Podcasts about DOK

Slovensko nepodporilo pandemickú dohodu. Predseda vlády lieta za vojnovým agresorom do Moskvy, ostro kritizuje lídrov Európskej únie a brojí proti Ukrajine. Vicepremiér pre plán obnovy má analýzu, že Slovensko môže zo spolupráce s Ukrajinou profitovať.Čo na to hovorí strana Hlas? Ženie nás premiér do izolácie a prečo hovorí, že máme na Slovensku veľa politických strán? A čo bude robiť Hlas s poklesom svojich preferencií? Dokážeme konsolidovať vyčerpané verejné financie a naplno využiť miliardy z Plánu obnovy? A o čom je jeho revízia, ktorú nám narýchlo odklepol ten Brusel na ktorý premiér často útočí?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku a členom predsedníctva strany Hlas – Sociálna demokracia Petrom Kmecom.

Beschimpfungen, Anspucken, Tätlichkeiten oder Angriffe auf Leib und Leben. 2024 gab es in der Schweiz so viele antisemitische Vorfälle wie nie zuvor. Jede dritte jüdische Person erwägt, nach Israel auszuwandern. Es ist nicht einfach, Jüdinnen und Juden zu finden, die offen über das Thema Antisemitismus reden. Zu gross ist die Angst vor den Folgen. Wer sich offen zum jüdischen Glauben bekennt, lebt gefährlich. «Man ist immer davon ausgegangen, dass die Schweiz im Bereich Antisemitismus speziell ist, dass sie anders tickt als die europäischen Länder», sagt Jonathan Kreutner, Generalsekretär des Schweizerisch Israelitischen Gemeindebunds (SIG). «Das ist nicht mehr so.» «DOK» spricht mit Jüdinnen und Juden in der Schweiz und fragt, wie sie Antisemitismus in ihrem Alltag erleben und wie sie damit umgehen. Erfahrungen haben alle schon gemacht damit. Die Reaktionen sind sehr unterschiedlich: von resigniert bis kämpferisch. «Antisemitismus in der Schweiz hat sich spürbar gegen jeden Widerstand durchgesetzt. Was vor dem 7. Oktober im Versteckten gedacht und gesagt wurde, ist an die Oberfläche gespült worden», stellt der SIG fest.

Co dalej na polskim rynku w czasach wyborczej nerwówki? Obligacje straciły, złoty do euro też tracił, banki na GPW dostały w kość dość mocno… A potem stopniowe odrabianie części strat. To był poniedziałek. Jeden dzień. Zupełnie nieistotny dla długoterminowego inwestora, ale za to jaki ciekawy. Czy hossa na GPW ma jeszcze paliwo, skoro banki potrafią się przecenić o grube kilka procent w czasie jednej sesji?  Dolar w dół. Wall Street początkowo też. Wstrząsy wtórne po cięciu ratingu USA przez agencję Moody's. A potem odrabianie strat. A w Chinach słabsza konsumpcja, ale lepiej w produkcji. Czy to zagrożenie dla Europy zalewem chińskich tanich produktów? Dokąd zmierza chińska gospodarka?  O tym wszystkim Rafał Bogusławski i Robert Stanilewicz rozmawiają we wtorek 20 maja 2025 roku. Zapraszamy!!

Naši zvedaví poslucháči sa pýtajú a my nestiíhame odpovedať. Je čas na ďašliu várku otázok a odpovedí. Prečo vrhám v tietni ďalší tieň? Dokáže čierna diera vcucnúť veci väčšie od seba? Ake je naše obľúbené anime? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Hlasovať za nás môžete v súťaži Podcast roka https://podcastroka.sk/ Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk   Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5  

«DOK» begleitet den Schweizer Act Zoë Më und die Macherinnen und Macher der Show exklusiv ans Finale des grössten Musikwettbewerbs der Welt, den «Eurovision Song Contest». Seit sechs Monaten dreht sich im Leben von Zoë Më alles um diesen einen Moment: den Auftritt beim «Eurovision Song Contest» in Basel. Sie arbeitet so hart wie noch nie und ist fest entschlossen, eine Performance abzuliefern, wie es sie noch nie gegeben hat. Auch Yves Schifferle, Gesamtleiter der Show, steht unter Hochspannung. Er will eine Inszenierung, die Massstäbe setzt – mit technischer Innovation, kreativer Kühnheit, Swissness und internationalem Glanz. Pele Loriano, musikalischer Leiter der Show, mischt wieder ganz vorne mit. Nach dem letztjährigen Siegersong von Nemo produziert er nun den österreichischen Beitrag des Opern- und Popsängers JJ. Gemeinsam geben sie intime Einblicke in ihre Arbeit im Tonstudio. «DOK» blickt hinter die Kulissen dieses Ausnahme-Events. Erstausstrahlung: 18.05.2025

U nás je to v zdravotníctve celé naopak. Primárnym cieľom je dosiahnuť zisk a smerovať peniaze tam, kde to chcú silní finanční hráči, tvrdí bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Podľa nej je systém zle nastavený pretože ho poháňa predátorský kapitál. Ako to teda zásadne zmeniť?Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, povedal nedávno pre podcast Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Na základe opakovaných hĺbkových kontrol tvrdí, že rezort zdravotníctva neobhajuje verejný záujem a ani pacienta, ale namiesto toho je ovládané lobistickými záujmami. Do takto deravého systému je preto nalievanie ďalších miliárd úplne zbytočné pretože pre pacienta by sa nič k lepšiemu nezmenilo.Zdravotníctvo - ktoré pritom patrí medzi kľíučové problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, sa tak stalo doslova čiernou dierou na peniaze. Hoci do neho každoročne nalievame čoraz viac a viac miliárd, starostlivosť o pacientov sa fakticky vôbec nezlepšuje. Systém je teda nielen evidentne neefektívny a deravý, ale podľa niektorých odborníkov aj zásadne a systémovo zle nastavený. Nadôvažok, kľúčovým hráčom sa stali silné finančné skupiny takzvaného "Pentagelu", teda Penty a Agelu.Medzi kritikov takto nastaveného zdravotníctva, do ktorého sme vpustili súkromný a dravý kapitál - bez dostatočných regulácií i adekvátnej sily štátu obhajovať pacientov, patrí aj bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)Privatizáciou sme si v zdravotníctve vyrobili peklo. To nie je žiadny voľný trh a ani ním nemôže byť. Máme tu niečo, čo smeruje k modelu v USA. Vo verejnom zdravotnom poistení sa u nás aktuálne odhadom vyberie cca 10 miliárd a súťaž nie je žiadna. Nefunguje to, hovorí Renáta Bláhová. V čom teda slovenské zdravotníctvo systémovo nefunguje a mala až šokujúco otvorená kritika šéfa NKÚ pravdu? Dokáže sa ešte štát - reprezentovaný predovšetkým ministerstvom zdravotníctva, tomuto dravému súkromnému kapitálu adekvátne čeliť a obhajovať verejný záujem a záujmy nás, pacientov? No a ak to celé nefunguje, ako to zmeniť k lepšiemu?Ráno Nahlas, opäť o zdravotníctve, dnes s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou. Reč však bude aj o transakčnej dani, vládnej konsolidácií a možnom zdanení superbohatých. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

