POPULARITY
Predseda PS cez prázdniny zásobuje slovenskú verejnosť videami spred víl a luxusných nehnuteľností ľudí spojených so Smerom. Najnovšie ukazuje luxusný apartmán Počiatkovcov v Dubaji a upozorňuje na kauzy niekdajšieho ministra financií za Smer. Politológ Grigorij Mesežnikov rozumie, prečo to Šimečka robí. Stačiť to však podľa neho nebude. Od opozičného lídra očakáva riešenia, ako napraviť deformácie v štáte spôsobené vládou Roberta Fica, a spájanie opozície. Opozícia dlho čelila kritike a výzvam, aby sa zobudila. PS preto teraz zmenilo komunikačný štýl. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova progresívci prešli do protiútoku po tom, čo na nich dlho útočil Smer. Tvrdí však, že opozícia by sa okrem videí mala zhodnúť na tom, čo budú ich spoločné riešenie do budúcna a spoločne to prezentovať. Tiež by mali zabezpečiť, aby neprepadli hlasy vo voľbách. Až tam sa ukáže reálne líderstvo Michala Šimečku. Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.
Predseda PS cez prázdniny zásobuje slovenskú verejnosť videami spred víl a luxusných nehnuteľností ľudí spojených so Smerom. Najnovšie ukazuje luxusný apartmán Počiatkovcov v Dubaji a upozorňuje na kauzy niekdajšieho ministra financií za Smer. Politológ Grigorij Mesežnikov rozumie, prečo to Šimečka robí. Stačiť to však podľa neho nebude. Od opozičného lídra očakáva riešenia, ako napraviť deformácie v štáte spôsobené vládou Roberta Fica, a spájanie opozície. Opozícia dlho čelila kritike a výzvam, aby sa zobudila. PS preto teraz zmenilo komunikačný štýl. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova progresívci prešli do protiútoku po tom, čo na nich dlho útočil Smer. Tvrdí však, že opozícia by sa okrem videí mala zhodnúť na tom, čo budú ich spoločné riešenie do budúcna a spoločne to prezentovať. Tiež by mali zabezpečiť, aby neprepadli hlasy vo voľbách. Až tam sa ukáže reálne líderstvo Michala Šimečku. Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.
Ako sa vymýšľajú vtipy v dobe, kedy najlepší humoristi sedia v poslaneckých laviciach? Prečo podľa neho sledujeme mentálny zánik Roberta Fica? A ako vidí budúcnosť politickej satiry na Slovensku? Dozviete sa v živom rozhovore s Adamom Blaškom z podcastu Piatoček.
Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Hrozba, že Rusko bude eskalovať konflikt s niektorou z členských krajín NATO, aby otestovalo jednotu i akcieschopnosť Aliancie je síce malá, ale nie je to vylúčené. Tvrdí to profesor politológie Jozef Bátora. Slovensko sa podľa neho správa veľmi nezodpovedne a zahraničná politika Roberta Fica predstavuje pre našu krajinu vážnu bezpečnostnú hrozbu. Čo ukázal summit NATO a kam nás vedie premiér Fico? Viac ako päťdesiat miliárd do nových zbraní ako aj záväzok poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 70 miliárd, to je odpoveď NATO na “dlhodobú hrozbu, ktorú podľa Aliancie pre euroatlantickú bezpečnosť a stabilitu predstavuje Rusko.“ Summit v Turecku tak potvrdil, že éra takzvanej mierovej dividendy je definitívne pochovaná a Aliancia prepína na vojnové hospodárstvo s cieľom dosiahnuť päťpercentné výdavky HDP na obranu. Kým generálny tajomník Mark Rutte hovorí o jednote a akcieschopnosti, pod povrchom buble zásadný spor medzi Spojenými štátmi a európskymi členmi aliancie. Náš kontinent tak stojí pred kľúčovou až existenčnou otázkou: Dokáže Európa premeniť miliardové prísľuby na reálnu bojaschopnosť skôr, než sa americký jadrový dáždnik definitívne zavrie a unesieme hrozby z Kremľa úplne sami? No a kde v tom všetkom sa ocitlo Slovensko, ktoré sa pod vedením Roberta Fica správa ako čierny pasažier kolektívnej bezpečnosti? Téma dnešného podcastu s profesorom politológie Jozefom Bátorom. Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Približne 16 percent, teda 700 tisíc voličov. To je výsledok neplatného referenda z dielne Demokratov. Tí to však za svoje zlyhanie vôbec nepovažujú a opozičným kolegom odkazujú, že referendum sa stalo opozičným budíčkom. Ak toto dokázali mimoparlamentní Demokrati, tak spojená opozícia musí Roberta Fica vo voľbách poraziť. Ak sa nespojíme, budú opäť vládnuť títo tragédi, tvrdí podpredseda Demokratov Juraj Šeliga. Vyhodené milióny za stranícku kampaň mimoparlamentného subjektu verzus dôležitý prejav mobilizujúceho sa občianskeho nesúhlasu. I tak by sa dal rámcovať spor o výsledky referenda Demokratov, ktoré sa stalo - po zmarenom hlasovaní z čias Vladimíra Mečiara, druhým najneúspešnejším referendom v slovenských dejinách.Renta pre premiéra Fica sa tak rušiť nebude a neobnoví sa ani špeciálna prokuratúra či NAKA. Stáli však vôbec tieto otázky za všeľudové hlasovanie alebo sa referendá definitívne zmenili na vyprázdnený marketing straníckych centrál? A aký politický odkaz toto referendum, ktoré zmobilizovalo vyše 700 tisíc voličov, vlastne vyslalo a čo povedalo o sile ako aj jednote opozičnej alternatívy? No a ako sa z kritika skracovania volebných období prostredníctvom referenda stal odrazu jeho veľký obhajca?Aktuality Nahlas s podpredsedom Demokratov Jurajom Šeligom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Pod Tatrami síce zúrilo letnépočasie, no v popradskej Tatravagónke bolo horúco z úplne iného dôvodu. Čospája vysokú politiku, ťažký strojársky priemysel a najnovšie trendy vautomatizácii? Odpoveď priniesla nedávna návšteva premiéra Roberta Fica, ktorýtentoraz nestrihal pásku na diaľnici, ale spustil do prevádzky novú, plneautomatickú lakovaciu linku.V tejto epizóde sa pozrieme na to,prečo táto masívna investícia európskeho giganta mení pravidlá hry v slovenskompriemysle. Prekročíme hranice tradičnej „manuálnej driny“ a pozrieme sa narealitu Industry 2.0 v praxi.
“Sme svedkami hlbokej nedôvery voči elitám štátu”, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.Pätnásť ministrov, dvanásť trojkárov, traja štvorkári. V čase, keď prichádzajú domov s koncoročnými vysvedčeniami žiaci a študenti, tie svoje dostali aj ministri štvrtej vlády Roberta Fica. Ich známkovanie namerala prieskumná agentúra NMS v reprezentatívnom prieskume na vyše tisícovej vzorke. Účastníci prieskumu dostali príležitosť oznámkovať jednotlivých členov vlády rovnako, ako sa známkuje v škole – od jednotky po päťku. Ani jeden minister pritom nezískal priemernú známku lepšiu ako je trojka. Na čele ministerského známkovania sú ministri Ráž-Tomáš-Taraba, na chvoste Šimkovičová-Migaľ a Huliak. Najviac však pri hodnotení rozdeľoval názor na ministra obrany Roberta Kaliňáka. Na prieskum sa pozrieme s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Všimneme si tiež vývoj preferencií a postoje ľudí k blížiacemu sa referendu.
