Podcasts about dunaja

  • 66PODCASTS
  • 112EPISODES
  • 33mAVG DURATION
  • 1MONTHLY NEW EPISODE
  • Apr 29, 2025LATEST

POPULARITY

20172018201920202021202220232024


Best podcasts about dunaja

Latest podcast episodes about dunaja

Večera s Havranom
Havran na ceste - Koniec vojny - odsun Nemcov (29.4.2025 21:55)

Večera s Havranom

Play Episode Listen Later Apr 29, 2025 55:17


V máji 1945 sa na slovenskom území vzdali posledné bojujúce nemecké jednotky. Zvyšky porazenej armády sa pokúšali ešte prebiť na Moravu. Už v apríli 1945 prijala exilová vláda KVP a oslobodením Prahy 8. mája sa zavŕšil proces obnovenia republiky. Napriek snahe o rýchle etablovanie demokratického poriadku ostáva situácia nestabilná. V prvých mesiacoch po vojne začína vysídľovanie karpatských Nemcov z územia Slovenska. K internácii Nemcov dochádzalo hneď po prechode frontu. Zainteresované štátne orgány mali zabezpečiť jednotnú úroveň organizácie a materiálne zabezpečenie táborov. Vo väčšine zariadení však boli nevyhovujúce hygienické pomery, ktoré ohrozovali aj široké okolie. Najväčším problémom bolo zásobovanie potravinami. Bezprostredne po zaistení žilo nemecké obyvateľstvo zo svojich zásob, ktoré si prinieslo do táborov. V Petržalke vypomáhal so zásobovaním Červený kríž. Koniec vojny prináša porážku Tretej ríše a jej ľudáckych spojencov. Zároveň zakladá novú politickú realitu, ktorá vyvrcholí prevratom v 1948. Ako teda vyzeral koniec vojny na Slovensku, čo znamenal a znamenal pre všetkých to isté? S Michlom Havranom sa hostia rozprávajú v Bratislave na lodi z Petržalskej strany Dunaja, kde boli aj prvé internačné tábory. Hostia: Jozef Tancer (germanista), Michal Schvarc (historik)

Aktualna tema
Znanost, punk in novinarstvo z domačega vrta

Aktualna tema

Play Episode Listen Later Apr 23, 2025 26:32


Murska Sobota je danes gostila Prvi program Radia Slovenija v sklopu projekta Talenti EU-regij. Tema? Beg možganov. A na terenu smo spoznali nekaj ljudi, ki možganov niso posojali drugim.Spoznajte dr. Mitjo Lainščaka, vrhunskega kardiologa in svetovno priznanega raziskovalca srčnega popuščanja, ki kljub globalnim priložnostim ostaja zvest rodnemu kraju – Murski Soboti. Je znanstveni gigant, ki svojo svetovno kariero gradi na periferiji – in dokazuje, da tudi Prekmurje lahko bije v svetovnem ritmu.In potem sta tu Katja Fras Čibej in Boris Čibej – ona, socialna delavka, on, legendarni novinar, Delov dopisnik iz Moskve, Washingtona, Kijeva in Dunaja ter ustanovitelj prve slovenske spletne strani Mat’kurja. Danes živita na Goričkem. On piše o vojnah z domačega vrta, ona kulturno prebuja vasico s projektom Košček sreče. Skupaj dokazujeta, da se svet ne konča, kjer se konča asfalt. Poslušajte pogovore, ki razbijajo stereotipe o življenju na robu. Je lahko obrobje novo središče sveta? Kako ostaneš pronicljiv novinar iz Domanjševcev? In zakaj bi Putin moral poslušati Kuzle? »Vsebina je nastala s finančno pomočjo Evropske unije. Za vsebine projekta Talenti EU regij je odgovorno uredništvo in ne odraža nujno stališč Evropske Unije.« Poglavja: 00:02:25 Pogovor z dr. Mitjo Lainščakom 00:07:52 Pogovor s Katjo Fras Čibej in Borisom Čibejem

Pogled v znanost
Odmev razsvetljenstva na primeru botaničnih vrtov Ljubljane in Dunaja

Pogled v znanost

Play Episode Listen Later Apr 7, 2025 24:50


Kako razumeti delovanje in vpliv prvih raziskovalnih ustanov na ozemlju sedanje države, če so nam približno poznani le njihovi odmevi v sedanjem času, ali z drugimi besedami, koliko poznamo in se sploh zavedamo pomena te dediščine danes? Dober primer ponuja najstarejši akademski pogon pri nas od ustanovitve leta 1810, Botanični vrt Univerze v Ljubljani, ki ga že dolgo časa vodi znanstveni svetnik dr. Jože Bavcon, naš tokratni gost. Med drugim vrt skrbi tudi za uvid v svoje preteklo delovanje. Pred nekaj dnevi so tako predstavili knjigo o sodelovanju prvega ustanovitelja vrta, Franca Hladnika (1773-1844) z na Reki rojenim ustanoviteljem dunajskega z imenom Nicolaus Thomas Host (1761-1834). Naslov dela je »Franc Hladnik in Nicolaus Thomas Host«, o sodelovanju Hladnika in Hosta v duhu razsvetljenstva v Ljubljani in na Dunaju. Poleg Bavcona so prispevke napisali še, pokojna botaničarka dr. Nada Praprotnik, zgodovinarka botanike iz Dunaja dr. Marianne Klemun in pomočnica vodje ljubljanskega Botaničnega vrta, biologinja dr. Blanka Ravnjak, docentka na ljubljanski Biotehniški fakulteti. FOTO: Vodja Botaničnega vrta UL dr. Jože Bavcon drži najnovejšo knjigo o dediščini vrta VIR: Goran Tenze, Program Ars

Podcasty Aktuality.sk
Katarína Holubová: Je nevyhnutné minimalizovať negatívne dôsledky, ktoré vidíme na toku Dunaja (Ekocast)

Podcasty Aktuality.sk

Play Episode Listen Later Mar 29, 2025 27:13


Udržateľné využívanie našich vôd a ich komplexná ochrana, zachovávanie lužných lesov, obnova riečnych ekosystémov, záchrana pôvodného koryta Dunaja. Aj toto sú témy, ktoré na Slovensku dokážu vyvolávať vášne a rôzne diskusie.V aktuálnom podcaste EKOcaste sme si ich rozobrali s Katarínou Holubovou, bývalou riaditeľkou Výskumného ústavu vodného hospodárstva, odbornou garantkou expertnej skupiny Revitalizácia vodných tokov a členkou expertnej skupiny Dunaj pre tvorbu Koncepcie vodnej politiky do roku 2030, ktorá ani po odvolaní z funkcie nezaháľa a ako vedkyňa v oblasti hydrológie a riečnej morfológie sa naďalej venuje obnove riečnych ekosystémov.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Je regulácia riek nevyhnutná alebo sú existujúce rieky dostatočne schopné adaptovať sa na klimatické extrémy aj samy? Aké sú najväčšie prekážky v implementácii prírode blízkych riešení v oblasti ochrany pred povodňami na Slovensku? V posledných rokoch sme však svedkami aj čoraz častejších suchých období. Aké by mali byť kľúčové stratégie na adaptáciu Slovenska na tieto klimatické extrémy, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na poľnohospodárstvo a ekosystémy?

Naval na šport
Začetek novoletne turneje smučarskih skakalk in hokej na ledu

Naval na šport

Play Episode Listen Later Dec 31, 2024 10:56


Garmisch-Partenkirchen je druga postaja novoletne turneje smučarskih skakalcev ter obenem prva za skakalke. Na olimpijskem prizorišču bo danes dvojni spored, skakalci se bodo na zadnji dan v letu pomerili v kvalifikacijah, skakalke pa na prvi od dveh tekem turneje. Pestro je tudi v hokejskih dvoranah. Olimpija je v razširjenem avstrijskem prvenstvu gostila ekipo z Dunaja, v alpski ligi pa sta se v slovenskem derbiju pomerili ekipi Celja in Jesenic.

Naval na šport
Začetek novoletne turneje smučarskih skakalk in hokej na ledu

Naval na šport

Play Episode Listen Later Dec 31, 2024 9:15


Garmisch-Partenkirchen je druga postaja novoletne turneje smučarskih skakalcev ter obenem prva za skakalke. Na olimpijskem prizorišču bo danes dvojni spored, skakalci se bodo na zadnji dan v letu pomerili v kvalifikacijah, skakalke pa na prvi od dveh tekem turneje. Pestro je tudi v hokejskih dvoranah. Olimpija je v razširjenem avstrijskem prvenstvu gostila ekipo z Dunaja, v alpski ligi pa sta se v slovenskem derbiju pomerili ekipi Celja in Jesenic.

