Podcasts about Nako

Jake and Sweets have a conversation about competitions - Sakura Classic, NAKO, and more.Support the show

Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame." Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie. Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustráciou a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery? Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V posledných dňoch a týždňoch sa čoraz viac hovorí o ďalšom konsolidačnom balíčku, ktorý pripravuje rezort financií na budúci rok. Šetrenie, ktoré malo spočiatku dosiahnuť maximálne 600 miliónov eur, sa dnes blíži k viac ako dvom miliardám a von sa dostávajú rôzne verzie toho, ako a na čom chce vláda budúci rok získať potrebné peniaze. „Takmer na sto percent sa do konsolidácie dostane daň z hazardu a vyššia daň z nehnuteľností,“ hovorí ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová s tým, že hnutie Slovensko a strana Demokrati hovoria aj o znižovaní prídavku na dieťa, ktoré by malo byť súčasťou uniknutých materiálov z ministerstva financií. Na verejnosť prenikli tri možné alternatívy znižovania prídavku, a to zo šesťdesiat na tridsať eur vynímajúc rodiny v hmotnej núdzi, respektíve aj osamelých rodičov a rodiny s tromi a viac deťmi. Poslednou možnosťou by bolo zrušenie prídavkov pre nezaopatrené deti staršie ako osemnásť rokov. Aj keď minister práce Erik Tomáš tvrdí, že siahnutie na prorodinné opatrenia by preňho bolo prekročenie červenej čiary, podľa Michaely to tak nemusí byť. „Tomáš je súčasťou skupiny, ktorá pracuje na konsolidácii, čiže nejakú vyjednávaciu silu určite má. Na strane druhej, on dlhodobo opakuje aj to, že je proti znižovaniu odvodov do druhého piliera, no minister Kamenický stále odpovedá, že preňho sú otvorené všetky alternatívy,“ dodáva Michaela. Isté je však zvýšenie dane z nehnuteľností. Zatiaľ je podľa Michaely jasné, že sa navýši tým, čo vlastnia viac ako jednu nehnuteľnosť, a to jeden a pol až trojnásobne. Pri administratívnych budovách sa zase navýši daň za poschodie a spomína sa aj valorizácia dane každý rok o infláciu. Do parlamentu by sa pritom navyšovanie dane malo dostať už na májovej, respektíve na júnovej schôdzi. O akých ďalších opatreniach sa hovorí, aká je pravdepodobnosť, že tie, ktoré sa dostávajú von, sa aj stanú skutočnosťou a na koho plecia opäť padne oprava štátneho rozpočtu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomická redaktorka denníka SME Michaela Štalmachová. ​V rozhovore sa dozviete: 0:47 Aká konsolidácia nás budúci rok čaká. 3:30 Nakoľko oficiálne sú uniknuté informácie. 5:56 Ako by sa mohli meniť prídavky na deti. 10:16 Čo na návrhy hovorí minister Kamenický. 12:20 Čo vieme o navyšovaní dane z nehnuteľností. 15:20 Dáta o investičných nehnuteľnostiach 16:47 Navyšovanie dane každoročne o infláciu. 20:27 Vyššia daň v prevádzkach hazardu. 22:37 Prečo obciam a mestám chýbajú peniaze? 25:41 Zmena odpočtu DPH pri služobných autách. 29:49 Ako sa darí napĺňať tohtoročnú konsolidáciu. 32:44 Kedy bude schválená konsolidácia na budúci rok. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenská spoločnosť zápasí s obrovskou mierou nedôvery. Neveríme si navzájom a nedôverujeme ani kľúčovým politickým inštitúciám. Tie čísla sú alarmujúce, ale berme to ako výzvu, hovorí výskumník inštitútu DEKK Hugo Gloss. "Celé sa to točí okolo toho, či máme spoločný cieľ a zdieľanú identitu - že vieme, kto sme, čo chceme a kam kráčame," dodáva. Dum spero, spiro, teda: Kým dúfaš, dýchaš. Dôvera je základným predpokladom akéhokoľvek funkčného spoločenstva i každej zmysluplnej spoločnosti. Slovensko však zachvátil vírus hlbokej a čoraz viac sa šíriacej nedôvery. Potvrdzuje to i aktuálny prieskum inštitútu sociálnej kohézie DEKK podľa ktorého len niečo vyše 20 percent respondentov deklarovalo, že iným ľuďom sa dá veriť. V prípade mladých sú čísla ešte horšie. Paradoxne, najväčšou nedôverou a obozretnosťou netrpia najmenej vzdelaní a najchudobnejší, ale ľudia, u ktorých sa ambície a predstavy o tom, ako by mali žiť, zrazili s realitou či ich vlastnými schopnosťami a predpokladmi. No a v rámci všetkých meraných inštitúcií v dôvere bodovali vedci a vedecké inštitúcie. Naopak ti, ktorí nám tak radi hovoria do života - teda politické inštitúcie, si vyslúžili najmenšiu dôveryhodnosť.Slovensku však chýba nielen dôvera, ale aj spoločný príbeh, teda niečo zásadné, na čom by sme sa ako spoločnosť dokázali zhodnúť - o tom, kto sme, kam smerujeme a čo vlastne chceme. Stali sme sa priestorom obývaným akýmisi vzájomne súperiacimi modernými kmeňmi.Funkčné spoločnosti sú tie, kde ľudia sadia stromy, v tieni ktorých nikdy nebudú sedieť. Teda, že ja dnes robím také rozhodnutia, z ktorých nebudem benefitovať ja, ale až moje deti a ich deti - teda, že viem, že to nie je iba o mne, ale celý ten príbeh je väčší, hovorí Hugo Gloss.Kto tu teda komu nedôveruje a prečo? Kam táto vysoká miera nedôvery môže viesť a ako sa s takto vzájomne si neveriacimi Tomášmi dá vybudovať akékoľvek zmysluplne fungujúce spoločenstvo? Nakoľko sa táto nedôvera vzájomne preplieta s frustrácio a rastúcou polarizáciou a koľko z toho má na rováši štát a jeho inštitúcie, ktoré opakovane zlyhávali v plnení spoločenského kontraktu a plnení vlastných sľubov a záväzkov? No a napokon, ako sa vydať na cestu hľadania a nachádzania vzájomných mostov, najmenších možných spoločných menovateľov a obnovovania tak prepotrebnej dôvery? Ráno Nahlas s výskumníkom z inštitútu sociálnej kohézie DEKK Hugom Glossom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hostia: Martin Chudý (hlavný veterinárny lekár SR) a Andrej Gajdoš (predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory). | V chove hovädzieho dobytka v obci Kisbajcs, len tri kilometre od hraníc so Slovenskom, bol potvrdený výskyt ohniska slintačky a krívačky. Ako sa zriedkavý vírus mohol dostať do Maďarska? Ako sa nákaza šíri a prejavuje, prečo je choroba nebezpečná? Nakoľko pravdepodobné je, že ide o jedno izolované ohnisko? Aké mechanizmy spustilo odhalenie ohniska? Aké opatrenia prijala maďarská strana a aké slovenská? Ktoré regióny sú ohrozené a nakoľko významné sú z hľadiska chovu dobytka? Sú na takúto udalosť chovatelia pripravení? Je vírus nebezpečný aj pre človeka? Je bezpečné kupovať resp. konzumovať výrobky z Maďarska? Prejaví sa výskyt ochorenia v potravinárskej cenotvorbe? Výskyt ochorenia v roku 2001 v Spojenom kráľovstve viedol k utrateniu viac ako šiestich miliónov zvierat, pričom náklady boli v miliardách eur – hrozí podobný scenár aj v Maďarsku alebo na Slovensku? Prečo je nutná likvidácia celých postihnutých chovov a nie len postihnutých zvierat? Aký dosah na slovenské chovateľstvo a potravinárstvo by malo zanesenie vírusu? Má Slovensko kapacity na likvidáciu takto usmrtených zvierat? | Chovy dobytku ohrozuje nebezpečný vírus. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Julia Barrettto, napikon! Buh-ket?Nako, si housemate, may video scandal!Buti pa sina Andrea Brillantes, Julia at Gerald, no!