U nás je to v zdravotníctve celé naopak. Primárnym cieľom je dosiahnuť zisk a smerovať peniaze tam, kde to chcú silní finanční hráči, tvrdí bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Podľa nej je systém zle nastavený pretože ho poháňa predátorský kapitál. Ako to teda zásadne zmeniť?Zdravie je dnes na Slovensku predmetom obchodovania a kšeftovania medzi veľmi úzkymi ekonomickými záujmovými skupinami, povedal nedávno pre podcast Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Na základe opakovaných hĺbkových kontrol tvrdí, že rezort zdravotníctva neobhajuje verejný záujem a ani pacienta, ale namiesto toho je ovládané lobistickými záujmami. Do takto deravého systému je preto nalievanie ďalších miliárd úplne zbytočné pretože pre pacienta by sa nič k lepšiemu nezmenilo.Zdravotníctvo - ktoré pritom patrí medzi kľíučové problémy, ktoré trápia občanov Slovenska, sa tak stalo doslova čiernou dierou na peniaze. Hoci do neho každoročne nalievame čoraz viac a viac miliárd, starostlivosť o pacientov sa fakticky vôbec nezlepšuje. Systém je teda nielen evidentne neefektívny a deravý, ale podľa niektorých odborníkov aj zásadne a systémovo zle nastavený. Nadôvažok, kľúčovým hráčom sa stali silné finančné skupiny takzvaného "Pentagelu", teda Penty a Agelu.Medzi kritikov takto nastaveného zdravotníctva, do ktorého sme vpustili súkromný a dravý kapitál - bez dostatočných regulácií i adekvátnej sily štátu obhajovať pacientov, patrí aj bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)Privatizáciou sme si v zdravotníctve vyrobili peklo. To nie je žiadny voľný trh a ani ním nemôže byť. Máme tu niečo, čo smeruje k modelu v USA. Vo verejnom zdravotnom poistení sa u nás aktuálne odhadom vyberie cca 10 miliárd a súťaž nie je žiadna. Nefunguje to, hovorí Renáta Bláhová. V čom teda slovenské zdravotníctvo systémovo nefunguje a mala až šokujúco otvorená kritika šéfa NKÚ pravdu? Dokáže sa ešte štát - reprezentovaný predovšetkým ministerstvom zdravotníctva, tomuto dravému súkromnému kapitálu adekvátne čeliť a obhajovať verejný záujem a záujmy nás, pacientov? No a ak to celé nefunguje, ako to zmeniť k lepšiemu?Ráno Nahlas, opäť o zdravotníctve, dnes s bývalou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a daňovou poradkyňou Renátou Bláhovou. Reč však bude aj o transakčnej dani, vládnej konsolidácií a zdanení superbohatých. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ein Blick auf das DOK.fest 2025 - Teil 2 | Vom Stillstehen und Aktivsein Vor Ort neigt sich das diesjährige DOK.fest München seinem Ende entgegen, online kommt erst so richtig in Schwung. In der zweiten Ausgabe führt es Kathi, Olli und Paul aufs offene Meer, in ein polnisches Dorf in Rumänien und auf die große Opernbühne - kurz: zu einer Handvoll weiterer Filme aus dem umfangreichen Programm des Festivals. Dieses Mal sprechen die drei über: Boalândia Vom Traum, unsinkbar zu sein The Disappearance of our Moments Yallah Parkour Ai Wei Weis Turandot Double Trouble ...und in einer Blitzlichtrunde über viele weitere Filme, auf die sie im Programm gestoßen sind. Also keine Zeit verlieren: schnell reinhören und Watchlist füllen lassen. Zum ersten Teil geht's hier lang. Viel Spaß mit der neuen Folge vom Tele-Stammtisch! Trailer Werdet Teil unserer Community und besucht unseren Discord-Server! Dort oder auch auf Instagram könnt ihr mit uns über Filme, Serien und vieles mehr sprechen. Wir liefern euch launige und knackige Filmkritiken, Analysen und Talks über Kino- und Streamingfilme und -serien - immer aktuell, informativ und mit der nötigen Prise Humor. Website | Youtube | PayPal | BuyMeACoffee Großer Dank und Gruß für das Einsprechen unseres Intros geht raus an Engelbert von Nordhausen - besser bekannt als die deutsche Synchronstimme Samuel L. Jackson! Thank you very much to BASTIAN HAMMER for the orchestral part of the intro! I used the following sounds of freesound.org: 16mm Film Reel by bone666138 wilhelm_scream.wav by Syna-Max backspin.wav by il112 Crowd in a bar (LCR).wav by Leandros.Ntounis Short Crowd Cheer 2.flac by qubodup License (Copyright): Attribution 4.0 International (CC BY 4.0)

Dokážou tím také snížit antibiotickou rezistenci? - Před jednaosmdesáti lety se v takzvaném Cikánském táboře v Osvětimi vzbouřili zadržovaní Romové. Díky čemu roste povědomí o Dni romského odboje, který připadá právě na dnešek? - Postihuje srdce, ledviny i nervový systém. Řeč je o vzácné Fabryho chorobě - díky výzkumu českých vědců už známe mechanismus, jak toto onemocnění vzniká. Moderuje Daniela Vrbová.

Známý herec, tanečník a zpěvák je otcem čtyř dětí. „Dokážu být trochu temperamentní a často doma vybuchuju,“ prozrazuje na sebe v Blízkých setkáních. Potatili se jeho děti? Chodí se na něj dívat do divadla? Například na jeho one man show Otec v šestinedělí? Jak psychicky zvládá skutečnou roli otce? Jaké bylo jeho dětství? Co považuje ve své profesi za největší plus?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Simon Rattle ist einer der berühmtesten Dirigenten der Welt und Chef von BR-Chor und BRSO. Eine neue Doku über ihn feiert jetzt Premiere beim DOK.fest in München. Regisseur Benedikt Schulte spricht im Interview über die berührendsten Momente beim Dreh.

Známý herec, tanečník a zpěvák je otcem čtyř dětí. „Dokážu být trochu temperamentní a často doma vybuchuju,“ prozrazuje na sebe v Blízkých setkáních. Potatili se jeho děti? Chodí se na něj dívat do divadla? Například na jeho one man show Otec v šestinedělí? Jak psychicky zvládá skutečnou roli otce? Jaké bylo jeho dětství? Co považuje ve své profesi za největší plus?

Prekvapujúca veda o viere, názore a presviedčaní. Audiokniha vás prevedie dôkladným výskum dôvodov, prečo niektorí ľudia nikdy nemenia svoje názory a iní áno, a samozrejme nevynecháva ani jeden z najväčších problémov súčastnosti – postfaktickosť a svet konšpirácii. Čo prinútilo prominentného konšpirátora na YouTube konečne uvidieť, že útoky z 11. septembra neboli hoax? Pokúša sa tiež zodpovedať otázky: -Ako je vôbec možné zmeniť niečí, či svoj vlastný názor? -Ako sa posúvajú názory voličov od neutrálnych k rozhodným? -Môže sa rozsiahla spoločenská zmenu udiať len po vymretí generácie? -A ako sa vlastne naše názory utvárajú a čo s tým všetkým má logika a naše emócie…? Audiokniha Ako sa menia názory je vedeckým výstupom o skúsenostiach s transformáciou od jedného z našich najväčších mysliteľov v oblasti logického myslenia a autora bestselleru Nie ste takí múdri Davida McRaneyho. Keď odborník na sebaklam a psychologický nerd David McRaney začal písať knihu o tom, ako v jedinom rozhovore zmeniť niečí názor, nikdy nečakal, že zmení svoj vlastný. Jeho teórie rozmetalo „obrátenie“ tvrdého zástancu údajnej pravdy o udalostiach 11. septembra – čo ho podnietilo k ešte hlbšiemu hľadaniu odpovedí na otázku ako presviedčať, ale aj prečo vôbec niečomu veríme, z pohľadu pozorovateľa. Ponoriac sa do najnovších výskumov psychológov a neurovedcov, audiokniha skúma hranice logického myslenia, moc skupinového myslenia a účinky hĺbkovej agitácie. Je rozpovedaná s tradičným McRaneyho zmyslom pre humor, súcitom a vedeckou zvedavosťou. Je prekvapujúcou cestou do sveta členov kultu, konšpirátorov a politických aktivistov, počnúc demonštrantmi z baptistickej cirkvi Westboro až po bojovníkov za práva LGBTQ v Kalifornii. Táto audiokniha nás rozhodne núti premýšľať aj nad našimi vlastnými motívmi a presvedčeniami. Nabáda nás aj k dnes tak potrebnému pojmu – a tým je empatia. Dokážeme si vo veku nebezpečného konšpiračného myslenia počínať práve vďaka empatii lepšie? Započúvajte sa do tohto pozoruhodného bádania, ktoré dospieva k prekvapujúcim a myšlienkovo provokujúcim záverom, aby demonštroval zriedkavé, no transformačné okolnosti, v ktorých sa názory meniť môžu a dajú. „Poučné a povzbudzujúce vysvetlenie, prečo paralyzujúce šialenstvo v spoločnosti nemusí byť trvalé, a povzbudivo vykonateľný návod na to, ako zmeniť, okrem iného, seba samých.“ - Douglas Rushkoff, autor „Dôkladne si prečítajte túto knihu – zmení váš postoj k riešeniu jednej z najnáročnejších výziev vzťahu: meniť názory ľudí, na ktorých nám záleží, a nepo- škodiť pritom samotný vzťah.“ - Tessa Westová, profesorka psychológie na Newyorskej univerzite a autorka Audiokniha: Ako sa menia názory Autor: David McRaney Interpret: Mário Zeumer Dĺžka: 11:36 h Vydavateľstvo: Publixing a Citadella Audiokniha Ako sa menia názory na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Ako sa menia názory na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Vilma Kollmanová, zahradnice. Zahrady cítím, rostou mi před očima. Dokážu se naladit na místo a zákazníka, na příběh, kterým se zahrada může odvíjet. To jsou slova zahradnice Vilmy Kollmanové z Turnova, která tvoří přírodní zahrady. O své zkušenosti a rady se s námi podělí hodinu před polednem.Všechny díly podcastu Host Dopoledne pod Ještědem můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vilma Kollmanová, zahradnice. Zahrady cítím, rostou mi před očima. Dokážu se naladit na místo a zákazníka, na příběh, kterým se zahrada může odvíjet. To jsou slova zahradnice Vilmy Kollmanové z Turnova, která tvoří přírodní zahrady. O své zkušenosti a rady se s námi podělí hodinu před polednem.

Ovogodišnje izdanje Eurovizije je započelo povorkom ulicama švicarskog grada Basela. Veliko finale natjecanja će se održati u subotu, 17. svibnja. Dok se organizatori nadaju da će ovogodišnja tema "Ujedinjeni glazbom" usmjeriti pažnju na izvođače, prosvjedi i kontroverze su postali dominantnom temom ove najgledanije zabavne emisije na svijetu.

