POPULARITY
Categories
Epsteinov dosje. Zakaj zlasti seznam klientov spolnega prestopnika odpira do zdaj najširšo fronto nasprotovanja predsednika Trumpa, fronto, ki deli celo Republikansko stranko samo? Očitno je, da podpora predsedniku Trumpu, od začetka mandata vztrajno pada. Zdaj naj bi njegovo politiko podpiralo le še 41 odstotkov vprašanih Američanov. Kaj to pomeni?
Izrael je okrepil napade na mesto Gaza, kjer humanitarne razmere postajo čedalje hujše. Nenehno bombandiranje tega gosto poseljenega območja, je znova prisililo tisoče Palestincev v beg. Eden od mnogih prebivalcev, ki so zapustili svoje domove, je razmere kot katastrofalne. Pojasnil je, da se zaradi neprekinjenih napadov celotne ulice rušijo na prebivalce, nihče pa ne odstranjuje ruševin, ne išče preživelih in ne poskrbi za trupla umrlih. V oddaji tudi: - Ameriški predsednik Trump načrtuje preimenovanje Ministrstva za obrambo v Ministrstvo za vojno. - Celovška cesta spet normalno prevozna, odprti vsi štirje priključki predora Šentvid. - Slovenski košarkarji po porazu s Francijo danes v dvoboju proti Belgiji. - Sončno bo, več oblačnosti le v Prekmurju.
Ta konec tedna je na slovenskih cestah pričakovati gnečo. Ker se končujejo počitnice, ne le pri nas, temveč tudi v več drugih evropskih državah, je zastoje pričakovati predvsem od Hrvaške proti Avstriji in Italiji. Začetek novega šolskega leta pa zaznamuje tudi kadrovska problematika. Predsednica študentskega sveta Pedagoške fakultete Univerze na Primorskem Katja Krč rešitev vidi tudi v povrnitvi ugleda pedagoškega poklica. V oddaji tudi: - Evropski zunanji ministri danes o vojni v Gazi, izraelska vojska istoimensko mesto razglasila za vojno območje. - Ameriško prizivno sodišče večino Trumpovih carin označilo za nezakonite. - Slovenski košarkarji pred zahtevno tekmo z aktualnimi evropskimi prvaki Francozi. - Oblačno bo s plohami in nevihtami.
Na neformalnem srečanju zunanjih ministrov članic Evropske unije je več vodij diplomacije izrazilo kritiko do ameriške zavrnitve izdaje vizumov palestinski delegaciji za sodelovanje na septembrskem zasedanju generalne skupščine Združenih narodov. Odločitev je obsodila tudi slovenska zunanja ministrica Tanja Fajon. Med državami članicami sicer ni soglasja glede ukrepanja na ravni Unije proti Izraelu zaradi kršitev humanitarnega prava v Gazi. Druge teme: - Na zahodu Ukrajine ubit poslanec in nekdanji predsednik parlamenta Andrij Parubij. - Po poletnem zatišju se bliža pestra politična jesen; kaj prinaša? - Dela na Soči pri vasi Čezsoča razburila varuhe rek.
Obsodbam enega od najbolj smrtonosnih ruskih napadov na Kijev, ki je zahteval najmanj 23 življenj, so se pridružile tudi Združene države. Ameriški odposlanec za Ukrajino Keith Kellog je izrazil prepričanje, da napadi ogrožajo Trumpova prizadevanja za končanje vojne. Podobno meni ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski, češ da napad jasno dokazuje, da se ruski cilji niso spremenili. Ukrajina je bila v središču razprav prvega dne slovenske diplomacije in bo tudi na današnjem zasedanju obrambnih ministrov Unije. Drugi poudarki oddaje: - Ameriška ukinitev financiranja javnih medijev že širi informacijske puščave. - Čeprav bo inflacija po pričakovanjih še naprej nekoliko povišana, trg dela ostaja stabilen. - Košarkarji želijo pozabiti uvodni poraz na evropskem prvenstvu in se osredotočiti na prihodnje tekme.
V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.
V dnešnej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sme privítali náš 16-ročný hokejový klenot Olivera Ozogányho, ktorý si hetrikom v zápase proti favorizovaným Američanom nedávno podmanil turnaj Hlinka Gretzky Cup. Tento mladý útočník z HOBA Bratislava rozprával o svojej ceste do zámoria, ambíciách pred draftom NHL 2027 a o každodennom tréningu, ktorý ho odlišuje od rovesníkov.Oliver Ozogány sa netají veľkými ambíciami - jeho prvoradým cieľom je byť draftovaný do NHL, ideálne v 1. kole. Svojím herným štýlom sa inšpiruje hviezdami ako Patrick Kane či Auston Matthews, ktorých streľbu sa snaží napodobňovať. Unikátny je jeho prístup k trénovaniu - doma má vlastnú plochu s bránkou a sieťkou, kde každý deň vystrelí až 300 pukov.V rozhovore sa dozviete, ako sa už ako 15-ročný dostal do reprezentácie do 18 rokov a aké bolo nastúpiť proti výrazne starším protihráčom. Zaujímavý je tiež jeho príbeh, ako sa v 14 rokoch presťahoval do USA, aby rozvíjal svoj talent. Najprv hral v Iowe a Clevelande, teraz ho čaká sezóna v tíme Tri-City v prestížnej USHL, ktorá je často predstupňom pred NCAA.Oliver Ozogány otvorene hovoril o tom, aký to bol pre neho šok, keď prvýkrát trénoval v americkej juniorskej lige: „Bol to veľký skok. Cítil som, že to bolo strašne rýchle, nemal som čas na nič.” Napriek tomu sa na nové pôsobisko teší a cení si profesionálny prístup trénerov a celého realizačného tímu.Mladý útočník označil aj svoje slabiny, na ktorých musí pracovať, aby uspel medzi elitou: „Viem, že v NHL a aj v ostatných ligách, je veľmi dôležitá hra bez puku. Na tom by som asi chcel zapracovať najviac, lebo keď mám puk, tak je to určite lepší pocit než bez neho.”V rozhovore sa dozviete aj o jeho študijných povinnostiach v Amerike, o režime počas sezóny a letných prázdnin či o tom, ako prebieha jeho letná príprava. Oliver Ozogány prezradil, že po sezóne si dáva 3 týždne voľno bez hokeja a venuje sa iným športom, aby si oddýchol mentálne aj fyzicky.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk ponúka unikátny pohľad do života vychádzajúcej hviezdy slovenského hokeja, ktorá napriek mladému veku prejavuje neuveriteľnú vyspelosť a odhodlanie. Oliver Ozogány dopĺňa novú generáciu slovenských hokejistov, ktorí majú potenciál výrazne prehovoriť do svetovej špičky.
