Podcasts about keby

"Tým, že som reportérka, ktorá robí politiku, mojím problémom je, že nemôžem s nimi ísť do veľkých dišpút. Keby som sa s nimi rozprávala osobne, tak by som im to asi povedala veľmi otvorene. Ale je hrozne ťažké vrátiť sa z cesty, kde vidíš všetku tú skazu, a potom prídeš na tlačovky a počúvaš tie nezmysly. Na hraniciach som mala normálne fyzickú úzkosť. Pochopila som, že sa mi nechce vrátiť domov a počúvať tie nezmysly," hovorí redaktorka televízie Markíza Gabriela Kajtárová po návrate z Ukrajiny. "Nestretla som tam amerického vojaka. Za to som tam videla kopec zbombardovaných domov, ktoré zbombardovali Rusi. Skús povedať Ukrajincovi, že vojnu rozpútala Amerika. Neviem, či sa ti vysmeje do tváre, alebo ti do nej napľuje. To sú také nezmysly, že vôbec neviem, ako sa vrátim do parlamentu, keď tam mám toto v kľude počúvať. Psychicky sa už pripravujem, že to príde," dodáva Kajtárová. "Tí politici vedia, že klamú. Neviem, koľkí z nich si to reálne myslia. Zneužívajú strach, ktorý ľudia majú. To je tá zbabelosť. Ja si na Ukrajinu vlastne chodím oddýchnuť. Lebo tam je národ zjednotený proti jednému nepriateľovi, vzájomne si pomáhajú. Také množstvo solidarity som nikde nikdy nevidela. Sú spojení proti niečomu. A my namiesto toho, aby sme videli, kto je vinníkom vojny, sa hádame medzi sebou. A politici nie že zneužívajú ten strach, ale podnecujú ho. Ľudsky som sa dostala do bodu, že je to pre mňa problém," hovorí reportérka Markízy. Aké príbehy natočila? Čo sa po roku zmenilo na Ukrajine? Ako sa dá vojna opísať v trojminútovej reportáži? A čo hovorí na politikov, ktorí chcú prestať pomáhať Ukrajine? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s redaktorkou a novinárkou televízie Markíza Gabrielou Kajtárovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Starostovia a primátori vyrazili protestovať pred parlament. Po zhasínaní verejného osvetlenie vraj môže prísť zatváranie škôlok. Vláde odkazujú, že mestá a obce nie sú ich bankomat, ani šklbaná hus. V čom je problém, ak štát vyčlenil na pomoc samosprávam s energiami ďalších 200 miliónov eur? Budú teraz mestá a obce zatvárať svoje kultúrne domy, športoviská, či škôlky? Ako potom zvládnu povinnú škôlku pre deti už od štyroch či troch rokov? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Komory miest Združenia miest a obcí Slovenska a primátorom Partizánskeho Jozefom Božíkom, Prezidentom Únie miest Slovenska Richardom Rybníčkom a predsedom hospodárskeho výboru parlamentu za OĽaNO Petrom Kremským.

Zabijak, ktorý má na svedomí milióny. Len jeho ostatný prejav v Turecku a Sýrii ich zabil na tisícky. Nehovoriac o zranených a ľudí bez s trechy nad hlavou, čo má na svedomí tiež. Zemetrasenia. Od tých najničivejších – o ktorých prichádzajú správy z rôznych kútov sveta, až po tie najmiernejšie, aj z nášho územia – naposledy z prelomu rokov 2020/21. Ak dokážu byť tak ničivé, ako nezostať zaskočení, keď prídu? Alebo je to nemožné? Dá sa vytušiť čosi z ich štúdia? Téma pre seizmológa Kristiána Csicsay.   „Bohužiaľ, zemetrasenia sa nedajú predpovedať. Keby sme ich chceli predpovedať, museli by sme priamo na zlomoch v hĺbkach desať, dvadsať, tridsať kilometrov nainštalovať prístroje, ktoré by merali napätie. A hlavne zmenu stavu tohto napätia“, tvrdí seizmológ SAV.   Dodáva však, že jedno „keby“ a ďalšie „ale“. „Keby sme to vedeli odmerať, možno by sme tak dokázali predpovedať zemetrasenia“. „Ale nikto na to nemá, bolo by to finančne neúnosné, nemá na to žiadny štát“, vysvetľuje Csicsay. Hovorí pritom o nákladoch rádovo v desiatkach miliárd eur.   Schodnejšiu cestu vidí v „predpovediach“ na základe štatistík zo seizmologicky citlivých oblastí. „Prístrojovo zaznamenávame zemetrasenie tak sto až stodvadsať rokov, no historické pramene prinášajú správy o zemetraseniach aj z obdobia napríklad pred našim letopočtom“, vysvetľuje seizmológ Csicsay.   Logikou tohto prístupu je sledovať seizmologicky citlivé oblasti z pohľadu periodicity zemetrasení a prispôsobiť tomu aj infraštruktúru krajiny. Budovy, obydlia, mosty – to všetko by malo byť stavebne dimenzované na možnú seizmickú činnosť.   „V rámci Európy nemajú dve tretiny budov antiseizmický dizajn“, približuje seizmológ Csicsay „Mosty v Japonsku sú napríklad stavané tak, aby vydržali aj magnitúdo sedem“, dodáva.   Z tohto pohľadu je podľa neho relatívna aj ničivosť zemetrasení. Pre našu oblasť by bolo podľa Csicsaya „silným a ničivým“ zemetrasením už magnitúdo štyri až päť, pre Japonsko podsatne vyššie. „V roku 2015 sme mali zemetrasenie v okolí Brezna s magnitúdom 3,2 a ľudia vtedy hlásili napríklad poškodené komíny“, ilustruje seizmológ.   Aj stavebníci na Slovensku sa však riadia „mapou špičkového zrýchlenia“, ktorá reflektuje seizmicitu daného územia.   V podcaste sa dozviete: - že zem pod našimi nohami (litosferické dosky) je stále v pohybe a rotuje - že geologický čas zeme „tiká“ v tisíckach až miliónoch rokov, nie v našich sekundách - že Richterova stupnica už je minulosťou - ako vzniká zemetrasenie - čo vyjadruje „magnitúdo“ - že zemetrasenie s intenzitou magnitúda 8 sa rovná 476 mld kilogramov TNT trhaviny - že zvieratá majú zvláštne receptory, ktorými zachytia blížiace sa otrasy zeme   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dnes na Špecializovanom trestnom súde si vypočul bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze verdikt. Sudkyňa Pamela Záleská rozhodla, že v rámci dohody o vine a treste dostane za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Rovnako historicky najvyšší peňažný trest uložený v Slovenskej republike 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia trest vo výške troch rokov.    „Spokojný by som bol, keby sa to tu nedialo. Keby som sa v minulosti správal tak, aby som toto nemusel absolvovať,“ hovorí po súde Imrecze, ktorý chce podľa svojich vyjadrení odčiniť svoje kroky z minulosti. O výslednom verdikte sme sa v podcaste rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou.   Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes stretla s dočasne povereným ministrom práce Milanom Krajniakom a expertmi, aby riešili tému chudoby a dopad zdražovania na občanov Slovenska. Počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození u nás totiž narástol.    „Počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou u nás narástol približne o 45-tisíc. A celkovo doň spadá už okolo vyše 600-tisíc občanov. Za minulý rok narástol prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch na Slovensku,” uviedla po stretnutí. V druhej téme podcastu budete počuť aj dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka a Ľudmilu Ivančíkovú zo Štatistického úradu, ktorá priblíži pri akej skupiny ľudí sa zvyšuje miera rizika chudoby. No a Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priblížil ako by mohlo vyzerať systematické riešenie.

