POPULARITY
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Vitajte pri počúvaní série podcastu Dobré ráno - Čítanie na nedeľu. Každú nedeľu si môžete vypočuť vybraný text, ktorí napísali naši kolegovia a načítavame ho my moderátorky a moderátori Dobrého rána.Načítaný text: https://domov.sme.sk/c/23195963/za-totality-chcel-kandidovat-zaplatil-za-to-zivotom-zomrel-na-dlazbe-vazenskej-cely.htmlNačítal Tomáš Prokopčák–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Alojz Kromka, alias Lojzo Čistič - je na doživotie odsúdený nájomný vrah mafie. Podobne ako Mikuláš Černák, aj on požiadal o podmienečné prepustenie z doživotného trestu na slobodu.Krátko pred pojednávaním si to však rozmyslel a žiadosť stiahol. Ide o človeka, ktorý nebol členom žiadnej skupiny, ale pracoval s košickou, bystrickou aj bratislavskou mafiou. Za prácou migroval z východu na západ – a postupne po sebe „čistil“ bývalých kolegov.Jeho kriminálna kariéra je bohatá. Peniaze za nájomné vraždy míňal na luxusné autá, oblečenie či imidžový účes. Mafia mu zabila brata, sám mal strieľať na svojho bývalého kamaráta. Zrejme sa vyskytol aj pri vražde, ktorú si za neho odsedel niekto iný. Príbeh Lojza Čističa, ktorý neznáša svoju prezývku, je plný zvratov, násilia a zrád. A hoci by jeho príbeh vystačil aj na samostatný film, vo filmoch o Černákovi si ho ľahko pomýlite s iným Lojzom – s ktorým najprv oslavoval Černákove narodeniny, a o sedem mesiacov neskôr ho Alojz Kromka pomohol zabiť.Podcast Mafiánsky štát nájdete iba v službe predplatného Aktuality Navyše na webe Aktuality.sk. Keďže ide o spoplatnený podcast, nie je v štandardných podcastových aplikáciách (s výnimkou spoplatnenej časti Apple podcastov).Nahrávali Peter Hanák a Ján Petrovič.
„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“ Evanjelium podľa Jána 14:27 Mnohí ľudia žiadajú Pána Ježiša, aby im dal to, čo dáva svet. On to však neurobí. K Ježišovi prišiel človek. Chcel pomôcť so súdnym prípadom dedičstva. A pomoc dostal, ale […] Hans Erik Nissen
Osemnásť sezón v hokejovej extralige. Päť titulov, z toho štyri so Slovanom. Vyše 1000 zápasov v najvyššej súťaži a dovedna 832 v belasom drese. Ďalšie však už Michal Sersen nepridá. Prečo? Prezradil v relácii Fair Play.
Slovenský hokejista Marek Hrivík bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu, kde porozprával o skúsenostiach z reprezentácie aj klubového hokeja. Po pôsobení vo Švédsku mieri do českej extraligy, kde si oblečie dres Vítkovíc.Vysvetlil rozhodnutie vynechať najbližší svetový šampionát po operácii členka a náročnom závere sezóny. Okrem iného hovoril aj o výzvach moderného hokeja, najmä v súvislosti s rýchlosťou a agresivitou korčuľovania. Prezradil, čo plánuje zmeniť v tréningu a regenerácii pred príchodom do českej extraligy. Taktiež načrtol aj psychickú stránku posledných sezón a to, čo si z nich odnáša do budúcnosti.Svoj nový angažmán vo Vítkoviciach vníma ako logický posun. „Česko bola moja preferencia. Chcel som ísť bližšie k domovu. Od osemnástich rokov som bol stále preč a začínam to na sebe cítiť. Potrebujem sa posunúť aj v živote, nielen v hokeji. Dlho som nad tým rozhodnutím premýšľal,” priznal Marek Hrivík v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
Slovenský hokejista Marek Hrivík bol hosťom najnovšej epizódy podcastu Góly z bufetu, kde porozprával o skúsenostiach z reprezentácie aj klubového hokeja. Po pôsobení vo Švédsku mieri do českej extraligy, kde si oblečie dres Vítkovíc.Vysvetlil rozhodnutie vynechať najbližší svetový šampionát po operácii členka a náročnom závere sezóny. Okrem iného hovoril aj o výzvach moderného hokeja, najmä v súvislosti s rýchlosťou a agresivitou korčuľovania. Prezradil, čo plánuje zmeniť v tréningu a regenerácii pred príchodom do českej extraligy. Taktiež načrtol aj psychickú stránku posledných sezón a to, čo si z nich odnáša do budúcnosti.Svoj nový angažmán vo Vítkoviciach vníma ako logický posun. „Česko bola moja preferencia. Chcel som ísť bližšie k domovu. Od osemnástich rokov som bol stále preč a začínam to na sebe cítiť. Potrebujem sa posunúť aj v živote, nielen v hokeji. Dlho som nad tým rozhodnutím premýšľal,” priznal Marek Hrivík v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk.
Novým pápežom by mohol byť kardinál Parolin, maďarský kardinál Erdő je pre mňa priveľký diplomat, vraví emeritný arcibiskup Róbert Bezák. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom spomína na vlastné zážitky s pápežom Františkom, hodnotí jeho odkaz, vzťah so slovenskou katolíckou cirkvou a komentuje aj to, ako o pápežovi písala Infovojna.
Samo je hudobník, pesničkár filozof, ktorý vystupuje sosvojím projektom Zabiť Františka a je členom kapely zlokot.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete sipozrieť necenzurovanú, takmer o 2 minúty dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na https://www.patreon.com/luzifcakAlebo na Toldo https://luzifcak.tol.doVideo môžete sledovať aj na našom Youtubehttps://youtu.be/aRk0AW31p1wPrípadne nás môžete pozvať na kávu nahttps://www.buymeacoffee.com/luzifcakMôžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►https://Luzifcak.comVšetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►https://luzifcak.bio.linkUPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor anemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.