Saga z nakupom reševalnih helikopterjev se nadaljuje. Potem ko so se pojavili očitki o nestrokovnem razpisu in neustreznem izbranem tipu helikopterjev, posnetki sestanka zdaj razkrivajo, da so pristojni favorizirali helikopterje družbe Leonardo. Notranji minister Boštjan Poklukar je zato odredil izredno notranjo revizijo postopka javnega naročanja. Drugi poudarki oddaje: - Vrstijo se obsodbe izraelskega napada na bolnišnico, v katerem so bili ubiti tudi zdravstveni delavci in novinarji. - Zdravstvena stroka opozarja na tveganja pri uporabi konoplje. - Slovenske odbojkarice po zmagi nad Argentino zdaj upajo na popoldansko zmago Američank.
Združeni narodi so na območju mesta Gaza tudi uradno razglasili lakoto. V katastrofalnih razmerah zaradi stradanja živi več kot pol milijona ljudi. Izrael te ugotovitve zavrača, češ da v Gazi ni lakote. Agencija Združenih narodov za pomoč palestinskim beguncem pa poziva k prekinitvi spopadov in k omogočanju dostopa humanitarne pomoči prebivalcem Gaze. Drugi poudarki oddaje: - Ukrajinski predsednik Zelenski: Rusije ne zanima konec vojne. - Na Teznem položili temeljni kamen novega zdravstvenega centra. - Slovenske odbojkarice za uvod v svetovno prvenstvo izgubile proti Američankam.
Na Tajskem se je začelo svetovno prvenstvo odbojkaric. Slovenke so prvenstvo popoldne začele proti Američankam, ki sodijo v najožji krog favoritinj za odličja. Ob odzivih iz slovenskega tabora po prvi tekmi se posvetimo tudi prvim končnim odločitvam na svetovnem prvenstvu v kajaku na mirnih vodah.
Na svetovnem prvenstvu v kajaku na mirnih vodah v Milanu se nadaljujejo izločilni boji v disciplinah na 200 in 500-metrskih razdaljah, na Tajskem pa je vse nared za začetek svetovnega prvenstva odbojkaric. Slovenija se bo v predtekmovalni skupini D pomerila z Argentino, Češko in Združenimi državami Amerike. Prve nasprotnice Slovenk bodo jutri Američanke.
V pátek na Aljašce došlo po čtyřech letech k prvnímu setkání amerického a ruského prezidenta. Američané pro ruského diktátora rozvinuli červený koberec a Donald Trump nešetřil potleskem a úsměvy. K čemu toto setkání ale vlastně povede? A o čem si Donald Trump povídal se Zelenskym a evropskými politiky ve Washingtonu? Tomu všemu jsme se v novém dílu pořadu Studio Alarm+ věnovali s bezpečnostním analytikem Michalem Smetanou, ředitelem výzkumného centra Peace Research Center Prague, který momentálně působí na Institutu mezinárodních studií FSV UK. Podpořte naši redakci v kampani Alarm neškrtnou: https://www.darujme.cz/alarm-neskrtnou
„Kromě 90 miliard dolarů, které oznámil americký prezident, že si za ně Ukrajinci koupí americké zbraně, také ukrajinský prezident řekl, že Američané zainvestují 50 miliard dolarů do ukrajinských dronových technologií. Takto prostě budou vypadat bezpečnostní záruky,“ popisuje vládní zmocněnec pro obnovu Ukrajiny Tomáš Kopečný. Jaká je naděje, že Rusko a Ukrajina uzavřou dohodu o míru? Jaké podmínky a záruky by taková dohoda měla mít? Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Voditelji članic Evropske unije so pozdravili vsebino včerajšnjih pogovorov v Beli hiši glede končanja vojne v Ukrajini, zlasti ameriško napoved o varnostnih zagotovilih za Ukrajino. Predsednik evropskega sveta Antonio Costa je ob tem poudaril tudi potrebo po nadaljnji evropski integraciji Kijeva. Prihodnost Ukrajine ni odvisna le od močnih varnostnih zagotovil in morebitnega mirovnega dogovora z Rusijo, ampak tudi od njene evropske poti, zato moramo nadaljevati širitev Evropske unije, ki bi Ukrajini prinesla stabilnost, razvoj in blaginjo, je dejal Costa. Drugi poudarki: - Ob Hamasovi privolitvi v prekinitev ognja v Gazi naj bi Izrael želel ostrejše določilo o izpustitvi talcev. - GZS zaskrbljen zaradi gospodarskih razmer v državi, pričakuje takojšnje ukrepanje vlade. - Zaradi urejanja novega železniškega nadvoza na Dunajski v Ljubljani pričakujejo prometne zamaške.
Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je prispel v Washington, kjer se bo danes srečal z ameriškem kolegom Donaldom Trumpom. Ta je pred pogovori poudaril, da Zelenski lahko konča vojno z Rusijo, če to želi. Ameriški zunanji minister Marco Rubio je medtem sporočil, da so na petkovih pogovorih med Trumpom in Putinom dosegli napredek pri iskanju soglasja, a da je razhajanj veliko. Da bi dosegli mirovni sporazum, mora biti Ukrajina vključena v pogovore, je še dejal. Drugi poudarki oddaje: - Bruselj ob ameriških carinah in azijski konkurenci napoveduje zaščitne ukrepe za jeklarsko industrijo. - Poenostavljeni postopki usmerjanja otrok s posebnimi potrebami. Stroka za celovitejšo prenovo zakonodaje. - Ptuj znova središče pesniškega dogajanja. Začenja se festival Dnevi poezije in vina.
Ameriški predsednik Donald Trump bo danes v Beli hiši na pogovorih o končanju vojne v Ukrajini gostil ukrajinskega kolega Volodimirja Zelenskega, nato pa še evropske voditelje. Za to bi se po Trumpovem mnenju Kijev moral odpovedati polotoku Krim in članstvu v zvezi Nato. Ob dejanskih izgubah ozemlja bi v zameno lahko dobil varnostna zagotovila po zgledu petega člena pogodbe zveze Nato o kolektivni obrambi. Koliko bi ta zagotovila sploh bila vredna, pa ni jasno glede na Trumpove pretekle izjave na to temo. Drugi poudarki: - Izrael izvaja silovite napade na mesto Gaza, na izraelskih ulicah pa protesti. - Bodo koroški Slovenci zaradi racije pri Peršmanu pravico poiskali na evropskih sodiščih? - Pretepeni slovenski turisti s Hrvaške zanikajo, da bi sprovocirali incident.
Ameriški predsednik Donald Trump se bo nocoj v Washingtonu z ukrajinskim kolegom Volodimirjem Zelenskim in več evropskimi voditelji pogovarjal o končanju vojne v Ukrajini. Zelenski je pred srečanjem poudaril, da je Rusijo mogoče prisiliti k miru le z močjo in da ima predsednik Trump to moč. Po njegovih besedah bodo na srečanju govorili tudi o varnostnih jamstvih za Ukrajino, kar je najpomembnejše. Drugi poudarki: - Hamas pripravljen sprejeti najnovejši dogovor o premirju v Gazi. - V zdravstvu še vedno čakajo na obsežno digitalno preobrazbo. - Do konca oktobra v Ljubljani delna zapora Dunajske ceste v podvozu pod železnico.
Ameriški predsednik Donald Trump je ob sprejemu ukrajinskega kolega Volodimirja Zelenskega v Beli hiši napovedal sodelovanje pri varnostnih jamstvih za Ukrajino. Po njegovih besedah je nanje pristal tudi ruski predsednik Vladimir Putin. Trump se je ob tem zavzel za tristransko srečanje z ruskim predsednikom Vladimirjem Putinom, na katerega je pripravljen tudi Zelenski.
Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík dnes rozoberajú osud ruskej nukleárnej ponorky Kursk, ktorá sa potopila po výbuchu cvičného torpéda 12. augusta 2000. Ruský prezident Vladimir Putin bol vtedy len pár mesiacov v úrade. Išlo pre neho o jednu z prvých vážnych situácií, ktoré musel zvládnuť. Prečo ku katastrofe došlo? Mali aj Američania, či Francúzi podobné havárie? Koľko ich bolo a v čom spočívali? Prípad ponorky Kursk odhaľuje vzorec, s ktorým ruské vedenie pristupuje k podobným haváriám: 1.) Nedbanlivosť a šlendriánstvo spôsobia katastrofu; 2.) Zodpovední najprv popierajú alebo zahmlievajú; 3.) Zahraničná (najmä západná) pomoc sa kvôli národnej hrdosti odmietne; 4.) S upratovaním však aj tak pomôžu západné firmy a technológie; 6.) Roky po katastrofe sa v ruskej spoločnosti šíria konšpiračné teórie, podľa ktorých za haváriou stal nejakým spôsobom Západ...
