ako druhý domov. Mám tam kamarátov mimo hokeja, organizácia je skvelá, majiteľ rovnako. Keby som nemusel, tak určite nejdem z Washingtonu asi ani celú kariéru,” priznal Martin Fehérváry v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.
Slovenský hokejový reprezentant a stabilný obranca Washingtonu Capitals Martin Fehérváry prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk už druhýkrát. V najnovšej epizóde rozprával najmä o zámorskej NHL, ale aj o slovenskom hokeji a osobných cieľoch v blízkej budúcnosti.V rozhovore sa zamyslel nad šancami slovenského tímu na olympiáde a hodnotil zloženie ďalších reprezentačných výberov. Zároveň sa netajil tým, že turnaj berie ako veľkú výzvu, ale zároveň aj ako príležitosť, ktorá nemusí prísť dvakrát. Okrem iného sa dotkol aj diania v NHL a chválil tím Floridy, pričom však priznal, že vo finále fandil skôr Edmontonu. Reč prišla aj na jeho zdravotný stav a naznačil, že by mal byť na štart novej sezóny pripravený.V súvislosti s budúcnosťou v NHL opísal svoje pocity vo Washingtone. „Pre mňa je Washington pomaly ako druhý domov. Mám tam kamarátov mimo hokeja, organizácia je skvelá, majiteľ rovnako. Keby som nemusel, tak určite nejdem z Washingtonu asi ani celú kariéru,” priznal Martin Fehérváry v najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Verkligen kul att få hälsa Sören välkommen till sitt första poddframträdande på TravOvalen. Stort hästintresse och kunnande utlovas varvat med lite historik kring guldåren i början på 2000 talet. Grymt avsnitt. Jo självklart gåt vi igenom V75 på Boden :-). Hålltillgodo.
Veľmi ich nevidieť, spočítať ich nevieme. Ako sa žije rybám na Slovensku a ako na ne vplýva klimatická zmena. Škodí im, alebo naopak pomáha? Vyspovedáme Bohuša Cintulu, tajomníka Slovenského rybárskeho zväzu.
Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pre väčšinu Slovákov je rodina ešte stále hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Tento základný pocit však dnes ohrozujú obavy z nedostatku peňazí, ale aj politika, ktorá dokáže rodiny generačne štiepiť. Zásadnou obavou je i strach, že sa nedokážeme postarať o nemohúceho príbuzného. Pre väčšinu Slovákov je doteraz rodina hlavným zdrojom bezpečia, blízkosti i dôvery. Aktuálne však existujú minimálne dva, presnejšie tri kľúčové faktory, ktorý tento pocit silne nahlodávajú. Okrem už tradičného problému nedostatku financií, je to aktuálne tak silná polarizácia na našej politickej scéne, že svojou intenzitou zasahuje už aj do úzkych rodinných väzieb. Nemenej prekvapivé môžu byť aj naše obavy o to, ako sa dokážeme postarať o rodinných príslušníkov, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém či trpia nejakým zdravotným znevýhodnením. To toľko proklamované bezpečie rodinného krbu - kam sa však väčšina z nás tradične utieka, tak môže byť dnes oveľa krehkejšie, než ako by sme chceli. To všetko vyplýva z prieskumu realizovaného agentúrou NMS pre finančný dom Uniqa.Väčšia časť našej populácie dokáže mať (i v rámci rodiny) nejaký zhodný názor, to čo to štiepi a polarizuje sú vyjadrenia a činy politikov, ktorí sa medzi sebou radi vymedzujú, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.A ešte jedna zaujímavosť. Slováci vidia rodinu hlavne tam, kde sú deti Každé spolužitie s deťmi je väčšinovo označované za rodinu a to bez ohľadu na to, akí dospelí sa o deti starajú.O čom tieto naše obavy vypovedajú a sú i dôsledkom zlyhávajúceho štátu v jeho sociálnych záväzkoch či nedostatku empatie a sebastrednosti našich politických elít? Čo s tým vieme urobiť a aký dosah to má na súdržnosť celej našej spoločnosti?No a napokon, nakoľko sme ešte stále tradičnou spoločnosťou koreniacou vo vzorcoch z minulého či dokonca predminulého storočia?Ráno Nahlas, dnes s analytikom Michalom Mislovičom z výskumnej agentúry NMS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Prezident Peter Pellegrini predniesol svoju prvú správu o stave republiky - vládu pochválil za stavbu nemocníc či opravu ciest a skritizoval za zahraničnú politiku. Povedal, že pri politike na štyri svetové strany sa musíme pozerať najmä na západ.Súd odsúdil guvernéra NBS a bývalého ministra financií za Smer Petra Kažimíra za korupciu.A skupina zahraničných europoslancov prišla na Slovensko debatovať aj o využívaní, respektíve zneužívaní, eurofondov - od Matúša Šutaja Eštoka si vypočuli, že sú trestnou výpravou a Andrej Danko zašiel ešte ďalej, keď jedného z nich nazval českým slovom “vůl”.Rovnako nevkusne sa vyjadrovali slovenskí politici aj o nemeckom kancelárovi Friedrichovi Merzovi, ktorý hrozí Slovensku zablokovaním eurofondov.Premiér Fico odkazuje, že nie je malý žiačik, ktorého treba poučovať. Pobočka Smeru nazvala Merza "führerom". A máme tu aj ďalšie vyjadrenie o vystúpení z EÚ - tentokrát s tým prišiel šéf SNS Danko.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, Denník N, Facebook/Robert Fica, Matúš Šutaj Eštok, Telegram/Lukáš Machala–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Poľsko investovalo rozumne, Nemecko má problémy, Slovensko sa musí prestať podceňovať „Prestaňme robiť z každej témy politický boj. Poliaci majú niekoľko kľúčových tém, na ktorých sa zhodnú všetky politické strany. U nás je to presne naopak – keď niekto niečo navrhne, druhý to z princípu odmieta. Keby sme takto riadili firmy, dávno by skrachovali,“ upozorňuje Pavol Vitek, podnikateľ a predseda Žilinskej regionálnej komory SOPK Zvyšujúce sa náklady, generačná výmena či nedostatok pracovnej sily. O výzvach slovenských aj nemeckých podnikov hovorí predseda predstavenstva Žilinskej regionálnej komory SOPK Pavol Vitek v rozhovore s Veronikou Vaňkovou.