Samo je hudobník, pesničkár filozof, ktorý vystupuje so svojím projektom Zabiť Františka a je členom kapely zlokot.Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, môžete si pozrieť necenzurovanú, takmer o 2 minúty dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na https://www.patreon.com/luzifcakAlebo na Toldo https://luzifcak.tol.doVideo môžete sledovať aj na našom Youtubehttps://youtu.be/aRk0AW31p1wPrípadne nás môžete pozvať na kávu nahttps://www.buymeacoffee.com/luzifcakMôžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►►https://Luzifcak.comVšetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►►https://luzifcak.bio.linkUPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.
Rozuzlenie koaličnej krízy prinieslo 79 poslancov a dvoch nových ministrov. Prezident vymenoval Samuela Migaľa za nového ministra investícii a Rudolf Huliak je ministrom športu. Obom prezident vysvetlil, že nie sú ministri preto, že to tak malo byť, ale len preto, že si nové fleky vybavili s premiérom výmenou za jeho podporu. Bola celá kríza ten len o funkciách a mocenských hrách? Akú cenu vlastne jej rozuzlenie malo, nemôže inšpirovať aj ďalších koaličných rebelov? Ako minister obrany obráni svoju rodinnú vilu na Chorvátskom ostrove? A čo naša obrana? Sme na ňu pripravení dávať viac peňazí a brániť sa prípadnému agresorovi?Braňo ZÁVODSKY sa rozprával s podpredsedom vlády a ministrom obrany za stranu Smer – Sociálna demokracia Robertom KALIŇÁKOM.
Chcel by som spochybniť niektoré metriky, ktorými meriame vyspelosť našej spoločnosti a upriamiť pozornosť na tých, ktorí sú slabí, zranení, osamelí, "neviditeľní," a nepotrební. Ukážeme si, ako spolupráca silných a slabých môže vytvoriť synergiu, nové pracovné príležitosti, terapiu pre chorých ale aj príspevok pre bezodpadovú cirkulárnu ekonomiku.
1. Fico dúfa, že oňho zakopne Donald Trump 2. Nedarilo sa ani doma 3. Zdražovanie sa začalo
„Milovaní, neverte každému duchovi, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.“ (1J 4:1 ) Keď som bol novým kresťanom, chcel som nájsť skratku k duchovnej zrelosti. Nechcel som čakať pätnásť až dvadsať rokov, aby som sa učil a rástol. Chcel som duchovnú zrelosť za jednu noc. Stále som […] Greg Laurie
Pozornosť pútal od mládežníckych kategórií a odborníci ho pasovali za jeden z najväčších talentov slovenskej hádzanej. Bol prvým hráčom, s ktorým Tatran Prešov podpísal 5 ročnú zmluvu a stal sa už pravidelným účastníkom reprezentačných akcií seniorského tímu. Slovenský reprezentant Damián Mitaľ v najnovšom podcaste SZH prezradil, aký bol januárový prípravný turnaj v Španielsku a čo pre neho znamená šanca zahrať si proti účastníkom MS, že počet gólov nie je meradlom úspechu, či neúspechu a najdôležitejšie na konci je víťazstvo, ako popri škole a niekoľkých tréningových jednotkách denne nezostáva veľa času na individuálne tréningy, ale občas si ich s Erikom Fenárom a Matúšom Mitošinkom urobia, akým spôsobom Tatran využil prestávku v najvyššej súťaži, čo má za sebou v rámci prípravy a ako je všade vo vzduchu cítiť atmosféru blížiaceho sa veľkého šlágra s Považskou Bystricou, prečo je prestup do Tatrana pre malého Jakuba Valenta veľkou príležitosťou, že najviac sa inšpiroval Martinom Straňovským, Radoslavom Antlom a najnovšie aj reprezentačným kolegom Jurajom Briatkom, ako sa rozhodol pre hádzanú, keď videl na kúpalisku plážovku a prečo bol prekvapený, že sa hrá v telocvični, čím zaujal kompetentných a ako si dokázal vybudovať miesto v seniorskom kádri, prečo nikdy nemal myšlienky dať hádzanú na vedľajšiu koľaj, aké výhody prináša mať trénera a riaditeľa školy v jednej osobe, čo v jeho prípade vyriešil príchod Matúša Mitošinku do Prešova , prečo nie je úplne pravda, že sedmička sa nedá chytiť, iba zle hodiť, či kto je jeho favoritom na MS a v akom poradí by zostavil rebríček medailistov.
Chcel/a by si sa živiť písaním reklám? Ako presne vyzerá práca copywritera a ideamakera (nielen v agentúre) prezradil Vladimír Čabák z reklamnej agentúry Visibility. V epizóde sa dozvieš: ako postupuje keď tvorí text do reklamy čo všetko musí vziať do úvahy, aby bol text ozaj dobrý čo musí pre svoju prácu vedieť ️ako vyzerá jeho bežný pracovný deň ️čo má na svojej práci rád a čo naopak neznáša Vlado hovorí, že písať copy a tvoriť idey pre reklamu nie je len o „sexy“ produktoch alebo službách. No kreativitou a prepájaním rôznych súvislostí sa tejto práci máloktorá vyrovná. Zisti, či je toto tá pravá práca aj pre teba. JOBCAST ti prinášame v spolupráci s GROWNi a younique.