1. Keby sa Žilinka venoval únosu tak ako paragrafu 363, mohli sme byť oveľa ďalej. 2. Budaj predstavil návrh klimatického zákona, ktorý nemá šancu prejsť. 3. Asi posledný pokus dohodnúť voľby na jún nevyšiel.

"Čakal by som, že si sadneme okolo guľatého stolu. Pridám sa za predpokladu, že budú súhlasiť naši členovia, a že bude jasný cieľ," hovorí Pavel Macko, predseda ODS, o možnom spájaní sa s Modrou koalíciou Mikuláša Dzurindu. "Keby ste sa ma spýtali v septembri, poviem, že je veľká šanca, že v roku 2023 dôjde k zlomu a konflikt bude rozhodnutý a dotlačí Rusov k negociáciám. V tomto okamihu je stále šanca, ale pravdepodobnosť sa znižuje. Už to nie je 70 ku 30 ale pol na pol. Je stále šanca, ak Ukrajinci nájdu moment prekvapenia, zatlačia na Rusov a dotlačia ich do situácie, že ani mobilizácia im nebude stačiť, ak nie, Putin sa na to pozerá tak, že z dlhodobého hľadiska unaví Ukrajinu," hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko o možnom víťazstve Ukrajiny v tomto roku. Ako sa pozerá na spájanie strán pred predčasnými voľbami? Kde zoberú peniaze na kampaň? Ako je na tom Ukrajina a vyzbrojuje sa na to, aby začala ofenzívu proti Rusku? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Pavlom Mackom, generálom vo výslužbe a predsedom strany ODS. Rozhovor sme nahrávali pred rozhodnutím Nemecka o darovaní tankov Leopard na Ukrajinu. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Kampaňovať sa nedá z Bruselu, kampaňovať budem na Slovensku. Už teraz som veľa prítomný na Slovensku. Postupne, ako sa budú blížiť voľby, budem tu viac. V Európskom parlamente je bežné, že sú europoslanci aj podpredsedovia lídrami svojich strán. V momente, keby PS bolo úspešné vo voľbách, budem skladať mandát europoslanca, aj funkciu podpredsedu parlamentu," hovorí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. "Čo sa týka Hlasu, náš postoj bol jasný už pred komunálnymi voľbami, kde naše predsedníctvo vylúčilo spoluprácu s Hlasom. A keď sa budú blížiť voľby, rovnako poctivo dáme našim voličom vedieť. Teraz, keď ani nevieme, kedy tie voľby budú, sa mi zdá, že varíme len z prieskumov. Snáď nikomu nemusím vysvetľovať, že je to pre mňa ťažko predstaviteľné. Nehovoriac to, ako pôsobil Hlas pri obrannej dohody s USA, je to ťažko predstaviteľné," hovorí Šimčeka o tom, či by po voľbách spolupracovali so stranou Hlas. Ako sa pozerá na rokovanie o predčasných voľbách? Podporí PS svojím jedným hlasom ústavné posilnenie volebného systému? Čo si myslia o vládnom návrhu pre páry rovnakého pohlavia? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

K paralympijským športovcom sa často správajú tak, ako keby boli mentálne postihnutí. Správajú sa k nám, akoby sme boli hlúpi, hovorí naša zlatá medailistka z Pekingu Alexandra Rexová. Voči týmto športovcom nie je rešpekt. K tým, ktorí priniesli Slovensku medaily chýba úcta, dodáva zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France. V slovenskom paralympijskom športe teda zrejme panujú veľmi čudné až nezdravé pomery. Alexandra Rexová už ako 16 ročná priniesla Slovensku zlatú medailu, no a aby toho nebolo málo, táto zdravotne znevýhodnená lyžiarka, prišla z paralympiády v Pekingu aj s ďalšou bronzovou medailou. Rovnako tak zdravotne znevýhodnený lyžiar Martin France Slovensko obohatil o tri bronzové medaily z Majstrovstiev sveta. Dalo by sa povedať, že ich snahy, ale aj ich výsledky si zaslúžia úctu i rešpekt. Napriek tomu sú oni sami z pomerov v našom vrcholovom paralympijskom športe dnes doslova znechutení a demotivovaní. Hovoria o veľmi nevhodnom správaní sa voči športovcom,  parazitovaní funkcionárov, podceňovaní športovcov, ale ale aj o potrebe zásadnej systémovej zmeny, či už vo vedení paralympikov, ako aj zmeny vo financovaní zdravotne znevýhodnených športovcov. Čo sa to deje v našom vrcholovom paralympijskom športe a aké pomery tam vládnu? Téma pre Alexandru Rexovú a Martina Franceho. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

320 dní utrpenia a zomierania. Už takmer rok Rusko zabíja ľudí, ničí a pustoší Ukrajinu. Ruský diktátor sa nehodlá zastaviť, no Ukrajinci sa ďalej statočne bránia. Na začiatku sa Ukrajincom podarilo odraziť útok na Kyjev, po ktorom Putin sníval o bábkovej vláde a bleskovom ovládnutí celej krajiny. Vojna je však pomalá a smrteľná. Rusi ostreľujú civilistov a energetickú infraštruktúru Ukrajiny raketami. Čo všetko sa minulý rok na Ukrajine stalo? Ako to na fronte vyzerá dnes? Aké sú vyhliadky? Dokáže sa nakoniec Ukrajina ubrániť? Vieme aj my čo všetko je v stávke a je pomoc západu dostatočná? Ozve sa niekedy proti vojne aj ruská verejnosť? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku aj poradcom dočasne povereného premiéra Hegera pre Ukrajinu a Rusko Alexandrom Dulebom.

Bývalý policajný prezident, poradca ministra vnútra Romana Mikulca a šéf bezpečnosti v spoločnosti Slovnaft, Jaroslav Spišiak prijal pozvanie do relácie Na stope s Ivanom Megom. Jaroslav Spišiak je známy svojimi výrokmi, ktoré pozná azda každý, kto sledoval jeho tlačové konferencie v časoch, keď bol ešte policajným viceprezidentom a vyhlásil otvorenú vojnu proti mafii na Slovensku. V rozhovore ukázal nevídané emócie. Tie až doteraz pred verejnosťou skrýval. Čo bývalého policajného prezidenta tak veľmi rozhorčilo? Muž, ktorého si mnohí pamätajú aj pod prezývkou Cattani podľa hlavnej postavy talianskeho seriálu o mafii na Sicílii s názvom Chobotnica, teraz prehovoril o mafii na Slovensku v roku 2022, o vojne v polícii aj o aktuálnych kauzách, ktoré sú spájané s menami politikov. Jaroslav Spišiak odpovedal aj na to, čo si myslí o úplatku pre Romana Mikulca, o ktorom sa hovorí v nahrávke medzi bývalým šéfom NAKA Branislavom Zurianom a bývalým prezidentom Finančnej správy Františkom Imreczem. Jeho reakcie na otázky, či bola vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera naozaj protikorupčná alebo či by v prípade ponuky prijal post ministra vnútra, vás dostanú. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.