Pandémia koronavírusu nepriala kamenným prevádzkam obchodov ani reštauráciám. Veľa sa hovorilo o tom, ako práve táto nečakaná svetová udalosť posunie prevádzky viac do online priestoru, rozvinie sa jednak ich digitalizácia, ale aj poskytovanie služieb klientovi výhradne online formou. Slovensko však v oboch smeroch stále zaostáva. Podľa Jakuba Kaceru zo spoločnosti Wolt za to môže jednak nízke povedomie o výhodách online predaja, ale aj vysoké byrokratické a nákladové zaťaženie podnikateľského prostredia na Slovensku. „Zmeny v DPH či transakčná daň berú podnikateľom nielen mentálnu energiu, ale aj finančné zdroje, keďže potrebujete upraviť viaceré systémy,“ opisuje. Prechod aj na online podnikanie je však podľa neho obrovskou príležitosťou, pretože ľudia si na túto službu po pandémii koronavírusu dokázateľne zvykli. „Podnikateľovi to vie pomôcť v akvizícii nových zákazníkov aj v udržaní konkurencieschopnosti,“ dodáva. Ako konkrétne sme na tom na Slovensku čo sa týka digitalizácie podnikania a zároveň služieb k zákazníkovi? Nakoľko firmy využívajú onine predaj a prípadne aj online predaj cez tretie strany? Čo sú v tomto prípade najväčšie prekážky a naopak, čo môžu získať a kde hľadať informácie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Head Of Commercial pre Česko a Slovensko spoločnosti Wolt Jakub Kacera. Tento diel Indexu vyšiel s podporou spoločnosti Wolt. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod. 1:00 Kvalitné využívanie digitalizácie v podnikaní. 4:42 Slovensko a digitalizácia podnikov. 6:15 Prečo zaostávame v digitalizácii. 9:00 Typy online predaja (e-commerce a q-commerce). 12:02 Covid a rozvoj online predaja. 14:16 Najčastejšie obavy pri prechode na online. 20:13 Náklady e-commerce vs. q-commerce. 27:14 Dodržanie kvality pri dovoze. 30:10 Tipy, kto by do online podnikania mal ísť. 34:09 Rady na začiatok online podnikania. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Hostia: Jozef Šuvada (zástupca Slovenska pri Riadiacej rade WHO) a Ivan Solovič (z oddelenie pneumológie a ftizeológie vo Vyšných Hágoch). | Čísla Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú nárast počtu prípadov tuberkulózy. Kým v údajoch za rok 2022 ich bolo 155 v roku 2023 číslo narástlo na 221 prípadov. Ide o nárast 40 % a výskyt bol dokonca najvyšší za posledných päť sledovaných rokov. Najviac zasiahnutou skupinou boli deti do štyroch rokov. Najvyšší výskyt zaznamenali v Prešovskom a Košickom kraji. Najmenej v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Za pätnástich rokov však klesla hrubá miera chorobnosti na tuberkulózu oproti roku 2009 o viac ako polovicu. Aké sú príčiny rastu počtu ochorenia? Nakoľko dôležité je všímať si tento rast, ak hovoríme za 15-rokov o celkovom poklese? Prečo práve najmenšie deti? Prečo práve východné Slovensko je problémovou lokalitou? Aké sú príznaky? Proti ochoreniu sa prestalo očkovať v roku 2012 – aké boli príčiny? Malo by sa uvažovať o návrate? Ďalej sa pozrieme aj na porovnanie s okolitými krajinami a so svetom? Aký je vývoj tam a ako je to s vakcináciou? Aké sú trendy a vývoj v liečbe? Aký vplyv môže mať dištancovanie sa Slovenska od novej pandemickej dohody napríklad na inovatívne prístupy k liečbe Tuberkulózy? WHO v stredu varovala, že zníženie financovania zo strany USA bude mať ničivý dosah na programy boja proti tuberkulóze a môže ohroziť milióny životov – ktorých regiónov sa to týka? Môže to mať vplyv aj na Slovensko? | Stúpa počet ochorení na Tuberkulózu. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Miroslav Wlachovský (diplomat a bývalý minister zahraničných vecí SR) a Lubomír Zaorálek (bývalý minister zahraničných vecí ČR). | Pozície európskych lídrov po samite EÚ v Bruseli: Aké sú výsledky stretnutia? Ako možno interpretovať prezentované pozície? Nakoľko jednotný je prístup členských štátov? ⁠Európska obrana v kontexte vojny na Ukrajine a postojov USA a Ruska: Existuje zhoda na potrebe posilniť kolektívnu obranu? Dokáže sa Európa naďalej spoliehať na podporu USA? Akú formu a tempo by malo mať posilnenie obranyschopnosti spoločenstva? Požiadavka SR na umožnenie tranzitu plynu cez Ukrajinu: Sú požiadavky slovenskej delegácie legitímne? Dokáže Slovensko svoje záujmy presadiť? V akej pozícii vstúpila do rokovaní, kto sú jej ideoví partneri a naopak? | Mimoriadny samit lídrov EÚ o Ukrajine. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Nakoľko je Európa bez USA schopná garantovať Ukrajine bezpečnosť? Prečo klesá konkurenčná schopnosť EÚ a ako ju môžeme obnoviť? Prežije svetový obchod bez svetového policajta? Hosť: Ivan Mikloš, ekonóm a exminister financií SR

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš, neprežiješ“,...

„Nik nie je nastavený na to, aby bojoval a zabíjal iných. To sú nenormálne veci“, rozpráva Anna Mária Romančuk, „dieťa revolúcie“, ako si hovorí. Od začiatku Putinovej vojny organizuje pomoc jej obetiam. V civile je profesionálka krízovej komunikácie. Stojí na čele komunikačného oddelenia jednej z ukrajinských bánk. Organizuje zbierky na vojenské drony, psychologickú pomoc vojnovým invalidom a bola aj v misii na pomoc ženám, ktoré si prešli peklom Irpine a Buče.„Ony vôbec nerozprávali“, reaguje. A len pohybom a v zamyslení mi ukazuje, že sa v podstate s pohľadom, z ktorého sa vytratil život, knísali v tichosti spredu dozadu. „Boli mimo života. Boli živými mŕtvolami“.Približne milión mŕtvych a zranených, nepočítajúc civilné obete. K tomu milióny tých, ktorí museli pre vojnu opustiť domovy či krajinu. Ale aj zničené mestá, dediny, alebo pogromy po ktorých zostali masové hroby v Buči, Irpiňi či Iziume. Doterajšia bilancia Putinovej agresie proti Ukrajine z februára 2022. Práve dnes prekračuje horizont troch rokov. A hoci sa rozbehol kolos mierových rokovaní, Donald Trump paradoxne smerom k napadnutej krajine vyslovil to: „Ukrajina túto vojnu nemala začať“. Jeho emisári pritom začali rokovania s emisármi Putina, od ktorých zas vyvstala aj veta, že „Zelenskyj by si zaslúžil po prstoch“. Ide o slová šéfa Putinovej diplomacie Sergeja Lavrova. Ako sa na to pozerajú samotní Ukrajinci, ktorí vojnu zažívajú na vlastnej koži? Pozrieme sa na to s Annou Máriou Romančuk, ktorá organizuje pomoc napadnutej vlasti. Keď zbraň nahradí aj sekera„Tá vojna sa pre Ukrajincov začala už v roku 2014“, podotýka Anna Mária. „My dobrovoľníci sme to už poznali a vedeli sme preto, že útok príde. Do poslednej chvíle sme však tomu nechceli uveriť“, pokračuje. 24. februára 2022 ju útok zastihol doma vo Ľvove. „Prepuklo to o tretej ráno. Začala som sa baliť. No nie preto, aby som utekala, ale aby som mohla ísť do boja, brániť svoju vlasť“, rozpráva.Nakoľko nemala doma žiadnu zbraň a pociťovala silnú potrebu mať niečo poruke na svoju ochranu, našla ju v sekere.„So známymi sme si volali, že čo ideme robiť, ako sa máme chrániť. Že ideme bojovať“, rozpráva Anna Mária, ktorá je v civilnom živote šéfkou komunikácie v jednej z ukrajinských bánk. Spočiatku našla svoje miesto v organizovaní pomoci. „Z domu, v ktorom žijem, sa stal štáb. Rozhodovali sme tam, ako ďalej. Organizovali sme pochôdzky mestom, informačné kampane na zhromažďovanie finančnej pomoci“, rozpráva Anna Mária. Hovorí pritom, že každý si vybral svoj „front“, na ktorom bojoval. „Bolo to čudné. Ako by sme na tu chvíľu celý život čakali. Som totiž z generácie, ktorá svoje dospievanie prežila akoby v jednej veľkej revolúcii. Som ročník 1981 a hovoríme si Deti revolúcie“, vysvetľuje.Frontová línia – nechce sa ti veriť, čo vidíšKrvavú tvár vojny zažila aj v tesnej blízkosti frontu. Chodila dobrovoľníčiť do Charkova, kam doručovala zásoby munície. Urobila si aj kurz, aby mohla pomáhať pri odmiňovaní. „Celé mi to prijde ako vo filme. Ten s Melom Gibsonom - Statočné srdce. On tam kričal to „freedom“. Prídeš a nechce sa ti veriť, čo vidíš. Umierajúcich ľudí. Explózie riadených striel...A potom ti rozprávajú, že vojny vlastne niet“, hovorí o paradoxoch konfliktu. „Normálny človek tomu uveriť nemôže“, dodáva. „Keď si tam, funguješ ako robot. Nemôžeš dať najavo emócie. Nemôž plakať, rozprávať. Nemôžeš sa na to pozerať ako človek“, opisuje. Vtedy sa podľa Anny Márie počíta len chladná akcia, na konci ktorej je pomoc. Či už raneným, alebo zasiahnutým hrôzami vojny. „City tam musíš jednoducho vypnúť, lebo inak si neporadíš,...

