Kvantum ideí

129. EPIZÓDA / Čo to znamená byť kreatívny? Prinášať do sveta úplne nové veci z ničoho alebo spájať už existujúce do nových spojení? Ako sme sa z jaskyne dostali do dvadsiateho prvého storočia, kde sme obklopení miliónmi veci a ideí, ktoré predtým v realite neboli? Vymysleli sme ich z ničoho? Sú všetci ľudia prirodzene kreatívni? Alebo túžia aspoň všetci tvoriť? Na tieto otázky v prvej česko-slovenskej epizóde hľadajú odpovede vedec Jaro a filozof Sebastián.----more---- +  + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

128. EPIZÓDA / Predstavte si, že v momente, keď vstúpite do práce zabudnete na to kto ste. A keď z práce odchádzate, máte znova celú svoju životnú pamäť k dispozícii, ale absolútne nič neviete o tom, čo ste osem hodín v práci robili. Takéto rozdelenie pamäte dobrovoľne podstúpia postavy nového seriálu Severance. V jednom tele vzniknú dve osobnosti, dve pamäte. Seriál kladie vynikajúce otázky o tom ako súvisí pamäť a identita, ale aj o tom, aký máme vzťah k práci v postmodernej spoločnosti. Nakoľko je takáto sci-fi predstava realistická z pohľady filozofie a vedy diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more---- + podporte súdržnosť na Slovensku: DEKK Inštitút + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

127. EPIZÓDA / V ktorom roku života končí detstvo a kedy je človek dospelý? Mali by sme pred deťmi držať tajomstvá alebo ich vystaviť realite? Je detstvo sociálny artefakt alebo biologický interval? Ako sa odpovede na tieto otázky menia s dobou? Pri pohľade do histórie posledných storočí vidíme, že sa menia veľmi výrazne. Hranica medzi dospelosťou a detstvom prekvapivo súvisí s tým, ako sa šíria informácie v spoločnosti. Ústne, písomne, televíziou, internetom... Vedec Jaro a filozof Jakub diskutovali o tom, či žijeme v detinskej dobe a zamýšľali sa, či je dobré skoro dospieť alebo práve naopak.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

126. EPIZÓDA / Ako môže mať človek slobodnú vôľu vo svete ovládanom fyzikálnymi zákonmi? Táto otázka intenzívne zaujíma filozofov posledných štyristo rokov. Napriek tomu, že definitívnu odpoveď stále nepoznáme, neznamená to, že sa diskusia nikam neposúva. Autor knihy Free Agents, neurovedec Kevin Mitchell, je spolu-autorom najnovšieho článku o tom, že naša realita podľa všetkého nie je deterministická, ale práve naopak, je presiaknutá všadeprítomnosťou neurčitosťou. A v takom svete by už mohla slobodná vôľa existovať. O tom, aké sú logické spojitosti medzi neurčitosťou vesmíru a našimi každodennými rozhodnutiami, diskutovali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množstvo slobodnej vôle. Najnovšie publikácie o slobodnej vôli v IIT teórii vedomia si pre túto epizódu naštudovali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

124. EPIZÓDA / Je dnešná spoločnosť zameraná iba na výkon? Všetko čo robíme, vrátane voľného času a oddychu musí mať potom nejaký cieľ. Byť lepším zajtra však neprináša šťastie dnes. Nemecký filozof juhokórejského pôvodu Byunch Chul Han reflektuje postmodernú spoločnosť a chváli nečinnosť. Venovať sa niečomu bezcieľnemu môže byť podľa neho to najľudskejšie. Prečo Han takto analyzuje dnešnú realitu, aké sú argumenty za a aké proti tomuto nečinnejšiemu prístupu diskutovali vedec Jaro a filozof Jakub.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

123. EPIZÓDA / Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko elektriny je potrebnej na jedno vyhľadávanie cez Google? Alebo na zodpovedanie jednej vašej otázky chatbotom? No, nie je to úplne málo. A so zapojením umelej inteligencie do ďalších a ďalších odvetví bežného života sa vynára otázka, či na to budú existujúce elektrárne stačiť. Môžeme sa do budúcnosti aj pri otázke energie potrebnej na počítačové 'myslenie' inšpirovať ľudským mozgom? Dokáže mozog myslieť energeticky úsporne? A ako to robí? O kľúčových rozdieloch medzi živými a umelými neurónovými sieťami sa jednoducho a odborne rozprávali fyzik Jaro s neurovedcom Petrom Jedličkom. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