W czwartym odcinku 4. sezonu Opowieści arabskich Jan Natkański opowie o Algierii. Od połowy XIX wieku historię tego kraju kształtował konflikt z Francją, a także pogłębiające się napięcia między faworyzowanymi przez władze kolonialne osadnikami europejskimi a ludnością lokalną. W 1954 roku wybuchła okrutna wojna o niepodległość, pozostawiając głębokie blizny w algierskim społeczeństwie. Dokładnie trzy dekady po jej zakończeniu wybuchł kolejny, tym razem bratobójczy, lecz równie krwawy konflikt. Długie rządy podupadającego na zdrowiu prezydenta Abdelaziza Boutefliki doprowadziły do wrzenia na algierskich ulicach, jednak doświadczeni dwiema strasznymi wojnami Algierczycy protestowali bez użycia przemocy.Zaprasza Agata Kasprolewicz.Gość: Jan NatkańskiRealizuje: Kris Wawrzak---------------------------------------------Raport o stanie świata to audycja, która istnieje dzięki naszym Patronom, dołącz się do zbiórki ➡️ ⁠https://patronite.pl/DariuszRosiak⁠Subskrybuj newsletter Raportu o stanie świata ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠➡️ ⁠https://dariuszrosiak.substack.com⁠Koszulki i kubki Raportu ➡️ ⁠https://patronite-sklep.pl/kolekcja/raport-o-stanie-swiata/⁠ [Autopromocja]

Ein Blick auf das DOK.fest 2025 | Von Katzen und Kartoffeln Zum 40. Mal öffnet das DOK.fest München seine Tore und präsentiert in diesem Jahr erneut mehr als 100 Dokumentarfilme aus aller Welt. Vom 7. bis zum 18. Mai lädt das Festival ins Kino, vom 12. bis zum 25. Mai auch online zu einer vielfältigen Filmauswahl in den Sektionen Reframing History, Stranger Than Fiction und vielen mehr ein. Kathi, Olli und Paul haben das Programm durchforstet und sprechen über ein paar ihrer Entdeckungen der diesjährigen Festivalausgabe. Folgende Filmen haben sie für euch im Gepäck: The End of the Internet Khartoum Silent Observers How to Build a Library Blame Spring in Kangiqsualujjuaq Citizenfour Die Sammler und die Sammlerin Statt Kartoffeln gibt es in unserem Podcast die ein oder andere Filmempfehlung zu sammeln. Und dazu müsst ihr euch nicht einmal die Hände schmutzig machen, sondern einfach nur auf Play drücken! Viel Spaß mit der neuen Folge vom Tele-Stammtisch! Trailer Werdet Teil unserer Community und besucht unseren Discord-Server! Dort oder auch auf Instagram könnt ihr mit uns über Filme, Serien und vieles mehr sprechen. Wir liefern euch launige und knackige Filmkritiken, Analysen und Talks über Kino- und Streamingfilme und -serien - immer aktuell, informativ und mit der nötigen Prise Humor. Website | Youtube | PayPal | BuyMeACoffee Großer Dank und Gruß für das Einsprechen unseres Intros geht raus an Engelbert von Nordhausen - besser bekannt als die deutsche Synchronstimme Samuel L. Jackson! Thank you very much to BASTIAN HAMMER for the orchestral part of the intro! I used the following sounds of freesound.org: 16mm Film Reel by bone666138 wilhelm_scream.wav by Syna-Max backspin.wav by il112 Crowd in a bar (LCR).wav by Leandros.Ntounis Short Crowd Cheer 2.flac by qubodup License (Copyright): Attribution 4.0 International (CC BY 4.0)

Kardynałowie ogłosili wybór Robert Prevosta, kardynała z Chicago, który przybrał imię Leona XIV. Dlaczego właśnie on? Jakie znaczenie niesie za sobą jego pontyfikat i jakie przesłanie wysyła Kościół katolicki tym wyborem? Bogusław Chrabota rozmawia z Tomaszem Krzyżakiem o sensacyjnym wyborze nowego papieża.– Habemus Papam. Mamy nowego papieża. Dokładnie tak, jak przewidział to Tomasz Krzyżak – mówi na wstępie Bogusław Chrabota, wskazując na symboliczność daty i imienia nowego Ojca Świętego.Pierwsze reakcje na wybór Leona XIV były pełne zaskoczenia. Jak relacjonuje z Rzymu Tomasz Krzyżak, na placu św. Piotra zapadła cisza, bo „nikt nie wiedział, kim jest tenże kardynał”. Dopiero po chwili wyjaśniło się, że to amerykański duchowny, znany dotąd głównie w węższych kręgach.Kup subskrypcję „Rzeczpospolitej” pod adresem: https://czytaj.rp.pl

„Wir sind ein großes Festival und ein Kunstfestival mit einem wirklich großen Angebot an verschiedenen Themen“, sagt der scheidende Leiter des Dok.fest München Daniel Sponsel. Das Dokumentarfilmfestival beginnt mit dem Film „Friendly Fire“ über Erich Fried.

US-Präsident Trump will im Ausland produzierte Filme mit Zöllen belegen - Reaktionen aus Bayerns Filmindustrie / Keith Jarrett wird 80 - Gespräch mit der Jazzpianistin Johanna Summer / Die Reihe "About Art" beim DOK.fest München

-Kada se pomisli da Scuderia ne može da potone više, pronađe način da iznenadi...-Dok traje italijanska drama McLaren ide ka svom prvom šampionu od 1999...-Može li Lando da zaustavi napredak Piastrija?OMV, ZVANIČNI PARTNER LAP 76 ⛽️Preuzmite OMV MyStation mobilnu aplikaciju, podržite Lap 76 - https://www.omv.co.rs/sr-rs/mystationPretvorite poene u trenutke radosti - svaka kupovina na OMV stanicama vam donosi poene, koje možete pretvoriti u trenutke radosti u prodavnici OMV-a.Pri kupovini goriva, preporučujemo MaxxMotion, za koji ostvarujete i popust!

Zapraszamy na kolejny odcinek Przeglądu komiksowego i to kolejny odcinek z gościem! Dziś w wirtualnym studio spotkali się Sick oraz Jerry aby podyskutować o kilku różnych tytułach. Chłopaki rozmawiają o zakończonej już serii „Saint-Elme” i zastanawiają się czy faktycznie porównania do „Twin Peaks” są w tym przypadku zasadne, omawiają klasyczny album z Batmanem, który zbiera dwie interesujące historie, czyli „Łowy” oraz „Terror”, a na koniec odcinka opowiedzą o serii o uroczym tytule „Stare zgredy”. Polecamy się do słuchania!Dokładną rozpiskę prezentujemy poniżej:00:00:00 – seria „Saint-Elme”00:20:17 – „Batman: Łowy”00:47:36 – seria „Stare zgredy”

Dokáže se člověk změnit vlastním úsilím? Michaela ukazuje na příkladu svého života, že ne. Její svědectví o svobodomyslném mládí a následném Božím zastavení nabízí relace Život víry.

Je to podnik, ktorý bol známy v celom Československu. Prievidzskú Carpathiu preslávili nielen sáčkové polievky. S ich výrobou tu začali už v 50-tych rokoch, no spočiatku o ne nebol záujem. Dokázali však rýchlo zareagovať. Spoznajte 150 ročnú históriu jedného z najstarších nepretržite fungujúcich podnikov na Slovensku na výstave s názvom Tá vaša Carpathia. Ďuro Šimko vás pozýva do Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi v v tejto epizóde. | Hornonitrianske múzeum v Prievidzi: výstava „Tá vaša Carpathia“. | Náučnú reláciu V múzeu s Ďurom Šimkom pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Transmission is regarded as the leading indoor dance music event festival in the world, and Markus Schulz's career is greatly intertwined with its history. Now established in the Netherlands, the 2025 edition is themed The Temple of Time (an anthem created by Coldharbour's Daxson). The May World Tour features Markus' set live from the event in full.   The second half of the show features a bonus one hour mix Markus made while in transit from Europe back to Miami over Easter weekend, one full of reflective tones.    Hope you enjoy the show.   Tracklist:   Markus Schulz (Recorded Live from Transmission: The Temple of Time in Arnhem, Netherlands - April 12 2025) 01. Mike EFEX - The Message 02. Dok & Martin - Few Times 03. Markus Schulz - Simulated 04. Massano - The Lights 05. Markus Schulz & Ferry Corsten & Omnia - Loops & Tings 06. Markus Schulz x Arkham Knights - Vanderbilt 07. Markus Schulz & Tim Clark featuring Linney - You Belong (Markus Schulz Instrumental Club Mix) 08. Markus Schulz - Forgotten Element 09. Markus Schulz x Pavlo Vicci - Get You Higher 10. ID 11. Cyhnus X - Superstring (ID Remix) 12. Space Frog - X-Ray (Follow Me) (Charles D Remix) 13. Space 92 vs. Bedrock - Apollo Heaven Scent (Markus Schulz Mashup) 14. LEVT - Be Your Light 15. Markus Schulz - Remember This (ID Remix) 16. Eli Brown, Layton Giordani & OFFAIAH - When I Push 17. Markus Schulz - Enter the Portal 18. Markus Schulz - The New World (ID Remix)   Bonus Studio Mix: 01. Milkwish x Solange UK - Pacific Dreams 02. Alex Gold - A Trip to Tulum (Instrumental) 03. Cristoph featuring Luke Coulson - Surrender 04. Martin Roth - Ultraviolet (Nordfold Remix) 05. Mees Salomé - Rose 06. Markus Schulz & Pretty Poison - Stolen 07. BT & Matt Fax - Vertical 08. Cosmic Gate - ID 1 09. LTN - 40 Days 10. Sasha & Super Flu - Astra (Sasha's Daydream Mix) 11. Estiva - E.T. Dust 12. AFFKT - Bixoski 13. Dosem - Unjetlag 14. Timewise - Deeper Truth 15. EDU - Alb 16. Nicky Elisabeth - Dusk  

