Podcasts about sedem

5.Mojžišova 16,1-17 1 V mesiaci abíb nezabudni sláviť Paschu na počesť Hospodina, svojho Boha, lebo v mesiaci abíb ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta. 2 Obetu Paschy z oviec alebo dobytka prines Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré si Hospodin vyvolí za príbytok svojho mena. 3 Pritom nejedz nič kvasené. Sedem dní jedz len nekvasený chlieb, chlieb biedy, lebo v strachu si utekal z Egypta, aby si si po všetky dni života pripomínal deň, keď si vyšiel z Egypta. 4 Za sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území. Z mäsa, ktoré budeš obetovať večer v prvý deň, nesmie zostať nič do rána. 5 Obetu Paschy však nesmieš priniesť v ktoromkoľvek zo svojich miest, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, 6 ale len na mieste, ktoré si Hospodin, tvoj Boh, vyvolí za príbytok svojho mena. Obetu Paschy prines večer pri západe slnka, v čase, keď si vychádzal z Egypta. 7 Upeč ju a zjedz na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh. Ráno sa vrátiš a pôjdeš do svojho stanu. 8 Šesť dní jedz nekvasený chlieb a v siedmy deň bude slávnostné zhromaždenie na počesť Hospodina, tvojho Boha. Vtedy nekonaj nijakú prácu. 9 Odpočítaj sedem týždňov. Od chvíle, keď priložíš kosák k obiliu, začni počítať sedem týždňov. 10 Potom usporiadaš slávnosť Týždňov na počesť Hospodina, svojho Boha. Podľa svojich možností veľkoryso obetuj z toho, čo ti požehná Hospodin, tvoj Boh. 11 Raduj sa pred Hospodinom, svojím Bohom, ty, tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka i levita, ktorý je v tvojom meste, i cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú u teba, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh za príbytok svojho mena. 12 Budeš si pripomínať, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a uskutočňuj tieto ustanovenia. 13 Po zbere úrody obilia a hrozna budete mať sedem dní slávnosť Stánkov. 14 Raduj sa pri svojej slávnosti, ty, tvoj syn i tvoja dcéra, tvoj služobník i tvoja slúžka i levita, i cudzinec, sirota i vdova, ktorí budú v tvojom meste. 15 Sedem dní zasväť na počesť Hospodina, tvojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí Hospodin, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná hojnou úrodou a úspechom vo všetkom, čo budeš podnikať. Preto sa raduj! 16 Trikrát v roku sa má každý muž objaviť pred Hospodinom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť Týždňov a na slávnosť Stánkov. Nech sa však nikto neukáže s prázdnou rukou. 17 Každý z vás nech daruje podľa svojich možností z požehnania, ktoré mu dá Hospodin, tvoj Boh. Byť prítomný na sviatkoch. Obsah týchto veršov je zameraný na opis a priebeh troch výročných slávností. Vo veršoch 1-8 sa hovorí o sviatku paschy, verše 9-12 hovoria o sviatku týždňov a napokon vo veršoch 13-15 ide o sviatok stánkov. Pre lepšie pochopenie venujme pár slov konkrétnym sviatkom. Pascha sa slávi na pamiatku vyslobodenia z Egypta, keď Hospodin víťazstvom nad Egyptom vytvoril predpoklady nového života pre Svoj vyvolený ľud. Sviatok týždňov, nazývaný aj sviatok prvotín alebo Letnice, sa slávi na začiatku žatvy a potom na konci žatvy (po uplynutí 7 týždňov). Sviatok stánkov trvá 7 dní, slávil sa v období, kedy sa zberalo hrozno či olivy pred prichádzajúcim obdobím dažďov. V čom môže byť tento text aktuálny pre nás? Každé náboženstvo má svoje sviatky, ktoré slávi v spoločenstve veriacich. Pre nás sú to sviatky slávnostnej polovice cirkevného roka. Tieto najdôležitejšie cirkevné sviatky by nás mali privádzať do spoločenstva, aby sme v nich prežívali veľké skutky Božej lásky. Z nich môžeme čerpať radosť, silu i nádej na pozemské putovanie. Stojí za to venovať im viac pozornosti. Modlitba: Pane, úprimne Ti ďakujem, že aj ja môžem byť súčasťou cirkvi. Privádzaj ma skrze Ducha Svätého na miesta, kde sa Slovo Božie káže a sviatosti prisluhujú. Amen. Pieseň: ES 535 Autor: Ľubica Gdovinová Zotriem tvoje zločiny ako oblak a ako mrak tvoje hriechy. Vráť sa ku Mne, lebo som ťa vykúpil. Izaiáš 44,22 Viete predsa, že Ježiš sa zjavil, aby sňal hriechy, ale v Ňom nieto hriechu. 1.Jána 3,5 1.Tesaloničanom 1,2-10 •  Modlíme sa za: Liptovský Trnovec (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes slávim Božie sviatky s radosťou a prítomnosťou, aby som si pripomínal Jeho veľké skutky spásy? Čo pre mňa znamená prinášať Hospodinovi nie prázdne ruky, ale veľkorysé dary podľa Jeho požehnania? Ako môžem dnes žiť sviatočne – s rodinou, levitmi, cudzincom, sirotou a vdovou – v radosti pred Hospodinom? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Piše Miša Gams, bereta Aleksander Golja in Lidija Hartman. Pisateljica Mirana Likar Bajželj je s pisanjem začela precej pozno – leta 2007 je zmagala na literarnem festivalu Urška, dve leti zatem pa je izšla njena prva kratkoprozna zbirka Sobotne zgodbe in bila nominirana za najboljši prvenec in nagrado fabula. Sledile so še zbirke Sedem besed, Glasovi in Ženska hiša ter roman Pripovedovalec, z njimi pa tudi nominacije za kresnik in dvakrat za Cankarjevo nagrado. Kratkoprozna zbirka V moji omari je zasnovana tako, da po strukturi spominja na roman s posebnimi poglavji, ki delujejo kot kratke zgodbe – nekatere med njimi se vsebinsko nanašajo na sosednje zgodbe, spet druge lahko beremo kot samostojne celote. Med zgodbe je avtorica vnesla povezovalni tekst osrednje protagonistke, ki pred spanjem prebira zbornik zapiskov ameriške modne urednice Nine Garcia o ženskih modnih dodatkih z naslovom Vodnik po stvareh, ki jih mora imeti vsaka ženska s stilom. Branje o modnih muhah jo potegne v vrtinec spominov na obdobje odraščanja v socialistični Jugoslaviji, ko so čevlji z visoko peto in čipkasto spodnje perilo veljali za statusni simbol, mladina pa si je v trgovinah Borovo ogledovala rumene balerinke. Zgodbe o modnih dodatkih, med katerimi se posamezni rekviziti včasih pojavijo kar v prvi osebi, izpričujejo preplet spominov in sanj, socializma in kapitalizma, inspiracij in aspiracij, ki prek materialnih dobrin kažejo na hrepenenje po socialnem sprejemanju in človeški bližini. Tako kot v prejšnjih kratkoproznih zbirkah je Mirana Likar tudi v pričujoči intuitivna in pronicljiva pripovedovalka z veliko posluha za detajle in za tragično usodo junakinj, ki zaradi samovoljne ali celo ambiciozne drže trčijo pri drugih ob zid neprivoščljivosti ali neodobravanja oz. zaničevanja rahlo pretencioznega življenjskega stila. Omara je tako metaforo za nezavedno glavne junakinje, ki skupaj z rdečo šminko, dragulji, broškami, blejzerji, čipkastim spodnjim perilom in najrazličnejšimi čevlji vleče iz nje tudi potlačeno željo po statusnih simbolih, ki jo je bila v obdobju socializma prisiljena potlačiti. Ob tem so njeni predali tudi mesto za “udomačitev” zgodb z različnih lokacij po svetu in iz različnih obdobij novejše zgodovine. Med protagonistkami kratkih zgodb je največ dijakinj in študentk, ki jih preganja trema pred izpitom: v zgodbi Broška glavna junakinja nikakor ne more opraviti zadnjega izpita, čeprav jo profesor nenehno spodbuja, v zgodbi Blejzer spremljamo dijakinjo na popravnem izpitu, ki že vnaprej sluti, da ga ne bo naredila, v zgodbi Gumijasti škornji pa uzremo isto situacijo iz perspektive učiteljice, ki jo prav dijakinjine visoke petke povedejo v lastno siromašno otroštvo, ko je hrepenela po gumijastih čevljih. Namesto da bi ocenjevala učenkino poznavanje kemijskega računstva, premleva njeno obutev, v kateri vidi priložnost za dominacijo nad avtoritetami: “Kako ji mama sploh pusti nosit tako visoke pete! Kje sploh dobi denar za italijanske čevlje! Zanjo domači čevlji niso dovolj dobri. Mladi ne vejo, kako je bilo včasih. Revščina, sama božja revščina! Ampak je država poskrbela, da smo vseeno lahko doštudirali tudi mi s hribov.” In nadaljuje s spomini: “Imela sem eno samo željo. Da bi imela črne gumijaste škornje, s katerimi bi lahko šla obirat jabolka dol v zadrugo, da bi kaj zaslužila. Ali pa da bi šla v njih v šolo ali pa na sankanje. Za obutev je bilo najteže. Drugo smo že naštrikali in sešili, od štipendije sem si kasneje lahko kaj kupila, imela sem socialno in za nadarjene, kadrovsko, za čevlje je bil pa problem.” Protagonistka zgodbe Čipkasto spodnje perilo, ki jo po nedolžnem obtožijo kraje perila in vržejo iz učiteljišča, odrašča v podobnem času in okolju – kljub temu da izhaja iz premožne kmečke družine, si zaradi državno načrtovanega uničenja kmetij in očetovega bankrota ne more zagotoviti solidne eksistence, dokler se ne zaposli v pisarni kmetijske zadruge. Tudi v zgodbi Mokasini: čevlji s polno peto komunisti protagonistkini babici odvzamejo hišo, zato si ne more kupiti kvalitetnih čevljev, ki so sinonim za eksistencialno samozadostnost in prizemljitev. Čeprav so psihološki značaji v zgodbah Mirane Likar podrobno dodelani, pa rdeča nit zgodb občasno umanjka ali pa jo dopolnjuje vzporedna zgodba, ki nekoliko “razvodeni” osnovno pripoved. Tak primer je zgodba Dežni plašč, v kateri spremljamo zgodbo ženske, ki se po dolgih letih izkoriščanja ločuje od moža, vmes pa njeno izpoved “pretrgajo” dokumentarni podatki o izumitelju vojaškega dežnega plašča Thomasu Burberryju, ki je volnena oblačila za vojake izpopolnil z nepremočljivim gabardenom. Zanimiv pripovedni narativ odlikuje tudi zgodbo Čevlji Marry Jones, v kateri se naslovna junakinja po imenu Punčka s teto Mico odpravi na sprehod po mestu, a vsake toliko pripoved vodijo čevlji, ki v prvi osebi opisujejo svoj pogled na ulice in trge. O projiciranju svojih strahov v druge spregovorita zgodbi Srebrni natikači in Enodelne kopalke, ki v kratkih in odsekanih stavkih nakažeta soočenje s strahom pred razgaljenjem in umiranjem. O razvajenosti in potuhi govori zgodba Rdeča šminka, tudi ta nastopa v prvi osebi ednine in predstavlja simbol neučinkovitega spopadanja z obrambnimi mehanizmi. Ko se na koncu knjige osrednja protagonistka zbudi iz spanja, se zave, da jo sanjske zgodbe, ki jim je bila priča, na nek način tolažijo in uravnovešajo: “To noč sem pobrala iz omare tisto, kar bom potrebovala danes ali sem pogrešila včeraj. Kaj to je, ne odločam sama. O tem odloča preteklost. Zaradi nje se pogovarjam, prepiram, si želim, zaradi njih me sanjske zgodbe tolažijo in žalostijo, povezujejo z drugimi, uravnovešajo. Sem, kar sanjam.” Ko skupaj z Mirano Likar zapremo omaro zgodb, ki nas navdajo z najrazličnejšimi prebliski, lahko tudi sami zagotovimo, da smo to, o čemer beremo – sploh ker protagonistke zgodb razgaljajo svoja najbolj intimna občutja, hrepenenja, travme in vizije, v katerih se z lahkoto prepoznamo.