Zgodbe
Dunaj: Od pametnega do inovativnega mesta

Zgodbe

Play Episode Listen Later Dec 7, 2024 12:44


Sindre Wimberger je spletni razvijalec. Skrbi za digitalizacijo Dunaja. Je "oče" digitalnega asistenta WienBot, ki za izboljšanje dostopnosti informacij uporablja umetno inteligenco. Zakaj je Dunaj tudi digitalna prestolnica, kateri so ključni digitalni projekti in kako se iz pametnega spreminjajo v inovativno mesto.Povezave do posebnih epizod z Dunaja: Antropologinja Caroline iz okrožja Ottakring Sladko življenje upokojenke Evelyn   Pravnik Domen Brus in slovenski pridih  Mamica Anna o vrtcih, porodniški, polovičnem delovnem času   Gerald o viziji 250 avtomobilov na 1000 prebivalcev    Alena o šolstvu in skrbi za otroke z avtizmom

Nočná pyramída - hosť
Vedecká NP: Nové výskumy a nálezy v archeológii v SR; Hosť: Ján Rajtár - odborník na antiku, Archeologický ústav SAV (2.12.2024 22:19)

Nočná pyramída - hosť

Play Episode Listen Later Dec 2, 2024 52:48


Nekonečná trpezlivosť objavovania. Hranice Rímskej ríše. Nové výskumy a nálezy v archeológii na Slovensku. To všetko a oveľa viac ponúkne Ján Rajtár z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied vo vedeckej Nočnej pyramíde. Na dotyky s históriou, na skúmanie dna Dunaja aj na stretnutie s vášňou pozýva Stano Ščepán. | Vedecká NP: Nové výskumy a nálezy v archeológii v SR; | Hosť: Ján Rajtár (odborník na antiku, Archeologický ústav SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Sotočja
Z Dunaja prek Rezije in Ljubljane v Monošter

Sotočja

Play Episode Listen Later Nov 25, 2024 57:57


Znani študentski dom Korotan ostaja simbol slovenstva na Dunaju, zagotavlja pristojni minister Matej Arčon. Poleg obnove doma, za katero je SDH namenil 1,9 milijona evrov, bo pomembno, kaj se bo v njem v prihodnje dogajalo, opozarja minister. Lipuševo mladje 1960 – 1981 je bil naslov znanstvenega simpozija, ki je prav tako potekal na Dunaju. Različni razpravljavci so osvetli vlogo te več kot zgolj literarne revije, zelo pomembne za koroške Slovence, in Florjana Lipuša, soustanovitelja in dolgoletnega urednika. Zavijemo v Rezijo, ki je za obiskovalce zanimiva v vseh letnih časih. Ustavimo se v Muzeju rezijanskih ljudi, kjer je na ogled razstava o rezijanskih mizarjih. Prek Ljubljane, kjer je na študijski izmenjavi zelo dejaven tržaški Slovenec Gabriel Milič, odpotujemo še v Monošter. V tamkajšnjem Slovenskem domu Lipa so na ogled postavili dela že 23. likovne kolonije, ki je poleti v Porabju združila zelo različne umetnike iz štirih držav. Kako pa kaže galeriji v Monoštru? Foto (Silva Eöry): utrinki z razstave v Monoštru  

Tajno društvo OFC
E186: Vse poti vodijo v Helsinke

Tajno društvo OFC

Play Episode Listen Later Nov 13, 2024 67:33


Na 186. rednem zasedanju Tajnega društva OFC smo bili spet potopisno razpoloženi. Tri različne poti v Helsinke, tri različne izkušnje, trije različni pogledi na izredno uspešno gostovanje Olimpije v finski prestolnici.O bližnjem srečanju z Riero na Brniku, o Ahmedu v belem golfu, o švedskem navijaču Olimpije in mnogih drugih bizarnih dogodivščinah s poti v Skandinavijo prek Ljubljane, Trsta, Dunaja, Frankfurta, Münchna in Rige.

Nočná pyramída - hosť
Klaudia Daňová - archeologička, pod hladinou slovenských riek odhaľuje našu minulosť (13.11.2024 22:19)

Nočná pyramída - hosť

Play Episode Listen Later Nov 13, 2024 59:35


Neoprénový oblek, plutvy, potápačská maska, dýchací prístroj, to všetko pri svojom výskume potrebuje archeologička Klaudia Daňová. Dunaj, Hron, Nitra, sú rieky, v ktorých je naša minulosť odkrývaná pod vodou. Výskum robila na plážach Kuvajtu a skúma aj rímske tábory na brehu Dunaja. Pôjdeme aj na potopenú luxusnú loď z Benátok, na ktorej sa našla najväčšia hodvábna rolka na svete. S hostkou, ktorej srdcovkou sú aj mačky. | Hosť: Klaudia Daňová (archeologička, pod hladinou slovenských riek odhaľuje našu minulosť; Archeologický ústav SAV). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V múzeu
Hrad Devín, Výstava: Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948-1989 (8.11.2024 20:06)

V múzeu

Play Episode Listen Later Nov 8, 2024 14:54


Neprekonateľné zátarasy, elektrické drôty, či strážne psy vždy pripravené sa rozbehnúť za svojou obeťou. Aj takto vyzerala železná opona, ktorá nás kedysi delila so Západom. Jej podoba sa začala formovať prijatím zákona, ktorý určoval, kde je zakázané a kde hraničné pásmo. Ako vyzeral život na sútoku Dunaja a Moravy? Ďuro Šimko vás pozve na hrad Devín na výstavu s názvom Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948- 1989. | Hrad Devín, Výstava: Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948-1989. | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Startitup.sk
Ivan Mego bol v najstráženejšej väznici: Sátorovec Kádár mu opísal detaily vrážd [V Teréne]

Startitup.sk

Play Episode Listen Later Oct 27, 2024 74:12


Celú reportáž Ivana Mega z návštevy väznice nájdeš tu

Večera s Havranom
Havran na ceste: Trixi, Enea Lanfranconi (22.10.2024 22:00)

Večera s Havranom

Play Episode Listen Later Oct 22, 2024 57:31


Bratislava: Hrdinstvo a vzdelanosť: Trixi, Enea Lanfranconi Trixi: Príslušníčka odboja, špiónka, vlastenka, Trixi stoji za spojeneckým úderom na Apolku, ktorá bola v čase Slovenského štátu kľúčovým závodom hitlerovskej vojnovej mašinérie. Ako sa rodilo jej rozhodnutie pridať sa k odboju, ako sa jej darilo pracovať dlho v utajení a ako znášala následky svojej spolupráce so spojencami? O Trixi nám porozpráva Martin Posch PhD. z historického ústavu SAV. Lanfranconi: Talian, šľachtic, filantrop, Bratislavčan, krotiteľ Dunaja, filológ, renesančný človek Grazioso Enea Lanfrancon preskúmal rieku, posilňoval brehy, navrhol reguláciu, mesto vnímal ako moderný priestor, kde je Dunaj kľúčovým mestotvorným prvkom. Prečo sa tak dôkladne a prakticky zaujímal o problematiku Dunaja, do akej miery predstavoval kozmopolitný prvok Bratislavy a čoho je dnes symbolom? S Michalom Havranom bude o Lanfranconim hovoriť Ing. arch. Monika Bočková, PhD.

Kulturnice
Rekordno število filmov na 27. Festivalu slovenskega filma

Kulturnice

Play Episode Listen Later Oct 1, 2024 12:42


Slovenski filmski svet se bo nocoj zbral na svečanosti ob začetku 27. Festivala slovenskega filma. Do konca tedna se bo predstavilo več 160 filmov slovenske produkcije različnih žanrov in metraž. Več o svetu slovenskega filma smo pripravili za nadaljevanje oddaje, v kateri se bomo posvetili tudi klasični glasbi, ki jo danes zaznamujeta začetek koncertnega cikla Sozvočje svetov in, v okviru Srebrnega abonmaja priznana solista István Várdai na violončelu in pianist Zoltán Fejérvári. Vabimo vas k poslušanju! Vabimo vas, da prisluhnete pripovedim o književnosti in arhitekturi: v Plečnikovem letu, ko obeležujemo 150. obletnico rojstva velikega slovenskega arhitekta, bodo nocoj odprli osrednjo razstavo z naslovom Plečnik: metropola, kraj, vrt. Na njej bodo predstavljeni realizirani in nerealizirani projekti Jožeta Plečnika z Dunaja, Prage in Ljubljane, njegovi zapiski, intimne skice, risbe, načrti, makete, kipci – med njimi nekateri, ki še niso bili predstavljeni širši javnosti. Več o razstavi v oddaji, v kateri smo spregovorili tudi o knjigah Samo en ples, biografiji plesne umetnice Marte Paulin Schmidt ter Midva ne bova rešila sveta, eseji o teorijah zarote. na fotografiji: Plečnik na Dunaju v Wagnerjevi šoli, okoli 1898 © Dokumentacija MGML, Plečnikova zbirka

Odprto za srečanja
Moj časopis je moje sidro - Barbara Kramžar, dopisnica časnika Delo iz ZDA

Odprto za srečanja

Play Episode Listen Later Sep 25, 2024 49:12


"Moj časopis je moje sidro", pravi Barbara Kramžar, ki je že vrsto let dopisnica časnika Delo iz tujine. Svoje novinarsko delo je sicer po diplomi začela v zunanjepolitični redakciji na Radiu Slovenija , a kaj kmalu odšla k časniku. Dolgoletno dopisništvo v tujini je začela jv Nemčiji - takrat še v Bonnu, nato šla prvič v Zda, se vrnila v Evropo in poročala z Dunaja, nato odšla v Berlin in spet v Zda, kjer je od leta 2019. Dolga leta tujine ji niso vzela občutka, da je Slovenija dom. Sem se redno vrača, vse dopuste z možem Američanom, ki odlično govori slovenščino, preživita v zaledju Kopra, kjer imata drugi dom. O delu dopisnice iz tujine, o Ameriki kot jo čuti, živi, o njej poroča, o bližajočih se volitvah, ki bodo zaznamovale Zda in ves svet se z Barbaro Kramžar v oddaji Odprto za srečanja pogovarja Nataša Benčič.

