Podcasts about profesion

Rodák z Chebu a MMA zápasník Jan Čábelka spojuje dva světy, které se zdají být neslučitelné. Profesionální sport v kleci a odpovědnou práci energetika v těžebním průmyslu.Všechny díly podcastu Náš host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Moderuje Pavlína KyselováVšechny díly podcastu Náš host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Syndrom vyhoření se nevyhýbá ani mladým lidem na vrcholu sil. Profesionální cyklista Kryštof Král v rozhovoru odkrývá svou cestu od dětského snu až k momentu, kdy se kolo stalo místo nástroje svobody zdrojem úzkosti a fyzických bolestí. V epizodě zjistíš, jak nenápadně se může změnit mentalita úspěšného sportovce, proč je perfekcionismus dvousečná zbraň a co se stane s tělem, když ho hlava přestane poslouchat.

Čtyři zápasy o všechno mají před sebou druholigoví fotbalisté Vysočiny Jihlava. Pokud by tým kouče Marka Nikla neuspěl, vypadla by Jihlava po více než čtvrtstoletí z profesionálních soutěží.

Dobrovolní hasiči trénovali bezpečnou jízdu k zásahu na polygonu ve Vysokém Mýtě. Profesionálové se na řízení ve ztížených podmínkách připravují pravidelně, u dobrovolných hasičů je to výjimka.

Ve čtvrtek 7. května od 18 hodin se uskuteční vernisáž 4. ročníku výstavy s názvem Osa X, tentokrát s přídomkem Podruhé. Tak jako v minulých letech jde o setkání mladých výtvarníků. Někteří z nich dochází do věhlasných ateliérů a výtvarné obory studují, jiní si tvoří jen tak pro sebe do šuplíku. Výstava má nabídnout díla obou skupin mladých tvůrců. Na výstavu naváže festival plný přednášek a uměleckých i výtvarných workshopů. Více v dnešním Ponte Reports.

Hitler pampy. Profesionální voják, zabiják, šéf hrůzné argentinské junty – Jorge Rafael Videla. Další KAT ze speciální série o mužích s krví na rukou. Vypráví o něm Jaroslav Bílek, politolog se specializací na autoritářské režimy z Univerzity Karlovy. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hitler pampy. Profesionální voják, zabiják, šéf hrůzné argentinské junty – Jorge Rafael Videla. Další KAT ze speciální série o mužích s krví na rukou. Vypráví o něm Jaroslav Bílek, politolog se specializací na autoritářské režimy z Univerzity Karlovy. Ptá se Matěj Skalický.

Do Bratislavy prichádza Ježiš. Ocitá sa v „reči garáží a betónových stien“. „Tam, kde pravda nemá kadidlový dym“. Uprostred apoštolov, no nie ako „uhladených hrdinov bez tieňov“, ale „zabijakov, heretikov, vyberačov daní či prostitútok“. „Tam, kde život je surový, neuprataný a autentický.“ Tam sa skvie pôvodné jadro jeho zvesti.Tak to vidí Martin Toman. Duša najnovšieho scénického spracovania slávnej rockovej opery, alias muzikálu Jesus Christ Superstar.Už vyše polstoročie je toto dielo Lloyda Webera a Tima Ricea fenoménom. Na Slovensko sa dostalo len 13 rokov po svojom vzniku ešte ako neautorizovaná verzia v podmienkach prednovembrovej a teda zakázanej produkcie. To bol ďaleký rok 1983. Profesionáli sa ho ujali v roku 2015 pod režisérskym vedením Jána Ďurovčíka.A teraz sa ho chopili študenti herectva a hudby pod vedením herca, hudobníka, dabingového hlasu či tanečníka Martina Tomana. A je to dvojhodinové „defilé energie“ v službách dvojtisícročného príbehu lásky, ktorá počíta aj s krížom.„Skupina mladých ľudí sa rozhodla inscenovať príbeh o Bohu jazykom, ktorý im patrí: drzo, konfrontačne, bez zlatých rámov a liturgických nánosov a zároveň smädných po Kristovej láske“ – ako napísal Martin.Práve on je mojim dnešným hosťom.

Do Bratislavy prichádza Ježiš. Ocitá sa v „reči garáží a betónových stien“. „Tam, kde pravda nemá kadidlový dym“. Uprostred apoštolov, no nie ako „uhladených hrdinov bez tieňov“, ale „zabijakov, heretikov, vyberačov daní či prostitútok“. „Tam, kde život je surový, neuprataný a autentický.“ Tam sa skvie pôvodné jadro jeho zvesti.Tak to vidí Martin Toman. Duša najnovšieho scénického spracovania slávnej rockovej opery, alias muzikálu Jesus Christ Superstar.Už vyše polstoročie je toto dielo Lloyda Webera a Tima Ricea fenoménom. Na Slovensko sa dostalo len 13 rokov po svojom vzniku ešte ako neautorizovaná verzia v podmienkach prednovembrovej a teda zakázanej produkcie. To bol ďaleký rok 1983. Profesionáli sa ho ujali v roku 2015 pod režisérskym vedením Jána Ďurovčíka.A teraz sa ho chopili študenti herectva a hudby pod vedením herca, hudobníka, dabingového hlasu či tanečníka Martina Tomana. A je to dvojhodinové „defilé energie“ v službách dvojtisícročného príbehu lásky, ktorá počíta aj s krížom.„Skupina mladých ľudí sa rozhodla inscenovať príbeh o Bohu jazykom, ktorý im patrí: drzo, konfrontačne, bez zlatých rámov a liturgických nánosov a zároveň smädných po Kristovej láske“ – ako napísal Martin.Práve on je mojim dnešným hosťom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kto boli naši predkovia, odkiaľ prišli a aké príbehy sa skrývajú za menami v rodokmeni? Našim dnešným hosťom je Michal Rázus – profesionálny genealóg, ktorý pátra po rodinných koreňoch a pomáha ľuďom objavovať zabudnuté vetvy ich rodu. Ako sa hľadá rodinná minulosť v matrikách, archívoch aj v teréne? A čo všetko môže človek zistiť, keď sa začne zaujímať o to, odkiaľ pochádza? Hosť: Michal Rázus. | Moderuje: Eva Viteková. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

K tomu, aby se z ptačího vejce úspěšně vylíhlo mládě, je potřeba zajistit optimální podmínky pro jeho zrání, především udržovat správnou teplotu nebo vzdušnou vlhkost. Vědci z České zemědělské univerzity teď spustili platformu, která by měla chovatelům pomoct s nastavením inkubátorů i samotným líhnutím vajec. Na projektu Inkubáze se kromě odborníků z tamní Fakulty životního prostředí podílí také Safari Park Dvůr Králové a Zoologická zahrada Brno.Všechny díly podcastu Magazín Experiment můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ilze Atardo Itālijā nokļuva mīlestības dēļ. Sevi viņa sauc par profesionālu latvieti un ir saņēmusi balvu "Gada cilvēks Latvijas diasporā". Par to, kā desmit gadus dzīvojot Itālijā Ilze stiprina latvisko identitāti, sniedz ieguldījumu diasporas izglītībā, kultūras dzīvē un sabiedrības informēšanā saruna raidījumā Globālais latvietis. 21. gadsimts.