Historians will spend eternity trying to explain why Donald Trump and his administration turned against Ukraine and Europe but one fact is clear: on 12 February 2025 the post Cold War era ended, and the post WWII international system came to a grinding halt. President Trump spoke at length to President Putin and they agreed to start negotiations immediately without Ukraine or the EU. Subsequent events were no less surprising: an anti-European tirade by US Vice President JD Vance at the Munich Security Conference, a US demand of Ukraine to sign away most of its rare earth resources, a first US-Russia meeting in Riyadh and President Trump accusing Ukraine of starting the Russian war of aggression against it, and calling President Zelensky a dictator. Europe, and many other parts of the world, is still reeling from these developments but it is undoubtedly Ukraine that is in the eye of the storm: from trying to deny it a say over its own destiny to attempting to impose elections upon it, and from cutting defence assistance to undermining funding to its civil society, the Ukrainian reality has changed rapidly, and for the worse. To understand this reality better Ilana Bet-El is joined by two leaders of civil society in Ukraine: Olena Tregub Secretary General of NAKO - the Independent Anti-Corruption Commission in Ukraine, and Inna Pidluska Deputy Executive Director of the International Renaissance Foundation. In a brave no-holds-bar discussion they reflect on the sense of betrayal by the US and the opposing sense of Ukrainian dignity, and the deep-felt sense that might is not right.This episode was recorded on 20 February 2025.ChaptersHow is Ukraine reacting to Trump administration's shift?What does Ukraine expect from Europe now?Is Ukraine's civil society at risk?What kind of deal would be acceptable for Ukraine?MentionsJames Joll, Unspoken assumptionsUkraine civil societyBBC, Ukraine in maps: Tracking the war with RussiaFact-checking Trump claims about war in UkraineFollow our guestsOlena Tregub LinkedIn, X/TwitterInna Pidluska LinkedInFollow usInstagram @women_leaders_podcastOur partner European Leadership Network Twitter LinkedIn websiteCreditsProduction: Florence FerrandoMusic: Let Good Times Roll, RA #Uppbeat Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Le 17 février, vous entendiez sur RFI le député d'opposition centrafricain Dominique Yandocka - au micro de Christophe Boisbouvier - évoquer notamment son incarcération d'un an en 2024, au cours de laquelle il affirme avoir été empoisonné. Aujourd'hui, Dominique Yandocka est encore sous le coup d'une condamnation pour « délit de complot ». Notre Grand invité Afrique ce matin est Mathurin Dimbélé Nakoé, le chef de file de la majorité présidentielle au sein de l'Assemblée nationale centrafricaine. Il revient sur cette affaire et sur une disposition de la nouvelle Constitution, interdisant aux binationaux de concourir pour la magistrature suprême. Mathurin Dimbélé Nakoé répond aux questions de Liza Fabbian. RFI : Pourquoi les autorités ont-elles transgressé la règle de l'immunité parlementaire et jeté le député Dominique Yandocka en prison pendant plus d'un an ?  Mathurin Dimbélé Nakoé : Je voudrais vous demander et demander à Monsieur Yandocka, de se référer à l'article 119 de la loi portant règlement intérieur de l'Assemblée nationale de la République centrafricaine. Lorsque le député est pris en flagrant délit de commission d'une infraction donnée, le député est arrêté et l'Assemblée nationale est informée plus tard. Il se trouve que, malheureusement, l'infraction commise par Dominique Yandocka tombe sous le coup des dispositions de cette loi-là. Et donc le parquet n'avait pas besoin de demander la levée de l'immunité de Dominique Yandocka.Alors, Dominique Yandocka a été accusée de complot pour renverser les autorités. Il a été condamné à un an de prison, une peine qu'il avait purgé au moment de sa condamnation. Un an de prison pour une tentative de coup d'État, n'est-ce pas une peine assez faible finalement ? Les opposants y voient une tentative de couvrir une procédure sans fondement…Moi, je ne pense pas de la même manière. Il y a le principe de séparation de pouvoir entre la justice et le pouvoir exécutif. À partir de là, le juge fait son travail en toute liberté, en toute souveraineté et ils ont peut-être décidé de condamner Yandocka à un an d'emprisonnement ferme. C'est une peine qui a été décidée et qui est peut-être conforme à l'infraction commise. L'essentiel est que le juge l'ait prononcée en toute souveraineté, en toute liberté.Confirmez-vous que Dominique Yandocka a été victime d'une tentative d'empoisonnement pendant son incarcération ? C'était en février 2024, selon lui. Que savez-vous de l'épisode qu'il relate ?Vous savez, Monsieur Yandocka, c'est un jeune leader qui cherche à se faire connaître et je pense que ça, ce sont des allégations inventées de toutes pièces. Il y a que lui seul qui est témoin de son empoisonnement, mais est-ce que sa parole vaut quelque chose ? Je ne sais pas. Moi, à sa place, je ferais le dos rond, parce que, malgré la faute commise, eh bien la justice a trouvé moyen de le mettre en liberté. La procédure n'est pas terminée. Il faudrait qu'on attende d'abord la décision de la Cour de cassation pour commencer à se livrer à des accusations. Je ne vois pas comment on peut l'empoisonner et le laisser vivre. Vous comprenez que c'est absurde. Vraiment, c'est un non-sens.Alors, depuis l'adoption de la nouvelle Constitution en Centrafrique, plusieurs figures de l'opposition sont exclues de la présidentielle à venir, car certaines dispositions écartent justement les binationaux. N'est-ce pas une volonté du président Faustin-archange Touadéra, d'effacer ses principaux opposants, dont la plupart sont binationaux ?Le président Touadéra a déjà été à l'élection présidentielle avec Dologuélé, Mboli-Goumba et Ziguélé. Il est sorti vainqueur et en 2020 aussi. La Constitution dit clairement que la démocratie, c'est le pouvoir du peuple par le peuple et pour le peuple. Alors moi, je pense que si le peuple a choisi de dire qu'il ne veut plus d'un président binational, le peuple a ses raisons. Et la raison fondamentale, c'est d'éviter tout conflit d'intérêts. Et je pense que ce problème n'est pas le seul apanage des Centrafricains.Serait-il envisageable d'ouvrir un dialogue en vue d'amender cette mesure que l'opposition juge donc discriminatoire ?Pour modifier une telle disposition, il faut repartir devant le peuple. Le président Touadéra, seul, ne peut pas, autour d'une table, avec ces gens de l'opposition, décider de quoi que ce soit. Par contre, ils peuvent renoncer à l'une ou l'autre de leur nationalité dans le délai imparti par les lois en vigueur. À ce moment-là, ils seront en règle vis-à-vis du droit centrafricain. C'est la loi qui le dit. Ce n'est pas Touadéra qui l'a inventé.Le président Faustin Archange Touadéra sera-t-il candidat à l'élection présidentielle de décembre prochain ?Je ne sais pas. Je ne suis pas le professeur Touadéra, mais en tant que peuple centrafricain, je voudrais qu'il soit candidat. Contrairement aux autres qui vont tout le temps séjourner en France, rester longtemps en France, abandonnant leur pays, pendant tous les événements que nous avons connus dans ce pays. Touadéra a été en Centrafrique, Touadéra à partager les mêmes souffrances, les mêmes peines que le peuple centrafricain. Et ça, le peuple n'est pas prêt à oublier.Et si c'est son souhait, quand pourrait-il annoncer sa candidature ?Le président Touadéra a un parti politique et je pense qu'il appartient au parti politique, lors d'un congrès extraordinaire, d'annoncer sa candidature et de l'investir. J'aimerais que cela se fasse vite pour que le peuple soit heureux et pour que le peuple soit en paix.

Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Táto doba je nebezpečnejšia ako Mečiarizmus. Nie je ešte tak zle ako za Mečiara, ale hrozí to. Našou výhodou je existencia pevnej občianskej spoločnosti ochotnej sa postaviť za svoje hodnoty. Myslí si to dlhoročný novinár Boris Kršňák. Otvoril si ústa, prišiel o miesto. Má teda v STVR dnes ešte miesto aspoň verejnoprávnosť?"Mám obavu, že Slovensko a prodemokraticky uvažujúci Slováci, sú dnes už tými povestnými žabami v hrnci s variacou sa vodou. Nie som optimista a nemyslím si, že náprava príde rýchlo. Som však optimista lebo tá náprava napokon príde. Každé zlo raz skončí a je dnes opäť na odvahe nás všetkých, nakoľko tomu my sami pomôžeme."To hovorí dlhoročný hlas verejnoprávneho rozhlasu Boris Kršňák. Vo verejnoprávnom médiu pôsobil takmer 30 rokov, v štátnej STVR však už dnes pre neho akosi niet miesta. Otvoril si ústa, dostal výpoveď. Bez udania dôvodov aj bez štábnej kultúry. On sám to vníma ako zastrašovanie a varovný prst pre všetkých dnes už exkolegov, ktorí by sa voči praktikám vládnej moci v STVR odvážili ozvať.Ovládla vládna moc ďalšiu nezávislú inštitúciu a prečo sa STVR tak ochotne podrobuje manierom mocných? No a kde je tá hranica, pri ktorej ešte stojí za to brániť inštitúcie zvnútra? Téma dnešného podcastu s dlhoročným verejnoprávnym novinárom Borisom Kršňákom. Reč však bude aj o paralelách dnešnej doby s érou Husákovskej normalizácie, ako aj o budúcnosti žurnalistiky v ére sociálnych sietí, klamstiev politikov a narastajúceho hejtu voči novinárom.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Egal ob Forschung zu Medikamenten oder zur Frage, wie schnell sich das Virus in der Bevölkerung ausbreitet: Studien zum Coronavirus kamen während der Pandemie hauptsächlich aus Ländern wie UK oder Israel. Was müsste anders laufen beim nächsten Mal? Daniela Remus und Korinna Hennig aus der NDR Info Wissenschaftsredaktion fragen in dieser Folge, wie Wissen über einen neuen Erreger gewonnen wird, warum man eigentlich so wenig über Kinder weiß und was der Datenschutz mit all dem zu tun hat. “Ein Kollege hat mal ausgerechnet, dass allein für das Antragsverfahren für eine Studie 440 Arbeitsstunden aufzuwenden sind”, sagt der Intensivmediziner Stefan Kluge vom UKE in Hamburg. Doch es gibt auch gute Nachrichten: Seit der Corona-Zeit können Erkenntnisse über Krankheitserreger auch aus dem Abwasser gewonnen werden. Außerdem in dieser Folge: Die WissenschaftlerInnen Berit Lange, Christian Drosten, Silvia Thun, Philipp Wild, Emanuel Wyler und der RKI-Präsident Lars Schaade. REACT-Studie vom Imperial College London und Ipsos MORI aus England: https://www.reactstudy.org/ NAKO, Deutschlands größte Langzeitstudie zur Erforschung von Volkskrankheiten: https://nako.de/ Studie „Gesundheit in Deutschland“ vom Robert Koch-Institut (RKI): https://gesundheit-in-deutschland.de/de MuSPAD, Multilokale und Serielle Prävalenzstudie zu Antikörpern gegen (respiratorische) Infektionserkrankungen Deutschland, Helmholtz-Zentrum für Infektionsforschung (HZI): https://muspad.de/ Recovery-Studie, weltweit größte klinische Studie zur Behandlung von Covid-19: https://www.recoverytrial.net/ Emanuel Wyler et.al.: Studie über die Entdeckung neuartiger Viren und Enzyme durch Abwassermonitoring: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0160412024004616?via%3Dihub Infektionsradar – Influenza- und Sars-CoV-2-Viruslast im Abwasser: https://infektionsradar.gesund.bund.de/de/influenza/abwasser neues Medizinforschungsgesetz: https://www.recht.bund.de/bgbl/1/2024/324/VO.html elektronische Patientenakte, Bundesministerium für Gesundheit: https://www.bundesgesundheitsministerium.de/themen/digitalisierung/elektronische-patientenakte/epa-fuer-alle.html Finanzmittel-Pakt für den Öffentlichen Gesundheitsdienst: https://www.bundesgesundheitsministerium.de/themen/gesundheitswesen/pakt-fuer-den-oegd.html Gematik – Nationale Agentur für digitale Medizin: https://www.gematik.de/ Podcast-Tipp: Quarks Spezial https://1.ard.de/quarks_daily_spezial_tierversuche_braucht_es_sie