Ráno Nahlas
Stále je tu „dobrá väčšina“, ktorá chce vybudovať lepší svet. Odhalili to aj povodne, tvrdí Martin Kubala z Múzea petržalského opevnenia (podcast)

Ráno Nahlas

Play Episode Listen Later Sep 24, 2024 37:10


„Deň po…“, alebo ako sa krajina dostáva z blata. Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a… Slovensko. Krajiny, ktoré spojila vysoká voda. Vytrvalý a výdatný dážď len v priebehu hodín dostal z korýt potoky, ktoré sa miestami zmenili na neovládateľné živly. A z veľkých riek – ako Morava a Dunaj – sa u nás stali aj zdroje obáv z najhoršieho. Len v okolí hlavného mesta načas zmenili aj tvár krajiny. Známa silueta hradu sa z rakúskej strany načas zrkadlila aj vo veľkom jazere rozliateho toku Dunaja. Nehovoriac o starostiach tých, ktorým domy zostali pod vodou, či načas ich vysoká voda doslova odstrihla od sveta. Týždeň po povodniach – to je aj boj s všadeprítomným blatom, špinou, vlhkosťou. A otázky, ako ďalej. V dnešnom RáneNahlas sa pozrieme, ako sa s vysokou vodou vysporiadali vodáci, ktorí len pred pár dňami oslavovali storočnicu klubu Dunajčík. S Vladimírom Miššíkom. A tiež nadšenci histórie združení okolo unikátneho Múzea petržalského opevnenia. Tí majú za sebou aj nepretržité odčerpávanie vody z jedného z bunkrov. S Martinom Kubalom. „Podpora verejnosti počas týchto dní nás napĺňa obrovskou zodpovednosťou to nevzdať. Potešilo ma, že aj keď človek v bežnom živote má pocit, že s našou spoločnosťou to ide dole, práve takéto chvíle mu ukážu, že to tak vôbec nie. Že je tu stále väčšina ľudí, ktorá je vo svojom vnútri dobrá, chce pomôcť vybudovať lepší svet a spolu sa nám v tom bude dariť lepšie“, formuluje poučenie z nedávnych povodní Martin Kubala. „V našom prípade je voda tým menším problémom. Sú to skôr nánosy, ktoré s ňou prídu. Voda odtiekla sama, na tom nemáme zásluhu. Na nás je teraz očistiť to tu celé od blata“, rozpráva Vladimír Mišík, ktorý je aj prezidentom Asociácie vodáckych klubov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podcasty Aktuality.sk
Stále je tu „dobrá väčšina“, ktorá chce vybudovať lepší svet. Odhalili to aj povodne, tvrdí Martin Kubala z Múzea petržalského opevnenia (podcast)

Podcasty Aktuality.sk

Play Episode Listen Later Sep 24, 2024 37:10


„Deň po…“, alebo ako sa krajina dostáva z blata. Nemecko, Rakúsko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a… Slovensko. Krajiny, ktoré spojila vysoká voda. Vytrvalý a výdatný dážď len v priebehu hodín dostal z korýt potoky, ktoré sa miestami zmenili na neovládateľné živly. A z veľkých riek – ako Morava a Dunaj – sa u nás stali aj zdroje obáv z najhoršieho. Len v okolí hlavného mesta načas zmenili aj tvár krajiny. Známa silueta hradu sa z rakúskej strany načas zrkadlila aj vo veľkom jazere rozliateho toku Dunaja. Nehovoriac o starostiach tých, ktorým domy zostali pod vodou, či načas ich vysoká voda doslova odstrihla od sveta. Týždeň po povodniach – to je aj boj s všadeprítomným blatom, špinou, vlhkosťou. A otázky, ako ďalej. V dnešnom RáneNahlas sa pozrieme, ako sa s vysokou vodou vysporiadali vodáci, ktorí len pred pár dňami oslavovali storočnicu klubu Dunajčík. S Vladimírom Miššíkom. A tiež nadšenci histórie združení okolo unikátneho Múzea petržalského opevnenia. Tí majú za sebou aj nepretržité odčerpávanie vody z jedného z bunkrov. S Martinom Kubalom. „Podpora verejnosti počas týchto dní nás napĺňa obrovskou zodpovednosťou to nevzdať. Potešilo ma, že aj keď človek v bežnom živote má pocit, že s našou spoločnosťou to ide dole, práve takéto chvíle mu ukážu, že to tak vôbec nie. Že je tu stále väčšina ľudí, ktorá je vo svojom vnútri dobrá, chce pomôcť vybudovať lepší svet a spolu sa nám v tom bude dariť lepšie“, formuluje poučenie z nedávnych povodní Martin Kubala. „V našom prípade je voda tým menším problémom. Sú to skôr nánosy, ktoré s ňou prídu. Voda odtiekla sama, na tom nemáme zásluhu. Na nás je teraz očistiť to tu celé od blata“, rozpráva Vladimír Mišík, ktorý je aj prezidentom Asociácie vodáckych klubov. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ráno Nahlas
Biológ Kováč: Gabčíkovo bolo významne poškodenie ekosystému Dunaja. Teraz je šancu to napraviť

Ráno Nahlas

Play Episode Listen Later Sep 23, 2024 42:24


Povodne ešte ani neodzneli, no už sa začala diskusia nielen o obnove zničenej krajiny, ale i o dôvodoch týchto problémov. Podľa odborníkov by zásadou malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy.Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Dnes je však celý tento jedinečný ekosystém v zásadnom ohrození. To ohrozenie sa volá: projekt Insula Magna.Naši odborníci preto žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna a chcú kompetentnú odbornú diskusiu. Verejnosť preto oslovili verejnou petíciou.V čom je problém s ďalšou reguláciou Dunaja, o čo všetko by sme prišli prehradením živých tokov dunajských ramien a napokon, prečo by to zhoršilo ešte aj schopnosť nášho veľtoku čeliť záplavám?O živote v krajine rieky Dunaj, o jej nesmiernej rozmanitosti, sile obnovujúcej sa prírody, ale i o omyloch našej civilizácie spoliehajúcej sa na silu železa a betónu zoči voči silám prírody s biológom Vladimírom Kováčom a hydromorfologičkou Katarínou Holubovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Podcasty Aktuality.sk
Biológ Kováč: Gabčíkovo bolo významne poškodenie ekosystému Dunaja. Teraz je šanca to napraviť

Podcasty Aktuality.sk

Play Episode Listen Later Sep 23, 2024 42:24


Povodne ešte ani neodzneli, no už sa začala diskusia nielen o obnove zničenej krajiny, ale i o dôvodoch týchto problémov. Podľa odborníkov by zásadou malo byť využitie potenciálu prírodných spoločenstiev a ich schopnosti zmierňovať negatívne dopady zmeny klímy.Príkladom toho, ako dobre môže fungovať riečny ekosystém v čase záplav, je staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Dnes je však celý tento jedinečný ekosystém v zásadnom ohrození. To ohrozenie sa volá: projekt Insula Magna.Naši odborníci preto žiadajú zmrazenie prebiehajúcich rokovaní o projekte Insula Magna a chcú kompetentnú odbornú diskusiu. Verejnosť preto oslovili verejnou petíciou.V čom je problém s ďalšou reguláciou Dunaja, o čo všetko by sme prišli prehradením živých tokov dunajských ramien a napokon, prečo by to zhoršilo ešte aj schopnosť nášho veľtoku čeliť záplavám?O živote v krajine rieky Dunaj, o jej nesmiernej rozmanitosti, sile obnovujúcej sa prírody, ale i o omyloch našej civilizácie spoliehajúcej sa na silu železa a betónu zoči voči silám prírody s biológom Vladimírom Kováčom a hydromorfologičkou Katarínou Holubovou.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na hrane TV JOJ
Analýzy 24: Kritická hladina Dunaja

Na hrane TV JOJ

Play Episode Listen Later Sep 17, 2024 44:01


Okrem pozvaného Matúša Valla sme sa v relácii Analýzy 24 spojili aj s primátormi zaplavených obcí, ktorých ohrozuje kritická hladina rieky Dunaj.

Braňo Závodský Naživo
Protipovodňová ochrana je postavená na 100 ročnú vodu. Stále máme rezervu

Braňo Závodský Naživo

Play Episode Listen Later Sep 16, 2024 34:16


Aj dnes bude na Slovensku pršať. Zatiaľ čo Česko hlási prvú obeť záplav a niekoľko nezvestných ľudí, Slovensko má zatiaľ šťastie v nešťastí. Najvážnejšie to bolo a je na Záhorí a v hlavnom meste, kde stále stúpa Dunaj a už o chvíľu dosiahne 9 metrov. Policajti pomáhali pri evakuácii niekoľkých domov v Devínskej Novej Vsi, úrady sú pripravené na prípadnú evakuáciu ďalších.Čo sa deje práve teraz? Ako hasiči a policajti zvládajú situáciu? A čo bude v najbližších hodinách, čo ešte hrozí na povodiach Moravy a Dunaja? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentom hasičského a záchranného zboru Adriánom Mifkovičom a prezidentom policajného zboru Ľubomírom Solákom.