122. EPIZÓDA / V akom vzťahu sú veda a filozofia? Mala by sa filozofia zvedečtiť, ako to navrhoval pozitivizmus? Alebo by mala odhaliť nevedeckosť vedy, ako tvrdia postmodernisti? Alebo existuje aj tretia cesta – cesta spolupráce? Americký matematik a filozof Hilary Putnam v eseji "Philosophy and Science" (2010) argumentuje práve za túto tretiu možnosť: filozofia aj veda by si mali priznať svoje limity a zároveň ponúknuť svoje silné stránky. Môžu sa tak navzájom obohatiť a posunúť poznanie ďalej. Do diskusie vás pozývajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

121. EPIZÓDA / Kedy sa začal čas? Ako vyriešiť túto paradoxnú otázku zrodenia časopriestoru, v ktorom práve teraz existujeme? Hawking sa spolu s ďalšími pokúšal o akúsi kozmickú archeológiu - sledoval vesmírne javy prichádzajúce k nám z veľkej vzdialenosti, a teda aj z dávnej minulosti. A môže aj kvantová fyzika mať nejaký vplyv na tak veľkú vec ako celý vesmír? Inšpirovaní knihou O pôvode času, sa o záhadnom počiatku našej reality rozprávali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

120. EPIZÓDA / Mali by sme prácu vedca alebo lekára hodnotiť aj podľa toho či sú dobrí alebo zlí ľudia? Pri týchto exaktnejších povolaniach je nato možno jednoduchšie odpovedať, ale ako môžeme nevynášať morálne súdy bez toho aby sme pritom nezrušili celú morálku? Mal Nietzsche pravdu, keď povedal, že morálka je len výmysel slabých? Mali by sme pri prečinoch hodnotiť slová, skutky, alebo hneď celého človeka? Inšpirovaní diskusiou dvoch veľkých mysliteľov dvadsiateho storočia a zhrnutím českej filozofky Terezy Matějčkovej, o rozdiele medzi moralizovaním a morálkou rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

119. EPIZÓDA / Prednedávnom sa uskutočnila moderovaná diskusia medzi kanadským psychológom Jordanom B. Petersonom a britským evolučným biológom Richardom Dawkinsom, ktorú moderoval Alex O'Connor (a.k.a. Cosmic Skeptic). Prečo sa Peterson domnieval, že Dawkinsova teória mémov korešponduje s junginiánskymi archetypmi? V čom je príklad "draka" na pol ceste medzi faktom a symbolom? Ako nakoniec Petersona a Dawkinsa spojil Baldwinov efekt? A prečo chápu odlišne tak kľúčový pojem akým je samotná realita? O tejto diskusii (a ďalších pridružených) sa dnes rozprávajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

118. EPIZÓDA / Zdá sa, že ľudia boli dlhé tisícročia málo kreatívni a inovácie života pribúdali len veľmi pomaly. Ale posledné storočia vyzerá byť ľudská kreativita vo vede aj v hlúpostiach nezastaviteľná. Dá sa tento fenomén kreativity nejako vysvetliť z neurovedeckého pohľadu? A čo má spoločné s pamäťou? Prečo si nepamätáme mená postáv z kníh, ktoré sme čítali a čo sme mali pred mesiacom na obed? O tom ako vysvetliť kreativitu a nedokonalú pamäť diskutovali fyzik a filozof vedy Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

11Z. EPIZÓDA / Na akej teórii pracoval Stephen Hawking posledné roky svojho života? Jeho dlhoročný spolupracovník, Thomas Hertog, o tom napísal knihu s názvom Počiatok času (The Origin of Time). Hawking sa snažil vysvetliť ako začal náš vesmír, ktorý sa zdá byť dokonalo vhodný na vznik vedomého života, bez toho aby sa odvolával na antropický princíp. Thomas Hertog mu však pripomenul, že o niečo podobné sa pokúšal pred takmer sto rokmi Georges Lemaitre - v časoch, keď ešte nikto ani neveril, že vesmír vznikol veľkým treskom a neustále sa rozpína. O tom ako vysvetliť začiatok našej reality sa rozprávali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