Hostia: Daniel Milo (analytik z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby) a Jozef Šlerka (odborník na nové médiá a dezinformácie z Karlovej Univerzity v Prahe). | Dvanásť členských krajín vyzvalo Európsku komisiu, aby dôraznejšie postupovala proti snahe o zahraničné ovplyvňovanie volieb na veľkých internetových platformách a prísnejšiu reguláciu obsahu webov a boj proti manipulácii a dezinformáciám. Ako vyzerá ovplyvňovanie volieb cez nové médiá v praxi? Je táto iniciatíva reakciou na dianie v Rumunsku, ktoré je tiež medzi signatármi? Akým spôsobom prebehlo ovplyvnenie volieb tam a vidieť podobné snahy aj v iných krajinách? Má nástroje a dokázala by EÚ dostatočne brániť takýmto vplyvom? Nakoľko úspešné sú snahy o reguláciu obsahu na internetových platformách a ako v tomto kontexte chápať slobodu slova? Má byť táto forma obrany aktivitou EÚ, alebo predovšetkým samostatných štátov? Aká je úloha AI technológie v tomto kontexte? Ktoré skupiny obyvateľov sú voči takýmto vplyvom zraniteľné? Akými nástrojmi a politikami možno zvyšovať odolnosť obyvateľstva v praxi? | Ovplyvňovanie volieb cez sociálne siete. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

In this episode, I speak with Olena Tregub. Olena shares her fascinating trajectory, growing up in Soviet times and witnessing her country's independence. The relative immaturity of the political landscape at the time prompted her to get involved politically at a young age. Olena shares the unique role that civil society plays in Ukraine and its power to affect deep change. Her organization, NAKO, is focusing on improving transparency and governance in military procurement, with great success. Join me for this rare behind-the-scenes perspective on the inner workings of Ukraine's government administration. Recorded on 17 December 2024.Connect with Olena on LinkedIn at linkedin.com/in/olenatregub. Find out more about Olena's organisation, The Independent Anti-Corruption Commission (NAKO) at nako.org.ua/en.Instagram: @at.the.coalfaceAnd don't forget to subscribe to At the Coalface for new episodes every two weeks.Help us produce more episodes by becoming a supporter. Your subscription will go towards paying our hosting and production costs. Supporters get the opportunity to join behind the scenes during recordings, updates about the podcast, and my deep gratitude!Support the show

Premiér pripustil možnosť predčasných volieb. | Hostia: Aneta Világi (politologička z Univerzity Komenského v Bratislave) a Marián Sekerák (politológ z vysokej školy Ambis v Prahe). | Súčasný stav vládnej koalície: Možno po turbulentnom závere roka hovoriť o stabilnej vládnej koalícii? Nakoľko pevná je jej podpora v Národnej rade a sú poslanecké kluby koaličných strán jednotné? Aká je reálna sila frakcií v týchto kluboch – napríklad niektorí poslanci Hlas-SD žiadajú výmenu vo vedení klubu? Avizovaná zhoda na mene predsedu NR SR: Môže vyriešenie tejto témy upokojiť vnútrokoaličné spory? Je potrebné očakávať, že prípadný ústupok zo strany klubu SNS bude oplatený ústupkom Hlas-SD v inej oblasti – kde by to mohlo byť? Bude zvolenie nominanta Hlas-SD politickým víťazstvom tejto strany? Premiér deklaruje, že nestabilita v koalícii môže viesť k predčasným voľbám – komu by takýto vývoj vyhovoval? Aké šance by v predčasnom súboji mali súčasné vládne strany? Je opozícia pripravená na prípadné predčasné voľby? Možno už cestu premiéra do Moskvy vnímať ako rozohrávanie predvolebnej kampane? | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

In this week's episode, we're graced with a special appearance from Gabe Klemm (CEO & Partner at Sweets Kendamas) during a rare afternoon recording!Listen to Gabe's experience of having a child during NAKO 2024, Jake's craving for more in-person events after a big one, Sweets' thoughts on new shapes, and much more.Need more Dama Dads? Consider joining us on Patreon for video episodes, exclusive dama dad content you can't find anywhere else, and more!https://www.patreon.com/damadadsMake sure to follow us on Instagram:Dama Dads - InstagramMatt "Sweets" Jorgenson - InstagramJake Wiens - InstagramFor even more from Matt and Jake beyond listening, subscribe on YouTube:Sweets Kendamas - YouTubeGrain Theory - YouTubeVisit Sweets Kendamas and Grain Theory for all of your kendama needs:www.sweetskendamas.comwww.graintheory.comSupport the show

Gruzínsko na rázcestí medzi EÚ a Ruskom. | Hostia: Tomáš Baranec (analytik organizácie Strategic Analysis) a Boris Sterčanský (rozvojový špecialista). | Dlhodobé napätie v krajine vyústilo do protestov a nepokojov. Aká je reakcia vlády a bezpečnostných zložiek? Kde všade protesty prebiehajú a majú podporu v celej krajine? Nakoľko pevná je v Gruzínsku občianska spoločnosť a mimovládny sektor? Ako protesty prebiehajú a do akej miery sú organizované nezávislými organizáciami alebo politickou opozíciou? Kroky vlády, najmä v oblasti legislatívy o občianskej spoločnosti a slobode tlače (zahraniční agenti), ovplyvňujú proces európskej integrácie Gruzínska. Reakcie EÚ na tieto kroky a ich potenciálne dôsledky na štatút kandidátskej krajiny. Prečo krajina otočila kurz smerom od európskej integrácie? Pochybila vo svojom prístupe aj samotná EÚ? Aké výhody vidí vláda v prehlbovaní vzťahu s Ruskom? Prečo sa tak deje napriek histórii konfliktov a okupácie v Abcházsku a Južnom Osetsku? Aké sú ekonomické vzťahy krajín? Môže situácia v krajine gradovať smerom k revolúcii alebo rozsiahlejšiemu násiliu? Aká je reakcia zahraničných mocností na dianie v krajine? Môžeme v dianí v Gruzínsku nájsť paralely medzi dianím na Slovensku v revolučných rokoch, prípadne aj v súčasnom politickom smerovaní? | Moderuje: Michal Dzúrik. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Podľa prieskumu z marca minulého roku si okolo 85 % Gruzíncov želá vstup do Európskej únie. Aktuálna situácia vznikla po nedávnych parlamentných voľbách, ktoré Európsky parlament odsúdil vo veľmi kritickej rezolúcii. V nej sa uvádza, že počas volieb boli narušené demokratické princípy a že voľby neboli férové a slobodné. Rezolúcia požaduje nové parlamentné voľby pod medzinárodným dohľadom a okamžité ukončenie represálií voči protestujúcim.Prečo nový gruzínsky premiér ohlásil pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ? Aký charakter majú protesty prebiehajúce po parlamentných voľbách a ako o protestujúcich hovorí vláda a jej informačné zdroje? Aké postavenie má pri informovaní o protestoch hlavná verejnoprávna televízia?Na akých princípoch vznikla vládna strana Gruzínsky sen a kto je oligarcha Bidzina Ivanišvili? Ako sa prejavuje ruský vplyv v strane? Čo komunikoval Gruzínsky sen počas predvolebnej kampane? Nakoľko boli zneužívané témy ako je vojna na Ukrajine, naratívy o mieri či sexuálne menšiny?Ako sa prejavovalo zasahovanie a manipulácie počas volieb? Odlišovalo sa dianie vo veľkých mestách a v regiónoch? Nakoľko dochádzalo k fyzickému zastrašovaniu voličov či umocňovaniu klamlivých naratívov? Ako voľby ovplyvnila skutočnosť, že približne 90 % voličov hlasovalo elektronicky?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom organizácie MEMO 98 Rasťom Kuželom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Pre pozostalých je veľmi nápomocné vedieť, ako to ten, čo odišiel, chcel. A tým im uľahčíte aj všetky tie momenty, ktoré sú i tak, zoči-voči smrti, nesmierne náročné – hovorí Andrea Kutlíková zo spoločnosti Goodbye friends. Ako sa pripraviť na smrť, a prečo sa „zubatá“ stala takou tabu témou? „Ten, čo utekal pred smrťou, napokon našiel svoj pokoj práve v smrti,“ verzus „tam, kde je smrť, nie sme my a tam, kde sme my, nie je smrť.“Nech už je to tak alebo onak, smrť je absolútne jediná istota našich životov. Jediná úplne spravodlivá aj absolútne nestranná istota, s ktorou každý jeden z nás musí počítať. Napriek tomu s ňou väčšina z nás bežne vôbec nepočíta, ani na ňu radšej nemyslí. Tak či onak, ani v tomto prípade sa jej však nikto nevyhne, preto je našou celoživotnou témou – či sa nám to páči alebo nie. Je tu a musíme sa na ňu pripraviť.Ako sa na vlastnú smrť pripraviť, a ako ňou nezaťažiť našich blízkych viac, ako je nevyhnutné? Ako si zorganizovať odchod z tohto sveta – od praktických aspektov dedičstva cez pohreb až po duchovnú rozlúčku s našimi najbližšími? Nakoľko našu rozlúčku so svetom ovplyvňuje okolie alebo často dávno zabudnuté tradície? A nakoľko chceme svojim odchodom niečo vlastné odkázať svetu i svojim blízkym? No a napokon, kde je dnes Slovensko – zoči-voči smrti a jej tradíciám, a nakoľko si vieme vybrať nielen to, ako žijeme, ale i to, ako umierame, a aký odkaz odchodom z tohto sveta chceme zanechať? A chceme vôbec? Témy a otázky pre Andreu Kutlíkovú zo spoločnosti Goodbye friends. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre pozostalých je veľmi nápomocné vedieť, ako to ten, čo odišiel, chcel. A tým im uľahčíte aj všetky tie momenty, ktoré sú i tak, zoči-voči smrti, nesmierne náročné – hovorí Andrea Kutlíková zo spoločnosti Goodbye friends. Ako sa pripraviť na smrť, a prečo sa „zubatá“ stala takou tabu témou? „Ten, čo utekal pred smrťou, napokon našiel svoj pokoj práve v smrti,“ verzus „tam, kde je smrť, nie sme my a tam, kde sme my, nie je smrť.“Nech už je to tak alebo onak, smrť je absolútne jediná istota našich životov. Jediná úplne spravodlivá aj absolútne nestranná istota, s ktorou každý jeden z nás musí počítať. Napriek tomu s ňou väčšina z nás bežne vôbec nepočíta, ani na ňu radšej nemyslí. Tak či onak, ani v tomto prípade sa jej však nikto nevyhne, preto je našou celoživotnou témou – či sa nám to páči alebo nie. Je tu a musíme sa na ňu pripraviť.Ako sa na vlastnú smrť pripraviť, a ako ňou nezaťažiť našich blízkych viac, ako je nevyhnutné? Ako si zorganizovať odchod z tohto sveta – od praktických aspektov dedičstva cez pohreb až po duchovnú rozlúčku s našimi najbližšími? Nakoľko našu rozlúčku so svetom ovplyvňuje okolie alebo často dávno zabudnuté tradície? A nakoľko chceme svojim odchodom niečo vlastné odkázať svetu i svojim blízkym? No a napokon, kde je dnes Slovensko – zoči-voči smrti a jej tradíciám, a nakoľko si vieme vybrať nielen to, ako žijeme, ale i to, ako umierame, a aký odkaz odchodom z tohto sveta chceme zanechať? A chceme vôbec? Témy a otázky pre Andreu Kutlíkovú zo spoločnosti Goodbye friends. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jake and Sweets get back behind the mics to recap their NAKO experiences, share what Black Friday is like from their perspective, and more.Need more Dama Dads? Consider joining us on Patreon for video episodes, exclusive dama dad content you can't find anywhere else, and more!https://www.patreon.com/damadadsMake sure to follow us on Instagram:Dama Dads - InstagramMatt "Sweets" Jorgenson - InstagramJake Wiens - InstagramFor even more from Matt and Jake beyond listening, subscribe on YouTube:Sweets Kendamas - YouTubeGrain Theory - YouTubeVisit Sweets Kendamas and Grain Theory for all of your kendama needs:www.sweetskendamas.comwww.graintheory.comSupport the show