Konstruktivno in produktivno. S tema besedama sta ruski in ameriški predsednik označila srečanje na Aljaski. Vladimir Putin je izrazil upanje, da je pomenilo uvod v končanje konflikta v Ukrajini. Donald Trump je dejal, da bo z vsebino seznanil ukrajinskega kolega Volodimirja Zelenskega in zvezo Nato. Sporazumela sva se o veliko točkah, a med njimi ni najpomembnejše, je dejal Trump. Po njegovih besedah imata sicer dobre možnosti, da jima uspe tudi pri tem. Še nekaj drugih poudarkov oddaje: - Vse manj zanimanja za postavitev malih sončnih elektrarn - Ob povečevanju števila nesreč v gorah policisti in reševalci pozivajo k previdnosti - Košarkarji do 16 let za evropski bron, člani izgubili tudi na tretji prijateljski tekmi
Ameriški predsednik Donald Trump je po včerajšnjih pogovorih z evropskimi voditelji in predstavniki Nata opozoril, da Rusiji grozijo hude posledice, če se predsednik Vladimir Putin po njunem jutrišnjem srečanju na Aljaski ne bo strinjal s končanjem vojne v Ukrajini. Omenil je tudi možnost tristranskega sestanka: Če bo prvi sestanek uspešen, bo hitro sledilo srečanje med Putinom in ukrajinskim predsednikom Zelenskim. Če bosta želela, bom prisoten tudi jaz, je dejal Trump. Še nekaj drugih poudarkov oddaje: - Srbijo zajel nov val protivladnih protestov, ponekod spopadi s policijo, več aretiranih - V gospodarstvu in politiki po slabem prvem četrtletju, v drugem pričakujejo gospodarsko rast - Evropski nogometni superpokal osvojili nogometaši PSG-ja
Česko je zatím premiantem Visegrádu, ale nový celní režim USA mohou ekonomiku rychle přibrzdit. HDP spadne o desetiny procenta, ale pocítí to skoro každý, říká ekonomka Jana Matesová.Jako exportně orientovaná ekonomika sledovalo Česko Trumpovy celní ambice s obavami. Zatím ale jenom kvete. „České ekonomice se daří velmi dobře, koneckonců všechny ratingové agentury už zlepšily výhled české ekonomiky, zatímco některým jiným zemím ho zhoršují, většině těch kolem nás, kromě Polska,“ říká ekonomka Jana Matesová v podcastu Ve vatě.Důvod je nasnadě. Američané se před létem v očekávání celního armageddonu předzásobili, jak to jen šlo. „Světový obchod se výrazně zvedl, o 300 miliard dolarů, většina z toho bylo předzásobení Spojených států,“ vysvětluje ekonomka, která Česko zastupovala u Světové banky.*****Ve vatě. Podcast novinářky Markéty Bidrmanové. Poslechněte si konkrétní rady investorů a odborníků na téma investic, inflace, úvěrů a hypoték. Finanční „kápézetka“ pro všechny, kterým nejsou peníze ukradené.Vychází každý čtvrtek. Poslouchejte na Seznam Zprávách, Podcasty.cz nebo ve všech podcastových aplikacích.V podcastu vysvětlujeme základní finanční pojmy a principy, nejde ale o investiční poradenství.O čem byste chtěli poslouchat příště? Co máme zlepšit? A co naopak určitě neměnit? Vaše připomínky, tipy i výtky uvítáme na adrese audio@sz.cz.
Američki ministar zdravstva Robert F. Kennedy Junior je najavio planove za otkazivanje financiranja razvoja cjepiva. Stručnjaci za zarazne bolesti kažu da ta odluka ugrožava živote i ostavlja zemlju nepripremljenu za pružanje odgovora na buduće pandemije.
Do schůzky amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským protějškem Vladimirem Putinem zbývá jediný den. Konat se má v půl desáté večer středoevropského času, a to na Aljašce. Právě toto místo přitom nahrává ruské propagandě, upozorňuje ve Výtahu Respektu Ondřej Kundra: „Vybrali ho zřejmě Američané, ale je otázkou proč. Ruská propaganda okamžitě začala tvrdit, že to je historicky ruské území a že se schůzka bude konat na jejich půdě. V tom jim pomohlo i to, že se Donald Trump dvakrát přeřekl a prohlásil, že pojede do Ruska. Z toho si propaganda udělala další materiál." V čem je Aljaška pro páteční summit strategická? Co vlastně od jednání Trumpa s Putinem čekat? A proč se setkávají bez ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského?
Slovensko sa prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti, klesá zamestnanosť, aj kúpyschopnosť obyvateľov a vládnu obavy, čo so slovenskou ekonomikou urobí americké 15 percentné clo. Pre ekonomiku, ktorá je stále zaseknutá v 20. storočí a nedokázala sa vymaniť zo zastaraného modelu priemyselnej produkcie, sú to zlé správy. Ak by však Slovensko dokázalo naštartovať výskum a inovácie, bolo by nielen bohatšie ale aj odolnejšie voči globálnym výzvam ako sú obchodné vojny s USA a Čínou, či nástup nových prevratných technológií. Potvrdzuje to Michaela Kršková, bývala Chief Innovation Officer slovenskej vlady a dnes členka poradnej rady Európskej inovačnej rady (EIC), teda 10 miliardového nástroja Európskej komisie na financovanie vysoko inovatívnych firiem z EU. M. Kršková pôsobila v rokoch 2021 - 2024 na Úrade vlády SR, kde v rámci Plánu obnovy so svojím tímom naštartovala mnohé dôležité súčasti reformy podpory vedy a výskumu na Slovensku. Dnes však tvrdí, že Slovensko nedodržiava jeden zo svojich sľubov, ku ktorým sa v rámci Plánu obnovy zaviazalo. „V rámci Plánu obnovy sme mali zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev vrátane účasti zahraničných hodnotiteľov v komisiách. Napriek najlepšej snahe sa nám to nepodarilo,“ hovorí bývalá šéfka inovácií. Dodáva, že zahraničné hodnotenie bolo zavedené len v rámci Plánu obnovy, ale „bolo dokonale odignorované ostatnými orgánmi štátnej správy.“ To znamená, že väčšinu výziev zo štrukturálnych fondov naďalej posudzujú komisie zložené čisto zo slovenských hodnotiteľov. „My sme v niečom EÚ podviedli, pretože sme získali peniaze z Plánu obnovy za nedokončenú reformu. Niekto si to vysvetľuje tak, že to malo byť zavedené len na projekty z Plánu obnovy, ale to je veľká dezinterpretácia toho, čo od nás Európska komisia očakávala. Je to totálna sabotáž tejto reformy,“ hovorí Kršková. Takýto stav prispieva k zloženiu komisií, ktoré nie vždy dokážu vyberať projekty podľa skutočnej kvality a jedným z výsledkov sú aj európske zdroje prideľované na penzióny, ktoré neslúžia cestovnému ruchu, ale ako súkromné haciendy vyvolených. Michaela Kršková hovorí aj o tom, ako Slovensko stále dopláca na ekonomiku založenú na privatizácii 90-tych rokov a vysokú koncentráciu zahraničných investorov, ktorí však nemajú ambíciu podporovať na Slovensku vývoj, výskum a rizikový kapitál. Chýba silná vrstva domácich firiem, ktoré by boli schopné prísť s inovatívnymi riešeniami a stať sa lídrami vo svojich segmentoch. Dôvodom je aj odliv mozgov, ktorý je v prípade Slovenska jeden z najväčších v EÚ. Talentovaní ľudia radšej odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia, najmä do Českej republiky. „Máme o polovicu menej doktorandov ako je európsky priemer a to najmä v technických odboroch a prírodných vedách. To sú ľudia, ktorí sú potom nositeľmi inovácií a patentov, ktoré sa dajú ďalej komercionalizovať,“ hovorí Kršková. Hovorí aj o tom, prečo Slovensko „trestá“ investovanie do imania domácich firiem a ako by mal vyzerať ideálny ekonomický mix a inovačný ekosystém v krajine. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: 1:54 Aké to je snažiť sa presadzovať inovácie v zastaranom štátnom aparáte 3:20 Prečo Slovensko už 25 rokov hovorí o znalostnej ekonomike, ale stále ju nemá 5:47 Ako malo Slovensko zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev 7:37 V čom Slovensko podviedlo Európsku komisiu 9:50 Prečo mrháme európskymi zdrojmi na stavbu penziónov pre vyvolených 11:33 Prečo je Slovensko najzraniteľnejšou krajinou EÚ v obchodnej vojne s USA 13:21 Ako nás zahraničné investície uspali a dodnes sme sa nezobudili 21:32 Prečo sú zahraniční investori slabinou Slovenska 31:29 Aký je rozdiel v mentalite Američanov a Európanov v biznise 41:08 Ako bude fungovať nový Fond pre konkurencieschopnosť v EÚ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Americká cla pro Evropskou unii vstoupila minulý týden v platnost, nakonec ve výši 15 procent. „Úspěch obou stran je už skutečnost, že se něco politicky podařilo dohodnout,“ říká k novým obchodním bariérám stálý představitel České republiky při Evropské unii Vladimír Bärtl. „Evropa propásla možnost jít do toho transakčně, nakonec udělala to, co asi udělat musela,“ namítá v pořadu Pro a proti na Českém rozhlase Plus ekonom a bývalý člen bankovní rady ČNB Lubomír Lízal.
Americká cla pro Evropskou unii vstoupila minulý týden v platnost, nakonec ve výši 15 procent. „Úspěch obou stran je už skutečnost, že se něco politicky podařilo dohodnout,“ říká k novým obchodním bariérám stálý představitel České republiky při Evropské unii Vladimír Bärtl. „Evropa propásla možnost jít do toho transakčně, nakonec udělala to, co asi udělat musela,“ namítá v pořadu Pro a proti na Českém rozhlase Plus ekonom a bývalý člen bankovní rady ČNB Lubomír Lízal.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Pred osemdesiatimi rokmi sa zmenil svet a zmenili sa aj pravidlá, ako bude a ako nebude ľudstvo medzi sebou bojovať.V dňoch 6. a 9. augusta zhodili Američania na dvojicu japonských miest Hirošima a Nagasaki jadrové bomby. Výbuchy zabili státisíce ľudí priamo i nepriamo, a vo výsledku sa stali jediným bojovým použitím nukleárnych zbraní v konflikte... až dodnes.Čo sa teda pred takmer storočím stalo, prečo a aké to malo dôsledky: ale aj ako to opísala slávna reportáž Johna Herseyho Hirošima, ktorá mala zásadný vplyv na premýšľanie o jadrových zbraniach?Tomáš Prokopčák sa pýta zástupcu šéfredaktorky denníka SME Juraja Fellegiho a šéfredaktora magazínu Historická revue a moderátora podcastu Dejiny Jaroslava Valenta.Zdroj zvukov: YouTube/HarrySTrumanLibraryOdporúčanie:A dnes, samozrejme, odporúčam kúpiť si dnešné vydanie denníka SME, ktoré nájdete celý víkend. Tam aj na webe nájdete aj spomínanú ikonickú reportáž Hirošima, ktorá zmenila ľudské vnímanie jadrových zbraní a vďaka ktorej – aj, i keď určite nielen – sme od druhej svetovej vojny nukleárnu zbraň nepoužili.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Izraelska vojska si je podredila že tri četrtine opustošene Gaze. Kljub temu naj bi izraelski varnostni kabinet danes odločal o načrtu za popolno okupacijo palestinske enklave. To - uradno zaradi talcev, ki jih še zadržuje Hamas - zahteva premier Benjamin Netanjahu, kljub diplomatskim pritiskom in protestom - tudi v Tel Avivu. Ena od protestnic je povedala, da so proti okupaciji Gaze, kjer že 22 mesecev vlada uničevanje, izganjanje in stradanje. Ob protestih v podporo prebivalcem Gaze, ki so bili včeraj v Ljubljani, zunanje ministrstvo odgovanja, da krepi pritisk na Izrael in zagotavlja dodatno pomoč enklavi. Drugi poudarki oddaje: - Ameriške oblasti uveljavile novo lestvico uvoznih carin - Trump si želi srečanja s Putinom in Zelenskim - V skladiščih humanitarnih organizacij premalo pomoči za družine
V Moskvě vždy rádi uvidíme pana Witkoffa, prohásil mluvčí Kremlu, když před možnou středeční schůzkou zmocněnce amerického prezidenta s Vladimirem Putinem. Jednání se má uskutečnit dva dny před vypršením amerického ultimáta kvůli příměří na Ukrajině. „Ze strany Kremlu je to hra o čas. Jednání s Američany se velmi dobře prodává dovnitř do Ruska i navenek,“ analyzuje pro Český rozhlas Plus politický geograf Michael Romancov z Univerzity Karlovy a Metropolitní univerzity Praha.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Regionalni program: Aktuelno u 18 - Radio Slobodna Evropa / Radio Liberty
Sorensen razgovarao sa kosovskim liderima o sprovođenju Ohridskog sporazuma. Američki izaslanik Stiv Vitkof u Moskvi sa Vladimirom Putinom. Kako bi na srpsko-kineske infrastrukturne projekte mogla uticati istraga moguće korupcije tokom modernizacije pruge od Novog Sada do granice sa Mađarskom.
Prepoved uvoza, izvoza in tranzita orožja v Izrael je za zdaj sprožila predvsem domače odzive. Ker je naša država v odziv na dogodke v Gazi prva v Evropi, ki se je odločila za takšno potezo, se porajajo vprašanja, kako takšno omejitev sploh uvesti. Po besedah državnega sekretarja Boštjana Pavlina bodo ministrstva podrobnosti uskladila ta mesec, že zdaj pa je jasno, da bodo veljale nekatere izjeme, in sicer na uvoz, izvoz in tranzit tistih sredstev iz Izraela, ki so pomembne za odpornost in varnost Slovenije. Druge teme: - Ameriški predsednik Donald Trump si je za uvedbo novih carin kupil še sedem dni. - Sodišče potrdilo zapor in prepoved političnega delovanja Miloradu Dodiku. - Vipavska hitra cesta bo zaradi nujnih del zaprta več kot 3 mesece.
Európska únia a Spojené štáty americké sa dohodli na pätnásť percentných clách. Výsledok sa podarilo dosiahnuť cez víkend v Škótsku, a to po dlhých mesiacoch rokovaní, ktorým predchádzala hrozba z apríla tohto roka, kedy americký prezident Donald Trump oznámil, že na úniu uvalí clá vo výške 30 percent, čo podľa mnohých mohlo blok uviesť do recesie. Podľa makroanalytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa dalo vylobovať aj viac, no v stávke bolo mnohé. Únia totiž na jednej strane disponuje obrovskou ekonomickou silou, na strane druhej však debaty s USA očividne neboli len o obchodnej dohode. „Diskutovali sa aj ďalšie otázky, ako bezpečnosť či Ukrajina. Zrejme šlo aj o to, aby sme Trumpa v procese nejak nenahnevali a v zápale hnevu sa nerozhodol, že napríklad USA opustia NATO,“ vysvetľuje Horňák. Avizované navýšenie sa podľa neho dá prirovnať k situácii z 30. rokov 20. storočia, kedy prezident Hoover po Veľkej hospodárskej kríze navýšil importnú colnú sadzbu na dvadsaťtisíc produktov s cieľom ochrániť americký priemysel pred zahraničnou konkurenciou. „Ani vtedy to nedopadlo veľmi šťastne pre americkú ekonomiku, keďže aj iné krajiny pristúpili k odvetným clám. Došlo k obchodnej vojne, poklesu exportu, vyšším cenám a poklesu zamestnanosti. Malo to však vplyv aj na svetový obchod. Počas piatich rokov došlo k poklesu jeho objemu o šesťdesiat percent. Aj história nám takto vlastne ukazuje, že snahy o protekcionizmus nemajú veľmi šťastné konce,“ objasňuje analytik. Čo všetko nakoniec dohoda na pätnástich percentách zahŕňa, mohla si Európa vylobovať aj nižšie clo, kto v tomto boji prehral, kto vyhral a čo Slovensko a jeho ekonomika? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroanalytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. V rozhovore sa dozviete: 2:41 Čo všetko 15-percentné clo zahŕňa. 5:35 Bude sa meniť clo na oceľ a hliník? 7:02 Aké navýšenie predstavuje 15-percentné clo. 9:30 Mohla si únia vylobovať nižšie clá? 13:37 Ako by vyzerala obchodná vojna. 18:20 Aké clá aplikuje EÚ na USA? 20:57 Nakoľko clo zvládne európska ekonomika. 26:09 Oplatil sa Británii Brexit vzhľadom na clo? 28:21 Ako clo ovplyvní slovenskú ekonomiku? 32:09 Dopad dohody o nákupe energií za 750 miliárd dolárov. 34:26 Aký dopad budú mať clá na Američanov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Do Skotska zamířil Donald Trump, a to ve dnech, kdy se uzavírala klíčová fáze evropsko-amerického vyjednávání o clech. Velké Británie, která už není členem Evropské unie, se to už netýká, anebo možná přece jen trochu ano. I ona chce s Amerikou obchodovat, nebo spíše to životně potřebuje.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Zaradi katastrofalnih razmer v Gazi, kjer ljudje vse bolj množično umirajo od lakote, številne države krepijo pritisk na Izrael. Francija je napovedala priznanje Palestine, britanski premier se bo danes o ukepih za omilitev katastrofe v palestinski enklavi pogovarjal z nemškim in francoskim kolegom. Medtem so pogajanja o prekinitvi ognja v Gazi dokončno propadla. Druge teme: - Ameriška trgovinska vojna največja grožnja stabilnosti našega gospodarstva, ocenjuje centralna banka. - Tajska in Kambodža vse bliže vojni, zaradi spopadov ob meji evakuiranih več kot 100 tisoč ljudi. - V Bayreuthu se začenja festival glasbe Richarda Wagnerja, na Arsu prenos uvodne predstave.
Od Harvarda do Nase, od raziskav podnebnih sprememb do razvoja novih zdravil, ameriški znanstveno-raziskovalni in visokošolski prostor doživlja pretrese, ki so brez pravih vzporednic v zgodovini. Zaustavljene ali ukinjene so raziskave v višini več milijard ameriških dolarjev, sredstva za prihodnje raziskave se prepolavljajo. Raznolikost, enakost in vključevanje so postale najbolj cenzurirane besede, prav tako nezaželena je omemba podnebnih sprememb. A v praksi ni znanstvenega področja, ki ne bi bilo na tnalu. Nekoč najbolj odprto in stimulativno okolje za raziskave in magnet za talente z vsega sveta, se spreminja v prostor negotovosti in celo cenzure. Kako globoki so pretresi in kakšne utegnejo biti njegove širše posledice, bo v fokusu tokratnega Studia ob 17ih, ki ga ponavljamo. Gostje: dr. Tina Lebar, sintezna biologinja s Kemijskega inštituta, ki se je marca letos vrnila z univerze Harvard; dr. Roman Kuhar, Filozofska fakultete Univerze v Ljubljani; dr. Maruša Bradač, Fakulteta za matematiko in fiziko Univerze v Ljubljani; dr. Matjaž Ličer, Agencije RS za okolje.
Vojna na Ukrajine, vojna v Gaze, konflikt medzi Iránom a Izraelom, clá, deportácie, ale aj koniec spojenectva s Elonom Muskom. To je len krátka ukážka podstatných míľnikov prvého pol roka vládnutia druhej Trumpovej administratívy.On sám hovorí, že počas tej prvej sa snažil riadiť Spojené štáty a prežiť, aktuálne vraj riadi USA aj svet.Čo za prvých šesť mesiacov stihol, ktoré momenty boli najšokujúcejšie a ktoré definujú aktuálne dianie, a ako jeho politiku vnímajú Američania?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s vedúcim zahraničnej redakcie denníka SME Lukášom Onderčaninom a redaktorom zahraničia Danielom Hoťkom.Zdroje zvukov: BBC, CNN, White houseOdporúčanie:Tento piatok a sobotu sa Rimavská Sobota mení na centrum kultúry, začína sa tam festival FRAJ. Návštevníkov festivalu čakajú dva dni plné hudby, divadla, filmov, diskusií, umenia a dobrej nálady. Tešiť sa môžete aj na kultový kvíz od tvorcov podcastu Piatoček, slam poetry, kabaret, workshopy aj program pre deti. Ak ešte nemáte plány na víkend, skúste dať šancu festivalu Fraj. Vstupenky a celý program nájdete na fraj.sk.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
1. avgust in napovedana uveljavitev 30-odstotnih carin na uvoz iz Evropske unije v Združene države sta vse bliže. Evropske države v strahu pred posledicami za gospodarstvo še upajo na trgovinski dogovor, pri čemer nemški kancler Friedrich Merz meni, da Američani očitno niso pripravljeni na enakopraven sporazum. Združenim državam pa se s sklepanjem sporazumov očitno ne mudi. Kot je dejal ameriški finančni minister Scott Bessent, je za njih bolj pomembna kakovost dogovorov kot čas njihove sklenitve. Drugi poudarki oddaje: Po več kot 900 ubitih, ki so v Gazi čakali na človekoljubno pomoč, več kot 20 držav poziva Izrael h končanju vojne. Nezakonitih prestopov meje letos polovico manj kot lani, prošnja za azil odobrena 39-im ljudem. Kolesarje na dirki po Franciji danes čaka vzpon na slovitega velikana Provanse, Mont Ventoux.
Jak by se mohla tzv. rozvodová novela promítnout v praxi do péče o děti? Budou evropští členové NATO na základě nové dohody s Američany posílat na Ukrajinu vedle protiraketových systémů i útočné zbraně? A jak rázně chce Ministerstvo životního prostředí zasáhnout proti nepovoleným trampským kempům na Kokořínsku?
Jak by se mohla tzv. rozvodová novela promítnout v praxi do péče o děti? Budou evropští členové NATO na základě nové dohody s Američany posílat na Ukrajinu vedle protiraketových systémů i útočné zbraně? A jak rázně chce Ministerstvo životního prostředí zasáhnout proti nepovoleným trampským kempům na Kokořínsku?