Hokejista Mislav Rosandič, ktorý nedávno s HC Košice vybojoval titul v slovenskej extralige, v najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk zmapoval svoju netradičnú hokejovú cestu. V rozhovore sa venoval svojim začiatkom v Chorvátsku, adaptácii na slovenský hokej a rôznym kariérnym míľnikom.Mislav Rosandič si zaspomínal na svoje hokejové korene v Záhrebe, odkiaľ ako 13-ročný prišiel na Slovensko. Popísal náročné začiatky v Dubnici nad Váhom, kde sa musel vyrovnať nielen s novou krajinou, ale aj s celkovým prispôsobením sa životu mladého hokejistu mimo domova. Jeho rodičia podnikali týždenné cesty, aby podporili svoje deti v športovej kariére, keďže na Slovensko prišiel aj jeho brat Vilim, ktorý sa stal brankárom.V rozhovore tiež opísal proces získania slovenského občianstva, svoje účinkovanie v juniorskej reprezentácii a neskoršie úspechy na medzinárodnej scéne. Netají sa tým, že jeho najobľúbenejším hráčom bol Sidney Crosby, s ktorým by sa rád stretol na blížiacich sa majstrovstvách sveta.Zaujímavou časťou rozhovoru je aj jeho zmena hernej pozície, keď sa z útočníka stal až v 18 rokoch obranca. Hovoril o tom, aké náročné bolo osvojiť si nové herné návyky a ako sa postupne vyprofiloval na hráča, ktorého trénerské štáby oceňujú pre jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym herným systémom.V rozhovore Mislav Rosandič spomenul aj to, aký vplyv malo na jeho výkony otcovstvo, keď sa mu pred piatimi rokmi narodila dcéra. Práve v sezóne po jej narodení zaznamenal bodovo najúspešnejšie obdobie svojej kariéry.O situácii hokeja vo svojej rodnej krajine Mislav Rosandič povedal: „Hokej v Chorvátsku zatiaľ nemá svetlú budúcnosť. Chýbajú tam základné podmienky ako štadióny. Keby ste videli, v akých podmienkach sa tam trénuje... Keď som sa po rokoch vrátil pozrieť na štadión, kde som vyrastal, zostal som v šoku. Bolo to biedne, takmer som sa rozplakal.”
Hokejista Mislav Rosandič, ktorý nedávno s HC Košice vybojoval titul v slovenskej extralige, v najnovšej epizóde podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk zmapoval svoju netradičnú hokejovú cestu. V rozhovore sa venoval svojim začiatkom v Chorvátsku, adaptácii na slovenský hokej a rôznym kariérnym míľnikom.Mislav Rosandič si zaspomínal na svoje hokejové korene v Záhrebe, odkiaľ ako 13-ročný prišiel na Slovensko. Popísal náročné začiatky v Dubnici nad Váhom, kde sa musel vyrovnať nielen s novou krajinou, ale aj s celkovým prispôsobením sa životu mladého hokejistu mimo domova. Jeho rodičia podnikali týždenné cesty, aby podporili svoje deti v športovej kariére, keďže na Slovensko prišiel aj jeho brat Vilim, ktorý sa stal brankárom.V rozhovore tiež opísal proces získania slovenského občianstva, svoje účinkovanie v juniorskej reprezentácii a neskoršie úspechy na medzinárodnej scéne. Netají sa tým, že jeho najobľúbenejším hráčom bol Sidney Crosby, s ktorým by sa rád stretol na blížiacich sa majstrovstvách sveta.Zaujímavou časťou rozhovoru je aj jeho zmena hernej pozície, keď sa z útočníka stal až v 18 rokoch obranca. Hovoril o tom, aké náročné bolo osvojiť si nové herné návyky a ako sa postupne vyprofiloval na hráča, ktorého trénerské štáby oceňujú pre jeho schopnosť prispôsobiť sa rôznym herným systémom.V rozhovore Mislav Rosandič spomenul aj to, aký vplyv malo na jeho výkony otcovstvo, keď sa mu pred piatimi rokmi narodila dcéra. Práve v sezóne po jej narodení zaznamenal bodovo najúspešnejšie obdobie svojej kariéry.O situácii hokeja vo svojej rodnej krajine Mislav Rosandič povedal: „Hokej v Chorvátsku zatiaľ nemá svetlú budúcnosť. Chýbajú tam základné podmienky ako štadióny. Keby ste videli, v akých podmienkach sa tam trénuje... Keď som sa po rokoch vrátil pozrieť na štadión, kde som vyrastal, zostal som v šoku. Bolo to biedne, takmer som sa rozplakal.”
