SZH Podcast

Už vo štvrtok odohrá naša mužská hádzanárska reprezentácia tretí zápas kvalifikácie ME 2026. Po súbojoch s Maďarmi a Čiernou Horou  nás čaká dvojzápas s Fínskom.Tréner Fernando Gurich má vrásky na čele z lazaretu, ktorý nastal v našom výbere, a preto budú musieť potiahnuť zdraví a najmä skúsení hráči. Jedným z nich je aj spojka Považskej Bystrice a navrátilec na slovenské palubovky Marek Hlinka, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, že víťazstvo v Slovenskom pohári je veľmi motivujúce, prečo má pocit od svojho decembrového príchodu, že hrá buď proti Prešovu, alebo Bojniciam a ako vníma vstup ďalšieho veľkého hráčav podobe bojnického tímu na scénu, že v prospech návratu na Slovensko rozhodlo viacero faktorov, najmä blízkosť rodiny, ako hodnotí roky v českej extralige v drese Zubří a Dukly Praha, kde nastala generačná výmena, aký život ponúka nielen športovcovi Praha a prečo je veľmi príťažlivý, prečo si klub musí vybrať prioritu v rámci danej sezóny, ak pôsobí aj v pohárovej Európe, že by bolo príjemné zahrať si na ME 2030 v Prahe, ale nerád predbieha, prečo sa rodený Bojničan rozhodol pre Považskú Bystricu a akej partie sa stal súčasťou, aký súper nás čaká v podobe Fínska a že v Európe už niet slabého protivníka, ako v národnom tíme prestanú byť na týždeň súpermi, ale vytvoria skvelý tím, prečo budú v Hlohovci potrebovať čo najhlučnejšiu kulisu a čo by chcel odkázať slovenským fanúšikom.

Pred takmer štyrmi rokmi bol pri postupe Bojníc do najvyššejsúťaže. Pravidelný ašpirant na titul najlepšieho kanoniera, ktorý v sezóne 2022/23 s 220. gólmi na konte aj získal, nechýbal pri historickom víťazstve modro – bielych nad úradujúcim majstrom z Prešova. Najlepšie ľavé krídlo uplynulej sezóny a slovenský reprezentant Juraj Briatka v najnovšom podcaste SZH prezradil, že jedna lastovička leto nerobí, a aj po oslave tohto úspechu zostávajú nohami na zemi, prečo je dôležitá chémia v kabíne, bez ktorej sa úspech nedostaví, že ani hráči Prešova nie sú stroje a môžu mať zlý deň, ako vyzerá čistenie haly v Prievidzi po každom zápase, na ktorom sa podieľajú všetci hráči bez rozdielu, prečo sa tréner Tomáš Mažár vyžíva v taktike a stratégii, čo znamenal príchod Tomáša Smetánku do Bojníc a akou veľkou osobnosťou tento ešte mladý tvorca útočnej hry je, akou skúsenosťou bolo pôsobenie v rakúskom Hollabrunne a čo dá hráčovi pôsobenie v zahraničí okrem hádzanárskych skúseností, akú úroveň má rakúska súťaž a prečo je rakúska hádzaná v posledných rokoch na vzostupe, prečo si obľúbil Grécko a čo mu dalo do života, že napriek lákavým ponukám, nad iným tímom, ako bojnickým, pri návrate neuvažoval, prečo je Šimon Michniewicz, ktorý zahrá ako pravák lepšie na pravom krídle, tichý zabijak, v čom spočíva charakter bojnického tímu, kde vedia potiahnuť v pravý čas aj hráči mimo základnej zostavy , prečo ho výkon Michala Kollera neprekvapil a aká kvalita prišla v jeho osobe do bojnickej brány, aký náročný súper čaká slovenskú reprezentáciu v podobe Fínska v kvalifikácii a prečo sa teší, že domáci duel odohráme v Hlohovci.

Po dvoch mesiacoch od operácie kolena sa postavil do brány a stal sa ústrednou postavou víťazstva Prešova nad Považskou Bystricou v šlágri 2.kola nadstavbovej časti NHE. Igor Čupryna opäť ukázal, že ho nič nezastaví. Brankár prešovského Tatrana a slovenskej reprezentácie v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako vnímal svoj návrat medzi tri žrde, prečo nemal strach a čo všetko musel absolvovať počas dvoch mesiacov bez hádzanej, že problémy s kolenom sa začali už v septembri a operáciu naplánovali po decembrovom zápase s Považskou Bystricou, ktorý sa napokon nehral, ako urobili bolesti z aktuálnej sezóny jeho najťažšiu v kariére, aké vzťahy vládnu medzi prešovskými brankármi, prečo ho potešil príchod Michala Shejbala a prečo dáva klobúk dolu pred mladým Mitošinkom, ako pracuje s brankármi legendárny Maroš Kolpak a ako sa tréningybrankárov prispôsobujú tomu, čo tím čaká, že robí všetko preto, aby stihol marcovú kvalifikáciu, hoci netuší, v akom bude stave, prečo u neho kríza netrvá dlho a akou veľkou motiváciou je rodina, že pred prvým tréningom svojej dcéry jej prízvukoval, aby nešla do brány, či aký zápas očakáva v rámci finále Slovenského pohára s tradičným rivalom Považskou Bystricou na neutrálnej palubovke v Trnave.           

Na januárových MS, ktoré premiérovo v histórii hostili tri krajiny- Chorvátsko, Dánsko a Nórsko, sme síce slovenských hádzanárov nevideli, no Slovensko predsa len malo zastúpenie v podobe medzinárodnej rozhodcovskej dvojice Andrej Budzák – Michal Záhradník. No a práve s touto našou elitnou dvojičkou sme sa za nedávno skončeným – mimoriadne vydareným šampionátom, obzreli. Mladí, no skúsení arbitri v najnovšom podcaste SZH prezradili, čo cítili pred svojim prvým zápasom na MS medzi Francúzskom a Katarom, akým momentom bolo zranenie Andreja Budzáka a čo všetko zvažovali, kým zo šampionátu odstúpili, ako na vrcholných podujatiach fungujú náhradné rozhodcovské dvojice, a že aby sa nenudili, počítajú prihrávky pri pasivite, že každá krajina má svoje špecifiká tak, ako rozhodcovia z danej krajiny, prečo nerobia rozdiely medzi Bojnicami a Veszprémom a prečo je vyrovnanejšia extraliga lepšia aj pre rozhodcov, akým pomocníkom je video, čo zmenilo a prečo je konečný verdikt aj tak výlučne na rozhodcoch, čo všetko sa môže pokaziť pri elektronickom bzučiaku, pomocou ktorého si tréner berie oddychový čas a prečo sa kvôli detailom často upravujú pravidlá, čo znamená „God save the wings“ a prečo sa začala riešiť ochrana krídel aj zmenou regúl, že gesto fair play v podobe priznania brankára de Vargasa malo viac vzhliadnutí ako pekné góly a prečo si rozhodcovia vážia hráčov, ktorí sú objektívni a féroví,  prečo si nesmierne vážia spôsob, akým dokážu svoje tímy večných rivalov uchlácholiť lídri Ľubomír Ďuriš a Lukáš Urban a v čom sú veľkými hráčmi, ako sa im podarilo prekonať niekoľko významných mét v rekordne krátkom čase, aké je slovenské rozhodcovské prostredie a či prináša takáto pozícia aj väčšiu zodpovednosť, prečo všetkého veľa škodí, aj Budzáka so Záhradníkom, akým spôsobom sa plnia sny a prečo je dôležité si ich naprogramovať, a tiež, čo by odkázali fanúšikom a slovenskej hádzanárskej komunite.  

Základnú časť NHE vyhral napokon Tatran Prešov o skóre pred večným rivalom z Považskej Bystrice. Po operácii stálice Igora Čuprynu však v tíme nastali brankárske rošády a okrem famóznej formy mladého Matúša Mitošinku upútala pozornosť nová persóna medzi tromi žrďami Prešovčanov a nie hocijaká – v deň svojich 40. narodenín a potom, ako pred viac ako pol rokom ohlásil koniec aktívnej kariéry, sa tam totiž postavil Michal Shejbal, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil,  ako mu telefonát s Lukášom Urbanom a Radom Antlom narušil pokojný, osem mesačný život nehádzanára, prečo sa musel mentálne pripraviť a akou skúškou bol prvý tréning, že každý hráč na Slovensku by chcel hrať za Prešov a majstrovský titul je veľkým lákadlom, ako sa k jeho návratu a rovno do tímu konkurenta postavili Košice , že premiérový zápas vyšiel na štvrtok, a tak mu nenarušil oslavu štyridsiatky, ktorá sa odkladá na neurčito, čomu najviac chýbalo, keď skončil s aktívnou hádzanou, ako ho privítali prešovskí fanúšikovia a prečo bol príjemne prekvapený, prečo ho dcérka napokon zobrala na milosť, a tiež aké má vzťahy s prešovskými brankármi a prečo má mladý Matúš Mitošinka pred sebou sľubnú budúcnosť. 

Novým trénerom slovenských hádzanárok sa stal Ján Beňadik. SZH ho oficiálne predstavil na tlačovej konferencii. Beňadik nie je žiadnym nováčikom, s michalovskou Iuventou vybojoval triple a uplynulé tri roky viedol slovenské juniorky. Nový reprezentačný tréner v najnovšom podcaste SZH prezradil, čo všetko musel zvažovať a prečo je jeho životná partnerka Lucia Uhráková nesmierne tolerantná, aký majú vzťah s bývalým trénerom Jorgem Dueňasom a v čom mu pomohol, prečo je našou ideálnou cestou prepojenie reprezentácií a vzájomná komunikácia, ako prišla v roku 2011 ponuka na pozíciu asistenta reprezentačného trénera Štefana Katušáka v náročnom a prelomovom období jeho trénerskej kariéry,  s ktorými hráčkami súčasného reprezentačného tímu sa trénersky ešte nestretol a že je ich len pár, prečo je reprezentácia rozbitím klubového stereotypu a väčšina hráčok sa do nej teší, prečo je dôležité delegovať jednotlivé úlohy na ľudí, ktorým môže dôverovať a podľa týchto kritérií zostavil svoj realizačný tím, že je potrebné hovoriť s hráčkami a podpísať s nimi zmluvy, aby nefigurovala na každom zraze iná zostava, že chce dostať do našej hry oveľa viac fyzickosti a zlepšiť obranu, prečo je nevyhnutné vychádzať si v ústrety s klubmi, a  že bude spokojný, ak na palubovke necháme všetko a fanúšikovia budú odchádzať s pozitívnymi pocitmi.