Negotovosti glede uvedbe ameriških carin se nadaljujejo. Medtem ko Washington grozi z novimi carinami, Bruselj v dobri veri nadaljuje pogajanja z ameriškimi predstavniki, ob tem pa se pripravlja tudi na neugodne scenarije. Veliko negativnih odzivov je - pričakovano - tako med ameriškimi kot evropskimi podjetniki. O carinah so danes govorili tudi evropskih ministri, pristojni za trgovino. Ostali poudarki oddaje: Glasovanje o umiku referenduma o obrambnih izdatkih predvidoma še ta teden Dolgotrajna oskrba na domu naj bi v praksi zaživela septembra. Skoraj 92 odstotkov dijakov uspešno opravilo splošno maturo
Upanje na trgovinski dogovor Evropske unije z Združenimi državami je z včerajšnjo napovedjo ameriškega predsednika Donalda Trumpa o uvedbi 30-odstotnih carin na uvoz iz povezave občutno manjše. Tovrstna napoved v času intenzivnih pogajnj med EU in ZDA po mnenju Mary Lovely iz Petersonovega inštituta za mednarodno ekonomijo v Washingtonu svetu sporoča, da vlada Združenih držav na svetovno trgovino gleda le s svoje strani. Kot je dejala, ne iščejo dogovorov, v katerih bi bili na boljšem obe strani, ampak dogovore, v kateri nasprotna stran izgubi. Več po ostalih poudarkih oddaje: - Poročilo Združenih narodov navaja, da je že 86 odstotkov Gaze postalo izraelsko militarizirano območje. - Pridelava zelenjave pri nas v krizi, povečanje samooskrbe samo še pobožna želja. - Na kolesarski dirki po Franciji danes še en dan za sprinterje, jutri prva gorska etapa.
Íránský jaderný program. Jak tvrdě ho Američané zasáhli? Proč je to tak složité zjistit? A kam se poděly stovky kilogramů vysoce obohaceného uranu? Hostem Vinohradské 12 je Darya Dolzikova, expertka britského královského institutu RUSI pro obranná a bezpečnostní studia. Ptá se Matěj Skalický. Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Íránský jaderný program. Jak tvrdě ho Američané zasáhli? Proč je to tak složité zjistit? A kam se poděly stovky kilogramů vysoce obohaceného uranu? Hostem Vinohradské 12 je Darya Dolzikova, expertka britského královského institutu RUSI pro obranná a bezpečnostní studia. Ptá se Matěj Skalický.
K informacím stanice NBC o tom, že USA netrpí nedostatkem řady střel, které Ukrajina potřebuje, doplnila jiná média další podobné informace. Podle nich Američané nejenže v tomto ohledu mají zbraní dost, ale navíc jich naopak nejvíc na světě vyrábějí a taky vyvážejí.
Nevihtni val, ki od včeraj prehaja državo, po dozdajšnjih informacijah mineva brez hujših posledic. Padavine bodo nekoliko shladile ozračje, se pa za teden pred nami napovedujejo razgrete razprave v državnem zboru. Poslanci in poslanke bodo namreč obravnavali interpelaciji o delu ministrov za notranje zadeve in za kulturo, še vedno sveža je tudi odločitev o posvetovalnem referendumu o obrambnih izdatkih. Ostali poudarki oddaje: Poljska uvaja začasen nadzor na mejah z Nemčijo in Litvo, tudi za preprečevanje vračanja migrantov z zahoda Ameriški predsednik Trump verjame, da bo premirje v Gazi sklenjeno ta teden, danes se bo srečal z izraelskim premierjem Mladinska košarkarska reprezentanca na svetovnem prvenstvu osvojila bron
Po navedbah ameriškega predsednika Donalda Trumpa se Izrael strinja s pogoji dogovora o 60-dnevni prekinitvi ognja v Gazi. V tem času bi poskušali s Hamasom doseči dogovor o končanju vojne v palestinski enklavi. Tam so razmere kritične. Človekoljubne organizacije opozarjajo na povsem neprimeren način razdeljevanja pomoči prebivalcem. Drugi poudarki oddaje: - Ameriški senat sprejel proračun z davčnimi olajšavami za bogate in ukinitvijo zdravstvenega zavarovanja revnim. - Ob vročini smo zaradi uporabe klimatskih naprav še bolj odvisni od oskrbe z elektriko. - V Križankah se začenja 66-ti Jazz festivala Ljubljana.
V luči načrtovanega zvišanja obrambnih izdatkov, ki so ga na sredinem vrhu potrdile članice Nata, je svoje napovedi na tem področju za prihodnja leta sporočila tudi Rusija. Ta zdaj za obrambo namenja 6,3 odstotka BDP. Kot je dejal ruski predsednik Vladimir Putin ob zasedanju Evrazijske gospodarske unije v Minsku, njegova država načrtuje postopno zniževanje izdatkov za obrambo, in sicer v naslednjih najmanj treh letih. Putin je ob tem zatrdil, da je Moskva pripravljena za nadaljevanje mirovnih pogajanj s Kijevom. Ostali poudarki oddaje: - Ameriški predsednik Trump optimističen glede prekinitve ognja v Gazi. - V Beogradu za danes napovedan nov študentski protest. - Rudarji ob svojem dnevu pred številnimi izzivi.
Íránští představitelé slibují Spojeným státům odvetu za vybombardování svých jaderných zařízení. Američané stejně jako Izraelci tvrdí, že to bylo nutné, aby Írán nezískal jadernou zbraň. Jak na to nahlížejí běžní Íránci? „Nejčastějším pocitem je strach z toho, co bude. Jsou rukojmími dvou režimů (íránského a izraelského, pozn. red.), kterým nezáleží na civilních obětech,“ říká filmová režisérka česko-íránského původu Širín Nafariehová.