Chcel byť hokejistom. Dnes je spevákom, ktorý je spájaný s hitmi ako Láska, drž ma nad hladinou, Dnes, Pravda víťazí a ďalšie. Je doktorom farmácie, ktorý skladby skladal už na gymnáziu. Počas štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave sa stretol s Ďurom Černým a Palom Horváthom. Spolu založili skupinu Tublat, pomenovanú podľa postavy z románu Tarzan. Neskôr názov zmenili na Tublatanka. | Hosť: Maťo Ďurinda (hudobník, spevák skupiny Tublatanka). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
„Chcel som veriť, že išlo o dobu gentlemanov a noblesy, dobu kedy väčšina obyvateľov žila vo výstavných vilách navrhnutých architektami.“ Priznáva náš dnešný hosť Dušan Mikušovič v závere svojej najnovšej knihy Neprišli sme vraždiť s podtitulom Skutočný príbeh z roku 1927 o najkrvavejšej bankovej lúpeži v slovenských dejinách. Ako naznačuje názov knihy, realita života počas prvej republiky bola oveľa zložitejšia, republika zápasila s obrovskými sociálnymi problémami, zločinnosťou a nepokojmi. V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na každodenný život v medzivojnovom Československu práve cez príbehy protagonistov tejto knihy: menších či väčších zlodejov, bankových lupičov, detektívov, žandárov, sudcov, ale tiež napríklad oficiálneho kata československej republiky. V akých spoločenských a ekonomických pomeroch dochádza k bankovej lúpeži vo Veľkej Bytči? Kto sú páchatelia? Aké sú následky prepadnutia malej filiálky Považskej agrárnej a priemyselnej banky? Ako prebieha pátranie a dolapenie zločincov? A napokon - ako a s akým konečným verdiktom prebehne súd? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s novinárom Dušanom Mikušovičom, absolventom politológie na Masarykovej univerzite v Brne, momentálne už dlhoročným reportérom v Denníku N a najnovšie tiež autorom už spomínanej knihy Neprišli sme vraždiť, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Denníka N. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Andrej Barát, novinár z redakcie Pravdy sa narodil v Kyjeve na Ukrajine, vyrastal v Nitre, vyštudoval žurnalistiku na UK v Bratislave. Za reportáže o životnom prostredí, krajine a prírode získal štyri Novinárske ceny od Nadácie otvorenej spoločnosti, 11 ocenení Literárneho fondu a jednu cenu Slovenského syndikátu novinárov. V roku 2022 sa stal držiteľom Ceny ministra životného prostredia. Je spoluautorom a zostavovateľom štúdie Dopady klimatickej krízy na Slovensko. Jeho otec je Slovák, mama Ukrajinka a Andrej si v NP zaspomína na čarovné prázdniny v prírode na Slovensku a tiež na tie na Ukrajine, ktoré bývali ešte čarovnejšie a rázovitejšie. Chcel byť kozmonautom i vojnovým reportérom. Nakoniec však prináša správy o vojne ľudí s prírodou a klimatickej kríze. Povie nám o nedotknutých pralesoch v Rumunsku, pestovateľoch kávy v Keni, či o pestovaní banánov v Peru a jeho mieste vo vývoji klimatickej krízy. S manželkou, dvoma dcérami a psom žije v Nitre. Má rád bicyklovanie, hory, rieky, sci-fi filmy aj literatúru. Oceňovaného novinára Andreja Baráta v NP privítal Ľudovít .Jakubove Mravec. | Hosť: Andrej Barát (ocenený redaktor Pravdy Literárnym fondom, rodák z Kyjeva). | Moderuje: Ľudovít Jakubove Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Je tu pre vás ďalšia epizóda podcastu Na Bezblok! V jej úvode sme rozoberali dianie v extralige mužov a žien v novej sezóne a tiež program našich dvojíc v plážovom volejbale v najbližšom období. V ďalšej časti sme vyspovedali reprezentačného rekordéra v počte štartov v našom národnom tíme, Juraja Zaťka! V tejto časti sa dozviete aj: - ako prežíval Juraj svoju prvú sezónu v zahraničí - aký mal vzťah s trénerom Stelianom Moculescom - prečo pred návratom na Slovensko uvažoval nad ukončením kariéry - či ešte pripúšťa svoj návrat do reprezentácie Nezabudnite nás sledovať na našom Instagrame a Facebooku!
Redaktori Postoja Adam Takáč a Imrich Gazda hovoria s františkánom bratom Filipom o tom, ako vznikla kniha rozhovorov
Nový diel historického špeciálu Agenti a zradcovia predstavuje najvýznamnejšiu postavu protičeskoslovenskej iredenty Františka Jehličku. Po celé 20. a 30. roky pracoval zo zahraničia proti Československu a nechal sa za to platiť Maďarskom aj inými štátmi. Vydával brožúry, kde Čechom nadával do sviní a potkanov, a pre svoje plány dokázal zneužiť aj naivitu Andreja Hlinku. O Františkovi Jehličkovi sa rozprával reportér Dušan Mikušovič s historikom Romanom Holecom.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Irán zaútočil v noci z utorka na stredu desiatkami rakiet na Izrael. Jeho raketový útok je odpoveďou na kroky Izraela, bombardovanie Hamasu a Hizballáhu aj na začatie pozemnej operácie v Libanone. Čo sa to teda na Blízkom východe deje a prečo, aké to má dôsledky, ako sú rozložené sily a či to môže prerásť do ďalšej veľkej vojny? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku. Zdroje zvukov: Česká televize, BBC Odporúčanie: Rád hovorievam, že Vec dnes robí rap pre ľudí, ktorí nepočúvajú rap. No jeho nový album spoločne so Supom - Námestie Slobody - je vynikajúci... a to bez ohľadu na to, či ste, alebo nie ste fanúšikom hip-hopu. Dokonca si trúfnem povedať, že toto je najlepší slovenský hiphopový album, aký som tento rok počul... a Supa sa na ňom ešte aj stal skutočným básnikom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Bývalý premiér a dnes poslanec Európskeho parlamentu Ľudovít Ódor hovorí o tom, ako by mala vyzerať konsolidácia verejných financií, či je zvyšovanie DPH nevyhnutné aj čo by mala opozícia ponúknuť voličom. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom odpovedá aj na otázku, koho si vie predstaviť v Progresívnom Slovensku a čo ho prekvapilo v europarlamente.