Sledi časa
Obleganje Maribora

Sledi časa

Play Episode Listen Later Sep 15, 2024 37:10


V ljudskem izročilu so pustili izredno močan pečat tako imenovani turški ali osmanski vpadi, ki so bili od začetka 15. do konca 16. stoletja eno najtemnejših obdobij slovenske zgodovine. Spominov na te krute čase je veliko. Mi bomo odkrivali enega izmed njih: uspešno obrambo zgodnje novoveškega Maribora. V septembrskih dneh leta 1532 je junaška četa Mariborčanov pod vodstvom mestnega sodnika Krištofa Willenrainerja uspešno kljubovala napadom armade turškega ali osmanskega sultana Sulejmana. Ta je svoje sile usmeril v drugi poskus zavzetja Dunaja, vendar so bile njegove čete pri mestu Kuseg poražene. Iz zapisa, ki je nastal pred 90 leti, beremo, da so se prve turške ali osmanske čete pred Mariborom pojavile že 16. septembra 1532. Opustošile so vso okolico, zlasti Ptujsko polje, v nekaj dneh pa se je okoli mesta zbrala Sulejmanova armada. Turki so od obkoljenih meščanov zahtevali prehod skozi mesto in visok vojni davek. Mestni sodnik Willenrainer je ta poziv odklonil, čeprav so ga številni preplašeni meščani prosili, naj ugodi sultanovi želji. Turki so trikrat naskočili utrdbe, branilci pa so vse napade srečno odbili. O teh napadih, branilcih in vprašanjih, ki jih to dogajanje odpira, pa v oddaji Sledi časa, njen avtor je Milan Trobič.

Lužifčák podcast
Lužifčák #269 Natálie Schejbalová - Dlhodobo, ale nezáväzne a s vtipom!

Lužifčák podcast

Play Episode Listen Later Sep 4, 2024 114:21


Posledná epizóda z nášho Přažského výjazdu s kráľovnou debilných vtipov spoza Pražského Dunaja, slam poetka a scenáristka Tali ! Video môžete sledovať aj na našom Youtube https://youtu.be/ZSoJrSAw9z4 Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, verziu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Alebo sa pripojte na Toldo ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Prípadne nás môžete pozvať na kávu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Náš dnešný hosť je https://www.instagram.com/tady_tali/ Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Informativne oddaje
Utrip dneva dne 8. 8.

Informativne oddaje

Play Episode Listen Later Aug 8, 2024 31:59


Predsednica Nataša Pirc Musar za Radio Ognjišče tudi o sodelovanju s premierjem in prepočasnem tempu reševanja težav v zdravstvu.Pristojni parlamentarni odbor podprl kandidaturo Tomaža Vesela za evropskega komisarja iz Slovenije.Včerajšnje neurje težave povzročalo v osrednjem delu države, na agenciji za zavarovalni nadzor spodbujajo k razmisleku o zavarovanju premoženja.Naše gospodarstvo opozarja: Doseganje podnebnih ciljev ne sme ogroziti razvoja in blaginje.Roman Žveglič o predlagani noveli zakona o ohranjanju narave: Kmeta na tako imenovanih zavarovanih področjih Slovenije bodo zadušili!V Avstriji preprečili tragedijo - prijeli so domnevna načrtovalca terorističnih napadov na prireditvah na širšem območju Dunaja.Bodo ZDA preprečile napovedan povračilni napad Irana na Izrael?Pred katedralo Notre Dame v Parizu po stotih letih znova medversko srečanje.Šport: Slovenski rokometaši prek Norvežanov do polfinala olimpijskega turnirja in boja za kolajne, metalec diska Kristjan Čeh na koncu četrti.Vreme: Dokaj sončno popoldne bodo lahko prekinile plohe in nevihte. Jutri bo precej jasno.

Za življenje
O najstnikih, ki ne zmorejo soočanja z izzivi, in o priložnostih drugače preživetih počitnic

Za življenje

Play Episode Listen Later Jun 29, 2024 47:13


K pogovoru smo povabili mag. Mirana Možino, psihiatra in psihoterapevta, ustanovitelja in direktorja ljubljanske podružnice Univerze Sigmunda Freuda z Dunaja, ter se ozrli nazaj v izzive aktualnega šolskega obdobja ter naprej, v čas počitnic. Kaj lahko storimo, da bodo prosti tedni napolnjeni, izpolnjujoči, in ali se lahko opolnomočimo za v prihodnje, za boljše reševanje zapletov v odnosih?

Startitup.sk
Poznáme zranenia Roberta Fica po atentáte / Každý piaty slovák verí v plochú zem. SNKZ #77

Startitup.sk

Play Episode Listen Later Jun 7, 2024 6:23


Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Poznáme zranenia Roberta Fica po atentáte. Kaliňák opísal zásah do brucha https://www.startitup.sk/pozname-zranenia-roberta-fica-po-atentate-kalinak-opisal-zasah-do-brucha/ 2. AKTUÁLNE Pri tragickej zrážke vlaku Regiojetu zahynuli aj dve Slovenky https://www.startitup.sk/aktualne-pri-tragickej-zrazke-vlaku-regiojetu-zahynuli-aj-dve-slovenky/ 3. V toku Dunaja našli zviazané mŕtve telo https://www.startitup.sk/aktualne-v-toku-dunaja-nasli-zviazane-mrtve-telo/ 4. Skončíš školu, získaš 7-tisíc eur: Mladým Slovákom rozdáva peniaze štát https://www.startitup.sk/skoncis-skolu-ziskas-7-tisic-eur-mladym-slovakom-rozdava-peniaze-stat/ 5. Každý piaty Slovák verí v plochú Zem, ukazuje šokujúci prieskum. Za našimi susedmi výrazne zaostávame https://www.startitup.sk/kazdy-piaty-slovak-veri-v-plochu-zem-ukazuje-sokujuci-prieskum-za-nasimi-susedmi-vyrazne-zaostavame/ 6. Od januára 2025 sa čistá mzda zvýši. Väčšie výplaty budú mať všetci Slováci (VÝPOČET) https://www.startitup.sk/od-januara-2025-sa-cista-mzda-zvysi-vacsie-vyplaty-budu-mat-vsetci-slovaci-vypocet/ 7. Ponuka, aká sa často nevidí: V známom pohorí Tribeč si teraz môžeš kúpiť vzácny renesančný kaštieľ https://www.startitup.sk/ponuka-aka-sa-casto-nevidi-v-znamom-pohori-tribec-si-teraz-mozes-kupit-vzacny-renesancny-kastiel/ 8. Nový cestovný poriadok pre železnice: Hlásia rozsiahlu výluku, trvať bude pol roka (PREHĽAD) https://www.startitup.sk/novy-cestovny-poriadok-pre-zeleznice-hlasia-rozsiahlu-vyluku-trvat-bude-pol-roka-prehlad/ 9. Dávka, ktorú poberajú desaťtisíce Slovákov, sa zvýši o viac ako 120 eur. Mesačne dostaneš neuveriteľnú sumu https://www.startitup.sk/davka-ktoru-poberaju-desattisice-slovakov-sa-zvysi-o-viac-ako-120-eur-mesacne-dostanes-neuveritelnu-sumu/

K veci
Povodňová situácia na Dunaji (4.6.2024 18:31)

K veci

Play Episode Listen Later Jun 4, 2024 10:22


Povodňová situácia na Dunaji. | Hostia: Jozef Moravčík (riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku) a Tibor Macák (vyslaný spravodajca Rádia Slovensko, RTVS, v Nemecku). | Nemecko už niekoľko dní trápia povodne, situácia je kritická v Bavorsku aj v Bádensko-Württembersku. Stúpajú hladiny riek Dunaj a Rýn a v meste Passau voda dosiahla už 10 metrov. Úrady evakuujú tisíce ľudí - mnohí stratili svoje obydlia a majetky, iní dokonca život. Napriek tomu, že krajina s vysokou vodou bojuje pravidelne, ani pred dekádou oznámené protipovodňové opatrenia nie sú dotiahnuté do konca. Povodňová vlna medzičasom postupuje do ďalších krajín a hladina Dunaja stúpla aj na Slovensku. Ako sme na najbližšie dni pripravení? Máme dosť prostriedkov na ochranu obyvateľov v Podunajsku a ich majetku? A ako sa bude situácia s hladinou Dunaja vyvíjať v Nemecku a teda aj u nás? | Moderuje: Nina Alžbetkinová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Starajme sa
Psy: Kynologický areál

Starajme sa

Play Episode Listen Later May 24, 2024 34:11


Hostka: Vlasta Miškaninová - majiteľka kynologického areálu pre zvieratá Donnautess - Vojka nad Dunajom Máte štvornohého psieho parťáka, bývate v blízkosti Dunaja a hľadáte ideálne miesto pre spoločne strávený čas aj výcvik? O jednom takom sa dnes budeme rozprávať s Vlastou Miškaninovou, majiteľkou i zakladateľkou populárneho kynologického areálu doslova na skok od našej najväčšej rieky. Čo si môžeme predstaviť pod pojmom senzorický park a aký má význam učiť psa novým a nezvyčajným podnetom? Prajeme príjemné počúvanie. V podcaste Starajme sa vám spolu s hosťami prinesieme zaujímavé témy zo sveta chovateľstva. Na svoje si prídu naozaj všetci, od psíčkarov až po akvaristov. Všetky časti a kopu ďalších informácií o zvieratkách nájdete na https://www.starajmesa.sk/​​​

Svet kulture
Svet kulture 24. 6.

Svet kulture

Play Episode Listen Later May 22, 2024 13:02


Osrednji glasbeni dogodek na Programu Ars bo nocoj ob 20.00 koncert v Komornem studiu. V okviru cikla oddaj Komorni studio bo v studiu 13 gostoval mednarodno uveljavljeni čembalist in organist Tomaž Sevšek, ki bo igral na čembalo in klavikord. Čembalist in organist Tomaž Sevšek, po rodu iz Šoštanja, se kot koncertni solist in komorni glasbenik posveča glasbi za različne instrumente s tipkami od pozne renesanse do glasbene avantgarde 20. in 21. stoletja. Ob igranju se raziskovalno poglavja tudi v izvajalsko prakso glasbo iz preteklih obdobij, ki jo izvaja. Klavir in orgle se je začel učiti v Glasbeni šoli v Velenju. Orgle je študiral na Visoki šoli za glasbo v Freiburgu pri Zsigmondu Szathmaryju in čembalo pri Robertu Hillu. Dodatno se je izobraževal pri Davidu Higgsu in Arthurju Haasu na glasbeni akademiji Eastman v Rochestru v ameriški zvezni državi New York. Tomaž Sevšek je specialist za različne, predvsem zgodovinske instrumente s tipkami: ''Izbral sem dve po tipu različni glasbili, torej ta velik 16-čeveljski čembalo in pa klavikord. Znano je, da je Johann Sebastian Bach že leta 1719 poskrbel, da so na dvoru v Köthnu, kjer je deloval, naročili velik, 16-čeveljski čembalo. Očitno so ga navduševali: polnost registra, ki igra oktavo nižje, in pa veliko število različnih zvočnih kombinacij. Bachov prvi biograf Johann Nikolaus Forkel je menil, da je Johann Sebastian najraje igral prav na klavikord, saj mu je ta omogočal prav posebno spevnost klavirske igre – in ta naj bi bila za velikega skladatelja najpomembnejša. Klavikord je bil verjetno najpomembnejše glasbilo s tipkami v Nemčiji v 2. polovici 18. stoletja, kar je takrat zaznamoval glasbeni ''slog občutenja.'' Čembalist Tomaž Sevšek je leta 2005 soustanovil uspešni ansambel za staro glasbo Musica cubicularis in nato še Zavod za umetniško poustvarjanje in izobraževanje na področju stare glasbe Harmonía Antíqua Labacensis. Tomaž Sevšek bo nocoj igral na baročni dvomanualni čembalo, izdelan po modelu nemškega izdelovalca Hassa iz leta 1734 kot kopija čembala s 16-čeveljskim registrom, ki je največji čembalo v Sloveniji. Ob tem čembalu bo predstavil klavikord, pri nas manj znani instrument s tipkami po izvirnem Hubertovem modelu iz leta 1789, ki je kopija vezanega klavikorda. Podrobneje o obeh glasbilih bo čembalist predstavil v pogovoru med koncertom, na katerem bo izvedel pester spored skladb iz 18. stoletja: Toccato v D-duru in dva Dueta v e-molu in F-duru Johanna Sebastiana Bacha, Sonato v F-duru Carla Philippa Emanuela Bacha ter dve priredbi za čembalo: arije iz opere Rinaldo Georga Friedricha Händla v priredbi Williama Babella za čembalo in Koncerta v F-duru za violino in godala Giuseppeja Tartinija, ki ga je kot čembalski Koncert v D, št. II, priredil Tartinijev mlajši sodobnik Leonhard Frischmuth. Koncert si boste ob 20-ih lahko tudi ogledali na Arsovi spletni strani. Številno občinstvo, ki se je udeležilo svečanosti ob odprtju novih prostorov Akademije za glasbo Univerze v Ljubljani v prenovljeni palači Kazina, je dokaz, kako težko je bila selitev pričakovana. Na prostorsko stisko so namreč opozarjali več kot 20 let. Ta in prihodnji teden na akademiji potekajo dnevi odprtih vrat. Še do nedelje pa lahko ujamete, v kinu ali na spletu, 33. Ljubljanski mednarodni filmski festival. Tokrat se bomo ozrli k trem delom, ki se lotevajo temačnejših tem. In ko smo že pri teh: v Milanu v razstavišču Kraljeve palače je na ogled razstava slikarja drobnih pošasti, nočnih mor in oniričnih vizij, Hieronymusa Boscha. Namen je, da bi z njo dopolnili tisti del renesančne zgodovine, ki je napolnjen z domišljijskim svetom in sanjami. In še o koledarju Celjske Mohorjeve družbe bomo spregovorili. Vabimo vas, da prisluhnete pripovedim o književnosti in arhitekturi: v Plečnikovem letu, ko obeležujemo 150. obletnico rojstva velikega slovenskega arhitekta, bodo nocoj odprli osrednjo razstavo z naslovom Plečnik: metropola, kraj, vrt. Na njej bodo predstavljeni realizirani in nerealizirani projekti Jožeta Plečnika z Dunaja, Prage in Ljubljane, njegovi zapiski, intimne skice, risbe, načrti, makete, kipci – med njimi nekateri, ki še niso bili predstavljeni širši javnosti. Več o razstavi v oddaji, v kateri smo spregovorili tudi o knjigah Samo en ples, biografiji plesne umetnice Marte Paulin Schmidt ter Midva ne bova rešila sveta, eseji o teorijah zarote. na fotografiji: Plečnik na Dunaju v Wagnerjevi šoli, okoli 1898 © Dokumentacija MGML, Plečnikova zbirka

Svet kulture
Copy (3) of Svet kulture 24. 7.

Svet kulture

Play Episode Listen Later May 22, 2024 9:25


Osrednji glasbeni dogodek na Programu Ars bo nocoj ob 20.00 koncert v Komornem studiu. V okviru cikla oddaj Komorni studio bo v studiu 13 gostoval mednarodno uveljavljeni čembalist in organist Tomaž Sevšek, ki bo igral na čembalo in klavikord. Čembalist in organist Tomaž Sevšek, po rodu iz Šoštanja, se kot koncertni solist in komorni glasbenik posveča glasbi za različne instrumente s tipkami od pozne renesanse do glasbene avantgarde 20. in 21. stoletja. Ob igranju se raziskovalno poglavja tudi v izvajalsko prakso glasbo iz preteklih obdobij, ki jo izvaja. Klavir in orgle se je začel učiti v Glasbeni šoli v Velenju. Orgle je študiral na Visoki šoli za glasbo v Freiburgu pri Zsigmondu Szathmaryju in čembalo pri Robertu Hillu. Dodatno se je izobraževal pri Davidu Higgsu in Arthurju Haasu na glasbeni akademiji Eastman v Rochestru v ameriški zvezni državi New York. Tomaž Sevšek je specialist za različne, predvsem zgodovinske instrumente s tipkami: ''Izbral sem dve po tipu različni glasbili, torej ta velik 16-čeveljski čembalo in pa klavikord. Znano je, da je Johann Sebastian Bach že leta 1719 poskrbel, da so na dvoru v Köthnu, kjer je deloval, naročili velik, 16-čeveljski čembalo. Očitno so ga navduševali: polnost registra, ki igra oktavo nižje, in pa veliko število različnih zvočnih kombinacij. Bachov prvi biograf Johann Nikolaus Forkel je menil, da je Johann Sebastian najraje igral prav na klavikord, saj mu je ta omogočal prav posebno spevnost klavirske igre – in ta naj bi bila za velikega skladatelja najpomembnejša. Klavikord je bil verjetno najpomembnejše glasbilo s tipkami v Nemčiji v 2. polovici 18. stoletja, kar je takrat zaznamoval glasbeni ''slog občutenja.'' Čembalist Tomaž Sevšek je leta 2005 soustanovil uspešni ansambel za staro glasbo Musica cubicularis in nato še Zavod za umetniško poustvarjanje in izobraževanje na področju stare glasbe Harmonía Antíqua Labacensis. Tomaž Sevšek bo nocoj igral na baročni dvomanualni čembalo, izdelan po modelu nemškega izdelovalca Hassa iz leta 1734 kot kopija čembala s 16-čeveljskim registrom, ki je največji čembalo v Sloveniji. Ob tem čembalu bo predstavil klavikord, pri nas manj znani instrument s tipkami po izvirnem Hubertovem modelu iz leta 1789, ki je kopija vezanega klavikorda. Podrobneje o obeh glasbilih bo čembalist predstavil v pogovoru med koncertom, na katerem bo izvedel pester spored skladb iz 18. stoletja: Toccato v D-duru in dva Dueta v e-molu in F-duru Johanna Sebastiana Bacha, Sonato v F-duru Carla Philippa Emanuela Bacha ter dve priredbi za čembalo: arije iz opere Rinaldo Georga Friedricha Händla v priredbi Williama Babella za čembalo in Koncerta v F-duru za violino in godala Giuseppeja Tartinija, ki ga je kot čembalski Koncert v D, št. II, priredil Tartinijev mlajši sodobnik Leonhard Frischmuth. Koncert si boste ob 20-ih lahko tudi ogledali na Arsovi spletni strani. Številno občinstvo, ki se je udeležilo svečanosti ob odprtju novih prostorov Akademije za glasbo Univerze v Ljubljani v prenovljeni palači Kazina, je dokaz, kako težko je bila selitev pričakovana. Na prostorsko stisko so namreč opozarjali več kot 20 let. Ta in prihodnji teden na akademiji potekajo dnevi odprtih vrat. Še do nedelje pa lahko ujamete, v kinu ali na spletu, 33. Ljubljanski mednarodni filmski festival. Tokrat se bomo ozrli k trem delom, ki se lotevajo temačnejših tem. In ko smo že pri teh: v Milanu v razstavišču Kraljeve palače je na ogled razstava slikarja drobnih pošasti, nočnih mor in oniričnih vizij, Hieronymusa Boscha. Namen je, da bi z njo dopolnili tisti del renesančne zgodovine, ki je napolnjen z domišljijskim svetom in sanjami. In še o koledarju Celjske Mohorjeve družbe bomo spregovorili. Vabimo vas, da prisluhnete pripovedim o književnosti in arhitekturi: v Plečnikovem letu, ko obeležujemo 150. obletnico rojstva velikega slovenskega arhitekta, bodo nocoj odprli osrednjo razstavo z naslovom Plečnik: metropola, kraj, vrt. Na njej bodo predstavljeni realizirani in nerealizirani projekti Jožeta Plečnika z Dunaja, Prage in Ljubljane, njegovi zapiski, intimne skice, risbe, načrti, makete, kipci – med njimi nekateri, ki še niso bili predstavljeni širši javnosti. Več o razstavi v oddaji, v kateri smo spregovorili tudi o knjigah Samo en ples, biografiji plesne umetnice Marte Paulin Schmidt ter Midva ne bova rešila sveta, eseji o teorijah zarote. na fotografiji: Plečnik na Dunaju v Wagnerjevi šoli, okoli 1898 © Dokumentacija MGML, Plečnikova zbirka Vabimo vas, da prisluhnete pripovedim o književnosti in arhitekturi: v Plečnikovem letu, ko obeležujemo 150. obletnico rojstva velikega slovenskega arhitekta, bodo nocoj odprli osrednjo razstavo z naslovom Plečnik: metropola, kraj, vrt. Na njej bodo predstavljeni realizirani in nerealizirani projekti Jožeta Plečnika z Dunaja, Prage in Ljubljane, njegovi zapiski, intimne skice, risbe, načrti, makete, kipci – med njimi nekateri, ki še niso bili predstavljeni širši javnosti. Več o razstavi v oddaji, v kateri smo spregovorili tudi o knjigah Samo en ples, biografiji plesne umetnice Marte Paulin Schmidt ter Midva ne bova rešila sveta, eseji o teorijah zarote. na fotografiji: Plečnik na Dunaju v Wagnerjevi šoli, okoli 1898 © Dokumentacija MGML, Plečnikova zbirka

Hosť Rádia Regina
Simon Brunovský - spoluzakladateľ Rybárskeho klubu Kraken, učiteľ telesnej výchovy (16.5.2024 12:30)

Hosť Rádia Regina

Play Episode Listen Later May 16, 2024 26:44


Vráťme ryby do vody je jeden z projektov, ktorý organizuje Rybársky klub KRAKEN. Ryby teda chytajú, ale púšťajú a navyše upratujú prírodu a vypúšťajú do Malého Dunaja nové ryby, aby v ňom obnovili prirodzený ekosystém. Simon Brunovský je učiteľom telesnej výchovy a spoluzakladateľom klubu, ktorý sa aj takto snaží pritiahnuť mladých do prírody. Zhovára sa s ním Miroslav Čief.

Podcasty Aktuality.sk
Vladimír Grežo o cestovnom ruchu v Bratislave: Návštevníkov v meste je veľa. Využitie Dunaja však vie byť omnoho intenzívnejšie (podcast)

Podcasty Aktuality.sk

Play Episode Listen Later May 3, 2024 20:17


Naše hlavné mesto ponúka pestrú paletu aktivít, ktoré môžu zaujať nielen turistov, ale aj domácich. O to, aby sa do Bratislavy dostávali turisti, sa zaujíma aj Bratislava Tourist Board, organizácia rozvíjajúca a propagujúca všetky formy cestovného ruchu a ktorá zároveň iniciuje a koordinuje rozvoj cestovného ruchu v Bratislave.Vladimír Grežo, predseda predstavenstva, nám v podcaste povedal viac o fungovaní organizácie aj o tom, či dostatočnevyužívame potenciál mesta a rieky Dunaj.Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete? Ktoré miesta či pamiatky patria medzi najobľúbenejšie turistické miesta? Blíži sa letná sezóna. Kedy sa začína? A čo od nej očakáva? Čo od nej môžu tiež očakávať samotní obyvatelia a turisti? Aké zaujímavé projekty či iniciatívy máte pripravené?

Denník N Podcasty
Hiking podcast: Vodná turistika je aktivita pre každého a okolie Bratislavy pre ňu poskytuje ideálne podmineky, hovorí vodák Lukačovič

Denník N Podcasty

Play Episode Listen Later Apr 6, 2024 54:40


V hodinovom dojazde z hlavného mesta je dostupných až 760 splavných riečných kilometrov. Je to najmä vďaka vnútrozemskej delte Dunaja. Na kajaku alebo kánoe sa viete za deň dostať aj z Viedne do Bratislavy, Dunaj je totiž v tomto úseku rýchly a neprerušuje ho žiadna priehrada.

PEKLO V PAPULI
Hovädzie líčka medium - E124 #ponton

PEKLO V PAPULI

Play Episode Listen Later Apr 1, 2024 37:11


Namiesto rýb z Dunaja lovíme drevá. Mali sme požiadavku, že všetko jedlo má byť biele.
Vietnamci majú omáčky v 5-litrových bandaskách. Tono pracoval so spievajúcim someliérom, ktorý bol v superstar.
Raz sme dostali objednávku na pizzu bez cesta. NEXT? tá jazva ťa robí ešte krajšou #sexualita  https://open.spotify.com/episode/6ix7aqqHzCxJf7HNIv7k0P?si=ULx4pVPuRpOzPrTw4t5KMw  Sponzorom ZAPO na tento týždeň je  https://vejonabytok.sk  nábytok z kvalitných materiálov na mieru. Ťažkosti s trávením môže mať na svedomí nedostatok tráviacich enzýmov. Pancreolan® FORTE Vám dodá enzýmy na prírodnej báze, a tak si jedlo užijete bez pocitov ťažkosti, plnosti a nafukovania  https://www.drmax.sk/pancreolan  Vražedné Psyché vyráža prvýkrát do ČESKEJ REPUBLIKY! 14. apríla o 18:30 / KD Rubín, Brno Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @peklovpapuli by ZAPO @zapoofficial  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/ 

Dejiny
Ako sa Bratislava a Dunaj modernizovali?

Dejiny

Play Episode Listen Later Jan 21, 2024 62:17


Prešporok, dnešná Bratislava, bol viac ako dvesto rokov, teda od bitky pri Moháči až po koniec 18. storočia a nástup Jozefa II, syna Márie Terézie, hlavným mestom Uhorskej monarchie. Po tomto období sa na istý čas stáva druhým mestom. Avšak už o pár desiatok rokov opäť zažíva boom, aj keď z dôvodov odlišných ako boli tie na začiatku novoveku. Od konca 19. storočí plánovači- od architektov a inžinierov až po mestských poslancov, prichádzajú s veľkými plánmi ako mesto prispôsobiť novej dobe, novým myšlienkami o fungovaní štátu a spoločnosti. Tieto zmeny sa netýkajú len mesta, ale celkom prirodzene aj rieky Dunaj. Na scénu nastupujú plánovači, nastáva modernizácia alebo presnejšie technokratický obrat- zmeny, ktoré tento obrat prináša azda najlepšie poznáme z radikálnej premeny Paríža. Premeny, ktorá vyvolala vášnivé diskusie, premeny, proti ktorej protestoval aj známy spisovateľ Victor Hugo. Čo znamenajú tieto celoeurópske zmeny pre Prešporok? A čom hovoríme ak hovoríme o technokratickom obrate v 19. storočí? Ako rozmýšľajú o mestách a ich funkcii plánovači? A v čom je ich prístup odlišný od predchádzajúcich období? Čo si o ich plánoch myslia v tomto období obyvatelia mesta? V čom sa môžeme dnes inšpirovať a čo sa naopak v dnešných podmienkach, s ohľadom na dnešné potreby a poznatky zdá viac či menej nepoužiteľné? Agáta Šústová Drelová  historického ústavu SAV sa rozprávala s Laurou Krištekovou,  architektkou a výskumníčkou na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Dr. Krišteková skúma históriu a teóriu architektúry 20. a 21. storočia so zameraním na vojenskú architektúru, dejiny plánovania miest. Venuje sa tiež občianskemu aktivizmu. Druhou hostkou je Monika Bočková, architekta a výskumníčka na Oddelení architektúry na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Na Fakulte architektúry a dizajnu STU ukončila doktorandský výskum na tému vzťahu Dunaja a Bratislavy v kontexte mestského plánovania od 18. Storočia po súčasnosť. Venuje sa výskumu urbánnych dejín ale aj kritickému písaniu o architektúre a občianskemu aktivizmu. Obe výskumníčky sú spoluautorkami publikácií, Ročenka slovenskej architektúry (2020), Správa o slovenskej architektúre (2023) a tiež knihy Bratislava (Ne)plánované mesto (2020,) ktorá bola ocenená Medzinárodnou cenou kreatívnych médií a Slovenským literárnym fondom a Cenu Mladého vedeckého výskumníka. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Všesvet podcast
S10E11: VIEDEŇ - Rave v divadle a punčová električka

Všesvet podcast

Play Episode Listen Later Dec 12, 2023 45:43


V počte zahraničných turistov začína susedná Viedeň pomaly predbiehať Prahu. Práve v decembri pritom do hlavného mesta Rakúska prichádza najviac ľudí. Dôvodom sú najmä vianočné trhy, ktorých nájdete po celom meste vyše dvadsať.  Nie sú to len preplnené vianočné trhy pred viedenskou radnicou či pri zámku Belvedere. "Tieto miesta sú takmer vždy preplnené, no vo Viedni stále nájdete aj menšie, oveľa autentickejšie vianočné trhy, kam chodia aj miestni," vraví v novej epizóde Všesvet podcastu Patrícia Nguyen Vanová, ktorá už štyri roky pracuje v stánku s punčom a vínom na trhu v štvrti Spittelberg. "Sú to menšie trhy, takže nebývajú až tak plné turistov, dá sa tam dobre najesť, je to stále v centre mesta a sú výrazne lacnejšie ako tie pred radnicou," opisuje. Odporúča miestne zemiakové placky, varené víno či käsespätzle, syrové cestoviny. Punč a typické varené víno viete ochutnať napríklad aj na trhoch pri Lichtenštejnskom paláci či známejších trhoch pri zámku Schönbrunn. Patrícia však odporúča návštevu Viedne aj počas leta - môžete sa zabaviť v parku Prater, ísť sa okúpať do Dunaja alebo si ísť opekať na Donauinsel. Navyše na úzkom ostrove uprostred Dunaja sa každoročne koná najväčší bezplatný hudobný festival pod holým nebom v Európe. Fanúšici techno hudby zase môžu skúsiť, či akurát nenatrafia na párty v budove divadla Volkstheater. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com  

Zgodbe
Dunaj: Pravnik Domen Brus in slovenski pridih

Zgodbe

Play Episode Listen Later Oct 27, 2023 13:52


Ob kanalu Donave, v bližini postaje Schottenring, se v dokaj alternativnem lokalu dobimo z Domnom Brusom. Mladi slovenski pravnik je na Dunaj prišel v okviru Erasmus prakse pred šestimi leti. Zdaj dela v izpostavi ene največjih svetovnih pravnih pisarn, pred kratkim je uspešno opravil tudi odvetniški izpit. Kakšno je na Dunaju življenje polno zaposlenega človeka? Kaj je drugače in boljše kot v Ljubljani? Kje so najboljše zabave in skrivni kotični neturističnega Dunaja? Kako so povezani Slovenci?

Dobré ráno | Denný podcast denníka SME
Vražda Tupého ide do finále. Kľúčový je jeden svedok (25. 10. 2023)

Dobré ráno | Denný podcast denníka SME

Play Episode Listen Later Oct 25, 2023 28:50


Začiatkom novembra 2005 došlo na bratislavskom nábreží Dunaja k vražde študenta Daniela Tupého. Vyšetrovanie prípadu sa odvtedy uberalo mnohými smermi. Ku skutočnému posunu však po dlhšom čase prišlo až na jar, kedy Národná kriminálna agentúra v rámci akcie Karma zadržala osem osôb. Medzi inými aj advokáta Adama Puškára, ktorého nakoniec z vraždy aj obvinila. Za vraha ho považujú aj polícia a prokuratúra, ktoré s týmto verdiktom ukončili vyšetrovanie. O čo sa v obžalobe opierajú, koho svedectvo je kľúčové a kedy sa dočkáme konca prípadu, ktorý roky traumatizuje spoločnosť? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozprávala s redaktorom domácej redakcie denníka SME Petrom Kováčom. Zdroje zvukov: Plus jeden deň, TV JOJ, TV Markíza Odporúčanie: Európsky Inštitút pre rodovú rovnosť zverejnil najnovšie výsledky Indexu rodovej rovnosti, kde Slovensko obsadilo piatu najhoršiu priečku. Odporúčam sa však na výsledky pozrieť bližšie. Index sa totiž nevenuje len odmeňovaniu za prácu, ale aj podmienkam v oblasti zdravia, vzdelávania, či času venovanému starostlivosti o druhých, či domácnosť. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Zgodbe
Dunaj: Antropologinja Caroline iz okrožja Ottakring

Zgodbe

Play Episode Listen Later Oct 20, 2023 11:41


Lestvice kakovosti življenja postavljajo Dunaj na prvo mesto na svetu. Stanovanjska politika, socialna zaščita, promet, zelenost, varnost, kulturna ponudba … Kakšne praktične izkušnje življenja v avstrijski prestolnici pa se skrivajo za statistikami? Je res vse idealno? Katere dobre prakse bi lahko prenesli tudi v Slovenijo? Prva gostja posebne serije z Dunaja je Caroline Haidacher, antropologinja in urednica na ORF.

Rozhovory ZKH
Vallo: Ak bude Robert Fico premiér a bude to nutné, budem s ním rokovať

Rozhovory ZKH

Play Episode Listen Later Oct 9, 2023 37:01


"Neviem, čo by taká koalícia znamenala. Ja som primátor všetkých Bratislavčanov, aj tých, čo ma nevolili a nevolili stranu ku ktorej ja mám politické sympatie. A budem komunikovať s každou vládou, ktorá tu bude. Ak bude premiér Robert Fico a bude nutné, aby som s ním bol na rokovaní, tak si to viem predstaviť," hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo. "Vajanského cyklotrasa nie je len o cyklotrase. Je to aj o tom, že chceme vrátiť kontakt Starého mesta s nábrežím. Keď tam máte štyri pruhy, je to veľmi ťažké. Mrzí ma, že odbornú tému pán Palko stavia do politickej roviny. Ide po vzore amerických republikánov, ktorí to riešia už eclé roky. politika tomu školí, niektorí politici používajú na dosiahnutie svojich politických bodov, čokoľvek. Videli sme v týchto voľbách úplné dno politickej kampane. My hľadáme priestor pre každého. Celý ten naratív, že Vallo ide proti autíčkárom, nie je pravdivý," hovorí primátor Vallo o cyklotrase, pre ktorú na nábreží Dunaja zrušili jeden pruh pre autá. Ako sa pozerá na kampaň a výsledok volieb? Ako je na tom Bratislava finančne? Kedy najneskôr bude hotová petržalská električka? A ako zvládajú mestské časti nový zákon o zákaze parkovania na chodníkoch? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Startitup.sk
Advokátka Matušíková: Obvinenie z vraždy Daniela Tupého je postavené na jedinej výpovedi svedka [Na stope]

Startitup.sk

Play Episode Listen Later Sep 28, 2023 29:52


Dogodki in odmevi
Vlada ob obisku Koroške: urejanje vodotokov je prioriteta

Dogodki in odmevi

Play Episode Listen Later Sep 27, 2023 31:09


Vlada danes na Koroškem preverja, kako tam poteka odpravljanje posledic poplav in zemeljskih plazov ter uresničevanje njenih ukrepov. Premier Robert Golob z ministrsko ekipo se je po terenskih obiskih srečal z župani, gospodarstveniki in drugimi nosilci razvoja v regiji. Napovedali so odprtje tehniške pisarne v Črni. Za predplačila koroškim občinam je namenjenih 76 milijonov evrov. Kot pravi predsednik vlade, bodo upoštevali, da je škoda na občinski infrastrukturi na Koroškem največja v državi. Drugi poudarki: - Policija okrepila nadzor ob meji s Hrvaško; poudarja, da to ni notranja mejna kontrola. - Iz Gorskega Karabaha odšlo v domovino že več kot 50 tisoč Armencev. - Slovenski vlaki zaradi zamud ne bodo več vozili do Dunaja, ampak le še do Gradca.

Podgast by Čoje
Olia Zhurba: Je veľa druhov boršču, na juhozápade Ukrajiny sa varí vo vode z Dunaja

Podgast by Čoje

Play Episode Listen Later Aug 16, 2023 54:05


Olia Zhurba je Ukrajinka, ktorá žije na Slovensku a naše dve krajiny prepája cez svoje Magnificent pikniky, na ktorých môžete ochutnať a spoznať ukrajinské jedlá, ktoré nie sú iba boršč a vareniki. Táto epizóda Podgastu vznikla ako verejná debata festivalu [fjúžn] na tohtoročnom Grape.

PEKLO V PAPULI
Odfuknuté parené buchty! - E75 #menežérkaJanka

PEKLO V PAPULI

Play Episode Listen Later Apr 17, 2023 33:25


Vyhodil ruksak s kuchárskymi vecami do Dunaja. Čím rýchlejšie chodíš, tým rýchlejšie robíš a zaseknuté nohavičky v dámskych záchodoch. NEXT? ZÁJAZD NASLEPO, DOSLOVA  https://open.spotify.com/episode/6Yv3C7k8WHcmquTtw1fwVy?si=C9zQanq9QF6IfYr598KVtA Sponzorom ZAPO na tento týždeň je  https://fatrahemp.sk/  zľavu 15% na všetky nezľavnené produkty si uplatníš cez kód ZAPO15. Vstúpte do sveta zábavy na  www.disneyplus.com  TAK BOLO naživo! Vo štvrtok 4. 5. o 19:00 / Hotel Color, Bratislava. Vstupenky na  www.zapotour.sk  Produkcia @peklovpapuli by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  

Zapisi iz močvirja
Svobodnjaki prostaki

Zapisi iz močvirja

Play Episode Listen Later Feb 14, 2023 7:48


V tednu, ko smo izvedeli, da neznani leteči predmeti definitivno obstajajo, smo frustrirani, ker jim nad Slovenijo ne moremo slediti, namesto tega sledili najnovejšim podvigom slovenske zunanje politike. Zgodba je prav zanimiva, rodila pa se je na Avstrijskem. Oziroma na avstrijskem Koroškem. Podmladek koroške veje svobodnjaške stranke je na spletu objavil pamflet, v katerem volivce poziva, naj med prihajajočimi volitvami z oblasti odstranijo socialdemokrate, ker ti dopuščajo slovenizacijo dežele. Reakcija je bila hipna in ostra. Na slovenskem zunanjem ministrstvu so v predalih poiskali priročnik z diplomatskimi ukrepi in poklicali na pogovor avstrijsko veleposlanico – in rajtamo, da so ji zažugali in sploh. Celo naša zunanja ministrica se je oglasila, potem se je oglasila še avstrijska vlada, oglasila se je slovenska manjšina, oziroma njeni predstavniki, vsi pa so bili ogorčeni. Skoraj bi nastal diplomatski škandal, toliko diplomatskega vojaštva se je znašlo na planem, a na srečo so bili vsi dovolj spravljivi, da nam ni treba s sosednjo Avstrijo v vojno. In sredi najhujšega vrenja se pred zunanjo ministrico – ki v bleščečem ukrepu jezdi po Prešernovi – pojavi ponižni konjar, zvesti poslušalec naše oddaje, da malo pridrži uzdo in šepne gorečnežem na Mladiki: "Dajte no malo umiriti konje!" Že grožnja sama je komična. Nezamisljivega niso zapisali državni avstrijski svobodnjaki, ki so še za življenja rajnkega Jörga z veseljem pometali in opletali z manjšino. Ne, napisala jo je koroška veja, ki je sicer med svobodnjaki zelo cenjena in verjamemo tudi množična, ampak vseeno ne gre za dunajsko centralo. Sploh pa je niso zapisali izkušeni brkati rjavosrajčniki, skale, na katerih je koroški Heimatdienst postavil svojo nazadnjaško cerkev, temveč jo je zapisal podmladek stranke; se pravi koroška veja in njen podmladek. Na slepo ugibamo … Ampak kdo bi lahko sestavljal podmladek koroške veje svobodnjaške stranke? Predvidevamo, da mulci, polni mozoljev in adrenalina, ki težko navezujejo stike s puncami in so preštorasti za kakršenkoli šport. To je namreč model, ki je vodil njihove pradedke pri včlanjevanju v neke druge podmladke. Se pravi, ko je mozoljev in hormonov preveč, Facebook pa ne razume dovolj nemško, ali pa ga ne briga, da bi jagal sovražni govor po koroških grapah, se zdi malo požugati Slovencem dobra ideja. In je podmladek storil to, kar počnejo strankarski podmladki po vsem svetu; malo so se repenčili po spletu, s čimer so se pridružili milijonom vrstnikov, ki so se prav tistega dne, celo tisto uro repenčili na svetovnem spletu zaradi česarkoli že. Hočemo povedati, da če bi razumni resno jemali vse bedarije, ki jih pubertetniki spravijo vsako minuto na svetovni splet, bi zunanja ministrstva ne počela drugega, kot na pogovor vabila veleposlanike izvornih držav. Takšne banalnosti se v resni državi, ki ima resno zunanjo politiko, preprosto ignorira. Še več; ko je naš domači Janez pred dvema letoma doživel tisti akutni in danes že legendarni napad Twitterja, smo se pridušali, da se s pomočjo družbenih omrežij že ne da, oziroma se ne bi smelo vladati – ali voditi verodostojne politike na osnovi tam zapisanih objav! Zunanje ministrstvo pa je v primeru blodenj avstrijskih najstnikov na Facebooku storilo prav to. Na diplomatski parket je zlilo golido internetne gnojnice. Objava pa ima element, ki v ničemer ni ne komičen ne banalen, še manj pobalinski. Svobodnjaki juniorji imajo namreč prav. Na avstrijskem Koroškem resnično lahko govorimo o intenzivni slovenizaciji, ampak je ta tiste vrste, ki je slovenska država ni sposobna, avstrijska država pa ne zainteresirana videti. V katerem grmu torej tiči Slovenec, da moramo svobodnjakom prikimati? Kot na slovenskem Štajerskem se tudi na slovenskem Koroškem vsako jutro na tisoče delavcev odpelje na delo v sosednjo pokrajino. To sicer ni slovenizacija, kot si jo predstavljajo in o kateri govorijo mladi svobodnjaki … A če ne bi bilo te slovenizacije, bi na avstrijskem Koroškem zastal turizem, dobršen del industrije, celotna oskrba starejših in velika večina storitvenih dejavnosti, ki so danes odvisne od migrantske delovne sile. Če parafraziramo; po prvi svetovni vojni smo bili Slovenci na Koroškem utišani zaradi jugoslovanstva, po drugi zaradi srpa in kladiva, a smo se v novem tisočletju vrnili; tokrat z izvijačem v eni in s krpo za čiščenje v drugi roki. Prav zaradi tega je borbena drža zunanjega ministrstva zaradi naivne politične masturbacije tako bizarna. Ker to isto ministrstvo ne zmore urediti statusnih težav, ki migrantske delavce tarejo že desetletja, trenutna vlada, tako kot njene predhodnice, pa v deprivilegirano Koroško ne zmore pripeljati dovolj projektov, da bi delovna sila lahko ostala doma. Pa kaj bi govorili o projektih; slovenske politične elite na Koroško že trideset let niso sposobne pripeljati niti spodobne ceste, kaj šele kaj drugega! In dokler bo nekoč enoten, danes pa razdeljeni Korotan tako daleč od Ljubljane in na drugi strani tudi daleč od Dunaja, se lahko zunanja ministrstva na glavo postavijo, a lokalni neprilagojenci bodo bolj ali manj politično artikulirano še naprej na splet zlivali svoje frustracije. Ki jih sestavljajo štirje vogali vsakega hujskanja, ki da kaj nase: "Kri, zemlja, bojaželjnost in nizek IQ."

Glasbeni utrip
Simfonični orkester Akademije za glasbo v Ljubljani v novih prostorih v Kazini

Glasbeni utrip

Play Episode Listen Later Nov 23, 2022 58:55


V pregledu koncertov pa še o koncertu Ansambla Albana Berga z Dunaja v Cankarjevem domu, nastopu Firšt tria v Narodnem domu v Celju, tretjem koncertu abonmaja Kromatika Simfoničnega orkestra RTV Slovenija, izvedbi oratorija Mesija Georga Friedricha Händla, 2. koncertu Pretežno vokalnega cikla Slovenske filharmonije ter zaključkih festivala Kitarika in Orgelskega festivala v Kopru.

Pravda
NAŠI A SVETOVÍ, 6. diel - Michal Buček: Radšej zachránil život, než by zvíťazil v preteku. Slovák si podmanil srdcia Číňanov

Pravda

Play Episode Listen Later Oct 29, 2022 17:07


Olympijský výbor mu udelil Cenu Fair Play za záchranu života. Počas pretekov pomohol súperovi. Keď si bol istý, že takmer utopený triatlonista je mimo ohrozenia života a v rukách lekárov, vrátil sa do súťaže - a znova bojoval o medailu. Ako na to spomína? Koľký skončil? Vypočujte si rozhovor s Michalom Bučekom. Jeho príbeh by mohol byť námetom na film: ako sa zo slovenského kuchára stal model, triatlonista, železný muž, svetový šampión, vyhľadávaný tréner a populárny televízny komentátor v Ázii. Mal päť rokov, keď ho zapísali do ,,Klubu bitkárov“. Akou taktikou víťazil? Ako prerazil na Taiwane a prečo teraz žije striedavo v Bratislave a Hongkongu? Ako sa stať v Ázii športovou hviezdou a vyhrať troje preteky za víkend? Prečo je čínsky Ironman ťažší ako ten najobávanejší na svete na Havaji? Kedy je krutejší, úmornejší a ťažší ako triatlon modeling a fotenie pre časopisy? Prečo preplával nebezpečnú a studenú Žltú rieku až 10-krát? Čím sa líši od Dunaja či jazera Kuchajda v Bratislave? Prečo netrénuje talenty triatlonu na Slovensku, ale radšej lieta do Ázie, dokonca vydrží dovedna až 17 týždňov zavretý v hotelovej karanténe?

Pravda
PRAVDA O KLÍME- Betónová džungľa či jedno z najzelenších sídlisk. Ako to je vlastne s Petržalkou?

Pravda

Play Episode Listen Later Jun 30, 2022 19:17


Aká je kvalita vzduchu v Petržalke? Naozaj sa ešte sídlisko na pravom brehu Dunaja dá považovať za betónovú džungľu? Ktorá fabrika obťažuje jej obyvateľov, ak to už nie je Matador? Ako je to so zateplením panelákov a zelenými strechami? Prečo sa do Petržalky vrátil bobor a ako chutí med zo Sadu Janka Kráľa? Koľko odpadu vyprodukuje V. bratislavský okres a ako by sa dal využiť? Vypočujte si 10. epizódu relácie Pravda o klíme s petržalským starostom Jánom Hrčkom.

Pravda
IDE O PRAVDU: Krajniak o zdanení firiem: Je mi jedno, že Pente budú tiecť slzy až do Dunaja

Pravda

Play Episode Listen Later May 26, 2022 46:50


Príde ďalšia finančná pomoc od štátu pre ohrozené skupiny a dôchodcov: „Asi áno. Rozhodneme o tom v auguste,“ povedal minister Milan Krajniak (Sme rodina). V relácii Ide o pravdu oznámil, že vláda hľadá zdroje na garantované maximálne ceny plynu na dva roky.