Slavěna Vorobelová kandidovala za ĽSNS, ale k extrémistom sa nehlási. Boris Kollár jej ponúkol členstvo v klube, no poslankyňa sa zatiaľ rozhodla nepodporiť vládu. Nevylučuje, že by mohla skončiť u Kollára, ale nevylučuje ani Uhríka či Smer. Najšokujúcejší je však jej postoj k vojne na Ukrajine. Hoci o sebe hovorí, že ja národne orientovaná, ak by Rusko napadlo aj Slovensko, poslankyňa Vorobelová by sa mu bez boja rovno vzdala. V rozhovore s nezaradenou poslankyňou sa dozviete: – ako sa rozhodovala o odvolávaní vlády; – či jej Boris Kollár ponúkal členstvo v Sme rodina; – že si vie predstaviť svoju politickú budúcnosť aj v Smere, aj v Republike, a nevylučuje ani Sme rodina; – že chce hlasovať za pád vlády, aj keď by to mohlo priniesť scenár, ktorý nechce; – že najhoršia vláda by podľa nej bola liberálna; – prečo kandidovala za ĽSNS, aj keď s nimi nesúhlasí; – prečo nie je ani v Republike, ani v ĽSNS; – či by mala Ukrajina odovzdať Rusku časť územia; – koľko Američanov zomrelo vo vojne, ak tvrdí, že ide o konflikt USA a Ruska; – či vie definovať, kto je to liberál a prečo za liberála považuje napríklad ministra Hirmana.

Slavěna Vorobelová kandidovala za ĽSNS, ale k extrémistom sa nehlási. Boris Kollár jej ponúkol členstvo v klube, no poslankyňa sa zatiaľ rozhodla nepodporiť vládu. Nevylučuje, že by mohla skončiť u Kollára, ale nevylučuje ani Uhríka či Smer. Najšokujúcejší je však jej postoj k vojne na Ukrajine. Hoci o sebe hovorí, že ja národne orientovaná, ak by Rusko napadlo aj Slovensko, poslankyňa Vorobelová by sa mu bez boja rovno vzdala. V rozhovore s nezaradenou poslankyňou sa dozviete: – ako sa rozhodovala o odvolávaní vlády; – či jej Boris Kollár ponúkal členstvo v Sme rodina; – že si vie predstaviť svoju politickú budúcnosť aj v Smere, aj v Republike, a nevylučuje ani Sme rodina; – že chce hlasovať za pád vlády, aj keď by to mohlo priniesť scenár, ktorý nechce; – že najhoršia vláda by podľa nej bola liberálna; – prečo kandidovala za ĽSNS, aj keď s nimi nesúhlasí; – prečo nie je ani v Republike, ani v ĽSNS; – či by mala Ukrajina odovzdať Rusku časť územia; – koľko Američanov zomrelo vo vojne, ak tvrdí, že ide o konflikt USA a Ruska; – či vie definovať, kto je to liberál a prečo za liberála považuje napríklad ministra Hirmana.

Herec Milan Kňažko je známy tým, že sa často zapája do slovenskej politiky, má v nej veľký prehľad a chodí okrem iného aj do rozhovorov, v ktorých sa k nej vyjadruje. Dnešný diel relácie Startitup Diskusný Klub nebol výnimkou a s naším moderátorom Šimonom Žďárským prebrali aktuálnu politickú situáciu na Slovensku. Čo si myslí o prerušenom hlasovaní o vyslovení nedôvere vláde? Aký je jeho postoj k Richardovi Sulíkovi a strane SaS? A ako vníma vzkriesenie Róberta Fica? Odpovede na tieto otázky sa dozvieš, ak si pozrieš tento rozhovor. „Keby tu bol Fico v takejto ťažkej kríze, tak by to bola katastrofa. Oni by kradnúť neprestali.” Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.

Keby mu učiteľka zo základnej školy nevybavila protekciu, nedostal by sa ani na strednú. Teraz učí na jednej z najlepších univerzít sveta. Jeho učebnice sú nesmierne populárne. Učí sa z nich v nemecky hovoriacich krajinách, ale preložili ich aj do angličtiny, japončiny či ruštiny. Profesor Juraj Hromkovič je uznávaný vysokoškolský pedagóg na Fakulte informatiky Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu (ETH). * Prečo odišiel zo Slovenska do Nemecka a potom do Švajčiarska? * Prečo si myslí, že z cudziny pomôže rodnej krajine viac, ako keby sa vrátil domov? * Čím to je, že vysoká škola, kde učí, patrí medzi najlepšie na svete? * Čo to znamená učiť ľudí myslieť a prečo sa o absolventov ETH všetci trhajú? * Prečo napriek tomu jeho deti odmietli ísť na ETH študovať? * Tvrdí, že učiť matematické zákony a vzorce je tragické. Prečo? * Čo radí tým, ktorí sa chcú vyznať v počítačoch a informatike? * Ako učiť komplikované veci tak, aby ich pochopil každý a ľahko?

Nieže by som mala málo obsahu do tejto časti. Keby som opísala jeden Ankin deň, bol by plný situácii, ktoré ju rozplakali. Niekedy plače fakt, že od rána, do večera. Ale, trochu ste mi pomohli aj vy. Takže možno nájdete v podcaste aj vaše plačúce lásky.

„Keby sme mohli na chvíľu vidieť energiu fyzickými očami, pochopili by sme veľa súvislostí v našich životoch“, hovorí Veronika Šablová, terapeutka a konzultantka terapeuticko-vzdelávacieho systému Araretama. Dnes už aj vedci prišli na to, že my ľudia máme fyzické telo, ktoré je len zhustenou formou energie. Každá energia má svoje vlnenie, každý tón má svoju vlnovú dĺžku. To, čo vysielame a vibrujeme do okolia, to si aj z toho okolia priťahujeme späť do života. Ľudia žijú v hlave a sú vedení neustále podávať výkony. Srdce sa dostáva do úzadia. Očami sme schopní vidieť 10 až 15 percent reality, ktorá je okolo nás. To znamená, že hlava môže byť veľmi klamaná. Čím sa teda pozeráme? Je to mozog? Vedomie? Oči? Osobné filtre každého jedného z nás spôsobujú, že vykreslenie toho istého obrazu bude úplne iné v závislosti na to, kto sa pozerá. Jediné, čo nám prináša 100% pravdivú informáciu je tá vibrácia, ktorú sme schopní vnímať cez srdce. Na základe týchto poznatkov je dôležité, aby srdce, ako receptor, bolo funkčné. Ako celý tento mechanizmus funguje? Sme tým, čím sú naše emócie? Prečo sme závislí? Ako vieme pracovať s časovou kompresiou? Prečo je dôležité venovať sa nefyzickému telu? Aký vplyv na život má spomalenie? Ako zistím úroveň svojho vedomia? Na tieto aj mnohé ďalšie témy prinášame odpovede a zamyslenia v samotnom rozhovore. Podrobnosti k samotnému podcastu TALKSLOW ako aj epizóde s Veronikou Šablovou nájdete na www.liveslow.sk

1. Existujú pochybnosti, či to SaS myslela vážne. 2. Existujú pochybnosti, či to Heger myslí vážne. 3. Podľa Klimeka môžu byť následky vážne. 

Rozhodnutia generálnej prokuratúry slúžia ako argumenty Smeru, ktorý verejne kritizuje stíhanie svojich nominantov. "Dáva im ako keby za pravdu, že  tieto konania sú účelové a stíhaní sú vlastne nevinní," hovorí v rozhovore s Veronikou Prušovou šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. 