Už sa ti niekedy vynorila myšlienka, čo by sa stalo, keby sme nemuseli spať? V tejto epizóde sa naši dvaja kamaráti po tridsiatke púšťajú do absurdnej diskusie o tom, aké by boli fyziologické, psychologické aj spoločenské dôsledky, keby spánok prestal existovať. Preberáme témy od genetických úprav a mozgových implantátov, cez stratu regenerácie a rituálov, až po extrémne zmeny v ekonomike a kultúre. Priprav sa na dávku sarkazmu, nevyžiadaných rád a konšpirácií, ktoré ťa nútia zamyslieť sa, či by sa pri neustálom bdelom stave sveta neochudilo aj o naše sny a inšpiráciu.nespavosť, spánok, regenerácia, technológie, dystopia, konšpirácia, absurd, rituály, spoločenské dôsledky, sarkazmusDvaja kamaráti po tridsiatke, ktorí si myslia, že svet potrebuje viac sarkazmu, nevyžiadaných rád a absurdných úvah.
Nie každý koniec kariéry prichádza na základe vlastného rozhodnutia. Bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný v suSPEAKu emotívne a otvorene hovoril o tom, ako mu komplikácie po operácii kolena predčasne ukončili hokejovú kariéru, a že v kritickej chvíli išlo doslova o jeho nohu. Spomenul tiež silu vypredaných štadiónov v KHL a nezabudnuteľnú atmosféru v Trenčíne. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.
Nie každý koniec kariéry prichádza na základe vlastného rozhodnutia. Bývalý slovenský reprezentant Andrej Šťastný v suSPEAKu emotívne a otvorene hovoril o tom, ako mu komplikácie po operácii kolena predčasne ukončili hokejovú kariéru, a že v kritickej chvíli išlo doslova o jeho nohu. Spomenul tiež silu vypredaných štadiónov v KHL a nezabudnuteľnú atmosféru v Trenčíne. Vypočujte si novú epizódu podcastu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.UPOZORNENIE: Nasledujúca relácia nie je vhodná pre divákov mladších ako 18 rokov.
Smeje sa nám do tváre. Súd mu zakázal uverejňovať nenávistné príspevky na sociálnych sieťach, napriek tomu však Daniel Bombic naďalej napáda politikov, novinárov či rovno sudcov a prokurátorov.Čo na to prokuratúra a súdy, čo to Bombic stvára a či sa mu to prepečie?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Kováča.Zdroj zvukov: TV Markíza, 360tka, Telegram/DannyKollarOdporúčanie:Kmeňové bunky sú už roky veľkým prísľubom, no ich použitie prináša stále skôr kontroverzné výsledky. Zdá sa však, že v niekoľkých prípadoch mohli pomôcť paralyzovaným pacientom. Čo sa stalo, čo fungovalo a čo nefungovalo pri tomto výskume, opisuje magazín Nature v texte Paralyzovaný muž sa postavil po tom, ako dostal preprogramované kmeňové bunky a dnes ho odporúčam.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Jazdiť na Tour de France je síce náročné, ale skúste si zahrať v RAHL. Najskôr boli tradičné petržalské športy ako futbal a karate, potom spadla v Púchove strecha a prešiel z hokeja na cyklistiku. Peter Velits hovoril v suSPEAKu aj o tom, že motýle sú oveľa horšie ako muchy. Vypočujte si novú podcastovú epizódu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
Keď povie biogeochemička Hana Juríková, že sa „zrazu oteplilo“, väčšinou myslí desiatky miliónov rokov. Vedkyňa zo skamenelín zisťuje, ako sa menili v histórii Zeme hladiny oxidu uhličitého a ako sa v súvislosti s tým menila klíma aj život. Obrovský skok CO2 spôsobil napríklad permské vymieranie, počas ktorého život na Zemi takmer zmizol. „Keby ste žili počas permského vymierania, tak si to ani neuvedomíte, lebo trvalo tisíce až desaťtisíce rokov. Dnes hovoríme o rýchlych zmenách nárastu oxidu uhličitého len od čias priemyselnej revolúcie,“ hovorí vedkyňa.
Rozuzlenie koaličnej krízy prinieslo 79 poslancov a dvoch nových ministrov. Prezident vymenoval Samuela Migaľa za nového ministra investícii a Rudolf Huliak je ministrom športu. Obom prezident vysvetlil, že nie sú ministri preto, že to tak malo byť, ale len preto, že si nové fleky vybavili s premiérom výmenou za jeho podporu. Bola celá kríza ten len o funkciách a mocenských hrách? Akú cenu vlastne jej rozuzlenie malo, nemôže inšpirovať aj ďalších koaličných rebelov? Ako minister obrany obráni svoju rodinnú vilu na Chorvátskom ostrove? A čo naša obrana? Sme na ňu pripravení dávať viac peňazí a brániť sa prípadnému agresorovi?Braňo ZÁVODSKY sa rozprával s podpredsedom vlády a ministrom obrany za stranu Smer – Sociálna demokracia Robertom KALIŇÁKOM.
Keby tento štát hospodáril zodpovedne, transakčnú daň by určite zaviesť nemusel, tvrdí šéf Slovenskej komory auditorov Milan Mozolák. Slovensko spravujeme zle a podľa neho máme obrovské rezervy v hospodárení štátu, politici to však dlhodobo odmietajú riešiť. Pointa je lenivosť, nepotizmus a aj politický klientelizmus, tvrdí Mozolák. Rozumný hospodár – aby sa dokázal „postaviť na nohy“ – začína vždy najskôr sám od seba. A toto by mal robiť aj štát. Žiaľ, u nás sa to takto systematicky nerieši a aj to je dôvod, prečo nevidieť žiadne citeľné a zmysluplné nastavenie úspor či zefektívnenie chodu štátu ako takého,“ to hovorí prezident Slovenskej komory Audítorov Milan Mozolák na margo fungovania akciovej spoločnosti zvanej Slovenská republika, v ktorej sme akcionármi my všetci - občania Slovenska.Ešte sme nestrávili ani len ten prvý vládny konsolidačný balíček vlády Roberta Fica - v ktorom nám vláda okresala prídavky na deti, stopla rodičovské dôchodky či zvýšila daňové i odvodové zaťaženie, no a už je tu nové uťahovanie opaskov.Tentoraz Ficova vláda potrebuje nájsť takmer 2 a pol miliardy eur. Konečné opatrenia zatiaľ známe nie sú, je ale jasné, že ďalšie zvyšovanie daňovoodvodového bremena nie je únosné a na rade sú preto zrejme škrty vo fungovaní samotného štátu. Premiér síce oznámil až 30 percentné škrty vo fungovaní ústrednej štátnej správy, no verejný sektor vôbec nechudne - ba práve naopak. Ako skrotiť hydru štátu, ale tak aby to malo zmysel a neublížilo to bezbranným? Prečo sú sľuby o okamžitom schudnutí štátu vo forme rázneho a radikálneho prepúšťania úradníkov nezmyslom a kde sú všetky tie dobre zaplatené analýzy fungovania štátnej správy, ktoré sa síce urobili, ale ich výsledok nikdy nikto v praxi nevidel? A o čom sú vlastne dobré audity a prečo sme na potrebu hlbkových analýz: Kto sme a čo chceme, a prečo sme fakticky rezignovali na to, čo nás páli v našich vlastných peňaženkách?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej komory auditorov Milanom Mozolákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Keby tento štát hospodáril zodpovedne, transakčnú daň by určite zaviesť nemusel, tvrdí šéf Slovenskej komory auditorov Milan Mozolák. Slovensko spravujeme zle a podľa neho máme obrovské rezervy v hospodárení štátu, politici to však dlhodobo odmietajú riešiť. Pointa je lenivosť, nepotizmus a aj politický klientelizmus, tvrdí Mozolák. Rozumný hospodár – aby sa dokázal „postaviť na nohy“ – začína vždy najskôr sám od seba. A toto by mal robiť aj štát. Žiaľ, u nás sa to takto systematicky nerieši a aj to je dôvod, prečo nevidieť žiadne citeľné a zmysluplné nastavenie úspor či zefektívnenie chodu štátu ako takého,“ to hovorí prezident Slovenskej komory Audítorov Milan Mozolák na margo fungovania akciovej spoločnosti zvanej Slovenská republika, v ktorej sme akcionármi my všetci - občania Slovenska.Ešte sme nestrávili ani len ten prvý vládny konsolidačný balíček vlády Roberta Fica - v ktorom nám vláda okresala prídavky na deti, stopla rodičovské dôchodky či zvýšila daňové i odvodové zaťaženie, no a už je tu nové uťahovanie opaskov.Tentoraz Ficova vláda potrebuje nájsť takmer 2 a pol miliardy eur. Konečné opatrenia zatiaľ známe nie sú, je ale jasné, že ďalšie zvyšovanie daňovoodvodového bremena nie je únosné a na rade sú preto zrejme škrty vo fungovaní samotného štátu. Premiér síce oznámil až 30 percentné škrty vo fungovaní ústrednej štátnej správy, no verejný sektor vôbec nechudne - ba práve naopak. Ako skrotiť hydru štátu, ale tak aby to malo zmysel a neublížilo to bezbranným? Prečo sú sľuby o okamžitom schudnutí štátu vo forme rázneho a radikálneho prepúšťania úradníkov nezmyslom a kde sú všetky tie dobre zaplatené analýzy fungovania štátnej správy, ktoré sa síce urobili, ale ich výsledok nikdy nikto v praxi nevidel? A o čom sú vlastne dobré audity a prečo sme na potrebu hlbkových analýz: Kto sme a čo chceme, a prečo sme fakticky rezignovali na to, čo nás páli v našich vlastných peňaženkách?Ráno Nahlas, dnes so šéfom Slovenskej komory auditorov Milanom Mozolákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Keby som na ulici zostavil vládu zo svojich susedov, tak by to bolo lepšie ako to, čo nám dnes vládne. Pýtam sa, či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom? Pre mňa je to jeden z divov sveta, hovorí renomovaný súdny lekár Norbert Moravanský. Ako a prečo Slováci podľa súdneho lekára umierajú?Vstupujú na miesta tých najotrasnejších zločinov, ale chodia aj k tým najbanálnejším tragédiám. Vidia a vnímajú aj to, čo by sme my sami najradšej nevideli a čo vedome neraz popierame - no práve preto i toto sme. Slovensku ako krajine chýba pamäť a nesmierne hazardujeme s ľudským potenciálom. Zdravý sedliacky rozum nás už neraz doviedol do strašných problémov, pripomína súdny lekár Norbert Moravanský.O zločinoch - a o tom, ako a prečo ich páchame, vedia oveľa viac než my a preto dobre vedia i to, kde a v čom máme tie naše najtemnejšie komnaty i tých najohavnejších démonov. Neraz pritom neuveriteľne banálnych - a spoločnosťou pritom roky prehliadaných.Súdni lekári - to sú tí, ktorí sú na miestach zločinov, ale aj zdanlivo banálnych tragédií, ako tí prví a práve preto nám vedia dať kompetentné, ale aj zmysluplné odpovede, akí vlastne sme a kto v skutočnosti sme.O čom teda hovoria mapy našich zločinov a na čo poukazujú naše opakujúce sa tragédie? Kde sa v nás skrýva ten malý diabol všetkých tých tragédií? A čo smrť - v jej kruto nahej podobe, čo tá o nás vlastne vypovedá?Ten výtlak IQ a to, že som bol v škole, keď sa preberali veci, tak to ja tam nevidím. Toto je obrovská intelektuálna kríza. Kladiem si otázku, že či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom. Pre mňa je to jeden z divov sveta, že toto je vlastne možné. Devalvovali sme prakticky úplne všetko, čo sa devalvovať dá, tvrdí súdny lekár.Ráno Nahlas so súdnym lekárom Norbertom Moravanským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Keby som na ulici zostavil vládu zo svojich susedov, tak by to bolo lepšie ako to, čo nám dnes vládne. Pýtam sa, či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom? Pre mňa je to jeden z divov sveta, hovorí renomovaný súdny lekár Norbert Moravanský. Ako a prečo Slováci podľa súdneho lekára umierajú?Vstupujú na miesta tých najotrasnejších zločinov, ale chodia aj k tým najbanálnejším tragédiám. Vidia a vnímajú aj to, čo by sme my sami najradšej nevideli a čo vedome neraz popierame - no práve preto i toto sme. Slovensku ako krajine chýba pamäť a nesmierne hazardujeme s ľudským potenciálom. Zdravý sedliacky rozum nás už neraz doviedol do strašných problémov, pripomína súdny lekár Norbert Moravanský.O zločinoch - a o tom, ako a prečo ich páchame, vedia oveľa viac než my a preto dobre vedia i to, kde a v čom máme tie naše najtemnejšie komnaty i tých najohavnejších démonov. Neraz pritom neuveriteľne banálnych - a spoločnosťou pritom roky prehliadaných.Súdni lekári - to sú tí, ktorí sú na miestach zločinov, ale aj zdanlivo banálnych tragédií, ako tí prví a práve preto nám vedia dať kompetentné, ale aj zmysluplné odpovede, akí vlastne sme a kto v skutočnosti sme.O čom teda hovoria mapy našich zločinov a na čo poukazujú naše opakujúce sa tragédie? Kde sa v nás skrýva ten malý diabol všetkých tých tragédií? A čo smrť - v jej kruto nahej podobe, čo tá o nás vlastne vypovedá?Ten výtlak IQ a to, že som bol v škole, keď sa preberali veci, tak to ja tam nevidím. Toto je obrovská intelektuálna kríza. Kladiem si otázku, že či je vôbec možné, aby sme riadili štát s tak slabým intelektuálnym potenciálom. Pre mňa je to jeden z divov sveta, že toto je vlastne možné. Devalvovali sme prakticky úplne všetko, čo sa devalvovať dá, tvrdí súdny lekár.Ráno Nahlas so súdnym lekárom Norbertom Moravanským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
1. Koalícia sa stále potáca. 2. Americko-ruská družba a vazal Moskvy Danko. 3. V Dudinciach sa boja spaľovne pri liečivých vodách.