“Sme svedkami hlbokej nedôvery voči elitám štátu”, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.Pätnásť ministrov, dvanásť trojkárov, traja štvorkári. V čase, keď prichádzajú domov s koncoročnými vysvedčeniami žiaci a študenti, tie svoje dostali aj ministri štvrtej vlády Roberta Fica. Ich známkovanie namerala prieskumná agentúra NMS v reprezentatívnom prieskume na vyše tisícovej vzorke. Účastníci prieskumu dostali príležitosť oznámkovať jednotlivých členov vlády rovnako, ako sa známkuje v škole – od jednotky po päťku. Ani jeden minister pritom nezískal priemernú známku lepšiu ako je trojka. Na čele ministerského známkovania sú ministri Ráž-Tomáš-Taraba, na chvoste Šimkovičová-Migaľ a Huliak. Najviac však pri hodnotení rozdeľoval názor na ministra obrany Roberta Kaliňáka. Na prieskum sa pozrieme s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Všimneme si tiež vývoj preferencií a postoje ľudí k blížiacemu sa referendu.
Voličmi Smeru podľa najnovšieho prieskumu zatiaľ nezatriaslo ani rodinkárstvo najvyšších predstaviteľov strany.Papalášizmus, klientelizmus a aj bohorovnosť pri zmene zákonov. To sú témy, o ktorých sa šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková rozprávala s Jurajom Kemkom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Nepoznám rebríček, v ktorom by sme sa za 20-ročnej éry Roberta Fica neprepadli, vraví ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovič na dátach analyzuje, ako Slovensko predbiehajú porovnateľné krajiny, či má zmysel porovnávať slovenský dlh s nemeckým, ale hovorí aj o tom, ako sa vyvíja ruská ekonomika a čo to znamená pre vojnu s Ukrajinou.
Před dvaceti lety vyhrál na Slovensku volby Robert Fico a stal se poprvé premiérem. Je to období velmi poučné i pro Česko. Dalo by se to nazvat: Jak populisté vyhrávají volby, jak vládnou a jak jim v tom výrazně pomáhají demokratické politické strany.
Jak se v Česku poučit z dvaceti let slovenských vlád Roberta Fica. Bez kvalitního celoživotního vzdělávání a dohody se zaměstnavateli nedává smysl prodlužovat věk odchodu do důchodu. Jak blízko, nebo daleko je k míru? Za pět kapek vody. Kvapně chystané zákony, jako je ten stavební, potěší spíš lobbisty než občany. Americká AI. Nic než národ
“Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru“, hovorí politológ Jozef Lenč. Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania. Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začať tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje. Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
“Všetci, ktorí boli nakoniec vykostení a ktorých parlamentná prítomnosť sa skončila definitívne alebo na určité obdobie, to docielili okrem iného aj tým, že vo vládnej koalícii so Smerom zotrvali až do konca, až do momentu, kedy to v konečnom dôsledku vyhovovalo iba Smeru“, hovorí politológ Jozef Lenč. Pred pár dňami musela vláda Roberta Fica predstúpiť pred parlament a po rozhodnutí Ústavného súdu požiadať o vyslovenie dôvery. Kabinet ju získal, no paradoxne tým otvára novú fázu svojho fungovania. Ak sa koalícii podarí na jeseň schváliť rozpočet, môže sa skončiť obdobie vzájomnej disciplíny a začať tvrdý boj o voličov priamo vo vnútri vládneho tábora. Hlas aj SNS totiž čelia otázke, či ich Smer postupne nepohlcuje. Čo nás čaká v najbližších mesiacoch? Téma pre politológa Jozefa Lenča. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Najnovším hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol europoslanec Ľudovít Ódor (PS), s ktorým sme sa rozprávali o stave slovenských verejných financií, pohľade Európskej únie na Slovensko a o tom, či si krajina môže dovoliť pokračovať v súčasných sociálnych opatreniach. Venovali sme sa aj spolupráci s krajinami ako Čína či India a tomu, ako Slovensko vnímajú naši partneri v Európe.Hovorili sme tiež o eurofondoch, riziku ich možného zmrazenia, kontrolách pri ich čerpaní a o tom, aké dôsledky by mala ich prípadná strata pre Slovensko. Hovorili sme aj o súčasnej vládnej koalícii či o Šimečkovom vycestovaní pred údajnú vilu Roberta Fica.Má Slovensko na 13. dôchodky? Hrozí nám strata eurofondov? Ako na nás pozerá Európska únia? Aká ekonomická budúcnosť čaká Slovensko? V čom je politika PS iná ako Igora Matoviča? To všetko sa dozvieš v relácii Zo zákulisia politiky.
Před dvaceti lety vyhrál na Slovensku volby Robert Fico a stal se poprvé premiérem. Je to období velmi poučné i pro Česko. Dalo by se to nazvat: Jak populisté vyhrávají volby, jak vládnou a jak jim v tom výrazně pomáhají demokratické politické strany.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne ukradnutá. Takto to hodnotí po 20. rokoch od prvého vládnutia SMERU jeden zo zakladateľov Boris Zala. Ako sa z tejto “tretej cesty” stal stroj obsluhujúci záujmy vlastných ľudí či oligarchie?Práve pred 20 rokmi po prvá raz zasadol do premiérskeho kresla Robert Fico. Z kedysi ambiciózneho politika tzv. Tretej cesty sa však postupom času stal unavený patrón klientelistického štátu no a Slovensko sa pod jeho vedením mení na čoraz viac sa rozpadajúci Potemkin. Ako sa zo strany protestu voči Mečiarovi i Dzurindovi stal už len unavený stroj obsluhujúci výlučne záujmy “našich ľudí,” ktorý úplne rezignoval na moderný sociálny štát? A je Robert Fico dnes už iba bábkou v rukách oligarchie a straníckej partokracie? Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas na to odpovie jeden zo zakladateľov SMERu a bývalý predseda Sociálnych demokratov Boris Zala.V týchto dňoch, práve pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz triumfoval Smer vo voľbách a jeho predseda Robert Fico po prvý raz zasadol do kresla premiéra. Vtedy ešte s víziou modernej tretej cesty, kde novopečený premiér deklaroval ambíciu vytvoriť zo Slovenska silný sociálny štát, ktorý bude garantovať dôstojný život pre každého občana.Dnes však médiá - namiesto dôstojnosti nás všetkých, riešia dôstojnosť života príbuzných či blízkych Roberta Fica - ako i ďalších vplyvných straníkov, pričom na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík takmer milión ľudí pod hranicou príjmovej chudoby a sociálnej vylúčenosti.Po dvoch dekádach jeho takmer nepretržitého vládnutia sa tak pôvodný sen o slovenskej sociálnej demokracii rozplynul v realite nacionálneho populizmu, systémového klientelizmu ako i čoraz viac upadajúceho štátu. Dve desaťročia dominancie jednej strany zanechali na Slovensku hlbokú stopu, no namiesto skutočného sociálneho štátu dnes čelíme rekordnému zadlžovaniu, sociálne necitlivej konsolidácií a prejedaniu vlastnej budúcnosti. Vládna