Záverečná séria Gyncastu sa zameriava na konkrétne, špecifické situácie z oblasti gynekológie a pôrodníctva. Napriek tomu, že sa s nimi, našťastie, nestretáva väčšina žien, je dôležité ponúknuť relevantné informácie aj k týmto témam. Aktuálne vydanie Gyncastu sa venuje tzv. život ohrozujúcemu krvácaniu. Ako sa pozerá súčasná medicína na stratu krvi pri pôrode? MUDr. Peter Kaščák, PhD., primár a prednosta Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Trenčíne, vysvetľuje: „Hovorilo sa, že je rozdiel, koľko krvi žena stratí pri vaginálnom pôrode a koľko pri cisárskom reze. Myslím si však, že čoskoro príde doba, kedy sa spôsob pôrodu nebude rozlišovať." Dozviete sa tiež, že ak je žena počas tehotnosti chudokrvná, mala by byť liečená. „Do tretieho semestra by mala vstupovať žena s relatívne normálnym krvným obrazom," tvrdí Peter Kaščák. Ako sa dá zistiť, že žena po pôrode krváca príliš? Z akých dôvodov môže vzniknúť nadmerné krvácanie? Kedy je žena kvôli nadmernému krvácaniu ohrozená stratou maternice? Sťahuje sa maternica po cisárskom reze inak ako po vaginálnom pôrode? „Preventívne podanie oxytocínu z dôvodu stiahnutia maternice po pôrode má svoje nespochybniteľné východy." O aké výhody ide? Sú ženy ohrozené nadmerným krvácaním aj v priebehu tehotnosti? Čo je to abrupcia placenty? A ako môže život ohrozujúce krvácanie skomplikovať pôrod doma? „Keby sme sa vrátili k pôrodom doma, stúpla by materská aj novorodenecká úmrtnosť, to je krutý fakt. Akútne stavy nie sú časté, ale sú nebezpečné a je dôležité konať okamžite," dopĺňa primár Kaščák. K domácim pôrodom vyjadruje jednoznačne: „Väčšina žien by úplne v pohode porodila doma. Ale neexistuje žiaden faktor, ktorý by nás dopredu vedel varovať, že je žena ohrozená život ohrozujúcim krvácaním. To riziko nie je veľké, ale je úplne zbytočné. Vykrvácanie je najčastejšia príčina úmrtia tehotných v súvislosti s pôrodom. Krvné straty sú niekedy veľmi rýchle a nadmerné. Vytvárajme radšej v pôrodniciach prostredie, v ktorých budú ženy chcieť rodiť." _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcasty – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Dobrosrdečnosť. Milota. Láskavosť. Týmito slovami sa zvyčajne prekladá anglické slovíčko kindness. Dnes ťa chcem namotať k tomu, aby sa stalo praktickou súčasťou tvojho života. Lebo tak nielen pomôžeš niekomu inému a tým aj tomuto svetu, aby bol o niečo lepší, ale pomôžeš aj sebe. Veľmi inšpiratívne o tom hovorili v tejto časti podcastu Feel Better Live More.Ak ti chýbajú nápady ako môžeš dať svojej dobrosrdečnosti priestor sa prejaviť, klikni na web givingtuesday.sk. Pretože aj šetdrosť má svoj sviatok. A nemusí ním byť len Štedrý deň.Počúvať ma môžeš aj na týchto platformách:Link na Spotify.Link na Apple Podcasts.Link na Google Podcasts.Celú epizódu vo formáte mp3 si môžeš stiahnuť tu.Sledovať ma môžeš na Facebooku, Instagrame, Linkedine alebo si pozri môj youtube kanál. Priniesol ti tento podcast niečo hodnotné? Namotivoval ťa k niečomu, čo si dlho odkladal/a alebo ťa prinútil zamyslieť sa nad tým kým si a kým môžeš byť?Ak áno, prosím pozdieľaj to s niekým vo svojom okolí. Možno aj on/ona práve teraz potrebuje nakopnúť, inšpirovať, povzbudiť. Spolu tak môžeme doslova meniť svet. Možno nie celú planétu, ale celý svet jednému človeku. Za tých pár sekúnd to stojí, no nie?www.zlepsujsa.sk

Ako jediný Slovák vyhral extrémne preteky série Ironman a so značným náskokom 7 minút. Je učiteľom telesnej výchovy na základnej škole a zapísal sa do slovenskej histórie. Michal Holub prijal pozvanie do novej časti relácie Startitup Diskusný Klub a porozprával nám o jeho kariére v sérii Ironman a jeho historických úspechoch. Taktiež nám prezradil, ako vyzerá jeho tréning a ako trávi svoj voľný čas. A povedal nám aj, prečo sa na Hawaj už neplánuje vrátiť. Viac sa však dozvieš, keď si pozrieš tento rozhovor. „Keby som išiel ešte trochu ďalej, už by som sa nemusel vrátiť." Toto všetko a oveľa viac môžeš vidieť v najnovšom Startitup Diskusnom klube.

Mojim dnešným hosťom je človek, ktorý musel doslova a do písmena začínať ODznova. Po autonehode, sa druhýkrát narodil a dnes motivuje a inšpiruje aj iných. Chcem poďakovať všetkým, ktorí podporujú našu tvorbu. Aj vy sa môžete pridať tu: https://ko-fi.com/odznovapodcast Pripravila a moderuje: Martina Valachová ODznova podcast je súčasťou obsahu Magazínu 40plus.sk . Web: http://www.40plus.sk• Facebook: http://fb.com/40plus.sk• Instagram: http://instagram.com/odznovapodcast • Kamera: Dominik Besler, • Strih & Postprodukcia: Dominik Besler Za priestory ďakujeme: Dom Umenia, Laurinská 14 - https://www.rdsartgroup.sk/ #odznova #motivacia Partnerom tejto epizódy je Kooperativa

Do novej časti relácie Startitup Diskusný klub prijal pozvanie poslanec Národnej Rady a člen hnutia OĽANO, György Gyimesi. Nášho moderátora Šimona Žďárského zaujímalo, ako vnímal vraždu dvoch queer ľudí na Zámockej ulici, keďže sa radí medzi konzervatívnych politikov a ostro vystupuje proti LGBTI+ komunite. Rozoberali taktiež odchod SaS z koalície, porovnávali Sulíkove a Kollárove výlety do Dubaja, ale aj kontroverzný paragraf 363. Poslanec György Gyimesi v najnovšom Diskusnom Klube odpovedal aj na otázku moderátora v súvislosti s výročím Nežnej revolúcie. V profilovom článku o poslancovi sme upozornili na fakt, že otec poslanca mal blízko k ŠtB, vyplýva to z materiálov Ústavu pamäti národa. Profilový článok o poslancovi Gyimesim

Martin Klus, bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a súčasný poslanec NR SR, sa netají tým, že má záujem o post v diplomacii a je preto pripravený odísť zo SaS, a predpokladá, že aj kolegom by sa uľavilo, pre rozdielne názory, ktoré majú. Uviedol to v relácii Ide o pravdu. Nevylúčil, že ak by nevyšli iné alternatívy, prípadne by sa "pripojil k inému politickému projektu", ktorý by sa ukázal byť životaschopný. Ponuky už mám, uviedol.