Jediné čo minister Taraba slovenskému vidieku ponúka je strieľanie, rúbanie a ťažba dreva. Slovenská príroda ho prežije, ale pre nás to bude problém, zvlášť vzhľadom na následky prichádzajúcej klimatickej zmeny, hovorí o ministrovi životného prostredia bývalý štátny tajomník rezortu a environmentalista Michal Kiča (DS). Tarabovi vyčíta ako kolonizáciu rezortu politickými nomináciami, tak aj neodborné a často arogantné riešenia problémov.Masívne odvolávanie špičkových odborníkov a ich nahrádzanie neodbornými a často i politickými nomináciami, nepochopenie základných problémov životného prostredia, ignorovanie prichádzajúcich klimatických zmien, arogantná komunikácia, papalášske maniere jeho podriadených, boj nielen s medveďmi, ale aj s mimovládkami či novinármi, no a napokon i netransparentné presadzovanie odborne pochybných riešení - ako tomu bolo naposledy v prípade zámeru oživiť projekt prečerpávacej elektrárni na rieke Ipeľ. To je iba malý výsek výhrad opozície - či odbornej verejnosti, k pôsobeniu Tomáša Tarabu v kresle ministra životného prostredia. Ide pritom o rezort, ktorý ma na starosti jeden z najväčších klenotov Slovenska - našu prírodu plnú vzácnych biotopov a rozmanitých neopakovateľných krás. Ako sa teda práve ona vyrovná s takýmto ministrovaním a čo Tomáš Taraba ponúka nášmu vidieku?Počúvate ráno Nahlas, s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, environmentálnym právnikom a predstaviteľom Demokratov Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Jediné čo minister Taraba slovenskému vidieku ponúka je strieľanie, rúbanie a ťažba dreva. Slovenská príroda ho prežije, ale pre nás to bude problém, zvlášť vzhľadom na následky prichádzajúcej klimatickej zmeny, hovorí o ministrovi životného prostredia bývalý štátny tajomník rezortu a environmentalista Michal Kiča (DS). Tarabovi vyčíta ako kolonizáciu rezortu politickými nomináciami, tak aj neodborné a často arogantné riešenia problémov.Masívne odvolávanie špičkových odborníkov a ich nahrádzanie neodbornými a často i politickými nomináciami, nepochopenie základných problémov životného prostredia, ignorovanie prichádzajúcich klimatických zmien, arogantná komunikácia, papalášske maniere jeho podriadených, boj nielen s medveďmi, ale aj s mimovládkami či novinármi, no a napokon i netransparentné presadzovanie odborne pochybných riešení - ako tomu bolo naposledy v prípade zámeru oživiť projekt prečerpávacej elektrárni na rieke Ipeľ. To je iba malý výsek výhrad opozície - či odbornej verejnosti, k pôsobeniu Tomáša Tarabu v kresle ministra životného prostredia. Ide pritom o rezort, ktorý ma na starosti jeden z najväčších klenotov Slovenska - našu prírodu plnú vzácnych biotopov a rozmanitých neopakovateľných krás. Ako sa teda práve ona vyrovná s takýmto ministrovaním a čo Tomáš Taraba ponúka nášmu vidieku?Počúvate ráno Nahlas, s bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia, environmentálnym právnikom a predstaviteľom Demokratov Michalom Kičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Premiér Robert Fico v otázke konfliktov vo vládnej koalícii zaujal strategickú pozíciu, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. „Robert Fico v podstate už našiel a označil vinníkov koaličnej krízy. Na tlačovej konferencii, ktorá sa dotýkala novely ústavy, niekoľkokrát zopakoval, že za pád vlády a potenciálne predčasné voľby bude zodpovedať Hlas a SNS," vysvetľuje v podcaste s tým, že ak šéf Smeru zameria pozornosť na tieto obe strany môže im „vykradnúť" voličov.Podľa Láštica je predseda vlády pripravený na všetky scenáre - aj rekonštrukciu vlády, prípadne aj predčasné voľby. „V nejakom momente, a pôdu na to už má už dlhé týždne pripravenú, môže Robert Fico povedať „stačilo". Ak začne strana Smer strácať preferencie a koaličná kríza a hádky sa budú prejavovať aj na podpore Smeru, tak to môže premiér veľmi rýchlo ukončiť," vysvetľuje odborník.Témou je aj vylúčenie dvoch poslancov z Hlasu - Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša - ktorému nerozumie ani sám premiér. Respektíve to vyplýva z jeho vyjadrenia v Sobotných diaológoch: „Keby nás bolo sto vo vládnej koalícii tak si viem predstaviť, že sa s niekým rozlúčime, ale je nás 79 a dvoch už vylúčili a ešte stále nie je vyriešený problém s Rudolfom Huliakom (nezaradený) a ďalšími dvoma."Podľa Láštica mohol byť Hlas pri vylúčení motivovaný obavou, že ak nezakročia teraz rázne, tak sa im zosype strana. Podľa odborníka, ale teraz musí šéf strany znášať následky.
