Podcasts about odpove

Na Ukrajine je to dnes "Kto z koho". Rusko sa vydalo cestou opotrebovávajúcej vojny. V nej zvíťazí ten, kto bude schopný v tomto konflikte vydržať dlhšie. Tá vojnová línia sa dnes vedie medzi imperiálnym Ruskom a Ukrajinou podporovanou našou euroatlantickou civilizáciou. Tvrdí bývalý diplomat Peter Weiss. Podľa neho Rusku ide aj o rozloženie EÚ a NATO a preto je postoj Ficovej vlády iracionálnym hazardom s našimi národnoštátnymi záujmami.Ani druhé kolo priamych Rusko Ukrajinských rokovaní, ktoré sa včera uskutočnilo v Istanbule neprinieslo žiadny posun k ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Návrhy, ktoré Rusko predložilo sú zjavne pre Ukrajinu neprijateľné a navyše, krátko predtým podnikli Ukrajinci bezprecedentný a úspešný dronový útok na strategické ruské letectvo hlboko v tyle nepriateľa. Táto vojna bude nadlho a bude to - kto z koho, teda či dlhšie vydrží Rusko alebo Ukrajina podporená našou euroatlantickou civilizáciou, hovorí pre Aktuality Nahlas exdiplomat Peter Weiss Zatiaľ čo vojna na Ukrajine nemá konca, slovenská zahraničná politika čoraz viac zapadá do pasce dvojtvárnosti a populistického alibizmu. Na jednej strane sa náš premiér ostentatívne chodí klaňať do Kremľa a vedie prázdne reči o mieri, na strane druhej sa zo Slovenska stáva zbrojárska veľmoc a naša vláda nemá pre našich kľúčových západných spojencov pekného slova. Do sporu sme sa dostali už aj s novým nemeckým kancelárom, ktorý nám pohrozil stopnutím eurofodov. Odpoveďou sú mu reči o fírerovi či volanie po vystúpení z EÚ. Kritika sa skrátka vo vládnej koalícií akosi nenosí. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom vývoji v mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj o čudnej suverenite Ficovej zahraničnej politiky, ktorá podľa kritikov začína zásadne ohrozovať strategické záujmy krajiny. O čo teda Robertovi Ficovi vlastne ide a má ešte pod kontrolou nielen to, čo sa mu v tejto krajine deje, ale i to, aký obraz Slovensko dnes vysiela do sveta? A je niekde v pozadí "hra patriotov" o vyviazaní Slovenska zo zväzku Európskej únie? Témy pre bývalého diplomata a expredsedu SDĽ Petra Weissa.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na Ukrajine je to dnes "Kto z koho". Rusko sa vydalo cestou opotrebovávajúcej vojny. V nej zvíťazí ten, kto bude schopný v tomto konflikte vydržať dlhšie. Tá vojnová línia sa dnes vedie medzi imperiálnym Ruskom a Ukrajinou podporovanou našou euroatlantickou civilizáciou. Tvrdí bývalý diplomat Peter Weiss. Podľa neho Rusku ide aj o rozloženie EÚ a NATO a preto je postoj Ficovej vlády iracionálnym hazardom s našimi národnoštátnymi záujmami.Ani druhé kolo priamych Rusko Ukrajinských rokovaní, ktoré sa včera uskutočnilo v Istanbule neprinieslo žiadny posun k ukončeniu ruskej agresie na Ukrajine. Návrhy, ktoré Rusko predložilo sú zjavne pre Ukrajinu neprijateľné a navyše, krátko predtým podnikli Ukrajinci bezprecedentný a úspešný dronový útok na strategické ruské letectvo hlboko v tyle nepriateľa. Táto vojna bude nadlho a bude to - kto z koho, teda či dlhšie vydrží Rusko alebo Ukrajina podporená našou euroatlantickou civilizáciou, hovorí pre Aktuality Nahlas exdiplomat Peter Weiss Zatiaľ čo vojna na Ukrajine nemá konca, slovenská zahraničná politika čoraz viac zapadá do pasce dvojtvárnosti a populistického alibizmu. Na jednej strane sa náš premiér ostentatívne chodí klaňať do Kremľa a vedie prázdne reči o mieri, na strane druhej sa zo Slovenska stáva zbrojárska veľmoc a naša vláda nemá pre našich kľúčových západných spojencov pekného slova. Do sporu sme sa dostali už aj s novým nemeckým kancelárom, ktorý nám pohrozil stopnutím eurofondov. Odpoveďou sú mu reči o fírerovi či volanie po vystúpení z EÚ. Kritika sa skrátka vo vládnej koalícií akosi nenosí. Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o aktuálnom vývoji v mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou, ale aj o čudnej suverenite Ficovej zahraničnej politiky, ktorá podľa kritikov začína zásadne ohrozovať strategické záujmy krajiny. O čo teda Robertovi Ficovi vlastne ide a má ešte pod kontrolou nielen to, čo sa mu v tejto krajine deje, ale i to, aký obraz Slovensko dnes vysiela do sveta? A je niekde v pozadí "hra patriotov" o vyviazaní Slovenska zo zväzku Európskej únie? Témy pre bývalého diplomata a expredsedu SDĽ Petra Weissa.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie z roku 2024 je memorovanie v školách dlhodobo najčastejšie rozvíjanou kognitívnou schopnosťou u žiakov. Dajú sa však napríklad cudzie jazyky učiť inak? Odpoveď aj na túto otázku nám prezradila Mária Verébová, ktorá je absolventkou postgraduálneho štúdia Európskeho a medzinárodného práva v Budapešti a držiteľkou certifikácie TESOL. V Sydney učila angličtinu a mentorovala študentov na University of Technology. V súčasnosti je HR manažérkou Jazykovej školy Vista a má na starosti pobočku Vista Praha. Učí sa čínštinu a so svojimi deťmi hovorí po anglicky. Ako to zvládajú nielen ony, ale aj ona sama, a ako sa možno učiť jazyky efektívne, nám povedala v podcaste.

1. Slovensko sa správa ako grobian v opere. 2. Koalícia chce potichu obmedziť našu integráciu s Európou a KDH je zatiaľ za. 3. Univerzita Petra Kotlára dobýja vedecký svet.

Každý vie, že prvým človekom vo vesmíre bol sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin. Ako však na rané úspechy sovietskej kozmonautiky zareagovali Spojené štáty americké? O tejto téme sa rozprávajú spolupracovník Postoja Michal Novota a redaktor Lukáš Krivošík. Druhým človekom vo vesmíre a prvým Američanom bol Alan Shepard. Zaujímavou osobnosťou amerického vesmírneho programu bol aj astronaut John Glenn. Pred historickou časťou sa však diskutujúci dotknú aj aktuálnych udalostí vo výskume vesmíru. Sonda Venera nakoniec bezpečne dopadla do Indického oceánu; Európsky satelit Biomass má sledovať z obežnej dráhy lesy na Zemi; Donald Trump chce osekať rozpočet NASA - ktoré výskumné projekty to ovplyvní?; A pozrieme si nádherné zábery telesa W-3 ako prechádza zemskou atmosférou.

Hosť podcastu: CELESTE BUCKINGHAM, speváčka Rozprávame sa o jej knihe What Do I Do Now – Playlist môjho života. Názov je podľa nového singlu – čo ním chcela Celeste povedať a odkázať? Hovoríme o príbehoch za skladbami: Gods of War, Nobody Knows, Run Run Run, Never Be You, Crushin´My Fairytale, Me and the Ceiling, I´m not sorry, či Timei s Ours. Celeste hovorí aj o ťažkých chvíľach, o anorexii, tlaku okolia, o myšlienkach a úvahách o živote. Spomíname aj na jej herecké obdobie, keď hrala princeznú Beatrix v rozprávke Láska na vlásku. Čo jej dala Superstar?