Popularita mýtov a zavádzajúcich tvrdení o NATO vyplýva aj z nízkeho informovania, pričom problém začína už na slovenských školách. Stále málo priestoru v rámci kurikula a vzdelávania venujeme aktuálnym dejinám a dianiu po druhej svetovej vojne. Aj z tohto dôvodu sú európske a zahraničnopolitické témy týkajúce sa aj nášho členstva v NATO a jeho dôležitosti ponechané skôr na okraji.Aká miera dôvery v EÚ a NATO panuje medzi Slovákmi? Nakoľko rozdielne vnímajú Slováci obe tieto spoločenstvá? Aké ciele majú dezinformátori pri šírení falošných tvrdení o EÚ a NATO a aké témy najčastejšie komunikujú? Existujú medzi dezinformáciami o EÚ a NATO nejaké podobnosti?Ako funguje rozhodovanie v NATO a kto sa na ňom podieľa? Prečo USA nemôžu rozhodovať za ostatných členov Aliancie? Ako sú realizované zahraničné misie NATO a kto sa do nich môže zapájať? Prečo sa o NATO šíria protichodné tvrdenia a naratívy a ako to môže ovplyvňovať verejnú mienku? Ako sú využívané 2 % HDP do obrany a kde sú tieto financie investované? Mali by byť príspevky do obrany členských štátov navýšené?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslavou Pisklovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

AI nás prinúti zmeniť to, ako medzi sebou komunikujeme, tvrdí v Ráno Nahlas informatička Mária Bieliková. Podľa nej stále dosť dobre nechápeme, čo umelá inteligencia s nami robí a ako nás ovplyvňuje. "Mali by sme venovať omnoho viac úsilia skúmaniu vplyvu AI na ľudí. Slovensko však tomto nerobí prakticky vôbec nič, tvrdí.AI – teda umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou nášho sveta. Prekladá nám články, vyhľadáva pre nás informácie, šoféruje autonómne vozidlá, konzultuje operácie a navrhuje diagnózy, pomáha pri vzdelávani i optimalizácií prakticky akejkoľvek výroby – proste, čapkova fikcia robotov pretavená do každodennej reality. Umelá inteligencia je tak čoraz väčšia výzva, ale dnes už aj narastajúca hrozba. Kde to všetko má hranice a vie AI skutočne myslieť? „Tie stroje sa správajú ako keby inteligentné, ale správať sa a mať výstupy, ktoré človek považuje za inteligentné vôbec neznamená to, že to je inteligencia,“ dodáva Bieliková.Nakoľko sme ako spoločnosť vôbec pripravení na dobu robotickej manipulácie reality, teda na záplavu všetkých tých čoraz dokonalejších deepfakeov meniacich skutočnú realitu? Profesorka Bieliková hovorí, že báť sa treba skôr ľudí, než strojov.„Reálne sú za tým v skutočnosti ľudia a všetko to šírenie iniciujú ľudia. Aj keď potom stroje zabezpečujú, že sa to dostane tam, kde sa to má dostať. Toto je nebezpečné pretože to by normálny človek ani s veľkou armádou v takomto rozsahu nedokázal. Tie propagandy aj dezinformácie, to všetko tu predsa už tisícky rokov bolo, čo je dnes na tom desivé, je ten rozsah a rýchlosť.“ A dodáva: „Neriešme, čo je nepravda, zamerajme sa na to, čo je pravda a rozlíšenie faktov od názorov.“No a prečo sa tento štát správa k vede a výskumu tak macošsky a aké to bude mať dôsledky?„Naša občianska spoločnosť je veľmi silná a zatiaľ máme aj na univerzitách skutočne šikovných ľudí, ale to všetko je otázka možno pár rokov a môže sa to zlomiť,“ varuje šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková.

AI nás prinúti zmeniť to, ako medzi sebou komunikujeme, tvrdí v Ráno Nahlas informatička Mária Bieliková. Podľa nej stále dosť dobre nechápeme, čo umelá inteligencia s nami robí a ako nás ovplyvňuje. "Mali by sme venovať omnoho viac úsilia skúmaniu vplyvu AI na ľudí. Slovensko však tomto nerobí prakticky vôbec nič, tvrdí.AI – teda umelá inteligencia sa čoraz viac stáva súčasťou nášho sveta. Prekladá nám články, vyhľadáva pre nás informácie, šoféruje autonómne vozidlá, konzultuje operácie a navrhuje diagnózy, pomáha pri vzdelávani i optimalizácií prakticky akejkoľvek výroby – proste, čapkova fikcia robotov pretavená do každodennej reality. Umelá inteligencia je tak čoraz väčšia výzva, ale dnes už aj narastajúca hrozba. Kde to všetko má hranice a vie AI skutočne myslieť? „Tie stroje sa správajú ako keby inteligentné, ale správať sa a mať výstupy, ktoré človek považuje za inteligentné vôbec neznamená to, že to je inteligencia,“ dodáva Bieliková.Nakoľko sme ako spoločnosť vôbec pripravení na dobu robotickej manipulácie reality, teda na záplavu všetkých tých čoraz dokonalejších deepfakeov meniacich skutočnú realitu? Profesorka Bieliková hovorí, že báť sa treba skôr ľudí, než strojov.„Reálne sú za tým v skutočnosti ľudia a všetko to šírenie iniciujú ľudia. Aj keď potom stroje zabezpečujú, že sa to dostane tam, kde sa to má dostať. Toto je nebezpečné pretože to by normálny človek ani s veľkou armádou v takomto rozsahu nedokázal. Tie propagandy aj dezinformácie, to všetko tu predsa už tisícky rokov bolo, čo je dnes na tom desivé, je ten rozsah a rýchlosť.“ A dodáva: „Neriešme, čo je nepravda, zamerajme sa na to, čo je pravda a rozlíšenie faktov od názorov.“No a prečo sa tento štát správa k vede a výskumu tak macošsky a aké to bude mať dôsledky?„Naša občianska spoločnosť je veľmi silná a zatiaľ máme aj na univerzitách skutočne šikovných ľudí, ale to všetko je otázka možno pár rokov a môže sa to zlomiť,“ varuje šéfka Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií Mária Bieliková.

Hlavnou stratégiou Ruska v jeho vplyvových operáciách v štátoch NATO a EÚ je kultúrna premena informačného a rozhodovacieho priestoru. Do tej zapadajú tisíce aktivít ako je výmena médií za alternatívne kanály, potlačenie úlohy mainstreamových médií či potlačenie slobodného rozhodovania sa riaditeľov verejnoprávnych inštitúcií. Cieľom informačného ovplyvňovania je, aby sa ľudia báli, aby sa cítili zmätení a ohrození a aby sa utiekali k novému rámcu hodnôt.Prečo sa Rusko usiluje o získanie prevahy v informačnom prostredí? Ako by sme mali vnímať termín “naratív” a ako sú naratívy prepojené na hodnoty? Prečo dnes môže dezinformačnú kampaň robiť prakticky hocikto? Ako fungujú psychologické operácie ako je napríklad QAnon? Prečo pracuje ruská propaganda s témou boja dobra proti zlu a ako to vychádza zo západnej kultúry?Nakoľko Rusko posilňuje svoj vplyv na Západe vďaka prepojeniam na osoby s rozhodovacím potenciálom? Do akej miery sa to týka ľudí s politickým alebo vojenským pozadím v štátoch NATO a ako sa im Rusko revanšuje? Nakoľko dochádza k šíreniu protichodných tvrdení v ruskej propagande a čo je cieľom tejto taktiky? Ako ju Rusko testovalo v minulosti a nakoľko ju uplatnilo počas pandémie Covid-19?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou a expertkou na politickú komunikáciu a online propagandu Alexandrou Alvarovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