Premiér Robert Fico v otázke konfliktov vo vládnej koalícii zaujal strategickú pozíciu, hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. „Robert Fico v podstate už našiel a označil vinníkov koaličnej krízy. Na tlačovej konferencii, ktorá sa dotýkala novely ústavy, niekoľkokrát zopakoval, že za pád vlády a potenciálne predčasné voľby bude zodpovedať Hlas a SNS," vysvetľuje v podcaste s tým, že ak šéf Smeru zameria pozornosť na tieto obe strany môže im „vykradnúť" voličov.Podľa Láštica je predseda vlády pripravený na všetky scenáre - aj rekonštrukciu vlády, prípadne aj predčasné voľby. „V nejakom momente, a pôdu na to už má už dlhé týždne pripravenú, môže Robert Fico povedať „stačilo". Ak začne strana Smer strácať preferencie a koaličná kríza a hádky sa budú prejavovať aj na podpore Smeru, tak to môže premiér veľmi rýchlo ukončiť," vysvetľuje odborník.Témou je aj vylúčenie dvoch poslancov z Hlasu - Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša - ktorému nerozumie ani sám premiér. Respektíve to vyplýva z jeho vyjadrenia v Sobotných diaológoch: „Keby nás bolo sto vo vládnej koalícii tak si viem predstaviť, že sa s niekým rozlúčime, ale je nás 79 a dvoch už vylúčili a ešte stále nie je vyriešený problém s Rudolfom Huliakom (nezaradený) a ďalšími dvoma."Podľa Láštica mohol byť Hlas pri vylúčení motivovaný obavou, že ak nezakročia teraz rázne, tak sa im zosype strana. Podľa odborníka, ale teraz musí šéf strany znášať následky.Moderuje Denisa Hopková.
Bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO a politik z PS Peter Bátor hovorí v podcaste s Mirom Kernom o tajnej správe SIS o údajnom prevrate, vysvetľuje vzťah PS k predčasným voľbám, aj k opozičným stranám.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. 0:33 - Slovensko má povinnosť zatknúť Putina v prípade jeho návštevy. Vyplýva to z medzinárodných zmlúv: https://www.startitup.sk/slovensko-ma-povinnost-zatknut-putina-v-pripade-jeho-navstevy-vyplyva-to-z-medzinarodnych-zmluv/ 1:17 - Drucker sa vyjadril k vyšším platom učiteľov: Navrhuje nový systém: https://www.startitup.sk/drucker-navrhuje-novy-system-odmenovania-ucitelov-podmienkou-su-dobre-vysledky-ziakov/ 2:01 - Platy policajtov sa v Európe líšia aj o 5-tisíc eur: Slováci patria pod priemer (PREHĽAD): https://www.startitup.sk/platy-policajtov-sa-v-europe-lisia-aj-o-5-tisic-eur-slovaci-patria-pod-priemer-prehlad/ 2:54 - Exšéf polície Hamran: Situácia v Policajnom zbore je alarmujúca. Keby policajti mohli, tak protestujú: https://www.startitup.sk/exsef-policie-hamran-situacia-v-policajnom-zbore-je-alarmujuca-keby-policajti-mohli-tak-protestuju/ 3:36 - Putin sa Azerbajdžanu ospravedlnil za zostrelenie lietadla nad Ruskom. Chybu ale nepriznal: https://www.startitup.sk/aktualne-putin-sa-azerbajdzanu-ospravedlnil-za-zostrelenie-lietadla-nad-ruskom-chybu-ale-nepriznal/ 4:15 - Ukrajina v masívnych problémoch: Zostáva možno len 20 rakiet ATACMS, ktorými útočí hlboko v Rusku: https://www.startitup.sk/ukrajina-v-masivnych-problemoch-zostava-mozno-len-20-rakiet-atacms-ktorymi-utoci-hlboko-v-rusku/ 5:02 - Zabila viac ako 10 000 ľudí a ochladila planétu o celý stupeň. Najväčší výbuch sopky sa po 200 rokoch môže zopakovať: https://www.startitup.sk/zabila-viac-ako-10-000-ludi-a-ochladila-planetu-o-05-stupna-najvacsi-vybuch-sopky-sa-po-200-rokoch-moze-zopakovat/ 5:48 - Nehoda lietadla v Južnej Kórei: Preživšia opísala kolíziu s vtákmi. Otázky budí podvozok: https://www.startitup.sk/nehoda-lietadla-v-juznej-korei-prezivsia-opisala-koliziu-s-vtakmi-otazky-budi-podvozok/ 6:28 - Antibiotiká prestávajú fungovať. Na bežné infekcie môžu zomrieť milióny ľudí (ŠTÚDIA): https://www.startitup.sk/antibiotika-prestavaju-fungovat-na-bezne-infekcie-mozu-zomriet-miliony-ludi-studia/ 7:18 - Ruská špionážna loď so špičkovým zariadením mala prerezať podmorské káble. „Vyšetrujeme závažnú sabotáž,“ tvrdí polícia: https://www.startitup.sk/ruska-spionazna-lod-so-spickovym-zariadenim-mala-prerezat-podmorske-kable-vysetrujeme-zavaznu-sabotaz-tvrdi-policia/ 8:50 - Majiteľka kliniky dlhovekosti: Mám 33 rokov, môj biologický vek je 22 a žiť chcem do 150-ky. Stojí to stovky tisíc eur: https://www.startitup.sk/majitelka-kliniky-dlhovekosti-mam-33-rokov-moj-biologicky-vek-je-22-zit-chcem-do-150-ky-stoji-to-stovky-tisic-eur/