FEBRUÁR Heslo mesiaca: Raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe a tvojmu domu. 5.Mojžišova 26,11  Nedeľa Deviatnik – SEPTUAGESIMA Nad tebou vyjde Hospodin a Jeho sláva sa zjaví nad tebou. Izaiáš 60,2b Zjavenie 1,9-18 9 Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos. 10 V Pánov deň som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas poľnice, 11 ktorý hovoril: „Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatír, Sárd, Filadelfie a do Laodicey.“ 12 Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, ktorý ku mne hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov 13 a uprostred svietnikov akoby Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. 14 Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, a oči ako plameň ohňa. 15 Nohy mal podobné bronzu rozžeravenému v peci, jeho hlas bol ako hučanie mnohých vôd. 16 V pravej ruke mal sedem hviezd, z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola, ako keď slnko svieti v plnej sile. 17 Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný 18 a Živý. Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. Neboj sa! Apoštol Ján bol uväznený a vyhnaný na ostrov Patmos, aby sa oslabil jeho vplyv na cirkev. V deň Pánov bol v prorockom videní vtiahnutý za hranice reality a nazrel do nebeských tajomstiev. Videl sedem zlatých svietnikov a uprostred nich Pána v oslávenom tele zaodiateho Božou slávou. Dostal od Neho príkaz zapísať všetko a poslať siedmim cirkevným zborom. Tie sa nachádzali na okružnej poštovej ceste zo západu na východ. Každé mesto symbolicky odzrkadľovalo duchovný stav cirkvi v jednotlivých obdobiach dejín. Sedem cirkevných zborov predstavuje cirkev v jej plnosti. Posolstvo adresované Jánovým súčasníkom je aktuálne aj dnes. Platí pre teba, pre mňa, pre celú cirkev. Pán Ježiš hovorí: „Neboj sa! Ja som prvý aj posledný a živý na veky vekov.“ On žije i ja budem žiť s Ním teraz, v časnosti, aj potom vo večnosti. Neboj sa, len ver! Modlitba: Ďakujem Ti, Pane Ježišu, že si zomrel za mňa a za moje hriechy. Ďakujem, že žiješ a že s Tebou žije celá Tvoja cirkev. Prosím, daj, aby som žila podľa Tvojej vôle a aby som mala večný život s Tebou, v Tebe! Amen. Pieseň: ES 132 Autor: Milica Jozafova Vaše milosrdenstvo je ako ranný oblak alebo ako rosa, čo sa hneď stratí. Ozeáš 6,4 Ježiš hovorí: „Zostaňte v Mojej láske!“ Ján 15,9 Matúš 17,1-9 • 2.Korinťanom 4,6-10 • 2.Mojžišova 3,1-8a(8b.9)10(11-12)13-14(15) • Žalm 97 •  Modlíme sa za: Rimavský seniorát Otázky na rozjímanie: Ako dnes počujem Ježišov hlas „Neboj sa!“ uprostred mojich osobných Patmosov a súžení? Čo pre mňa znamená žiť v prítomnosti Osláveného Pána, ktorý drží kľúče smrti a podsvetia? Ako môžem dnes svietiť ako svietnik pre svoje okolie, keď viem, že Živý Pán je uprostred svojej Cirkvi? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

V tokratni Centrifugi o črnem in belem. In črnobelem. Tako na globalnem geopolitičnem polju, kot na domačem političnem parketu smo bili priča rokohitrskim potezam, ki so že prve dni januarja pometle s ponovoletno otopelostjo. V slogu besede leta pri mladih 'šest sedem' bi lahko rekli, da ne razumemo ničesar več. Razen tega, da je tu zima, ki pa nas vedno znova preseneti.