Pozornosť pútal od mládežníckych kategórií a odborníci ho pasovali za jeden z najväčších talentov slovenskej hádzanej. Bol prvým hráčom, s ktorým Tatran Prešov podpísal 5 ročnú zmluvu a stal sa už pravidelným účastníkom reprezentačných akcií seniorského tímu. Slovenský reprezentant Damián Mitaľ v najnovšom podcaste SZH prezradil, aký bol januárový prípravný turnaj v Španielsku a čo pre neho znamená šanca zahrať si proti účastníkom MS, že počet gólov nie je meradlom úspechu, či neúspechu a najdôležitejšie na konci je víťazstvo, ako popri škole a niekoľkých tréningových jednotkách denne nezostáva veľa času na individuálne tréningy, ale občas si ich s Erikom Fenárom a Matúšom Mitošinkom urobia, akým spôsobom Tatran využil prestávku v najvyššej súťaži, čo má za sebou v rámci prípravy a ako je všade vo vzduchu cítiť atmosféru blížiaceho sa veľkého šlágra s Považskou Bystricou, prečo je prestup do Tatrana pre malého Jakuba Valenta veľkou príležitosťou, že najviac sa inšpiroval Martinom Straňovským, Radoslavom Antlom a najnovšie aj reprezentačným kolegom Jurajom Briatkom, ako sa rozhodol pre hádzanú, keď videl na kúpalisku plážovku a prečo bol prekvapený, že sa hrá v telocvični, čím zaujal kompetentných a ako si dokázal vybudovať miesto v seniorskom kádri, prečo nikdy nemal myšlienky dať hádzanú na vedľajšiu koľaj, aké výhody prináša mať trénera a riaditeľa školy v jednej osobe, čo v jeho prípade vyriešil príchod Matúša Mitošinku do Prešova , prečo nie je úplne pravda, že sedmička sa nedá chytiť, iba zle hodiť, či kto je jeho favoritom na MS a v akom poradí by zostavil rebríček medailistov.

Asociačný termín, alias reprezentačnú prestávku v súťažiach, využívajú aj slovenskí reprezentanti, ktorí síce na svetový šampionát nepostúpili, ale na kvalitne obsadenom turnaji v Španielsku ich preveria účastníci MS. Jednou zo stálic výberu Fernanda Guricha je brankárska jednotka nášho tímu a gólman Považskej Bystrice Marián Žernovič, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, že náš výkon proti Argentíne poznačili opäť hluché miesta a prečo ho teší zlepšená obrana, čoho sa budeme musieť vyvarovať, ak chceme uhrať so Španielmi dobrý výsledok, ako prehovára do našich výkonov meniaca sa zostava kvôli zraneniam, že množstvo hráčov na turnaji ochorelo a zranil sa Jakub Prokop, čím je špecifická behavá a agresívna španielska hádzaná s výškovou prevahou, ako trénoval Lukáša Ľubu v hlohovskej prípravke a prečo sa vekový rozdiel neskôr vyrovnáva a stráca, prečo je pre neho dôležité, aby sa jeho brankársky kolega pri ňom cítil dobre, v čom sú mladí hráči iní a prečo nemajú problém so sebadôverou, že sa musíme naučiť vyhrávať a prečo je to dôležité aj v prípravných zápasoch, akým spôsobom miešajú karty v najvyššej súťaži Bojnice a že bod Považania pri prvom zaváhaní v sezóne vlastne zachraňovali, ako sa zmenila slovenská najvyššia súťaž počas jeho pôsobenia v zahraničí a prečo je spokojný doma v Považskej Bystrici, s ktorou túži vybojovať svoj premiérový majstrovský titul.

Na prelome rokov sa dostávame k bilancovaniu, hodnoteniu, a prianiam, aby sa ten starý nikdy neskončil, alebo naopak, nech už je čím skôr preč. V práve končiacom sa roku 2024 oslávila okrúhliny jedna z dlhoročných ťahúňok slovenskej reprezentácie a štvornásobná najlepšia hádzanárka Slovenska – Martina Školková, ktorá v najnovšom podcaste SZH prezradila, prečo je štyridsiatka najlepší vek a že rok 2024 bol rokom príjemných zmien, že narodenie syna Mattea bolo to najideálnejšie ukončenie kariéry a prečo je darom z nebies, akým kurióznym spôsobom sa zoznámila so životným partnerom – hádzanárom Ľubomírom Jadroňom a prečo vekový rozdiel nie je medzi partnermi dôležitým faktorom, prečo je tvrdá škola základom budúcich úspechov a človek sa jej zásluhou stane odolným a prispôsobivým, že z Francúzska neplánovala odísť, nakoľko Dijon jej neustále ponúkal miesto aj po skončení hráčskej kariéry, ako začala cítiť, že jej hádzaná dala všetko, čo mala a poslednú sezónu bola najstaršou hráčkou v najvyššej francúzskej súťaži, prečo sa protiklady nielen priťahujú, ale aj skvelo dopĺňajú a prečo sú matky neustále dojaté, že obdobie jej „kraľovania“ bol jeden neustály kolotoč a prešlo veľmi rýchlo, prečo boli ME 2014 niečo neskutočné a ako zmenil myslenie a nastavenie tímu tréner Dušan Poloz, že každý jeden deň je ten správny na hádzanú, prečo je základom úspechu uveriť, že môžeme poraziť silných súperov, aké je dôležité pre úspech kolektívu, aby jednotlivé hráčky urobili maximum na ihrisku aj mimo neho, čo zažíva legionárka v začiatkoch pôsobenia v zahraničnom klube a ktoré veci vás môžu zlomiť, ako vám osud vykompenzuje čas, ktorého máte málo na rodinu a blízkych, na ktoré obdobie kariéry nikdy nezabudne a prečo, čo by pomohlo súčasnej slovenskej reprezentácii , či čo by zaželala slovenským hádzanárskym aktérom a fanúšikom v novom roku 2025.

Vianočný čas je ideálny na to, aby sme si všetci oddýchli od hádzanej a venovali sa niečomu, na čo počas sezóny nezostáva priestor. V pravidelnom podcaste SZH dostane priestor človek, ktorý je hádzanej verný celý život a to na rôznych pozíciách, ktorý nepotrebuje konkrétne periodikum, aby o všetkom podstatnom ohľadne hádzanej, informoval. Hádzanársky nadšenec Viliam Petko v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako mu fyzické predispozície znemožnili stať sa hádzanárom, ale uplatnil sa na poli novinárskom aj funkcionárskom, prečo si vybral hádzanú v Tatrane Prešov ako tému diplomovej práce a za čo vďačí legende Martinovi Gregorovi, aké zaujímavé situácie vznikali, keď bol ako vedúci reprezentačného mužstva rovesníkom vtedajších hráčov, ako zobral bohatého prešovského podnikateľa a bývalého hokejistu Miloslava Chmeliara na hádzanársky zápas a ten sa do hádzanej zamiloval, že osud ho do Tatrana opäť vrátil prostredníctvom syna Jakuba, prečo sú zápasy Prešova pre neho sviatkom a ako ho inšpiruje nemecká bundesliga, ako sa z človeka, ktorý dlho odolával sociálnym sieťam stal človek, ktorého profil je dnes symbolom informácií z hádzanárskeho sveta, že informovať presne mu pomáha vlastný hádzanársky archív a databáza, ktorú neustále zveľaďuje, prečo šport spája a z bývalých súperov robí priateľov, že atmosfére na Final four Ligy majstrov sa nevyrovnajú ani ME, či MS, akým spôsobom sa zoznámil s bývalým kapitánom srbskej reprezentácie Ratkom Nikoličom a rozbehli spolu legendárny kemp pre deti a mládež s medzinárodnou účasťou, prečo majú Balkánci systém, či prečo je jeho snom zažiť úspech slovenskej hádzanej.  

Kvalita mladých odchovankýň ŠŠK Prešov pútala pozornosť už počas ich účinkovania v československej MOL lige, kde síce vrchné priečky neokupovali, no nestratila sa žiadna z nich. Prívlastok teplé rožky platil na tieto šikovné hráčky v súvislosti s rýchlosťou, s akou po nich siahli iné kluby, kde aj dnes zohrávajú dôležitú úlohu. Jednou z nich je aj Tatiana Šutranová, ktorá zažiarila na nedávno skončených ME, kde v zápase so Slovinkami strelila neuveriteľných 11 gólov. A práve spojka rumunskej Magury Cisnadie v najnovšom podcaste SZH prezradila, ako sa k hádzanej dostala na základe inzerátu, prečo rada spomína na svoju prvú MOL ligovú sezónu, prečo sú Martina Popovcová, Diana Vargová, či Alena Dvorščáková jej „kinderká“, čo pre ňu znamenal prestup do Mostu a prečo je vďačná, že si mohla zahrať a zažiť Ligu majstrov, že ak nezapadnete do koncepcie trénera, je veľmi náročné vybudovať si svoju pozíciu v tíme, že v Rumunsku je ženská hádzaná najpopulárnejším ženským športom a má vyššie postavenie, ako mužská, ako vyzerá jej bežný deň a ako často trénuje, v čom je rumunčina náročný jazyk a prečo stále nie je spokojná so svojou úrovňou reči, že spievať slovenskú hymnu pred zápasom je niečo magické a nesmierne motivujúce, akým sklamaním a šokom bola úvodná prehra na ME s Rakúskom a ako veľmi sa prejavil nedostatok skúseností s účinkovaním na vrcholných podujatiach, prečo by všetky svoje góly v stretnutí so Slovinskom vymenila za víťazstvo , že rozhovory sú pre ňu nutné zlo, pretože sa pred kamerou necíti komfortne, ako sa energia z lavičky prenáša na ihrisko, prečo je najväčším fanúšikom a pokladom v jej živote je rodina, ako sa v zápase proti Nórkam, či Cristine Neaguovej tešilo malé dievčatko v nej, či prečo je zachovať si vnútorný pokoj jedným z jej cieľov.

Vstup do sezóny bratislavským hádzanárom nevyšiel. Sedem kôl čakali na víťazstvo, ale po triumfe nad Topoľčanmi sa rozbehli a ich výkon má vzostupnú tendenciu, čo si naposledy odniesol favorit z Košíc. Na lavičku ŠKP zasadol bývalý reprezentant Ľuboš Hudák, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, v  čom bol náročný prechod k mužom a ako dlho trvalo, kým si zvykol na hráčov a hráči na neho, prečo rád pracuje tam, kde to má zmysel a budúcnosť, ako poznačil rozbeh týždňový výpadok haly a nevydarené prípravné zápasy, prečo v ŠKP nepokračuje jeden z kľúčových hráčov Michal Kopčo, či sa zmenili ciele Policajtov potom, ako poskočili na 6. priečku tabuľky, že tri – štyri tréningy do týždňa je veľmi málo na dosiahnutie potrebnej kvality a tam vidí veľký problém všeobecne, aký klub považuje za profesionálny a prečo je MOL liga pre slovenské tímy dobrá súťaž, ako hodnotí naše účinkovanie na ME, čím ho obohacuje úloha spolukomentátora priamych prenosov, prečo mal šťastie na košické gymnázium a dobrých trénerov, aká bola konkurencia v jeho mládežníckej ére a prečo dnes chýba, čo znamenalo postúpiť na OH do Barcelony, či zahrať si medzi štyrmi najlepšími v Európskom pohári na vypredaných Pasienkoch, a prečo je jeho snom dostať hádzanú späť na pozície spred tridsiatich rokov.

Naše hádzanárky po návrate z ME už zarezávajú v kluboch. Gro slovenskej reprezentácie tvoria hráčky z domácej súťaže, no niektoré pôsobia aj v zahraničí, prevažne v najvyššej maďarskej súťaži. Jednou z nich je aj naša kľúčová kanonierka Barbora Lancz, ktorej sa spomínané zarezávanie v klube netýka. Zo šampionátu sa totiž vrátila so zraneným lakťom, kvôli ktorému si bude musieť od hádzanej oddýchnuť niekoľko týždňov. Barbora v najnovšom podcaste SZH prezradila, aké sú najnovšie prognózy jej zranenia , prečo má po návrate z Innsbrucku zmiešané pocity, čo spôsobilo, že sme sa nedokázali viezť na veľmi pohodovej a úspešnej vlne z prípravy, že najväčší problém má súčasný tím s koncentráciou, čo na najvyššom fóre súper okamžite trestá, ako sa mení úloha trénera, zvyknutého pri skúsených tímoch zamerať sa len na taktiku, pri mladom družstve s minimom skúseností, že jazyková bariéra pri trénerovi Dueňasovi nie je taká veľká, ako by sa mohlo zdať, prečo vždy treba hľadať dobré v zlom a čo to znamená, aké náročné je zosúladiť komunikáciu v tíme, plnom rôznych pováh a prečo pochvala urobí viac, ako krik, že možno by bolo všetko inak, ak by sme vstupovali do turnaja proti najväčšiemu favoritovi – Nórkam, ako si privodila zranenie lakťa a prečo s ním dokázala odohrať celý zápas, aké pocity si odnáša zo svojich premiérových ME a prečo je niekedy najväčším úspechom skúsenosť.

Vo štvrtok čaká naše hádzanárky úvodný zápas na turnaji ME. Jednou z mladých hráčok, pre ktoré to bude premiérové vrcholné podujatie v seniorskej kategórii, je spojka michalovskej Iuventy Alena Dvorščáková. Večer pred odchodom na šampionát si našla čas podeliť sa o pocity a v najnovšom podcaste SZH prezradila,  ako sa dokázala vrátiť po druhom ťažkom zranení kolena a prečo takéto situácie naučia človeka trpezlivosti, prečo pôjde hneď po skončení šampionátu za Martinou Popovcovou, čo dal mladej Prešovčanke prestup do Iuventy Michalovce, prečo má radšej lietadlo, ako autobus a ktorým filmom holduje, kto je jej najväčší fanúšik a prečo nazvala svojho otca „otec roka“, že najlepšia kombinácia je rodina a dobré jedlo a prečo sa teší na Vianoce, aké dôležité sú v tíme vzťahy a prečo každé družstvo potrebuje svojho šaša, či čo by rada odkázala slovenským fanúšikom, chystajúcim sa do Innsbrucku, či pri televíznych obrazovkách.  

Topoľčany v uplynulom extraligovom kole vytrápili favorizované Košice, no nielen to. Do siete favorita nasúkal šesť gólov iba šestnásť ročný chlapec. Ako o obrovskom talente sa o ňom hovorilo už dlhšie, no pozornosť hádzanárskej verejnosti vzbudil svojim výkonom na letných domácich majstrovstvách EHF v Humennom, kde tento mladík dostal šancu v poslednom zápase a využil ju naplno. S deviatimi gólmi bol jedným z hlavných strojcov nášho víťazstva nad Fínskom a definitívne presvedčil, že vek v jeho prípade nehrá rolu. Jakub Valent, mladší syn bývalého reprezentanta a v súčasnosti manažéra Topoľčian Martina, v najnovšom podcaste SZH prezradil, aké náročné je pre mladíka hrať s mužmi a nie každý v snahe o víťazstvo berie na to ohľad, ako to vyzerá v obývačke Valentovcov počas zápasu Ligy majstrov a prečo vzájomne súperia, prečo rodák z Paríža nerieši, že je synom známeho otca a snaží sa koncentrovať výlučne na svoj výkon,  že stáť vo futbalovej bráne, či vstávať skoro ráno na hokej ho nebavilo, prečo sú s bratom Samuelom, ktorý hráva v Nových Zámkoch ako dve nohy, nerozdeliteľní, akou veľkou výhodou oproti rovesníkom je 197 cm výška a čo znamená pre hádzanára, keď je vysoký, akým momentom bolo vyhlásenie jeho mena ako hráča zápasu na majstrovstvách EHF a prečo chce takéto momenty zažívať znova, prečo je dedko jeho najväčším fanúšikom, ktorý by s ním išiel aj na kraj sveta, aké silné priateľstvá pri hádzanej dokážu vzniknúť a prečo vníma niektorých spoluhráčov ako bratov, a že jeho najväčším snom je zahrať si bok po boku so svojim bratom Samuelom v drese Slovenska.  

V nedeľu si zatancovali v košickej Steel aréne svoj posledný tanec Teo Paul a Tomáš Urban, ktorí poslednýkrát obliekli najcennejší dres a uzavreli reprezentačnú kapitolu. Hviezdny krídelník aktuálne rodných Košíc v najnovšom podcaste SZH prezradil,  aké emočné ródeo zažil pri rozlúčke a ako dlho tieto pocity spracovával, prečo mu zranenie skomplikovalo nielen Last dance, že na sedmičky si veril a ako veľmi ho mrzí, že mu nevyšla ani jedna, prečo si váži každého fanúšika a vždy si na nich nájde čas a priestor, že kvalifikácia sa ešte neskončila a neskladáme zbrane, prečo nezvládame kľúčové zápasy a proti favoritom  dokážeme zahrať oveľa lepšie, ako je na tom so zranením a čo všetko robí na dennej báze pre svoj návrat, že toto posledné zranenie zvládal lepšie, ako predošlé vďaka nastaveniu mysle a prečo rozmýšľal v roku 2017 nad koncom kariéry, že na jednom sídlisku nevyrastal iba s Teom Paulom, ale aj s Vladom Guzym, či Marošom Balážom, s ktorým chodil do jednej škôlky, prečo si vek ani náhodou nepripúšťa a priority nemení, z akých Košíc odchádzal a do akých sa vrátil a prečo zostáva túžba po finále, že na lavičke si všimne si oveľa viac detailov, ako keď hrá a je priamo v dianí, prečo mu z trénerov najviac sadol Peter Dávid , na ktoré momenty svojej bohatej kariéry v najcennejšom drese spomína najradšej, prečo chce košickej hádzanej vrátiť to, čo do neho vložila a jeho snom je vybojovať s Košicami slovenský titul.  

Naše hádzanárky majú za sebou v rámci prípravy veľmi vydarený turnaj v Rumunsku. Karpatský pohár síce domov nepriniesli, ale uhrali tri dobré zápasy, z ktorých dva dokázali so silným súperom vyhrať. Očakávané ME sú už doslova za dverami, a preto bude v tejto fáze dôležitý každý detail. Jednou z tradičných ťahúňok bola opäť spojka francúzskeho Nice - Adriána Holejová, ktorá síce odohrala pre zdravotné problémy len jeden zápas, no v najnovšom podcaste SZH prezradila, prečo chýbala v dvojzápase proti Faerským Ostrovom, že turnaj ukáže viac, ako jeden zápas a čo hodnotí pozitívne v troch dueloch v Rumunsku, aký štýl obrany preferuje tréner Dueňas a že jej miesto je kdekoľvek, kde tréner potrebuje, aký pozitívny dojem zanechali mladé pivotky a prečo sa jej v reprezentácii vždy najlepšie hralo s Nikoletou Trúnkovou, že reprezentačný zraz je prestávkou v rozbehnutej sezóne, ale počas neho sa dá načerpať veľa psychickej sily , prečo sa francúzsky jazyk človek nenaučí za tri mesiace, že najhrateľnejším súperom našej skupiny na ME sú domáce Rakúšanky a prečo považuje zápas s Nórskom za odmenu, aký je život na francúzskej riviére a že je ochotná vymeniť ho jedine kvôli klubu s vyššími ambíciami a pohárovej Európe, ako jej Francúzsko pomohlo preklenúť špecifiká introvertnej povahy, že vedieť zahrať na všetkých spojkách je výhoda, ale aj nevýhoda, aké náročné je zvykať si na obranné úlohy pre hráčku, ktorá na ne nebola zvyknutá a prečo je najťažšie dočiahnuť na súperkinu ruku, a že urobí všetko, aby boli ME pre Slovensko úspešné.

Bojnice potvrdzujú predsezónne prognózy a po príchode posíl ich pokojne možno nazvať šťukou súťaže. Potom, ako oskalpovali o bod Považskú Bystricu, sa im v 9.kole podaril rovnaký kúsok aj s Prešovom a to priamo na palubovke úradujúceho majstra. A to nebyť nešťastného gólu v posledných sekundách, radosť by bola oveľa väčšia. Brankár Luděk Fabián patril aj v tomto súboji medzi najväčšie opory húževnatých hostí a po zápase neskrýval sklamanie. Najstarší hráč NHE, ktorý v júni oslávil 52. narodeniny v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako dlho mu trvalo vyrovnať sa s nešťastným gólom v závere súboja s Prešovom a čo sa vlastne v závere zápasu stalo, že Bojnice idú do každého zápasu v plnej poľnej, vrátane náročných súbojov uprostred týždňa, aký vzťah má doteraz k Novým Zámkom ako svojmu prvému slovenskému pôsobisku a ako sa zmenila najvyššia súťaž v porovnaní s obdobím, keď obliekal novozámocký dres, prečo pre neho vek nehrá rolu, nerieši kto má koľko rokov a nerobí nič špeciálne, iba sa udržiava, kde trénuje a ako sa presúva medzi Rožňovom pod Radhoštěm a Bojnicami, prečo mu atmosféra v Bojniciach pripomína Zubří a prečo idú hráči za Tomášom Mažárom, že hádzaná v menších mestách viac žije a čo je typická ľudovka, akou psychohygienou vie byť tréning a pohyb ako taký, že minuloročný bronz bol čerešničkou na torte mimoriadne ťažkej sezóny, prečo nie je dôležitý počet zákrokov, ale víťazstvo tímu, prečo sú Bojnice v jeho kariére to najlepšie na koniec a prečo praje Bojničanom vlastnú halu.  

V úvode nového ročníka československej MOL ligy slovenskí favoriti potvrdili svoju dominanciu, keď Iuventa aj Dunajská Streda zatiaľ nestratili ani bod. Pomalšie sa v ňom rozbiehal tretí slovenský zástupca v súťaži - Šaľa, ktorému sa podarilo nazbierať v doterajšom priebehu tri body. Potešujúcou správou po odchode viacerých stálic, je nepochybne návrat skúsenej reprezentačnej spojky Natálie Némethovej do radov šalianskych spojok. Slovenská reprezentantka v najnovšom podcaste SZH prezradila, čo jej najviac chýbalo po odchode zo Šale a prečo znamená každý prestup vystúpenie z komfortnej zóny, do akého prostredia sa vrátila po troch rokoch a ako zranenia zmenili jej myslenie, prečo sa tešila na slovenského trénera Petra Sabadku, prečo jej Kynžvart vyhovoval, ale potrebovala zmenu, že slovenský titul majstra, ani český titul vicemajstra sa nerodil ľahko a aj preto si oba veľmi váži, aký skvelý kolektív sa napriek nízkemu veku dokázal v Šali vytvoriť a aký pocit je byť vo veku 24 rokov najstaršou spojkou v tíme, prečo je Petra Varjassiová dva v jednom a ako asistentka trénera Pčolu musela dva zápasy odohrať, prečo je momentálne bývanie v Nových Zámkoch kompromisom a ako si delia čas a úlohy s priateľom Róbertom, kondičným trénerom futbalistov Komárna, ako jej nepríjemná viróza skomplikovala situáciu pred reprezentačným zrazom, na koho sa vždy najviac teší, keď sa blíži zraz a prečo je skvelé, ako sa postupne stretávajú bývalé spoluhráčky z mládežníckych výberov v seniorskom tíme, akou veľkou motiváciou je šanca zahrať si na blížiacich sa ME, prečo v Šali na seba nevyvíjajú tlak a koncentrujú sa na to, čo ešte príde a že najlepších fanúšikov, ktorí chodia na zápasy so zápisníkom a perom v ruke a robia hráčkam štatistiky, nájdete jedine v Šali.

Tatran Prešov v utorok prehral aj druhý zápas v Európskej lige EHF, keď pred domácimi fanúšikmi nestačil na švajčiarsky Kadetten Schaffhausen 30:39. V domácej najvyššej súťaži doteraz zakopol len raz, proti najväčšiemu rivalovi z Považskej Bystrice. Reprezentačný pravý krídelník Tatrana Erik Fenár v najnovšom podcaste SZH prezradil,  prečo hodnotí zápas proti Schaffhausenu ako nevydarený, ako sa Prešovčania vyrovnávajú s hluchými pasážami v zápase , že tímy v Európskej lige sú o level vyššie, ako v Európskom pohári a prečo je to dobrá škola, akou veľkou stratou je neprítomnosť hlavného motivátora Tomáša Rečičára, či zraneného Lukáša Urbana a ako kolektív pomáha navrátilcom do zostavy po zranení, prečo je skvelé, ak sú hráči na rovnakom poste zároveň kamaráti a navzájom sa podporujú, čím je špecifická považskobystrická hala, v ktorej Prešov prehral už šiesty zápas v rade, že nové tváre každé leto veľmi rýchlo zapadnú do kolektívu a aké typy pribudli do kabíny tento rok, koho je vlastne odchovancom a prečo sa v súvislosti s ním spomínajú okrem Prešova aj Sečovce, či Trebišov, ako sa obetaví rodičia štyroch chlapcov zo Sečoviec striedali a vozili ich každý deň do Prešova na tréningy a ako dokázal popri osemdesiatich súťažných zápasoch v sezóne úspešne zmaturovať, aká bola jeho cesta do seniorskej reprezentácie a prečo mu vyhovuje systém Fernanda Guricha, že s hádzanou začal, keď ho prestal baviť futbal a kto bol jeho vzorom, prečo by si Teo Paul a Tomáš Urban zaslúžili rozlúčku pred plnou halou a prečo je rád, že reprezentácia bude hrať po dlhšom čase na Východe.  

Po utorňajšej predohrávke 1. kola Slovenského pohára, v ktorej Modra vyradila favorita z Košíc, sa v stredu rozhodlo o zvyšných štvrťfinalistoch. V Trebišove sa prekvapenie na úkor favorita nekonalo a Novozámčania po víťazstve 42:22 s prehľadom idú ďalej. Tréner aktuálne štvrtého celku tabuľky NHE Ján Kolesár v najnovšom podcaste SZH prezradil,  či je výhoda dostať „Čierneho Petra“ v podobe Považskej Bystrice a Prešova hneď v úvodných kolách, kto všetko posilnil novozámocký tím a vďaka čomu sa káder stabilizoval, akým spôsobom zamiešali karty príchody veľkých mien a že vek nerozhoduje o tom, či je hráč osobnosť, ako vnímal atraktívny duel s Bojnicami a ako môže jedna nastrelená žrď rozhodnúť celý zápas, prečo vzdáva hold ľuďom, pracujúcim v štruktúrach klubu, aké majú Nové Zámky zázemie a akou veľkou výhodou je mestská hala, prečo je presvedčený, že ak by bola domáca súťaž profesionálna, nekončilo by s hádzanou toľko mladých hráčov, aký dôležitý je rešpekt medzi členmi tímu vzájomne, prečo nie každý dobrý tréner musel byť zákonite aj dobrý hráč a naopak, či ako Košičan vníma zápasy proti tomuto súperovi nejako špeciálne, a že jeho snom je, aby raz súčasní hráči zažili profesionálnu súťaž a podmienky, tak, ako svojho času on sám.

Nielen návraty skúsených hráčov na domáce palubovky sú highlightom aktuálnej sezóny NHE, ale aj odchody stálic a ťahúňov. Bronzové Bojnice sa síce posilnili, ale z kádra odišli aj kľúčoví hráči Andrej Petro, či Martin Ďurajka, no a práve rýchlonohý Martin Ďurajka v najnovšom podcaste SZH prezradil, akú rozlúčku mu pripravili Bojnice a prečo mu už teraz hádzaná chýba, ako sa v Rakúsku stala z ľavého krídla stredná spojka a čo mu pomohlo vrátiť sa späť po dvoch operáciách roztrhnutého krížneho väzu v kolene, ako sa stal z prešovského protihráča Tomáša Mažára spoluhráč, tréner a kamarát, čím bol premiérový bojnický extraligový ročník výnimočný a prečo by bolo ťažké vrátiť sa do rodnej Považskej Bystrice, ako sa im podarilo znásobiť rady fanúšikov aj o tých basketbalových v prievidzskej hale, kde hrávajú domáce zápasy, že je stále pripravený zasiahnuť do deja, ak by si to situácia vyžiadala a niekto by sa napríklad zranil, prečo sa nikto nestane hráčom bez tréningu, ako vplýval konkrétny tím, v ktorom hral, na to, či sa cíti lepšie na krídle, alebo na strednej spojke a prečo si užíval prihrávky Ondřeja Zdráhalu, či trháky od Mariána Žernoviča a Laca Kovačina, prečo si starší hráč viac uvedomuje súvislosti a dokáže oceniť veci ako dobré vzťahy, pohodu, či pozitívny prístup klubu a ktoré obdobie jeho kariéry je pre neho top, akú váhu mala bronzová medaila na jeho krku, v čom spočíva charizma Tomáša Mažára a že ak si raz Bojničan, zostaneš navždy Bojničanom, či prečo sú tréningy v kolektívnom športe psychohygiena.

Už túto sobotu budete môcť sledovať súboj dvoch najlepších tímov NHE, 5.kolo prinesie reprízu minuloročného finále medzi Považskou Bystricou a majstrom z Prešova a čo je pozitívne, budete ho môcť sledovať aj prostredníctvom športového kanála verejnoprávnej televízie. Jeden z obranných pilierov Považanov, ktorí sa zaradili v novej sezóne k tímom bez prehry Ivan Bystrický, v najnovšom podcaste SZH prezradil,  aký bol úvod sezóny pre Považanov, ktorí zo štyroch duelov tri odohrali na palubovkách súperov, ako vníma svoju nevďačnú úlohu eliminovať súperových najlepších strelcov a aký má s nimi vzťah v súkromí, prečo je schopný zahrať aj pivota, ak si to mužstvo vyžaduje a akou silnou zbraňou Strakovcov je kabína a súdržnosť, že vďaka fanúšikom má Považská Bystrica domáce prostredie všade a prečo považuje ich fanklub za najlepší na Slovensku, ako sa z futbalového stopéra či basketbalistu stal napokon hádzanár, že patrí k hráčom, ktorí sa už v súčasnosti aktívne venujú deťom v pozícii trénera a čo mu táto skúsenosť prináša, akou vzpruhou pre šatňu bol návrat Ľubomíra Ďuriša a postupné návraty ďalších veľkých mien do tímu, prečo sú zápasy s Prešovom vždy špeciálne a po troch týždňoch doma nehovoriac, akým skvelým stratégom je tréner Václav Straka, ktorý rozpisu zápasov v úvode sezóny prispôsobil aj štýl prípravných duelov počas leta, že rozdiel medzi televíznym a netelevíznym zápasom je len v tom, či si nagélujú vlasy a prečo sa zvyšok tímu dostane len ťažko k zrkadlu cez Šimona Macháča, a že spokojný bude v sobotu s tým, ak na ihrisku odovzdajú maximum bez ohľadu na výsledok.  

Slovenská ženská hádzanárska reprezentácia sa predstaví v hlavnom meste po ôsmych rokoch. Zároveň svoje vystúpenie spojí aj s charitou. Výťažok z eventu HÁDZANÁ PRE ŽIVOT poputuje na boj proti rakovine prsníka. Na podujatí vystúpia aj viaceré známe osobnosti. Jedna z najskúsenejších hráčok v slovenskom výbere Karin Bujnochová v najnovšom podcaste SZH prezradila, prečo je dôležité o témach ako rakovina a prevencia hovoriť a prečo nie sú v tomto smere chránení ani športovci, že prehliadku budú môcť naše reprezentantky absolvovať v rámci zrazu pred začiatkom zápasu a že ju viaceré určite využijú, čo vieme o našom súperovi z Faerských ostrovov a prečo to nebude ľahký zápas, že na októbrové akcie zamerané proti rakovine bola zvyknutá zo zahraničia, ako pristupuje k prevencii ona sama, čo pre ňu znamenala zmena dresu na klubovej úrovni, keď dres poľského majstra vymenila za dres maďarského nováčika, či prečo bola vždy pre ňu reprezentácia najväčšou motiváciou a ako vplýva na jej výkon fakt, že ME sa blížia.

Nový ročník NHE je spojený návratmi hviezd zo zahraničia, no zaujímavé rošády sa počas leta odohrali aj v rámci prestupu hráčov domácich klubov. Bojničania nezískali späť len Tomáša Smetánku, či Juraja Briatku, ale najmä zadné rady výrazne posilnili skúsení Erik Žilinčík svojim príchodom z tímu vicemajstra z Považskej Bystrice a Michal Holdoš, ktorý sa vrátil do rodného mesta z Hlohovca. Stálica našej scény, ktorá však má skúsenosti aj zo zahraničia, či slovenskej reprezentácie, v najnovšom podcaste SZH prezradila, prečo nechcel veriť, že sa do Bojníc vracia po neuveriteľných šestnástich rokoch, ktoré rýchlo zbehli, že Hlohovec, kde zažil najkrajšiu aj najťažšiu sezónu svojej kariéry je jeho druhým domovom, ako sa dá dostať späť po sezóne, v ktorej si hráč dvakrát roztrhne predný skrížený väz v kolene, na ktorých fanúšikov sa nedá zabudnúť a ako veľmi pomáha ich podpora, akú úlohu v prestupe zohral Tomáš Mažár a kúpa bytu v Prievidzi a prečo sa mu z Hlohovca neodchádzalo ľahko, ako talentovaného 16 ročného hráča dotiahol Pavol Jano do Nových Zámkov a dal mu príležitosť, prečo nebolo ľahké dostať sa do reprezentácie v jeho mladších časoch a na ktoré momenty najradšej spomína, že môcť si zahrať s niektorými terajšími spoluhráčmi bol jeho sen a ešte čaká na Martina Briatku, prečo je cennejší hráč, ktorý odovzdá v obrane rovnako veľa energie, ako v útoku a prečo si to v obrane užíva, že Hlohovec a Bojnice majú toho veľa spoločného a aké typy trénerov sú bratia Mažárovci, či prečo je zodvihnúť nad hlavu pohár v drese Bojníc jeho zatiaľ nesplneným snom.

V sobotu sa rozbehne kolotoč zápasov nového ročníka spoločnej československej súťaže hádzanárok – MOL ligy, v ktorom budú opäť bojovať traja slovenskí zástupcovia. Dunajská Streda, Iuventa aj Šaľa finišujú s prípravou a sú znova odhodlané zabojovať o najvyššie priečky. Najviac prípravných duelov má v nohách a rukách michalovská Iuventa, ktorá počas leta štartovala aj na štyroch turnajoch v zahraničí. V poslednom zápase uhrali zverenky Petra Kostku remízu s maďarskou Kisvárdou, pričom najlepšou strelkyňou nášho vicemajstra bola 6-gólová Marianna Paľová. Skúsená spojka opäť ukázala, že hoci v obrane patrí k najlepším, aké behajú po slovenských palubovkách, nestratí sa ani v útoku. Marianna v najnovšom podcaste SZH prezradila, čo a najmä kto je nový v tíme Iuventy a čo majú za sebou v rámci prípravy, prečo nechce byť zaradená výhradne do obrany a prečo nie je správne,  že sa pri hráčkach uvádza len počet gólov, že v zápase človek nepozná brata, či kamošku, ale po ňom je všetko po starom, prečo nerada plánuje a prečo levy dotiahnu veci do konca aj za cenu bolesti a nepriazne osudu, akú úlohu v jej živote zohral otec, ktorého strata nikdy neprebolela, ako sa zo slečny Rebičovej stala pani Paľová a že aj vzťah profesionálnej športovkyne a vojaka môže fungovať perfektne ak sa partneri podporujú, že reprezentačná kapitola je pre ňu uzavretá, ale neodnáša si zlé spomienky, prečo bol žreb Európskeho pohára priaznivý a že na švajčiarsky Kreuzlingen si Michalovčanky trúfajú, ako ju z prestupov najviac prekvapili návrat Natálie Némethovej do Šale, Simony Szarkovej do Mostu, či Andrezzi Paizinhovej do Hodonína, aký dôležitý je úvodný zápas sezóny a čo možno v sobotu očakávať od vynovenej Šale, a tiež s čím bude spokojná na konci svojej možno poslednej sezóny.  

Priezvisko Valent sa v súčasnosti v hádzanárskych kruhoch spomína najmä v súvislosti so Samuelom a Jakubom. Obaja mladíci na seba pútajú pozornosť svojim talentom a výkonmi. Ide o synov nemenej kvalitného bývalého reprezentanta Martina Valenta, ktorý strávil veľkú časť kariéry v jednej z hádzanárskych krajín – Francúzsku, a ktorý sa rozhodol odovzdať svoje bohaté skúsenosti a pomôcť rodným Topoľčanom v úlohe funkcionára a asistenta trénera Dezidera Jakubičku. Martin Valent v najnovšom podcaste SZH prezradil, prečo sa rozhodol pomôcť topoľčianskej hádzanej, aký bol jeho návrat z Francúzska a čo sa najviac zmenilo, akými zmenami prešiel káder Topoľčian oproti minulej sezóne a koho uvidíme v topoľčianskom drese, prečo by mali byť mládežnícki tréneri lepšie ohodnotení a o čo jednoduchšie je fungovanie v profesionálnom prostredí, v čom sú rozdielni jeho synovia a čo sa im snaží vštepiť, akou veľkou výhodou sú akadémie a možnosť hrať aj žiť počas týždňa spoločne, prečo je klub vďačný za podporu mesta a halu, ktorú využívajú všetky kategórie a prečo obdivuje Bojničanov, aký prístup zvykne zvoliť pri komunikácii s hráčmi a aká je úloha asistenta trénera, či prečo bude návrat hviezd na slovenské palubovky prínosom pre mladých hráčov.     

Ďalším veľkým návratom domov pred nadchádzajúcim ročníkom NHE, ktorý sa bude môcť pýšiť plejádou veľkých mien, je posila v bráne vicemajstra z Považskej Bystrice. Víťaz ankety Hádzanár roka v kategórii Brankár Marián Žernovič bol od roku 2017 legionárom, naposledy chytal vo švajčiarskom St. Gallene. Brankárska jednotka slovenskej reprezentácie sa vracia domov a stáva sa ďalším, kto môže veľkou mierou miešať karty v sezóne 2024/25. Žerko v najnovšom podcaste SZH prezradil, že rokovania s Považskou Bystricou prebiehali už v decembri minulého roka, hoci prioritou zostávalo zahraničie, prečo zo St.Gallenu neodchádzal smutný a prečo jeho ďalšie kroky nesmerovali ani späť do Maďarska, že Martina Liptáka považuje doteraz za najlepšieho trénera, akého mal a akú zásluhu má táto legenda na úspešných rokoch hlohovskej hádzanej, ako sledoval osobne rozhodujúce piate finále s Prešovom, po ktorom Považania pred rokom oslavovali titul a ako to ovplyvnilo jeho rozhodnutie vrátiť sa domov, čo znamená v kontexte považskobystrického úspešného štandardu na slovenskej hádzanárskej scéne podpora mesta a osobnosť trénera Václava Straku, prečo sa necíti byť osobnosťou, ale naopak jedným z tímu, ako sa mu tým, že si môže ešte zahrať s Ľubomírom Ďurišom na klubovej úrovni splnil jeden z najväčších hádzanárskych snov, že na konfrontáciu s hráčmi, s ktorými doteraz nastupoval za rovnaký tím, sa veľmi teší a ako to obohatí najvyššiu súťaž, ako vyzerá život dvoch profesionálnych športovcov, ktorí tvoria pár a prečo je náročný na zladenie času, čo všetko má Považská v rámci prípravy za sebou a prečo ho teší skvelá forma Lukáša Gálika a tiež, že mu v zbierke chýba titul slovenského majstra, čo by rád zmenil už počas nasledujúcej sezóny.

Naši kadeti majú za sebou v rámci B skupiny majstrovstiev EHF v Humennom dva duely s bilanciou jedno víťazstvo, jedna remíza. Treba podotknúť, že cenná remíza, pretože Lotyši sa javili ako favorit už pred začiatkom šampionátu. Pravý krídelník slovenského výberu a klubový hráč maďarského Veszprému Adam Dopjera v najnovšom podcaste SZH prezradil, aká cenná bola remíza s Lotyšskom, hoci vyrovnávajúci gól v posledných sekundách mrzí, akou výhodou je zohratosť, ak hráči žijú a hrajú spolu celý rok, že mal iba 13 rokov, keď ho prijali na akadémiu vo Veszpréme a kto mu v začiatkoch najviac pomohol, prečo je dobré, že ustáli prvý zápas proti Fínom, ako využili stredajší voľný deň, čo bude najdôležitejšie z našej strany proti vysokým a z diaľky strieľajúcim Holanďanom , že v tíme máme viacero lídrov, aj tých, čo dokážu ostatných rozosmiať a prečo je dobrý kolektív základom pohody a úspechu, ako ho k hádzanej priviedla mama Lívia a jej sestra Silvia Priklerová, prečo budeme vo štvrtok potrebovať plné tribúny a čo by chcel odkázať skvelým slovenským fanúšikom, ktorí im dávajú množstvo podpory.

Naši kadeti finišujú s prípravou na domáce majstrovstvá EHF, ktoré bude od 12. do 18. augusta hostiť Humenné, kde by chceli v plnej miere využiť výhodu domáceho prostredia. Bývalá hráčska legenda a v súčasnosti, spolu s Marekom Gernátom, tréner nášho výberu - Radoslav Antl v najnovšom podcaste SZH prezradil, prečo celý čas pracovali s 23 členným kádrom, čo sa napokon ukázalo ako správna voľba, na koho má ťažké srdce, že augustový termín znamená niekoľko dlhých týždňov bez lopty a ako k tomu hráči pristúpili, ako mohol hráčov kontrolovať na diaľku vďaka oxymetrom, ktorými ich monitorovali počas voľných mesiacov, prečo je náš tím partia pitbullov a ako sa dajú chýbajúce centimetre v hádzanej vynahradiť bojovnosťou a nasadením, prečo nemá rád, keď ho hráči „lajkujú“ a aké pravidlá si nastavili, že chýbajúcich strelcov z diaľky nahradia niektorí len 16 roční, prečo je na Slovensku problém nájsť 35 kvalitných hráčov do národného výberu a aké rozdiely sú medzi jednotlivými ročníkmi, aké dôležité je, aby sa jednotlivci stotožnili s pridelenou úlohou v tíme a plnili ju na sto percent, a čo to znamená pre lídrov, v čom musí improvizovať a ako sa snažil predísť klasickej ponorke v tíme počas troch týždňov intenzívnej prípravy, že najsilnejšie sa javí v našej skupine Lotyšsko, aký je systém turnaja a že ďalej postupujú až traja medailisti, čo nám dáva veľkú nádej a motiváciu, že našim najsilnejším postom výnimočne nie je brankár, ale stredná spojka, čo je skvelá správa pre slovenskú hádzanú, v čom im veľmi pomohlo niekoľko dvojdňových zrazov počas roka, aké dôležité bude zvládnuť úvodný pondelkový duel proti Fínom a ustáť všetko okolo, vrátane televízneho prenosu a tiež prečo bude pre našich chlapcov dôležitá plná hala slovenských fanúšikov.        

V súvislosti s nadchádzajúcou sezónou sme už hovorili o posilách v podobe návratu kvalitných, ale najmä skúsených legionárov na slovenské palubovky. Črtá sa mimoriadne vyrovnaná prvá štvorka, no aj zvyšné tímy môžu prekvapiť. Dnešný hosť v pravidelnom podcaste SZH síce nepatrí k starším, skôr naopak, no skúsenosti mu rozhodne nechýbajú a tiež sa ho týka fakt, že v novej sezóne vymenil dres. Štěpán Souček zamieril z Hlohovca do Nových Zámkov a v najnovšom podcaste prezradil, ako ho na Slovensko priviedla náhoda, rozhovor s Tomášom Bogárom a najmä snaha dostať čo najviac herných minút na rozvoj, že po príchode do Šale sa musela typická stredná spojka naučiť hrať aj na krajných spojkách, čo využil aj v Hlohovci a vyzerá to, že aj v novom klube to nebude inak, čím mu novozámocký štýl hádzanej pripomína Zubří a prečo mu rýchla a otvorená hra vyhovuje, prečo obľubuje spoluprácu s pivotom a prečo považuje práve túto činnosť za svoju silnú stránku, že tréner Ján Kolesár mu maximálne vyhovuje po profesionálnej, aj ľudskej stránke, prečo nebol problém zvyknúť si na samostatný život v Šali pre chlapca, ktorý išiel do Zubří ako pätnásť ročný, že pochádza z hádzanárskej rodiny a jeho otec Petr ho viedol ako tréner až do dorastu, ako vyzerajú mládežnícke reprezentačné kempy v Česku a prečo je jednotná metodika výhodou aj pre hráčov, či ako sa dá skĺbiť škola a blížiaca sa bakalárka s hádzanou v inom meste.        

Blížiaca sa sezóna 2024/25, bude mať určite prívlastok „Sezóna veľkých návratov“. Mnohí legionári sa vracajú domov a budú obrovským prínosom pre najvyššiu slovenskú súťaž. Jedným z nich je aj Teo Paul, ktorý bol dlhé roky reprezentačnou brankárskou dvojkou legendárneho Richarda Štochla. Už v mladom veku dokazoval nielen výnimočný talent, ale najmä pevné nervy. Opora Košíc a viacerých maďarských i francúzskych klubov, či slovenskej reprezentácie, sa vracia domov po šestnástich rokoch vo veľkom štýle a bude nielen brankárskou oporou rodných Košíc, kde nahradí skvelého Michala Shejbala, ale stal sa aj trénerom brankárok víťaziek československej MOL ligy – Iuventy Michalovce. Teo v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako vyzeralo balenie a cesta späť na Slovensko s Norbertom Müllerom, psom a korytnačkami a že rozhodnutie pre návrat vzniklo najprv zo žartu, ako mu odchod do kvalitnej maďarskej súťaže v mladom veku otvoril dvere do reprezentácie a prečo bol každý jeden rok v zahraničí niečím výnimočný, prečo sa Francúzi chodia na hádzanú baviť a obedujú dve hodiny a prečo si nemusel sedem rokov kupovať zimné topánky, či bundy, že napriek lákavej ponuke zvíťazila túžba vrátiť sa do Košíc, ako bol v kontakte s domovom a zásluhou Niké tv mohol sledovať zápasy Košičanov v NHE, prečo je dôležité, aby sa deti hýbali a ako ho oslovil Patrik Hruščák na pomoc v kempe, ktorý v lete ponúkne deťom športové aktivity, čím môže nový tréner Košičanov Peter Tumidalský pomôcť družstvu, ako mu vďaka Michalovi Shejbalovi pribudli dve morčatá a prečo je rád, že nahradí brankára, ktorý dal latku mimoriadne vysoko, že ako trinásť ročný dostal dres od Richarda Štochla, ktorý má do dnes doma ako talizman, ako bude zároveň pomáhať brankárkam Iuventy Michalovce a prečo sa teší spolupráci s Petrom Kostkom, že podmienky v Iuvente sú veľmi profesionálne a veľmi príjemne ho prekvapili a prečo bude po sezóne najspokojnejší s medailou na krku.

O skvelý úspech sa v bulharskej Varne postarali naše plážové hádzanárky. Slovenské reprezentantky si v B-skupine majstrovstiev EHF po víťazstvách nad Francúzskom, Českom a Talianskom vybojovali postup do štvrťfinále a vďaka výbornému šiestemu miestu si zároveň zaistili miestenku na budúcoročný európsky šampionát. Tréner nášho výberu Michal Malina v najnovšom podcaste SZH prezradil, aké cenné bolo víťazstvo nad neskorším finalistom z Francúzska, že vo štvrťfinále s Ukrajinou zaúradoval pocit tlaku, prečo je zvláštna pozícia v tíme,  ktorého je súčasťou manželka a prečo sa snažia naplánovať spoločné aktivity aj mimo hádzanej, že v zložitých situáciách a nepriaznivo sa vyvíjajúcich zápasoch sa ukáže morálna sila tímu, aké náročné je odohrať v horúčavách osem zápasov v priebehu štyroch dní, že more je síce výhodou, ale nemá vplyv na popularitu plážovky v tej ktorej krajine, čoho dôkazom je napríklad Nemecko, či Maďarsko, aké sú najväčšie rozdiely medzi klasickou a plážovou hádzanou a prečo nie každý dobrý hádzanár bude rovnako dobrý aj na piesku, prečo je základom úspechu, aby každá hráčka poznala svoju úlohu a prečo sa kvalita nemeria počtom bodov, či gólov, ako sa záhradkári v Stupave nestačili čudovať, čo sa u susedov deje, alebo že príprava sa dá robiť aj v záhrade, či čo znamená tento úspech pre Slovensko.

Vzostupy, pády a tiež zranenia, boli súčasťou napokon majstrovskej sezóny pre pivotku Dunajskej Stredy Kristínu Pastorkovú, ktorá kľúčový zápas s michalovskou Iuventou pretrpela v hľadisku v civile. Po skončení víťazného finále neskrývala dojatie a radosť, ale aj hrdosť na svoje spoluhráčky, ktoré ho zvládli. Kristína v najnovšom podcaste SZH, ktorý sme nahrali hneď po majstrovskom zápase, prezradila, prečo je vždy ťažšie titul obhájiť, ako získať, že strata bodov v dvoch prehratých zápasoch po zimnej prestávke sa napokon ukázala byť osudová, prečo je horšie sledovať zápas z hľadiska, ako spred televízora a ako prežívala ten kľúčový o titul majstra Slovenska, akým úspechom pre Slovensko je vytúžený postup na ME a akou veľkou motiváciou je pre ňu samu, že do pár dní po zranení ju operovali v dunajskostredskej nemocnici, kde sa o hráčky príkladne dokážu postarať, prečo sú duely s Michalovcami highlightom každej sezóny, čo znamenala pre tím DAC odchádzajúca kapitánka Kata Juhos a prečo bola vzorom pre každú jednu hráčku, aké náročné bolo trénovať s jednou rukou a ako postupne začínala s najmenšou loptou na minihádzanú, že ako pilier obrany má najväčší rešpekt s Patrície Wollingerovej a Ivety Korešovej, prečo rada relaxuje pri pečení a najradšej hostí svoje spoluhráčky, ako funguje dunajskostredský multi kulti kolektív, a že na prvých poradách zneli často aj štyri jazyky, či prečo musela zrušiť dovolenku a ako sa chystá tráviť letné voľno.  

Na to, že Trebišov je už pomaly tradičným dejiskom významných zápasov, či podujatí, sme si v posledných rokoch zvykli. No Trebišov nie je iba vynovená hala, ale najmä množstvo mládežníckych kategórií, z ktorých vyrastajú kvalitní hráči, či hráčky. O práci s mládežou v tomto meste, porozprával prezident ŠK Zemplín Trebišov Ervín Karvaš, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, kedy sa im podarilo zrekonštruovať halu do súčasnej podoby, a že využívajú aj telocvične v neďalekých Sečovciach, že tradícia hádzanej v Trebišove siaha do päťdesiatych rokov minulého storočia, ako ho privideli k hádzanej jeho traja synovia, koľko mládežníckych tímov spadá pod Zemplín Trebišov a aká veľká vec sa chystá v mužskej kategórii, ako funguje v klube spolupráca jednotlivých zložiek a komunikácia trénerov, prečo je dnes náročnejšie motivovať deti k športu a v čom je výhodná tradícia daného športu vzhľadom na záujem detí oň, aká dôležitá je spolupráca so základnými školami a telocvikármi a prečo ju podporuje aj SZH, že dnes sú rodičia detí veľmi pevnou a dôležitou súčasťou mládežníckych klubov a prečo sa to bez ich pomoci nedá, aký rok čaká trebišovských mužov vzhľadom na fakt, že v prvej lige budú jediným tímom z východu, čo znamená množstvo precestovaných kilometrov, prečo je dôležité nezakladať si pri mladších kategóriách na výsledkoch, že najväčším podporovateľom klubu je mesto Trebišov, čo všetko je potrebné pripraviť pri podujatiach ako naposledy sústredenie našej dvadsiatky a dvojzápas s Ukrajinou a kto všetko pri tom pomáha, či prečo je najväčšou odmenou radosť detí z hádzanej.

Pred časom ohlásil koniec reprezentačnej kariéry, čím vyvstala v našich, najmä zadných radoch otázka, kto ho nahradí. Hráčov jeho fyzických parametrov totiž na Slovensku nie je veľa. Uprostred sezóny sa presunul zo švajčiarskeho Suhr Aarau do bundesligového Stuttgartu, s ktorým obsadil konečnú 11. priečku, čo je historicky najlepšie umiestnenie klubu. Reč je o Martinovi Slaninkovi, ktorý v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako vyzerali oslavy na Malorke, že ako tréner sa venuje mládeži už sedem rokov, ako sa zrodil jeho prestup do Nemecka a čo mu predchádzalo, prečo je hádzaná v Nemecku kultúrou a bundesligová atmosféra nezabudnuteľná, koľko ľudí sa podieľa na chode klubu a má na starosti každý detail, že nikdy nezažil zlý kolektív a prečo je dôležité, aby fungovali aj vzťahy mimo ihriska, ako ho podržala kabína v neľahkých časoch po strate otca, ako sa dostal k trénovaniu mládeže aj v Stuttgarte a prečo chcel naučiť mladých chlapcov mať hádzanú rád, že súčasťou práce mládežníckeho trénera v Nemecku sú aj návštevy škôl a ukážky hádzanej deťom, s cieľom vzbudiť ich záujem o tento šport, že v ďalšej sezóne bude najmä trénerom a hráčom iba vtedy, ak si to bude situácia vyžadovať, že pozerať reprezentačný zápas z tribúny je zložité a vyzerá to odtiaľ úplne inak, ako z palubovky, prečo považuje dvojicu zadákov Lukáš Urban – Šimon Macháč za skvelú a že druhý menovaný získal ocenenie pre najlepšieho pivota zaslúžene, kedy sa rozhodol ukončiť reprezentačnú kariéru a ako reagoval Fernando Gurich, keď mu oznámil svoj zámer, prečo reprezentácia predáva hráča do zahraničia a aké boli jeho začiatky v ére Zoltána Heistera, či aká je jeho trénerská filozofia a prečo by mal tím fungovať ako rodina.

V úlohe delegáta bol priamym svedkom svetového rekordu v počte divákov na hádzanárskom zápase. Otvárací duel januárových ME v Nemecku totiž na futbalovom štadióne v Düsseldorfe sledovalo neuveriteľných 53 586 divákov. Finálový zápas tohtoročnej edície prestížnej Ligy majstrov medzi Barcelonou a Aalborgom však bol jeho posledným v tejto pozícii. Medzinárodný delegát Vladimír Rančík, ktorý ohlásil koniec svojej misie v EHF v najnovšom podcaste SZH prezradil, aký bol jeho posledný duel v úlohe medzinárodného delegáta a kedy si uvedomil, že je koniec, prečo video replay utíši emócie a pomôže situáciu ideálne zvládnuť na ihrisku aj v hľadisku, aké problémy narobila uzavretá strecha na štadióne v Dusseldorfe, kde padol divácky rekord a čo robí s človekom, keď päťdesiattri tisíc ľudí spieva nemeckú hymnu, prečo rozhodcov limituje IHF aj vekovo a akou devízou sú v tejto profesii skúsenosti, čo všetko musí fungovať v rozhodcovskej dvojici, aby bola úspešná a prečo je dnes komunikácia počas zápasu jednoduchšia, že trojica rozhodcov z rôznych krajín by v zápase nemusela byť výhodou, skôr naopak, že na práci v EHF bolo najnáročnejšie každodenné cestovanie na trase Viedeň – Bratislava, aj čo mu hádzaná dala a vzala, či ako sa hádzaná vyvíjala a prečo nie je ľahké porovnávať jednotlivé obdobia.

Titul v najprestížnejšej európskej klubovej súťaži – Lige majstrov, vybojovala Barcelona, ktorá v napínavom finále zdolala tesne dánsky Aalborg. O bronz si to rozdali Bundesligisti. Aktuálny víťaz Magdeburg však napokon v súboji s Kielom medailu nezískal. Jednou z najväčších prekážok bol totiž český brankár v službách Zebier – Tomáš Mrkva, ktorý zatiahol roletu a bol skutočnou oporou tímu Filipa Jíchu. Najúspešnejší nemecký klub s dvadsiatimi tromi titulmi na konte napokon triumfoval 32:28. Brankár Kielu a českej reprezentácie Tomáš Mrkva v najnovšom podcaste SZH prezradil, že vek je len číslo a u každého zohráva inú úlohu, ako sa dokáže tím, ktorý vybuchol v semifinále, zmobilizovať v priebehu noci a podať úplne odlišný výkon, čo všetko prináša mega podujatie, akým je záverečný turnaj Final Four Ligy majstrov, a ako vyzerá z pohľadu hlavných aktérov, že práve skončená sezóna Kielu bola ako horská dráha, ale tím vždy v pravý čas ukázal svoju silu, že Niklas Landin je nielen skvelý brankár, ale aj človek a ako mu ich spolupráca uľahčila premiérovú sezónu vo veľkoklube, prečo je bundesliga najnáročnejšia súťaž na svete, čo všetko musí absolvovať okrem samotných tréningov a zápasov a prečo stretnutia s fanúšikmi nevníma ako povinnosť, ako vychádzajú s českou ikonou na lavičke Kielu Filipom Jíchom, a aké noviny priniesol do českého reprezentačného výberu Španiel Xavi Sabaté, ako sa vysoký chalan dostal od tenisu a hokeja k hádzanej a ako sa zo spojky stal brankár, prečo nie je ideálne meniť štýl chytania u dospelého gólmana, čo sa ho najčastejšie pýtajú fanúšikovia v Nemecku a čo doma v Česku a tiež prečo svoj sen už žije.

Prešovskí hádzanári splnili cieľ. Po dramatickej finálovej sérii s Považskou Bystricou, ktorá sa opäť natiahla až na posledných možných päť zápasov, zdolali pred domácim publikom svojho tradičného rivala a vrátili majstrovskú trofej späť do Prešova, pričom ide už o osemnásty titul. Kapitán Tatrana Tomáš Rečičár, strávil s tímom celú sezónu na lavičke, keďže mu zranené koleno znemožnilo zasiahnuť do hry. V najnovšom podcaste SZH prezradil, že náročná finálová séria dala zabrať tímu fyzicky aj psychicky, najmä premiérová prehra v druhom zápase na palubovke tradičného rivala,  akou veľkou prekážkou pre Prešovčanov bol Laco Kovačin, že vo finále hrá výhoda domáceho prostredia oveľa väčšiu úlohu, ako pri bežných extraligových dueloch, prečo mu veľmi pomohlo môcť byť po celý čas na lavičke v úlohe asistenta trénera a súčasťou tímu, že rivalita k súbojom o majstra patrí, no iba na ihrisku, mimo neho sú vzájomné vzťahy medzi hráčmi priateľské, prečo mrzia dve prehry na konci sezóny po inak vydarenej sezóne, čo priniesol do tímu tréner Pavol Jano, ako reagovali hráči na technickú poruchu počas finálového zápasu a ako trávili čas, kým sa opäť rozsvietilo, že väčšinu času delil medzi rehabilitáciu a tréning, v akom štádiu je jeho koleno momentálne a čo všetko už dokáže robiť, že poraziť Poliakov v Poľsku je obrovská frajerina, a tiež prečo patrí prešovským fanúšikom veľká vďaka.

Hádzanárky Dunajskej Stredy po roku opäť zasadli na majstrovský trón. V rozhodujúcom finále zdolali tradičného rivala – Iuventu Michalovce 28:26 a vybojovali cennú trofej. O tom, aká bola cesta k titulu v sezóne 2023/24 porozprávala v najnovšom podcaste SZH asistentka trénera Debreho a športová riaditeľka klubu Silvia Priklerová, ktorá prezradila, prečo bola práve skončená sezóna dlhá a obhajoba titulu náročnejšia, ako jeho premiérový zisk pred rokom, že na ihrisku rivali môžu mať medzi sebou dobré vzťahy, že tri týždne bez zápasovej praxe nebola ideálna situácia, ale napokon ju zvládli bravúrne, ako prebookovanie leteniek, či zrušené dovolenky stáli za to, že silu družstva ukáže aj to, ako dokáže nahradiť chýbajúce hráčky, ako sa po zápase tradične rozlúčili so siedmimi hráčkami, vrátane kapitánky Katy Juhos a skúsenej ťahúňky Réky Bízikovej, ale aj ako vyzerali oslavy titulu, po ktorých už o ôsmej ráno sedela v štátnicovej komisii FTVŠ.    

Hádzanárky michalovskej Iuventy okúsili chuť prehry až vo finále Európskeho pohára EHF. V úvodnom zápase na palubovke španielskeho Elche prehrali po vyrovnanom priebehu tesne 20:22.  Vzhľadom na výsledok, ale najmä na priebeh duelu, žije mimoriadne reálna šanca na zisk prestížnej trofeje – vôbec prvej pre slovenského ženského zástupcu na európskej scéne v ére samostatnosti. Kapitánka a tradičná ťahúňka úradujúceho vicemajstra Patrícia Wollingerová v najnovšom podcaste SZH prezradila, prečo cítia veľkú šancu v domácej odvete, ale nechcú na seba vytvárať prílišný tlak, ako sa v stredu dozvedeli, že sa majstrovský zápas v Dunajskej Strede odkladá, a aké skvelé podmienky im poskytol tradičný rival na prípravu pred Španielkami, že spokojné boli v prvom zápase len s obranou, na ktorej to budú opäť stavať aj v odvete, že lopta, ktorá skáče maximálne po kolená, môže byť poriadnou prekážkou aj pre skúsené hráčky, aké dôležité sú medzinárodné skúsenosti z ťažkých zápasov a ako rozdielne funguje psychika u skúsených a mladých hráčok rovnakého tímu, prečo je domáca odveta v Chemkostav aréne jej splneným snom, prečo je dôležité sústreďovať sa na seba a ako funguje bublina, ktorú si Michalovčanky vybudovali po prvom prehratom zápase sezóny na pôde DAC, že zdravotný stav tímu až na drobnosti, je v poriadku, čo znamená môcť vybojovať dve cenné trofeje v priebehu jediného týždňa, prečo sa nemajú kedy tešiť a aký pocit je sledovať besiedku syna v škôlke cez videá v autobuse, že k podpisu novej zmluvy ju motivovali ambície klubu v ďalšej sezóne a že domácu finálovú odvetu Európskeho pohára EHF si chcú užiť naplno.

Po štvrtkovom fantastickom víťazstve v Poľsku nad obrovským favoritom v prvom dueli druhej fázy kvalifikácie o postup na budúcoročné MS, žila celé tri dni obrovská nádej a pozornosť hádzanárskych fanúšikov smerovala k topoľčianskej odvete. Fanúšikovia opäť nesklamali, zaplnili domácu halu a vytvorili neskutočnú atmosféru. Zostávalo splniť tú poslednú, najťažšiu úlohu. Minimálne zremizovať s Poliakmi, čo sa žiaľ nepodarilo. Pivot majstrovskej PB a slovenskej reprezentácie Šimon Macháč, ktorý patril k ústredným postavám nášho tímu, v najnovšom podcaste SZH prezradil, prečo ho v odvete najviac mrzela jeho premiérová červená karta v reprezentácii, že tím poľských kvalít sa dá poraziť, keď všetko vyjde a najmä ak tomu celé družstvo uverí, ako sa dokázal Marek Hlinka chytiť na poste, na ktorom nehráva a akou výhodou je môcť v národnom tíme spolupracovať s klubovým spoluhráčom, s ktorým môže hrať na slepo, prečo po dlhom čase neprišlo hluché miesto z našej strany a čo tento fakt urobil s psychikou poľského tímu, čo nastalo v Gdaňsku bezprostredne po zaznení záverečného hvizdu, aké bolo pre náš tím obdobie medzi štvrtkom a nedeľou, že brániť Kamila Syprzaka je ako bojovať s chobotnicou, čo im povedal tréner Gurich po skončení zrazu, prečo obrana vyhráva zápasy a akú finálovú sériu očakáva s Prešovom tento rok, ktorá je najsilnejšia prešovská zbraň a ako ju eliminovať a tiež, že finálové ciele Považanov sa oproti minulému roku nezmenili.

Už vo štvrtok (9.5.) čaká našu mužskú reprezentáciu prvý z rozhodujúceho dvojzápasu o postup na MS 2025. Slováci sa stretnú s favoritom z Poľska o 18:00 v Gdaňsku a potom v odvete v nedeľu v Topoľčanoch. Tréner Fernando Gurich musel opäť v nominácii urobiť zopár zmien. Jednou zo stálic však zostáva tvorca útočnej hry španielskej Navy Tomáš Smetánka, ktorý v uplynulých dňoch ohlásil návrat domov – do rodných Bojníc. Tomáš v najnovšom podcaste SZH prezradil, prečo sa na pravej spojke budú točiť štyria praváci, ako sa dá vykompenzovať výšková prevaha Poliakov a akou veľkou výhodou môže byť domáca odveta, že je obdivuhodné pozorovať trénera Guricha, ako dokáže preskakovať z jazyka do jazyka pri komunikácii s hráčmi, ako dopadla autogramiáda a prečo je pre deti priamy kontakt s hráčmi dôležitý a motivujúci, že s Poliakmi má odohraných veľa zápasov ešte v mládežníckych kategóriách a už v tých vynikali neuveriteľnými fyzickými parametrami a skvelou pripravenosťou, kedy pocítil, že sa chce vrátiť domov, ako vníma atmosféru a výsledky Bojníc a prečo nie je v zahraničí vždy všetko ružové, ako si mnohí myslia, prečo bude nasledujúce obdobie pre neho ideálne na dokončenie si školy a prečo by mal športovec myslieť aj na zadné vrátka.

Hádzanárky Iuventy Michalovce po predošlej sezóne, v ktorej boli ich najväčším súperom zranenia, v tej aktuálnej nielen valcujú, ale podarila sa im veľká vec. Po 26-tich rokoch bude mať ich zásluhou slovenská hádzaná finalistu európskej pohárovej súťaže. Zverenky Petra Kostku si v Portugalsku vybojovali postup do finále Európskeho pohára EHF, na ktorý im s Benficou stačila remíza v odvete 30:30. Jednou z dôležitých aktérok semifinálového dvojzápasu bola aj Lívia Klučková, ktorá si tak dala parádny darček k okrúhlym 30-tym narodeninám. Pravá krídelníčka v najnovšom podcaste SZH prezradila, čo nastalo po záverečnom hvizde, že oslavy boli pokojné kvôli únave, prečo pri rozhodujúcej sedmičke myslela na radu Michala Lukačína, že vo výsledku 30:30 vnímala symboliku s narodeninami, prečo sa teší na vypredanú Chemkostav arénu na finálovej odvete a prečo im vypadnutie hokejistov michalovskej Dukly prinieslo viac fanúšikov do haly, ako sa začala jej kariéra na pravom krídle, prečo je dôležité byť prospešná pre tím a prečo ju nominácia v ankete SZH prekvapila, že po sezóne, plnej zranení, ju vrátila späť najmä dôvera trénera a kvalitný silový tréning, prečo v tejto fáze súťaže nemajú žiadne úľavy, a že v nedeľňajšom zápase s Dunajskou Stredou bude rozhodovať kvalitnejšia obrana.