In this week's episode, Sweets gives us a tooth update, Jake has the scariest house on the block, and they both get ready for the North American Kendama Open this weekend.Need more Dama Dads? Consider joining us on Patreon for video episodes, exclusive dama dad content you can't find anywhere else, and more!https://www.patreon.com/damadadsMake sure to follow us on Instagram:Dama Dads - InstagramMatt "Sweets" Jorgenson - InstagramJake Wiens - InstagramFor even more from Matt and Jake beyond listening, subscribe on YouTube:Sweets Kendamas - YouTubeGrain Theory - YouTubeVisit Sweets Kendamas and Grain Theory for all of your kendama needs:www.sweetskendamas.comwww.graintheory.comSupport the show

Nakoľko hrozí odchod Slovenska zo slobodného sveta? Čo znamená rozhovor premiéra pre Putinovu televíziu? Kam smeruje vláda po podpise strategického partnerstva s komunistickou Čínou? Ako sa zmení náš život, ak sa pridáme k Rusku a Číne? Kto tomu ešte stále môže zabrániť? Hosť: Rastislav Káčer, bývalý minister zahraničných vecí

„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský. XxxxZnížim dane, využijem ropu, uzavriem hranice. To sú slová z Trumpovho prvého príhovoru, keď už bolo jasné, že voľby vyhral...... a nastane zlatý vek Ameriky...Nakoľko - ako poznáme Donalda Trumpa s jeho nevyspytateľnosťou - nakoľko to môže byť program pre jeho domácu politiku?Takto, Donald Trump je šouman. Je television personality, ako to o ňom hovoria. Má dar zaujať. A rozprávať. A niekedy až bezbreho. Ale základné presvedčenia, ktoré sa týkajú podnikania a bazálnej ekonomiky, on má v sebe.Je známy milionár a podnikateľ.Niektorí tvrdia, že keby peniaze, čo mu zveril otec, dal do banky, tak je možno bohatší, ako je dnes, lebo zase až tak úplne úspešný vždy nebol. Bolo tam aj niekoľko bankrotov. Chcem ale povedať, že on sa naozaj zameriava na tú ekonomickú a biznisovú stránku. Napísal aj knihu s titulom Art of deal, umenie zjednať alebo vyjednať. V nej sa dá veľa pochopiť z jeho videnia, pretože on je jeden z mála amerických prezidentov, ktorí nemali predcházajúcu politickú či vojenskú skúsenosť. Prišiel s backgroundom podnikateľa a veľa z tých reakcií, ktoré vidíme, sú vyslovene...

Regulácia AI je bezpochyby potrebná, ale sama o sebe nestačí. Akt o umelej inteligencii z dielne Európskej únie je veľmi vítaný základ, keďže nastavuje pravidlá hry a mantinely. Zároveň sa ale žiadny pokus o obmedzenie negatívnych dôsledkov AI nezaobíde bez spolupráce so súkromnými firmami, ktoré tieto nástroje vyvíjajú.Do akej miery sú dnes AI nástroje zneužívané na tvorbu falošného obsahu? Prečo majú bežní ľudia z AI nástrojov obavy a do akej miery ich Slováci a Česi používajú? Prečo môže AI pomôcť zlepšiť zameranie a charakter čínskych dezinformačných kampaní v strednej Európe?Prečo útočia ruskí a čínski škodliví aktéri na členské štáty NATO a ako ich kampane ohrozujú zahraničné misie Aliancie? Na koho cielila ruská dezinformačná kampaň “Dvojník” a prečo využívala falošné webstránky či videá s celebritami? Nakoľko je úspešná čínska dezinformačná kampaň “Spamouflage” a aké taktiky v priebehu času používa?Ako definuje problém rastúceho používania AI nástrojov nová stratégia NATO voči AI? Ktoré hrozby NATO vníma ako najzásadnejšie? Ako by mohla AI Aliancii pomôcť, napríklad pri odhaľovaní dezinformácií či budovaní systémov včasného varovania? Mohlo by NATO využívať AI avatary, ambasádorov či influencerov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Budúcnosť pracovného trhu bude patriť technickým smerom, energetike a jej obnoviteľným zdrojom. Pre Slovensko a jeho zameranie na automobilový priemysel by to mohlo znamenať príležitosť. Existujú však obavy, že ju z dôvodu nedostatku odborníkov schopných s týmito technológiami pracovať, nedokážeme využiť. „Dnes máme dva a pol milióna pracujúcich. Za desať rokov v dôsledku odchodov do dôchodku zredukujeme tento počet o dvestopäťdesiat tisíc. Znamená to odchod desiatich percent pracovnej sily,“ vysvetľuje Andrej Hutta, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Problém pritom podľa neho nebude len v prípade odborníkov, ktorí dokážu obsluhovať nové technológie, ako fotovoltika, či tepelné čerpadlá, ale aj v bežnejších profesijách. „Máme dve školy, ktoré vychovávajú ľudí schopných obsluhovať vodnú armatúru. Na jednej sa do prvého ročníka hlási osem a na druhej okolo dvadsať ľudí. Kto nahradí odchádzajúcich dôchodcov?“ dodáva Hutta. Nakoľko vypuklý budete tento problém v budúcnosti a čo je jeho dôvodom? Čo treba zmeniť v školstve, čo v rekvalifikácii už existujúcich odborníkov a stíhame to vôbec? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Andrej Hutta, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a zároveň predseda Rady zamestnávateľov pre odborné vzdelávanie a prípravu. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rusko kreslí červené čiary, ktoré nemajú opodstatnenie. Sprevádza ich silná informačná manipulácia Rusko je jadrová krajina, ktorá sa od začiatku invázie na Ukrajinu systematicky vyhráža použitím jadrových zbraní na Ukrajine, ale aj voči ostatným krajinám, ktoré legitímne podporujú Ukrajinu. Jediným zdrojom, ktorý by mohol podnietiť tretiu svetovú vojnu, je práve Rusko.Nakoľko je korektný naratív o mierumilovnom Rusku a expanzívnom Západe? Do akej miery môže byť hrozba jadrového konfliktu realistická? Čo znamená termín reflexívna kontrola a čo sa touto stratégiou snaží Rusko dosiahnuť? Mohla by byť Ukrajina začlenená do štruktúr EÚ a NATO aj počas pokračujúcej vojny? Ako funguje rozhodovanie v NATO a čo musí byť splnené pri rozširovaní Aliancie?Prečo je víťazstvo Ukrajiny kľúčové aj pre Západ? Na akých morálnych, medzinárodnoprávnych či bezpečnostných dôvodoch stojí jej západná podpora? Nakoľko dnes pomáha Slovensko a v čom sa angažuje? Môže byť vzťah s Ruskom v súčasných podmienkach normalizovaný? Prečo takáto rétorika ohrozuje našu bezpečnosť a reputáciu v NATO?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar ďakujeme.

Pre pozostalých je veľmi nápomocné vedieť ako to ten, čo odišiel, chcel a tým im uľahčíte aj všetky tie momenty, ktoré sú i tak - zoči voči smrti, nesmierne náročné, hovorí Andrea Kutlíková zo spoločnosti Goodbye friends. Ako sa pripraviť na smrť a prečo sa "zubatá" stala takou tabu témou?"Ten, čo utekal pred smrťou, napokon našiel svoj pokoj práve v smrti," verzus" "Tam, kde je smrť, nie sme my a tam kde sme my, nie je smrť."Nech už je to tak alebo onak, smrť je absolútne jediná istota našich životov. Jediná úplne spravodlivá a aj absolútne nestranná istota, s ktorou každý jeden z nás musí počítať. Napriek tomu, väčšina z nás s ňou bežne vôbec nepočíta a ani na ňu radšej nemyslí. Tak či onak, ani v tomto prípade sa jej však nevyhne vôbec nikto a preto je našou celoživotnou témou - či sa nám to páči alebo nie. Je tu a musíme sa na ňu pripraviť.Ako sa na vlastnú smrť pripraviť a ako ňou nezaťažiť našich blízkych viac, ako je nevyhnutné? Ako si zorganizovať odchod z tohto sveta - od praktických aspektov dedičstva, cez pohreb až po duchovnú rozlúčku s našimi najbližšími? Nakoľko našu rozlúčku so svetom ovplyvňuje okolie alebo často dávno zabudnuté tradície a nakoľko chceme svojim odchodom niečo vlastné odkázať svetu i svojim blízkym? No a napokon, kde je dnes Slovensko - zoči voči smrti a jej tradíciám a nakoľko si vieme vybrať nielen to, ako žijeme, ale i to, ako umierame a aký odkaz odchodom z tohto sveta chceme zanechať? A chceme vôbec? Témy a otázky pre Andreu Kutlíkovú so spoločnosti Goodbye friends. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Termín hybridné hrozby pokrýva široké spektrum rôznych bezpečnostných hrozieb. Radíme tam kybernetické útoky, špionáž, rôzne sabotážne operácie, veľkú časť tvoria tiež rôzne informačné, propagandistické a psychologické operácie. Nebezpečné sú v tom, že si ich častokrát neuvedomujeme alebo ich podceňujeme. Hybridné operácie totiž bývajú realizované tak, aby nevytvárali dojem ohrozenia.Ako ovplyvnili vnímanie hybridných hrozieb udalosti na Ukrajine v roku 2014? Nakoľko zmenili taktiky hybridných aktérov technológie ako sú tlač, televízia či internet? Kto každý môže používať hybridné nástroje? Ide len o štátnych aktérov alebo sa môžu zapájať aj kybernetické či teroristické skupiny oddelené od štátu?Prečo hybridní aktéri cielia na demokratické voľby a kritickú infraštruktúru? Ako vníma hybridné hrozby NATO? Ako pomáha členským štátom a partnerom pri odhaľovaní zraniteľností a hybridných operácií škodlivých aktérov? S akými hybridnými operáciami sme sa stretli na Slovensku v posledných rokoch? Čo všetko patrí podľa NATO medzi tzv. narušujúce technológie a v čom spočíva ich škodlivosť?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Adapt Institute Matejom Kandríkom.Infosecurity.sk prechádza na platformu Darujme.sk, kde nás môžete naďalej pravidelne či jednorazovo podporovať. Vďaka vašej pomoci dokážeme pracovať na odhaľovaní a vyvracaní dezinformácií, prispievať k ozdrave informačného prostredia a ochrane demokratických hodnôt. Za každý dar srdečne ďakujeme.