Tomáš Hudák je stand-up komik, glosátor aj spisovateľ. Je súčasťou Silných rečí, veľkej skvelej partie stand-up komikov na Slovensku. Takisto účinkuje v relácii SEDEM na Tv JOJ, najznámejšej relácii, kotrá glosuje udalosti uplynulých dní. Práve mu vyšla kniha Amerikánci, ktorá stavia príbeh na historických presných udalostiach slovenských migrantov v Pittsburghu.

Ani svet humoru a vtipov nie je imúnny voči tomu nevyhnutnému a smutnému. A teda ani voči odchodu osobnosti, akou bola Oľga Feldeková. Spisovateľka, novinárka, matka veľkej rodiny, princezná z Modrej knihy rozprávok a obľúbená glosátorka zomrela v sobotu 6. decembra vo veku 82 rokov. O tom, kým bola, s akým odkazom odišla, ale aj, ako formovala slovenskú humoristickú scénu a akú úlohu má humor v súčasnosti, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s Tomášom Hudákom, stand up komikom, scenáristom a jej kolegom z relácie Sedem. ZDROJ ZVUKOV: TV JOJ Odporúčanie O slovenskom filme Hore je nebo, v doline som ja ste už pravdepodobne počuli, koniec koncov, v kinách sa už pomaly končí jeho premietanie. Ak ho ale náhodou nepoznáte, chcela by som vám ho dnes odporučiť. Snímka Kataríny Gramatovej, ktorá lyricky zachytáva život v hladových dolinách, sleduje prázdniny mladého Enriqueho a jeho kamarátov. Eňo má neprítomnú matku a tá má verejné tajomstvo, o ktorom nevie vari už len on sám. Netrvá to však dlho a chlapec si dá dve a dve dohromady, vďaka čomu my diváci sledujeme jeho vnútorné boje zachytené krásnou kamerou. Prostredie Utekáča, bývalého sklárskeho mestečka, je skvelým výberom pre tento film. Výkony nehercov sú úžasné a síce nie som filmová kritička, ale v dosť veľkom protiklade so snahou profesionálov zahrať ľudí v chudobných regiónoch. Ale to nič, film sa stále naozaj oplatí vidieť. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Maali Almeida, vojni fotograf, se zbudi v onostranstvu. Ne more se spomniti, kje in kako je umrl. Tako se začne roman Sedem lun Maalija Almeide šrilanškega pisatelja Šehana Karunatilake, ki je leta 2022 osvojil Bookerjevo nagrado. Deloma kriminalka, deloma politična satira, deloma zgodba o duhovih, ki v trumah poseljujejo Šrilanko in prestolnico Kolombo. Tu je še nestandardni ljubezenski trikotnik in filozofska premišljevanja o smislu človeškega obstoja. Med argumenti Bookerjeve žirije za izbor prav tega romana je suveren in epski zamah, s katerim je Karunatilaka uspel ujeti izredno kompleksnost šrilanške družbe sredi državljanske vojne ter živo približati ljudi najrazličnejših družbenih slojev, narodnosti, poklicev, ambicij ter njihovih medsebojnih odnosov. Vse to pa je bogato podkletil z vseprisotnim črnim humorjem ter nepričakovanimi pripovednimi strategijami. Sedem lun Maalija Almeide je v Sobotnem branju predstavila Tina Mahkota, ki je roman prevedla v slovenščino. Izšel je pri založbi Morfem Plus.

Po anketah vodi SDS, velik skok uspel tudi NSiKdo bo na ministrskih stolčkih zamenjal Katičevo in Poklukarja?Sedem največjih verskih skupnosti v Sloveniji odločno za zaščito življenja.Kakšne zlorabe bi omogočil zakon o samomoru s pomočjo?Novi zapor v Dobrunjah dobil uporabno dovoljenjeVreme: Večinoma jasno bo z meglo po nižinah.

Sedem inšpiratívnych žien, ktoré menia svet k lepšiemu, si v stredu v bratislavskom DPOH prevezme ocenenie Hrdinka Denníka N. Zástupkyňa šéfredaktora Vitalia Bella v rozhovore s redaktorkou Beátou Obradovičovou rozpráva, že prišlo takmer 600 nominácií s menami výnimočných žien, aké mala porota kritériá výberu ocenených, ale aj o tom, ako stále náročnejšie to majú ženy aktívne vo verejnom priestore. Na slávnostný galavečer Hrdinky Denníka N, kde vystúpi speváčka Katarína Koščová, slamerka Veroni Gyenge, komička Diana Renner a moderujú ho redaktori Dušan Mikušovič a Šimona Tomková, je ešte možnosť kúpiť si lístky.

Štátny rozpočet na rok 2026 má ambíciu ozdravovať verejné financie a znížiť aktuálny deficit na 4,1% HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán o tom pochybuje a tvrdí, že deficit bude 4,6%. Rozpočtovým plánom ministra financií Ladislava Kamenického neverí ani analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. „Toto je rozpočet z rýchlika. Chýbala poriadna diskusia a neobsahuje žiadne reformy a systémové zmeny, ktoré táto krajina potrebuje, aby zastavila rast dlhu,“ hovorí Ďurana. Plány Ladislava Kamenického môžu naraziť na nižší výber daní. Podľa septembrovej daňovej prognózy dosiahne výpadok daňových príjmov v tomto roku takmer jednu miliardu eur. Prispievajú k tomu rovnakým dielom daň z pridanej hodnoty aj daň z príjmu právnických osôb. Podľa analytikov bude tento trend pokračovať aj v budúcom roku. „Ľudia už nemajú chuť rozvíjať podnikanie. Vláda svojimi opatreniami tak brzdí celú ekonomiku. Všetky významné dane už zvýšila a stále to nestačí na zaplátanie diery vo výške troch miliárd eur. To už nedokáže zvýšením žiadnej dane. Táto cesta je vyčerpaná,“ uvádza analytik INESS. Pripomína, že pre malú ekonomiku ako Slovensko je kritická už hranica dlhu 50% HDP a Slovensko je aktuálne na úrovni 61%. Napriek trom konsolidačným balíkom sa jeho rast nepodarilo zastaviť. Budúci rok sa dostane takmer na 63 % a v roku 2027 na 64 %. Vláda sa bráni argumentami o ekonomickom protivetre v podobe amerických ciel a problémov Nemecka, pričom neustále opakuje zodpovednosť predchádzajúcej vlády. Nie je však ochotná znížiť štedré sociálne dávky, ani výraznejšie obmedziť náklady na vlastnú prevádzku. Podľa Radovana Ďuranu je tak Slovensko na gréckej ceste a aj pre prípadnú budúcu vládu bude ťažké zvrátiť tento vývoj: „Môj osobný odhad je, že si zvolíme novú vládu, po dvoch rokoch padne, potom to bude druhá ešte skúšať štyri roky a potom to padne celé.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:30 Prečo vláda nedokáže naplniť plánovaný deficit 10:42 Môže vláda urobiť z dôchodkov nedotknuteľnú prioritu? 12:29 Dokáže akákoľvek vláda osekať štedrý sociálny systém? 16:19 Je už Slovensko na gréckej ceste? 24:47 Môže za zlé verejné financie predchádzajúca vláda? 34:21 Šetrí vláda na sebe? 43:26 Ako Slovensko ovplyvňuje dianie v Európe See omnystudio.com/listener for privacy information.