116. EPIZÓDA / Súčasná česká filozofka Tereza Matějčková vo svojej knihe: Bůh je mrtvev, nic není dovoleno, reflektuje vo svojich úvahách a v rozhovoroch s inými filozofmi na aktuálnu postmodernú dobu. Na podcastovú diskusiu sme si vybrali jej zamyslenie o tom, prečo sú humanitné vedy v kríze a či sa z nej vôbec môžu dostať. Ľudia majú priemerne viac vysokoškolských titulov, ale menej čítajú, navyše globálne IQ posledné desaťročia vytrvalo klesá. Súvisí aj to s úpadkom filozofie a literatúry? Alebo si vystačíme s exaktnými vedami? V epizóde Kvanta ideí sa o tom rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

115. EPIZÓDA / Ľudské zmysly dodávajú do nášho mozgu vždy len nedokonalú informáciu o realite naokolo. Aby sme dokázali navigovať v tme alebo urobiť dôležité rozhodnutie na základe veľmi málo poznania, prípadne nebezpečnej situácie, musí náš mozog rátať pravdepodobnosti. Ozaj to robí? A ako? O tom, čo je to bayesovská pravdepodobnosť, ako to súvisí s tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziku, a nakoľko mozog narába s neistotou podobne ako počítač, diskutovali neurovedec Peter Jedlička a filozof vedy a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

114. EPIZÓDA / Čo sa deje v mozgu počas extatických či náboženských zážitkov? Dokážu vedci vidieť v mozgu rozdielne správanie, keď človek požije psychadelickú drogu a keď medituje? V posledných rokoch sa týmto otázkam venuje čoraz viac kvalitného výskumu, ktorý odhaľuje prečo si vieme vyvolať alebo sa aj poctivo dopracovať k stavom rozšíreného vedomia. Čo sa deje počas týchto stavov s našimi zmyslami, neurónovými spojeniami a vnímaním seba samého? Našťastie máme v Kvante ideí neurovedca Petra Jedličku, ktorý v tejto epizóde odpovedal na tieto a aj na ďalšie otázky fyzika Jara Varcholu. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

113. EPIZÓDA / Čo s toľkými vecami, ktoré nevieme vysvetliť? Považovať ich hneď za nadprirodzené? Alebo máme čakať, že ich raz vysvetlí veda? Mohlo by v realite byť niečo, čo sa vymyká vedeckému opisu, ale predsa to nie je nič nadprirodzené? Filozofická teória liberálneho naturalizmu sa snaží vytvoriť práve takýto ideový priestor medzi atómami a anjelmi. O tom či je niečo také možné sa rozprávali fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

112. EPIZÓDA / Čas limituje naše životy a riadime sa podľa neho každý deň? Vieme ho ale vnímať objektívne? Akú úlohu v plynutí času pre nás hrajú fyzikálne zákony a ako k tomu prispieva náš mozog, či dokonca naša pamäť? O stále nevyriešenom fenoméne času sa rozprával neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

111. EPIZÓDA / Známy fyzik Martin Rees napísal na začiatku 21. storočia, že je to podľa neho pre ľudstvo posledné storočie. Po globálnej pandémii vo svete stále zúria viaceré vojenské konflikty, spoločnosť je silno polarizovaná, ohrozovaná populizmom a konšpiračnými teóriami. Dokáže takto nezjednotené ľudstvo čeliť prípadným katastrofám? Alebo dokážeme prekonať problémy a mať sa ešte lepšie ako doteraz? O tom, či existujú nejaké dôvody pre globálny optimizmus sa rozprávali filozof Jakub a vedec Jaro. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

110. EPIZÓDA / Sú čas a priestor jedno a to isté? Prečo potom my, ľudia, vnímame čas a priestor rozdielne? Váži niečo priestor samotný? Môže byť priestor úplne prázdny? Do epizódy prijal pozvanie fyzik Samuel Kováčik, známy aj pod menom Vedátor. ----more---- + + + vypočujte si extra časť aj k tejto letnej epizóde a podporte tvorbu Kvanta ideí