PODCAST #SDU654 😍TECHNO-HARD DANCE-NEO RAVE-AFTER HOURS MIX- LA FIESTA RAVE EN LA RADIO! 😍 Superasis InDaHouse Presenta PODCAST SDU654 SONIDOS DEL UNIVERSO RADIOSHOW- desde los Estudios de RADIO NEW YORK CLUB, EMPIRE STATE BUILDING, MANHATTAN, NEW YORK - LA FIESTA RAVE EN LA RADIO! BROADCAST 22.04.25 - (LIVE STREAMING) para www.unika.fm Madrid España y App: unika fm live. TRACKLIST: 1.- SAM PAGANINI- BREATHE 2.- TAO ANDRA- RAVE IN PROGRESS 3.- DENNIS CARESSA- DRUNKEN NIGHTS IN BRUSSELS 4.- DOK & MARTIN- NOSTALGIA 5.- CREZNIGHT- BACKSTAB 6.- IAN O'DONOVAN- SERPENTINE 7.- MA HAIPING- OBLIVION 8.- KRZYSIEK TEPER- CORTISOL 9.- DENNIS CARESSA- NOW JUST REACTIONS 10.- IAN O'DONOVAN- SIDEWINDER 11.- KRZYSIEK TEPER- FREAKING 12.- STUARTY BAILLIE- I'M YOUR DJ 13.- DENNIS CARESSA- THE RETURN 14.- DAVID FORGES- THE LIES 15.- ARNAUD LE TEXIER- SHIBBOLETH 16.- KRZYSIEK TEPER- ADRENALINE 17.-HYDEN- TENSOR 18.- CREZNIGHT- WITH YOU 19.- SKRILLEX, BOYS NOISE, DYLAN BRADY- ZEET NOISE (LZN EDIT) 20.- UBERJAK'D, MDDLTN FT. ELLA YOUNG- KEEP ON RUNNING 21.- PERC- IMPERIAL LEATHER (BAD BOY PETE REMIX) INFORMATION: Contact: superasis@me.com Instagram: @superasis facebook: @djsuperasis & @superasisdj X: @superasis Youtube: superasis presents sonidos del universo radioshow Google: SuperasisDJ PODCAST Free: Ivoox, Apple Podcasts, YouTube, Amazon Music, YouTubeMusic, Mixcloud, Soundcloud, Podimo

Autoritári sa dnes spájajú, tak komentuje dnešnú Orbánovu návštevu politológ Radoslav Štefančík. Vládni politici síce pôsobia, akoby sa snažili naučiť od Maďarska, ako sa porátať s liberálnou demokraciou. Ale zdá sa, že pri tom zabudli na naše zlé skúsenosti s maďarským revizionizmom, dodáva. A prečo sa vládna moc zakrýva Kotlárom či Bombicom? Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.

Autoritári sa dnes spájajú, tak komentuje dnešnú Orbánovu návštevu politológ Radoslav Štefančík. Vládni politici síce pôsobia, akoby sa snažili naučiť od Maďarska, ako sa porátať s liberálnou demokraciou. Ale zdá sa, že pri tom zabudli na naše zlé skúsenosti s maďarským revizionizmom, dodáva. A prečo sa vládna moc zakrýva Kotlárom či Bombicom? Do Bratislavy zavítal maďarský premiér Viktor Orbán. Stretol sa s našim prezidentom i premiérom Ficom. Dnes už nie je úhlavným nepriateľom Slováka Maďar, ako to presadzovali Slotovi národniari či mečiarovci, dnes sa ním stali liberáli. V tom si Fico s Orbánom skutočne veľmi dobre rozumejú. Na orbanizáciu Slovenska však náš premiér silu ani schopnosti nemá, tvrdí politológ Radoslav Štefančík.Ani Orbánova návšteva však nemôže prekryť čoraz viac sa zadrhávajúce vládnutie. Napriek obnoveniu parlamentnej väčšiny, moc akosi nedokáže občanom doručiť prakticky akýkoľvek zmysluplný výsledok svojho vládnutia. Namiesto riešenia reálnych problémov, tak môžeme sledovať prakticky neustály kolotoč koaličných sporov a prekrývanie reality, čoraz viac kolabujúceho štátu, bojom s mimovládkami, médiami a pseudovedeckými predstaveniami Petra Kotlára. Či údajným bojom za slobodu slova v podaní Daniela Bombica.Dokáže táto vládna koalícia ešte vôbec vládnuť alebo sa už iba hrá na predčasné voľby? A dokedy budú občania ochotní tolerovať vládnutie, ktoré im neprináša praktické výsledky, vo forme zlepšenia kvality ich životov, no dokáže ich permanentne zamestnávať hľadaním stále nových nepriateľov? Témy pre politológa Radoslava Štefančíka.

„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.„Boh nie je na strane Putina a jeho zbraní posväcovaných patriarchom Kirillom. Nie je ani v Biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.“ Daniel Pastirčák, kazateľ cirkvi bratskej, bratislavské námestie Slobody, marec 2025. „Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom. Pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. A ten, kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou.“ Ten istý Daniel Pastirčák, rovnako marec tohto roku, festival Konvergencie. Citujúc biblického Izaiáša spred tisícročí – ako úvod k odpovedi na nastolený problém toho, čo sa to tu dnes deje. Znechutený z „utajeného rande, kde premiér Fico flirtuje s Putinom a s drzosťou krčmového povaľača uráža prezidenta napadnutej krajiny“. V Donaldovi Trumpovi vidí „prefíkaného obchodníka s mierom“, vďaka ktorému sa „zvrátenosť znormalizovala a globalizovala“. A v Zelenskom ako prezidentovi napadnutej krajiny poníženého v priamom prenose. Sme na začiatku sviatkov s iným Poníženým – „Poníženým až na smrť“. A to v spoločnosti, ktorá síce vychádza z jeho a teda kresťanských koreňov, no žije si už svojim životom.Aj preto sa na túto dobu pozrieme s autorom týchto jasných slov, v čase keď jasné slová nie sú samozrejmosťou. Aspoň na poschodiach, kde je úrad a moc. „Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.Koalície Antikrista: Putin, Trump, Orbán, náš birmovaný komunistaKazateľ Pastirčák hovorí o „špeciálnom type zla“, ktorý sa v novozákonných spisoch označuje Antikristom. „Antikrist je to, keď sa v mene Krista deje niečo, čo v úplnej podstate protirečí tomu, čo Kristus bol, kým je, čo priniesol“, vysvetľuje. „To je typ zla, ktorý nemôže vzniknúť bez Krista. Môže vzniknúť iba ako zneužitie Krista“. „Dnes vidíme, že Rusko je jeden tip antikristovstva, Trump je iný tip. Oni si aj preto tak rozumejú. A v Orbánovi môžeme vidieť ďalší. Vzniká tu celá koalícia ľudí, ktorí zneužívajú Krista a kresťanstvo“, rozpráva Daniel Pastirčák. Pri otázke, či tam nepatrí aj premiér Fico, ktorý podľa neho „flirtuje s Putinom“, reaguje výrazom „jasné“. „Trump je rovnako komický. Keď sa človek pozrie na to, ako žije, kým je, tak je to podobný kresťan ako ten náš birmovaný komunista“, hovorí v narážke na Roberta Fica. „Myslím si, že takto zneužívať kresťanstvo môžu iba ľudia, ktorí nestoja za ničím. Sila týchto novodobých populistických diktátorov spočíva v ich prázdnote“, hovorí. „Okrem vôle po moci nemajú nič“, dodáva. „Dokážu sa postaviť za čokoľvek, čo im práve vyhovuje, aby získali moc“. Cirkev by mala biť na poplachHovorí, že v takejto situácii by mala biť na poplach cirkev: „Mala by na to poukazovať. Veď kto iný by mal brániť zneužívané evanjelium ako cirkev a jej...