1. Ezoterický človek čísel. 2. STVR sa už prispôsobila.
Pozvanie do relácie Pod tlakom prijal bývalý poslanec NR SR a podpredseda Maďarskej aliancie György Gyimesi. Do politiky vstupoval ako zástupca OľaNO, dnes má oveľa bližšie k Robertovi Ficovi. Hovorí, že strana, kde momentálne pôsobí, nemá veľkú budúcnosť. Kde teda bude pôsobiť? „Chcel by som, aby sa Maďarská aliancia otvorila Slovákom na južnom Slovensku. Nebudem sa uchádzať o post predsedu,“ tvrdí Gyimesi. Otvorene prezrádza, že rozmýšľa ako ďalej a má viacero alternatív. „Politika ma baví. Názorovo mám oveľa bližšie ku koalícii ako k opozícii. Som antiglobalista a neliberál,“ opisuje Gyimesi. S Andrejom Dankom v kontakte nie je, ale má dobrý vzťah s Tomášom Tarabom. „Skutočne si myslím, že momentálne tu konzervatívnu politiku robí SNS, ale neobávajte sa, moje kroky do SNS určite nepovedú,“ objasňuje.
Po obvineniach opozície a médií zo zodpovednosti za atentát, prichádzajú ďalšie: „nezmyselné progresívne a liberálne ideológie“ ako „rakovina“ spoločnosti. Také sú prvé verejné vystúpenia postreleného premiéra v rekonvalescencii, ktorý sa vracia do úradu. A hneď prichádza aj s politickým zadaním: nájsť väčšinu rovno na ústavné zahatanie pred nimi. To všetko aj v kontexte, keď väčšia časť opozície zdieľa práve hodnoty liberálnej demokracie s progresívnymi akcentami. O čo ide Robertovi Ficovi? Nie je vo finále vidina absolútnej moci? Téma pre Petra Bárdyho politického komentátora a šéfredaktora Aktualít. Naviac autora politického životopisu Roberta Fica. „Keby to chcel dosiahnuť, nevyzeralo by to inak“, tvrdí Bárdy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Po obvineniach opozície a médií zo zodpovednosti za atentát, prichádzajú ďalšie: „nezmyselné progresívne a liberálne ideológie“ ako „rakovina“ spoločnosti. Také sú prvé verejné vystúpenia postreleného premiéra v rekonvalescencii, ktorý sa vracia do úradu. A hneď prichádza aj s politickým zadaním: nájsť väčšinu rovno na ústavné zahatanie pred nimi. To všetko aj v kontexte, keď väčšia časť opozície zdieľa práve hodnoty liberálnej demokracie s progresívnymi akcentami. O čo ide Robertovi Ficovi? Nie je vo finále vidina absolútnej moci? Téma pre Petra Bárdyho politického komentátora a šéfredaktora Aktualít. Naviac autora politického životopisu Roberta Fica. „Keby to chcel dosiahnuť, nevyzeralo by to inak“, tvrdí Bárdy. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Je zem plochá? Existujú chemtrails? Aj o týchto otázkach sa neustále diskutuje na sociálnych sieťach. O tom, ako to naozaj je a prečo tieto hoaxy vznikajú, sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s teoretickým fyzikom Samuelom Kováčikom, známym aj ako Vedátor.Frankovská v prvej časti podcastu hovorila o popularite hoaxu o páde dvojičiek v Spojených štátoch amerických, ktorého aktualizačný moment prišiel s poškodením lietadla Austrian Airlines pri krupobití. Vysvetľovala ale aj, že dezinformáciám podliehajú ľudia s rôznymi svetonázormi, príkladom sú konšpirácie o atentáte na Roberta Fica, ktoré sa v poslednej dobe šíria aj kanálmi, čo bežne dezinformácie nezdieľajú. Kováčik prirovnal vedu k intuitívnemu ľudskému konaniu: „Úplne základnej úrovni veda a ľudské rozmýšľanie funguje podobne, ale veda sa snaží vyvarovať vlastných chýb a u ľudí to neplatí vždy.“V prípade, ak sa ľudia riadia metódou „pozriem sa a vidím“, môže dochádzať k chybám už len z dôvodu, že existujú rôzne optické klamy. Kováčik napríklad upozornil, že niekedy sa pozeráme na statický obrázok a odprisahali by sme, že sa hýbe. „Jednoducho náš mozog nie je nástroj na dokonale presné poznávanie sveta, ale na efektívne poznávanie sveta. To znamená, že občas si spraví skratku lebo tým šetrí čas a ten čas bol kedysi veľmi rozhodujúci.“Moderovala Veronika Jursová Prachárová.
Today's episode is about the conjugation of the some irregular Slovak verbs in the past tense. Then you will practice them in short sentences. You will also learn how to ask “Did you travel abroad?” in Slovak. Episode notesToday, we are going to look at the first group of slightly irregular verbs, that is: the verbs with ending -ovať in the infinitive, and conjugate some of them in the past tense. For example: cestovať (to travel), raňajkovať (to have breakfast), obedovať (to have lunch), oslavovať (to celebrate), vinšovať (to wish), pracovať (to work), ďakovať (to thank), and so on. Then I will use them in short sentences. You will also learn how to ask “Did you travel abroad?” in Slovak. Slovak lesson1. the Verb cestovať (to travel)cestoval som / cestovala som (I traveled) cestovali sme (we traveled)cestoval si / cestovala si (you traveled) cestovali ste (you traveled)cestoval / cestovala / cestovalo (he, she, it traveled) cestovali (they traveled)2. the Verb raňajkovať (to have breakfast)raňajkoval som / - la som (I had breakfast) raňajkovali sme (we had breakfast)raňajkoval si / - la si (you had breakfast) raňajkovali ste (you had breakfast)raňajkoval / -la /-lo (he, she, it had breakfast) raňajkovali (they had breakfast) 3. the Verb obedovať (to have lunch)obedoval som / - la som (I ate lunch) obedovali sme (we ate lunch)obedoval si / - la si (you ate lunch) obedovali ste (you ate lunch)obedoval / - la / - lo (he, she, it ate lunch) obedovali (they ate their lunch) Short sentences1. V júni som mal narodeniny. (My birthday was in June.)2. Chcel som cestovať do zahraničia. (I wanted to travel abroad.)3. A tak som cestoval po Európe. (And so I traveled around Europe.)4. Raňajkoval som vo Viedni. (I had breakfast in Vienna.)5. Obedoval som v Mníchove. (I had lunch in Munich.)6. Večeral som v Saltzburghu. (I had dinner in Salzburg.)7. Ale oslavoval som v Bratislave. (But I celebrated in Bratislava.)8. Ďakoval som všetkým, ktorí mi želali šťastné narodeniny. (I thanked everyone who wished me a happy birthday.)9. Niektorí sa pýtali „Cestoval si do zahraničia?“ (Some asked "Did you travel abroad?")10. Cestovali ste do zahraničia? (Did you travel abroad?)Timestamps00:39 Introduction to the episode02:43 Slovak lesson03:23 Overview of the Slovak past tense05:35 Review (Test) of some Slovak verbs09:28 Conjugation of some Slovak verbs in the past tense19:03 Short sentences21:52 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC
Do dnešného diela relácie Startitup Diskusný Klub prijal pozvanie slovenský politológ a vysokoškolský pedagóg, bývalý minister školstva za SMER - SD, Juraj Draxler. V rozhovore so Šimonom Žďárským sa rozprávali o výsledkoch eurovolieb, mýtoch, ktoré kolujú o Európskej únii, a práci súčasnej koalície. Viac sa dozvieš v rozhovore. Pre viac rozhovorov s politikmi, ale aj s inými zaujímavými osobnosťami sleduj Diskusný Klub
O zlých presilovkách, o bratovom spore s Craigom, o tom, ako znášal tlak zvonku Juro Slafkovský aj o zranení, ktoré ho vyradilo z MS. „Chcel som Hedmanovi vypichnúť puk a...“ Celý rozhovor s Martinom Pospíšilom má hodinu – kompletný záznam aj s videom nájdeš už teraz na TOLDO https://toldo.app/app/profile/57216 a na HEROHERO https://herohero.co/borisabrambor NEXT? Preži playoff NHL s bastardmi https://open.spotify.com/show/1Xawfd4dnYsXQXolEG7DuB Podcasty by ZAPO ti prináša Go4Games - online kasíno a šanca na skvelé výhry. Zapamätaj si https://www.g4g.sk/ a získaj registračný bonus. Len pre osoby staršie ako 18 rokov. Vyskladajte si poistenie pre všetky životné situácie na cestách https://kooperativa.sk/poistenie/auto/automat Produkcia by ZAPO
Štvorica redaktorov ŠPORT.sk opustila svoje domovy a o športový azyl požiadala v susednom Česku. Nateraz sa síce všetci usadili v Ostrave, ale dúfame, že budúci týždeň sa pozrú aj do Prahy.Na Morave mapujú nielen dianie okolo hokejového národného tímu Slovenska, ale fanúšikom ukazujú aj zákulisie svetového šampionátu, na ktorom nechýbajú ani viaceré veľké hviezdy z NHL.Aký bol včerajší hrací deň MS v hokeji 2024 sa dozviete v dnešnej epizóde nášho nepravidelného šampionátového podcastu Z tribúny.
V utorok 13. mája vyhorela časť nezávislého kultúrneho priestoru Pink whale. Existuje video záznam, na ktorom vidno, že sa tesne pred požiarom na mieste pohybovala neznáma osoba. V reakcii na túto udalosť sa spustila zbierka, v ktorej sa za deň vyzbieralo viac ako 50 000 €. Spolumajiteľ klubu Ľubo Šoška hovorí o problémoch s vandalmi, ktorí kradli zavesenú dúhovú vlajku, o nevídanej vlne solidarity a tiež o tom, že ich incident iba posilnil. S Ľubom Šoškom sa rozprával Braňo Bezák.
„Krátka pamäť, tak rýchlo zabúdame. Mnohí z nás majú zmraštené čelá a zatvrdnuté srdcia. Prešlo 6 rokov cítim tú úzkosť ako včera. To zlo je späť silnejšie jak vtedy a oni už netušia prečo zomrel Kuciak," hovorí v najnovšej sklabe The rap i ja raper Tono S., vlastným menom Anton Suchota. V rozhovore odpovedá, prečo si myslí, že zlo je späť a ešte silnejšie ako v minulosti.„Nastúpili ľudia, ktorých si pred tým spoločnosť nepriala. Mám pocit, že idú ako dobre namazaný stroj. Vyzerá to, že makajú veľmi svedomito. Mám taký nepríjemný pocit, že veľa ľuďom to vyhovuje alebo to tolerujú a pozerajú iným smerom," konštatuje hudobník a dodáva, že má strach, že sme nepoučiteľný národ a točíme sa v začarovanom kruhu už desaťročia.Skladbou The rap i ja chcel vypustiť frustráciu z diania v spoločnosti a na politickej scéne. „Chcel som to urobiť ako moju osobnú spoveď. Nie nadarmo sa to volá The rap i ja. Je to slovná hračka, therapia - taká moja osobná terapia. Frustruje ma absencia slušného dialógu a vzájomného rešpektu, aj keď spolu nesúhlasíme. Často vidíme vyhrotené reakcie," približe známy slovenský raper.Skladbu Vráť sa domov spred piatich rokov, ktorú zložil spolu s raperom Vecom, považuje za stále aktuálnu. Hovoria v nej o ľuďoch, ktorí odišli zo Slovenska. „Sám som mal myšlienky odísť zo Slovenska aj po parlamentých aj po prezidentských voľbách. No je za čo bojovať a je možno škoda zobrať nohy na plecia. Boli tu aj horšie časy, mnohí za slobodu položili život. Treba si vážiť a nebyť ľahostajní. Začať od seba, budovať si komunitu, vo sovjim ísť príkladom ako pristupovať k susedom, kolegom, ľudom na ulici s rešpektom a úctou. A skúšať tým nakaziť aj iných ľudí. Možno to je recept a možno som len romantik," hovorí.Témou rozhovoru je aj súčasná slovenská rapová scéna a debata, či by sa mali raperi vo svojej hudbe vyjadrovať v politicke alebo sa vyhraniť voči veciam v spoločnosti. Raper Suchota sa vo svojich viacerých songoch venuje aj politickým témam. V minulosti vydal napríklad skladbu Neublížil som, v ktorej reagoval na Mečiarove amnestie. S raperom Vecom a speváčkou Zuzanou Mikulcovou je aj autorom skladby Tváre slobody, ktora je poctou ľudom Novembra 1989.Suchota hovorí, že polarizáciu vidieť aj na rapovej scéne. Posledné voľby podľa neho ukázali, že časť hip-hopových umelcov je názorovo a hodnotovo inde, ako druhá časť.„Tu sa bavíme o tom, že sa viacej ľudí postavilo na stranu, ktorá svojim konaním popiera hodnoty demokracie a rešpektu. Videli sme, že sa tu ľudia bavia s človekom, na ktorého je vydaný zatykač za rasistické výroky. Vidíme, ako tí ľudia komunikujú, je to nebezpečné. Ak vyjadrím podporu niekomu, kto toto toleruje alebo sa pohybuje v kruhoch, kde sa to toleruje, alebo s nimi spolupracuje, tak je to priklonenie na temnú stranu."Moderuje Denisa Hopková.