„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Židia a židovská kultúra sú dlhé storočia predmetom rôznych konšpirácií a vymyslených sprisahaní. Ich zdrojom je často relatívny spoločenský a ekonomický úspech židovskej menšiny. Odpoveď na otázku, čo je zdrojom úspechu a tragédie Židov hľadal Róbert Chovanculiak z INESS s hosťami: hlavným slovenským rabínom Michailom Kapustinom a predsedomžidovskej obce na Slovensku Richardom Dudom.Záznam podujatia z 8.4.2025. Na túto tému sme vydali aj publikáciu, ktorú si môžete stiahnuť tu:https://iness.sk/wp-content/uploads/2025/04/Tajomstvo-uspechu-a-tragedie-Zidov.pdf

Kam si to kopol? 7. nadstavbového kola Niké ligy? Ani teraz nepoznáme meno majstra aktuálneho ročníka slovenskej futbalovej Niké ligy, keďže ŠK Slovan Bratislava padol na Žitnom ostrove a Žilina zdolala trnavský Spartak. Viac sa dozviete v 36. epizóde podcastu na ŠPORT.sk.Týždeň, ktorý priniesol až 7 stretnutí najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. V stredu Žilina dohrala s Košicami 5. nadstavbové kolo a už aktuálny program sa v kompletnom zložení odohral počas víkendu vrátane piatkovej predohrávky v Trenčíne.Ani po 7. nadstavbovom kole stále nepoznáme meno zostupujúceho, ale ani majstra. O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 36. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom Norbertom Hrnčárom.OPRAVA FAKTICKEJ CHYBY vo videu: DAC Dunajská Streda hrá so Spartakom Trnava v 9. nadstavbovom kole Niké ligy, nie v poslednom.

Kam si to kopol? 7. nadstavbového kola Niké ligy? Ani teraz nepoznáme meno majstra aktuálneho ročníka slovenskej futbalovej Niké ligy, keďže ŠK Slovan Bratislava padol na Žitnom ostrove a Žilina zdolala trnavský Spartak. Viac sa dozviete v 36. epizóde podcastu na ŠPORT.sk.Týždeň, ktorý priniesol až 7 stretnutí najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. V stredu Žilina dohrala s Košicami 5. nadstavbové kolo a už aktuálny program sa v kompletnom zložení odohral počas víkendu vrátane piatkovej predohrávky v Trenčíne.Ani po 7. nadstavbovom kole stále nepoznáme meno zostupujúceho, ale ani majstra. O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 36. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom Norbertom Hrnčárom.OPRAVA FAKTICKEJ CHYBY vo videu: DAC Dunajská Streda hrá so Spartakom Trnava v 9. nadstavbovom kole Niké ligy, nie v poslednom.

Po havarijnom poistení dnes siahne skoro každý majiteľ nového alebo hodnotnejšieho auta. Počuli ste už ale o havarijnom poistení bicykla? Generali prináša túto novinku ako prvá poisťovňa na slovenskom trhu. A prečo by ste mali uvažovať nad takýmto poistením? Odpoveď nájdete v rozhovore s Tomášom Potúčkom, riaditeľom poistenia majetku a zodpovednosti poisťovne Generali. V relácii Ide o peniaze sa dozviete aj: Akých škôd sa týka havarijné poistenie bicykla a v čom sa líši od poistenia domácnosti, ktoré kryje aj bicykle? Dajú sa poistiť iba nové či aj staršie bicykle a do akej výšky? Aké ďalšie dopravné prostriedky (kolobežky, trojkolky) si viete poistiť? Čo všetko sa skrýva pod asistenčnými službami a platí poistenie aj mimo územia Slovenskej republiky? Pomôže vám nový typ poistenia aj v prípade, ak bicyklom spôsobíte škodu či ujmu na zdraví? Treba pri poistnej udalosti volať políciu a bude sa skúmať napríklad množstvo alkoholu v krvi? Kde a ako sa bude dať havarijné poistenie bicykla uzavrieť a koľko bude stáť?

Čo je to bezpečný priestor? Pre mnohých sú to zamknuté dvere, bezpečná ulica či antivírus v počítači. Bezpečný priestor však znamená aj prostredie, v ktorom sa všetci môžeme cítiť rešpektovaní a chránení, bez ohľadu na pohlavie, vek či profesiu. Žiaľ, na našich školách, pracoviskách či v šoubiznise je sexuálne obťažovanie a násilie stále realitou, o ktorej sa hovorí iba pramálo.V piatej epizóde podcastu Medúza 2025 sa pozrieme na to, ako vyzerá sexuálne násilie a obťažovanie na pracovisku, v umeleckej brandži, ale aj v školskom prostredí. Známe slovenské Herečky Karin Hajdu, Kristína Tormová, Dominika Kavaschová a Zuzana Vačková hovoria o svojich osobných skúsenostiach so sexuálnym obťažovaním, ktoré sa nevyhlo ani slovenskému šoubiznisu. Herec a spevák Martin Madej približuje, ako môže pozornosť médií či verejnosti prinášať situácie, ktoré hraničia s útokom či obťažovaním. A to aj v detskom či tínedžerskom veku.V piatej epizóde s názvom Toxické pracoviská počujete aj hlas Bohunky Koklesovej, rektorky Vysokej školy výtvarných umení, ktorá sa otvorene postavila proti šikane a sexuálnemu obťažovaniu na pôde školy. Vysvetľuje, ako sa dá podobným situáciám čeliť systematicky, ako sa dajú anonymné svedectvá premeniť na ozdravný proces pre celú inštitúciu a ako možno vybudovať bezpečné prostredie aj tam, kde predtým panovalo mlčanie a strach.Epizóda taktiež upozorňuje na toxické prostredie sociálnych sietí, bulváru či spoločnosti, kde sa slová stávajú zbraňami. Nejde len o slovné útoky či nenávistné komentáre na sociálnych sieťach, ale aj o vytváranie atmosféry, ktorá podporuje nenávisť, útoky, šírenie predsudkov a normalizáciu násilia.Ako sa proti tomu brániť? Ako môže každý z nás zmeniť atmosféru vo svojom okolí? Odpoveď je jednoduchá: Prvým krokom k zmene je zareagovať na nevhodné správanie, ktorého sme svedkami. Budovanie bezpečného priestoru sa totiž začína tam, kde sa končí ticho.Medúza 2025 je projektom neziskovej organizácie Centrum Slniečko, ktorá už 25 rokov pomáha preživším domáceho a sexuálneho násilia. Bez podpory darcov by to však nešlo. Ak je aj vašou túžbou bezpečnejšia, morálnejšia a vyspelejšia spoločnosť, svojou troškou im v tom môžete pomôcť. Staňte sa pravidelným darcom. Už len pár eur mesačne dokáže pomôcť poskytnúť ubytovanie matke s dieťaťom, ktorá nemá kam ujsť, alebo zabezpečiť terapeutickú pomoc týranému dieťaťu.Viac informácií nájdete na tomto odkaze: https://linktr.ee/centrumslniecko —Ak vy alebo niekto vo vašom okolí zažíva akúkoľvek formu násilia - domáce, sexuálne, ekonomické, psychické či fyzické, kliknite na www.bezmodrin.sk alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši.Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum Slniečko, n.o. (v anglickom jazyku The Sun Center).

Jana Drottnerová // Tit 1, 16

Je to región, ktorý má bohatú hlavne banícku históriu. Na Gemeri žili už za čias monarchie bok po boku mnohé národy a národnosti. Slováci, Maďari, či Nemci prinášali svoj um a šikovné ruky všade, kde ich bolo treba. Ako tu vyzeral život Slovákov od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny? Odpoveď ponúka výstava s názvom „Slovenská stopa v dejinách Gemera“ v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Ďuro Šimko vás na ňu zoberie v tejto epizóde. | Banícke múzeum v Rožňave; Výstava: Slovenská stopa v dejinách Gemera. | Náučnú reláciu V múzeu pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý piatok po 20. hodine.