moc si cez plošné rozdávačské balíčky už celé roky opakovane kupuje voličské hlasy, zatiaľ čo kľúčové systémy štátu ako zdravotníctvo či školstvo zlyhávajú a pomoc ľudia namiesto štátu hľadajú v internetovej charite.Od “SMERom k ľuďom,” ako znelo prvé predvolebné heslo Smeru sa tak táto strana prepracovala k realite smerovania k "našim ľuďom". Hanákove Papierové hlavy sa vrátili.Je toto ešte stále autentická ľavica, alebo sa slovami Roberta Kaliňáka “transformovala” do sofistikovaného klientského štátu, ktorý namiesto pravidiel a výkonu odmieňa slepú stranícku lojalitu? Kam sa za tých 20 rokov posunul samotný Robert Fico a prečo namiesto moderného európskeho štátu vybudoval systém politických trafík, hľadania nepriateľov, vyvolávania konfliktov a koketovania s extremizmom?Ráno Nahlas s bývalým poslancom, europoslancom a jedným zo zakladateľov SMERu Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko sa tejto vlády musí zbaviť čo najskôr. Vedenie SMERu zrástlo s oligarchiou a vstúpil do toho i Robert Fico. Premiéra pravidlá demokracie vyrušujú, ministri sú údržbári a budúcnosť štátu je im úplne ukradnutá. Takto to hodnotí po 20. rokoch od prvého vládnutia SMERU jeden zo zakladateľov Boris Zala. Ako sa z tejto “tretej cesty” stal stroj obsluhujúci záujmy vlastných ľudí či oligarchie?Práve pred 20 rokmi po prvá raz zasadol do premiérskeho kresla Robert Fico. Z kedysi ambiciózneho politika tzv. Tretej cesty sa však postupom času stal unavený patrón klientelistického štátu no a Slovensko sa pod jeho vedením mení na čoraz viac sa rozpadajúci Potemkin. Ako sa zo strany protestu voči Mečiarovi i Dzurindovi stal už len unavený stroj obsluhujúci výlučne záujmy “našich ľudí,” ktorý úplne rezignoval na moderný sociálny štát? A je Robert Fico dnes už iba bábkou v rukách oligarchie a straníckej partokracie? Vo veľmi otvorenom rozhovore pre Ráno Nahlas na to odpovie jeden zo zakladateľov SMERu a bývalý predseda Sociálnych demokratov Boris Zala.V týchto dňoch, práve pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz triumfoval Smer vo voľbách a jeho predseda Robert Fico po prvý raz zasadol do kresla premiéra. Vtedy ešte s víziou modernej tretej cesty, kde novopečený premiér deklaroval ambíciu vytvoriť zo Slovenska silný sociálny štát, ktorý bude garantovať dôstojný život pre každého občana.Dnes však médiá - namiesto dôstojnosti nás všetkých, riešia dôstojnosť života príbuzných či blízkych Roberta Fica - ako i ďalších vplyvných straníkov, pričom na Slovensku žije podľa oficiálnych štatistík takmer milión ľudí pod hranicou príjmovej chudoby a sociálnej vylúčenosti.Po dvoch dekádach jeho takmer nepretržitého vládnutia sa tak pôvodný sen o slovenskej sociálnej demokracii rozplynul v realite nacionálneho populizmu, systémového klientelizmu ako i čoraz viac upadajúceho štátu. Dve desaťročia dominancie jednej strany zanechali na Slovensku hlbokú stopu, no namiesto skutočného sociálneho štátu dnes čelíme rekordnému zadlžovaniu, sociálne necitlivej konsolidácií a prejedaniu vlastnej budúcnosti. Vládna moc si cez plošné rozdávačské balíčky už celé roky opakovane kupuje voličské hlasy, zatiaľ čo kľúčové systémy štátu ako zdravotníctvo či školstvo zlyhávajú a pomoc ľudia namiesto štátu hľadajú v internetovej charite.Od “SMERom k ľuďom,” ako znelo prvé predvolebné heslo Smeru sa tak táto strana prepracovala k realite smerovania k našim ľuďom. Hanákove Papierové hlavy sa vrátili.Je toto ešte stále autentická ľavica, alebo sa slovami Roberta Kaliňáka “transformovala” do sofistikovaného klientského štátu, ktorý namiesto pravidiel a výkonu odmieňa slepú stranícku lojalitu? Kam sa za tých 20 rokov posunul samotný Robert Fico a prečo namiesto moderného európskeho štátu vybudoval systém politických trafík, hľadania nepriateľov, vyvolávania konfliktov a koketovania s extremizmom?Ráno Nahlas s bývalým poslancom, europoslancom a jedným zo zakladateľov SMERu Borisom Zalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Bývalý politik, ekonóm a publicista Miroslav Beblavý v rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom vysvetľuje, v čom je rozdiel medzi kauzami syna Roberta Fica a matky Michala Šimečku. Hodnotí, ako sa posunul papalášizmus v slovenskej politike, odpovedá na otázku, či sú rodinní príslušníci politikov v rodinných funkciách a priori problém, ale aj ako sa pozerá na debatu o spájaní opozície.
Členka Demokratov Natália Svítková vraví, prečo sa rozhodla kandidovať za trenčiansku županku, čo si myslí o dlhoročnom županovi Jaroslavovi Baškovi zo Smeru, ako je možné, že ju podporila široká opozícia. V rozhovore s reportérkou Máriou Benedikovičovou hovorí aj o živote s odstaveným policajtom, ako s odstupom času berie útoky Roberta Fica a prečo je presvedčená, že ich rodinu sleduje tajná služba.
Úradnícka vláda sa stále stretáva a mnohí z nej sú pripravení znova pomôcť štátu, aj existujúcim politickým stranám, hovorí expremiér Ľudovít Ódor. Že sú niektoré funkcie v štáte neobsadené, podľa neho nie je tragédia, keďže prázdna stolička aspoň nerobí blbosti. Modus operandi Smeru, že odrádza oponentov očierňovaním, podľa neho treba konečne zlomiť a preto musí Michal Šimečka vydržať tlak. Prorastové opatrenia bez vplyvu na rast sú vtip a za 20 rokov od nástupu Roberta Fica sme sa dostali na koniec rebríčkov.V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na presun štátnych peňazí cez stranu a firmu do vrecka Michala Fica;– po 3:30 – či v EÚ vnímajú kauzu Očistec a obžalovaného Gašpara;– od 4:20 – prečo Slovensko nikdy nebolo bližšie k zrazeniu eurofondov ako je teraz;– po 7:00 – že o veľa by sme aj tak neprišli, keďže nevieme čerpať eurofondy;– od 9:45 – že ak si je niekto istý nevinou, nejde meniť trestný zákon;– po 10:00 – ako korupcia odrazu zmizla zo Slovenska;– od 14:00 – kam sa stratilo 30 miliárd z eurofondov, ktoré Slovensko už dostalo;– po 15:00 – ako bude vyzerať 28. právny režim pre podnikateľov, ktorý pripravuje EÚ;– od 21:30 – že prorastové opatrenia sú vtip, lebo nemajú žiadny vplyv na rast;– po 22:30 – ako je symbolom prorastových opatrení odstránenie papierika;– od 24:00 – prečo nemajú v Tresku čísla;– po 26:00 – že niektoré opatrenia vlády sú dobré, ale štvrtoradé a ani vláda od nich nič nečaká;– od 27:30 – že 20 rokov Fica Slovensku prinieslo len pokles v rebríčkoch;– po 29:30 – prečo neobsadenie niektorých funkcií v štáte nie je problém;– od 32:00 – že Ódorova vláda sa ďalej stretáva a či ide o budovanie kádrov pre PS;– po 38:00 – že Michal Šimečka musí vydržať tlak a neodísť tak ako Kiska a Čaputová.
Úradnícka vláda sa stále stretáva a mnohí z nej sú pripravení znova pomôcť štátu, aj existujúcim politickým stranám, hovorí expremiér Ľudovít Ódor. Že sú niektoré funkcie v štáte neobsadené, podľa neho nie je tragédia, keďže prázdna stolička aspoň nerobí blbosti. Modus operandi Smeru, že odrádza oponentov očierňovaním, podľa neho treba konečne zlomiť a preto musí Michal Šimečka vydržať tlak. Prorastové opatrenia bez vplyvu na rast sú vtip a za 20 rokov od nástupu Roberta Fica sme sa dostali na koniec rebríčkov.V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1. minúty – čo hovorí na presun štátnych peňazí cez stranu a firmu do vrecka Michala Fica;– po 3:30 – či v EÚ vnímajú kauzu Očistec a obžalovaného Gašpara;– od 4:20 – prečo Slovensko nikdy nebolo bližšie k zrazeniu eurofondov ako je teraz;– po 7:00 – že o veľa by sme aj tak neprišli, keďže nevieme čerpať eurofondy;– od 9:45 – že ak si je niekto istý nevinou, nejde meniť trestný zákon;– po 10:00 – ako korupcia odrazu zmizla zo Slovenska;– od 14:00 – kam sa stratilo 30 miliárd z eurofondov, ktoré Slovensko už dostalo;– po 15:00 – ako bude vyzerať 28. právny režim pre podnikateľov, ktorý pripravuje EÚ;– od 21:30 – že prorastové opatrenia sú vtip, lebo nemajú žiadny vplyv na rast;– po 22:30 – ako je symbolom prorastových opatrení odstránenie papierika;– od 24:00 – prečo nemajú v Tresku čísla;– po 26:00 – že niektoré opatrenia vlády sú dobré, ale štvrtoradé a ani vláda od nich nič nečaká;– od 27:30 – že 20 rokov Fica Slovensku prinieslo len pokles v rebríčkoch;– po 29:30 – prečo neobsadenie niektorých funkcií v štáte nie je problém;– od 32:00 – že Ódorova vláda sa ďalej stretáva a či ide o budovanie kádrov pre PS;– po 38:00 – že Michal Šimečka musí vydržať tlak a neodísť tak ako Kiska a Čaputová.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Na prvom mieste sú „naši ľudia“.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková priblížila Jurajovi Kemkovi, na aký papalášizmus si trúfa koalícia vedená Robertom Ficom.
Hosťom relácie Dírerov filter bola americká influencerka Gwyneth McMullen. Pochádza z Texasu, ale už dlhšie žije v kalifornskom San Diegu. V online priestore ju sleduje viac ako 1,2 milióna ľudí. Vo svojom obsahu sa táto trans influencerka venuje tvorbe videí o móde, satire, otvorenej reflexii duševného zdravia či živote trans ľudí. V relácii Dírerov filter hovorila aj o tom:kedy si vygooglila Roberta Fica a Slovenskoči by zdvihla mobil, keby jej volal Robert Ficokoľko followerov a peňazí získala titulom „Queen of Slovakia“či vidí rozdiel vo vnímaní trans ľudí na Slovensku a USAprečo je Slovensko jej domovom a či sa sem vráti
Vládna koalícia zatiaľ ustála spor Andreja Danka a Roberta Fica o stoličku ministra Tarabu. Bývalí rebeli z Hlasu ale stále hovoria, že čelia opakovaným tlakom a vyhrážkam aby spolupracovali a vo firme brata štátneho tajomníka Šalitroša zasahovali policajti z útvaru boja proti organizovanej kriminalite.Čo to znamená a prečo sa to deje? Uvažuje minister a jeho štátny tajomník, že by sa vrátili do parlamentu, alebo stále podporujú Roberta Fica a jeho vládu? O akých kšeftoch za milióny eur na ministerstve investícií to hovorí opozícia a čo na to minister? Ako sa mu darí naplniť sľuby o vyčerpaní všetkých eurofondov?Braňo Závodský sa rozprával s nominantom Smeru – SD ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuelom Migaľom.
Influencerka Miriam Šramová sa nepovažuje za novinárku, napriek tomu, že sa na internete prezentuje ako redaktorka či šéfredaktorka webu. Podľa nej sa preto na ňu nevzťahujú novinárske štandardy, etika ani pravidlá pre konflikt záujmov. Nevidí problém v tom, že má príjmy v tisícoch eur mesačne od úradu vlády, ministerstiev a úradov, o ktorých informoval denník SME, a zároveň robí rozhovory s predstaviteľmi vlády. Za najlepšieho politika považuje Roberta Fica, ale konzultácie poskytovala aj Marianovi Kotlebovi a nemala by problém pracovať ani pre ministerstvo pod Igorom Matovičom.V podcaste s Miriam Šramovou sa dozviete:– koľko má dohôd na štátnych úradoch;– za akú prácu jej všetci platíme z verejných zdrojov;– koľko jej štát platí;– ktorí politici a strany jej platili za čo konkrétne;– že sa považuje za PR profesionálku, nie novinárku;– či jej nenapadli otázky o konflikte záujmov;– prečo sa na ňu nevzťahujú etické pravidlá;– ako sa môže cítiť nezávislá, keď robí rozhovor s ministrom, ktorý jej podpisuje odmeny;– prečo svojim divákom nepovedala, že ju platia politici;– či je pravda, že kedysi pracovala pre americkú ambasádu a podporovala Zuzanu Čaputovú;– kde sa to zlomilo;– čo sa jej páči na Robertovi Ficovi a či je provládna z presvedčenia;– či by pracovala aj pre ministra z PS alebo Igora Matoviča.
Influencerka Miriam Šramová sa nepovažuje za novinárku, napriek tomu, že sa na internete prezentuje ako redaktorka či šéfredaktorka webu. Podľa nej sa preto na ňu nevzťahujú novinárske štandardy, etika ani pravidlá pre konflikt záujmov. Nevidí problém v tom, že má príjmy v tisícoch eur mesačne od úradu vlády, ministerstiev a úradov, o ktorých informoval denník SME, a zároveň robí rozhovory s predstaviteľmi vlády. Za najlepšieho politika považuje Roberta Fica, ale konzultácie poskytovala aj Marianovi Kotlebovi a nemala by problém pracovať ani pre ministerstvo pod Igorom Matovičom.V podcaste s Miriam Šramovou sa dozviete:– koľko má dohôd na štátnych úradoch;– za akú prácu jej všetci platíme z verejných zdrojov;– koľko jej štát platí;– ktorí politici a strany jej platili za čo konkrétne;– že sa považuje za PR profesionálku, nie novinárku;– či jej nenapadli otázky o konflikte záujmov;– prečo sa na ňu nevzťahujú etické pravidlá;– ako sa môže cítiť nezávislá, keď robí rozhovor s ministrom, ktorý jej podpisuje odmeny;– prečo svojim divákom nepovedala, že ju platia politici;– či je pravda, že kedysi pracovala pre americkú ambasádu a podporovala Zuzanu Čaputovú;– kde sa to zlomilo;– čo sa jej páči na Robertovi Ficovi a či je provládna z presvedčenia;– či by pracovala aj pre ministra z PS alebo Igora Matoviča.
Riaditelia prieskumných agentúr Ipsos, AKO a Focus vysvetľujú aktuálne trendy v politických preferenciách. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom prebrali, ako a či problémy združenia Projekt Fórum ovplyvnili podporu Progresívneho Slovenska, prečo sa Smer vrátil na čísla, aké niekoľko mesiacov nemal, či by SNS mohla oslovovať sklamaných voličov Roberta Fica, ale aj prečo sa stabilizovali preferencie Hlasu a čo ukazujú neverejné prieskumy o komunálnych a župných voľbách. Ak vám náš obsah prináša hodnotu a radi ho sledujete, podporte nás svojím hlasom v súťaži Podcast roka. Hlasujte v kategórii rozhľad za podcast V redakcii na www.podcastroka.sk a môžete vyhrať atraktívne ceny.
Hosťom relácie Dírerov filter bola poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko Zuzana Mesterová. Vyštudovala Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach. Kandidovala za mestskú poslankyňu v Košiciach, pracovala vo verejnej správe ako vedúca právneho oddelenia v mestskej firme Bytový podnik mesta Košice. V parlamentných voľbách v roku 2023 kandidovala za Progresívne Slovensko do NR SR a stala sa poslankyňou. Je predsedsníčkou poslaneckého klubu PS v NR SR. V relácii Dírerov filter hovorila aj o tom:či je Igor Matovič nočnou morou progresívcovči Roberta Fica baví ešte vládnuťči PS zvládlo komunikáciu v kauze Marty Šimečkovejči sa opozícia dokáže dohdonúť na spolupráci
Kapela Vidiek hrala tento týždeň na podporu nezávislých kultúrnych centier, ktoré sa po zásahoch vlády do ich financovania dostali do existenčných problémov. Spevák Ján Kuric tvrdí, že ide o pomstu kultúre, hoci tá nič zlé neurobila. Za Roberta Fica sa hanbí tak, ako sa slušní Nemci hanbili za nacistov. Myslí si ale, že za Fica môže opozícia, ktorá nevyhrala voľby a nerobí dosť preto, aby ich vyhrala najbližšie. Kauzu okolo telefónu Michala Šimečku ale považuje za totálne nepodstatnú. Kultúru by mali podľa neho podporovať milionári.V podcaste s Jánom Kuricom sa dozviete:– od 1. minúty – že v zápase o kultúrne centrá ide o viac;– po 2:00 – čo urobili umelci vláde, že sa im chce pomstiť;– od 4:00 – či ide o vzburu podpriemerných proti elitám a kto je to elita;– po 5:00 – že za Roberta Fica môže opozícia, ktorá nerobí dosť pre jeho porážku;– okolo 9:00 – že súčasné vedenie nerozmýšľa o ničom inom ako o pomste;– po 12:00 – že Martinu Šimkovičovú volilo veľmi málo ľudí;– od 13:00 – čo by povedal voličovi SNS po koncerte;– po 15:00 – že vedenie ministerstva kultúry nemá víziu a je nekultúrne;– od 16:45 – či sa k nemu sprostredkovane dostali peniaze zo štátneho rozpočtu;– po 19:30 – že sa čuduje pracháčom, prečo kultúru nefinancujú oni;– od 22:00 – že na kultúru treba dávať tak ako dávajú babky v kostole do zvončeka;– po 24:00 – že sa hanbí za Fica tak ako sa Nemci hanbili za nacistov;– od 28:00 – či bude vystupovať pred voľbami na mítingoch;– po 31:30 – že umelci by sa mali aktivizovať stále, nielen pred voľbami;– od 32:30 – že nebude vystupovať kazateľsky;– po 33:00 – čo nové chystá kapela Vidiek;– od 36:00 – či fajčenie škodí zdraviu bolo kázanie alebo irónia;– po 37:00 – že keby nás Rusi napadli, šiel by bojovať;– od 38:00 – v čom je rozdiel, keď je vojna hybridná;– po 39:00 – že naša aj americká opozícia robí málo a či majú ísť na barikády;– od 40:00 – že Šimečkova mama aj telefón sú úplne nepodstatné.
Kapela Vidiek hrala tento týždeň na podporu nezávislých kultúrnych centier, ktoré sa po zásahoch vlády do ich financovania dostali do existenčných problémov. Spevák Ján Kuric tvrdí, že ide o pomstu kultúre, hoci tá nič zlé neurobila. Za Roberta Fica sa hanbí tak, ako sa slušní Nemci hanbili za nacistov. Myslí si ale, že za Fica môže opozícia, ktorá nevyhrala voľby a nerobí dosť preto, aby ich vyhrala najbližšie. Kauzu okolo telefónu Michala Šimečku ale považuje za totálne nepodstatnú. Kultúru by mali podľa neho podporovať milionári.V podcaste s Jánom Kuricom sa dozviete:– od 1. minúty – že v zápase o kultúrne centrá ide o viac;– po 2:00 – čo urobili umelci vláde, že sa im chce pomstiť;– od 4:00 – či ide o vzburu podpriemerných proti elitám a kto je to elita;– po 5:00 – že za Roberta Fica môže opozícia, ktorá nerobí dosť pre jeho porážku;– okolo 9:00 – že súčasné vedenie nerozmýšľa o ničom inom ako o pomste;– po 12:00 – že Martinu Šimkovičovú volilo veľmi málo ľudí;– od 13:00 – čo by povedal voličovi SNS po koncerte;– po 15:00 – že vedenie ministerstva kultúry nemá víziu a je nekultúrne;– od 16:45 – či sa k nemu sprostredkovane dostali peniaze zo štátneho rozpočtu;– po 19:30 – že sa čuduje pracháčom, prečo kultúru nefinancujú oni;– od 22:00 – že na kultúru treba dávať tak ako dávajú babky v kostole do zvončeka;– po 24:00 – že sa hanbí za Fica tak ako sa Nemci hanbili za nacistov;– od 28:00 – či bude vystupovať pred voľbami na mítingoch;– po 31:30 – že umelci by sa mali aktivizovať stále, nielen pred voľbami;– od 32:30 – že nebude vystupovať kazateľsky;– po 33:00 – čo nové chystá kapela Vidiek;– od 36:00 – či fajčenie škodí zdraviu bolo kázanie alebo irónia;– po 37:00 – že keby nás Rusi napadli, šiel by bojovať;– od 38:00 – v čom je rozdiel, keď je vojna hybridná;– po 39:00 – že naša aj americká opozícia robí málo a či majú ísť na barikády;– od 40:00 – že Šimečkova mama aj telefón sú úplne nepodstatné.
Europoslanci vyzvali evropskou komisi, aby zvážila zmrazení unijních fondů pro Bratislavu. Ve schválené rezoluci konstatují, že vláda Roberta Fica porušuje principy právního státu a čelí podezření ze zneužívání unijních dotací. Oslabuje na Slovensku vláda práva? Nebo je rezoluce politicky motivovaným útokem na suverénní stát? Debatovat budeme se spoluautorem rezoluce, lidoveckým europoslancem Tomášem Zdechovským, a nezávislým poslancem z frakce Patriotů, bývalým ministrem kultury Antonínem Staňkem. Moderuje Lucie Vopálenská.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Na výletnej lodi MV Hondius sa objavilo podozrenie na zriedkavý prenos hantavírusu z človeka na človeka, čo vyvolalo obavy aj množstvo dezinformácií na sociálnych sieťach. Aký nebezpečný je hantavírus v skutočnosti, čo o ňom vieme a prečo odborníci zatiaľ nehovoria o scenári podobnom covidu? Aj o tom diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a virológom Borisom Klempom, vedcom pôsobiacim v SAV a na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.V úvodnej rubrike Dezinformačný radar Veronika Frankovská upozornila, že pri príležitosti druhého výročia atentátu na premiéra Roberta Fica sa opäť šíria obvinenia, že útočník bol nejakým spôsobom prepojený na stranu Demokrati. Objavujú sa aj autoritatívne formulované tvrdenia, že takéto prepojenie potvrdil súd. „To však nie je pravda. Naopak, rozsudok Špecializovaného trestného súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu potvrdili, že Cintula konal sám, a nespomínali žiadne takéto prepojenia na žiadnych iných aktérov,“ uviedla Frankovská.V kontexte hantavírusu Frankovská upozornila, že na sociálnych sieťach sa objavujú tvrdenia, podľa ktorých hantavírus nie je taký nebezpečný a ide o nástroj, aby opäť vznikla svetová pandémia a niekto nás mohol znovu kontrolovať. „Táto obava, že môže opäť vzniknúť nejaká pandémia, je určite pochopiteľná. Čo už však nie je pravdivé, sú ďalšie spôsoby, akými sa to snažia dokazovať – napríklad tvrdenia, že vírus v skutočnosti unikol z laboratória, alebo že už existujú testovacie centrá vo Švajčiarsku na hantavírus,“ povedala Frankovská. Doplnila, že v Európe ani v Amerike nemáme schválené vakcíny na hantavírus ani takéto testovacie centrá.V druhej časti podcastu vedec Boris Klempa vysvetlil, že hantavírusy sú pomerne veľká skupina vírusov, v rámci ktorej rozlišujeme veľa konkrétnych vírusových druhov. Ide podľa neho typicky o vírusy prenášané hlodavcami. Len niektoré z týchto vírusov, ak sa náhodne dostanú do človeka, vedia spôsobiť závažné ľudské ochorenia.„Pravdepodobnosť, že by hantavírus spôsobil pandémiu, je veľmi nízka. Vo všeobecnosti sa hantavírusy považujú za také, že sa vôbec neprenášajú z človeka na človeka. To sa týka všetkých, ktoré sa nachádzajú v Európe a v Ázii. V podstate jediný hantavírus, pri ktorom bolo jednoznačne zdokumentované, že sa môže prenášať z človeka na človeka, je juhoamerický Andes vírus. A to je presne ten, čo sa zhodou nešťastných náhod ocitol práve na tej výletnej lodi,“ vysvetlil Klempa.Podľa Klempu je Andes vírus jediným hantavírusom, pri ktorom dochádza k šíreniu z človeka na človeka. Zdôraznil však, že aj v tomto prípade je šírenie veľmi málo účinné a vyžaduje si pomerne blízky a dlhodobý kontakt. „Riziko, že by došlo k nekontrolovateľnému šíreniu, je vlastne veľmi nízke,“ dodal.Z doteraz zdokumentovaných prípadov, ktoré boli doposiaľ len v Argentíne a Čile, podľa Klempu jednoznačne vyplýva, že najväčším rizikovým faktorom je zdieľanie spoločnej domácnosti alebo spoločného lôžka.
V novej epizóde relácie Za hranicou bol hosťom predseda Demokratov a bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Hovorili sme s ním o darovaní systémov S-300 Ukrajine ale aj novým F-16tkám, ktoré v posledných dňoch lietali nad Bratislavou. Venovali sme sa ceste premiéra Roberta Fica do Moskvy a slovám ministra obrany Roberta Kaliňáka o politike na štyri svetové strany. Pozreli sme sa tiež na pro-ruskú organizáciu Brat za brata a jej snahu o založenie tajnej služby na Slovensku. Reč však bola aj o Ukrajine a mierových rokovaniach, obrannom priemysle a obrane Európy a o Spojených štátoch, vzťahu medzi USA a EÚ a samotnom Donaldovi Trumpovi.
Slovensko by malo mať niečo ako senát zložený zo zástupcov regiónov, ako majú v Česku, hovorí Mária Kolíková. Zabránilo by sa tak rýchlym a nikým nebrzdeným zmenám ako pri trestnom zákone. SaS to bude mať aj vo volebnom programe. Richard Sulík podľa nej prestal hovoriť fakty. Minulý týždeň mala incident s poslancom SNS Lučanským a pripisuje ho dezinformáciám. Chodia jej aj vyhrážky, že sa jej niečo stane.V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako funguje naša justícia, ak kauza Očistec trvá už tak dlho;– po 3:00 – prečo nezlepšila trestný proces, keď bola ministerkou;– od 5:00 – či je to celé chyba Viliama Karasa, ktorý nedotiahol zmenu trestného procesu;– po 8:00 – či poslanci v parlamente schvália amnestiu pre Gašpara cez novelu o kajúcnikoch;– od 9:00 – že Smer navrhuje systém, v ktorom nikto nebude spolupracovať s políciou a každý prípad sa bude dať rozbiť;– po 10:30 – či by nám EÚ mala zastavovať eurofondy, aby motivovala Roberta Fica prestať ničiť inštitúcie;– od 14:00 – že dáva logiku, aby európske pravidlá platili a vymáhali sa cez peniaze;– po 15:45 – že aj Maďarsko a Poľsko najprv na zastavovanie eurofondov upozorňoval europarlament;– od 17:30 – čo hovorí na návrh zmeny ústavy, aby sa parlament dal odvolať ľudovým hlasovaním;– po 18:45 – či by to prinieslo permanentnú predvolebnú kampaň;– od 19:30 – že cestou ako vypustiť politický tlak je zriadiť druhú komoru parlamentu;– po 21:00 – ako by senát pomohol právnemu štátu na Slovensku a zastúpeniu regiónov;– od 22:30 – či by to paradoxne perinieslo stálu volebnú kampaň, ktorú nechce;– po 24:00 – že treba spájať samosprávy a potom im dať viac peňazí;– od 25:30 – že reformou verejnej správy a druhou komorou parlamentu by sa dali podmieniť eurofondy;– po 28:00 – či návrh Borisa Suska o Súdnej rade SR pomôže právnemu štátu a vyhovie EÚ, alebo zabetónuje smeráckych nominantov;– po 30:00 – že v Súdnej rade sa premnožili advokáti;– od 34:00 – že Richard Sulík sa prestal riadiť faktami a uniká mu realita v oblasti rodovej rovnosti;– po 37:30 – že Sulík mal priestor v SaS aj bez toho, aby kandidoval, ale nemôžu byť dvaja kohúti;– od 40:00 – či nespojenie opozície neskončí opäť vládou Smeru;– po 44:00 – či sa poučila z nespojenia Za ľudí s PS-SPOLU, Demokratov s Dzurindom a podobne;– od 47:00 – že je queen dezinformačných médií;– po 48:30 – ako drží palce PS, aby zvládli boj okolo kauzy Šimečkovej mamy;– od 52:00 – že jej chodia vyhrážky, že sa jej niečo stane;– po 53:00 – o čom bol jej incident s poslancom Lučanským.
Ve slovenské STVR pokračuje vlna hromadného propouštění. Management veřejnoprávní televize a rozhlasu tvrdí, že jde o úsporná opatření. Podle novinářky Zuzany Kovačič Hanzelové ale odcházejí hlavně ti, kteří dávali veřejně najevo nesouhlas s vedením. „Po nástupu premiéra Roberta Fica došlo k faktickému zestátnění STVR, je absolutně v područí politických nominantů ministerstva kultury,“ konstatuje.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Hosťom v relácii Zo zákulisia politiky bol tentokrát bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Dva roky po atentáte na Roberta Fica sme sa vrátili k tomu, prečo ku nemu vôbec došlo a či by sa mohlo niečo zopakovať aj dnes. Zábojník otvorene hovorí o polarizovanej spoločnosti a obave, že bezpečnostné zložky nekonajú dostatočne a niečo sa musí zmeniť. Kritizuje, že v máji 2024 nebola vyvinutá dostatočná zodpovednosť.Myslí si, že verejné vystúpenia sú pre premiéra v dnešnej dobe bezpečné? Obávajú sa zahraničné návštevy na Slovensku nebezpečenstva? Je podľa neho trest 21 rokov pre Juraja Cintulu dostatočným? Za čo kritizuje ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka? Dozvieš sa vo videu.
Kým je v skutočnosti žena, ktorú označili za „politickú mŕtvolu“ a ona v prezidentských prieskumoch porazila aj Roberta Fica? Prečo sa napriek tomu nestala prvou ženou na poste hlavy štátu a skončila vo vysokej politike? Prečo sa nedokáže zastaviť, keď hovorí o deťoch a sociálnej politike? To je iba niekoľko otázok, na ktoré hľadá odpoveď prvý beletrizovaný životopis Ivety Radičovej. Kniha RADIČOVÁ však nie je tradičnou biografiou mapujúcou príbeh prvej slovenskej premiérky a profesorky sociológie. Je to skôr osobný rozhovor Ivety Radičovej s Petrom Bárdym, ktorý nám ukazuje nielen jej silu a integritu, ale aj citlivosť a zraniteľnosť. Šéfredaktor Aktuality.sk strávil s Ivetou Radičovou desiatky hodín v osobných rozhovoroch aj vášnivých diskusiách, aby prenikol za roky budovaný obranný múr. Nezaujímala ho „iba“ Radičová – premiérka, ktorá sa pokúsila zmeniť slovenskú politiku formovanú takmer výlučne mužmi. Chcel vedieť, aké bolo jej detstvo a dospievanie v totalite aj rodinný život so Stanom Radičom a vyrovnávanie sa (nielen) s jeho náhlym odchodom. Ako prežívala 80. roky v znormalizovanom Československu, november 1989 i turbulentné roky budovania slovenskej demokracie. Prečo chcela hrať čistú hru nielen v živote, ale aj v politike. Ako sa popasovala s pádom vlády aj odchodom z vysokej politiky. Či by vedela byť populistkou ako Fico, ak by to znamenalo koniec „našich ľudí“ v politike? Žena, ktorá odmietala robiť politiku v štýle ja tebe, ty mne a verila v silu argumentov a rozumu. Aj za cenu demisie a odchodu z politickej scény, nie však z verejného života, v ktorom je dodnes prítomná. Lebo Iveta Radičová nedokáže mlčať – slobodu i autenticitu má zapísanú v DNA. So všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré to so sebou prináša. Aj vďaka tomu prelomila slovenské tabu, že na úrade vlády môžu sedieť len alfasamci, chladnokrvní stratégovia či populistickí krikľúni. A začala kliesniť cestu, v ktorej mohla o dekádu neskôr úspešne pokračovať i Zuzana Čaputová. Audiokniha: Radičová Autor: Peter Bárdy Interpretka: Ľudmila Mandžárová Dĺžka: 8:42 hod Vydavateľstvo: Publixing Audiokniha Radičová na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Radičová na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)
Slovensko by malo mať niečo ako senát zložený zo zástupcov regiónov, ako majú v Česku, hovorí Mária Kolíková. Zabránilo by sa tak rýchlym a nikým nebrzdeným zmenám ako pri trestnom zákone. SaS to bude mať aj vo volebnom programe. Richard Sulík podľa nej prestal hovoriť fakty. Minulý týždeň mala incident s poslancom SNS Lučanským a pripisuje ho dezinformáciám. Chodia jej aj vyhrážky, že sa jej niečo stane.V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– od 1. minúty – ako funguje naša justícia, ak kauza Očistec trvá už tak dlho;– po 3:00 – prečo nezlepšila trestný proces, keď bola ministerkou;– od 5:00 – či je to celé chyba Viliama Karasa, ktorý nedotiahol zmenu trestného procesu;– po 8:00 – či poslanci v parlamente schvália amnestiu pre Gašpara cez novelu o kajúcnikoch;– od 9:00 – že Smer navrhuje systém, v ktorom nikto nebude spolupracovať s políciou a každý prípad sa bude dať rozbiť;– po 10:30 – či by nám EÚ mala zastavovať eurofondy, aby motivovala Roberta Fica prestať ničiť inštitúcie;– od 14:00 – že dáva logiku, aby európske pravidlá platili a vymáhali sa cez peniaze;– po 15:45 – že aj Maďarsko a Poľsko najprv na zastavovanie eurofondov upozorňoval europarlament;– od 17:30 – čo hovorí na návrh zmeny ústavy, aby sa parlament dal odvolať ľudovým hlasovaním;– po 18:45 – či by to prinieslo permanentnú predvolebnú kampaň;– od 19:30 – že cestou ako vypustiť politický tlak je zriadiť druhú komoru parlamentu;– po 21:00 – ako by senát pomohol právnemu štátu na Slovensku a zastúpeniu regiónov;– od 22:30 – či by to paradoxne perinieslo stálu volebnú kampaň, ktorú nechce;– po 24:00 – že treba spájať samosprávy a potom im dať viac peňazí;– od 25:30 – že reformou verejnej správy a druhou komorou parlamentu by sa dali podmieniť eurofondy;– po 28:00 – či návrh Borisa Suska o Súdnej rade SR pomôže právnemu štátu a vyhovie EÚ, alebo zabetónuje smeráckych nominantov;– po 30:00 – že v Súdnej rade sa premnožili advokáti;– od 34:00 – že Richard Sulík sa prestal riadiť faktami a uniká mu realita v oblasti rodovej rovnosti;– po 37:30 – že Sulík mal priestor v SaS aj bez toho, aby kandidoval, ale nemôžu byť dvaja kohúti;– od 40:00 – či nespojenie opozície neskončí opäť vládou Smeru;– po 44:00 – či sa poučila z nespojenia Za ľudí s PS-SPOLU, Demokratov s Dzurindom a podobne;– od 47:00 – že je queen dezinformačných médií;– po 48:30 – ako drží palce PS, aby zvládli boj okolo kauzy Šimečkovej mamy;– od 52:00 – že jej chodia vyhrážky, že sa jej niečo stane;– po 53:00 – o čom bol jej incident s poslancom Lučanským.
Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.
Deti v lokálnych krojoch so spevníkom piesní z danej oblasti Slovenska, pasportizácia všetkých umeleckých diel vo vlastníctve štátu a piesne v rádiu len také, aby ich slovám všetci rozumeli. To je plán ministerky Martiny Šimkovičovej na nasledujúce roky.Plán obnovy a odolnosti kultúry, nie z dielne rezortu kultúry, pripravuje aj viac než stovka odborníkov, vrátane odvolaných riaditeľov kultúrnych inštitúcií. Chcú, aby sa za prvých sto po odchode vlády Roberta Fica zaviedol krízový manažment v kultúrnom sektore, prestal obchádzať legislatívny proces a aby sa za prvý rok zvýšila ochrana pamiatok, obnovil dialóg medzi ministerstvom a podriadenými inštitúciami a otvorila debata aj valorizovaní miezd v kultúre, ktoré sú dlhodobo nízke.V Bratislave chystá Otvorená kultúra 19. mája konferenciu, kde chce svoj plán predstaviť. „Niektoré politické strany chcú spojiť ministerstvo kultúry s iným rezortom," hovorí v rozhovore bývalý šéf Slovenského národného divadla Matej Drlička.Kľúčovou témou odborníkov zostáva aj personálna stabilita inštitúcií. „Odvolanie politických nominantov navrhla takmer každá naša pracovná skupina. Je to problém, ktorý trápi veľkú časť kultúrnej obce," zdôrazňuje Július Barczi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.
Dnes sa začína súdny proces v kauze Očistec. Ide o kauzu obrovských rozmerov, kde sú pre trestné činy založenia zločineckej skupiny, korupcie či zneužívania právomoci verejného činiteľa obžalovaní aj podpredseda parlamentu za Smer Tibor Gašpar, jeho príbuzný nitriansky oligarcha Norbert Bödör, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, či bývalé vedenie NAKA za tretej vlády Roberta Fica.Ako vyzeralo vyšetrovanie o aké výpovede a dôkazy sú spísané v 181 stranovej obžalobe? Na čom stavia svoju obranu obhajoba? Ako s tým súvisia aktuálne vyšetrovania Úradu inšpekčnej služby voči bývalým vyšetrovateľom? A ako môže celý súdny proces ovplyvniť najnovšia novela trestného zákona ministra Suska? Braňo Závodský sa rozprával s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu.
Európske agrodotácie sú v ohrození. Dôvodom je katastrofálny stav Pôdohospodárskej platobnej agentúry. PPA je štát v štáte, vládnu mu figúrky dosadené ľuďmi zneužívajúcimi agrodotácie. PPA uniesla oligarchia a politici to kryjú, tvrdí Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. A prečo je mýtny tender doteraz vážny problém?Pôdohospodárska platobná agentúra je vo vážnom ohrození. Opäť. Brusel pre zásadné systémové nedostatky žiada pozastavenie jej akreditácie pričom v hre je i hrozba korekcií mnohomiliónových poľnoplatieb. Ešte väčším problémom je, že minister pôdohospodárstva, ktorý je riadiacim, ale aj kontrolným orgánom PPAčky, problém ignoruje a tvári sa, že buď nerozumie po anglicky alebo vraj ide len o akési spiknutie opozície a médií. Na vážne pochybenia v Pôdohospodárskej agentúre pritom opakovane poukazoval aj Najvyšší kontrolný úrad a PPA - po kauze Dobytkár, rovnakému problému ako teraz, už čelila."Hnevá ma, že my sme ako na podnose odovzdali orgánom činným v trestnom konaní ukážkový príklad skorumpovanej a rozkradnutej štátnej agentúry a namiesto toho, aby bežali vyšetrovania a jej bývali predstavitelia by boli braní na zodpovednosť, zavládla tu kultúra nevyvodzovania osobnej - politickej i trestnoprávnej, zodpovednosti." Predseda NKÚ Ľubomír AndrassyPrídu slovenskí farmári kvôli rôznym Fafokanom, ktoré sa tvária že sú penzióny, aj keď žiadnymi penziónmi nie sú, o mnohomiliónové eurodotácie? Čo - a koho presne, kryje minister pôdohospodárstva a prečo tento problém ignoruje? Na základe čoho bývalý šéf PPA - po zlyhaniach Agentúry, dnes šéfuje Finančnej správe a prečo je pre aktuálnu vládnu moc tak nenahraditeľným mužom? Ak by vláda nereprezentovala verejný záujem, ale záujem tých, ktorí uniesli PPA, nesprávala by sa inak, než ako sa dnes správa vláda Roberta Fica, hovorí Makarová.No a napokon, kam miznú miliardy z diaľničného Mýta a ako to, že napriek miliardám z mýtneho tendra nie sme schopní dostavať čo i len jednu diaľnicu z východu na západ tejto našej maličkej krajiny?Únos PPA, únos Mýta, ale i únos zdravotníctva či dokonca rozklad právneho štátu - ako i sankcií za zneužitie verejných zdrojov. Moc oligarchie naprieč všetkými oblasťami verejného života a vláda nikým nevolených finančných záujmov, hlboko v tieni politiky. Kto teda naozaj vládne Slovensku a koho je v skutočnosti tento štát?Ráno Nahlas, tentoraz s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Bude Robert Fico nasledovať osud Viktora Orbána a kde hľadať slovenského Maďara? Roberta Fica neporazí žiadny bájny Mesiáš, ale iba poctivé politické remeslo a práca. Ak sa to nepodarí, bude to dôsledok amaterizmu a sebectva na opozičnej scéne, tvrdí pre Aktuality publicista Samo Marec. Ale, vie opozičný volič čo vlastne chce? Pád dlhoročnej stálice maďarskej politiky a hviezdy globálnej konzervatívnej politiky – Viktora Orbána, ukázal, že každý politik je nahraditeľný a - ako sa na Slovensku hovorí, “žiadne stromy nerastú až do neba.” Víťazstvo orbánovho vyzývateľa Pétera Maďara tak otvorilo i otázku o ďalšej politickej budúcnosti jeho verného politického spojenca a stálice slovenskej politiky Roberta Fica.Prakticky okamžite sa tak na slovenskej politickej scéne (po koľký krát už) opäť otvorila téma integrácie roztrieštených opozičných síl. Dokáže naša opozícia pretaviť tento vietor možnej zmeny a transformovať nádeje do hmatateľného politického výsledku či sa to všetko zasa utopí v ďalšom nekonečnom hľadaní bĺch v kožuchu? Pôjde Robert za Viktorom a dočkáme sa slovenského “Maďara”? A čo by mohlo byť tým slovenským “vetrom zmeny”? Témy pre publicistu Sama Marca.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.