"Netreba nad každým lámať palicu, pretože trestné činy sú rôznorodé. Sú tam rôzne typy odsúdených a určite je podstatná časť ľudí, ktorá si zaslúži našu podporu. Keby sa zmenil prístup spoločnosti, možno by sme neboli v takých vysokých číslach recidívy. Možno, ak by bolo ešte viac sociálneho bezpečia, čo je veľmi dôležité po prepustení, aj v tom by sme mohli hľadať riešenia. Keď funguje nastavená sieť, percento recidívy je úplne iné, ako bežne," hovorí Zuzana Valentovičová, odborná garantka projektu Šanca na návrat, ktorý pomáha väzňom zaradiť sa späť do spoločnosti. "Poviem z vlastnej praxe, že odsúdení to vnímajú už len pri obyčajnom záujme o zamestnanie. Častokrát si zamestnávatelia pýtajú odpis z registra trestov, tam už je prvá stigma. Sú organizácie alebo zamestnávatelia, ktorí ich automaticky vylúčia z radu uchádzačov. Myslím si, že to nie je správne. Sú pracovné pozície, kde to nie je také dôležité," dodáva Valentovičová. Aké percento ľudí vo väzení je negramotných? Ako je to možné? A ako sa znižuje recidíva, ak väzni prejdú programom Šanca na návrat? Čo by mala spoločnosť zmeniť, aby ľuďom vychádzajúcim z väzenia pomohla? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so Zuzanou Valentovičovou, odbornou garantkou projektu Šanca na návrat. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Keby sme žili v 18.storočí, piekli by sme medové “dušičkové” pečivo. Zvyklo sa rozdávať žobrákom, ktorí naň čakali pri bránach cintorína. K starším zvykom patrilo aj symbolické nechávanie kúska jedla na tanieri počas dušičkovej noci, ako spomienka na zosnulých.

Lucia Plaváková v rozhovore hovorí o problémoch dúhových rodín, o tom, či sa na Slovensku bojí, ale aj o zmenách zákonov v prospech LGBTI+ ľudí. Hovorila s ňou Veronika Folentová.

“Ak už ani táto tragédia nezmení situáciu, ak zmena nenastane, alebo ak aspoň niekto nevyjadrí záujem, že chceme na niečom pracovať, ak toto nenastane, tak to môžeme s touto krajinou už zabaliť. A neviem, ako mám teraz mladým ľuďom z komunity vysvetľovať, že tu majú zostať žiť. Niekto tu musí aj zostať a niekto sa musí pokúsiť o zmenu,” hovorí Martin Macko, šéf organizácie Inakosť. “Bude oveľa ťažšie organizovať verejné akcie aj presvedčiť ľudí, aby prišli. Teraz budú mať problém aj podniky, ktoré sú zamerané na túto komunitu. Jedna taká rana bol covid, a teraz to možno bude mať podobný efekt. Že ľudia sa budú báť na verejnosti prihlásiť sa ku komunite,” dodáva Macko. “Je úplná samozrejmosť, že najvyšší ústavní činitelia si prídu uctiť pamiatku obetí. Prezidentka ukážkovo ukázala, ako sa postupuje v týchto prípadoch, to je úplné minimum, čo od premiéra očakávam. Keby sme boli v akejkoľvek inej normálnej európskej krajine, tak už mám telefonát z úradu vlády s pozvánkou na stretnutie, že čo ideme robiť v budúcich týždňoch. To sa nestalo. Celkom som skeptický, aký by bol výsledok okrem fototermínu,” komentuje premiéra Hegera Martin Macko. Ako sa LGBTI komunita spamätáva po hroznom útoku? Čo by malo teraz nasledovať? Čo hovorí na ticho viacerých politikov, ktorí zatiaľ nič zásadné nepovedali? A ako bude vyzerať dnešný pochod na podporu LGBTI komunity? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľom organizácie Inakosť Martinom Mackom. – Detaily primátorskej debaty denníka SME, ktorá sa uskutoční v stredu 19. 10. o 17:00 v nocľahárni Depaul, nájdete v evente na Facebooku https://fb.me/e/2eLwBGyIP – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

RIŠO ŠECHNÝ: „Na Zvolen nezabudnem, tam mi bolo najlepšie.“ Hral, keď mal 46! „Prehovorili ma.“ NEXT?  BOSTON IDE DO KYTEK  https://open.spotify.com/episode/3pOHLqCxFrAtzZMflZMVcn  ZAPO TOUR pokračuje v Košiciach  https://www.zabavavpodcastoch.sk/tour-2022/   

"Slovákom chýba vzťah ku kultúre. Pandémia to ešte troška rozbila. V prvej vlne ako keby sme chceli strašne komunikovať a ľudia podporovali aj umelcov, ktorí prví zostali bez práce. Je to taký paradox, lebo máme strašne veľa vysokých škôl a 18 konzervatórií. A je to taká platforma, že by mala občanov vychovať k tomu, aby boli neuveriteľne vzdelaní v hudbe, v umení aj v kultúre. Cítime to aj my, pred pandémiou viac ľudí prichádzalo na koncerty," hovorí violončelista a organizátor festivalu Konvergencie Jozef Lupták. "Niekedy už vedome vypínam správy. Som typ, ktorý nemôže byť neinformovaný. Chcem vedieť, čo sa deje, ale mám pocit, že potrebujem viac času na spracovanie. Tak, ako sme kedysi čosi vyriešili nejakými protestami, koncertami za Jána a Martinu. Väčšinou som bol do toho zapojený, teraz mám pocit, že potrebujem na spracovanie viac ticha nejakej meditácie. Paradoxne mi v tom veľmi pomáha tá hudba. Keby som ju nemal, neviem, čo by ma tu držalo. Naozaj mám pocit, že sme sa dostali do stavu polorozpadu. Občas sa ale kde tu nejaká nádej objaví, bez toho by sa to nedalo. Viem si predstaviť, že je existenciálny tlak, tlak vyjadrení tých hlúpych politikov, ktorí si neuvedomujú, ako to pôsobí na nás bežných ľudí, ktorí ich počúvame. Že čo to vlastne rozprávajú. Oni nám majú dať nejaké svetlo, nejakú nádej, riešenia, čo sa s tým dá robiť. Nie my ich máme držať nad vodou na tom ich pieskovisku," dodáva Lupták, ktorý spolu s umelcami pred niekoľkými týždňami podpísal verejnú výzvu Igorovi Matovičovi, aby odstúpil. Čo by odporučil začiatočníkom na festivale komornej hudby Konvergencie? Ako si nájsť cestu ku klasickej hudbe? Ako vníma súčasnú politickú situáciu? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s violončelistom Jozefom Luptákom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Je veľmi frustrujúce, keď vidíte, že štát potrebuje zásadné riešenia a vy počúvate nejakú koaličnú hádku, že kto, čo povedal. Je to už univerzálny pocit na Slovensku, že nás tie statusy, čo kto kedy povedal a kto je ten horší a zlý nezaujíma. Aj my lekári by sme chceli vidieť riešenia v zdravotníctve," hovorí predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský o koaličnej kríze. "Všetky ostatné možnosti sme vyčerpali, ak chceme zostať v nemocniciach, iná cesta, ako dať výpoveď, pre nás neexistuje. V priebehu mesiaca zozbierame výpovede, scentralizujeme, a podáme to. A od prvého októbra začne plynúť dvojmesačná výpovedná lehota, kde má ministerstvo a vláda posledné dva mesiace, aby niečo vyriešili. O tie dva mesiace tí lekári odídu. Prieskum dopadol nad očakávania, okolo 3500 deklarácií od nemocničných lekárov. V roku 2011 bolo vo výpovednej dobe ani nie 2000 lekárov. A dnes je ďaleko horšia situácia, čo sa týka personálu. Keby som len ja sám dal výpoveď na mojom pracovisku, nemôže ďalej pracovať a len mojou výpoveďou by bolo ochromené," dodáva Peter Visolajský k tomu, ako bude vyzerať podávanie výpovedí lekármi v nemocniciach. Aké majú lekári požiadavky? Kto má pravdu, keď Igor Matovič hovorí, že dvíhajú lekárom platy o 550 eur? Ako to momentálne vyzerá v nemocniciach a sme naozaj v krízovom stave? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Igor Matovič je na dovolenke a to, čo píše na Facebook, ukazuje náhľad do jeho mysle. Zjavne o situácii premýšľa, je tam pocit ublíženosti, ale ešte nie je rozhodnuté. Vládnu krízu hodnotia v podcaste komentátor Denníka N Roman Pataj a vedúci redaktor Napunku Zoltán Szalay. Rozprávala sa s nimi Monika Tódová.   