UIzi prevedeno je lahko hitro UIzi zgrešeno, je osrednje sporočilo jezikovne kampanje, ki se začenja ob mednarodnem dnevu prevajanja. Raba umetne inteligence je sicer lahka in enostavna, vendar je lahko tudi nezanesljiva. Sedem strokovnih združenj in tri slovenske univerze bodo v mesecu oktobru javnost opozarjali na izzive sodobnega časa, pomembno vlogo in vidnost jezikovnih poklicev ter družbeno odgovornost za razvoj slovenskega jezika, kulture in prihodnje jezikovne politike. Kako bodo bili ta boj, ki se včasih zdi kot boj z mlini na veter? Gostji sta Tanja Petrič, predsednica Društva slovenskih književnih prevajalcev, in Nataša Hirci z Oddelka za prevajalstvo na Filozofski fakulteti Univerze v Ljubljani.

Sedem krajín plánuje v piatok (26. 9.) rokovať o obrane proti dronom na východných hraniciach NATO. Patríme tam aj my, no nás a Maďarsko nepozvali. Je to problém? A aký signál to vysiela? Pýtali sme sa členov Výboru NR SR pre európske záležitosti Zuzany Plevíkovej (Smer-SD) a Branislava Škripeka (KDH).

(8.9.2025) Dve činnosti, ktoré tímu UAE idú na prebiehajúcej Vuelte dokonale. Tímová časovka, Vine, Ayuso, Vine, Ayuso, Soler a Almeida. Sedem víťazných etáp a do toho dlhodobá roztržka medzi tímom a Juanom Ayusom, ktorá prekypela práve počas prvého voľného dňa. Uvidíme, či UAE prichystá drámu aj v GC dianí. 48-sekundové manko Joãa Almeidu na vedúceho Jonasa Vingegaarda ostáva ešte stále hrateľné. Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Qerar bû muzakereyên di navbera hikûmeta Şam'ê û şandeya rêveberiya xweser di 24'ê mehê li Parîs'ê bihata meşandin lê belê civîn hat paş de avêtin. Sedem jî ew e, ku herdu alî li ser mijarên xwekî xweseriya herêmî û yek kirina artêşa Sûrî de li hev nakin. Hikûma Şam'ê dibêje HSD nabe ku wekî hêzeke leşkerî bimîne û endamên HSD divê wekî şex tev li artêşê bin. Hêjayî gotinê ye, Şam YPJ ji binî ve naxwaze. Ne di nav ne jî derveyî artêşê. Ji Arta FM rojnameger Sirwan Hac Hussein rave dike. Von Celil Kaya.

Zadnjič smo slišali, kako so Simoni pokazali svoje spretnosti. Kaj je torej tokrat uspel videti in slišati drugi Simon?Vir: The Project Gutenberg eBook of Folk Tales from the Russian Retold by Verra Xenophontovna Kalamatiano de Blumenthal, Great Neck, New York, Boise State University Library, First Published 1903 Reprinted 1979, iz angleščine prevedla in priredila Nataša Holy, bere Nataša Holy

Ruske pripovedke so vedno nekaj posebnega. V tej lahko zasledimo, da je prelepa Helena enkrat kraljična, drugič princesa in tretjič kraljevna. In ko se je kraljevna Helena odločila, da se bo poročila, je njen oče takoj opustil svoje strašne grožnje možnim ženinom in se sprijaznil s tem, da ga bo zapustila.Kaj pa je ikona? Svete ikone so slike ali mozaiki Kristusa, Device Marije ali kakšnega svetnika ali mučenca ruske cerkve. V vsaki ruski hiši jih je ena ali več, obešenih na vidnem mestu. Vsak, ki vstopi v hišo, se najprej prikloni in izreče molitev pred ikonami, preden stori karkoli drugega. To je star ruski običaj, ki ga kmetje še vedno ohranjajo. Pa še nekaj: močno zeleno vino je opis, ki ga ruski pripovedovalci še danes uporabljajo za opis pijače, ki jo je bilo čast prejeti iz kraljeve roke. Tudi ta je kot mnoge druge ruske pripovedke zelo dolga. Danes je na vrsti prvi del, drugi del pa čez tri dni. Vir: The Project Gutenberg eBook of Folk Tales from the Russian Retold by Verra Xenophontovna Kalamatiano de Blumenthal, Great Neck, New York, Boise State University Library, First Published 1903 Reprinted 1979, iz angleščine prevedla in priredila Nataša Holy, bere Nataša Holy

L'Associazione degli scout cattolici palestinesi di San Giovanni Battista vede in questi giorni a Roma, presso la Parrocchia di Sant'Ippolito, la viva presenza di una trentina di ragazzi e ragazze capi scout provenienti dalla parroccha cattolica di Zababdeh, in Cisgiordania (West Bank).I capi scout, ospitati dalle famiglie della Parrocchia di Sant'Ippolito e seguiti in questa loro permanenza a Roma dal gruppo scout Agesci Roma 62 e dalla Compagnia di San Giorgio, vivranno domani con gli adulti scout della Compagnia la loro Route Ad Petri Sedem (RAPS) e cioè il loro pellegrinaggio giubilare.Stamattina Andrea Colucci, vicepresidente della Compagnia di San Giorgio, è stato intervistato nel corso del programma Radio Vaticana con Voi (dal minuto 1h 20' 54'') ed ha potuto spiegare il senso della RAPS e, in particolare, della presenza dei capi scout cattolici palestinesi.Buon ascolto! e buona lettura di questo interessante articolo di AGENSIR

V sobotnem popoldnevu je bil naš gost gledališki režiser Tomi Janežič. Diplomiral in magistriral je na AGRFT iz gledališke režije ter zaključil večletno mednarodno psihodramsko edukacijo. Prvo profesionalno predstavo Equus je na oder postavil leta 1996, od takrat pa je nanizal vrsto uspehov s predstavami, kot so Človek (po knjigi Viktorja Frankla Kljub vsemu reči življenju Da, Kralj Lear, Potujoče gledališče Šopalović, Sedem vprašanj o sreči, še ni naslova in druge. Je tudi prejemnik nagrade Prešernovega sklada, ki pa je le ena v vrsti številnih nagrad za njegovo delo.Njegove predstave so gostovale na pomembnih festivalih, kot so Kunstenfestivaldesarts v Belgiji, Bitef v Srbiji in Wiener Festwochen v Avstriji. Kot redni profesor na AGRFT je svoje bogate izkušnje predajal novim generacijam gledaliških ustvarjalcev, predaval pa je tudi v tujini, med drugim v Oslu, Arezzu, Beogradu, Novem Sadu, Lizboni in drugod. Kot gledališki režiser v zadnjih letih v Sloveniji deluje le izjemoma, več režira v tujini, zato ne zamudite priložnosti, da ga pobliže spoznate.