„Krátka pamäť, tak rýchlo zabúdame. Mnohí z nás majú zmraštené čelá a zatvrdnuté srdcia. Prešlo 6 rokov cítim tú úzkosť ako včera. To zlo je späť silnejšie jak vtedy a oni už netušia prečo zomrel Kuciak," hovorí v najnovšej sklabe The rap i ja raper Tono S., vlastným menom Anton Suchota. V rozhovore odpovedá, prečo si myslí, že zlo je späť a ešte silnejšie ako v minulosti.„Nastúpili ľudia, ktorých si pred tým spoločnosť nepriala. Mám pocit, že idú ako dobre namazaný stroj. Vyzerá to, že makajú veľmi svedomito. Mám taký nepríjemný pocit, že veľa ľuďom to vyhovuje alebo to tolerujú a pozerajú iným smerom," konštatuje hudobník a dodáva, že má strach, že sme nepoučiteľný národ a točíme sa v začarovanom kruhu už desaťročia.Skladbou The rap i ja chcel vypustiť frustráciu z diania v spoločnosti a na politickej scéne. „Chcel som to urobiť ako moju osobnú spoveď. Nie nadarmo sa to volá The rap i ja. Je to slovná hračka, therapia - taká moja osobná terapia. Frustruje ma absencia slušného dialógu a vzájomného rešpektu, aj keď spolu nesúhlasíme. Často vidíme vyhrotené reakcie," približe známy slovenský raper.Skladbu Vráť sa domov spred piatich rokov, ktorú zložil spolu s raperom Vecom, považuje za stále aktuálnu. Hovoria v nej o ľuďoch, ktorí odišli zo Slovenska. „Sám som mal myšlienky odísť zo Slovenska aj po parlamentých aj po prezidentských voľbách. No je za čo bojovať a je možno škoda zobrať nohy na plecia. Boli tu aj horšie časy, mnohí za slobodu položili život. Treba si vážiť a nebyť ľahostajní. Začať od seba, budovať si komunitu, vo sovjim ísť príkladom ako pristupovať k susedom, kolegom, ľudom na ulici s rešpektom a úctou. A skúšať tým nakaziť aj iných ľudí. Možno to je recept a možno som len romantik," hovorí.Témou rozhovoru je aj súčasná slovenská rapová scéna a debata, či by sa mali raperi vo svojej hudbe vyjadrovať v politicke alebo sa vyhraniť voči veciam v spoločnosti. Raper Suchota sa vo svojich viacerých songoch venuje aj politickým témam. V minulosti vydal napríklad skladbu Neublížil som, v ktorej reagoval na Mečiarove amnestie. S raperom Vecom a speváčkou Zuzanou Mikulcovou je aj autorom skladby Tváre slobody, ktora je poctou ľudom Novembra 1989.Suchota hovorí, že polarizáciu vidieť aj na rapovej scéne. Posledné voľby podľa neho ukázali, že časť hip-hopových umelcov je názorovo a hodnotovo inde, ako druhá časť.„Tu sa bavíme o tom, že sa viacej ľudí postavilo na stranu, ktorá svojim konaním popiera hodnoty demokracie a rešpektu. Videli sme, že sa tu ľudia bavia s človekom, na ktorého je vydaný zatykač za rasistické výroky. Vidíme, ako tí ľudia komunikujú, je to nebezpečné. Ak vyjadrím podporu niekomu, kto toto toleruje alebo sa pohybuje v kruhoch, kde sa to toleruje, alebo s nimi spolupracuje, tak je to priklonenie na temnú stranu."Moderuje Denisa Hopková.
Do dnešnej časti relácie Let's Talk Business prijala pozvanie CEO spoločnosti Flowers Drive by Laskykvet Oľga Bušo. S naším moderátorom Adamom Siposom rozoberali podnikanie v oblasti kvetinárstva, od prvotných nápadov a pochopenia zákazníckeho správania pri kúpe kvetov, až po význam flóristov ako expertov. Detailne sa venujú aj aspektom predajov, logistike, investíciám a výzvam, ktoré sú spojené s kopírovaním v tejto oblasti. Rozoberajú dôvody, pre ktoré sa ľudia rozhodnú nepodnikať, zdôrazňuje dôležitosť pokory v biznise a na záver skúma postavenie a príležitosti žien v podnikaní, ukazujúc na špecifické výzvy a cesty k úspechu v tomto dynamickom sektore. Pre viac rozhovorov o biznise a podnikaní sleduj Let's Talk Business.
1. Vláda sa zase postarala o tému protestov – médiá, zahraničná politika, útoky na ženy. 2. Naši ľudia sa dnes mohli zobudiť do úplne iného rána. 3. Médiá by sa nemali zaoberať samy sebou, politici im však nedávajú inú možnosť.