Silné strany s vnútornými demokratickými mechanizmami a vnútrostraníckou opozíciou, to je podľa bývalého politika Martina Poliačika receptom ako predchádzať takej koaličnej kríze, akej dnes čelíme. „Britský premiér nebol nachystaný odísť, on nemal inú možnosť, pripomína exposlanec za SaS a potom PS Martin Poliačik. Rozhodujúcu kartu v tejto kríze má však podľa neho v rukách premiér Heger. Sulík alebo Matovič? Nie, to nie je scenár nejakého béčkového filmu o zápasníkoch v ringu, to je iba veľmi stručný a pomerne trefný popis aktuálnej koaličnej krízy, ktorá už druhý mesiac opätovne otriasa vládnou koalíciou. Slovensko sa tak stalo takpovediac rukojemníkom pretláčania dvoch silných mien koaličnej politiky, pričom na krajinu sa valia dôsledky vysokej inflácie, vojny na Ukrajine či protiruských sankcii. A premiér? Ten síce má, podľa bývalého poslanca Martina Poliačika, v rukách veľmi silné politické karty, použiť ich zatiaľ odmieta. Kľúčovým faktorom dnešnej krízy je však podľa Poliačika stav vládnucich strán, strán, ktoré sa na strany iba hrajú a nedisponujú ako širokou členskou základňou tak ani vnútrostraníckou opozíciou. „Jedným z najsilnejších motorov silných demokracii sú silné stranícke opozície v demokraticky fungujúcich stranách. Keby Igor Matovič nemal inú možnosť, lebo by mu silné stranícke orgány v OLANO nevyjadrili dostatočné silnú dôveru, tak by to bolo jedným z riešení aktuálnej koaličnej krízy,“ tvrdí Martin Poliačik. Ako dopadne spor Sulíka s Matovičom? Ako bude vládnuť premiér a bez väčšinovej podpory parlamentu? Prečo vládnutie dospelo až k bodu v ktorom sa vládni lídri viac než občanmi zaoberajú sami seboua aký to bude mať dopad na chuť voličov opätovne prísť k volebným urnám? Témy a otázky pre bývalého poslanca za SaS a potom PS Martina Poliačika. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo

Silné strany s vnútornými demokratickými mechanizmami a vnútrostraníckou opozíciou, to je podľa expolitika Martina Poliačika receptom ako predchádzať takej koaličnej kríze, akej čelíme. „Britský premiér nebol nachystaný odísť, on nemal inú možnosť, pripomína exposlanec za SaS i PS Martin Poliačik. Rozhodujúcu kartu v tejto kríze má však podľa neho v rukách premiér Heger. Sulík alebo Matovič. Nie, to nie je scenár nejakého béčkového filmu o zápasníkoch v ringu, to je iba veľmi stručný a pomerne trefný popis aktuálnej koaličnej krízy, ktorá už druhý mesiac opätovne otriasa vládnou koalíciou. Slovensko sa tak stalo takpovediac rukojemníkom pretláčania dvoch silných mien koaličnej politiky, pričom na krajinu sa valia dôsledky vysokej inflácie, vojny na Ukrajine či protiruských sankcii. A premiér? Ten síce má, podľa bývalého poslanca Martina Poliačika, v rukách veľmi silné politické karty, použiť ich zatiaľ odmieta. Kľúčovým faktorom dnešnej krízy je však podľa Poliačika stav vládnucich strán, strán, ktoré sa na strany iba hrajú a nedisponujú ako širokou členskou základňou tak ani vnútrostraníckou opozíciou. „Jedným z najsilnejších motorov silných demokracii sú silné stranícke opozície v demokraticky fungujúcich stranách. Keby Igor Matovič nemal inú možnosť, lebo by mu silné stranícke orgány v OLANO nevyjadrili dostatočné silnú dôveru, tak by to bolo jedným z riešení aktuálnej koaličnej krízy,“ tvrdí Martin Poliačik. Ako dopadne spor Sulíka s Matovičom? Ako bude vládnuť premiér a bez väčšinovej podpory parlamentu? Prečo vládnutie dospelo až k bodu v ktorom sa vládni lídri viac než občanmi zaoberajú sami seboua aký to bude mať dopad na chuť voličov opätovne prísť k volebným urnám? Témy a otázky pre bývalého poslanca za SaS a potom PS Martina Poliačika. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

42. epizóda: Šesť ozbrojených Talibov chcelo vedieť môj názor na Taliban. Keby jej trčal kúsok kože, bude upalicovaná. Prišli deti a povedali - treba vás zabiť! NEXT? Stratég Sainz - VC Francúzska  https://open.spotify.com/episode/7MUO5c4x3DheQ35aHTo39b?si=97e6Q4ccT-ud5SnWG0pvvQ  Pozdravujeme z republiky piva  https://budweiserbudvar.com/sk/#  Zoznámte sa s funkciami aplikácie ČSOB SmartBanking  https://www.csobsmartbanking.sk/  Cestovné poistenie MARCO POLO  https://kooperativa.sk/poistenie/cestovne-poistenie/cestovne-poistenie-marco-polo  ZAŽI VIAC na https://www.najzazitky.sk/  Všetko na jednom mieste  https://www.europasc.sk/  TOP Produkcia by @zapoofficial  

1. Prezidentka chce skoré vyriešenie vládnej krízy, premiér vyťahuje nové výmysly. 2. Konečne dobrá správa z Ukrajiny. 

"Priemerný vek pediatra je 61 rokov. Keby tí, čo mali ísť do dôchodku, šli, prvý kontakt pre pacienta skolabuje. Už došli dobré riešenia, už sú len všelijaké riešenia na zaplátanie. Do katastrofy sa rútime už dlho a teraz už sa konečne v praxi prejavuje, čo to znamená. Presuny pacientov, operácií, presuny aj akútnych pacientov. Náš sektor funguje na ochote a obete zdravotníkov, ktorí sú často v dôchodkovom veku. Buď sú altruisti, alebo nemôžu odísť, lebo vedia, že by to celé padlo," hovorí analytik Martin Smatana o vážnej situácii v zdravotníctve. "Nerozumiem, prečo sme to nechali zájsť až do takéhoto štádia. Ministerstvu financií a zdravotníctva som ešte v novembri minulého roka pomáhal spraviť výpočty a porovnávačky s ostatnými krajinami. Minimálne od novembra boli dáta nachystané. Prečo sme sa dostali až sem, to neviem. Či sa hrá s tým, že zdravotníci sa nepostavia a nechajú to nejako ďalej ísť? Vôbec tomuto nerozumiem," dodáva Smatana k tomu, prečo ešte stále vláda nedokázala zvýšiť platy zdravotníkom. "Rozdelil by som to podľa predmetov. Ak rátame pandémiu, tak za pána ministra Krajčího štyri mínus, potom sa to zlepšilo, až teraz k dvojke. Možno aj jedna mínus. Zoberme si ale, že táto vláda je zatiaľ najviac reformná od čias ministra Zajaca. Prešlo niekoľko veľkých reforiem - o liekoch, reforma nemocníc, dlhodobá starostlivosť, idú novelizovať zákon o zisku poisťovní. Všetky veci, ktoré sa roky nedarili, sa postupne schvaľujú, aj keď to ide ťažko. A aj keď sa to niekedy nezdá, vo finále to nie je až také zlé, a dal by som im dvojku," hodnotí túto vládu analytik. Ako sme na tom s nedostatkom sestier a lekárov? Aká vážna je situácia v zdravotníctve? Stíhame postaviť nemocnice z Plánu obnovy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s analytikom Martinom Smatanom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Koaličná štvorka OĽANO SaS Sme Rodina a Za Ľudí stoja už opäť nad priepasťou. SaS nechodí na koaličné rady. Matovič s Hegerom predstavujú 500 eurový bonus. Ako v reality šou, všetci napäto očakávame čo z toho zas bude. Dokedy nás budú politici trápiť ich vlastnými problémami? Je táto koalícia schopná ešte ďalej vládnuť, alebo by radšej mala ísť od toho? Budú sa navzájom odvolávať alebo sa ešte môžu dohodnúť? Ale hlavne, kto, kedy a ako pomôže aj ostatným ľuďom so zdražovaním. A čoho sa dočkajú zdravotné sestry či lekári? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom vlády Slovenskej republiky za hnutie OĽANO Eduardom Hegerom.