V sobotnem popoldnevu je bil naš gost gledališki režiser Tomi Janežič. Diplomiral in magistriral je na AGRFT iz gledališke režije ter zaključil večletno mednarodno psihodramsko edukacijo. Prvo profesionalno predstavo Equus je na oder postavil leta 1996, od takrat pa je nanizal vrsto uspehov s predstavami, kot so Človek (po knjigi Viktorja Frankla Kljub vsemu reči življenju Da, Kralj Lear, Potujoče gledališče Šopalović, Sedem vprašanj o sreči, še ni naslova in druge. Je tudi prejemnik nagrade Prešernovega sklada, ki pa je le ena v vrsti številnih nagrad za njegovo delo.Njegove predstave so gostovale na pomembnih festivalih, kot so Kunstenfestivaldesarts v Belgiji, Bitef v Srbiji in Wiener Festwochen v Avstriji. Kot redni profesor na AGRFT je svoje bogate izkušnje predajal novim generacijam gledaliških ustvarjalcev, predaval pa je tudi v tujini, med drugim v Oslu, Arezzu, Beogradu, Novem Sadu, Lizboni in drugod. Kot gledališki režiser v zadnjih letih v Sloveniji deluje le izjemoma, več režira v tujini, zato ne zamudite priložnosti, da ga pobliže spoznate.

Extraligovú sezónu 24/25 máme za sebou. Bola historicky najdlhšia. Skončila sa až 29. apríla a nestačilo jej ani sedem zápasov finále. Musel nasledovať pomyselný ôsmy, aby Slovensko spoznalo nového majstra. Nielen o priebehu finálovej série sa Nikoleta Kováčová rozprával s naším šéfredaktorom Pavlom Rajtarom. Hokejportal Podcast nájdete na väčšine podcastových služieb vrátane Spotify, Apple podcast, Soundcloud alebo Podbean. Prajeme vám príjemné počúvanie.

Premier Robert Golob se je znašel v središču nove afere, vprašanja, ki jih ta odpira, so v javnem interesu, ne bi jih smeli odpraviti z zamahom roke, je opozoril doktor Peter Gregorčič.Franci Matoz: Sodimo brez kaznivega dejanja – še en politični proces proti Janezu Janši.V referendumsko kampanjo o dodatku k pokojninam za umetniške dosežke 12 organizatorjev, med njimi tudi Glas upokojencev, ki za 23. april napoveduje vseslovenski protest.Sedem največjih verskih skupnosti v Sloveniji v izjavi za možnost pokopa v krsti na vseh pokopališčih.Poslanci ustavili postopek spreminjanja delovanja ustavnega sodiščaSudan je v največji humanitarni krizi, mednarodna skupnost mu namenja slabo milijardo evrov pomoči.Vreme: Plohe bodo predvsem na severozahodu. Jutri bo sprva oblačno in suho, popoldne od zahoda spet padavine.

NAPOVED: Sinoči je bila v Mali drami na Litostrojski v Ljubljani zadnja premiera v tej dvorani. Sedem igralcev Drame SNG je pod vodstvom režiserke Nine Šorak in dramaturga Roka Ándresa uprizorilo besedilo Tramvaj Poželenje z letnico 1947 ameriškega dramatika Tenneseeja Williamsa (ténesija víljamsa) v prevodu Zdravka Duše. Sinočnja premiera je bila prva uprizoritev te kultne drame na odrih ljubljanske Drame sploh, ogledala si jo je Tadeja Krečič: Igrajo Polona Juh, Iva Babić, Jure Henigman, Boris Mihalj, Gorazd Logar, Vanja Plut, Matija Rozman. Lektorica Tatjana Stanič, scenografinja Urša Vidic, kostumografinja Tina Pavlović, avtor glasbe Blaž Gracar, oblikovalec svetlobe Dani Žorž, oblikovalka maske Merima Ćehić, asistentka dramaturga (študijsko) Nika Šoštarič

NAPOVED: Sinoči je bila v Mali drami na Litostrojski v Ljubljani zadnja premiera v tej dvorani. Sedem igralcev Drame SNG je pod vodstvom režiserke Nine Šorak in dramaturga Roka Andresa uprizorilo besedilo Tramvaj Poželenje z letnico 1947 ameriškega dramatika Tenneseeja Williamsa v prevodu Zdravka Duše. Sinočnja premiera je bila prva uprizoritev te kultne drame na odrih ljubljanske Drame sploh, ogledala si jo je Tadeja Krečič. premiera 11. 4. 2025 Igrajo Polona Juh, Iva Babić, Jure Henigman, Boris Mihalj, Gorazd Logar, Vanja Plut, Matija Rozman. Lektorica Tatjana Stanič, scenografinja Urša Vidic, kostumografinja Tina Pavlović, avtor glasbe Blaž Gracar, oblikovalec svetlobe Dani Žorž, oblikovalka maske Merima Ćehić, asistentka dramaturga (študijsko) Nika Šoštarič,

Katarino Morano, filmsko režiserko, zadnja leta spremljamo predvsem kot dramaturginjo in pisateljico dramskih besedil, kot so na primer Sedem dni, Usedline, Kako je padlo drevo, Zakaj sva se ločila?. Vse je na odrih režiral Žiga Divjak, s katerim skupaj ustvarjata in sta dobila že več priznanj. Katarina Morano je dobitnica Borštnikovih nagrad: za dramaturgijo predstave Gejm in za izvirno besedilo predstave Usedline; za to besedilo je prejela tudi nagrado Slavka Gruma na Tednu slovenske drame pred tremi leti. To sezono si je v Mestnem gledališču ljubljanskem mogoče ogledati predstavo Zakaj sva se ločila? Katarine Morano in Žige Divjaka, v kateri nastopata Jana Zupančič in Matej Puc. Da bi o tej predstavi, pa tudi o prihodnjih projektih izvedeli kaj več, je Tadeja Krečič Katarino Morano povabila pred mikrofon oddaje Oder.

Zjavenie Jána 1:9 Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, kráľovstve a vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a svedectvo o Ježišovi na ostrove Patmos.  10 V Pánov deň som bol vo vytržení ducha a počul som za sebou mohutný zvuk ako hlas poľnice 11 ktorý hovoril: Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatír, Sárd, Filadelfie a do Laodicey. 12 Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, ktorý ku mne hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov 13 a uprostred svietnikov akoby Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. 14 Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, a oči ako plameň ohňa. 15 Nohymal podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci, jeho hlas bol ako hučanie mnohých vôd. 16 V pravej ruke mal sedem hviezd, z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola, ako keď slnko svieti v plnej sile. 17 Keď som ho uvidel, padol som mu k nohám ako mŕtvy. On položil na mňa pravicu a povedal: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný 18 a Živý. Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.  19 Napíš teda, čo si videl, čo je a čo sa stane potom. 20 Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl po mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: Sedem hviezd,to sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov, to je sedem cirkví.

Irena je avtorica Svetišč narave. Knjige, ki je eno pomembnejših bralnih presenečenj leta. Sedem tednov je preživela v različnih habitatih iz slovenskega nabora in dokazala, da popolna izkušnja leži tik za domačim pragom. Zagotovo imate doma tudi kakšnega izmed njenih izletniških vodnikov. Njena strast so povedke in pripovedke, vezane na hribe, kar je, kot se izkaže, zelo pomembno za razumevanje njenega opusa.