Úvodné semifinále NHE medzi PB a Bojnicami takmer prinieslo prekvapenie na úkor favorita. Úradujúci majster sa po vyrovnanom priebehu strachoval o výsledok a sedmičkový rozstrel napokon zariadil hrdina zápasu Marek Štefina, ktorý po zaváhaní Páleša, poistil víťazstvo Považanov aj z rozhodujúcej sedmičky. Marek Štefina v najnovšom podcaste SZH prezradil, že bral tento zápas ako každý iný, hoci ho teší, že mu vyšiel, prečo dúfa, že životný duel ešte len príde, že na víťazný gól zavelil Šimon Macháč pokynom "strieľaj!", čo nastalo po záverečnom hvizde a prečo si nič nepamätá, ako sa Bojničanom podarilo prinútiť majstra hrať ich hru, prečo sa mu pred rozhodujúcou sedmičkou zdalo, že Laco Kovačin leží na zemi celú večnosť, že s tlakom sa vyrovnáva každý individuálne, kto bol pre neho po príchode do mužskej kabíny najväčšia hviezda, ako sa člen rodiny džudistov dostal k hádzanej, ktorá dostala jeho, čím sú špeciálne zápasy s Prešovom a prečo sú sviatkom, že Považská Bystrica má najlepších fanúšikov, a tiež, že môcť hrať v drese jedného z najlepších klubov na Slovensku, na ktorý sa ako chlapec chodil pozerať, je fantastický pocit.

Najvyššia domáca súťaž hádzanárov sa prehupla do bojov o medaily, záchranu, aj Ligový pohár, a pomaly sa k slovu dostane aj ženské play - off o majstra SR. No čo sa týka hádzanárok, posledné obdobie prinieslo niekoľko skvelých správ, ktoré rozhodne stojí za to rozobrať. Stali sme sa spoluorganizátorom ME 2026, dokázali sme postúpiť na Európu v tomto roku, dohodli sme sa s Českým hádzanárskym zväzom na pokračovaní MOL ligy v ďalších troch sezónach a po štvrtkovom žrebe už poznáme aj súperky v skupine ME. Ako sa toto všetko podarilo, prezradil v najnovšom podcaste SZH prezident Jaroslav Holeša.

Pandémia covidu narobila vo svete športu poriadnu paseku. Na dlhý čas zavrela športoviská a s ochorením bojovali aj viacerí hráči, pričom každého organizmus naň reagoval inak. Brankára Bojníc Miloša Szabóa takmer stála život a rezultát lekárov znel neúprosne - s hádzanou je koniec. No práve láska k hádzanej ho postavila na nohy, keď túžil byť s tímom, hoci v pozícii štvrtého gólmana. V úvodnom štvrťfinálovom súboji NHE s Topoľčanmi, bol pri neúčasti Luďka Fabiána, v pozícii dvojky a po zranení Petra Carolana, zaujal miesto medzi tromi žrďami. Miloš Szabó, ktorý sa počas sezóny dostane do brány sporadicky, však vychytal Bojničanom cenné víťazstvo. Po stretnutí uviedol že na tento zápas čakal celý život. V najnovšom podcaste SZH tento bojovník prezradil, že si vôbec nepamätá na prvé myšlienky po Carolanovom zranení, ani to, ako sa dostal do brány, ako sa spočiatku nevinné prejavy covidu zmenili na boj o prežitie a prečo slová lekárov o konci aktívneho športovania pôsobili na neho motivujúco, prečo cvičil potajomky a čo s ním prvýkrát urobili tri schody, akým spôsobom ho podržali spoluhráči počas choroby aj návratu na palubovku, že v súčasnosti sa len revanšuje klubu za všetku podporu a priazeň, akou veľkou motiváciou môže byť dokázať niečo ľuďom, ktorí vám neveria, prečo nechcel byť brankárom a loptám sa prestal uhýbať až keď ho tréner Briatka priviazal k žrdi, prečo je domáce publikum ôsmym hráčom Bojničanov a spoliehajú naň aj v stredajšom zápase číslo dva s Topoľčanmi, a že jediným človekom, ktorý rozhoduje o vašich limitoch, ste vy sami.

Tento týždeň bude pre slovenské hádzanárky rozhodujúci. Čakajú ich záverečné dva zápasy kvalifikácie o postup na ME 2024. V nedeľu sa zverenky Jorgeho Dueňasa zišli v Bratislave, kde sa pripravujú na štvrtkový vonkajší a nedeľňajší domáci zápas, ktoré môžu rozhodnúť o našom postupe, aj preto je náš tím odhodlaný urobiť maximum. Jednou z najskúsenejších hráčok slovenského výberu je spojka poľského Zaglebia Lubin Simona Szarková, ktorá v najnovšom podcaste SZH prezradila, že úvod zrazu sa niesol v podobe prípravy na Izrael, prečo by sa nám podcenenie tohto súpera mohlo škaredo vypomstiť, že pivotky v našom súčasnom výbere sú síce mladé, ale perspektívne a hrajú v kvalitných súťažiach, prečo sa v minulej sezóne pohrávala s myšlienkou ukončiť kariéru a prečo sezóna v Kisvárde nevyšla, ako ju Poľsko úrovňou hádzanej príjemne prekvapilo, prečo praje možnosť zahrať si v Lige majstrov každej hráčke, že v poľskej súťaži brániace hráčky často fingujú útočný faul, prečo čoraz častejšie uvažuje o návrate domov, pričom za domov považuje aj Česko, ako vnímala víťazstvo v ankete Hádzanárka roka 2021 a fakt, že na ňu fanúšikovia nezabudli, že aj Ukrajinky trápia zdravotné problémy a nemusia prísť v najsilnejšom zložení, čo pre ňu znamená, že rozhodujúci duel budeme hrať práve v Šali a čo by odkázala slovenským fanúšikom.

Po hádzanároch Prešova pozná víťaza aj ženská súťaž o druhú najprestížnejšiu domácu trofej – Slovenský pohár. Obhájili ju hádzanárky Iuventy Michalovce, ktoré v trnavskom finále zdolali večného rivala – Dunajskú Stredu. Finálový duel viedla v pozícii rozhodkýň ženská dvojica Rebeka Haščíková – Stanislava Kellner, ktorá neľahký súboj zvládla veľmi dobre. Rebeka Haščíková v najnovšom podcaste SZH prezradila, čo znamená rozhodovať takýto duel a ako sú vnímané ženské rozhodkyne na Slovensku, prečo miluje férových ľudí na ihrisku aj v živote, že pred zápasom rozhodkyne dbajú aj na estetickú a vizuálnu stránku a prečo nerozhodujú bez mejkapu, ako sa v pätnástich rozhodla pokračovať v otcových stopách a kto jej v začiatkoch pomáhal, že vždy je dôležité si po zápase podať ruku a vysvetliť sporné veci a ako v tomto smere slovenská hádzaná pokročila, prečo sa musí jej budúci manžel volať Haščík, aké nepríjemné je udeliť večer dvojminútový trest hráčke, ktorá ju ráno pozvala na kapučíno a prečo ide v zápase kamarátstvo bokom, ako sa cíti mladé dievča medzi veľkými chlapmi a v čom sú iné mužské duely, že sa často rozhoduje na základe pocitu a akú kladnú úlohu zohráva hráčska minulosť rozhodcu, či ktorý zápas budú rozhodovať spoločne s otcom Petrom Haščíkom.

Veľké veci sa diali na zápase predposledného kola základnej časti NHE medzi domácimi Bojnicami a Martinom. Fanúšikovia sa rozhodne nemohli sťažovať na nedostatok gólov, nechýbali ani oku lahodiace akcie na oboch stranách a rešpekt si zaslúži aj úsilie Martina, ktorý trápil tabuľkového favorita do samého konca. Dojímavé však boli aj udalosti po samotnom dueli. Hráči a funkcionári totiž poďakovali svojim verným fanúšikom na invalidnom vozíku, ktorí majú vstup zdarma a napokon sa rozlúčili so stálicami bojnického klubu – Tomášom Sivákom a Pavlom Frankom, ktorý zamieril do susedného Rakúska, kde bude viesť ženský celok Stockerau v najvyššej rakúskej súťaži. Pavel Franko v najnovšom podcaste SZH prezradil, ako pri rozlúčke dojali trénera Jerryho Mažára a prečo hráči túžia ukončiť kariéru v drese klubu, v ktorom s hádzanou začínali, že v Bojniciach funguje pozitívny klubizmus a žiadny hráč nie je viac, ako klub, prečo majú na bojnické zápasy hendikepovaní fanúšikovia vstup zdarma a ako vznikol príbeh, ktorý dojal celé Slovensko, ako funguje spolupráca s Martinom, či Hlohovcom, prečo chceli vymazať legendárneho Sašu Radčenka z historických tabuliek a prečo niektorí hráči končia s kariérou aj niekoľko sezón, ako Tomáš Mažár svojou energiou priťahuje ľudí ako magnet, v čom je pre nováčika výnimočná premiérová sezóna v extralige a v čom je potom náročnejšia druhá, že somatotypy, ktoré v tíme máš určujú smer, ktorým pôjdeš a prečo hádzaná nie je cirkus, kedy odštartovala jeho trénerská kariéra a prečo nebude mať chlap, ktorý má doma tri ženy, problém viesť ženský tím.

Po ukončení základnej časti najvyššej domácej súťaže, sa k slovu dostáva opäť mužská hádzanárska reprezentácia, ktorú čaká v závere týždňa náročná úloha v podobe dvoch duelov prvej časti kvalifikácie o postup na MS 2025 v Chorvátsku, Dánsku a Nórsku proti Izraelu. Po ženách si tak zahrajú s týmto súperom aj muži a od výsledku sa bude odvíjať náš ďalší osud. Ak postúpime, čaká nás v druhej fáze kvalifikácie Poľsko. Zverenci trénera Guricha sa zišli v nedeľu v dejisku oboch duelov – Topoľčanoch a tvorca útočnej hry maďarského Gyöngyösu a slovenskej reprezentácie Martin Potisk v najnovšom podcaste SZH prezradil, že na Izrael sa pripravujú od prvého spoločného tréningu, najmä na najsilnejšie stránky súpera - nepredvídateľné striedanie zadákov v obrane a kvalitnú hru jeden na jedného, prečo bude dôležité faulovať na úrovni siedmich - ôsmich metrov, že jeho absencia v dvojzápase proti Kosovu bola zapríčinená zápalom kolennej šľachy, ktorá je už v poriadku, aký systém má maďarská najvyššia súťaž, v ktorej sa nehrá play-off a tiež aká je jej kvalita, prečo bola výmena Nemecka za Maďarsko dobrou voľbou, ktorá navyše prišla v správnom čase, aké meno urobil Slovákom v Gyöngyösi kapitán Ľubomír Ďuriš a ako sa začal Martinov prestup rodiť na izbe počas domácich ME, že v svojom súčasnom klube je spokojný natoľko, že s ním predĺžil zmluvu, prečo sú reprezentačné zrazy skvelou príležitosťou pre legionárov ocitnúť sa na chvíľu doma, a tiež že domáce prostredie a podpora fanúšikov z nich môže urobiť favorita.