Okolo 3300 lekárov, ktorí podali výpovede, majú už o pár dní skončiť v nemocniciach. Vláda odpovedala rovnako tvrdo. Chce zákon, ktorý lekárov z roboty preč nepustí. A to najmenej 120 dní, počas ktorých vyhlási mimoriadnu situáciu, lekárom preruší výpovede a prikáže nastúpiť do práce. Ktorý lekár či lekárka to odmietne, môže skončiť na rok vo väzení.Prečo minister hovorí, že je 90% požiadaviek lekárov splnených, no oni výpovede nestiahli? Už teraz sa v našich nemocniciach operuje menej ako pred covidom, zhorší sa to od nového roka ešte viac? Čo budú robiť objednaní pacienti, čo budú robiť ľudia s naplánovanými operáciami? Aj takí, ktorí čakajú, že im lekári v januári vyberú napríklad zhubný nádor? A je od lekárov fér žiadať od vlády plnenie memoranda a zvyšovanie platov, napriek tomu, že im to sľúbila iná vláda a že táto konsoliduje aj zvyšok krajiny?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským, poslancom parlamentu za KDH a šéfom Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov Františkom Majerským a štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva Michalom Štofkom.
„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.
„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.
1. Ako keby hneď nepochopili, čo sa udialo v Košiciach. 2. Korčok hovorí o chlebe, po debakli demokratov v USA je to rozumné. 3. Keby si Fico chcel polepšiť, nenavrhol by to inak.
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský. XxxxZnížim dane, využijem ropu, uzavriem hranice. To sú slová z Trumpovho prvého príhovoru, keď už bolo jasné, že voľby vyhral...... a nastane zlatý vek Ameriky...Nakoľko - ako poznáme Donalda Trumpa s jeho nevyspytateľnosťou - nakoľko to môže byť program pre jeho domácu politiku?Takto, Donald Trump je šouman. Je television personality, ako to o ňom hovoria. Má dar zaujať. A rozprávať. A niekedy až bezbreho. Ale základné presvedčenia, ktoré sa týkajú podnikania a bazálnej ekonomiky, on má v sebe.Je známy milionár a podnikateľ.Niektorí tvrdia, že keby peniaze, čo mu zveril otec, dal do banky, tak je možno bohatší, ako je dnes, lebo zase až tak úplne úspešný vždy nebol. Bolo tam aj niekoľko bankrotov. Chcem ale povedať, že on sa naozaj zameriava na tú ekonomickú a biznisovú stránku. Napísal aj knihu s titulom Art of deal, umenie zjednať alebo vyjednať. V nej sa dá veľa pochopiť z jeho videnia, pretože on je jeden z mála amerických prezidentov, ktorí nemali predcházajúcu politickú či vojenskú skúsenosť. Prišiel s backgroundom podnikateľa a veľa z tých reakcií, ktoré vidíme, sú vyslovene...
Premiér vynechal včerajší prvý samit lídrov únie s krajinami Perzského zálivu. Dnes už odcestoval na riadny summit, ktorý sa má venovať najmä Ukrajine. Prezident Zelenský medzitým predstavil svoj plán víťazstva a ďalej presviedča spojencov o nutnosti pomoci Ukrajine, brániacej sa proti zverstvá Putinovho Ruska.Prečo náš premiér hovorí, že Ruská vojna by mohla byť v krátkom čase ukončená? O čom je Zelenského víťazný plán a ako je to s pomocou Slovenska a spojencov Ukrajine? Presadí Joe Biden sľubovanú pol miliardovú pomoc? Braňo Závodský sa rozprával s veľvyslankyňou Európskej únie v Ukrajine Katarínou Mathernovou a bývalým veľvyslancom Slovenska pri NATO, aktuálne expertom na obranu PS Petrom Bátorom.