Vidím tu kaolície Antikrista. Putin, Trump, Orbán a náš birmovaný komunista evanjelium zneužívajú, tvrdí kazateľ Pastirčák (podcast)„Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.„Boh nie je na strane Putina a jeho zbraní posväcovaných patriarchom Kirillom. Nie je ani v Biblii, ktorou máva Donald Trump. Boh je ukrižovaný na Ukrajine.“ Daniel Pastirčák, kazateľ cirkvi bratskej, bratislavské námestie Slobody, marec 2025. „Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom. Pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť. A ten, kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou.“ Ten istý Daniel Pastirčák, rovnako marec tohto roku, festival Konvergencie. Citujúc biblického Izaiáša spred tisícročí – ako úvod k odpovedi na nastolený problém toho, čo sa to tu dnes deje. Znechutený z „utajeného rande, kde premiér Fico flirtuje s Putinom a s drzosťou krčmového povaľača uráža prezidenta napadnutej krajiny“. V Donaldovi Trumpovi vidí „prefíkaného obchodníka s mierom“, vďaka ktorému sa „zvrátenosť znormalizovala a globalizovala“. A v Zelenskom ako prezidentovi napadnutej krajiny poníženého v priamom prenose. Sme na začiatku sviatkov s iným Poníženým – „Poníženým až na smrť“. A to v spoločnosti, ktorá síce vychádza z jeho a teda kresťanských koreňov, no žije si už svojim životom.Aj preto sa na túto dobu pozrieme s autorom týchto jasných slov, v čase keď jasné slová nie sú samozrejmosťou. Aspoň na poschodiach, kde je úrad a moc. „Naše časy mi pripomínajú obdobie pred zánikom Rímskej ríše, keď sa blázni stávali cisármi“, hovorí Daniel Pastirčák, kazateľ Cirkvi bratskej. Prichádza s diagnózou dnešnej doby. „Pre mňa ako kresťana je bolestivé, no musím to priznať, že sa prizeráme tomu, ako sa v Rusku či Amerike a ďalších krajinách zneužíva kresťanstvo“, tvrdí. Ide to podľa neho proti paradigme „ukrižovaného Boha“. „On je vždy na strane obetného baránka proti zlovôli a manipuláciám mocných“, vysvetľuje.Koalície Antikrista: Putin, Trump, Orbán, náš birmovaný komunistaKazateľ Pastirčák hovorí o „špeciálnom type zla“, ktorý sa v novozákonných spisoch označuje Antikristom. „Antikrist je to, keď sa v mene Krista deje niečo, čo v úplnej podstate protirečí tomu, čo Kristus bol, kým je, čo priniesol“, vysvetľuje. „To je typ zla, ktorý nemôže vzniknúť bez Krista. Môže vzniknúť iba ako zneužitie Krista“. „Dnes vidíme, že Rusko je jeden tip antikristovstva, Trump je iný tip. Oni si aj preto tak rozumejú. A v Orbánovi môžeme vidieť ďalší. Vzniká tu celá koalícia ľudí, ktorí zneužívajú Krista a kresťanstvo“, rozpráva Daniel Pastirčák. Pri otázke, či tam nepatrí aj premiér Fico, ktorý podľa neho „flirtuje s Putinom“, reaguje výrazom „jasné“. „Trump je rovnako komický. Keď sa človek pozrie na to, ako žije, kým je, tak je to podobný kresťan ako ten náš birmovaný komunista“, hovorí v narážke na Roberta Fica. „Myslím si, že takto zneužívať kresťanstvo môžu iba ľudia, ktorí nestoja za ničím. Sila týchto novodobých populistických diktátorov spočíva v ich prázdnote“, hovorí. „Okrem vôle po moci nemajú nič“, dodáva. „Dokážu sa postaviť za čokoľvek, čo im práve vyhovuje, aby získali moc“. Cirkev by mala biť na poplachHovorí, že v takejto situácii by...

Almanya'da ilk kez Kuzey Ren Vestfalya Eyaleti'nde Müslüman Karşıtı Irkçılığı Bildirim ve Dokümantasyon Merkezi (MEDAR) kuruldu. Serap Doğan, MEDAR'ın nasıl kurulduğunu ve nasıl çalışacağını derledi. Bielefeld İslam Cemaatleri Birliği Başkanı Cihad Kefeli ise COSMO Türkçe'ye MEDAR'ın önemini, işlevini ve Müslüman karşıtı ırkçılıkla mücadelede nasıl katkı sağlayacağını değerlendirdi. Mikrofonda Aydın Işık var. Von Aydın Işık und Serap Doğan.

Dokładnie tysiąc lat temu koronował się nasz pierwszy król. Dlaczego tak mało o tym wiemy i ile z tego jest mitem?Prawdziwa „gra o tron” wydarzyła się tysiąc lat temu – na ziemiach polskich. To opowieść o wizji, strategii i przebiegłości naszego pierwszego króla – ale też o zbrodniach, porwaniach i zdradach. A może wszystko, co wiemy o Bolesławie Chrobrym, to piękny mit?W Podkaście Tygodnika Powszechnego rozmawiamy o najważniejszych tematach „Tygodnika” z autorami, dziennikarzami i komentatorami. Zaprasza Michał Kuźmiński, zastępca redaktora naczelnego.Muzyka: Michał WoźniakJan Matejko, Bolesław I Chrobry z albumu „Królowie i książęta: rysunki Jana Matejki”, Wiedeń: nakład Maurycego Perlesa, ca 1893 // domena publiczna / Wikipedia

Ugledni skladatelj Viktor, koji radi u Nizozemskoj i Hrvatskoj, dolazi za vrućega ljeta na otok kako bi napisao glazbu za Shakespeareovu Oluju. Dok pokušava uhvatiti glazbu koja titra na otoku, osluškuje priče koje ga okružuju – priče starosjedilaca, gospođa ispred slastičarnice, mlade žene koja iščekuje povratak supruga pomorca, mladića i djevojaka na plaži, arheologa koji istražuju uvalu, parova koji se svađaju, maturanata koji se zaljubljuju i drugih živopisnih likova koji ljeti nastanjuju otok. Njegova se priča poput niti isprepleće s drugima i sve one tvore gustu mrežu u kojoj su ulovljeni događaji iz sadašnjosti i prošlosti, kratkotrajni uzdasi ili dugotrajna pamćenja. Tražeći inspiraciju, Viktor i ne sluti da se nalazi na Arielovu otoku, koji se upleće u živote junaka u godini kada dočekuje vilinsku kraljicu Titaniju. Ardura pripovijeda o ljetu, o ljubavima, čekanjima, odlascima i dolascima, o umjetnosti i životu, o fantastici i realnome, a Sanja Lovrenčić spojila je kroz priče o Viktoru i Arielu sadašnjost i prošlost, moguće i nemoguće, kako to već biva svakoga ljeta na svakom otoku. "Ardura" je roman u kojem priče mnogobrojnih likova svjetlucaju baš kao što svjetluca i more, dugotrajno i nezaboravno. Redateljica; Katja Šimunić, dramatizacija Sanja Lovrenčić, tonmajstor: Dubravko Robić, glazbena urednica: Adriana Kramarić, glumili su: jelena Miholjević, Mladen Vasary, Hrvojka begović, Dunja Fajdić, Mladen Vujčić, Ivana Boban, Franka Meštrović.

Ugledni skladatelj Viktor, koji radi u Nizozemskoj i Hrvatskoj, dolazi za vrućega ljeta na otok kako bi napisao glazbu za Shakespeareovu Oluju. Dok pokušava uhvatiti glazbu koja titra na otoku, osluškuje priče koje ga okružuju – priče starosjedilaca, gospođa ispred slastičarnice, mlade žene koja iščekuje povratak supruga pomorca, mladića i djevojaka na plaži, arheologa koji istražuju uvalu, parova koji se svađaju, maturanata koji se zaljubljuju i drugih živopisnih likova koji ljeti nastanjuju otok. Njegova se priča poput niti isprepleće s drugima i sve one tvore gustu mrežu u kojoj su ulovljeni događaji iz sadašnjosti i prošlosti, kratkotrajni uzdasi ili dugotrajna pamćenja. Tražeći inspiraciju, Viktor i ne sluti da se nalazi na Arielovu otoku, koji se upleće u živote junaka u godini kada dočekuje vilinsku kraljicu Titaniju. Ardura pripovijeda o ljetu, o ljubavima, čekanjima, odlascima i dolascima, o umjetnosti i životu, o fantastici i realnome, a Sanja Lovrenčić spojila je kroz priče o Viktoru i Arielu sadašnjost i prošlost, moguće i nemoguće, kako to već biva svakoga ljeta na svakom otoku. "Ardura" je roman u kojem priče mnogobrojnih likova svjetlucaju baš kao što svjetluca i more, dugotrajno i nezaboravno. Redateljica; Katja Šimunić, dramatizacija Sanja Lovrenčić, tonmajstor: Dubravko Robić, glazbena urednica: Adriana Kramarić, glumili su: jelena Miholjević, Mladen Vasary, Hrvojka begović, Dunja Fajdić, Mladen Vujčić, Ivana Boban, Franka Meštrović.

Ugledni skladatelj Viktor, koji radi u Nizozemskoj i Hrvatskoj, dolazi za vrućega ljeta na otok kako bi napisao glazbu za Shakespeareovu Oluju. Dok pokušava uhvatiti glazbu koja titra na otoku, osluškuje priče koje ga okružuju – priče starosjedilaca, gospođa ispred slastičarnice, mlade žene koja iščekuje povratak supruga pomorca, mladića i djevojaka na plaži, arheologa koji istražuju uvalu, parova koji se svađaju, maturanata koji se zaljubljuju i drugih živopisnih likova koji ljeti nastanjuju otok. Njegova se priča poput niti isprepleće s drugima i sve one tvore gustu mrežu u kojoj su ulovljeni događaji iz sadašnjosti i prošlosti, kratkotrajni uzdasi ili dugotrajna pamćenja. Tražeći inspiraciju, Viktor i ne sluti da se nalazi na Arielovu otoku, koji se upleće u živote junaka u godini kada dočekuje vilinsku kraljicu Titaniju. Ardura pripovijeda o ljetu, o ljubavima, čekanjima, odlascima i dolascima, o umjetnosti i životu, o fantastici i realnome, a Sanja Lovrenčić spojila je kroz priče o Viktoru i Arielu sadašnjost i prošlost, moguće i nemoguće, kako to već biva svakoga ljeta na svakom otoku. "Ardura" je roman u kojem priče mnogobrojnih likova svjetlucaju baš kao što svjetluca i more, dugotrajno i nezaboravno. Redateljica; Katja Šimunić, dramatizacija Sanja Lovrenčić, tonmajstor: Dubravko Robić, glazbena urednica: Adriana Kramarić, glumili su: jelena Miholjević, Mladen Vasary, Hrvojka begović, Dunja Fajdić, Mladen Vujčić, Ivana Boban, Franka Meštrović.