109. EPIZÓDA / Jakubovi spolu s Andrejom z Pravidelnej dávke sa podarilo vydať knihu, kde je výber z ich podcastových epizód. Jakub, ktorý spolu s Jarom založil aj Kvantum ideí, už podcastuje viac ako šesť rokov a veľmi sa tešíme z jeho prvej knihy. Preto fyzik Jaro a neurovedec Peter diskutujú v tejto epizóde o dvoch vybraných Jakubových kapitolách. V závere podcastu prichádza aj Jakub povedať, na koľko je možné priblížiť veľké myšlienky filozofov a pridať k nim trochu niečo vlastné. Príjemné počúvanie a krásne leto prajeme. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

108. EPIZÓDA / Franz Kafka zomrel pred sto rokmi. Jeho knihy sú plné absurdna, nezmyselnej byrokracie a iracionálneho diania. Sú ale napísané tak geniálne, že sú aktuálne aj dnes, keď je čoraz ťažšie orientovať sa v komplexnom svete. Jakub a Jaro sa rozprávali o tom, prečo Kafka písal práve takto, aké filozofické myšlienky ho najviac ovplyvnili a čo ho celý život trápilo. Kafku je dôležité nielen čítať, ale aj pochopiť a to sa v tejto epizóde snaží naše vedecko-filozofické duo. Prajeme príjemné počúvanie. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

107. EPIZÓDA / Novoveký filozof G. W. Leibniz netvrdí, že náš svet je dokonalý, ale ponúka argument, ktorý ukazuje, že napriek všetkým nedokonalostiam je tým najlepším z možných svetov. Okrem toho bol Leibniz neuveriteľný génius a polyhistor. Dávno pred Einsteinom tvrdil, že priestor a čas nie sú absolútne. Predpovedal nielen existenciu elementárnych častíc, ale aj podvedomia. Jeho objavy vo fyzike a najmä v matematike sú platné dodnes. O tých najdôležitejších Leibnizových myšlienkach v tejto epizóde diskutovali filozof Jakub a vedec Jaro. ----more---- + + + Kvantum ideí je nominované na najlepší populárno-náučný podcast tohto roka. Viac o našej nominácií ako i o možnosti zahlasovať za nás nájdete tu

106. EPIZÓDA / 0 (nula) je nič a práve preto niečo, a nielen niečo, ale niečo tak veľkého významu, až sa jej niektorí snažia ako myšlienkového nepriateľa zbaviť. Ako do nášho rozmýšľania nula prišla, prečo práve z východu, a prečo sa jej západ tak dlho stránil? Ako nad nulou uvažuje filozofia, matematika a fyzika? A akým spôsobom je bytostne, a paradoxne, previazaná s nekonečnom? Do diskusie o ničom vás pozýva fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

105. EPIZÓDA / Nástroje umelej inteligencie sa postupne dostávajú do čoraz viac častí spoločnosti a našich životov. Je ešte možné rozoznať čo napísal človek a čo chatGPT? Môže AI vytvoriť aj niečo originálne? Ako ďaleko sme od univerzálnej umelej inteligencie, ktorá by vedela, tak ako človek, riešiť diametrálne odlišné problémy? Aj o tom, či stále existujú principiálne rozdiely medzi mozgom a počítačovou neurónovou sieťou, sa v tomto Kvante ideí rozprávali fyzik Jaro, študentka filozofie a literatúry Zuna Hochelová a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

104. EPIZÓDA / Najlepšie vysvetlenia materiálnych vecí sú niekedy úplne abstraktné. Zmyslami, ktoré fungujú fyzikálne pozorujeme skutočnosti, ktoré však dávajú zmysel len ak ich opíšeme číslami alebo slovami, ktoré už materiálne nie sú. Geniálny fyzik súčasnosti David Deutsch z Oxfordu sa vo svoje knihe The beginning of infinity zaoberá tým ako je to možné. A tiež tým, či je morálka objektívna a či čísla niekde existujú. O Deutschových riešeniach, a hlavne o tom, či môžeme aj abstraktné objekty považovať za reálne diskutuje kvantové trio- fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

103. EPIZÓDA / Je vesmír nekonečný? Je čas nekonečný? Ako ľudia premýšľali o nekonečne v dejinách? Ako s vecami bez konca narába matematika, fyzika, teológia a filozofia? Oxfordský filozof Adrian Moore napísal knihu s krásnym paradoxným názvom - História nekonečna, ktorá inšpirovala túto epizódu, kde diskutujú fyzik Jaro Varchola, filozof Jakub Betinský a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí

102. EPIZÓDA / Jednou z najväčších záhad dnešnej vedy je stále otázka ako sa z neživej chaotickej hmoty môžu vyvinúť organizmy, ktoré sa snažia zachovaváť. Geniálny mysliteľ dneška, evolučný biológ a neurovedec Terrence Deacon, napísal knihu Incomplete Nature, v ktorej načrtáva odpoveď. Podľa Deacona hrá dôležitú úlohu v procese vzniku života, okrem toku energie, aj nič. Áno, nič, absencia niečoho je kľúčová. Neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro si pre vás naštudovali Deaconovu knihu a v tejto epizóde vysvetľujú ako sa od entropie môžeme dostať až k organizmom, ktoré stavajú samy seba.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

101. EPIZÓDA / Zažiť svet nestačí. Nato aby naše poznanie rástlo a rástlo, potenciálne až do nekonečna, potrebujeme dobré vedecké vysvetlenia. Aspoň tak to tvrdí oxfordský fyzik David Deutsch vo svoje knihe: The Beginning of Infinity, o ktorej diskutujú fyzik Jaro a neurovedec Peter Jedlička. V epizóde sa tiež dozviete, aké vysvetlenia sú zlé a aké dobré, a ako čo ešte je dôležité preto, aby veda a myslenie napredovali.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

100. EPIZÓDA / Čo je najväčšou hnacou silou v živote človeka? Podľa rakúskeho psychiatra a filozofa Viktora Frankla je to túžba po zmysle. Frankl prežil tri roky v koncentračných táboroch, kde tiež pozoroval, že je dôležité a vždy možné nájsť zmysel života aj v ťažkom utrpení. Neskôr po vojne rozvinul tzv. logoterapiu, existenciálnu analýzu, ktorá sa zameriava na hľadanie zmyslu života. V 100. epizóde sa fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička rozprávali o Franklovej najznámejšej knihe a celkovo o tom, či je možné nájsť zmysel našich životov.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

99. EPIZÓDA / Niccolo Machiavelli pred 500 rokmi napísal knihu Vladár, v ktorej hovorí, že politika nemá s morálkou nič spoločné. Jediným zdrojom autority je moc - kto drží v rukách moc, ten musí vládnuť tak, aby si ju udržal. Áno, dosť to pripomína dnešnú politickú situáciu a možno aj preto stále Machiavelliho meno spomíname. Filozof Jakub a vedec Jaro diskutujú o tom, ako Machiavelliho pohľad na moc rezonuje s pravdou o svete, kde sa mýli a či existujú aj riešenie von z číreho politckého pragmatizmu.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

98. EPIZÓDA / Môžeme sa rozhodovať slobodne napriek tomu, že naše mozgy sú biologické mechanizmy, ktoré navyše musia dodržiavať ešte aj fyzikálne zákony? V pokračovaní diskusie o novej knihe Free Agents od Kevina Mitchella uvádzame najsilnejšie argumenty pre existenciu slobodnej vôle. Diskutujú filozof Jakub, fyzik Jaro a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

97. EPIZÓDA / V tejto dlho sľubovanej epizóde sa konečne pozrieme na najnovšiu knihu neurovedca Kevina Mitchella, Free Agents: How Evolution Gave Us Free Will. Prečo sa ľudia vnímajú ako bytosti so slobodnou vôľou? Dáva nám tento fenomén nejakú evolučnú výhodu? Alebo, ako tvrdia deterministi, ide iba o ilúziu a v skutočnosti naše činy nezávisia od našich rozhodnutí? Na tieto otázky - a ako na ne odpovedá Kevin Mitchell - sa pozreli vedec Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

V prvej januárovej epizóde sme sa obzreli za "kvantovým" rokom 2023. Rozprávali sme sa v nej o vašich i našich najobľúbenejších epizódach, o hosťoch v Kvante ideí, ale aj o udalostiach vo vede a filozofii v roku 2023. Šťastný nový rok vám prajú vedec Jaro a filozof Jakub! ----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