1. Po dvoch rokoch útokov Matovič žiada Sulíka o zmier. 2. OĽaNO a SaS by sa predsa len mohli na niečom zhodnúť. 3. Promiskuitný Kollár sa tentokrát ponúka Hlasu.

Dávať peniaze, ktoré nemáme, rodinám, ktoré ich nepotrebujú je evidentne zlé a hlúpe riešenie. Nie je rozumné plošne rozdávať peniaze všetkým ani vtedy, keď na to máte, ale my na to ani nemáme, odkazuje Igorovi Matovičovi Ivan Mikloš. Druhou témou sú medvede. Minister Budaj pripúšťa ich reguláciu podľa počtu. Dnes je najdlhší deň roka no a práve letný slnovrat nám priniesol doslova sériu jóbových správ z dielne Centrálnej banky. Podľa NBS nás dvojciferná inflácia potrápi nielen v tomto, ale aj v budúcom roku a navyše, Slovensko ekonomický porastie v nižšom tempe než sa očakávalo, pričom v hre je dokonca i možnosť recesie. No a práve v týchto ekonomicky naozaj neľahkých časoch sa strážca našej štátnej kasy pokúša v parlamente prelomiť prezidentkino veto na približne jeden a štvrť miliardový takzvaný prorodinný balíček. A skúša to napriek nesúhlasu koaličnej SaS ako i tomu, že bez hlasov extrémistov sa mu toto veto pravdepodobne zlomiť nepodarí. Aké sú však samotné kvality tejto vyše miliardovej pomoci a aké to bude mať dopady na naše verejné financie a teda i na hrozbu zvyšovania daní či škrtov vo výdavkoch? Téma pre bývalého ministra financií a jednu z kľúčových postáv ekonomických reforiem 90. rokov Ivana Mikloša. V druhej téme podcastu sa Denisa Žilová o aktuálnej situácii s medveďmi rozprávala s ministrom životného prostredia Jánom Budajom no a zaznie aj názor poslanca za stranu SMER - SD Richarda Takáča. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský  

Dávať peniaze, ktoré nemáme, rodinám, ktoré ich nepotrebujú je evidentne zlé a hlúpe riešenie. Nie je rozumné plošne rozdávať peniaze všetkým ani vtedy, keď na to máte, ale my na to ani nemáme, to odkazuje Igorovi Matovičovi Ivan Mikloš. Druhou témou sú medvede. Minister Budaj pripúšťa ich reguláciu podľa počtu. Dnes je najdlhší deň roka no a práve letný slnovrat nám priniesol doslova sériu jóbových správ z dielne Centrálnej banky. Podľa NBS nás dvojciferná inflácia potrápi nielen v tomto, ale aj v budúcom roku a navyše, Slovensko ekonomický porastie v nižšom tempe než sa očakávalo, pričom v hre je dokonca i možnosť recesie. No a práve v týchto ekonomicky naozaj neľahkých časoch sa strážca našej štátnej kasy pokúša v parlamente prelomiť prezidentkino veto na približne jeden a štvrť miliardový takzvaný prorodinný balíček. A skúša to napriek nesúhlasu koaličnej SaS ako i tomu, že bez hlasov extrémistov sa mu toto veto pravdepodobne zlomiť nepodarí. Aké sú však samotné kvality tejto vyše miliardovej pomoci a aké to bude mať dopady na naše verejné financie a teda i na hrozbu zvyšovania daní či škrtov vo výdavkoch? Téma pre bývalého ministra financií a jednu z kľúčových postáv ekonomických reforiem 90. rokov Ivana Mikloša. V druhej téme podcastu sa Denisa Žilová o aktuálnej situácii s medveďmi rozprávala s ministrom životného prostredia Jánom Budajom no a zaznie aj názor poslanca za stranu SMER - SD Richarda Takáča. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

1. Diagnóza Matovič. 2. Už aj prví poslanci OĽaNO váhajú nad balíčkom. 3. Keby bojoval proti korupcii, odvolal by Kaňku.

"Najväčšiu zásluhu alebo chybu, či niečo funguje, má premiér. Proti Dzurindovi hlasovala polka klubu SDĽ aj pán Migaš, ale bol ochotný normálne si s ním sadnúť a dohodli sa. Nevidím takúto snahu premiéra Hegera, že by sa snažil povedať Matovičovi dosť, stačilo, ja to riešim," hovorí bývalý politik Béla Bugár o situácii slabšieho premiéra a silnejšieho predsedu strany, ktorú už dvakrát zažil. "Nie je pravda, že so Sulíkom sa nedá dohodnúť. Nehovorím, že sme mali na všetko rovnaký názor, je tvrdohlavý. Keby nebol tvrdohlavý, nebola by možno padla vláda Ivety Radičovej, ale aj Matovič hlasoval za pád vlády, na to netreba zabúdať," dodáva Bugár, ktorý bol vo vláde aj s Matovičom aj Sulíkom. "Najväčšie prekvapenie a sklamanie pri pánovi Ficovi pre mňa je, že fakticky podal priateľskú ruku ĽSNS. To je katastrofa. Nesmieme ich rehabilitovať. Vždy bude desať percent ľudí takto rozmýšľať, ale to neznamená, že ďalších 90 percent s tým musí súhlasiť. Politici z koalície aj opozície ako keby ich chceli rehabilitovať, že možno ich niekedy budeme potrebovať. Takto žiť nechcem," hovorí Béla Bugár. Ako sa pozerá na túto koalíciu? Čo hovorí na obvinenia Gábora Gála, ktorého polícia obvinila z korupcie? Na koho strane je pri spore Matoviča a Sulíka? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s expolitikom Bélom Bugárom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

1. Predseda OĽaNO predpovedá pád vlády pre vlastnú neschopnosť. 2. Čaputová predniesla silné posolstvo v Kyjive. 3. Deje sa história, Európa sa rozchádza s Ruskom.