V pokračovaní špeciálneho 100. dielu sa s bratmi Tomášom a Romanom Frečkom a zakladateľmi FitNation presúvame do odľahčenejšej, ale zároveň veľmi úprimnej roviny. Čakajú vás rýchle otázky, otvorená debata o budúcnosti fitka a realite podnikania na Slovensku bez prikrášľovania. Rozprávame sa aj o tom, prečo je budovanie silného tímu jednou z najťažších, ale najdôležitejších častí celého projektu – ako si vyberajú trénerov, čo je pre nich kľúčové a prečo FitNation nestojí len na majiteľoch, ale na ľuďoch, ktorí tvoria jeho každodennú atmosféru. Druhá časť je osobnejšia a možno aj vtipnejšia než tá prvá. Veď posúďte sami, chalani sa naozaj snažili :)Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠⁠⁠⁠⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1.​ Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

Nahradí umělá inteligence kouče — nebo naopak zvýší hodnotu skutečně profesionálního koučování?V této epizodě podcastu Život jako hra se Aleš Vrána a Ondra Veselý otevřeně dívají na to, jak AI mění obor koučování z pohledu klientů i koučů. Uslyšíte, kde může být umělá inteligence skvělým pomocníkem, kde naopak naráží na své limity a proč živý, profesionální kouč zůstává nenahraditelný tam, kde jde o důvěru, vztah, identitu a skutečnou změnu.V rozhovoru zazní: proč AI může pomoci lidem lépe pochopit, co koučování je a co není, proč informace samy o sobě ještě neznamenají transformaci, jak může AI pomáhat koučům v marketingu, komunikaci a budování praxe, proč budou certifikovaní profesionální kouči pravděpodobně ještě žádanější, a co se stane se světem práce, smyslem života a poptávkou po koučování v době, kdy AI promění celé obory. Tahle epizoda je pro vás, pokud:uvažujete o kariéře kouče, používáte AI ve svém životě nebo podnikání, nebo si chcete udělat jasno v tom, jestli je koučování jen další služba, kterou technologie časem převálcuje.Poslechněte si díl, který místo strašení nabízí širší perspektivu: AI možná změní pravidla hry, ale lidské spojení, důvěra a skutečné koučování tím mohou získat ještě větší hodnotu.

¨Júlia Čillíková pôsobí ako výkonná riaditeľka úseku dohľadu a ochrany finančého spotrebiteľa NBS. Slovensko sa aj tento rok zapája do medzinárodnej kampane Medzinárodný týždeň peňazí. Ako sa doma rozprávať o financiách a ako zabezpečiť deti do budúcnosti? Miroslav Kotov je predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. Príprava na dôchodok sa začína prvou výplatou. Spoliehať sa v budúcnosti iba na štátnu dôchodkovú dávku nestačí. V rozhovore povie viac. Monika Vranková a Marek Vaňous sú zakladatelia komunity spisopriateľov, ktorí dokazujú, že písať môže naozaj každý a nikto na to nemusí byť sám. Premýšľate nad vlastnou poviedkou, románom či vydaním knihy? Inšpirujte sa ich príbehom a praktickými radami. Profesionálny iridológ Ľubomír Jánoš prezradí, čo sa dá vyčítať z našich očí – od genetiky, cez zápaly, kondíciu orgánov až po neurologické signály. Čo odhalí dúhovka, zrenička či očné bielko? A čo si dokážeme všimnúť aj sami doma? Veronika Jursová Prachárová z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí o projekte Úradnícky čin roka, ktorý tento rok vstupuje do svojho 7. ročníka. Spoznáte aj príbeh, ktorý ju osobne chytil za srdce a ukázal, že aj verejná správa môže fungovať ľudsky, efektívne a s veľkým nasadením. Muzikálový herec Lukáš Pišta chystá v divadle Nová scéna premiéru muzikálu MÜLLER – Život na 2 ťahy. Ako sa mu Richard hrá? Aj to zodpovie v rozhovore. | Hosť DRS: Júlia Čillíková, Miroslav Kotov, Monika Vranková, Marek Vaňous, Ľubomír Jánoš, Veronika Jursová Prachárová, Lukáš Pišta. | Moderujú: Gabika Angibaud a Richard Dedek. | Počúvajte rozhovory s našimi hosťami v programe Dobré ráno, Slovensko! každý pracovný deň po 8:20. Hosť DRS pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hostem Kilometrů Jiřího Ježka byl bývalý profesionální silniční cyklista Lubor Tesař. Kdo je v cyklistice „vrátný“ a co znamená pojem „terezín“? Jaký byl život pro proficyklisty v devadesátých letech minulého století? „Jednou v březnu jsem v přípravě najezdil na kole 4500 kilometrů. To jsem trochu přetáhl,“ vzpomíná s úsměvem. Čím se snaží zaujmout hobby sportovce při pořádání závodů pro amatéry? Jakou historku přidal Tesař směrem k Ježkovi? Poslechněte si v oblíbené show.

Katru dienu darba vietās notiek lietas, par kurām mēs nerunājam — ne tāpēc, ka tās būtu nenozīmīgas, bet tāpēc, ka tās ir grūti nosaukt vārdā. Labklājības ministrijas pētījums rāda, ka 40% Latvijas iedzīvotāju ir saskārušies ar diskrimināciju. Un tas, ko visbiežāk nepamanām, nav atklāta agresija — bet tā, kas slēpjas mazos žestos, jokos, pieņēmumos, klusēšanā. Šajā epizodē kopā ar psihoterapeiti, zinātņu doktori un grāmatas „Profesionālā izdegšana" autori Mariju Ābeltiņu runājam par mikroagresiju darba vidē — kas tā ir, kā darbojas, ko dara ar cilvēku ilgtermiņā un kāpēc tā tik bieži paliek nenosaukta. Pieskaramies arī neirodažādībai kā neredzamai diskriminācijas dimensijai un tam, kā šobrīd globālā politiskā retorika normalizē agresiju arī organizācijās. Sarunas galvenie temati: Kas ir mikroagresija un kā tā atšķiras no vienkārši rupjas uzvedības — un kāpēc tā atšķirība ir svarīga? Ko dara kumulatīvais efekts — viena piezīme ir sīkums, bet simts gadā? Kas notiek, kad vadītājs ir tas, kurš normalizē agresiju — un kāpēc tad pārējie pievienojas? Kā globālā politiskā retorika ietekmē to, ko mēs uzskatām par pieņemamu darba vidē? Kas ir neirodažādība kā diskriminācijas dimensija — un kā darba vide sistemātiski rada šķēršļus cilvēkiem, kuri vienkārši domā un darbojas savādāk? Ko darīt — ne tikai kā organizācijai, bet kā tam otrajam cilvēkam telpā, kurš redz, bet parasti klusē? Šī epizode tapusi sadarbībā ar Labklājības ministrijas kampaņu „Nolaid slieksni!", kuras mērķis ir veicināt vienlīdzīgas iespējas, mazināt diskrimināciju un iedrošināt cilvēkus aktīvi līdzdarboties sabiedriskajos procesos. Kampaņu īsteno Labklājības ministrija ESF+ projekta Nr. 4.3.4.3./1/24/I/001 „Izvērtējumi pierādījumos balstītas sociālās politikas pilnveidei" ietvaros.  Kāpēc Nolaid slieksni: Diskriminācija sākas nemanāmi – cilvēku ikdienas priekšstatos par to, kas ir “normāli”, “pieņemami” vai “pa spēkam” citiem, un tas īpaši grūti pamanāms tiek, kad pārklājas vairāki diskriminācijas pamati. Šie priekšstati, uzvedība un veids, kā mēs runājam PAR un AR citiem, rada neredzamus šķēršļus, kas cilvēkiem liedz vienlīdzīgas iespējas. Šie šķēršļi jeb “sliekšņi”, ko kādam radām, izpaužas dažādi – no aizspriedumiem darba intervijā vai negatīvas attieksmes sabiedriskajā transportā līdz it kā nevainīgiem komentāriem, kas kādam liek justies mazāk piederīgam un iederīgam. Mēs katrs šos sliekšņus reizēm piedzīvojam, un reizēm paši tos neapzināti uzbūvējam. Jo augstāks slieksnis, jo mazāk iespēju cilvēkam ir pilnvērtīgi piedalīties – darbā, izglītībā, sabiedrībā vai pat ģimenes dzīvē. Uzzini vairāk un aizpildi aizspriedumu testu: nolaidslieksni.lv Grāmata "Profesionālā izdegšana"  HR PODCAST ir sarunas par tēmām, kas aktuālas personāla vadības ekspertiem, CEO, vadītājiem organizācijās, ikvienam, kam svarīga darba vide. Raidieraksts, kurā tiekamies ar cilvēkresursu vadības ekspertiem, profesionāļiem, praktiķiem. Uzklausām viedokļus un pieredzes, kā arī uzdodam jautājumus par jaunākajiem rīkiem, kādus lietot, lai vēl labāk sniegtu stratēģisku atbalstu biznesam. Sarunas vada Ilze Medne.Rubrika CEO dienasgrāmata: Sarunas ar vadītājiem un uzņēmumu CEO, par viņu ikdienas pieredzi esot vadītāja amatā. Par līderību, organizācijas attīstību un sadarbību ar HR.

Bylinky sprevádzajú ľudí už stovky rokov – no majú svoje miesto aj dnes? V tejto epizóde série so Silviou Horeckou (Terapia jedlom) sa pozrieme na to, ako bylinky fungujú, aký je rozdiel medzi čajmi, tinktúrami či kapsulami a ako ich používať bezpečne a s rozumom. Dozvieš sa, ktoré bylinky patria medzi úplné základy do každej domácnosti, ktoré môžu podporiť trávenie, spánok, regeneráciu či chudnutie a ako rozoznať kvalitný produkt od čistého marketingu.Silvia má o bylinkách aj článok na jej blogu.A aj o top bylinke podľa Silvie si môžete niečo prečítať tu.Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠⁠⁠⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1.​ Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

Sadnem na bicykel a idem. Znie to jednoducho, ale čo je za tým vedia najlepšie povedať tí, čo majú odbicyklované kilometre. Tomáš Cepka je redaktorom cykloportálu a amatérskym pretekárom a k tomu má funkciu, ktorú v cyklosvete volajú „bikefitter“. Laicky povedané, je profesionálom, ktorý vám nastaví bicykel tak, aby vás na ňom nič nebolelo. V rozhovore s ním vám ponúkneme nielen praktické rady, ako si technicky pripraviť bicykel na jarnú sezónu a podebatujeme aj o tom, prečo Slováci menia cestné bicykle za tie do ľahkého terénu. Pridáme aj postrehy z ciest od nadšenca bicyklovania, pre ktorého je práca zároveň aj koníčkom. | Hosť: Tomáš Cepka | Moderuje: Miro Čief. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Nezávislé divadlo Continuo, které sídlí v Malovicích u Netolic, se ve svých inscenacích systematicky věnuje prozkoumávání lidské paměti, vzpomínkám, místům, kde žijeme a odkud pocházíme. Profesionální mezinárodní soubor v posledních letech spolupracuje se skupinou seniorů, kteří se ve svém volném čase amatérsky věnují divadlu. Společně teď vytvořili novou inscenaci Stand Up.Všechny díly podcastu Kavárna můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V mentoringu freelancerů často vídám strach z telefonování, který podle mě pramení hlavně z nejistoty ve vlastním podnikání. Telefon znamená okamžitou zpětnou vazbu a tu je těžké přijmout ve chvíli, kdy si nejsem jistý svou hodnotou, nabídkou ani pozicí na trhu. U snadno zaměnitelných freelancerů, kteří prodávají levně a bojují o přežití, se tento blok objevuje nejčastěji. Řešení neleží v nucení se k volání, ale v práci na sobě, ve změně strategie a posílení pozice, s čímž pomáhám i v mentoringu. Pokud vás to téma zajímá víc, pusťte si celou epizodu, kde jdu do větší hloubky. Více o spolupráci: https://rostecky.cz/spoluprace Kontakt: jiri@rostecky.cz LinkedIn: https://www.linkedin.com/in/rostecky/ Instagram: https://www.instagram.com/rosteckycz/ www.rostecky.cz Jiří Rostecký Veškerá doporučení, informace, data, služby, reklamy nebo jakékoliv jiné sdělení zveřejněné na našich stránkách je pouze nezávazného charakteru a nejedná se o odborné rady nebo doporučení z naší strany. Podrobnosti na odkazu https://rostecky.cz/upozorneni.

V nové epizodě se podíváme na phishingový útok, který se v posledních dnech šíří na WhatsAppu a umožňuje útočníkům převzít účet oběti během několika vteřin. Vysvětlíme, jak podvod funguje a proč se šíří i mezi IT profesionály. Podíváme se také na nový exploit kit Coruna pro iOS, který podle Google obsahuje 23 exploitů pro starší iPhony, na výzkum společnosti Anthropic, kde AI odhalila desítky zranitelností ve Firefoxu, na zajímavou novinku z oblasti bezpečnosti mobilních zařízení – iPhone a iPad získaly certifikaci pro práci s utajovanými informacemi NATO.

Omega-3 mastné kyseliny patria medzi najviac skloňované témy vo výžive – no zároveň aj medzi tie najviac nepochopené. V prvej časti špeciálnej série so Silviou Horeckou (Terapia jedlom) sa rozprávame o tom, prečo sú omega-3 pre naše telo kľúčové, kde ich v strave skutočne nájsť, prečo ich má väčšina ľudí nedostatok a ako ovplyvňujú zápal, regeneráciu aj celkové zdravie. Prakticky, zrozumiteľne a bez výživových mýtov.Spomínaný článok o omega 3 nájdete tu.Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠⁠⁠⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1.​ Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

V obci Libotenice sídlí Asociace malířů a malířek kraslic. Zájemci se přímo tam v neděli mohli od profesionálů naučit, jak ozdobit velikonoční vajíčka nejrůznějšími způsoby.

Nová budova vznikne podél silnice první třídy v Hrabačově na zelené louce u bývalé pily. Díky jejímu umístění se hasičům zkrátí dojezdový čas do Krkonoš až o pět minut.

Zápal v tele nemusí vždy znamenať chorobu – často sa skrýva za únavou, stuhnutosťou, bolesťami či slabou regeneráciou. V tejto epizóde série so Silviou Horeckou (Terapia jedlom) sa rozprávame o tom, čo zápal v tele vlastne je, ako ho môže ovplyvniť strava a ktoré potraviny nám môžu pomáhať alebo naopak škodiť. Dozvieš sa, že protizápalová strava nie je o zákaze všetkého, ale o rozumných voľbách, ktoré sa dajú zvládnuť aj v bežnom živote – doma, v práci aj popri tréningu.Spomínaný blog o olivovom oleji si môžete prečítať tu.Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠⁠⁠⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1.​ Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

Ciklā „Kino profesionālis – darbs aiz kadra” mūsu uzmanība pievērsta skaņu režisoram. Edvards Broders atklāj, cik dažādi uzdevumi mēdz būt, strādājot ar filmu skaņu celiņu. Atceroties darbu pie filmas „Visi putni skaisti dzied”, medusmaize esot samiksēt kori un salikt kopā ar dabas skaņām. „Lielā Kristapa” balvai  Edvards Broders nominēts tieši par darbu pie dokumentāri muzikālās filmas „Visi putni skaisti dzied”. 

Režisoru Aivara Šaicāna un Jēkaba Okonova īsmetrāžas filma „Žļurga” tapusi kā Kultūras akadēmijas Nacionālās filmu skolas nobeiguma darbs. „Lielajā Kristapā” ieguvusi divas nominācijas. Filma izvirzīta  balvai kategorijā „Labākā īsmetrāžas filma”, savukārt Jēkabs Okonovs nominēts kategorijā „Labākais montāžas režisors”. Montāža ir kā liela skaņdarba komponēšana, tik muzikāli darbu pie filmas salīdzina Jēkabs Okonovs.

Turpinām stāstu sēriju par balvas “Lielais Kristaps” nominantiem, kuri parasti paliek aizkadrā. Grima mākslinieki, iespējams, ir vieni no nozīmīgākajiem kino profesionāļiem. Tieši tāpēc šodien Kultūras rondo fokusā - grima māksliniece Ilze Trumpe. Režisore Signe Birkova izceļ ne tikai Ilzes spēju veiksmīgi īstenot profesionālos uzdevumus, bet arī mākslu filmēšanas laukumā būt kā psiholoģei.

Gaidot „Lielā Kristapa” balvu sadalīšanu, vēršam uzmanību tiem balvai nominētajiem kino profesionāļiem, kurus gandrīz nekad neredzam starmešu gaismā. Vakar izcēlām kino operatora darbu, šodien izzinām kostīmu mākslinieka darba specifiku. „Nevis izrādīt savus kostīmu, bet lai kostīmi palīdz filmai un stāstam” – tā kostīmu mākslinieces Sandras Silas darba stilu raksturo režisors Dzintars Dreibergs. Sandra Sila par darbu pie kinolentes „Tīklā. TTT leģendas dzimšana” ir nominēta balvai kategorijā „Labākais kostīmu mākslinieks/ce”. Sandra Sila ir atzīta kostīmu māksliniece ar bagātu pieredzi - trīs reizes saņēmusi "Lielo Kristapu", kino procesos iesaistījusies 80. gados, un pirmais patstāvīgais darbs bijis Dzidras Ritenbergas filmā "Māja bez izejas". Sandrai Silai tīk strādāt ar vēsturiskām tēmām, bet ar sportu saskārusies jau divreiz - vispirms Aigara Graubas filmā "Sapņu komanda 1935", taču mūs šoreiz īpaši interesē kostīmu mākslinieces darbs Dzintara Dreiberga filmā "Tīklā. TTT leģendas dzimšana", par ko arī nominēta balvai "Lielais Kristaps".

100.diel podcastu FitNation je o ľuďoch, príbehoch a realite, ktorá stojí za fungovaním fitness centra. Bratia a zakladatelia FitNation hovoria otvorene o tom, ako fitko vzniklo, čím si museli prejsť, čo nevyšlo podľa plánu a prečo dnes robia veci inak než väčšina. Dozviete sa, čo obnáša každodenné fungovanie fitka, aké výzvy prináša podnikanie s rodinou, čo všetko sa deje mimo očí klientov a kam FitNation smeruje ďalej. Úprimná, (miestami vtipná) a miestami veľmi realistická epizóda o tom, že za dobrým fitkom nestojí náhoda, ale veľa práce, rozhodnutí a ľudí, ktorým na tom záleží.Kto sme?FitNation je fitness centrum, kde sa trénuje výhradne pod odborným dohľadom osobných trénerov, ktorí sa vám venujú na 100%. Profesionálnou starostlivosťou a individuálnym prístupom zlepšujeme životný štandard všetkých, ktorí sa rozhodli byť FIT. Sme komunita osobných trénerov, ktorí vám pomôžu dosiahnuť vytúžené výsledky a splniť všetky vaše ciele a to efektívne a vo výbornej atmosfére. Pridajte sa k nám už dnes.Ak sa chcete dozvedieť viac o možnosti cvičenia cez náš program FitNation Kouč, odporúčame si vypočuť ⁠⁠⁠epizódu číslo 32⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, pozrieť náš web alebo sa nám priamo ozvať :)Ako to u nás funguje?1.​ Kontaktujte nás (Tomášikova 26, Bratislava, 821 01,

Sakām jaunu ierakstu sēriju „Kino profesionālis – darbs aiz kadra”, kurā galvenajā lomā būs kāds kino profesionālis, kuru esam izvēlējušies no Nacionālās kino balvas „Lielais Kristaps 2025" nominantiem. Viņu vidū būs grima māksliniece Ilze Trumpe, kostīmu māksliniece Sandra Sila, montāžas režisors Jēkabs Okonovs, skaņu režisors Edvards Broders, šodien dosimies ciemos pie operatora Mārtiņa Jurevica. Šajā nedēļas nogalē, 1. martā, pasniegs nacionālo kino balvu “Lielais Kristaps”. Jau vēstījām par balvas par mūža ieguldījumu filmu mākslā saņēmēju kaskadieri Uldi Jāni Veispalu. Stāstus par kino profesionāļiem, kuri šogad novērtēti, bet bieži vien paliek nepamanīti, turpinām. Bez kinooperatora noteikti nevarētu tapt filmas, tomēr ne vienmēr viņu darbu pamana un novērtē plašāk. Arī to, kas interesē šos kinoprofesionāļus un kāda ir to ikdiena, mēs mēdzam palaist garām. Tieši tāpēc sarunas fokusā – operators Mārtiņš Jurevics. "Tās ir divas ļoti dažādas filmas, viena ir tāds diezgan reālistisks mūsdienu stāsts, bet pirms tās mēs filmējam "Louts", kas ir tāda pasaku pasaule. Pasaka varbūt vizuālā ziņā, un arī realitātes noteikumi un pasaule ir tik ļoti fantastiska, ka tas ļoti atšķirīgi no "Nospiedumiem"," atzīst Mārtiņš Jurevics. Nacionālās kino balvas “Lielais Kristaps 2025” nominācijas šogad saņēmušas 36 filmas. Visvairāk nomināciju – 16 – ir režisores Signes Birkovas pilnmetrāžas spēlfilmai "Lotus", pie kuras strādāja arī Mārtiņš Jurevics. Tālu neatpaliek arī kāds cits operatora projekts – režisores Alises Zariņas filma "Nospiedumi".  

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

I během olympijských her nepřicházíte o další díl pořadu Kilometry Jiřího Ježka. Jak náš cyklistický expert sleduje vrcholnou akci zimních měsíců? Sledoval závod ve skialpinismu? Jaká je hieararchie mezi profesionálními cyklistickými týmy? Proč by si fanoušci silniční cyklistiky měli zapamatovat jméno Paula Seixase? Jakým tréninkem vystrašil Tadej Pogačar soupeře už v půlce února? Proč kolem Isaaca Del Tora jezdí v Mexiku policejní motorka a auto?

Magdaléna Větrovská rozjíždí sladkou kariéru. Sice není v oboru vyučená a pečení dortů se věnuje několik let jako samouk, ale už má na kontě mezinárodní úspěch.Všechny díly podcastu Máme hosty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Lenka Osičková jediná profesionálna ženská vyjednávačka na Slovensku

Par darbiem, kurus nesen Latvijas Nacionālais mākslas muzejs (LNMM) iegādājies savas laikmetīgās mākslas kolekcijas papildināšanai, par ilustrāciju kolekcijas nozīmi, kā arī par citām laikmetīgās mākslas aktualitātēm raidījumā "Mākslas vingrošana" sarunājas ilustratore Elīna Brasliņa, grafiķis Paulis Liepa, kura jaunāko darbu izstāde šobrīd aplūkojama galerijā "Māksla XO" un LNMM Laikmetīgās mākslas muzeja nodaļas vadītāja Arta Vārpa. Sarunu vada mākslas kritiķis Vilnis Vējš; pārraides producente – Inga Saksone.  Vilnis Vējš: Šodien parunāsim par aktuālajiem notikumiem mākslā, mākslas tirgū un konkrēti – par Latvijas Nacionālā mākslas muzeja jauniegādātajiem un arī senāk iegādātajiem darbiem. Arta, ar ko papildināta tevis pārraudzītā kolekcija? Arta Vārpa: Nākot uz radio studiju, pa ceļam iegriezos Pauļa Liepas izstādē, kuras nosaukums ir "Tirgošanās", un man šķiet, ka es uzminēju pirmo domas pavedienu, ko tu, Vilni, jau iezīmēji, ka muzejs savu kolekciju papildinājis ar nozīmīgiem jaunieguvumiem. Protams, uz muzeju nevaram lūkoties kā uz mākslas tirgus dalībnieku klasiskā izpratnē. Lai gan muzejs darbus iepērk, mēs tos glabājam nākotnei, visai sabiedrībai, tādēļ tirgošanās nav mūsu specifika. Toties mākslas ainas regulāra, iespējami sistemātiska pārraudzīšana un kolekcijas papildināšana gan ir viens no muzeja pamatuzdevumiem, kuram dažādos laika periodos esam varējuši pievērsties ar visai atšķirīgu rocību… Šobrīd, pastiprinot tieši laikmetīgās mākslas akcentu muzeja funkcijās, ir prieks par 2025. gada kopējo jaunieguvumu klāstu, kas aptvert gan glezniecību, gan grafiku, gan jaunus medijus un objektus. (..) Ar cik autoru darbiem esat papildinājuši savu kolekciju? Tie ir apmēram 40 autori – manuprāt, tas ir pieklājīgs autoru loks. Protams, ir autori, kuri muzeja krājumā jau līdz šim bijuši pārstāvēti, tikai ar cita perioda darbiem. 16 autori ir tādi, kuri muzeja krājumā nonāk pirmoreiz. Patlaban ļoti skaidri iezīmējas jauna mākslinieku paaudze, kas dzimusi vēlajos deviņdesmitajos gados un šobrīd sevi piesaka laikmetīgajā mākslā, darot to ļoti pārliecinoši un aktīvi. Un arī viņu – jaunākās paaudzes mākslinieku – darbi ienākuši Latvijas Nacionālā mākslas muzeja kolekcijā. Viena no māksliniecēm, kura bija ļoti priecīga un pagodināta par nonākšanu muzeja uzmanības lokā, vienlaikus gan bija arī noraizējusies: "Ak, vai! Bet kā būs nākotnē? Vai muzejs vēl kādreiz man pievērsīsies, vai arī tas būs tikai pēc divdesmit, trīsdesmit gadiem?" Bet tas ir ļoti labs jautājums! Pauli, var teikt, ka tu esi laikmetīgās mākslas kolekcijas veterāns, jo tavi darbi muzejā glabājas jau vairākus gadus – saskaitīju trīs vai četrus. Kā tev tas liek justies, izņemot to prieku un pagodinājumu, ko Arta jau minēja? Paulis Liepa: Prieks un pagodinājums – tas jā, bet kā veterāns nu galīgi nejūtos! Tas, ko daru – tā ir lieta, ko man patīk darīt un es to izbaudu. Bet ka ir cilvēki, kas gatavi par to izdot naudu un iekļaut savās kolekcijās – privātās vai valstiskās – tā man ir mistērija vēl joprojām... (Smaida.) Elīn, tu esi viena no jaunajiem autoriem, kuru darbi pirmoreiz iepirkti Nacionālā mākslas muzeja laikmetīgās mākslas kolekcijā. Turklāt – kaut arī pēc izglītības esi tāda pati grafiķe kā Paulis, tava darbības joma ir tieši ilustrācija, kas turpmāk muzejā tiks kolekcionēta kā laikmetīgā māksla. Kuri no taviem darbiem nonāca muzejā? Elīna Brasliņa: Tie ir divi senāki darbi no divām Luīzes Pastores grāmatām "Mākslas detektīvi" – no "Pēdējā ķēniņa" un "Svešinieku atnākšanas". Prieks un pagodinājums! Jo ar ilustrāciju dažbrīd ir tā, ka cilvēki – vai tā maz ir māksla? Bet, redz – piezvana muzejs un saka: mums interesē! Negaidīts pavērsiens, ka muzejs nopirka arī vienu mana zīmējumu cikla daļu: tie ir mātišķības un ikdienas pieredzei veltīti nelieli darbiņi akvareļzīmuļu tehnikā. Tā ka nu kolekcijā ir pārstāvēta gan Elīna kā māksliniece-ilustratore, gan Elīna kā [īsta] māksliniece. Arta, varbūt tu vari paskaidrot – ar ko īsti ilustrācija atšķiras no grafikas? Arta Vārpa: Man bija ļoti grūti noturēties un neiesaukties – protams, ka ilustrācija ir māksla! Piederīga laikmetīgajai mākslai! Mēs nevaram iedomāties mūsu mākslas vēstures klasiķu mantojumu bez ilustrācijas, kas ir grafikas pamats. Piemēram, Jāņa Jaunsudrabiņa zīmējumi jeb ilustrācijas "Baltajai grāmatai" iekļautas Latvijas kultūras kanonā, tāpat Niklāvs Strunke, Janis Rozentāls – tas, cik liela loma bijusi ilustrācijai šo dižgaru radošajā mantojumā, būtu atsevišķas sarunas vērts jautājums. Ilustrācija mums šobrīd ir ļoti spēcīga! Mūsu ilustratori gūst starptautiskus panākumus, viņi tiek ievēroti un godalgoti visā pasaulē. 20. gadsimta otrās puses grafikas kolekcijā Latvijas Nacionālajā mākslas muzejā atsevišķu ilustrācija veido atsevišķu grupu, un visticamāk, ka ekonomisku apsvērumu dēļ kopš deviņdesmitajiem gadiem tās sistemātiska papildināšana ir apsīkusi. Šis ir pēdējais brīdis, kad jāpievēršas arī šai jomai! Ilustratori, kuru darbi būtu iekļaujami Nacionālajā krājumā, ir vairāki, un mēs esam tikai sava ceļa sākumā, viņus uzrunājot un vērtējot, kam prioritāri ķerties klāt. Elīnas Brasliņas ilustrācijas Luīzes Pastores "Mākslas detektīviem" veido ļoti tiešu dialogu ar Nacionālā mākslas muzeja kolekciju, ar Niklāvu Strunki, ar Voldemāru Irbi, iedzīvinot gan viņu personības, gan arī nozīmīgus Nacionālās mākslas kolekcijas darbus. Piemēram, "Cilvēks, kas ieiet istabā" un vēl citi elementi – tos atpazīst gan bērni, gan pieaugušie, un tie ir mūsu vizuālās kultūras neatņemama sastāvdaļa. Pauli, tavā jaunākajā izstādē, kuras nosaukums ir "Tirgošanās", aplūkojami darbi, kas noteikti nav ilustrācijas. Tajos saskatāmi palielināti simboli. Skatītājiem, kuri ar tiem jau pazīstami, izstāde ir priecīga atkalredzēšanās. Tiem, kuri tos nepazīst, varbūt vari izstāstīt – kādas piktogrammas tu lieto savos darbos? Paulis Liepa: Nav tāda īpaša komplekta, ko parasti pielietotu... Tās atnāk pašas! Maģiskajā mirklī, kad tiek strādāts ar skici, pēkšņi pārņem sajūta – o, šajā kaut kas ir! Tad vajag tikai spēt pabeigt ideju, pacīnīties par milimetriem pa labi, pa kreisi, par krāsām un tā tālāk. Laikam tas iekšā krājies jau kādu laiku: gribējās iet tādu rupjo, vienkāršo ceļu, ar tādu kā cirvi izcirst to visu. Strādāt ar pēc iespējas vienkāršākiem līdzekļiem. Viens no principiem bija šāds: ja kaut kādas tehniskas lietas skicei vai idejai neļauj īsti notikt, jāiet cits ceļš, vienkārši jādara pēc iespējas rupjāk un vienkāršāk. "Tirgošanās" – tas ir nosaukums, kas bišķiņ "knieš". Es bieži eju to ceļu, ka izstādē, piemēram, ir desmit darbi, un nosaukums ir tāds kā vienpadsmitais darbs – brīva vieta vēl vienai nelielai izpausmei. Šajā gadījumā tirgošanās ir tāda kā laikmeta sazemēšana: nevis tirdzniecība, bet kaulēšanās, bakstīšanās – kad cilvēki "tirgojas" par krēslu pie loga autobusā. Tāda ņemšanās. Tas kaut kā izkristalizējās procesā, jo darbos šur tur ir dalījums X pret Y, apaļš pret kantainu, liels pret mazu. Estētika šeit ir kā karogi ar lieliem, trekniem krāsu laukumiem ar vienu ķeburu vidū, piemēram. (..) Vai mums tie "ķeburi" būtu jāatpazīst? Paulis Liepa: Nē. Tie nav kā ceļa zīmes. Tur daudz kas ir intuitīvi. Profesionāls mākslinieks vai skolotājs var mēģināt to visu vērtēt no kompozīcijas un līdzsvara viedokļa. Ir gan arī konkrētas lietas; vairākos darbos ienāk karš. Bet daudz kas uz klišejas un lina nosēdies intuitīvi.  Elīn, cik jauki, ka pārstāvi divas pozīcijās – esi gan patstāvīga māksliniece, gan ilustratore. Lai gan ilustrators visbiežāk izpilda kādu pasūtījumu, zinu, ka pēdējos pārdesmit gados ilustrācija ir tiktāl emancipējusies, ka ilustratori paši sacer tēmas, sižetus, komiksus un strādā pilnīgi neatkarīgi no šādiem pasūtījumiem. Elīna Brasliņa: Ilustratoram visbiežāk darbu pasūtītājs ir izdevniecība. Un ir izdevniecības, kas ilustratoram ļauj diezgan brīvu vaļu, zinot, kāds ir konkrētais mākslinieks un pilnībā uzticoties viņa vīzijai. Tāda bija mana pieredze, nupat strādājot pie izdevniecības "Liels un mazs" pasūtījuma – Ingas Gailes tūdaļ iznākošā dzejas krājuma "Reiz divas meitenes, māte un priecīgs Dievs" ilustrācijām. Sākumā man bija ideja, ka katram dzejolim gribēšu iespēt kādu mākslas atsauci, taču vienā brīdī sapratu, ka tas ir pašmērķīgi un varbūt nevajag. Taču kādas piecas, sešas atsauces uz pasaules glezniecības darbiem tur ir, turklāt tās ir dažādas grūtības pakāpes – tie, kuri pirks un lasīs šo grāmatu, varēs meklēt. Šī sadarbība ir pozitīvais piemērs. Mazāk pozitīvs piemērs – tikko man bija sarakste ar vienu žurnālu, kurā bija kaulēšanās par to, vai mammas rokas ir vai nav pietiekoši tievas, vai ir par daudz tetovējumu, vai to ir par maz... Tā kā tas spektrs ir no viena gala līdz otram, un māksliniekam pašam jāizsver, ar ko viņš grib vai negrib ielaisties. Bet jūsu minētais emancipētais ilustrators, kas pats rada pats savu stāstu, ārpus Latvijas ir pazīstams samērā sen. Arī Latvijā šādu piemēru rodas arvien vairāk un vairāk. Tas bija arī mans ceļš – kaut kādā mērā nonākt līdz emancipācijai. Vairāk nekā desmit gadu garumā ilustrējot citu cilvēku stāstus, beidzot nonācu pie tā, ka man ir mans stāsts, ko gribu izstāstīt. Jo lieta jau ir arī tāda, ka bērnu grāmatu ir šausmīgi daudz – varbūt pat pārāk daudz. Un tad, kad domāju par savām grāmatām, ko gribētu laist pasaulē, rodas jautājums, vai tās ir vajadzīgas? Ja ir sajūta, ka ir vajadzīgas, tad – jā, tad jāķeras klāt.  Radīt pašam savu darbu bez teksta – droši vien tas šaubas vērš vēl lielākas, vai tas ir vajadzīgs? Elīna Brasliņa: Manas grāmatas gadījumā bija tā: līdz ar to, ka primāri esmu zīmētāja, ilustratore, sāku ar attēliem. Un stāsts ar mazu palīdzību no malas kaut kā tika salīmēts. Tas stāsts ir ļoti nosacīts un ļoti virspusējs. Uz to norādījuši recenzenti – ka kaut ko var saprast, un kaut ko nevar saprast. Bet tas nemaz nav slikti, ka ir grāmatas, kas izaug no attēliem. No tā, ko minēja Paulis – ka sāc ar skici, un skaties, kas darbojas un kas nedarbojas. Pieļauju, ka arī rakstniekam ir skice – sajūtas skice, ko noķert vārdos. Vārdi nav mans medijs. Mans medijs ir attēls. Un tad, izrādās, tā grāmata var tapt! Saruna pilnā apjomā teksta formātā drīzumā būs lasāma portālā lsm.lv.

Prof. MUDr. Dušan Hamar je lekár, ktorý si v oblasti funkčnej diagnostiky si získal svetové meno. Bývalý vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK v Bratislave. Na medzinárodnej úrovni je členom predsedníctva EÚ komisie univerzitných športov. Od roku 2016 je predsedom jej Lekárskej komisie. Je členom Výkonného výboru a predseda Vedeckej komisie Medzinárodnej federácie športového lekárstva. Profesionálne sa venuje najmä funkčnej diagnostike. Je autorom vyše tridsiatich diagnostických systémov a postupov na posudzovanie špeciálnej trénovanosti a funkčného stavu športovcov a pacientov. Pri FTVŠ UK vybudoval Centrum aktívneho starnutia, zariadenie poskytujúce pohybové programy na zlepšenie kvality života seniorov. Venuje sa témam, ako sú problémy s nadváhou, športovanie v prírode, ako si udržiavať primeranú fyzickú výkonnosť, či vhodné športy pre rôzne vekové kategórie. Rodák z Považskej Bystrice, je sám športovec, bývalý atletický reprezentant vo vrhu guľou, bývalý slovenský, aj československý šampión. Športu sa venuje aj v seniorskom veku, veď napríklad so súčasným Vedúcim Slovenskej olympijskej výpravy, Romanom Bučekom majú na bicykloch prejazdenú takmer celú Európu. Prof. Dušan Hamar v tejto epizóde NP, kde sa s ním rozprávaĽudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Dušan Hamar (lekár, emeritný profesor, bývalý vedúci oddelenia telovýchovného lekárstva Ústavu vied o športe pri FTVŠ UK). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ste čerstvo po škole, máte do 30 rokov alebo jednoducho hľadáte v živote zmenu? Chcete vedieť, ako sa vyvíja trh firemného vzdelávania? Prečo môže byť práve lektorovanie vašou vstupenkou do sveta biznisu a cenných kontaktov?V najnovšej epizóde podcastu Na tému nám Ilirjana Loshi z jazykovej školy Vista prezradila, prečo je dnes profesia lektora jedným z najlepších kariérnych ťahov.

Profesionální houslistka Markéta Dobešová vypráví o bolestivých životních zlomech a zhrouceních, které ji přivedly na výpravy do hor a na dlouhé traily. Prošla očistcem při hledání mužského parťáka a později se na hřebeni Pyrenejí ocitla v epicentru bouřkového mraku.Všechny díly podcastu Casablanca můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hosťom relácie Dírerov filter bol bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Vyštudoval Strednú odbornú školu Ministerstva vnútra SSR a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Profesionálnu kariéru začínal ako radový referent na Správe ochrany ústavných činiteľov, neskôr pôsobil ako riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. V roku 2019 neúspešne kandidoval na prezidenta SR.V relácii Dírerov filter hovoril aj o tom:- prečo sa rozpadajú bezpečnostné zložky,- či je možné prirovnávať Mura z Popradu k Cintulovi,- prečo nemali ísť smerácki vlci s premiérom do Popradu,- prečo sú v politike analfabeti.

Šī ir citādāka Cilvēkjaudas epizode – esmu bez sarunu biedra, un tā ir kā audio ziņu virkne draugiem.Par to, kāpēc atkārtoti nonākam vienās un tajās pašās situācijās, no kurām esam apņēmušies tikt ārā. Kāpēc, lai arī sev apsolām: "Šoreiz gan es to mainīšu!", pēc laika atkal esam turpat.Pārgurums, stress darbā, sarežģījumi attiecībās, problēmas ar naudu – teju vai katrs ar ko tādu esam saskārušies. Un sākam vainot sevi par slinkumu vai vāju gribasspēku.Bet ja nu problēma nav tevī kā cilvēkā? Ja nu tā ir tavā pieejā? Manuprāt, tās ir labas ziņas. Jo pieeju var mainīt, kad redzi, kas ir izdevīgāk.Šajā epizodē dalos ar to:kā smadzenes darbojas pēc budžetēšanas pieejas un kāpēc bloķē pārmaiņas;kā "spēlēt, lai nezaudētu" ilgtermiņā noved pie lielākiem zaudējumiem;kāpēc izeja ir reāli, droši soļi, nevis liela revolūcija.Epizode noderēs, ja zini, kā ir iestrēgt situācijā, kurā vairs negribi būt. Ja zini, kas jāmaina, bet nesanāk. Ja apriebies, ka "atkal nekas nav uzlabojies".Ja gribi mainīt uz labu savu profesionālo dzīvi, tad epizodes gaitā es pastāstu par iespēju no manis un Mišela saņemt vairākus bezmaksas materiālus, kas tajā var noderēt. Ja tas tevi interesē, tad piesakies šeit: cilvekjauda.lv/darbsGalvenais: pietiek sev pārmest neizdošanos. Izdevīgāk ir sākt sevi prasmīgāk atbalstīt.SARUNAS PIETURPUNKTI:00:00 – Citādāka epizode03:46 – Kāpēc draņķīgās situācijas atkārtojas?05:40 – Kārtējā nakts darbā un solījumi sev07:07 – Attiecības un nauda08:51 – Jaungada mērķi, kas atkārtojas gadiem10:29 – Kas slēpjas aiz “ko es nezinu” pret “ko es zinu un kas tā galīgi nav?”13:57 – Problēma nav cilvēkā, bet gan pieejā16:02 – Smadzenes kā budžetēšanas mašīna20:06 – Kā smadzenes prognozē, balstoties uz pagātni23:26 – Iekšējās sistēmas izvēle pārmaiņās: zaļā gaisma vai bloķēšana25:16 – Uzķeršanās uz mītu par "nākotnes ES"32:27 – Realitāte: nākotnes ES var nokļūt draņķīgākā kondīcijā un tas iegāzīs33:36 – Spēlēt, “lai nezaudētu” vai “dzīvot, lai justos labi”36:25 – Stāsts par pārslodzi darbā un mājās39:53 – Kad attiecības kļuvušas par pienākumiem, nevis patiesu saikni ar otru43:28 – Cik tev maksā ierastā spēle, lai nezaudētu?50:40 – Tev netrūkst gribasspēka – te pierādījums56:20 – Divi būtiski faktori, lai pārmaiņas izdotos: resursi un skaidrība58:16 – Kā tikt galā ar neziņu, kas bloķē pārmaiņas1:01:41 – Profesionālās brīvības pieredze01:03:32 – Risinājums ir droši eksperimenti, nevis liela revolūcija01:07:22 – Naudas problēmu risinājums: sāc ar mazāko parādu01:10:56 – Arī attiecībās lielāka izdošanās, vispirms pieķeroties mazām problēmām01:16:40 – Kā iekšējais stāsts par sevi ietekmē mūsu spēju uzlabot savu dzīvi01:20:17 – Grupas spēks, kas uzlabo drosmi pelnīt vairāk01:22:23 – Epikūra trīs laimīgas dzīves pīlāri, kas ietekmē dzīvi arī šodien01:26:00 – Kāpēc es un Mišels regulāri pārskatām savu dzīvi01:29:43 – Iespēja ielēkt rīcības cilvēku grupā: cilvekjauda.lv/darbs01:31:32 – Ieteikumi: terapeits, investīcijas, ienākumi01:33:50 – Pietiek sev uzbrukt ar pārmetumiem. Atbalsts sev darbojas jaudīgāk

Magazín o zdravém životním stylu. Poslouchejte Šarm:00:58 Připomínka nedožitých 80. narozenin herečky Hany Maciuchové03:29 Křest nového alba orchestru Blue star v divadle Semafor07:06 Módní trendy a italská móda12:24 Expert na etiketu Daniel Šmíd na téma: rituál správného pití čaje17:01 Floristka Radka Jedličková a předvánoční i vánoční zvyky a tradice21:09 Jak se úklidem a chystáním dárků nepřipravit o radost z Vánoc

Karel Kolářík zasvětil hasičské profesi celý život. Už jako malý kluk se účastnil týmových soutěží mladých hasičů a následovaly kroky, které určily celou jeho životní cestu.

Profesionálne herné a filmové trailery nie sú len efektným zostrihom scén a dramatickou hudbou. Ide o komplexný kreatívny proces, ktorý kombinuje dramaturgiu, strih, zvukový dizajn, hudbu, a niekedy aj dávku diplomacie. Slovensko-české štúdio 4Boars má za sebou desiatky takýchto trailerov pre klientov z celého sveta. V portfóliu má mená ako Ubisoft, Bethesda, Netflix, Disney+, Activision, ale aj lokálnych tvorcov.V novej epizóde podcastu SHARE sa zhovárame so spoluzakladateľmi 4Boars Martinom Hatašom a Tomášom Olivom. Podelili sa s nami o zákulisie tvorby trailerov pre najväčších hráčov herného a filmového sveta.V podcaste hovoríme o týchto témach:čo by mal mať dobrý trailer aby zaujal nielen divákov a hráčov, ale aj investorov,ako prebieha spolupráca so špičkovými spoločnosťami,v čom sa v rámci spolupráce líšia menší lokálni tvorcovia,ako prebieha práca v tíme 4Boars a ako dlho trvá produkcia jedného videa,prečo bola hudba k Assassin's Creed: Shadows ich doteraz najnáročším projektom,aký je rozdiel medzi výrobou traileru pre film/seriál a digitálnu hru,koľko stojí tvorba traileru,ako využívajú v rámci práce umelú inteligenciu,akú hudbu počúvajú vo svojom voľnom čase.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ Ďalšie témy súvisiace s podcastom:Tibor Repta o novej hre Gravelord: Vychválil nás aj tvorca God of War (podcast)Andor je bezkonkurenčne najlepším seriálom zo sveta Star Wars (recenzia)Zabudnite na Schwarzeneggera, Predátor: Korisť má oveľa bližšie k oscarovému filmu Revenant (recenzia)Kvíz pre fanúšikov série Predátor: Kultoví lovci z vesmíru poľujú na ľudí už 35 rokov, čo o nich viete?Prvá veľká ochutnávka chystaného Assassin's Creed Shadows: Pozrite si upútavku na japonský Assassin's CreedSlovák tvorí filmové efekty pre hollywoodske trháky. Koniec Endgame poznal roky dopredu (rozhovor)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Sloužil přes třicet let u jesenických hasičů, končil jako velitel čety. Velkolepě. Mokrý byl od hlavy k patě, stříkající hadici měl pod košilí i v kalhotách.

Profesionální hasiči Plzeňského kraje mají za sebou zahraniční misi – během letních měsíců pomáhali v Řecku zdolávat silné požáry. Nasazeni byli v rámci programu EU Prepositioning a stali se tak poprvé součástí rozsáhlého mezinárodního týmu, který operoval na poloostrově Peloponés a v okolí Athén.

3D tisk zažívá těžké časy. Firmy ještě plně neobjevily potenciál 3D tisku ve výrobě. Od nákupu tiskáren je odrazují drahé úvěry a nepříliš dobrá finanční kondice, která trvá od epidemie covidu-19. V Podcastu Živě o tom hovoří Jan Homola, vydavatel strojírenských časopisů a pořadatel konferencí o 3D tisku. Trh se konsoliduje, protože investoři navíc měli přehnaná očekávání ohledně domácích 3D tiskáren. Nestaly se další mikrovlnnou troubou, protože lidé nemají důvod učit se obsluhovat výrobní zařízení, popisuje Homola. Západní firmy pak drtí čínští konkurenti. Nehrají čistě – např. si patentují otevřené technologie. Ale vyrábí levně a v dobré kvalitě. Potenciál 3D tisku je přitom ohromný. Prosazuje se v zbrojním průmyslu, výborně se hodí na tlumiče střelných zbraní. Airbus už pár let tiskne některé díly letadel. Profesionální 3D tisk utekl daleko od sponek na zavírání pytlíků. 01:27 – Potíže 3D tisku 18:31 – Patentoví parazité 39:12 – Špatná kondice průmyslu 47:34 – Zbraně a další uplatnění