"Korunku Superstar" mám stále ja, lebo veď ďalší ročník zatiaľ nebol. Praha je pre mňa kompromisom svetov. Sú tam možnosti a stále som vlastne doma. Pre sestru som bol dlho mladý otravný fagan. Teraz spolu chodíme na "červené koberce". V textoch v slovenčine sa už za nič neschovám. Tá ti v textoch nič neodpustí. NEXT? TVOJA DRUHÁ KOŽA https://open.spotify.com/episode/3ANHDO5WBGjoMlrbT3dsPl?si=RyNvs_lPQOWCMY0LetEGGA Tento týždeň ti podcasty ZAPO prináša SAMSUNG Galaxy S 24 Ultra https://www.samsung.com/sk/smartphones/galaxy-s24-ultra/ https://www.vinumnobile.sk/ - tu sa rodí a dozrieva slovenské víno Verbena cukríky plné byliniek https://bit.ly/M-Verbena-cukriky Profil zločinu a Zveromachri NAŽIVO! Kristína Kövešová prinesie do Trnavy ďalší neuveriteľný prípad a premiérovo sa naživo predstaví podcast našich zverolekárov so svojimi šokujúcimi zážitkami z veterinárnych ambulancií. Trnava – 1. marca o 18:30, Lighthouse. Vstupenky na www.zapotour.sk Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber https://www.youtube.com/@ZAPOTV Produkcia @marakua_passionpodcast by ZAPO @zapoofficial
Prioritou prvých sto dní Ficovej vlády je zmena trestnej politiky. Nepresvedčila však o nej ani vlastných voličov, hoci sa o to, najmä v posledných dňoch, čoraz viac snaží. Isté je, že chlebové témy, ktoré Slovákov trápia išli do úzadia a zodpovednosť za to si vzájomne vyčíta koalícia s opozíciou. Na pozadí sa naplno začína súboj o prezidentský palác, ktorého závan sa zásluhou hlavne jedného z koaličných lídrov prenáša aj do vzťahov medzi trojicou predsedov strán. Tento týždeň však priniesol dobrú správu aspoň pre ťažko skúšanú Ukrajinu, ktorej únia, respektíve vedúci predstavitelia jednotlivých krajín, jednohlasne odklepli očakávanú 50 miliardovú pomoc. Je to od hlavného doterajšieho sabotéra Viktora Orbána dobromyseľný ústupok, alebo cúvol, pretože v zákulisí dosiahol, čo chcel? Vypočujte si komentovaný prehľad politicko-spoločenských udalostí týždňa Počúvajte Pravdu s Andrejom Matišákom a Mariánom Repom. #pocuvajtepravdu
"Je za tým jediné – túžba oslabiť Svätú Rus." Tieto slová pochádzajú od patriarchu Kirilla I., hlavy moskovského patriarchátu, a jeho kázne počas vysvätenia hlavného kostola Rosgvardie (čiže Červenej armády alebo dnešným slovníkom Ruskej národnej gardy) v Balašiche pri Moskve v novembri 2022. Hoci Kirillove vyjadrenie vzhľadom na jeho podporu Putinovej invázie na Ukrajinu nie je prekvapujúce, je zarážajúce hneď v niekoľkých ohľadoch. Po prvé, Kirill ako vždy obviňuje z vojny Západ a Ukrajinu: Rusko napadlo Ukrajinu, aby sa ochránilo pred západnou dekadenciou a ukrajinským fašizmom. Tento príbeh je už dnes notoricky známy. Menej známy je pojem „Svätá Rus“. Ako Kirill vo svojom prejave vysvetlil, „Svätá Rus“ označuje Rusko, Ukrajinu a Bielorusko. Podľa Kirillovych a Putinovych predstáv by malo toto takzvané väčšie Rusko byť riadené spoločnou ortodoxnou kresťanskou kultúrou a hodnotami." Toto nie je prvé a pravdepodobne ani posledné takéto vyjadrenie zo strany Kirilla. V tomto podcaste však nebudeme hovoriť o Kirillovi alebo Svätej Rusi. Reči o Svätej Rusi sú okrem toho, že sú už dokázateľne škodlivou fantáziou, aj príkrou redukciou. Redukciou oveľa zložitejšej histórie náboženstva na území dnešnej Ukrajiny. A napokon v kontexte už druhých Vianoc ktoré Ukrajinci oslávili v atmosfére pokračujúcej ruskej invázie vyznievajú tieto slová aj nesmierne kruto. V tomto podcaste sa pozrieme na históriu náboženstva na Ukrajine. V kontexte, do hĺbky a do detailov. Ako sa tu za posledné dve storočia vyvíjalo pravoslávie na Ukrajine? Aká bola situácia cirkvi počas Hladomoru? Ako cirkvi prežili stalinistické prenasledovanie? Aké zmeny nastali počas perestrojky? Aká je úloha pravoslávnej cirkvi od osamostatnenia Ukrajiny v roku 1991? A napokon aká je aktuálna situácia pravoslávnych na Ukrajine v kontexte pokračujúcej ruskej invázie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s ukrajinským historikom Andriyom Fertom, historikom, ktorý pred pár mesiacmi, napriek trvajúcej ruskej invázii v jeho krajine, úspešne obhájil doktorát s dejín na prestížnej Kyjivskej Mohylskej Akadémii. Dr. Fert skúma vzťahy cirkvi a štátu počas komunizmu a historickú pamäť súčasnej pravoslávnej cirkvi. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.