96. EPIZÓDA / Dajú sa aj z detskej vianočnej rozprávky vytiahnuť zaujímavé filozofické otázky? Známa kniha od Theodora "Dr. Seussa" Geisla rozpráva príbeh o Grinchovi, ktorý neznáša Vianoce. Akou postavou Grinch je a prečo je pre mnohých z nás také jednoduché sa s ním stotožniť? Mohli by sme o ňom povedať, že je zlou alebo negatívnou postavou? A čo presne to zlo vlastne znamená? V tejto epizóde sa o Grinchovi a Vianociach rozprávali vedec Jaro, filozof Jakub a študentka filozofie Zuna Hochelová. ----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

95. EPIZÓDA / Ak vesmír nemá stvoriteľa, ako potom môžeme vysvetliť prečo existuje niečo tak málo pravdepodobné ako život a vedomie? Filozof Philip Goff nie je spokojný s náboženským vysvetlením existencie, ale ani s ateistickým, a preto sa pýta, či je aj niečo medzi týmito dvoma pozíciami. V tejto epizóde hľadali v diskusii zmysel vesmíru fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

94. EPIZÓDA / Vytvoríme si počas života zvyky, ktoré potom robíme automaticky, bez toho aby sme si ich uvedomovali? Aristoteles chápal zvyky aktívnejšie a slobodnejšie, zvyky ako dôležitú súčasť učenia sa a dôležité pre dosahovanie cieľov. Súčasná neuroveda ukazuje, že dynamické zvyky sú ozaj bližšie k pravde. O tom všetkom, ale aj o tom, aké zvyky majú, sa rozprávali Jakub a Jaro s neurovedcom Petrom Jedličkom.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

93. EPIZÓDA / Je život príbeh alebo hra? Prečo sa dnes zdá, že sme súčasťou tzv. statusovej hry a našou základnou motiváciou je získať čím vyšší status, čo nám prinesie tým viac uznania? A ak je spoločnosť postavená len na báze statutových hier, je takéto nastavenie živnou pôdou pre konšpiračné teórie? O týchto a ďalších otázkach vás pozývajú spoludiskutovať filozof Jakub a vedec Jaro.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

92. EPIZÓDA / Je jednoduchšie vysvetlenie vždy to lepšie? Ak sa dá nejaký fenomén vysvetliť rôzne, máme byť defaultne skeptickí voči zložitejšiemu vysvetleniu, ktoré predpokladá interakciu viacerých entít? Do diskusie o slávnej britve stredového filozofa Williama z anglického mestečka Ockhamu vás pozýva vedec Jaro a filozof Jakub.  ----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

91. EPIZÓDA / Einsteinov kamarát, matematik Kurt Gödel medzi dvoma svetovými vojnami dokázal dve vety o neúplnosti. Gödelove vety majú silný presah aj do nášho rozmýšľania o realite, lebo ukazujú, že ak je nejaký logický systém (ako matematika) konzistentný, tak nie je úplný, a naopak, ak je úplný, tak je vnútorne nekonzistentný. V diskusii sme vychádzali z knihy Incompleteness od Rebeccy Goldstein, ktorú naštudoval neurovedec Peter Jedlička, a s ním diskutovalo naše stále filozoficko-vedecké duo: Jakub a Jaro. ----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

90. EPIZÓDA / Parlamentné voľby sú za rohom, a preto sme sa rozhodli rozdiskutovať Platónov dialóg Kritón. Má Sokrates, ktorého medzičasom odsúdili na smrť sa korumpovanie mládeže a zavádzenie nových božstiev, utiecť z väzenia s pomocou jeho priateľa Kritóna? Ak nie, prečo? Je niečo, čo Sokrates dlží aténskemu (mestskému) štátu a jeho zákonom? Do spoločného rozmýšľania vás pozýva vedec Jaro a filozof Jakub.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

89. EPIZÓDA / Ako follow-up minulej diskusie o filme Oppenheimer sa dnes pobavíme o knihe od C. S. Lewisa "Zničenie človeka". Samozrejme, atómová bomba má potenciál zničiť ľudstvo, ale Lewis vidí aj inú a menej viditeľnú hrozbu. Do spoločného rozmýšľania vás pozýva vedec Jaro a filozof Jakub.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

88. EPIZÓDA / Film "Oppenheimer" od Christophera Nolana je pútavým zobrazením príbehu, ktorý stál za projektom Manhattan a vynájdením (a použitím) atómovej bomby. Aj my sme sa vybrali do kina a v dnešnej epizóde ho pre vás nesúhlasne rozdiskutoval neurovedec Peter, vedec Jaro a filozof Jakub.----more---- + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