Každý jeden Slovák na Slovensku je potenciálne závislý alebo sa závislým stať môže. Správame sa rizikovo a v medzinárodných rebríčkoch sme často na popredných miestach. Hlavným problémom je alkohol a potom tabak, kde u mladistvých začína až pandémia, hovorí adiktológ Rastislav Žemlička. A práve dnes Aktuality odštartovali nový seriál o závislostiach Slovákov."V problematike závislostí je 100 percentná nádej zmeniť vzorce správania sa alebo nakódovať si nové aby som abstinoval. Najťažšie je, priznať si, že mám problém a hľadať riešenie," hovorí adiktológ - teda odborník na závislosti, Rastislav Žemlička.Hoci je Slovensko krajinou malou, závislostí máme naozaj požehnane. Alkohol, tabak, ale aj drogy, gambling či dokonca porno. Na tom všetkom vieme byť závislý a to všetko nám vie vziať rodinu, pripraviť nás o prácu a doslova nám rozvrátiť celý život.Kde sa to v nás berie a prečo niekto závislým je a iný - rovnako tak konzumujúci látky vyvolávajúce závislosť, tejto závislosti neprepadne? Nakoľko za to môže genetika, akú rolu v tom hrá prostredie, v ktorom vyrastáme no najmä - prečo opakovane podliehame vzorcom, ktoré nás ženú do bludného kruhu závislosti a ako z toho von? Nakoľko je liečba dostupná, koľko ľudí so závislosťami prepadne sitom nášho zdravotníctva a ako veľkým problémom je recidíva? Téma dnešného podcastu, ako aj nového seriálu Aktualít s názvom "Závislosti: Ako som sa postavil svojmu démonovi."Počúvate Ráno Nahlas, dnes o závislostiach s adiktológom Rasrtislavom Žemličkom a reportérkmi Aktualít Frederikou Lodovou a Michaelou Paulovičovou. Pakný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Každý jeden Slovák na Slovensku je potenciálne závislý alebo sa závislým stať môže. Správame sa rizikovo a v medzinárodných rebríčkoch sme často na popredných miestach. Hlavným problémom je alkohol a potom tabak, kde u mladistvých začína až pandémia, hovorí adiktológ Rastislav Žemlička. A práve dnes Aktuality odštartovali nový seriál o závislostiach Slovákov."V problematike závislostí je 100 percentná nádej zmeniť vzorce správania sa alebo nakódovať si nové aby som abstinoval. Najťažšie je, priznať si, že mám problém a hľadať riešenie," hovorí adiktológ - teda odborník na závislosti, Rastislav Žemlička.Hoci je Slovensko krajinou malou, závislostí máme naozaj požehnane. Alkohol, tabak, ale aj drogy, gambling či dokonca porno. Na tom všetkom vieme byť závislý a to všetko nám vie vziať rodinu, pripraviť nás o prácu a doslova nám rozvrátiť celý život.Kde sa to v nás berie a prečo niekto závislým je a iný - rovnako tak konzumujúci látky vyvolávajúce závislosť, tejto závislosti neprepadne? Nakoľko za to môže genetika, akú rolu v tom hrá prostredie, v ktorom vyrastáme no najmä - prečo opakovane podliehame vzorcom, ktoré nás ženú do bludného kruhu závislosti a ako z toho von? Nakoľko je liečba dostupná, koľko ľudí so závislosťami prepadne sitom nášho zdravotníctva a ako veľkým problémom je recidíva? Téma dnešného podcastu, ako aj nového seriálu Aktualít s názvom "Závislosti: Ako som sa postavil svojmu démonovi."Počúvate Ráno Nahlas, dnes o závislostiach s adiktológom Rasrtislavom Žemličkom a reportérkmi Aktualít Frederikou Lodovou a Michaelou Paulovičovou. Pakný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

21. august a čiastočný odboj proti vpádu sovietskych vojsk, je dôležité zdôrazňovať a pripomenúť si, že v našom geopolitickom kontexte už aj v minulosti figurovala moc, ktorá obmedzovala základné ľudské práva a slobody, bola totalitnou, nedemokratickou. Keď sa pozeráme na Slovenské národné povstanie, to je jedným zo základných pilierov uvažovania o modernom, slobodnom Slovensku, ktoré je súčasťou západného sveta.Prečo je náročné vysporiadať sa s udalosťami 20. storočia, vrátane obdobia druhej svetovej vojny a komunistického režimu? Z akých dôvodov sa na začiatku 90. rokov začali prebúdzať národniarske tendencie? Nakoľko je problémom spôsob vzdelávania o udalostiach minulého storočia? Ako vzdelávanie komplikuje rozvoj technológií a šírenie dezinformácií?Ako interpretujú SNP proruskí aktéri a prečo hovoria len o účasti Červenej armády? Prečo je dôležité rozprávať aj príbehy civilistov počas SNP? Nakoľko vedomosť o dejinných udalostiach prispieva k stabilite demokracie? Ako je možné o týchto témach efektívnejšie vzdelávať a nakoľko je v tomto ohľade nápomocný mimovládny sektor?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou občianskeho združenia Post Bellum Sandrou Polovkovou.

Od roku 2018 máme na Slovensku silnú tradíciu nenásilných, ale veľmi veľkých protestov, ktoré už svoje výsledky v minulosti priniesli. Ide o to neupínať sa na instantné víťazstvá. Efekt protestu by sme teda nemali merať len tým, či rovno dospeje k tomu, že sa napríklad zvrátia politické rozhodnutia. Dôležité je, že protesty v nejakom čase dominujú verejnej diskusii.Aký vplyv majú ľudia vo vedení inštitúcií na to, ako funguje bežný život občanov? Nakoľko môžu protesty ovplyvniť reálnu politiku a ako sa môže kritika predstaviteľov moci dotknúť ich podporovateľov? Je angažovanosť súkromných firiem v politických témach vhodná? Ako konkrétne môžu spoločnosti konať? Poznáme pozitívne príklady z minulosti?Ako môžu bežní občania reagovať na nepravdy prezentované predstaviteľmi moci a prečo by nemali prepadať apatii? Ako tieto klamstvá ilustruje téma obrannej dohody s USA, ktorá bola dlhodobo prezentovaná ako škodlivá? V čom si rétorika vládnych politikov v obranných a bezpečnostných témach protirečí?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a odborníkom na sociálne siete Jakubom Godom.

Tradičné hodnoty bývajú stotožnené s istou formou do seba uzavretého kresťanstva, ľudáckeho nacionalizmu, ktorý odmieta modernitu, je zahľadený do seba a nedôverčivý voči všetkému modernému. U nás sa vďaka takémuto vnímaniu darí za tradičné hodnoty rámcovať mizogýniu, homofóbiu a všeobecnú netoleranciu k inakosti.V čom spočíva podstata liberalizmu a prečo môže byť vnímaný ako znepokojivý? Aké sú základné princípy, na ktorých liberalizmus stojí? Nakoľko sú spojené s liberálnou demokraciou? Čo sa zvykne označovať termínom tradičné hodnoty? Do akej miery je argumentácia tradičnými hodnotami prirodzená? Ako sú tradičné hodnoty zneužívané antidemokratickými silami?Prečo vzniká paradox využívania moderných nástrojov ako sú sociálne siete na boj proti modernite? Akú úlohu zohráva pri presadzovaní tradičných hodnôt hľadanie nepriateľa? Prečo vznikajú argumenty o odmietnutí liberalizmu a snahe postaviť demokraciu na špecifických národných princípoch? Do akej miery preberajú protagonisti tradičných hodnôt naratívy z amerického diskurzu?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s publicistom a politológom z Univerzity Komenského v Bratislave Pavlom Hardošom.

S rastúcim záujmom verejnosti o video formát by sa mala zvyšovať aj miera zodpovednosti spoločností, ktoré prevádzkujú platformy na zdieľanie video obsahu. Zverejňovaný obsah by sa mal pohybovať v medziach legality, slušnosti a ľudskosti, ale aj verejného záujmu. Tvorcovia obsahu by nemali verejnosť zavádzať, manipulovať v dôležitých témach a posilňovať úroveň konšpiračného myslenia.Čím sa vyznačujú alternatívne platformy na zdieľanie video obsahu ako sú Odysee a Rumble? Ktorí slovenskí dezinformační, konšpirační alebo ezoterickí aktéri ich aktívne používajú? Nakoľko sú tieto platformy obľúbené naprieč publikom? Ako funguje zobrazovanie reklamy na YouTube a čo musia kanály spĺňať na to, aby mohli svoj obsah monetizovať?Reklamy akých spoločností sa môžu zobrazovať pri videách dezinformátorov, konšpirátorov či ezoterikov? Koľko firiem bolo identifikovaných a oslovených s cieľom znížiť ich financovanie problematických kanálov? Aká bola väčšinová odozva spoločností? Akými spôsobmi si môžu dôveryhodné firmy nastaviť reklamu a zabrániť financovaniu problematických aktérov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Dubóczi.

Rýchlosť sa ukázala ako jeden z kľúčových faktorov pri odstraňovaní nenávistných prejavov, pri ich šírení aj pri množstve, ktoré na sociálnych sieťach pribúda. Takže ak sociálne siete zlyhávajú v tom, že na nenávistné prejavy nereagujú dostatočne rýchlo, tak povzbudujú aj ďalších používateľov, aby sa pripájali k takýmto vyjadreniam.Aký je rozdiel medzi nenávistným a ubližujúcim prejavom? Ako je nenávistný prejav zakotvený v slovenských zákonoch? Voči akým skupinám ľudí môžu byť takéto prejavy namierené? Postihujú definície aj nenávistné prejavy v online priestore? Prečo môžu reakcie na nenávistné komentáre či príspevky na sociálnych sieťach situáciu zhoršovať?Môže pomôcť nahlasovanie týchto obsahov samotným platformám? Nakoľko sociálne siete na nahlasovanie užívateľmi reagujú? Čo umožňuje organizáciám ako je DigiQ tzv. status prioritných nahlasovateľov? Aké nástroje môžu využiť obete nenávistných prejavov či kyberšikany? Kedy môžu byť kontaktované orgány činné v trestnom konaní a ako je potrebné postupovať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s odborníčkou na nenávistné prejavy v online priestore Simonou Šintalovou.