Položaj oseb s posebnimi potrebami se je skozi zgodovino ves čas spreminjal; od srečnih divjakov, ki jim je prihranjena teža civilizacije, pa vse do neuporabnih članov družbe, ki jih je potrebno iz le te odstraniti. A redko kdaj je bilo to odstranjevanje tako načrtno, sistematično in brezsramno, kot v času nacistične Nemčije.

Zadnjič smo slišali, kako sta se princ in princesa našla in poročila in živela v prečudovitem gradu. Pa vendar, nesreča ali pa neprevidnost ali pa nezdrava radovednost ne počiva. Kaj se je torej zgodilo? Prisluhni nadaljevanju srbske pravljice Sedem zlatih pavov Vir: The Project Gutenberg eBook of Wonder Tales from Many Lands, Written and illustrated by Katharine Pyle, London, George G. Harrap & company ltd. 2 & 3 Portsmouth street Kingsway W.C. and at Sydney, prva izdaja 1920, iz angleščine prevedla in priredila Nataša Holy, bere Nataša Holy

Ta srbska pravljica, ki je izšla v zbirki Pravljice iz mnogih dežel avtorice Katharine Pyle davnega leta 1911, je sestavljena iz dveh neodvisnih delov. Pravljica pripoveduje o tretjem princu, ki mu je uspelo pridobiti ljubko nevesto in z njo zazživeti prijetno življenje. Toda … seveda se je moralo zgoditi nekaj prelomnega. Kaj, pa izveš v naslednji epizodi. Vir: The Project Gutenberg eBook of Wonder Tales from Many Lands, Written and illustrated by Katharine Pyle, London, George G. Harrap & company ltd. 2 & 3 Portsmouth street Kingsway W.C. and at Sydney, prva izdaja 1920, iz angleščine prevedla in priredila Nataša Holy, bere Nataša Holy

Mŕtvy novinár a jeho snúbenica ako memento pre slobodu a demokraciu. Dnes uplynie sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vo viacerých mestách sa konajú protesty, počas ktorých sa na dvojicu bude spomínať.V súdnom procese stále čakáme na definitívny verdikt či bol Marian Kočner skutočným objednávateľom novinárovej vraždy.V redakcii Aktualít na novinára, ktorý zomrel ako 27-ročný, spomínajú dodnes. Ako? V Dobrom ráne sa Jana Krescanko Dibáková rozprávala so šéfom investigatívneho tímu Aktualít Jánom Petrovičom, ktorý sa ako jeden z prvých dozvedel od polície o vražde mladého kolegu.Zdroje zvukov: STVR, TV Markíza, TA3Odporúčanie:Ak si z úcty k Jánovi, Martine a novinárskej práci chcete priblížiť udalosti, ktoré sa pred siedmimi rokmi udiali, pozrite si dokument Kuciak - Vražda novinára alebo si zalistujte v niektorej z kníh, ktoré o vražde, ale aj jej vyšetrovaní napísali Jánovi kolegovia.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Dnes si pripomíname sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – tragédie, ktorá navždy poznačila Slovensko. Smrť mladého novinára a jeho snúbenice vyvolala bezprecedentné pobúrenie verejnosti a spustila vlnu protestov za spravodlivosť a slušné Slovensko.V podcaste budete počuť reportáž zo spomienkového stretnutia novinárov pri pamätníku Jána Kuciaka a výpovede zúčastnených. Zlatica Kušnírová, matka Martiny, pripomína, že výročie nie je len o spomienke, ale aj o potrebe pokračovať v boji za spravodlivosť.V druhej časti podcastu sa venujeme reakciám politikov. Zatiaľ čo koalícia zostáva ticho, opozičné hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati prišli s ostrými vyhláseniami. Igor Matovič priamo vyzval Roberta Fica, aby konečne vypovedal a Jaroslav Naď upozornil na zodpovednosť Smeru a Hlasu za atmosféru, ktorá vraždu umožnila.Moderuje Zorislav Poljak.

Dnes si pripomíname sedem rokov od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej – tragédie, ktorá navždy poznačila Slovensko. Smrť mladého novinára a jeho snúbenice vyvolala bezprecedentné pobúrenie verejnosti a spustila vlnu protestov za spravodlivosť a slušné Slovensko.V podcaste budete počuť reportáž zo spomienkového stretnutia novinárov pri pamätníku Jána Kuciaka a výpovede zúčastnených. Zlatica Kušnírová, matka Martiny, pripomína, že výročie nie je len o spomienke, ale aj o potrebe pokračovať v boji za spravodlivosť.V druhej časti podcastu sa venujeme reakciám politikov. Zatiaľ čo koalícia zostáva ticho, opozičné hnutie Slovensko a mimoparlamentní Demokrati prišli s ostrými vyhláseniami. Igor Matovič priamo vyzval Roberta Fica, aby konečne vypovedal a Jaroslav Naď upozornil na zodpovednosť Smeru a Hlasu za atmosféru, ktorá vraždu umožnila.Moderuje Zorislav Poljak.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Počúvate podcastovú minisériu Moderná láska, v ktorej sa najbližšie týždne pozrieme práve na tieto rôzne podoby lásky u našich národnostných menšín: u ľudí, ktorí tu žijú s nami a vedľa nás. Sériu Moderná láska pripravila a moderuje Katarína Urban Richterová. - Fáza zamilovanosti je krásna a často sa počas nej už zamýšľame nad tým čo ďalej. Začíname plánovať spoločné bývanie a prípadne svadbu. Ako vyzerajú prípravy na modernú židovskú svadbu? V tretej epizóde podcastu Moderná láska sa pozrieme na tradície a kroky, ktorými si prechádza mladá žena pri prípravách na ortodoxnú židovskú svadbu. Hovoriť budeme o čistote, nielen telesnej, ale aj duchovnej, ako prebieha a aký je to pocit mať „rande s Bohom“. Hovoriť budeme o špeciálnych obrúčkach, či závojoch, no prekvapivo aj o odlúčení, ako jednom z najlepších receptov na úspešné svadobné prípravy. Opäť prinesieme krásnu love-story, modernú-reálnu, ale zasadenú do dávnych tradícií a plnú rôznych pravidiel. Spýtame sa aj na múdrosť, symboliku a význam, ktoré sa za týmito predpísanými krokmi skrývajú. A okrem toho zistíme, čo sa vyučuje na kurzoch pre židovské nevesty, ako vyzerá jediná mikve pre ženy na Slovensku, a čo spraví svadobný fotograf, ktorého si objednáte na nedeľu. Podcast Moderná láska vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Podporte podcast Moderná láska na Toldo a získajte prístup k bonusovému obsahu: ⁠https://sme.sk/extralaska⁠ 

Medzi kybernetickými útokmi dominujú phishingové podvody, ktorým sekunduje škodlivý softvér. Sedem z desiatich útokov je úspešných pre zlyhanie ľudského faktora. Viac sa dozviete vo videorozhovore s produktovou riaditeľkou Mastercard pre Slovensko a Českú republiku Barborou Tyllovou.