Ugledni skladatelj Viktor, koji radi u Nizozemskoj i Hrvatskoj, dolazi za vrućega ljeta na otok kako bi napisao glazbu za Shakespeareovu Oluju. Dok pokušava uhvatiti glazbu koja titra na otoku, osluškuje priče koje ga okružuju – priče starosjedilaca, gospođa ispred slastičarnice, mlade žene koja iščekuje povratak supruga pomorca, mladića i djevojaka na plaži, arheologa koji istražuju uvalu, parova koji se svađaju, maturanata koji se zaljubljuju i drugih živopisnih likova koji ljeti nastanjuju otok. Njegova se priča poput niti isprepleće s drugima i sve one tvore gustu mrežu u kojoj su ulovljeni događaji iz sadašnjosti i prošlosti, kratkotrajni uzdasi ili dugotrajna pamćenja. Tražeći inspiraciju, Viktor i ne sluti da se nalazi na Arielovu otoku, koji se upleće u živote junaka u godini kada dočekuje vilinsku kraljicu Titaniju. Ardura pripovijeda o ljetu, o ljubavima, čekanjima, odlascima i dolascima, o umjetnosti i životu, o fantastici i realnome, a Sanja Lovrenčić spojila je kroz priče o Viktoru i Arielu sadašnjost i prošlost, moguće i nemoguće, kako to već biva svakoga ljeta na svakom otoku. "Ardura" je roman u kojem priče mnogobrojnih likova svjetlucaju baš kao što svjetluca i more, dugotrajno i nezaboravno. Redateljica; Katja Šimunić, dramatizacija Sanja Lovrenčić, tonmajstor: Dubravko Robić, glazbena urednica: Adriana Kramarić, glumili su: jelena Miholjević, Mladen Vasary, Hrvojka begović, Dunja Fajdić, Mladen Vujčić, Ivana Boban, Franka Meštrović.

Ugledni skladatelj Viktor, koji radi u Nizozemskoj i Hrvatskoj, dolazi za vrućega ljeta na otok kako bi napisao glazbu za Shakespeareovu Oluju. Dok pokušava uhvatiti glazbu koja titra na otoku, osluškuje priče koje ga okružuju – priče starosjedilaca, gospođa ispred slastičarnice, mlade žene koja iščekuje povratak supruga pomorca, mladića i djevojaka na plaži, arheologa koji istražuju uvalu, parova koji se svađaju, maturanata koji se zaljubljuju i drugih živopisnih likova koji ljeti nastanjuju otok. Njegova se priča poput niti isprepleće s drugima i sve one tvore gustu mrežu u kojoj su ulovljeni događaji iz sadašnjosti i prošlosti, kratkotrajni uzdasi ili dugotrajna pamćenja. Tražeći inspiraciju, Viktor i ne sluti da se nalazi na Arielovu otoku, koji se upleće u živote junaka u godini kada dočekuje vilinsku kraljicu Titaniju. Ardura pripovijeda o ljetu, o ljubavima, čekanjima, odlascima i dolascima, o umjetnosti i životu, o fantastici i realnome, a Sanja Lovrenčić spojila je kroz priče o Viktoru i Arielu sadašnjost i prošlost, moguće i nemoguće, kako to već biva svakoga ljeta na svakom otoku. "Ardura" je roman u kojem priče mnogobrojnih likova svjetlucaju baš kao što svjetluca i more, dugotrajno i nezaboravno. Redateljica; Katja Šimunić, dramatizacija Sanja Lovrenčić, tonmajstor: Dubravko Robić, glazbena urednica: Adriana Kramarić, glumili su: jelena Miholjević, Mladen Vasary, Hrvojka begović, Dunja Fajdić, Mladen Vujčić, Ivana Boban, Franka Meštrović.

Umelá inteligencia preniká aj do oblastí, ktoré sme považovali za výsostne ľudské, vrátane umeleckej tvorby. Vyvoláva to obavy, ale aj otvára nové možnosti. Ako sa na to pozerajú ľudia priamo z praxe?V novom dieli podcastu SHARE, nahranom naživo počas festivalu FebioFest, sa o vzťahu umelej inteligencie, tvorivosti a kultúry rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin, filmový kritik Michal Korec a hudobný producent a hudobník Robert Pospiš.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako umelci a kritici vnímajú nástup AI do kreatívnych procesov?Je zadávanie príkazov (promptovanie) umelej inteligencii skutočná tvorba?Kde leží hranica medzi AI ako užitočným nástrojom a AI ako tvorcom diela?Čo znamená AI pre budúcnosť filmu, hudby, ale aj videohier?Čaká nás „inflácia obsahu“, kde kvantita zatieni kvalitu?Dokáže AI paradoxne odomknúť kreativitu v ľuďoch bez technických zručností?Zničí AI kultúru, alebo ju len zmení?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Nareszcie kandydaci na prezydenta zajęli się sobą nawzajem. Przede wszystkim doszło do przełomu na prawicy — Karol Nawrocki na polecenie sztabu PiS zerwał nieformalny pakt o nieagresji ze Sławomirem Mentzenem. Dokładnie w kierunku wytyczonym kilka dni temu przez lidera PiS Jarosława Kaczyńskiego Nawrocki zaatakował Mentzena za to, że popiera płatne studia, a także dopuszcza wprowadzenie odpłatności w służbie zdrowia. Jak ognia unika jednak Nawrocki krytykowania Mentzena za głośny postulat, by kobiety rodziły nawet, gdy ciąża jest skutkiem przestępstwa, takiego jak gwałt, pedofilia czy kazirodztwo. To nie przypadek — Nawrocki sam ma takie poglądy. Rafał Trzaskowski co prawda jest konsekwentny w kwestiach aborcji, popierając postulat zalegalizowania przerywania ciąży do 12 tygodnia. Ale jest to jedna z niewielu kwestii światopoglądowych, której pozostaje wierny. Kandydat Koalicji Obywatelskiej znacznie złagodził swój język dotyczący religii i LGBT. Do niedawna chodził na marsz równości, a teraz pokazuje się na szkoleniu wojskowym. Nie wiemy jeszcze o co chodzi, ale Nawrocki bardzo lubi wspominając o Trzaskowskim nawiązywać do legginsów i męskości. Może Państwo domyślają się, co siedzi w głowie kandydata PiS? Twórcy „Stanu Wyjątkowego” Andrzej Stankiewicz i Dominika Długosz dokonali egzegezy internetowych wywiadów Nawrockiego i Trzaskowskiego z ostatnich dni. Powiemy tak: jest seks, są zdrady, jest wiara i są haki. Ale w dodatku to wszystko niezbyt cenzuralne. Zapraszamy!

Akciové trhy od rána reagují prudkým poklesem na ohlášená cla na dovoz zboží do USA a na čínská odvetná opatření. Dokáže se Evropa vyhnout globální obchodní válce? Nebo má rovněž přistoupit ke strategii „oko za oko“? Tomáš Pancíř se zeptal prezidenta Svazu obchodu a cestovního ruchu, viceprezidenta Hospodářské komory a bývalého státního tajemníka pro evropské záležitosti Tomáše Prouzy.

Akciové trhy od rána reagují prudkým poklesem na ohlášená cla na dovoz zboží do USA a na čínská odvetná opatření. Dokáže se Evropa vyhnout globální obchodní válce? Nebo má rovněž přistoupit ke strategii „oko za oko“? Tomáš Pancíř se zeptal prezidenta Svazu obchodu a cestovního ruchu, viceprezidenta Hospodářské komory a bývalého státního tajemníka pro evropské záležitosti Tomáše Prouzy.