87. EPIZÓDA / Aké etické obmedzenia a výzvy nám prinášajú neurotechnológie? A je možné, že prostredníctvom neurovedy budeme vedieť zodpovedať etické otázky či dokonca ovplyvniť naše správanie tak, aby sme konali len dobre a nikdy zle?----more---- Aj dnes vás do diskusie pozýva neurovedec Peter, vedec Jaro a filozof Jakub. + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

86. EPIZÓDA / Myslenie nejako spôsobuje či umožňujte mozog. Ako sme ale prišli na to, že je to práve mozog a jeho sieť neurónov, ktoré sú za to zodpovedné? Ako namodelovať fungovanie mozgu? A ako to všetko začalo so žabami, fľašami a elekrickými výbojmi? ----more---- Aj dnes vás do diskusie pozýva filozof Jakub, vedec Jaro a neurovedec Peter. + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

85. EPIZÓDA / Náš svet smeruje k zániku a je len logické, aby sme sa snažili zachrániť aspoň v digitálnej podobe čím viac živočíšnych druhov, ktoré sú na prahu vyhynutia. Nemali by sme ale pri takejto simulácii reality pokračovať až do tej miery, že vytvoríme nový simulovaný svet, do ktorého, keď to bude možné, nasimulujeme aj naše vedomé prežívanie? A ako vieme, že už v takejto simulácii už dávno nežijeme? ----more---- Aj dnes vás do diskusie pozýva filozof Jakub a vedec Jaro. + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

84. EPIZÓDA / Existuje čas na fyzikálnej úrovni? Ako čas súvisí s tým, ako vznikajú zložité látky a molekuly v našom vesmíre? Funguje naša realita po tejto stránke ako skladačka z lega? Ako vysvetliť čokoľvek komplexné? Ako sa takéto veci, medzi ktoré patríme aj my, vyskytli vo vesmíre? ----more----   Týmto otázkam sa venuje tzv. assembry theory a do diskusie o nej vás dnes pozýva fyzik Jaro a  neurovedec/neurofilozof Peter. + + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

83. EPIZÓDA / Ako sa rozhovať? Nemali by sme dnes, konečne, začať brať ohľad v našom etickom rozhodovaní na budúce generácie? Ak bude štatisticky ľudí len pribúdať, ako ich budúce blaho už teraz ovplyvňuje a obmedzuje naše súčasné blaho? A ako s tým súvisí medzigeneračný efektívny altruizmus a optimalizácia našich etických volieb? Longtermizmus je utilitaristická pozícia, ktorá odpovedá na tieto a mnohé ďalšie pridružené otázky. ----more---- Aj dnes vás do diskusie pozýva fyzik Jaro a filozof Jakub. + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

82. EPIZÓDA / Ak materializmus posledné roky zlyháva v snahe vysvetliť povahu reality, uspeje naopak panpsychizmus, podľa ktorého sú aj základné zložky reality vedomé? Ako odpovedá panpsychizmus na tzv. ťažký problém vedomia, o čom vlastne je a aká je jeho základná kritika?----more---- Aj dnes vás do diskusie pozýva filozof Jakub a neurovedec/neurofilozof Peter. + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

  81. EPIZÓDA / Pokračujeme v čítaní a diskusii knihy Helgoland od Rovelliho a s treťou kapitolou sa nám otvorila otázka chápania kvantovej teórie ako relacionálnej, teda vzťahovej. Ak je vzťah ten ontologický identifikátor dvoch objektov, existujú vôbec? Ak je vzťah medzi nimi tzv. udalosť, determinuje táto udalosť ich osobitnú identitu? Ak áno, ako? Ak nie, aké iné vlatnosti by mali objekty v realite mať, aby neboli úplne pohltené ich kvantovou vzťahovosťou?----more---- Aj dnes vás do diskusie pozýva fyzik Jaro a filozof Jakub. + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne

80. EPIZÓDA / O kvantovej fyzike ste už asi počuli, ale poznáte jej príbeh? A akú rolu v ňom hrá taliansky fyzik Carlo Rovelli a jeho teória relacionálnej kvantovej mechaniky? Aj dnes vás do diskusie pozýva fyzik Jaro a neurofyzik Peter.----more---- + + všetky EXTRA ČASTI za 2 odrieknuté kávy mesačne