7 vprašanj, ki bodo oblikovala naslednje desetletje - Veličastnih 7: Kam gre tehnološka panoga in ali lahko ustvarja takšne donose še naprej. Kakšni so obeti za druge sektorje in regije? - Geopolitična tveganja: Je trg postal imun? Obrambne naložbe – zamujena priložnost? - Denarna politika: kolikokrat bodo centralne banke zarezale v obrestne mere in kaj to pomeni za naše naložbe in inflacijo? - Državne blagajne in demografska bomba: Kaj to pomeni za trg in različne naložbe? - Opeka, draga opeka: kako živeti in zaslužiti z nepremičninami - Kitajska – novi črni labod ali neverjetna priložnost - Bitcoin in prijatelji: Promptni ETF. Kam gre razvoj denarnega sistema? Kje bomo čez 10 let? Gosti okrogle mize: - dr. Mojmir Mrak, redni profesor na ekonomski fakulteti v Ljubljani, katedra za denar in finance - Matjaž Filipič, solastnik in partner v podjetju KF Finance - Andraž Grahek, direktor in partner, Capital Genetics - Nejc Bizjak, vodja poslovnih operacij in strategije, Bitstamp - Andraž Brili, ocenjevalec vrednosti nepremičnin, Capital Genetics Epizoda je objavljena tudi na Youtube

Podporte podcast Zoom v aplikácii Toldo na http://sme.sk/extrazoom  Je to sedem zaujímavých hviezd. Dobre, zaujímavých hviezd je plný vesmír, no týchto konkrétnych sedem vykazuje náznaky, že by sa pri nich... hypoteticky... mohli ukrývať Dysonove sféry. A to by znamenalo, správne, inteligentný život. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do kozmu za Dysonovými sférami, zistíme, ako súvisia vlákniny s naším pocitom sýtosti a dozvieme sa, ako predísť roztrhnutiu svalov a šliach pri športovaní. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky  – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.

The problem of domestic violence has become a big issue everywhere. At this time last year, 14 women died as a result of domestic violence in Australia. By April 2024, 25 women have died due to domestic violence, which is 11 more than last year. We speak about the issue with Ms Sirwa Wahab Maref, who says that there are three main reasons, economic, cultural and not knowing about the system in a new country. - Pirsgirêka tundûtûjiya nav malê li her cihî bûye pirsgirêkek mezin. Sala borî wek vê demê li Australya 14 jin di encama tundûtûjiya navmalê de mirin. Îsal 2024 heya Nîsanê 25 jin ji ber tundûtûjiya navmalê mirine, ku 11 ji sala par zêdetirin. Em derbarê wê mijarê bi xatûn Sîrwa Wehab Maref re diaxafin ku ew dibêje sê sedemên sereke hene, aborî, kultûrî û sîstêmî.

Izrael namerava zasesti Rafo, še zadnje zatočišče Palestincev v Gazi. Kam bo odšlo milijon in pol tamkašnjih prebivalcev? So izraelski cilji res uničenje teroristov, ali pa uničenje zamlje, kjer bi lahko živelo palestinsko ljudstvo? Kdaj je boj za državno ozemlje postal boj za sveto zemljo - ob ponavljajočih se izraelsko arabskih vojnah ali že zdavnaj prej? So vojne na Bližnjem vzhodu „svete“ tudi za Združene dražve Amerike“? Ali je v sveti vojni sploh možen kompromis? Na ta druga bomo skušali dogovoriti v tokratnem Studiu ob 17h. Z nami bodo vojaški strokovnjak Boris Knific, teolog Matjaž Celarc, politolog Primož Šterbenc in dopisnik Andrej Stopar. Oddajo bo vodil Marjan Vešligaj.

Di raporta Ehmed Xefûr ji Hewlêrê behs li ser seredana serokkormarê Tirkiyê bo Iraqê û Herêma Kurdistanê dibe. Herweha raport behsa agirên ku bi froşgehên li Hewlêrê û cihên din dikeve dibe.

Naš tokratni gost ne potrebuje nobene posebne prestavitve ... Sedem sezon, 114 nastopov, pet lovorik ... En in edini, uno di noi: Zeleni Vidmar!O začetkih pri Slovanu in Krimu, preboju pri Domžalah, sanjskem prestopu v Olimpijo, naslovu po 21 letih, razlogih za odhod in še mnogih drugih stvareh. Dveurna poslastica za navijače Olimpije in druge ljubitelje slovenskega nogometa.

Mi smo nekako skozi, a naši otroci, da ne govorimo o vnukih, se bodo pa težko izmazali. Govorimo o obveznem služenju vojaškega roka. Oni dan smo ministra Šarca poslali v Bruselj, da se je čohal po glavi z ostalimi obrambnimi ministri. Čohali pa so se po glavi, ker je najverjetnejši novi ameriški predsednik dal Rusom bianco menico, da lahko bombardirajo vse tiste Natove države, ki ne dajejo dovolj BDP-ja v obrambne proračune. Ker Slovenci nismo niti blizu trumpovskih dveh odstotkov, se je Šarec čohal še posebej intenzivno. In iz vsega tega praskanja se je rodila – verjetno na novinarsko vprašanje – izjava, da je v Sloveniji o ponovni uvedbi obveznega vojaškega služenja še prezgodaj govoriti. To je bilo prejšnji teden. Verjamemo, da je v enem tednu preteklo dovolj vode, da danes o njem že lahko govorimo. Na naš način seveda.Šarec je med razlogi, da se Slovenija še ni pridružila številnim evropskim državam, ki že uvajajo obvezno služenje ali pa o njemu razmišljajo, navedel, da naši naborniki ne bi imeli kje stanovati. Kot vse nepremičnine v naši državi je kvadratni meter vojašnic absolutno precenjen. Čeprav obstaja resna nevarnost, da bi mladi drli v naborne centre že samo zaradi tega, da dobijo streho nad glavo … Kakorkoli. V nadaljevanju izjave je Šarec skozi stisnjene zobe le priznal, da najvišji vojaški vrhovi preljube nam republike v dokumenti o novih obrambnih strategijah dopuščajo tudi možnost obvezne rezerve in naborniške vojske. Čemu smo prišli do točke, ko bo lirični ljudski genij ponovno zajockal »čez dolgih sedem let se bova vidla spet«, ni treba posebej ugibati. Rusi so pred vrati in Evropa se trese pred hordami rdeče armade in evropske vlade pospešeno polnijo eksploziv v kovinske tulce ter razmišljajo, koliko domoljubno vpoklicanih mladeničev lahko vržejo pod gosenice … Če smo analitično natančni; latentna razprava o ponovni uvedbi obvezne vojaščine je tlela ves čas. V glavnem poganjana ne z možnostjo agresije, temveč bolj z debatami o teoriji spolov; po njej bi današnje pomehkužene fantaline na ustrezno testosteronsko raven spravilo le postavljanje postelje, enolična hrana in tacanje po blatu. Ter slepo uboganje v veliki večini intelektualno inferiornejših sodržavljanov! A če za takšno utrjevanje generacij nikoli ni bilo dovolj kritične mase, jo je ruska nevarnost dostavila. Vojske po vsej Evropi so vznemirjene, švedski admirali celo svetujejo nakup baterijskih vložkov in vode za prvih 36 ur invazije. Nemški socialdemokrati odpirajo nove orožarske obrate, divji Balkan pa ima arzenale že tako pripravljene v lopah in shrambah. Ob vsem tem se vsaj rahlo pacifistični analitik ne more znebiti vtisa, kako vsi ti uniformiranci z našitki in črnimi škornji tega ne počnejo z neko slastjo. Kajti vedeti morate: vojak brez vojne, brez vsaj ene vojne v svojem življenju, je nekako impotenten. Podobno, kot bi gasilec preživel svoj vek brez požara, ali športnik brez stopničk. Take stvari. Zato vojaki po vsej Evropi slabo prikrito uživajo, ko gredo odstotki proračuna gor in ko so njihove mašinerije in njihove agende nenadoma, da ne zapišemo ponovno, na prvih straneh medijev. Čisto počasi se je vojaška terminologija prikradla v javno izreko in če smo pojme »žep« ali »rokav« še pred nekaj leti povezovali izključno s cenjenim cehom krojačev, danes vemo, da gre za vojaško fronto, ki valuje na povsem določen način. Vojaki tako le čakajo na ukaz; najprej, da začnejo polniti vojašnice s cenejšim in bolj svežim materialom – za razliko od naveličanega, preplačanega in maloštevilnega vojaštva, s katerim morajo delati zdaj; takoj zatem pa samo še čakajo na zeleno luč politikov. Žal živimo v nerodnem trenutku naše civilizacije, ko je med stotimi najbolj vplivnimi ljudmi na planetu zgodovinsko brez dvoma največje število popolnih bedakov. Prek prsta jih je okoli 60 odstotkov takih, ki bi ne bili zmožni voditi niti balinarske sekcije društva upokojencev, kaj šele države, gospodarstva ali pač religije. Ampak vse to ni glavni razlog, da smo v naši skromni radijski oddaji skeptični do naborništva oz. do rožljanja z orožjem nasploh. Kot nas je zgodovina naučila, so vojaki odlični za boj proti sovražniku, večje težave pa imajo v tem, da ga prepoznajo. Če vzamemo le veliko mantro naše generacije, ki se je potila pod čeladami v sveti veri, da bomo tedanjo domovino obranili pred zunanjim sovražnikom ... Na koncu smo se poklali med sabo. Po tej analogiji je veliko vprašanje, ali je največji sovražnik bodočega slovenskega nabornika resnično na enak način vpoklican fant, ki se bo tresel v neki vojašnici v bližini Moskve … In seveda za konec. Človeka preganja njegova preteklost. Kakorkoli se že naš obrambni minister trudi, svoji prvotni karieri, ki je bila v komičnem poslu, ne more povsem ubežati. In ni pomembno, ali ste se njegovim likom takrat smejali ali ne; dejstvo je, da je kot obrambni minister precej zabaven …Ob razpravi o novih obrambnih strategijah je izjavil:»Slovensko prebivalstvo mora biti ponovno usposobljeno za obrambo države …«Ha, ha, ha. Dobra. Ha, ha, ha.