"Tieto predstavy sú v roku 2022 úplne absurdné. Neexistuje jeden jediný operný dom, ktorý by bol zostavený len z národnosti tej krajiny, v ktorej sa nachádza. To je ako keby sme kritizovali La Scalu za to, že tam vystupuje Anna Netrebko alebo Rolando Villazón. Táto predstava je absolútne absurdná a preto sa nad ňou nijako hlboko nezamýšľam," hovorí riaditeľ Slovenského národného divadla Matej Drlička o výrokoch viacerých poslancov, že opera SND má byť slovenská so slovenským repertoárom. "Opera SND má dlhodobo jeden problém, a to je návštevnosť. Keď sme nastúpili, urobili sme si analýzu a z tých dát jednoznačne vyplýva, že sa neustále znižovala návštevnosť. Myslím si, že je to kombinácia kvality interpretov a nastavenia dramaturgických plánov. Mám za to, že naši sólisti už dlhodobo nie sú lákadlom. Veľmi by som sa tešil, keby u spevákov došlo k nejakej sebareflexii. Aby si uvedomili, že tým, že sú v divadle zabetónovaní až do dôchodkového veku, nevytvárajú žiadny priestor pre mladých, ktorí do divadla majú prísť. Akým spôsobom sa stalo, že také mená ako Palo Bršlík alebo Slávka Zámečníková sa ani nezastavili v národnom divadle?" dodáva Drlička k sporu so sólistami opery SND, ktorým divadlo ponúklo po novom len externé spolupráce. Ako došlo k sporu so sólistami opery? Mali by sa k tomu vyjadrovať politici? Bude ministerka kultúry odvolávať Mateja Drličku z funkcie? A aká je jeho vízia pre operu SND? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľom Slovenského národného divadla Matejom Drličkom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

“Dostala som reakcie aj pozitívne aj negatívne. Viac bolo tých pozitívnych. Negatívne boli, prekvapujúco, aj od ľudí, ktorých aj blízko poznám. Ale je to skôr o tom, čo hovoril Martin Smatana, že žijeme v strachu, čo sa vlastne bude diať. Človek by sa nemal báť povedať svoj názor a obávať sa, že ja poviem niečo, čo je pravda, a budem za to skritizovaná, posudzovaná. Dokonca som dostala informáciu, že som si pochovala projekt martinskej nemocnice, lebo som si dovolila kritizovať exministra. To mi príde už dosť cez čiaru,” hovorí Martina Antošová, ktorá má na starosti projekt výstavby martinskej nemocnice a pred dvomi týždňami verejne kritizovala kroky exministra zdravotníctva Mareka Krajčího. "Keby nám teraz povedali - môžete robiť, robte, ešte stále by sme to s odretými ušami stihli. Ja by som bola veľmi rada, keby sme stihli aspoň jednu nemocnicu. Tie menšie by sme stihli určite, ale čakáme na politické rozhodnutie," hovorí Antošová o tom, či stíhame z Plánu obnovy postaviť nové nemocnice. "Je to stále o tom, že človek si myslí, že sa niečo zlepší. Ale keď ste v ďalšej pracovnej skupine, s ďalším tímom a hovoríte už piatykrát o tom istom, tak vás to prestáva baviť. A hovoríte si, či malo zmysel vrátiť sa na Slovensko a snažiť sa o niečo, keď nemáte podporu. Ešte sme to nevzdali. Každý, kto niekedy staval nemocnicu, vám povie, že pokiaľ sa ten projekt nezrealizuje do nejakých šiestich rokov, tak ho môžete hodiť do koša, lebo je už neaktuálny. Takže máme ešte nejaký rok či dva, aby sme začali realizáciu. Inak sa náš tím bude musieť rozpustiť a budeme sa venovať niečomu inému, lebo už nikto nebude chcieť začínať odznova," hovorí Martina Antošová o projekte martinskej nemocnice. Na čom stojí reforma nemocníc a Plán obnovy? Sabotuje ho Marek Krajčí? A stíha alebo nestíha sa postaviť martinská nemocnica z Plánu obnovy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Martinou Antošovou z Univerzitnej nemocnice Martin. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

1. Keby bol Kaliňák disident, trčal by v base. 2. Ďalší prieskum priniesol nové sklamanie. 3. Vláda bude mať čo kompenzovať.

"Sme v koaličnej vláde, každý zodpovedá za svojich ministrov. My sme pochybnosti o ministrovi vnútra komunikovali už viackrát aj verejne. Ale nepredpokladám, že budeme hlasovať za jeho odvolanie," hovorí minister práce a podpredseda Sme rodina Milan Krajniak o odvolávaní Romana Mikulca v parlamente. "Myslím si, že ako policajný prezident by mal byť častokrát vo svojich vyjadreniach zdržanlivejší, než je. Ale platí právo vybrať policajného prezidenta a zodpovednosť za to má mať minister vnútra. Ja rešpektujem, že si minister vybral tohto policajného prezidenta. Voči pánovi Hamranovi zatiaľ nemám konkrétnu vec, ktorú by som mu vedel vytknúť," dodáva Krajniak na otázku, či dôveruje Štefanovi Hamranovi. "Nešli sme na to tak, že sme si zobrali 100 firiem. Išli sme na to opačne. Ktoré sú tie regulované odvetvia, ktorým zisky, aj pre krízu aj pre to, že majú monopol na trhu, vzrástli. A keď sme to napočítali spätne, tak z toho vyšlo zhruba 70 až 100 firiem. Bol by som rád, keby tam bol Slovnaft. Nepovažujem za normálne, že v čase, keď rastú ceny pohonných hmôt, majú zisk 30 eur na barel. To sa mi zdá troška veľa," hovorí Milan Krajniak o tom, aké firmy chce táto vláda zdaniť, aby mala peniaze na vyššie detské prídavky. Ak by bol poslanec, hlasoval by za vydanie Roberta Fica? Bude sa ešte meniť paragraf 363? Prečo nevalorizovali všetky dávky, ako to odporúčajú odborníci? A kde na vyššie prídavky zoberie táto vláda zdroje? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom práce a podpredsedom Sme rodina Milanom Krajniakom – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Nerozumiem, prečo musia ísť peniaze na zvýšenie imania štátnej poisťovne, keď mohli ísť na zvýšenie platov. Nie je to výhovorka, je to objektívny fakt, ja už po tých rokoch oznamujem ľuďom, že zdravotníctvo je v rukách OĽANO. Keby bolo v rukách SaS, vyzerá to inak," hovorí predsedníčka zdravotníckeho výboru a poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková o tom, prečo ešte stále vláda nezvýšila platy zdravotníkom, ktorí už medzičasom vstúpili do štrajkovej pohotovosti. "V tomto momente to padá na ministrovi financií. Bol úplne legitímny argument, že každá kasa má svoje dno. Lenže legitímny argument je aj dajte mi čísla, dáta, aký to bude mať výsledok. Preto sa robilo porovnanie siedmych zdravotníckych povolaní s okolitými štátmi, aj za účasti Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý je súčasťou ministerstva financií. Výsledok bol, ako treba dofinancovať tých sedem povolaní, čo je presne tých 220 až 300 miliónov. Keby to ministerstvo financií chcelo urobiť, tak to mohlo zaplatiť ako očkovaciu lotériu a iné veci. Dofinancovanie zdravotníkov sa malo urobiť už dávno," dodáva Cigániková. Prečo SaS viac netlačí na zvyšovanie platov, ak hovorí, že je to kľúčové? Čo bude s pacientom, keď lekári pôjdu do štrajku? Na čom stojí zvyšovanie platov sestier, lekárov, záchranárov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s poslankyňou za SaS a predsedníčkou zdravotníckeho výboru Janou Bittó Cigánikovou. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Špeciálna prokuratúra verzus Generálna prokuratúra. Pokračuje na Slovensku vojna prokurátorov a policajtov? Prečo Lipšicovi prokurátori píšu verejnosti o tlaku od Žilinku a generálny prokurátor to vidí ako útok? A prečo to opäť súvisí s korupčnou kauzou bývalého šéfa SIS a nominanta Sme Rodina Pčolinského? Braňo Závodský sa rozprával so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom.