Podcasts about odvtedy

Včera to bol presne rok, čo sa Peter Pellegrini ujal funkcie hlavy štátu. Bola to sobota 15. júna 2024, presne mesiac po pokuse o atentát na premiéra Fica. Aj preto bola prezidentská inaugurácia tak trochu v tieni premiérovej rekonvalescencie. Tá si dokonca našla miesto v jeho inauguračnej reči, ako krvavý prejav „múru rozdelenia“, ktorý sa tiahne naprieč slovenskou spoločnosťou. Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“. Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Včera to bol presne rok, čo sa Peter Pellegrini ujal funkcie hlavy štátu. Bola to sobota 15. júna 2024, presne mesiac po pokuse o atentát na premiéra Fica. Aj preto bola prezidentská inaugurácia tak trochu v tieni premiérovej rekonvalescencie. Tá si dokonca našla miesto v jeho inauguračnej reči, ako krvavý prejav „múru rozdelenia“, ktorý sa tiahne naprieč slovenskou spoločnosťou. Odvtedy prešlo 365 dní, Peter Pellegrini má za sebou aj svoju prvú správu o stave republiky. Nevšimol si korupciu, rovnako tlak na mimovládky, zrušenú verejnoprávnosť, rozprášenú Naku, vládu Roberta Fica chválil za stavebný ruch, no pripomenul mu západný vektor diplomacie. Smer tak pri ročnom hodnotení konštatuje, že „prejav Pellegriniho zodpovedal skôr očakávaniam opozície“. A z opozičných lavíc zas zaznieva, že „slúži záujmom vládnej väčšiny“. On sám hovorí, že „chce byť oporou každého jedného občana“. Ako to vidí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Môže primár interného oddelenia písať básne? Môže. Pavol Majdák začal básne písať ako chlapček ešte na základnej škole. Odvtedy písať neprestal. V 90-tych rokoch ako vysokoškolák pomerne často publikoval najmä v časopise Dotyky, za čias Joža Urbana a Marosa Bančeja. Básne mu vyšli aj v RAKu, Literárnom týždenníku, v Tvare, publikoval ho aj Host či Slovenské pohľady. Časom sa s Marošom Bančejom, ktorý bol v tom čase šéfredaktorom časopisu Dotyky, spriatelili a stal sa aj iniciátorom a neskôr aj zodpovedným redaktorom a krstným otcom básnickej dvojzbierky môjho hosťa: Podozrenie, alebo Stratenie navrátených stratených synov, ktorú vydal spolu s priateľom Marošom Kollárikom v roku 2001. Vyštudoval lekársku fakultu, pracuje ako primár na internom oddelení nemocnice v Bojniciach a napriek tomu, že publikuje už väčšinou len odborné práce, básne nikdy písať neprestal.

Rok a pol prešiel odvtedy, čo vedenie rezortu kultúry prevzala Martina Šimkovičová. Odvtedy sme svedkami lavíny zmien, ktorá do ulíc vyhnala nielen predstaviteľov slovenskej kultúrnej obce, ale zo stoličiek zdvíha aj zahraničie.Dianie u nás však nie je ojedinelé. Tendencie totiž pozorujeme aj na európskej úrovni.Čo zažíva kultúra na Slovensku, ako sa mení jej vnímanie v zahraničí a nakoľko sa aj politici za našimi hranicami snažia ovládnuť umeleckú obec?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta bývalého riaditeľa Slovenského národného divadla a člena platformy Otvorená Kultúra! Mateja Drličku.Zdroje zvukov: STVR, TASROdporúčanie:Dnes bude moje odporúčanie typické - zájdite napríklad do divadla a podporte slovenských hercov. Aj v týchto ťažkých časoch sa snažia robiť skvelú prácu a zaslúžia si našu podporu. Ja konkrétne som napríklad pred pár dňami v DPOH zažila predstavenie Hitlerov prezident a môžem len odporúčať.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Richard Lintner je bývalý úspešný slovenský hokejista, majster sveta, ktorý má aj svoju televíznu show Citronáda. Richarda jednoducho poznajú nielen fanúšikovia hokeja. Sám o sebe tvrdí, že nie je extra veľkým fanúšikom áut, ale napriek tomu nám v každej odpovedi v rozhovore vyrozprával krásny príbeh. Moderátor Ďuro Sabo preto začal otázkou, na čo všetko má Richard svoj vodičský preukaz.Na čo všetko? Ja mám na motorku do 50 kubických centimetrov a na auto. Nemám na traktor alebo na nákladné auto.(pozn. editora: v súčasnosti možno na vodičské oprávnenie na vozidlá skupiny B šoférovať aj motocykle s automatickou prevodovkou s max. objemom motora 125 cm³ a s max. výkonom 11 kW)Nikdy si nechcel šoférovať autobus alebo niečo podobne veľké?Raz som na parkovisku jazdil na autobuse. To bolo v Rige na majstrovstvách sveta, keď sme čakali na chalanov.Ty ako aktívny hokejista si povedal vodičovi autobusu “Požičaj mi to tu na parkovisku?”Presne tak. Zopár chalanov už bolo v autobuse, tak som ich povozil okolo štadióna. Je to náročnejšie ako sa zdá, ale bavilo ma to. Len to malo jednu chybu. Vždy ma na vodičoch autobusov fascinovalo, ako sa za jazdy pozdravia, keď sa míňajú, ale na tom parkovisku som nemal koho pozdraviť. O túto príležitosť som prišiel.Neviem koľko si mal rokov, keď si odišiel hrať hokej do USA. Kde si si vlastne robil vodičský preukaz? Ja som si robil vodičák v Trenčíne, ale ešte raz som si ho robil aj v Amerike. Boli sme štyria chalani z Európy, robili sme si papiere ako bežní americkí občania, ale musím povedať, že tá pani policajtka nám pri tých testoch pomáhala. Niektoré predpisy sú tam iné ako u nás a boli zhovievaví.V NHL je starosť o hráčov na vysokej úrovni, hráč sa venuje len hokeju a o všetko ostatné sa stará klub. Je to aj pri kúpe auta?Za tie roky sa to už asi zmenilo, ale klub sa o také veci nestará. Je to na hráčoch, že idú do nejakého showroomu. V rámci tímu sú chalani, ktorí sa o autá zaujímajú a tí svojim spoluhráčom pomôžu. Ale mne moje prvé "americké" auto pomohol kúpiť môj agent.Kúpil si si nejaké “žihadlo” alebo bežné auto? Prvé auto, ktoré som mal v Amerike, bol Volkswagen Golf. Kúpil som si takého čierneho a príliš veľa ľudí tam na Golfoch nejazdilo. Zaujímavé je, že Ľubo Bartečko, ktorý bol na farme neďaleko, si kúpil tiež Golfa. Tak sme po Massachusetts jazdili my dvaja na golfíkoch.Ty si spomenul prvé auto, koľko áut si za morom vystriedal?Človek keď postupne mení tímy aj geograficky sa presúva, tak mení aj autá. Potom som mal Jeep, to sme boli v Milwaukee, tam bola zima. A ďalšie auto som mal zas Volkswagen, kúpil som si Passat kombi. Na mojich autách bolo evidentné, že som bol z Európy.V čom si ako mladý šofér mal najväčšiu neistotu pri šoférovaní?Ja som mal neistotu hlavne v tom, že keď som mal prvé auto, tak to auto dobre nebrzdilo. Ono malo taký problém, že keď som prvýkrát stlačil brzdu, tak ona prepadla a chytila sa až na druhýkrát. Keď som prišiel do servisu, tak ten chlapec v servise mi hovorí: „Akoby som vám to povedal pán Lintner. Vy ste neprišli do servisu o päť minút dvanásť, ale vy ste prišli o štvrť na jednu." Čudoval sa, že som bol ešte živý. Odvtedy si dávam pozor na to, aby auto, ktoré mám, bolo v čo najlepšom technickom stave.V minulosti si bol určite manuál a teraz si manuál alebo automat?Na toto mám výbornú príhodu. V Amerike po Passate som kupoval ďalšie auto, znova to bol VW, v New Yorku som si kúpil Volkswagen Jetta a kúpil som si ho ako manuál. To bolo asi jediné auto v celom New York City, ktoré jazdilo na manuál, hlavne v tých zápchach, ktoré tam boli. A myslím si, že toho predajcu, ktorý mi to auto predal, určite vyhlásili ako predajcu mesiaca,...

Mimovládne organizácie čelia častým útokom zo strany dezinformátorov, ale aj politikov. Kde tento trend vznikol, prečo sa objavuje a aký vplyv má na spoločnosť? O týchto otázkach diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a riaditeľkou VIA IURIS Katarínou Batkovou.Veronika Frankovská v úvode diskusie pripomenula, že hoaxy o mimovládkach sa často spájajú s rodinou Šimečkovcov či Georgom Sorosom. „V prípade politikov to dlho bolo tabu. Dlho to patrilo do alternatívneho informačného spektra, ale v roku 2018 Fico osobne vykročil týmto smerom a spomenul meno George Soros aj v oficiálnej komunikácii. Odvtedy tento naratív pretrváva a politici častejšie označovali organizácie ako sorošovské,“ uviedla Frankovská. Dodala však, že v poslednom období politici tento typ komunikácie používajú menej. „Aj keď, závisí od publika, ku ktorému práve hovoria,“ doplnila.V druhej časti diskusie Katarína Batková vysvetlila, že kritika mimovládnych organizácií zo strany politikov súvisí s tým, že im prekážajú slobodní a aktívni občania. „Myslím si, že ide o snahu obmedziť ľudí, ktorí sa verejne angažujú, vyjadrujú svoje názory a môžu ovplyvňovať verejnú mienku,“ povedala Batková.Zároveň poukázala na to, že tento prístup sa netýka iba mimovládok, ale aj médií a iných kritikov vládnej moci. „Cieľom nového zákona o mimovládnych organizáciách je podľa mňa znedôveryhodniť tieto organizácie a zároveň odradiť občanov od toho, aby sa verejne vyjadrovali, zakladali občianske združenia alebo sa angažovali vo verejnom priestore, zo strachu, že dostanú nejakú škodlivú nálepku,“ uzavrela.Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Skončila sa éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie. Vyhlásil premiér Robert Fico už krátko po parlamentných voľbách v októbri 2023.Zákon o mimovládkach, ktorý mal viesť k naplneniu premiérovho cieľa, už pred vyše rokom predstavila strana SNS. Odvtedy si vyslúžil kritiku odborníkov, mimovládneho sektora, aj opozície. Prešiel pozmeňovákmi, odkladal sa zo schôdze na schôdzu a nakoniec k jeho schváleniu došlo až pred Veľkou nocou.O čom vlastne jeho aktuálne znenie je, čo bude znamenať aj pre menšie mimovládky a kam až táto vláda vo vymyslenom boji s nimi môže zájsť?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta riaditeľky Nadácie Zastavme korupciu Zuzany Petkovej.Zdroj zvukov: Markíza, STVR, TASR, NRSR, TA3, Facebook/SNS, Robert FicoOdporúčanie:Vonku je nová séria britského seriálu Black Mirror od Charlieho Brookera. Aj tentokrát sa môžete tešiť hlavne na temné až satirické témy, ktoré zobrazujú modernú spoločnosť, konkrétne v jej vzťahu ku následkom nových technológií. Odporúčam!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Evanjelium podľa Matúša 26,14-16 Judášova zrada Nato jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský, odišiel k veľkňazom a spýtal sa: Čo mi chcete dať, a ja vám Ho zradím? A vyplatili mu tridsať strieborných. Odvtedy hľadal vhodnú príležitosť, aby Ho zradil.

„Neboj sa, lebo ja som s tebou; neobzeraj sa v strachu, lebo ja som tvoj Bôh!“ (Iz 41:10) Misionár z ostrova Labrador rozprával raz v Londýne pri večeri v rodine o svojej práci. Odvtedy šesťročný chlapček k večernej modlitbe pridával prosbu: „Pane Ježiši, požehnaj milého misionára a nedaj, aby mu uškodil biely medveď.“ Asi o […] MUDr. Viera Roháčková

Podcastová miniséria Hrany ulice prináša skutočné príbehy ľudí, ktorí stratili domov. Príbeh pána Antona číta herec Slovenského národného divadla, pán Dušan Tarageľ. Rozpráva o mužovi, ktorý pracoval celý život. Najprv v dielni, neskôr na stavbách v Česku aj na Slovensku. Po rozvode, strate práce a bývania sa ocitol na ulici. Odvtedy žije bez domova už dvanásť rokov. Jeho prístreškom sa stala búda v lese, ktorú si postavil s kamarátom. Hovorí o tom, aké ťažké je v takých podmienkach prežiť ďalšiu zimu, aké zložité je hľadať si prácu bez domova a ako mu pomohla pomoc terénnych pracovníkov Vagusu, ktorí s ním zostali v kontakte aj v najťažších chvíľach. Minisériu pripravilo občianske združenie Vagus v spolupráci s Činohrou Slovenského národného divadla, Slovenskou televíziou a rozhlasom a spisovateľom Michalom Hvoreckým. Antonov príbeh ukazuje, že nie každý pád na ulicu je vinou človeka. Stačí pár zlomov v živote a človek môže prísť o všetko. Vagus každý rok pomáha tisícom ľudí, ktorí sa snažia postaviť späť na vlastné nohy. Podporte našu prácu a darujte 2 % zo svojej dane na pomoc ľuďom bez domova. Pomôcť môžete aj finančne na www.vagus.sk. Ďakujeme.

Branislav Balasko je šéfom slovenského fanklubu Liverpool FC a jednou z najvýraznejších postáv fanúšikovskej scény na Slovensku. V najnovšej epizóde podcastu Striedame! rozprával o histórii fanklubu, jeho fungovaní aj o rozdieloch medzi fanúšikmi v Európe a na Slovensku.Cesta k oficiálnemu fanklubu sa začala niekoľkými telefonátmi, ktoré spustili celý proces. Odvtedy sa zoskupenie postupne formovalo, prešlo viacerými zmenami a dnes má širokú základňu fanúšikov nielen na Slovensku. Branislav Balasko sa dostal do kontaktu s viacerými podobnými fanúšikovskými skupinami v Európe a má prehľad o tom, ako sa fanúšikovská scéna vyvíja aj mimo našich hraníc, no na Slovensku nefandí žiadnemu klubu.V rozhovore sa okrem iného venoval aj téme fanúšikovskej kultúry na Slovensku. Kritizoval nedostatočnú prácu s priaznivcami, chýbajúce aktivity pred zápasmi reprezentácie či absenciu oficiálneho fanshopu a Siene slávy.„Zväz by mal urobiť kroky, aby zatraktívnil reprezentačné zápasy. Teraz príde Slovinsko, menej atraktívny súper, a ľudia nejdú. Nie je to o súperovi, ale o tom, že chýba aura okolo zápasu,” vysvetlil Branislav Balasko v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Branislav Balasko je šéfom slovenského fanklubu Liverpool FC a jednou z najvýraznejších postáv fanúšikovskej scény na Slovensku. V najnovšej epizóde podcastu Striedame! rozprával o histórii fanklubu, jeho fungovaní aj o rozdieloch medzi fanúšikmi v Európe a na Slovensku.Cesta k oficiálnemu fanklubu sa začala niekoľkými telefonátmi, ktoré spustili celý proces. Odvtedy sa zoskupenie postupne formovalo, prešlo viacerými zmenami a dnes má širokú základňu fanúšikov nielen na Slovensku. Branislav Balasko sa dostal do kontaktu s viacerými podobnými fanúšikovskými skupinami v Európe a má prehľad o tom, ako sa fanúšikovská scéna vyvíja aj mimo našich hraníc, no na Slovensku nefandí žiadnemu klubu.V rozhovore sa okrem iného venoval aj téme fanúšikovskej kultúry na Slovensku. Kritizoval nedostatočnú prácu s priaznivcami, chýbajúce aktivity pred zápasmi reprezentácie či absenciu oficiálneho fanshopu a Siene slávy.„Zväz by mal urobiť kroky, aby zatraktívnil reprezentačné zápasy. Teraz príde Slovinsko, menej atraktívny súper, a ľudia nejdú. Nie je to o súperovi, ale o tom, že chýba aura okolo zápasu,” vysvetlil Branislav Balasko v najnovšej epizóde podcastu Striedame!

Už ako tínedžer sa rád šplhal na stromy a objavoval hniezda dravcov. Vedieť o nich a pozorovať, ako odtiaľ vylietajú mláďatá, bolo preňho vzácne. Odvtedy skúsil Jozef Chavko viaceré profesie, no už takmer 30 rokov sa venuje práve ochrane dravých vtákov. V dnešnej NP porozpráva Blažene Bóoczovej o jastraboch, sokoloch aj orloch, ktorí ho životom sprevádzajú dodnes. | Hosť: Jozef Chavko (ochranár, Ochrana dravcov na Slovensku). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

O chvíľu už to budú tri roky, čo Rusi napadali Ukrajinu v plnoformátovej vojne, ktorú ich prezident nazval špeciálnou operáciou na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny. Odvtedy sa Ukrajinci a s pomocou demokratických krajín statočne bránia.Ako na bojiskách vyzerá dnes, čo sa deje v ruskom Kursku či na ukrajinskom Donbase? Čo sa zmenilo po nástupe Donalda Trumpa? Skončí Ukrajina veľmi zle ako to vyhlasuje Robert Fico? A čo bude s našou spoločnou obranou s úniou a NATO, ak ich vláda ostro kritizuje a chce si ponechať možnosť odtiaľ vystúpiť? Čakajú nás vyššie výdavky na obranu? A čo dohodol Fico s tranzitom plynu cez Slovensko? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a profesorom Prešovskej univerzity Alexandrom Dulebom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Predstavte si, že by ste nemohli ísť tam, kde by ste chceli. Napríklad ku kamarátke na byt, na výlet alebo na obyčajnú toaletu do reštaurácie. Prečo? Pretože všade okolo nás sú bariéry, ktoré ľudia s elektrickým vozíkom nedokážu prekonať. My im s tým ale môžeme pomôcť. Ako? Vypočujte si rozhovor s predsedníčkou občianskeho združenia Belasý motýľ Andreou Madunovou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.Schody a úzke dvere nás vyraďujú zo spoločnostiPre niekoho obyčajné schody, ktoré si ani nevšimneme, keď niekam vstupujeme. Pre ľudí s nervovosvalovým ochorením neprekonateľná prekážka, ktorá ich vyradí zo spoločnosti. „Aj jeden schod dokáže byť neprekonateľná bariéra pre niekoho, kto sa pohybuje na elektrickom vozíku. V podstate na prvý pohľad malá prekážka sa stáva dôvodom, prečo sa nevieme dostať do rôznych budov či obchodov. Často sú to aj úzke dvere pri vstupe. Sú to také záležitosti, ktoré zdraví ľudia ani nevnímajú. Mnohí si často ani neuvedomujú či vôbec prešli jedným, dvomi či tromi schodami. Pre nás sú to dôvody na to, že sme istým spôsobom vylúčení z možnosti užívať niektoré služby alebo vstúpiť do niektorých budov či zúčastniť sa niektorých podujatí alebo dokonca do škôl,“ zdôrazňuje predsedníčka občianskeho združenie Belasý motýľ Andrea Madunová. Belasý motýľ symbolizuje krehkosť ľudí s nervovosvalovým ochorením, ktorých zrádzajú svaly celého tela.Pre koho v skutočnosti staviame byty?Na Slovensku existuje mnoho budov, ktoré sú postavené len pre „zdravých“ ľudí. Často sa pri výstavbe nemyslí na to, že sa nám môže stať úraz, budeme voziť dieťa v kočíku alebo jednoducho zostarneme a nebudeme mať silu prekonávať bariéry v podobe schodov. „Ja si myslím, že by sa mala spoločnosť zamyslieť celkovo nad tou politikou, akým spôsobom budujeme bývanie pre ľudí. Pretože aj tým, že spoločnosť starne, tak je veľmi pravdepodobné, že v istej fáze života budú ľudia potrebovať ten svoj priestor zmeniť. Buď sa im to stane z dôvodu choroby alebo z dôvodu veku, že sú slabší a už nebudú vedieť toľko prekonávať schody. V mnohých krajinách už s tým počítajú a už navrhujú iným spôsobom bývanie,“ hovorí Madunová v podcaste Nehnuteľnosti.sk s tým, že ide o vytvorenie takých bytov v zahraničí, ktoré sa dajú ľahko upraviť bez vysokých finančných nákladov. Ak sa náhodou stane, že niekto ochorie a stratí mobilitu alebo sa mu stane úraz, tak je na Slovensku nútený sa presťahovať do inej nehnuteľnosti, čo nie je podľa nej vždy jednoduché a dostupné.Nemôžeme ísť spontánne tam, kde sa nám zachceVeľkou otázkou pre ľudí s nervovosvalovým ochorením je aj preprava. Spontánny nápad ísť len tak niekam na dovolenku alebo len ísť ku kaderníčke znamená pre ľudí s elektrickým vozíkom logistické zisťovanie a overovanie či dané informácie o bezbariérovosti sú naozaj pravda alebo nie. V závislosti od regiónov je problém aj s dopravnými prostriedkami. Veľa podľa Andrey Madunovej závisí od toho, v ktorom meste žijete a či sú k dispozícii nízkopodlažné autobusy či trolejbusy. Občianske združenie Belasý motýľ preto organizuje zbierku na bezbariérové auto, ktoré jej klientom výrazne uľahčí život. „Nešťastnou náhodou, nie nami zavinenou nehodou, sme prišli pred dvoma rokmi o auto, ktoré bolo špeciálne prispôsobené na prevoz ľudí na vozíku. Odvtedy vlastne našu dopravu riešime takým menším autíčkom, ktoré odvezie len jedného človeka na vozíku. Je už veľmi ojazdené a veľmi často sa kazí. Cítime, že už ani nie je bezpečné,“ Madunová tak vysveľuje dôvody zbierky na bezbariérové auto.Podporiť občianske združenie Belasý motýľ môžete aj Vy.CHCEM PRISPIEŤ NA BEZBARIÉROVÉ AUTOV podcaste sa dozviete aj: ako bariéry bránia ľuďom s vozíkom využívať mnohé verejne dostupné služby, aké ťažké je zabezpečiť si bezbariérové bývanie na Slovensku, ako pomáha ľuďom...

Koledovanie a Dobrá novina. | Hostia: Katarína Nádaská (etnologička), Jozef Magda (projektový manažér Dobrá novina, začínal ako kolednik a dnes chodí koledovať so svojimi deťmi) a Daniel Fiala (riaditeľ Dobrej noviny). | K Vianočným sviatkom patrí aj koledovanie. V časoch socializmu bola táto tradícia utlmená, ale pred 30 rokmi ju opäť naštartovalo eRKo - hnutie kresťanských spoločenstiev detí a mládeže. Odvtedy koledníci Dobrej noviny roznášajú radosť do rodín po celom Slovensku a peniaze, ktoré vyzbierajú, putujú najmä do krajín Východnej Afriky. Ako sa táto kolednícka zbierka vyvíjala, nakoľko sme štedrí a na čo konkrétne sú určené peniaze v tomto ročníku - téma Kontaktov s Evou Vasilovou. | Moderuje: Eva Vasilová; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Prvý ❤️DÁSATO rozhovor s Tomášom Hasalom je nahratý z augusta 2021, keď pôsobil ako riaditeľ úspešnej neziskovky Nexteria. Odvtedy sa Tomáš posunul do úplne novej neziskovky a svoju misiu zlepšovania vzdelávania na Slovensku realizuje v Eduvalue. O tom, čo a ako robí táto "zbrusu" nová Slovenská neziskovka a že ako DÁSATO sa dozviete v tomto rozhovore. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

Pôsobil dlhé roky na YouTube, kde jeho videá dosahovali státisíce pozretí, jeho prvý rapový track zažal nečakaný úspech a značka Traplife ovládala nie len kluby, ale stala sa aj obľúbenou značkou mladých. Odvtedy ubehlo pár rokov a Slimso si dal pauzu s internetovým svetom. Ako jeho život vyzerá dnes, čomu sa venuje a čo sa v jeho živote zmenilo?

Nie jeden valec, ale dva majú byť obrazom Slovenska po prvom roku tejto vládnej koalície, tvrdí Grigorij Mesežnikov. Poukazuje pritom na obraz „valca zo Zlatej Idky“, ktorý je známy z čias Vladimíra Mečiara. „Prevalcujeme to všetko, nech sa deje vôľa Božia, že sa budú diviť!“ - tak sa zastrájal Mečiar na aktíve funkcionárov svojho hnutia v Zlatej Idke pri Košiciach. Odvtedy je to podľa politológa „kód na všetko nedemokratické“. Bol na zozname vraha zo Zámockej. Vo februári 2008 ho zas fyzicky napadli za bieleho dňa v Bratislave, pričom mladý útočník naňho pokrikoval antisemitské heslá. A hoci nepochádza zo Slovenska – viac ako 15 rokov sa spolupodieľal na príprave Súhrnnej správy o stave spoločnosti – áno, tej slovenskej. Od Novembra 89 je jeho hlas prítomný v našom verejnom diskurze – vtedy bol pri vzniku vyhlásenia sovietskych občanov žijúcich v Bratislave na podporu požiadaviek VPN. Neskôr stál pri zrode Inštitútu pre verejné otázky, kde sa k nim vyjadruje dodnes. Grigorij Mesežnikov.Aká by bola jeho správa o stave spoločnosti Po Roku od posledných parlamentných volieb? Ako vidí krajinu pod správou tria Fico-Pellegrini-Danko, ktorej hrá opozičnú úlohu iné trio: Šimečka-Majerský-Grohling?Dnešné RánoNahlas bude o formulácii takejto správy o stave Slovenska. Jeho obrazom je podľa Grigorija Mesežnikova valec o odvolávkou na Mečiarov „valec zo Zlatej Idky“. „Slovo valec sa zakódovalo na označenie nejakej nie veľmi demokratickej politiky. Ale oproti rokom 2006 a 2007 je to, čo sa odohráva dnes, je rádovo nebezpečnejšie“, tvrdí politológ. A hovorí, že ak by vydávali Súhrnnú správu o stave Slovenska dnes, dali by na jej obálku nie jeden valec, ale dva. Obálka z roku 2007 totiž nahnevala Roberta Fica. Grigorij Mesežnikov hovorí, že za aktuálny stav krajiny je popri premiérovi Ficovi rovným dielom zodpovedný Peter Pellegrini. „Stál za všetkým nedemokratickým, čo sa prijímalo, ešte keď nebol prezident“, ilustruje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podnikateľský príbeh Júliusa Horvátha sa začal v deväťdesiatych rokoch vo firme s bytovým textilom a kobercami. Na filantropickú cestu ho ako úspešného biznismena priviedla náhoda, keď sa prvýkrát dostal do domova sociálnych služieb, medzi deti s mozgovou obrnou. Odchádzal odtiaľ s myšlienkou, že im chce pomáhať. „Priznám sa, vtedy sa dostavil aj veľký pocit vnútorného šťastia,“ spomína s odstupom času zakladateľ Nadácie Pomoc druhému. Kým nadácia sa stará o finančnú a materiálnu pomoc pre deti s neurovývojovými poruchami a ich rodiny, neziskové centrum Natália zabezpečuje rehabilitačnú starostlivosť. Profesionálne vybavené centrum nájdu rodiny v budove, ktorá pôvodne slúžila ako predajňa podlahovín. Odvtedy prešli roky a dnes sa dá symbolicky povedať, že koberec pomoci sa Júliusovi Horváthovi podarilo rozvinúť poriadne ďaleko. Až za hranice kontinentu. V podcaste sa dozviete prečo Július Horváth pomáha aj v rozvojových krajinách, čo ho najviac zarazilo v našich detských domovoch, vďaka čomu môžu neziskové projekty pokračovať, aj keď tu raz nebude, s čím odporúča spojiť výlet na safari, prečo sa rehabilitačné centrum v Hlohovci volá Natália. Kto je Július Horváth Patrí k prvej vlne podnikateľov na Slovensku. Začínal s predajňou bytového textilu, dnes je majiteľom firmy, ktorá sa špecializuje na veľkoobchod podlahových krytín a realizáciu podláh. Je otcom dvoch dospelých detí. V roku 2005 založil Nadáciu Pomoc druhému, popri ktorej vzniklo v roku 2016 Rehabilitačné centrum Natália pre deti s rôznymi druhmi pohybových ochorení. V spolupráci s partnermi pomáha deťom aj matkám v rozvojových krajinách. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Nie jeden valec, ale dva majú byť obrazom Slovenska po prvom roku tejto vládnej koalície, tvrdí Grigorij Mesežnikov. Poukazuje pritom na obraz „valca zo Zlatej Idky“, ktorý je známy z čias Vladimíra Mečiara. „Prevalcujeme to všetko, nech sa deje vôľa Božia, že sa budú diviť!“ - tak sa zastrájal Mečiar na aktíve funkcionárov svojho hnutia v Zlatej Idke pri Košiciach. Odvtedy je to podľa politológa „kód na všetko nedemokratické“. Bol na zozname vraha zo Zámockej. Vo februári 2008 ho zas fyzicky napadli za bieleho dňa v Bratislave, pričom mladý útočník naňho pokrikoval antisemitské heslá. A hoci nepochádza zo Slovenska – viac ako 15 rokov sa spolupodieľal na príprave Súhrnnej správy o stave spoločnosti – áno, tej slovenskej. Od Novembra 89 je jeho hlas prítomný v našom verejnom diskurze – vtedy bol pri vzniku vyhlásenia sovietskych občanov žijúcich v Bratislave na podporu požiadaviek VPN. Neskôr stál pri zrode Inštitútu pre verejné otázky, kde sa k nim vyjadruje dodnes. Grigorij Mesežnikov.Aká by bola jeho správa o stave spoločnosti Po Roku od posledných parlamentných volieb? Ako vidí krajinu pod správou tria Fico-Pellegrini-Danko, ktorej hrá opozičnú úlohu iné trio: Šimečka-Majerský-Grohling?Dnešné RánoNahlas bude o formulácii takejto správy o stave Slovenska. Jeho obrazom je podľa Grigorija Mesežnikova valec o odvolávkou na Mečiarov „valec zo Zlatej Idky“. „Slovo valec sa zakódovalo na označenie nejakej nie veľmi demokratickej politiky. Ale oproti rokom 2006 a 2007 je to, čo sa odohráva dnes, je rádovo nebezpečnejšie“, tvrdí politológ. A hovorí, že ak by vydávali Súhrnnú správu o stave Slovenska dnes, dali by na jej obálku nie jeden valec, ale dva. Obálka z roku 2007 totiž nahnevala Roberta Fica. Grigorij Mesežnikov hovorí, že za aktuálny stav krajiny je popri premiérovi Ficovi rovným dielom zodpovedný Peter Pellegrini. „Stál za všetkým nedemokratickým, čo sa prijímalo, ešte keď nebol prezident“, ilustruje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Minimalizovanie sporov, ochrana majetku a rozloženie rizík, to ocení každý majiteľ, ktorý chce preniesť odkaz rodinného podniku na ďalšie generácie, hovorí advokátka Markéta Flanderková. Na Slovensku súčasná legislatíva neumožňuje zakladať si zverenecké či nadačné fondy. Aj preto viaceré slovenské firmy túto možnosť využívajú napríklad v Česku, kde je to legislatívne ošetrené už viac ako desať rokov. Odvtedy v Českej republike pribudlo okolo šesťtisíc zvereneckých fondov a približne tritisíc nadačných fondov. Vzostupný trend pokračuje a fondy ako forma správy majetku sú čoraz populárnejšie, potvrdzuje partnerka a advokátka v advokátskej kancelárii Portos a senior konzultantka v spoločnosti CCS Premium Trust Markéta Flanderková. „Zverenecký fond je inštitút, ktorý umožňuje počas života majiteľa usporiadať si majetkové portfólio, rodinnú situáciu a nastaviť pravidlá. Pomáha to motivovať potomkov, aby sa zapájali do rodinného podnikania a určiť hranice, aby nenastali spory. Tie totiž často po smrti zakladateľov nastávajú a vedú aj k tomu, že to firmy neustoja a členovia rodiny sa úplne rozhádajú." Založenie fondu v priemere trvá štyri až šesť mesiacov. „Odpovede na niektoré naše otázky a možnosti nastavenia a celú situáciu klient potrebuje prebrať so svojimi potomkami, niekedy sa jeho predstavy v čase menia a vyvíjajú, a tak nastavenie a podmienky upravujeme a dopĺňame. Celým procesom klienta, samozrejme, sprevádzame a navrhujeme mu možné riešenia jeho rodinnej i biznisovej situácie,“ vysvetľuje doktorka M. Flanderková. Potvrdzuje, že slovenské firmy najčastejšie hľadajú riešenia medzigeneračnej výmeny a ochrany majetku. „Na Slovensku sa stretávame s tým, že nie je vytvorená ani štruktúra firiem tak, aby boli rozložené riziká. Takže v prvom rade ju odporúčame nastaviť a zároveň pridať nadstavbu v podobe fondov.“ Firmy, ktoré majú už niekoľko rokov založené zverenecké či nadačné fondy dnes oceňujú najmä definovanie pravidiel v rámci rodinného podnikania. „To pomáha i v prípade, keď prichádzajú do rodiny partneri detí, ktorí majú rôzne predstavy o ďalšom fungovaní firmy, i v prípade rozvodov. Vtedy je dobré povedať, my máme takéto pravidlá a podľa nich sa riadime. Pomáha to aj pri celkovom zefektívnení majetkových štruktúr. Takto je lepšie chránený majetok rodiny. Nielen fondy, ale vytvorenie celej štruktúry zlepší celkové fungovanie rodinnej firmy aj rodiny.“ M. Flanderková zo skúseností s mnohými firmami odporúča predovšetkým riešiť situáciu včas. „Netreba nechať dôjsť rodinnú situáciu do takých konfliktných situácií, kedy už je ťažké nájsť nejakú vyhovujúcu cestu pre viacero strán.“ Konkrétne príklady z praxe aj ďalšie odpovede na efektívne možnosti správy majetku si môžete pozrieť aj vo videorozhovore: Podcasty We Know How vznikajú v spolupráci s komerčným partnerom.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Benjamín Abeles hovorí, že pochádza z takej asimilovanej židovskej rodiny, že mali židovské iba meno. Napriek tomu mu celú rodinu vyvraždili nacisti. Jemu samému sa podarilo odísť v rámci Wintonových transportov do Anglicka. Tam vyštudoval, pôsobil v RAF a neskôr v Izraeli sa stal svetovo uznávaným vedcom.

Témou dnešnej epizódy je tentoraz „poprvé“. Všetci si pamätáme, ako sme sa prvýkrát opili, zažili prvú diskotéku, prvý sex alebo niečo, čo v nás tak zarezonovalo, že si tú spomienku veľmi radi uchovávame. A čo bolo tvoje poprvé, na ktoré nemôžeš zabudnúť? Určite nám to napíš dole do komentára. Vypočuj si druhú epizódu nového podcastu Bez lásky, ktorú ti prináša portál Odzadu.

S Veronikou sme sa už raz rozprávali. Bolo to v dieli č. 14. Odvtedy sa v jej živote veľa zmenilo a my sme si ju pozvali znova. V dnešnom dieli si vypočujete, ako ju zmenilo druhé tehotenstvo a pôrod, ako sa jej darí skĺbiť rodinu a kariéru pri dvoch deťoch a kde si v tom nachádza priestor pre seba. Rozprávali sme sa aj o jej rozhodnutí vstúpiť do politiky a kandidovať vo voľbách do Európskeho parlamentu na kandidátke strany Progresívne Slovensko. Otvorili sme témy, ktoré sú jej blízke a ktoré by rada riešila v EP, ak bude zvolená. Rozhovor s Veronikou bol pre nás plný úprimnosti, nádeje a ľahkosti.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Hlava a uši ako netopier, zuby vystrčené von, tenké ako ihly. Koža na tele je hrubá a celá šupinatá. Chvost je hladký a dlhý. Šúcha sa po zemi potichu, ako jašterica. Oči má červené, ako uhlíky a vie nimi uhranúť. Indiánski šamani ju vraj vedeli skrotiť. Takto viacerí opisujú novodobého mýtického tvora, ktorého existenciu sme po prvýkrát zaznamenali po roku 1995. Príšera mala vtedy zaútočiť na zver v Portoriku. Odvtedy boli hlásené pozorovania a svedectvá z rôznych kútov latinskej Ameriky, USA, Ruska či Filipín. Spôsob usmrtenia obetí - vysatie krvi.Scenár:Veronika Kolejáková | Námet a dramaturgia: Diana Kacarová | Hlas: Marek Majeský | Zvuková produkcia: Miroslav Baričič | Podcast produkcia: Simona Mičová | Vizuálna grafika: Nikolas KyselaPonorte sa s nami do príbehov podcastu Nezhasínaj! - skutočnosti inšpirované legendami, pri ktorých neplatia zákony prírody ani ľudská logika. Príbehmi hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Európska únia začala vznikať krátko po druhej svetovej vojne za účelom zabránenia budúcim konfliktom a zjednodušenia obchodu medzi jednotlivými krajinami v Európe. Odvtedy však prešla niekoľkými zmenami. Vieš, aké sú výhody vstupu do Európskej únie? Medzi výhody, ktoré získava krajina, ktorá sa rozhodne vstúpiť do Európskej únie patrí voľný pohyb tovaru, osôb a služieb, zníženie nezamestnanosti, modernizácia či množstvo ďalšieho. Má to však aj svoje nevýhody. Aké? To sa dozvieš v dnešnom podcaste. Kam po maturite? Staň sa jedným z najžiadanejších absolventov na trhu. Žilinská univerzita ponúka TOP študijné programy, najnovšie technológie a kvalitné ubytovanie v najkrajšom kampuse na Slovensku. Zaži UNIZA - svet možností a inovácií! Kľúčové slová: Ekonomika, Schooltag, maturita, Občianska náuka, Európska únia

Od jej víťazstva v šou Slovensko hľadá Superstar už ubehlo veľa času. Odvtedy sa v jej živote veľa zmenilo a vo viacerých ohľadoch dozrela. Dnes ju už poznáme ako osobitú hudobníčku s vlastným, ľahko rozpoznateľným štýlom. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej občianskych postojoch, o výchove detí, o tom, ako sa jej podarilo zhodiť nadbytočné kilá a získať fyzickú i psychickú kondíciu, o cestovaní po Európe s celou svojou rodinou a aj o jej novom albume Krehkosť. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Zažíva vydarenú sezónu v drese Komety Brno v českej extralige. Kristián Pospíšil by si chcel výkonmi v klube opäť vybojovať pozvánku do reprezentácie, do ktorej ho po MS 2022 nepozývali. A ešte radšej by sa v nej stretol aj s bratom, hráčom Calgary Flames Martinom Pospíšilom.Slovensko reprezentoval na majstrovstvách sveta dvakrát a má na konte aj bronz z olympiády v roku 2022. Jeho doteraz posledný duel za národný tím dopadol neslávne, v prvej tretine zápasu proti Kazachstanu dvakrát fauloval a Slováci z toho dostali dva góly.Zvyšok stretnutia už len presedel na striedačke a nezasiahol ani do ďalších duelov na majstrovstvách. Odvtedy sa v národnom tíme ani raz neobjavil a ako sám povedal, chcel by sa do nej vrátiť a aj počuť dôvod, prečo ho z nej vynechávali.Posledné dve sezóny má totiž pomerne vydarené. Minulú začal vo Fínsku, kde mal v 24 dueloch 11 bodov, potom zaznamenal v Komete Brno v 19 zápasoch bod na zápas, v play-off pridal v ďalších desiatich štyri body. V Brne hráva stále a v tomto ročníku dosiahol 28 bodov v 40 zápasoch.Okrem situácii okolo reprezentácie v Góloch z bufetu hovoril aj o svojom bratovi Martinovi Pospíšilovi, Jurajovi Slafkovskom a Šimonovi Nemcovi, ale aj vyjadril sa aj k otázke, či by mali byť Slováci z KHL na majstrovstvách.

Odmieta takzvanú progresívnu normalizáciu a jej predstava o činnosti rezortu je návrat k normálnosti. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová rezortu šéfuje len niekoľko mesiacov, už dnes však jej vyjadrenia a návrhy zmien v zákonoch poburujú umeleckú obec. Výsledkom je online petícia na jej odstúpenie, ktorá vznikla pred týždňom 17. januára. Odvtedy sa pod ňu podpísali desiatky tisíc ľudí. Reakcia ministerstva? Trestné oznámenie pre podozrenie z manipulácie, falšovania identity i počtu podpísaných. Čo všetko už ministerka na svojom poste stihla, čo ľuďom na jej konaní prekáža a aký bude ďalší osud petície? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta redaktorky denníka SME Soni Jánošovej. Zdroj zvukov: SME, Markíza, TASR, RTVS, YouTube/Televízia Slovan, Facebook/Ministerstvo kultúry Odporúčanie: Ministerstvo kultúry má v pláne aj presun bratislavskej Kunsthalle pod Slovenskú národnú galériu, vinou čoho sa rozhodol odísť jej riaditeľ Jen Kratochvil. Kolega Daniel Bernát sa s ním rozprával aj osobne. Výsledkom je skvelý rozhovor, v ktorom rozoberajú nielen to, prečo sa Jen rozhodol z pozície odísť, ale aj to, aký vzťah má so súčasným vedením rezortu a prečo presun pod Slovenskú národnú galériu nepovažuje za dobrý nápad. Celý ho nájdete na webe denníka SME pod názvom Odchádzajúci riaditeľ Kunsthalle: Diskutovať s ministerstvom už nebolo možné. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Tisíce „vlastnou hlavou“ – že vám to niečo pripomína? Hneď na úvod však zastavím tieto domáce politicko-oligarchické reminiscencie. Tisíce vlastnou hlavou totiž môžu smerovať aj inam, ako na vlastný politicko-mocenský prospech. Ak sa súcit s napadnutou krajinou/Ukrajinou spojí s tvorivosťou umelca a ašpirujúceho právnika, tisíce vlastnou hlavou môžu zachraňovať životy a rovnako kvalitu životov – tam, kde už život akoby strácal hodnotu. Hosťom RánoNahlas bude Marek Janiga, ktorého osudy Ukrajincov nenechávajú na pokoji. A to v čase, keď sa Ukrajina dostáva akoby na druhú koľaj.„Prípadné chýbajúce milióny pre Ukrajinu si my, čo tam pravidelne chodíme, vieme hneď pretaviť do praktickej pomoci, jedla, medicíny, kde by chýbali. Alebo rovno do stratených životov“, reaguje na problémy, s ktorými sa s vyše 60 miliardovou pomocou borí najväčší podporovateľ Kyjeva – Spojené štáty. Marek Janiga aktuálne študuje právo na Slovensku, predtým však študoval práve v Spojených štátoch. A bol tam aj v čase rozpútania vojny na Ukrajine. „Všetci sa zaujímali o správy z oblasti. A nakoľko môj brat pomáhal od prvých dní na hraniciach a posielal mi fotografie odtiaľ, bola to aj pre mňa viac ako živá téma“, rozpráva o prvých hodinách konfliktu. „Jednoducho som cítil, že musím aj ja niečo urobiť“. Zorganizoval tak v Detroite klavírny koncert, ktorý sám odohral a výťažok z neho poukázal práve Ukrajine. „Kedže som vtedy cítil, že pomôcť nemôžem fyzicky, dal som k dispozícii to, čo som vedel“. Klavírny recitál vyniesol prvých tri tisíc dolárov. „To mi otvorilo oči, že môžem uroviť viac“, spomínana. Ďalšiu finančnú pomoc Marek vybavil od svojich amerických priateľov a sponzorov. „Svojou hlavou“ tak pre Ukrajinu zhromaždil a nasmeroval už viac ako dvestotisíc eur. Keď sa ho pýtam, že či už má vlastný byt, ktorý má v Bratislave aj spomínanú hodnotu, reaguje, že nie. Prečo teda zbiera peniaze pre núdznych na Ukrajine a nie pre seba a prípadne pre riešenie napríklad svojej bytovej otázky? „Keď som tam prišiel prvýkrát, bolo to krátko po oslobodení Charkiva. Okolo pätnásť minút od frontovej línie. Vtedy sa ti prehodnotí všetko. Prehádže sa ti hodnotový systém. Peniaze som začal vnímať ako prostriedok, aby sa mohli mať lepšie ostatní“.Po návrate zo Spojených štátov sa totiž Marek ponúkol na Ukrajinu ako dobrovoľník. Odvtedy tam už strávil mesiace. A na Slovensku popri štúdiu práva zorganizoval platformu Pomoc Ukrajine.V podcaste ho ako študenta práva konfrontujem aj so súčasnou vnútropolitikou situáciou okolo snáh Ficovej vlády zrušiť Špeciálnu prokuratúru, nakoľko je rovnako aktívne v akademickom senáte Univerzity Komenského v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tisíce „vlastnou hlavou“ – že vám to niečo pripomína? Hneď na úvod však zastavím tieto domáce politicko-oligarchické reminiscencie. Tisíce vlastnou hlavou totiž môžu smerovať aj inam, ako na vlastný politicko-mocenský prospech. Ak sa súcit s napadnutou Ukrajinou spojí s tvorivosťou umelca a ašpirujúceho právnika, tisíce vlastnou hlavou môžu zachraňovať životy a rovnako kvalitu životov – tam, kde už život akoby strácal hodnotu. Hosťom RánoNahlas bude Marek Janiga, ktorého osudy Ukrajincov nenechávajú na pokoji. A to v čase, keď sa Ukrajina dostáva akoby na druhú koľaj.„Prípadné chýbajúce milióny pre Ukrajinu si my, čo tam pravidelne chodíme, vieme hneď pretaviť do praktickej pomoci, jedla, medicíny, kde by chýbali. Alebo rovno do stratených životov“, reaguje na problémy, s ktorými sa s vyše 60 miliardovou pomocou borí najväčší podporovateľ Kyjeva – Spojené štáty. Marek Janiga aktuálne študuje právo na Slovensku, predtým však študoval práve v Spojených štátoch. A bol tam aj v čase rozpútania vojny na Ukrajine. „Všetci sa zaujímali o správy z oblasti. A nakoľko môj brat pomáhal od prvých dní na hraniciach a posielal mi fotografie odtiaľ, bola to aj pre mňa viac ako živá téma“, rozpráva o prvých hodinách konfliktu. „Jednoducho som cítil, že musím aj ja niečo urobiť“. Zorganizoval tak v Detroite klavírny koncert, ktorý sám odohral a výťažok z neho poukázal práve Ukrajine. „Kedže som vtedy cítil, že pomôcť nemôžem fyzicky, dal som k dispozícii to, čo som vedel“. Klavírny recitál vyniesol prvých tri tisíc dolárov. „To mi otvorilo oči, že môžem uroviť viac“, spomínana. Ďalšiu finančnú pomoc Marek vybavil od svojich amerických priateľov a sponzorov. „Svojou hlavou“ tak pre Ukrajinu zhromaždil a nasmeroval už viac ako dvestotisíc eur. Keď sa ho pýtam, že či už má vlastný byt, ktorý má v Bratislave aj spomínanú hodnotu, reaguje, že nie. Prečo teda zbiera peniaze pre núdznych na Ukrajine a nie pre seba a prípadne pre riešenie napríklad svojej bytovej otázky? „Keď som tam prišiel prvýkrát, bolo to krátko po oslobodení Charkiva. Okolo pätnásť minút od frontovej línie. Vtedy sa ti prehodnotí všetko. Prehádže sa ti hodnotový systém. Peniaze som začal vnímať ako prostriedok, aby sa mohli mať lepšie ostatní“.Po návrate zo Spojených štátov sa totiž Marek ponúkol na Ukrajinu ako dobrovoľník. Odvtedy tam už strávil mesiace. A na Slovensku popri štúdiu práva zorganizoval platformu Pomoc Ukrajine.V podcaste ho ako študenta práva konfrontujem aj so súčasnou vnútropolitikou situáciou okolo snáh Ficovej vlády zrušiť Špeciálnu prokuratúru, nakoľko je rovnako aktívne v akademickom senáte Univerzity Komenského v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pár dní pred včerajším druhým orbitálnym letom Starshipu – najväčšej vesmírnej lode histórie – sme nahrali súhrnný podcast o vylepšeniach a vývoji rakiet Elona Muska a jeho tímu.Naposledy sme sa Starshipom venovali v jednej z úplne prvých častí nášho podcastu na jar 2022. Odvtedy sa v SpaceX pohli veci míľovými krokmi a všetky novinky sme zhrnuli v informačne naloženej epizóde.Ako sa zmenili (zmenšili a zefektívnili) motory Raptor? Ako pokračuje výstavba Star Factory? Čím sú rakety Falcon 9 také fenomenálne? Aké výzvy čakali pred sobotným štartom Starshipu?O megalomanských plánoch Elona Muska sa v 64. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 64. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:prečo sa Main engine cut off zmení na Most engine cut off a čo to vlastne znamená,čo je to hot staging a prečo je taký efektívny,alebo ako upravili odpalisko, aby opäť do vzduchu nevylietavali metrové kusy betónu.Taktiež sme vzdali hold prvej slovenskej družici skCUBE, ktorá po šiestich rokoch deorbitovala a pogratulovali tretej v poradí – Veronike, ktorá zhodou okolností letela do vesmíru v takmer rovnaký čas.Zaujímavé odkazy:Prípravy na Starship test“Kontaktná hiezda”, ktorá nie je hviezda, ale asteroidChytanie Super Heavy boostera “čínskymi paličkami”Turbíny na hélium na odpaľovacom stojanePorovnanie motorov Raptor 1 a Raptor 2Hot stagingPlán druhého orbitálneho letuElon Musk u RoganaElon Musk u FridmanaPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts,...

Junior Achievement je nezisková organizácia, zameraná na rozvoj mladých ľudí v oblasti ekonómie, pôsobiaca na celom svete. Je druhýkrát nominovaná na Nobelovu cenu za mier. Jej začiatky na Slovensku siahajú do roku 1992. Odvtedy cez jej vzdelávacie programy prešlo viac ako 460 tisíc absolventov. Prišli o tom porozprávať riaditeľka Junior Achievement Slovensko Martina Slováková a predsedníčka správnej rady Danica Balažová.  V rozhovore sa dozviete: - čím sa zaobera Junior Achievement Slovakia (0:36) - ako prebieha vzdelávanie v oblasti podnikania (8:57) - o úspechu slovenských študentov na celosvetovej súťaži(14:25) - ako prebieha výuka finančnej gramotnosti (22:38) - aké programy chystá JA Slovensko do budúcna (29:37)

Mäsiar a zločinec, hrdina ruských nacionalistov, ale aj zradca, ktorý sa so svojimi hrdlorezmi vybral na Moskvu. Odvtedy sa špekulovalo, ako sa Vladimir Putin Jevgenijovi Prigožinovi pomstí, pretože Putin zradu neodpúšťa. V stredajších večerných hodinách sa zrútilo lietadlo s celým vedením Wagnerovcov na palube. Zostrelili ho Rusi, vybuchla bomba a je Prigožin naozaj mŕtvy? A čo to spraví s Ruskom? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta novinárky českého Denníka N Petry Procházkovej. Zdroje zvukov: Sky News, CBS News, RU-24 Odporúčanie: Hiphop ako žáner aj ako kultúrny fenomén tento rok oslavuje 50 rokov. Zaujímavý pohľad na jeho vývoj pred pár dňami priniesol podcast Za minutu šest, kde sa pozreli na niektoré zásadné udalosti v jeho dejinách. Epizóda 50 let s hiphopem je mojim dnešným odporúčaním. – Ak nám chcete napísať, ozvite sa nám na dobrerano@sme.sk _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Profesionálna zjazdová lyžiarka Petra Vlhová absolvovala svoje prvé preteky, keď mala osem rokov. Odvtedy je prvou a jedinou slovenskou lyžiarkou, ktorá sa stala celkovou víťazkou Svetového pohára v alpskom lyžovaní a nad hlavu zdvihla veľký krištáľový glóbus. Vyhrala aj tri malé krištáľové glóbusy v slalome a paralelnom slalome. Ako prvá slovenská lyžiarka vyhrala zlatú olympijskú medailu za slalom na Olympijských hrách v Pekingu. Štyrikrát za sebou zvíťazila v ankete Športovec/športovkyňa roka. V rozhovore úprimne hovorí o tlaku očakávaní, o víťazstvách aj prehrách, o tom, či má o sebe niekedy pochybnosti, a aj o vytrvalej práci na sebe. Ako konštatuje, naučiť sa rozprávať úprimne a otvorene o tom, ako sa máme, je pre naše celkové zdravie veľmi dôležité. No zmena k lepšiemu životu si vyžaduje odhodlanie aj chuť učiť sa, pracovať na zmene a nečakať, že to niekto urobí za nás.

Elon Musk kúpil Twitter ešte v októbri 2022. Odvtedy plní titulky svojimi kontroverznými výrokmi aj rozhodnutiami. Zrušil modrý odznak pre overených používateľov, a hoci hlása absolútnu slobodu slova, najnovšie sa ukázalo, že to tak celkom nie je. Pri tesných voľbách, v ktorých po dvadsiatich rokoch po prvý raz hrozí, že prezident Erdogan prehrá, Twitter cenzuroval príspevky opozície. Zuzana Kovačič Hanzelová sa pýtala moderátora podcastu Klik Dávida Tvrdoňa. Zdroje zvukov: TA3, FOX News, CBC News Odporúčanie: Dávid moderuje technologický podcast Klik aj s Ondrejom Podstupkom a Elonovi Muskovi venovali celú prvoaprílovú epizódu. https://podcasty.sme.sk/c/23153067/klik-uz-vieme-ako-umrie-twitter.html – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Keď do hornonitrianskych baní pred vyše sto rokmi sfárali prví baníci, šlo o prestížne a nadštandardne platené povolanie s rôznymi benefitmi. Odvtedy sa ich v podzemí v baniach Nováky, Handlová a Cigeľ vystriedalo 350-tisíc. Celkovo vyťažili viac ako 230 miliónov ton hnedého uhlia. V decembri sa tristo metrov hlbokou šachtou do chodbičiek dlhších ako pražské metro spustia poslední baníci. Vláda Petra Pellegriniho totiž v roku 2019 rozhodla, že štát prestane cez faktúry spotrebiteľov dotovať drahú a neekologickú výrobu elektriny a tepla z domáceho hnedého uhlia v nováckej elektrárni a využije finančnú pomoc Európskej únie pri transformácii uhoľného regiónu. Za čias premiérovania Roberta Fica, ktorý do baní fáral pravidelne, dobre si rozumel s ich vedením a sám nepriamu podporu baní v roku 2005 zaviedol, bolo také niečo nemysliteľné. „Región hornej Nitry nemá inú alternatívu ako baníctvo“ hovoril opakovane. Domácnosti sa zatiaľ na nerentabilnú ťažbu skladali viac ako 100 miliónmi eur ročne. Zmena, ktorá nastane od nového roka, sa však dotkne nielen posledných dvetisíc baníkov, ale aj celého regiónu hornej Nitry, z ktorého za posledných dvadsať rokov odišlo za lepšie platenou prácou viac ako desaťtisíc ľudí. Nová špeciálna epizóda ekonomického podcastu Index približuje zamotaný príbeh baníckeho povolania na Slovensku. Moderátorka Eva Frantová sa v nej pozrie na históriu hornej Nitry, zavíta do areálu poslednej funkčnej bane v Novákoch a odpovie aj na to, ako sa vlastne z činnosti, ktorou žil celý región, stal umelo udržiavaný biznis za štátne prečo sa všetci už roky skladáme na pokračovanie ekonomicky nevýhodnej ťažby uhlia s nízkou výhrevnosťou prečo sa politici desiatky rokov tvárili, že trenčiansky región bez uhlia nemá šancu prežiť čo sa zmení, keď v januári zavrie svoje šachty aj posledná funkčná baňa v Novákoch čo sa stane s baníkmi, pre ktorých bolo fáranie jediným povolaním prečo Horná Nitra nie je jediný región, ktorý sa musí pripraviť na ekonomickú transformáciu Viac o konci baníctva na Slovensku: https://index.sme.sk/c/23160110/uhlie-na-hornej-nitre-konci-bane-hladaju-nove-vyuzitie.html https://index.sme.sk/c/23159440/bane-na-hornej-nitre-koncia-banici-sa-rekvalifikuju.html Zdroje zvukov: SFÚ a TA3, Česká televize, RTV Prievidza, TASR a Youtube/Ladislav Ševčík, Youtube/Braňo Závodský Naživo, TV JOJ, Facebook/Robert Fico, RTVS, Denník N – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

  Hoc bola takpovediac za rohom, ešte ju nevideli. No napriek vyhrážkam, obuškom, či vodným delám vystúpili, aby o sebe dali znať. A to práve pre ňu: pre slobodu. Slobodu zariadiť si životy podľa najvnútornejšieho presvedčenia, nie všadeprítomnej strany; slobodu prejaviť svoj názor, bez strachu o svoju budúcnosť, ktorú by mala v rukách strana. Slobodu hýbať sa bez toho, aby boli pod dozorom. Vtedy – 25. marca 1988 ich ešte rozmietli, už o pár mesiacov sloboda rozmietla ich. A to aj vďaka verejnému vystúpeniu veriacich na Sviečkovej manifestácii. Odvtedy prešlo 35 rokov. A z „ťažko vybojovanej a obeťami vykúpenej slobody“ sa slovami prezidentky Zuzany Čaputovej stáva „opäť ohrozená hodnota“. Akým oblúkom si krajina prešla? Téma pre „zvolávateľa“ Sviečkovej manifestácie Františka Mikloška.   „Za sviečkovou manifestáciou sme síce boli katolíci, ale už vtedy sme mysleli na celú spoločnosť. V jej programe boli nielen požiadavky náboženskej slobody, ale aj úplné dodržiavanie občianskych práv“, spomína niekdajší disident, či člen podzemnej cirkvi, neskôr politik VPN či KDH.   Za brutalitou zásahu vidí obavu vtedajšieho komunistického režimu z „prebudenej masy“. „Tým, že katolíci vtedy vyšli z gheta kostolov či pútnických miest do ulíc a požadovali už aj slobodu pre všetkých, a bola ich masa, režim podráždili až k takej brutalite, akej sme boli svedkami“, tvrdí Mikloško.   Zápas o slušnosť nemôže byť úspešný v izolácii   František Mikloško poukazuje už na historickú skúsenosť, ktorú potvrdila aj Sviečková manifestácia. „Zápas o slušnosť nemôže byť úspešný v izolácii“, tvrdí.   Ak za marcovými udalosťami z roku 1988 boli katolíci a bojovali aj za zvyšok spoločnosti, v roku 1946 to zas boli podľa neho predstavitelia Demokratickej strany, v roku 1968 „zabrali“ reformní komunisti, v roku 1989 občianska spoločnosť reprezentovaná nezávislámi intelektuálmi a ochranármi. „Vždy zaberie nikto iný, no pre hodnoty, ktoré nás presahujú, sa musíme spájať“, poukazuje na poučenie v historických míľnikoch slovenských dejín.   Predpokladom takýchto historických úspechov je podľa Františka Mikloška „otvorenosť pre stretávanie sa s nositeľmi iných názorov“.   Príkladom je podľa neho dokument, ktorým sa v roku 1987 tridsiatka intelektuálov z prostredia slovenského disentu ospravedlnila za neprávosti holokaustu v podobe židovských deportácií. „To tiež nevzniklo samo od seba“, rozpráva Mikloško. „Zoznámili sme sa na pôde Ústavu technickej kybernetiky SAV s Jarom Franekom, či Borisom Lazarom, ktorí boli židovského pôvodu. A oni upozornili, že Slováci sú poslednými, ktorí sa za holokaust neospravedlnili“.   „Opäť, títo ľudia upozornili, že by bolo potrené niečo urobiť. A znovu sme to urobili v spoločnosti ľudí dobrej vôle a osobností. Biskup Korec, Dominik Tatarka, Hana Ponická, Jozef Jablonický. Ale aj Vincent Hložník, Eugen Suchoň, kardiológ Hatiar“, ilustruje František Mikloško „modus operandi“ úspešných zápasov o slušnosť.   Slovensko – krajina, ktorá nedospela „Smer v čele prieskumov verejnej mienky, Európska Únia bez dôvery občanov a ľudia, ktorí tu chcú víťazstvo Ruska. Som z toho až v pomykove. Sú to prejavy nedospelosti národa. Raz chceme tak, inokedy zas inak“. František Mikloško zachytáva aj dejinný oblúk, ktorým krajina prešla za 35 rokov od Sviečkovej manifestácie.   „Jeden deň: Hosanna. Druhý: Ukrižuj ho! Kto osloví emocionálne, ten sa stavia do čela a môže vládnuť a určovať ďalšie smerovanie krajiny“, uvažuje expolitik. „Ale to hovorí o nás všetkých: tu chýba kriticky uvažujúca stredná vrstva spoločnosti“.   Politici: namiesto misie len volebný cyklus   Z verejného života a zo života ako takého sa podľa Františka Mikloška vytráca trpezlivosť, čo má svoje neblahé následky – politikou počnúc, najkonkrétnejším životom končiac.   „Za štyri roky tu musíte dokázať, že vás politický oponent je zlý a ja musím byť lepší. Politici používajú marketingové triky na to, aby ľudí ovládli. Vychádzajú z toho, že musia zachytiť nálady nahnevanej spoločnosti, aby sa dostali k moci. A potom to vyzerá tak, že ani tie štyri roky neurobia z politikov akýchsi prorokov, ktorí by trpezlivo niečo budovali. Robia z nich len stroje. Oni nevedú ľudí, ľudia vedú ich. Čo chcú ľudia počuť, to im hovoria“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

13. marec 2013 - deň, keď sa svetu predstavil nový pápež. Pontifik z „konca sveta“, ako sa označil hneď v prvom pozdrave po zvolení. Prvý jezuita na Petrovom stolci. Rovnako prvý latinoameričan. Ešte ako kardinál si sám varil a cestoval hromadnou dopravou. Domovom mu bola ulica. Pápež František. Mal byť odpoveďou na volanie po reforme. Odvtedy je to desať rokov. Naplnil ju, alebo aspoň začal? A prečo sa občas zdá, že mu viac rozumejú neveriaci, ako jeho vlastní v cirkvi? Téma pre Milana Lacha, rovnako jezuitu, ktorého František vymenoval za biskupa len mesiac po svojom zvolení. Biskupa, ktorý svojho času neváhal vystúpiť na pomyselné barikády pre podporu zdravotníkov; jezuitu, ktorý sa po päťročnici v Spojených štátoch opäť na želanie pápeža Františka vracia na Slovensko. Aký je jeho pohľad na Františka?   Reorganizoval kúriu, reformoval vatikánsku banku a ústredné vatikánske úrady. Otvoril ich aj laikom – teda nekňazom, dokonca ženám. A rovno na pozíciách, v ktorých sa aj rozhoduje. Františkova reforma, ktorá je podľa biskupa Lacha v plnom prúde.   „Ak kritizujú Františka, aj Ježiša kritizovali“   Pri tej inštitucionálnej však môže podľa neho pápeža diskvalifikovať fakt, že sám z kúrie nevzišiel. „Ak nemá okolo seba ľudí, ktorí sú presvedčení o rovnakom smerovaní reforiem, tam to môže narážať“, komentuje biskup Lach.   Väčší úspech má pri reforme obsahovej. Pápež František ponúka svoje videnie cirkvi, ktorá je podľa neho „milosrdná“, „otvorená pre „všetkých“, s dôrazom na „stratené ovce“. „Cirkev, ktorá sa hrá na tých, čo sú dnu a vonku, nie je koncept, s ktorým by sme sa stretávali v jej počiatkoch a ktorý by presadzoval Ježiš“, tvrdí biskup jezuita Milan Lach. „Cirkev nie je klub elity, ale je pre tých, ktorí prijali pozvanie Ježiša Krista“, dopĺňa.   Ilustruje to aj najbližším okolím Ježiša. Boli v ňom napríklad „zdierač daní“ Lévi, či prostitútka Mária Magdaléna. „A Ježiš ich prijímal. Čelil za to aj kritike, dnes by sme povedali kritike zvnútra. Napriek tomu bol jeho postup taký, on vedel čo robí“, vysvetľuje biskup Lach.   LGBTI+ ľuďom pomáham už dve desaťročia „Áno človeku, nie ideológii“ – Lachova skratka pri téme LGBTI+ ľudí. Tvrdí, že „inakosti“ sa venuje už dve desaťročia, čo je kňazom a medzi katolíckymi kňazmi nie je v tomto osamelý. Nezatvára si však oči pre tým, že na verejnosti sa slovenskí biskupi o téme LGBTI+ ľudí „musia učiť otvorene hovoriť“. V rozhodnutí synodálnej cesty z Nemecka, ktorá chce od roku 2026 „žehnať homosexuálnym zväzkom“ však vidí zárodky rozkolu.   Obete zneužívania duchovnými musia dostať svoj hlas „Je to chyba“ – tak reaguje biskup Lach na otázku, či nie je chybou neoznačiť jednoznačne za chybu postup kardinála Karola Wojtylu, neskoršieho pápeža Jána Pavla II., smerom k prípadom kňazských sexuálnych predátorov, o ktorých „vedel“, no napriek tomu ich len presunul na ďalšie pôsobisko. „Musíme to jednoznačnej pomenovať“, opakuje.   Biskup Lach má s riešením podobných problémov osobnú skúsenosť zo svojho predchádzajúceho pôsobiska v štáte Ohia v Spojených štátoch. „Osobne som sa rozprával s obeťami takýchto zločinov“, spomína. Príbeh za príbehom akoby šiel podľa jedného scenára: „Tá obeť už nebola schopná založiť si rodinu, nikdy nebola schopná ísť do nejakého vzťahu, to sú hrozné následky na celý život.“   Zastal sa zdravotníkov, apeloval na finančné skupiny   Biskup Milan Lach je známy svojim aktívnym prístupom k veciam verejným. V roku 2016 sa verejne zastal zdravotných sestier. V otvorenom liste premiérovi Ficovi a ministrovi zdravotníctva kritizoval ich zastrašovanie.   Apeloval tiež na finančné skupiny, ktoré sa angažovali v sektore zdravotníctva. „V mene chudobných, utláčaných, okrádaných a vykorisťovaných vás naliehavo žiadam: prestaňte považovať občanov Slovenskej republiky len za zdroj obohatenia a ľahkého zisku!“   Nevylučuje, že jeho hlas bude počuť aj po jeho návrate zo Spojených štátov. „Je našou povinnosťou a službou, aby sme boli hlasom ľudí“, tvrdí.   V podcaste sa tiež dozviete, nakoľko chcú biskupi vstúpiť do predvolebného času.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Klasické média, konkrétni novinári a mimovládky, s odstupom sociálne siete a rodina – informačné zdroje, na ktoré sa spoliehame pri téme korupcie. Neveríme naopak politikom.   Záver, ktorý prináša čerstvý prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko.   Slováci naviac nemajú pri téme korupcie dobrý odhad. Čo to znamená? Na závery prieskumu sa pozrieme s Michalom Piškom, ktorý stojí na čele slovenskej pobočky Transparency.   Slovensko si prvýkrát pripomína Deň obetí pandémie COVID19. Presne pred tromi rokmi sa na Slovensku potvrdil prvý prípad nákazy koronavírusom. O mesiac neskôr boli potvrdené prvé dve úmrtia. Odvtedy pripravil COVID-19 na Slovensku o život viac ako 21 tisíc ľudí, ďalšie tisíce pacientov zomreli pre obmedzenú bielu medicínu.   „Je dôležité, aby sa o tom hovorilo, aby sme na obete koronavírusu nezabudli, aby sa ich smrť nestala neviditeľnou“, hovorí v podcaste Lenka Straková z občianskeho združenia Skutočné obete.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Kde ste boli ráno vo štvrtok 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu? Odkiaľ ste sa o tom dozvedeli? Odvtedy ubehol rok, ktorý otriasol pocitom bezpečia v regióne, aj keď ľudia v okolitých štátoch ho na rozdiel od desiatok miliónov Ukrajincov mohli prežívať bez neustáleho strachu o život. V teple a s pravidelnými dodávkami elektriny či vody. Bez spánku prerušovaného bombardovaním. Zomreli desaťtisíce, možno státisíce ľudí. Vojaci na oboch stranách aj civilisti. Milióny ľudí opustili Ukrajinu, milióny prišli o domovy, ale ostali vo vlasti. Škody na ukrajinskom území dosahujú stovky miliárd eur a táto suma stále rastie. Ukrajina sa za dvanásť mesiacov stala dejiskom vojnových zločinov hraničiacich s genocídou. Stala sa najzamínovanejšou krajinou sveta, s čím sa aj po konci bojov bude vyrovnávať ešte desaťročia. Vypočujte si ročný súhrn vojny na Ukrajine. Text pripravil Matúš Krčmárik, načítala ho Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Najskôr to bol prvý zvláštny objekt nad Severnou Amerikou, ukázalo sa však, že to mohol byť čínsky balón, možno dokonca špionážny. Odvtedy však Spojené štáty zostrelili ďalšie tri neznáme objekty, a tie vyzerali inak. Nik zatiaľ netuší, čím boli, trosky sa dosiaľ nepodarilo nájsť. Čo sa to teda nad USA a Kanadou deje, naozaj ide o medzinárodnú špionáž a čo s tým všetkým má UFO? Tomáš Prokočák sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Krčmárika. Zdroj zvukov: CNN, BBC, Sky News Odporúčanie Na prvý pohľad to je oddychová kniha, kniha o chémii aj o varení. V skutočnosti je však kniha Bonnie Garmusovej Hodiny chémie hlbokou spoločenskou literatúrou o neprávosti, nespravodlivosti a diskriminácii: slobodných matiek, vedkýň a žien. Číta sa ľahko, je vtipná, postavy si zamilujete, ale zároveň nie je triviálna ani banálna. Naozaj odporúčam. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Matej Snopko sa ešte ako študent policajnej školy stal obeťou pokusu o znásilnenie. Zmenilo to jeho pohľad na iné obete sexuálneho násilia. Policajt podľa neho musí mať zdravú nedôveru aj voči oznamovateľovi trestného činu, ale nedôveru obeti nesmie dať najavo. Policajti sa podľa neho niekedy chodia zo zvedavosti pozrieť na obete znásilnenia. Je dôležitá výška trestu? Má Boris Kollár pravdu, keď hovorí, že Marian Kočner dostal privysoký trest? Alebo vysoké tresty za vopred naplánovaný 70-miliónový podvod majú svoju logiku? O budúcich kriminálnikoch viac ako výška trestu rozhodujú ich rodičia – či svoje deti vedú k empatii. Stačí sa pozrieť na rodičov teroristu zo Zámockej. Atmosféra je ako za Jánošíka, kriminálnici sú za hrdinov a Slováci sa nehanbia okradnúť štát. Ľudia majú zníženú súdnosť a svoje komentáre by si niekedy mali nechať pre seba. V spoločnosti je väčšie napätie – je tak teraz väčšie riziko, že sa vám môže niečo stať? Kedysi bol agresívny zúrivec, no dnes sa vie udržať na uzde. Ako na to? Matej Snopko prezrádza, čo musí každý deň trénovať, aby v pokoji vydržal aj konfliktnú dobu plnú kríz. Nejde o to, čo sa nám prihodí, ale ako na to zareagujeme. Najťažšie je nereagovať ihneď. Lepšie riešenia totiž prichádzajú až s odstupom času. Treba si niečo užitočné prečítať – no pozor na ezoteriku, lebo tá vám nepomôže. Meditácia je však iný prípad. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Matej Snopko sa ešte ako študent policajnej školy stal obeťou pokusu o znásilnenie. Zmenilo to jeho pohľad na iné obete sexuálneho násilia. Policajt podľa neho musí mať zdravú nedôveru aj voči oznamovateľovi trestného činu, ale nedôveru obeti nesmie dať najavo. Policajti sa podľa neho niekedy chodia zo zvedavosti pozrieť na obete znásilnenia. Je dôležitá výška trestu? Má Boris Kollár pravdu, keď hovorí, že Marian Kočner dostal privysoký trest? Alebo vysoké tresty za vopred naplánovaný 70-miliónový podvod majú svoju logiku? O budúcich kriminálnikoch viac ako výška trestu rozhodujú ich rodičia – či svoje deti vedú k empatii. Stačí sa pozrieť na rodičov teroristu zo Zámockej. Atmosféra je ako za Jánošíka, kriminálnici sú za hrdinov a Slováci sa nehanbia okradnúť štát. Ľudia majú zníženú súdnosť a svoje komentáre by si niekedy mali nechať pre seba. V spoločnosti je väčšie napätie – je tak teraz väčšie riziko, že sa vám môže niečo stať? Kedysi bol agresívny zúrivec, no dnes sa vie udržať na uzde. Ako na to? Matej Snopko prezrádza, čo musí každý deň trénovať, aby v pokoji vydržal aj konfliktnú dobu plnú kríz. Nejde o to, čo sa nám prihodí, ale ako na to zareagujeme. Najťažšie je nereagovať ihneď. Lepšie riešenia totiž prichádzajú až s odstupom času. Treba si niečo užitočné prečítať – no pozor na ezoteriku, lebo tá vám nepomôže. Meditácia je však iný prípad. Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Je to o polovicu menšia krajina ako Slovensko, no na máloktorom mieste žije tak rozmanitý zhluk ľudí, národností či náboženstiev. Izrael je známy nielen pre kontroverznú politickú situáciu, no aj ako obľúbená turistická destinácia. Stand-up komik a moderátor Michael Szatmary sa do Izraela prvýkrát dostal ešte v roku 1988. Odvtedy ho tam ťahali nielen rodinné väzby, ale aj štúdium, práca či dovolenka. V novej epizóde cestovateľského Všesvet podcastu hovorí aj o tom, prečo mu vyhovuje izraelská povaha, prečo si treba v Izraeli dávať pozor na jazyk a ktoré celebrity môžete mať za susedov. „Fascinuje ma, že na tak malom území máte tri moria, zasnežené hory, palmy aj jazerá. Všetko v jednom. Domy a obydlia, ktoré majú vyše tritisíc rokov, až po moderné mrakodrapy a legálnu marihuanu,“ vraví Szatmary. O rozmanitosti svedčia aj dve najväčšie mestá – kým prímorský Tel Aviv pripomína skôr Miami a podľa Szatmaryho „to nie je mesto pre starých“, v Jeruzaleme počas šábesu nepoužijete ani MHD. Kým na severe sa Izraelčania snažia aj lyžovať, na juhu pri Eilate je populárne potápanie sa. Krajina sa pritom dá spoznávať aj cez históriu a jej obyvateľov. Sandra Polovková z občianskeho združenia Post Bellum chodí už niekoľko rokov do Izraelu, aby aj s tímom dokumentovali príbehy pamätníkov, ktorí prežili holokaust či totalitné režimy na Slovensku. Odporúča tak nielen Mŕtve more či reštaurácie v Tel Avive, ale aj návštevu spomienkových miest, ako je napríklad pamätník a múzeum Jad va-šem vypínajúce sa nad Jeruzalemom.  

26. novembra 1922 nadišiel deň D. Nebol to len kľúčový deň v živote Howarda Cartera, ale aj v dejinách celej egyptológie. Keď sa Carter spolu so svojim podporovateľom a mecenášom Lordom Carnarvonom prekopali k druhým zapečateným dverám Tutanchamónovej hrobky v Údolí kráľov, urobil v rohu odhalenej steny malý otvor a vo svite malej sviečky sa mu odhalilo nesmierne bohatstvo. Všade sa lesklo zlato a keď sa ho Lord Carnarvon spýtal či niečo vidí, zmohol sa len na jednu a dnes už okrídlenú vetu: „Áno, vidím úžasné veci.“ Takto a či trochu inak sa zvykne opisovať onen slávny moment, keď sa na svetlo sveta opäť dostali poklady slávnej hrobky faraóna Tutanchamóna. Až dovtedy sa o tomto mladom egyptskom panovníkovi veľa nevedelo. Koniec-koncov, vládol príliš krátko, nevyznamenal sa ani žiadnymi vojenskými úspechmi, štátnickými rozhodnutiami či veľkými stavebnými projektmi. Skrátka, nesmrteľným sa stal len vďaka tomu, že jeho hrobka zostala po viac než tri tisícročia bokom, uchránená od zvedavosti vykrádačov. Mohla tak vydať dôležité svedectvo o dobe a živote starovekého Egypta. Odvtedy sa Tutanchamón stal pre bežného človeka synonymom egyptskej civilizácie a fascinujúcou vstupenkou do vzdialenej ľudskej epochy. Čo všetko sa v hrobke nachádzalo? Kto bol samotný faraón Tutanchamón a v akej dobe vlastne žil? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Veronikou Verešovou z Ústavu orientalistiky SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dejiny a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.