Kompetenčný zákon v skrátenom konaní prešiel, Andrej Danko zrejme dostane svoje ministerstvo cestovného ruchu, parlament rokuje do noci a to nás ešte čakajú rozpočet aj rušenie špeciálnej prokuratúry. A namiesto pokojných sviatkov v uliciach miest protestujú ľudia proti rozoberaniu právneho štátu. Aká je teda politická situácia, čo sa deje v parlamente a či býva cez Vianoce bežné rokovať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Michala Katušku. Zdroj zvukov: SME, Markíza, TA3, Youtube/SMER Odporúčanie: A keďže už mám takú vianočnejšiu náladu, bude také aj moje odporúčanie: a vyberieme sa v ňom za sobmi v Laponsku. Tieto zvieratá totiž majú v miestnej krajine rôzne dôležité úlohy a patrí medzi ne aj boj proti klimatickej zmene. Píše o tom BBC Future v článku Ako soby pomáhajú bojovať s klimatickou zmenou. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Dnešná epizóda cestovateľského podcastu Všesvet nebude len o fyzickej ceste naprieč Európou, ale najmä o ceste za sebapoznaním a oslobodením sa od závislosti na alkohole. Peťo Meľak sledoval viacerých dobrodruhov a cestovateľov dlhodobo, no nevedel si predstaviť, že by so svojim vtedajším životným štýlom skúsil niečo podobné. Závidel im najmä slobodu. A tak po tom, čo absolvoval niekoľko mesačnú liečbu a terapiu, sa rozhodol splniť si svoj sen a naplánoval 6000-kilometrový peši prechod Európou - od Atlantického oceánu až po Čierne more. Chcel ukázať aj iným ľuďom so závislosťami či úzkosťou, že sa to dá, aj napriek počiatočným finančným či zdravotným problémom. O svojej ceste či pocitoch, ktoré na nej zažíval, písal na Facebooku, no viac nám prišiel porozprávať aj do Všesvet podcastu. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.
Slavo Gibarti pri skladaní muziky pre Hrdzu stavia najmä na speváčkach. Na novom albume hviezdia štyri, ktoré sa s kapelou objavujú v posledných rokoch aj na pódiách. Keďže nový album Čo mi je, to mi je vznikal prevažne počas pandémie, prvýkrát napísal viac nových skladieb pre svoj hlas než zvyčajne.
Chcel zmeniť hru aj vyhrať voľby. Včera však Richard Sulík oznámil, že po 15 rokoch plánuje skončiť ako predseda strany SaS a na budúcoročnom jarnom kongrese už neplánuje kandidovať na tento post, skôr sa vidí ako budúci europoslanec. V strane by mu však mali vytvoriť novú funkciu čestného predsedu. Prečo to urobil, čo to spraví so stranou SaS, ale aj aký odkaz po sebe môže Sulík zanechať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: SME Odporúčanie: Dnes odporúčam oddychové a zároveň poučné čítanie. Ľudia totiž o mimozemšťanoch snívali dávno pred televíziou, dokonca pred moderným sci-fi. Ak ale chcete vedieť, ako si ich predstavovali v 19. storočí, na úplnom začiatku vedeckej fantastiky, skúste text Čudní mimozemšťania ranej sci-fi na BBC Future. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Vedec Alfréd Trnka opisuje, ako vtáky vďaka hormónom už od ľadovej doby vedia, kedy majú odletieť, prečo sa nestratia a ako pri ceste na juh denne sledoval dobrodružnú trasu „svojich“ kukučiek. „Človek sa tešil spolu s nimi, ako sa im darí a kam vlastne letia,“ hovorí.
Pred odletom aj pred podpisom. Chcel viacročný kontrakt, ideálne do konca kariéry, ale situácia sa vyvinula inak. „To, že som nemal zmluvu, nebol dôvod, prečo som nešiel na MS“, vysvetlil Trto, ktorý otvorene hovorí aj o tom, prečo na začiatku leta odmietol ponuku Devils. „Ty krávo, to jaký Žamnov je z teba?“ NEXT? KTO JE NAJVÄČŠÍ ČECH? https://open.spotify.com/episode/310sBp3G6Dyeuz8MEYUOzW?si=czCeuDlrQKmwa3vc64M5mg * Fotovoltika pre školy od SPP https://www.spp.sk/sutaz-o-fotovoltiku-na-skoly/#sutazofotovoltiku * VRAŽEDNÉ PSYCHÉ 100! Epizóda, ktorú nikdy nebudete počuť, ale môžete ju zažiť! Oslavujeme 100 epizód a 10 miliónov vypočutí! Ako predskokan podcast Profil Zločinu s Kristínou Kövešovou. 28. 9. o 19:00 / Edison Park - Bratislava. Vstupenky na www.zapotour.sk * Produkcia by ZAPO @zapoofficial
Autonómia pre Slovensko – táto požiadavka v dobách existencie prvej Československej republiky sa nám už automaticky spája s konkrétnym politickým táborom, menovite s HSĽS. Kritiku centralistického modelu vedenia štátu, ostré odmietanie čechoslovakizmu a volanie po väčšej samospráve si v medzivojnovom období do veľkej miery monopolizovali práve politici v okruhu Andreja Hlinku a stala sa základným programovým zameraním ľudákov. V politickej praxi sa pritom neváhali uchyľovať k tak často využívanému populizmu a vyvolávaniu strachu pred cudzím neslovenským elementom. Ani požiadavka autonómie, či dôkladnejšej a efektívnejšej samosprávy však nemusela byť nutne protičeskoslovenská. A ani nebola. Príkladom je postava Emila Stodolu, dlhoročného člena vtedajšej Slovenskej národnej strany, stúpenca masarykovského humanizmu a lojálneho československého občana. Vo svojej koncepcii samosprávy Slovenska načrtol úplne inú víziu, v ktorej naopak nedominoval separatizmus a nacionalizmus, ale demokratický princíp, spolupráca s menšinami a odbornosť, ktorá mala prekračovať nacionálne či konfesionálne hranice. Skrátka dobrým a plnoprávnym občanom je každý, kto má záujem o veci verejné a chce žiť v hraniciach spoločného štátu a pracovať preň. Ako sa vyjadril sám Stodola, i „štát, nepočetnými úlohami preťažený, mal by si blahoželať, že je takéto snaženie“. Tento Stodolov zmierlivý a vecný postoj, ako to už v politickom ringu býva, nebol ocenený pozornosťou a uznaním. Naopak bol neraz napadaný urážlivou kritikou, invektívami a obvineniami z tej či onej strany. Život Emila Stodolu je tak do istej miery aj príbehom zápasu o slušnosť a vecnosť v politickom živote. A práve o tomto príbehu sa rozpráva Jaro Valent z časopisu Historická revue s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu SAV. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.