Akciové trhy od rána reagují prudkým poklesem na ohlášená cla na dovoz zboží do USA a na čínská odvetná opatření. Dokáže se Evropa vyhnout globální obchodní válce? Nebo má rovněž přistoupit ke strategii „oko za oko“? Tomáš Pancíř se zeptal prezidenta Svazu obchodu a cestovního ruchu, viceprezidenta Hospodářské komory a bývalého státního tajemníka pro evropské záležitosti Tomáše Prouzy. Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Veri Tezgahı: Gerçek Dünya ML Deneyimleri Veri Tezgahı: Derin Öğrenme, Derin Dertler - Gerçek Dünya ML Deneyimleri Bu bölümde, konuğumuz Çağdaş'ın akademik geçmişi ve endüstrideki tecrübelerini, derin öğrenme devriminden video özetleme zorluklarına, start-up'lardan sağlık teknolojilerinde model dağıtımına kadar geniş bir yelpazede ele alıyoruz. Özellikle Covid-19 sonrası değişen dinamikler, gizlilik kaygıları, dinamik batching, Kubernetes ile GPU yönetimi ve MLOps'un incelikleri üzerine derinlemesine sohbetler gerçekleştiriyoruz. Bölüm Başlıkları 00:00 – Giriş ve Konuk Tanıtımı 02:17 – Doktora Süreci ve Araştırma Alanları 05:33 – Multiple Instance Learning Yöntemi 10:16 – AlexNet ve Derin Öğrenme Dönemi 14:36 – CAFE Framework ve Uygulamaları 18:29 – Video Özetleme Çalışmaları 23:27 – Video Özeti Yöntemleri ve Değerlendirme Süreci 30:27 – Akademik Çalışmalar ve Kod Paylaşımı Üzerine Tartışmalar 35:14 – Devlet Kurumunda Çalışma Deneyimi ve Zorluklar 38:50 – Ouva'da Yapay Zeka Projeleri ve Uygulamaları 48:09 – Covid'in Etkileri ve Hastaneler 49:20 – Gizlilik Endişeleri ve On-Prem Çözümleri 50:47 – Hastanelerde Cihaz Kullanımı ve Hijyen 52:38 – Veri Toplama ve Sensör Kullanımı 54:25 – Model Servisi ve Dağıtım Süreçleri 58:18 – Triton Server ile Performans Optimizasyonu 01:01:20 – Dinamik Batching ve Model Dağıtımı 01:04:06 – GPU Ölçeklendirme Zorlukları 01:07:57 – Kubernetes ile Otomatik Ölçeklendirme Çözümleri 01:13:04 – GPU ve Fractional Kullanımının Derinlikleri 01:16:02 – Gerçek Zamanlı İhtiyaçlar ve Çözüm Arayışları 01:18:48 – MLOps ve En İyi Uygulamalar Üzerine Tartışmalar 01:25:17 – Akademiden Endüstriye Geçişteki Zorluklar 01:30:55 – Dokümantasyonun Önemi ve Uygulama Stratejileri Sosyal Medya YouTube: youtube.com/@veritezgahi Twitter: x.com/veritezgahi Spotify: Veri Tezgahı Podcast Linkler veritezgahi.com Podcast ile ilgili düşüncelerinizi, sorularınızı ve geri bildirimlerinizi yorumlarda paylaşabilirsiniz. İyi dinlemeler!

S obchodním ředitelem výrobce dronů společnosti Primoco a vojenským publicistou Jakubem Fojtíkem o vyzbrojování Evropy a současných trendech v moderní vojenské technice.Jak moc Evropa zaostává ve vývoji moderních vojenských technologií za USA? Dokáže se sama vyzbrojit? Má F-35 kill switch, nebo je to fáma? A mají jiné americké technologie, které používají evropské armády, podobný „vypínač“?Ví česká armáda, jaké chce mít schopnosti? A ví to politici? Jak bychom se měli poučit z války na Ukrajině při budování evropských armád? Jak fungují AI technologie v současných moderních zbraňových systémech?A mnoho dalších zajímavostí o současných způsobech vedení války.

Posilovna, home office nebo stravenkový paušál jsou benefity, na které jsou zaměstnanci od svých firem zvyklí. Firmy by ale rády zaměstnancům rozdávaly i akcie. Brání tomu „zvrhlý“ systém zdanění.Systém zaměstnaneckých akcií dokázal udělat z chudého Estonska technologickou a digitální velmoc Evropy.  Myšlenka zaměstnaneckých akcií je přitom jednoduchá. Odměnit talenty ve firmách podílem na úspěchu jejich byznysu.„Dokážeš přitáhnout zaměstnance i ze zahraničí, udržíš si je, má to výkonový potenciál, protože ti zaměstnanci jsou líp motivovaní na fungování firmy. Prostě to je win-win-win pro všechny,“ vypočítává benefity zaměstnaneckých akcií  ekonom Dominik Stroukal v podcastu Ve vatě.Nejvíc by tzv. ESOPy (Employee Stock Option Plan) ocenily startupy. „Pokud ve startupu chcete udělat top produkt, tak na to potřebujete top lidi.  A jako startup si ty top lidi nemůžete dovolit. Takže uděláte zkratku. Řeknete jim, já ti zaplatím z hodnoty té firmy, ale až v momentě, kdy tu hodnotu vytvoříme. Tím top talenty do firmy dostanete, ale nepálíte potřebný cash,“ popisuje efekty předseda České fintechové asociace Miroslav Lukeš.Živoucím důkazem toho, jak to funguje, je Skandinávie a zvláště Estonsko. Podle zkušeného finančníka Lukeše země prožila tzv. Skype efekt. „Lidi, kteří tam vytvořili Skype, měli ESOPy. A v momentě, kdy Skype prodali, tak se z těch lidí najednou stali milionáři. Ty miliony vzali, rozjeli své vlastní byznysy a dohnali Estonsko tam, kde je dneska.“V Česku systém nefunguje. Respektive je nastaven tak nevýhodně, že ho skoro nikdo nevyužívá. Firmy se ale v právním vakuu snaží najít cesty, jak svým lidem podíl na svém podnikání dát. Má různé podoby shadow equity, phantom share či virtuálních akcií.Lidé tomu nevěříNádech čehosi virtuálního a pololegálního příliš popularitě zaměstnaneckých akcií neprospívá. „Když lidem dáte stravenky nebo posilovnu, tak to chápou. Ale když jim nabídnete phantom share, lidé tomu nevěří,“ podotýká Lukeš, který nyní působí ve společnosti Lasvit.Zásadní háček je ale v principu zdanění. „Musíš zaplatit daně, ale ještě se nic nevykešovalo. To pro některé zaměstnance nedává ekonomicky smysl, protože ani nemají dostatek peněz na to, aby to vrazili do daňového přiznání,“ podotýká Stroukal.„Já mám „ESOPy“ a je skutečně velmi složité je do daňového přiznání dostat. Snažíme se, aby bylo jasné, že toto je ESOP, toto je zaměstnanecký podíl, takhle se to zdaní jednou kolonkou v daňovém přiznání,“ přidává svou zkušenost Miroslav Lukeš.*****Ve vatě. Podcast novinářky Markéty Bidrmanové. Poslechněte si konkrétní rady investorů a odborníků na téma investic, inflace, úvěrů a hypoték. Finanční „kápézetka“ pro všechny, kterým nejsou peníze ukradené.Vychází každý čtvrtek. Poslouchejte na Seznam Zprávách, Podcasty.cz nebo ve všech podcastových aplikacích.V podcastu vysvětlujeme základní finanční pojmy a principy, nejde ale o investiční poradenství.O čem byste chtěli poslouchat příště? Co máme zlepšit? A co naopak určitě neměnit? Vaše připomínky, tipy i výtky uvítáme na adrese audio@sz.cz.