Ešte počas štúdia architektúry dostal Václav Čeřovský vysoké štátne vyznamenanie, Československú Jánošíkovu medailu, za svoju činnosť v partizánskych oddieloch na konci nacistickej okupácie. Kvôli kresťanskému presvedčeniu ale odmietol stranícku kariéru, ktorú mu ponúkali komunisti. Nasledovalo vyhodenie zo školy a nakoniec päť rokov v jáchymovských lágroch. Štúdium dokončil až koncom šesťdesiatych rokov.

Pranje na roke je ena od prilagoditev, ki jih je morala sprejeti Pushpa Devi, nekoč Cvetka Rojko, še pred tem pa Cvetka Cipot, ki se je pred 15 leti preselila v Mehiko. Čeprav je Ciudad de Mexico popolnoma drugačno od rodne Murske Sobote se je nemudoma počutila, kot da je ob pravem času na pravem kraju - končno tam, kamor spada. V intervjuju pripoveduje o Ciudad de Mexicu, o svojem prilagajanju na drugačne, (nižje) ekonomske in nasploh življenjske standarde, s katerimi v resnici nikoli ni imela težav, ter o nekaterih zanimivih kulturnih fenomenih, ki jo še danes zabavajo.

Reforma obsahu učiva a siete vysokých škôl, zlepšenie postavenia učiteľa, zjednodušenie pracovnoprávnej legislatívy, či väčší dôraz na digitalizáciu. Aj to sú opatrenia, ku ktorým chcú podnikatelia zaviazať politikov. Slovensko z hospodárskeho aj spoločenského hľadiska v posledných rokoch padá vo všetkých relevantných medzinárodných rebríčkoch. A prejavuje sa to aj na odlive mladých ľudí do zahraničia.  Ako ho zastaviť? Zástupcovia širokej koalície domácich a zahraničných zamestnávateľov predstavili politikom sedem krokov pre pozitívnu zmenu. V podcaste denníka Pravda si vypočujte dvoch z autorov iniciatívy - Martinu Slabejovú z Americkej obchodnej komory a Mateja Stušku z OZ Rodičia. #pocuvajtepravdu

Sedem pohľadov na to, ako by mohol vyzerať ideál muža. Ak sa ti páči obsah, ktorý tvoríme, chceš našu snahu oceniť a pomôcť tomuto projektu napredovať, tvojmu daru budeme vďační na: SK0283605207004206569938

Čeprav se je evrsko območje izvilo iz primeža grožnje recesije, analitiki niso preveč optimistični. Po njihovih ocenah naj bi bruto domači proizvod v državah z evrom letos zrasel za odstotek. Na šibko gospodarsko rast močno vplivajo nekonkurenčne cene energentov, toda analitiki so prepričani, da je Slovenija za zdaj na varni strani Še nekaj drugih poudarkov oddaje: - Začenja poročanje o odkupnih in prodajnih cenah hrane - Delež obnovljivih virov energije v Uniji se povečuje, še vedno velik problem termoelektrarne - Ob Velenjskem jezeru te dni odmeva metalska glasba, začel se je namreč festival Metaldays

Za policajnú korupciu a vynášanie sedem rokov väzenia a päť tisícový peňažný trest. Špecializovaný trestný súd ich vymeral bývalému šéfovi operatívcov Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Kaľavskému, ktorý má prsty aj v tzv. vojne policajtov. Práve cez neho mali unikať informácie o takých akciách, ako pripravované zatýkanie policajného prezidenta Gašpara či šéfa SIS Pčolinského. Prokurátor špeciálnej prokuratúry mu navrhoval ešte o dva roky viac. Kaľavského obhajoba už podala odvolanie.    Budete počuť prokurátora Špeciálnej prokuratúry Ladislava Masára, obhajkyňu Evu Miššíkovú a Lauru Kellöovú z investigatívneho tímu Aktualít.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Napriek odpáleným mostom, riziku obkľúčenia a nedostatku munície sa Ukrajina nechystá stiahnuť z mesta Bachmut. Sedem mesiacov trvajúce boje si pritom vyžiadali desaťtisíce životov nielen na strane Ruska, ale o tisícky vojakov prišla aj Ukrajina. Krvavé boje o Bachmut preto vyvolávajú debatu o tom, či má pre Ukrajinu zmysel naďalej držať menšie a úplne zničené mesto na Donbase. Kyjev popiera, že by v tejto otázke dochádzalo medzi vedením armády a prezidentom Zelenským ku konfliktu. Cieľom má byť vyčerpať a naviazať na mesto čo najviac ruských jednotiek. Ukrajinu v pondelok šokovalo tiež video, na ktorom neozbrojeného ukrajinského vojaka a zajatca po slovách „Sláva Ukrajine!“ zastrelia zrejme ruskí vojaci. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Sedem mesiacov do predčasných volieb a na politickej scéne to vrie. Slovensko zažíva vzniky, zániky aj preskupovanie politických strán, najmä tých čo sú pod piatimi, či tromi percentami. Najviac sa hovorí o Modrej koalícii, projekte expremiéra Dzurindu. Má to byť návrat pravice, ktorá nás síce dostala do Únie a NATO, no vládnutie napokon sama nezvládla po kauzách a hádkach? Čo od toho môžeme čakať, keď to všetko má zatiaľ skôr známe či menej známe tváre ako obsah? Kto všetko s Dzurindom napokon pôjde a proti komu? Braňo Závodský sa rozprával s dvojnásobným expremiérom, dnes lídrom Modrej koalície Mikulášom Dzurindom.