Fabrikujú úplne bludy, ale robia to presne podľa nôt ruských tajných služieb. Obávam sa, že pôjdu cestou kriminalizácie protestov. Tvrdí o vládnom boji s údajným pučom Tomáš Forró, vojnový reportér a priateľ Mamuka Mamulašviliho. Verejnosti odkazuje aby sa vládnou mocou nenechala zastrašiť a s protestami to nevzdávala. A čo na to šéf Gruzínskej légie?O hrozbe štátneho prevratu tu s vážnou tvárou rozprávali naši najvyšší štátni činitelia, ale neboli ani za pani Štasselovou a neboli ani za mnou, ktorý sa s Mamukom Mamulašvilim dlho osobne poznám. Takže, ak sa tu robí štátny prevrat a vyšetruje sa to, tak prečo tých hlavných podozrivých doteraz vôbec nikto nijako nevyšetruje? Pýta sa v Ráno Nahlas vojnový reportér a Mamulašviliho osobný priateľ Tomáš Forró.Stal sa symbolickou tvárou údajného protištátneho prevratu, ktorý sa iba nedávno zrodil v hlave nášho premiéra. Mal sa stať konkrétnou hrozbou ich údajne pripravovanej násilnej podoby. Śéf Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Kto je tento muž roky bojujúci proti ruskej agresií - hrdina ukrajinského odporu alebo človek podozrievaný z vojnových zločinov? A z akých dôvodov by vlastne mal mať prsty práve v slovenskom puči?"To, čo sa tu dnes deje, to je paralelný vesmír. To sú veci, ktoré sú vymyslené a v realite sa nedejú. Čo je však najhoršie, tak tieto obvinenia sú evidentne súčasťou oveľa komplexnejšieho plánu ruských tajných služieb. To je pre naše tajné služby výnimočne znepokojivý moment, pretože je zjavne, že do týchto operácií sa zapojili aj členovia slovenskej vlády. Hovorí Tomáš Forró.Prečo premiér - namiesto toho aby riešil skutočné a vážne problémy tejto čoraz viac kolabujúcej krajiny, siahol po receptúre z dielne tajných služieb? A čo šéfa SMERu viedlo k tomu, aby po narastajúcich občianskych protestoch prišiel z nepodloženými fikciami o protištátnom puči? Čoho sa teda máme báť, násilného Majdanu alebo strach môže vyvolávať paranoidná vládna garnitúra a politicky zneužívaná tajná služba? "Je dosť možné, že nezostane iba pri nejakých mediálnych obvineniach, ale že tu budú reálne pokusy očierniť alebo dokonca vyfabrikovať nejaké obvinenia. Teraz sa zúfalo snažia zliepať hrozby o akomsi prevrate - pričom na to využívajú roky staré fotky, ale môže byť reálne, že už teraz tu niekto fabrikuje na členov opozície, aktivistov či prakticky kohokoľvek, nejaké vymyslené obvinenia na to, aby toho človeka mohli stíhať, kriminalizovať či proste zničiť jeho život," pripomína Forró.No a napokon, aká budúcnosť čaká na Ukrajinu, ktorá sa už bezmála tretím rokom čoraz zúfalejšie bráni krvavej ruskej agresií a čo môžeme s tým všetkým urobiť my, občania?"My sa nebavme o tom, čo môže alebo nemôže urobiť Fico a jeho ľudia. Bavme sa o tom, čo môžeme urobiť my. Sme vyspelá občianska spoločnosť, ktorá sa vie zorganizovať, protestovať a vie dať najavo svoj názor. Je iba na nás, aby sme im toto nedovolili. Takže tým najzákladnejším odkazom je: Nejde o to aby sme sa báli, ale aby sme konali a nedali sa. "Témy pre Tomáša Foroóa, vojnového reportéra, ktorý realitu tejto vojny dôverne pozná a osobne pozná aj šéfa Gruzínskej légie Mamuka Mamulašviliho.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobsinský.

Fabrikujú úplne bludy, ale robia to presne podľa nôt ruských tajných služieb. Obávam sa, že pôjdu cestou kriminalizácie protestov. Tvrdí o vládnom boji s údajným pučom Tomáš Forró, vojnový reportér a priateľ Mamuka Mamulašviliho. Verejnosti odkazuje aby sa vládnou mocou nenechala zastrašiť a s protestami to nevzdávala. A čo na to šéf Gruzínskej légie?O hrozbe štátneho prevratu tu s vážnou tvárou rozprávali naši najvyšší štátni činitelia, ale neboli ani za pani Štasselovou a neboli ani za mnou, ktorý sa s Mamukom Mamulašvilim dlho osobne poznám. Takže, ak sa tu robí štátny prevrat a vyšetruje sa to, tak prečo tých hlavných podozrivých doteraz vôbec nikto nijako nevyšetruje? Pýta sa v Ráno Nahlas vojnový reportér a Mamulašviliho osobný priateľ Tomáš Forró.Stal sa symbolickou tvárou údajného protištátneho prevratu, ktorý sa iba nedávno zrodil v hlave nášho premiéra. Mal sa stať konkrétnou hrozbou ich údajne pripravovanej násilnej podoby. Śéf Gruzínskej légie Mamuka Mamulašvili. Kto je tento muž roky bojujúci proti ruskej agresií - hrdina ukrajinského odporu alebo človek podozrievaný z vojnových zločinov? A z akých dôvodov by vlastne mal mať prsty práve v slovenskom puči?"To, čo sa tu dnes deje, to je paralelný vesmír. To sú veci, ktoré sú vymyslené a v realite sa nedejú. Čo je však najhoršie, tak tieto obvinenia sú evidentne súčasťou oveľa komplexnejšieho plánu ruských tajných služieb. To je pre naše tajné služby výnimočne znepokojivý moment, pretože je zjavne, že do týchto operácií sa zapojili aj členovia slovenskej vlády. Hovorí Tomáš Forró.Prečo premiér - namiesto toho aby riešil skutočné a vážne problémy tejto čoraz viac kolabujúcej krajiny, siahol po receptúre z dielne tajných služieb? A čo šéfa SMERu viedlo k tomu, aby po narastajúcich občianskych protestoch prišiel z nepodloženými fikciami o protištátnom puči? Čoho sa teda máme báť, násilného Majdanu alebo strach môže vyvolávať paranoidná vládna garnitúra a politicky zneužívaná tajná služba? "Je dosť možné, že nezostane iba pri nejakých mediálnych obvineniach, ale že tu budú reálne pokusy očierniť alebo dokonca vyfabrikovať nejaké obvinenia. Teraz sa zúfalo snažia zliepať hrozby o akomsi prevrate - pričom na to využívajú roky staré fotky, ale môže byť reálne, že už teraz tu niekto fabrikuje na členov opozície, aktivistov či prakticky kohokoľvek, nejaké vymyslené obvinenia na to, aby toho človeka mohli stíhať, kriminalizovať či proste zničiť jeho život," pripomína Forró.No a napokon, aká budúcnosť čaká na Ukrajinu, ktorá sa už bezmála tretím rokom čoraz zúfalejšie bráni krvavej ruskej agresií a čo môžeme s tým všetkým urobiť my, občania?"My sa nebavme o tom, čo môže alebo nemôže urobiť Fico a jeho ľudia. Bavme sa o tom, čo môžeme urobiť my. Sme vyspelá občianska spoločnosť, ktorá sa vie zorganizovať, protestovať a vie dať najavo svoj názor. Je iba na nás, aby sme im toto nedovolili. Takže tým najzákladnejším odkazom je: Nejde o to aby sme sa báli, ale aby sme konali a nedali sa. "Témy pre Tomáša Foroóa, vojnového reportéra, ktorý realitu tejto vojny dôverne pozná a osobne pozná aj šéfa Gruzínskej légie Mamuka Mamulašviliho.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobsinský.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Budúci rok nás čakajú vyššie dane a 5-percentná inflácia, čiže vyššie ceny. Dá sa efekt zvyšujúcich sa cien vykompenzovať tým, že budeme nakupovať rozumnejšie? Odpoveď je jednoznačne áno. Prinášame vám univerzálne, ale aj celkom špecifické rady, ako na to, od niekoľkých expertov a pre rôzne príjmové skupiny.S niektorými vernostnými kartami v supermarketoch ušetríte aj pätinu cenu, iné sú len marketing. Univerzálna rada je tráviť v obchode čo najmenej času – prísť so zoznamom, kúpiť iba to, čo potrebujem a odísť. Ak sa budete chodiť vo voľnom čase prechádzať do nákupných centier, bude to veľmi drahý koníček. Obchody sú totiž nadizajnované tak, aby vás motivovali kúpiť čo najviac a čo najdrahšie. To isté pritom platí pre e-shopy. Viete napríklad, ako v obchode nájsť lacnejšiu alternatívu? Ako sa dajú nakúpiť potraviny lacnejšie a zároveň zdravšie, nám poradí lekár a expert na výživu. Ostatné rady v dnešnom podcaste sú od ekonómov. Nahrával Peter Hanák.

Budúci rok nás čakajú vyššie dane a 5-percentná inflácia, čiže vyššie ceny. Dá sa efekt zvyšujúcich sa cien vykompenzovať tým, že budeme nakupovať rozumnejšie? Odpoveď je jednoznačne áno. Prinášame vám univerzálne, ale aj celkom špecifické rady, ako na to, od niekoľkých expertov a pre rôzne príjmové skupiny.S niektorými vernostnými kartami v supermarketoch ušetríte aj pätinu cenu, iné sú len marketing. Univerzálna rada je tráviť v obchode čo najmenej času – prísť so zoznamom, kúpiť iba to, čo potrebujem a odísť. Ak sa budete chodiť vo voľnom čase prechádzať do nákupných centier, bude to veľmi drahý koníček. Obchody sú totiž nadizajnované tak, aby vás motivovali kúpiť čo najviac a čo najdrahšie. To isté pritom platí pre e-shopy. Viete napríklad, ako v obchode nájsť lacnejšiu alternatívu? Ako sa dajú nakúpiť potraviny lacnejšie a zároveň zdravšie, nám poradí lekár a expert na výživu. Ostatné rady v dnešnom podcaste sú od ekonómov. Nahrával Peter Hanák.

Filantropia je veľmi pekné slovo, hovorí básnik, prozaik, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Pomáhanie zo strany úspešných ľudí nevolá povinnosť, ale zodpovednosť. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom búrame tabu spojené so slovom filantropia a prinášame nielen predvianočné inšpirácie a zamyslenia. Od kňaza sa akosi automaticky očakáva, že ľuďom pomáha. Napriek tomu Daniel Pastirčák hovorí, že slovo „pomáhať“ je pre neho trochu problematické. „Naznačuje akoby jednosmerný vzťah – ja prichádzam ako ten, kto sa skláňa k úbohému a ide mu pomôcť. Skutočná pomoc je taká, v ktorej sa neskláňam, ale stanem si na to isté miesto ako človek v biede. Všetkých ľudí vnímam ako nekonečne hodnotných a snažím sa tak aj chovať,“ hovorí kazateľ o tom, prečo je otvorený pomôcť komukoľvek, koho stretne, kto zavolá alebo príde. V podcaste sa dozviete · prečo Daniel Pastirčák považuje Ježiša za absolútneho filantropa, · či výčitky svedomia bývajú tou správnou motiváciou, · prečo bankovka pre človeka bez domova môže byť len prázdnym gestom, · ako by mohla vyzerať ideálna kázeň o pomáhaní, · a či má väčšiu hodnotu darovaný čas alebo peniaze. Kto je Daniel Pastirčák Narodil sa v Prešove. V roku 1974 začal študovať na Strednej umeleckej škole v Košiciach, odkiaľ ho po výstave alternatívneho umenia vylúčili. V Bratislave sa mu podarilo ukončiť stredoškolské štúdium v odbore reštaurovanie. Vyštudoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu. Počas Novembra 1989 bol organizátorom a členom koordinačného centra VPN v Michalovciach. Pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave. Je tiež poetom, prozaikom a výtvarníkom, píše divadelné hry aj scenáre pre filmy, na konte má množstvo článkov a kníh. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

„Kto si uvedomí poblúdenia? Z nepovedomých vín ma ospravedlň!“ Žalm 19:13 Rok sa blíži ku koncu. Je prirodzené ohliadnuť sa späť. Aký som bol v tomto roku? Odpoveď si nemôžeme dať na základe toho, čo si o sebe myslíme my sami. A nemôžeme si túto otázku zodpovedať ani na základe toho, čo o nás povedia […] Øivind Andersen

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Začalo to rečami premiéra o tom, že na šetrení sa musia podieľať aj lekári a preto im platy od januára nestúpnu tak, ako sa dohodlo ešte s bývalou vládou. Vraj už dávno nežijeme časy, kedy by lekári zarábali málo. Odpoveďou boli hromadné výpovede vyše 3300 lekárov, ktorí, ak sa nedohodnú s ministerstvom na platoch a na ďalších požiadavkách, odídu z nemocníc v januári. Po takmer dvoch týždňoch došlo na prvé rokovanie so šéfom rezortu Kamilom Šaškom. Čo sa na ňom prejednávalo, či sú odbory bližšie k dohode a čo bude ďalej? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Jánom Krempaským z domácej redakcie denníka SME. Zdroje zvukov: TA3, Pravda Odporúčanie: Ak vás téma lekárskych výpovedí zaujíma, odporúčam si pozrieť rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským. Ten v ňom opisuje nielen požiadavky lekárov, ale aj problémy, ktoré v slovenskom zdravotníctve považuje za najpálčivejšie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Donald Trump alebo Kamala Harrisová? Odpoveď na túto otázku hľadajú Američania práve dnes. Volia si totiž novú hlavu štátu, ktorá do funkcie nastúpi už v januári budúceho roka. Výsledok súboja medzi demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou a jej republikánskym súperom Donaldom Trumpom je podľa prieskumov veľmi tesný a aj preto boj o voliča obaja zvádzali až do posledných chvíľ. Aká atmosféra vláda v Amerike pár hodín pred voľbami, ako sa vyvíjajú preferencie jednotlivých kandidátov, čím sa snažili presvedčiť nerozhodnutých a čo bude po voľbách? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Branislava Ondrášika, experta na politickú komunikáciu a zároveň spolupracovníka denníka SME, ktorý sa nachádza priamo v Spojených štátoch. Zdroj zvukov: WKYC Channel 3 Odporúčanie: Ak vás americké prezidentské voľby zaujímajú, odporúčam si vypočuť niekoľko posledných častí podcastu The NPR Politics Podcast. Dozviete sa viac o samotných kampaniach Harrisovej a Trumpa, ale aj o tom, čo Trump urobí, ak sa dostane k moci, respektíve, aké sú jeho plány s politickými oponentami. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Na základe toho, čo sme mohli sledovať v kampani, sa ukazuje, že USA sa bude musieť viac sústrediť sama na seba a zároveň si Amerika bude musieť odpovedať i na otázku, akú úlohu chce vo svete vlastne hrať. Európa sa musí pripraviť na to, že budeme mať dočinenia s inou Amerikou než doteraz. Pre Európu je to budíček, aby sme sa viac sústredili na vlastnú bezpečnosť, tvrdí Pavol Demeš.Bude novým prezidentom USA Donald Trump alebo Kamala Harris? Odpoveď na túto otázku začali práve dnes dávať milióny Američanov. Prognózy výsledkov, pretože okrem prezidenta si američania volia aj nových senátorov a časť kongresmanov, sú však mimoriadne tesné a tak predpovedať meno nového lídra Spojených štátov je zatiaľ ešte prakticky nemožné.Jedno je však už dnes úplne jasné, tieto voľby budú mať zásadné dopady na aktuálne veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu prakticky po celom svete – od Taiwanu, cez izraelsko-iránsky konflikt až po vojnu na Ukrajine, putinove agresívne plány a napokon i bezpečnostný dáždnik nad našou Európou a garancie USA v jadrovom odstrašení našich nepriateľov. Navyše, mimoriadne tesné prognózy, ako i dramatický priebeh kampane ukazujú veľmi polarizovanú a hlboko rozdelenú superveľmoc, ktorá stojí i pred možnosťou opakovania scenára spred štyroch rokov, v ktorom neúspešný kandidát Trump spochybnil výsledky volieb čo viedlo až k násilnému útoku na Kapitol.Téma nášho dnešného podcastu s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR a politickým analytikom Pavlom Demešom. Dodajme, že Aktuality sa budú téme volieb v USA intenzívne venovať a samozrejme, nájdete u nás aj online plný čerstvých aktuálnych informácií.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na základe toho, čo sme mohli sledovať v kampani, sa ukazuje, že USA sa bude musieť viac sústrediť sama na seba a zároveň si Amerika bude musieť odpovedať i na otázku, akú úlohu chce vo svete vlastne hrať. Európa sa musí pripraviť na to, že budeme mať dočinenia s inou Amerikou než doteraz. Pre Európu je to budíček, aby sme sa viac sústredili na vlastnú bezpečnosť, tvrdí Pavol Demeš.Bude novým prezidentom USA Donald Trump alebo Kamala Harris? Odpoveď na túto otázku začali práve dnes dávať milióny Američanov. Prognózy výsledkov, pretože okrem prezidenta si američania volia aj nových senátorov a časť kongresmanov, sú však mimoriadne tesné a tak predpovedať meno nového lídra Spojených štátov je zatiaľ ešte prakticky nemožné.Jedno je však už dnes úplne jasné, tieto voľby budú mať zásadné dopady na aktuálne veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu prakticky po celom svete – od Taiwanu, cez izraelsko-iránsky konflikt až po vojnu na Ukrajine, putinove agresívne plány a napokon i bezpečnostný dáždnik nad našou Európou a garancie USA v jadrovom odstrašení našich nepriateľov. Navyše, mimoriadne tesné prognózy, ako i dramatický priebeh kampane ukazujú veľmi polarizovanú a hlboko rozdelenú superveľmoc, ktorá stojí i pred možnosťou opakovania scenára spred štyroch rokov, v ktorom neúspešný kandidát Trump spochybnil výsledky volieb čo viedlo až k násilnému útoku na Kapitol.Téma nášho dnešného podcastu s bývalým ministrom medzinárodných vzťahov SR a politickým analytikom Pavlom Demešom. Dodajme, že Aktuality sa budú téme volieb v USA intenzívne venovať a samozrejme, nájdete u nás aj online plný čerstvých aktuálnych informácií.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Advokáti Mariana Kočnera chcú spochybniť kľúčové dôkazy proti nemu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a tiež v kauze zmenky. Chcú na to použiť nový rozsudok Európskeho súdneho dvora. Súd v Luxemburgu totiž v inom prípade rozhodol, že polícia sa nám nemôže len tak pozerať do mobilu. A práve na konverzácách Mariana Kočnera z jeho telefónu stoja dôkazy proti nemu. Ak by mali advokáti Mariana Kočnera tentoraz pravdu, bude to znamenať, že bude naše súkromie lepšie chránené napríklad aj pred okom polície? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas to vysvetlí Annamária Domeová, reportérka z investigatívneho oddelenia Aktualít. Moderuje Peter Hanák.

Advokáti Mariana Kočnera chcú spochybniť kľúčové dôkazy proti nemu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a tiež v kauze zmenky. Chcú na to použiť nový rozsudok Európskeho súdneho dvora. Súd v Luxemburgu totiž v inom prípade rozhodol, že polícia sa nám nemôže len tak pozerať do mobilu. A práve na konverzácách Mariana Kočnera z jeho telefónu stoja dôkazy proti nemu. Ak by mali advokáti Mariana Kočnera tentoraz pravdu, bude to znamenať, že bude naše súkromie lepšie chránené napríklad aj pred okom polície? V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas to vysvetlí Annamária Domeová, reportérka z investigatívneho oddelenia Aktualít. Moderuje Peter Hanák.

Progresívne Slovensko spúšťa novú letnú kampaň. Chce presvedčiť voličov koalície, že vláda pre nich nič nerobí. Nachádzame sa v situácii ako v roku 1968? Odpoveď hľadajte vo filme Vlny.

Slovensko je rozorvanou spoločnosťou, na nenávisť je však najlepšou odpoveďou láska ale i odvaha, zaznievalo v sobotu v Bratislave kde sa uskutočnil už 14 ročník dúhového Pridu. "Ja osobne nemám vôbec strach lebo presne o to im ide - šíriť strach a tým podrývať sebaistotu a silu našej komunity takže keď mi nenecháme do seba ten strach presiaknuť, tak nezmôžu nič," odkazuje jeden z predstaviteľov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.

Slovensko je rozorvanou spoločnosťou, na nenávisť je však najlepšou odpoveďou láska ale i odvaha, zaznievalo v sobotu v Bratislave kde sa uskutočnil už 14 ročník dúhového Pridu. "Ja osobne nemám vôbec strach lebo presne o to im ide - šíriť strach a tým podrývať sebaistotu a silu našej komunity takže keď mi nenecháme do seba ten strach presiaknuť, tak nezmôžu nič," odkazuje jeden z predstaviteľov Združenia rodičov a priateľov LGBT+ ľudí.

Návrat Roberta Fica pokračuje. Stále viac obyvateľov Slovenska podporuje našu zahraničnú orientáciu na Západ. Viktor Orbán navštívil počas svojho „mierového“ turné čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Ide mu len o pozornosť, alebo má plán, ako ukončiť vojnu na Ukrajine? Odpoveď vás zrejme neprekvapí.

Bývalý dlhoročný politik Smeru Marek Maďarič je dnes nestraník a nepolitik. Odpoveďou na rast krajnej pravice v Európe by podľa neho malo byť, aby ich oponenti robili lepšiu politiku. Tvrdí, že SNS stráca politické akcie a je nepomer medzi ich percentami a tým, čo všetko by chceli. Ako pokus o atentát zmení Roberta Fica, ešte iba uvidíme. Demokracia na Slovensku však podľa neho ohrozená nie je. V podcaste s Marekom Maďaričom sa dozviete: – od 1. minúty – prečo majú eurovoľby dosah na vnútornú politiku krajín ako Francúzsko a Belgicko;– po 4:00 – prečo stranu Marine Le Penovej nepovažuje za takú veľkú hrozbu;– od 8:00 – že odpoveďou na nárast tvrdej pravice je robiť lepšie politiku;– po 11:00 – či sa Smer hodí medzi eurosocialistov, ktorí sami seba nazývajú progresívcami, alebo skôr k Viktorovi Orbánovi;– od 13:00 – že eurosocialisti možno budú potrebovať piatich europoslancov Smeru;– po 14:40 – že Smer môže zmeniť názor na Ursulu von der Leyenovú;– od 17:30 – prečo by Robert Fico nemal ustúpiť SNS a mal by znova nominovať Maroša Šefčoviča na post eurokomisára;– po 19:30 – že SNS stráca politické akcie a musí to vidieť aj Smer;– od 21:30 – ako Robert Fico po atentáte získal príťažlivosť a ohrozuje to Hlas;– po 23:30 – že Matúša Šutaja Eštoka vníma ako nespojeného so Smerom;– od 26:50 – ako číta prvý prejav Roberta Fica po pokuse o atentát;– po 31:30 – či na Slovensku prebieha orbanizácia médií;– od 33:00 – že u nás nevlastnia médiá Ficovi ľudia a televízie nebudú provládne, ale neutralizované;– po 35:00 – že podľa neho nejde o koniec demokracie, aj keď tu naozaj prebieha zápas o jej podobu;– od 40:00 – že Viktor Orbán je fascinujúci a jeho tajomstvo nespočíva len v ovládnutí médií;– po 41:00 – že najdôležitejšie je, kto sa stane riaditeľom RTVS alebo STVR;– od 45:00 – že Martina Šimkovičová nie je najrozhodujúcejší človek na ministerstve kultúry.

Bývalý dlhoročný politik Smeru Marek Maďarič je dnes nestraník a nepolitik. Odpoveďou na rast krajnej pravice v Európe by podľa neho malo byť, aby ich oponenti robili lepšiu politiku. Tvrdí, že SNS stráca politické akcie a je nepomer medzi ich percentami a tým, čo všetko by chceli. Ako pokus o atentát zmení Roberta Fica, ešte iba uvidíme. Demokracia na Slovensku však podľa neho ohrozená nie je. V podcaste s Marekom Maďaričom sa dozviete: – od 1. minúty – prečo majú eurovoľby dosah na vnútornú politiku krajín ako Francúzsko a Belgicko;– po 4:00 – prečo stranu Marine Le Penovej nepovažuje za takú veľkú hrozbu;– od 8:00 – že odpoveďou na nárast tvrdej pravice je robiť lepšie politiku;– po 11:00 – či sa Smer hodí medzi eurosocialistov, ktorí sami seba nazývajú progresívcami, alebo skôr k Viktorovi Orbánovi;– od 13:00 – že eurosocialisti možno budú potrebovať piatich europoslancov Smeru;– po 14:40 – že Smer môže zmeniť názor na Ursulu von der Leyenovú;– od 17:30 – prečo by Robert Fico nemal ustúpiť SNS a mal by znova nominovať Maroša Šefčoviča na post eurokomisára;– po 19:30 – že SNS stráca politické akcie a musí to vidieť aj Smer;– od 21:30 – ako Robert Fico po atentáte získal príťažlivosť a ohrozuje to Hlas;– po 23:30 – že Matúša Šutaja Eštoka vníma ako nespojeného so Smerom;– od 26:50 – ako číta prvý prejav Roberta Fica po pokuse o atentát;– po 31:30 – či na Slovensku prebieha orbanizácia médií;– od 33:00 – že u nás nevlastnia médiá Ficovi ľudia a televízie nebudú provládne, ale neutralizované;– po 35:00 – že podľa neho nejde o koniec demokracie, aj keď tu naozaj prebieha zápas o jej podobu;– od 40:00 – že Viktor Orbán je fascinujúci a jeho tajomstvo nespočíva len v ovládnutí médií;– po 41:00 – že najdôležitejšie je, kto sa stane riaditeľom RTVS alebo STVR;– od 45:00 – že Martina Šimkovičová nie je najrozhodujúcejší človek na ministerstve kultúry.

Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠. Gruzínci sú v uliciach, dôvodom je nový zákon o zahraničných agentoch namierený proti mimovládkam. Zároveň sa protestuje aj za smerovanie krajiny a za jej prozápadnú orientáciu. Pritom nový gruzínsky zákon označujúci organizácie ako pod vplyvom zahraničnej moci je ešte miernejší ako ten, ktorý sa chystá u nás. Čo sa teda v Gruzínsku deje a ako to súvisí so Slovenskom? Tomáš Prokopčák sa pýta Daniela Hoťku. Zdroje zvukov: BBC, AP, Twitter/Їne Back Їversen, TA3, Euronews, iRozhlas, ČT Odporúčanie: Kde je jej koniec? Ale vážne, položili ste si niekedy otázku, kde končí naša slnečná sústava? Odpoveď totiž vôbec nie je triviálna a pátrať sa po nej vybral magazín Scientific American. Mojim dnešným odporúčaním je text Kde končí solárny systém. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Kedy ste príliš chudý a kedy normálny? Mnohí sú presvedčení, že musia naberať svaly. Tréner, ktorý kedysi chodil aj na bodybuildingové súťaže, upozorňuje, že človek nepotrebuje také veľké svaly. Je to fyzicky aj finančne náročné a môžete si seriózne ublížiť. Radšej si dajte zacieľ vyzerať ako Ronaldo než ako Schwarzenegger. Ronaldo totiž nebuduje svalstvo na ukazovanie sa, ale na pohyb.Človek, ktorý chce naberať svalstvo, musí jesť, aj keď nie je hladný. To dáva zabrať tráviacemu systému a môže sa to neskôr kruto vypomstiť. Mnohí ľudia sa v posilňovni zrania, lebo naťahujú alebo rotujú svaly neprirodzeným spôsobom. Tretím rizikom je bigorexia – psychické ochorenie, ktoré postihuje svalovcov. Tí sú nespokojní so svojím telom bez ohľadu na to, ako vyzerá a fanaticky dolaďujú každý jeden sval.Existuje aj zdravá metóda? Tréner Marián Tóth z Londýna nám v dnešnom podcaste jednu takú ponúkne. Budete počuť aj názory lekárov. Môžete byť totiž aj obézny svalovec. Ako dlho trvá vyrysovať si telo? Odpoveď je, že prekvapivo dlho a stojí to prekvapivo veľa úsilia každý jeden deň. Pre niekoho je však podľa lekárov jedno jediné správne riešenie – vôbec sa neriešiť.Podcast TELO vychádza každú druhú nedeľu na webe Aktuality.sk pod paywallom Aktuality Navyše.

„Každá generácia si niečo fasne, neexistuje komfortný život. Každého ten život niekedy preplieska. Nemusí to byť osobné, môže to byť celospoločenský fenomén, no môžeme vystúpiť z komfortnej zóny a povedať: Stačilo!“ Priznáva úspešná herečka Henrieta Mičkovicová s dodatkom, že kľúčom k lepšej spoločnosti by mala byť ľudskosť. V Mimóze sa (ne)dozviete:00:30 – ako sa vlastne volá;03:00 – ako vystupuje z komfortnej zóny;04:10 – prečo nemá sociálne siete;08:05 – aký predmet doučovala svoju dcéru;11:15 – prečo by mal byť jednou z priorit školstva výskum;19:15 – či sa k nej ľudia správajú pekne;26:30 – čo sa stalo s našou krajinou;30:00 – prečo sa teší z budúcej generácia a iné.

Podľa expremiéra a lídra kandidátky PS do eurovolieb Ľudovíta Ódora by sa PS malo rozširovať do politického stredu a dať ponuku aj Ivanovi Korčokovi. Odpoveď však neočakáva v blízkej budúcnosti. Témou eurovolieb bude podľa neho Robert Fico. Tvrdí, že Slovensku netreba zastavovať eurofondy, keďže ich vláda ani poriadne nečerpá.V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1:00 – či je voličov druhej strany jednoducho viac;– po 2:30 – že aj voličom koalície dôjde, že boli oklamaní, najmä ak nebudú lacné potraviny, energie ani mier;– od 5:00 – že Robert Fico ešte pred 10 rokmi kampaňoval proti Maďarom, ale etnická politika už nefunguje;– po 12:50 – že treba pracovať na ponuke Ivanovi Korčokovi;– od 14:40 – kedy PS predstaví program do eurovolieb;– okolo 15:00 – že témou eurovolieb bude opäť Robert Fico, ktorý na všetkých štyroch svetových stranách vidí Putina;– od 16:00 – či chceme, aby nás v Bruseli reprezentoval Ľuboš Blaha s obrazom Che Guevaru;– po 17:00 – či Orbánovo vydieranie Európy cez právo veta nie je úspešná stratégia, ktorú zopakuje aj Fico;– od 19:00 – či bude mať Slovensko obrovskú medzinárodnú hanbu;– po 25:00 – či je za rozširovanie EÚ o Ukrajinu, Srbsko, Bosnu a ďalšie krajiny a či tým neprídeme o eurofondy;– po 27:00 – či sa majú slovenskí poľnohospodári obávať vstupu Ukrajiny od EÚ;– od 29:40 – že Slovensku netreba zastaviť eurofondy, lebo ich vláda vinou diletantstva ani nevie čerpať;– po 31:00 – či verí Robertovi Ficovi, že naozaj prepustí 30 percent úradníkov a či sa to vôbec dá;– od 36:00 – že vláda s rozpočtom skôr či neskôr narazí na realitu;– po 37:00 – že vláda by vyššou DPH úplne poprela svoje predvolebné sľuby, no ostatné spomínané opatrenia prinesú len drobné;– okolo 38:00 – ako dúfa, že vláda nesiahne na druhý pilier, v ktorom už obrala budúcich dôchodcov o miliardy;– po 40:00 – prečo všetci odborníci dávno vedia, čo treba urobiť, ale politici to nikdy nepresadia.

Podľa expremiéra a lídra kandidátky PS do eurovolieb Ľudovíta Ódora by sa PS malo rozširovať do politického stredu a dať ponuku aj Ivanovi Korčokovi. Odpoveď však neočakáva v blízkej budúcnosti. Témou eurovolieb bude podľa neho Robert Fico. Tvrdí, že Slovensku netreba zastavovať eurofondy, keďže ich vláda ani poriadne nečerpá.V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete:– od 1:00 – či je voličov druhej strany jednoducho viac;– po 2:30 – že aj voličom koalície dôjde, že boli oklamaní, najmä ak nebudú lacné potraviny, energie ani mier;– od 5:00 – že Robert Fico ešte pred 10 rokmi kampaňoval proti Maďarom, ale etnická politika už nefunguje;– po 12:50 – že treba pracovať na ponuke Ivanovi Korčokovi;– od 14:40 – kedy PS predstaví program do eurovolieb;– okolo 15:00 – že témou eurovolieb bude opäť Robert Fico, ktorý na všetkých štyroch svetových stranách vidí Putina;– od 16:00 – či chceme, aby nás v Bruseli reprezentoval Ľuboš Blaha s obrazom Che Guevaru;– po 17:00 – či Orbánovo vydieranie Európy cez právo veta nie je úspešná stratégia, ktorú zopakuje aj Fico;– od 19:00 – či bude mať Slovensko obrovskú medzinárodnú hanbu;– po 25:00 – či je za rozširovanie EÚ o Ukrajinu, Srbsko, Bosnu a ďalšie krajiny a či tým neprídeme o eurofondy;– po 27:00 – či sa majú slovenskí poľnohospodári obávať vstupu Ukrajiny od EÚ;– od 29:40 – že Slovensku netreba zastaviť eurofondy, lebo ich vláda vinou diletantstva ani nevie čerpať;– po 31:00 – či verí Robertovi Ficovi, že naozaj prepustí 30 percent úradníkov a či sa to vôbec dá;– od 36:00 – že vláda s rozpočtom skôr či neskôr narazí na realitu;– po 37:00 – že vláda by vyššou DPH úplne poprela svoje predvolebné sľuby, no ostatné spomínané opatrenia prinesú len drobné;– okolo 38:00 – ako dúfa, že vláda nesiahne na druhý pilier, v ktorom už obrala budúcich dôchodcov o miliardy;– po 40:00 – prečo všetci odborníci dávno vedia, čo treba urobiť, ale politici to nikdy nepresadia.

„Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Keď pred 75 rokmi, 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Severoatlantickej aliancie podpisovali Washingtonskú zmluvu, Európa i svet sa nachádzali už v inom politickom ovzduší. Eufória z víťazstva nad nacizmom pominula a čoraz hmatateľnejšie bolo možné sledovať narastajúci prízrak komunizmu, ktorý medzičasom ovládol strednú Európu, vrátane Československa. Ako sa teda rodilo NATO? A vari ešte dôležitejšou otázkou je, prečo táto obranná aliancia vôbec vznikla? A je diagnostika, ktorú v roku 1946 vyslovil George Kennan nečakane aktuálna aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a v súčasnosti riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Čo robiť, keď je nepriateľ na prahu hlavného mesta? Otázka, ktorú si pred dvomi rokmi položili mnohí Kyjevčania a Kyjevčanky - a to v čase, keď sa Rusi premávali kyjevskými oblasťami. Odpoveď na túto otázku napokon našli.Chodia do práce, starajú sa o deti, žijú svoje životy, no učia sa žiť s realitou vojny. Presnejšie, ako realitu vojny zvládnúť. Reč je o ukrajinských „valkýrach“ – nimi sa Ukrajinky stanú, keď prejdú kurzom sebaobrany, ktoré im ponúka jedno z kyjevských občianskych združení.Ženy sa každý týždeň stretnú na konkrétnom mieste, v konkrétnom čase a cvičia – ako pracovať so zbraňou, ako sa pohybovať v ostreľovanom meste, či ako sa evakuovať.Reportérka Stanislava Harkotová sa bola na takéto cvičenie pozrieť a v podcaste Nahlas z Ukraїny približuje, ako to prebiehalo.„Hovoria, že chcú byť lepšie pripravené a nechcú zažívať paniku ako vo februári 2022. To je ich základná motivácia. Jedna žena mi dokonca povedala, že odkedy trénuje, tak sa stala pokojnejšou a lepšie znáša sirény. Kurz ti dodá sebavedomie, že vieš čo máš robiť v ohrozujúcej situácii,“ približuje v podcaste.Cvičenie prebieha vonku v prírode, medzi opustenými budovami. „Začiatočníci sa učia ako správne držať zbraň, na čo si dať pozor, ako hádzať špeciálnym cvičným granátom,“ dopĺňa Stanislava Harkotová. Kurz má niekoľko úrovní, a keď ich ženy splnia, stanú sa „valkýrami“, ktoré okrem iného pomáhajú zraneným ukrajinským vojakom.Podcast z Nahlas z Ukraїny moderuje Denisa Hopková.

Čo spája príbehy veľkých mužov histórie s tebou a so mnou? Odpoveď nie je vôbec zložitá. Ak sa ti páči obsah, ktorý tvoríme, chceš našu snahu oceniť a pomôcť tomuto projektu napredovať, tvojmu daru budeme vďační na: SK49 0200 0000 0044 6753 1751

Malí vzrastom, veľkí srdcom. Veta malá rozsahom, no veľká obsahom – ak by sme mali pokračovať v duchu tej prvej. A zachytáva (či vystihuje) svet tých, ktorých si v našom okolí všimneme už pre to, že nízky vzrast ich nesprevádza len detstvom. Spoločníkom sa stáva doslova na celý život. A ak by padla otázka prečo? Odpoveďou je „jeden zmutovaný gén“! Mutácia, ktorá však – ako pri väčšine problémov – zmobilizovala k výkonom. A aj na Slovensku tak máme spoločenstvo ľudí nízkeho vzrastu, ktoré si pomáha k vysokým cieľom. Spoločenstvo, ktoré zasvätení poznajú ako „Palčekovia“ a tí nezasvätení sa o ňom môžu dozvedieť práve teraz. Dnešné RánoNahlas bude o radostiach i strastiach ľudí malých vzrastom, no veľkých srdcom. S Jurajom Polákom z občianskeho združenia Palčekovia. - prečo sa im ťažko počúvajú výrazy ako trpaslík či trpaslíčí- keď problémom sú už bankomaty či tlačidlá vo výťahoch- s čím sa stretávajú v školách či hľadaní práce- keď ešte aj výška invalidného dôchodku bola závislá na telesnej výškePodcast pripravil Jaroslav Barborák.

"To, že neodpovedajú, sa nedá udržať dlho. Robert Fico chce spochybniť kritické médiá. Je typický predstaviteľ mocenskej kultúry. To je kultúra, ktorá vyžaduje od vás, aby ste sa pozerali na svet ako vy sám. Nie nadarmo ho volajú predátor. Potrebuje spochybniť kritické médiá a robí to spôsobom, ktorý je účinný," hovorí vydavateľ Denníka SME a jeho spolumajiteľ Alexej Fulmek o útokoch Roberta Fica a Smeru na kritické médiá. "My robíme to, čo vieme robiť. Sledujeme politikov, ich kroky. Ak si myslíme, že sú kritizovateľné, tak ich kritizujeme. Nič iné robiť nemôžeme. Novinári musia byť slušní. Odpoveď na tú neslušnosť musí byť vecný tón a nespadnúť do tohto súboja invektív. Udržať si úroveň, to je jediná možnosť. Nad neslušnosťou sa dá zvíťažiť iba slušnosťou," dodáva Fulmek. Podobá sa štýl Roberta Fica na Vladimíra Mečiara? Ako odpovedať na útoky od Smeru a premiéra? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vydavateľom a spolumajiteľom denníka SME Alexejom Fulmekom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

“Odpoveď zatiaľ neexistuje. Dal som si viac času. Som v kontakte s viacerými politickými stranami. To, čo by mohlo pre mňa byť akceptovateľné je, že by som bol aj naďalej verejne aktívny. Nevyhnutne to nemusí znamenať nejakú politickú stranu. Budem sa snažiť aby bolo počuť hlas rozumu a odborníkov aj v budúcom roku. Znie to široko, lebo to široké je. Sám som sa ešte nerozhodol, či v nejakej roli think-tanku, alebo len ako osoba, ktorá má čo povedať k dianiu na Slovensku. Nechávam si ešte priestor na rozmýšľanie," hovorí o svojej budúcnosti expremiér Ľudovít Ódor. "Vidíme, že maniere tam zostali a pomaly už čím viac nevzdelaný ten človek je, tým väčšie šance má na nejaké verejné funkcie. Nemalo by to tak byť. To je aj ukážka pre mladú generáciu, že vzdelanie nič neznamená. Stačí mať kamarátov, byť okresný predseda nejakej strany, alebo mať povolanie syn a už má nejakú funkciu. Takže z tohto titulu sa vraciame naozaj do tých čias pred 1998 a v mnohých prípadoch aj do toho predchádzajúceho režimu. Keď jedna strana, alebo v tomto prípade aj skupina strán, ignorujú všetkých ostatných," komentuje personálne nominácie novej vlády expremiér Ódor. Akú známku by zatiaľ dal tejto vláde? Ako vážny problém máme, ak nebudeme výrazne konsolidovať na budúci rok? Čo znamená ďalší zásah do druhého piliera? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s expremiérom a ekonómom Ľudovítom Ódorom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Naše vlastenectvo často vychádza z omylu, sme hrdí na importované veci, o ktorých nevieme, že nie sú slovenské. Naši hrdinovia nie sú ako svetoobčan Štefánik, ale zápecník Hlinka, ktorý v malej krajine urobil veľké zlo. V tomto máme veľa spoločné s Balkánom – hrdosť na vlastnú dutosť, hovorí režisér a občiansky aktivista Nikita Slovák.Vykašlime sa na mýty a hlúposti ako Solúnski bratia, Jánošík a panslavizmus, hovorí Nikita Slovák. Podľa neho máme ruskú vlajku a M. R. Štefánik navrhoval podstatne lepšiu. Slovensko potrebuje rebranding a veľké upratovanie, pri ktorom sa spoja rozumní ľudia.Už od normalizácie sme nechutne poddajní a skloníme hlavu, keď sa ministerke nepáči obraz alebo výstava. Netreba zakazovať, stačí, že sa vrchnosť vyjadrí a my sa preventívne podriadime. Navyše, aj v umení sa zrazu vracajú fašistické prvky – dôraz na ľúbivosť, povznášanie ducha a ľudovosť.Nikita Slovák organizoval mnohé protesty, od Jána Slotu až po podporu Ukrajiny. Mali by sme teraz ísť hromadne do ulíc a protestovať proti vláde dva mesiace po voľbách? Odpoveďou je, že by sme mali chytiť vlnu, keď sa bude dať surfovať. Robert Fico podľa neho ide ako podľa plánu sovietskej Čeky. Predpovedá, že keď ľudia pocítia Ficovu vládu vo svojej peňaženke, bude tu proti nemu aj sociálny odpor a vzniknú tlaky v koalícii. Na protestoch budú musieť byť aj rehoľné sestry, mimovládkari, ktorí pomáhajú zomierajúcim a ďalší ľudia, ktorým vláda priamo škodí.V našej lodi sú však dve diery, a tá druhá sa volá Igor Matovič. Strieda sa nám tu Caligula s Nerom, hovorí Nikita Slovák. Čo si myslí o vysielaní RTVS a aké má skúsenosti s ich prílišnou opatrnosťou? A čo má súčasné Slovensko spoločné s Knihou džunglí?Rozhovor viedol Peter Hanák.

To, s čím po Novembri 89. zápasíme je to, že veľké zločiny, ktoré sa tu počas fašistickej či komunistickej totality stali, sme prešli mlčaním a neboli potrestané. Prešli tu zločiny, ktoré sa tu diali s odobrením štátnej moci. Môžeme sa potom čudovať, že aj po Nežnej revolúcii tu máme zločiny, kryté štátnou mocou? Pýta sa novinárka, ktorá systematicky mapuje našu národnú pamäť Soňa Gyarfášová. Hrubá čiara za minulosťou po novembri 89 bola podľa nej chyba. Komunizmus je totiž rovnaké zlo ako fašizmus.„Ľudská pamäť je príšera; človek zabúda - pamäť nikdy. Všetky spomienky ukladá. Niektoré veci pre nás odkladá, iné pred nami ukrýva - a po čase ich vyvoláva do nášho vedomia úplne podľa vlastnej vôle. Človek si myslí, že má pamäť, ale je to presne naopak, pamäť má jeho!“ John IrvingČudujete sa, že je to tu u nás často: “Krok sun krok”, respektíve: “Krok vpred a potom zasa dva kroky vzad?”Deje sa to totiž zas a znova, neustále dookola. Staré známe, opakujúce sa a pritom nesmierne nefunkčné a paralyzujúce vzorce správania sa, v ktorých recyklujeme stále ten istý príbeh večných obetí pričom tí naši páchatelia zla sa opätovne vracajú do funkcií ako postavičky v orloji aby opäť a znova páchali to isté zlo, len tentoraz už pod inými heslami, v iných farbách dresov a s inou piesňou na perách.Prečo je to tak a čo to o nás hovorí?Odpoveďou môže byť aj naša obrovská nechuť čeliť vlastnej minulosti, je všemožným tieňom a naša neochota poctivo a čestne sa pozrieť do zrkadla toho, kým sme boli, z čoho koreníme a kým ako národ či spoločenstvo vlastne sme. Nie, už žiadny “Pštrosí večierok”. Naopak, tak, ako znie titul slávneho filmu s Barbarou Streisand a Robertom Redfordom: “The way we were”. Takí sme boli.Hrdinovia, ale aj páchatelia- a občas oboje v jednom. Lebo, to sme my. Hrdinovia aj zloduchovia. Áno, aj takí sme boli. A možno iba tzv. Bystanders, teda prihliadajúci sa - zlu, ktoré v 20. storočí lemovalo dejiny Slovenska v miere občas až neznesiteľnej. Raz to bola hnedá fašistická totalita a potom zasa totalita červená - boľševická.Čo sme sa teda z tejto zrážky s “Veľkými dejinami”, ako i nami samotnými naučili? A ako sme vlastne v tejto konfrontácii so zlom - páchanom neraz nami samotnými, historicky obstáli? A napokon, čo o týchto kapitolách našich vlastných dejín vieme a najmä: Chceme to vôbec vedieť?O našej pamäti, o tom, kým sme boli a z čoho vyrastáme ako i o tom, kde bytostne dejinne koreníme. O našich hrdinoch, ale aj o našich páchateľoch. A o tom, prečo si ich dnes tak málo všímame a oceňujeme, hoci nám ešte stále majú čo povedať. Tak prečo sa tak neradi pozeráme do zrkadla našich vlastných dejín a prečo je to tak veľmi potrebné - čeliť našej minulosti?Počúvate ráno Nahlas, s novinárkou Soňou Gyarfášovou z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.