Pre celé územie Slovenska platia od piatka až do odvolania mimoriadne opatrenia proti šíreniu slintačky a krívačky. Toto závažné ochorenie, ktoré sa na Slovensku neobjavilo už 50 rokov, sa našlo u hovädzieho dobytka na troch farmách v okrese Dunajská Streda.Premiér Robert Fico hovorí o ohrození národnoštátnych záujmov v poľnohospodárstve a potravinárstve. Celá vláda zároveň svorne tvrdí, že urobila všetko preto, aby šíreniu nákazy zabránila. Opozícia si myslí opak.Čo vlastne slintačka a krívačka je, kto alebo čo sa ňou môže nakaziť, ako nákaza a následné usmrtenie dobytka ovplyvní chovateľov, ale aj bežných ľudí a je pravda, že vláda mala urobiť viac a oveľa skôr?Aj o tom sa Eva Frantová v podcaste Dobré ráno rozpráva s veterinárom, vedecko-výskumným pracovníkom, vysokoškolským pedagógom a tiež bývalým ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v úradníckej vláde Jozefom Bírešom.Zdroje zvukov: TASR, TA3Odporúčanie:Slovensko prestalo byt súčasťou kľúčových rokovaní o budúcnosti Európy. Dokáže opozícia priniesť alternatívu a dohodnúť sa na zmenách, ktoré vrátia krajinu k západným hodnotám? Aj o týchto témach sa bude Jana Krescanko Dibáková rozprávať s Michalom Šimečkom, Branislavom Gröhlingom a Františkom Mikloškom. Príďte na živé nahrávanie relácie Aréna s Janou Krescanko Dibákovou už dnes (25. marca) o 19-tej do bratislavského Kácečka.www.inviton.eu/e-17906/arena-nazivo-dokaze-opozicia-spolupracovat-a-priniest-zmenu–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Má analýzu, ktorá tvrdí, že vakcíny, použité počas pandémie covidu môžu meniť ľudskú DNA. Tak ako vraj k tomu dochádza pri modifikovanej kukurici. Peter Kotlár posledné dni zvoláva tlačové konferencie, rozpráva o génovej terapii vakcínami, novinárov odbíja slovami, že nerozumejú téme a odmieta zverejniť analýzu, ktorá má jeho vyjadrenia potvrdzovať.Nahliadnuť do nej dovolí len niektorým, vrátane prezidenta či generálneho prokurátora Maroša Žilinku, s ktorým sa včera kvôli analýze aj oficiálne stretol.Čo to Peter Kotlár vlastne šíri, ako na jeho tvrdenia reaguje odborná obec, kto spomínanú analýzu vôbec vypracoval a treba slová splnomocnenca, ktorý od začiatku rieši niečo iné ako mu vyplýva z funkcie, brať vážne?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Jána Krempaského z domácej redakcie denníka SME a technologického novinára Martina Hodása, ktorý sa venuje problematike dezinformácií.Zdroje zvukov: TA3, TASR, TV JOJOdporúčanie:Slovensko prestalo byt súčasťou kľúčových rokovaní o budúcnosti Európy. Dokáže opozícia priniesť alternatívu a dohodnúť sa na zmenách, ktoré vrátia krajinu k západným hodnotám? Aj o týchto témach sa bude Jana Krescanko Dibáková rozprávať s Michalom Šimečkom, Branislavom Gröhlingom a Františkom Mikloškom, 25.marca, o 19-tej v bratislavskom Kácečku. Link na zakúpenie vstupeniek nájdete tu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Pełnej wersji podcastu posłuchasz w aplikacji Onet Audio. [AUTOPROMOCJA] Gośćmi Witolda Jurasza oraz Zbigniewa Parafianowicza w najnowszym odcinku podcastu “Raport Międzynarodowy” są Jakub Dymek oraz Marcin Giełzak, czyli prowadzący w pewnym stopniu konkurencyjnego podcastu “Dwie Lewe Ręce”. Tematem rozmowy jest kwestia wzrostu siły skrajnej prawicy, przy czym sami gospodarze podcastu spierają się między sobą, czy Konfederacja i PiS to skrajna prawica – jak twierdzi Witold Jurasz – czy też w gruncie rzeczy prawica umiarkowana, do czego skłania się Zbigniew Parafianowicz. Przede wszystkim jednak pytaniem, na które wszyscy rozmówcy szukają odpowiedzi, jest to, czy siły liberalne mają jakikolwiek pomysł na powstrzymanie marszu po władzę AfD w Niemczech, Zjednoczenia Narodowego we Francji, a w Polsce – Konfederacji i PiS-u. Witold Jurasz i Zbigniew Parafianowicz pytają swoich gości, czy przyczyną skrętu europejskich społeczeństw na prawo jest porzucenie klasy robotniczej i klasy średniej przez siły głównego nurtu, czy też może istnieją inne, pozaekonomiczne powody. Witold Jurasz zadaje prowokacyjne pytanie: czy tzw. europejski mainstream nie miał w ostatnich latach kłopotu z patriotyzmem? I czy naiwna wiara w to, że większość ludzi identyfikuje się już bardziej jako Europejczycy niż odpowiednio Niemcy, Francuzi, Włosi czy Polacy, nie jest przyczyną wzrostu znaczenia skrajnej prawicy? Prowadzący podcast pytają swoich gości, czy jest przypadkiem, że siły głównego nurtu same siebie określają jako "liberalny salon", a czasem jako "liberalne elity"? I czy fakt, że w owych określeniach znajdują się słowa sugerujące przynależność do klasy wyższej, nie jest przypadkiem grzechem pierworodnym sił liberalnych, które najwyraźniej lubią podkreślać, że są lub też czują się lepsze od swoich konkurentów? Witold Jurasz zadaje w tym kontekście prowokacyjne pytanie: czy polski liberalny salon to w istocie klasa wyższa, czy też może polscy liberałowie to ludzie w większości pochodzący z awansu społecznego? Na to pytanie odpowiada Jakub Dymek, który nieco inaczej patrzy na problem starych oraz nowych pieniędzy i wcale nie jest pewny, czy stare pieniądze to na pewno lepsze rozwiązanie dla polskiej polityki. W rozmowie pojawia się też kwestia uczciwości jako kategorii politycznej. W tym punkcie również pojawia się spór. Część uczestników debaty jest zdania, że nieuczciwość polityków PiS nie ma znaczenia, ponieważ wielu polityków po stronie liberalnej również ma z uczciwością kłopot. Inni zwracają uwagę, że uczciwość w ogóle nie jest kategorią, która decyduje o zwycięstwie lub porażce. Bo gdyby tak było, to Donald Trump nigdy nie zostałby ponownie wybrany na prezydenta Stanów Zjednoczonych. W pewnym momencie rozmowy podcast “Raport Międzynarodowy” powinien zmienić nazwę na “Raport z zoo”, gdyż uczestnicy rozmowy debatują nad dylematem pawia i papugi. Zwracają uwagę, że polskie elity polityczne zdecydowanie zbyt często dzielą się według schematu, w którym jedni są niczym pawie i czują się lepsi od innych państw i narodów europejskich, a inni dla odmiany zachowują się jak papugi i pragną naśladować inne państwa i narody. Być może, jak zgadzają się wszyscy uczestnicy rozmowy, rozwiązaniem byłoby to, by nie być ani pawiem, ani papugą – tyle że to, póki co, jest nierealne. W rozmowie pojawia się, jak zawsze w tego rodzaju przypadkach, teza Roberta Krasowskiego, który widzi problem polskiej polityki w jej inteligenckim, czy też – jak chcieliby inni – postinteligenckim charakterze. W trakcie dyskusji mowa jest też oczywiście o Elonie Musku, który tydzień temu w wywiadzie dla CNN stwierdził, że podstawowym problemem Zachodu jest empatia, z którą należałoby się pożegnać. Prowadzący podcast i goście zgadzają się, że tego rodzaju w istocie antychrześcijańskie stwierdzenia Muska są bliskie wielu politykom Konfederacji. Przy czym goście podcastu zwracają uwagę, że tego rodzaju brutalny język nie jest niczym nowym w polityce, a jedynie konsekwencją języka stosowanego przez lata przez siły liberalne. Konfederacja – jak stwierdzają Jakub Dymek i Marcin Giełzak – poszła jedynie krok dalej, ale poszła ścieżką wytyczoną już dawno przez polskich liberałów. W części już stricte międzynarodowej prowadzący podcast pytają swoich gości o to, czy są jakieś granice obrony demokracji i czy w ramach obrony demokracji można postępować wbrew jej podstawowym zasadom, np. eliminując za pomocą procedur sądowych bądź quasi-sądowych niektórych skrajnych kandydatów. Dokładnie tak zrobiono to w Rumunii, gdzie wykluczono polityków, w tym najpopularniejszego kandydata na prezydenta, na podstawie tak naprawdę operacyjnej wiedzy służb specjalnych i bez jakiegokolwiek wyroku niezawisłego sądu w tej sprawie. Pomiędzy prowadzącymi w tej sprawie nie ma konsensusu.

When compiling the story of Markus Schulz's career, his connection with the people of Los Angeles, and particularly the legendary venue of Avalon in Hollywood, would require a book-long chapter. A venue in which his dedication to the open to close performance of the DJ art excels, he returned on Saturday February 1 for his latest adventure. A city and area reeling from the devastation caused by forest fires, his goal for the night carried an extra emotion as a result, aiming to provide those affected with a small sense of escape, at least for a little while.    This set forms part of Markus' monthly Global DJ Broadcast World Tour series - providing a snapshot of his sounds in the liveset environment; spread across famed clubs and festivals around the globe. The next will take him to Soundcheck in Washington DC, where he will play on Valentine's Night, Friday February 14.    You're also welcome to check out Markus' companion 30 minute streaming series Weekly Drive, with the newly released episode 36 out now.   Tracklist:   Markus Schulz (Recorded Live from Avalon in Los Angeles - February 1 2025) 01. Miss Monique, GENESI & Carl Bee - Nomacita 02. Markus Schulz presents Dakota - Kanan 03. Rebūke - Along Came Polly (Konstantin Sibold & Zac & Carmee Remix) 04. Anyma & CamelPhat - The Sign (Danny Avila Remix) 05. Veerus - Beyond 06. Markus Schulz & Emma Hewitt - Till We Fade (Club Mix) 07. BLR, Matt Sassari & Truetone - Submerge 08. Kay D Smith & Marc Tall - Hoipolloi (Ben Gold Remix) 09. CamelPhat & ARTBAT featuring Rhodes - For a Feeling (Layton Giordani Remix) 10. Der Dritte Raum - Hale Bopp (BLR Remix) 11. Markus Schulz - Simulated 12. Sander van Doorn - Riff (BLR Remix) 13. Markus Schulz presents Dakota - Manray 14. JOA - Missing Part of Me 15. Wehbba - Awaken 16. Kid Cudi - Day n' Nite (Adam Sellouk & Konstantin Sibold Remix) 17. Markus Schulz - Enter the Portal 18. Space Frog - X-Ray (Follow Me) (Charles D Remix) 19. SMACK featuring Sarah de Warren - C'est la Vie 20. Yellow Claw & Natte Visstick featuring RHYME - CRUSH 21. Maddix - Ce Soir 22. deadmau5 - Strobe (Paul Tognelli Remix) 23. Dok & Martin - Feeling of Glory 24. ALAT - Theurgia Page 110 25. HI-LO - Bonzai 26. Cassius - The Sound of Violence (BLR & Matt Sassari Remix) 27. Layton Giordani, Linney & Sarah de Warren - Act of God 28. Lilly Palmer - Escape 29. ANOTR & Abel Balder - Relax My Eyes (Greg Downey Remix) 30. Anyma - Pictures of You (MatricK & Ramsey Westwood Remix) 31. Thomas Schumacher & A.D.H.S. - Aksijan 32. Markus Schulz & HALIENE - Ave Maria (ID Remix)