Ja si nemyslím, že Zuzana Čaputová sa úplne hodí do sveta straníckej politiky aký je dnes na Slovensku. Ona hrá podľa pravidiel a to nie je normálne - a už vôbec to nie je bežné, v slovenskej politike. Hrať podľa pravidiel je jej obrovská devíza, ale zároveň je to i jej obrovská nevýhoda a všetci jej protivníci vedia ako ju poraziť, hovorí o prezidentke Čaputovej šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Slovensko má novú hlavu štátu. Zuzanu Čaputovú v úrade prezidenta republiky vystriedal Peter Pellegrini.Kto teda bola Zuzana Čaputová v úlohe hlavy štátu a bola to pre ňu naozaj iba rola najvyššieho ústavného činiteľa? Nakoľko bola svoja v tejto top funkcii a akú pečať vtisla úradu prezidenta? V čom zlyhala, kde pochybila a naopak, v čom sformovala k svojmu obrazu politickú scénu, ale i celú našu spoločnosť? Nakoľko ju ovplyvnila rola matky dvoch dcér, ktoré sa stali nielen predmetom záujmu verejnosti, ale i obeťami šikany a terčom vyhrážok? No a napokon, skutočne to vzdala a ak nie, prečo už odmietla ďalej účinkovať v slovenskom politickom šapitó plnom testosterónu, mizogýnie, ale aj lží, populistických manipulácií a vedomého šírenia zla a predsudkov? A prečo vlastne potrebujeme mať dnes na Slovensku k ľudskosti ešte i odvahu?„Nezľakla sa. Ak Robert Fico tvrdí, že zdupklala lebo on, tak to nie je ten dôvod a nie je ním ani správanie sa dnes už ministra Tarabu. Proste toto nie sú veci ktoré by ju primkli k tomu aby zvážila či bude alebo nebude opätovne kandidovať. Mne to ale prišlo veľmi mizogýnne, že si tieto mačovské typy politikov zakladajú na tom, že oni vyštvali ženu z politiky. Veď to je aká zbabelosť keď si na tom niekto stavia ego, to je skôr slabosti takého politika a do istej miery aj nezrelosti našej spoločnosti,“ hovorí Peter Bárdy.Zuzana Čaputová ako prezidentka, ale i ako hlavná postava najnovšej knihy šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho „Odvaha k ľudskosti.“ Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Olena Tregub is a Ukrainian expert in policy analysis, policy design and reform implementation, with a special focus on corruption prevention in economic and security sectors. Since 2017 Olena has been Secretary General of NAKO (the Independent Defence Anti-Corruption Committee) – an international oversight body created by Transparency International. It's her mission to strengthen democratic oversight over defence spending, increase accountability and transparency of the sector, which is critical in wartime, and has become a hotly debated topic in the run-up to the 2024 US election. Before joining the Ukrainian government, Olena built her career abroad in journalism, policy analysis, education, and international development. Olena has worked in the UN Headquarters in New York, taught International Relations in American universities, and cooperated with The New York Times and Kyiv Post. ---------- LINKS: https://twitter.com/OTregub https://www.linkedin.com/in/olenatregub/ https://cepa.org/author/olena-tregub/ https://archive.kyivpost.com/author/olena-tregub https://www.atlanticcouncil.org/expert/olena-tregub/ https://nako.org.ua/en/about ---------- SUPPORT THE CHANNEL: https://www.buymeacoffee.com/siliconcurtain https://www.patreon.com/siliconcurtain ---------- TRUSTED CHARITIES ON THE GROUND: kharpp - Reconstruction project supporting communities in Kharkiv and Przemyśl https://kharpp.com/ Save Ukraine https://www.saveukraineua.org/ Superhumans - Hospital for war traumas https://superhumans.com/en/ UNBROKEN - Treatment. Prosthesis. Rehabilitation for Ukrainians in Ukraine https://unbroken.org.ua/ Come Back Alive https://savelife.in.ua/en/ Chefs For Ukraine - World Central Kitchen https://wck.org/relief/activation-chefs-for-ukraine Ukrainian Freedom News https://www.ukrainianfreedomnews.com/donation/ UNITED24 - An initiative of President Zelenskyy https://u24.gov.ua/ Serhiy Prytula Charity Foundation https://prytulafoundation.org NGO “Herojam Slava” https://heroiamslava.org/ NOR DOG Animal Rescue https://www.nor-dog.org/home/ ---------- PLATFORMS: Twitter: https://twitter.com/CurtainSilicon Instagram: https://www.instagram.com/siliconcurtain/ Podcast: https://open.spotify.com/show/4thRZj6NO7y93zG11JMtqm Linkedin: https://www.linkedin.com/in/finkjonathan/ Patreon: https://www.patreon.com/siliconcurtain ---------- Welcome to the Silicon Curtain podcast. Please like and subscribe if you like the content we produce. It will really help to increase the popularity of our content in YouTube's algorithm. Our material is now being made available on popular podcasting platforms as well, such as Spotify and Apple Podcasts.

In this episode of Jigs & Bigs, join Joe and Bobby as they reveal the champions of the April Multi Species Scavenger Hunt Series and celebrate the five lucky winners of the monthly raffle. Tune in to discover if you've snagged exciting prizes from Hookset Hoodlums, Nako, Reaction Tackle, Dark Horse Tackle, or Abay Lure! Joe unveils the much-anticipated NEW finesse plastic from Fish or Die Bait Company, while Bobby welcomes special guest Dan Bavery, owner of Magnum Baits and creator of the BEEF CRAW, to the "Beef Seat." Join the lively discussion as they delve into fishing, business, and the ultimate showdown: Texas vs. California Mexican cuisine. Don't miss this engaging and informative episode filled with angling insights and flavorful debates! Jigs & Bigs Podcast June 2024 Nationwide Bass Slot Tournament on Fishing Chaos https://share.fishingchaos.com/tournament/a0T30qELMu5hv1103pcZ Subscribe to J&B on YouTube: https://www.youtube.com/channel/UCQgjclBaAYEl0Xrw9JKYNQg BUY HEAT YOUR MEAT: https://heatyourmeat.net/ Call the J+B Hotline! 1+ (413) 324-8519 Or email jigsandbigs413@gmail.com (Questions, comments, FTG, Stories from the bait shop, Broke on the Boat submissions, and more) BECOME A JIGHEAD HERE: https://rebrand.ly/bf8612 Check out our LINKTREE: https://linktr.ee/jigsandbigs Thanks to our Show Partners! - Hookset Hoodlums - https://www.hooksethoodlums.com - Use code JIGSANDBIGS10 for 10% off at checkout!!! - Dark Horse Tackle - https://rebrand.ly/5p68yye [Save 15% off your first box in a Weekend Warrior or Dabble Pack month-month subscription using code JIGSANDBIGS15 at checkout or put together a BYOB and use the code JANDBBYOB25! - Omnia Fishing - https://omnia.direct/OmniaE-GiftCard [Save 15% off your FIRST order at Omnia Fishing!] - A-Bay Lure - https://abaylure.com [Use code Jigsandbigs to save 20% on your entire order] - Bay House Apartment - https://shorturl.at/fpRX8 - The Ship Motel - https://theshipmotel.com/ - Reaction Tackle - https://www.reactiontackle.com/JIGSANDBIGS - Three Belles Outfitters - https://rebrand.ly/zsdnchi - Torege Polarized Sunglasses - https://rebrand.ly/i2cqymx [Use code jigsandbigs10 to save 10% at checkout!] --- Support this podcast: https://podcasters.spotify.com/pod/show/jigsandbigs/support

Jake launches a new station for Kendama DJs, Matt gives more NAKO 2024 insight, and much more.Need more Dama Dads? Consider joining us on Patreon for video episodes, exclusive dama dad content you can't find anywhere else, and more!https://www.patreon.com/damadadsMake sure to follow us on the Dama Dads Instagram page and follow the rules in our post for a chance to win your very own Dama Dads Coffee Mug:Dama Dads - InstagramMatt "Sweets" Jorgenson - InstagramJake Wiens - InstagramFor even more from Matt and Jake beyond listening, subscribe on YouTube:Sweets Kendamas - YouTubeGrain Theory - YouTubeVisit Sweets Kendamas and Grain Theory for all of your kendama needs:www.sweetskendamas.comwww.graintheory.com Support the show

Plán obnovy, konkrétne vyplácanie peňazí z neho, uviazlo. Európska komisia rozhodla, že pozastaví posudzovanie žiadosti Slovenska o vyplatenie ďalších 900 miliónov eur. Dôvodov je veľa, v skratke sa však dajú zhrnúť vetou, že vláda neplní to, čo má a naopak, mení to, k čomu sa už zaviazala a na čo už v minulosti peniaze dostala. A nie málo. Slovensku už komisia poslala takmer dve miliardy z vyše šesťmiliardového balíka. Nakoľko nám teda naozaj hrozí, že prídeme o takmer miliardu, prečo komisia takto postupuje a čo to bude znamenať? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta bývalej podpredsedníčky vlády pre plán obnovy a eurofondy Lívie Vašákovej. Zdroj zvukov: TV Markíza, TASR, TV JOJ Odporúčanie: Hádam každý počul o tom, ako cestujúcim v lietadle typu Boeing 737 Max priamo počas letu vytrhlo záslepku núdzových dverí a posádka so strojom musela núdzovo pristáť. Nejde však o prvý problém, ktorý spoločnosť Boeing vo svojej histórii musela riešiť. Ak sa chcete o histórii firmy dozvedieť viac, odporúčam podcast Today in Focus z produkcie Guardian. Konkrétne časť z 31. januára. Jeff Wise, expert na letecký priemysel, v nej vysvetľuje, čo stojí za nabaľujúcimi sa problémami Boeingu a pod akým drobnohľadom regulátorov sa firma nachádza. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.